Help Print this page 

Document 32011R1169

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z  25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 Text s významom pre EHP
  • In force
OJ L 304, 22.11.2011, p. 18–63 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 15 Volume 020 P. 168 - 213

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/1169/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Dates
  • Date of document: 25/10/2011
  • Date of effect: 12/12/2011; Nadobudnutie účinnosti Dátum uverejnenia +20 Pozri Článok 55
  • Date of effect: 01/01/2014; Uplatňovanie Čiastočné uplatňovanie Pozri Článok 55
  • Date of effect: 13/12/2014; Uplatňovanie Pozri Článok 55
  • Date of effect: 13/12/2016; Uplatňovanie Čiastočné uplatňovanie Pozri Článok 55
  • Date of end of validity: 31/12/9999
Miscellaneous information
  • Author: Európsky parlament, Rada Európskej únie
  • Form: Nariadenie
  • Additional information: Význam pre EHP, COD 2008/0028
Relationship between documents
Text

22.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/18


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011

z 25. októbra 2011

o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prostredníctvom opatrení, ktoré prijíma podľa článku 114 ZFEÚ.

(2)

Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je zásadným aspektom vnútorného trhu a výrazne prispieva k zdraviu a dobrým životným podmienkam občanov a k ich sociálnym a hospodárskym záujmom.

(3)

Na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov a na zaručenie ich práva na informácie by sa malo zabezpečiť, aby spotrebitelia boli primerane informovaní o potravinách, ktoré konzumujú. Výber zo strany spotrebiteľov môžu okrem iného ovplyvňovať zdravotné, ekonomické, environmentálne, sociálne a etické hľadiská.

(4)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (3), sa uvádza, že všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom základ na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú, na základe informácií a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu.

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (4) sa zaoberá určitými aspektmi poskytovania informácií spotrebiteľom predovšetkým na zamedzenie klamlivého konania a opomenutí poskytnutia informácií. Všeobecné zásady o nekalých obchodných praktikách by mali dopĺňať konkrétne pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom.

(6)

Pravidlá Únie na označovanie potravín uplatniteľné na všetky potraviny sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (5). Väčšina ustanovení uvedených v uvedenej smernici pochádza z roku 1978, a preto by sa mali aktualizovať.

(7)

Smernicou Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín (6) sa ustanovujú pravidlá, pokiaľ ide o obsah a prezentáciu informácií o výživovej hodnote na balených potravinách. Podľa týchto pravidiel je zaraďovanie informácií o výživovej hodnote dobrovoľné, ak sa nevznesie požiadavka na tvrdenie týkajúce sa výživovej hodnoty potraviny. Väčšina ustanovení uvedených v uvedenej smernici pochádza z roku 1990, a preto by sa mali aktualizovať.

(8)

Všeobecné požiadavky na označovanie dopĺňa viacero ustanovení uplatniteľných za určitých okolností na všetky potraviny alebo na určité kategórie potravín. Okrem toho existuje viacero osobitných pravidiel, ktoré sú uplatniteľné na konkrétne potraviny.

(9)

Hoci sú pôvodné ciele a základné zložky súčasných právnych predpisov o označovaní stále platné, treba ich zjednodušiť s cieľom zabezpečiť ich ľahšie dodržiavanie a väčšiu zrozumiteľnosť pre zainteresované strany a zmodernizovať ich so zreteľom na nový vývoj v oblasti informácií o potravinách. Toto nariadenie bude slúžiť záujmom vnútorného trhu tým, že zjednoduší právne predpisy, zabezpečí právnu istotu a odbúra administratívne zaťaženie, ako aj záujmom občanov tým, že vyžaduje jasné, zrozumiteľné a čitateľné označovanie potravín.

(10)

Široká verejnosť sa zaujíma o vzťah medzi stravovaním a zdravím a o výber vhodnej stravy, tak aby vyhovovala individuálnym potrebám. V Bielej knihe Komisie z 30. mája 2007 o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (ďalej len „Biela kniha Komisie“) sa poznamenalo, že nutričné označovanie je jeden z významných spôsobov, ako možno informovať spotrebiteľov o zložení potravín a pomôcť im informovane si vyberať. V oznámení Komisie z 13. marca 2007 s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 – Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť sa zdôraznilo, že kľúčovým faktorom účinnej hospodárskej súťaže, ako aj vytvorenia dobrých podmienok pre spotrebiteľov je skutočnosť, že spotrebitelia majú možnosť rozhodovať sa o výbere na základe informácií. Poznanie základných zásad výživy a primerané informácie o výživovej hodnote potravín by výrazne prispeli k tomu, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodovať na základe informácií. Vzdelávacie a informačné kampane sú významným mechanizmom na lepšie pochopenie informácií o potravinách spotrebiteľmi.

(11)

Na zvýšenie právnej istoty a zabezpečenie rozumného a jednotného presadzovania právnych predpisov je vhodné zrušiť smernice 90/496/EHS a 2000/13/ES a nahradiť ich jediným nariadením, ktoré spotrebiteľom a ostatným zainteresovaným stranám zabezpečí istotu a zníži administratívne zaťaženie.

(12)

V záujme zrozumiteľnosti je vhodné zrušiť a zahrnúť do tohto nariadenia aj ďalšie horizontálne akty, a to smernicu Komisie 87/250/EHS z 15. apríla 1987 o uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu na označení alkoholických nápojov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi (7), smernicu Komisie 1999/10/ES z 8. marca 1999 umožňujúcu výnimky z ustanovení článku 7 smernice Rady 79/112/EHS, ktoré sa týkajú označovania potravín (8), smernicu Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín, ktoré obsahujú chinín a kofeín (9), nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi (10), a smernicu Komisie 2008/5/ES z 30. januára 2008 o povinnom uvádzaní podrobných údajov na označení určitých potravín okrem tých, ktoré ustanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (11).

(13)

Je potrebné ustanoviť spoločné definície, zásady, požiadavky a postupy tak, aby sa sformoval jasný rámec a spoločný základ pre opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia, ktorými sa riadia informácie o potravinách.

(14)

Na dodržanie komplexného a evolučného prístupu k informáciám poskytovaným spotrebiteľom o potravinách, ktoré konzumujú, by mala existovať široká definícia potravinového informačného práva zahŕňajúca pravidlá všeobecnej a konkrétnej povahy, ako aj široká definícia informácií o potravinách zahŕňajúca informácie poskytované inými prostriedkami než označením na etikete.

(15)

Pravidlá Únie by sa mali uplatňovať, len ak ide o podniky, ktorých koncepcia navodzuje určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie. Činnosti ako príležitostné spracovanie a dodávka potravín, podávanie jedál a predaj potravín súkromnými osobami, napríklad počas charitatívnych akcií alebo miestnych obecných trhov a stretnutí, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)

Potravinové informačné právo by malo poskytovať dostatočnú pružnosť, aby sa mohol držať krok s novými požiadavkami spotrebiteľov na informácie a zabezpečovať rovnováha medzi ochranou vnútorného trhu a rozdielmi vo vnímaní spotrebiteľov v členských štátoch.

(17)

Prvotným dôvodom na vyžadovanie povinných informácií o potravinách by malo byť umožnenie spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám. Na tento účel by mali prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uľahčiť prístupnosť týchto informácií osobám so zrakovým postihnutím.

(18)

Na to, aby sa potravinové informačné právo dalo upravovať podľa meniacich sa informačných potrieb spotrebiteľov, by všetky úvahy o potrebe povinných informácií o potravinách mali zohľadňovať široko prejavovaný záujem väčšiny spotrebiteľov o poskytovanie určitých informácií.

(19)

Nové povinné požiadavky na informácie o potravinách by sa však mali stanoviť len vtedy, ak a keď je to potrebné v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a trvalej udržateľnosti.

(20)

Potravinové informačné právo by malo zakazovať používanie informácií, ktoré by uviedli spotrebiteľa do omylu, najmä pokiaľ ide o charakteristiky, účinky alebo vlastnosti potravín, alebo pripisovali potravinám liečivé vlastnosti. Na to, aby bol tento zákaz účinný, by sa mal uplatňovať aj na reklamu a prezentáciu potravín.

(21)

V snahe zabrániť rozdrobovaniu pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov za informácie o potravinách je vhodné objasniť zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v tejto oblasti. Toto objasnenie by malo byť v súlade so zodpovednosťami voči spotrebiteľovi uvedenými v článku 17 nariadenia (ES) č. 178/2002.

(22)

Mal by sa vypracovať zoznam všetkých povinných informácií, ktoré by sa v zásade mali poskytovať o všetkých potravinách určených konečnému spotrebiteľovi a zariadeniam spoločného stravovania. V tomto zozname by sa mali uchovávať informácie, ktoré sa podľa existujúcich právnych predpisov Únie už vyžadujú, keďže sa všeobecne považujú za cenné acquis v súvislosti s informovaním spotrebiteľov.

(23)

V snahe zohľadniť zmeny a vývoj v oblasti informácií o potravinách by sa mali vypracovať ustanovenia s cieľom splnomocniť Komisiu, aby umožnila sprístupnenie určitých údajov alternatívnymi prostriedkami. Konzultácia so zainteresovanými stranami by mala umožniť včasné a veľmi adresné zmeny požiadaviek na informácie o potravinách.

(24)

Určité zložky alebo iné látky alebo výrobky (ako napríklad technologické pomocné látky) môžu byť, ak sa použijú pri výrobe potravín, ktoré ich stále obsahujú, príčinou alergií alebo neznášanlivosti u niektorých ľudí, pričom niektoré z týchto alergií alebo neznášanlivostí predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie dotknutých osôb. Je dôležité poskytovať informácie o prítomnosti prídavných látok v potravinách, technologických pomocných látok a iných látok alebo výrobkov s vedecky preukázaným účinkom v podobe alergie alebo neznášanlivosti, aby si spotrebitelia, najmä tí, ktorí trpia na potravinovú alergiu alebo neznášanlivosť, mohli informovane vyberať potraviny, ktoré sú pre nich bezpečné.

(25)

S cieľom informovať spotrebiteľov o prítomnosti umelých nanomateriálov v potravinách je vhodné vymedziť pojem „umelých nanomateriálov“. Vzhľadom na to, že potravina, ktorá obsahuje umelé nanomateriály alebo z nich pozostáva, by mohla byť novou potravinou, by sa mal zvážiť primeraný legislatívny rámec pre toto vymedzenie pojmu v kontexte nadchádzajúceho preskúmania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (12).

(26)

Etikety na potravinách by mali byť jasné a zrozumiteľné, aby pomáhali spotrebiteľom, ktorí sa chcú pri výbere potravín a stravy rozhodovať na základe lepších informácií. Štúdie ukazujú, že dôležitým prvkom maximalizácie možnosti, že informácie na etikete ovplyvnia čitateľov, je dobrá čitateľnosť a že nečitateľné informácie na výrobku sú jednou z hlavných príčin nespokojnosti spotrebiteľov s etiketami na potravinách. Preto by sa mal vypracovať komplexný prístup, ktorý by zohľadňoval všetky aspekty súvisiace s čitateľnosťou, vrátane typu písma, farby a kontrastu.

(27)

Na zabezpečenie poskytovania informácií o potravinách je potrebné zvážiť všetky spôsoby dodávania potravín spotrebiteľom vrátane predaja potravín pomocou komunikácie na diaľku. Hoci je jasné, že akékoľvek potraviny dodávané prostredníctvom predaja na diaľku by mali spĺňať rovnaké požiadavky na informácie ako potraviny predávané v obchodoch, treba objasniť, že aj v týchto prípadoch by príslušné povinné informácie o potravinách mali byť k dispozícii pred ukončením nákupu.

(28)

V posledných desaťročiach došlo k výraznému rozvoju technológie používanej pri zmrazovaní potravín, pričom táto technológia našla rozsiahle využitie jednak na zlepšenie obehu tovaru na spoločnom trhu Únie, jednak na zníženie rizík súvisiacich s potravinovou bezpečnosťou. Zmrazovanie a neskoršie rozmrazovanie niektorých potravín, najmä mäsa a rybárskych výrobkov, však obmedzuje ich ďalšie možné použitie a takisto môže mať vplyv na ich bezpečnosť, chuť a fyzikálne vlastnosti. Naopak, v prípade iných potravín, najmä masla, zmrazovanie takýto účinok nemá. Preto v prípade, že výrobok bol rozmrazený, by konečný spotrebiteľ mal byť primerane informovaný o jeho stave.

(29)

Krajina alebo miesto pôvodu potraviny by sa mali uviesť vždy, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľov do omylu pri určení skutočnej krajiny alebo miesta pôvodu daného výrobku. Krajina alebo miesto pôvodu by sa mali vždy označiť spôsobom, ktorý neklame spotrebiteľa, a na základe jasne vymedzených kritérií, ktoré zaistia rovnaké podmienky pre priemyselné odvetvie a zlepšia zrozumiteľnosť informácií o krajine alebo mieste pôvodu potravín pre spotrebiteľov. Takéto kritériá by sa nemali uplatňovať na údaje súvisiace s názvom alebo adresou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.

(30)

V niektorých prípadoch môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov chcieť uviesť pôvod potraviny dobrovoľne, aby upriamili pozornosť spotrebiteľov na vlastnosti svojho výrobku. Takéto označenia by tiež mali byť v súlade s harmonizovanými kritériami.

(31)

Označenie pôvodu je v súčasnosti v Únii povinné pre hovädzie mäso a výrobky z neho (13) v dôsledku krízy spôsobenej bovinnou spongiformnou encefalopatiou, čo aj spotrebitelia očakávali. Posúdenie vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, potvrdzuje, že pôvod mäsa je pre spotrebiteľa prvoradým faktorom. V Únii sa vo veľkej miere konzumujú aj iné druhy mäsa, ako napríklad bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso. Je preto vhodné, aby bolo uvádzanie pôvodu týchto výrobkov povinné. Osobitné požiadavky na uvádzanie pôvodu by sa mohli pri jednotlivých druhoch mäsa líšiť podľa charakteristík živočíšnych druhov. Je preto vhodné ustanoviť, že prostredníctvom vykonávacích predpisov sa stanovia povinné požiadavky, ktoré sa môžu pri jednotlivých druhoch mäsa líšiť, pričom sa zohľadní zásada proporcionality a administratívne zaťaženie pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgány presadzovania práva.

(32)

Ustanovenia o povinnom uvádzaní pôvodu sa vypracovali na základe vertikálnych prístupov, napríklad pre med (14), ovocie a zeleninu (15), ryby (16), hovädzie mäso a výrobky z hovädzieho mäsa (17) a olivový olej (18). Je potrebné preskúmať možnosť rozšíriť povinné označovanie pôvodu na iné potraviny. Preto je vhodné požiadať Komisiu, aby vypracovala správy, ktoré sa budú týkať týchto potravín: iných druhov mäsa, ako je mäso hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové, mlieka, mlieka použitého ako zložka v mliečnych výrobkoch, mäsa použitého ako zložka, nespracovaných potravín, jednozložkových výrobkov a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny. Keďže mlieko je jeden z výrobkov, pre ktoré sa označenie pôvodu považuje za mimoriadne dôležité, správa Komisie o tomto výrobku by mala byť k dispozícii čo najskôr. Na základe záverov takýchto správ môže Komisia predložiť návrhy na úpravu relevantných predpisov Únie alebo v prípade potreby môže prijať nové iniciatívy na sektorovom základe.

