Help Print this page 

Document 32016R0679

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP)
  • In force
OJ L 119, 4.5.2016, p. 1–88 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Dates
  • Date of document: 27/04/2016; Dátum podpisu
  • Date of effect: 24/05/2016; Nadobudnutie účinnosti Dátum uverejnenia +20 Pozri Článok 99
  • Date of effect: 25/05/2018; Uplatňovanie Pozri Článok 99
  • Deadline: 25/05/2020; Najneskôr Pozri Článok 97
  • Date of end of validity: 31/12/9999
Miscellaneous information
  • Author: Európsky parlament, Rada Európskej únie
  • Form: Nariadenie
Text

4.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679

z 27. apríla 2016

o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

(2)

V zásadách a pravidlách ochrany fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov by sa bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko mali rešpektovať ich základné práva a slobody, najmä ich právo na ochranu osobných údajov. Týmto nariadením sa má prispieť k dobudovaniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a hospodárskej únie, k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, k posilneniu a zbližovaniu ekonomík v rámci vnútorného trhu a ku prospechu fyzických osôb.

(3)

Úlohou smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (4) je harmonizovať ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracovateľskými činnosťami a zabezpečiť voľný tok osobných údajov medzi členskými štátmi.

(4)

Spracúvanie osobných údajov by malo byť určené na to, aby slúžilo ľudstvu. Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. Toto nariadenie rešpektuje všetky základné práva a dodržiava slobody a zásady uznané v Charte, ako sú zakotvené v zmluvách, najmä rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, ochrana osobných údajov, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť.

(5)

Hospodárska a sociálna integrácia, ktorá je dôsledkom fungovania vnútorného trhu, viedla k značnému nárastu cezhraničných tokov osobných údajov. Výmena osobných údajov medzi verejnými a súkromnými aktérmi, vrátane fyzických osôb, združení a podnikov, sa v rámci Únie zvýšila. Vnútroštátne orgány v členských štátoch sú na základe práva Únie povinné spolupracovať a vymieňať si osobné údaje, aby mohli vykonávať svoje povinnosti alebo plniť úlohy v mene orgánu iného členského štátu.

(6)

Rýchly technologický rozvoj a globalizácia so sebou priniesli nové výzvy v oblasti ochrany osobných údajov. Rozsah získavania a zdieľania a osobných údajov sa výrazne zväčšil. Technológia umožňuje súkromným spoločnostiam a orgánom verejnej moci pri výkone ich činností využívať osobné údaje v doteraz bezprecedentnom rozsahu. Fyzické osoby stále viac zverejňujú svoje osobné údaje, a to aj v globálnom meradle. Technológia transformovala hospodársky aj spoločenský život a mala by ďalej uľahčovať voľný tok osobných údajov v rámci Únie a prenos do tretích krajín a medzinárodným organizáciám a súčasne zaručiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov.

(7)

Tento vývoj si vyžaduje silný a súdržnejší rámec ochrany údajov v Únii, ktorý sa bude intenzívne presadzovať vzhľadom na význam vybudovania dôvery, ktorá umožní rozvoj digitálnej ekonomiky v rámci vnútorného trhu. Fyzické osoby by mali mať kontrolu nad svojimi vlastnými osobnými údajmi. Mala by sa posilniť právna a praktická istota pre fyzické osoby, hospodárske subjekty a orgány verejnej moci.

(8)

Ak sa v tomto nariadení stanovuje, že právo členského štátu má spresniť alebo obmedziť jeho pravidlá, členské štáty môžu, pokiaľ je to nevyhnutné pre súdržnosť a dosiahnutie lepšej zrozumiteľnosti vnútroštátnych predpisov pre osoby, na ktoré sa vzťahujú, začleniť prvky tohto nariadenia do svojho vnútroštátneho práva.

(9)

Ciele a zásady smernice 95/46/ES zostávajú platné, nepodarilo sa však zabrániť rozdielom pri vykonávaní ochrany údajov v Únii, právnej neistote ani rozšírenému vnímaniu verejnosti, že v súvislosti s ochranou fyzických osôb existujú značné riziká, a to najmä v online prostredí. Rozdiely, ktoré existujú v členských štátoch, pokiaľ ide o úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, najmä práva na ochranu osobných údajov, môžu brániť voľnému toku osobných údajov v Únii. Uvedené rozdiely preto môžu predstavovať prekážku pri vykonávaní hospodárskych činností na úrovni Únie, narúšať hospodársku súťaž a brániť orgánom v plnení úloh, ktoré majú vykonávať na základe práva Únie. Takýto rozdiel v úrovni ochrany je spôsobený existenciou rozdielov vo vykonávaní a uplatňovaní smernice 95/46/ES.

(10)

S cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci Únie, úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa malo zabezpečiť v rámci celej Únie. Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na účely dodržania zákonnej povinnosti, plnenia úloh realizovaných vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne predpisy, ktorými by sa spresnilo uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. Spolu so všeobecnými a horizontálnymi právnymi predpismi o ochrane údajov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, prijali členské štáty viaceré sektorové právne predpisy v oblastiach, v ktorých sú potrebné špecifickejšie normy. Týmto nariadením sa tiež členským štátom dáva priestor na spresnenie svojich pravidiel vrátane pravidiel spracúvania osobitných kategórií osobných údajov (ďalej len „citlivé údaje“). V danom rozsahu toto nariadenie nevylučuje právo členského štátu, ktorým sa vymedzujú okolnosti špecifických spracovateľských situácií vrátane presnejšieho stanovenia podmienok, za ktorých je spracúvanie osobných údajov v súlade so zákonom.

(11)

Účinná ochrana osobných údajov v rámci celej Únie si vyžaduje posilnenie a spresnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a o ich spracúvaní rozhodujú, ako aj zodpovedajúcich právomocí na monitorovanie a zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov a zodpovedajúcich sankcií za porušenia pravidiel v členských štátoch.

(12)

V článku 16 ods. 2 ZFEÚ sa Európsky parlament a Rada poverujú, aby stanovili pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov.

(13)

S cieľom zaručiť konzistentnú úroveň ochrany fyzických osôb v celej Únii a zabrániť rozdielom, ktoré sú prekážkou voľného pohybu osobných údajov v rámci vnútorného trhu, je potrebné prijať nariadenie, ktorým sa poskytne právna istota a transparentnosť pre hospodárske subjekty vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov, a ktorým sa fyzickým osobám vo všetkých členských štátoch poskytne rovnaká úroveň právne vymožiteľných práv, ktorým sa prevádzkovateľom a sprostredkovateľom uložia povinnosti a zodpovednosti, ktorým sa zabezpečí konzistentné monitorovanie spracúvania osobných údajov a ktorým sa stanovia rovnocenné sankcie vo všetkých členských štátoch, ako aj účinná spolupráca dozorných orgánov rozličných členských štátov. Riadne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje, aby voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie nebol obmedzený ani zakázaný z dôvodov súvisiacich s ochranou fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. S cieľom zohľadniť osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov toto nariadenie obsahuje výnimku pre organizácie s menej ako 250 zamestnancami, pokiaľ ide o vedenie záznamov. Okrem toho sa inštitúcie a orgány Únie a členské štáty a ich dozorné orgány nabádajú k tomu, aby pri uplatňovaní tohto nariadenia zohľadňovali osobitné potreby mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu mikropodniky a malé a stredné podniky, malo by sa vychádzať z článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (5).

(14)

Ochrana, ktorá sa poskytuje týmto nariadením, by sa mala vzťahovať na fyzické osoby bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska vo vzťahu ku spracúvaniu ich osobných údajov. Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa týka právnických osôb, a najmä podnikov založených ako právnické osoby vrátane názvu, formy a kontaktných údajov právnickej osoby.

(15)

S cieľom zabrániť vzniku závažného rizika obchádzania právnych predpisov by mala byť ochrana fyzických osôb technologicky neutrálna a nemala by závisieť od použitých technologických riešení. Ochrana fyzických osôb by sa mala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov automatizovanými prostriedkami, ako aj na manuálne spracúvanie, ak sú osobné údaje uložené v informačnom systéme alebo do neho majú byť uložené. Súbory alebo zbierky súborov, ako aj ich titulné strany, ktoré nie sú štruktúrované podľa špecifických kritérií, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)

Toto nariadenie sa nevzťahuje na otázky ochrany základných práv a slobôd ani na voľný tok osobných údajov týkajúcich sa činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, ako sú činnosti týkajúce sa národnej bezpečnosti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri vykonávaní činností v súvislosti so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie.

(17)

Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (6). Nariadenie (ES) č. 45/2001 a ostatné právne akty Únie, ktoré sa vzťahujú na takéto spracúvanie osobných údajov, by sa mali upraviť podľa zásad a pravidiel stanovených v tomto nariadení a uplatňovať so zreteľom na toto nariadenie. V záujme stanovenia silného a súdržného rámca ochrany údajov v Únii by po prijatí tohto nariadenia mali nasledovať potrebné úpravy nariadenia (ES) č. 45/2001, aby sa začali uplatňovať súčasne s týmto nariadením.

(18)

Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v priebehu výlučne osobnej alebo domácej činnosti, a teda bez spojenia s profesijnou alebo komerčnou činnosťou. Osobné alebo domáce činnosti by mohli zahŕňať korešpondenciu a uchovávanie adries či využívanie sociálnych sietí a online činnosti vykonávané v kontexte takýchto činností. Toto nariadenie sa však vzťahuje na prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov, ktorí poskytujú prostriedky na spracúvanie osobných údajov na takéto osobné alebo domáce činnosti.

(19)

Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti alebo jeho predchádzania a voľný pohyb takýchto údajov podlieha osobitnému právnemu aktu Únie. Toto nariadenie by sa preto nemalo vzťahovať na spracovateľské činnosti na takéto účely. Ak sa však osobné údaje spracúvané orgánmi verejnej moci podľa tohto nariadenia používajú na uvedené účely, mal by sa na ne vzťahovať špecifickejší právny akt Únie, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (7). Členské štáty môžu poveriť príslušné orgány v zmysle smernice (EÚ) 2016/680 úlohami, ktoré nie sú nevyhnutne vykonávané na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti alebo predchádzania takémuto ohrozeniu, v dôsledku čoho spracúvanie osobných údajov na tieto iné účely, pokiaľ patria do pôsobnosti práva Únie, patrí do pôsobnosti tohto nariadenia.

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na účely patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty by mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť podrobnejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. V takýchto ustanoveniach sa môžu podrobnejšie stanoviť osobitné požiadavky na spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na uvedené iné účely, pričom sa v nich zohľadní ústavná, organizačná a administratívna štruktúra príslušného členského štátu. Keď spracúvanie osobných údajov súkromnoprávnymi subjektmi patrí do rozsahu a pôsobnosti tohto nariadenia, mala by sa týmto nariadením členským štátom poskytnúť možnosť, aby za špecifických podmienok právnymi predpismi obmedzili určité povinnosti a práva, keď takéto obmedzenie predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na ochranu konkrétnych dôležitých záujmov vrátane verejnej bezpečnosti a predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. Je to relevantné napríklad v rámci boja proti praniu špinavých peňazí alebo činností forenzných laboratórií.

(20)

Hoci sa toto nariadenie okrem iného vzťahuje aj na činnosti súdov a iných justičných orgánov, mohli by sa v práve Únie alebo v práve členškého štátu spresniť spracovateľské operácie a spracovateľské postupy týkajúce sa spracúvania osobných údajov zo strany súdov a iných justičných orgánov. Právomoc dozorných orgánov by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov súdmi pri výkone ich súdnej právomoci, aby sa zaručila nezávislosť súdnictva pri výkone jeho justičných úloh vrátane prijímania rozhodnutí. Dozor nad takýmito spracovateľskými operáciami by sa mal môcť zveriť osobitným orgánom v rámci systému súdnictva členského štátu, ktoré by mali predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, zvyšovať povedomie sudcov o ich povinnostiach v zmysle tohto nariadenia a vybavovať sťažnosti súvisiace s takýmito operáciami spracúvania údajov.

(21)

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (8), najmä pravidlá týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti uvedené v článkoch 12 až 15 uvedenej smernice. Účelom uvedenej smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi.

(22)

Každé spracúvanie osobných údajov v kontexte činností prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením bez ohľadu na to, či sa samotné spracúvanie uskutočňuje v Únii. Prevádzkareň znamená efektívny a skutočný výkon činnosti prostredníctvom stálych dojednaní. Právna forma takýchto dojednaní, či už ide o pobočku alebo dcérsku spoločnosť s právnou subjektivitou, nie je v tomto ohľade určujúcim faktorom.

(23)

S cieľom zabezpečiť, že fyzickým osobám nebude odopretá ochrana, na ktorú majú na základe tohto nariadenia nárok, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb nachádzajúcich sa v Únii vykonávané prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorý nie je usadený v Únii, ak spracovateľské činnosti súvisia s ponukou tovaru alebo služieb týmto dotknutým osobám bez ohľadu na to, či je spojené s platbou. Aby bolo možné určiť, či takýto prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ ponúka tovar alebo služby dotknutým osobám nachádzajúcim sa v Únii, malo by sa zistiť, či je zrejmé, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ plánuje ponúkať služby dotknutým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch v Únii. Zatiaľ čo samotná dostupnosť webového sídla prevádzkovateľa, sprostredkovateľa alebo poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti v Únii, emailovej adresy či iných kontaktných údajov alebo použitie jazyka, ktorý sa všeobecne používa v tretej krajine, kde je prevádzkovateľ usadený, nie sú dostatočné na potvrdenie takého úmyslu, na základe faktorov, ako sú použitie jazyka alebo meny všeobecne používaných v jednom alebo viacerých členských štátov s možnosťou objednania tovaru a služieb v danom druhom jazyku alebo spomenutie zákazníkov alebo používateľov nachádzajúcich sa v Únii, môže byť zjavné, že prevádzkovateľ má v úmysle ponúkať tovar alebo služby dotknutým osobám v Únii.

(24)

Spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb nachádzajúcich sa v Únii prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorý nie je usadený v Únii, by tiež malo podliehať tomuto nariadeniu, keď sa týka sledovania ich správania, pokiaľ sa toto správanie uskutočňuje v Únii. Na určenie toho, či spracovateľskú činnosť možno považovať za „sledovanie správania“ dotknutej osoby, by sa malo zistiť, či sú fyzické osoby sledované na internete vrátane prípadného následného využitia technologických riešení spracúvania osobných údajov, ktoré spočívajú v profilovaní fyzickej osoby na účely prijatia rozhodnutia týkajúceho sa tejto osoby alebo na účely analýzy či predvídania osobných preferencií, správania a postojov tejto osoby.

(25)

Ak sa právo členského štátu uplatňuje na základe medzinárodného práva verejného, toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na prevádzkovateľa, ktorý nie je usadený v Únii, napríklad na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade členského štátu.

(26)

Zásady ochrany údajov by sa mali vzťahovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Osobné údaje, ktoré boli pseudonymizované a ktoré by sa mohli použitím dodatočných informácií priradiť fyzickej osobe, by sa mali považovať za informácie o identifikovateľnej fyzickej osobe. Na určenie toho, či je fyzická osoba identifikovateľná, by sa mali brať do úvahy všetky prostriedky, pri ktorých existuje primeraná pravdepodobnosť, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná osoba využije, napríklad osobitným výberom, na priamu alebo nepriamu identifikáciu fyzickej osoby. Na zistenie toho, či je primerane pravdepodobné, že sa prostriedky použijú na identifikáciu fyzickej osoby, by sa mali zohľadniť všetky objektívne faktory, ako sú náklady a čas potrebný na identifikáciu so zreteľom na technológiu dostupnú v čase spracúvania, ako aj na technologický vývoj. Zásady ochrany údajov by sa preto nemali uplatňovať na anonymné informácie, konkrétne na informácie, ktoré sa nevzťahujú na identifikovanú alebo identifikovateľnú fyzickú osobu, ani na osobné údaje, ktoré sa stali anonymnými takým spôsobom, že dotknutá osoba nie je alebo už nie je identifikovateľná. Toto nariadenie sa preto netýka spracúvania takýchto anonymných informácií vrátane spracúvania na štatistické účely alebo účely výskumu.

(27)

Toto nariadenie sa neuplatňuje na osobné údaje zosnulých osôb. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov zosnulých osôb.

(28)

Použitie pseudonymizácie osobných údajov môže znížiť riziká pre príslušné dotknuté osoby a pomôcť prevádzkovateľom a sprostredkovateľom pri plnení ich povinností v oblasti ochrany údajov. Výslovné zavedenie „pseudonymizácie“ v tomto nariadení nie je určené na to, aby sa vylúčili akékoľvek iné opatrenia na ochranu údajov.

(29)

V záujme vytvorenia stimulov na používanie pseudonymizácie pri spracúvaní osobných údajov by sa mali pri súčasnom umožnení všeobecnej analýzy umožniť opatrenia na pseudonymizáciu v rámci toho istého prevádzkovateľa v prípade, že daný prevádzkovateľ prijal technické a organizačné opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonania tohto nariadenia vo vzťahu k danému spracúvaniu, a na zabezpečenie toho, že sa dodatočné informácie na priradenie osobných údajov konkrétnej dotknutej osobe uchovávajú oddelene. Prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, by mal určiť oprávnené osoby v rámci toho istého prevádzkovateľa.

(30)

Fyzickým osobám môžu byť pridelené online identifikátory, ktoré poskytujú ich prístroje, aplikácie, nástroje a protokoly, ako napríklad IP adresa, cookies, alebo iné identifikátory, ako napríklad štítky na rádiofrekvenčnú identifikáciu. Tieto môžu zanechávať stopy, ktoré sa najmä v kombinácii s jedinečnými identifikátormi a inými informáciami získanými zo serverov môžu použiť na vytvorenie profilov fyzických osôb a na ich identifikáciu.

(31)

Orgány verejnej moci, ktorým sa poskytujú osobné údaje v súlade so zákonnou povinnosťou na výkon ich oficiálnej úlohy, napríklad daňové a colné orgány, finančné spravodajské jednotky, nezávislé správne orgány alebo orgány finančného trhu zodpovedné za reguláciu trhov s cennými papiermi a dohľad nad nimi, by sa nemali považovať za príjemcov, ak v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu prijímajú osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie určitého zisťovania vo všeobecnom záujme. Žiadosti o poskytnutie by mali orgány verejnej moci zasielať vždy písomne, spolu so zdôvodnením, príležitostne a nemali by sa týkať celého informačného systému ani viesť ku prepojeniu informačných systémov. Uvedené orgány verejnej moci by mali osobné údaje spracúvať v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov podľa účelov spracúvania.

(32)

Súhlas by sa mal poskytnúť jasným prejavom vôle, ktorý je slobodným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a to napríklad písomným vyhlásením vrátane vyhlásenia prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo ústnym vyhlásením. Mohlo by to zahŕňať označenie políčka pri návšteve internetového webového sídla, zvolenie technických nastavení služieb informačnej spoločnosti alebo akékoľvek iné vyhlásenie či úkon, ktorý v tomto kontexte jasne znamená, že dotknutá osoba súhlasí s navrhovaným spracúvaním jej osobných údajov. Mlčanie, vopred označené políčka alebo nečinnosť by sa preto nemali pokladať za súhlas. Súhlas by sa mal vzťahovať na všetky spracovateľské činnosti vykonávané na ten istý účel alebo účely. Ak sa spracúvanie vykonáva na viaceré účely, súhlas by sa mal udeliť na všetky tieto účely. Ak má dotknutá osoba poskytnúť súhlas na základe požiadavky elektronickými prostriedkami, požiadavka musí byť jasná a stručná a nemala by pôsobiť zbytočne rušivo na používanie služby, pre ktorú sa poskytuje.

(33)

Často nie je možné v čase získavania údajov úplne určiť účel spracúvania osobných údajov na účely vedeckého výskumu. Preto by sa dotknutým osobám malo umožniť udeliť svoj súhlas pre určité oblasti vedeckého výskumu, pokiaľ sú dodržané uznávané etické normy vedeckého výskumu. Dotknuté osoby by mali mať možnosť udeliť svoj súhlas iba na určité oblasti výskumu alebo časti výskumných projektov v rozsahu, ktorý umožňuje zamýšľaný účel.

(34)

Genetické údaje by sa mali vymedziť ako osobné údaje týkajúce sa zdedených alebo nadobudných genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré sú výsledkom analýzy biologických vzoriek danej fyzickej osoby, najmä analýzy chromozómov, deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) alebo ribonukleovej kyseliny (RNA) alebo analýzy inej látky, ktorá umožňuje získanie rovnocenných informácií.

(35)

Osobné údaje týkajúce sa zdravia by mali zahŕňať všetky údaje týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej osoby, ktoré poskytujú informácie o minulom, súčasnom alebo budúcom fyzickom alebo duševnom zdravotnom stave dotknutej osoby. Zahŕňajú aj informácie o fyzickej osobe získané pri registrácii na účely poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti danej fyzickej osobe alebo pri ich poskytovaní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (9); číslo, symbol alebo osobitný údaj, ktorý bol fyzickej osobe pridelený na individuálnu identifikáciu tejto fyzickej osoby na zdravotné účely; informácie získané na základe vykonania testov alebo prehliadok častí organizmu alebo telesných látok vrátane genetických údajov a biologických vzoriek; a akékoľvek informácie, napríklad o chorobe, zdravotnom postihnutí, riziku ochorenia, anamnéze, klinickej liečbe, alebo o fyziologickom alebo biomedicínskom stave dotknutej osoby bez ohľadu na zdroj týchto informácií, či už pochádzajú napríklad od lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, z nemocnice, zo zdravotníckej pomôcky alebo z vykonania diagnostického testu in vitro.

(36)

Hlavnou prevádzkarňou prevádzkovateľa v Únii by malo byť miesto jeho centrálnej správy v Únii, pokiaľ sa rozhodnutia o účeloch a prostriedkoch spracúvania osobných údajov neprijímajú v inej prevádzkarni prevádzkovateľa v Únii, pričom v takom prípade by sa za hlavnú prevádzkareň mala považovať táto iná prevádzkareň. Hlavná prevádzkareň prevádzkovateľa v Únii by sa mala určiť podľa objektívnych kritérií a mala by zahŕňať efektívne a skutočné vykonávanie riadiacich činností, pri ktorých sa prijímajú hlavné rozhodnutia týkajúce sa účelu a prostriedkov spracúvania prostredníctvom stálych dojednaní. Uvedené kritérium by nemalo byť závislé od toho, či sa spracúvanie osobných údajov vykonáva na tomto mieste. Prítomnosť a použitie technických prostriedkov a technológií spracúvania osobných údajov alebo spracovateľských činností nepredstavujú sami osebe hlavnú prevádzkáreň, a preto nie sú určujúcimi kritériami pre hlavnú prevádzkareň. Hlavnou prevádzkarňou sprostredkovateľa by malo byť miesto jeho centrálnej správy v Únii alebo ak v Únii nemá centrálnu správu, tak miesto, kde sa uskutočňujú hlavné spracovateľské činnosti v Únii. V prípadoch týkajúcich sa tak prevádzkovateľa, ako aj sprostredkovateľa by mal príslušným vedúcim dozorným orgánom zostať dozorný orgán členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ svoju hlavnú prevádzkareň, ale dozorný orgán sprostredkovateľa by sa mal považovať za dotknutý dozorný orgán a uvedený dozorný orgán by sa mal zúčastňovať na postupe spolupráce stanovenom v tomto nariadení. V každom prípade dozorné orgány členského štátu alebo členských štátov, v ktorých má sprostredkovateľ jednu alebo viac prevádzkarní, by sa nemali považovať za dotknuté dozorné orgány, ak sa návrh rozhodnutia týka len prevádzkovateľa. Ak spracúvanie vykonáva skupina podnikov, hlavná prevádzkareň riadiaceho podniku by sa mala považovať za hlavnú prevádzkareň skupiny podnikov okrem prípadu, keď o účeloch a prostriedkoch spracúvania rozhoduje iný podnik.

(37)

Skupinu podnikov by mal zahŕňať riadiaci podnik a ním riadené podniky, pričom riadiaci podnik by mal byť podnikom, ktorý môže vykonávať dominantný vplyv na ostatné podniky napríklad v dôsledku toho, že ich vlastní, v dôsledku finančnej účasti alebo pravidiel upravujúcich činnosť podniku alebo v dôsledku právomoci presadiť vykonávanie pravidiel ochrany osobných údajov. Podnik, ktorý kontroluje spracúvanie osobných údajov v podnikoch, ktoré sú s ním prepojené, by sa mal spolu s týmito podnikmi považovať za skupinu podnikov.

(38)

Osobitnú ochranu osobných údajov si zasluhujú deti, keďže si môžu byť v menšej miere vedomé rizík, dôsledkov a dotknutých záruk a svojich práv súvisiacich so spracúvaním osobných údajov. Takáto osobitná ochrana by sa mala vzťahovať najmä na využívanie osobných údajov detí na účely marketingu alebo vytvorenia osobného alebo používateľského profilu a získavanie osobných údajov o deťoch pri používaní služieb poskytovaných priamo dieťaťu. Súhlas nositeľa rodičovských práv a povinností by nemal byť potrebný v súvislosti s preventívnymi alebo poradenskými službami, ktoré sú ponúkané priamo dieťaťu.

(39)

Každé spracúvanie osobných údajov by malo byť zákonné a spravodlivé. Pre fyzické osoby by malo byť transparentné, že sa získavajú, používajú, konzultujú alebo inak spracúvajú osobné údaje, ktoré sa ich týkajú, ako aj to, v akom rozsahu sa tieto osobné údaje spracúvajú alebo budú spracúvať. Zásada transparentnosti si vyžaduje, aby všetky informácie a komunikácia súvisiace so spracúvaním týchto osobných údajov boli ľahko prístupné a ľahko pochopiteľné a formulované jasne a jednoducho. Uvedená zásada sa týka najmä informácií pre dotknuté osoby o identite prevádzkovateľa a účeloch spracúvania, a ďalších informácií na zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pokiaľ ide o dotknuté fyzické osoby a ich právo získať potvrdenie a oznámenie spracúvaných osobných údajov, ktoré sa ich týkajú. Fyzické osoby by mali byť upozornené na riziká, pravidlá, záruky a práva pri spracúvaní osobných údajov, ako aj na to, ako uplatňovať svoje práva pri takomto spracúvaní. Najmä konkrétne účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú, by mali byť výslovne uvedené a legitímne a stanovené v čase získavania osobných údajov. Osobné údaje by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobné údaje uchovávajú, bolo obmedzené na nevyhnutný rozsah. Osobné údaje by sa mali spracúvať len vtedy, ak účel spracúvania nebolo možné za primeraných podmienok dosiahnuť inými prostriedkami. S cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, by mal prevádzkovateľ stanoviť lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie. Mali by sa prijať všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila oprava alebo vymazanie nesprávnych údajov. Osobné údaje by sa mali spracúvať tak, aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť a dôvernosť osobných údajov vrátane predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom a zariadeniu používanému na spracúvanie, alebo neoprávnenému využitiu týchto údajov a zariadení.

(40)

Aby bolo spracúvanie zákonné, osobné údaje by sa mali spracúvať na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na nejakom inom legitímnom základe, ktorý je stanovený v právnych predpisoch, a to buď v tomto nariadení alebo v iných právnych predpisoch Únie alebo v práve členského štátu, ako je to uvedené v tomto nariadení, vrátane nevyhnutnosti plnenia zákonných povinností, ktoré má prevádzkovateľ, alebo nevyhnutnosti plnenia zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo s cieľom podniknúť kroky na požiadanie dotknutej osoby pred uzavretím zmluvy.

(41)

Keď sa v tomto nariadení odkazuje na právny základ alebo legislatívne opatrenie, nemusí sa tým nevyhnutne vyžadovať legislatívny akt prijatý parlamentom, bez toho, aby boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z ústavného poriadku dotknutého členského štátu. Takýto právny základ alebo legislatívne opatrenie by však mali byť jasné a presné a ich uplatňovanie by malo byť predvídateľné pre tie osoby, na ktoré sa vzťahujú, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európskeho súdu pre ľudské práva.

(42)

Ak je spracúvanie založené na súhlase dotknutej osoby, prevádzkovateľ by mal vedieť preukázať, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním. Najmä v kontexte písomného vyhlásenia v inej záležitosti by záruky mali zabezpečovať, že dotknutá osoba si je vedomá, že dáva súhlas a v akom rozsahu ho udeľuje. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS (10) by vyjadrenie súhlasu, ktoré vopred naformuloval prevádzkovateľ, malo byť v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme a formulované jasne a jednoducho a nemalo by obsahovať nekalé podmienky. Aby sa zaistilo, že súhlas bude informovaný, dotknutá osoba by si mala byť vedomá aspoň identity prevádzkovateľa a zamýšľaných účelov spracúvania osobných údajov. Súhlas by sa nemal považovať za slobodný, ak dotknutá osoba nemá skutočnú alebo slobodnú voľbu alebo nemôže odmietnuť či odvolať súhlas bez nepriaznivých následkov.

(43)

Aby sa zabezpečilo, že súhlas sa poskytol slobodne, súhlas by nemal byť platným právnym dôvodom na spracúvanie osobných údajov v konkrétnom prípade, ak medzi postavením dotknutej osoby a prevádzkovateľa existuje jednoznačný nepomer, najmä ak je prevádzkovateľ orgánom verejnej moci, a preto nie je pravdepodobné, že sa súhlas poskytol slobodne za všetkých okolností danej konkrétnej situácie. Súhlas sa nepovažuje za poskytnutý slobodne, ak nie je možné dať samostatný súhlas na jednotlivé spracovateľské operácie osobných údajov napriek tomu, že by to bolo v konkrétnom prípade vhodné, alebo ak sa plnenie zmluvy vrátane poskytnutia služby podmieňuje takýmto súhlasom, aj keď to na takéto plnenie nie je takýto súhlas nevyhnutný.

(44)

Spracúvanie by sa malo považovať za zákonné, ak je potrebné v súvislosti so zmluvou alebo s úmyslom uzatvoriť zmluvu.

(45)

Ak sa spracúvanie vykonáva v súlade so zákonnými povinnosťami, ktoré má prevádzkovateľ, alebo ak je spracúvanie potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo z úradnej moci, základ pre spracúvanie by mal existovať v práve Únie alebo v práve členského štátu. Týmto nariadením sa nevyžaduje, aby pre každé jednotlivé spracúvanie existoval osobitný právny predpis. Za dostatočný možno považovať právny predpis, ktorý je základom pre viaceré spracovateľské operácie založené na zákonnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa, alebo ak je spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci. Na základe práva Únie alebo práva členského štátu by sa tiež malo rozhodovať o účele spracúvania. Okrem toho by toto právo mohlo spresniť všeobecné podmienky tohto nariadenia, ktoré sa týkajú zákonnosti spracúvania osobných údajov, stanoviť špecifikácie na určenie prevádzkovateľa, typu osobných údajov, ktoré podliehajú spracúvaniu, príslušných dotknutých osôb, subjektov, ktorým môžu byť osobné údaje poskytnuté, obmedzenia účelu, doby uchovávania a iných opatrení s cieľom zabezpečiť zákonné a spravodlivé spracúvanie. V práve Únie alebo v práve členského štátu by malo byť takisto stanovené, či by prevádzkovateľom vykonávajúcim úlohu vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci mal byť orgán verejnej moci alebo iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným alebo súkromným právom, ako napríklad profesijné združenie, ak je to z dôvodu verejného záujmu opodstatnené, a to aj na účely v oblasti zdravia, ako je verejné zdravie a sociálna ochrana a správa služieb zdravotnej starostlivosti.

(46)

Spracúvanie osobných údajov by sa malo rovnako považovať za zákonné, ak je potrebné na účely ochrany záujmu, ktorý je zásadný pre život dotknutej alebo inej fyzickej osoby. Spracúvanie osobných údajov na základe životne dôležitom záujme inej fyzickej osoby by sa malo uskutočniť v zásade len vtedy, keď sa takéto spracúvanie zjavne nemôže zakladať na inom právnom základe. Niektoré typy spracúvania môžu slúžiť na dôležité účely verejného záujmu aj životne dôležité záujmy dotknutej osoby, napríklad ak je spracúvanie nevyhnutné na humanitárne účely vrátane monitorovania epidémií a ich šírenia alebo v humanitárnych núdzových situáciách, najmä v prípade prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

(47)

Oprávnené záujmy prevádzkovateľa vrátane prevádzkovateľa, ktorému môžu byť tieto osobné údaje poskytnuté, alebo tretej strany môžu poskytnúť právny základ pre spracúvanie, ak nad nimi neprevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, pričom sa zohľadnia primerané očakávania dotknutých osôb na základe ich vzťahu k prevádzkovateľovi. Takýto oprávnený záujem by mohol existovať napríklad vtedy, keby medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom existoval relevantný a primeraný vzťah, napríklad keby bola dotknutá osoba voči prevádzkovateľovi v postavení klienta alebo v jeho službách. Existencia oprávneného záujmu by si v každom prípade vyžadovala dôkladné posúdenie vrátane posúdenia toho, či dotknutá osoba môže v danom čase a kontexte získavania osobných údajov primerane očakávať, že sa spracúvanie na tento účel môže uskutočniť. Záujmy a základné práva dotknutej osoby by mohli prevážiť nad záujmami prevádzkovateľa údajov najmä vtedy, ak sa osobné údaje spracúvajú za okolností, keď dotknuté osoby primerane neočakávajú ďalšie spracúvanie. Keďže je úlohou zákonodarcu, aby v právnych predpisoch stanovil právny základ pre spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci, tento právny základ by sa nemal vzťahovať na spracúvanie orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh. Spracúvanie osobných údajov nevyhnutne potrebné na účely predchádzania podvodom tiež predstavuje oprávnený záujem príslušného prevádzkovateľa údajov. Spracúvanie osobných údajov na účely priameho marketingu možno považovať za oprávnený záujem.

(48)

Prevádzkovatelia, ktorí sú súčasťou skupiny podnikov alebo inštitúcií, ktoré sú prepojené s ústredným subjektom, môžu mať oprávnený záujem na prenose osobných údajov v rámci skupiny podnikov na vnútorné administratívne účely vrátane spracúvania osobných údajov klientov alebo zamestnancov. Tým nie sú dotknuté všeobecné zásady prenosu osobných údajov v rámci skupiny podnikov podniku nachádzajúcemu sa v tretej krajine.

(49)

Spracúvanie osobných údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom na účely zaistenia bezpečnosti siete a informačnej bezpečnosti, t. j. schopnosti siete alebo informačného systému odolať na danom stupni dôvernosti poruchám alebo nezákonným alebo úmyselným činom, ktoré narušujú dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných alebo prenesených osobných údajov, a bezpečnosti súvisiacich služieb ponúkaných alebo dostupných prostredníctvom týchto sietí a systémov orgánmi verejnej moci, jednotkami reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT), jednotkami pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT), poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb a poskytovateľmi bezpečnostných technológií a služieb predstavuje oprávnený záujem dotknutého prevádzkovateľa údajov. Mohlo by to napríklad zahŕňať zabránenie neoprávnenému prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a šíreniu škodlivých programových kódov, ako aj zastavenie útokov sledujúcich cielené preťaženie serverov („denial of service“) a poškodzovanie počítačových a elektronických komunikačných systémov.

(50)

Spracúvanie osobných údajov na iné účely ako na účely, na ktoré boli osobné údaje pôvodne získané, by malo byť umožnené len vtedy, ak je toto spracúvanie zlučiteľné s účelmi, na ktoré boli osobné údaje pôvodne získané. V takom prípade sa nevyžaduje žiadny iný samostatný právny základ, než je právny základ, ktorý umožňoval získavanie osobných údajov. Ak je spracúvanie potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, v práve Únie alebo v práve členského štátu sa môžu stanoviť a upraviť úlohy a účely, v prípade ktorých by sa malo ďalšie spracúvanie považovať za zlučiteľné a zákonné. Ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého či historického výskumu alebo štatistické účely by sa malo považovať za zlučiteľné so zákonnými spracovateľskými operáciami. Právny základ pre spracúvanie osobných údajov, ktorý je zakotvený v práve Únie alebo v práve členského štátu, môže byť aj právnym základom pre ďalšie spracúvanie. S cieľom zistiť, či je účel ďalšieho spracúvania v súlade s účelom, na ktorý boli osobné údaje pôvodne získané, by mal prevádzkovateľ po splnení všetkých požiadaviek zákonnosti pôvodného spracúvania zohľadniť okrem iného akékoľvek prepojenie medzi týmito účelmi a účelmi zamýšľaného ďalšieho spracúvania; kontext, v ktorom sa osobné údaje získali, najmä primerané očakávania dotknutých osôb vyplývajúce z ich vzťahu k prevádzkovateľovi, pokiaľ ide o ich ďalšie použitie; povahu osobných údajov; následky zamýšľaného ďalšieho spracúvania pre dotknuté osoby; a existenciu primeraných záruk v pôvodných aj zamýšľaných operáciách ďalšieho spracúvania.

Ak dotknutá osoba udelila súhlas alebo sa spracúvanie zakladá na práve Únie alebo práve členského štátu, ktoré predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti, najmä na ochranu dôležitých verejných záujmov, mal by mať prevádzkovateľ možnosť osobné údaje ďalej spracúvať bez ohľadu na zlučiteľnosť účelov. V každom prípade by sa malo zabezpečiť uplatnenie zásad stanovených v tomto nariadení, najmä povinnosti informovať dotknutú osobu o týchto iných účeloch a o jej právach vrátane práva namietať. Oznámenie možných trestných činov alebo ohrozenia verejnej bezpečnosti prevádzkovateľom a poskytnutie relevantných osobných údajov v jednotlivých prípadoch alebo viacerých prípadoch týkajúcich sa toho istého trestného činu alebo ohrozenia verejnej bezpečnosti príslušnému orgánu by sa malo považovať za oprávnený záujem, ktorý sleduje prevádzkovateľ. Takéto poskytnutie v oprávnenom záujme prevádzkovateľa alebo ďalšie spracúvanie osobných údajov by sa však malo zakázať, ak toto spracúvanie nie je v súlade s právnou, profesijnou alebo inou záväznou povinnosťou mlčanlivosti.

