EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015R1017

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície

OJ L 169, 1.7.2015, p. 1–38 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 01/01/2021

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/1017/oj

1.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/1017

z 25. júna 2015

o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172 a 173, článok 175 tretí odsek a článok 182 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Hospodárska a finančná kríza spôsobila, že v Únii došlo k zníženiu miery investícií. Od vyvrcholenia krízy v roku 2007 poklesol objem investícií približne o 15 %. Únia trpí najmä nedostatkom investícií v dôsledku fiškálnych obmedzení platiacich pre členské štáty a pomalého rastu, čo vedie k neistote na trhoch v súvislosti s hospodárskou budúcnosťou. Uvedený nedostatok investícií, ktorý je osobitne kritický v členských štátoch najviac zasiahnutých krízou, spomalil oživenie hospodárstva a negatívne ovplyvňuje vytváranie pracovných miest, vyhliadky na dlhodobý rast a konkurencieschopnosť, čo potenciálne bráni dosiahnutiu zámerov a cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Je potrebné posilniť príťažlivosť investovania v Európe a do infraštruktúry modernej znalostnej ekonomiky.

(2)

Na vystúpenie z tohto bludného kruhu, ktorý vznikol v dôsledku nedostatku investícií a rastúcich rozdielov medzi regiónmi, a na posilnenie dôvery v hospodárstvo Únie sú potrebné komplexné opatrenia, pričom stimuly na vytváranie prostredia podnecujúceho investície v členských štátoch by mohli podporiť oživenie hospodárstva. Spolu s obnoveným podnetom na investičné financovanie predstavujú účinné a hospodársky a sociálne udržateľné štrukturálne reformy ako aj fiškálna zodpovednosť prostriedok na vytvorenie účinného kolobehu, v rámci ktorého investičné projekty pomáhajú podporovať zamestnanosť a dopyt a vedú k trvalému znižovaniu produkčnej medzery, ako aj k zvyšovaniu rastového potenciálu. Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) posilnený príspevkami členských štátov musí byť doplnkom celkovej stratégie na zvýšenie konkurencieschopnosti Únie a prilákanie investícií.

(3)

S cieľom maximalizovať vplyv EFSI na zamestnanosť by členské štáty mali pokračovať v prijímaní účinných a hospodársky a sociálne udržateľných štrukturálnych reforiem, ako aj ďalších iniciatív, ako sú programy odbornej prípravy a aktívne politiky na trhu práce, podpora podmienok na vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest a investície do cielených sociálnych politík v súlade s balíkom o sociálnych investíciách z roku 2013. Členské štáty by okrem toho mali uskutočňovať ďalšie činnosti, ako sú prispôsobené programy odbornej prípravy s cieľom zosúladiť zručnosti pracovníkov s potrebami odvetví využívajúcich EFSI, podnikateľské služby šité na mieru pre podniky s cieľom pripraviť ich na expanziu a vytváranie väčšieho množstva pracovných miest, ako aj podpora začínajúcich podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb.

(4)

Prostredníctvom iniciatívy pre globálnu infraštruktúru uznala skupina G20 dôležitosť investícií pri posilňovaní dopytu a zvyšovaní produktivity a rastu a zaviazala sa vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre vyššie úrovne investícií.

(5)

Únia počas hospodárskej a finančnej krízy vynakladala úsilie na podporu rastu, a to najmä prostredníctvom iniciatív stanovených v stratégii Európa 2020, ktorou sa zaviedol prístup presadzujúci inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj prostredníctvom európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Aj Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) posilnila svoju úlohu pri podnecovaní a podpore investícií v rámci Únie, čiastočne prostredníctvom navýšenia kapitálu v januári 2013. V záujme zabezpečenia toho, aby sa primerane riešili investičné a makroekonomické potreby Únie a aby sa likvidita, ktorá je k dispozícii na trhu, využívala efektívne a podporovalo sa jej smerovanie do financovania životaschopných investičných projektov, sú potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Dňa 15. júla 2014 predložil vtedy čerstvo zvolený predseda Komisie Európskemu parlamentu politické usmernenia pre budúcu Komisiu. Uvedené politické usmernenia obsahovali výzvu na mobilizáciu „až 300 miliárd EUR v podobe dodatočných verejných a súkromných investícií do reálnej ekonomiky počas nasledujúcich troch rokov“ na stimuláciu investícií s cieľom vytvoriť pracovné miesta.

(7)

Komisia vydala 26. novembra 2014 oznámenie s názvom „Investičný plán pre Európu“ (ďalej len „investičný plán“), v ktorom sa počíta so zriadením EFSI, transparentného portálu investičných projektov na úrovni Únie (ďalej len „Európsky portál investičných projektov“) a centra investičného poradenstva (ďalej len „Európske centrum investičného poradenstva“) a zdôrazňuje sa program zameraný na odstránenie prekážok brániacich investíciám a dobudovanie vnútorného trhu.

(8)

Európska rada dospela 18. decembra 2014 k záveru, že „posilnenie investícií a riešenie zlyhania trhu v Európe je kľúčovou politickou výzvou“ a že „nový dôraz na investície v spojení so záväzkom členských štátov, že zintenzívnia štrukturálne reformy a uskutočnia fiškálnu konsolidáciu priaznivú pre rast, bude základom rastu a zamestnanosti v Európe“. Európska rada vyzvala na „zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v skupine EIB s cieľom mobilizovať v rokoch 2015 až 2017 nové investície vo výške 315 miliárd EUR“ a vyzvala skupinu EIB, aby „s použitím vlastných finančných prostriedkov začala vykonávať činnosti od januára 2015“. Európska rada taktiež zdôraznila, „že EFSI bude komplementárny a dodatočný k prebiehajúcim programom EÚ a tradičným činnostiam EIB“.

(9)

Komisia vydala 13. januára 2015 oznámenie s názvom „Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“ s podrobnosťami o tom, ako bude uplatňovať uvedené pravidlá.

(10)

Komisia 24. júna 2015 vyhlásila, že „bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú klasifikované v rámci verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do EFSI alebo tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem za účasti viacerých krajín zriadených na účely realizácie investičného plánu sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (4) a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (5)“.

(11)

EFSI by mal byť súčasťou komplexnej stratégie zameranej na odstránenie neistoty, ktorá sprevádza verejné a súkromné investície, a na zníženie investičných medzier v Únii. Stratégia má tri piliere: mobilizácia financií pre investície, dosiahnutie toho, aby investície skončili v reálnej ekonomike a zlepšenie investičného prostredia v Únii. Stratégia by mala podporiť konkurencieschopnosť a oživenie hospodárstva a mala by byť komplementárna s cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v celej Únii. EFSI by sa mal vnímať ako doplnok všetkých ostatných opatrení potrebných na zníženie investičných medzier v Únii a – vo funkcii záručného fondu – ako stimul pre nové investície.

(12)

Investičné prostredie v Únii by sa malo zlepšiť tým, že sa odstránia prekážky brániace investíciám, zabezpečí sa, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe toho, či je riadenie projektov súkromné alebo verejné, posilní sa vnútorný trh a zlepší sa predvídateľnosť regulácie. Komisia v oznámení s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2015: Nový začiatok“ oznámila, že „zníženie regulačnej záťaže, avšak pri zachovaní vysokej úrovne sociálnej ochrany, ochrany zdravia a životného prostredia a možnosti výberu pre spotrebiteľov“ bola politickou prioritou, a že „pravidlá prepracujeme tak, aby sme zabezpečili, že budú prispievať k programu Zamestnanosť a rast“. Komisia a členské štáty by mali bezodkladne začať pracovať na uvedenej úlohe. Práca EFSI a investície v celej Únii vo všeobecnosti by mali mať prospech z uvedenej sprievodnej práce.

(13)

Účelom EFSI by mala byť pomoc pri riešení ťažkostí s financovaním a realizáciou strategických, transformačných a produktívnych investícií s vysokou pridanou hospodárskou, environmentálnou a spoločenskou hodnotou, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov politík Únie, ako sú ciele stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (6), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (8) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (9). Mal by sa zameriavať na poskytnutie okamžitej podpory hospodárstvu Únie a na zlepšenie prístupu k financovaniu a konkurencieschopnosti podnikov a iných subjektov s osobitným zameraním na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s cieľom znížiť úroveň nezamestnanosti a podporiť rast v Únii.

EFSI by mal preto podporovať strategické investície, ako sú, ale nie výlučne, projekty spoločného záujmu, ktorých cieľom je dobudovať vnútorný trh v odvetviach dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry vrátane dopravných a energetických prepojení a digitálnej infraštruktúry; rozširovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšovať energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov; rozvíjať a modernizovať odvetvie energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie; a prispievať k udržateľnému rozvoju uvedených odvetví a využívať možné synergie medzi nimi. Uvedené investície by mali zahŕňať aj projekty spoločného záujmu v oblasti rozvoja miest a vidieka a sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia a prírodných zdrojov; projekty, ktoré posilňujú vedeckú a technologickú základňu Únie a podporujú prínosy pre spoločnosť, ako aj lepšie využitie ekonomického a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácií, výskumu a technologického rozvoja vrátane výskumnej infraštruktúry a pilotných a demonštračných prostriedkov; a projekty týkajúce sa ľudského kapitálu, kultúry a zdravia. Trhové stimuly a doplnkovosť, ktorú poskytne EFSI, by mali zaručovať, že EFSI sa sústredí na sociálne a ekonomicky životaschopné projekty bez akejkoľvek predbežnej odvetvovej alebo regionálnej alokácie najmä s cieľom riešiť rozsiahle investičné potreby alebo zlyhania trhu.

EFSI by mal mať zároveň možnosť podporiť ekologicky dobré projekty a byť prospešný pre priemyselné odvetvia a technológie s vysokým rastovým potenciálom a prispievať k prechodu na ekologické a udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Prekonaním súčasných investičných ťažkostí Únie a znížením regionálnych rozdielov by cieľom EFSI mala byť snaha prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti, výskumného a inovačného potenciálu Únie a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k podpore prechodu charakterizovaného efektívnym využívaním energie a zdrojov, a to aj pokiaľ ide o transformáciu infraštruktúry, na udržateľné obehové hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch prostredníctvom vytvárania stabilných a spravodlivo odmeňovaných pracovných miest. EFSI by sa mal zameriavať na projekty akéhokoľvek rozsahu, ktoré podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest, krátko-, stredno- a dlhodobo udržateľný rast a konkurencieschopnosť, najmä tam, kde takéto projekty predstavujú najvyšší prírastok hodnoty, čím prispievajú k dosiahnutiu cieľov politík Únie v súlade s článkom 9 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a článkom 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v tomto nariadení by mal EFSI prispievať k dosahovaniu cieľov stanovených v článkoch 170, 173 a 179 ZFEÚ a článku 194 ods. 1 ZFEÚ.

(14)

EFSI by mal podporovať projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Investície podporované v rámci EFSI by mali prispievať k plneniu existujúcich programov a politík Únie a dosahovaniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Mali by podporovať vykonávanie záverov Európskej rady zo 17. júna 2010.

(15)

EFSI by mal podporovať projekty v oblasti rozvoja odvetvia energetiky. V oznámení s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ Komisia zdôraznila význam energetickej efektívnosti ako samostatného zdroja energie a jasne uviedla, že EFSI „poskytuje príležitosť na pritiahnutie veľkých investícií do renovácie budov“. Uznáva sa, že investície do energetickej efektívnosti vytvoria do dvoch miliónov pracovných miest do roku 2020 a potenciálne ďalšie dva milióny pracovných miest do roku 2030. Aby sa zabezpečilo, že EFSI splní svoj účel mobilizácie súkromných investícií, zabezpečenia pracovných miest, podpory odolného hospodárskeho rozvoja a zníženia makroekonomických nerovnováh, je potrebné osobitné zameranie na energetickú efektívnosť. EFSI by mal podporovať projekty v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky, klímy a efektívnosti stanovenými v stratégii Európa 2020 a v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktoré sú zamerané na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(16)

EFSI by mal podporovať projekty v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry a vybavenia a inovačných technológií pre dopravu. Podpora dopravnej infraštruktúry z EFSI by mala prispievať k cieľom nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 vytváraním novej infraštruktúry alebo poskytovaním chýbajúcej infraštruktúry, ako aj modernizáciou a renováciou jestvujúcich zariadení, pričom sa umožní financovanie operácií v oblasti výskumu a inovácií v uvedenom odvetví. Osobitná pozornosť by sa mala venovať synergickým projektom posilňujúcim prepojenia medzi odvetviami dopravy, telekomunikácií a energetiky, ako aj projektom inteligentnej a udržateľnej mestskej dopravy.

(17)

EFSI by mal poskytovať finančnú podporu subjektom, ktoré majú najviac 3 000 zamestnancov, s osobitným dôrazom na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Zlepšený prístup k financovaniu by mal byť obzvlášť prínosný pre MSP vrátane zakladania začínajúcich a osamostatnených podnikov z univerzít, podniky sociálneho hospodárstva a neziskové organizácie.

(18)

EFSI by mal podporovať projekty rozvoja a zavádzania informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) vrátane projektov spoločného záujmu, ktoré sú zamerané na dobudovanie vnútorného trhu v oblasti telekomunikácií a digitálnej infraštruktúry.

(19)

EFSI by mal podporovať projekty v oblastiach životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, a to aj v oblasti prírodných zdrojov.

(20)

EFSI by mal podporovať projekty v oblastiach ľudského kapitálu, kultúry a zdravia vrátane projektov v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja schopností v oblasti IKT a digitálneho vzdelávania, ako aj projekty v kultúrnom a tvorivom odvetví, v cestovnom ruchu a sociálnych oblastiach. Pri investíciách do uvedených oblastí by sa mal uplatňovať celostný prístup, ktorý v každom prípade náležite rešpektuje skutočnú hodnotu vzdelávania a kultúry.