(33)

Nepreferenčné pravidlá Únie týkajúce sa pôvodu sa ustanovujú v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (19), a jeho vykonávacích predpisoch v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (20). Určenie krajiny pôvodu potravín sa bude zakladať na týchto pravidlách, ktoré sú dobre známe prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a správnym orgánom, čo by malo uľahčiť ich vykonávanie.

(34)

Označenie výživovej hodnoty na potravinách sa týka informácií o energetickej hodnote a prítomnosti určitých živín v potravinách. Povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote na balení by malo napomáhať opatrenia v oblasti výživy v rámci politík verejného zdravia, ktoré by mohli zahŕňať poskytovanie vedeckých odporúčaní pre vzdelávanie verejnosti v oblasti výživy a podporovať informovaný výber potravín.

(35)

S cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov v rôznych veľkostiach balenia je preto vhodné zachovať požiadavku povinne uvádzať údaje o výživovej hodnote na množstvá 100 g alebo 100 ml a prípadne povoliť dodatočné údaje na jednu porciu. Ak sú teda potraviny balené v jednotlivých porciách alebo stravných jednotkách, malo by sa okrem vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml povoliť označenie výživovej hodnoty na porciu alebo stravnú jednotku. Navyše s cieľom poskytnúť porovnateľné údaje týkajúce sa porcií alebo stravných jednotiek by Komisia mala byť oprávnená prijať pravidlá o uvádzaní výživovej hodnoty na porciu alebo na stravnú jednotku v prípade konkrétnych kategórií potravín.

(36)

V Bielej knihe Komisie sa vyzdvihli určité výživové prvky dôležité pre ľudské zdravie, ako sú napríklad nasýtené mastné kyseliny, cukry alebo sodík. Preto je vhodné, aby sa tieto prvky zohľadnili v požiadavkách na povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote.

(37)

Keďže jedným z cieľov tohto nariadenia je poskytnúť konečnému spotrebiteľovi základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií, je v tejto súvislosti dôležité zabezpečiť, aby konečný spotrebiteľ informáciám poskytnutým na označení ľahko rozumel. Preto je vhodné používať na označení termín „soľ“ namiesto zodpovedajúceho názvu živiny „sodík“.

(38)

V záujme jednotnosti a ucelenosti práva Únie by sa dobrovoľné zaraďovanie výživových alebo zdravotných tvrdení na etikety potravín malo zosúladiť s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (21).

(39)

Aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, je vhodné oslobodiť určité kategórie potravín, ktoré nie sú spracované alebo v prípade ktorých nie je informácia o výživovej hodnote určujúcim faktorom rozhodovania spotrebiteľov o kúpe, alebo ktorých balenie je príliš malé na splnenie požiadavky povinného označenia, od povinného poskytovania označenia výživovej hodnoty, pokiaľ nie je povinnosť poskytovať takéto informácie uvedená v iných predpisoch Únie.

(40)

Vzhľadom na osobitý charakter alkoholických nápojov je primerané vyzvať Komisiu, aby hlbšie analyzovala požiadavky na informácie o týchto produktoch. Komisia by preto mala so zreteľom na potrebu zabezpečiť jednotnosť s ostatnými príslušnými politikami Únie vypracovať do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia správu o uplatňovaní požiadaviek v súvislosti s poskytovaním informácií o zložkách a výživovej hodnote na alkoholické nápoje. Navyše so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. septembra 2007 o stratégii Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (22), stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (23), činnosť Komisie a obavy širokej verejnosti týkajúce sa škôd spôsobených alkoholom, najmä u mladých a zraniteľných spotrebiteľov, by Komisia po konzultácii so zúčastnenými stranami a členskými štátmi mala zohľadniť potrebu definície nápojov, ako sú tzv. alkoholické limonády (tzv. alcopops), ktorých cieľovou skupinou sú osobitne mladí ľudia. Komisia by tiež mala v kontexte tohto nariadenia v prípade potreby navrhnúť osobitné požiadavky týkajúce sa alkoholických nápojov.

(41)

Ak poskytované informácie majú apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú, ako aj vzhľadom na bežnú úroveň znalostí o predmete výživy by mali byť jednoduché a ľahko zrozumiteľné. Uvádzanie jednej časti informácií o výživovej hodnote v hlavnom zornom poli, všeobecne známom ako predná strana balenia, a druhej časti na inej strane balenia, napríklad na zadnej strane, by mohlo spotrebiteľov mýliť. Označenie výživovej hodnoty by sa teda malo uvádzať v jednom zornom poli. Navyše sa na báze dobrovoľnosti najdôležitejšie informácie o výživovej hodnote môžu opakovať v hlavnom zornom poli s cieľom pomôcť spotrebiteľom, aby pri nakupovaní potravín ľahko rozoznali základné informácie o výživovej hodnote. Slobodný výber toho, ktoré informácie by sa mohli opakovať, by spotrebiteľov mohol mýliť. Preto je potrebné spresniť, ktoré informácie sa môžu opakovať.

(42)

S cieľom podnietiť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby v prípade potravín, ako sú alkoholické nápoje a nebalené potraviny, pri ktorých sa označenie výživovej hodnoty nemusí uvádzať, poskytovali informácie obsiahnuté v označení výživovej hodnoty dobrovoľne, by sa malo umožniť uviesť v označení výživovej hodnoty len obmedzený počet prvkov. Je však vhodné jasne stanoviť informácie, ktoré sa môžu poskytovať dobrovoľne, aby sa zabránilo tomu, že voľný výber prevádzkovateľov potravinárskych podnikov uvedie spotrebiteľa do omylu.

(43)

V niektorých členských štátoch alebo organizáciách v potravinárstve došlo nedávno k zmene vo vyjadrení označenia výživovej hodnoty, ktoré je iné ako na 100 g, na 100 ml alebo na porciu, alebo v jeho prezentácii použitím grafických zobrazení alebo symbolov. Takéto ďalšie formy vyjadrenia alebo prezentácie môžu spotrebiteľom pomôcť ľahšie pochopiť označenie výživovej hodnoty. V rámci celej Únie však neexistujú dostatočné poznatky o tom, ako priemerný spotrebiteľ chápe a používa alternatívne formy vyjadrenia a prezentácie týchto informácií. Preto je vhodné umožniť, aby sa na základe kritérií ustanovených v tomto nariadení tvorili rôzne formy vyjadrenia a prezentácie, a vyzvať Komisiu, aby vypracovala správu o používaní týchto foriem vyjadrenia a prezentácie, ich vplyve na vnútorný trh a vhodnosti ďalšej harmonizácie.

(44)

S cieľom pomôcť Komisii pri vypracovaní uvedenej správy by jej členské štáty mali poskytnúť relevantné informácie o používaní ďalších foriem vyjadrenia a prezentácie označenia výživovej hodnoty na trhu na ich území. Na tieto účely by členské štáty mali byť oprávnené požadovať od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí na trh na svojom území umiestňujú potraviny s ďalšími formami vyjadrenia a prezentácie, aby vnútroštátnym orgánom oznamovali používanie týchto ďalších foriem vyjadrenia a prezentácie a príslušným spôsobom preukázali splnenie požiadaviek ustanovených v tomto nariadení.

(45)

Je potrebné zabezpečiť určitú jednotnosť pri tvorbe ďalších foriem vyjadrenia a prezentácie označenia výživovej hodnoty. Preto je vhodné podporovať neustálu výmenu najlepších postupov a skúseností medzi členskými štátmi a Komisiou a ich spoločné používanie a účasť zainteresovaných strán na tejto výmene.

(46)

Uvádzanie množstva živín a porovnateľných ukazovateľov v jednom zornom poli v ľahko rozoznateľnej forme umožňujúcej hodnotenie výživových vlastností potravín by sa ako celok malo považovať za súčasť označenia výživovej hodnoty, a nie za skupinu jednotlivých tvrdení.

(47)

Skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch je dobrovoľné uvádzanie informácií o potravinách na úkor zrozumiteľnosti povinných informácií o potravinách. Preto by sa mali stanoviť kritériá, ktoré pomôžu prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a orgánom presadzovania práva dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním povinných a dobrovoľných informácií o potravinách.

(48)

Členské štáty by si v závislosti od miestnych praktických podmienok a okolností mali zachovať právo stanovovať pravidlá v súvislosti s poskytovaním informácií o nebalených potravinách. Aj keď je v takýchto prípadoch dopyt spotrebiteľa po ďalších informáciách obmedzený, za veľmi dôležité sa považujú informácie o možných alergénoch. Dôkazy naznačujú, že väčšinu prípadov alergií na potraviny spôsobili nebalené potraviny. Preto by sa informácie o možných alergénoch mali spotrebiteľovi vždy poskytovať.

(49)

Ak ide o otázky, ktoré sa týmto nariadením konkrétne harmonizujú, členské štáty by nemali mať možnosť prijímať vnútroštátne predpisy, ak to nepovoľuje právo Únie. Týmto nariadením by sa členským štátom nemalo brániť, aby prijímali vnútroštátne opatrenia týkajúce sa otázok, ktoré sa týmto nariadením konkrétne neharmonizujú. Takýmito vnútroštátnymi opatreniami by sa však nemal zakazovať, sťažovať ani obmedzovať voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s týmto nariadením.

(50)

Spotrebitelia v Únii prejavujú čoraz väčší záujem o vykonávanie pravidiel Európskej únie v oblasti dobrých podmienok zvierat pri ich zabití vrátane toho, či bolo zviera pred zabitím omráčené. V tejto súvislosti by sa malo v kontexte budúcej stratégie Únie v oblasti ochrany a dobrých podmienok zvierat zvážiť vypracovanie štúdie o možnosti poskytnúť spotrebiteľom príslušné informácie o omračovaní zvierat.

(51)

Pravidlá týkajúce sa informácií o potravinách by sa mali dať prispôsobovať rýchlo sa meniacemu sociálnemu, hospodárskemu a technologickému prostrediu.

(52)

S cieľom presadzovať dodržiavanie tohto nariadenia by členské štáty mali vykonávať úradné kontroly v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (24).

(53)

Odkazy na smernicu 90/496/EHS v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (25) by sa mali zaktualizovať tak, aby sa v nich zohľadňovalo toto nariadenie. Nariadenia (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(54)

Nepravidelné a časté aktualizovanie požiadaviek na informácie o potravinách môže potravinárskym podnikom, najmä malým a stredným podnikom, spôsobovať značné administratívne zaťaženie. Preto je vhodné zabezpečiť, aby sa opatrenia, ktoré môže prijať Komisia pri výkone právomocí, ktoré sa jej zverujú v tomto nariadení, začali uplatňovať vždy v rovnaký deň kalendárneho roka po uplynutí vhodného prechodného obdobia. Pre naliehavé prípady, keď je účelom dotknutých opatrení ochrana ľudského zdravia, by sa mali môcť ustanoviť výnimky z tejto zásady.

(55)

Aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť označovanie svojich výrobkov novým požiadavkám zavedeným týmto nariadením, je potrebné ustanoviť na uplatňovanie tohto nariadenia vhodné prechodné obdobia.

(56)

Vzhľadom na zásadné zmeny v požiadavkách vzťahujúcich sa na nutričné označovanie, ktoré sa zavádzajú týmto nariadením, najmä zmeny týkajúce sa obsahu označenia výživovej hodnoty, je vhodné povoliť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov predvídať uplatňovanie tohto nariadenia.

(57)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(58)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, okrem iného v súvislosti s dostupnosťou určitých povinných údajov inými spôsobmi ako uvedením na obale alebo etikete, zoznamom potravín, pri ktorých sa nemusí uvádzať zoznam zložiek, opätovným preskúmaním zoznamu látok alebo výrobkov, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosti, alebo zoznamom živín, ktoré sa môžu oznámiť dobrovoľne. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(59)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie vykonávacích aktov týkajúcich sa okrem iného spôsobov vyjadrenia jedného alebo viacerých údajov prostredníctvom piktogramov alebo symbolov namiesto slov alebo čísel, spôsobu uvádzania dátumu minimálnej trvanlivosti, spôsobu uvádzania krajiny alebo miesta pôvodu pri mäse, presnosti uvádzaných hodnôt v označení výživovej hodnoty alebo vyjadrenia na porciu alebo stravnú jednotku v označení výživovej hodnoty. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (26),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu.

2.   Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách, a najmä označovanie potravín. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy poskytovania informácií o potravinách so zreteľom na potrebu zabezpečiť dostatočne pružné reagovanie na budúci vývoj a nové požiadavky na informácie.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na všetkých stupňoch potravinového reťazca, kde sa ich činnosti týkajú poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom. Vzťahuje sa na všetky potraviny určené konečnému spotrebiteľovi vrátane potravín dodávaných zariadeniami spoločného stravovania a potravín určených na zásobovanie zariadení spoločného stravovania.

Toto nariadenie sa vzťahuje na stravovacie služby poskytované dopravnými podnikmi, ak sa miesto odchodu nachádza na území členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy.

4.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch Únie uplatniteľných na konkrétne potraviny.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

vymedzenia pojmov „potraviny“, „potravinové právo“, „potravinársky podnik“, „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“, „maloobchod“, „umiestnenie na trhu“ a „konečný spotrebiteľ“ v článku 2 a v článku 3 bodoch 1, 2, 3, 7, 8 a 18 nariadenia (ES) č. 178/2002;

b)

vymedzenia pojmov „spracovanie“, „nespracované produkty“ a „spracované výrobky“ v článku 2 ods. 1 písm. m), n) a o) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (27);

c)

vymedzenie pojmu „potravinársky enzým“ v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch (28);

d)

vymedzenia pojmov „prídavná látka v potravinách“, „technologická pomocná látka“ a „nosiče“ v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (29) a v bode 5 prílohy I k uvedenému nariadeniu;

e)

vymedzenie pojmu „aróma“ v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách (30);

f)

vymedzenia pojmov „mäso“, „mechanicky separované mäso“, „mäsové prípravky“, „rybárske výrobky“ a „mäsové výrobky“ v bodoch 1.1, 1.14, 1.15, 3.1 a 7.1 prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (31);

g)

vymedzenie pojmu „reklama“ v článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (32);

2.   Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

a)

„informácie o potravinách“ sú informácie o potravine sprístupnené konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom etikety, iného sprievodného materiálu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami vrátane nástrojov modernej technológie alebo verbálnej komunikácie;

b)

„potravinové informačné právo“ sú predpisy Únie, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách, a najmä na označovanie, vrátane pravidiel všeobecnej povahy, ktoré sa uplatňujú na všetky potraviny za určitých okolností alebo na určité kategórie potravín, a pravidiel, ktoré sa uplatňujú len na špecifické potraviny;

c)

„povinné informácie o potravinách“ sú údaje, ktorých poskytovanie konečnému spotrebiteľovi sa vyžaduje v predpisoch Únie;

d)

„zariadenie spoločného stravovania“ je akékoľvek zariadenie (vrátane vozidla alebo stánku s pevným stanovišťom alebo pojazdného stánku), ako sú reštaurácie, závodné jedálne, školské jedálne, nemocnice a keteringové spoločnosti, v ktorých sa v pracovnom čase pripravuje jedlo, aby bolo vhodné na priamu spotrebu konečným spotrebiteľom;

e)

„balená potravina“ je akákoľvek jednotlivá položka určená na prezentáciu ako taká pre konečného spotrebiteľa a pre zariadenia spoločného stravovania, ktorá pozostáva z potraviny a obalu, do ktorého bola vložená predtým, ako bola ponúknutá na predaj, a ktorý obaľuje potravinu úplne alebo čiastočne, ale v každom prípade takým spôsobom, že obsah nemôže byť zmenený bez otvorenia alebo pozmenenia obalu; „balená potravina“ nie je potravina balená v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo balená na priamy predaj;

f)