(51)

Osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé v súvislosti so základnými právami a slobodami, si zasluhujú osobitnú ochranu, keďže z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká. Uvedené osobné údaje by mali zahŕňať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, pričom použitie výrazu „rasový pôvod“ v tomto nariadení neznamená, že Únia akceptuje teórie, ktoré sa usilujú stanoviť existenciu oddelených ľudských rás. Spracúvanie fotografií by sa nemalo systematicky považovať za spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, pretože vymedzenie pojmu biometrické údaje sa na ne bude vzťahovať len v prípadoch, keď sa spracúvajú osobitnými technickými prostriedkami, ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu fyzickej osoby. Takéto osobné údaje by sa nemali spracúvať, pokiaľ spracúvanie nie je povolené v osobitných prípadoch stanovených v tomto nariadení, pričom sa zohľadní, že právo členských štátov môže stanoviť osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktorými prispôsobia uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia na účely splnenia zákonnej povinnosti alebo úlohy realizovanej vo verejnom záujme či pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Okrem osobitných požiadaviek na takéto spracúvanie by sa mali uplatňovať všeobecné zásady a iné pravidlá uvedené v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o podmienky pre zákonné spracúvanie. Výnimky zo všeobecného zákazu spracúvania týchto osobitných kategórií osobných údajov by sa mali výslovne uviesť okrem iného vtedy, ak dotknutá osoba poskytla svoj výslovný súhlas alebo v súvislosti s osobitnými potrebami, najmä ak spracúvanie vykonávajú v rámci legitímnych činností určité združenia alebo nadácie, ktorých účelom je umožniť výkon základných slobôd.

(52)

Výnimka zo zákazu spracúvania osobitných kategórií osobných údajov by sa taktiež mala povoliť, ak je to stanovené v práve Únie alebo v práve členského štátu, a za splnenia vhodných záruk, aby boli chránené osobné údaje a iné základné práva, ak to odôvodňuje verejný záujem, najmäspracúvanie osobných údajovv oblasti pracovného práva, práva sociálnej ochrany vrátane dôchodkového zabezpečenia, a na účely zdravotnej bezpečnosti, monitorovania a varovania, prevencie alebo kontroly prenosných chorôb a iných závažných hrozieb pre zdravie. Takáto výnimka sa môže vykonať na zdravotné účely vrátane verejného zdravia a riadenia služieb zdravotnej starostlivosti, najmä s cieľom zabezpečiť kvalitu a nákladovú efektívnosť postupov používaných na uspokojovanie nárokov na plnenie a služby v systéme zdravotného poistenia, alebo na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely. Výnimka by sa mala povoliť aj na spracúvanie takýchto osobných údajov, ak je to potrebné na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov, a to bez ohľadu na to, či ide súdne alebo správne konanie alebo mimosúdne konanie.

(53)

Osobitné kategórie osobných údajov, ktoré si zasluhujú vyššiu ochranu, by sa mali spracúvať len na zdravotné účely, ak je to potrebné na dosiahnutie týchto účelov v prospech fyzických osôb a spoločnosti ako celku, najmä v súvislosti s riadením služieb a systémov zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti vrátane spracúvania takýchto údajov manažmentom a ústrednými národnými zdravotníckymi orgánmi na účely kontroly kvality, informácií potrebných pre riadenie a všeobecného vnútroštátneho a miestneho dohľadu nad systémom zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti, a zabezpečenia kontinuity zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti a cezhraničnej zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnej bezpečnosti, monitorovania a varovných účelov, alebo na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré musí spĺňať cieľ verejného záujmu, ako aj na štúdie uskutočňované vo verejnom záujme v oblasti verejného zdravia. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť harmonizované podmienky pre spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov týkajúcich sa zdravia v súvislosti s osobitnými potrebami, najmä ak spracúvanie takýchto údajov vykonávajú na určité zdravotné účely osoby, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť zachovania profesijného tajomstva. V práve Únie alebo v práve členského štátu by sa mali stanoviť osobitné a vhodné opatrenia na ochranu základných práv a osobných údajov fyzických osôb. Členským štátom by sa malo umožniť zachovať alebo zaviesť ďalšie podmienky vrátane obmedzení týkajúce sa spracúvania genetických údajov, biometrických údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravia. To by však nemalo brániť voľnému toku osobných údajov v rámci Únie, keď sa tieto podmienky vzťahujú na cezhraničné spracúvanie takýchto údajov.

(54)

Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby môže byť potrebné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia. Takéto spracúvanie by malo podliehať vhodným a konkrétnym opatreniam na ochranu práv a slobôd fyzických osôb. V tejto súvislosti by sa malo „verejné zdravie“ vykladať v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 (11), teda malo by zahŕňať všetky prvky týkajúce sa zdravia, a to zdravotný stav vrátane chorobnosti a zdravotného postihnutia, faktory ovplyvňujúce tento zdravotný stav, potreby zdravotnej starostlivosti, zdroje pridelené na zdravotnú starostlivosť, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej všeobecnú dostupnosť, ako aj výdavky na zdravotnú starostlivosť a jej financovanie, a príčiny smrti. Takéto spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia z dôvodov verejného záujmu by nemalo viesť k spracúvaniu osobných údajov na iné účely tretími stranami, napríklad zamestnávateľmi či poisťovňami a bankami.

(55)

Okrem toho sa spracúvanie osobných údajov oficiálnymi orgánmi na účel dosiahnutia cieľov oficiálne uznaných náboženských združení, pričom ide o ciele stanovené ústavným právom alebo medzinárodným právom verejným, vykonáva vo verejnom záujme.

(56)

Ak si počas volebných aktivít fungovanie demokratického systému v niektorom členskom štáte vyžaduje, aby politické strany zhromažďovali osobné údaje o politických názoroch ľudí, môže byť spracúvanie takýchto údajov povolené z dôvodov verejného záujmu, a to za predpokladu, že sú poskytnuté primerané záruky.

(57)

Ak osobné údaje, ktoré spracúva prevádzkovateľ, nedovoľujú prevádzkovateľovi identifikovať fyzickú osobu, prevádzkovateľ by nemal byť povinný získať dodatočné informácie na identifikovanie dotknutej osoby výlučne na to, aby dosiahol súlad s niektorým ustanovením tohto nariadenia. Prevádzkovateľ by však nemal odmietnuť prijať dodatočné informácie, ktoré mu poskytne dotknutá osoba na podporu uplatnenia svojich práv. Súčasťou identifikácie by mala byť digitálna identifikácia dotknutej osoby, napríklad prostredníctvom mechanizmu autentifikácie, napríklad použitím rovnakých prihlasovacích údajov, ktoré dotknutá osoba použila na prihlásenie do online služby poskytovanej prevádzkovateľom.

(58)

Zásada transparentnosti si vyžaduje, aby všetky informácie určené verejnosti alebo dotknutej osobe boli stručné, ľahko prístupné a ľahko pochopiteľné, formulované jasne a jednoducho, a navyše ak je to vhodné, ľahko zrakovo vnímateľné. Takéto informácie by sa mohli poskytnúť v elektronickej podobe, napríklad pri oslovení verejnosti prostredníctvom webového sídla. Týka sa to najmä situácií, ako je napríklad online reklama, v ktorých veľký počet účastníkov a technologická zložitosť činnosti sťažujú dotknutej osobe zistiť a pochopiť, či osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, boli získané, kým a na aké účely. Keďže deťom prislúcha osobitná ochrana, všetky informácie a každá komunikácia, pri ktorej sa spracúvanie zameriava na dieťa, by mali byť formulované jasne a jednoducho, aby ich dieťa mohlo ľahko pochopiť.

(59)

Mali by sa stanoviť postupy, ktoré by dotknutej osobe uľahčili uplatnenie jej práv podľa tohto nariadenia a ktoré by zahŕňali mechanizmy na vyžiadanie si a prípadné získanie bezplatného prístupu k osobným údajom a ich bezplatnú opravu alebo vymazanie, a na uplatnenie práva namietať. Prevádzkovateľ by mal tiež poskytnúť možnosť, aby sa žiadosti mohli podávať elektronicky, najmä ak sa osobné údaje spracúvajú elektronickými prostriedkami. Prevádzkovateľ by mal byť povinný odpovedať na žiadosti dotknutej osoby bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca a uviesť dôvody v prípade, ak nemá v úmysle vyhovieť takejto žiadosti.

(60)

Zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch. Prevádzkovateľ by mal dotknutej osobe poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na zaručenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pričom sa zohľadnia konkrétne okolnosti a kontext, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú. Dotknutá osoba by okrem toho mala byť informovaná o existencii profilovania a následkoch takéhoto profilovania. Ak sa osobné údaje získavajú od dotknutej osoby, dotknutá osoba by mala byť informovaná aj o tom, či je povinná osobné údaje poskytnúť, a o následkoch v prípade, že tieto údaje neposkytne. Tieto informácie možno poskytnúť v kombinácii so štandardizovanými ikonami s cieľom poskytnúť dobre viditeľným, zrozumiteľným a čitateľným spôsobom zmysluplný prehľad zamýšľaného spracúvania. Ak sú ikony uvedené v elektronickej podobe, mali by byť strojovo čitateľné.

(61)

Informácie súvisiace so spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby by sa mali dotknutej osobe poskytnúť v čase získavania osobných údajov od dotknutej osoby, alebo ak sa osobné údaje získali z iného zdroja, v primeranej lehote v závislosti od okolností prípadu. Ak možno osobné údaje legitímne poskytnúť inému príjemcovi, dotknutá osoba by mala byť informovaná o tom, kedy boli osobné údaje prvýkrát poskytnuté tomuto príjemcovi. Ak má prevádzkovateľ v úmysle spracúvať osobné údaje na iný účel ako ten, na ktorý boli získané, mal by dotknutej osobe pred takýmto ďalším spracúvaním poskytnúť informácie o tomto inom účele a ďalšie potrebné informácie. Ak sa z dôvodu použitia viacerých zdrojov nemohol dotknutej osobe poskytnúť pôvod osobných údajov, mala by sa poskytnúť všeobecná informácia.

(62)

Nie je však potrebné uložiť povinnosť poskytovať informácie, ak dotknutá osoba už informácie má, ak zaznamenanie alebo poskytnutie osobných údajov je výslovne stanovené zákonom, alebo ak sa poskytnutie informácií dotknutej osobe ukáže ako nemožné alebo by si vyžiadalo vynaloženie neprimeraného úsilia. Posledná situácia by mohla byť najmä spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely. V tejto súvislosti by sa mal zohľadniť počet dotknutých osôb, vek údajov a všetky prijaté primerané záruky.

(63)

Dotknutá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré boli o nej získané, a uvedené právo aj jednoducho a v primeraných intervaloch uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracúvania a mohla si ju overiť. K tomu patrí aj právo dotknutých osôb na prístup k údajom týkajúcim sa ich zdravia, napríklad k údajom v ich lekárskych záznamoch obsahujúcich informácie ako diagnóza, výsledky vyšetrení, posudky ošetrujúcich lekárov a akákoľvek poskytnutá terapia alebo uskutočnené zákroky. Každá dotknutá osoba by preto mala mať právo vedieť a byť informovaná najmä o účeloch spracúvania osobných údajov, podľa možnosti o dobe spracúvania osobných údajov, o príjemcoch osobných údajov, o postupe v každom automatickom spracúvaní osobných údajov a aspoň v prípadoch, v ktorých sa spracúvanie opiera o profilovanie, o následkoch takéhoto spracúvania. Ak je to možné, prevádzkovateľ by mal môcť poskytnúť prístup na diaľku k bezpečnému systému, ktorý by dotknutej osobe zabezpečil priamy prístup k jej osobným údajom. Uvedené právo by sa nemalo nepriaznivo dotknúť práv alebo slobôd iných osôb, ani obchodného tajomstva alebo práv duševného vlastníctva a najmä autorských práv týkajúcich sa softvéru. Výsledkom zohľadnenia týchto prvkov by však nemalo byť odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií dotknutej osobe. Ak prevádzkovateľ spracúva v súvislosti s dotknutou osobou veľké množstvo informácií, mal by môcť požadovať, aby pred doručením informácií dotknutá osoba spresnila, ktorých informácií alebo spracovateľských činností sa žiadosť týka.

(64)

Prevádzkovateľ by mal použiť všetky primerané opatrenia na overenie totožnosti dotknutej osoby, ktorá žiada o prístup k údajom, najmä v súvislosti s online službami a online identifikátormi. Prevádzkovateľ by nemal uchovávať osobné údaje len preto, aby bol schopný reagovať na prípadné žiadosti.

(65)

Dotknutá osoba by mala mať právo na opravu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a „právo na zabudnutie“, ak uchovávanie takýchto údajov porušuje toto nariadenie alebo právo Únie či právo členského štátu vzťahujúce sa na prevádzkovateľa. Dotknutá osoba by mala mať najmä právo na to, aby jej osobné údaje boli vymazané a prestali sa spracúvať, ak osobné údaje už nie sú potrebné v súvislosti s účelmi, na ktoré boli získané alebo inak spracúvané, ak dotknutá osoba odvolala svoj súhlas alebo namieta voči spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, alebo ak spracúvanie jej osobných údajov nie je v súlade s týmto nariadením z iných dôvodov. Uvedené právo je relevantné najmä v situácii, v ktorej dotknutá osoba dala súhlas ako dieťa, a si nebola plne vedomá rizík spojených so spracúvaním, a neskôr chce takéto osobné údaje odstrániť, najmä z internetu. Dotknutá osoba by mala mať možnosť uplatniť uvedené právo bez ohľadu na skutočnosť, že už nie je dieťa. Ďalšie uchovávanie osobných údajov by však malo byť zákonné v prípadoch, keď je potrebné na uplatnenie slobody prejavu a práva na informácie, na plnenie zákonnej povinnosti, na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely, alebo na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov.

(66)

Aby sa posilnilo „právo na zabudnutie“ v online prostredí, malo by sa rozšíriť právo na vymazanie aj tým, aby prevádzkovateľ, ktorý osobné údaje zverejnil, bol povinný informovať prevádzkovateľov, ktorí takéto osobné údaje spracúvajú, o vymazaní všetkých odkazov na tieto osobné údaje alebo kópií či replík týchto osobných údajov. Pritom by mal uvedený prevádzkovateľ prijať primerané kroky, so zohľadnením dostupnej technológie a prostriedkov, ktoré má prevádzkovateľ k dispozícii, vrátane technických opatrení, aby informoval prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje, o žiadosti dotknutej osoby.

(67)

Metódy na obmedzenie spracúvania osobných údajov by okrem iného mohli zahŕňať dočasné presunutie vybraných údajov do iného systému spracúvania, zamedzenie prístupu používateľov k vybraným osobným údajom alebo dočasné odstránenie zverejnených údajov z webového sídla. V automatizovaných informačných systémoch by sa obmedzenie spracúvania malo v zásade zabezpečiť technickými prostriedkami takým spôsobom, aby osobné údaje neboli predmetom ďalších spracovateľských operácií a nebolo možné ich meniť. Skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov je obmedzené, by sa v systéme mala jasne vyznačiť.

(68)

S cieľom ďalej posilniť kontrolu nad svojimi vlastnými údajmi by mala mať dotknutá osoba v prípade, že sa spracúvanie osobných údajov vykonáva automatizovanými prostriedkami, možnosť získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom strojovo čitateľnom a interoperabilnom formáte a preniesť ich k ďalšiemu prevádzkovateľovi. Prevádzkovatelia by sa mali nabádať, aby vyvinuli interoperabilné formáty, ktoré umožnia prenosnosť údajov. Uvedené právo by sa malo uplatňovať, ak dotknutá osoba poskytla osobné údaje na základe svojho súhlasu alebo ak je spracúvanie potrebné na plnenie zmluvy. Nemalo by sa uplatňovať, ak je spracúvanie založené na inom právnom základe, než je súhlas alebo zmluva. Zo samotnej povahy uvedeného práva vyplýva, že by sa nemalo uplatňovať voči prevádzkovateľom, ktorí spracúvajú osobné údaje pri výkone svojich verejných úloh. Nemalo by sa preto uplatňovať, ak je spracúvanie osobných údajov potrebné na plnenie zákonnej povinnosti, ktorá sa na prevádzkovateľa vzťahuje, alebo na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Právo dotknutej osoby na prenos alebo prijatie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, by nemalo mať za následok vznik povinnosti prevádzkovateľov prijať alebo zachovať systémy spracúvania, ktoré sú technicky kompatibilné. Ak v rámci určitého súboru osobných údajov ide o viac ako jednu dotknutú osobu, právom prijímať tieto osobné údaje by nemali byť dotknuté práva a slobody iných dotknutých osôb podľa tohto nariadenia. Okrem toho by uvedeným právom nemalo byť dotknuté právo dotknutej osoby dosiahnuť vymazanie osobných údajov a obmedzenia tohto práva, ako sa uvádzajú v tomto nariadení, a predovšetkým by toto právo nemalo viesť k vymazaniu osobných údajov dotknutej osoby, ktoré poskytla na účely plnenia zmluvy, v takom rozsahu a počas takého obdobia, ako sú tieto osobné údaje potrebné na plnenie danej zmluvy. Keď je to technicky možné, mala by mať dotknutá osoba právo na prenos osobných údajov priamo od jedného prevádzkovateľa k druhému.

(69)

Ak by osobné údaje mohli byť zákonne spracúvané, pretože spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, alebo na základe oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, dotknutá osoba by mala mať právo namietať proti spracúvaniu akýchkoľvek osobných údajov, ktoré sa týkajú jej konkrétnej situácie. Malo by byť na prevádzkovateľovi, aby preukázal, že jeho závažné oprávnené záujmy prevažujú nad záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby.

(70)

Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, dotknutá osoba by mala mať právo namietať proti takému spracúvaniu vrátane profilovania, pokiaľ súvisí s takýmto priamym marketingom, bez ohľadu na to, či ide o pôvodné alebo ďalšie spracúvanie, a to kedykoľvek a bezplatne. Dotknutá osoba by mala byť výslovne upozornená na uvedené právo, pričom sa uvedené právo prezentuje jasne a oddelene od akýchkoľvek iných informácií.

(71)

Dotknutá osoba by mala mať právo nepodliehať rozhodnutiu, ktoré môže zahŕňať opatrenie, hodnotiacemu osobné aspekty, ktoré sa jej týkajú, založenému výlučne na automatizovanom spracúvaní a ktoré má právne účinky, ktoré sa dotknutej osoby týkajú alebo ju podobným spôsobom významne ovplyvňujú, ako je napríklad automatické zamietnutie online žiadosti o úver alebo elektronické postupy prijímania pracovníkov bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Takéto spracúvanie zahŕňa „profilovanie“ pozostávajúce z akejkoľvek formy automatizovaného spracúvania osobných údajov spočívajúceho v hodnotení osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým na analýzu alebo predvídanie aspektov súvisiacich s výkonnosťou dotknutej osoby v práci, jej majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami alebo záujmami, spoľahlivosťou alebo správaním, polohou alebo pohybom, pokiaľ vedie k právnym účinkom, ktoré sa dotknutej osoby týkajú alebo ju podobným spôsobom významne ovplyvňujú. Rozhodovanie založené na takomto spracúvaní vrátane profilovania by sa však malo umožniť, ak je výslovne povolené právom Únie alebo právom členského štátu, ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa, a to aj na účely monitorovania podvodov a daňových únikov a ich predchádzania, ktoré sa uskutočňuje v súlade s právnym predpismi, normami a odporúčaniami inštitúcií Únie alebo vnútroštátnych orgánov dozoru, a na zaistenie bezpečnosti a spoľahlivosti služby poskytovanej zo strany prevádzkovateľa, alebo ak je nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom, alebo ak dotknutá osoba dala svoj výslovný súhlas. V každom prípade by takéto spracúvanie malo podliehať vhodným zárukám, ktoré by mali zahŕňať určité informácie pre dotknutú osobu a právo na ľudský zásah, vyjadriť svoj názor, dostať vysvetlenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po takomto posúdení, a napadnúť rozhodnutie. Takéto opatrenie by sa memalo týkať dieťaťa.

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a transparentné spracúvanie vo vzťahu k dotknutej osobe a s ohľadom na konkrétne okolnosti a súvislosti spracúvania osobných údajov by mal prevádzkovateľ používať na účely profilovania primerané matematické alebo štatistické postupy, prijať technické a organizačné opatrenia vhodné na to, aby sa predovšetkým zabezpečilo, že faktory, ktoré vedú k nesprávnosti osobných údajov, sa opravia a riziko chýb sa minimalizuje, zabezpečiť osobné údaje tak, aby sa zohľadnili súvisiace potenciálne riziká pre záujmy a práva dotknutej osoby a aby sa okrem iného zabránilo diskriminačným účinkom na fyzické osoby na základe rasového alebo etnického pôvodu, politického názoru, náboženstva alebo presvedčenia, členstva v odborových organizáciách, genetického alebo zdravotného stavu či sexuálnej orientácie, alebo účinkom, ktoré vedú k opatreniam majúcim takéto účinky. Automatizované rozhodovanie a profilovanie založené na osobitných kategóriách osobných údajov by sa malo umožniť len za osobitných podmienok.

(72)

Na profilovanie sa vzťahujú pravidlá stanovené v tomto nariadení upravujúce spracúvanie osobných údajov, ako napríklad právne dôvody spracúvania alebo zásady ochrany údajov. Európsky výbor pre ochranu údajov, zriadený týmto nariadením (ďalej len „výbor“), by mal mať možnosť vydať v tejto súvislosti usmernenie.

(73)

Právom Únie alebo právom členského štátu sa môžu uložiť obmedzenia týkajúce sa osobitných zásad a práv na informovanie, prístup a opravu alebo vymazanie osobných údajov, práva na prenosnosť údajov, práva namietať, rozhodnutí založených na profilovaní, ako aj informovania dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov a o určitých súvisiacich povinnostiach prevádzkovateľov, pokiaľ je to v demokratickej spoločnosti potrebné a primerané na zaistenie verejnej bezpečnosti vrátane ochrany ľudského života, najmä v reakcii na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu, alebo vyšetrovania porušovaniu etiky v regulovaných profesiách, ich vyšetrovania a stíhania, alebo iných dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu, najmä ak ide o dôležitý hospodársky alebo finančný záujem Únie alebo členského štátu, vedenia verejných registrov vedených vo všeobecnom verejnom záujme, ďalšieho spracúvania archivovaných osobných údajov na účely poskytnutia konkrétnych informácií o politickom správaní počas bývalého totalitného štátneho režimu, alebo ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných vrátane sociálnej ochrany, verejného zdravia a humanitárnych účelov. Uvedené obmedzenia by mali byť v súlade s požiadavkami stanovenými v Charte a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(74)

Mali by sa stanoviť povinnosti a zodpovednosť prevádzkovateľa v súvislosti s akýmkoľvek spracúvaním osobných údajov, ktoré vykonáva sám alebo ktoré sa vykonáva v jeho mene. Prevádzkovateľ by mal byť najmä povinný prijať primerané a účinné opatrenia a vedieť preukázať súlad spracovateľských činností s týmto nariadením vrátane účinnosti opatrení. V uvedených opatreniach by sa mala zohľadniť povaha, rozsah, kontext a účel spracúvania a riziko pre práva a slobody fyzických osôb.

(75)

Riziko pre práva a slobody fyzických osôb s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti môžu vyplývať zo spracúvania osobných údajov, ktoré by mohlo viesť k ujme na zdraví, majetkovej alebo nemajetkovej ujme, a to najmä ak spracúvanie môže viesť k diskriminácii, krádeži totožnosti alebo podvodu, finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných údajov chránených profesijným tajomstvom, neoprávnenej reverznej pseudonymizácii alebo akémukoľvek inému závažnému hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu; ak by dotknuté osoby mohli byť pozbavené svojich práv a slobôd alebo im bolo bránené v kontrole nad svojimi osobnými údajmi; ak sa spracúvajú osobné údaje odhaľujúce rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženstvo alebo filozofické názory a členstvo v odborových organizíciách, a ak sa spracúvajú genetické údaje, údaje týkajúce sa zdravia či údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo uznania viny zo spáchania trestného činu a priestupku či súvisiacich bezpečnostných opatrení; ak sa posudzujú osobné aspekty, najmä ak sa analyzujú alebo predvídajú aspekty týkajúce sa výkonnosti v práci, majetkových pomerov, zdravia, osobných preferencií alebo záujmov, spoľahlivosti alebo správania, polohy alebo pohybu, s cieľom vytvoriť alebo používať osobné profily; ak sa spracúvajú osobné údaje zraniteľných fyzických osôb, najmä detí; alebo ak spracúvanie zahŕňa veľké množstvo osobných údajov a má dôsledky na veľký počet dotknutých osôb.

(76)

Pravdepodobnosť a závažnosť rizika pre práva a slobody dotknutých osôb by sa mala stanoviť v závislosti od povahy, rozsahu, kontextu a účelov spracúvania. Riziko by sa malo posudzovať na základe objektívneho posúdenia, ktorým sa určí, či spracovateľské operácie obsahujú riziko alebo vysoké riziko.

(77)

Usmernenie na vykonanie primeraných opatrení a preukázanie súladu prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, najmä pokiaľ ide o identifikáciu rizika súvisiaceho so spracúvaním, na jeho posúdenie so zreteľom na pôvod, povahu, pravdepodobnosť a závažnosť, a na identifikáciu najlepších postupov na zmiernenie rizika by mohlo byť poskytnuté najmä prostredníctvom schválených kódexov správania, schválenej certifikácie, usmernení vypracovaných výborom alebo pokynov poskytnutých zodpovednou osobou. Výbor môže vydať aj usmernenia pre spracovateľské operácie, v súvislosti s ktorými sa nepovažuje za pravdepodobné, že by viedli k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, a uviesť, aké opatrenia môžu byť v takýchto prípadoch na vyriešenie takého rizika dostatočné.

(78)

Ochrana práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov si vyžaduje, aby sa prijali primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek tohto nariadenia. Na to, aby mohol prevádzkovateľ preukázať súlad s týmto nariadením, by mal prijať interné pravidlá a prijať opatrenia, ktoré budú predovšetkým spĺňať zásady špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov. Takéto opatrenia by mohli okrem iného pozostávať z minimalizácie spracúvania osobných údajov, čo najskoršej pseudonymizácie osobných údajov, transparentnosti v súvislosti s funkciami a spracúvaním osobných údajov, umožnenia dotknutým osobám monitorovať spracúvanie údajov, umožnenia prevádzkovateľovi vypracovať a zlepšiť bezpečnostné prvky. Pri vypracovaní, navrhovaní, výbere a používaní aplikácií, služieb a produktov, ktoré sú založené na spracúvaní osobných údajov alebo spracúvajú osobné údaje, aby splnili svoju úlohu, by sa výrobcovia týchto produktov, služieb a aplikácií mali vyzvať, aby pri vypracovaní a navrhovaní takýchto produktov, služieb a aplikácií zohľadnili právo na ochranu údajov, pričom náležito zohľadnia najnovšie poznatky, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia a sprostredkovatelia môžu plniť svoje povinnosti týkajúce sa ochrany údajov. Zásady špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov by sa mali zohľadniť aj v súvislosti s verejným obstarávaním.

(79)

Ochrana práv a slobôd dotknutých osôb, ako aj povinnosti a zodpovednosť prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, a to aj v súvislosti s monitorovaním zo strany dozorných orgánov a ich opatreniami, si vyžaduje jasné rozdelenie povinností podľa tohto nariadenia vrátane prípadov, v ktorých prevádzkovateľ určuje účely a prostriedky spracúvania spoločne s inými prevádzkovateľmi, alebo v prípadoch, v ktorých sa spracovateľská operácia vykonáva v mene prevádzkovateľa.

(80)

Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, ktorý nie je usadený v Únii, spracúva osobné údaje dotknutých osôb, ktoré sa nachádzajú v Únii, pričom jeho spracovateľské činnosti súvisia s ponukou tovaru alebo služieb takýmto dotknutým osobám v Únii, bez ohľadu na to, či sa od dotknutej osoby vyžaduje platba, alebo so sledovaním ich správania sa, pokiaľ sa toto ich správanie uskutočňuje v Únii, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mal určiť zástupcu okrem prípadov, keď spracúvanie, ktoré vykonáva, je občasné, nezahŕňa vo veľkom rozsahu spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov alebo spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky, a nie je pravdepodobné, že povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb, pričom sa zohľadní povaha, kontext, rozsah a účely spracúvania, alebo keď je prevádzkovateľ orgánom verejnej moci alebo verejnoprávnym subjektom. Zástupca by mal konať v mene prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a môže sa na neho obracať ktorýkoľvek dozorný orgán. Zástupca by mal byť výslovne určený písomným poverením prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, aby konal v jeho mene v súvislosti s jeho povinnosťami podľa tohto nariadenia. Určenie takého zástupcu neovplyvňuje zodpovednosť alebo povinnosť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa podľa tohto nariadenia. Takýto zástupca by mal vykonávať svoje úlohy podľa poverenia, ktoré dostal od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a ktoré zahŕňa spoluprácu s príslušnými dozornými orgánmi v súvislosti s opatreniami prijatými na zabezpečenie súladu s týmto nariadením. V prípade, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ nezabezpečia súlad, určený zástupca by mal podliehať konaniam na presadenie práva.

(81)

S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami tohto nariadenia v súvislosti so spracúvaním, ktoré má v mene prevádzkovateľa vykonať sprostredkovateľ, by mal prevádzkovateľ pri poverovaní sprostredkovateľa spracovateľskými činnosťami využívať len takých sprostredkovateľov, ktorí poskytujú dostatočné záruky, najmä pokiaľ ide o odborné znalosti, spoľahlivosť a zdroje, na to, že prijmú technické a organizačné opatrenia, ktoré budú spĺňať požiadavky tohto nariadenia, vrátane požiadavky na bezpečnosť spracúvania. Dodržiavanie schváleného kódexu správania alebo schváleného certifikačného mechanizmu sprostredkovateľom sa môže použiť ako prvok na preukázanie súladu s povinnosťami prevádzkovateľa. Vykonávanie spracúvania sprostredkovateľom by sa malo riadiť zmluvou alebo iným právnym aktom podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorými by bol sprostredkovateľ viazaný voči prevádzkovateľovi a v ktorých by sa stanovil predmet a doba spracúvania, povaha a účely spracúvania, typ osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, a ktoré by mali zohľadniť osobitné úlohy a povinnosti sprostredkovateľa v kontexte spracúvania, ktoré sa má vykonať, a riziko pre práva a slobody dotknutých osôb. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ si môžu vybrať použitie individuálnej zmluvy alebo štandardných zmluvných doložiek, ktoré prijme buď priamo Komisia, alebo ktoré prijme dozorný orgán v súlade s mechanizmom konzistentnosti a následne ich prijme Komisia. Po ukončení spracúvania v mene prevádzkovateľa by mal sprostredkovateľ podľa rozhodnutia prevádzkovateľa vrátiť alebo vymazať osobné údaje, pokiaľ podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému sprostredkovateľ podlieha, neexistuje požiadavka na uchovanie osobných údajov.

(82)

Na účely preukázania súladu s týmto nariadením by prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ mali uchovávať záznamy o spracovateľských činnostiach, za ktoré sú zodpovední. Každý prevádzkovateľ a sprostredkovateľ by mal byť povinný spolupracovať s dozorným orgánom a na požiadanie mu poskytnúť tieto záznamy, aby mohli slúžiť na monitorovanie týchto spracovateľských operácií.

(83)

S cieľom zachovať bezpečnosť a predchádzať spracúvaniu v rozpore s týmto nariadením by prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ mali posúdiť riziká súvisiace so spracúvaním a prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík, ako napríklad šifrovanie. Týmito opatreniami by sa mala zaistiť primeraná úroveň bezpečnosti vrátane dôvernosti, pričom by sa mali zohľadniť najnovšie poznatky a náklady na vykonanie opatrení v súvislosti s rizikami a povahou osobných údajov, ktoré sa majú chrániť. Pri posudzovaní rizika v oblasti bezpečnosti údajov by sa mali zohľadniť riziká spojené so spracúvaním osobných údajov, ako sú napríklad náhodné alebo nezákonné zničenie, strata, zmena, neoprávnené poskytnutie prenášaných, uchovávaných alebo inak spracúvaných osobných údajov alebo neoprávnený prístup k nim, ktoré by mohli viesť k ujme na zdraví, majetkovej alebo nemajetkovej ujme.

(84)

S cieľom posilniť súlad s týmto nariadením, ak je pravdepodobné, že spracovateľské operácie povedú k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, prevádzkovateľ by mal byť zodpovedný za vykonanie posúdenia vplyvu na ochranu údajov s cieľom zhodnotiť najmä pôvod, povahu, osobitosť a závažnosť tohto rizika. Výsledok posúdenia by sa mal zohľadniť pri stanovení primeraných opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom preukázať, že spracúvanie osobných údajov je v súlade s týmto nariadením. Ak sa na základe posúdenia vplyvu na ochranu údajov ukáže, že spracovateľské operácie zahŕňajú vysoké riziko, ktoré prevádzkovateľ nemôže zmierniť primeranými opatreniami, pokiaľ ide o najnovšie technológie a náklady na vykonanie opatrení, mala by sa pred spracúvaním uskutočniť konzultácia s dozorným orgánom.

(85)

Ak sa porušenie ochrany osobných údajov nerieši primeraným spôsobom a včas, môže fyzickým osobám spôsobiť ujmu na zdraví, majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, ako je napríklad strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi alebo obmedzenie práv týchto osôb, diskriminácia, krádež totožnosti alebo podvod, finančná strata, neoprávnená reverzná pseudonymizácia, poškodenie dobrého mena, strata dôvernosti osobných údajov chránených profesijným tajomstvom, alebo akékoľvek iné závažné hospodárske či sociálne znevýhodnenie dotknutej fyzickej osoby. Prevádzkovateľ by mal preto ihneď, ako sa dozvie, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 72 hodín od okamihu, ako sa dozvedel, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, toto porušenie oznámiť dozornému orgánu s výnimkou prípadov, keď vie prevádzkovateľ v súlade so zásadou zodpovednosti preukázať, že nie je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb. Ak nie je možné oznámenie podať do 72 hodín, malo by sa k oznámeniu pripojiť odôvodnenie omeškania, pričom informácie možno poskytnúť vo viacerých etapách bez ďalšieho zbytočného odkladu.

(86)

Prevádzkovateľ by mal bezodkladne oznámiť dotknutej osobe porušenie ochrany osobných údajov, ak toto porušenie ochrany osobných údajov pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzickej osoby, aby mohla prjať potrebné preventívne opatrenia. V oznámení by sa mala uviesť povaha porušenia ochrany osobných údajov, ako aj odporúčania pre dotknutú fyzickú osobu o tom, zmierniť potenciálne nepriaznivé dôsledky. Takéto informovanie dotknutých osôb by sa malo vykonať čo najskôr je to možné, a v úzkej spolupráci s dozorným orgánom v súlade s usmerneniami tohto alebo iného relevantného orgánu, napríklad orgánov presadzovania práva. Napríklad potreba zmierniť bezprostredné riziko škody by si vyžadovala promptné informovanie dotknutých osôb, avšak potreba vykonať primerané opatrenia na zabránenie trvaniu alebo výskytu podobných porušení ochrany osobných údajov môže opodstatniť aj dlhšiu lehotu na informovanie.

(87)

Malo by sa zistiť, či sa prijali všetky primerané technické ochranné a organizačné opatrenia na bezodkladné zistenie, či došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, a na promptné informovanie dozorného orgánu a dotknutej osoby. Malo by sa zistiť, či sa oznámenie uskutočnilo bez zbytočného odkladu, pričom sa zohľadňuje najmä povaha a závažnosť porušenia ochrany osobných údajov, dôsledky tohto porušenia a nepriaznivé dôsledky pre dotknutú osobu. Toto oznámenie môže viesť k zásahu dozorného orgánu v súlade s jeho úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení.

(88)

Pri stanovovaní podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a postupov uplatniteľných na oznámenia o porušení ochrany osobných údajov by sa mala venovať náležitá pozornosť okolnostiam daného porušenia, ako aj tomu, či osobné údaje boli chránené primeranými technickými ochrannými opatreniami, ktoré účinne obmedzujú pravdepodobnosť krádeže totožnosti alebo inej formy zneužitia. V takýchto pravidlách a postupoch by sa okrem toho mali zohľadňovať aj oprávnené záujmy orgánov presadzovania práva v prípadoch, v ktorých by predčasné poskytnutie informácií mohlo zbytočne brániť vyšetrovaniu okolností porušenia ochrany osobných údajov.

(89)

V smernici 95/46/ES bola stanovená všeobecná povinnosť oznamovať spracúvanie osobných údajov dozorným orgánom. Uvedená povinnosť spôsobuje administratívnu a finančnú záťaž, a pritom neprispela vždy k zlepšeniu ochrany osobných údajov. Takéto nerozlišujúce všeobecné oznamovacie povinnosti by sa preto mali zrušiť a mali by sa nahradiť efektívnymi postupmi a mechanizmami zameranými namiesto toho na tie typy spracovateľských operácií, ktoré pravdepodobne povedú k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb z dôvodu ich povahy, rozsahu, kontextu a účelu. Takýmito typmi spracovateľských operácií môžu byť najmä tie, ktoré používajú nové technológie, alebo tie, ktoré sú nového druhu a v súvislosti s ktorými prevádzkovateľ ešte nevykonal posúdenie vplyvu na ochranu údajov, alebo ak sa stanú nevyhnutnými vzhľadom na čas, ktorý uplynul od prvotného spracúvania.

(90)

V takých prípadoch by prevádzkovateľ mal pred spracúvaním vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov, aby posúdil osobitnú pravdepodobnosť a závažnosť vysokého rizika, pričom zohľadní povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania a zdroje rizika. Uvedené posúdenie vplyvu by malo zahŕňať najmä plánované opatrenia, záruky a mechanizmy na zmiernenie daného rizika, na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s týmto nariadením.