(21)

Mnohé MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou v celej Únii potrebujú pomoc, aby dokázali prilákať trhové financovanie, a to najmä pokiaľ ide o investície, s ktorými sa spája vyšší stupeň rizika. EFSI by mal uvedeným subjektom pomôcť prekonať nedostatok kapitálu, zlyhania trhu a finančnú fragmentáciu, ktoré vedú k nerovnosti podmienok v rámci Únie, tým, že EIB a Európskemu investičnému fondu (ďalej len „EIF“), ako aj národným podporným bankám alebo inštitúciám, investičným platformám alebo fondom umožní poskytovať priame a nepriame kapitálové injekcie, záruky za vysoko kvalitnú sekuritizáciu úverov a iné produkty, ktoré sú určené na plnenie cieľov EFSI.

(22)

EFSI sa má zriadiť v rámci EIB. Činnosť EFSI v oblasti poskytovania financií MSP, malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a iným subjektom sa má vykonávať najmä prostredníctvom EIF.

(23)

EFSI by mal podporovať širokú škálu finančných produktov vrátane vlastného kapitálu, dlhu a záruk, aby čo najlepšie naplnil potreby príslušného projektu. Takáto široká škála produktov by mala EFSI umožniť, aby sa prispôsobil potrebám trhu a zároveň podporil súkromné investície do projektov. EFSI by nemal byť náhradou za súkromné trhové financovanie alebo produkty, ktoré poskytujú národné podporné banky alebo inštitúcie, ale namiesto toho by mal byť katalyzátorom súkromného financovania tým, že bude riešiť zlyhania trhu, aby sa zabezpečilo najúčinnejšie a najstrategickejšie využívanie verejných finančných prostriedkov, a tiež by mal byť prostriedkom ďalšieho zlepšovania súdržnosti v celej Únii.

(24)

S cieľom lepšej ochrany a získania komerčných a hospodárskych prínosov z iniciatív spolufinancovaných Úniou by účastníci projektov EFSI mali podľa možnosti dodržiavať súbor pravidiel stanovených v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu 2014 – 2020, stanovený v nariadení (EÚ) č. 1291/2013, pokiaľ ide o využívanie a šírenie výsledkov projektov vrátane ich ochrany prostredníctvom duševného vlastníctva.

(25)

Vplyv EFSI na vytváranie pracovných miest a podľa možnosti ich kvalitu by sa mal systematicky monitorovať prostredníctvom každoročného súhrnného hodnotenia výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií EIB podporovaných na základe tohto nariadenia.

(26)

EFSI by mal zabezpečovať doplnkovosť prostredníctvom podpory riešenia zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a podpory operácií, ktoré by sa neboli mohli prostredníctvom EIB, EIF alebo existujúcich finančných nástrojov Únie vykonať bez podpory z EFSI v období, počas ktorého sa môže využiť záruka ustanovená podľa tohto nariadenia (záruka EÚ), alebo by sa neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu. Na uvedený účel by sa EFSI mal zvyčajne zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom, než majú projekty podporované bežnými operáciami EIB.

(27)

EFSI by sa mal zameriavať na investície, pri ktorých sa očakáva, že budú ekonomicky životaschopné a technicky uskutočniteľné na základe analýzy nákladov a prínosov vykonanej podľa noriem Únie. Investície by mali zároveň spĺňať osobitné požiadavky na financovanie z EFSI.

(28)

EFSI by sa mal zameriavať na investície s určitým stupňom primeraného rizika, ktoré je zvyčajne vyššie ako v prípade bežných operácií EIB, no ktoré sú zároveň v súlade s politikami Únie vrátane cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania kvalitných pracovných miest a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a spĺňajú osobitné požiadavky na financovanie z EFSI.

(29)

EFSI by mal byť vybavený vhodnou riadiacou štruktúrou, ktorej funkcia by mala byť primeraná jeho výlučnému účelu spočívajúcemu v zabezpečení náležitého využívania záruky EÚ. Uvedená riadiaca štruktúra by mala pozostávať z riadiacej rady, generálneho riaditeľa a investičného výboru. Nemala by zasahovať do rozhodovania EIB ani ho narúšať a ani by nemala nahrádzať riadiace orgány EIB. Riadiaca rada by mala najmä stanoviť strategickú orientáciu EFSI a pravidlá potrebné na jeho fungovanie. Generálny riaditeľ by mal byť zodpovedný za každodenné riadenie EFSI a mal by vykonávať prípravnú činnosť pre zasadnutia investičného výboru.

(30)

Investičný výbor by mal prijímať rozhodnutia o využívaní záruky EÚ na potenciálne projekty a na operácie s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami alebo investičnými platformami transparentným a nezávislým spôsobom. Investičný výbor by mal byť zložený z ôsmich nezávislých expertov zastupujúcich široké spektrum odborných znalostí, ako sa uvádzajú v tomto nariadení, a z generálneho riaditeľa. Investičný výbor by mal podliehať riadiacej rade, ktorá by mala dohliadať na plnenie cieľov EFSI a priebežne monitorovať dodržiavanie ich povinností podľa tohto nariadenia členmi investičného výboru.

(31)

Aby EFSI mohol podporovať investície, Únia by mala poskytnúť záruku EÚ, ktorá by nikdy nemala presiahnuť 16 000 000 000 EUR. Keď sa táto záruka poskytne na báze portfólií, jej krytie by malo byť zhora obmedzené v závislosti od druhu nástroja, ako je dlhový nástroj, kapitálový nástroj alebo záruka, ako percentuálny podiel objemu portfólia nesplatených záväzkov. Očakáva sa, že keď sa záruka EÚ skombinuje s 5 000 000 000 EUR, ktoré má poskytnúť EIB, podpora z EFSI by mala vygenerovať dodatočné investície EIB a EIF vo výške 60 800 000 000 EUR. Suma 60 800 000 000 EUR podporená z EFSI by mala podľa očakávaní počas troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ďalej vygenerovať v Únii investície v celkovej výške 315 000 000 000 EUR. Účasť členských štátov na vykonávaní investičného plánu je žiaduca na zvýšenie jeho vplyvu. Záruky súvisiace s projektmi, ktoré sa dokončia bez uplatnenia záruky, by mali byť k dispozícii na podporu nových operácií.

(32)

Komisia by do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu nezávislé hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia. V správe by sa malo uviesť, či EFSI dosahuje svoje ciele a či je opodstatnený osobitný program podporujúci investície v Únii. V správe by sa malo posúdiť najmä plnenie všeobecných cieľov stanovených v tomto nariadení, mobilizácia súkromného kapitálu, ako aj doplnkovosť poskytovaná zo strany EFSI, rizikový profil operácií podporovaných z EFSI a makroekonomický dosah EFSI vrátane jeho vplyvu na rast a zamestnanosť. Ak sa v správe dospeje k záveru, že zachovanie programu podporujúceho investície je opodstatnené, Komisia by mala podľa potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu tohto nariadenia, najmä s cieľom stanoviť nové investičné obdobie a zabezpečiť pokračovanie investícií a primerané financovanie. Ak sa v správe dospeje k záveru, že EFSI nedosahuje svoje ciele a zachovanie programu podporujúceho investície nie je opodstatnené, Komisia by mala podľa potreby predložiť návrh na zabezpečenie hladkého ukončenia fungovania EFSI, pričom sa zachová záruka EÚ pre operácie, ktoré už boli schválené podľa tohto nariadenia.

(33)

EIB bude financovať operácie EFSI prostredníctvom svojich trhových emisií. Európska centrálna banka oznámila svoje rozhodnutie zahrnúť dlhopisy EIB do zoznamu dlhopisov oprávnených na nákup v rámci jej programu nákupu vo verejnom sektore.

(34)

Aby sa počiatočný cieľ 315 000 000 000 EUR dosiahol za čo najkratšiu dobu, národné podporné banky alebo inštitúcie a investičné platformy a fondy s podporou záruky EÚ by mali zohrávať poprednú úlohu pri identifikovaní životaschopných projektov, navrhovaní a vo vhodných prípadoch spájaní projektov a lákaní potenciálnych investorov. V uvedenom kontexte by sa malo umožniť vytváranie platforiem za účasti viacerých krajín na podporu cezhraničných projektov alebo skupiny projektov vo viacerých členských štátoch.

(35)

Investičné platformy môžu podľa potreby spájať spoluinvestorov, verejné orgány, odborníkov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumné inštitúcie, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a iných relevantných aktérov na úrovni Únie, národnej a regionálnej úrovni.

(36)

Aby sa umožnilo ďalšie zvyšovanie jeho zdrojov, účasť na EFSI by mala byť otvorená pre tretie strany vrátane členských štátov. Iné tretie strany, ako sú regionálne vlády, národné podporné banky alebo inštitúcie, regionálne banky alebo verejné agentúry vo vlastníctve alebo pod kontrolou členských štátov, subjekty zo súkromného sektora a subjekty mimo Únie, by tiež mali mať možnosť prispievať priamo do EFSI so súhlasom riadiacej rady. Účasť tretej strany na EFSI by nemala na uvedenú tretiu stranu preniesť členstvo v riadiacej rade ani žiadne iné právo v súvislosti s riadiacou štruktúrou EFSI.

(37)

Týmto nariadením by sa subjektom, ktoré riadia projekty v Únii, nemalo brániť v nadväzovaní alebo posilňovaní spolupráce s partnermi z tretích krajín.

(38)

EFSI by mal mať možnosť podporovať súkromné štruktúry fondov, ako sú európske dlhodobé investičné fondy (ďalej len „EDIF“). EDIF, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 (10) sa zameriavajú na dlhodobé triedy aktív, čo im umožňuje zohrávať úlohu doplnkového nástroja na poskytovanie verejných alebo súkromných/verejných investícií do širšieho hospodárstva. Vzhľadom na ich investičné politiky môžu EDIF plniť svoju určenú úlohu ako prioritný nástroj na naplnenie investičného plánu. Komisia by mala stanoviť ako prioritu a zefektívniť svoje procesy v súvislosti so všetkými žiadosťami EDIF o financovanie z EIB.

(39)

Tretie strany by mali mať možnosť spolufinancovať projekty spolu s EFSI buď jednotlivo alebo prostredníctvom investičných platforiem.

(40)

V záujme mobilizácie investícií na národnej a regionálnej úrovni by EIB mala mať možnosť poskytnúť záruku v rámci protizáruky záruky EÚ národným podporným bankám alebo inštitúciám, investičným platformám alebo fondom, a to podľa potreby s cieľom dosiahnuť kapitálovú úľavu. Takéto operácie by sa mali považovať za operácie EFSI.

(41)

Vzhľadom na všeobecný cieľ zabezpečiť regulačné prostredie priaznivé pre investície a vzhľadom na skutočnosť, že aktíva infraštruktúry sú z hľadiska neplnenia a vymáhania veľmi spoľahlivé a že financovanie infraštruktúrnych projektov možno považovať za spôsob diverzifikácie portfólií aktív inštitucionálnych investorov, by sa zaobchádzanie s investíciami do infraštruktúry, ako je v súčasnosti stanovené v príslušných prudenciálnych právnych predpisoch Únie, malo znova preskúmať.

(42)

EFSI by mal dopĺňať prebiehajúce regionálne a národné programy a programy Únie, ako aj existujúce operácie a činnosti EIB, a mal by k nim byť doplnkový. V uvedenej súvislosti by sa malo v rámci súčasných pravidiel podporiť plné využitie všetkých existujúcich a pridelených prostriedkov Únie. Za predpokladu, že sú splnené všetky relevantné kritériá oprávnenosti, by mali mať členské štáty možnosť využiť akýkoľvek typ financovania zo strany Únie na to, aby prispeli k financovaniu oprávnených projektov, ktoré sú podporené zárukou EÚ, a na podporu národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov. Flexibilita uvedeného prístupu by mala maximalizovať potenciál na prilákanie investorov do investičných oblastí, na ktoré sa zameriava EFSI.

(43)

Členské štáty by mali mať možnosť využívať európske štrukturálne a investičné fondy na to, aby prispievali k financovaniu oprávnených projektov, ktoré sú podporené zárukou EÚ, v súlade s cieľmi, zásadami a pravidlami podľa právneho rámca uplatniteľného na tieto fondy, a najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (11) a s dohodami o partnerstve. Komisia by mala mať možnosť poskytnúť usmernenia, aby sa zabezpečilo, že kombinácia využitia nástrojov Únie a financovania zo strany EIB v rámci záruky EÚ umožní primeranú úroveň komplementárnosti a synergie.

(44)

Vzhľadom na naliehavú potrebu konať v rámci Únie môžu EIB a EIF v priebehu roka 2015 a do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, uzavretia dohody o EFSI a prvého vymenovania všetkých členov investičného výboru a generálneho riaditeľa financovať dodatočné projekty mimo svojho obvyklého profilu. S cieľom maximalizovať prínos opatrení stanovených v tomto nariadení by malo byť možné, aby takéto dodatočné projekty boli zahrnuté do rozsahu záručného krytia EÚ v prípade, že spĺňajú vecné kritériá stanovené v tomto nariadení.

(45)

Operácie financovania a investičné operácie EIB podporované z EFSI by sa mali riadiť v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB, a to aj pomocou vhodných kontrolných opatrení a opatrení prijatých s cieľom predchádzať daňovým únikom, ako aj v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvora audítorov vrátane trojstrannej dohody medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou z 27. októbra 2003.

(46)

Vzhľadom na to, že audítorská činnosť Dvora audítorov predstavuje dôležitý základ pre postup udelenia absolutória uvedený v článku 319 ZFEÚ, pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa malo zaručiť úplné dodržiavanie práv Dvora audítorov v oblasti auditu ustanovených v článku 287 ZFEÚ.