„zložka“ je akákoľvek látka alebo výrobok vrátane aróm, prídavných látok v potravinách a potravinárskych enzýmov a akákoľvek iná súčasť zloženej zložky, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku dokonca aj v pozmenenom stave; za zložky sa nepovažujú rezíduá;

g)

„miesto pôvodu“ je akékoľvek miesto, o ktorom sa uvádza, že z neho potravina pochádza, a nie je to „krajina pôvodu“, ako sa určuje v súlade s článkami 23 až 26 nariadenia (EHS) č. 2913/92; meno, obchodné meno alebo adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na etikete nepredstavuje v zmysle tohto nariadenia označenie krajiny pôvodu ani miesto pôvodu potraviny;

h)

„zložená zložka“ je zložka, ktorá je zložená z viac ako jednej zložky;

i)

„etiketa“ je akákoľvek visačka, značka, známka, obrázkový alebo iný opisný materiál napísaný, vytlačený, šablónou natlačený, vyznačený, vyrazený alebo natlačený na obal alebo nádobu potravín alebo k nemu pripojený;

j)

„označenie“ sú akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, zobrazenia alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sprevádzajú takúto potravinu alebo sa jej týkajú;

k)

„zorné pole“ sú všetky plochy balenia, ktoré sú čitateľné z jedného uhla pohľadu;

l)

„hlavné zorné pole“ je zorné pole obalu, ktoré spotrebiteľ pri nákupe s najväčšou pravdepodobnosťou uvidí ako prvé a ktoré mu umožní okamžite identifikovať výrobok z hľadiska jeho charakteru a vlastností a tiež obchodnej značky, ak ju výrobok má; ak má balenie niekoľko rovnakých hlavných zorných polí, hlavné zorné pole je to, ktoré určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku;

m)

„čitateľnosť“ je vonkajší vzhľad informácie, prostredníctvom ktorého je informácia vizuálne zrozumiteľná pre širokú verejnosť a ktorý je okrem iného určený veľkosťou písma, medzerami medzi písmenami, riadkovaním, hrúbkou písma, typom farby, typom písma, pomerom medzi šírkou a výškou písmen, povrchom materiálu a výrazným kontrastom medzi písmom a pozadím;

n)

„názov podľa právnych predpisov“ je názov potraviny ustanovený v príslušných predpisoch Únie alebo ak takéto predpisy Únie neexistujú, je to názov ustanovený v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach platných v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania;

o)

„zaužívaný názov“ je názov, ktorý používajú ako názov potraviny spotrebitelia v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva, bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať;

p)

„opisný názov“ je názov obsahujúci opis potraviny, a ak je to potrebné z hľadiska jej použitia, ktorý je spotrebiteľom dostatočne zrozumiteľný na určenie skutočnej povahy potraviny a jej odlíšenie od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť;

q)

„základná zložka“ je zložka alebo zložky potraviny, ktorá predstavuje viac ako 50 % tejto potraviny alebo ktorú spotrebiteľ zvyčajne spája s názvom potraviny a v prípade ktorej sa vo väčšine prípadov vyžaduje kvantitatívne označenie;

r)

„dátum minimálnej trvanlivosti potraviny“ je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti;

s)

„živina“ znamená bielkovinu, sacharid, tuk, vlákninu, sodík, vitamíny a minerálne látky, ktoré sú uvedené v časti A bode 1 prílohy XIII k tomuto nariadeniu, a látky, ktoré patria do jednej z týchto kategórií alebo sú zložkami jednej z týchto kategórií;

t)

„umelý nanomateriál“ je akýkoľvek úmyselne vyrobený materiál, ktorý má jeden alebo viac rozmerov rádovo 100 nm alebo menej alebo je zložený z oddelených funkčných častí vnútri alebo na povrchu, z ktorých mnohé majú jeden alebo viac rozmerov rádovo 100 nm alebo menej, vrátane štruktúr, aglomerátov alebo agregátov, ktoré majú veľkosť rádovo nad 100 nm, ale si zachovávajú vlastnosti, ktoré sú typické pre nanorozmery.

Vlastnosti, ktoré sú typické pre nanorozmery, zahŕňajú:

i)

vlastnosti súvisiace s veľkým špecifickým povrchom príslušných materiálov a/alebo

ii)

špecifické fyzikálno-chemické vlastnosti, ktoré sa líšia od vlastností rovnakého materiálu v inej forme ako v nanoforme;

u)

„prostriedky komunikácie na diaľku“ sú akékoľvek prostriedky, ktoré možno bez súčasnej fyzickej prítomnosti dodávateľa a spotrebiteľa použiť s cieľom uzavretia zmluvy medzi týmito stranami.

3.   Na účely tohto nariadenia krajina pôvodu potraviny odkazuje na pôvod potraviny, ako sa určuje v súlade s článkami 23 až 26 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

4.   Uplatňujú sa aj osobitné vymedzenia pojmov uvedené v prílohe I.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ ZÁSADY TÝKAJÚCE SA INFORMÁCIÍ O POTRAVINÁCH

Článok 3

Všeobecné ciele

1.   Poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty.

2.   Cieľom potravinového informačného práva je dosiahnuť v Únii voľný pohyb legálne vyrábaných a na trh uvádzaných potravín, v príslušných prípadoch so zreteľom na potrebu chrániť legitímne záujmy výrobcov a propagovať výrobu kvalitných výrobkov.

3.   Keď sa potravinovým informačným právom stanovia nové požiadavky, poskytne sa prechodné obdobie po nadobudnutí účinnosti nových požiadaviek okrem riadne odôvodnených prípadov. Počas uvedeného prechodného obdobia potraviny s etiketami, ktoré nevyhovujú novým požiadavkám, možno umiestňovať na trh a pokračovať v predaji týchto potravín, ktoré boli umiestnené na trh pred koncom prechodného obdobia, až do vyčerpania zásob.

4.   Počas prípravy, hodnotenia a revízie potravinového informačného práva sa budú uskutočňovať otvorené a transparentné konzultácie s verejnosťou vrátane zainteresovaných strán priamo alebo prostredníctvom zastupujúcich orgánov s výnimkou prípadov, keď to neumožňuje naliehavosť záležitosti.

Článok 4

Zásady, ktoré sa vzťahujú na povinné informácie o potravinách

1.   Ak si potravinové informačné právo vyžaduje povinné informácie o potravinách, týka sa to informácií, ktoré patria najmä do jednej z týchto kategórií:

a)

informácie o totožnosti a zložení, vlastnostiach alebo iných charakteristikách potraviny;

b)

informácie o ochrane zdravia spotrebiteľov a bezpečnom používaní potraviny. To sa týka najmä informácií o:

i)

charakteristických znakoch zloženia, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie určitých skupín spotrebiteľov;

ii)

trvanlivosti, skladovaní a bezpečnom použití;

iii)

vplyve na zdravie vrátane rizík a dôsledkov súvisiacich so škodlivou a rizikovou konzumáciou potraviny;

c)

informácie o výživových vlastnostiach, aby sa spotrebitelia vrátane osôb s osobitnými stravovacími požiadavkami mohli rozhodovať o výbere na základe informácií.

2.   Pri zvažovaní potreby povinných informácií o potravinách, a aby sa umožnilo spotrebiteľovi rozhodovať sa o výbere na základe informácií, sa berie do úvahy široko rozšírená potreba väčšiny spotrebiteľov dostávať určité informácie, ktorým prikladajú veľký význam, alebo akýkoľvek všeobecne prijatý prínos pre spotrebiteľa.

Článok 5

Konzultácia s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín

Akékoľvek opatrenie Únie v oblasti potravinového informačného práva, ktoré môže mať vplyv na verejné zdravie, sa prijíma po konzultácii s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

KAPITOLA III

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH A ZODPOVEDNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV

Článok 6

Základná požiadavka

Akúkoľvek potravinu určenú na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania musia sprevádzať informácie o potravine v súlade s týmto nariadením.

Článok 7

Čestné informačné postupy

1.   Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä:

a)

ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie;

b)

pripisovaním takých účinkov alebo vlastností potravine, aké nemá;

c)

poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín;

d)

poukazovaním na prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka v tejto potravine sa nahradila inou zložkou.

2.   Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.

3.   Okrem výnimiek ustanovených v práve Únie uplatniteľnom na prírodné minerálne vody a potraviny určené na osobitné výživové účely nesmú informácie o potravinách pripisovať žiadnej potravine takú vlastnosť, že pomáha predchádzať určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, ani sa odvolávať na takéto vlastnosti.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na:

a)

reklamu;

b)

prezentáciu potravín, najmä ich tvar, vzhľad alebo obal, použité obalové materiály, spôsob, akým sú upravené, a prostredie, kde sú vystavené.

Článok 8

Zodpovednosť

1.   Za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadený v Únii, dovozca na trh Únie.

2.   Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečí prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov.

3.   Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí neovplyvňujú informácie o potravinách, nedodávajú potraviny, o ktorých vedia, alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, predpokladajú, že nie sú v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom či s príslušnými vnútroštátnymi predpismi.

4.   Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nesmú meniť informácie priložené k potravine, ak by takáto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa a možnosti konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o výbere na základe informácií. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú zodpovední za všetky zmeny informácií o potravine, ktoré potravinu sprevádzajú, ktoré vykonajú.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 4, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti musia zabezpečiť plnenie požiadaviek potravinového informačného práva a príslušných vnútroštátnych predpisov, ktoré sú relevantné pre ich činnosti, a overia, či sú takéto požiadavky splnené.

6.   Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečia, aby sa informácie o nebalených potravinách určených konečnému spotrebiteľovi alebo na zásobovanie zariadení spoločného stravovania zasielali prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, ktorý potraviny dostáva, aby mohol v prípade potreby poskytnúť konečnému spotrebiteľovi povinné informácie o potravinách.

7.   V nasledujúcich prípadoch prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečia, aby sa povinné údaje vyžadované podľa článkov 9 a 10 objavili na balení alebo na pripojenej etikete, alebo v obchodných dokladoch k potravinám, ak možno zaručiť, že takéto doklady buď sprevádzajú potraviny, ktorých sa týkajú, alebo boli zaslané vopred alebo zároveň s dodávkou:

a)

ak sú balené potraviny určené konečnému spotrebiteľovi, ale uvedené na trh v etape pred predajom konečnému spotrebiteľovi, a ak táto etapa nezahŕňa predaj zariadeniu spoločného stravovania;

b)

ak sú balené potraviny určené na zásobovanie zariadení spoločného stravovania na prípravu, spracovanie, delenie alebo porciovanie.

Bez ohľadu na prvý pododsek prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia, aby sa údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), f), g) a h) uvádzali aj na vonkajšom obale, v ktorom sa balené potraviny prezentujú pri uvedení na trh.

8.   Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí dodávajú iným prevádzkovateľom potravinárskych podnikov potraviny, ktoré nie sú určené konečnému spotrebiteľovi ani zariadeniam spoločného stravovania, zabezpečia, aby sa týmto iným prevádzkovateľom potravinárskych podnikov poskytli dostatočné informácie, aby mohli v prípade potreby splniť povinnosti, ktoré im vyplývajú z odseku 2.

KAPITOLA IV

POVINNÉ INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH

ODDIEL 1

Obsah a prezentácia

Článok 9

Zoznam povinných údajov

1.   V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

a)

názov potraviny;

b)

zoznam zložiek;

c)

akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku uvedenú v prílohe II alebo akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku odvodenú z látky alebo výrobku uvedeného v prílohe II, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť a ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, pričom sa nachádza aj v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenom stave;

d)

množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek;

e)

netto množstvo potraviny;

f)

dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby;

g)

všetky osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia;

h)

meno alebo obchodné meno a adresu prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvedeného v článku 8 ods. 1;

i)

krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, ak sú ustanovené v článku 26;

j)

návod na použitie, ak by bez poskytnutia takéhoto návodu bolo ťažké potravinu správne použiť;

k)

ak ide o nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu, skutočný obsah alkoholu v objemových percentách;

l)

označenie výživovej hodnoty.

2.   Údaje uvedené v odseku 1 sa uvedú slovami a číslami. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, môžu byť navyše vyjadrené prostredníctvom piktogramov alebo symbolov.

3.   Ak Komisia prijme delegované a vykonávacie akty uvedené v tomto článku, údaje uvedené v odseku 1 môžu byť prípadne vyjadrené prostredníctvom piktogramov alebo symbolov namiesto slov alebo čísel.

S cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať ďalšie spôsoby vyjadrenia povinných informácií o potravinách, než sú slová a čísla, a za predpokladu, že sa zaistí rovnaká úroveň informovania ako pomocou slov a čísel, môže Komisia s prihliadnutím na dôkazy o jednotnom chápaní spotrebiteľmi stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 kritériá, na základe ktorých možno vyjadriť jeden alebo viacero údajov uvedených v odseku 1 prostredníctvom piktogramov alebo symbolov namiesto slov alebo čísel.

4.   Na účely zabezpečenia jednotného vykonávania odseku 3 tohto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty týkajúce sa spôsobov uplatňovania kritérií vymedzených v súlade s odsekom 3 s cieľom vyjadriť jeden alebo viac údajov prostredníctvom piktogramov a symbolov namiesto slov a čísel. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 10

Dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín

1.   Okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 sú v prílohe III ustanovené dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín.

2.   S cieľom zabezpečiť informovanie spotrebiteľov v súvislosti s osobitnými druhmi alebo kategóriami potravín a zohľadniť technický pokrok, vedecký vývoj, ochranu zdravia spotrebiteľov alebo bezpečné používanie potraviny môže Komisia zmeniť a doplniť prílohu III prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51.

Ak sa to v prípade rizika pre zdravie spotrebiteľov vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 52.

Článok 11

Hmotnosť a rozmery

Článok 9 sa nedotýka presnejších predpisov Únie týkajúcich sa hmotností a rozmerov.

Článok 12

Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách

1.   Povinné informácie o potravinách musia byť v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a ľahko prístupné.

2.   Ak ide o balené potraviny, povinné informácie o potravinách musia byť uvedené priamo na balení alebo na pripojenej etikete.

3.   S cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli získavať povinné informácie o potravinách iným spôsobom, ktorý je lepšie prispôsobený určitým povinným údajom, a za predpokladu, že je zaistená rovnaká úroveň informovania ako prostredníctvom balenia alebo etikety, môže Komisia s prihliadnutím na dôkazy o jednotnom chápaní spotrebiteľmi a o rozsiahlom využívaní uvedených spôsobov spotrebiteľmi stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 kritériá, na základe ktorých možno vyjadriť určité povinné údaje iným spôsobom ako na balení alebo na etikete.

4.   Na účely zabezpečenia jednotného vykonávania odseku 3 tohto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty týkajúce sa spôsobov uplatňovania kritérií uvedených v odseku 3 s cieľom vyjadriť určité povinné údaje inými spôsobmi než na balení alebo etikete. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

5.   Ak ide o nebalené potraviny, uplatňujú sa ustanovenia článku 44.

Článok 13

Prezentácia povinných údajov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 44 ods. 2, povinné údaje o potravinách sa uvádzajú na nápadnom mieste, tak aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v prípade potreby nezmazateľné. Žiadnym spôsobom ich nemožno skrývať, zakrývať, odvádzať od nich pozornosť ani ich nemožno narušiť iným textom alebo obrázkami či iným rušivým materiálom.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné predpisy Únie uplatniteľné na konkrétne potraviny, ak sú uvedené na balení alebo na pripojenej etikete, povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 musia byť vytlačené na balení alebo na etikete tak, aby bola zaistená jednoznačná čitateľnosť, písmom takej veľkosti, že stredná výška písma vymedzená v prílohe IV je väčšia alebo sa rovná 1,2 mm.