(91)

Tento postup by sa mal uplatniť najmä pri spracovateľských operáciách veľkého rozsahu, ktorých cieľom je spracúvať značný objem osobných údajov na regionálnej, vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, ktoré by mohli ovplyvniť veľký počet dotknutých osôb a ktoré pravdepodobne povedú k vysokému riziku, napríklad z hľadiska ich citlivosti, ak sa v súlade s dosiahnutým stavom technologických znalostí vo veľkom rozsahu využíva nová technológia, ako aj pri iných spracovateľských operáciách, ktoré predstavujú vysoké riziko pre práva a slobody dotknutých osôb, najmä ak je pre dotknuté osoby náročnejšie uplatniť svoje vlastné práva. Posúdenie vplyvu na ochranu údajov by sa malo vykonať aj vtedy, keď sa osobné údaje spracúvajú s cieľom prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú konkrétnych fyzických osôb a ktoré sa prijímajú po akomkoľvek systematickom a rozsiahlom zhodnotení osobných aspektov súvisiacich s fyzickými osobami na základe profilovania týchto údajov alebo v nadväznosti na spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, biometrických údajov alebo údajov o uznaní viny za trestné činy a priestupky či súvisiacich bezpečnostných opatreniach. Posúdenie vplyvu na ochranu údajov sa vyžaduje aj v prípade monitorovania verejne prístupných miest vo veľkom rozsahu, najmä ak sa používajú optické elektronické zariadenia, alebo v prípade akýchkoľvek iných operácií, ak sa príslušný dozorný orgán domnieva, že spracúvanie pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody dotknutých osôb, najmä preto, lebo tieto operácie bránia dotknutým osobám uplatniť svoje právo alebo využiť službu alebo zmluvu, alebo preto, že sa systematicky vykonávajú vo veľkom rozsahu. Spracúvanie osobných údajov by sa nemalo považovať za spracúvanie veľkého rozsahu, ak sa týka osobných údajov pacientov alebo klientov jednotlivým lekárom, iným zdravotníckym pracovníkom alebo právnikom. V takýchto prípadoch by posúdenie vplyvu na ochranu údajov nemalo byť povinné.

(92)

Existujú okolnosti, za ktorých môže byť vhodné a hospodárne, aby sa predmet posúdenia vplyvu na ochranu údajov nevzťahoval len na jeden projekt, ale bol širší, napríklad ak orgány verejnej moci alebo verejnoprávne subjekty zamýšľajú vytvoriť spoločnú aplikáciu či spracovateľskú platformu alebo ak niekoľko prevádzkovateľov zamýšľa zaviesť spoločnú aplikáciu či spracovateľské prostredie v rámci odvetvia alebo segmentu priemyslu alebo na široko rozvetvenú horizontálnu činnosť.

(93)

V súvislosti s prijímaním práva členského štátu, na ktorom je založené vykonávanie úloh orgánu verejnej moci alebo verejnoprávneho subjektu a ktorý upravuje dotknutú osobitnú spracovateľskú operáciu alebo súbor takýchto operácií, môžu členské štáty považovať za potrebné vykonať takéto posúdenie pred spracovateľskými činnosťami.

(94)

Ak z posúdenia vplyvu na ochranu údajov vyplýva, že spracúvanie by v prípade neexistencie záruk, bezpečnostných opatrení a mechanizmov na zmiernenie rizika viedlo k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, a prevádzkovateľ sa domnieva, že riziko sa nedá zmierniť primeranými prostriedkami, pokiaľ ide o dostupné technológie a náklady na vykonanie opatrení, dozorný orgán by sa mal konzultovať ešte pred začiatkom spracovateľskej činnosti. Takéto vysoké riziko pravdepodobne vyplýva z určitého typu spracúvania a rozsahu a frekvencie spracúvania, v dôsledku ktorých môže tiež vzniknúť škoda alebo zásah do práv a slobôd fyzickej osoby. Dozorný orgán by mal odpovedať na žiadosť o konzultáciu v stanovenej lehote. Ak však dozorný orgán v rámci tejto lehoty nezareaguje, nie je tým dotknutý žiadny zásah dozorného orgánu v súlade s jeho úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení vrátane práva zakázať spracovateľské operácie. Súčasťou tohto konzultačného procesu môže byť predloženie výsledku posúdenia vplyvu na ochranu údajov, ktoré sa vykonalo v súvislosti s daným spracúvaním, dozornému orgánu, a to najmä opatrení určených na zmiernenie rizika pre práva a slobody fyzických osôb.

(95)

Sprostredkovateľ by mal pomáhať prevádzkovateľovi pri zabezpečovaní súladu s povinnosťami, ktoré vyplývajú z vykonávania posúdení vplyvu na ochranu údajov a z predchádzajúcej konzultácie dozorného orgánu, keď je to potrebné alebo keď ho o to prevádzkovateľ požiada.

(96)

Dozorný orgán by sa mal konzultovať aj počas prípravy legislatívneho alebo regulačného opatrenia, ktorým sa stanovuje spracúvanie osobných údajov, aby sa zabezpečil súlad zamýšľaného spracúvania s týmto nariadením a predovšetkým zmiernilo riziko pre dotknutú osobu.

(97)

Ak spracúvanie vykonáva orgán verejnej moci s výnimkou súdov alebo nezávislých justičných orgánov pri výkone ich súdnej právomoci, alebo ak v súkromnom sektore vykonáva spracúvanie prevádzkovateľ, ktorého hlavnými činnosťami sú spracovateľské operácie, ktoré si vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb vo veľkom rozsahu, alebo ak hlavnými činnosťami prevádzkovateľa alebo spracovateľa je spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov vo veľkom rozsahu a údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky, mala by prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi pri monitorovaní vnútorného dodržiavania tohto nariadenia pomáhať osoba s odbornými znalosťami práva a postupov v oblasti ochrany údajov. V súkromnom sektore sa hlavné činnosti prevádzkovateľa týkajú jeho primárnych činností, a nie spracúvania osobných údajov ako vedľajšej činnosti. Potrebná úroveň odborných znalostí by sa mala určiť najmä v závislosti od vykonávaných operácií spracúvania údajov a od požadovanej ochrany osobných údajov, ktoré spracúva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ. Takéto zodpovedné osoby, či už sú alebo nie sú zamestnancami prevádzkovateľa, by mali mať možnosť vykonávať svoje povinnosti a úlohy nezávisle.

(98)

Združenia alebo iné orgány zastupujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov by sa mali podnecovať k tomu, aby vypracovali kódexy správania v rámci ustanovení tohto nariadenia, aby sa uľahčilo účinné uplatňovanie tohto nariadenia, pričom by sa zohľadnili osobitné črty spracúvania v určitých odvetviach a osobitné potreby mikropodnikov a malých a stredných podnikov. V takýchto kódexoch správania by sa mohli najmä nastaviť povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov so zreteľom na riziko, ktoré pravdepodobne vyplýva zo spracúvania, pokiaľ ide o práva a slobody fyzických osôb.

(99)

Pri vypracúvaní kódexu správania alebo pri zmene alebo rozšírení takého kódexu by mali združenia a iné subjekty reprezentujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov konzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami, a to podľa potreby aj s dotknutými osobami, a mali by zohľadniť doručené podania a názory vyjadrené v reakcii na takéto konzultácie.

(100)

S cieľom zlepšiť transparentnosť a posilniť súlad s týmto nariadením by sa malo podporiť vytvorenie mechanizmov certifikácie a pečatí a značiek ochrany údajov, aby sa dotknutým osobám umožnilo rýchlo posúdiť úroveň ochrany údajov v prípade relevantných produktov a služieb.

(101)

Toky osobných údajov do krajín mimo Únie a medzinárodným organizáciám aj z takýchto krajín a medzinárodných organizácií sú potrebné pre rozmach medzinárodného obchodu a medzinárodnú spoluprácu. Zvyšovanie takýchto tokov so sebou prinieslo nové výzvy a potreby týkajúce sa ochrany osobných údajov. Úroveň ochrany údajov fyzických osôb zaručovaná Úniou na základe tohto nariadenia by nemala byť ohrozená ani vtedy, keď sú osobné údaje prenášané z Únie prevádzkovateľom, sprostredkovateľom alebo iným príjemcom v tretích krajinách alebo medzinárodným organizáciám, a to ani v prípadoch následného prenosu osobných údajov z tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie prevádzkovateľom, sprostredkovateľom v rovnakej alebo inej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii. V každom prípade sa prenosy do tretích krajín a medzinárodným organizáciám môžu vykonávať len v úplnom súlade s týmto nariadením. Prenos by sa mohol uskutočniť len vtedy, ak s výhradou ostatných ustanovení v tomto nariadení prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ splnili podmienky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám.

(102)

Toto nariadenie sa nedotýka medzinárodných dohôd uzatvorených medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré upravujú prenos osobných údajov a poskytujú náležité záruky pre dotknuté osoby. Členské štáty môžu uzavrieť medzinárodné dohody, ktoré zahŕňajú prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, pokiaľ takéto dohody neovplyvňujú toto nariadenie alebo akékoľvek iné ustanovenia práva Únie a zahŕňajú primeranú úroveň ochrany základných práv dotknutých osôb.

(103)

Komisia môže s účinnosťou pre celú Úniu rozhodnúť, že tretia krajina, územie alebo určený sektor v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany údajov, čím zaisťuje právnu istotu a jednotnosť v celej Únii, pokiaľ ide o tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ktorá sa považuje za tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu poskytujúcu takúto úroveň ochrany. V takýchto prípadoch sa prenosy osobných údajov do tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii môžu uskutočňovať bez potreby získania ďalšieho povolenia. Komisia môže tiež rozhodnúť takéto rozhodnutie odvolať po tom, ako to tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii oznámi a v plnom rozsahu odôvodní.

(104)

V súlade so základnými hodnotami, na ktorých je založená Únia, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv, by Komisia mala pri posúdení tretej krajiny alebo územia či určeného sektora v tretej krajine zohľadniť skutočnosť, ako príslušná tretia krajina dodržiava zásady právneho štátu, prístupu k spravodlivosti a medzinárodné normy a štandardy v oblasti ľudských práv, ako aj jej všeobecné a odvetvové právo vrátane právnych predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany a národnej bezpečnosti, ako aj verejného poriadku a trestného práva. Pri prijímaní rozhodnutia o primeranosti týkajúceho sa územia alebo určeného sektora v tretej krajine by sa mali zohľadniť jasné a objektívne kritériá, ako sú napríklad osobitné spracovateľské činnosti a rozsah pôsobnosti uplatniteľných právnych noriem a platných právnych predpisov v tretej krajine. Tretia krajina by mala poskytnúť záruky, ktorými sa zaistí primeraná úroveň ochrany, ktorá v zásade zodpovedá úrovni zabezpečenej v rámci Únie, najmä ak sa osobné údaje spracúvajú v jednom alebo vo viacerých určených sektoroch. Tretia krajina by predovšetkým mala zabezpečiť účinný a nezávislý dozor nad ochranou údajov, ako aj mechanizmy spolupráce s orgánmi členských štátov na ochranu údajov a dotknutým osobám by sa mali poskytnúť účinné a vymožiteľné práva a účinné správne a súdne prostriedky nápravy.

(105)

Okrem medzinárodných záväzkov, ktoré tretia krajina alebo medzinárodná organizácia prevzali, by Komisia mala zohľadniť povinnosti vyplývajúce z účasti tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie vo viacstranných alebo regionálnych systémoch, najmä vo vzťahu k ochrane osobných údajov, ako aj k vykonávaniu takýchto záväzkov. Predovšetkým by sa malo zohľadniť pristúpenie tretej krajiny k Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a dodatkovému protokolu k nemu. Komisia by pri posudzovaní úrovne ochrany v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách mala uskutočniť s výborom konzultácie.

(106)

Komisia by mala monitorovať fungovanie rozhodnutí o úrovni ochrany v tretej krajine, na území alebo v určenom sektore v tretej krajine alebo v medzinárodnej organizácii a mala by monitorovať fungovanie rozhodnutí prijatých na základe článku 25 ods. 6 alebo článku 26 ods. 4 smernice 95/46/ES. Komisia by vo svojom rozhodnutí o primeranosti mala ustanoviť mechanizmus na pravidelné preskúmanie ich fungovania. Toto pravidelné preskúmanie by sa malo uskutočniť po konzultácii s dotknutou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou a mali by sa v ňom zohľadniť všetky významné zmeny v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii. Na účely monitorovania a vykonávania pravidelných preskúmaní by Komisia mala zohľadniť stanoviská a zistenia Európskeho parlamentu a Rady, ako aj ďalších príslušných orgánov a zdrojov. Komisia by mala v primeranej lehote zhodnotiť fungovanie posledných vyššie uvedených rozhodnutí a informovať o akýchkoľvek relevantných zisteniach výbor v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12), ustanovený týmto nariadením, Európsky parlament a Radu.

(107)

Komisia môže dospieť k záveru, že tretia krajina, územie alebo určený sektor v tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia už nezaručujú primeranú úroveň ochrany údajov. V dôsledku toho by sa mal prenos osobných údajov do tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii zakázať, pokiaľ nie sú splnené požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa prenosov na základe primeraných záruk, vrátane záväzných vnútropodnikových pravidiel a výnimiek pre osobitné situácie. V takomto prípade by sa mali stanoviť postupy na účely konzultácií medzi Komisiou a takýmito tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Komisia by mala včas informovať tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o dôvodoch a začať s ňou konzultácie s cieľom napraviť tento stav.

(108)

Pri absencii rozhodnutia o primeranosti by prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ mali prijať opatrenia na kompenzáciu za nedostatočnú ochranu údajov v tretej krajine prostredníctvom primeraných záruk pre dotknutú osobu. Takéto primerané záruky môžu spočívať v uplatnení záväzných vnútropodnikových pravidiel, štandardných doložiek o ochrane údajov prijatých Komisiou, štandardných doložiek o ochrane údajov prijatých dozorným orgánom, alebo zmluvných doložiek povolených dozorným orgánom. Tieto záruky by mali zabezpečiť súlad s požiadavkami na ochranu údajov a právami dotknutých osôb primeranými spracúvaniu v rámci Únie vrátane dostupnosti vymáhateľných práv dotknutých osôb a účinných právnych prostriedkov nápravy vrátane účinných prostriedkov správnej a súdnej nápravy a možnosti domáhať sa náhrady škody v Únii alebo tretej krajine. Mali by sa týkať predovšetkým súladu so všeobecnými zásadami spracúvania osobných údajov a zásad špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Prenosy môžu vykonávať aj orgány verejnej moci alebo verejnoprávne subjekty s orgánmi verejnej moci alebo verejnoprávnymi subjektmi v tretích krajinách alebo s medzinárodnými organizáciami s príslušnými povinnosťami alebo funkciami, a to aj na základe ustanovení, ktoré sa vložia do administratívnych dojednaní, ako napríklad memorandum o porozumení, v ktorých sa ustanovia vymožiteľné a účinné práva dotknutých osôb. Povolenie príslušného dozorného orgánu by sa malo získať v prípade, že záruky sú stanovené v administratívnych dojednaniach, ktoré nie sú právne záväzné.

(109)

Možnosť pre prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa uplatniť štandardné doložky o ochrane údajov prijaté Komisiou alebo dozorným orgánom by prevádzkovateľom ani sprostredkovateľom nemali brániť v tom, aby zahrnuli štandardné doložky o ochrane údajov do širšej zmluvy, ako napríklad zmluvy medzi sprostredkovateľom a ďalším sprostredkovateľom, alebo k nim pridali ďalšie doložky alebo dodatočné záruky, pokiaľ nie sú priamo alebo nepriamo v rozpore so štandardnými zmluvnými doložkami prijatými Komisiou alebo dozorným orgánom alebo pokiaľ sa nedotýkajú základných práv alebo slobôd dotknutých osôb. Prevádzkovatelia a sprostredkovatelia by sa mali nabádať, aby poskytovali dodatočné záruky prostredníctvom zmluvných záväzkov, ktoré doplnia štandardné ochranné doložky.

(110)

Skupina podnikov alebo podniky zapojené do spoločnej hospodárskej činnosti by mala byť schopná uplatňovať schválené záväzné vnútropodnikové pravidlá pri svojich medzinárodných prenosoch z Únie organizáciám v rámci tej istej skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti, pokiaľ takéto vnútropodnikové pravidlá zahŕňajú všetky hlavné zásady a vymáhateľné práva na zabezpečenie primeraných záruk pre prenosy alebo kategórie prenosov osobných údajov.

(111)

Mali by sa prijať ustanovenia o možnosti prenosov za určitých okolností, ak dotknutá osoba dala výslovný súhlas, ak je prenos občasný a potrebný v súvislosti so zmluvou alebo právnym nárokom, a to bez ohľadu na to, či ide o súdne konanie alebo správne či iné mimosúdne konanie vrátane konaní pred regulačnými orgánmi. Mali by sa prijať ustanovenia aj o možnosti prenosov, ak si to vyžadujú dôležité dôvody verejného záujmu stanovené v práve Únie alebo v práve členského štátu alebo ak je prenos realizovaný z registra vytvoreného na základe právneho predpisu a určeného na nahliadanie zo strany verejnosti alebo osôb s oprávneným záujmom. V poslednom uvedenom prípade by tento prenos nemal zahŕňať osobné údaje v ich celistvosti alebo celé kategórie údajov obsiahnutých v registri a ak je register určený na nahliadanie zo strany osôb s oprávneným záujmom, prenos by sa mal vykonať len na požiadanie takýchto osôb alebo vtedy, ak majú byť takéto osoby príjemcami údajov, pričom sa vezmú plne do úvahy záujmy a základné práva dotknutej osoby.

(112)

Uvedené výnimky by sa mali uplatňovať predovšetkým na prenosy údajov, ktoré sa požadujú a sú potrebné zo závažných dôvodov verejného záujmu, napríklad v prípadoch medzinárodnej výmeny údajov medzi orgánmi hospodárskej súťaže, daňovými alebo colnými správami, medzi orgánmi finančného dohľadu, medzi útvarmi zodpovednými za otázky sociálneho zabezpečenia alebo za verejné zdravie, napríklad v prípade sledovania kontaktu, pokiaľ ide o nákazlivé choroby, alebo s cieľom obmedziť a/alebo vylúčiť doping zo športu. Prenos osobných údajov by sa mal tiež považovať za zákonný, ak je potrebný na ochranu záujmu, ktorý je podstatný pre životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej osoby, vrátane telesnej integrity alebo života, ak dotknutá osoba nemôže vyjadriť súhlas. Ak nie je k dispozícii rozhodnutie o primeranosti, môžu sa v práve Únie alebo v práve členského štátu zo závažných dôvodov verejného záujmu výslovne stanoviť obmedzenia prenosu osobitných kategórií údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii. Členské štáty by mali takéto ustanovenia oznámiť Komisii. Akýkoľvek prenos osobných údajov dotknutej osoby, ktorá nie je fyzicky alebo právne spôsobilá na udelenie súhlasu, medzinárodnej humanitárnej organizácii s cieľom plniť úlohy uložené ženevskými dohovormi alebo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom uplatniteľným na ozbrojené konflikty, by sa mohol považovať za potrebný zo závažného dôvodu verejného záujmu alebo z dôvodu životného záujmu dotknutej osoby.

(113)

Prenosy, ktoré možno označiť za neopakujúce sa a ktoré sa týkajú len obmedzeného počtu dotknutých osôb, by tiež mohli byť možné na účely závažných oprávnených záujmov prevádzkovateľa, keď nad týmito záujmami neprevažujú záujmy alebo práva a slobody dotknutej osoby a keď prevádzkovateľ posúdil všetky okolnosti prenosu údajov. Prevádzkovateľ by mal osobitne prihliadať na povahu osobných údajov, účel a trvanie navrhovanej spracovateľskej operácie či operácií, ako aj na situáciu v krajine pôvodu, v tretej krajine a krajine konečného určenia a mal by poskytnúť náležité záruky na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných údajov. Takéto prenosy by mali byť možné len v zostatkových prípadoch, v ktorých nie sú dané iné dôvody na prenos. Na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely by sa mali zohľadniť oprávnené očakávania spoločnosti týkajúce sa prehĺbenia znalostí. Prevádzkovateľ by mal informovať o prenose dozorný orgán a dotknutú osobu.

(114)

V každom prípade, ak Komisia neprijala rozhodnutie o primeranej úrovni ochrany údajov v tretej krajine, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali využiť riešenia, ktoré dotknutým osobám poskytujú vymožiteľné a účinné práva, že budú aj naďalej môcť uplatňovať základné práva a záruky, pokiaľ ide o spracúvanie ich údajov v Únii, keď budú tieto údaje prenesené.

(115)

Niektoré tretie krajiny prijímajú zákony, iné právne predpisy a iné právne akty, ktoré priamo regulujú spracovateľské činnosti fyzických a právnických osôb v rámci jurisdikcie členských štátov. To môže zahŕňať rozsudky súdov alebo tribunálov alebo rozhodnutia správnych orgánov tretích krajín, v ktorých sa od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vyžaduje prenos alebo poskytnutie osobných údajov a ktoré nie sú založené na platnej medzinárodnej dohode, napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo členským štátom. Extrateritoriálne uplatňovanie týchto zákonov, iných právnych predpisov a iných právnych aktov môže byť v rozpore s medzinárodným právom a môže ohroziť ochranu fyzických osôb zaručenú Úniou v tomto nariadení. Prenosy by mali byť povolené, len ak sa splniapodmienky uvedené v tomto nariadení pre prenosy do tretích krajín. Môže ísť okrem iného o prípad, keď je poskytnutie potrebné z dôležitého dôvodu verejného záujmu uznaného v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha.

(116)

Pri cezhraničnom pohybe osobných údajov mimo Úniu môže byť schopnosť fyzických osôb uplatniť si práva na ochranu údajov vystavená vyššiemu riziku, a to najmä pokiaľ ide o ich ochranu pred nezákonným využitím alebo poskytnutím týchto informácií. Zároveň môžu dozorné orgány zistiť, že nedokážu vybavovať sťažnosti alebo viesť vyšetrovania týkajúce sa činností vykonávaných za ich hranicami. Prekážkou v ich úsilí spolupracovať v cezhraničnom kontexte môžu byť aj nedostatočné preventívne alebo nápravné právomoci, nekonzistentné právne režimy a praktické prekážky, napríklad nedostatočné zdroje. Preto je potrebné podporovať užšiu spoluprácu medzi dozornými orgánmi pre ochranu údajov s cieľom pomôcť im pri výmene informácií a pri vyšetrovaniach vykonávaných v spolupráci s ich medzinárodnými partnermi. Na účely vypracovania mechanizmov medzinárodnej spolupráce s cieľom uľahčiť a poskytovať medzinárodnú vzájomnú pomoc pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu osobných údajov by si Komisia a dozorné orgány mali vymieňať informácie a spolupracovať v činnostiach, ktoré sa týkajú výkonu ich právomocí, s príslušnými orgánmi tretích krajín, a to na základe reciprocity a v súlade s týmto nariadením.

(117)

Zriadenie dozorných orgánov v členských štátoch oprávnených plniť svoje úlohy a vykonávať svoje právomoci úplne nezávisle je zásadným prvkom ochrany fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Členské štáty by mali mať možnosť zriadiť viac ako jeden dozorný orgán, aby zohľadnili svoju ústavnú, organizačnú a správnu štruktúru.

(118)

Nezávislosť dozorných orgánov by nemala znamenať, že dozorné orgány nemôžu podliehať kontrole alebo monitorovacim mechanizmom, pokiaľ ide o ich finančné výdavky, alebo že nemôžu podliehať súdnemu preskúmaniu.

(119)

Ak členský štát zriadi viacero dozorných orgánov, mal by v právnych predpisoch stanoviť mechanizmy na zabezpečenie efektívnej účasti týchto dozorných orgánov na mechanizme konzistentnosti. Takýto členský štát by mal najmä určiť dozorný orgán, ktorý bude fungovať ako jediné kontaktné miesto pre efektívnu účasť týchto orgánov na uvedenom mechanizme, s cieľom zabezpečiť rýchlu a bezproblémovú spoluprácu s ostatnými dozornými orgánmi, výborom a Komisiou.

(120)

Každému dozornému orgánu by sa mali poskytnúť finančné a ľudské zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie jeho úloh vrátane tých, ktoré sa týkajú vzájomnej pomoci a spolupráce s ostatnými dozornými orgánmi v rámci Únie. Každý dozorný orgán by mal mať samostatný verejný ročný rozpočet, ktorý môže byť súčasťou celkového štátneho alebo národného rozpočtu.

(121)

Každý členský štát by mal vo svojich právnych predpisoch stanoviť všeobecné podmienky pre člena alebo členov dozorného orgánu a najmä by mal zabezpečiť, aby týchto členov vymenoval transparentným postupom parlament, vláda alebo hlava členského štátu na základe návrhu vlády, člena vlády, parlamentu či jeho komory, alebo nezávislým subjektom povereným podľa práva členského štátu. S cieľom zabezpečiť nezávislosť dozorného orgánu by mal jeho člen alebo členovia konať bezúhonne, mali by sa zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich povinnosťami a počas svojho funkčného obdobia by nemali vykonávať žiadnu inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť nezlučiteľnú s touto funkciou. Dozorný orgán by mal mať vlastný personál vybraný dozorným orgánom alebo nezávislým subjektom zriadeným právom členského štátu, ktorý by mal byť podriadený výlučne členovi alebo členom dozorného orgánu.

(122)

Každý dozorný orgán by mal byť príslušný vykonávať na území svojho členského štátu právomoci a úlohy, ktoré mu boli zverené v súlade s týmto nariadením. To by sa malo týkať najmä spracúvania v kontexte činností prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na území svojho členského štátu, spracúvania osobných údajov, ktoré vykonávajú orgány verejnej moci alebo súkromnoprávne subjekty konajúce vo verejnom záujme, spracúvania, ktoré ovplyvňuje dotknuté osoby na jeho území, alebo spracúvania vykonávaného prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorý nie je usadený v Únii, ak je zacielený na dotknuté osoby s pobytom na území Únie. To by malo zahŕňať vybavovanie sťažností podaných dotknutými osobami, vedenie vyšetrovaní týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia a zvyšovanie povedomia verejnosti o rizikách, pravidlách, zárukách a právach v súvislosti so spracúvaním osobných údajov.

(123)

Dozorné orgány by mali monitorovať uplatňovanie ustanovení podľa tohto nariadenia a prispievať k jeho konzistentnému uplatňovaniu v celej Únii v záujme ochrany fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a uľahčenia voľného toku osobných údajov v rámci vnútorného trhu. Na tento účel by mali dozorné orgány spolupracovať navzájom, ako aj s Komisiou bez toho, aby boli potrebné akékoľvek dohody medzi členskými štátmi o poskytovaní vzájomnej pomoci alebo o takejto spolupráci.

(124)

Ak sa spracúvanie osobných údajov uskutočňuje v kontexte činnosti prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii a prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je usadený vo viac ako jednom členskom štáte alebo ak spracúvanie osobných údajov uskutočňujúce sa v kontexte činnosti jedinej prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii podstatne ovplyvňuje alebo pravdepodobne podstatne ovplyvní dotknuté osoby vo viac ako jednom členskom štáte, by mal dozorný orgán pre hlavnú prevádzkareň prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa alebo pre jedinú prevádzkareň prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa konať ako vedúci orgán. Mal by spolupracovať s inými dotknutými orgánmi, pretože prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ má prevádzkareň na území ich členského štátu, pretože dotknuté osoby s pobytom na ich území sú podstatne ovplyvnené alebo preto, že bola u nich podaná sťažnosť. Rovnako, ak dotknutá osoba bez pobytu v tomto členskom štáte podala sťažnosť, dotknutým dozorným orgánom by mal byť aj dozorný orgán, na ktorom sa sťažnosť podala. V rámci svojej úlohy vydávať usmernenia k akejkoľvek otázke týkajúcej sa uplatňovania tohto nariadenia by mal môcť výbor vydať usmernenia týkajúce sa najmä kritérií, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom zistiť, či dané spracúvanie podstatne ovplyvňuje dotknuté osoby vo viac ako jednom členskom štáte, ako aj usmernenia k tomu, čo predstavuje relevantnú a odôvodnenú námietku.

(125)

Vedúci orgán by mal mať právomoc prijímať záväzné rozhodnutia týkajúce sa opatrení, ktorými sa uplatňujú právomoci, ktoré mu boli zverené v súlade s týmto nariadením. Ako vedúci orgán by dozorný orgán mal do procesu rozhodovania úzko zapájať a koordinovať dotknuté dozorné orgány. Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti dotknutej osoby v celku alebo sčasti by mal prijať dozorný orgán, na ktorom sa sťažnosť podala.

(126)

Na rozhodnutí by sa mali spoločne dohodnúť vedúci dozorný orgán a dotknuté dozorné orgány, pričom toto rozhodnutie by malo byť adresované hlavnej prevádzkarni alebo jedinej prevádzkarni prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a malo by byť pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa záväzné. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a vykonania rozhodnutia, ktoré vedúci dozorný orgán oznámil hlavnej prevádzkarni prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, pokiaľ ide o spracovateľské činnosti v Únii.

(127)

Každý dozorný orgán, ktorý nekoná ako vedúci dozorný orgán, by mal byť príslušný pre vybavovanie miestnych prípadov, pri ktorých sú prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ usadení vo viac ako jednom členskom štáte, ale predmet konkrétneho spracúvania sa týka iba spracúvania v jedinom členskom štáte, ktoré sa vzťahuje iba na dotknuté osoby v tomto jedinom členskom štáte, napríklad keď sa predmet týka spracúvania osobných údajov zamestnancov v špecifickom kontexte zamestnanosti určitého členského štátu. V takých prípadoch by mal dozorný orgán bezodkladne informovať o tejto záležitosti vedúci dozorný orgán. Vedúci dozorný orgán by mal po tom, ako bol informovaný, rozhodnúť, či sa prípadom bude zaoberať podľa ustanovenia o spolupráci medzi vedúcim dozorným orgánom a inými dotknutými dozornými orgánmi (ďalej len „mechanizmus jednotného kontaktného miesta“) alebo či by sa prípadom mal na miestnej úrovni zaoberať dozorný orgán, ktorý ho informoval. Vedúci dozorný orgán by mal pri rozhodovaní o tom, či sa prípadom bude zaoberať, zohľadniť, či má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prevádzkareň v členskom štáte dozorného orgánu, ktorý ho informoval, aby sa zabezpečilo účinné vykonanie rozhodnutia voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi. Ak vedúci dozorný orgán rozhodne, že sa prípadom bude zaoberať, dozorný orgán, ktorý ho informoval, by mal mať možnosť predložiť návrh rozhodnutia, ktorý by mal vedúci dozorný orgán v čo najväčšej miere zohľadniť pri vypracúvaní svojho návrhu rozhodnutia v rámci uvedeného mechanizmu jednotného kontaktného miesta.

(128)

Pravidlá týkajúce sa vedúceho dozorného orgánu a mechanizmus jednotného kontaktného miesta by sa nemali uplatňovať, ak je spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci alebo súkromnoprávnymi subjektmi vo verejnom záujme. V takýchto prípadoch by jediným dozorným orgánom príslušným na vykonávanie právomocí, ktoré mu boli zverené podľa tohto nariadenia, mal byť dozorný orgán členského štátu, v ktorom je zriadený orgán verejnej moci alebo súkromnoprávny subjekt.

(129)

S cieľom zabezpečiť konzistentné monitorovanie a presadzovanie tohto nariadenia v celej Únii by dozorné orgány mali mať vo všetkých členských štátoch rovnaké úlohy a účinné právomoci vrátane právomocí v oblasti vyšetrovania, nápravných opatrení a sankcií a právomocí v oblasti povoľovania a poradenstva, najmä v prípadoch sťažností fyzických osôb, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci vyšetrovacích orgánov podľa práva členského štátu, právo upozorniť justičné orgány na porušovanie tohto nariadenia a zúčastniť sa na súdnom konaní. Takéto právomoci by mali tiež zahŕňať právomoc nariadiť dočasné alebo trvalé obmedzenie spracúvania, vrátane zákazu spracúvania. Členské štáty môžu určiť ďalšie úlohy súvisiace s ochranou osobných údajov podľa tohto nariadenia. Právomoci dozorných orgánov by sa mali vykonávať v súlade s primeranými procesnými zárukami stanovenými v práve Únie a v práve členského štátu, nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Predovšetkým by každé opatrenie malo byť vhodné, potrebné a primerané vzhľadom na zabezpečenie súladu s týmto nariadením, berúc do úvahy okolnosti každého konkrétneho prípadu, malo by rešpektovať právo každej osoby na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by pre ňu mohlo mať nepriaznivé dôsledky, a nemalo by dotknutým osobám spôsobovať zbytočné náklady a neprimerané ťažkosti. Vyšetrovacie právomoci týkajúce sa prístupu do priestorov, by sa mali uplatňovať v súlade s osobitnými požiadavkami stanovenými v procesnom práve členského štátu, ako je napríklad požiadavka získania predchádzajúceho súdneho povolenia. Každé právne záväzné opatrenie dozorného orgánu by malo byť v písomnej podobe, malo by byť jasné a jednoznačné, mal by sa v ňom uvádzať dozorný orgán, ktorý ho vydal, dátum jeho vydania, podpis vedúceho alebo ním povereného člena dozorného orgánu, odôvodnenie opatrenia a poučenie o práve na účinný prostriedok nápravy. To by nemalo vylučovať ďalšie požiadavky podľa procesného práva členského štátu. Z prijatia právne záväzného rozhodnutia vyplýva, že môže viesť k súdnemu preskúmaniu v členskom štáte dozorného orgánu, ktorý rozhodnutie prijal.

(130)

Ak dozorný orgán, na ktorom sa podala sťažnosť, nie je vedúcim dozorným orgánom, vedúci dozorný orgán by mal s dozorným orgánom, na ktorom sa podala sťažnosť, úzko spolupracovať v súlade s ustanoveniami o spolupráci a konzistentnosti stanovenými v tomto nariadení. V takých prípadoch by mal vedúci dozorný orgán pri prijímaní opatrení, ktorými sa má zakladať právny účinok, vrátane uloženia správnych pokút, dôsledne zohľadniť názor dozorného orgánu, na ktorom sa podala sťažnosť a ktorý by mal naďalej ostať príslušný vykonať akékoľvek vyšetrovanie na území svojho vlastného členského štátu v spolupráci s príslušným dozorným orgánom.

(131)

Ak by mal iný dozorný orgán konať ako vedúci dozorný orgán pre spracovateľské činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ale konkrétny predmet sťažnosti alebo možné porušenie sa týka iba spracovateľských činností prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v členskom štáte, v ktorom sa žiadosť podala, alebo prípadného zisteného porušenia a záležitosť podstatne neovplyvňuje alebo pravdepodobne podstatne neovplyvní dotknuté osoby v iných členských štátoch, by sa mal dozorný orgán, na ktorý je podaná sťažnosť alebo ktorý zistí situácie, ktoré zahŕňajú možné porušenie tohto nariadenia, alebo sa o nich inak dozvie, usilovať o urovnanie sporu s prevádzkovateľom zmierom a v prípade neúspechu vykonávať všetky svoje právomoci. To by malo zahŕňať špecifické spracúvanie na území členského štátu dozorného orgánu alebo spracúvanie týkajúce sa dotknutých osôb na území tohto členského štátu; spracúvanie, ktoré sa uskutočňuje v kontexte ponuky tovarov alebo služieb špecificky cielených na dotknuté osoby na území členského štátu dozorného orgánu; alebo spracúvanie, ktoré sa musí posúdiť s ohľadom na relevantné zákonné povinnosti podľa práva členského štátu.

(132)

Činnosti dozorných orgánov zamerané na zvyšovanie povedomia verejnosti by mali zahŕňať špecifické opatrenia zacielené na prevádzkovateľov a sprostredkovateľov vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ako aj na fyzické osoby, predovšetkým v kontexte vzdelávania.

(133)

Dozorné orgány by si mali pri výkone svojich úloh navzájom pomáhať a poskytovať vzájomnú pomoc s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia na vnútornom trhu. Dozorný orgán žiadajúci o vzájomnú pomoc môže v prípade, že mu iný dozorný orgán v lehote jedného mesiaca od doručenia žiadosti neodpovie na žiadosť o vzájomnú pomoc, prijať predbežné opatrenie.

(134)

Každý dozorný orgán by sa mal zúčastňovať na spoločných operáciách s inými dozornými orgánmi, keď je to vhodné. Dožiadaný dozorný orgán by mal mať povinnosť odpovedať na žiadosť v rámci vymedzenej časovej lehoty.

(135)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii by sa mal zriadiť mechanizmus konzistentnosti pre spoluprácu medzi dozornými orgánmi. Uvedený mechanizmus by sa mal uplatňovať najmä vtedy, keď má dozorný orgán v úmysle prijať opatrenie, ktoré má zakladať právne účinky v súvislosti so spracovateľskými operáciami, ktoré podstatne ovplyvňujú značný počet dotknutých osôb vo viacerých členských štátoch. Mal by sa uplatniť aj vtedy, keď niektorý dotknutý dozorný orgán alebo Komisia žiadajú, aby sa takáto záležitosť riešila v rámci mechanizmu konzistentnosti. Uvedeným mechanizmom by nemali byť dotknuté žiadne opatrenia, ktoré by Komisia mohla prijať pri výkone svojich právomocí podľa zmlúv.

(136)

Pri uplatňovaní mechanizmu konzistentnosti by mal výbor v rámci vymedzenej časovej lehoty vydať stanovisko, ak o tom rozhodne väčšina jeho členov alebo ak o to požiada niektorý dotknutý dozorný orgán alebo Komisia. Výbor by mal byť taktiež oprávnený prijímať právne záväzné rozhodnutia v prípade sporov medzi dozornými orgánmi. Na tieto účely by mal v zásade dvojtretinovou väčšinou svojich členov vydať právne záväzné rozhodnutia v jasne vymedzených prípadoch, keď medzi dozornými orgánmi dôjde k rozporu o tom, a to najmä v rámci mechanizmu spolupráce medzi vedúcim dozorným orgánom a dotknutými dozornými orgánmi vo veci samej, najmä či došlo k porušeniu tohto nariadenia.