(47)

EIB by mala pravidelne vyhodnocovať operácie podporované z EFSI s cieľom posúdiť ich relevantnosť, výsledky a vplyv vrátane ich doplnkovosti a pridanej hodnoty, ako aj s cieľom identifikovať aspekty, ktoré by mohli zlepšiť budúce činnosti, a podávať o týchto operáciách správy. Takéto hodnotenia a správy by sa mali zverejňovať a mali by prispievať k zodpovednosti a analýze udržateľnosti.

(48)

Pri vykonávaní investičných usmernení a ďalších relevantných pravidiel podľa tohto nariadenia by mal investičný výbor plne zohľadňovať potrebu predchádzať akejkoľvek diskriminácii, najmä pokiaľ ide o prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Osobitne by mal zohľadňovať rodovú rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

(49)

Popri operáciách financovania a investičných operáciách, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom EFSI, by sa malo vytvoriť Európske centrum investičného poradenstva (ďalej len „EIAH“). EIAH by malo poskytovať posilnenú podporu pre vypracúvanie a prípravu projektov v celej Únii, stavajúc na odborných znalostiach Komisie, EIB, národných podporných bánk alebo inštitúcií a riadiacich orgánov európskych štrukturálnych a investičných fondov. Malo by sa vytvoriť jednotné kontaktné miesto pre otázky týkajúce sa technickej pomoci pre investície v rámci Únie a mala by sa posilniť technická pomoc poskytovaná predkladateľom projektov na miestnej úrovni. Nové služby poskytované zo strany EIAH by mali dopĺňať služby, ktoré sa už poskytujú v rámci iných programov Únie tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k ovplyvneniu úrovne a kapacity podpory poskytovanej v rámci týchto programov. Uvedené dodatočné služby by sa mali zodpovedajúco financovať. EIAH by malo poskytovať bezplatné odborné poradenstvo pre verejných predkladateľov projektov, aby sa zaručil spravodlivý prístup k financovaniu z EFSI v celej Únii. EIAH by malo podľa možnosti úzko spolupracovať s podobnými štruktúrami na národnej, regionálnej alebo nižšej ako národnej úrovni. Poplatky účtované MSP za technickú pomoc poskytovanú zo strany EIAH nad rámec existujúcich programov Únie by sa mali obmedziť na jednu tretinu nákladov na túto pomoc. EIB by tiež mala do 1. septembra 2016 a potom každoročne predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o poplatkoch, ktoré prijala, a službách, ktoré poskytlo EIAH, aby sa umožnilo účinné posúdenie potrieb financovania v rámci ročného stropu 20 000 000 EUR.

(50)

EIAH by malo stavať predovšetkým na osvedčených postupoch v rámci existujúcich programov, ako sú ELENA (Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie), EEEF (Európsky fond pre energetickú účinnosť), JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky), JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch), JESSICA (Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach) a JASMINE (Spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe).

(51)

S cieľom pokryť riziká súvisiace so zárukou EÚ pre EIB by sa mal zriadiť záručný fond (ďalej len „záručný fond“). Záručný fond by sa mal vytvoriť z postupných platieb zo všeobecného rozpočtu Únie. Do záručného fondu by následne mali plynúť aj príjmy z projektov využívajúcich podporu EFSI a sumy vymožené od dlžníkov v omeškaní, keď záručný fond už vyplatil záruku poskytnutú pre EIB. Akýkoľvek prebytok v záručnom fonde vyplývajúci z úpravy cieľovej sumy alebo z odmien prekračujúcich cieľovú sumu po plnom obnovení záruky EÚ na jej počiatočnú výšku 16 000 000 000 EUR by sa mal vrátiť do všeobecného rozpočtu Únie ako interný pripísaný príjem s cieľom doplniť akékoľvek rozpočtové riadky, ktoré sa použili ako zdroj presunu prostriedkov do záručného fondu.

(52)

Záručný fond má pre všeobecný rozpočet Únie poskytovať vankúš likvidity chrániaci pred stratami, ktoré EFSI vzniknú pri dosahovaní jeho cieľov. Zo skúseností s povahou investícií, ktoré má EFSI podporovať, vyplýva, že úroveň zdrojov v záručnom fonde by mala predstavovať pomer 50 % z celkových záručných záväzkov EÚ.

(53)

Všetky platby do záručného fondu a rozpočtové rozhodnutia inak súvisiace s fungovaním EFSI by mali byť plne v súlade s podmienkami viacročného finančného rámca a schválené Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom ročného rozpočtového postupu.

(54)

S cieľom čiastočne financovať príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie by sa mali znížiť dostupné finančné krytia programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy, stanovené v nariadení (EÚ) č. 1316/2013.

(55)

V Únii existuje značné množstvo potenciálne životaschopných projektov z hospodárskeho a technického hľadiska, ktoré nie sú financované z dôvodu neistoty a netransparentnosti spájanej s takýmito projektmi. Často je dôvodom skutočnosť, že súkromní investori o projektoch nevedia alebo nemajú dostatočné informácie na posúdenie investičných rizík, vrátane regulačných rizík. Komisia by mala s podporou EIB presadzovať vytvorenie transparentného portálu súčasných a budúcich projektov v Únii, ktoré sú vhodné na investovanie (ďalej len „Európsky portál investičných projektov“ – „EIPP“). EIPP by mal zabezpečovať, aby sa verejnosti pravidelne a štruktúrovaným spôsobom sprístupňovali informácie o investičných projektoch s cieľom zabezpečiť, aby investori mali prístup k spoľahlivým a transparentným informáciám, a to s náležitým zreteľom na ochranu obchodných tajomstiev.

(56)

Členské štáty by v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi mali mať možnosť prispievať k vytvoreniu a riadeniu EIPP aj poskytovaním informácií o investičných projektoch na ich území Komisii. Pred zriadením EIPP by Komisia mala za účasti EIB uskutočniť náležité konzultácie s členskými štátmi, expertmi a zainteresovanými stranami o zásadách a usmerneniach pre zahrnutie projektov do EIPP vrátane mechanizmov na zabránenie uverejneniu projektov, ktoré by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, a o vzore na uverejňovanie informácií o jednotlivých projektoch.

(57)

EIPP by mal zahŕňať projekty z celej Únie na účely zviditeľnenia pre investorov a na informačné účely. Malo by byť možné zahrnúť projekty, ktoré majú šancu byť plne financované súkromným sektorom alebo pomocou iných nástrojov poskytovaných na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni. Zaradenie projektu do EIPP by nemalo znamenať ani vylučovať žiadnu verejnú finančnú podporu, či už na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni.

(58)

S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči európskym občanom by EIB mala Európskemu parlamentu a Rade pravidelne predkladať správy o dosiahnutom pokroku, vplyve a operáciách EFSI, najmä čo sa týka doplnkovosti operácií vykonávaných v rámci EFSI v porovnaní s bežnými operáciami EIB vrátane osobitných činností. Na žiadosť Európskeho parlamentu by sa predseda riadiacej rady a generálny riaditeľ mali zúčastňovať na vypočutiach a odpovedať na otázky v stanovenej lehote. Komisia by mala pravidelne podávať správy o situácii záručného fondu.

(59)

S cieľom uľahčiť promptné a pružné prispôsobenie nepodstatných prvkov investičných usmernení stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu trhovým podmienkam a investičnému prostrediu v Únii alebo jej častiach by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príslušných častí uvedených investičných usmernení bez toho, aby úplne vypustila niektorý z oddielov uvedených usmernení. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ktorú má investičný výbor používať na zaručenie nezávislého a transparentného posúdenia potenciálneho a skutočného použitia záruky EÚ. Vzhľadom na jedinečnú povahu EFSI a ústrednú úlohu EIB v jeho zriadení je vhodné, aby Komisia udržiavala úzky dialóg s EIB v súvislosti s prijímaním hodnotiacej tabuľky a akýmikoľvek úpravami investičných usmernení a hodnotiacej tabuľky. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(60)

Jedinečné charakteristiky EFSI si vyžadujú výnimočné úsilie, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti delegovaného aktu, ktorým sa prvýkrát stanovuje hodnotiaca tabuľka. Zároveň by malo byť zaručené účinné právo Európskeho parlamentu a Rady vzniesť námietku, ako sa stanovuje v tomto nariadení v súlade s článkom 290 ods. 2 ZFEÚ. Preto by lehota na vznesenie námietky proti delegovanému aktu, ktorým sa prvýkrát stanovuje hodnotiaca tabuľka, mala výnimočne byť tri týždne, pričom na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa môže predĺžiť o tri týždne. Komisia by mala zohľadniť túto lehotu na vznesenie námietky, ako aj postupy v Európskom parlamente a Rade, pokiaľ ide o dátum postúpenia uvedeného delegovaného aktu.

(61)

Úrovne oceňovania operácií EFSI by mali byť v súlade so zásadami EIB v oblasti oceňovania a mali by náležite zohľadňovať zlyhania trhu a medzery na trhu a potrebu stimulovať dodatočné investície. Príjmy EFSI pridelené na záruku EÚ by mali prispievať k rozpočtovému krytiu záruky EÚ.

(62)

Komisia a EIB by mali uzavrieť dohodu, v ktorej spresnia podmienky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa ich riadenia EFSI. Uvedená dohoda by nemala zasahovať do právomocí zákonodarcu Únie, rozpočtového orgánu alebo EIB, ako sú stanovené v zmluvách, a mala by sa preto obmedziť na prvky predovšetkým technickej a administratívnej povahy, ktoré, aj keď nie sú podstatné, sú potrebné na účinné vykonávanie EFSI.

(63)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to podpora investícií v Únii a zabezpečenie zlepšeného prístupu subjektov k financovaniu, nie je možné, pokiaľ ide o finančné obmedzenia týkajúce sa investícií, uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rôznorodosti ich fiškálnej kapacity na financovanie investícií, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“), záruka EÚ a záručný fond EÚ. Okrem toho sa týmto nariadením zriaďuje Európske centrum investičného poradenstva (ďalej len „EIAH“) a Európsky portál investičných projektov (ďalej len „EIPP“).

2.   Na účely odseku 1 sa v tomto nariadení Komisii ukladá, aby uzavrela dohodu s Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) o EFSI a dohodu s EIB o zriadení EIAH.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„dohoda o EFSI“ je právny nástroj, ktorým Komisia a EIB spresnia podmienky riadenia EFSI ustanovené v tomto nariadení;

2)

„dohoda o EIAH“ je právny nástroj, ktorým Komisia a EIB spresnia podmienky implementácie EIAH stanovené v tomto nariadení;

3)

„národné podporné banky alebo inštitúcie“ sú právne subjekty vykonávajúce finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorým členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti;

4)

„investičné platformy“ sú účelovo vytvorené subjekty, spravované účty, mechanizmy spolufinancovania založené na zmluve alebo mechanizmy rozdelenia rizika alebo mechanizmy vytvorené akýmkoľvek iným spôsobom, prostredníctvom ktorých subjekty smerujú finančný príspevok na účely financovania viacerých investičných projektov, a ktoré môžu zahŕňať:

a)

platformy na národnej alebo nižšej ako národnej úrovni, ktoré spolu združujú niekoľko investičných projektov na území daného členského štátu;

b)

platformy za účasti viacerých krajín alebo regionálne platformy, ktoré spolu združujú partnerov z niekoľkých členských štátov alebo tretích krajín, ktorí sa zaujímajú o projekty v danej geografickej oblasti;

c)

tematické platformy, ktoré spolu združujú investičné projekty v danom odvetví;

5)

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (12);

6)

„malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty s najviac 499 zamestnancami, ktoré nie sú MSP;

7)

„spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty s najviac 3 000 zamestnancami, ktoré nie sú MSP alebo malými spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou;

8)

„doplnkovosť“ znamená doplnkovosť v zmysle definície v článku 5 ods. 1.

KAPITOLA II

EURÓPSKY FOND PRE STRATEGICKÉ INVESTÍCIE

Článok 3

Účel

Účelom EFSI je podporovať v Únii prostredníctvom poskytnutia kapacity pre EIB na podstupovanie rizík:

a)

investície;

b)

väčší prístup k financovaniu pre subjekty s maximálne 3 000 zamestnancami s osobitným dôrazom na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.

