52009DC0008

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.1.2009

KOM(2009) 8 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018

1. ÚVOD

Lodná doprava je v histórii Európy jedným z kľúčových odrazových mostíkov k hospodárskemu rastu a blahobytu. Námorné dopravné služby[1] zohrávajú podstatnú úlohu a pomáhajú európskemu hospodárstvu a európskym podnikom obstáť v celosvetovej konkurencii. Lodná doprava a všetky súvisiace odvetvia námorného priemyslu navyše predstavujú významný zdroj príjmov a pracovných miest v Európe.

80% svetového obchodu sa realizuje prostredníctvom námornej dopravy, pričom príbrežnou námornou dopravou sa v rámci Európy prepravuje 40 % nákladného tovaru. Keďže cez európske prístavy každoročne prechádza viac ako 400 miliónov cestujúcich po mori, námorná doprava má takisto priamy dosah na kvalitu života občanov, a to turistov a obyvateľov okrajových ostrovov a regiónov.

Rastom svetového hospodárstva a medzinárodného obchodu s tovarmi sa zvýšil dopyt po námorných dopravných službách. Na konci roku 2008 však aj odvetvie lodnej dopravy pocítilo dosah finančnej krízy na reálnu ekonomiku. Na zabezpečenie nepretržitej prevádzky námorného dopravného systému v EÚ a príspevku k svetovej ekonomike je potrebný primeraný politický prístup. Bez ohľadu na súčasnú konjunktúru by tento politický prístup mal zabezpečiť, aby si Európa zachovala svoje kľúčové personálne a technologické know-how a tak zabezpečila udržateľnosť a konkurencieschopnosť terajších a budúcich činností v oblasti lodnej dopravy.

Účelom tohto oznámenia je predstaviť hlavné strategické ciele európskeho námorného dopravného systému do roku 2018 a určiť kľúčové oblasti , v ktorých opatrenia EÚ posilnia konkurencieschopnosť sektoru a súčasne zlepšia environmentálnu výkonnosť. Zohľadnili sa existujúce hospodárske súvislosti a charakteristika cyklov na trhu s lodnou dopravou.

Toto oznámenie je zasadené do širšieho kontextu dopravnej politiky EÚ[2] („Udržujte Európu v pohybe: Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent“) a integrovanej námornej politiky EÚ[3] („modrá kniha“). Toto oznámenie je takisto zamerané na podporu ďalších príslušných stratégií, predovšetkým stratégie EÚ v oblasti energetiky a životného prostredia. Predstavuje výsledok neustáleho dialógu s odborníkmi z členských štátov, nezávislého poradenstva zo strany skupiny samostatných odborníkov v oblasti lodnej dopravy a analytickej štúdie zaoberajúcej sa trendmi a potenciálnymi zmenami v preprave po mori[4].

2. EURÓPSKA LODNÁ DOPRAVA NA GLOBALIZOVANÝCH TRHOCH

Pokiaľ ide o lodnú dopravu v súčasnosti, Európa hrá významnú úlohu, keďže európske spoločnosti vlastnia 41 % celkovej kapacity svetového loďstva (podľa hrubej nosnosti lodí). Prispôsobením európskej lodnej dopravy požiadavkám globálnej ekonomiky došlo v tomto odvetví k výrazným štrukturálnym zmenám. V dôsledku globalizácie sa výrazne zvýšil aj konkurenčný tlak zo strany ostatných námorných krajín z celého sveta.

Niekoľko opatrení zavedených zo strany členských štátov v súlade s usmerneniami Spoločenstva týkajúcimi sa poskytovania štátnej pomoci v námornej doprave prispelo k zachovaniu loďstva v európskych registroch a vytvoreniu pracovných miest pre európskych námorníkov. Lode plaviace sa pod európskymi vlajkami však naďalej čelia ostrej konkurencii zo strany lodí zapísaných v registroch tretích krajín. Zahraničné konkurenčné spoločnosti sú často významným spôsobom zvýhodnení, pokiaľ ide o pomoc štátu, prístup k lacnému kapitálu a dostatočného množstva pracovných síl alebo pružného vymáhania medzinárodne uznaných noriem.

V kontexte súčasnej hospodárskej krízy by na základe ďalších faktorov (riziko nadmernej kapacity v niektorých trhových segmentoch, protekcionistické obchodné opatrenia zo strany tretích štátov, výkyvy na energetických trhoch alebo strata know-how z dôvodu nedostatku personálu v Európe) mohli byť sídla lodných spoločností a ďalšie námorné odvetvia nútené premiestniť sa do zámoria, čím by sa zmarilo úsilie EÚ o zabezpečenie kvalitnej lodnej dopravy po celom svete.

Závery strategického prieskumu Komisie sú tieto:

- Kľúčovým záujmom EÚ je dosiahnuť a zachovať pre lodnú dopravu a ostatné námorné odvetvia stabilné a predvídateľné celosvetové konkurenčné podmienky. Atraktívne rámcové podmienky pre kvalitnú lodnú dopravu a kvalitných prevádzkovateľov v Európe prispejú k úspechu lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, čím sa zvýši konkurencieschopnosť európskych námorných zoskupení. Tým sa takisto zabezpečí odolnosť európskeho odvetvia námornej dopravy voči spomaľovaniu ekonomiky.

- Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní usmernení na štátnu pomoc v oblasti námornej dopravy by sa mal zachovať, a v prípade potreby, skvalitniť jasný a konkurencieschopný rámec EÚ pre zdaňovanie tonáže, zdaňovanie príjmu a štátnu pomoc. Tento rámec by mal umožniť prijatie pozitívnych opatrení, ktorými by sa podporili snahy o ekologickejšiu lodnú dopravu, technologické inovácie ako aj kariéru a odborné zručnosti v námornom odvetví. Mala by sa preskúmať účelnosť posilnenia vzťahu medzi zamestnanosťou v námorných zoskupeniach a podporou.