(137)

Môže sa vyskytnúť naliehavá potreba konať, aby sa ochránili práva a slobody dotknutých osôb, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že by uplatňovanie práva dotknutej osoby mohlo byť podstatne sťažené. Dozorný orgán by preto mal na svojom území prijímať náležite odôvodnené predbežné opatrenia s vymedzenou dobou platnosti, ktorá by nemala byť dlhšia ako tri mesiace.

(138)

Uplatňovanie takéhoto mechanizmu by malo byť podmienkou zákonnosti opatrenia dozorného orgánu, ktoré má zakladať právne účinky, v tých prípadoch, keď je jeho uplatňovanie povinné. V iných prípadoch s cezhraničnou pôsobnosťou by sa mal medzi vedúcim dozorným orgánom a dotknutými dozornými orgánmi uplatňovať mechanizmus spolupráce a medzi dotknutými dozornými orgánmi by sa mala vykonávať vzájomná pomoc a spoločné operácie na dvojstrannom alebo viacstrannom základe bez toho, aby sa uvádzal do činnosti mechanizmus konzistentnosti.

(139)

V záujme podpory konzistentného uplatňovania tohto nariadenia by sa mal výbor zriadiť ako nezávislý orgán Únie. Na účely dosahovania svojich cieľov by výbor mal mať právnu subjektivitu. Výbor by mal zastupovať jeho predseda. Mal by nahradiť pracovnú skupinu pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracúvanie osobných údajov zriadenú smernicou 95/46/ES. Mal by pozostávať z vedúceho predstaviteľa dozorného orgánu každého členského štátu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, alebo ich zástupcov. Komisia by sa mala zúčastňovať na činnosti výboru bez hlasovacích práv a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal mať osobitné hlasovacie práva. Výbor by mal prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia v celej Únii, a to aj poskytovaním poradenstva Komisii, najmä pokiaľ ide o úroveň ochrany v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách, a podporovaním spolupráce medzi dozornými orgánmi v celej Únii. Výbor by mal pri výkone svojich úloh konať nezávisle.

(140)

Výboru by mal pomáhať sekretariát európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Personál európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý sa zapája do plnenia úloh uložených týmto nariadením výboru, by mal plniť svoje úlohy výlučne na základe pokynov predsedu výboru a zodpovedať sa výlučne jemu.

(141)

Každá dotknutá osoba by mala mať právo podať sťažnosť na jednom dozornom orgáne, a to predovšetkým v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, a mať v súlade s článkom 47 Charty právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že boli porušené jej práva podľa tohto nariadenia, alebo ak dozorný orgán nereaguje na sťažnosť, čiastočne alebo v plnom rozsahu ju odmietne, nevyhovie jej alebo nekoná v prípade, keď je takéto konanie nevyhnutné na ochranu práv dotknutej osoby. Vyšetrovanie na základe sťažnosti by sa s výhradou súdneho preskúmania malo vykonávať v rozsahu primeranom pre konkrétny prípad. Dozorný orgán by mal dotknutú osobu v primeranej lehote informovať o pokroku pri vybavovaní sťažnosti a o výsledku sťažnosti. Ak si vec vyžaduje ďalšie vyšetrovanie alebo koordináciu s iným dozorným orgánom, dotknutej osobe by sa mali poskytnúť priebežné informácie. Na účely uľahčenia podávania sťažností by mal každý dozorný orgán prijať opatrenia, ako napríklad poskytnúť formulár sťažnosti, ktorý je možné vyplniť aj elektronicky, nevylučujúc pritom iné prostriedky komunikácie.

(142)

Ak sa dotknutá osoba domnieva, že sa jej práva podľa tohto nariadenia porušujú, mala by mať právo poveriť neziskový subjekt, organizáciu alebo združenie zriadené v súlade s právom členského štátu, ktorých ciele podľa stanov sú vo verejnom záujme a ktoré pôsobia v oblasti ochrany osobných údajov, aby podali sťažnosť v jej mene na dozornom orgáne, uplatnili právo na súdny prostriedok nápravy v mene dotknutých osôb, alebo ak je to stanovené v práve členského štátu, uplatnili právo na náhradu škody v mene dotknutých osôb. Členský štát môže stanoviť, aby takýto subjekt, organizácia alebo združenie mali nezávisle od poverenia dotknutej osoby právo podať sťažnosť v tomto členskom štáte a právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak má dôvody domnievať sa, že došlo k porušeniu práv dotknutej osoby v dôsledku spracúvania osobných údajov, ktoré je v rozpore s týmto nariadením. Takémuto subjektu, organizácii alebo združeniu sa nesmie povoliť domáhať sa náhrady škody v mene dotknutej osoby nezávisle od poverenia dotknutej osoby.

(143)

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo podať na Súdnom dvore žalobu o vyhlásenie rozhodnutí výboru za neplatné, a to za podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ. Ak majú dotknuté dozorné orgány, ktoré sú adresátmi takýchto rozhodnutí, v úmysle ich napadnúť, môžu podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od ich oznámenia v súlade s článkom 263 ZFEÚ. Ak sa rozhodnutia výboru priamo a osobne týkajú prevádzkovateľa, sprostredkovateľa alebo sťažovateľa, môžu proti týmto rozhodnutiam podať žalobu o ich neplatnosť v súlade s článkom 263 ZFEÚ v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia týchto rozhodnutí na webovom sídle výboru. Bez toho, aby bolo dotknuté toto právo podľa článku 263 ZFEÚ, každá fyzická alebo právnická osoba by mala mať na príslušnom vnútroštátnom súde účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré má voči nej právne účinky. Takéto rozhodnutie sa týka najmä výkonu vyšetrovacích, nápravných a povoľovacích právomocí dozorným orgánom alebo nevyhovenia či odmietnutia sťažností. Právo na účinný prostriedok nápravy však nezahŕňa opatrenia dozorných orgánov, ktoré nie sú právne záväzné, ako napríklad stanoviská alebo poradenstvo, ktoré poskytol dozorný orgán. Návrh na začatie konania proti dozornému orgánu by sa mal podávať na súdoch členského štátu, v ktorom má dozorný orgán sídlo, pričom toto konanie by malo prebiehať v súlade s procesným právom tohto členského štátu. Tieto súdy by mali vykonávať plnú právomoc, ktorá by mala zahŕňať právomoc preskúmať všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú relevantné pre daný spor. Ak dozorný orgán sťažnosti nevyhovie alebo ju odmietne,

môže sťažovateľ podať žalobu na súdoch v tom istom členskom štáte. V kontexte súdnych prostriedkov nápravy týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia by mali vnútroštátne súdy, ktoré zvažujú rozhodnutie o otázke, ktorá im umožní vydať rozsudok, môžu alebo v prípade stanovenom v článku 267 ZFEÚ musia podať na Súdny dvor návrh na vydanie prejudiciálneho rozhodnutia v súvislosti s výkladom práva Únie vrátane tohto nariadenia. Okrem toho, ak sa rozhodnutie dozorného orgánu, ktorým sa vykonáva rozhodnutie výboru, napadne na vnútroštátnom súde vrátane jeho platnosti, tento vnútroštátny súd nemá právomoc vyhlásiť rozhodnutie výboru za neplatné, ale vždy keď sa domnieva, že rozhodnutie je neplatné, musí otázku jeho platnosti predložiť Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor. Vnútroštátny súd však otázku platnosti rozhodnutia výboru nemôže predložiť Súdnemu dvoru na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré mali možnosť podať žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia, najmä v prípade, ak sa ich rozhodnutie bezprostredne a osobne dotýkalo, ale tak v lehote stanovenej v článku 263 ZFEÚ neurobili.

(144)

Ak má súd, ktorý vedie konanie proti rozhodnutiu dozorného orgánu, dôvod domnievať sa, že konania týkajúce sa toho istého spracúvania, napríklad konania s rovnakým predmetom týkajúcim sa spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom alebo s rovnakým dôvodom žaloby, sa začali pred príslušným súdom v inom členskom štáte, mal by kontaktovať tento súd s cieľom potvrdiť existenciu takýchto súvisiacich konaní. Ak súvisiace konania prebiehajú na súde iného členského štátu, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže konanie prerušiť alebo sa na žiadosť jedného z účastníkov môže vzdať svojej právomoci v prospech súdu, ktorý začal konať ako prvý, ak tento súd má právomoc rozhodovať v príslušnom konaní a právo jeho štátu pripúšťa spojenie týchto súvisiacich konaní. Konania sa považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné ich spoločne prerokovať a rozhodnúť a vyhnúť sa tak riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

(145)

Pri konaniach voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi by žalobca mal mať možnosť podať žalobu na súdoch členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prevádzkareň, alebo kde má dotknutá osoba bydlisko, s výnimkou prípadov, keď prevádzkovateľom je orgán verejnej moci členského štátu pri výkone verejnej moci.

(146)

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú môže osoba utrpieť v dôsledku spracúvania, ktoré je v rozpore s týmto nariadením. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by však mali byť tejto zodpovednosti zbavení, ak preukážu, že za škodu nenesú žiadnu zodpovednosť. Podľa judikatúry Súdneho dvora by sa mal pojem škody vykladať v širokom zmysle spôsobom, ktorý v plnej miere zohľadňuje ciele tohto nariadenia. Týmto nie sú dotknuté prípadné nároky na náhradu škody vyplývajúce z porušenia iných pravidiel stanovených v práve Únie alebo v práve členského štátu. Spracúvanie, ktoré je v rozpore s týmto nariadením, zahŕňa aj spracúvanie, ktoré je v rozpore s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými v súlade s týmto nariadením a právom členského štátu, ktorým sa podrobnejšie upravujú pravidlá z tohto nariadenia. Dotknuté osoby by za utrpenú škodu mali dostať úplnú a účinnú náhradu. Ak sú prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia zapojení do rovnakého spracúvania, každý prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mal byť zodpovedný za celú škodu. Ak sú však v súlade s právom členského štátu účastníkmi toho istého súdneho konania, náhrada škody sa môže rozdeliť podľa miery zodpovednosti každého prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa za škodu spôsobenú spracúvaním, pokiaľ je zaistená úplná a účinná náhrada pre dotknutú osobu, ktorá utrpela škodu. Každý prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, ktorý nahradil celú škodu, môže následne začať regresné konanie voči iným prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom zapojeným do toho istého spracúvania.

(147)

Ak toto nariadenie obsahuje osobitné pravidlá o určení právomoci, najmä pokiaľ ide o konania na uplatnenie súdnych prostriedkov nápravy vrátane náhrady škody voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, uplatňovanie týchto osobitných pravidiel by nemalo byť dotknuté všeobecnými normami o určení právomoci, ako sú napríklad normy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (13).

(148)

S cieľom posilniť presadzovanie pravidiel tohto nariadenia by sa okrem primeraných opatrení, ktoré ukladá dozorný orgán podľa tohto nariadenia, alebo namiesto nich, mali ukladať za akékoľvek porušenie tohto nariadenia sankcie vrátane správnych pokút. V prípade menej závažného porušenia, alebo ak by pravdepodobne uložená pokuta predstavovala pre fyzickú osobu neprimeranú záťaž, možno namiesto uloženia pokuty udeliť napomenutie. Náležitým spôsobom by sa mala zohľadniť povaha, závažnosť a trvanie porušenia, jeho úmyselná povaha, opatrenia prijaté na zmiernenie spôsobenej škody, miera zodpovednosti alebo akékoľvek relevantné predchádzajúce porušenia, spôsob, akým sa o porušení dozvedel dozorný orgán, dodržiavanie opatrení uložených voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, dodržiavanie kódexu správania a všetky ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti. Ukladanie sankcií vrátane správnych pokút by malo podliehať primeraným procesným zárukám v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a Charty vrátane účinnej súdnej ochrany a riadneho procesu.

(149)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa trestných sankcií za porušenia tohto nariadenia vrátane porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tohto nariadenia a v jeho rámci. Uvedené trestné sankcie môžu umožniť aj odňatie príjmov získaných porušením tohto nariadenia. Uloženie trestných sankcií za porušenia takýchto vnútroštátnych predpisov a uloženie správnych sankcií by však nemalo viesť k porušeniu zásady ne bis in idem, ako ju vykladá Súdny dvor.

(150)

S cieľom posilniť a harmonizovať správne sankcie za porušovanie tohto nariadenia by každý dozorný orgán mal mať právomoc ukladať správne pokuty. V tomto nariadení by sa mali uviesť porušenia a horná hranica príslušných správnych pokút a kritériá ich stanovenia, ktoré by mal určiť príslušný dozorný orgán v každom jednotlivom prípade, pričom zohľadní všetky relevantné okolnosti konkrétnej situácie s náležitým zreteľom najmä na povahu, závažnosť a trvanie porušenia a jeho následkov, ako aj opatrenia, ktoré sa prijali na zabezpečenie súladu s povinnosťami podľa tohto nariadenia a na predchádzanie následkom porušenia alebo ich zmiernenie. Keď sa správne pokuty ukladajú podniku, podnik by sa mal na tieto účely považovať za podnik v súlade s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Ak sa správne pokuty ukladajú osobám, ktoré nie sú podnikom, dozorný orgán by mal pri rozhodovaní o primeranej výške pokuty zohľadniť všeobecnú úroveň príjmov v členskom štáte, ako aj majetkové pomery danej osoby. Na podporu konzistentného uplatňovania správnych pokút sa môže využiť aj mechanizmus konzistentnosti. Členské štáty by mali rozhodnúť, či orgány verejnej moci budú podliehať správnym pokutám a do akej miery. Uložením správnej pokuty alebo varovaním nie je dotknuté uplatňovanie iných právomocí dozorných orgánov alebo iné sankcie podľa tohto nariadenia.

(151)

Právne systémy Dánska a Estónska neumožňujú ukladanie správnych pokút stanovených v tomto nariadení. Ustanovenia o správnych pokutách sa môžu uplatňovať tak, že v Dánsku pokuty ukladajú príslušné vnútroštátne súdy ako trestnú sankciu a v Estónsku pokutu ukladá dozorný orgán v rámci konania o prečine, za podmienky, že takéto uplatňovanie ustanovení v týchto členských štátoch má rovnocenný účinok ako správne pokuty ukladané dozornými orgánmi. Príslušné vnútroštátne súdy by preto mali zohľadniť odporúčanie dozorného orgánu, ktorý podal návrh na začatie konania o uložení pokuty. Ukladané pokuty by v každom prípade mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(152)

Členské štáty by mali zaviesť systém, ktorým sa zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v prípadoch, keď sa týmto nariadením neharmonizujú správne sankcie alebo, ak je to potrebné aj v iných prípadoch, napríklad v prípade závažného porušenia tohto nariadenia. Povaha týchto sankcií, trestná alebo správna, by sa mala určiť v práve členského štátu.

(153)

V práve členských štátov by sa mali zosúladiť pravidlá týkajúce sa slobody prejavu a práva na informácie vrátane žurnalistickej, akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby s právom na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia. Spracúvanie osobných údajov výlučne na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby by malo byť predmetom odchýlok alebo výnimiek z určitých ustanovení tohto nariadenia, ak by to bolo potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie, ako je stanovené v článku 11 Charty. Malo by sa to vzťahovať najmä na spracúvanie osobných údajov v audiovizuálnej oblasti a v archívoch spravodajstva a tlače. Členské štáty by preto mali prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia výnimky a odchýlky potrebné na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito základnými právami. Členské štáty by mali prijať takéto výnimky a odchýlky týkajúce sa všeobecných zásad, práv dotknutej osoby, prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, prenosu osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, nezávislých dozorných orgánov, spolupráce a konzistentnosti a osobitných situácií spracúvania údajov. V prípade, že sa takéto výnimky alebo odchýlky členských štátov navzájom líšia, rozhodným právom by malo byť právo členského štátu, ktorému podlieha prevádzkovateľ. S cieľom zohľadniť dôležitosť práva na slobodu prejavu v každej demokratickej spoločnosti je potrebné pojmy súvisiace s touto slobodou, napríklad žurnalistiku, vykladať v širokom zmysle.

(154)

Týmto nariadením sa umožňuje, aby sa pri jeho uplatňovaní zohľadňovala zásada prístupu verejnosti k úradným dokumentom. Prístup verejnosti k úradným dokumentom možno považovať za verejný záujem. Osobné údaje uvedené v dokumentoch, ktoré má v držbe orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt, by tento orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt mal môcť poskytnúť verejnosti, ak je takéto poskytnutie stanovené v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorým príslušný orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt podlieha. V takýchto právnych predpisoch by sa mal zosúladiť prístup verejnosti k úradným dokumentom a opakované použitie informácií verejného sektora s právom na ochranu osobných údajov a preto sa v nich môže ustanoviť potrebné zosúladenie s právom na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia. Odkaz na orgány verejnej moci a verejnoprávne subjekty by mal v tejto súvislosti zahŕňať všetky orgány alebo iné subjekty, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu v oblasti prístupu verejnosti k dokumentom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (14) nemení a žiadnym spôsobom neovplyvňuje úroveň ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov podľa ustanovení práva Únie a práva členského štátu, a najmä nemení povinnosti a práva ustanovené v tomto nariadení. Uvedená smernica by sa nemala vzťahovať najmä na dokumenty, ku ktorým je prístup vylúčený alebo obmedzený na základe prístupových režimov z dôvodu ochrany osobných údajov, a na časti dokumentov dostupné na základe týchto režimov, ktoré obsahujú osobné údaje, ktorých opakované použitie je stanovené v práve ako nezlučiteľné s právom týkajúcim sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.

(155)

V práve členského štátu alebo v kolektívnych zmluvách vrátane podnikových kolektívnych zmlúv sa môžu stanoviť konkrétne pravidlá upravujúce spracúvanie osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním, najmä podmienky, za ktorých sa môžu na základe súhlasu zamestnanca spracúvať osobné údaje v súvislosti so zamestnaním, na účely prijatia do zamestnania, plnenia pracovnej zmluvy vrátane plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv, na účely riadenia, plánovania a organizácie práce, rovnosti a rozmanitosti na pracovisku, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj na účely uplatňovania a využívania práv a výhod súvisiacich so zamestnaním na individuálnom alebo kolektívnom základe, a na účely ukončenia pracovného pomeru.

(156)

Na spracúvanie osobných údajov na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely by sa mali vzťahovať primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb podľa tohto nariadenia. Uvedenými zárukami by sa malo zaistiť zavedenie technických a organizačných opatrení najmä s cieľom zabezpečiť zásadu minimalizácie údajov. Ďalšie spracúvanie osobných údajov na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely sa má vykonať, keď prevádzkovateľ posúdil možnosti splniť tieto účely takým spracúvaním osobných údajov, ktoré neumožňuje alebo už ďalej neumožňuje identifikovať dotknuté osoby, za podmienky, že existujú primerané záruky (napríklad pseudonymizácia osobných údajov). Členské štáty by mali ustanoviť primerané záruky pre spracúvanie osobných údajov na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely. Členské štáty by mali byť oprávnené stanoviť za osobitných podmienok a za primeraných záruk pre dotknuté osoby špecifikácie a výnimky z požiadaviek na informácie a práv na opravu, na vymazanie osobných údajov, na zabudnutie, obmedzenie spracúvania, na prenosnosť údajov a namietať pri spracúvaní osobných údajov na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely. Tieto podmienky a záruky môžu zahŕňať osobitné postupy pre dotknuté osoby na uplatňovanie týchto práv, ak je to vhodné vzhľadom na účely osobitného spracúvania spolu s technickými a organizačnými opatreniami, ktorých cieľom je minimalizovať spracúvanie osobných údajov podľa zásad proporcionality a nevyhnutnosti. Spracúvanie osobných údajov na vedecké účely by malo byť aj v súlade s ďalšími relevantnými právnymi predpismi, napríklad predpismi o klinických skúškach.

(157)

Spojením informácií z registrov môžu výskumní pracovníci získať veľmi hodnotné nové znalosti, pokiaľ ide o celkový zdravotný stav, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, rakovina a depresia. Na základe registrov sa hodnota výsledkov výskumu môže zvýšiť, pretože vychádzajú z väčšieho počtu obyvateľov. V spoločenskej vede umožňuje výskum na základe registrov výskumným pracovníkom získavať kľúčové znalosti o dlhodobej vzájomnej súvislosti medzi niektorými sociálnymi podmienkami, napríklad nezamestnanosťou a vzdelaním a inými životnými podmienkami. Výsledky výskumu získané prostredníctvom registrov poskytujú spoľahlivé, vysokokvalitné znalosti, ktoré môžu byť základom pre formuláciu a vykonávanie znalostnej politiky, zlepšiť kvalitu života mnohých ľudí a zvýšiť účinnosť sociálnych služieb. V záujme uľahčenia vedeckého výskumu možno osobné údaje spracúvať na účely vedeckého výskumu za predpokladu primeraných podmienok a záruk stanovených v práve Únie alebo v práve členského štátu.

(158)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na spracúvanie osobných údajov na účely archivácie, berúc pritom do úvahy, že by sa nemalo uplatňovať na zosnulé osoby. Orgány verejnej moci alebo verejnoprávne alebo súkromnoprávne subjekty, ktoré majú záznamy verejného záujmu, by mali byť útvary, ktoré majú podľa práva Únie alebo práva členského štátu zákonnú povinnosť získavať, uchovávať, oceňovať, viesť, opisovať, oznamovať, propagovať a šíriť záznamy trvalej hodnoty pre všeobecný verejný záujem a poskytovať k nim prístup. Členské štáty by okrem toho mali byť oprávnené stanoviť, že osobné údaje možno ďalej spracúvať na účely archivácie, napríklad s cieľom poskytnúť špecifické informácie o politickom správaní počas minulých totalitných štátnych režimov, o genocíde, zločinoch proti ľudskosti, najmä holokauste, alebo vojnových zločinoch.

(159)

Keď sa osobné údaje spracúvajú na účely vedeckého výskumu, malo by sa toto nariadenie uplatňovať aj na takéto spracúvanie. Na účely tohto nariadenia by sa spracúvanie osobných údajov na účely vedeckého výskumu malo vykladať široko, aby zahŕňalo napríklad technický rozvoj a demonštračné činnosti, základný výskum, aplikovaný výskum a výskum financovaný zo súkromných zdrojov. Okrem toho by malo zohľadňovať cieľ Únie stanovený v článku 179 ods. 1 ZFEÚ, ktorým je vytvorenie európskeho výskumného priestoru. Účely vedeckého výskumu by mali zahŕňať aj štúdie uskutočňované vo verejnom záujme v oblasti verejného zdravia. S cieľom zohľadniť osobitosti spracúvania osobných údajov na účely vedeckého výskumu by sa mali uplatňovať osobitné podmienky, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie alebo iné poskytovanie osobných údajov v súvislosti s účelmi vedeckého výskumu. Ak je výsledok vedeckého výskumu, najmä v kontexte zdravia, dôvodom na ďalšie opatrenia v záujme dotknutej osoby, mali by sa na tieto opatrenia uplatňovať všeobecné pravidlá tohto nariadenia.

(160)

Keď sa osobné údaje spracúvajú na účely historického výskumu, toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na takéto spracúvanie. Malo by to zahŕňať aj historický výskum a výskum na genealogické účely, berúc do úvahy, že toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na zosnulé osoby.

(161)

Na účely súhlasu s účasťou na vedeckých výskumných činnostiach v rámci klinických štúdií by sa mali uplatňovať príslušné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 (15).

(162)

Keď sa osobné údaje spracúvajú na štatistické účely, toto nariadenie by sa malo uplatňovať na takéto spracúvanie. Právom Únie alebo právom členského štátu by sa v medziach tohto nariadenia mal stanoviť štatistický obsah, kontrola prístupu, špecifikácie pre spracúvanie osobných údajov na štatistické účely a vhodné opatrenia na ochranu práv a slobôd dotknutej osoby a na zabezpečenie dôvernosti štatistických údajov. Štatistické účely znamenajú akékoľvek operácie získavania a spracúvania osobných údajov potrebné na štatistické zisťovanie alebo tvorbu štatistických výsledkov. Tieto štatistické výsledky sa môžu ďalej využívať na rôzne účely vrátane na účely vedeckého výskumu. Štatistický účel znamená, že výsledky spracúvania na štatistické účely nie sú osobnými údajmi, ale agregovanými údajmi, a teda že sa tento výsledok alebo osobné údaje nepoužijú na vykonanie opatrení alebo rozhodnutí týkajúcich sa akejkoľvek konkrétnej fyzickej osoby.

(163)

Dôverné informácie, ktoré štatistické orgány Únie a členských štátov získavajú na účely tvorby oficiálnych európskych a vnútroštátnych štatistík, by mali byť chránené. Európske štatistiky by sa mali rozvíjať, vytvárať a šíriť v súlade so štatistickými zásadami stanovenými v článku 338 ods. 2 ZFEÚ, pričom vnútroštátne štatistiky by mali byť aj v súlade s právom členského štátu. Ďalšie spresnenia týkajúce sa dôvernosti štatistických údajov pre európske štatistiky sa uvádzajú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (16).

(164)

Pokiaľ ide o právomoc dozorných orgánov získať od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa prístup k osobným údajom a prístup do ich prevádzkových priestorov, členské štáty môžu prijať prostredníctvom právnych predpisov a v medziach tohto nariadenia osobitné pravidlá s cieľom zaručiť plnenie povinností týkajúcich sa profesijného tajomstva alebo inej rovnocennej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je to potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s povinnosťou zachovávať profesijné tajomstvo. Týmto nie sú dotknuté existujúce povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o prijatie noriem o profesijnom tajomstve v prípadoch, v ktorých sa to požaduje v práve Únie.

(165)

V zmysle článku 17 ZFEÚ sa týmto nariadením rešpektuje a zároveň ním nie je dotknuté postavenie, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá v členských štátoch podľa platného ústavného práva.

(166)

S cieľom splniť ciele tohto nariadenia, a to ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a najmä ich právo na ochranu osobných údajov a zabezpečenie voľného pohybu osobných údajov v rámci Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Najmä by sa mali prijať delegované akty týkajúce sa kritérií a požiadaviek vzťahujúcich sa na certifikačné mechanizmy, informácií, ktoré sa majú uvádzať vo forme štandardizovaných ikon, a postupov pri uvádzaní takýchto ikon. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(167)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa v prípadoch stanovených v tomto nariadení mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Komisia by v tejto súvislosti mala zvážiť osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky.

(168)

Na prijímanie vykonávacích aktov týkajúcich sa štandardných zmluvných doložiek medzi prevádzkovateľmi a sprostredkovateľmi a medzi sprostredkovateľmi navzájom; kódexov správania; technických noriem a certifikačných mechanizmov; primeranej úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou, územím alebo určeným sektorom v tretej krajine alebo medzinárodnou organizáciou; štandardných ochranných doložiek; formátov a postupov výmeny informácií elektronickými prostriedkami medzi prevádzkovateľmi, sprostredkovateľmi a dozornými orgánmi, pokiaľ ide o záväzné vnútropodnikové pravidlá; vzájomnej pomoci; a úpravy výmeny informácií elektronickými prostriedkami medzi dozornými orgánmi navzájom a medzi dozornými orgánmi a výborom, by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(169)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak je z dostupných dôkazov zrejmé, že daná tretia krajina, územie alebo určený sektor v tretej krajine či medzinárodná organizácia nezaručujú primeranú úroveň ochrany, a prijatie takýchto aktov sa vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov.

(170)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany fyzických osôb a voľný tok osobných údajov v rámci celej Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(171)

Smernica 95/46/ES by sa mala týmto nariadením zrušiť. Spracúvanie, ktoré už prebieha v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia, by sa malo zosúladiť s týmto nariadením do dvoch rokov odo dňa jeho nadobudnutia účinnosti. Ak sa spracúvanie zakladá na súhlase podľa smernice 95/46/ES, nie je na to, aby prevádzkovateľ mohol pokračovať v tomto spracúvaní po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia potrebné, aby dotknutá osoba opätovne vyjadrila svoj súhlas, pokiaľ je spôsob, akým bol súhlas vyjadrený v súlade s podmienkami tohto nariadenia. Rozhodnutia, ktoré Komisia prijala, a povolenia, ktoré dozorné orgány vydali na základe smernice 95/46/ES, zostávajú v platnosti až do ich zmeny, nahradenia alebo zrušenia.

(172)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 7. marca 2012 (17).

(173)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky záležitosti týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov, ktoré nepodliehajú osobitným povinnostiam s rovnakým cieľom uvedeným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (18) vrátane povinností prevádzkovateľa a práv fyzických osôb. S cieľom spresniť vzťah medzi týmto nariadením a smernicou 2002/58/ES by sa uvedená smernica mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Po prijatí tohto nariadenia by sa mala preskúmať smernica 2002/58/ES, najmä s cieľom zaistiť konzistentnosť s týmto nariadením,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov.

2.   Týmto nariadením sa chránia základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich právo na ochranu osobných údajov.

3.   Voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie sa nesmie obmedziť ani zakázať z dôvodov súvisiacich s ochranou fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.

Článok 2

Vecná pôsobnosť

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:

a)

v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie;

b)

členskými štátmi pri vykonávaní činností patriacich do rozsahu pôsobnosti kapitoly 2 hlavy V ZEÚ;

c)

fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti;

d)

príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

3.   Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001. Nariadenie (ES) č. 45/2001 a ostatné právne akty Únie uplatniteľné na takéto spracúvanie osobných údajov sa upravia podľa zásad a pravidiel tohto nariadenia v súlade s článkom 98.

4.   Týmto nariadením preto nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2000/31/ES, najmä pravidlá týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti uvedené v článkoch 12 až 15 uvedenej smernice.

Článok 3

Územná pôsobnosť

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činnosti prevádzky prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii, a to bez ohľadu na to, či sa spracúvanie vykonáva v Únii alebo nie.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb, ktoré sa nachádzajú v Únii, prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorý nie je usadený v Únii, pričom spracovateľská činnosť súvisí:

a)

s ponukou tovaru alebo služieb týmto dotknutým osobám v Únii bez ohľadu na to, či sa od dotknutej osoby vyžaduje platba, alebo

b)

so sledovaním ich správania, pokiaľ ide o ich správanie na území Únie.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov prevádzkovateľom, ktorý nie je usadený v Únii, ale na mieste, kde sa na základe medzinárodného práva verejného uplatňuje právo členského štátu.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby;

2.

„spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

3.

„obmedzenie spracúvania“ je označenie uchovávaných osobných údajov s cieľom obmedziť ich spracúvanie v budúcnosti;

4.

„profilovanie“ je akákoľvek forma automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktoré pozostáva z použitia týchto osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým analýzy alebo predvídania aspektov dotknutej fyzickej osoby súvisiacich s výkonnosťou v práci, majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami, záujmami, spoľahlivosťou, správaním, polohou alebo pohybom;

5.

„pseudonymizácia“ je spracúvanie osobných údajov takým spôsobom, aby osobné údaje už nebolo možné priradiť konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, pokiaľ sa takéto dodatočné informácie uchovávajú oddelene a vzťahujú sa na ne technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby osobné údaje neboli priradené identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe;

6.

„informačný systém“ je akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe;

7.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve Únie alebo v práve členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť v práve Únie alebo v práve členského štátu;

8.

„sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa;

9.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorému sa osobné údaje poskytujú bez ohľadu na to, či je treťou stranou. Orgány verejnej moci, ktoré môžu prijať osobné údaje v rámci konkrétneho zisťovania v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu, sa však nepovažujú za príjemcov; spracúvanie uvedených údajov uvedenými orgánmi verejnej moci sa uskutočňuje v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov v závislosti od účelov spracúvania;

10.

„tretia strana“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt než dotknutá osoba, prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby, ktoré sú na základe priameho poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa poverené spracúvaním osobných údajov;

11.

„súhlas dotknutej osoby“ je akýkoľvek slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka;

12.

„porušenie ochrany osobných údajov“ je porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, strate, zmene, neoprávnenému poskytnutiu osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávnený prístup k nim;

13.

„genetické údaje“ sú osobné údaje týkajúce sa zdedených alebo nadobudnutých genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré poskytujú jedinečné informácie o fyziológii alebo zdraví tejto fyzickej osoby a ktoré vyplývajú najmä z analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby;

14.

„biometrické údaje“ sú osobné údaje, ktoré sú výsledkom osobitného technického spracúvania, ktoré sa týka fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych charakteristických znakov fyzickej osoby a ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu tejto fyzickej osoby, ako napríklad vyobrazenia tváre alebo daktyloskopické údaje;

15.

„údaje týkajúce sa zdravia“ sú osobné údaje týkajúce sa fyzického alebo duševného zdravia fyzickej osoby, vrátane údajov o poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave;

16.

„hlavná prevádzkareň“ je:

a)

pokiaľ ide o prevádzkovateľa s prevádzkarňami vo viac než jednom členskom štáte, miesto jeho centrálnej správy v Únii s výnimkou prípadu, keď sa rozhodnutia o účeloch a prostriedkoch spracúvania osobných údajov prijímajú v inej prevádzkarni prevádzkovateľa v Únii a táto iná prevádzka má právomoc presadiť vykonanie takýchto rozhodnutí, pričom v takom prípade sa za hlavnú prevádzkareň považuje prevádzkareň, ktorá takéto rozhodnutia prijala;

b)

pokiaľ ide o sprostredkovateľa s prevádzkarňami vo viac než jednom členskom štáte, miesto jeho centrálnej správy v Únii, alebo ak sprostredkovateľ nemá centrálnu správu v Únii, prevádzkareň sprostredkovateľa v Únii, v ktorej sa v kontexte činností prevádzkarne sprostredkovateľa uskutočňujú hlavné spracovateľské činnosti, a to v rozsahu, v akom sa na sprostredkovateľa vzťahujú osobitné povinnosti podľa tohto nariadenia;

17.

„zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorú prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ písomne určil podľa článku 27 a ktorá ho zastupuje, pokiaľ ide o jeho povinnosti podľa tohto nariadenia;

18.

„podnik“ je fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca hospodársku činnosť bez ohľadu na jej právnu formu vrátane partnerstiev alebo združení, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť;

19.

„skupina podnikov“ je riadiaci podnik a ním riadené podniky;

20.

„záväzné vnútropodnikové pravidlá“ je politika ochrany osobných údajov, ktorú dodržiava prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ usadený na území členského štátu na účely prenosu alebo súborov prenosov osobných údajov prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v jednej alebo viacerých tretích krajinách v rámci skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti;

21.

„dozorný orgán“ je nezávislý orgán verejnej moci zriadený členským štátom podľa článku 51;

22.

„dotknutý dozorný orgán“ je dozorný orgán, ktorého sa spracúvanie osobných údajov týka, pretože:

a)

prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je usadený na území členského štátu tohto dozorného orgánu;

b)

dotknuté osoby s pobytom v členskom štáte tohto dozorného orgánu sú podstatne ovplyvnené alebo budú pravdepodobne podstatne ovplyvnené spracúvaním; alebo

c)

sťažnosť sa podala na tento dozorný orgán;

23.

„cezhraničné spracúvanie“ je buď:

a)

spracúvanie osobných údajov, ktoré sa uskutočňuje v Únii v kontexte činností prevádzkarní prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vo viac ako jednom členskom štáte, pričom prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ sú usadení vo viac ako jednom členskom štáte; alebo

b)

spracúvanie osobných údajov, ktoré sa uskutočňuje v Únii kontexte činností jedinej prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii, ale ktoré podstatne ovplyvňuje alebo pravdepodobne podstatne ovplyvní dotknuté osoby vo viac ako jednom členskom štáte;

24.

„relevantná a odôvodnená námietka“ je námietka voči návrhu rozhodnutia, či došlo k porušeniu tohto nariadenia, alebo či je plánované opatrenie vo vzťahu k prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v súlade s týmto nariadením, ktoré musí jasne preukázať závažnosť rizík, ktoré predstavuje návrh rozhodnutia, pokiaľ ide o základné práva a slobody dotknutých osôb a prípadne voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie;

25.

„služba informačnej spoločnosti“ je služba vymedzená v článku 1 bode 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (19);

26.

„medzinárodná organizácia“ je organizácia a jej podriadené subjekty, ktoré sa riadia medzinárodným právom verejným, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý bol zriadený dohodou medzi dvoma alebo viacerými krajinami alebo na základe takejto dohody.

KAPITOLA II

Zásady

Článok 5

Zásady spracúvania osobných údajov

1.   Osobné údaje musia byť:

a)

spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe („zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť“);

b)

získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmito účelmi; ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či štatistické účely sa v súlade s článkom 89 ods. 1 nepovažuje za nezlučiteľné s pôvodnými účelmi („obmedzenie účelu“);

c)

primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú („minimalizácia údajov“);

d)

správne a podľa potreby aktualizované; musia sa prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia („správnosť“);

e)

uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, pokiaľ sa budú spracúvať výlučne na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely v súlade s článkom 89 ods. 1 za predpokladu prijatia primeraných technických a organizačných opatrení vyžadovaných týmto nariadením na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb („minimalizácia uchovávania“);

f)

spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením, a to prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení („integrita a dôvernosť“).

2.   Prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento súlad preukázať („zodpovednosť“).

Článok 6

Zákonnosť spracúvania

1.   Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)

dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely;

b)

spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;

c)

spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;

d)

spracúvanie je nevyhnutné, aby sa ochránili životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby;

e)

spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

f)

spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa.

Písmeno f) prvého pododseku sa nevzťahuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci pri výkone ich úloh.

2.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť špecifickejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia s ohľadom na spracúvanie v súlade s odsekom 1 písm. c) a e), a to presnejším stanovením osobitných požiadaviek na spracúvanie a stanovením ďalších opatrení, ktorými sa zaistí zákonné a spravodlivé spracúvanie, vrátane požiadaviek na iné osobitné situácie spracúvania stanovené v kapitole IX.