Článok 4

Podmienky dohody o EFSI

1.   Komisia uzavrie v súlade s požiadavkami tohto nariadenia dohodu s EIB o riadení EFSI a o poskytnutí záruky EÚ.

2.   Dohoda o EFSI obsahuje najmä ustanovenia týkajúce sa:

a)

zriadenia EFSI vrátane:

i)

zriadenia EFSI ako samostatného, jasne identifikovateľného a transparentného nástroja a ako osobitného účtu spravovaného EIB, ktorého operácie sú jasne odlíšené od ostatných operácií EIB;

ii)

sumy, ktorá nie je nižšia ako 5 000 000 000 EUR vo forme záruk alebo v hotovosti, a podmienok finančného príspevku, ktorý má prostredníctvom EFSI poskytnúť EIB;

iii)

podmienok financovania alebo záruk, ktoré má prostredníctvom EFSI poskytnúť EIB pre EIF;

iv)

oceňovania operácií v rámci záruky EÚ, ktoré má byť v súlade so všeobecnou politikou EIB v oblasti oceňovania;

b)

mechanizmov riadenia týkajúcich sa EFSI v súlade s článkom 7 bez toho, aby bol dotknutý Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ (ďalej len „štatút EIB“), vrátane:

i)

zloženia a počtu členov riadiacej rady;

ii)

ustanovenia, že zasadnutiam riadiacej rady má predsedať zástupca Komisie;

iii)

ustanovenia, že riadiaca rada má prijímať rozhodnutia na základe konsenzu;

iv)

postupu vymenovania generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa, ich odmeňovania a pracovných podmienok v súlade so služobným poriadkom EIB, pravidlami a postupmi upravujúcimi ich nahradenie vo funkciách a ich zodpovednosť, bez toho, aby bolo dotknuté toto nariadenie;

v)

postupu vymenovania a uvoľnenia členov investičného výboru, ich odmeňovania a pracovných podmienok a mechanizmu hlasovania v rámci investičného výboru s uvedením kvóra a pridelením jedného hlasu každému členovi;

vi)

požiadavky, aby riadiaca rada a investičný výbor prijali svoje vlastné rokovacie poriadky;

vii)

požiadavky, aby konečné schvaľovanie operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vykonávali správne orgány EIB v súlade so štatútom EIB;

viii)

ustanovení o predchádzaní možným konfliktom záujmov a ich riešení;

c)

záruky EÚ, ktorá má byť zárukou bezpodmienečnou, neodvolateľnou, vyplatenou na prvé požiadanie v prospech EIB, vrátane:

i)

podrobných pravidiel poskytovania záruky EÚ vrátane spôsobov jej krytia a jej vymedzeného krytia portfólií konkrétnych druhov nástrojov, v súlade s článkom 11;

ii)

požiadaviek, aby sa odmena za podstupovanie rizika rozdeľovala medzi prispievateľov do EFSI pomerne k ich príslušnému podielu na podstupovaní rizika a aby sa platby odmeny Únii a platby vyplývajúce zo záruky EÚ vykonávali včas a až po tom, ako boli vzájomne započítané odmeny a straty z operácií;

iii)

požiadaviek upravujúcich využívanie záruky EÚ vrátane platobných podmienok, ako sú konkrétne lehoty, úroky, ktoré sa majú platiť z dlžných súm, a potrebné mechanizmy týkajúce sa likvidity, v súlade s článkom 9;

iv)

ustanovení a postupov týkajúcich sa vymáhania pohľadávok, ktorými sa má poveriť EIB, v súlade s článkom 11 ods. 5;

d)

postupov schvaľovania využitia záruky EÚ investičným výborom, a to na jednotlivé projekty alebo na podporu investičných platforiem alebo fondov alebo národných podporných bánk alebo inštitúcií, v súlade s týmto nariadením a najmä jeho článkom 7 ods. 12 a článkom 9 ods. 5, prílohou II k tomuto nariadeniu a akýmkoľvek delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia;

e)

postupov predkladania a schvaľovania investičných návrhov na využitie záruky EÚ vrátane:

i)

postupu pre postúpenie investičných návrhov investičnému výboru;

ii)

ustanovení o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť pri predkladaní investičných návrhov investičnému výboru;

iii)

požiadavky, aby postupom prekladania a schvaľovania investičných návrhov na využitie záruky EÚ neboli dotknuté pravidlá rozhodovania EIB stanovené v štatúte EIB, a najmä v jeho článku 19;

iv)

pravidiel v súlade s článkom 24 tohto nariadenia podrobnejšie upravujúcich prechodné ustanovenia, a najmä spôsobu, ako sa operácie schválené EIB počas obdobia uvedeného v danom článku majú zahrnúť do krytia zárukou EÚ;

f)

podávania správ, monitorovania a zodpovednosti vo vzťahu k EFSI vrátane:

i)

povinností operačného podávania správ, ktoré prináležia EIB podľa potreby v spolupráci s EIF, v súlade s článkom 16;

ii)

povinností finančného výkazníctva vo vzťahu k EFSI;

iii)

pravidiel týkajúcich sa auditu a predchádzania podvodom, v súlade s článkami 20 a 21;

iv)

kľúčových ukazovateľov výkonnosti, najmä čo sa týka využívania záruky EÚ, plnenia cieľov a kritérií stanovených v článkoch 6 a 9 a prílohe II, mobilizácie súkromného kapitálu a makroekonomického vplyvu EFSI vrátane jeho vplyvu na podporu investícií;

g)

hodnotení fungovania EFSI v súlade s článkom 18;

h)

komunikačnej a propagačnej stratégie EFSI;

i)

postupov a podmienok zmien dohody o EFSI z iniciatívy Komisie alebo EIB vrátane povinnosti podávať správy o takýchto zmenách Európskemu parlamentu a Rade;

j)

akýchkoľvek ďalších administratívnych alebo organizačných podmienok nevyhnutných pre riadenie EFSI, pokiaľ umožňujú riadne využívanie záruky EÚ;

k)

mechanizmov týkajúcich sa príspevkov členských štátov do EFSI vo forme záruk alebo hotovosti, a v prípade iných tretích strán len vo forme hotovosti, ktoré nedávajú uvedeným členským štátom alebo iným tretím stranám žiadne právo zúčastňovať sa na rozhodovaní a hlasovaní riadiacej rady.

3.   V dohode o EFSI sa tiež ustanovuje, že:

a)

činnosti EFSI, ktoré realizuje EIF, majú byť riadené riadiacimi orgánmi EIF;

b)

činnosti EFSI, ktoré realizuje EIF, majú podliehať požiadavkám na podávanie správ v súlade s článkom 16;

c)

odmena pripadajúca Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa má poskytnúť po odpočítaní platieb splatných na základe uplatnení záruky EÚ a následne i nákladov v súlade s článkom 9 ods. 6 a dohodou o EIAH.

Článok 5

Doplnkovosť

1.   Na účely tohto nariadenia „doplnkovosť“ znamená podporu z EFSI pre operácie, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a ktoré by sa neboli mohli prostredníctvom EIB, EIF alebo existujúcich finančných nástrojov EÚ vykonať bez podpory z EFSI v období, počas ktorého sa môže využiť záruka EÚ, alebo by sa neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu. Projekty podporované z EFSI majú zvyčajne vyšší rizikový profil než projekty podporované prostredníctvom bežných operácií EIB a portfólio EFSI má celkovo vyšší rizikový profil ako portfólio investícií podporovaných EIB v rámci jej štandardných investičných politík pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Projekty podporované z EFSI sa popri snahe o vytváranie pracovných miest a udržateľného rastu považujú za poskytujúce doplnkovosť, ak nesú riziko zodpovedajúce špeciálnym operáciám EIB vymedzeným v článku 16 štatútu EIB a v usmerneniach EIB pre politiku v oblasti kreditného rizika.

Projekty EIB nesúce nižšie riziko ako minimálne riziko v rámci osobitných činností EIB sa tiež môžu podporiť z EFSI, ak sa využitie záruky EÚ vyžaduje na zabezpečenie doplnkovosti vymedzenej v prvom pododseku tohto odseku.

2.   V súlade s investičnými usmerneniami stanovenými v prílohe II riadiaca rada upraví mix projektov, pokiaľ ide o odvetvia a krajiny, na základe priebežného monitorovania vývoja trhových podmienok v členských štátoch a investičného prostredia s cieľom pomôcť prekonať zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie vrátane problémov vyplývajúcich z finančnej fragmentácie. Pri vykonávaní uvedenej úpravy sa riadiaca rada vyhne prístupu, ktorý by bol rizikovejší, ako je nevyhnutné.

Ak si to vyžaduje úroveň rizika, osobitné činnosti EIB sa využívajú vo väčšej miere podľa tohto nariadenia ako pred nadobudnutím jeho účinnosti. Toto sa uplatňuje najmä vo vzťahu na tie členské štáty, v ktorých pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia osobitné činnosti EIB neboli využité alebo boli využité iba výnimočne, aby sa umožnilo vykonávanie dodatočných operácií a projektov, ako aj dodatočné financovanie zo strany EIB a národných podporných bánk alebo inštitúcií alebo investičných platforiem.

Článok 6

Kritériá oprávnenosti na využitie záruky EÚ

1.   V dohode o EFSI sa stanoví, že EFSI má podporovať projekty, ktoré:

a)

sú ekonomicky životaschopné podľa analýzy nákladov a prínosov na základe noriem Únie, pričom sa zohľadní prípadná podpora a spolufinancovanie zo strany súkromných a verejných partnerov projektu;

b)

sú v súlade s politikami Únie vrátane cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváraním kvalitných pracovných miest a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

c)

poskytujú doplnkovosť;

d)

maximalizujú, kde je to možné, mobilizáciu kapitálu zo súkromného sektora; a

e)

sú technicky uskutočniteľné.

2.   Veľkosť projektov oprávnených na podporu z EFSI v prípade operácií vykonávaných EIB alebo EIF prostredníctvom finančných sprostredkovateľov nie je nijako obmedzená.

Článok 7

Riadenie EFSI

1.   Riadiaca rada, investičný výbor a generálny riaditeľ pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia sledujú len ciele stanovené v tomto nariadení.

2.   V dohode o EFSI sa stanoví, že EFSI má riadiť riadiaca rada, ktorá má na účely využívania záruky EÚ určovať v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 2:

a)

strategickú orientáciu EFSI vrátane prideľovania záruky EÚ v rámci okien pre infraštruktúru a inovácie a akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa má prijať podľa článku 11 ods. 3 a podľa oddielu 7b prílohy II;

b)

operačné politiky a postupy potrebné pre fungovanie EFSI;

c)

pravidlá vzťahujúce sa na operácie s investičnými platformami a národnými podpornými bankami alebo inštitúciami;

d)

rizikový profil EFSI.

3.   Riadiacu radu tvoria štyria členovia: traja vymenovaní Komisiou a jeden EIB. Riadiaca rada si spomedzi svojich členov volí predsedu na funkčné obdobie troch rokov, ktoré možno raz obnoviť. Riadiaca rada prijíma rozhodnutia na základe konsenzu.

Zápisnice zo schôdzí riadiacej rady sa uverejňujú hneď po ich schválení riadiacou radou.

Riadiaca rada pravidelne organizuje konzultáciu s relevantnými zainteresovanými stranami – najmä spoluinvestormi, verejnými orgánmi, expertmi, vzdelávacími inštitúciami, inštitúciami odbornej prípravy a výskumnými inštitúciami, relevantnými sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti – o orientácii a vykonávaní investičnej politiky uskutočňovanej zo strany EIB podľa tohto nariadenia.

Nástroje, ktoré EIF využíva na vykonávanie operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, spoločne schvaľujú riadiaca rada a generálny riaditeľ po konzultácii s investičným výborom.

4.   Členské štáty a iné tretie strany – v prípade iných tretích strán so súhlasom riadiacej rady – môžu prispieť do EFSI vo forme záruk alebo hotovosti v prípade členských štátov a len vo forme hotovosti v prípade iných tretích strán. Členským štátom ani iným tretím stranám sa neudelí členstvo v riadiacej rade ani úloha pri vymenúvaní iných zamestnancov EFSI vrátane členov investičného výboru, ani nemajú žiadne práva týkajúce sa iných aspektov riadenia EFSI, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

5.   V dohode o EFSI sa stanoví, že EFSI má mať generálneho riaditeľa, ktorý má zodpovedať za každodenné riadenie EFSI a prípravu a predsedanie zasadnutiam investičného výboru uvedeného v odseku 6.

Generálnemu riaditeľovi pomáha zástupca generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ každý štvrťrok predkladá riadiacej rade správu o činnosti EFSI.

6.   Na základe otvoreného a transparentného výberového konania v súlade s postupmi EIB riadiaca rada vyberie kandidáta na pozíciu generálneho riaditeľa a na pozíciu zástupcu generálneho riaditeľa.

Európsky parlament a Rada budú náležite a včas informované vo všetkých štádiách výberového konania v súlade s prísnymi požiadavkami na dôvernosť. To platí bez ohľadu na uzavretie dohody medzi Európskym parlamentom a EIB uvedenej v článku 17 ods. 5.

Európsky parlament v čo najkratšom čase, najneskôr však do štyroch týždňov od oznámenia mena vybraného kandidáta, usporiada vypočutie kandidáta na každú pozíciu.

Po schválení Európskym parlamentom prezident EIB vymenuje generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa na funkčné obdobie troch rokov, ktoré možno raz obnoviť.

7.   V dohode o EFSI sa stanoví, že EFSI má mať investičný výbor, ktorý má zodpovedať za preskúmavanie potenciálnych projektov v súlade s investičnými politikami EFSI a za schvaľovanie podpory záruky EÚ pre operácie EIB na projekty, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 6 a 9, bez ohľadu na geografickú lokalitu takýchto projektov v súlade s článkom 8. Investičný výbor je okrem toho príslušným orgánom na schvaľovanie operácií s investičnými platformami a národnými podpornými bankami alebo inštitúciami.

8.   Investičný výbor sa skladá z ôsmich nezávislých expertov a generálneho riaditeľa. Expertov investičného výboru vymenúva riadiaca rada následne po otvorenom a transparentnom výberovom konaní na funkčné obdobie maximálne troch rokov. Ich funkčné obdobie možno obnoviť, ale celkovo nemôže presiahnuť šesť rokov. Nezávislí experti musia mať vysokú úroveň relevantných trhových skúseností so štruktúrovaním a financovaním projektov, ako aj odborné poznatky z mikroekonómie a makroekonómie.

Riadiaca rada pri vymenúvaní expertov investičného výboru zabezpečí diverzifikované zloženie investičného výboru, aby sa tým zaistili rozsiahle znalosti o odvetviach uvedených v článku 9 a o geografických trhoch v Únii.

Zloženie investičného výboru je rodovo vyvážené. Riadiaca rada sa usiluje o výber expertov so skúsenosťami s investíciami do jednej alebo viacerých z týchto oblastí:

a)

výskum, vývoj a inovácie;

b)

infraštruktúra dopravy a inovačné technológie pre dopravu;

c)

energetická infraštruktúra, energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov;

d)

infraštruktúra informačných a komunikačných technológií;

e)

ochrana a riadenie životného prostredia;

f)

vzdelávanie a odborná príprava;

g)

zdravie a lieky;

h)

MSP;

i)

kultúrny a kreatívny priemysel;

j)

mestská mobilita;

k)

sociálna infraštruktúra a sociálne a solidárne hospodárstvo.

