27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/1

(1)

Jedným z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v akčných programoch pre životné prostredie, a najmä v šiestom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (3), je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nebude mať výrazne negatívny vplyv a nebude ohrozovať ľudské zdravie a životné prostredie.

(2)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie.

(3)

Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (4) stanovuje maximálny povolený obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji, v plynovom oleji, v lodnom plynovom oleji a v lodnej motorovej nafte, ktoré sa používajú v Únii.

(4)

Emisie z lodnej dopravy vznikajúce v dôsledku spaľovania lodných palív s vysokým obsahom síry prispievajú k znečisteniu ovzdušia vo forme oxidu siričitého a pevných častíc, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie a prispievajú ku kyslým zrážkam. Bez opatrení stanovených v tejto smernici by emisie z lodnej dopravy boli čoskoro vyššie ako emisie zo všetkých pozemných zdrojov.

(5)

Znečistenie ovzdušia spôsobované kotviacimi loďami je pre mnohé prístavné mestá veľkým problémom, pokiaľ ide o ich úsilie o dodržanie limitných hodnôt Únie v oblasti kvality ovzdušia.

(6)

Členské štáty by mali podporiť používanie pobrežnej elektriny, pretože elektrinu dnešným lodiam zvyčajne dodávajú pomocné motory.

(7)

Podľa smernice 1999/32/ES má Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní uvedenej smernice a spolu s touto správou môže predložiť aj návrhy na zmenu a doplnenie uvedenej smernice, najmä pokiaľ ide o zníženie limitných hodnôt pre obsah síry v lodných palivách v kontrolných oblastiach emisií SOx (SECA), a to v súlade s činnosťou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).

(8)

V roku 2008 IMO prijala rezolúciu o zmene a doplnení prílohy VI k protokolu z roku 1997 o zmenách a doplneniach Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973, zmeneného protokolom z roku 1978 (ďalej len „dohovor MARPOL“), ktorá obsahuje pravidlá prevencie znečisťovania ovzdušia z lodí. Revidovaná príloha VI k dohovoru MARPOL nadobudla účinnosť 1. júla 2010.

(9)

V revidovanej prílohe VI k dohovoru MARPOL sa okrem iného zavádzajú prísnejšie limitné hodnoty pre obsah síry v lodných palivách v oblastiach SECA (1,00 % od 1. júla 2010 a 0,10 % od 1. januára 2015), ako aj v morských oblastiach nachádzajúcich sa mimo oblastí SECA (3,50 % od 1. januára 2012 a v zásade 0,50 % od 1. januára 2020). Väčšina členských štátov je v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami povinná vyžadovať, aby lode od 1. júla 2010 používali v oblastiach SECA palivá s maximálnym obsahom síry 1,00 %. S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodným právom a zaistiť riadne uplatňovanie nových, globálne stanovených noriem pre síru v Únii by sa smernica 1999/32/ES mala zosúladiť s revidovanou prílohou VI k dohovoru MARPOL. S cieľom zabezpečiť minimálnu kvalitu paliva používaného v lodiach na dosiahnutie súladu buď na základe paliva, alebo na základe technológií by sa v Únii nemalo povoliť používanie lodného paliva s obsahom síry vyšším, než je všeobecná norma 3,50 % hmotnosti, s výnimkou palív dodávaných na lode, ktoré používajú metódy znižovania emisií fungujúce v uzavretom režime.

(10)

Prílohu VI k dohovoru MARPOL týkajúcu sa oblastí SECA je možné zmeniť a doplniť na základe postupov IMO. V prípade, že sa vo vzťahu k uplatňovaniu limitných hodnôt pre oblasti SECA v prílohe VI k dohovoru MARPOL zavedú ďalšie zmeny vrátane výnimiek, Komisia by mala takéto zmeny zvážiť a v prípade potreby bezodkladne predložiť potrebný návrh v súlade so ZFEÚ, s cieľom v plnej miere zosúladiť smernicu 1999/32/ES s predpismi IMO týkajúcimi sa oblastí SECA.

(11)

Zavedenie akýchkoľvek nových oblastí kontroly emisií by malo podliehať postupu IMO podľa prílohy VI k dohovoru MARPOL a malo by byť riadne podložené ekologickými a hospodárskymi dôvodmi a podporené vedeckými údajmi.

(12)

V súlade s pravidlom 18 revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť dostupnosť lodných palív, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

(13)

Vzhľadom na celosvetový rozmer environmentálnej politiky a emisií z lodnej dopravy by sa na celosvetovej úrovni mali stanoviť ambiciózne emisné normy.