3.   Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

a)

v práve Únie alebo

b)

v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účely, na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

4.   Ak spracúvanie na iné účely ako na účely, na ktoré boli osobné údaje získavané, nie je založené na súhlase dotknutej osoby alebo na práve Únie alebo práve členského štátu, ktoré predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na ochranu cieľov uvedených v článku 23 ods. 1, prevádzkovateľ na zistenie toho, či je spracúvanie na iný účel zlučiteľné s účelom, na ktorý boli osobné údaje pôvodne získané, okrem iného zohľadní:

a)

akékoľvek prepojenie medzi účelmi, na ktoré sa osobné údaje získali, a účelmi zamýšľaného ďalšieho spracúvania;

b)

okolnosti, za akých sa osobné údaje získali, najmä týkajúce sa vzťahu medzi dotknutými osobami a prevádzkovateľom;

c)

povahu osobných údajov, najmä či sa spracúvajú osobitné kategórie osobných údajov podľa článku 9 alebo osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10;

d)

možné následky zamýšľaného ďalšieho spracúvania pre dotknuté osoby;

e)

existenciu primeraných záruk, ktoré môžu zahŕňať šifrovanie alebo pseudonymizáciu.

Článok 7

Podmienky vyjadrenia súhlasu

1.   Ak je spracúvanie založené na súhlase, prevádzkovateľ musí vedieť preukázať, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.

2.   Ak dá dotknutá osoba súhlas v rámci písomného vyhlásenia, ktoré sa týka aj iných skutočností, žiadosť o vyjadrenie súhlasu musí byť predložená tak, aby bola jasne odlíšiteľná od týchto iných skutočností, v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme a formulovaná jasne a jednoducho. Akákoľvek časť takéhoto vyhlásenia, ktorá predstavuje porušenie tohto nariadenia, nie je záväzná.

3.   Dotknutá osoba má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním. Pred poskytnutím súhlasu musí byť dotknutá osoba o tejto skutočnosti informovaná. Odvolanie súhlasu musí byť také jednoduché ako jeho poskytnutie.

4.   Pri posudzovaní, či bol súhlas poskytnutý slobodne, sa v čo najväčšej miere okrem iného zohľadní skutočnosť, či sa plnenie zmluvy vrátane poskytnutia služby podmieňuje súhlasom so spracúvaním osobných údajov, ktorý nie je na plnenie tejto zmluvy nevyhnutný.

Článok 8

Podmienky uplatniteľné na súhlas dieťaťa v súvislosti so službami informačnej spoločnosti

1.   Ak sa uplatňuje článok 6 ods. 1 písm. a), v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti adresovanou priamo dieťaťu je spracúvanie osobných údajov dieťaťa zákonné, len ak má dieťa aspoň 16 rokov. Ak má dieťa menej než 16 rokov, takéto spracúvanie je zákonné iba za podmienky a v rozsahu, v akom takýto súhlas vyjadril alebo schválil nositeľ rodičovských práv a povinností.

Členské štáty môžu právnym predpisom stanoviť na tieto účely nižšiu vekovú hranicu za predpokladu, že takáto nižšia veková hranica nie je menej než 13 rokov.

2.   Prevádzkovateľ vynaloží primerané úsilie, aby si v takýchto prípadoch overil, že nositeľ rodičovských práv a povinností vyjadril súhlas alebo ho schválil, pričom zohľadní dostupnú technológiu.

3.   Odsekom 1 nie je dotknuté všeobecné zmluvné právo členských štátov, napríklad pravidlá platnosti, uzatvárania alebo účinkov zmluvy vo vzťahu k dieťaťu.

Článok 9

Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov

1.   Zakazuje sa spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak platí niektorá z týchto podmienok:

a)

dotknutá osoba vyjadrila výslovný súhlas so spracúvaním týchto osobných údajov na jeden alebo viacero určených účelov, s výnimkou prípadov, keď sa v práve Únie alebo v práve členského štátu stanovuje, že zákaz uvedený v odseku 1 nemôže dotknutá osoba zrušiť;

b)

spracúvanie je nevyhnutné na účely plnenia povinností a výkonu osobitných práv prevádzkovateľa alebo dotknutej osoby v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, pokiaľ je to povolené právom Únie alebo právom členského štátu alebo kolektívnou zmluvou podľa práva členského štátu poskytujúcimi primerané záruky ochrany základných práv a záujmov dotknutej osoby;

c)

spracúvanie je nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby v prípade, že dotknutá osoba nie je fyzicky alebo právne spôsobilá vyjadriť svoj súhlas;

d)

spracúvanie vykonáva v rámci svojej zákonnej činnosti s primeranými zárukami nadácia, združenie alebo akýkoľvek iný neziskový subjekt s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborárskym zameraním a pod podmienkou, že spracúvanie sa týka výlučne členov alebo bývalých členov subjektu alebo osôb, ktoré majú pravidelný kontakt s ním v súvislosti s jeho cieľmi, a že bez súhlasu dotknutej osoby sa osobné údaje neposkytnú mimo tohto subjektu;

e)

spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila;

f)

spracúvanie je nevyhnutné na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov, alebo kedykoľvek, keď súdy vykonávajú svoju súdnu právomoc;

g)

spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby;

h)

spracúvanie je nevyhnutné na účely preventívneho alebo pracovného lekárstva, posúdenia pracovnej spôsobilosti zamestnanca, lekárskej diagnózy, poskytovania zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti alebo liečby, alebo riadenia systémov a služieb zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti na základe práva Únie alebo práva členského štátu alebo podľa zmluvy so zdravotníckym pracovníkom, a podlieha podmienkam a zárukám uvedeným v odseku 3;

i)

spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, ako je ochrana proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia alebo zabezpečenie vysokej úrovne kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti a liekov alebo zdravotníckych pomôcok, na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu práv a slobôd dotknutej osoby, najmä profesijné tajomstvo;

j)

spracúvanie je nevyhnutné na účely archivácie vo verejnom záujme, alebo na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely podľa článku 89 ods. 1 na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a určujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby.

3.   Osobné údaje uvedené v odseku 1 sa môžu spracúvať na účely uvedené v odseku 2 písm. h), ak tieto údaje spracúva odborník, alebo ak sa spracúvajú v rámci zodpovednosti odborníka, ktorý podlieha povinnosti zachovávať profesijné tajomstvo podľa práva Únie alebo práva členského štátu alebo podľa pravidiel, ktoré stanovili príslušné vnútroštátne orgány, alebo ak údaje spracúva iná osoba, ktorá tiež podlieha povinnosti mlčanlivosti podľa práva Únie alebo práva členského štátu alebo pravidiel, ktoré stanovili príslušné vnútroštátne orgány.

4.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť ďalšie podmienky vrátane obmedzení týkajúce sa spracúvania genetických údajov, biometrických údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravia.

Článok 10

Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky

Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení založených na článku 6 ods. 1 sa vykonáva len pod kontrolou orgánu verejnej moci, alebo ak je spracúvanie povolené právom Únie alebo právom členského štátu poskytujúcim primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb. Každý komplexný register uznania viny za trestné činy sa vedie iba pod kontrolou orgánu verejnej moci.

Článok 11

Spracúvanie bez potreby identifikácie

1.   Ak si účely, na ktoré prevádzkovateľ spracúva osobné údaje, nevyžadujú alebo prestali vyžadovať od prevádzkovateľa, aby identifikoval dotknutú osobu, prevádzkovateľ nie je povinný uchovávať, získať alebo spracúvať dodatočné informácie na zistenie totožnosti dotknutej osoby výlučne na to, aby dosiahol súlad s týmto nariadením.

2.   Ak v prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku prevádzkovateľ vie preukázať, že dotknutú osobu nie je schopný identifikovať, zodpovedajúcim spôsobom informuje dotknutú osobu, ak je to možné. V takýchto prípadoch sa články 15 až 20 neuplatňujú, okrem prípadov, ak dotknutá osoba na účely vykonania svojich práv podľa uvedených článkov poskytne dodatočné informácie umožňujúce jej identifikáciu.

KAPITOLA III

Práva dotknutej osoby

Oddiel 1

Transparentnosť a postupy

Článok 12

Transparentnosť informácií, oznámenia a postupy výkonu práv dotknutej osoby

1.   Prevádzkovateľ prijme vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutej osobe všetky informácie uvedené v článkoch 13 a 14 a všetky oznámenia podľa článkov 15 až 22 a článku 34, ktoré sa týkajú spracúvania, a to v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, formulované jasne a jednoducho, a to najmä v prípade informácií určených osobitne dieťaťu. Informácie sa poskytujú písomne alebo inými prostriedkami, vrátane v prípade potreby elektronickými prostriedkami. Ak o to požiadala dotknutá osoba, informácie sa môžu poskytnúť ústne za predpokladu, že sa preukázala totožnosť dotknutej osoby iným spôsobom.

2.   Prevádzkovateľ uľahčuje výkon práv dotknutej osoby podľa článkov 15 až 22. V prípadoch uvedených v článku 11 ods. 2 nemôže prevádzkovateľ odmietnuť konať na základe žiadosti dotknutej osoby pri výkone jej práva podľa článkov 15 až 22, pokiaľ nepreukáže, že dotknutú osobu nie je schopný identifikovať.

3.   Prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe informácie o opatreniach, ktoré sa prijali na základe žiadosti podľa článkov 15 až 22, bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. Uvedená lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť o ďalšie dva mesiace, pričom sa zohľadní komplexnosť žiadosti a počet žiadostí. Prevádzkovateľ informuje o každom takomto predĺžení dotknutú osobu do jedného mesiaca od doručenia žiadosti spolu s dôvodmi zmeškania lehoty. Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa podľa možnosti poskytnú elektronickými prostriedkami, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.

4.   Ak prevádzkovateľ neprijme opatrenia na základe žiadosti dotknutej osoby, bezodkladne a najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti informuje dotknutú osobu o dôvodoch nekonania a o možnosti podať sťažnosť dozornému orgánu a uplatniť súdny prostriedok nápravy.

5.   Informácie poskytnuté podľa článkov 13 a 14 a všetky oznámenia a všetky opatrenia prijaté podľa článkov 15 až 22 a článku 34 sa poskytujú bezplatne. Ak sú žiadosti dotknutej osoby zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, prevádzkovateľ môže buď:

a)

požadovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady na poskytnutie informácií alebo na oznámenie alebo na uskutočnenie požadovaného opatrenia, alebo

b)

odmietnuť konať na základe žiadosti.

Prevádzkovateľ znáša bremeno preukázania zjavnej neopodstatnenosti alebo neprimeranosti žiadosti.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, ak má prevádzkovateľ oprávnené pochybnosti v súvislosti s totožnosťou fyzickej osoby, ktorá podáva žiadosť uvedenú v článkoch 15 až 21, môže požiadať o poskytnutie dodatočných informácií potrebných na potvrdenie totožnosti dotknutej osoby.

7.   Informácie, ktoré sa majú poskytnúť dotknutým osobám podľa článkov 13 a 14, možno podať v kombinácii so štandardizovanými ikonami s cieľom poskytnúť dobre viditeľný, jasný a zrozumiteľný prehľad zamýšľaného spracúvania. Ak sú ikony použité v elektronickej podobe, musia byť strojovo čitateľné.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 92 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť informácie, ktoré sa majú prezentovať vo forme ikon, a postupy určovania štandardizovaných ikon.

Oddiel 2

Informácie a prístup k osobným údajom

Článok 13

Informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby

1.   V prípadoch, keď sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, poskytne prevádzkovateľ pri získavaní osobných údajov dotknutej osobe všetky tieto informácie:

a)

totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;

b)

kontaktné údaje prípadnej zodpovednej osoby;

c)

účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;

d)

ak sa spracúvanie zakladá na článku 6 ods. 1 písm. f), oprávnené záujmy, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana;

e)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov, ak existujú;

f)

v relevantnom prípade informácia o tom, že prevádzkovateľ zamýšľa preniesť osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii a informácia o existencii alebo neexistencii rozhodnutia Komisie o primeranosti alebo, v prípade prenosov uvedených v článku 46 alebo 47 či v článku 49 ods. 1 druhom pododseku odkaz na primerané alebo vhodné záruky a prostriedky na získanie ich kópie, alebo kde boli poskytnuté.

2.   Okrem informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe pri získavaní osobných údajov tieto ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania:

a)

doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;

b)

existencia práva požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej osoby a práva na ich opravu alebo vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, alebo práva namietať proti spracúvaniu, ako aj práva na prenosnosť údajov;

c)

ak je spracúvanie založené na článku 6 ods. 1 písm. a) alebo na článku 9 ods. 2 písm. a), existencia práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť spracúvania založeného na súhlase udelenom pred jeho odvolaním;

d)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu;

e)

informácia o tom, či je poskytovanie osobných údajov zákonnou alebo zmluvnou požiadavkou, alebo požiadavkou, ktorá je potrebná na uzavretie zmluvy, či je dotknutá osoba povinná poskytnúť osobné údaje, ako aj možné následky neposkytnutia takýchto údajov;

f)

existencia automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania uvedeného v článku 22 ods. 1 a 4 a aspoň v týchto prípadoch zmysluplné informácie o použitom postupe, ako aj význame a predpokladaných dôsledkoch takéhoto spracúvania pre dotknutú osobu.

3.   Ak má prevádzkovateľ v úmysle ďalej spracúvať osobné údaje na iný účel ako ten, na ktorý boli získané, poskytne dotknutej osobe pred takýmto ďalším spracúvaním informácie o tomto inom účele a ďalšie relevantné informácie uvedené v odseku 2.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú v rozsahu, v akom dotknutá osoba už má dané informácie.

Článok 14

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť, ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby

1.   Ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby, prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe tieto informácie:

a)

totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;

b)

kontaktné údaje prípadnej zodpovednej osoby;

c)

účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;

d)

kategórie dotknutých osobných údajov;

e)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov, ak existujú;

f)

v relevantnom prípade informácia, že prevádzkovateľ zamýšľa preniesť osobné údaje príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii a informácia o existencii alebo neexistencii rozhodnutia Komisie o primeranosti alebo, v prípade prenosov uvedených v článku 46 alebo 47 či v článku 49 ods. 1 druhom pododseku odkaz na primerané alebo vhodné záruky a prostriedky na získanie ich kópie, alebo kde boli poskytnuté.

2.   Okrem informácií uvedených v odseku 1 prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe tieto ďalšie informácie potrebné na zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania so zreteľom na dotknutú osobu:

a)

doba uchovávania osobných údajov, alebo ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;

b)

ak sa spracúvanie zakladá na článku 6 ods. 1 písm. f), oprávnené záujmy, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana;

c)

existencia práva požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej osoby a práva na ich opravu alebo vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, a práva namietať proti spracúvaniu, ako aj práva na prenosnosť údajov;

d)

ak je spracúvanie založené na článku 6 ods. 1 písm. a) alebo na článku 9 ods. 2 písm. a), existencia práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť spracúvania založeného na súhlase udelenom pred jeho odvolaním;

e)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu;

f)

z akého zdroja pochádzajú osobné údaje, prípadne informácie o tom, či údaje pochádzajú z verejne prístupných zdrojov;

g)

existencia automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania uvedeného v článku 22 ods. 1 a 4 a aspoň v týchto prípadoch zmysluplné informácie o použitom postupe, ako aj význame a predpokladaných dôsledkoch takéhoto spracúvania pre dotknutú osobu.

3.   Prevádzkovateľ poskytne informácie uvedené v odsekoch 1 a 2:

a)

v primeranej lehote po získaní osobných údajov, najneskôr však do jedného mesiaca, pričom zohľadní konkrétne okolnosti, za ktorých sa osobné údaje spracúvajú;

b)

ak sa osobné údaje majú použiť na komunikáciu s dotknutou osobou, najneskôr v čase prvej komunikácie s touto dotknutou osobou; alebo

c)

ak sa predpokladá poskytnutie osobných údajov ďalšiemu príjemcovi, najneskôr vtedy, keď sa osobné údaje prvýkrát poskytnú.

4.   Ak má prevádzkovateľ v úmysle ďalej spracúvať osobné údaje na iný účel ako ten, na ktorý boli osobné údaje získané, poskytne dotknutej osobe pred takýmto ďalším spracúvaním informácie o tomto inom účele a akékoľvek ďalšie relevantné informácie uvedené v odseku 2.

5.   Odseky 1 až 4 sa neuplatňujú v rozsahu, v akom:

a)

dotknutá osoba má už dané informácie;

b)

sa poskytovanie takýchto informácií ukáže ako nemožné alebo by si vyžadovalo neprimerané úsilie, najmä v prípade spracúvania na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely, na ktoré sa vzťahujú podmienky a záruky podľa článku 89 ods. 1, alebo pokiaľ je pravdepodobné, že povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku znemožní alebo závažným spôsobom sťaží dosiahnutie cieľov takéhoto spracúvania. V takých prípadoch prijme prevádzkovateľ vhodné opatrenia na ochranu práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby vrátane sprístupnenia daných informácií verejnosti;

c)

sa získanie alebo poskytnutie výslovne stanovuje v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha, a v ktorom sa stanovujú primerané opatrenia na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby; alebo

d)

v prípade, keď osobné údaje musia zostať dôverné na základe povinnosti zachovávania profesijného tajomstva upravenej právom Únie alebo právom členského štátu vrátane povinnosti zachovávať mlčanlivosť vyplývajúcej zo štatútu.

Článok 15

Právo dotknutej osoby na prístup k údajom

1.   Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom a tieto informácie:

a)

účely spracúvania;

b)

kategórie dotknutých osobných údajov;

c)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov, ktorým boli alebo budú osobné údaje poskytnuté, najmä príjemcovia v tretích krajinách alebo medzinárodné organizácie;

d)

ak je to možné, predpokladaná doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;

e)

existencia práva požadovať od prevádzkovateľa opravu osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby alebo ich vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, alebo práva namietať proti takémuto spracúvaniu;

f)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu;

g)

ak sa osobné údaje nezískali od dotknutej osoby, akékoľvek dostupné informácie, pokiaľ ide o ich zdroj;

h)

existencia automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania uvedeného v článku 22 ods. 1 a 4 a v týchto prípadoch aspoň zmysluplné informácie o použitom postupe, ako aj význame a predpokladaných dôsledkoch takéhoto spracúvania pre dotknutú osobu.

2.   Ak sa osobné údaje prenášajú do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, dotknutá osoba má právo byť informovaná o primeraných zárukách podľa článku 46 týkajúcich sa prenosu.

3.   Prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. Za akékoľvek ďalšie kópie, o ktoré dotknutá osoba požiada, môže prevádzkovateľ účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom. Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.

4.   Právo získať kópiu uvedenú v odseku 3 nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných.

Oddiel 3

Oprava a vymazanie

Článok 16

Právo na opravu

Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. So zreteľom na účely spracúvania má dotknutá osoba právo na doplnenie neúplných osobných údajov, a to aj prostredníctvom poskytnutia doplnkového vyhlásenia.

Článok 17

Právo na vymazanie (právo „na zabudnutie“)

1.   Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z týchto dôvodov:

a)

osobné údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali;

b)

dotknutá osoba odvolá súhlas, na základe ktorého sa spracúvanie vykonáva, podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo článku 9 ods. 2 písm. a), a ak neexistuje iný právny základ pre spracúvanie;

c)

dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 1 a neprevažujú žiadne oprávnené dôvody na spracúvanie alebo dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 2;

d)

osobné údaje sa spracúvali nezákonne;

e)

osobné údaje musia byť vymazané, aby sa splnila zákonná povinnosť podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha;

f)

osobné údaje sa získavali v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti podľa článku 8 ods. 1.

2.   Ak prevádzkovateľ zverejnil osobné údaje a podľa odseku 1 je povinný vymazať osobné údaje, so zreteľom na dostupnú technológiu a náklady na vykonanie opatrení podnikne primerané opatrenia vrátane technických opatrení, aby informoval prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú spracúvanie osobných údajov, že dotknutá osoba ich žiada, aby vymazali všetky odkazy na tieto osobné údaje, ich kópiu alebo repliky.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, pokiaľ je spracúvanie potrebné:

a)

na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie;

b)

na splnenie zákonnej povinnosti, ktorá si vyžaduje spracúvanie podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha, alebo na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

c)

z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. h) a i), ako aj článkom 9 ods. 3;

d)

na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely podľa článku 89 ods. 1, pokiaľ je pravdepodobné, že právo uvedené v odseku 1 znemožní alebo závažným spôsobom sťaží dosiahnutie cieľov takéhoto spracúvania, alebo

e)

na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov.

Článok 18

Právo na obmedzenie spracúvania

1.   Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie, pokiaľ ide o jeden z týchto prípadov:

a)

dotknutá osoba napadne správnosť osobných údajov, a to počas obdobia umožňujúceho prevádzkovateľovi overiť správnosť osobných údajov;

b)

spracúvanie je protizákonné a dotknutá osoba namieta proti vymazaniu osobných údajov a žiada namiesto toho obmedzenie ich použitia;

c)

prevádzkovateľ už nepotrebuje osobné údaje na účely spracúvania, ale potrebuje ich dotknutá osoba na preukázanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov;

d)

dotknutá osoba namietala voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 1, a to až do overenia, či oprávnené dôvody na strane prevádzkovateľa prevažujú nad oprávnenými dôvodmi dotknutej osoby.

2.   Ak sa spracúvanie obmedzilo podľa odseku 1, takéto osobné údaje sa s výnimkou uchovávania spracúvajú len so súhlasom dotknutej osoby alebo na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov, alebo na ochranu práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo z dôvodov dôležitého verejného záujmu Únie alebo členského štátu.

3.   Dotknutú osobu, ktorá dosiahla obmedzenie spracúvania podľa odseku 1, prevádzkovateľ informuje pred tým, ako bude obmedzenie spracúvania zrušené.

Článok 19

Oznamovacia povinnosť v súvislosti s opravou alebo vymazaním osobných údajov alebo obmedzením spracúvania

Prevádzkovateľ oznámi každému príjemcovi, ktorému boli osobné údaje poskytnuté, každú opravu alebo vymazanie osobných údajov alebo obmedzenie spracúvania uskutočnené podľa článku 16, článku 17 ods. 1 a článku 18, pokiaľ sa to neukáže ako nemožné alebo si to nevyžaduje neprimerané úsilie. Prevádzkovateľ o týchto príjemcoch informuje dotknutú osobu, ak to dotknutá osoba požaduje.

Článok 20

Právo na prenosnosť údajov

1.   Dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi bez toho, aby jej prevádzkovateľ, ktorému sa tieto osobné údaje poskytli, bránil, ak:

a)

sa spracúvanie zakladá na súhlase podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo článku 9 ods. 2 písm. a), alebo na zmluve podľa článku 6 ods. 1 písm. b), a

b)

ak sa spracúvanie vykonáva automatizovanými prostriedkami.

2.   Dotknutá osoba má pri uplatňovaní svojho práva na prenosnosť údajov podľa odseku 1 právo na prenos osobných údajov priamo od jedného prevádzkovateľa druhému prevádzkovateľovi, pokiaľ je to technicky možné.

3.   Uplatňovaním práva uvedeného v odseku 1 tohto článku nie je dotknutý článok 17. Uvedené právo sa nevzťahuje na spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi.

4.   Právo uvedené v odseku 1 nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných.

Oddiel 4

Právo namietať a automatizované individuálne rozhodovanie

Článok 21

Právo namietať

1.   Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach. Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, na účely takéhoto marketingu, vrátane profilovania v rozsahu, v akom súvisí s takýmto priamym marketingom.

3.   Ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu na účely priameho marketingu, osobné údaje sa už na také účely nesmú spracúvať.

4.   Dotknutá osoba sa výslovne upozorní na právo uvedené v odsekoch 1 a 2 najneskôr pri prvej komunikácii s ňou, pričom sa toto právo prezentuje jasne a oddelene od akýchkoľvek iných informácií.

5.   V súvislosti s používaním služieb informačnej spoločnosti a bez ohľadu na smernicu 2002/58/ES môže dotknutá osoba uplatňovať svoje právo namietať automatizovanými prostriedkami s použitím technických špecifikácií.

6.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely podľa článku 89 ods. 1, dotknutá osoba má právo namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvania osobných údajov, ktoré sa jej týka, s výnimkou prípadov, keď je spracúvanie nevyhnutné na plnenie úlohy z dôvodov verejného záujmu.

Článok 22

Automatizované individuálne rozhodovanie vrátane profilovania

1.   Dotknutá osoba má právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, a ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je rozhodnutie:

a)

nevyhnutné na uzavretie alebo plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom,

b)

povolené právom Únie alebo právom členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha a ktorým sa zároveň stanovujú aj vhodné opatrenia zaručujúce ochranu práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo

c)

založené na výslovnom súhlase dotknutej osoby.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a c) prevádzkovateľ vykoná vhodné opatrenia na ochranu práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby, a to aspoň práva na ľudský zásah zo strany prevádzkovateľa, práva vyjadriť svoje stanovisko a práva napadnúť rozhodnutie.

4.   Rozhodnutia uvedené v odseku 2 sa nezakladajú na osobitných kategóriách osobných údajov uvedených v článku 9 ods. 1, pokiaľ sa neuplatňuje článok 9 ods. 2 písm. a) alebo g) a nie sú zavedené vhodné opatrenia na zaručenie práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby.

Oddiel 5

Obmedzenia

Článok 23

Obmedzenia

1.   V práve Únie alebo práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podliehajú, sa prostredníctvom legislatívneho opatrenia môže obmedziť rozsah povinností a práv ustanovených v článkoch 12 až 22 a v článku 34, ako aj v článku 5, pokiaľ jeho ustanovenia zodpovedajú právam a povinnostiam ustanoveným v článkoch 12 až 22, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť:

a)

národnú bezpečnosť;

b)

obranu;

c)

verejnú bezpečnosť;

d)

predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo výkon trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzanie;

e)

iné dôležité ciele všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu, najmä predmet dôležitého hospodárskeho alebo finančného záujmu Únie alebo členského štátu vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí, verejného zdravia a sociálneho zabezpečenia;

f)

ochranu nezávislosti súdnictva a súdnych konaní;

g)

predchádzanie porušeniam etiky pre regulované profesie, ich vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie;

h)

monitorovaciu, kontrolnú alebo regulačnú funkciu spojenú, hoci aj príležitostne, s výkonom verejnej moci v prípadoch uvedených v písmenách a) až e) a g);

i)

ochranu dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných;

j)

vymáhanie občianskoprávnych nárokov.

2.   Konkrétne musí každé legislatívne opatrenie uvedené v odseku 1 obsahovať osobitné ustanovenia, ktoré v relevantných prípadov upravujú aspoň:

a)

účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;

b)

kategórie osobných údajov;

c)

rozsah zavedených obmedzení;

d)

záruky zabraňujúce zneužitiu údajov alebo nezákonnému prístupu či prenosu;

e)

určenie prevádzkovateľa alebo kategórií prevádzkovateľov;

f)

doby uchovávania a uplatniteľné záruky, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;

g)

riziká pre práva a slobody dotknutých osôb a

h)

práva dotknutých osôb na informovanie o obmedzení, pokiaľ tým nie je ohrozený účel obmedzenia.

KAPITOLA IV

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ

Oddiel 1

Všeobecné povinnosti

Článok 24

Zodpovednosť prevádzkovateľa

1.   S ohľadom na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb prevádzkovateľ prijme vhodné technické a organizačné opatrenia, aby zabezpečil a bol schopný preukázať, že spracúvanie sa vykonáva v súlade s týmto nariadením. Uvedené opatrenia sa podľa potreby preskúmajú a aktualizujú.

2.   Ak je to primerané vzhľadom na spracovateľské činnosti, opatrenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú zavedenie primeraných politík ochrany údajov zo strany prevádzkovateľa.

3.   Dodržiavanie schválených kódexov správania uvedených v článku 40 alebo schválených certifikačných mechanizmov uvedených v článku 42 sa môže použiť ako prvok na preukázanie splnenia povinností prevádzkovateľa.

Článok 25

Špecificky navrhnutá a štandardná ochrana údajov

1.   So zreteľom na najnovšie poznatky. náklady na vykonanie opatrení a na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou, ktoré spracúvanie predstavuje pre práva a slobody fyzických osôb, prevádzkovateľ v čase určenia prostriedkov spracúvania aj v čase samotného spracúvania prijme primerané technické a organizačné opatrenia, ako je napríklad pseudonymizácia, ktoré sú určené na účinné zavedenie zásad ochrany údajov, ako je minimalizácia údajov, a začlení do spracúvania nevyhnutné záruky s cieľom splniť požiadavky tohto nariadenia a chrániť práva dotknutých osôb.

2.   Prevádzkovateľ vykoná primerané technické a organizačné opatrenia, aby zabezpečil, že štandardne sa spracúvajú len osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné pre každý konkrétny účel spracúvania. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na množstvo získaných osobných údajov, rozsah ich spracúvania, dobu ich uchovávania a ich dostupnosť. Konkrétne sa takýmito opatreniami zabezpečí, aby osobné údaje neboli bez zásahu fyzickej osoby štandardne prístupné neobmedzenému počtu fyzických osôb.

3.   Schválený certifikačný mechanizmus podľa článku 42 sa môže použiť ako prvok na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Článok 26

Spoloční prevádzkovatelia

1.   Ak dvaja alebo viacerí prevádzkovatelia spoločne určia účely a prostriedky spracúvania, sú spoločnými prevádzkovateľmi. Transparentne určia svoje príslušné zodpovednosti za plnenie povinností podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o vykonávanie práv dotknutej osoby, a svoje povinnosti poskytovať informácie uvedené v článkoch 13 a 14, a to formou vzájomnej dohody, pokiaľ nie sú príslušné zodpovednosti prevádzkovateľov určené právom Únie alebo právom členskému štátu, ktorému prevádzkovatelia podliehajú. V dohode sa môže určiť kontaktné miesto pre dotknuté osoby.

2.   V dohode uvedenej v odseku 1 sa náležite zohľadnia príslušné úlohy spoločných prevádzkovateľov a ich vzťahy voči dotknutým osobám. Základné časti dohody sa poskytnú dotknutým osobám.

3.   Bez ohľadu na podmienky dohody uvedenej v odseku 1 môže dotknutá osoba uplatniť svoje práva podľa tohto nariadenia u každého prevádzkovateľa a voči každému prevádzkovateľovi.

Článok 27

Zástupcovia prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov, ktorí nie sú usadení v Únii

1.   Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 2, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ písomne určí zástupcu v Únii.

2.   Povinnosť stanovená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na:

a)

spracúvanie, ktoré je občasné, nezahŕňa vo veľkom rozsahu spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov podľa článku 9 ods. 1 alebo spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10, a nie je pravdepodobné, že povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb, pričom sa zohľadní povaha, kontext, rozsah a účely spracúvania, alebo

b)

orgán verejnej moci či verejnoprávny subjekt.

3.   Zástupca musí byť usadený v jednom z tých členských štátov, v ktorých sa nachádzajú dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v súvislosti s ponukou tovaru alebo služieb pre nich, alebo ktorých správanie sa sleduje.

4.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poverí zástupcu, aby sa naňho popri prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi alebo namiesto prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa obracali najmä dozorné orgány a dotknuté osoby, a to vo všetkých otázkach týkajúcich sa spracúvania na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením.

5.   Určením zástupcu prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom nie sú dotknuté právne prostriedky nápravy, ktoré by sa mohli iniciovať proti samotnému prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi.

Článok 28

Sprostredkovateľ

1.   Ak sa má spracúvanie uskutočniť v mene prevádzkovateľa, prevádzkovateľ využíva len sprostredkovateľov poskytujúcich dostatočné záruky na to, že sa prijmú primerané technické a organizačné opatrenia tak, aby spracúvanie spĺňalo požiadavky tohto nariadenia a aby sa zabezpečila ochrana práv dotknutej osoby.

2.   Sprostredkovateľ nezapojí ďalšieho sprostredkovateľa bez predchádzajúceho osobitného alebo všeobecného písomného povolenia prevádzkovateľa. V prípade všeobecného písomného povolenia sprostredkovateľ informuje prevádzkovateľa o akýchkoľvek zamýšľaných zmenách v súvislosti s pridaním alebo nahradením ďalších sprostredkovateľov, čím sa prevádzkovateľovi dá možnosť namietať voči takýmto zmenám.

3.   Spracúvanie sprostredkovateľom sa riadi zmluvou alebo iným právnym aktom podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré zaväzuje sprostredkovateľa voči prevádzkovateľovi a ktorým sa stanovuje predmet a doba spracúvania, povaha a účel spracúvania, typ osobných údajov a kategórie dotknutých osôb a povinnosti a práva prevádzkovateľa. Uvedená zmluva alebo iný právny akt najmä stanovia, že sprostredkovateľ:

a)

spracúva osobné údaje len na základe zdokumentovaných pokynov prevádzkovateľa, a to aj pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, s výnimkou prípadov, keď si to vyžaduje právo Únie alebo právo členského štátu, ktorému sprostredkovateľ podlieha; v takom prípade sprostredkovateľ oznámi prevádzkovateľovi túto právnu požiadavku pred spracúvaním, pokiaľ dané právo takéto oznámenie nezakazuje zo závažných dôvodov verejného záujmu;

b)

zabezpečí, aby sa osoby oprávnené spracúvať osobné údaje zaviazali, že zachovajú dôvernosť informácií, alebo aby boli viazané vhodnou povinnosťou zachovávať dôvernosť informácií vyplývajúcou zo štatútu;

c)

vykoná všetky požadované opatrenia podľa článku 32;

d)

dodržiava podmienky zapojenia ďalšieho sprostredkovateľa uvedené v odsekoch 2 a 4;

e)

po zohľadnení povahy spracúvania v čo najväčšej miere pomáha prevádzkovateľovi vhodnými technickými a organizačnými opatreniami pri plnení jeho povinnosti reagovať na žiadosti o výkon práv dotknutej osoby ustanovených v kapitole III;

f)

pomáha prevádzkovateľovi zabezpečiť plnenie povinností podľa článkov 32 až 36 s prihliadnutím na povahu spracúvania a informácie dostupné sprostredkovateľovi;

g)

po ukončení poskytovania služieb týkajúcich sa spracúvania na základe rozhodnutia prevádzkovateľa všetky osobné údaje vymaže alebo vráti prevádzkovateľovi a vymaže existujúce kópie, ak právo Únie alebo právo členského štátu nepožaduje uchovávanie týchto osobných údajov;

h)

poskytne prevádzkovateľovi všetky informácie potrebné na preukázanie splnenia povinností stanovených v tomto článku a umožní audity, ako aj kontroly vykonávané prevádzkovateľom alebo iným audítorom, ktorého poveril prevádzkovateľ, a prispieva k nim.

So zreteľom na písmeno h) prvého pododseku sprostredkovateľ bezodkladne informuje prevádzkovateľa, ak sa podľa jeho názoru pokynom porušuje toto nariadenie alebo iné právne predpisy Únie alebo členského štátu týkajúce sa ochrany údajov.

4.   Ak sprostredkovateľ zapojí do vykonávania osobitných spracovateľských činností v mene prevádzkovateľa ďalšieho sprostredkovateľa, tomuto ďalšiemu sprostredkovateľovi sa prostredníctvom zmluvy alebo iného právneho aktu podľa práva Únie alebo práva členského štátu uložia rovnaké povinnosti ochrany údajov, ako sa stanovujú v zmluve alebo inom právnom akte uzatvorenom medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom podľa odseku 3, a to predovšetkým poskytnutie dostatočných záruk na vykonanie primeraných technických a organizačných opatrení takým spôsobom, aby spracúvanie spĺňalo požiadavky tohto nariadenia. Ak tento ďalší sprostredkovateľ nesplní svoje povinnosti ochrany údajov, pôvodný sprostredkovateľ zostáva voči prevádzkovateľovi plne zodpovedný za plnenie povinností tohto ďalšieho sprostredkovateľa.

5.   Dodržiavanie schváleného kódexu správania uvedeného v článku 40 alebo schváleného certifikačného mechanizmu uvedeného v článku 42 sprostredkovateľom sa môže použiť ako prvok na preukázanie dostatočných záruk uvedených v odsekoch 1 a 4 tohto článku.

6.   Bez toho, aby tým bola dotknutá individuálna zmluva medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, zmluva alebo iný právny akt uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku sa môžu vcelku alebo sčasti zakladať na štandardných zmluvných doložkách uvedených v odsekoch 7 a 8 tohto článku, a to aj v prípadoch, keď sú súčasťou certifikácie udelenej prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi podľa článkov 42 a 43.

7.   Komisia môže stanoviť štandardné zmluvné doložky pre záležitosti uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

8.   Dozorný orgán môže prijať štandardné zmluvné doložky pre záležitosti uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku a v súlade s mechanizmom konzistentnosti uvedeným v článku 63.

9.   Zmluva alebo iný právny akt uvedené v odsekoch 3 a 4 sa vypracujú v písomnej podobe vrátane elektronickej podoby.

10.   Bez toho, aby dotknuté články 82, 83 a 84, ak sprostredkovateľ poruší toto nariadenie tým, že určí účely a prostriedky spracúvania, považuje sa v súvislosti s daným spracúvaním za prevádzkovateľa.

Článok 29

Spracúvanie na základe poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa

Sprostredkovateľ a každá osoba konajúca na základe poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, môže spracúvať tieto údaje len na základe pokynov prevádzkovateľa s výnimkou prípadov, keď sa to vyžaduje podľa práva Únie alebo práva členského štátu.