3.   Ak ide o obaly alebo nádoby, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 80 cm2, je stredná výška písma uvedená v odseku 2 väčšia alebo sa rovná 0,9 mm.

4.   Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 zmluvy ustanoví pravidlá čitateľnosti.

Na tie isté účely, ako sú uvedené v prvom pododseku, môže Komisia pre určité druhy alebo kategórie potravín prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 rozšíriť požiadavky podľa odseku 5 tohto článku o ďalšie povinné údaje.

5.   Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), e) a k) musia byť uvedené v jednom zornom poli.

6.   Odsek 5 tohto článku sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 16 ods. 1 a 2.

Článok 14

Predaj na diaľku

1.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na informácie ustanovené v článku 9, ak ide o balené potraviny ponúkané na predaj prostriedkami komunikácie na diaľku:

a)

povinné informácie o potravinách okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. f) sú k dispozícii pred uskutočnením kúpy a uvádzajú sa v materiáloch podporujúcich predaj na diaľku alebo sa poskytujú inými vhodnými prostriedkami, ktoré jasne určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Ak sa použijú iné vhodné prostriedky, povinné informácie o potravinách sa poskytujú bez toho, aby prevádzkovateľ potravinárskeho podniku účtoval spotrebiteľovi dodatočné náklady;

b)

všetky povinné údaje musia byť k dispozícii pri dodaní.

2.   Ak ide o nebalené potraviny ponúkané na predaj prostriedkami komunikácie na diaľku, uvedú sa v súlade s odsekom 1 tohto článku údaje požadované podľa článku 44.

3.   Odsek 1 písm. a) sa neuplatňuje na potraviny, ktoré sa ponúkajú na predaj prostredníctvom predajných automatov alebo automatizovaných obchodných priestorov.

Článok 15

Jazykové požiadavky

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 3, povinné informácie o potravinách sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny uvádzajú na trh.

2.   Na svojom území môžu členské štáty, kde sa potravina uvádza na trh, ustanoviť, aby sa takéto údaje poskytovali v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré si môžu určiť spomedzi úradných jazykov Únie.

3.   Odseky 1 a 2 nebránia tomu, aby sa údaje uvádzali v niekoľkých jazykoch.

Článok 16

Vynechanie určitých povinných údajov

1.   Ak ide o sklené fľaše určené na opätovné použitie, ktoré sú nezmazateľne označené a z toho dôvodu nemajú žiadnu etiketu, krúžok ani prstenec, povinné sú iba údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e), f) a l).

2.   Ak ide o obaly alebo nádoby, ktorých najväčšia plocha má veľkosť menšiu ako 10 cm2, sú na balení alebo na etikete povinné iba údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e) a f). Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. b) sa uvádzajú iným spôsobom alebo sa spotrebiteľovi sprístupnia na požiadanie.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné predpisy Únie vyžadujúce povinné označenie výživovej hodnoty, označenie uvedené v článku 9 ods. 1 písm. l) nie je povinné, ak ide o potraviny uvedené v prílohe V.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté iné predpisy Únie vyžadujúce uvedenie zoznamu zložiek alebo povinné označenie výživovej hodnoty, nie sú údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. b) a l) povinné pre nápoje, ktoré obsahujú viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu.

Do 13. decembra 2014 Komisia vypracuje správu o uplatňovaní článku 18 a článku 30 ods. 1 na výrobky uvedené v tomto odseku, v ktorej sa bude zaoberať aj tým, či by sa v budúcnosti mala vzťahovať na alkoholické nápoje najmä povinnosť poskytovať informácie o energetickej hodnote, a dôvodmi prípadných výnimiek, pričom zohľadní potrebu zabezpečenia súladu s inými relevantnými politikami Únie. V tejto súvislosti Komisia zváži, či je potrebné navrhnúť vymedzenie pojmu tzv. alkoholických limonád.

K tejto správe Komisia v prípade potreby pripojí legislatívny návrh, v ktorom sa určia pravidlá týkajúce sa zoznamu zložiek alebo povinného označenia výživovej hodnoty týchto výrobkov.

ODDIEL 2

Podrobné ustanovenia o povinných údajoch

Článok 17

Názov potraviny

1.   Názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.

2.   V členskom štáte, v ktorom sa výrobok uvádza na trh, sa povoľuje používať názov potraviny, pod ktorým sa výrobok legálne vyrába a uvádza na trh v členskom štáte, kde sa vyrába. Avšak v prípade, ak by uplatnenie ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení článku 9, neumožňovalo spotrebiteľom v členskom štáte, kde sa výrobok uvádza na trh, rozpoznať skutočný charakter potraviny a odlíšiť ju od potravín, s ktorými by si ju bolo možné zameniť, názov potraviny sa doplní o ďalšie opisné informácie, ktoré sa uvádzajú v blízkosti názvu potraviny.

3.   Vo výnimočných prípadoch sa názov potraviny v členskom štáte, kde sa vyrába, nepoužíva v členskom štáte, kde sa uvádza na trh, ak je potravina, ktorú označuje v členskom štáte, kde sa vyrába, taká odlišná, čo sa týka zloženia alebo výroby, od potraviny známej pod týmto názvom v členskom štáte, kde sa uvádza na trh, že odsek 2 nie je postačujúci v členskom štáte, kde sa uvádza na trh, na poskytnutie správnej informácie spotrebiteľovi.

4.   Názov potraviny nesmie byť nahradený žiadnym názvom chráneným ako duševné vlastníctvo, obchodnou značkou ani vymysleným názvom.

5.   Osobitné ustanovenia o názve potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v prílohe VI.

Článok 18

Zoznam zložiek

1.   Zoznam zložiek sa uvádza pod alebo za vhodným nadpisom, ktorý pozostáva zo slova „zložky“ alebo toto slovo obsahuje. Zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí podľa hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.

2.   Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 17 a v prílohe VI.

3.   Všetky zložky prítomné vo forme umelých nanomateriálov sa musia jasne uviesť v zozname zložiek. Za názvy týchto zložiek sa musí uviesť slovo „nano“ v zátvorkách.

4.   Technické pravidlá uplatňovania odsekov 1 a 2 tohto článku sú ustanovené v prílohe VII.

5.   Na účely dosiahnutia cieľov tohto nariadenia Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 upraví a prispôsobí definíciu umelých nanomateriálov uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. t) technickému a vedeckému pokroku alebo definíciám dohodnutým na medzinárodnej úrovni.

Článok 19

Vynechanie zoznamu zložiek

1.   Zoznam zložiek sa nemusí uvádzať, ak ide o tieto potraviny:

a)

čerstvé ovocie a zeleninu vrátane zemiakov, ktoré neboli šúpané, krájané ani podobne upravené;

b)

vodu sýtenú oxidom uhličitým, ktorej opis uvádza, že bola sýtená;

c)

kvasné octy získané výlučne z jediného základného produktu za predpokladu, že sa nepridala žiadna iná zložka;

d)

syr, maslo, fermentované mlieko a smotanu, do ktorých nebola pridaná žiadna iná zložka okrem mliečnych zložiek, potravinových enzýmov a kultúr mikroorganizmov, ktoré sú nevyhnutné na výrobu, alebo v prípade iného než čerstvého syra a taveného syra okrem soli, ktorá je potrebná na jeho výrobu;

e)

potraviny pozostávajúce z jedinej zložky, kde:

i)

názov potraviny je rovnaký ako názov zložky alebo

ii)

názov potraviny umožňuje jasnú identifikáciu charakteru zložky.

2.   S cieľom zohľadniť význam zoznamu zložiek pre spotrebiteľa môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov pre určité druhy alebo kategórie potravín vo výnimočných prípadoch v súlade s článkom 51 doplniť odsek 1 tohto článku za predpokladu, že takéto vynechanie nespôsobí, že koneční spotrebitelia alebo zariadenia spoločného stravovania nebudú adekvátne informovaní.

Článok 20

Vynechanie zložiek potravín zo zoznamu zložiek

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, nemusí zoznam zložiek obsahovať tieto zložky potraviny:

a)

časti zložky, ktoré sa počas výrobného procesu dočasne oddelili a neskôr znovu zaviedli, avšak neprekračujú ich pôvodné proporcie;

b)

prídavné látky v potravinách a potravinárske enzýmy:

i)

ktoré sa nachádzajú v danej potravine iba na základe skutočnosti, že ich obsahovala jedna alebo viaceré zložky tejto potraviny v súlade so zásadou prenosu uvedenou v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 1333/2008, za predpokladu, že v konečnom výrobku nemajú žiadnu technologickú funkciu, alebo

ii)

ktoré sa používajú ako pomocné látky pri spracovaní;

c)

nosiče a látky, ktoré nie sú prídavnými látkami v potravinách, ale používajú sa rovnako a na rovnaký účel ako nosiče, a ktoré sa používajú len v nevyhnutnom množstve;

d)

látky, ktoré nie sú prídavnými látkami v potravinách, ale používajú sa rovnako a na rovnaký účel ako technologické pomocné látky a nachádzajú sa v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenej forme;

e)

voda:

i)

ak sa voda používa počas výrobného procesu výhradne s cieľom obnovenia zložky použitej v zahustenej alebo dehydrovanej forme alebo

ii)

ak je kvapalným médiom, ktoré sa zvyčajne nekonzumuje.

Článok 21

Označovanie určitých látok alebo výrobkov spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť

1.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá prijaté podľa článku 44 ods. 2, údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. c) spĺňajú tieto požiadavky:

a)

uvádzajú sa v zozname zložiek v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 18 ods. 1 s presným odkazom na názov látky alebo výrobku, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, a

b)

názov látky alebo výrobku zo zoznamu v prílohe II sa zdôrazní prostredníctvom sadzby, ktorá ich jasne odlíši od zvyšnej časti zoznamu zložiek, napríklad prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia.

Ak zoznam zložiek neexistuje, údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. c) zahŕňajú slovo „obsahuje“, po ktorom nasleduje názov látky alebo výrobku, ktoré sa uvádzajú v prílohe II.

Ak viaceré zložky alebo technologické pomocné látky potraviny pochádzajú z jedinej látky alebo výrobku, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, na označení to musí byť jasne uvedené pre každú dotknutú zložku alebo technologickú pomocnú látku.

Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. c) sa nemusia uvádzať, ak názov potraviny jasne odkazuje na dotknutú látku alebo výrobok.

2.   S cieľom zabezpečiť lepšiu informovanosť spotrebiteľov a zohľadniť najnovší vedecký pokrok a technické znalosti Komisia systematicky skúma a v prípade potreby aktualizuje zoznam uvedený v prílohe II prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51.

Ak sa to v prípade vzniku rizika pre zdravie spotrebiteľov vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 52.

Článok 22

Uvádzanie množstva zložiek

1.   Uvádzanie množstva zložky alebo kategórie zložiek použitých na výrobu alebo prípravu potraviny sa vyžaduje, ak sa daná zložka alebo kategória zložiek:

a)

vyskytuje v názve potraviny alebo ju spotrebiteľ zvyčajne spája s týmto názvom;

b)

na označení zdôrazní slovami, obrázkami alebo graficky alebo

c)

je nevyhnutná pre charakteristiku potraviny a na jej odlíšenie od výrobkov, s ktorými by sa pre svoj názov alebo vzhľad mohla zameniť.

2.   Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa množstvo určitých zložiek nemusí uvádzať, sú ustanovené v prílohe VIII.

Článok 23

Netto množstvo

1.   Netto množstvo potraviny sa podľa potreby vyjadruje v litroch, centilitroch, mililitroch, kilogramoch alebo gramoch:

a)

v objemových jednotkách, ak ide o kvapaliny;

b)

v hmotnostných jednotkách, ak ide o ostatné výrobky.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ lepšie pochopil informácie o potravinách na označení, môže Komisia v súlade s článkom 51 prostredníctvom delegovaných aktov ustanoviť pre určité potraviny spôsob vyjadrenia netto množstva iným spôsobom, ako je spôsob uvedený v odseku 1 tohto článku.

3.   Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa netto množstvo nemusí uvádzať, sú ustanovené v prílohe IX.

Článok 24

Dátum minimálnej trvanlivosti, dátum spotreby a dátum zmrazenia

1.   Ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002.

2.   Príslušný dátum sa uvádza v súlade s prílohou X.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie spôsobu uvádzania dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorý je uvedený v prílohe X bode 1 písm. c), môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá na tento účel. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 25

Podmienky skladovania alebo podmienky spotreby

1.   V prípade, že potraviny si vyžadujú osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia, tieto podmienky sa uvedú.

2.   S cieľom umožniť primerané skladovanie alebo spotrebu potravín po otvorení balenia sa prípadne uvedú podmienky skladovania a/alebo lehota na spotrebu.

Článok 26

Krajina pôvodu alebo miesto pôvodu

1.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch Únie, konkrétne v nariadení Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín (33) a v nariadení Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (34).

2.   Označenie krajiny pôvodu alebo miesto pôvodu sa povinne uvádza:

a)

ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií sprevádzajúcich potravinu alebo z celej etikety inak vyplývalo, že potravina má inú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu;

b)

ak ide o mäso, ktoré patrí pod kódy kombinovanej nomenklatúry (KN) uvedené v prílohe XI. Uplatňovanie tohto písmena podlieha prijatiu vykonávacích aktov uvedených v odseku 8.

3.   Ak sa krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny uvádza a ak nie je taká istá ako krajina pôvodu alebo miesto pôvodu jej základnej zložky:

a)

uvedie sa aj krajina pôvodu alebo miesto pôvodu príslušnej základnej zložky alebo

b)

sa uvedie, že krajina pôvodu alebo miesto pôvodu základnej zložky je iné ako krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny.

Uplatňovanie tohto odseku podlieha prijatiu vykonávacích aktov uvedených v odseku 8.

4.   Komisia predloží do piatich rokov od dátumu začiatku uplatňovania odseku 2 písm. b) Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí povinné označovanie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu výrobkov uvedených v uvedenom písmene.

5.   Komisia predloží do 13. decembra 2014 Európskemu parlamentu a Rade správy o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu týchto potravín:

a)

iné druhy mäsa ako hovädzie mäso a tie, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. b);

b)

mlieko;

c)

mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch;

d)

nespracované potraviny;

e)

jednozložkové výrobky;

f)

zložky, ktoré predstavujú viac ako 50 % danej potraviny.

6.   Komisia predloží do 13. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa použije ako zložka.

7.   V správach uvedených v odsekoch 5 a 6 sa zohľadní potreba spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť poskytovania povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýza nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení vrátane právnych vplyvov na vnútorný trh a vplyvu na medzinárodný obchod.

Komisia môže k týmto správam pripojiť návrhy na úpravu príslušných predpisov Únie.

8.   Komisia po hodnotení vplyvu prijme do 13. decembra 2013 vykonávacie akty týkajúce sa uplatňovania odseku 2 písm. b) tohto článku a uplatňovania odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

9.   V prípade potravín uvedených v odseku 2 písm. b), odseku 5 písm. a) a odseku 6 sa v správach a hodnoteniach vplyvu podľa tohto článku preskúmajú okrem iného možné spôsoby vyjadrenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu týchto potravín, najmä s ohľadom na každý z týchto rozhodujúcich bodov v živote zvieraťa:

a)

miesto narodenia;

b)

miesto chovu;

c)

miesto zabitia.