- Nevyhnutné sú razantné opatrenia na podporu podmienok spravodlivého medzinárodného námorného obchodu a prístupu na trhy. Na všetkých úrovniach by mala ďalej pokračovať liberalizácia obchodu v oblasti námorných služieb. ES by malo na rokovaniach so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) takisto posilniť dialóg a dvojstranné dohody s kľúčovými partnermi v oblasti obchodu a lodnej dopravy.

- Súčasťou tohto snaženia by mal byť záväzok k úsiliu o kvalitnú lodnú dopravu, pričom vo všeobecnosti by sa malo spoločne pracovať na dosiahnutí rovnakých podmienok pre námornú dopravu tým, že sa budú na celosvetovej úrovni dodržiavať medzinárodne dohodnuté pravidlá.

- Vzhľadom na protimonopolné právne predpisy Komisia nedávno preskúmala osobitné pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie námorných dopravných služieb v smere do/z Európy. Komisia bude naďalej monitorovať trhové podmienky, skúmať dosah nového protimonopolného prístupu na hospodárstvo a v prípade potreby prijme nevyhnutné opatrenia. Komisia navyše prevezme vedúcu pozíciu pri podpore celosvetového zosúladenia hmotnoprávnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže.

- Intenzívnejšia globalizácia takisto vyvíja väčší tlak na krehkú rovnováhu medzinárodného rámca, ktorým sa riadia práva a zodpovednosti štátov ako vlajkových štátov, prístavných a pobrežných štátov. Zásada tzv. skutočného prepojenia vymedzeného v Dohovore OSN o morskom práve by mala byť kľúčovým nástrojom v medzinárodnom úsilí o podporu udržateľných rozvojových cieľov.

3. ĽUDSKÉ ZDROJE, NÁMORNÍCTVO A NÁMORNÉ KNOW-HOW

V poslednom období sa v odvetviach námornej dopravy vytvorilo veľa pracovných miest, a to priamo aj nepriamo. Približne 70 % pracovných miest súvisiacich s lodnou dopravou sú vysoko kvalifikované pracovné miesta na pobreží náročné na znalosti. Rastúci nedostatok odborníkov v námorníctve, dôstojníkov a členov posádky prináša riziko straty významného množstva personálu, ktorý vo všeobecnosti udržiava konkurencieschopnosť európskych námorných odvetví.

Skutočným záujmom EÚ je zdôrazniť atraktivitu námorných profesií pre Európanov prostredníctvom opatrení, do ktorých sa v prípade potreby zapojí Komisia, členské štáty a samotný priemysel.

Opatrenia Spoločenstva by sa mali predovšetkým zameriavať na:

- Prijímanie pozitívnych opatrení podporujúcich vyhliadky na celoživotnú kariéru v námorných zoskupeniach s osobitným zreteľom na rozvoj pokročilých zručností a kvalifikácie dôstojníkov EÚ, ktoré im dávajú lepšie vyhliadky na získanie zamestnania, a zabezpečujúcich dobrý kariérny postup členom posádky, ktorí sa môžu stať dôstojníkmi.

- Zlepšenie vnímania lodnej dopravy a námorných profesií, zlepšenie informovanosti o pracovných príležitostiach, zvýšenie pracovnej mobility v námorných odvetviach v celej Európe a podporu najlepších postupov pri propagačných a náborových kampaniach.

- Podporu pracovného úsilia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) zameraného na spravodlivé zaobchádzanie s námorníkmi , aby sa v EÚ a na celom svete okrem iného zabezpečilo primerané zavedenie usmernení týkajúcich sa zaobchádzania s námorníkmi v prípade námornej nehody, opustenia lode, osobného zranenia alebo úmrtia námorníkov a podmienok dovolenky na pevnine.

- Opatrenia v nadväznosti na oznámenie Komisie o prehodnotení sociálneho regulačného rámca na zvýšenie počtu a kvality pracovných miest v odvetví námornej dopravy v EÚ[5].

- Podporu lepšieho používania informačných a komunikačných technológií (IKT), čím sa má zlepšiť kvalita života na mori . Podporenie dostupnosti satelitných širokopásmových komunikácií v oblastiach, ako je zdravotná starostlivosť na palube, diaľkové vzdelávanie ako aj osobná komunikácia.

- Zavádzanie zjednodušujúcich opatrení s cieľom znížiť administratívnu záťaž veliteľov a vyšších dôstojníkov na palubách lodí.

V tejto súvislosti treba nájsť správny pomer medzi pracovnými podmienkami námorníkov v EÚ a konkurencieschopnosťou európskeho loďstva. Úlohou vymedzenia spôsobov ako dosiahnuť tento cieľ bude poverená osobitná skupina.

Na zaistenie bezpečných, zabezpečených a ekologických prepravných operácií je nevyhnutné udržať vysokú úroveň výcviku a odbornej spôsobilosti posádok. Z tohto dôvodu plynie pre EÚ a členské štáty potreba poskytnúť adekvátny rámec pre poskytovanie vzdelávania a odborného výcviku posádkam v podobe opatrení zameraných predovšetkým na:

- Zaistenie riadneho presadzovania medzinárodných požiadaviek a požiadaviek Spoločenstva v rámci Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) vo všetkých štátoch, ktoré udeľujú námorníkom preukazy spôsobilosti.

- Významný príspevok k revízii dohovoru STCW s použitím nástrojov Spoločenstva tak, aby sa zaistilo rýchle uvedenie do platnosti revidovaného dohovoru a jeho účinné zavedenie a presadzovanie.