9.   Členovia investičného výboru plnia pri svojej účasti na činnosti investičného výboru svoje povinnosti nestranne a v záujme EFSI. Pri vykonávaní investičných usmernení stanovených v prílohe II a prijímaní rozhodnutí o využití záruky EÚ nevyžadujú ani neprijímajú pokyny od EIB, inštitúcií Únie, členských štátov ani od žiadneho iného verejného či súkromného subjektu. Bez toho, aby bolo dotknuté poskytovanie analytickej, logistickej a administratívnej podpory investičnému výboru zo strany zamestnancov EIB, mali by sa stanoviť a zachovávať zodpovedajúce organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť operačnú nezávislosť investičného výboru. Žiadne hodnotenie projektu vypracované zamestnancami EIB nie je pre investičný výbor záväzné na účely poskytnutia záruky EÚ.

10.   Životopisy a vyhlásenia o záujmoch každého člena investičného výboru sa zverejnia a neustále aktualizujú. Každý člen investičného výboru riadiacej rade bezodkladne oznamuje všetky informácie potrebné na priebežné overovanie absencie akéhokoľvek konfliktu záujmov.

11.   Na základe žiadosti riadiacej rady sa zmluva ktoréhokoľvek člena investičného výboru, ktorý porušuje povinnosti stanovené v odsekoch 9 a 10, ukončí v súlade s uplatniteľnými pravidlami zamestnávania a pracovného práva.

12.   Investičný výbor rozhoduje o využití záruky EÚ v súlade s týmto nariadením vrátane investičných usmernení stanovených v jeho prílohe II.

Rozhodnutia investičného výboru sa prijímajú na základe jednoduchej väčšiny. Rozhodnutia, ktorými sa schvaľuje využitie záruky EÚ, sú verejné a prístupné.

EIB predkladá dvakrát ročne Európskemu parlamentu, Rade a Komisii zoznam všetkých rozhodnutí investičného výboru o zamietnutí využitia záruky EÚ v súlade s prísnymi požiadavkami na dôvernosť.

13.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny nepodstatných prvkov oddielov 6 až 8 investičných usmernení stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu bez toho, aby úplne vypustila niektorý z uvedených oddielov. Takéto delegované akty sa pripravia v úzkej spolupráci s EIB.

14.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23 ods. 1 až 3 a ods. 5 prijímať delegované akty týkajúce sa doplnenia tohto nariadenia stanovením hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ktorú má investičný výbor používať na zaručenie nezávislého a transparentného posúdenia potenciálneho a skutočného použitia záruky EÚ. Takéto delegované akty sa pripravia v úzkej spolupráci s EIB.

KAPITOLA III

ZÁRUKA EÚ A ZÁRUČNÝ FOND EÚ

Článok 8

Záruka EÚ

Únia poskytuje EIB neodvolateľnú a bezpodmienečnú záruku za operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a dohoda o EFSI (ďalej len „záruka EÚ“), ak sa tieto operácie:

a)

realizujú v Únii, alebo

b)

sa na nich zúčastňujú subjekty umiestnené alebo usadené v jednom alebo viacerých členských štátoch a zahŕňajú jednu alebo viaceré tretie krajiny spadajúce do pôsobnosti európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo patriace medzi zámorské krajiny alebo územia, ako sú stanovené v prílohe II k ZFEÚ, bez ohľadu na to, či majú partnera v uvedených tretích krajinách alebo zámorských krajinách alebo územiach.

Záruka EÚ sa poskytuje ako záruka na požiadanie v súvislosti s nástrojmi uvedenými v článku 10.

Článok 9

Požiadavky na využitie záruky EÚ

1.   Poskytnutie záruky EÚ je podmienené nadobudnutím platnosti dohody o EFSI.

2.   Záruka EÚ sa poskytuje na operácie financovania a investičné operácie EIB schválené investičným výborom uvedeným v článku 7 ods. 7 alebo na financovanie alebo záruky pre EIF s cieľom realizovať operácie financovania a investičné operácie EIB v súlade s článkom 11 ods. 3. Dotknuté operácie sú v súlade s politikami Únie a podporujú ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

a)

výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:

i)

projektov, ktoré sú v súlade s programom Horizont 2020;

ii)

výskumnej infraštruktúry;

iii)

demonštračných projektov a programov, ako aj zavádzania súvisiacej infraštruktúry, technológií a procesov;

iv)

podpory pre vysoké školy vrátane spolupráce s priemyslom;

v)

transferu znalostí a technológií;

b)

rozvoj odvetvia energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a v súlade s rámcom politík v oblasti klímy a energetiky na obdobia do roku 2020, 2030 a 2050, najmä prostredníctvom:

i)

rozširovania využitia alebo dodávok energie z obnoviteľných zdrojov;

ii)

energetickej efektívnosti a úspor energie (so zameraním na znižovanie dopytu prostredníctvom riadenia spotreby a renovácie budov);

iii)

rozvoja a modernizácie energetickej infraštruktúry (najmä prepojení, inteligentných sietí na úrovni distribúcie, uskladňovania energie a synchronizácie sietí);

c)

rozvoj dopravných infraštruktúr a vybavenia a inovačných technológií pre dopravu, najmä prostredníctvom:

i)

projektov a horizontálnych priorít oprávnených podľa nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 1316/2013;

ii)

projektov inteligentnej a udržateľnej mestskej mobility (so zameraním na dostupnosť, znižovanie emisií skleníkových plynov, spotrebu energie a nehody);

iii)

projektov prepájajúcich uzly s infraštruktúrami TEN-T;

d)

poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom EIF a EIB subjektom, ktoré majú maximálne 3 000 zamestnancov, s osobitným zameraním na MSP a na malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä prostredníctvom:

i)

poskytovania prevádzkového kapitálu a investícií;

ii)

poskytovania rizikového financovania pre MSP od počiatočnej fázy po fázu expanzie, pre začínajúce podniky a pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s cieľom zabezpečiť vedúcu technologickú pozíciu v inovačných a udržateľných odvetviach;

e)

rozvoj a zavádzanie informačných a komunikačných technológií, najmä prostredníctvom:

i)

digitálneho obsahu;

ii)

digitálnych služieb;

iii)

vysokorýchlostnej telekomunikačnej infraštruktúry;

iv)

širokopásmovej siete;

f)

životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, najmä prostredníctvom:

i)

projektov a infraštruktúr v oblasti ochrany a riadenia životného prostredia;

ii)

posilnenia ekosystémových služieb;

iii)

udržateľného rozvoja miest a vidieka;

iv)

opatrení v oblasti zmeny klímy;

g)

ľudský kapitál, kultúra a zdravie, najmä prostredníctvom:

i)

vzdelávania a odbornej prípravy;

ii)

kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

iii)

inovačných riešení v oblasti zdravia;

iv)

nových účinných liekov;

v)

sociálnej infraštruktúry, sociálneho a solidárneho hospodárstva;

vi)

cestovného ruchu.

3.   Počiatočné investičné obdobie, počas ktorého sa môže poskytnúť záruka EÚ na podporu operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, trvá do:

a)

5. júla 2019 v prípade operácií EIB, v súvislosti s ktorými bola zmluva medzi EIB a príjemcom alebo finančným sprostredkovateľom podpísaná do 30. júna 2020;

b)

5. júla 2019 v prípade operácií EIF, v súvislosti s ktorými bola zmluva medzi EIF a finančným sprostredkovateľom podpísaná do 30. júna 2020.

4.   Nové investičné obdobie sa môže stanoviť v súlade s postupom stanoveným v článku 18.

5.   EIB použije záruku EÚ na podporu investičných platforiem alebo fondov a národných podporných bánk alebo inštitúcií, ktoré investujú do operácií spĺňajúcich požiadavky tohto nariadenia (ďalej len „oprávnené subjekty“), a to po schválení investičným výborom.

Riadiaca rada stanoví v súlade s článkom 7 ods. 2 politiky týkajúce sa oprávnených subjektov uvedených v prvom pododseku tohto odseku. Investičný výbor posúdi súlad takýchto subjektov a ich špecifických nástrojov žiadajúcich o podporu z EFSI s politikami stanovenými riadiacou radou.

Investičný výbor môže rozhodnúť, že si ponechá právo schvaľovať nové projekty predložené v rámci schválených oprávnených subjektov.

6.   V súlade s článkom 17 štatútu EIB požaduje EIB od príjemcov operácií financovania a investičných operácií, aby uhradili všetky jej výdavky súvisiace s EFSI. Bez toho, aby bol dotknutý druhý a tretí pododsek tohto odseku, sa zo všeobecného rozpočtu Únie nehradia žiadne administratívne výdavky ani akékoľvek iné poplatky EIB za jej operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

EIB môže využiť záruku EÚ v rámci kumulovaného maximálneho limitu, ktorý zodpovedá 1 % celkových nesplatených záručných záväzkov EÚ, s cieľom pokryť výdavky, ktoré mali uhradiť príjemcovia operácií financovania a investičných operácií, avšak ktoré neboli vymožené kvôli platobnej neschopnosti príjemcov.

EIB môže okrem toho využiť záruku EÚ na úhradu príslušného podielu akýchkoľvek nákladov spojených s vymáhaním, pokiaľ nie sú odpočítané z výnosov spojených s vymáhaním, a akýchkoľvek nákladov spojených s riadením likvidity.

V prípade, že EIB poskytuje EIF v mene EFSI financovanie alebo záruky, ktoré sú v súlade s článkom 11 ods. 3 podporené zárukou EÚ, poplatky EIF môžu byť uhradené zo všeobecného rozpočtu Únie v rozsahu, v ktorom neboli odpočítané z odmeny uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. c) bod ii) alebo z výnosov, vymožených prostriedkov alebo iných platieb prijatých EIF.

7.   Členské štáty môžu využívať akýkoľvek zdroj financovania zo strany Únie vrátane nástrojov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a transeurópskych sietí a priemyselných politík na to, aby prispeli k financovaniu oprávnených projektov, do ktorých EIB sama alebo prostredníctvom EIF investuje s podporou záruky EÚ, a to za predpokladu, že uvedené projekty spĺňajú kritériá oprávnenosti a ciele a zásady uplatniteľné podľa právneho rámca príslušných nástrojov a EFSI.

Komisia podľa potreby poskytuje usmernenia týkajúce sa kombinácie využitia nástrojov Únie a financovania zo strany EIB v rámci záruky EÚ s cieľom zabezpečiť koordináciu, komplementárnosť a synergie.

Článok 10

Oprávnené nástroje

1.   Na účely článku 9 ods. 2 a v súlade s článkom 11 EIB využíva záruku EÚ na krytie rizika pre nástroje uvedené v odseku 2 tohto článku.

2.   Na krytie zárukou EÚ sú oprávnené tieto nástroje:

a)

úvery EIB, záruky, protizáruky, nástroje kapitálového trhu, akákoľvek iná forma nástroja na financovanie alebo zvýšenie kreditnej kvality, kapitálové či kvázikapitálové účasti vrátane národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov;

b)

financovanie EIB alebo záruk pre EIF umožňujúce EIF realizovať úvery, záruky, protizáruky, akúkoľvek inú formu nástroja na zvýšenie kreditnej kvality, nástroje kapitálového trhu a kapitálové či kvázikapitálové účasti vrátane národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov;

c)

záruky EIB pre národné podporné banky alebo inštitúcie, investičné platformy alebo fondy v rámci protizáruky záruky EÚ.

Nástroje uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) sa poskytujú, nadobúdajú alebo emitujú v prospech operácií realizovaných v Únii, a to vrátane cezhraničných operácií uvedených v článku 8, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, keď financovanie EIB alebo financovanie EIF bolo poskytnuté v súlade s dohodou o financovaní alebo transakciou podpísanou alebo uzavretou zo strany EIB alebo EIF, ktorej platnosť ani neskončila a ktorá ani nebola zrušená.

3.   Cieľom záruk EIB udelených národnej podpornej banke alebo inštitúcii krytej protizárukou záruky EÚ je podľa potreby dosiahnuť kapitálovú úľavu.

4.   Vo svojich operáciách podľa tohto nariadenia môže EIF poskytnúť záruku pre národnú podpornú banku, inštitúciu alebo investičnú platformu alebo môže investovať do investičnej platformy.

Článok 11

Krytie a podmienky záruky EÚ

1.   Záruka EÚ nikdy nepresiahne sumu 16 000 000 000 EUR, z ktorej časť môže byť pridelená na financovanie alebo na záruky EIB pre EIF v súlade s odsekom 3.Súhrnné čisté platby zo všeobecného rozpočtu Únie na základe záruky EÚ nesmú presiahnuť 16 000 000 000 EUR.

2.   Odmena za podstupovanie rizika portfólia sa rozdelí medzi prispievateľov pomerne k ich príslušnému podielu na podstupovaní rizika. Záruka EÚ je oprávnená poskytnúť buď záruky prvej straty na portfóliovom základe, alebo úplnú záruku. Záruka EÚ môže byť poskytnutá na základe pari passu s ostatnými prispievateľmi.

3.   Keď EIB poskytuje financovanie alebo záruky pre EIF s cieľom realizovať operácie financovania a investičné operácie EIB, záruka EÚ poskytne úplnú záruku takéhoto financovania alebo záruk pod podmienkou, že EIB poskytne rovnakú sumu financovania alebo záruk bez krytia zárukou EÚ až do počiatočného limitu 2 500 000 000 EUR. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže riadiaca rada uvedený limit podľa potreby upraviť na maximálne 3 000 000 000 EUR bez toho, aby EIB bola povinná prispieť rovnocennou sumou nad rámec počiatočného limitu.

4.   Keď EIB uplatní záruku EÚ v súlade s dohodou o EFSI, Únia na požiadanie záruku uhradí v súlade s podmienkami uvedenej dohody.

5.   Keď Únia vykoná platbu v prospech EIB na základe uplatnenia záruky EÚ, Únia nadobudne príslušné práva EIB v súvislosti s každou operáciou jej financovania alebo každou investičnou operáciou, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a EIB vykoná v mene Únie vymáhanie pohľadávok za zaplatené sumy a z vymožených súm Únii prostriedky nahradí v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v článku 4 ods. 2 písm. c) bode iv).