Článok 30

Záznamy o spracovateľských činnostiach

1.   Každý prevádzkovateľ a v príslušnom prípade zástupca prevádzkovateľa vedie záznamy o spracovateľských činnostiach, za ktoré je zodpovedný. Tieto záznamy musia obsahovať všetky tieto informácie:

a)

meno/názov a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušnom prípade spoločného prevádzkovateľa, zástupcu prevádzkovateľa a zodpovednej osoby;

b)

účely spracúvania;

c)

opis kategórií dotknutých osôb a kategórií osobných údajov;

d)

kategórie príjemcov, ktorým boli alebo budú osobné údaje poskytnuté, vrátane príjemcov v tretích krajinách alebo medzinárodných organizácií;

e)

v príslušných prípadoch prenosy osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie a v prípade prenosov uvedených v článku 49 ods. 1 druhom pododseku dokumentáciu primeraných záruk;

f)

podľa možností predpokladané lehoty na vymazanie rôznych kategórií údajov;

g)

podľa možností všeobecný opis technických a organizačných bezpečnostných opatrení uvedených v článku 32 ods. 1.

2.   Každý sprostredkovateľ a v príslušnom prípade zástupca sprostredkovateľa vedie záznamy o všetkých kategóriách spracovateľských činností, ktoré vykonal v mene prevádzkovateľa, pričom tieto záznamy obsahujú:

a)

meno/názov a kontaktné údaje sprostredkovateľa alebo sprostredkovateľov a každého prevádzkovateľa, v mene ktorého sprostredkovateľ koná, a v príslušnom prípade zástupcu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a zodpovednej osoby;

b)

kategórie spracúvania vykonávaného v mene každého prevádzkovateľa;

c)

v príslušných prípadoch prenosy osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie a v prípade prenosov uvedených v článku 49 ods. 1 druhom pododseku dokumentáciu primeraných záruk;

d)

podľa možností všeobecný opis technických a organizačných bezpečnostných opatrení uvedených v článku 32 ods. 1.

3.   Záznamy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vedú v písomnej podobe vrátane elektronickej podoby.

4.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ a v príslušnom prípade zástupca prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na požiadanie sprístupnia záznamy dozornému orgánu.

5.   Povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na podnik alebo organizáciu, ktorá zamestnáva menej ako 250 osôb, pokiaľ nie je pravdepodobné, že spracúvanie, ktoré vykonáva, povedie k riziku pre práva a slobody dotknutej osoby, pokiaľ je toto spracúvanie príležitostné alebo nezahŕňa osobitné kategórie údajov podľa článku 9 ods. 1 alebo osobných údajov týkajúcich sa uznaní viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10.

Článok 31

Spolupráca s dozorným orgánom

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ a v príslušnom prípade ich zástupcovia na požiadanie spolupracujú s dozorným orgánom pri výkone jeho úloh.

Oddiel 2

Bezpečnosť osobných údajov

Článok 32

Bezpečnosť spracúvania

1.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ prijmú so zreteľom na najnovšie poznatky, náklady na vykonanie opatrení a na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb, primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti primeranú tomuto riziku, pričom uvedené opatrenia prípadne zahŕňajú aj:

a)

pseudonymizáciu a šifrovanie osobných údajov;

b)

schopnosť zabezpečiť trvalú dôvernosť, integritu, dostupnosť a odolnosť systémov spracúvania a služieb;

c)

schopnosť včas obnoviť dostupnosť osobných údajov a prístup k nim v prípade fyzického alebo technického incidentu;

d)

proces pravidelného testovania, posudzovania a hodnotenia účinnosti technických a organizačných opatrení na zaistenie bezpečnosti spracúvania.

2.   Pri posudzovaní primeranej úrovne bezpečnosti sa prihliada predovšetkým na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie, a to najmä v dôsledku náhodného alebo nezákonného zničenia, straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávneného prístupu k takýmto údajom.

3.   Dodržiavanie schváleného kódexu správania uvedeného v článku 40 alebo schváleného certifikačného mechanizmu uvedeného v článku 42 sa môže použiť ako prvok na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odseku 1 tohto článku.

4.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ podniknú kroky na zabezpečenie toho, aby každá fyzická osoba konajúca na základe poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, spracúvala tieto údaje len na základe pokynov prevádzkovateľa s výnimkou prípadov, keď sa to od nej vyžaduje podľa práva Únie alebo práva členského štátu.

Článok 33

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dozornému orgánu

1.   V prípade porušenia ochrany osobných údajov prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 72 hodín po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedel, oznámi porušenie ochrany osobných údajov dozornému orgánu príslušnému podľa článku 55 s výnimkou prípadov, keď nie je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb. Ak oznámenie nebolo dozornému orgánu predložené do 72 hodín, pripojí sa k nemu zdôvodnenie omeškania.

2.   Sprostredkovateľ podá prevádzkovateľovi oznámenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení ochrany osobných údajov dozvedel.

3.   Oznámenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň:

a)

opis povahy porušenia ochrany osobných údajov vrátane, podľa možnosti, kategórií a približného počtu dotknutých osôb, ktorých sa porušenie týka, a kategórií a približného počtu dotknutých záznamov o osobných údajoch;

b)

meno/názov a kontaktné údaje zodpovednej osoby alebo iného kontaktného miesta, kde možno získať viac informácií;

c)

opis pravdepodobných následkov porušenia ochrany osobných údajov;

d)

opis opatrení prijatých alebo navrhovaných prevádzkovateľom s cieľom napraviť porušenie ochrany osobných údajov vrátane, podľa potreby, opatrení na zmiernenie jeho potenciálnych nepriaznivých dôsledkov.

4.   V rozsahu, v akom nie je možné poskytnúť informácie súčasne, možno informácie poskytnúť vo viacerých etapách bez ďalšieho zbytočného odkladu.

5.   Prevádzkovateľ zdokumentuje každý prípad porušenia ochrany osobných údajov vrátane skutočností spojených s porušením ochrany osobných údajov, jeho následky a prijaté opatrenia na nápravu. Uvedená dokumentácia musí umožniť dozorným orgánom overiť súlad s týmto článkom.

Článok 34

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dotknutej osobe

1.   V prípade porušenia ochrany osobných údajov, ktoré pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu oznámi porušenie ochrany osobných údajov dotknutej osobe.

2.   Oznámenie dotknutej osobe uvedené v odseku 1 tohto článku obsahuje jasne a jednoducho formulovaný opis povahy porušenia ochrany osobných údajov a aspoň informácie a opatrenia uvedené v článku 33 ods. 3 písm. b), c) a d).

3.   Oznámenie dotknutej osobe uvedené v odseku 1 sa nevyžaduje, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

prevádzkovateľ prijal primerané technické a organizačné ochranné opatrenia a tieto opatrenia uplatnil na osobné údaje, ktorých sa porušenie ochrany osobných údajov týka, a to najmä tie opatrenia, na základe ktorých sú osobné údaje nečitateľné pre všetky osoby, ktoré nie sú oprávnené mať k nim prístup, ako je napríklad šifrovanie;

b)

prevádzkovateľ prijal následné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že vysoké riziko pre práva a slobody dotknutých osôb uvedené v odseku 1 pravdepodobne už nebude mať dôsledky;

c)

by to vyžadovalo neprimerané úsilie. V takom prípade dôjde namiesto toho k informovaniu verejnosti alebo sa prijme podobné opatrenie, čím sa zaručí, že dotknuté osoby budú informované rovnako efektívnym spôsobom.

4.   Ak prevádzkovateľ ešte porušenie ochrany osobných údajov neoznámil dotknutej osobe, dozorný orgán môže po zvážení pravdepodobnosti porušenia ochrany osobných údajov vedúceho k vysokému riziku požadovať, aby tak urobil, alebo môže rozhodnúť, že je splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 3.

Oddiel 3

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov a predchádzajúca konzultácia

Článok 35

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov

1.   Ak typ spracúvania, najmä s využitím nových technológií a s ohľadom na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, prevádzkovateľ pred spracúvaním vykoná posúdenie vplyvu plánovaných spracovateľských operácií na ochranu osobných údajov. Pre súbor podobných spracovateľských operácií, ktoré predstavujú podobné vysoké riziká, môže byť dostatočné jedno posúdenie.

2.   Prevádzkovateľ sa počas vykonávania posúdenia vplyvu na ochranu údajov radí so zodpovednou osobou, pokiaľ bola určená.

3.   Posúdenie vplyvu na ochranu údajov uvedené v odseku 1 sa vyžaduje najmä v prípadoch:

a)

systematického a rozsiahleho hodnotenia osobných aspektov týkajúcich sa fyzických osôb, ktoré je založené na automatizovanom spracúvaní vrátane profilovania a z ktorého vychádzajú rozhodnutia s právnymi účinkami týkajúcimi sa fyzickej osoby alebo s podobne závažným vplyvom na ňu;

b)

spracúvania vo veľkom rozsahu osobitných kategórií údajov podľa článku 9 ods. 1 alebo osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10, alebo

c)

systematického monitorovania verejne prístupných miest vo veľkom rozsahu.

4.   Dozorný orgán vypracuje a zverejní zoznam tých spracovateľských operácií, ktoré podliehajú požiadavke na posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa odseku 1. Dozorný orgán zasiela tieto zoznamy výboru uvedenému v článku 68.

5.   Dozorný orgán môže stanoviť a zverejniť aj zoznam spracovateľských operácií, v prípade ktorých sa nevyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu údajov. Dozorný orgán zasiela tieto zoznamy výboru.

6.   Príslušný dozorný orgán pred prijatím zoznamov uvedených v odsekoch 4 a 5 uplatní mechanizmus konzistentnosti uvedený v článku 63, ak takéto zoznamy zahŕňajú spracovateľské činnosti, ktoré súvisia s ponukou tovaru alebo služieb dotknutým osobám alebo sledovaním ich správania vo viacerých členských štátoch, alebo ak môžu podstatne ovplyvniť voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie.

7.   Posúdenie obsahuje aspoň:

a)

systematický opis plánovaných spracovateľských operácií a účely spracúvania, vrátane prípadného oprávneného záujmu, ktorý sleduje prevádzkovateľ;

b)

posúdenie nutnosti a primeranosti spracovateľských operácií vo vzťahu k účelu;

c)

posúdenie rizika pre práva a slobody dotknutých osôb uvedeného v odseku 1 a

d)

opatrenia na riešenie rizík vrátane záruk, bezpečnostných opatrení a mechanizmov na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s týmto nariadením, pričom sa zohľadnia práva a oprávnené záujmy dotknutých osôb a ďalších osôb, ktorých sa to týka.

8.   Pri posudzovaní dosahu spracovateľských operácií vykonávaných relevantnými prevádzkovateľmi alebo sprostredkovateľmi sa náležite sleduje, či títo prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia dodržiavajú schválené kódexy správania uvedené v článku 40, a to najmä na účely posúdenia vplyvu na ochranu údajov.

9.   Prevádzkovateľ sa podľa potreby usiluje získať názory dotknutých osôb alebo ich zástupcov na zamýšľané spracúvanie bez toho, aby bola dotknutá ochrana obchodných alebo verejných záujmov alebo bezpečnosť spracovateľských operácií.

10.   Ak má spracúvanie podľa článku 6 ods. 1 písm. c) alebo e) právny základ v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha, a toto právo upravuje konkrétnu spracovateľskú operáciu alebo súbor daných operácií, a posúdenie vplyvu na ochranu údajov sa už vykonalo v rámci všeobecného posúdenia vplyvu v súvislosti s prijatím tohto právneho základu, odseky 1 až 7 sa neuplatňujú, pokiaľ členské štáty nepovažujú za potrebné vykonať takéto posúdenie pred začatím spracovateľských činností.

11.   V prípade potreby prevádzkovateľ vykoná prehodnotenie s cieľom posúdiť, či sa spracúvanie uskutočňuje v súlade s posúdením vplyvu na ochranu údajov, a to aspoň vtedy, keď došlo k zmene rizika, ktoré predstavujú spracovateľské operácie.

Článok 36

Predchádzajúca konzultácia

1.   Prevádzkovateľ uskutoční s dozorným orgánom pred spracúvaním konzultácie, ak z posúdenia vplyvu na ochranu údajov podľa článku 35 vyplýva, že toto spracúvanie by viedlo k vysokému riziku v prípade, ak by prevádzkovateľ neprijal opatrenia na zmiernenie tohto rizika.

2.   Ak sa dozorný orgán domnieva, že by zamýšľané spracúvanie uvedené v odseku 1 bolo v rozpore s týmto nariadením, najmä ak prevádzkovateľ nedostatočne identifikoval alebo zmiernil riziko, dozorný orgán do ôsmich týždňov od prijatia žiadosti o konzultáciu poskytne prevádzkovateľovi a prípadne aj sprostredkovateľovi písomné poradenstvo, pričom môže uplatniť akúkoľvek zo svojich právomocí uvedených v článku 58. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o šesť týždňov, pričom sa zohľadní ucelenosť zamýšľaného spracúvania. Dozorný orgán informuje o takomto predĺžení lehoty prevádzkovateľa a prípadne sprostredkovateľa do jedného mesiaca od prijatia žiadosti o konzultáciu, pričom zároveň uvedie aj dôvody predĺženia lehoty. Plynutie týchto lehôt sa môže prerušiť, kým dozorný orgán nezíska informácie, o ktoré požiadal na účely konzultácie.

3.   Pri konzultácii dozorného orgánu podľa odseku 1 poskytne prevádzkovateľ dozornému orgánu:

a)

v príslušných prípadoch informácie o príslušných povinnostiach prevádzkovateľa, o spoločných prevádzkovateľoch a sprostredkovateľoch zapojených do spracúvania, najmä v prípade spracúvania v rámci skupiny podnikov;

b)

informácie o účeloch zamýšľaného spracúvania a prostriedkoch na jeho vykonanie;

c)

informácie o opatreniach a zárukách poskytnutých na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb podľa tohto nariadenia;

d)

v príslušných prípadoch kontaktné údaje zodpovednej osoby;

e)

posúdenie vplyvu na ochranu údajov stanovené v článku 35 a

f)

akékoľvek ďalšie informácie, o ktoré dozorný orgán požiada.

4.   Členské štáty uskutočňujú s dozorným orgánom konzultácie počas prípravy návrhu legislatívneho opatrenia, ktoré má prijať národný parlament, alebo regulačného opatrenia založeného na takomto legislatívnom opatrení, ktoré sa týka spracúvania.

5.   Bez ohľadu na odsek 1 sa na základe práva členského štátu môže od prevádzkovateľov vyžadovať, aby uskutočnili s dozorným orgánom konzultácie a získali od neho predchádzajúce povolenie v súvislosti so spracúvaním vykonávaným prevádzkovateľom na plnenie úlohy prevádzkovateľa vo verejnom záujme vrátane spracúvania v súvislosti so sociálnym zabezpečením a verejným zdravím.

Oddiel 4

Zodpovedná osoba

Článok 37

Určenie zodpovednej osoby

1.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ určia zodpovednú osobu v každom prípade, keď:

a)

spracúvanie vykonáva orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt s výnimkou súdov pri výkone ich súdnej právomoci;

b)

hlavnými činnosťami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa sú spracovateľské operácie, ktoré si vzhľadom na svoju povahu, rozsah a/alebo účely vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb vo veľkom rozsahu; alebo

c)

hlavnými činnosťami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa je spracúvanie osobitných kategórií údajov podľa článku 9 vo veľkom rozsahu alebo spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10.

2.   Skupina podnikov môže určiť jednu zodpovednú osobu, ak je zodpovedná osoba ľahko dostupná z každej prevádzkarne.

3.   Ak je prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt, pre viaceré takéto orgány alebo subjekty sa môže určiť jedna zodpovedná osoba, pričom sa zohľadní ich organizačná štruktúra a veľkosť.

4.   V iných prípadoch, ako sú prípady uvedené v odseku 1, zodpovednú osobu môže určiť alebo, ak sa to vyžaduje v práve Únie alebo v práve členského štátu, určí prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ alebo združenia a iné subjekty zastupujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov. Zodpovedná osoba môže konať v mene takýchto združení a iných subjektov zastupujúcich prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov.

5.   Zodpovedná osoba sa určí na základe jej odborných kvalít, a to najmä na základe jej odborných znalostí práva a postupov v oblasti ochrany údajov a na základe spôsobilosti plniť úlohy uvedené v článku 39.

6.   Zodpovedná osoba môže byť členom personálu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, alebo môže plniť úlohy na základe zmluvy o poskytovaní služieb.

7.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zverejnia kontaktné údaje zodpovednej osoby a oznámia ich dozornému orgánu.

Článok 38

Postavenie zodpovednej osoby

1.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ zabezpečia, aby bola zodpovedná osoba riadnym spôsobom a včas zapojená do všetkých záležitostí, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov.

2.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ podporujú zodpovednú osobu pri plnení úloh uvedených v článku 39, a to tak, že poskytujú zdroje potrebné na plnenie týchto úloh a prístup k osobným údajom a spracovateľským operáciám, ako aj zdroje na udržiavanie jej odborných znalostí.

3.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ zabezpečia, aby zodpovedná osoba v súvislosti s plnením týchto úloh nedostávala žiadne pokyny. Prevádzkovateľ ani sprostredkovateľ ju nesmú odvolať alebo postihovať za výkon jej úloh. Zodpovedná osoba podlieha priamo najvyššiemu vedeniu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.

4.   Dotknuté osoby môžu kontaktovať zodpovednú osobu v súvislosti so všetkými otázkami týkajúcimi sa spracúvania ich osobných údajov a uplatňovania ich práv podľa tohto nariadenia.

5.   Zodpovedná osoba je v súvislosti s výkonom svojich úloh viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť alebo dôvernosť informácií v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu.

6.   Zodpovedná osoba môže plniť iné úlohy a povinnosti. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zabezpečia, aby žiadna z takýchto úloh alebo povinností neviedla ku konfliktu záujmov.

Článok 39

Úlohy zodpovednej osoby

1.   Zodpovedná osoba má aspoň tieto úlohy:

a)

poskytovanie informácií a poradenstva prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi a zamestnancom, ktorí vykonávajú spracúvanie, o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia a ostatných právnych predpisov Únie alebo členského štátu týkajúcich sa ochrany údajov;

b)

monitorovanie súladu s týmto nariadením, s ostatnými právnymi predpismi Únie alebo členského štátu týkajúcimi sa ochrany osobných údajov a s pravidlami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v súvislosti s ochranou osobných údajov vrátane rozdelenia povinností, zvyšovania povedomia a odbornej prípravy personálu, ktorý je zapojený do spracovateľských operácií, a súvisiacich auditov;

c)

poskytovanie poradenstva na požiadanie, pokiaľ ide o posúdenie vplyvu na ochranu údajov a monitorovanie jeho vykonávania podľa článku 35;

d)

spolupráca s dozorným orgánom;

e)

plnenie úlohy kontaktného miesta pre dozorný orgán v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa spracúvania vrátane predchádzajúcej konzultácie uvedenej v článku 36 a podľa potreby aj konzultácie v akýchkoľvek iných veciach.

2.   Zodpovedná osoba pri výkone svojich úloh náležite zohľadňuje riziko spojené so spracovateľskými operáciami, pričom berie na vedomie povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania.

Oddiel 5

Kódexy správania a certifikácia

Článok 40

Kódexy správania

1.   Členské štáty, dozorné orgány, výbor a Komisia podporia vypracovanie kódexov správania určených na to, aby prispeli k správnemu uplatňovaniu tohto nariadenia, pričom vezmú do úvahy osobitné črty rôznych sektorov spracúvania a osobitné potreby mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

2.   Združenia a iné subjekty zastupujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov môžu vypracovať kódexy správania alebo zmeniť či rozšíriť takéto kódexy, a to na účely spresnenia uplatňovania tohto nariadenia, ako napríklad v súvislosti s:

a)

spravodlivým a transparentným spracúvaním;

b)

oprávnenými záujmami, ktoré prevádzkovatelia sledujú v konkrétnych situáciách;

c)

získavaním osobných údajov;

d)

pseudonymizáciou osobných údajov;

e)

informovaním verejnosti a dotknutých osôb;

f)

uplatnením práv dotknutých osôb;

g)

informovaním a ochranou detí a spôsobom získania súhlasu nositeľov rodičovských práv a povinností;

h)

opatreniami a postupmi uvedenými v článkoch 24 a 25 a opatreniami na zaistenie bezpečnosti spracúvania podľa článku 32;

i)

oznámením porušenia ochrany osobných údajov dozorným orgánom a informovaním dotknutých osôb o takýchto porušeniach ochrany osobných údajov;

j)

prenosom osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám alebo

k)

mimosúdnym konaním a inými postupmi riešenia sporov zameranými na riešenie sporov medzi prevádzkovateľmi a dotknutými osobami v súvislosti so spracúvaním bez toho, aby boli dotknuté práva dotknutých osôb podľa článkov 77 a 79.

3.   Okrem dodržiavania predpisov prevádzkovateľmi alebo sprostredkovateľmi, ktorí podliehajú tomuto nariadeniu, kódexy správania schválené podľa odseku 5 tohto článku, a ktoré majú všeobecnú pôsobnosť podľa odseku 9 tohto článku, môžu dodržiavať aj prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje podľa článku 3, aby sa zabezpečili primerané záruky v rámci prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám podľa podmienok uvedených v článku 46 ods. 2 písm. e). Takíto prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia prijmú záväzné a vykonateľné záväzky prostredníctvom zmluvných alebo iných právne záväzných nástrojov, aby uplatnili uvedené primerané záruky, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb.

4.   Kódex správania uvedený v odseku 2 tohto článku obsahuje mechanizmy, ktoré umožňujú subjektu uvedenému v článku 41 ods. 1 vykonávať povinné monitorovanie dodržiavania jeho ustanovení zo strany prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov, ktorí sa rozhodli uplatňovať ho, pričom tým nie sú dotknuté úlohy a právomoci dozorného orgánu, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56.

5.   Združenia a iné subjekty uvedené v odseku 2 tohto článku, ktoré majú v úmysle vypracovať kódex správania, alebo existujúci kódex zmeniť alebo rozšíriť, predložia návrh kódexu, zmeny alebo rozšírenia dozornému orgánu, ktorý je príslušný podľa článku 55. Dozorný orgán vydá stanovisko, či je návrh kódexu, zmeny alebo rozšírenia v súlade s týmto nariadením a takýto návrh kódexu, zmeny alebo rozšírenia schváli, ak dôjde k záveru, že poskytuje dostatočné primerané záruky.

6.   Ak je návrh kódexu alebo zmeny alebo rozšírenia schválený v súlade s odsekom 5 a ak sa predmetný kódex správania netýka spracovateľských činností vo viacerých členských štátoch, dozorný orgán tento kódex zaregistruje a uverejní.

7.   Ak sa návrh kódexu správania týka spracovateľských činností vo viacerých členských štátoch, dozorný orgán, ktorý je príslušný podľa článku 55, ho pred schválením návrhu kódexu, zmeny alebo rozšírenia predloží v rámci postupu uvedenom v článku 63 výboru, ktorý vydá stanovisko, či je návrh kódexu, zmeny alebo rozšírenia v súlade s týmto nariadením, alebo či v situácii uvedenej v odseku 3 tohto článku poskytuje primerané záruky.

8.   Ak sa v stanovisku uvedenom v odseku 7 potvrdí, že návrh kódexu, zmeny alebo rozšírenia je v súlade s týmto nariadením alebo v situácii uvedenej v odseku 3 poskytuje primerané záruky, výbor predloží svoje stanovisko Komisii.

9.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že schválený kódex správania, zmena alebo rozšírenie, ktoré jej boli predložené podľa odseku 8 tohto článku, majú všeobecnú platnosť v rámci Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

10.   Komisia zaistí náležité zverejnenie schválených kódexov, o ktorých bolo v súlade s odsekom 9 rozhodnuté, že majú všeobecnú platnosť.

11.   Výbor zhromažďuje všetky schválené kódexy správania, zmeny a rozšírenia v registri a zverejňuje ich akýmkoľvek primeraným spôsobom.

Článok 41

Monitorovanie schválených kódexov správania

1.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy a právomoci príslušného dozorného orgánu podľa článkov 57 a 58, monitorovanie súladu s kódexom správania podľa článku 40 môže vykonávať subjekt, ktorý má primeranú úroveň odborných znalostí vo vzťahu k predmetu úpravy kódexu a na tento účel je akreditovaný príslušným dozorným orgánom.

2.   Subjekt uvedený v odseku 1 môže byť akreditovaný na monitorovanie dodržiavania kódexu správania, ak tento subjekt:

a)

preukázal svoju nezávislosť a odborné znalosti vo vzťahu k predmetu úpravy kódexu k spokojnosti príslušného dozorného orgánu;

b)

stanovil postupy, ktoré mu umožňujú posúdiť oprávnenosť dotknutých prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, pokiaľ ide o uplatňovanie kódexu, monitorovať, ako dodržiavajú ustanovenia kódexu a pravidelne preskúmavať jeho fungovanie;

c)

stanovil postupy a štruktúry na vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušení kódexu alebo spôsobu, akým bol alebo je kódex vykonávaný prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, a na dosiahnutie transparentnosti týchto postupov a štruktúr pre dotknuté osoby a verejnosť, a

d)

preukázal k spokojnosti príslušného dozorného orgánu, že jeho úlohy a povinnosti nevedú ku konfliktu záujmov.

3.   Príslušný dozorný orgán predloží návrh kritérií na akreditáciu subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku výboru podľa mechanizmu konzistentnosti uvedenému v článku 63.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy a právomoci príslušného dozorného orgánu a ustanovenia kapitoly VIII, subjekt uvedený v odseku 1 tohto článku prijme za primeraných záruk primerané opatrenia v prípadoch porušenia kódexu prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom vrátane pozastavenia členstva dotknutého prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v kódexe alebo jeho vylúčenia z kódexu. O takých opatreniach vrátane dôvodov ich prijatia informuje príslušný dozorný orgán.

5.   Príslušný dozorný orgán odoberie akreditáciu subjektu uvedenému v odseku 1, ak nie sú splnené podmienky na akreditáciu alebo sa podmienky na akreditáciu už viac neplnia, alebo ak kroky podniknuté týmto subjektom sú v rozpore s týmto nariadením.

6.   Tento článok sa neuplatňuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci a verejnoprávnymi subjektmi.

Článok 42

Certifikácia

1.   Členské štáty, dozorné orgány, výbor a Komisia podporia, predovšetkým na úrovni Únie, zavedenie certifikačných mechanizmov ochrany údajov a pečatí a značiek ochrany údajov na účely preukázania súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o spracovateľské operácie vykonávané prevádzkovateľmi a sprostredkovateľmi. Zohľadnia sa osobitné potreby mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

2.   Okrem dodržiavania predpisov prevádzkovateľmi alebo sprostredkovateľmi, ktorí podliehajú tomuto nariadeniu, sa môžu stanoviť v oblasti ochrany údajov certifikačné mechanizmy, pečate alebo značky schválené podľa odseku 5 tohto článku s cieľom preukázať existenciu primeraných záruk zabezpečených prevádzkovateľmi alebo sprostredkovateľmi, na ktorých sa toto nariadenie podľa článku 3 nevzťahuje, v rámci prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám podľa podmienok uvedených v článku 46 ods. 2 písm. f). Takíto prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia môžu prijať záväzné a vykonateľné záväzky prostredníctvom zmluvných alebo iných právne záväzných nástrojov, aby uplatnili uvedené primerané záruky, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb.

3.   Certifikácia je dobrovoľná a dostupná prostredníctvom postupu, ktorý je transparentný.

4.   Certifikáciou podľa tohto článku sa neznižuje zodpovednosť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa dodržiavať toto nariadenie a nie sú ňou dotknuté úlohy a právomoci dozorných orgánov, ktoré sú príslušné podľa článku 55 alebo 56.

5.   Certifikáciu podľa tohto článku vydajú certifikačné subjekty uvedené v článku 43 alebo príslušný dozorný orgán na základe kritérií schválených uvedeným príslušným dozorným orgánom podľa článku 58 ods. 3 alebo kritérií schválených výborom podľa článku 63. Ak kritériá schvaľuje výbor, môže to viesť k spoločnej certifikácii, európskej pečati ochrany údajov.

6.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, ktorý predkladá svoje spracúvanie certifikačnému mechanizmu, poskytne certifikačnému subjektu uvedenému v článku 43 alebo v príslušnom prípade príslušnému dozornému orgánu všetky informácie a prístup k svojim spracovateľským činnostiam, ktoré sú potrebné na vykonanie certifikačného postupu.

7.   Certifikácia sa prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi vydá na maximálne obdobie troch rokov a môže sa obnoviť za rovnakých podmienok, pokiaľ sa naďalej plnia príslušné požiadavky. Certifikačné subjekty uvedené v článku 43 alebo v príslušnom prípade príslušný dozorný orgán certifikáciu odoberú, ak nie sú alebo už nie sú splnené požiadavky na certifikáciu.

8.   Výbor zhromažďuje všetky certifikačné mechanizmy a pečate a značky ochrany údajov v registri a zverejňuje ich akýmkoľvek primeraným spôsobom.

Článok 43

Certifikačné subjekty

1.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy a právomoci príslušného dozorného orgánu podľa článkov 57 a 58, certifikačné subjekty, ktoré majú primeranú úroveň odborných znalostí vo vzťahu k ochrane údajov, vydajú a obnovia certifikáciu po tom, ako informujú dozorný orgán, aby mu umožnili uplatniť jeho právomoci podľa článku 58 ods. 2 písm. h). Členské štáty zabezpečia, aby boli tieto certifikačné subjekty akreditované jedným či oboma z týchto orgánov:

a)

dozorným orgánom, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56;

b)

národným akreditačným orgánom vymenovaným v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (20) v súlade s EN-ISO/IEC 17065/2012 a s dodatočnými požiadavkami stanovenými dozorným orgánom, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56.

2.   Certifikačné subjekty uvedené v odseku 1 sú akreditované v súlade s uvedeným odsekom, len ak:

a)

preukázali svoju nezávislosť a odborné znalosti vo vzťahu k predmetu certifikácie k spokojnosti príslušného dozorného orgánu;

b)

zaviazali sa rešpektovať kritéria uvedené v článku 42 ods. 5 a schválené dozorným orgánom, ktorý je príslušný orgán podľa článku 55 alebo 56, alebo schválené výborom podľa článku 63;

c)

stanovili postupy na vydávanie, pravidelné preskúmanie a odoberanie certifikácie, pečatí a značiek ochrany údajov;

d)

stanovili postupy a štruktúry na vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušení certifikácie alebo spôsobu, akým bola alebo je certifikácia vykonávaná prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, a tieto postupy a štruktúry spravili transparentnými pre dotknuté osoby a verejnosť, a

e)

preukázali k spokojnosti príslušného dozorného orgánu, že ich úlohy a povinnosti nevedú ku konfliktu záujmov.

3.   Akreditácia certifikačných subjektov podľa odsekov 1 a 2 tohto článku sa uskutoční na základe kritérií schválených dozorným orgánom, ktorý je príslušný podľa článku 55 alebo 56, alebo kritérií schválených výborom podľa článku 63. V prípade akreditácie podľa odseku 1 písm. b) tohto článku dopĺňajú tieto požiadavky tie požiadavky, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 765/2008, a technické pravidlá, ktorými sa opisujú metódy a postupy certifikačných subjektov.

4.   Certifikačné subjekty uvedené v odseku 1 sú zodpovedné za riadne posúdenie, ktoré povedie k certifikácii alebo odňatiu tejto certifikácie, pričom tým nie je dotknutá zodpovednosť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa zabezpečiť súlad s týmto nariadením. Akreditácia sa vydáva na maximálne obdobie piatich rokov a možno ju obnoviť za rovnakých podmienok, pokiaľ certifikačný subjekt spĺňa požiadavky stanovené v tomto článku.

5.   Certifikačné subjekty uvedené v odseku 1 informujú príslušné dozorné orgány o dôvodoch udelenia alebo odňatia požadovanej certifikácie.

6.   Dozorný orgán zverejní požiadavky uvedené v odseku 3 tohto článku a kritériá uvedené v článku 42 ods. 5 v ľahko dostupnej forme. Dozorné orgány tiež zasielajú tieto požiadavky a kritériá výboru. Výbor zhromažďuje všetky certifikačné mechanizmy a pečate ochrany údajov v registri a zverejňuje ich akýmkoľvek primeraným spôsobom.

7.   Príslušný dozorný orgán alebo národný akreditačný orgán bez toho, aby bola dotknutá kapitola VIII, odoberie akreditáciu certifikačného subjektu podľa odseku 1 tohto článku, ak nie sú splnené podmienky na akreditáciu alebo sa podmienky na akreditáciu už viac neplnia, alebo ak sú kroky podniknuté certifikačným subjektom v rozpore s týmto nariadením.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 92 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť požiadavky, ktoré sa majú zohľadniť pri certifikačných mechanizmoch ochrany údajov uvedených v článku 42 ods. 1.

9.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce technické normy pre certifikačné mechanizmy a pečate a značky ochrany údajov, ako aj mechanizmy na podporu a uznávanie týchto mechanizmov certifikácie, pečatí a značiek. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

KAPITOLA V

Prenosy osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám

Článok 44

Všeobecná zásada prenosov

Akýkoľvek prenos osobných údajov, ktoré sa spracúvajú alebo sú určené na spracúvanie po prenose do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, sa uskutoční len vtedy, ak prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dodržiavajú podmienky stanovené v tejto kapitole, ako aj ostatné ustanovenia tohto nariadenia vrátane podmienok následných prenosov osobných údajov z predmetnej tretej krajiny alebo od predmetnej medzinárodnej organizácie do inej tretej krajiny, alebo inej medzinárodnej organizácii. Všetky ustanovenia v tejto kapitole sa uplatňujú s cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila úroveň ochrany fyzických osôb zaručená týmto nariadením.

Článok 45

Prenosy na základe rozhodnutia o primeranosti

1.   Prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, ak Komisia rozhodla, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v danej tretej krajine alebo predmetná medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany. Na takýto prenos nie je nutné žiadne osobitné povolenie.

2.   Pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany zohľadňuje Komisia najmä tieto skutočnosti:

a)

právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, príslušné právne predpisy, a to všeobecné aj odvetvové, vrátane predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany, národnej bezpečnosti a trestného práva a prístupu orgánov verejnej moci k osobným údajom, ako aj vykonávanie takýchto právnych predpisov, pravidiel ochrany údajov, profesijných pravidiel a bezpečnostných opatrení vrátane pravidiel pre následný prenos osobných údajov do ďalšej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ktoré sa v danej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii dodržiavajú, judikatúra, ako aj účinné a vymáhateľné práva dotknutej osoby a účinné správne a súdne prostriedky nápravy pre dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa prenášajú;

b)

existencia a účinné pôsobenie jedného či viacerých nezávislých dozorných orgánov v predmetnej tretej krajine, alebo ktorému podlieha medzinárodná organizácia, so zodpovednosťou za zabezpečenie a presadzovanie dodržiavania pravidiel ochrany údajov vrátane primeraných právomocí pre presadzovanie práva, za poskytovanie pomoci a poradenstva dotknutým osobám pri výkone ich práv a za spoluprácu s dozornými orgánmi členských štátov; a

c)

medzinárodné záväzky, ktoré dotknutá tretia krajina alebo medzinárodná organizácia prevzala, alebo iné záväzky vyplývajúce z právne záväzných dohovorov alebo nástrojov, ako aj z jej účasti na viacstranných alebo regionálnych systémoch, najmä vo vzťahu k ochrane osobných údajov.

3.   Komisia môže po posúdení primeranosti úrovne ochrany rozhodnúť prostredníctvom vykonávacieho aktu, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohto článku. Vo vykonávacom akte sa stanoví mechanizmus pravidelného preskúmania, ktoré sa uskutočňuje najmenej raz za štyri roky, v ktorom sa zohľadnia všetky významné zmeny v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii. Vo vykonávacom akte sa uvedie rozsah jeho územnej a sektorovej pôsobnosti a v príslušných prípadoch aj dozorný orgán alebo dozorné orgány uvedené v odseku 2 písm. b) tohto článku. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

4.   Komisia priebežne monitoruje vývoj v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, ktorý by mohol ovplyvniť pôsobenie rozhodnutí prijatých podľa odseku 3 tohto článku a rozhodnutí prijatých na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES.

5.   Komisia na základe dostupných informácií, najmä v nadväznosti na preskúmanie uvedené v odseku 3 tohto článku, rozhodne, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia už nezaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohto článku, v potrebnom rozsahu prostredníctvom vykonávacích aktov bez retroaktívneho účinku zruší, zmení alebo pozastaví rozhodnutie uvedené v odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 93 ods. 3.

6.   Komisia začne konzultácie s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou s cieľom napraviť stav, ktorý viedol k rozhodnutiu prijatému podľa odseku 5.

7.   Rozhodnutím podľa odseku 5 tohto článku nie sú dotknuté prenosy osobných údajov do tretej krajiny, územia alebo jedného či viacerých určených sektorov v danej tretej krajine alebo príslušnej medzinárodnej organizácii podľa článkov 46 až 49.

8.   Komisia uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a na svojom webovom sídle zoznam tretích krajín, území a určených sektorov v danej tretej krajine a medzinárodných organizácií, v prípade ktorých rozhodla, že v nich je zaručená primeraná úroveň ochrany alebo už prestala byť primeraná úroveň ochrany zaručená.

9.   Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokiaľ ich Komisia nezmení, nenahradí alebo nezruší rozhodnutím prijatým v súlade s odsekom 3 alebo 5 tohto článku.

Článok 46

Prenosy vyžadujúce primerané záruky

1.   Ak neexistuje rozhodnutie podľa článku 45 ods. 3, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len vtedy, ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poskytol primerané záruky, a za podmienky, že dotknuté osoby majú k dispozícii vymožiteľné práva a účinné právne prostriedky nápravy.

2.   Primerané záruky uvedené v odseku 1 sa môžu ustanoviť bez toho, aby sa dozorný orgán žiadal o akékoľvek osobitné povolenie, prostredníctvom:

a)

právne záväzného a vykonateľného nástroja medzi orgánmi verejnej moci alebo verejnoprávnymi subjektmi;

b)

záväzných vnútropodnikových pravidiel v súlade s článkom 47;

c)

štandardných doložiek o ochrane údajov, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2;

d)

štandardných doložiek o ochrane údajov, ktoré prijal dozorný orgán, a ktoré schválila Komisia podľa postupu preskúmania uvedeného v článku 93 ods. 2;

e)

schváleného kódexu správania podľa článku 40 spolu so záväznými a vymáhateľnými záväzkami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcimi v uplatňovaní primeraných záruk, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb, alebo

f)

schváleného certifikačného mechanizmu podľa článku 42 spolu so záväzným a vymáhateľným záväzkom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcim v uplatňovaní primeraných záruk, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb.