- Podporu spolupráce medzi európskymi inštitúciami námorného výcviku s cieľom zvýšiť odbornú spôsobilosť námorníkov a prispôsobiť požiadavky kvalifikačným predpokladom dnešného odvetvia lodnej dopravy (technicky vyspelé plavidlá, IKT, zabezpečenie a bezpečnosť).

- Partnerskú spoluprácu s inštitúciami odborného vzdelávania a s priemyslom zameranú na vytvorenie „ preukazov námornej excelentnosti“ (postgraduálne námornícke študijné odbory v Európe), ktoré môžu byť prísnejšie ako požiadavky dohovoru STCW. V tomto kontexte by sa dalo uvažovať o vytvorení siete centier excelentnosti pre námorné odborné vzdelávanie v Európe (Európska námorná akadémia).

- Zavedenie modelu študijných výmen typu Erasmus medzi námornými výcvikovými inštitúciami členských štátov na účely vzdelávania dôstojníkov.

- Podporu v spolupráci s priemyslom, ktorá bude v prípade potreby podporená stimulmi, a ktorej cieľom bude zaistiť kadetom miesto na palube počas ich štúdia vo výcvikových strediskách EÚ.

Vzhľadom na pracovné podmienky je najdôležitejšou prioritou Európskej únie zabezpečiť implementáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (MLC) s cieľom zlepšiť pracovné a životné podmienky na palubách lodí. Dohoda sociálnych partnerov EÚ o zavedení kľúčových prvkov tohto dohovoru dokazuje širokú podporu celého priemyslu v tejto oblasti. Cieľom opatrení EÚ a členských štátov by malo byť:

- Smerovať k rýchlej ratifikácii dohovoru MLC z roku 2006 zo strany členských štátov a včasného schválenia návrhu Komisie na základe dohody priemyslu v súvislosti so zavedením kľúčových prvkov tohto dohovoru do právnych predpisov EÚ.

- Zabezpečiť účinné presadzovanie nových pravidiel prostredníctvom primeraných opatrení vrátane požiadaviek na kontrolu vlajkových a prístavných štátov.

- Podporenie vytvorenia rámca zameraného na plnenie cieľov v oblasti bezpečného obsadzovania plavidiel posádkou , ktorý sa zaoberá otázkou únavy a podmienkami primeranej strážnej služby na medzinárodnej úrovni a na úrovni EÚ.

- Posilnenie a podpora výskumu zaoberajúceho sa ľudským faktorom , ktorý predstavuje zložitú otázku dotýkajúcu sa mnohých oblastí, a ktorý má vplyv na dobré životné podmienky ľudí na mori, často s priamym dosahom na námornú bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

- Zvážiť zavedenie opatrení na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti na palube lodí.

4. KVALITNÁ LODNÁ DOPRAVA AKO HLAVNÁ KONKURENčNÁ VÝHODA

Do roku 2018 by mohlo svetové loďstvo dosiahnuť počet 100 000 (s hrubou nosnosťou 500 ton a viac) plavidiel v prevádzke (77 500 plavidiel v roku 2008). Pokiaľ ide o objem, tento nárast by bol ešte výraznejší: predpokladá sa, že celková kapacita vyjadrená v hrubej nosnosti dosiahne v roku 2018 viac ako 2 100 miliónov ton (1 156 miliónov ton v roku 2008)[6].

4.1. Zlepšovanie environmentálnej únosnosti

Počas posledných rokov vyvinuli európske správy námornej dopravy a lodného priemyslu značné úsilie s cieľom zlepšiť environmentálnu bilanciu námornej dopravy. Sprísnil sa regulačný rámec EÚ a zintenzívnila sa aj spolupráca s členskými štátmi, aby sa vyriešili otázky týkajúce sa predchádzania nehodám a mimoriadnym udalostiam, vypúšťania emisií do ovzdušia, úpravy záťažovej vody a recyklácie lodí.

V tomto úsilí sa musí pokračovať. Komisia, členské štáty a európsky námorný priemysel by mali spolupracovať na dosiahnutí dlhodobého cieľa námornej dopravy, ktorým je námorná doprava s „nulovým odpadom a nulovými emisiami“. Na dosiahnutie tohto cieľa by hlavnou prioritou malo byť:

- Zaistenie trvalého smerovania k ucelenému a komplexnému prístupu k znižovaniu emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy kombináciou technických, prevádzkových a trhových opatrení.

- V tomto ohľade aj to, aby EÚ aktívne pracovala v rámci IMO s cieľom ďalšieho obmedzovania alebo znižovania emisií skleníkových plynov z lodí[7]. Na kodanskej konferencie rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v decembri 2009 by mal byť prijatý právne záväzný režim. V prípade nedostatočného pokroku v tomto úsilí by mala EÚ pripraviť návrhy na európskej úrovni.

- Zaistenie toho, aby členské štáty do roku 2020 dosiahli „dobrý stav životného prostredia“ v morských vodách, ktoré spadajú pod ich suverenitu alebo jurisdikciu tak, ako sa to požaduje v rámcovej smernici o námornej stratégii[8].

- Posilnenie legislatívy EÚ týkajúcej sa prístavných zariadení na príjem lodného odpadu a zvyškov lodného nákladu, a to skvalitnením vykonávacích opatrení. V tomto ohľade aj zaistenie dostupnosti primeraných zariadení a toho, aby administratívne postupy boli schopné zvládnuť očakávaný rast intenzity dopravy.

- Následné sledovanie návrhov uvedených v oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti zlepšenia postupov demontáže lodí [9] . Zabezpečenie prijatia dohovoru IMO o recyklácii lodí a trvalého pokroku v jeho zavádzaní.