Článok 27

Návod na použitie

1.   Návod na použitie potraviny musí byť uvedený tak, aby umožňoval vhodné použitie potraviny.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania odseku 1 pre určité potraviny. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 28

Obsah alkoholu

1.   Pravidlá týkajúce sa uvádzania obsahu alkoholu v objemových percentách sú v prípade výrobkov klasifikovaných v rámci KN pod kódom 2204 tie, ktoré sú ustanovené v osobitných predpisoch Únie uplatniteľných na tieto výrobky.

2.   Skutočný obsah alkoholu v objemových percentách nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uvádza v súlade s prílohou XII.

ODDIEL 3

Označenie výživovej hodnoty

Článok 29

Vzťah s inými právnymi predpismi

1.   Tento oddiel sa nevzťahuje na potraviny v rozsahu pôsobnosti týchto právnych predpisov:

a)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (35);

b)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (36).

2.   Tento oddiel sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES zo 6. mája 2009 o potravinách na osobitné výživové účely (37) a osobitné smernice uvedené v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.

Článok 30

Obsah

1.   Povinné označenie výživovej hodnoty obsahuje tieto údaje:

a)

energetickú hodnotu a

b)

množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli.

V prípade potreby sa môže v tesnej blízkosti označenia výživovej hodnoty uviesť tvrdenie, že obsah soli je spôsobený výlučne prítomnosťou prirodzene sa vyskytujúceho sodíka.

2.   Obsah povinného označenia výživovej hodnoty uvedeného v odseku 1 sa môže doplniť o uvedenie množstva jednej alebo viacerých z týchto látok:

a)

mononenasýtené mastné kyseliny;

b)

polynenasýtené mastné kyseliny;

c)

alkoholické cukry (polyoly);

d)

škrob;

e)

vláknina,

f)

ktorýkoľvek z vitamínov alebo ktorákoľvek z minerálnych látok uvedených v prílohe XIII časti A bode 1 a prítomných vo významných množstvách, ako je vymedzené v prílohe XIII časti A bode 2.

3.   Ak sa na označení balených potravín uvádza povinné označenie výživovej hodnoty uvedené v odseku 1, môžu sa na ňom opakovať tieto informácie:

a)

energetická hodnota alebo

b)

energetická hodnota spolu s množstvami tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

4.   Odchylne od článku 36 ods. 1, ak sa na označení výrobkov uvedených v článku 16 ods. 4 uvádza označenie výživovej hodnoty, stačí, keď sa v ňom uvedie len energetická hodnota.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 44, a odchylne od článku 36 ods. 1, ak sa na označení výrobkov uvedených v článku 44 ods. 1 uvádza označenie výživovej hodnoty, stačí, keď sa v ňom uvedie len:

a)

energetická hodnota alebo

b)

energetická hodnota spolu s množstvami tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

6.   S cieľom zohľadniť význam údajov uvedených v odsekoch 2 až 5 tohto článku pre informovanosť spotrebiteľa môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 zmeniť a doplniť zoznamy v odsekoch 2 až 5 tohto článku tým, že doplní alebo vypustí údaje.

7.   Komisia s ohľadom na vedecké dôkazy a skúsenosti získané v jednotlivých členských štátoch predloží do 13. decembra 2014 správu o prítomnosti transmastných kyselín v potravinách a celkovo v strave obyvateľstva Únie. Účelom správy je posúdiť vplyv primeraných prostriedkov, ktoré by mohli umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa pre zdravšie potraviny a celkovo zdravšiu stravu alebo by mohli podporovať poskytovanie zdravších potravín spotrebiteľom, čo okrem iného znamená, že spotrebiteľom sa poskytnú informácie o transmastných kyselinách alebo obmedzeniach týkajúcich sa ich použitia. V prípade potreby Komisia pripojí k tejto správe legislatívny návrh.

Článok 31

Výpočet

1.   Energetická hodnota sa vypočítava pomocou konverzných koeficientov uvedených v prílohe XIV.

2.   Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 prijať konverzné koeficienty pre vitamíny a minerálne látky uvedené v prílohe XIII časti A bode 1 na presnejší výpočet obsahu takýchto vitamínov a minerálnych látok v potravinách. Konverzné koeficienty sa doplnia do prílohy XIV.

3.   Energetická hodnota a množstvá živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 musia zodpovedať hodnotám potravín pri predaji.

V príslušných prípadoch sa informácie môžu týkať potraviny po príprave, ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu.

4.   Uvádzané hodnoty sú v jednotlivých prípadoch priemerné hodnoty založené na:

a)

analýze potraviny výrobcom;

b)

výpočte zo známych alebo skutočných priemerných hodnôt použitých zložiek alebo

c)

výpočte vychádzajúcom zo všeobecne ustanovených a akceptovaných údajov.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá jednotného vykonávania tohto odseku, pokiaľ ide o presnosť uvádzaných hodnôt, ako napríklad rozdiely medzi uvádzanými hodnotami a hodnotami ustanovenými v priebehu úradných kontrol. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 32

Vyjadrenie na 100 g alebo 100 ml

1.   Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa vyjadrujú v merných jednotkách uvedených v prílohe XV.

2.   Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa vyjadrujú na 100 g alebo na 100 ml.

3.   Ak sa uvádza množstvo vitamínov a minerálnych látok, vyjadrí sa okrem formy vyjadrenia uvedenej v odseku 2 aj ako percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII časti A bode 1 vo vzťahu k vyjadreniu na 100 g alebo na 100 ml.

4.   Okrem formy vyjadrenia uvedenej v odseku 2 tohto článku sa energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1, 3, 4 a 5 môžu vyjadriť, ak je to vhodné, ako percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII časti B vo vzťahu k vyjadreniu na 100 g alebo na 100 ml.

5.   Ak sa uvedú informácie podľa odseku 4, v ich tesnej blízkosti sa uvedie toto dodatočné oznámenie: „Referenčný príjem priemerného dospelého (8 400 kJ/2 000 kcal)“.

Článok 33

Vyjadrenie na jednu porciu alebo stravnú jednotku

1.   Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa môžu v týchto prípadoch vyjadriť na jednu porciu a/alebo na stravnú jednotku, ktorú spotrebiteľ ľahko spozná, ak je množstvo porcie alebo stravnej jednotky uvedené na etikete a ak je počet porcií alebo stravných jednotiek v balení uvedený:

a)

dodatočne k forme vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml uvedenej v článku 32 ods. 2;

b)

dodatočne k forme vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml uvedenej v článku 32 ods. 3, pokiaľ ide o množstvo vitamínov a minerálnych látok;

c)

dodatočne k forme vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml uvedenej v článku 32 ods. 4 alebo namiesto nej.

2.   Odchylne od článku 32 ods. 2 v prípadoch uvedených v článku 30 ods. 3 písm. b) sa môže množstvo živín a/alebo percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII časti B vyjadriť len na jednu porciu alebo stravnú jednotku.

Ak sú množstvá živín vyjadrené iba na jednu porciu alebo stravnú jednotku v súlade s prvým pododsekom, energetická hodnota sa vyjadrí na 100 g alebo na 100 ml a na jednu porciu alebo stravnú jednotku.

3.   Odchylne od článku 32 ods. 2 v prípadoch uvedených v článku 30 ods. 5 sa môže energetická hodnota a množstvo živín a/alebo percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII časti B vyjadriť len na jednu porciu alebo stravnú jednotku.

4.   Porcia a jednotka sa uvádzajú v tesnej blízkosti označenia výživovej hodnoty.

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie vyjadrovania označenia výživovej hodnoty na jednu porciu alebo stravnú jednotku a zabezpečiť jednotný základ porovnania pre spotrebiteľa Komisia vzhľadom na skutočné správanie spotrebiteľov v oblasti spotreby, ako aj stravovacie odporúčania prijme prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá týkajúce sa vyjadrovania hodnôt na jednu porciu alebo stravnú jednotku pre určité kategórie potravín. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 34

Prezentácia

1.   Údaje uvedené v článku 30 ods. 1 a 2 sa nachádzajú v jednom zornom poli. Prezentujú sa spolu v zrozumiteľnej podobe, a ak je to vhodné, v poradí ustanovenom v prílohe XV.

2.   Údaje uvedené v článku 30 ods. 1 a 2 sa prezentujú v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak to priestor nedovoľuje, údaje sa uvádzajú v riadkoch.

3.   Údaje uvedené v článku 30 ods. 3 sa uvádzajú:

a)

v hlavnom zornom poli a

b)

prostredníctvom veľkosti písma v súlade s článkom 13 ods. 2.

Údaje uvedené v článku 30 ods. 3 sa môžu uvádzať v inej podobe, než aká je uvedená v odseku 2 tohto článku.

4.   Údaje uvedené v článku 30 ods. 4 a 5 sa môžu uvádzať v inej podobe, než aká je uvedená v odseku 2 tohto článku.

5.   Ak je energetická hodnota alebo množstvo živín vo výrobku zanedbateľné, informácie o týchto prvkoch možno nahradiť tvrdením, ako napríklad „obsahuje zanedbateľné množstvá…“, ktoré sa uvádza v tesnej blízkosti označenia výživovej hodnoty, ak je uvedené.

S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto odseku môže Komisia prijať vykonávacie akty týkajúce sa energetickej hodnoty a množstva živín uvedených v článku 30 ods. 1 až 5, ktoré sa môžu považovať za zanedbateľné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie spôsobu prezentácie označenia výživovej hodnoty vo formátoch, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4 tohto článku, môže Komisia v tejto súvislosti prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 35

Ďalšie formy vyjadrenia a prezentácie

1.   Okrem foriem vyjadrenia uvedených v článku 32 ods. 2 a 4 a v článku 33 a prezentácie uvedenej v článku 34 ods. 2 možno energetickú hodnotu a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 uvádzať inými formami vyjadrenia a/alebo prezentovať s použitím grafických zobrazení alebo symbolov, ktoré sa doplnia k slovám alebo číslam, za predpokladu, že sú splnené tieto požiadavky:

a)

vychádzajú z dôkladného a nezávislého spotrebiteľského prieskumu a neuvádzajú spotrebiteľa do omylu, ako je uvedené v článku 7;

b)

ich vytvorenie je výsledkom konzultácií so širokou škálou skupín zúčastnených strán;

c)

ich cieľom je uľahčiť spotrebiteľovi pochopenie prínosu alebo významu potraviny z hľadiska energetickej a výživovej hodnoty stravy;

d)

existuje vedecky odôvodnený dôkaz o tom, že priemerný spotrebiteľ týmto formám vyjadrenia alebo prezentácie rozumie;

e)

ak ide o iné formy vyjadrenia, tieto formy vychádzajú buď z harmonizovaných referenčných príjmov stanovených v prílohe XIII, alebo ak tieto neexistujú, zo všeobecne prijatého vedeckého odporúčania týkajúceho sa príjmu energie alebo živín;

f)

sú objektívne a nediskriminačné a

g)

ich uplatňovanie nespôsobuje prekážky voľnému pohybu tovaru.

2.   Členské štáty môžu prevádzkovateľom potravinárskych podnikov odporučiť používanie jednej alebo viacerých ďalších foriem vyjadrenia alebo prezentácie označenia výživovej hodnoty, ktoré podľa ich názoru najlepšie spĺňa požiadavky ustanovené v odseku 1 písm. a) až g). Členské štáty poskytnú Komisii údaje o takýchto ďalších formách vyjadrenia a prezentácie.

3.   Členské štáty zabezpečia náležité monitorovanie ďalších foriem vyjadrenia alebo prezentácie označenia výživovej hodnoty, ktoré sa vyskytujú na trhu na ich území.

Na uľahčenie monitorovania používania takýchto ďalších foriem vyjadrenia alebo prezentácie môžu členské štáty vyžadovať od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí umiestňujú na trh na ich území potraviny označené takýmito informáciami, aby príslušnému orgánu oznámili použitie ďalších foriem vyjadrenia alebo prezentácie a poskytli im príslušné odôvodnenia týkajúce sa plnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 písm. a) až g). V takýchto prípadoch sa môže vyžadovať, aby informovali aj o tom, keď sa takéto ďalšie formy vyjadrenia alebo prezentácie prestanú používať.

4.   Komisia podporuje a organizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi, ňou a zainteresovanými stranami o záležitostiach týkajúcich sa používania všetkých ďalších foriem vyjadrenia alebo prezentácie označenia výživovej hodnoty.

5.   Na základe získaných skúseností Komisia predloží do 13. decembra 2017 Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní ďalších foriem vyjadrenia a prezentácie, o ich účinku na vnútorný trh a o vhodnosti ďalšej harmonizácie týchto foriem vyjadrenia a prezentácie. Členské štáty poskytnú Komisii na tento účel príslušné informácie týkajúce sa použitia takýchto ďalších foriem vyjadrenia a prezentácie na trhu na ich území. Komisia môže k tejto správe pripojiť návrhy na úpravu príslušných predpisov Únie.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa vykonávania odsekov 1, 3 a 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

KAPITOLA V

NEPOVINNÉ INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH

Článok 36

Uplatniteľné požiadavky

1.   Ak sa informácie o potravinách uvedené v článkoch 9 a 10 poskytujú na dobrovoľnom základe, tieto informácie musia spĺňať požiadavky ustanovené v kapitole IV oddieloch 2 a 3.

2.   Informácie o potravinách poskytnuté na dobrovoľnom základe musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

neuvádzajú spotrebiteľa do omylu, ako je uvedené v článku 7;

b)

nie sú nejednoznačné ani mätúce pre spotrebiteľa a

c)

podľa potreby sú založené na relevantných vedeckých údajoch.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa uplatňovania požiadaviek uvedených v odseku 2 tohto článku pre tieto nepovinné informácie o potravinách:

a)

informácie o možnej a neúmyselnej prítomnosti látok v potravinách alebo výrobkoch, ktoré môžu spôsobiť alergie alebo neznášanlivosti;

b)

informácie týkajúce sa vhodnosti potravín pre vegetariánov alebo vegánov a

c)

uvádzanie referenčných príjmov pre osobitné skupiny obyvateľstva okrem referenčných príjmov stanovených v prílohe XIII.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

4.   S cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia boli náležite informovaní v prípade, že nepovinné informácie o potravinách poskytujú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov na odlišnom základe, ktorý by mohol uviesť spotrebiteľa do omylu alebo ho zmiasť, môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 ustanoviť aj ďalšie prípady poskytovania nepovinných informácií o potravinách okrem prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku.

Článok 37

Prezentácia

Nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách.

KAPITOLA VI

VNÚTROŠTÁTNE OPATRENIA

Článok 38

Vnútroštátne opatrenia

1.   Ak ide o otázky, ktoré sa týmto nariadením konkrétne harmonizujú, členské štáty nemôžu prijímať ani si zachovať vnútroštátne opatrenia, ak to nepovoľuje právo Únie. Tieto vnútroštátne opatrenia nesmú vytvárať prekážky voľnému pohybu tovaru ani diskrimináciu, pokiaľ ide o potraviny z iných členských štátov.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 39, členské štáty môžu prijímať vnútroštátne opatrenia v súvislosti s otázkami, ktoré sa v tomto nariadení konkrétne neharmonizujú, za predpokladu, že sa nimi nezakazuje voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s týmto nariadením, ani sa mu nebráni a neobmedzuje sa.