(14)

Osobné lode sú prevádzkované väčšinou v prístavoch alebo blízko pobrežných oblastí a ich vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie je výrazný. S cieľom zvýšiť kvalitu ovzdušia v okolí prístavov a pobrežia sú tieto lode povinné používať lodné palivo s maximálnym obsahom síry 1,50 %, kým sa na všetky lode vo výsostných vodách, výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania členských štátov nebudú vzťahovať prísnejšie normy pre síru.

(15)

V súlade s článkom 193 ZFEÚ by táto smernica nemala brániť tomu, aby ktorýkoľvek členský štát naďalej uplatňoval alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia s cieľom podporiť včasné vykonávanie ustanovení, pokiaľ ide o maximálny obsah síry v lodných palivách, napr. používaním metód znižovania emisií mimo oblastí SECA.

(16)

S cieľom uľahčiť prechod na nové motorové technológie s potenciálom ďalšieho výrazného zníženia emisií v námornom odvetví by Komisia mala ďalej preskúmať možnosti, ktorými sa umožní a podnieti využívanie plynových motorov v lodiach.

(17)

Na dosiahnutie cieľov smernice 1999/32/ES je potrebné riadne presadzovanie povinností vzhľadom na obsah síry v lodných palivách. Zo skúseností súvisiacich s vykonávaním smernice 1999/32/ES vyplynulo, že je potrebné zabezpečiť účinnejší systém monitorovania a presadzovania s cieľom zaistiť riadne vykonávanie uvedenej smernice. Na tento účel je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili dostatočne častý a presný odber vzoriek lodného paliva uvádzaného na trh alebo používaného na palube lode a pravidelne kontrolovali lodné denníky a dodacie listy pre lodné palivo. Takisto je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli systém účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za nesúlad s ustanoveniami smernice 1999/32/ES. S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť informácií je takisto vhodné zabezpečiť sprístupnenie registra miestnych dodávateľov lodných palív verejnosti.

(18)

Podávanie správ členskými štátmi podľa smernice 1999/32/ES sa na účely kontroly súladu s uvedenou smernicou ukázalo byť nedostatočné z dôvodu nedostatku harmonizovaných a dostatočne presných ustanovení o obsahu a formáte správ členských štátov. S cieľom zabezpečiť väčšiu harmonizáciu podávania správ je preto potrebné uviesť podrobnejšie informácie o obsahu a formáte správ.

(19)

Po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (5), ktorá je prepracovaním právnych predpisov Únie o priemyselných emisiách, je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť ustanovenia smernice 1999/32/ES o maximálnom obsahu síry v ťažkých vykurovacích olejoch.

(20)

Dodržiavanie nízkych limitných hodnôt pre obsah síry v lodných palivách, najmä v oblastiach SECA, môže viesť k výraznému zvýšeniu ceny takýchto palív, aspoň v krátkodobom horizonte, a môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť príbrežnej námornej dopravy v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy, ako aj na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví v krajinách susediacich s oblasťami SECA. Pre dotknuté priemyselné odvetvia je potrebné priniesť vhodné riešenia v záujme zníženia nákladov na zabezpečenie súladu, napríklad schválenie alternatívnych, nákladovo efektívnejších spôsobov zabezpečenia súladu, než je zabezpečenie súladu podľa použitého paliva, a v prípade potreby poskytovanie pomoci. Komisia bude, okrem iného na základe správ od členských štátov, dôkladne monitorovať vplyv dodržiavania nových noriem kvality palív na odvetvie lodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o možný prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu, a v prípade potreby navrhne vhodné opatrenia na potlačenie takéhoto trendu.

(21)

Obmedzenie prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu je dôležité, pretože rastúci podiel tovaru prepravovaného cestnou dopravou by bol v mnohých prípadoch v rozpore s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a viedol by k väčším dopravným zápcham.

(22)

Náklady spojené s plnením nových požiadaviek na zníženie emisií oxidu siričitého by mohli viesť k prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu a mohli by mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví. Komisia by mala na poskytovanie cielenej pomoci v záujme minimalizácie rizika zmeny spôsobu dopravy v plnej miere využívať nástroje, ako sú Marco Polo a transeurópske dopravné siete. Členské štáty môžu považovať za potrebné poskytnúť podporu prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci.

(23)

Členské štáty môžu v súlade s existujúcimi usmerneniami pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a bez toho, aby bola dotknutá možnosť ich budúcej zmeny, poskytovať štátnu pomoc prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou, a to vrátane pomoci na modernizáciu vybavenia súčasných plavidiel, pokiaľ sa takéto opatrenia pomoci považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ, najmä s ohľadom na platné usmernenia pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia. Komisia môže v tejto súvislosti zohľadniť fakt, že používanie niektorých metód znižovania emisií presahuje rámec požiadaviek tejto smernice, pretože sa tým znižujú nielen emisie oxidu siričitého, ale aj iné druhy emisií.