- Dohliadanie nad hladkou implementáciou zmien a doplnení prílohy VI dohovoru MARPOL prijatých v rámci IMO v októbri 2008 s cieľom znížiť emisie oxidov síry a dusíka z lodí. Dohľad zahŕňa posúdenie toho, ktoré morské oblasti v Európe je možné označiť za oblasti kontroly emisií, posúdenie dostupnosti zodpovedajúcich palív a dosahov na pobrežnú dopravu. V návrhoch Komisie by sa malo zaistiť, aby nedošlo k presunu od pobrežnej doprave k cestnej doprave.

- Podpora využívania alternatívnych palív v prístavoch, napríklad použitie pobrežnej elektrickej energie. Komisia v pripravovanej revízii smernice o zdaňovaní energií navrhne ako prvý krok uplatnenie časovo obmedzeného oslobodenia pobrežnej elektriny a vypracuje komplexný stimulačný a regulačný rámec.

- Opätovné spustenie „ kampane Komisie venovanej kvalite lodnej dopravy“ prostredníctvom partnerských dohôd s námornými administratívami EÚ, námornými odvetviami vo všeobecnosti a klientmi námorných dopravných služieb.

- V tomto kontexte podpora európskeho systému environmentálneho manažmentu pre námornú dopravu (EMS–MT) zameraného na nepretržité skvalitňovanie environmentálneho správania lodnej dopravy. Zvážiť úpravu registračných poplatkov, prístavných poplatkov a ďalších poplatkov s cieľom odmeniť úsilie zamerané na ekologickejšiu lodnú dopravu.

4.2. Bezpečnosť námornej dopravy

Po prijatí a následnom zavedení tretieho balíka opatrení pre námornú bezpečnosť má EÚ teraz najkomplexnejší a najpokročilejší regulačný rámec pre lodnú dopravu na svete. Námorné administratívy a európske odvetvie lodnej dopravy navyše vynaložili veľké investície do zavedenia požiadaviek na bezpečnosť a zabezpečenie.

Nárast počtu plavidiel, spustenie prevádzky veľkých dopravcov na prepravu osôb a nákladu a progresívny rast lodnej prevádzky však výrazne prispeje k zvýšeniu tlaku na bezpečnosť námornej dopravy. Zväčšovanie počtu otvorených vodných plôch a splavných vôd nutne pritiahne lodnú dopravu tzv. severomorskou trasou spolu s jej osobitnými požiadavkami. Rozšírenie Suezského prieplavu by malo za následok väčšie plavidlá a intenzívnejšiu dopravu cez Stredozemné more s väčším rizikom.

V nasledujúcich rokoch by EÚ a členské štáty mali:

- Dať prednosť presadzovaniu platných pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel a rýchlemu zavedeniu opatrení na základe tretieho balíka pre námornú bezpečnosť.

- Preskúmať mandát a fungovanie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry , aby sa zvýšila úroveň technickej a vedeckej pomoci, ktorú agentúra poskytuje členským štátom a Komisii.

- Zvýšiť efektívnosť EÚ v IMO a posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti obchodu a lodnej dopravy s partnermi EÚ podporovaním spoločnej kultúry námornej bezpečnosti a spoločného úsilia, napr. v prípade kontrol prístavných štátov, predovšetkým vo vzťahu k susedným krajinám

- V tomto kontexte venovať osobitnú pozornosť problémom súvisiacim s extrémnymi plavebnými podmienkami, ako napr. ľad, ako aj s neustále rastúcimi rozmermi plavidiel. Na všetky plavidlá, ktoré sa plavia v exponovanejších morských oblastiach by sa mali vzťahovať primerané normy v súvislosti s plavbou v ľade, konštrukčné normy a požiadavky na pomoc (ľadoborce).

- Snažiť sa zabezpečiť systematické uplatňovanie „usmernení o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori“ organizácie IMO. Európa by mala stáť na čele snáh o poskytovanie pomoci a ujasniť povinnosti týkajúce sa záchrany ľudí v núdzi. Toto úsilie by malo predovšetkým viesť k tomu, aby pobrežné štáty koordinovali a spolupracovali so všetkými dotknutými stranami, pričom by malo takisto slúžiť ako motivácia pre veliteľov pri plnení svojich povinností.

- Zabezpečiť, aby všetky európske námorné administratívy použili nevyhnutné hospodárske a personálne kapacity na to, aby zaistili plnenie svojich povinností ako vlajkové, prístavné a pobrežné štáty. Všetky členské štáty EÚ by mali byť najneskôr do roku 2012 súčasťou „ bieleho zoznamu“ Parížskeho memoranda o porozumení o kontrolách zo strany prístavných štátov.

- Konať v rámci organizácie IMO s cieľom čo najskôr dospieť k dohode o účinnom medzinárodnom rámci, ktorým by sa riadila zodpovednosť a odškodňovanie za škody v súvislosti s prepravou nebezpečných a škodlivých látok po mori.

- Zabezpečiť, aby do roku 2012 boli všetky členské štáty v súlade so svojimi záväzkami viazané všetkými príslušnými medzinárodnými dohovormi, a že budú plniť požiadavky kódexu implementácie záväzných nástrojov IMO, ako aj systém auditu členských štátov IMO.

4.3. Bezpečnostná ochrana námornej dopravy

V európskom odvetví lodnej dopravy sa vyvinulo veľké úsilie, aby sa zaviedli záväzné bezpečnostné opatrenia prijaté v roku 2002 organizáciou IMO a zavedené v roku 2004 do právnych predpisov EÚ. Hrozba terorizmu sa však očividne nezmenšuje, takže lode a prístavy budú naďalej čeliť hrozbám teroristických akcií . Navyše pretrvávajú vážne obavy týkajúce sa prípadov pirátstva a ozbrojených lúpeží na mori . Ďalším problémom sú prípady pašeráctva alebo obchodovania s ľuďmi a prípady utečencov a čiernych pasažierov .