3.   S výhradou povolenia od príslušného dozorného orgánu sa primerané záruky uvedené v odseku 1 môžu tiež zabezpečiť predovšetkým:

a)

zmluvnými doložkami medzi prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a prevádzkovateľom, sprostredkovateľom alebo príjemcom osobných údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, alebo

b)

ustanoveniami, ktoré sa vložia do administratívnych dojednaní medzi orgánmi verejnej moci alebo verejnoprávnymi subjektmi a zahŕňajú vymožiteľné a účinné práva dotknutých osôb.

4.   Dozorný orgán uplatňuje mechanizmus konzistentnosti uvedený v článku 63 v prípadoch uvedených v odseku 3 tohto článku.

5.   Povolenia členského štátu alebo dozorného orgánu na základe článku 26 ods. 2 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokým ich tento dozorný orgán podľa potreby nezmení, nenahradí alebo nezruší. Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 26 ods. 4 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokiaľ ich Komisia podľa potreby nezmení, nenahradí alebo nezruší rozhodnutím prijatým v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Článok 47

Záväzné vnútropodnikové pravidlá

1.   Príslušný dozorný orgán schváli záväzné vnútropodnikové pravidlá v súlade s mechanizmom konzistentnosti uvedeným v článku 63, ak:

a)

sú právne záväzné a vzťahujú sa na každého dotknutého člena skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti vrátane ich zamestnancov, a títo členovia ich uplatňujú;

b)

sa nimi výslovne udeľujú vymáhateľné práva dotknutým osobám, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných údajov, a

c)

spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 2.

2.   V záväzných vnútropodnikových pravidlách uvedených v odseku 1 sa uvedie aspoň:

a)

štruktúra a kontaktné údaje skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti a každého z jej členov;

b)

prenosy údajov alebo súbor prenosov vrátane kategórií osobných údajov, typu spracúvania a jeho účelov, typu dotknutých osôb, ktorých sa spracúvanie týka, a identifikácia predmetnej tretej krajiny alebo krajín;

c)

ich právna záväznosť, a to vnútorne a navonok;

d)

uplatňovanie všeobecných zásad ochrany údajov, najmä obmedzenie účelu, minimalizácia údajov, obmedzené doby uchovávania, kvalita údajov, špecificky navrhnutá a štandardná ochrana údajov, právny základ pre spracúvanie, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, opatrenia na zaistenie bezpečnosti údajov, ako aj požiadavky v súvislosti s následnými prenosmi subjektom, ktoré nie sú viazané záväznými vnútropodnikovými pravidlami;

e)

práva dotknutých osôb v súvislosti so spracúvaním a prostriedky na uplatnenie týchto práv vrátane práva na to, aby sa na ne nevzťahovalo rozhodovanie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania podľa článku 22, právo podať sťažnosť na príslušný dozorný orgán a na príslušné súdy členských štátov v súlade s článkom 79 a právo vymôcť nápravu a prípadnú náhradu škody za porušenie záväzných vnútropodnikových pravidiel;

f)

vyhlásenie, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ usadení na území členského štátu prijímajú zodpovednosť za všetky porušenia záväzných vnútropodnikových pravidiel ktorýmkoľvek dotknutým členom, ktorý nie je usadený v Únii; prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ sú úplne alebo čiastočne oslobodení od tejto zodpovednosti, len ak preukážu, že predmetný člen nie je zodpovedný za udalosť, ktorá spôsobila škodu;

g)

spôsob, akým sa okrem spôsobov podľa článkov 13 a 14 poskytujú dotknutým osobám informácie o záväzných vnútropodnikových pravidlách, najmä pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa uvádzajú v písmenách d), e) a f) tohto odseku;

h)

úlohy akejkoľvek zodpovednej osoby určenej v súlade s článkom 37 alebo akejkoľvek inej osoby alebo subjektu zodpovedného za monitorovanie dodržiavania záväzných vnútropodnikových pravidiel v rámci skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti, ako aj za monitorovanie odbornej prípravy a vybavovania sťažností;

i)

postupy týkajúce sa sťažností;

j)

mechanizmy v rámci skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti na zabezpečenie overovania dodržiavania záväzných vnútropodnikových pravidiel. Takéto mechanizmy zahŕňajú audity ochrany údajov a metódy na zabezpečenie nápravných opatrení s cieľom chrániť práva dotknutej osoby. Výsledky takéhoto overovania by sa mali oznámiť osobe alebo subjektu uvedenému v písmene h) a správnej rade riadiaceho podniku skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti a na požiadanie by mali byť k dispozícii príslušnému dozornému orgánu;

k)

mechanizmy pre ohlasovanie a zaznamenávanie zmien pravidiel a ohlasovanie týchto zmien dozornému orgánu;

l)

mechanizmus spolupráce s dozorným orgánom na zabezpečenie dodržiavania pravidiel zo strany všetkých členov skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti, najmä poskytnutím výsledkov overovania opatrení uvedených v písmene j) dozornému orgánu;

m)

mechanizmy pre ohlasovanie určené príslušnému dozornému orgánu, ktoré sa týka akýchkoľvek právnych požiadaviek, ktorým člen skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti podlieha v tretej krajine a ktoré pravdepodobne budú mať podstatné nepriaznivé dôsledky na záruky poskytované záväznými vnútropodnikových pravidlami, a

n)

primeraná odborná príprava personálu, ktorý má stály alebo pravidelný prístup k osobným údajom, v oblasti ochrany údajov.

3.   Komisia môže stanoviť formát a postupy pre výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi, sprostredkovateľmi a dozornými orgánmi pre záväzné vnútropodnikových pravidlá v zmysle tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

Článok 48

Prenosy alebo poskytovanie údajov, ktoré právo Únie nepovoľuje

Akýkoľvek rozsudok súdu alebo tribunálu a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorým sa od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vyžaduje preniesť alebo poskytnúť osobné údaje, môže byť uznané alebo vykonateľné akýmkoľvek spôsobom len vtedy, ak sa zakladá na medzinárodnej dohode, ako napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, platnej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo členským štátom bez toho, aby boli dotknuté iné dôvody prenosu podľa tejto kapitoly.

Článok 49

Výnimky pre osobitné situácie

1.   Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 45 ods. 3 alebo ak neexistujú primerané záruky podľa článku 46 vrátane záväzných vnútropodnikových pravidiel, prenos alebo súbor prenosov osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa uskutoční len za jednej z týchto podmienok:

a)

dotknutá osoba vyjadrila výslovný súhlas s navrhovaným prenosom po tom, ako bola informovaná o rizikách, ktoré takéto prenosy môžu pre ňu predstavovať z dôvodu absencie rozhodnutia o primeranosti a primeraných záruk;

b)

prenos je nevyhnutný na plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom alebo na vykonanie predzmluvných opatrení prijatých na žiadosť dotknutej osoby;

c)

prenos je nevyhnutný pre uzatvorenie alebo plnenie zmluvy uzatvorenej v záujme dotknutej osoby medzi prevádzkovateľom a inou fyzickou alebo právnickou osobou;

d)

prenos je nevyhnutný z dôležitých dôvodov verejného záujmu;

e)

prenos je nevyhnutný na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov;

f)

prenos je nevyhnutný na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo iných osôb, ak je dotknutá osoba fyzicky alebo právne nespôsobilá vyjadriť súhlas;

g)

prenos sa uskutočňuje z registra, ktorý je podľa práva Únie alebo práva členského štátu určený na poskytovanie informácií verejnosti a ktorý je otvorený na nahliadanie verejnosti alebo akejkoľvek osobe, ktorá vie preukázať oprávnený záujem, ale len pokiaľ sú v tomto konkrétnom prípade splnené podmienky stanovené právom Únie alebo právom členského štátu na nahliadanie.

Ak by sa prenos nemohol zakladať na ustanovení článku 45 alebo 46 vrátane ustanovení o záväzných vnútropodnikových pravidlách a neuplatňuje sa žiadna výnimka pre osobitnú situáciu uvedená v prvom pododseku tohto odseku, prenos do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, len ak prenos nie je opakujúcej sa povahy, týka sa len obmedzeného počtu dotknutých osôb, je nevyhnutný na účely závažných oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ a nad ktorými neprevažujú záujmy alebo práva a slobody dotknutej osoby, a prevádzkovateľ posúdil všetky okolnosti sprevádzajúce prenos údajov a na základe tohto posúdenia poskytol vhodné záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Prevádzkovateľ informuje o prenose dozorný orgán. Prevádzkovateľ okrem poskytnutia informácií uvedených v článkoch 13 a 14 informuje dotknutú osobu o prenose a o závažných oprávnených záujmoch, ktoré sleduje.

2.   Prenos podľa odseku 1 prvého pododseku písm. g) nezahŕňa všetky osobné údaje alebo celé kategórie osobných údajov obsiahnutých v registri. Ak je register určený na nahliadanie pre osoby s oprávneným záujmom, prenos sa uskutoční iba na žiadosť týchto osôb alebo vtedy, keď majú byť príjemcami.

3.   Odsek 1 prvý pododsek písm. a), b) a c) a odsek 1 druhý pododsek sa neuplatňujú na činnosti, ktoré vykonávajú orgány verejnej moci pri uplatňovaní svojich verejných právomocí.

4.   Verejný záujem uvedený v odseku 1 prvom pododseku písm. d) musí byť uznaný právom Únie alebo právom členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha.

5.   Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, môžu sa v práve Únie alebo v práve členského štátu zo závažných dôvodov verejného záujmu výslovne stanoviť obmedzenia prenosu osobitných kategórií osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii. Členské štáty oznámia takéto ustanovenia Komisii.

6.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zdokumentujú posúdenie, ako aj vhodné záruky uvedené v druhom pododseku odseku 1 tohto článku v záznamoch uvedených v článku 30.

Článok 50

Medzinárodná spolupráca na účely ochrany osobných údajov

Vo vzťahu k tretím krajinám a medzinárodným organizáciám Komisia a dozorné orgány prijmú primerané opatrenia s cieľom:

a)

vytvoriť mechanizmy medzinárodnej spolupráce na uľahčenie účinného presadzovania právnych predpisov na ochranu osobných údajov;

b)

poskytovať vzájomnú medzinárodnú pomoc pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu osobných údajov, a to aj prostredníctvom podávania oznámení, postupovania sťažností, pomoci pri vyšetrovaní a výmeny informácií, pričom sa uplatnia primerané záruky ochrany osobných údajov a iných základných práv a slobôd;

c)

zapájať príslušné zainteresované strany do diskusie a činností zameraných na podporu medzinárodnej spolupráce pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu osobných údajov;

d)

podporovať výmenu a dokumentáciu v oblasti právnych predpisov na ochranu osobných údajov a praxe v tejto oblasti, okrem iného v oblasti sporov o príslušnosť s tretími krajinami.

KAPITOLA VI

Nezávislé dozorné orgány

Oddiel 1

Nezávislé postavenie

Článok 51

Dozorný orgán

1.   Každý členský štát stanoví, že za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia je zodpovedný jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie (ďalej len „dozorný orgán“).

2.   Každý dozorný orgán prispieva ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia v celej Únii. Na tento účel dozorné orgány spolupracujú navzájom, ako aj s Komisiou v súlade s kapitolou VII.

3.   Ak je v členskom štáte zriadený viac než jeden dozorný orgán, tento členský štát určí dozorný orgán, ktorý má zastupovať uvedené orgány vo výbore, a stanoví mechanizmus na zabezpečenie súladu zo strany ostatných orgánov s pravidlami týkajúcimi sa mechanizmu konzistentnosti uvedeného v článku 63.

4.   Každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojho práva, ktoré prijme podľa tejto kapitoly, do 25. mája 2018 a bezodkladne oznámi všetky následné zmeny, ktoré sa týkajú týchto ustanovení.

Článok 52

Nezávislosť

1.   Každý dozorný orgán koná pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí v súlade s týmto nariadením úplne nezávisle.

2.   Člen alebo členovia dozorného orgánu nesmú byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia pod vonkajším vplyvom, či už priamym alebo nepriamym, a nesmú od nikoho požadovať ani prijímať pokyny.

3.   Člen alebo členovia dozorného orgánu sa zdržia akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich povinnosťami a počas svojho funkčného obdobia nevykonávajú žiadnu inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť nezlučiteľnú s touto funkciou.

4.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa každému dozornému orgánu poskytli ľudské, technické a finančné zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie jeho úloh a vykonávanie jeho právomocí vrátane tých, ktoré sa majú plniť a vykonávať v súvislosti so vzájomnou pomocou, spoluprácou a účasťou vo výbore.

5.   Každý členský štát zabezpečí, aby si každý dozorný orgán vybral a mal svoj vlastný personál, ktorý je podriadený výlučne členovi alebo členom dotknutého dozorného orgánu.

6.   Každý členský štát zabezpečí, aby každý dozorný orgán podliehal finančnej kontrole, ktorá neovplyvní jeho nezávislosť, a aby mal samostatný verejný ročný rozpočet, ktorý môže byť súčasťou celkového štátneho alebo národného rozpočtu.

Článok 53

Všeobecné podmienky týkajúce sa členov dozorného orgánu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každého člena ich dozorných orgánov transparentným postupom vymenoval:

ich parlament,

ich vláda,

ich hlava štátu alebo

nezávislý orgán, ktorý je poverený menovaním podľa práva členského štátu.

2.   Každý člen musí mať kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti, predovšetkým v oblasti ochrany osobných údajov, potrebné na plnenie svojich povinností a výkon svojich právomocí.

3.   Povinnosti člena zanikajú uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie alebo povinným odchodom do dôchodku v súlade s právom dotknutého členského štátu.

4.   Člena možno odvolať, len ak sa dopustil závažného pochybenia alebo prestal spĺňať podmienky požadované na výkon povinností.

Článok 54

Pravidlá zriadenia dozorného orgánu

1.   Každý členský štát prostredníctvom právnych predpisov upraví všetky tieto skutočnosti:

a)

zriadenie každého dozorného orgánu;

b)

kvalifikáciu a požiadavky na kandidátov na miesto člena každého dozorného orgánu;

c)

pravidlá a postupy vymenovania člena alebo členov každého dozorného orgánu;

d)

trvanie funkčného obdobia člena alebo členov každého dozorného orgánu, ktoré nesmie byť kratšie ako štyri roky, s výnimkou prvého vymenovania do funkcie po 24. máji 2016, ktoré môže byť kratšie, ak je z dôvodu ochrany nezávislosti dozorného orgánu nevyhnutné použiť časovo rozložený postup vymenovania do funkcií;

e)

či sú člen alebo členovia každého dozorného orgánu oprávnení na opätovné vymenovanie, a ak áno, na koľko funkčných období;

f)

podmienky upravujúce povinnosti člena alebo členov a personálu každého dozorného orgánu, zákazy týkajúce sa konaní, pracovnej činnosti a výhod nezlučiteľných s funkciou člena počas funkčného obdobia a po ňom a pravidlá upravujúce ukončenie pracovného pomeru.

2.   Člen alebo členovia a personál každého dozorného orgánu podliehajú v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu povinnosti zachovávať profesijné tajomstvo, pokiaľ ide o dôverné informácie, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh alebo pri výkone svojich právomocí, a to tak počas ich funkčného obdobia, ako aj po ňom. Počas ich funkčného obdobia sa táto povinnosť zachovávať profesijné tajomstvo vzťahuje najmä na ohlasovanie porušení tohto nariadenia fyzickými osobami.

Oddiel 2

Príslušnosť, úlohy a právomoci

Článok 55

Príslušnosť

1.   Každý dozorný orgán je príslušný plniť úlohy, ktoré mu boli uložené, a vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené, v súlade s týmto nariadením na území vlastného členského štátu.

2.   Ak spracúvanie uskutočňujú orgány verejnej moci alebo súkromnoprávne subjekty konajúce na základe článku 6 ods. 1 písm. c) alebo e), za príslušný orgán sa považuje dozorný orgán dotknutého členského štátu. V takých prípadoch sa článok 56 neuplatňuje.

3.   Dozorné orgány nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci.

Článok 56

Príslušnosť hlavného dozorného orgánu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 55, dozorný orgán hlavnej prevádzkarne alebo jedinej prevádzkarne prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa je príslušný konať ako vedúci dozorný orgán pre cezhraničné spracúvanie vykonávané zo strany tohto prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v súlade s postupom stanoveným v článku 60.

2.   Odchylne od odseku 1 je každý dozorný orgán príslušný zaoberať sa jemu podanou sťažnosťou alebo prípadným porušením tohto nariadenia, ak sa skutková podstata týka iba prevádzkarne v jeho členskom štáte alebo podstatne ovplyvňuje dotknuté osoby iba v jeho členskom štáte.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku dozorný orgán o tejto otázke bezodkladne informuje vedúci dozorný orgán. Vedúci dozorný orgán rozhodne v lehote troch týždňov odvtedy, ako bol informovaný, či sa bude alebo nebude prípadom zaoberať v súlade s postupom stanoveným v článku 60, pričom zohľadní, či prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ má alebo nemá prevádzkareň v členskom štáte dozorného orgánu, ktorý ho informoval.

4.   Ak vedúci dozorný orgán rozhodne, že sa prípadom bude zaoberať, uplatňuje sa postup stanovený v článku 60. Dozorný orgán, ktorý informoval vedúci dozorný orgán, môže vedúcemu dozornému orgánu predložiť návrh rozhodnutia. Vedúci dozorný orgán uvedený návrh rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadní pri vypracúvaní návrhu rozhodnutia uvedeného v článku 60 ods. 3.

5.   Ak vedúci dozorný orgán rozhodne, že sa prípadom nebude zaoberať, v súlade s článkami 61 a 62 sa prípadom bude zaoberať dozorný orgán, ktorý informoval vedúci dozorný orgán.

6.   Vedúci dozorný orgán je jediným partnerom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v súvislosti s cezhraničným spracúvaním vykonávaným týmto prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom.

Článok 57

Úlohy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné úlohy stanovené podľa tohto nariadenia, každý dozorný orgán na svojom území:

a)

monitoruje a presadzuje uplatňovanie tohto nariadenia;

b)

zvyšuje povedomie verejnosti a jej chápanie rizík, pravidiel, záruk a práv súvisiacich so spracúvaním. Osobitná pozornosť sa venuje činnostiam špecificky zameraným na deti;

c)

poskytuje v súlade s právom členského štátu poradenstvo národnému parlamentu, vláde a iným inštitúciám a orgánom o legislatívnych a administratívnych opatreniach súvisiacich s ochranou práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní;

d)

zvyšuje povedomie prevádzkovateľov a sprostredkovateľov o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia;

e)

na požiadanie poskytuje informácie každej dotknutej osobe v súvislosti s uplatnením jej práv podľa tohto nariadenia a prípadne na tento účel spolupracuje s dozornými orgánmi v iných členských štátoch;

f)

vybavuje sťažnosti podané dotknutou osobou alebo subjektom, organizáciou alebo združením v súlade s článkom 80, a vyšetruje v primeranom rozsahu podstatu sťažnosti a informuje sťažovateľa o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným dozorným orgánom;

g)

spolupracuje s inými dozornými orgánmi, vrátane výmeny informácií, a poskytuje im vzájomnú pomoc s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia;

h)

vedie vyšetrovania týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií, ktoré mu poskytol iný dozorný orgán alebo iný orgán verejnej moci;

i)

monitoruje príslušný vývoj, pokiaľ má dosah na ochranu osobných údajov, a to najmä vývoj informačných a komunikačných technológií a obchodných praktík;

j)

prijíma štandardné zmluvné doložky uvedené v článku 28 ods. 8 a článku 46 ods. 2 písm. d);

k)

zostavuje a vedie zoznam v súvislosti s požiadavkou na posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 35 ods. 4;

l)

poskytuje poradenstvo v súvislosti so spracovateľskými operáciami uvedenými v článku 36 ods. 2;

m)

nabáda k vypracovaniu kódexov správania podľa článku 40 ods. 1 a vydáva stanovisko k takýmto kódexom správania a schvaľuje ich, ak poskytujú dostatočné záruky, podľa článku 40 ods. 5;

n)

podporuje vytvorenie mechanizmov certifikácie ochrany údajov a pečatí a značiek ochrany údajov podľa článku 42 ods. 1 a schvaľuje kritériá certifikácie podľa článku 42 ods. 5;

o)

ak je to vhodné, uskutočňuje pravidelné preskúmanie certifikácií vydaných v súlade s článkom 42 ods. 7;

p)

navrhuje a zverejňuje kritériá akreditácie subjektu na monitorovanie kódexov správania podľa článku 41 a certifikačného subjektu podľa článku 43;

q)

vykonáva akreditáciu subjektu na monitorovanie kódexov správania podľa článku 41 a certifikačného subjektu podľa článku 43;

r)

povoľuje zmluvné doložky a ustanovenia uvedené v článku 46 ods. 3;

s)

schvaľuje záväzné vnútropodnikové pravidlá podľa článku 47;

t)

prispieva k činnostiam výboru;

u)

vedie interné záznamy o porušeniach tohto nariadenia a o opatreniach prijatých v súlade s článkom 58 ods. 2 a

v)

plní akékoľvek iné úlohy súvisiace s ochranou osobných údajov.

2.   Každý dozorný orgán uľahčuje podávanie sťažností uvedených v odseku 1 písm. f), a to takými opatreniami, ako napríklad poskytnutím formulára sťažnosti, ktorý je možné tiež vyplniť elektronicky, nevylučujúc pritom iné prostriedky komunikácie.

3.   Plnenie úloh každého dozorného orgánu je pre dotknutú osobu a v príslušných prípadoch zodpovednú osobu bezplatné.

4.   Ak sú žiadosti zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, dozorný orgán môže účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom alebo môže odmietnuť konať na základe žiadosti. Dozorný orgán znáša bremeno preukázania, že žiadosť je zjavne neopodstatnená alebo neprimeraná.

Článok 58

Právomoci

1.   Každý dozorný orgán má všetky tieto vyšetrovacie právomoci:

a)

nariadiť prevádzkovateľovi a sprostredkovateľovi a v príslušnom prípade zástupcovi prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, aby poskytli všetky informácie, ktoré vyžaduje na plnenie svojich úloh;

b)

viesť vyšetrovania vo forme auditov v oblasti ochrany údajov;

c)

vykonávať preskúmania certifikácií vydaných podľa článku 42 ods. 7;

d)

oznamovať prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi údajné porušenie tohto nariadenia;

e)

získať od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa prístup ku všetkým osobným údajom a všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh;

f)

získať prístup do všetkých priestorov prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, ako aj k akémukoľvek zariadeniu a prostriedkom na spracúvanie údajov, v súlade s procesným právom Únie alebo procesným právom členského štátu.

2.   Každý dozorný orgán má všetky tieto nápravné právomoci:

a)

upozorniť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na to, že plánované spracovateľské operácie pravdepodobne porušia ustanovenia tohto nariadenia;

b)

napomenúť prevádzkovateľova alebo sprostredkovateľova, ak spracovateľské operácie porušili ustanovenia tohto nariadenia;

c)

nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby vyhovel žiadostiam dotknutej osoby o uplatnenie jej práv podľa tohto nariadenia;

d)

nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby svoje spracovateľské operácie zosúladil podľa potreby určeným spôsobom a v rámci určenej lehoty s ustanoveniami tohto nariadenia;

e)

nariadiť prevádzkovateľovi, aby porušenie ochrany osobných údajov oznámil dotknutej osobe;

f)

nariadiť dočasné alebo trvalé obmedzenie vrátane zákazu spracúvania;

g)

nariadiť opravu alebo vymazanie osobných údajov alebo obmedzenie spracúvania podľa článkov 16, 17 a 18 a informovanie príjemcov, ktorým boli osobné údaje poskytnuté, o takýchto opatreniach v súlade s článkom 17 ods. 2 a článkom 19;

h)

odňať certifikáciu alebo nariadiť certifikačnému subjektu, aby odňal certifikáciu vydanú podľa článkov 42 a 43, alebo nariadiť certifikačnému subjektu, aby nevydal certifikáciu, ak nie sú splnené alebo už nie sú splnené požiadavky na certifikáciu;

i)

uložiť v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu správnu pokutu podľa článku 83, a to popri opatreniach uvedených v tomto odseku alebo namiesto nich;

j)

nariadiť pozastavenie toku údajov príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii.

3.   Každý dozorný orgán má všetky tieto povoľovacie a poradné právomoci:

a)

poskytovať poradenstvo prevádzkovateľovi v súlade s postupom predchádzajúcej konzultácie uvedeným v článku 36;

b)

vydávať z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie stanoviská k akýmkoľvek otázkam súvisiacim s ochranou osobných údajov adresované národnému parlamentu, vláde členského štátu alebo v súlade s právom členského štátu iným inštitúciám a orgánom, ako aj verejnosti;

c)

povoliť spracúvanie uvedené v článku 36 ods. 5, ak právo členského štátu vyžaduje takéto predchádzajúce povolenie;

d)

vydávať stanoviská a schvaľovať návrhy kódexov správania podľa článku 40 ods. 5;

e)

akreditovať certifikačné subjekty podľa článku 43;

f)

vydávať certifikácie a schvaľovať kritériá certifikácie v súlade s článkom 42 ods. 5;

g)

prijímať štandardné doložky o ochrane údajov uvedené v článku 28 ods. 8 a článku 46 ods. 2 písm. d);

h)

schvaľovať zmluvné doložky uvedené v článku 46 ods. 3 písm. a);

i)

schvaľovať administratívne dojednania uvedené v článku 46 ods. 3 písm. b);

j)

schvaľovať záväzné vnútropodnikové pravidlá podľa článku 47.

4.   Výkon právomocí udelených dozornému orgánu podľa tohto článku podlieha primeraným zárukám vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu, stanoveným v práve Únie a v práve členského štátu v súlade s chartou.

5.   Každý členský štát prostredníctvom právnych predpisov stanoví, že jeho dozorný orgán má právomoc upozorniť justičné orgány na porušenia tohto nariadenia a prípadne začať súdne konanie alebo sa na ňom inak zúčastniť s cieľom presadiť dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia.

6.   Každý členský štát môže prostredníctvom právnych predpisov stanoviť, že jeho dozorný orgán má popri právomociach uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 ďalšie právomoci. Výkon uvedených právomocí nesmie zasahovať do účinného fungovania kapitoly VII.

Článok 59

Správy o činnosti

Každý dozorný orgán vypracuje výročnú správu o svojich činnostiach, ktorá môže zahŕňať zoznam typov oznámených porušení a typov prijatých opatrení v súlade s článkom 58 ods. 2. Uvedené správy sa predkladajú národnému parlamentu, vláde a iným orgánom určeným právom členského štátu. Správy sa sprístupnia verejnosti, Komisii a výboru.

KAPITOLA VII

Spolupráca a konzistentnosť

Oddiel 1

Spolupráca

Článok 60

Spolupráca medzi vedúcim dozorným orgánom a inými dotknutými dozornými orgánmi

1.   Vedúci dozorný orgán spolupracuje s inými dotknutými dozornými orgánmi v súlade s týmto článkom a s cieľom dosiahnuť konsenzus. Vedúci dozorný orgán a dotknuté dozorné orgány si navzájom vymieňajú všetky relevantné informácie.

2.   Vedúci dozorný orgán môže kedykoľvek požiadať iné dotknuté dozorné orgány, aby mu poskytli vzájomnú pomoc podľa článku 61, a môže uskutočniť spoločné operácie podľa článku 62, najmä na účely vykonania vyšetrovania alebo monitorovania vykonávania opatrenia, ktoré sa týka prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa usadeného v inom členskom štáte.

3.   Vedúci dozorný orgán bezodkladne oznámi relevantné informácie týkajúce sa veci iným dotknutým dozorným orgánom. Bezodkladne predloží iným dotknutým dozorným orgánom návrh rozhodnutia, aby sa k nemu vyjadrili a aby sa náležite zohľadnili ich stanoviská.

4.   Ak ktorýkoľvek z iných dotknutých dozorných orgánov podá v lehote štyroch týždňov odo dňa, kedy bol v súlade s odsekom 3 tohto článku konzultovaný, relevantnú a odôvodnenú námietku k návrhu rozhodnutia, vedúci dozorný orgán, ak s relevantnou a odôvodnenou námietkou nesúhlasí alebo sa domnieva, že námietka je nerelevantná alebo neodôvodnená, predloží záležitosť mechanizmu konzistentnosti uvedenému v článku 63.

5.   Ak má vedúci dozorný orgán v úmysle podanej relevantnej a odôvodnenej námietke vyhovieť, predloží iným dotknutým dozorným orgánom revidovaný návrh rozhodnutia na účely vyjadrenia stanoviska. Tento revidovaný návrh rozhodnutia podlieha postupu uvedenému v odseku 4 v lehote dvoch týždňov.

6.   Ak voči návrhu rozhodnutia, ktorý predložil vedúci dozorný orgán, nenamietal v lehote uvedenej v odsekoch 4 a 5 žiadny z iných dotknutých dozorných orgánov, platí, že vedúci dozorný orgán a dotknuté dozorné orgány s týmto návrhom rozhodnutia súhlasia a tento návrh rozhodnutia sa pre ne stáva záväzným.

7.   Vedúci dozorný orgán rozhodnutie prijme a oznámi ho hlavnej prevádzkarni alebo jedinej prevádzkarni prevádzkovateľa, prípadne sprostredkovateľa, a o danom rozhodnutí vrátane zhrnutia relevantných faktov a dôvodov informuje iné dotknuté dozorné orgány a výbor. Dozorný orgán, na ktorom sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o rozhodnutí.

8.   Odchylne od odseku 7, ak sa sťažnosť odmietne alebo sa jej nevyhovie, dozorný orgán, na ktorom sa sťažnosť podala, prijme rozhodnutie, oznámi ho sťažovateľovi a informuje prevádzkovateľa.

9.   Ak sa vedúci dozorný orgán a dotknuté dozorné orgány dohodnú na tom, že sa časti sťažnosti odmietnu alebo sa im nevyhovie a v súvislosti s inými časťami sťažnosti sa bude konať, pre každú z týchto častí danej veci sa prijme samostatné rozhodnutie. Vedúci dozorný orgán prijme rozhodnutie pre časť týkajúcu sa opatrení vzťahujúcich sa na prevádzkovateľa, oznámi ho hlavnej prevádzkarni alebo jedinej prevádzkarni prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na území svojho členského štátu a informuje o tom sťažovateľa, zatiaľ čo dozorný orgán sťažovateľa prijme rozhodnutie pre časť týkajúcu sa odmietnutia danej sťažnosti alebo jej nevyhoveniu a oznámi toto rozhodnutie sťažovateľovi a informuje o tom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.

10.   Po tom, ako im je oznámené rozhodnutie vedúceho dozorného orgánu podľa odsekov 7 a 9, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s rozhodnutím, pokiaľ ide o spracovateľské činnosti v súvislosti so všetkými svojimi prevádzkarňami v Únii. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ oznámia opatrenia prijaté na dodržanie rozhodnutia vedúceho dozornému orgánu, ktorý o tom informuje iné dotknuté dozorné orgány.

11.   Ak má dotknutý dozorný orgán vo výnimočných prípadoch dôvody domnievať sa, že je naliehavo potrebné konať v záujme ochrany záujmov dotknutých osôb, uplatňuje sa postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 66.

12.   Vedúci dozorný orgán a iné dotknuté dozorné orgány si navzájom v elektronickej forme a s použitím štandardizovaného formátu poskytujú informácie, ktoré sa požadujú v rámci tohto článku.

Článok 61

Vzájomná pomoc

1.   Dozorné orgány si navzájom poskytujú relevantné informácie a pomoc v záujme konzistentného vykonávania a uplatňovania tohto nariadenia a prijímajú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu. Vzájomná pomoc sa týka najmä žiadostí o informácie a opatrení v oblasti dozoru, ako sú napríklad žiadosti o predchádzajúce povolenie a konzultácie, kontroly a vyšetrovania.

2.   Každý dozorný orgán prijme všetky primerané opatrenia potrebné na to, aby na žiadosť iného dozorného orgánu odpovedal bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca po prijatí žiadosti. K takýmto opatreniam môže patriť napríklad zaslanie relevantných informácií o vedení vyšetrovania.

3.   Žiadosti o pomoc obsahujú všetky nevyhnutné informácie vrátane účelu a dôvodov žiadosti. Vymieňané informácie sa použijú len na účel, na ktorý boli vyžiadané.

4.   Dožiadaný dozorný orgán nesmie odmietnuť vyhovieť žiadosti s výnimkou prípadu, keď:

a)

nie je príslušný pre predmet žiadosti alebo pre opatrenia, o vykonanie ktorých bol požiadaný, alebo

b)

vyhovenie žiadosti by bolo v rozpore s týmto nariadením alebo s právom Únie alebo s právom členského štátu, ktorému podlieha dozorný orgán, ktorému bola žiadosť doručená.

5.   Dožiadaný dozorný orgán poskytne žiadajúcemu dozornému orgánu informácie o výsledkoch opatrení prijatých s cieľom reagovať na žiadosť alebo prípadne o pokroku dosiahnutom v tejto súvislosti. Dožiadaný dozorný orgán v prípade odmietnutia žiadosti podľa odseku 4 toto odmietnutie odôvodní.

6.   Dožiadané dozorné orgány poskytnú informácie požadované inými dozornými orgánmi spravidla elektronickými prostriedkami, pričom používajú štandardizovaný formát.

7.   Dožiadané dozorné orgány neúčtujú za opatrenie, ktoré vykonali na základe žiadosti o vzájomnú pomoc, žiadny poplatok. Dozorné orgány sa môžu dohodnúť na pravidlách vzájomnej náhrady v prípade špecifických výdavkov, ktoré vyplývajú z poskytnutia vzájomnej pomoci za výnimočných okolností.

8.   Ak dozorný orgán neposkytne informácie uvedené v odseku 5 tohto článku do jedného mesiaca od doručenia žiadosti od iného dozorného orgánu, žiadajúci dozorný orgán môže prijať predbežné opatrenie na území svojho členského štátu v súlade s článkom 55 ods. 1. V uvedenom prípade platí domnienka, že je splnená naliehavá potreba konať podľa článku 66 ods. 1, ktorá si vyžaduje naliehavé záväzné rozhodnutie výboru podľa článku 66 ods. 2.

9.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov spresniť formát a postupy pre vzájomnú pomoc uvedené v tomto článku a opatrenia na výmenu informácií elektronickými prostriedkami medzi dozornými orgánmi navzájom, ako aj medzi dozornými orgánmi a výborom, najmä štandardizovaný formát uvedený v odseku 6 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

Článok 62

Spoločné operácie dozorných orgánov

1.   Dozorné orgány podľa potreby vykonávajú spoločné operácie vrátane spoločných vyšetrovaní a spoločných opatrení v oblasti presadzovania, do ktorých sú zapojení členovia alebo personál dozorných orgánov iných členských štátov.

2.   Ak má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prevádzkarne vo viacerých členských štátoch alebo keď je pravdepodobné, že spracovateľské operácie budú mať podstatný vplyv na významný počet dotknutých osôb vo viac ako jednom členskom štáte, dozorný orgán každého z týchto členských štátov má právo podieľať sa na spoločných operáciách. Dozorný orgán, ktorý je príslušný podľa článku 56 ods. 1 alebo 4, vyzve dozorné orgány z každého z týchto členských štátov, aby sa zúčastnili na dotknutých spoločných operáciách a bezodkladne reaguje na žiadosť dozorného orgánu o zapojenie sa.

3.   Dozorný orgán môže v súlade s právom členského štátu a s povolením vysielajúceho dozorného orgánu udeliť členom alebo personálu vysielajúceho dozorného orgánu zúčastňujúcemu sa na spoločných operáciách právomoci vrátane vyšetrovacích právomocí alebo, pokiaľ to umožňuje právo členského štátu hostiteľského dozorného orgánu, umožniť členom alebo personálu vysielajúceho dozorného orgánu uplatňovať ich vyšetrovacie právomoci v súlade s právom členského štátu vysielajúceho dozorného orgánu. Takéto vyšetrovacie právomoci sa môžu uplatňovať len pod usmernením a za prítomnosti členov alebo personálu hostiteľského dozorného orgánu. Členovia alebo personál vysielajúceho dozorného orgánu podliehajú právu členského štátu hostiteľského dozorného orgánu.

4.   Ak personál vysielajúceho dozorného orgánu pôsobí v súlade s odsekom 1 v inom členskom štáte, prevezme členský štát hostiteľského dozorného orgánu zodpovednosť za jeho konanie vrátane zodpovednosti za každú škodu, ktorú tento personál spôsobí počas svojho pôsobenia, v súlade s právom členského štátu, na ktorého území pôsobí.

5.   Členský štát, na území ktorého bola škoda spôsobená, nahradí túto škodu za rovnakých podmienok, ktoré sa vzťahujú na škodu spôsobenú jeho vlastným personálom. Členský štát vysielajúceho dozorného orgánu, ktorého personál spôsobil škodu akejkoľvek osobe na území iného členského štátu, v plnom rozsahu uhradí tomuto inému členskému štátu akúkoľvek sumu, ktorú vyplatil osobám, ktoré majú na to v ich mene nárok.

6.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie jeho práv voči tretím stranám, a s výnimkou odseku 5 nesmie žiadny členský štát v prípade uvedenom v odseku 1 vyžadovať od iného členského štátu náhradu v súvislosti so škodou uvedenou v odseku 4.

7.   Ak sa plánuje spoločná operácia a dozorný orgán nesplní svoju povinnosť stanovenú v druhej vete odseku 2 tohto článku do jedného mesiaca, ostatné dozorné orgány môžu prijať predbežné opatrenie na území svojho členského štátu v súlade s článkom 55. V uvedenom prípade platí domnienka, že je splnená naliehavá potreba konať podľa článku 66 ods. 1, ktorá si vyžaduje stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie výboru podľa článku 66 ods. 2.