(24)

Mal by sa uľahčiť prístup k metódam znižovania emisií. Tieto metódy môžu viesť k zníženiu emisií minimálne porovnateľnému či dokonca vyššiemu ako zníženie, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom používania palív s nízkym obsahom síry za predpokladu, že nemajú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie, ako sú morské ekosystémy, a boli vyvinuté v súlade s primeranými mechanizmami schvaľovania a kontroly. Únia by mala uznať alternatívne metódy, ktoré sú už známe, ako je napríklad používanie palubných systémov čistenia výfukových plynov, zmesi paliva a skvapalneného zemného plynu alebo používanie biopalív. Je dôležité podporiť testovanie a vývoj nových metód znižovania emisií, okrem iného s cieľom obmedziť prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu.

(25)

Metódy znižovania emisií majú potenciál výrazného zníženia emisií. Komisia by preto mala podporiť testovanie a vývoj týchto technológií okrem iného tým, že zváži zriadenie spoločného programu, na ktorého financovaní by sa podieľal priemysel, a to na základe zásad, z ktorých vychádzajú podobné programy, napr. program Čisté nebo.

(26)

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi a so zúčastnenými stranami ďalej vyvíjať opatrenia určené v pracovnom dokumente útvarov Komisie zo 16. septembra 2011 s názvom Zníženie emisií znečisťujúcich látok z námornej dopravy a súbor nástrojov pre udržateľnú vodnú dopravu.

(27)

Alternatívne metódy znižovania emisií, ako sú niektoré typy systémov čistenia výfukových plynov (skrúberov), by mohli vytvárať odpad, s ktorým by sa malo primerane nakladať a ktorý by sa nemal vypúšťať do mora. Kým sa neuskutoční revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (6), členské štáty by mali v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami zabezpečiť dostupnosť primeraných prístavných zberných zariadení, vďaka ktorým bude možné plniť potreby lodí používajúcich systémy čistenia výfukových plynov. Komisia by mala pri revízii smernice 2000/59/ES zvážiť, či by sa na odpad zo systémov čistenia výfukových plynov nemala vzťahovať zásada, podľa ktorej sa v rámci prístavných poplatkov nevyberajú žiadne osobitné poplatky za lodný odpad podľa uvedenej smernice.

(28)

Komisia by mala v rámci revízie svojej politiky v oblasti kvality ovzdušia v roku 2013 zvážiť, ako sa dá znížiť znečistenie ovzdušia, a to aj v rámci výsostných vôd členských štátov.

(29)

Pre vykonávanie smernice 1999/32/ES sú dôležité účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali medzi tieto sankcie zaviesť pokuty vypočítané tak, aby sa zabezpečilo, že pokuty prinajmenšom zbavia tých, ktorí sú zodpovední za porušenie, ekonomických výhod vyplývajúcich z porušenia a že tieto pokuty sa budú v prípade opakovaného porušenia postupne zvyšovať. Členské štáty by mali oznámiť ustanovenia o sankciách Komisii.

(30)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie ekvivalentných hodnôt emisií a kritérií pre používanie metód znižovania emisií s cieľom prispôsobiť ustanovenia smernice 1999/32/ES vedeckému a technickému pokroku a takým spôsobom, ktorý zabezpečí prísny súlad s príslušnými nástrojmi IMO, a pokiaľ ide o zmenu a doplnenie článku 2 body 1, 2, 3, 3a, 3b a 4, článku 6 ods. 1a písm. b) a článku 6 ods. 2 smernice 1999/32/ES s cieľom prispôsobiť ustanovenia uvedenej smernice vedeckému a technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/32/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7).

(32)

Je vhodné, aby Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (8), spolupracoval s Komisiou pri schvaľovaní metód znižovania emisií, na ktoré sa nevzťahuje smernica Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (9).

(33)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (10) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(34)

Smernica 1999/32/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 1 ods. 2 sa písmeno h) nahrádza takto:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Maximálny obsah síry v lodných palivách

Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území nepoužívali lodné palivá, ak je ich obsah síry vyšší než 3,50 % hmotnosti s výnimkou palív, ktoré sú dodávané na lode používajúce metódy znižovania emisií podľa článku 4c v uzavretom režime.“.

5.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území nepoužívali plynové oleje, ak je ich obsah síry vyšší než 0,10 % hmotnosti.“.

6.

Článok 4a sa mení a dopĺňa takto:

7.

Články 4b a 4c sa nahrádzajú takto:

„Článok 4b

Maximálny obsah síry v lodných palivách používaných loďami kotviacimi v prístavoch Únie

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby lode kotviace v prístavoch Únie nepoužívali lodné palivá, ak je ich obsah síry vyšší než 0,10 % hmotnosti, pričom sa posádke poskytne dostatok času na dokončenie všetkých potrebných operácií súvisiacich s výmenou paliva čo najskôr po priplávaní do kotviska a čo najneskôr pred odplávaním.