Úlohou je dokončiť už začatú prácu na vytvorení komplexného rámca bezpečnostných opatrení na základe prevencie, schopnosti reagovať a odolnosti. To by malo viesť k skutočnej „kultúre bezpečnosti“ , ktorá by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej lodnej dopravy a prístavnej prevádzky, pričom by to nutne nemalo znížiť výkonnosť lodnej dopravy a kvalitu života námorníkov a cestujúcich.

S náležitým ohľadom na súvisiace kompetencie v tejto oblasti by ciele opatrení EÚ a členských štátov mali byť tieto:

- Vzhľadom na hrozbu terorizmu by Komisia a členské štáty mali pokračovať v podpore zavádzania medzinárodných bezpečnostných opatrení v súlade s existujúcim ohrozením bezpečnosti a na základe primeraných metodík analýzy rizika. Vlajkové štáty a vlastníci lodí musia úzko spolupracovať a námorníci musia absolvovať vhodné základné a neustále odborné vzdelávanie .

- Komisia a členské štáty by mali v plnej miere využívať rámec na základe zmien a doplnení Colného kódexu Spoločenstva, čím by prispeli k medzinárodnému úsiliu o udržanie bezpečnosti medzinárodného zásobovacieho reťazca.

- Pokiaľ ide o pirátstvo a ozbrojené lúpeže Komisia a členské štáty musia na ne rázne reagovať a prispieť tak k bezpečnejšej lodnej doprave v dotknutých oblastiach. Európa by mala byť aktívna pri rozvoji a stabilizácii krajín, z ktorých tieto útoky prichádzajú.

- V tejto súvislosti je najnutnejšou prioritou ochrana námorníkov, rybárov a cestujúcich na plavidlách pri pobreží Somálska, v Adenskom zálive alebo v ktoromkoľvek regióne sveta, ktorý by v budúcnosti mohol byť problematický.

- Zaistenie stability systému prepravy po mori na celom svete si vyžaduje ochranu medzinárodných dopravných trás pred všetkými činnosťami, ktoré by mohli narušiť plynulosť prevádzky. Napríklad vzhľadom na to, že celkový objem ropy prepravovanej po mori cez Adenský záliv predstavuje viac ako 12 %, mohli by odklony okolo mysu Dobrej nádeje nielen zdvojnásobiť obvyklú dĺžku ciest zo zálivu do Európy, ale takisto významne zvýšiť spotrebu paliva, množstvo emisií a náklady na dopravu.

- Komisia a členské štáty by mali vytvoriť plány na podporu odolnosti vrátane systémov včasného varovania, spoločného monitorovania udalostí a ochranných plánov. Tieto mechanizmy by mali v plnej miere využívať výhody systému identifikácie a sledovania lodí na veľké vzdialenosti (LRIT) a iných vhodných kontrolných systémov, ako aj profitovať z posilnenej koordinácie zodpovedných orgánov v členských štátoch.

- Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na tom, aby zaistili náležité skvalitnenie medzinárodného kódexu bezpečnosti lodí a prístavných zariadení ( ISPS ). Malo by sa zvážiť vytvorenie programu technickej pomoci pre prístavné a námorné správy.

4.4. Námorný dozor

Do roku 2018 by sa mali výhľadovo posilniť kapacity systému námornej dopravy EÚ zavedením integrovaného systému správy informácií, ktorý umožní identifikáciu, monitorovanie, sledovanie a hlásenie všetkých plavidiel na mori a no vnútrozemských vodných cestách smerom do európskych prístavov a z týchto prístavov a plavidiel prechádzajúcich vodami EÚ alebo v ich tesnej blízkosti.

Tento systém by bol súčasťou iniciatívy elektronických systémov v námornej doprave a vyvinul by sa do integrovaného systému EÚ, ktorý by poskytoval elektronické služby na rôznych úrovniach dopravného reťazca. V tomto zmysle by malo byť možné tento systém prepojiť s aplikáciami elektronickej podpory nákladnej dopravy, elektronického colníctva a s inteligentnými dopravnými systémami[10], čo by užívateľom umožnilo v duchu súčinnosti viacerých druhov dopravy sledovať náklad nielen počas námornej fázy cesty, ale aj pri preprave všetkými dopravnými prostriedkami.

V širších súvislostiach, na základe zdrojov, ktoré sú v súčasnosti dostupné, napr. automatický identifikačný systém (AIS) a systémy LRIT, SafeSeaNet či CleanSeaNet, alebo tých, ktoré sa vyvíjajú, napr. Galileo, systém globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES), a s ohľadom na nutnosť vytvorenia úplného systému EUROSUR[11], by EÚ mala presadzovať vytvorenie platformy, ktorá zaistí zblíženie námorných, pozemných a kozmických technológií, integritu aplikácií a príslušnú správu a kontrolu informácií , znalosť ktorých bude nutná. Je potrebné podporiť civilno-vojenskú spoluprácu, aby sa zabránilo zdvojeniu činností. .

Komisia sa takisto snaží o vytvorenie integrovaného cezhraničného a medziodvetvového systému dozoru v EÚ[12]. Jedným z cieľom tohto systému je zriadenie výmeny medzi informačnými sieťami vnútroštátnych úradov, aby sa zvýšila interoperabilita činností dozoru, efektívnosť operácií na mori, a aby sa podporilo zavádzanie príslušnej legislatívy a stratégií Spoločenstva[13].

4.5 Námorná doprava ako kľúčový prvok energetickej bezpečnosti EÚ

Námorná doprava je kľúčovým prvkom európskej energetickej bezpečnosti a z tohto dôvodu predstavuje významný nástroj európskej energetickej politiky. Prepravu po mori treba považovať za súčasť stratégie EÚ v oblasti diverzifikácie trás a energetických zdrojov. 90 % ropy sa prepravuje po mori, pričom sa zvyšuje podiel prepravy zemného plynu v skvapalnenej forme (LNG) prostredníctvom tankerov. Po mori sa prepravuje aj veľa ďalších energetických produktov[14].