Článok 39

Vnútroštátne opatrenia o ďalších povinných údajoch

1.   Okrem povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 a v článku 10 môžu členské štáty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 prijať v prípade, že ide o osobitné druhy alebo kategórie potravín, opatrenia, ktoré vyžadujú ďalšie povinné údaje, ktoré sú opodstatnené na základe aspoň jedného z týchto dôvodov:

a)

ochrana verejného zdravia;

b)

ochrana spotrebiteľov;

c)

predchádzanie podvodom;

d)

ochrana priemyselných a obchodných vlastníckych práv, označenia miesta pôvodu, registrovaného označenia pôvodu a predchádzanie nekalej súťaži.

2.   Podľa odseku 1 môžu členské štáty zaviesť opatrenia týkajúce sa povinného uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín, len ak je dokázané prepojenie medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu. Členské štáty pri oznamovaní takýchto opatrení Komisii poskytnú dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam.

Článok 40

Mlieko a mliečne výrobky

Členské štáty môžu prijať opatrenia odchylné od článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 1, ak ide o mlieko a mliečne výrobky dodávané v sklených fľašiach určených na opakované použitie.

Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Článok 41

Alkoholické nápoje

Pokiaľ sa neprijmú predpisy Únie uvedené v článku 16 ods. 4, môžu členské štáty zachovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa zoznamu zložiek, ak ide o nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu.

Článok 42

Vyjadrenie netto množstva

Ak neexistujú ustanovenia Únie uvedené v článku 23 ods. 2, ktoré sa týkajú vyjadrenia netto množstva pre určité potraviny iným spôsobom, ako je spôsob uvedený v článku 23 ods. 1, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne opatrenia prijaté pred 12 decembra 2011.

Členské štáty informujú do 13. decembra 2014 Komisiu o takýchto opatreniach. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.

Článok 43

Dobrovoľné uvádzanie referenčných príjmov pre osobitné skupiny obyvateľstva

Členské štáty môžu až do prijatia ustanovení Únie uvedených v článku 36 ods. 3 písm. c) prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa dobrovoľného uvádzania referenčných príjmov pre osobitné skupiny obyvateľstva.

Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto opatrení.

Článok 44

Vnútroštátne opatrenia pre nebalené potraviny

1.   Ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania bez balenia alebo ak sú potraviny zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo sú balené na priamy predaj:

a)

poskytnutie údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. c) je povinné;

b)

poskytnutie iných údajov uvedených v článkoch 9 a 10 nie je povinné, ak členské štáty neprijmú vnútroštátne opatrenia, podľa ktorých sa vyžaduje poskytnutie niektorých alebo všetkých týchto údajov alebo prvkov týchto údajov.

2.   Členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa spôsobu, akým sa majú údaje alebo prvky týchto údajov uvedené v odseku 1 dávať k dispozícii, a v prípade potreby pravidlá týkajúce sa ich formy vyjadrenia a prezentácie.

3.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie opatrení uvedených v odseku 1 písm. b) a v odseku 2.

Článok 45

Oznamovací postup

1.   Ak sa odkazuje na tento článok, členský štát, ktorý považuje za potrebné prijať nové právne predpisy v oblasti informácií o potravinách, plánované opatrenia vopred oznámi Komisii a ostatným členským štátom a uvedie dôvody, ktoré ich opodstatňujú.

2.   Komisia konzultuje so Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadeným článkom 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takúto konzultáciu považuje za užitočnú alebo ak o to požiada členský štát. V tomto prípade Komisia zabezpečí, aby bol tento proces transparentný pre všetky zúčastnené strany.

3.   Členský štát, ktorý považuje za potrebné prijať nové právne predpisy v oblasti informácií o potravinách, môže prijať plánované opatrenia až po troch mesiacoch od oznámenia uvedeného v odseku 1 za predpokladu, že od Komisie nedostal negatívne stanovisko.

4.   Ak je stanovisko Komisie negatívne, začne Komisia pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3 tohto článku postup preskúmania uvedený v článku 48 ods. 2 s cieľom zistiť, či sa plánované opatrenia môžu vykonávať po uskutočnení vhodných úprav, ak je to potrebné.

5.   Na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje oznamovací postup uvedený v tomto článku, sa neuplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (38).

KAPITOLA VII

VYKONÁVANIE, ZMENY A DOPLNENIA A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Zmeny a doplnenia príloh

S cieľom zohľadniť technický pokrok, vedecký vývoj, zdravie spotrebiteľov alebo potrebu spotrebiteľov mať k dispozícii informácie a s výhradou článku 10 ods. 2 a článku 21 ods. 2 týkajúcich sa zmien a doplnení príloh II a III môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 zmeniť a doplniť prílohy k tomuto nariadeniu.

Článok 47

Prechodné obdobie pre vykonávacie opatrenia alebo delegované akty a dátum ich uplatňovania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, Komisia pri vykonávaní právomocí, ktoré sa jej udeľujú týmto nariadením na prijatie opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2 alebo prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51:

a)

ustanoví primerané prechodné obdobie na uplatňovanie nových opatrení, počas ktorého potraviny s etiketami, ktoré nie sú v súlade s týmito novými opatreniami, možno umiestňovať na trh a po ktorom možno zásoby potravín, ktoré sa umiestnili na trh pred koncom tohto prechodného obdobia, naďalej predávať, pokiaľ sa nevyčerpajú, a

b)

zabezpečí, aby sa tieto opatrenia uplatňovali v každom kalendárnom roku od 1. apríla.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje v naliehavých prípadoch, keď je účelom opatrení uvedených v uvedenom odseku ochrana ľudského zdravia.

Článok 48

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený článkom 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 49

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1924/2006

V článku 7 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:

„Označenie výživovej hodnoty výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výživové a/alebo zdravotné tvrdenie, je povinné s výnimkou všeobecnej reklamy. Informácie, ktoré sa majú poskytovať, pozostávajú z informácií uvedených v článku 30 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (39). Ak sa uvádza výživové a/alebo zdravotné tvrdenie pre živinu uvedenú v článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, množstvo tejto živiny sa označuje v súlade s článkami 31 až 34 uvedeného nariadenia.

Množstvá látok, na ktoré sa vzťahuje výživové alebo zdravotné tvrdenie a ktoré sa neuvádzajú na označení o výživovej hodnote, sa uvádzajú v rovnakom zornom poli ako označenie o výživovej hodnote a vyjadrujú v súlade s článkami 31, 32 a 33 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Merné jednotky, ktoré sa používajú na vyjadrenie množstva látky, zodpovedajú jednotlivým príslušným látkam.

Článok 50

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1925/2006

V článku 7 nariadenia (ES) č. 1925/2006 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Nutričné označovanie výrobkov, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je povinné. Informácia, ktorá sa má poskytnúť, pozostáva z informácie uvedenej v článku 30 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (40) a z informácií o celkových množstvách vitamínov a minerálnych látok pridaných do potraviny.

Článok 51

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3, článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 13 ods. 4, článku 18 ods. 5, článku 19 ods. 2, článku 21 ods. 2, článku 23 ods. 2, článku 30 ods. 6, článku 31 ods. 2, článku 36 ods. 4 a článku 46 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 12. decembra 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 3, článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 13 ods. 4, článku 18 ods. 5, článku 19 ods. 2, článku 21 ods. 2, článku 23 ods. 2, článku 30 ods. 6, článku 31 ods. 2, článku 36 ods. 4 a článku 46 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie v ňom uvedenej právomoci. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 3, článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 13 ods. 4, článku 18 ods. 5, článku 19 ods. 2, článku 21 ods. 2, článku 23 ods. 2, článku 30 ods. 6, článku 31 ods. 2, článku 36 ods. 4 a článku 46 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 52

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 51 ods. 5. V takom prípade Komisia po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt bez odkladu zruší.

Článok 53

Zrušovacie ustanovenie

1.   Smernice 87/250/EHS, 90/496/EHS, 1999/10/ES, 2000/13/ES, 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004 sa zrušujú s účinnosťou od 13. decembra 2014.

2.   Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 54

Prechodné opatrenia

1.   Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13. decembra 2014, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.

Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13. decembrom 2016 ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1 písm. l), sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.

Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 1. januárom 2014, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v prílohe VI časti B, sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.

2.   V čase od 13. decembra 2014 do 13. decembra 2016, keď sa označenie výživovej hodnoty poskytuje dobrovoľne, musí byť toto označenie v súlade s článkami 30 až 35.

3.   Odchylne od smernice 90/496/EHS, článku 7 nariadenia (ES) č. 1924/2006 a článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1925/2006 sa potraviny označené v súlade s článkami 30 až 35 tohto nariadenia môžu umiestniť na trh pred 13. decembrom 2014.

Odchylne od nariadenia Komisie (ES) č. 1162/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 (41), potraviny umiestnené na trh v súlade s časťou B prílohy VI k tomuto nariadeniu môžu byť uvedené na trh pred 1. januárom 2014.

Článok 55

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 13. decembra 2014 s výnimkou článku 9 ods. 1 písm. l), ktoré sa uplatňuje od 13. decembra 2016, a prílohy VI časti B, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 25. októbra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

M. DOWGIELEWICZ


(1)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 81.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 (Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 187) a pozícia Rady v prvom čítaní z 21. februára 2011 (Ú. v. EÚ C 102 E, 2.4.2011, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 29. septembra 2011.

(3)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(5)  Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29.

(6)  Ú. v. ES L 276, 6.10.1990, s. 40.

(7)  Ú. v. ES L 113, 30.4.1987, s. 57.

(8)  Ú. v. ES L 69, 16.3.1999, s. 22.

(9)  Ú. v. ES L 191, 19.7.2002, s. 20.

(10)  Ú. v. EÚ L 97, 1.4.2004, s. 44.

(11)  Ú. v. EÚ L 27, 31.1.2008, s. 12.

(12)  Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1).

(14)  Smernica Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47).

(15)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22).

(17)  Nariadenie (ES) č. 1760/2000.

(18)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1019/2002 z 13. júna 2002 o obchodných normách na olivový olej (Ú. v. ES L 155, 14.6.2002, s. 27).

(19)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(20)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

(22)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 160.

(23)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 81.

(24)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(25)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 26.

(26)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(27)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(28)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 7.

(29)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.

(30)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34.

(31)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(32)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.

(33)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.

(34)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(35)  Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.

(36)  Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45.

(37)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 21.

(38)  Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(39)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.“.

(40)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.“.

(41)  Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2009, s. 10.


PRÍLOHA I

OSOBITNÉ VYMEDZENIE POJMOV

uvedené v článku 2 ods. 4

1.

„Označenie výživovej hodnoty“ alebo „nutričné označovanie“ sú informácie udávajúce:

a)

energetickú hodnotu alebo

b)

energetickú hodnotu a jednu alebo viac výlučne z týchto živín:

tuky (nasýtené mastné kyseliny, mononenasýtené mastné kyseliny, polynenasýtené mastné kyseliny),

sacharidy [cukry, alkoholické cukry (polyoly), škrob],

soľ,

vlákninu,

bielkoviny,

ktorýkoľvek z vitamínov alebo ktorúkoľvek z minerálnych látok uvedených v prílohe XIII časti A bode 1 a prítomných vo významných množstvách definovaných v prílohe XIII časti A bode 2;

2.

„tuky“ sú všetky lipidy vrátane fosfolipidov;

3.

„nasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny bez dvojitej väzby;

4.

„transmastné kyseliny“ sú mastné kyseliny najmenej s jednou nekonjugovanou (t. j. prerušenou aspoň jednou metylénovou skupinou) dvojitou väzbou uhlík-uhlík v transkonfigurácii;

5.

„mononenasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s jednou cis-dvojitou väzbou;

6.

„polynenasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s dvomi alebo viacerými cis, cis-metylén prerušenými dvojitými väzbami;

7.

„sacharidy“ sú všetky sacharidy, ktoré sú ľudským organizmom metabolizované, vrátane alkoholických cukrov (polyolov);

8.

„cukry“ sú všetky monosacharidy a disacharidy prítomné v potravinách okrem alkoholických cukrov (polyolov);

9.

„alkoholické cukry (polyoly)“ sú alkoholy obsahujúce viac ako dve hydroxylové skupiny;

10.

„bielkoviny“ znamenajú obsah bielkovín vypočítaný pomocou vzorca: bielkoviny = celkové množstvo dusíka stanovené Kjeldahlovou metódou × 6,25;

11.

„soľ“ znamená obsah ekvivalentu soli vypočítaný pomocou vzorca: soľ = sodík × 2,5;

12.

„vláknina“ sú polysacharidy s tromi alebo viacerými monomérnymi jednotkami, ktoré sa v ľudskom tenkom čreve ani netrávia, ani nevstrebávajú a ktoré patria do týchto kategórií:

jedlé polysacharidy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v konzumovaných potravinách,

jedlé polysacharidy, ktoré sa získavajú z potravinových surovín fyzikálnymi, enzymatickými alebo chemickými metódami a ktoré majú priaznivý fyziologický účinok dokázaný všeobecne akceptovanými vedeckými dôkazmi,

jedlé syntetické polysacharidy, ktoré majú priaznivý fyziologický účinok dokázaný všeobecne akceptovanými vedeckými dôkazmi;

13.

„priemerná hodnota“ je hodnota, ktorá najlepšie vyjadruje množstvo určitej živiny obsiahnuté v danej potravine a odráža prípustné sezónne výkyvy, spotrebiteľské návyky a ďalšie faktory, ktoré môžu spôsobiť kolísanie skutočných hodnôt.


PRÍLOHA II

LÁTKY ALEBO VÝROBKY SPÔSOBUJÚCE ALERGIE ALEBO NEZNÁŠANLIVOSŤ

1.

Obilniny obsahujúce glutén (lepok), konkrétne pšenica obyčajná, raž, jačmeň, ovos, pšenica špalda, cirok alebo ich hybridné odrody, a výrobky z nich okrem:

a)

glukózových sirupov na báze pšenice vrátane dextrózy (1);

b)

maltodextrínov na báze pšenice (1);

c)

glukózových sirupov na báze raže;

d)

obilnín použitých pri výrobe alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu.

2.

Kôrovce a výrobky z kôrovcov.

3.

Vajcia a výrobky z vajec.

4.

Ryby a výrobky z rýb okrem:

a)

rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karoténových prípravkov;

b)

rybacej želatíny alebo rybacieho gleja používaných ako prostriedky na čírenie piva a vína.

5.

Arašidy a výrobky z arašidov.

6.

Sójové bôby a výrobky zo sójových bôbov okrem:

a)

úplne rafinovaného sójového oleja a tuku (1);

b)

zmesí prírodných tokoferolov (E 306), prírodného D-alfa tokoferolu, prírodného D-alfa-tokoferolacetátu, prírodného D-alfa-tokoferolsukcinátu sójového pôvodu;

c)

rastlinných olejov vyrobených z fytosterolov a esterov fytosterolov zo sójových bôbov;

d)

rastlinného stanolesteru vyrobeného z rastlinných olejových sterolov zo sójových bôbov.

7.

Mlieko a mliečne výrobky (vrátane laktózy) okrem:

a)

srvátky použitej na výrobu alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu;

b)

laktitolu.

8.

Orechy, konkrétne mandle (Amygdalus communis L.), lieskové oriešky (Corylus avellana), vlašské orechy (Juglans regia), kešu oriešky (Anacardium occidentale), pekanové orechy [Carya illinoinensis (Wangenh.) Koch], brazílske orechy (Bertholletia excelsa), pistáciové oriešky (Pistacia vera), makadamové orechy a queenslandské orechy (Macadamia ternifolia) a výrobky z nich okrem orechov používaných na výrobu alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu.