Členské štáty vyžadujú, aby sa čas všetkých operácií súvisiacich s výmenou paliva zaznamenával do lodných denníkov.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území neuvádzali na trh lodné plynové oleje, ak je ich obsah síry vyšší než 0,10 % hmotnosti.

Článok 4c

Metódy znižovania emisií

1.   Členské štáty umožnia používanie metód znižovania emisií loďami plaviacimi sa pod všetkými vlajkami v ich prístavoch, výsostných vodách, výlučných hospodárskych zónach a zónach kontroly znečisťovania ako alternatívu k používaniu lodných palív, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 4a a 4b, a to za podmienok stanovených v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Lode používajúce metódy znižovania emisií uvedené v odseku 1 nepretržite dosahujú zníženie emisií oxidu siričitého, ktoré je prinajmenšom ekvivalentné zníženiu, ktoré by dosiahli pri používaní lodných palív spĺňajúcich požiadavky článkov 4a a 4b. Ekvivalentné hodnoty emisií sa určia v súlade s prílohou I.

2a.   Ako alternatívne riešenie znižovania emisií podporujú členské štáty používanie systémov na dodávku pobrežnej elektrickej energie plavidlami v dokoch.

3.   Metódy znižovania emisií uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s kritériami stanovenými v nástrojoch uvedených v prílohe II.

4.   V prípadoch, ktoré sú odôvodnené z hľadiska vedeckého a technického pokroku v oblasti alternatívnych metód znižovania emisií a s cieľom zabezpečiť prísny súlad s príslušnými nástrojmi a normami prijatými organizáciou IMO, Komisia:

8.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4d

Schválenie používania metód znižovania emisií na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu

1.   Metódy znižovania emisií patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 96/98/ES (14) sa schvaľujú v súlade s uvedenou smernicou.

2.   Metódy znižovania emisií, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 tohto článku, sa schvaľujú v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (15), pričom sa zohľadňujú:

Článok 4e

Skúšky nových metód znižovania emisií

Členské štáty môžu, podľa potreby v spolupráci s inými členskými štátmi, povoliť skúšky metód znižovania emisií lodí na plavidlách plaviacich sa pod ich vlajkou alebo v morských oblastiach, ktoré patria do ich jurisdikcie. Počas týchto skúšok nie je povinné používanie lodných palív spĺňajúcich požiadavky článkov 4a a 4b za predpokladu, že boli splnené všetky tieto podmienky:

Článok 4f

Finančné opatrenia

Členské štáty môžu prijať finančné opatrenia na podporu prevádzkovateľov, na ktorých má táto smernica dosah, pokiaľ sú takéto finančné opatrenia v súlade s pravidlami štátnej pomoci, ktoré v tejto oblasti platia či sa majú prijať.

9.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Odoberanie vzoriek a analýza

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na overenie pomocou vzoriek, či je obsah síry v používaných palivách v súlade s článkami 3, 3a, 4, 4a a 4b. Odbery vzoriek sa začnú dňom nadobudnutia platnosti príslušnej limitnej hodnoty pre maximálny obsah síry v palive. Vykonávajú sa pravidelne, dostatočne často a v dostatočnom množstve takým spôsobom, aby vzorky reprezentovali skúmané palivo, a v prípade lodného paliva, aby reprezentovali palivo, ktoré používajú plavidlá, kým sú v príslušných morských oblastiach a prístavoch. Vzorky sa bezodkladne analyzujú.

1a.   Použijú sa tieto spôsoby odberu vzoriek, analýzy a kontroly lodných palív:

1b.   Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

2.   Ako referenčná metóda na určovanie obsahu síry sa bude používať metóda ISO 8754 (2003) alebo PrEN ISO 14596 (2007).

S cieľom určiť, či je lodné palivo, ktoré bolo dodané a používané na palubách lodí, v súlade s limitnými hodnotami pre obsah síry, požadovanými v článkoch 3a, 4, 4a a 4b, sa používa postup na kontrolu palív stanovený v dodatku VI k prílohe VI k dohovoru MARPOL.“.

10.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

11.

Článok 8 sa vypúšťa.

12.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (16).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegové akty uvedené v článku 4c ods. 4 a článku 7 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 17. decembra 2012. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4c ods. 4 a článku 7 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4c ods. 4 a článku 7 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“.

14.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

2.   Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu zahŕňať pokuty vypočítané tak, aby sa zabezpečilo, že pokuty prinajmenšom zbavia tých, ktorí sú zodpovední za porušenie, ekonomických výhod vyplývajúcich z porušenia a že tieto pokuty sa budú v prípade opakovaného porušenia postupne zvyšovať.“.

15.

Príloha k smernici 1999/32/ES sa nahrádza prílohou k tejto smernici.