6.   Záruka EÚ sa poskytuje ako záruka na požiadanie v súvislosti s nástrojmi uvedenými v článku 10 a na krytie:

a)

pri dlhových nástrojoch uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a), istiny a všetkých úrokov a súm splatných v prospech EIB, ktoré jej neboli uhradené v súlade s podmienkami operácií financovania do okamihu platobnej neschopnosti;

b)

pri kapitálových investíciách uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a), investovaných súm a súvisiacich nákladov na financovanie;

c)

pri operáciách uvedených v článku 10 ods. 2 písm. b), použitých súm a súvisiacich nákladov na financovanie.

Záruka EÚ zároveň kryje sumy uvedené v článku 9 ods. 6 druhom a treťom pododseku.

Článok 12

Záručný fond EÚ

1.   Zriaďuje sa záručný fond EÚ (ďalej len „záručný fond“), ktorý predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v prospech EIB uhrádzajú prostriedky v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky EÚ.

2.   Záručný fond pozostáva z:

a)

príspevkov zo všeobecného rozpočtu Únie,

b)

výnosov z investovaných zdrojov záručného fondu;

c)

súm vymožených od dlžníkov v omeškaní v súlade s postupom vymáhania stanoveným v dohode o EFSI, ako je uvedené v článku 4 ods. 2 písm. c) bode iv);

d)

príjmov a akýchkoľvek iných platieb prijatých Úniou v súlade s dohodou o EFSI.

3.   Základné prostriedky záručného fondu stanovené v odseku 2 písm. b), c) a d) tohto článku predstavujú interný pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (13).

4.   Zdroje záručného fondu, ktoré mu boli poskytnuté na základe odseku 2, spravuje priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.

5.   Základné prostriedky záručného fondu uvedené v odseku 2 sa používajú na dosiahnutie primeranej úrovne (ďalej len „cieľová suma“) tak, aby zodpovedali celkovým záručným záväzkom EÚ. Cieľová suma sa stanovuje na 50 % celkových záručných záväzkov EÚ.

Cieľová suma sa na začiatku dosiahne postupnými platbami zdrojov uvedenými v odseku 2 písm. a). Ak počas prvotného budovania záručného fondu dôjde k uplatneniu záruky EÚ, k dosiahnutiu cieľovej sumy prispejú do výšky uplatnení záruky EÚ základné prostriedky záručného fondu stanovené v odseku 2 písm. b), c) a d).

6.   Po posúdení primeranosti úrovne záručného fondu v súlade so správou uvedenou v článku 16 ods. 6 sa vykonajú tieto platby:

a)

akýkoľvek prebytok sa uhradí do všeobecného rozpočtu Únie ako interný pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 v prospech všetkých rozpočtových riadkov, ktoré sa mohli použiť ako zdroj presunu prostriedkov do záručného fondu;

b)

akékoľvek doplnenie záručného fondu sa splatí v ročných tranžiach počas obdobia maximálne troch rokov, počínajúc rokom n+1.

7.   Počínajúc 1. januárom 2019, ak v dôsledku výziev na uplatnenie záruky EÚ úroveň záručného fondu klesne pod 50 % cieľovej sumy, predloží Komisia správu o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu byť potrebné na doplnenie záručného fondu.

8.   Po uplatnení záruky EÚ sa na obnovenie záruky EÚ do jej pôvodnej výšky použijú v rámci limitov investičného obdobia stanovených v článku 9 základné prostriedky záručného fondu stanovené v odseku 2 písm. b), a d) presahujúce cieľovú sumu.

9.   Základné prostriedky záručného fondu stanovené v odseku 2 písm. c) sa použijú na obnovenie záruky EÚ do jej pôvodnej výšky.

10.   V prípade, že záruka EÚ sa v plnej miere obnoví do jej maximálnej pôvodnej výšky 16 000 000 000 EUR, akákoľvek suma v záručnom fonde nad rámec cieľovej sumy sa uhradí do všeobecného rozpočtu Únie ako interný pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 v prospech všetkých rozpočtových riadkov, ktoré sa mohli použiť ako zdroj presunu prostriedkov do záručného fondu.

Článok 13

Financovanie záručného fondu zo všeobecného rozpočtu Únie

Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 sa menia v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

V prípade potreby sa rozpočtové prostriedky môžu zapísať do všeobecného rozpočtu Únie po roku 2020 až do, a vrátane, rozpočtového roka 2023 v záujme splnenia povinností vyplývajúcich z článku 12 ods. 5 druhého pododseku.

Ročné rozpočtové prostriedky zo všeobecného rozpočtu Únie na doplnenie záručného fondu schvaľuje Európsky parlament a Rada v rámci ročného rozpočtového postupu v plnom súlade s nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (14).

KAPITOLA IV

EURÓPSKE CENTRUM INVESTIČNÉHO PORADENSTVA

Článok 14

Európske centrum investičného poradenstva

1.   Cieľom Európskeho centra investičného poradenstva (ďalej len „EIAH“) je nadviazať na existujúce poradenské služby EIB a Komisie s cieľom poskytovať poradenskú podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov a pôsobiť ako jednotné centrum technického poradenstva pre financovanie projektov v Únii. Takáto podpora zahŕňa poskytovanie cielenej podpory pri využívaní technickej pomoci na štruktúrovanie projektov, využívaní inovačných finančných nástrojov a využívaní verejno-súkromných partnerstiev a prípadne poradenstvo k relevantným otázkam týkajúcim sa práva Únie, pričom sa zohľadňujú osobitosti a potreby členských štátov s menej rozvinutými finančnými trhmi.

EIAH by malo byť schopné poskytovať technickú pomoc v oblastiach uvedených v článku 9 ods. 2, najmä v oblasti energetickej účinnosti, TEN-T a mestskej mobility.

2.   EIAH poskytuje služby dopĺňajúce služby už poskytované v rámci iných programov Únie vrátane:

a)

zabezpečenia jediného miesta na poskytovanie technickej pomoci pre orgány a predkladateľov projektov;

b)

pomoci predkladateľom projektov vo vhodných prípadoch pri tvorbe ich projektov, aby spĺňali kritériá oprávnenosti stanovené v článku 6;

c)

využívania miestnych vedomostí na uľahčenie poskytovania podpory z EFSI v celej Únii;

d)

poskytovania platformy na partnerskú výmenu a spoločné využívanie know-how, pokiaľ ide o vypracúvanie projektov;

e)

poskytovania poradenstva o zriaďovaní investičných platforiem.

3.   Služby EIAH sú dostupné verejným a súkromným predkladateľom projektov vrátane národných podporných bánk alebo inštitúcií a investičných platforiem alebo fondov a regionálnych a miestnych verejných subjektov.

4.   Poplatky účtované zo strany EIB za služby EIAH podľa odseku 2 sa použijú na pokrytie nákladov na operácie EIAH a na poskytovanie uvedených služieb. Poplatky účtované MSP sú obmedzené na jednu tretinu nákladov na technickú pomoc, ktorá sa im poskytuje. Služby EIAH poskytované predkladateľom verejných projektov navyše k službám, ktoré už sú dostupné v rámci programov Únie, sú bezplatné.

5.   V záujme dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 1 sa EIAH usiluje o využívanie odborných znalostí EIB, Komisie, národných podporných bánk alebo inštitúcií a riadiacich orgánov európskych štrukturálnych a investičných fondov.

6.   S cieľom zabezpečiť široké pokrytie služieb poskytovaných zo strany EIAH v celej Únii, centrum spolupracuje podľa možností s poskytovateľmi podobných služieb na úrovni Únie, regionálnej úrovni, na národnej alebo nižšej ako národnej úrovni. Spolupráca medzi EIAH na jednej strane a národnou podpornou bankou alebo inštitúciou, alebo inštitúciou či riadiacim orgánom vrátane tých, ktoré konajú ako vnútroštátny poradca a ktoré majú odborné znalosti potrebné na účely EIAH, na druhej strane, môže mať formu zmluvného partnerstva.

7.   Únia prispieva maximálne sumou 20 000 000 EUR ročne na pokrytie nákladov operácií EIAH do 31. decembra 2020 na služby poskytnuté zo strany EIAH podľa odseku 2, ktoré sú nad rámec služieb, ktoré už sú dostupné v rámci iných programov Únie, pokiaľ uvedené náklady nie sú pokryté ostávajúcou sumou z poplatkov uvedených v odseku 4.

8.   Komisia uzavrie dohodu s EIB o zriadení EIAH v rámci EIB (ďalej len „dohoda o EIAH“).

Dohoda o EIAH obsahuje najmä ustanovenia o nevyhnutnom financovaní EIAH v súlade s odsekom 7.

9.   EIB predloží do 1. septembra 2016 a potom každý rok správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii o službách, ktoré EIAH poskytol podľa odseku 2, a o plnení jeho rozpočtu. Uvedená správa obsahuje informácie o prijatých poplatkoch a ich použití.

KAPITOLA V

EURÓPSKY PORTÁL INVESTIČNÝCH PROJEKTOV

Článok 15

Európsky portál investičných projektov

1.   Komisia s podporou EIB vytvorí transparentný Európsky portál investičných projektov (ďalej len „EIPP“) obsahujúci súčasné a budúce investičné projekty v Únii. Portál predstavuje verejne prístupnú a užívateľsky jednoduchú databázu projektov poskytujúcu relevantné informácie o každom projekte.

2.   EIPP je určený najmä na účely zviditeľnenia pre investorov a na informačné účely. Zahrnutie projektov do EIPP nemá vplyv na rozhodnutia o vybraných konečných projektoch, ktoré majú mať podporu podľa tohto nariadenia, podľa akéhokoľvek iného nástroja Únie, alebo ktoré majú mať podporu verejného financovania.

3.   Členské štáty sa môžu podieľať na zriadení a spravovaní EIPP.

4.   Súkromným predkladateľom projektov sa môže účtovať nenávratný poplatok za spracovanie projektových žiadostí o zaradenie projektu do EIPP. Príjem z poplatkov predstavuje externý pripísaný príjem EIPP v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

KAPITOLA VI

PODÁVANIE SPRÁV, ZODPOVEDNOSŤ A HODNOTENIE

Článok 16

Podávanie správ a zodpovednosť

1.   EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, predkladá Komisii každých šesť mesiacov správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Správa obsahuje posúdenie dodržiavania požiadaviek na využívanie záruky EÚ a kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v článku 4 ods. 2 písm. f) bode iv). Správa zároveň obsahuje štatistické, finančné a účtovné údaje o každej operácii financovania a investičnej operácii EIB, ako aj údaje na súhrnnom základe.

2.   EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Správa sa uverejňuje a obsahuje:

a)

posúdenie operácií financovania a investičných operácií EIB na úrovni prevádzky, odvetvia, krajiny a regiónu a ich súladu s týmto nariadením, najmä s kritériom poskytnutia doplnkovosti, spolu s posúdením pridelenia operácií financovania a investičných operácií EIB medzi všeobecné ciele stanovené v článku 9 ods. 2;

b)

posúdenie pridanej hodnoty, mobilizácie zdrojov súkromného sektora, odhadovaných a skutočných výstupov a výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií EIB na súhrnnom základe vrátane vplyvu na vytváranie pracovných miest;

c)

posúdenie rozsahu, v ktorom operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prispievajú k dosahovaniu všeobecných cieľov podľa článku 9 ods. 2 vrátane posúdenia úrovne investícií EFSI v oblastiach výskumu, vývoja a inovácií, ako aj dopravy (vrátane TEN-T a mestskej mobility), telekomunikácií, energetickej infraštruktúry a energetickej efektívnosti;

d)

posúdenie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa využívania záruky EÚ a kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v článku 4 ods. 2 písm. f) bode iv);

e)

posúdenie pákového efektu vyvolaného projektmi podporovanými z EFSI;

f)

opis projektov, v ktorých je podpora z európskych štrukturálnych a investičných fondov kombinovaná s podporou z EFSI, a celkovú sumu príspevkov z každého zdroja;

g)

finančnú sumu prevedenú v prospech príjemcov a posúdenie operácií financovania a investičných operácií EIB na súhrnnom základe;

h)

posúdenie pridanej hodnoty operácií financovania a investičných operácií EIB a celkového rizika spojeného s uvedenými operáciami;

i)

podrobné informácie o uplatneniach záruky EÚ, stratách, výnosoch, vymožených sumách a akýchkoľvek iných prijatých platbách;

j)

finančné správy o finančných a investičných operáciách EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, auditované nezávislým externým audítorom.

3.   Na účely účtovníctva Komisie, jej vykazovania v súvislosti s rizikami krytými zárukou EÚ a jej spravovania záručného fondu, EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, Komisii a Dvoru audítorov každoročne poskytuje:

a)

posúdenie rizík EIB a EIF a informácie o ich odstupňovaní v súvislosti s operáciami financovania a investičnými operáciami EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)

nesplatený finančný záväzok pre Úniu vyplývajúci zo záruky EÚ poskytnutej na operácie financovania a investičné operácie EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v členení podľa jednotlivých operácií;

c)

celkové zisky alebo straty vyplývajúce z operácií financovania a investičných operácií EIB v rámci portfólií uvedených v článku 4 ods. 2 písm. c) bode i).

4.   EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, poskytne Komisii na požiadanie akékoľvek dodatočné informácie potrebné na splnenie povinností Komisie podľa tohto nariadenia.

5.   Informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 poskytuje EIB, a podľa potreby EIF, na vlastné náklady.

6.   Komisia do 31. marca každého roka predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov v rámci finančných výkazov Komisie požadované informácie o situácii v záručnom fonde. Okrem toho Komisia každoročne do 31. mája predloží Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov výročnú správu o spravovaní záručného fondu v predchádzajúcom kalendárnom roku vrátane posúdenia primeranosti cieľovej sumy a úrovne záručného fondu a potreby jeho doplnenia. Výročná správa obsahuje prezentáciu finančnej situácie záručného fondu ku koncu predchádzajúceho kalendárneho roka, finančné toky v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rovnako ako významné transakcie a všetky relevantné informácie o finančných účtoch. Správa obsahuje aj informácie o finančnom riadení, výkonnosti a rizikách záručného fondu ku koncu predchádzajúceho kalendárneho roka.