Loďstvo, ktorými sa prepravujú energetické produkty (vo všetkých odvetviach činností – tankery na prepravu ropy a ropných produktov, LNG a LPG, príbrežné servisné plavidlá), nadobúda čoraz väčší význam pre dobré fungovanie energetických trhov a bezpečnosť zásobovania a tým aj pre blahobyt európskych občanov a európskeho hospodárstva ako celku.

Konkrétne, nedávne prerušenie zásobovania zemným plynom a ropou pozemskými trasami podčiarkuje viac ako kedykoľvek predtým význam infraštruktúry na prepravu LNG. Ako sa zdôrazňuje najmä v druhom strategickom energetickom prieskume[15], LNG zariadenia sú nevyhnutné na zvýšenie flexibility v zásobovaní plynom na internom trhu s energiami, čím umožňujú solidaritu v čase krízy. Loďstvo, ktorým sa prepravujú energetické produkty, musí spĺňať najprísnejšie technologické normy a posádky týchto lodí musia byť dobre vycvičené v rámci úsilia EÚ o zabezpečenie kvalitnej lodnej dopravy.

5. SPOLUPRÁCA NA MEDZINÁRODNEJ SCÉNE

Európska únia sa dlhodobo zaviazala k otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaži v lodnej doprave a takisto ku kvalitnej lodnej doprave. Z toho pramení jej podpora práci špecializovaných medzinárodných organizácií v oblasti námornej dopravy vrátane IMO, ILO, WTO a WCO, ako aj jej silná a rastúca sieť dvojstranných dohôd a dialógov o námornej doprave s hlavnými partnermi v oblasti obchodu a lodnej dopravy.

Dobrým príkladom v tejto súvislosti je dohoda z roku 2002 o námornej doprave medzi Komisiou a členskými štátmi na jednej strane a Čínou na strane druhej. Rovnaký prístup sa uplatňuje v prebiehajúcich dvojstranných vzťahoch a rokovaniach EÚ na regionálnej úrovni vrátane euro-stredozemského partnerstva (Euromed), Únie pre Stredozemie alebo združenia Mercosur.

Celosvetové problémy, ktorým dnes lodná doprava a služby námornej dopravy čelia, si vyžadujú presvedčivé odpovede zo strany medzinárodného spoločenstva. Komisia a členské štáty majú dobré predpoklady na prijatie zmeny, ktorá im umožní vytvoriť komplexný medzinárodný regulačný rámec pre lodnú dopravu , pripravený reagovať na výzvy 21. storočia:

- Spoločné opatrenia na úrovni EÚ sú rozhodujúce v rôznych oblastiach týkajúcich sa napríklad: riadenia (UNCLOS), medzinárodného obchodu (WTO a dvojstranné dohody a dialógy o námornej doprave, UNCITRAL), bezpečnosti, zabezpečenia a ochrany životného prostredia (IMO), pracovných síl (ILO) alebo ciel (WCO).

- Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o dosiahnutie všetkých cieľov politiky EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a zabezpečenia pomocou medzinárodných nástrojov dohodnutých prostredníctvom IMO a v uvedenom zmysle spolupracovať. Pokiaľ by sa však rokovania IMO skončili neúspechom, mala by EÚ prevziať iniciatívu pri zavádzaní opatrení v záležitostiach, ktoré majú pre EÚ osobitný význam, pričom by išlo o prvý krok, kým sa nedospeje k širšej medzinárodnej dohode a takisto by sa malo zohľadniť medzinárodné konkurenčné prostredie.

- Aby členské štáty EÚ mohli konať účinne ako tím, ktorý sa môže spoliehať na silných jednotlivcov, je potrebné posilniť uznanie a viditeľnosť EÚ v rámci IMO tým, že v tejto organizácii bude formalizovaný koordinačný mechanizmus EÚ, a že EÚ v tejto organizácii získa formálny status pozorovateľa, prípadne plnohodnotné členstvo. Týmto nebudú dotknuté práva a povinnosti členských štátov EÚ ako zmluvných strán IMO.

- Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na lepšom mechanizme rýchlej ratifikácie dohovorov IMO na svetovej úrovni a súčasne preskúmať, či by bolo možné nahradiť ratifikáciu na základe vlajky ratifikáciou na základe loďstva podľa krajiny pobytu.

- Komisia a členské štáty by mali spolupracovať s partnermi v oblasti obchodu a lodnej dopravy, aby bolo zaistené zbližovanie stanovísk v rámci IMO. Výsledkom úsilia EÚ o medzinárodnú spoluprácu by malo byť vytvorenie mechanizmu, ktorý zaistí skutočné vymáhanie medzinárodne dohodnutých pravidiel všetkými vlajkovými a pobrežnými štátmi sveta.

- V nedávnom oznámení Komisie týkajúceho sa regiónu Arktídy sú uvedené návrhy[16] Komisie týkajúce sa ochrany a zachovania vôd v tejto oblasti a predovšetkým zaistenia udržateľných plavieb v arktickej oblasti na obchodné účely. Týmito návrhmi by bolo potrebné sa ďalej zaoberať.