Oddiel 2

Konzistentnosť

Článok 63

Mechanizmus konzistentnosti

S cieľom prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia v celej Únii dozorné orgány spolupracujú navzájom a v relevantných prípadoch s Komisiou prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti, ako sa stanovuje v tomto oddiele.

Článok 64

Stanovisko výboru

1.   Výbor vydá stanovisko, keď má príslušný dozorný orgán v úmysle prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených nižšie. Na tento účel príslušný dozorný orgán oznámi výboru návrh rozhodnutia, ak:

a)

je zamerané na prijatie zoznamu spracovateľských operácií, ktoré podliehajú požiadavke na posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 35 ods. 4;

b)

sa týka záležitosti podľa článku 40 ods. 7, a to či návrh kódexu správania alebo zmena alebo rozšírenie kódexu správania je v súlade s týmto nariadením;

c)

je zamerané na schválenie kritérií pre akreditáciu orgánu podľa článku 41 ods. 3 alebo certifikačného subjektu podľa článku 43 ods. 3;

d)

je zamerané na určenie štandardných doložiek o ochrane údajov uvedených v článku 46 ods. 2 písm. d) a článku 28 ods. 8;

e)

je zamerané na povolenie zmluvných doložiek uvedených v článku 46 ods. 3 písm. a) alebo

f)

je zamerané na schválenie záväzných vnútropodnikových pravidiel v zmysle článku 47.

2.   Ktorýkoľvek dozorný orgán, predseda výboru alebo Komisia môže požiadať, aby akúkoľvek záležitosť so všeobecným uplatnením alebo s účinkami vo viac ako jednom členskom štáte preskúmal výbor s cieľom získať stanovisko, najmä ak si príslušný dozorný orgán neplní povinnosti týkajúce sa vzájomnej pomoci podľa článku 61 alebo spoločných operácií podľa článku 62.

3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 výbor vydá stanovisko k záležitosti, ktorá sa mu predloží, ak ešte k rovnakej záležitosti stanovisko nevydal. Uvedené stanovisko sa prijme do ôsmich týždňov jednoduchou väčšinou členov výboru. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o ďalších šesť týždňov, pričom sa zohľadní zložitosť danej záležitosti. Pokiaľ ide o návrh rozhodnutia uvedený v odseku 1, ktorý sa rozošle členom výboru v súlade s odsekom 5, o členovi, ktorý nevznesie námietku v primeranej lehote určenej predsedom, sa predpokladá, že s návrhom rozhodnutia súhlasí.

4.   Dozorné orgány a Komisia bez zbytočného odkladu oznamujú elektronickými prostriedkami výboru všetky relevantné informácie a podľa potreby aj zhrnutie skutočností, návrh rozhodnutia, dôvody, pre ktoré je prijatie takéhoto opatrenia potrebné, a názory ostatných dotknutých dozorných orgánov, pričom používajú štandardizovaný formát.

5.   Predseda výboru bez zbytočného odkladu informuje elektronickými prostriedkami:

a)

členov výboru a Komisiu o všetkých relevantných informáciách, ktoré mu boli oznámené, pričom používa štandardizovaný formát. Sekretariát výboru podľa potreby poskytne preklady relevantných informácií a

b)

dozorný orgán uvedený v odseku 1, a prípadne v odseku 2, a Komisiu o stanovisku a zverejní ho.

6.   Príslušný dozorný orgán neprijme svoj návrh rozhodnutia uvedený v odseku 1 v lehote uvedenej v odseku 3.

7.   Dozorný orgán uvedený v odseku 1 v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko výboru a do dvoch týždňov po získaní stanoviska predsedovi výboru elektronickými prostriedkami oznámi, či bude trvať na svojom návrhu rozhodnutia alebo ho zmení, a podľa potreby mu oznámi aj zmenený návrh rozhodnutia, pričom použije štandardizovaný formát.

8.   Ak dotknutý dozorný orgán informuje predsedu výboru v rámci lehoty uvedenej v odseku 7 tohto článku o tom, že nemá v úmysle postupovať úplne alebo sčasti podľa stanoviska výboru, pričom poskytne relevantné dôvody, uplatňuje sa článok 65 ods. 1.

Článok 65

Riešenie sporov výborom

1.   S cieľom zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v jednotlivých prípadoch prijme výbor záväzné rozhodnutie v týchto prípadoch:

a)

ak v prípade uvedenom v článku 60 ods. 4 dotknutý dozorný orgán vzniesol relevantnú a odôvodnenú námietku voči návrhu rozhodnutia vedúceho orgánu alebo vedúci orgán zamietol takúto námietku ako irelevantnú alebo neodôvodnenú. Toto záväzné rozhodnutie sa týka všetkých záležitostí, ktoré sú predmetom relevantnej a odôvodnenej námietky, najmä pokiaľ ide o to, či došlo k porušeniu tohto nariadenia;

b)

ak existujú protichodné názory na to, ktorý z dotknutých dozorných orgánov je príslušný pre hlavnú prevádzkareň;

c)

ak príslušný dozorný orgán nepožiada výbor o stanovisko v prípadoch uvedených v článku 64 ods. 1 alebo nepostupuje podľa stanoviska výboru vydaného podľa článku 64. V tomto prípade môže záležitosť oznámiť výboru ktorýkoľvek dotknutý dozorný orgán alebo Komisia.

2.   Rozhodnutie uvedené v odseku 1 sa prijme do jedného mesiaca od postúpenia záležitosti dvojtretinovou väčšinou členov výboru. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o ďalší mesiac z dôvodu zložitosti danej záležitosti. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 musí byť odôvodnené a adresované vedúcemu dozornému orgánu a všetkým dotknutým dozorným orgánom, pričom je pre ne záväzné.

3.   Ak výbor nebol schopný prijať rozhodnutie v lehotách uvedených v odseku 2, prijme svoje rozhodnutie do dvoch týždňov od uplynutia druhého mesiaca uvedeného v odseku 2 jednoduchou väčšinou členov výboru. V prípade rovnosti hlasov členov výboru sa rozhodnutie prijme na základe hlasu jeho predsedu.

4.   Počas lehôt uvedených v odsekoch 2 a 3 neprijmú dotknuté dozorné orgány vo veci predloženej výboru podľa odseku 1 rozhodnutie.

5.   Predseda výboru oznámi bez zbytočného odkladu rozhodnutie uvedené v odseku 1 dotknutým dozorným orgánom. Informuje o tom Komisiu. Rozhodnutie sa bez odkladu uverejní na webovom sídle výboru po tom, ako dozorný orgán oznámil konečné rozhodnutie uvedené v odseku 6.

6.   Vedúci dozorný orgán alebo prípadne dozorný orgán, ktorému sa podala sťažnosť, prijme svoje konečné rozhodnutie na základe rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca po tom, ako výbor oznámil svoje rozhodnutie. Vedúci dozorný orgán alebo prípadne dozorný orgán, ktorému sa sťažnosť podala, informuje výbor o dátume oznámenia konečného rozhodnutia prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi a dotknutej osobe. Konečné rozhodnutie dotknutých dozorných orgánov sa prijme za podmienok stanovených v článku 60 ods. 7, 8 a 9. Konečné rozhodnutie odkazuje na rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku a uvedie sa v ňom, že rozhodnutie uvedené v uvedenom odseku sa uverejní na webovom sídle výboru v súlade s odsekom 5 tohto článku. Ku konečnému rozhodnutiu sa pripojí rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku.

Článok 66

Postup pre naliehavé prípady

1.   Za výnimočných okolností, keď sa dotknutý dozorný orgán domnieva, že je naliehavo potrebné konať s cieľom chrániť práva a slobody dotknutých osôb, môže odchylne od mechanizmu konzistentnosti uvedeného v článkoch 63, 64 a 65 alebo postupu uvedeného v článku 60 bezodkladne prijať predbežné opatrenia, ktoré majú mať právne účinky na jeho území a určenú dobu platnosti, ktorá nepresahuje tri mesiace. Dozorný orgán bezodkladne oznámi tieto opatrenia a dôvody ich prijatia iným dotknutým dozorným orgánom, výboru a Komisii.

2.   Ak dozorný orgán prijal opatrenie podľa odseku 1 a domnieva sa, že je naliehavo potrebné prijať konečné opatrenia, môže požiadať výbor o naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie, pričom uvedie dôvody, prečo takéto stanovisko alebo rozhodnutie požaduje.

3.   Ktorýkoľvek dozorný orgán môže požiadať výbor o naliehavé stanovisko alebo prípadne o naliehavé záväzné rozhodnutie, ak príslušný dozorný orgán neprijal primerané opatrenie v situácii, keď je naliehavo potrebné konať s cieľom chrániť práva a slobody dotknutých osôb, pričom uvedie dôvody, prečo takéto stanovisko alebo rozhodnutie požaduje, vrátane dôvodov naliehavej potreby konať.

4.   Odchylne od článku 64 ods. 3 a článku 65 ods. 2 sa naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku prijme do dvoch týždňov jednoduchou väčšinou členov výboru.

Článok 67

Výmena informácií

Komisia môže prijať vykonávacie akty so všeobecným rozsahom pôsobnosti s cieľom spresniť úpravu výmeny informácií elektronickými prostriedkami medzi dozornými orgánmi navzájom a medzi dozornými orgánmi a výborom, najmä štandardizovaný formát uvedený v článku 64.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2.

Oddiel 3

Európsky výbor pre ochranu údajov

Článok 68

Európsky výbor pre ochranu údajov

1.   Týmto sa zriaďuje Európsky výbor pre ochranu údajov (ďalej len „výbor“) ako orgán Únie s právnou subjektivitou.

2.   Výbor zastupuje jeho predseda.

3.   Výbor pozostáva z vedúceho predstaviteľa jedného dozorného orgánu každého členského štátu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, alebo ich zástupcov.

4.   Ak v členskom štáte zodpovedá za monitorovanie uplatňovania ustanovení podľa tohto nariadenia viac než jeden dozorný orgán, v súlade s právom tohto členského štátu sa určí ich spoločný zástupca.

5.   Komisia má právo zúčastňovať sa na činnosti a zasadnutiach výboru bez hlasovacieho práva. Komisia vymenuje zástupcu. Predseda výboru informuje Komisiu o činnosti výboru.

6.   V prípadoch uvedených v článku 65 má európsky dozorný úradník pre ochranu údajov hlasovacie práva len pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú zásad a pravidiel vzťahujúcich sa na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré svojou podstatou zodpovedajú zásadám a pravidlám tohto nariadenia.

Článok 69

Nezávislosť

1.   Výbor koná pri plnení svojich úloh alebo vykonávaní svojich právomocí podľa článkov 70 a 71 nezávisle.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté žiadosti Komisie uvedené v článku 70 ods. 1 písm. b) a článku 70 ods. 2, výbor pri plnení svojich úloh alebo pri vykonávaní svojich právomocí nikoho nežiada o pokyny ani ich od nikoho neprijíma.

Článok 70

Úlohy výboru

1.   Výbor zaisťuje konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia. Na tento účel výbor z vlastnej iniciatívy, alebo prípadne na žiadosť Komisie, najmä:

a)

monitoruje a zabezpečuje správne uplatňovanie tohto nariadenia v prípadoch stanovených v článkoch 64 a 65 bez toho, aby boli dotknuté úlohy vnútroštátnych dozorných orgánov;

b)

poskytuje Komisii poradenstvo v akejkoľvek otázke týkajúcej sa ochrany osobných údajov v Únii vrátane akýchkoľvek navrhovaných zmien tohto nariadenia;

c)

poskytuje Komisii poradenstvo v otázkach formátu a postupov výmeny informácií medzi prevádzkovateľmi, sprostredkovateľmi a dozornými orgánmi, pokiaľ ide o záväzné vnútropodnikové pravidlá;

d)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy pre vymazanie odkazov, kópií alebo replík osobných údajov z verejne dostupných komunikačných služieb podľa článku 17 ods. 2;

e)

preskúmava z vlastnej iniciatívy, na žiadosť jedného zo svojich členov alebo na žiadosť Komisie akúkoľvek otázku týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia a vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom podnietiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia;

f)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy v súlade s písmenom e) tohto odseku s cieľom podrobnejšie určiť kritériá a podmienky pre rozhodnutia založené na profilovaní podľa článku 22 ods. 2;

g)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy v súlade s písmenom e) tohto odseku na konštatovanie porušení ochrany osobných údajov a určenie zbytočného odkladu uvedeného v článku 33 ods. 1 a 2, ako aj osobitných okolností, za ktorých sa od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vyžaduje, aby oznámil porušenie ochrany osobných údajov;

h)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy v súlade s písmenom e) tohto odseku týkajúce sa okolností, za ktorých porušenie ochrany osobných údajov pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb podľa článku 34 ods. 1;

i)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy podľa písmena e) tohto odseku s cieľom podrobnejšie určiť kritériá a požiadavky na prenosy osobných údajov založené na záväzných vnútropodnikových pravidlách, ktoré dodržiavajú prevádzkovatelia, a záväzných vnútropodnikových pravidlách, ktoré dodržujú sprostredkovatelia, ako aj ďalšie potrebné požiadavky na zaistenie ochrany osobných údajov dotknutých osôb podľa článku 47;

j)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy podľa písmena e) tohto odseku s cieľom podrobnejšie určiť kritériá a požiadavky na prenosy osobných údajov na základe článku 49 ods. 1;

k)

vypracúva usmernenia pre dozorné orgány, pokiaľ ide o uplatňovanie opatrení uvedených v článku 58 ods. 1, 2 a 3 a stanovenie správnych pokút podľa článku 83;

l)

preskúmava praktické uplatňovanie usmernení, odporúčaní a najlepších postupov uvedených v písmenách e) a f);

m)

vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy podľa písmena e) tohto odseku s cieľom stanoviť spoločné postupy na ohlasovanie porušení tohto nariadenia fyzickými osobami podľa článku 54 ods. 2;

n)

nabáda k vypracovaniu kódexov správania a vytvoreniu mechanizmov certifikácie ochrany údajov a pečatí a značiek ochrany údajov podľa článkov 40 a 42;

o)

vykonáva akreditáciu certifikačných subjektov a jej pravidelné preskúmanie podľa článku 43 a vedie verejný register akreditovaných orgánov podľa článku 43 ods. 6 a akreditovaných prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov usadených v tretích krajinách podľa článku 42 ods. 7;

p)

spresňuje požiadavky uvedené v článku 43 ods. 3 na účely akreditácie certifikačných subjektov podľa článku 42;

q)

poskytuje Komisii stanovisko týkajúce sa požiadaviek na certifikáciu podľa článku 43 ods. 8;

r)

poskytuje Komisii stanovisko k ikonám podľa článku 12 ods. 7;

s)

poskytuje Komisii stanovisko, v ktorom sa posúdi primeranosť úrovne ochrany v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, ako aj to, či tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v danej tretej krajine alebo medzinárodná organizácia už nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany. Na tento účel Komisia poskytne výboru všetku potrebnú dokumentáciu vrátane korešpondencie s vládou tretej krajiny, vo vzťahu k danej tretej krajine, územiu alebo určenému sektora alebo s medzinárodnou organizáciou;

t)

vydáva stanoviská k návrhom rozhodnutí dozorných orgánov v rámci mechanizmu konzistentnosti podľa článku 64 ods. 1, k záležitostiam predloženým podľa článku 64 ods. 2 a vydáva záväzné rozhodnutia podľa článku 65 vrátane prípadov uvedených v článku 66;

u)

podporuje spoluprácu a účinnú dvojstrannú a mnohostrannú výmenu informácií a najlepších postupov medzi dozornými orgánmi;

v)

podporuje spoločné programy odborného vzdelávania a uľahčuje výmeny zamestnancov medzi dozornými orgánmi a podľa potreby aj s dozornými orgánmi tretích krajín či s medzinárodnými organizáciami;

w)

podporuje výmenu poznatkov a dokumentácie s dozornými orgánmi pre ochranu údajov z celého sveta, pokiaľ ide o právne predpisy na ochranu údajov a prax v tejto oblasti;

x)

poskytuje stanoviská ku kódexom správania navrhnutým na úrovni Únie podľa článku 40 ods. 9; a

y)

vedie verejne dostupný elektronický register rozhodnutí dozorných orgánov a súdov v otázkach, ktoré sa riešia prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti.

2.   Ak Komisia požiada výbor o radu, môže uviesť lehotu, pričom zohľadní naliehavosť danej záležitosti.

3.   Výbor zasiela svoje stanoviská, usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy Komisii a výboru uvedenému v článku 93 a zverejňuje ich.

4.   Výbor podľa potreby konzultuje so zainteresovanými stranami a poskytuje im príležitosť predložiť v primeranej lehote pripomienky. Bez toho, aby bol dotknutý článok 76, výbor zverejní výsledky konzultačného postupu.

Článok 71

Správy

1.   Výbor vypracúva výročnú správu o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní v Únii a v relevantných prípadoch aj v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách. Správa sa zverejní a zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Výročná správa obsahuje preskúmanie praktického uplatňovania usmernení, odporúčaní a najlepších postupov uvedených v článku 70 ods. 1 písm. l), ako aj záväzných rozhodnutí uvedených v článku 65.

Článok 72

Postup

1.   Výbor prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak.

2.   Výbor prijme dvojtretinovou väčšinou svojich členov vlastný rokovací poriadok a stanoví svoje prevádzkové postupy.

Článok 73

Predseda

1.   Výbor si jednoduchou väčšinou volí spomedzi svojich členov predsedu a dvoch podpredsedov.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je päť rokov a je jedenkrát obnoviteľné.

Článok 74

Úlohy predsedu

1.   Predseda má tieto úlohy:

a)

zvoláva zasadnutia výboru a pripravuje ich program;

b)

oznamuje rozhodnutia, ktoré prijme výbor podľa článku 65, vedúcemu dozornému orgánu a dotknutým dozorným orgánom;

c)

zabezpečuje včasné plnenie úloh výboru, najmä v súvislosti s mechanizmom konzistentnosti uvedeným v článku 63.

2.   Výbor stanoví vo svojom rokovacom poriadku rozdelenie úloh medzi predsedu a podpredsedov.

Článok 75

Sekretariát

1.   Výbor má sekretariát, ktorý mu poskytuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

2.   Sekretariát plní svoje úlohy výlučne na základe pokynov predsedu výboru.

3.   Personál európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý sa zapája do plnenia úloh uložených týmto nariadením výboru, je súčasťou inej hierarchickej štruktúry ako personál, ktorý plní úlohy uložené európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

4.   V prípade potreby výbor a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vypracujú a uverejnia memorandum o porozumení, ktorým sa vykonáva tento článok, v ktorom sa určia podmienky ich spolupráce a ktorý sa vzťahuje na personál európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý sa zapája do plnenia úloh uložených týmto nariadením výboru.

5.   Sekretariát poskytuje výboru analytickú, administratívnu a logistickú podporu.

6.   Sekretariát je zodpovedný najmä za:

a)

plnenie každodenných úloh výboru;

b)

komunikáciu medzi členmi výboru, jeho predsedom a Komisiou;

c)

komunikáciu s ostatnými inštitúciami a verejnosťou;

d)

používanie elektronických prostriedkov na internú a externú komunikáciu;

e)

preklady relevantných informácií;

f)

prípravu zasadnutí výboru a za opatrenia nadväzujúce na tieto zasadnutia;

g)

prípravu, formulovanie a uverejňovanie stanovísk, rozhodnutí o urovnaní sporov medzi dozornými orgánmi a iných textov prijatých výborom.

Článok 76

Dôvernosť informácií

1.   Ak to výbor považuje za potrebné, sú jeho zasadnutia dôverné v súlade s jeho rokovacím poriadkom.

2.   Prístup k dokumentom predloženým členom výboru, expertom a zástupcom tretích strán sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (21).

KAPITOLA VIII

Prostriedky nápravy, zodpovednosť a sankcie

Článok 77

Právo podať sťažnosť dozornému orgánu

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.

2.   Dozorný orgán, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o pokroku a výsledku sťažnosti vrátane možnosti podať súdny prostriedok nápravy podľa článku 78.

Článok 78

Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak dozorný orgán, ktorý je príslušný podľa článkov 55 a 56, sťažnosť nevybavil alebo neinformoval dotknutú osobu do troch mesiacov o pokroku alebo výsledku sťažnosti podanej podľa článku 77.

3.   Návrh na začatie konania proti dozornému orgánu sa podáva na súdoch členského štátu, v ktorom je dozorný orgán zriadený.

4.   Ak sa návrh na začatie konania podáva proti rozhodnutiu dozorného orgánu, ktorému predchádzalo stanovisko alebo rozhodnutie výboru v rámci mechanizmu konzistentnosti, dozorný orgán takéto stanovisko alebo rozhodnutie postúpi súdu.

Článok 79

Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi

1.   Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.

2.   Návrh na začatie konania proti prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi sa podáva na súdoch členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prevádzkareň. Návrh na začatie takéhoto konania možno podať aj na súdoch členského štátu, v ktorom má dotknutá osoba svoj obvyklý pobyt, pokiaľ prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom nie je orgán verejnej moci členského štátu konajúci v rámci výkonu verejnej moci.

Článok 80

Zastupovanie dotknutých osôb

1.   Dotknutá osoba má právo poveriť neziskový subjekt, organizáciu alebo združenie, ktoré boli riadne zriadené v súlade s právom členského štátu, ktorých ciele podľa stanov sú vo verejnom záujme a ktoré pôsobia v oblasti ochrany práv a slobôd dotknutých osôb, pokiaľ ide o ochranu ich osobných údajov, aby podali sťažnosť v jej mene, aby v jej mene uplatnili práva podľa článkov 77, 78 a 79 a aby v jej mene uplatnili právo na náhradu škody podľa článku 82, ak to umožňuje právo členského štátu.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že akýkoľvek subjekt, organizácia alebo združenie uvedené v odseku 1 tohto článku má v tomto členskom štáte nezávisle od poverenia dotknutej osoby právo podať sťažnosť dotknutému dozornému orgánu, ktorý je príslušný podľa článku 77, a uplatňovať práva uvedené v článkoch 78 a 79, ak sa domnieva, že boli porušené práva dotknutej osoby uvedené v tomto nariadení v dôsledku spracúvania.

Článok 81

Prerušenie konania

1.   Ak má príslušný súd členského štátu vedomosť o tom, že na súde iného členského štátu prebieha konanie týkajúce sa rovnakej veci spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, skontaktuje tento súd v inom členskom štáte s cieľom potvrdiť existenciu takýchto konaní.

2.   Ak na súde iného členského štátu prebieha konanie týkajúce sa rovnakej veci spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, môže každý príslušný súd, ktorý nezačal konať ako prvý, svoje konanie prerušiť.

3.   Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť príslušnosť, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v uvedených veciach a ak jeho právny poriadok pripúšťa ich spojenie.

Článok 82

Právo na náhradu škody a zodpovednosť

1.   Každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia, má právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.

2.   Každý prevádzkovateľ, ktorý sa zúčastnil na spracúvaní, je zodpovedný za škodu spôsobenú spracúvaním, ktoré bolo v rozpore s týmto nariadením. Sprostredkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú spracúvaním, len ak neboli splnené povinnosti, ktoré sa týmto nariadením ukladajú výslovne sprostredkovateľom, alebo ak konal nad rámec alebo v rozpore s pokynmi prevádzkovateľa, ktoré boli v súlade so zákonom.

3.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je zbavený zodpovednosti podľa odseku 2, ak sa preukáže, že nenesie žiadnu zodpovednosť za udalosť, ktorá spôsobila škodu.

4.   Ak sa na tom istom spracúvaní zúčastnil viac než jeden prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ alebo prevádzkovateľ aj sprostredkovateľ spoločne a sú podľa odsekov 2 a 3 zodpovední za škodu spôsobenú spracúvaním, každý z nich zodpovedá za celú škodu, aby sa dotknutej osobe zabezpečila účinná náhrada.

5.   Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ v súlade s odsekom 4 zaplatil náhradu spôsobenej škody v plnej výške, má právo žiadať od ostatných prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov zapojených do toho istého spracúvania tú časť náhrady škody, ktorá zodpovedá ich podielu zodpovednosti za škodu za podmienok stanovených v odseku 2.

6.   Návrhy na začatie súdnych konaní na účely uplatnenia práva na náhradu škody sa podávajú na súdy príslušné podľa práva členského štátu uvedeného v článku 79 ods. 2.

Článok 83

Všeobecné podmienky ukladania správnych pokút

1.   Každý dozorný orgán zabezpečí, aby bolo ukladanie správnych pokút podľa tohto článku za porušenia tohto nariadenia uvedené v odsekoch 4, 5 a 6 v každom jednotlivom prípade účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Správne pokuty sa v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu ukladajú popri opatreniach uvedených v článku 58 ods. 2 písm. a) až h) a j) alebo namiesto nich. Pri rozhodovaní o uložení správnej pokuty a jej výške sa v každom jednotlivom prípade náležite zohľadnia tieto skutočnosti:

a)

povaha, závažnosť a trvanie porušenia, pričom sa zohľadní povaha, rozsah alebo účel dotknutého spracúvania, ako aj počet dotknutých osôb, na ktoré malo vplyv, a rozsah škody, ktorú utrpeli;

b)

úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;

c)

akékoľvek kroky, ktoré prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podnikol s cieľom zmierniť škodu, ktorú dotknuté osoby utrpeli;

d)

miera zodpovednosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa so zreteľom na technické a organizačné opatrenia, ktoré prijali podľa článkov 25 a 32;

e)

akékoľvek relevantné predchádzajúce porušenia zo strany prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa;

f)

miera spolupráce s dozorným orgánom pri náprave porušenia a zmiernení možných nepriaznivých dôsledkov porušenia;

g)

kategórie osobných údajov, ktorých sa porušenie týka;

h)

spôsob, akým sa dozorný orgán o porušení dozvedel, a najmä to, či prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ porušenie oznámili, a ak áno, v akom rozsahu;

i)

ak boli predtým voči dotknutému prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v rovnakej veci prijaté opatrenia uvedené v článku 58 ods. 2, splnenie uvedených opatrení;

j)

dodržiavanie schválených kódexov správania podľa článku 40 alebo schválených mechanizmov certifikácie podľa článku 42 a

k)

akékoľvek iné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti prípadu, ako napríklad akékoľvek získané finančné výhody alebo straty, ktorým sa zabránilo, priamo alebo nepriamo v súvislosti s porušením.

3.   Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ úmyselne alebo z nedbanlivosti tými istými alebo súvisiacimi spracovateľskými operáciami poruší viacero ustanovení tohto nariadenia, celková suma správnej pokuty nesmie presiahnuť výšku stanovenú za najzávažnejšie porušenie.

4.   Za porušenia nasledujúcich ustanovení sa podľa odseku 2 uložia správne pokuty až do výšky 10 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 2 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia:

a)

povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa podľa článkov 8, 11, 25 až 39 a 42 a 43;

b)

povinnosti certifikačného subjektu podľa článkov 42 a 43;

c)

povinnosti monitorujúceho subjektu podľa článku 41 ods. 4.

5.   Za porušenia nasledujúcich ustanovení sa podľa odseku 2 uložia správne pokuty až do výšky 20 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia:

a)

základné zásady spracúvania vrátane podmienok súhlasu podľa článkov 5, 6, 7 a 9;

b)

práva dotknutých osôb podľa článkov 12 až 22;

c)

prenos osobných údajov príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii podľa článkov 44 až 49;

d)

akékoľvek povinnosti podľa práva členského štátu prijatého podľa kapitoly IX;

e)

nesplnenie príkazu alebo nedodržanie dočasného alebo definitívneho obmedzenia spracúvania alebo pozastavenia tokov údajov nariadeného dozorným orgánom podľa článku 58 ods. 2, alebo v rozpore s článkom 58 ods. 1 neposkytnutie prístupu.

6.   Za nesplnenie príkazu dozorného orgánu podľa článku 58 ods. 2 sa podľa odseku 2 tohto článku uložia správne pokuty až do výšky 20 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté nápravné právomoci dozorných orgánov podľa článku 58 ods. 2, každý členský štát môže stanoviť pravidlá, či a v akom rozsahu sa môžu správne pokuty uložiť orgánom verejnej moci a verejnoprávnym subjektom zriadeným v danom členskom štáte.

8.   Výkon právomocí dozorného orgánu podľa tohto článku podlieha primeraným procesným zárukám v súlade s právom Únie a právom členského štátu vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu.

9.   Ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne pokuty, tento článok sa môže uplatňovať tak, že uloženie pokuty iniciuje príslušný dozorný orgán a uloží ju príslušný vnútroštátny súd, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne pokuty ukladané dozornými orgánmi. Ukladané pokuty musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce. Uvedené členské štáty oznámia ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijmú podľa tohto odseku, Komisii do 25. mája 2018 a bezodkladne oznámia aj všetky následné pozmeňujúce právne predpisy či zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 84

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá pre iné sankcie za porušenia tohto nariadenia, predovšetkým za tie, na ktoré sa nevzťahujú správne pokuty podľa článku 83, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Každý členský štát oznámi Komisii do 25. mája 2018 ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny, ktoré sa týchto ustanovení týkajú.

KAPITOLA IX

Ustanovenia o osobitných situáciách spracúvania

Článok 85

Spracúvanie a sloboda prejavu a právo na informácie

1.   Členské štáty právnymi prepismi zosúladia právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.

2.   Pokiaľ ide o spracúvanie vykonávané na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, členské štáty stanovia výnimky alebo odchýlky z kapitoly II (zásady), kapitoly III (práva dotknutej osoby), kapitoly IV (prevádzkovateľ a sprostredkovateľ), kapitoly V (prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám), kapitoly VI (nezávislé dozorné orgány), kapitoly VII (spolupráca a konzistentnosť) a kapitoly IX (osobitné situácie spracúvania údajov), ak sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov so slobodou prejavu a právom na informácie.

3.   Každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijal podľa odseku 2, a bezodkladne oznámi aj všetky následné pozmeňujúce právne predpisy či zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 86

Spracúvanie a prístup verejnosti k úradným dokumentom

Osobné údaje v úradných dokumentoch, ktoré má v držbe orgán verejnej moci alebo verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt na účely splnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme, môže daný orgán alebo subjekt poskytnúť v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu, ktorému orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt podlieha, s cieľom zosúladiť prístup verejnosti k úradným dokumentom s právom na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia.

Článok 87

Spracúvanie národného identifikačného čísla

Členské štáty môžu stanoviť podrobnejšie osobitné podmienky spracúvania národného identifikačného čísla alebo akéhokoľvek iného identifikátora všeobecného uplatnenia. V uvedenom prípade sa národné identifikačné číslo alebo akýkoľvek iný identifikátor všeobecného uplatnenia používajú len v rámci primeraných záruk v súvislosti s právami a slobodami dotknutej osoby podľa tohto nariadenia.

Článok 88

Spracúvanie v súvislosti so zamestnaním

1.   Členské štáty môžu prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd stanoviť konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním, najmä na účely prijatia do zamestnania, plnenia pracovnej zmluvy vrátane plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv, ďalej na účely riadenia, plánovania a organizácie práce, rovnosti a rozmanitosti na pracovisku, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany majetku zamestnávateľa alebo zákazníka, ako aj na účely uplatňovania a využívania práv a výhod súvisiacich so zamestnaním na individuálnom alebo kolektívnom základe, a na účely ukončenia pracovného pomeru.

2.   Uvedené pravidlá zahŕňajú vhodné a osobitné opatrenia na zaistenie ľudskej dôstojnosti, oprávnených záujmov a základných práv dotknutej osoby s osobitným zameraním na transparentnosť spracúvania, prenos osobných údajov v rámci skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti a systémy monitorovania na pracovisku.

3.   Každý členský štát oznámi Komisii do 25. mája 2018 ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 89

Záruky a odchýlky týkajúce sa spracúvania na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely

1.   Na spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely sa v súlade s týmto nariadením vzťahujú primerané záruky pre práva a slobody dotknutej osoby. Uvedenými zárukami sa zaistí zavedenie technických a organizačných opatrení najmä s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady minimalizácie údajov. Uvedené opatrenia môžu zahŕňať pseudonymizáciu, pokiaľ sa týmto spôsobom môžu dosiahnuť uvedené účely. Keď sa uvedené účely môžu dosiahnuť ďalším spracúvaním, ktoré neumožňuje alebo už ďalej neumožňuje identifikovať dotknutú osobu, použije sa na dosiahnutie uvedených účelov daný spôsob.

2.   Keď sa osobné údaje spracúvajú na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely, v práve Únie alebo v práve členského štátu sa môžu stanoviť odchýlky z práv uvedených v článkoch 15, 16, 18 a 21, pričom sa dodržia podmienky a záruky uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ takéto práva pravdepodobne znemožnia alebo závažným spôsobom sťažia dosiahnutie osobitných účelov, a takéto odchýlky sú nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.

3.   Keď sa osobné údaje spracúvajú na účely archivácie vo verejnom záujme, v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve sa môžu stanoviť odchýlky z práv uvedených v článkoch 15, 16, 18, 19, 20 a 21, pričom sa dodržia podmienky a záruky uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ takéto práva pravdepodobne znemožnia alebo závažným spôsobom sťažia dosiahnutie osobitných účelov, a takéto odchýlky sú nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.

4.   Ak spracúvanie uvedené v odsekoch 2 a 3 slúži súčasne aj na iný účel, odchýlky sa vzťahujú iba na spracúvanie na účely uvedené v uvedených odsekov.

Článok 90

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť

1.   Členské štáty môžu prijať osobitné pravidlá stanovujúce právomoci dozorných orgánov stanovené v článku 58 ods. 1 písm. e) a f), pokiaľ ide o prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov, ktorí na základe práva Únie alebo práva členského štátu alebo pravidiel stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podliehajú povinnosti profesijného tajomstva alebo inej rovnocennej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je to potrebné a primerané na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. Uvedené pravidlá sa uplatňujú iba na osobné údaje, ktoré prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ dostali v dôsledku činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť, alebo ich pri tejto činnosti získali.

2.   Každý členský štát oznámi Komisii do 25. mája 2018 pravidlá prijaté podľa odseku 1 a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 91

Existujúce pravidlá ochrany údajov cirkví a náboženských združení

1.   Ak v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia cirkvi a náboženské združenia alebo komunity v niektorom členskom štáte uplatňujú komplexné pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní, tieto pravidlá možno aj naďalej uplatňovať pod podmienkou, že sa zosúladia s týmto nariadením.

2.   Cirkvi a náboženské združenia, ktoré uplatňujú komplexné pravidlá v súlade s odsekom 1 tohto článku, podliehajú dohľadu zo strany nezávislého dozorného orgánu, ktorý môže mať osobitnú povahu, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené v kapitole VI tohto nariadenia.

KAPITOLA X

Delegované akty a vykonávacie akty

Článok 92

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 ods. 8 a článku 43 ods. 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 24. mája 2016.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 12 ods. 8 a v článku 43 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 ods. 8 a článku 43 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 93

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA XI

Záverečné ustanovenia

Článok 94

Zrušenie smernice 95/46/ES

1.   Smernica 95/46/ES sa zrušuje s účinnosťou od 25. mája 2018.

2.   Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Odkazy na Pracovnú skupinu pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenú článkom 29 smernice 95/46/ES, sa považujú za odkazy na Európsky výbor pre ochranu údajov zriadený týmto nariadením.

Článok 95

Vzťah k smernici 2002/58/ES

Týmto nariadením sa fyzickým či právnickým osobám neukladajú dodatočné povinnosti, pokiaľ ide o spracúvanie v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Únii, v prípadoch, keď podliehajú konkrétnym povinnostiam s rovnakým cieľom stanoveným v smernici 2002/58/ES.

Článok 96

Vzťah k dohodám uzavretým v minulosti

Medzinárodné dohody, ktoré zahŕňajú prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, ktoré uzavreli členské štáty pred 24. májom 2016 a ktoré sú v súlade s právom Únie uplatniteľným pred uvedeným dátumom, zostávajú v platnosti až do ich zmeny, nahradenia alebo zrušenia.

Článok 97

Správy Komisie

1.   Komisia do 25. mája 2020 a potom každé štyri roky predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení a preskúmaní tohto nariadenia. Správy sa zverejnia.

2.   V kontexte hodnotení a preskúmaní uvedených v odseku 1 Komisia preskúma najmä uplatňovanie a fungovanie:

a)

kapitoly V o prenose osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám s osobitným zameraním na rozhodnutia prijaté podľa článku 45 ods. 3 tohto nariadenia a rozhodnutia prijaté na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES;

b)

kapitoly VII o spolupráci a konzistentnosti.

3.   Na účely odseku 1 môže Komisia žiadať informácie od členských štátov a dozorných orgánov.

4.   Komisia pri hodnoteniach a preskúmaniach uvedených v odsekoch 1 a 2 zohľadní stanoviská a zistenia Európskeho parlamentu, Rady a iných relevantných subjektov alebo zdrojov.

5.   Komisia v prípade potreby predloží vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia, pričom zohľadní najmä vývoj v oblasti informačných technológií a vychádza z aktuálneho stavu pokroku v informačnej spoločnosti.

Článok 98

Preskúmanie iných právnych aktov Únie týkajúcich sa ochrany údajov

Komisia podľa potreby predloží legislatívne návrhy s cieľom zmeniť iné právne akty Únie týkajúce sa ochrany osobných údajov, aby sa zaistila jednotná a konzistentná ochrana fyzických osôb pri spracúvaní. To sa týka najmä pravidiel ochrany fyzických osôb pri spracúvaní inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a voľného pohybu takýchto údajov.

Článok 99

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 25.mája 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. apríla 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

J.A. HENNIS-PLASSCHAERT


(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 127.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 8. apríla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(5)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov a malých a stredných podnikov (C(2003) 1422) (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (pozri stranu 89 tohto úradného vestníka).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(10)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(17)  Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).


Top