Článok 17

Zodpovednosť

1.   Na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady podáva predseda riadiacej rady a generálny riaditeľ správu o výsledkoch EFSI žiadajúcej inštitúcii, čo zahŕňa aj účasť na vypočúvaní v Európskom parlamente.

2.   Na otázky, ktoré EFSI adresuje Európsky parlament alebo Rada, odpovedajú predseda riadiacej rady a generálny riaditeľ ústne alebo písomne, a to vždy najneskôr do piatich týždňov odo dňa doručenia otázky.

3.   Na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady Komisia predkladá správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

4.   Na žiadosť Európskeho parlamentu sa prezident EIB zúčastňuje na vypočutí v Európskom parlamente týkajúcom sa výsledkov operácií financovania a investičných operácií EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Na otázky, ktoré EIB adresuje Európsky parlament alebo Rada a ktoré sa týkajú financovania a investičných operácií EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, odpovedá prezident EIB ústne alebo písomne, a to vždy najneskôr do piatich týždňov odo dňa doručenia.

5.   Medzi Európskym parlamentom a EIB sa uzavrie dohoda o podrobných podmienkach výmeny informácií medzi Európskym parlamentom a EIB podľa tohto nariadenia, a to aj o postupe výberu generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa.

Článok 18

Hodnotenie a preskúmanie

1.   EIB do 5. januára 2017 uverejní komplexnú správu o fungovaní EFSI. EIB svoje hodnotenie predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Komisia do 5. januára 2017 vyhodnotí využívanie záruky EÚ a fungovanie záručného fondu. Komisia svoje hodnotenie predkladá Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenému hodnoteniu pripojí stanovisko Dvora audítorov.

3.   Do 30. júna 2018 a každé tri roky potom:

a)

EIB uverejní komplexnú správu o fungovaní EFSI, ktorá obsahuje hodnotenie vplyvu EFSI na investície v Únii, vytváranie pracovných miest a prístup MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k financovaniu;

b)

Komisia uverejní komplexnú správu o využívaní záruky EÚ a o fungovaní záručného fondu.

4.   EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, prispieva k hodnoteniu a správe, ktoré vypracúva Komisia podľa odseku 2, resp. odseku 3, a poskytuje Komisii potrebné informácie.

5.   EIB a EIF pravidelne poskytujú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii všetky svoje nezávislé hodnotiace správy, v ktorých sa posudzuje dosah a praktické výsledky dosiahnuté v oblasti činností EIB a EIF podľa tohto nariadenia.

6.   Komisia do 5. júla 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu nezávislý posudok uplatňovania tohto nariadenia.

7.   V prípade, že správa uvedená v odseku 6 dospeje k záveru, že EFSI:

a)

dosahuje svoje ciele a že je opodstatnené zachovanie programu na podporu investícií, Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom stanoviť nové investičné obdobie, čím sa zabezpečí pokračovanie a primerané financovanie investícií;

b)

nedosahuje svoje ciele a že zachovanie programu na podporu investícií je opodstatnené, Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom riešiť zistené nedostatky, stanoviť nové investičné obdobie, čím sa zabezpečí pokračovanie a primerané financovanie investícií;

c)

nedosahuje svoje ciele a že zachovanie programu na podporu investícií nie je opodstatnené, Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zabezpečenie hladkého ukončenia fungovania EFSI, pričom sa zachová záruka EÚ pre operácie, ktoré už boli schválené na základe tohto nariadenia.

8.   Správa uvedená v odseku 6 sa bezodkladne predloží Komisii v prípade, že schválené projekty v plnej miere spotrebujú dostupnú sumu záruky EÚ pred 5. júlom 2018.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Transparentnosť a zverejňovanie informácií

V súlade s vlastnou politikou transparentnosti a všeobecnými zásadami Únie týkajúcimi sa prístupu k dokumentom a informáciám EIB na svojom webovom sídle verejne sprístupňuje informácie týkajúce sa všetkých operácií financovania a investičných operácií EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane úlohy finančných sprostredkovateľov, a týkajúce sa spôsobu, akým uvedené operácie prispievajú k všeobecným cieľom stanoveným v článku 9 ods. 2.

Článok 20

Audity vykonávané Dvorom audítorov

1.   Externý audit činností realizovaných v súlade s týmto nariadením vykonáva Dvor audítorov v súlade s článkom 287 ZFEÚ.

2.   Na účel odseku 1 tohto článku sa Dvoru audítorov na jeho žiadosť a v súlade s článkom 287 ods. 3 ZFEÚ udeľuje prístup ku všetkým dokumentom alebo informáciám potrebným na splnenie jeho úlohy.

Článok 21

Opatrenia proti podvodom

1.   EIB bezodkladne upovedomí OLAF a poskytne mu potrebné informácie, keď v ktorejkoľvek fáze prípravy, vykonávania alebo ukončovania operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, nadobudne podozrenie, že došlo k podvodu, korupcii, praniu špinavých peňazí alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, ktorá môže mať vplyv na finančné záujmy Únie.

2.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania, a to aj kontroly a inšpekcie na mieste, v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (15), nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (16) a nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (17) s cieľom chrániť finančné záujmy Únie, aby sa zistilo, či v súvislosti s akýmikoľvek operáciami financovania alebo investičnými operáciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, nedošlo k podvodu, korupcii, praniu špinavých peňazí alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie. OLAF môže akékoľvek informácie získané v priebehu jeho vyšetrovaní zaslať príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

Keď sa takéto protiprávne činnosti dokážu, EIB uskutoční snahu o vymoženie prostriedkov v súvislosti so svojimi operáciami financovania a investičnými operáciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ktoré sú dotknuté takýmito činnosťami.

3.   Dohody o financovaní podpísané v súvislosti s operáciami financovania a investičnými operáciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zahŕňajú ustanovenia umožňujúce vylúčenie z operácií financovania a investičných operácií EIB a v prípade potreby vhodné opatrenia na vymáhanie prostriedkov v prípade podvodu, korupcie alebo inej protiprávnej činnosti v súlade s dohodou o EFSI, politikou EIB a uplatniteľnými regulačnými požiadavkami. Rozhodnutie o tom, či uplatniť vylúčenie z operácií financovania a investičných operácií EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa prijíma v súlade s príslušnou dohodou o financovaní alebo príslušnou investičnou dohodou.

Článok 22

Vylúčené činnosti a nespolupracujúce jurisdikcie

1.   EIB, EIF ani žiadny finančný sprostredkovateľ vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, nepodporuje žiadne činnosti, ktoré sa uskutočňujú na protiprávne účely vrátane prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, daňových podvodov a daňových únikov, korupcie a podvodov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie. EIB sa najmä nezúčastňuje na žiadnych operáciách financovania alebo investičných operáciách prostredníctvom subjektu sídliaceho v nespolupracujúcej jurisdikcii, v súlade so svojou politikou v oblasti slabo regulovaných alebo nespolupracujúcich jurisdikcií, na základe politík Únie, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo Finančnej akčnej skupiny.

2.   EIB pri svojich operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, uplatňuje zásady a normy stanovené v práve Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (18) a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (19). EIB najmä podmieni priame financovanie a financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podľa tohto nariadenia poskytnutím informácií o skutočnom vlastníctve v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Článok 23

Výkon delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 13 a článku 7 ods. 14 sa Komisii udeľuje na obdobie troch rokov od 4. júla 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 13 a 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

5.   Delegovaný akt, ktorým sa prvýkrát stanovuje hodnotiaca tabuľka a ktorý je prijatý podľa článku 7 ods. 14, nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch týždňov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri týždne.

Pokiaľ ide o akýkoľvek ďalší delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 14, uplatní sa mutatis mutandis odsek 4 tohto článku.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Prechodné ustanovenie

1.   EIB a EIF môžu predložiť Komisii operácie financovania a investičné operácie, ktoré schválili, počas obdobia od 1. januára 2015 dovtedy, kým sa po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia neuzavrie dohoda o EFSI a nevymenujú prví členovia investičnej rady a generálny riaditeľ.

2.   Komisia posúdi operácie uvedené v odseku 1, a ak spĺňajú požiadavky oprávnenosti stanovené v článku 6, všeobecné ciele stanovené v článku 9 ods. 2 a v prílohe II, rozhodne o tom, že sa na tieto operácie vzťahuje záruka EÚ.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. júna 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

J. REIRS


(1)  Stanovisko z 19. marca 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 195, 12.6.2015, s. 41.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. júna 2015.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(12)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(17)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).


PRÍLOHA I

ZMENY NARIADENIA (EÚ) Č. 1291/2013 A NARIADENIA (EÚ) Č. 1316/2013

1.

Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 sa mení takto:

a)

v článku 6 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.   Finančné krytie na vykonávanie programu Horizont 2020 je 74 828,3 milióna EUR v bežných cenách, z čoho sa maximálne 72 445,3 milióna EUR pridelí na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 tohto nariadenia takto:

a)

excelentná veda: 24 232,1 milióna EUR v bežných cenách;

b)

vedúce postavenie priemyslu: 16 466,5 milióna EUR v bežných cenách;

c)

spoločenské výzvy: 28 629,6 milióna EUR v bežných cenách.

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z programu Horizont 2020 na osobitné ciele stanovené v článku 5 ods. 3 a na nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra je nasledovná:

i)

šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti: 816,5 milióna EUR v bežných cenách;

ii)

veda so spoločnosťou a pre spoločnosť: 444,9 milióna EUR v bežných cenách;

iii)

nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra – 1 855,7 milióna EUR v bežných cenách.

Orientačné rozdelenie pre priority a osobitné ciele stanovené v článku 5 ods. 2 a 3 je stanovené v prílohe II.

3.   EIT sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z programu Horizont 2020 vo výške 2 383 miliónov EUR v bežných cenách, ako je stanovené v prílohe II.“;

b)

príloha II sa nahrádza týmto textom:

„PRÍLOHA II

Členenie rozpočtu

Orientačné členenie programu Horizont 2020 podlieha ročnému rozpočtovému postupu a je takéto:

 

v mil. EUR v bežných cenách

I

Excelentná veda, z čoho:

24 232,1

1.

Európska rada pre výskum (ERC)

13 094,8

2.

Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)

2 585,4

3.

Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie

6 162,3

4.

Výskumné infraštruktúry

2 389,6

II

Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:

16 466,5

1.

Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií (1), (4)

13 035

2.

Prístup k prostriedkom rizikového financovania (2)

2 842,3

3.

Inovácia v MSP (3)

589,2

III

Spoločenské výzvy, z čoho (4)

28 629,6

1.

Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

7 256,7

2.

Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský, námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

3 707,7

3.

Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia

5 688,1

4.

Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

6 149,4

5.

Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny

2 956,5

6.

Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

1 258,5

7.

Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

1 612,7

IV

Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti

816,5

V

Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť

444,9

VI

Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC)

1 855,7

VII

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

2 383

SPOLU

74 828,3

2.

Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 sa mení takto:

a)

v článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Finančné krytie na vykonávanie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 je 30 442 259 000 EUR v bežných cenách. Uvedená suma sa rozdelí takto:

a)

odvetvie dopravy: 24 050 582 000 EUR, z čoho 11 305 500 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

b)

odvetvie telekomunikácií: 1 041 602 000 EUR;

c)

odvetvie energetiky: 5 350 075 000 EUR.

Uvedené sumy nemajú vplyv na uplatňovanie mechanizmu flexibility podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (5).

(5)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).“;"

b)

v článku 14 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Celkový príspevok z rozpočtu Únie na finančné nástroje nepresiahne 8,4 % celkového finančného krytia NPE uvedeného v článku 5 ods. 1.“;

c)

v článku 21 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Komisia je v súlade s článkom 26 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými zvýši strop stanovený v článku 14 ods. 2 až do 10 %, ak sú splnené tieto podmienky:

i)

hodnotenie pilotnej fázy iniciatívy projektových dlhopisov, ktoré sa uskutoční v roku 2015, je pozitívne; a

ii)

využívanie finančných nástrojov v zmysle zmluvných záväzkov týkajúcich sa projektov presiahne 6,5 %.“.


(1)  Vrátane 7 423 mil. EUR na informačné a komunikačné technológie (IKT), z čoho 1 549 mil. EUR na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 3 741 mil. EUR na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 501 mil. EUR na biotechnológie a 1 403 mil. EUR na kozmický priestor. V dôsledku toho bude 5 792 mil. EUR k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.

(2)  Približne 994 mil. EUR z tejto sumy môže smerovať na realizáciu projektov v rámci strategického plánu pre energetické technológie (plánu SET). Približne jedna tretina z toho môže smerovať do MSP.

(3)  V rámci cieľa, ktorým je pridelenie minimálne 20 % celkových kombinovaných rozpočtov na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a prioritu „Spoločenské výzvy“ pre MSP, minimálne 5 % uvedených kombinovaných rozpočtov bude najprv pridelených na účelový nástroj pre MSP. Minimálne 7 % celkových rozpočtov osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a priority „Spoločenské výzvy“ sa pridelí na účelový nástroj pre MSP úmerne počas trvania programu Horizont 2020.

(4)  Pilotné činnosti v rámci „urýchlenia procesu inovácie“ (FTI) sa budú financovať z osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a z osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“. S cieľom umožniť úplné hodnotenie pilotných činností v rámci urýchlenia procesu inovácie sa začne vykonávať dostatočný počet projektov.“.