6. VYUžÍVANIE PLNÉHO POTENCIÁLU POBREžNEJ DOPRAVY A SLUžIEB NÁMORNEJ DOPRAVY PRE POTREBY PODNIKOV A OBčANOV V EURÓPE

Na námorné dopravné spojenia v rámci Európy bude mať pozitívny dosah ďalšia hospodárska integrácia členských štátov EHP a susedných krajín. Európske hospodárstvo by sa výhľadovo do roku 2018 malo spamätať zo súčasnej krízy. Preto sa predpokladá, že námorná doprava v krajinách EÚ-27 vzrastie z 3,8 miliardy ton v roku 2006 približne na 5,3 miliardy ton v roku 2018. Znamená to, že o desať rokov musia byť infraštruktúra vrátane prístavov, ich spojení s vnútrozemím a odvetvie lodnej dopravy schopné pojať aspoň o 1,6 miliardy ton viac ako v súčasnosti. Vzrastie takisto osobná doprava vrátane prepravy trajektami a výletnými loďami. Pre osoby cestujúce po mori bude potrebné zaistiť územnú kontinuitu, regionálnu súdržnosť a normy kvality.

Neľahkou úlohou je stanoviť správnu kombináciu opatrení, ktoré prístavom umožnia účinne sa vyrovnať s tým, že fungujú ako brána. Na to by bolo potrebné zaistiť nové infraštruktúry, ako aj lepšie využívať existujúce kapacity zvýšením produktivity prístavov. Súčasný systém vrátane spojenia s vnútrozemím a nákladných koridorov je potrebné tomuto predpokladanému rastu prispôsobiť. V tomto ohľade by hlavnou prioritou malo byť:

- Vytvoriť skutočný „európsky priestor námornej dopravy bez prekážok“ , ktorý odstráni zbytočné administratívne prekážky, dvojité cezhraničné kontroly, nedostatok harmonizovaných dokumentov a všetky ďalšie faktory, ktoré bránia potenciálnemu rastu pobrežnej dopravy.

- Realizovať opatrenia ohlásené v oznámení o európskej prístavnej politike . Vo všetkých prípadoch by mali byť za úplného dodržiavania požiadaviek na bezpečnosť, zabezpečenie a udržateľný rast poskytované prístavné služby v súlade so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže, finančnej transparentnosti, nediskriminácie a efektivity nákladov.

- Zaistiť správne podmienky pre prilákanie investičných tokov do prístavného odvetvia , ktoré uprednostňujú projekty modernizácie a rozšírenia infraštruktúry pre spojenie s prístavmi a s vnútrozemím v oblastiach, ktoré budú s väčšou pravdepodobnosťou čeliť problémom s dopravným preťažením.

- Pokiaľ ide o posúdenie dosahov na životné prostredie, mali by sa všeobecne zaviesť zrýchlené postupy, ktoré výrazne skrátia celkovú dobu realizácie. Na tieto účely Komisia vydá usmernenia na uplatňovanie príslušných environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov [17] .

- Posilniť stratégiu EÚ na zaistenie úplného presadenia projektov morských diaľnic , ešte ľahšie zavádzanie inovatívnych riešení v oblasti integrovanej a intermodálnej dopravy, zjednodušenia administratívnych požiadaviek a podporu iniciatív navrhnutých Komisiou v oblasti ekologizácie dopravy.

- Stanoviť, aby v tomto vývoji a pri riešení faktorov prechodu na iný druh dopravy pomáhali programy financovania z prostriedkov EÚ, napr. projekty transeurópskej dopravnej siete , Marco Polo alebo nástroje regionálnej politiky.

- Podporovať opatrenia umožňujúce lepšie prepojenie ostrovov a osobnej dopravy v rámci EÚ na veľkú vzdialenosť prostredníctvom kvalitných trajektových služieb a výletných plavieb a vhodných terminálov. Vzhľadom na skúsenosti získané od prijatia nariadenia o pobrežnej doprave v roku 1992 by bolo možné zlepšiť rámec na poskytovanie verejných služieb v námornej doprave, ktoré v plnej miere plnia požiadavky na územnú kontinuitu.

- V uvedenej súvislosti preskúmať ekonomické nástroje (napr. dane, poplatky alebo systémy obchodovania s emisiami) s cieľom správneho stanovenia cien [18] , ktoré majú primäť užívateľov k alternatívnemu využívaniu pobrežnej dopravy v rámci riešenia problémov s preťažením ciest a vo všeobecnosti podporovať trhové riešenia, ktoré prispievajú k udržateľnosti celého dopravného reťazca.

- Zaoberať sa otázkou práv cestujúcich využívajúcich trajektové služby a výletné plavby v Európe podporou kampane zameranej na kvalitu (ceny pre najlepších prevádzkovateľov trajektovej dopravy).

7. EURÓPA BY MALA STÁť NA čELE NÁMORNÉHO VÝSKUMU A INOVÁCIÍ

Konkurencieschopnosť európskych námorných odvetví a ich schopnosť riešiť problémy, ktorým čelia v súvislosti so životným prostredím, energetikou, bezpečnosťou a ľudským faktorom, je do značnej miery ovplyvnená výskumným a inovačným úsilím, ktoré je potrebné ďalej stimulovať.

Dnešné problémy predstavujú významné príležitosti pre rast priemyslu a efektívnosť. Pretože koncoví užívatelia venujú čoraz väčšiu pozornosť miere uplatňovania ekologického hľadiska zo strany spoločností v celom dodávateľskom reťazci a prepravcovia požadujú dopravu šetrnú voči životnému prostrediu, stávajú sa čoraz dôležitejšími faktormi konkurenčnej výhody udržateľnosť a sociálna zodpovednosť podnikov.

Napríklad v odvetví námornej dopravy existuje značný priestor na zvýšenie energetickej účinnosti lodí, zníženie ich dosahu na životné prostredie, minimalizáciu rizík vzniku nehôd a zaistenie lepšej kvality života na mori. Narastá potreba adekvátnych nástrojov kontroly a monitoringu ako aj tvorby pokročilých technologických a environmentálnych noriem.