9.

Zeler a výrobky zo zeleru.

10.

Horčica a výrobky z horčice.

11.

Sezamové semeno a výrobky zo sezamových semien.

12.

Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l z hľadiska celkového obsahu SO2, ktoré sa majú počítať pri výrobkoch určených na priamu konzumáciu alebo po obnovení podľa pokynov výrobcov.

13.

Vlčí bôb a výrobky z vlčieho bôbu.

14.

Mäkkýše a výrobky z mäkkýšov.


(1)  A výrobkov z nich, pokiaľ proces, ktorým prechádzajú, nezvyšuje úroveň alergenity podľa hodnotenia úradu pre príslušný výrobok, z ktorého pochádzajú.


PRÍLOHA III

POTRAVINY, KTORÝCH OZNAČENIE MUSÍ OBSAHOVAŤ JEDEN ALEBO NIEKOĽKO ĎALŠÍCH ÚDAJOV

DRUH ALEBO KATEGÓRIA POTRAVÍN

ÚDAJE

1.   Potraviny balené v prítomnosti určitých plynov

1.1.

Potraviny, ktorých trvanlivosť bola predĺžená pomocou baliarenských plynov povolených podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008.

„Balené v ochrannej atmosfére“.

2.   Potraviny obsahujúce sladidlá

2.1.

Potraviny obsahujúce sladidlo alebo sladidlá povolené podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008.

V názve potraviny sa uvedie tvrdenie „obsahuje sladidlo (sladidlá)“.

2.2.

Potraviny obsahujúce pridaný cukor alebo cukry a sladidlo alebo sladidlá povolené podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008.

V názve potraviny sa uvedie tvrdenie „obsahuje cukor (cukry) a sladidlo (sladidlá)“.

2.3.

Potraviny obsahujúce aspartám/soli aspartámu-acesulfámu povolené podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008.

„Obsahuje aspartám (zdroj fenylalanínu)“ sa uvedie na etikete v prípade, ak aspartám/soli aspartámu-acesulfámu sú uvedené v zozname zložiek len vo forme odkazu na číslo E.

„Obsahuje zdroj fenylalanínu“ sa uvedie na etikete v prípade, ak aspartám/soli aspartámu-acesulfámu sú uvedené v zozname zložiek pod svojím konkrétnym názvom.

2.4.

Potraviny obsahujúce viac ako 10 % pridaných alkoholických cukrov (polyolov) povolených podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008.

„Nadmerná spotreba môže mať laxatívne účinky.“

3.   Potraviny obsahujúce kyselinu glycyrizínovú alebo jej amónnu soľ

3.1.

Cukrovinky alebo nápoje obsahujúce kyselinu glycyrizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania samotných týchto látok alebo sladkého drievka Glycyrrhiza glabra (sladovka hladkoplodá), a to v koncentrácii 100 mg/kg alebo 10 mg/l alebo vyššej.

Bezprostredne za zoznamom zložiek sa uvedie tvrdenie: „Obsahuje sladké drievko“, pokiaľ pojem „sladké drievko“ už nie je uvedený v zozname zložiek alebo v názve potraviny. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny.

3.2.

Cukrovinky obsahujúce kyselinu glycyrizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania samotných týchto látok alebo sladkého drievka Glycyrrhiza glabra (sladovka hladkoplodá), a to v koncentrácii 4 g/kg alebo vyššej.

Bezprostredne za zoznamom zložiek sa uvedie tvrdenie: „Obsahuje sladké drievko – ľudia s vysokým krvným tlakom by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii.“ Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie v blízkosti názvu potraviny.

3.3.

Nápoje obsahujúce kyselinu glycyrizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania samotných týchto látok alebo sladkého drievka Glycyrrhiza glabra (sladovka hladkoplodá), a to v koncentrácii 50 mg/l alebo vyššej alebo v koncentrácii 300 mg/l alebo vyššej v prípade nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 % objemového percenta alkoholu (1).

Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „Obsahuje sladké drievko – ľudia s vysokým krvným tlakom by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii.“ Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny.

4.   Nápoje s vysokým obsahom kofeínu alebo potraviny s prídavkom kofeínu

4.1.

Nápoje okrem nápojov na báze kávy, čaju alebo kávového či čajového extraktu, ak názov potraviny obsahuje termín „káva“ alebo „čaj“, ktoré:

sú určené na konzumáciu bez zmeny a obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v množstve viac ako 150 mg/l alebo

sú v koncentrovanej alebo sušenej podobe a po obnovení obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v množstve viac ako 150 mg/l.

„Vysoký obsah kofeínu. Neodporúča sa deťom ani tehotným a dojčiacim ženám“ v rovnakom zornom poli ako názov nápoja, za ktorým nasleduje údaj o obsahu kofeínu vyjadrený v mg/100 ml a uvedený v zátvorke, ktorý je v súlade s článkom 13 ods. 1 tohto nariadenia.

4.2.

Iné potraviny než nápoje, do ktorých sa pridáva kofeín na fyziologické účely.

„Obsahuje kofeín. Neodporúča sa deťom ani tehotným ženám“ v rovnakom zornom poli ako názov potraviny, za ktorým nasleduje údaj o obsahu kofeínu vyjadrený v mg/100 g/ml a uvedený v zátvorke, ktorý je v súlade s článkom 13 ods. 1 tohto nariadenia. V prípade potravinových doplnkov sa obsah kofeínu vyjadrí na dávku, ako sa odporúča podľa dennej spotreby na označení.

5.   Potraviny s prídavkom fytosterolov, esterov fytosterolov, fytostanolov alebo esterov fytostanolov

5.1.

Potraviny alebo zložky potravín s prídavkom fytosterolov, esterov fytosterolov, fytostanolov alebo esterov fytostanolov.

1.

„S prídavkom rastlinných sterolov“ alebo „s prídavkom rastlinných stanolov“ v rovnakom zornom poli ako názov potraviny;

2.

množstvo pridaných fytosterolov, esterov fytosterolov, fytostanolov alebo esterov fytostanolov (vyjadrené v % alebo v g voľných rastlinných sterolov/rastlinných stanolov na 100 g alebo 100 ml potraviny) sa uvedie v zozname zložiek;

3.

tvrdenie, že potravina je určená výlučne pre ľudí, ktorí si chcú znížiť hladinu cholesterolu v krvi;

4.

tvrdenie, že pacienti, ktorí užívajú lieky na zníženie hladiny cholesterolu, by mali výrobok konzumovať len pod dohľadom lekára;

5.

ľahko viditeľné tvrdenie, že potravina nie je z hľadiska výživy vhodná pre tehotné ani dojčiace ženy a deti mladšie ako päť rokov;

6.

rada, že potravina sa má používať ako súčasť vyváženej a pestrej stravy vrátane pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny, ktorá pomáha udržiavať hladinu karotenoidov;

7.

v rovnakom zornom poli ako tvrdenie vyžadované podľa bodu 3 sa uvedie tvrdenie, že sa treba vyhýbať konzumácii viac ako 3 g pridaných rastlinných sterolov/rastlinných stanolov denne;

8.

definícia porcie danej potraviny alebo zložky potraviny (podľa možnosti v g alebo ml) s údajom o množstve rastlinných sterolov/rastlinných stanolov, ktoré obsahuje každá porcia.

6.   Mrazené mäso, mrazené mäsové prípravky a mrazené nespracované rybárske výrobky

6.1.

Mrazené mäso, mrazené mäsové prípravky a mrazené nespracované rybárske výrobky.

Dátum zmrazenia alebo dátum prvého zmrazenia v prípadoch, v ktorých bol výrobok zmrazený viac ako raz v súlade s prílohou X bodom 3.


(1)  Táto hladina sa vzťahuje na výrobky pripravené na priamu konzumáciu alebo po úprave podľa pokynov výrobcov.


PRÍLOHA IV

VYMEDZENIE STREDNEJ VÝŠKY PÍSMA

Stredná výška písma

Image


PRÍLOHA V

POTRAVINY VYŇATÉ Z POŽIADAVKY NA POVINNÉ OZNAČENIE VÝŽIVOVEJ HODNOTY

1.

Nespracované produkty, ktoré pozostávajú z jedinej zložky alebo kategórie zložiek;

2.

spracované výrobky, ktoré boli spracované len zrením a ktoré pozostávajú z jedinej zložky alebo kategórie zložiek;

3.

vody určené na ľudské spotrebu vrátane vôd, v ktorých sú jedinými pridanými zložkami oxid uhličitý a/alebo arómy;

4.

byliny, koreniny alebo ich zmesi;

5.

soľ a náhrady soli;

6.

stolové sladidlá;

7.

výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/4/ES z 22. februára 1999 o kávových extraktoch a čakankových extraktoch (1), celé alebo mleté kávové zrná a celé alebo mleté kávové zrná bez kofeínu;

8.

bylinné a ovocné odvary, čaj, čaj bez kofeínu, instantný alebo rozpustný čaj alebo čajový extrakt, instantný alebo rozpustný čaj bez kofeínu alebo instantný či rozpustný čajový extrakt bez kofeínu, ktoré neobsahujú iné pridané zložky ako arómy, ktoré nemenia výživovú hodnotu čaju;

9.

kvasné octy a octové náhrady vrátane tých, v ktorých sú jedinými pridanými zložkami arómy;

10.

arómy;

11.

prídavné látky v potravinách;

12.

technologické pomocné látky;

13.

potravinárske enzýmy;

14.

želatína;

15.

želírovacie zmesi;

16.

droždie;

17.

žuvačky;

18.

potraviny v obaloch alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 25 cm2;

19.

potraviny vrátane výrobkov tradičnej potravinárskej výroby, ktoré výrobca malých množstiev výrobkov priamo dodáva konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam priamo dodávajúcim konečnému spotrebiteľovi.


(1)  Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 26.


PRÍLOHA VI

NÁZOV POTRAVINY A OSOBITNÉ SPRIEVODNÉ ÚDAJE

ČASŤ A —   POVINNÉ SPRIEVODNÉ ÚDAJE NÁZVU POTRAVINY

1.

Názov potraviny obsahuje alebo je doplnený o sprievodné údaje týkajúce sa fyzikálneho stavu potraviny alebo jej špecifickej úpravy (napríklad práškový, rýchlozmrazený, sušený mrazom, rýchlozmrazený, zahustený, údený) vždy, ak by vynechanie takýchto informácií mohlo uviesť kupujúceho do omylu.

2.

Ak ide o potraviny, ktoré boli pred predajom zmrazené a ktoré sa predávajú rozmrazené, ich názov musí sprevádzať označenie „rozmrazené“.

Táto požiadavka sa nevzťahuje na:

a)

zložky prítomné v konečnom výrobku;

b)

potraviny, pri ktorých je zmrazenie technologicky nevyhnutným krokom v procese výroby;

c)

potraviny, ktorých rozmrazenie nemá žiadny negatívny vplyv na ich bezpečnosť alebo kvalitu.

Tento bod sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý bod 1.

3.

Potraviny ošetrené ionizujúcim žiarením musia mať jedno z týchto označení:

„ožiarené“ alebo „ošetrené ionizujúcim žiarením“ a iné označenia uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením (1).

4.

Ak ide o potraviny, v ktorých je zložka alebo prísada, ktorých bežné použitie alebo prirodzenú prítomnosť spotrebitelia očakávajú a ktorá bola nahradená inou zložkou alebo prísadou, zložka alebo prísada, ktorá sa použila ako čiastočná alebo celková náhrada, sa jasne uvedie na označení popri zozname zložiek:

a)

v blízkosti názvu výrobku a

b)

s použitím veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky názvu výrobku, pričom veľkosť tohto písma nemôže byť menšia ako minimálna veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia.

5.

Ak mäsové výrobky, mäsové prípravky a rybárske výrobky obsahujú pridané bielkoviny, ako napríklad hydrolyzované bielkoviny rôzneho živočíšneho pôvodu, na potravine musí byť vyznačená prítomnosť týchto bielkovín a ich pôvod.

6.

V prípade mäsových výrobkov a mäsových prípravkov, ktoré vyzerajú ako výsek, kus, plátok, porcia alebo jatočne upravené telo z mäsa, názov potraviny musí obsahovať údaj o prítomnosti pridanej vody, ak voda tvorí viac ako 5 % hmotnosti hotového výrobku. Rovnaké pravidlá platia aj pre rybárske výrobky a upravené rybárske výrobky, ktoré vyzerajú ako výsek, kus, plátok, porcia, filé alebo celý rybársky výrobok.

7.

Mäsové výrobky, mäsové prípravky a rybárske výrobky, ktoré môžu vzbudzovať dojem, že sú vyrobené z celého kusa mäsa alebo ryby, ale v skutočnosti sú zložené z rôznych kúskov zmiešaných prostredníctvom zložiek vrátane prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov alebo inými prostriedkami, musia mať toto označenie:

v bulharčine

:

„формовано месо“ a „формована риба“;

v španielčine

:

„combinado de piezas de carne“ a „combinado de piezas de pescado“;

v češtine

:

„ze spojovaných kousků masa“ a „ze spojovaných kousků rybího masa“;

v dánčine

:

„Sammensat af stykker af kød“ a „Sammensat af stykker af fisk“;

v nemčine

:

„aus Fleischstücken zusammengefügt“ a „aus Fischstücken zusammengefügt“;

v estónčine

:

„liidetud liha“ a „liidetud kala“;

v gréčtine

:

„μορφοποιημένο κρέας“ a „μορφοποιημένο ψάρι“;

v angličtine

:

„formed meat“ a „formed fish“;

vo francúzštine

:

„viande reconstituée“ a „poisson reconstitué“;

v írčine

:

„píosaí feola ceangailte“ a „píosaí éisc ceangailte“;

v taliančine

:

„carne ricomposta“ a „pesce ricomposto“;

v lotyštine

:

„formēta gaļa“ a „formēta zivs“;

v litovčine

:

„sudarytas (-a) iš mėsos gabalų“ a „sudarytas (-a) iš žuvies gabalų“;

v maďarčine

:

„darabokból újraformázott hús“ a „darabokból újraformázott hal“;

v maltčine

:

„laħam rikostitwit“ a „ħut rikostitwit“;

v holandčine

:

„samengesteld uit stukjes vlees“ a „samengesteld uit stukjes vis“;

v poľštine

:

„z połączonych kawałków mięsa“ a „z połączonych kawałków ryby“;

v portugalčine

:

„carne reconstituída“ a „peixe reconstituído“;

v rumunčine

:

„carne formată“ a „carne de pește formată“;

v slovenčine

:

„spájané alebo formované mäso“ a „spájané alebo formované ryby“;

v slovinčine

:

„sestavljeno, iz koščkov oblikovano meso“ a „sestavljene, iz koščkov oblikovane ribe“;

vo fínčine

:

„paloista yhdistetty liha“ a „paloista yhdistetty kala“;

vo švédčine

:

„sammanfogade bitar av kött“ a „sammanfogade bitar av fisk“.

ČASŤ B —   OSOBITNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAČOVANIA „MLETÉHO MÄSA“

1.

Kritériá zloženia kontrolované na základe denného priemeru:

 

Obsah tuku

Pomer kolagén/mäsové bielkoviny (2)

chudé mleté mäso

≤ 7 %

≤ 12 %

mleté hovädzie mäso

≤ 20 %

≤ 15 %

mleté mäso s obsahom bravčového mäsa

≤ 30 %

≤ 18 %

mleté mäso z ostatných druhov zvierat

≤ 25 %

≤ 15 %

2.