PRÍLOHA II

INVESTIČNÉ USMERNENIA EFSI

1.   Rozsah pôsobnosti

Účelom investičných usmernení je slúžiť spolu s týmto nariadením ako základ pre investičný výbor pri transparentnom a nezávislom rozhodovaní o využití záruky EÚ na operácie EIB, ktoré sú oprávnené podľa EFSI v súlade s cieľmi a akýmikoľvek inými relevantnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

Investičné usmernenia sú založené na zásadách stanovených týmto nariadením so zreteľom na všeobecné ciele, kritériá oprávnenosti, oprávnené nástroje a vymedzenie doplnkovosti. Dopĺňajú toto nariadenie tým, že i) poskytujú ďalšie usmernenia o oprávnenosti, ii) poskytujú rámec rizík pre operácie, iii) stanovujú finančné limity podľa odvetvovej a geografickej diverzifikácie a iv) určujú kritériá posudzovania príspevku k dosiahnutiu cieľov EFSI s cieľom uľahčiť stanovenie priorít.

Investičné usmernenia sa vzťahujú iba na operácie EFSI týkajúce sa dlhových nástrojov a nástrojov kapitálového trhu uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, a teda nie sú uplatniteľné na operácie EFSI týkajúce sa nástrojov uvedených v článku 10 ods. 2 písm. b).

2.   Oprávnené strany, druhy projektov a nástroje

a)

Medzi oprávnené strany, ktoré môžu využívať záruku EÚ, patria:

subjekty všetkých veľkostí vrátane inžinierskych sietí, účelovo vytvorených subjektov alebo projektových spoločností, MSP alebo malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou,

národné podporné banky alebo inštitúcie alebo finančné inštitúcie pre sprostredkovanie,

fondy súkromného kapitálu/fondy na splatenie dlhu a akékoľvek iné formy podnikov kolektívneho investovania,

investičné platformy,

subjekty verejného sektora (či už územné, alebo nie, no s výnimkou operácií, kde takéto subjekty spôsobujú priame riziko členskému štátu) a subjekty typu verejného sektora.

b)

Záruka EÚ sa poskytuje na priamu alebo nepriamu podporu financovania nových operácií. V oblasti infraštruktúry by sa mali podporovať investície na zelenej lúke (vytváranie aktív). Takisto možno podporovať investície do opustených priemyselných lokalít (rozšírenie a modernizácia existujúcich aktív). Záruka EÚ sa spravidla neposkytuje na podporu refinančných operácií (ako sú nahradenie existujúcej úverovej zmluvy či iné formy finančnej podpory pre projekty, ktoré sú už čiastočne alebo úplne zrealizované), s výnimkou výnimočných a odôvodnených prípadov, keď je preukázané, že takáto transakcia umožní nové investície vo výške sumy rovnocennej aspoň výške sumy transakcie, a ktoré by splnili kritériá oprávnenosti a všeobecné ciele stanovené v článku 6 a článku 9 ods. 2.

c)

Záruka EÚ podporuje širokú škálu produktov, ktoré umožňujú EFSI prispôsobiť sa potrebám trhu a zároveň podporiť súkromné investície do projektov bez vytláčania financovania z prostriedkov súkromného trhu. V tejto súvislosti sa očakáva, že EIB poskytne financovanie v rámci EFSI s cieľom dosiahnuť celkový pôvodný cieľ aspoň vo výške 315 000 000 000 EUR verejných alebo súkromných investícií vrátane financovania mobilizovaného prostredníctvom EIF v rámci operácií EFSI týkajúcich sa nástrojov uvedených v článku 10 ods. 2 písm. b) a národných podporných bánk alebo inštitúcií. Oprávnené produkty okrem iného zahŕňajú (1) úvery, záruky/protizáruky, mezanínové a podriadené financovanie, nástroje kapitálového trhu vrátane zvýšenia kreditnej kvality a kapitálové či kvázikapitálové účasti, a to aj prostredníctvom národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov. V tejto súvislosti s cieľom umožniť širokej škále investorov investovať do projektov EFSI sa EIB umožní štruktúrovať príslušné portfóliá.

d)

Národné podporné banky alebo inštitúcie a investičné platformy alebo fondy sú oprávnené na krytie zárukou EIB v rámci protizáruky záruky EÚ v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c). Pri rozhodovaní o poskytnutí uvedenej záruky EIB sa vyvíja snaha o mobilizáciu investícií na národnej, ako aj na regionálnej úrovni a využíva sa doplnková odbornosť, špecifické komparatívne výhody a rozsah takýchto subjektov v prospech iniciatívy EFSI.

3.   Doplnkovosť

Záruka EÚ sa poskytuje na podporu operácií, ktoré spĺňajú kritérium poskytnutia doplnkovosti vymedzené v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia.

Taktiež sa uplatňujú tieto všeobecné zásady:

a)

aby sa zabránilo duplicite existujúcich finančných nástrojov, záruka EÚ môže dopĺňať existujúce programy Únie alebo iné zdroje finančných prostriedkov Únie alebo spoločných nástrojov, byť s nimi kombinovaná alebo ich posilňovať či vylepšovať;

b)

počas investičného obdobia EFSI investície podporované zo strany EFSI v zásade nevytláčajú využívanie iných finančných nástrojov Únie;

c)

pozornosť sa venuje doplnkovosti produktov nového okna pre infraštruktúru a inovácie so zameraním na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s existujúcimi finančnými nástrojmi EÚ a finančnými nástrojmi EFSI v rámci okna MSP tak, aby sa dosiahla najvyššia úroveň efektívneho využitia finančných prostriedkov. Kumulatívne využívanie nástrojov je však možné najmä v prípadoch, keď obvyklá podpora nepostačuje na naštartovanie investícií.

4.   Pridaná hodnota: prínos pre ciele EFSI

Projekty využívajúce záruku EÚ dodržiavajú kritériá oprávnenosti a všeobecné ciele stanovené v článku 6 a článku 9 ods. 2.

5.   Porovnávacia tabuľka

Porovnávaciu tabuľku uvedenú v článku 7 používa investičný výbor s cieľom zabezpečiť nezávislé a transparentné posúdenie možného využitia záruky EÚ.

6.   Investičné okná

a)

Dlhové nástroje a nástroje kapitálového trhu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a) sa poskytnú v rámci okien pre infraštruktúru a inovácie, ktoré budú pozostávať z podokna pre dlhy a podokna pre kapitál. Prideľovanie operácií (2) do jedného z podokien bude založené na systéme stupňovania úverov EIB a štandardného posudzovania rizika EIB a bude podliehať usmerneniam poskytnutým riadiacou radou.

b)

Okno pre infraštruktúru a inováciu - podokno pre dlhy

EIB v prípade dlhových operácií uskutoční svoje štandardné posúdenie rizika zahŕňajúce výpočet pravdepodobnosti zlyhania a miery úspešnosti vymáhania. Na základe týchto parametrov EIB vypočíta riziko každej operácie. Takýto výpočet sa uskutoční bez zohľadnenia záruky EÚ, aby vyjadroval celkové riziko transakcie.

Každá dlhová operácia sa klasifikuje podľa rizika (odstupňovanie úverových transakcií) podľa systému EIB na odstupňovanie úverov. Informácia o stupni úveru sa zahrnie do projektovej dokumentácie pre investičný výbor. Transakcie s vyšším rizikovým profilom než projekty, ktoré sú podporované bežnými operáciami EIB, sa označujú ako osobitné činnosti vymedzené v článku 16 štatútu EIB a usmerneniach EIB pre politiku v oblasti kreditného rizika. Operácie podporované zárukou EÚ majú obyčajne vyšší rizikový profil ako bežné operácie EIB, a preto spadajú pod osobitné činnosti. Transakcie s lepším úverovým stupňom môžu byť zaradené do portfólia EFSI za predpokladu, že sa jasne preukáže vysoká pridaná hodnota a ich zaradenie je v súlade s kritériom poskytovania doplnkovosti.

Projekty sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné a financovanie z EIB je štruktúrované v súlade s riadnymi bankovými zásadami a so zásadami vysokej úrovne pre riadenie rizika stanovenými EIB v jej interných usmerneniach. Všetky relevantné informácie sa sprístupnia členom riadiacej rady a investičného výboru.

Dlhové produkty sa ocenia v súlade s metodikou oceňovania úverov EIB.

c)

Okno pre infraštruktúru a inováciu - podokno pre kapitál

V prípade kapitálových operácií sa môže záruka EÚ použiť na podporu priamych investícií do jednotlivých spoločností alebo projektov (priame kapitálové investície) alebo financovanie fondov alebo analogických portfóliových rizík (kapitálové portfólio) za predpokladu, že EIB tiež investuje na pomernom základe na vlastné riziko. Určenie, či operácia vykazuje alebo nevykazuje kapitálové riziká, bez ohľadu na jej právnu formu a nomenklatúru, bude založené na štandardnom posúdení EIB.

Kapitálové operácie EIB sa vykonávajú v súlade s internými pravidlami a postupmi EIB. Všetky relevantné informácie na posúdenie operácie sa sprístupnia členom riadiacej rady a investičného výboru.

Kapitálové investície sa ocenia podľa trhu bez ohľadu na to, aké trhové testy alebo referenčné porovnávanie sa použijú.

7.   Limity expozície podľa kategórie rizika

a)

Limity expozície sa v prípade kategórií osobitných činností znižujú so zvyšujúcou sa úrovňou rizika, ako je uvedené v odstupňovaní transakčných úverov. Limit je preto vo všeobecnosti vyšší v prípade dlhového rizika než v prípade kapitálového rizika.

b)

Pokiaľ ide o dostupnosť zvýšenia kreditnej kvality zo záruky EÚ, limity expozície pre EFSI stanoví EIB na vyššej úrovni než podobné limity v rámci vlastných rizikových obchodov EIB. Členovia riadiacej rady a investičného výboru dostanú podrobný prehľad limitov rizík EFSI. Riadiaca rada bude pravidelne dohliadať na vývoj rizikového profilu portfólia EFSI a v prípade potreby prijímať vhodné opatrenia.

c)

Transakcie s vyššími sumami než sú špecifické limity EFSI sa výnimočne môžu zaradiť do portfólia EFSI na základe súhlasu riadiacej rady a za predpokladu, že sa jasne preukáže doplnkovosť a pridaná hodnota a ich zaradenie pravdepodobne neohrozí celkovú cieľovú úroveň rizika portfólia na konci počiatočného investičného obdobia.

8.   Odvetvová a geografická diverzifikácia

EFSI sa riadi dopytom, ale má za cieľ podporovať oprávnené projekty v celej Únii, ako aj cezhraničné projekty, na ktoré sa vzťahuje článok 8 tohto nariadenia, a to bez akejkoľvek predbežnej odvetvovej alebo geografickej alokácie. Je však potrebné vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby na konci počiatočného investičného obdobia bola pokrytá široká škála odvetví a regiónov a zamedzilo sa nadmernej odvetvovej alebo geografickej koncentrácii.

a)   Odvetvová koncentrácia

S cieľom riadiť odvetvovú diverzifikáciu a koncentráciu portfólia EFSI stanoví riadiaca rada orientačné hraničné hodnoty koncentrácie v súvislosti s množstvom operácií podporovaných zárukou EÚ na konci počiatočného investičného obdobia. Orientačné hraničné hodnoty koncentrácie sa zverejnia.

Riadiaca rada sa po konzultácii s investičným výborom môže rozhodnúť zmeniť tieto orientačné hraničné hodnoty. V uvedenom prípade riadiaca rada svoje rozhodnutie písomne zdôvodní Európskemu parlamentu a Rade.

b)   Geografická koncentrácia

Operácie, ktoré podporuje EFSI, sa na konci počiatočného investičného obdobia nesústreďujú na žiadnom konkrétnom území. Na tento účel riadiaca rada schváli orientačné usmernenia týkajúce sa geografickej diverzifikácie a koncentrácie. Riadiaca rada sa po konzultácii s investičným výborom môže rozhodnúť zmeniť tieto orientačné hraničné hodnoty. Riadiaca rada svoje rozhodnutie týkajúce sa orientačných hraničných hodnôt písomne zdôvodní Európskemu parlamentu a Rade. EFSI by sa mal usilovať o pokrytie všetkých členských štátov.


(1)  Toto je neúplný zoznam produktov, ktoré môžu byť ponúkané prostredníctvom EFSI.

(2)  Pojem „operácia“ sa vzťahuje na priamu investíciu do projektu (dlh alebo kapitál) aj na operáciu (projekty, programy alebo zariadenia) s finančným alebo iným sprostredkovateľom, ale nie, aby sa predišlo pochybnostiam, na príslušné projekty podporované takouto sprostredkovanou operáciou.


 

1.   Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k členeniu programu Horizont 2020

„Európsky parlament, Rada a Komisia sa zhodujú v tom, že tieto rozpočtové riadky neprispejú k financovaniu EFSI: „Posilnenie výskumu na hraniciach poznania v Európskej rade pre výskum“, „akcie Marie Skłodowskej-Curie“ a „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“. Zostávajúca suma, ktorá pochádza z dodatočného využitia rezerv v porovnaní s návrhom Komisie, sa vráti do iných rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 pomerne k zníženiam, ktoré navrhuje Komisia. Orientačné rozdelenie sa stanovuje v prílohe I k nariadeniu o EFSI.“

2.   Vyhlásenie Komisie k návrhu rozpočtu na rok 2016

„Komisia bude analyzovať možný dopad príspevkov do EFSI z rôznych rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 na účinné vykonávanie príslušných programov a ak to bude vhodné, navrhne opravný list k návrhu všeobecného rozpočtu Únie na rok 2016, aby upravila členenie rozpočtových riadkov programu Horizont 2020.“

3.   Vyhlásenie Komisie k jej preskúmaniu jednorazových príspevkov v súvislosti s iniciatívou EFSI na účely vykonávania Paktu stability a rastu

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú klasifikované v rámci verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do EFSI alebo tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem za účasti viacerých krajín zriadených na účely realizácie investičného plánu sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97.“


Top