Európske námorné odvetvia by mali zúročiť nemalé úsilie v oblasti výskumu a technologického rozvoja realizovaného pod záštitou na seba nadväzujúcich výskumných rámcových programov EÚ a iných aktivít:

- Hlavnou výzvou je vytvoriť nové návrhy lodí a zariadení, ktoré by zvýšili bezpečnosť a environmentálnu výkonnosť . Cielené iniciatívy v oblasti výskumu a technologického rozvoja by mali priniesť nové typy návrhov, zdokonalené konštrukcie, materiály, čistý pohon a energeticky účinné riešenia. S cieľom zachovať si túto konkurenčnú výhodu je potrebné prijať príslušné opatrenia, ktoré by primeraným spôsobom chránili znalosti a duševné vlastníctvo.

- Na dosiahnutie udržateľnej mobility je nutný takisto technologický rozvoj a pokročilé logistické koncepcie, ktoré maximalizujú účinnosť celého dopravného reťazca prostredníctvom pobrežnej dopravy a dopravy po vnútrozemských vodných cestách.

- Je potrebné zainteresovať všetky dotknuté strany, aby sa riešenia, ktoré budú výsledkom tejto činnosti, dostali na trh. Mali by sa plne využívať platformy výskumu a technologického rozvoja , ako je technologická platforma „WATERBORNE“.

- V nedávno vydanom oznámení Komisie o európskej stratégii morského a námorného výskumu[19] sa vytýčil rámec pre európske námorné odvetvia s cieľom zaoberať sa týmito technologickými výzvami prostredníctvom lepšej integrácie s vedou a výskumom v oblasti mora.

- Je nutné vyvinúť zodpovedajúce nástroje na báze IKT na účely kontroly a monitoringu, takisto v súvislosti s dozorom. Moderné telekomunikačné systémy by mali uľahčiť technické riadenie loďstva vrátane diaľkového ovládania výkonu motora, konštrukčnou pevnosťou a celkovým prevádzkovým stavom plavidiel. Na tieto účely by sa mal vytvoriť referenčný rámec, ktorý umožní zavedenie služieb elektronických systémov v námornej doprave [20] na európskej a svetovej úrovni. Tieto elektronické služby by mali takisto zahŕňať orgány verejnej správy, prístavné komunity a spoločnosti prevádzkujúce lodnú dopravu.

8. ZÁVERY

Európska únia a jej členské štáty majú veľký spoločný záujem na podpore bezpečnej, zabezpečenej a účinnej európskej a medzinárodnej lodnej dopravy na čistých oceánoch a moriach, na dlhodobej konkurencieschopnosti európskej lodnej dopravy a súvisiacich námorných odvetví na svetových trhoch a na prispôsobení celého systému námornej dopravy výzvam 21. storočia.

Strategické možnosti predložené v tomto oznámení pre európsku lodnú dopravu a systém európskej námornej dopravy s výhľadom na rok 2018 predstavujú víziu, ako tieto ciele dosiahnuť.

Navrhované možnosti vychádzajú z integrovaného prístupu k námornej politike a sú založené na hlavných hodnotách udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a otvorených trhov v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže a prísnych environmentálnych a spoločenských noriem. Prínosy, ktoré sú v tejto vízii opísané, by mali presiahnuť hranice Európy a rozšíriť sa na celý námorný svet vrátane rozvojových krajín.

Zámerom Komisie je viesť konštruktívny dialóg so všetkými zainteresovanými subjektmi s cieľom prijať opatrenia praktickej realizácie opatrení uvedených v tomto strategickom prieskume.

[1] Podrobné informácie sú v štatistike EUROSTAT-u o námornej doprave – http://ec.europa.eu/eurostat/

[2] KOM(2006) 314 v konečnom znení z 22.6.2006.

[3] KOM(2007) 575 v konečnom znení z 10.10.2007.

[4] Toto oznámenie by sa malo čítať v súvislosti so správou skupiny odborníkov v oblasti lodnej dopravy pre Komisiu (september 2008) a štúdiou „OPTIMAR – Porovnanie strategických alternatív pre európsku lodnú dopravu a európsky systém námornej dopravy v horizonte rokov 2008 až 2018“, kde sa nachádzajú všetky relevantné štatistiky a údaje.

[5] KOM(2007) 591 z 10.10.2007.

[6] Zdroj: štúdia OPTIMAR, LR Fairplay Research Ltd & Partners (september 2008).

[7] Povinné opatrenia znižovania emisií by sa mali vzťahovať na všetky lode v rámci svetového loďstva. V súčasnosti je viac ako 75 % svetového loďstva zaregistrovaných v krajinách, ktoré nepodpísali Kjótsky protokol.

[8] Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

[9] KOM(2008) 767 z 19.11.2008.

[10] KOM(2007) 607 z 18.10.2007.

[11] Porov. závery Rady z 5. 6. 2008 týkajúce sa budúceho vytvorenia agentúry Frontex a systému Eurosur a budúcich úloh v oblasti správy vonkajších hraníc EÚ.

[12] SEK (2008) 2737 z 3.11.2008.

[13] Prehľad činností vykonaných v roku 2008 je k dispozícii v dokumente SEK (2008) 3727 z 13.10.2008 a na rok 2009 sa pripravuje oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu týkajúce sa námorného dozoru.

[14] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Energetická politika a námorná politika: Zabezpečenie lepšieho súladu“ – SEK (2007) 1283/2 z 10.10.2007

[15] SEK (2008) 2794 a SEK(2008) 2791.

[16] KOM (2008) 763 z 20.11.2008.

[17] KOM (2007) 616 z 18.10.2007 Európska prístavná politika

[18] KOM(2008) 435 z 8.7.2008.

[19] KOM(2008) 534 z 3.9.2008. Programy ako „Leadership 2015“ a „Life“ takisto podporujú inováciu významnú pre námornú dopravu.

[20] Pozri bod 4.4.