Okrem požiadaviek ustanovených v oddiele V kapitole IV prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 sa na označení uvádzajú tieto vyjadrenia:

„percentuálny podiel obsahu tuku menej ako…“,

„pomer kolagén/mäsové bielkoviny menej ako…“.

3.

Členské štáty môžu povoliť umiestnenie mletého mäsa na svojom vnútroštátnom trhu, ktoré nevyhovuje kritériám ustanoveným v bode 1 tejto časti, pod vnútroštátnou značkou, ktorú si nemožno zameniť so značkami uvedenými v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 853/2004.

ČASŤ C —   OSOBITNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAČOVANIA ČRIEV NA VÝROBU ÚDENÍN

Ak črevá na výrobu údenín nie sú jedlé, musí to byť uvedené.


(1)  Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 16.

(2)  Pomer kolagén/mäsové bielkoviny sa vyjadruje ako percentuálny podiel kolagénu v mäsových bielkovinách. Obsah kolagénu znamená obsah hydroxyprolínu vynásobený koeficientom 8.


PRÍLOHA VII

UVÁDZANIE A OZNAČOVANIE ZLOŽIEK

ČASŤ A —   OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA UVÁDZANIA ZLOŽIEK V ZOSTUPNOM PORADÍ PODĽA HMOTNOSTI

Kategória zložiek

Ustanovenie týkajúce sa uvádzania na základe hmotnosti

1.

Pridaná voda a prchavé výrobky

Uvádzajú sa v poradí podľa hmotnosti v konečnom výrobku. Množstvo vody pridanej ako zložka do potraviny sa vypočíta odpočítaním celkového množstva ostatných použitých zložiek od celkového množstva konečného výrobku. Toto množstvo nie je nutné zohľadniť, ak nepresahuje 5 hmotnostných percent konečného výrobku. Táto výnimka sa nevzťahuje na mäso, mäsové prípravky, nespracované rybárske výrobky a nespracované lastúrniky.

2.

Zložky používané v zahustenej alebo dehydrovanej podobe a obnovené počas výroby

Môžu sa uvádzať v poradí podľa hmotnosti, aká bola zaznamenaná pred zahustením alebo dehydratáciou.

3.

Zložky použité v zahustených alebo dehydrovaných potravinách, ktoré sú určené na obnovenie pridaním vody

Môžu byť vymenované v poradí na základe pomeru v rozriedenom výrobku za predpokladu, že zoznam zložiek je doplnený o výraz „zložky rozriedeného výrobku“ alebo „zložky výrobku pripraveného na použitie“.

4.

Ovocie, zelenina alebo huby používané v zmesi ako zložky potraviny, pričom žiadny druh významne neprevláda z hľadiska hmotnosti a ich pomer sa môže meniť.

Môžu sa uvádzať spolu v zozname zložiek pod označením „ovocie“, „zelenina“ alebo „huby“, doplnené slovami „v rôznych pomeroch“, za ktorým bezprostredne nasleduje zoznam prítomných druhov ovocia, zeleniny alebo húb. V týchto prípadoch sa zmes zaraďuje do zoznamu zložiek v súlade s článkom 18 ods. 1 na základe celkovej hmotnosti ovocia, zeleniny alebo húb.

5.

Zmesi korenín alebo bylín, kde žiadny druh významne neprevláda, čo sa týka pomeru hmotností.

Môžu sa uvádzať v rôznom poradí za predpokladu, že takýto zoznam zložiek je doplnený vyjadrením „v rôznom pomere“.

6.

Zložky, ktoré tvoria menej ako 2 % konečného výrobku.

Môžu sa uvádzať v rôznom poradí po ostatných zložkách.

7.

Zložky, ktoré sú podobné alebo navzájom zameniteľné a môžu sa použiť pri výrobe alebo príprave potraviny bez toho, aby sa zmenilo jej zloženie, charakter alebo vnímaná hodnota, pokiaľ tvoria menej ako 2 % konečného výrobku.

Môžu sa uvádzať v zozname zložiek prostredníctvom tvrdenia „obsahuje … a/alebo …“, ak je v konečnom výrobku prítomná aspoň jedna z najviac dvoch zložiek. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prídavné látky v potravinách ani zložky uvedené v časti C tejto prílohy, ani na látky alebo výrobky uvedené v prílohe II, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť.

8.

Rafinované oleje rastlinného pôvodu

Môžu sa uvádzať spolu v zozname zložiek pod označením „rastlinné oleje“, okamžite doplnené zoznamom označujúcim osobitný rastlinný pôvod, pričom môže nasledovať označenie „v rôznych pomeroch“. Ak sa uvádzajú spolu, rastlinné oleje sa zaraďujú do zoznamu zložiek v súlade s článkom 18 ods. 1 na základe celkovej hmotnosti prítomných rastlinných olejov.

Výraz „úplne hydrogenovaný“ alebo „čiastočne hydrogenovaný“ sa musí podľa potreby uvádzať spolu s označením hydrogenovaného oleja.

9.

Rafinované tuky rastlinného pôvodu

Môžu sa uvádzať spolu v zozname zložiek pod označením „rastlinné tuky“, okamžite doplnené zoznamom označujúcim osobitný rastlinný pôvod, pričom môže nasledovať označenie „v rôznych pomeroch“. Ak sa uvádzajú spolu, rastlinné tuky sa zaraďujú do zoznamu zložiek v súlade s článkom 18 ods. 1 na základe celkovej hmotnosti prítomných rastlinných tukov.

Výraz „úplne hydrogenovaný“ alebo „čiastočne hydrogenovaný“ sa musí podľa potreby uvádzať spolu s označením hydrogenovaného tuku.

ČASŤ B —   OZNAČOVANIE URČITÝCH ZLOŽIEK NÁZVOM KATEGÓRIE NAMIESTO ŠPECIFICKÉHO NÁZVU

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, zložky, ktoré patria do jednej z kategórií potravín uvedených nižšie a sú zložkami inej potraviny, sa môžu označovať názvom danej kategórie namiesto svojho špecifického názvu.

Definícia kategórie potravín

Označenie

1.

Rafinované oleje živočíšneho pôvodu

„Olej“ buď spolu s prívlastkom „živočíšny“, alebo označením špecifického živočíšneho pôvodu.

Výraz „úplne hydrogenovaný“ alebo „čiastočne hydrogenovaný“ sa musí podľa potreby uvádzať spolu s označením hydrogenovaného oleja.

2.

Rafinované tuky živočíšneho pôvodu

„Tuk“ buď spolu s prívlastkom „živočíšny“, alebo označením špecifického živočíšneho pôvodu.

Výraz „úplne hydrogenovaný“ alebo „čiastočne hydrogenovaný“ sa musí podľa potreby uvádzať spolu s označením hydrogenovaného tuku.

3.

Zmesi múk získané z dvoch alebo viacerých druhov obilia

„Múka“, za tým nasleduje zoznam druhov obilia, z ktorých sa získala, v zostupnom poradí podľa hmotnosti.

4.

Škroby a škroby modifikované fyzikálnym spôsobom alebo enzýmami

„Škrob“.

5.

Všetky druhy rýb, ak sú ryby zložkou inej potraviny a ak sa názov a prezentácia tejto potraviny nevzťahuje na konkrétny druh rýb

„Ryba“.

6.

Všetky druhy syra, ak syr alebo zmes syrov tvorí zložku inej potraviny a ak sa názov a prezentácia tejto potraviny nevzťahuje na konkrétny druh syra

„Syr“.

7.

Všetky koreniny v množstve nepresahujúcom 2 hmotnostné percentá potraviny

„Koreniny“ alebo „zmes korenín“.

8.

Všetky byliny alebo časti bylín v množstve nepresahujúcom 2 hmotnostné percentá potraviny

„Byliny“ alebo „zmes bylín“.

9.

Všetky druhy gumových prípravkov, ktoré sa používajú ako základ výroby žuvačiek

„Gumová báza“.

10.

Všetky druhy rozdrobených pečených obilných výrobkov

„Strúhanka“ alebo „sucháre“, ako je vhodné.

11.

Všetky druhy sacharózy

„Cukor“.

12.

Bezvodná dextróza alebo monohydrát dextrózy

„Dextróza“.

13.

Glukózový sirup a bezvodý glukózový sirup

„Glukózový sirup“.

14.

Všetky druhy mliečnych bielkovín (kazeíny, kazeináty a srvátkové bielkoviny) a ich zmesi

„Mliečne bielkoviny“.

15.

Lisované, vytlačené alebo rafinované kakaové maslo

„Kakaové maslo“.

16.

Všetky druhy vína zahrnuté v prílohe XIb k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 (1)

„Víno“.

17.

Kostrové svalstvo (2) cicavcov a vtáčích druhov uznaných za vhodné na ľudskú spotrebu, ktoré obsahuje prirodzené alebo prirastené tkanivo, ak celkový obsah tuku a spojivového tkaniva nepresahuje nižšie uvedené hodnoty a ak mäso tvorí zložku inej potraviny. Maximálny obsah tuku a spojivového tkaniva v zložkách označených pojmom „… mäso“

Druh

Obsah tuku

Pomer kolagén/mäsové bielkoviny (4)

Cicavce (okrem králikov a ošípaných) a zmesi druhov, v ktorých prevládajú cicavce

25 %

25 %

Ošípané

30 %

25 %

Vtáky a králiky

15 %

10 %

Ak sú tieto maximálne limity prekročené, ale všetky ostatné kritériá pojmu „mäsa“ sú splnené, obsah „ … mäsa“ sa príslušne upraví smerom nadol a v zozname zložiek musí byť okrem pojmu „… mäso“ uvedený aj obsah tuku a/alebo spojivového tkaniva.

Toto vymedzenie pojmu sa netýka výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „mechanicky separované mäso“.

„… mäso“ a názvy druhov zvierat (3), z ktorých pochádza.

18.

Všetky druhy výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „mechanicky separované mäso“

„Mechanicky separované mäso“ a názvy (3) druhov zvierat, z ktorých pochádza.

ČASŤ C —   OZNAČOVANIE URČITÝCH ZLOŽIEK NÁZVOM ICH KATEGÓRIE, PO KTOROM NASLEDUJE ICH ŠPECIFICKÝ NÁZOV ALEBO ČÍSLO E

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, prídavné látky v potravinách a potravinárske enzýmy okrem prídavných látok v potravinách a potravinárskych enzýmov vymedzených v článku 20 písm. b), ktoré patria do jednej z kategórií uvedených v tejto časti, musia byť označené názvom tejto kategórie, za ktorým nasleduje ich špecifický názov alebo číslo E. Ak zložka patrí do viac než jednej kategórie, uvádza sa kategória príslušná pre základnú funkciu danej potraviny.

 

Kyselina

 

Regulátor kyslosti

 

Protihrudkovacia látka

 

Odpeňovacie činidlo

 

Antioxidant

 

Objemové činidlo

 

Farbivo

 

Emulgátor

 

Emulgujúce (taviace) soli (5)

 

Stužovadlo

 

Stimulátor/zvýrazňovač chuti

 

Múku upravujúca látka

 

Penotvorná látka

 

Želírujúca látka

 

Povlaková látka (poleva, leštiaca látka)

 

Zvlhčovadlo

 

Modifikovaný škrob (6)

 

Konzervačná látka

 

Hnací plyn

 

Kypriaca látka

 

Komplexotvorné látky (sekvestranty)

 

Stabilizátor

 

Sladidlo

 

Zahusťovadlo

ČASŤ D —   OZNAČENIE ARÓM V ZOZNAME ZLOŽIEK

1.

Arómy sa označujú buď výrazmi:

„arómy“ alebo špecifickejším názvom alebo opisom arómy, ak aromatická zložka obsahuje arómy, ako sú definované v článku 3 ods. 2 písm. b), c), d), e), f), g) a h) nariadenia (ES) č. 1334/2008,

„dymové arómy“ alebo „dymové arómy vyrobené z potravín, kategórie potravín alebo zdrojov potravín“ (napr. dymová aróma vyrobená z buku), ak aromatická zložka obsahuje arómy, ako sú definované v článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia (ES) č. 1334/2008, a dodáva potravine dymovú arómu.

2.

Výraz „prírodná“ pre opis aróm sa použije v súlade s článkom 16 nariadenia (ES) č. 1334/2008.

3.

Chinín a/alebo kofeín používaný ako aróma na výrobu alebo prípravu potraviny sa uvádza názvom v zozname zložiek bezprostredne za pojmom „aróma(-y)“.

ČASŤ E —   OZNAČOVANIE ZLOŽENÝCH ZLOŽIEK

1.

Zmes zložiek môže byť zahrnutá v zozname zložiek pod svojím označením, pokiaľ je to zákonom ustanovené alebo zvyčajne zavedené z hľadiska celkovej hmotnosti, za ktorým hneď nasleduje zoznam jej zložiek.

2.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, zoznam zložiek v zložených zložkách nie je povinný:

a)

ak je zloženie zloženej zložky vymedzené v existujúcich predpisoch Únie a ak zložená zložka tvorí menej ako 2 % konečného výrobku; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na prídavné látky v potravinách podliehajúce ustanoveniam článku 20 písm. a) až d);

b)

ak ide o zložené zložky pozostávajúce zo zmesí korenín a/alebo bylín, ktoré tvoria menej ako 2 % konečného výrobku, okrem prídavných látok v potravinách podliehajúcich ustanoveniam článku 20 písm. a) až d) alebo

c)

ak je zložená zložka potravinou, pre ktorú sa podľa predpisov Únie nemusí zoznam zložiek uvádzať.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1).

(2)  Súčasťou kostrových svalov je bránica a žuvacie svaly, pričom k nim nepatrí srdce, jazyk, svaly hlavy (okrem žuvacích), svaly zápästia, chodidla a chvosta.

(3)  Pri označovaní v angličtine možno toto označenie nahradiť druhovým názvom zložky pre daný druh zvierat.

(4)  Pomer kolagén/mäsové bielkoviny sa vyjadruje ako percentuálny podiel kolagénu v mäsových bielkovinách. Obsah kolagénu znamená obsah hydroxyprolínu vynásobený koeficientom 8.

(5)  Len ak ide o tavené syry a výrobky na báze tavených syrov.

(6)  Špecifický názov alebo číslo E sa nemusí uvádzať.


PRÍLOHA VIII

UVÁDZANIE MNOŽSTVA ZLOŽIEK

1.

Uvádzanie množstva sa nevyžaduje:

a)

pri zložke alebo kategórii zložiek:

i)

ktorej netto hmotnosť v pevnom stave je uvedená v súlade s bodom 5 prílohy IX;

ii)

ktorej množstvo sa musí uvádzať na označení už na základe predpisov Únie;

iii)

ktorá sa používa v malých množstvách na účely dodania arómy alebo

iv)

ktorá, ak je uvedená v názve potraviny, neovplyvňuje výber spotrebiteľa v krajine, kde sa uvádza na trh, pretože zmena množstva nie je významná pre charakteristiku potraviny ani pre jej odlíšenie od podobných potravín;

b)

ak osobitné predpisy Únie presne ustanovujú presné množstvo zložky alebo kategórie zložiek bez potreby ich uvedenia na označení alebo

c)

ak ide o prípady uvedené v prílohe VII časti A bodoch 4 a 5.

2.

Písmená a) a b) článku 22 ods. 1 sa neuplatňujú, ak ide o:

a)

akúkoľvek zložku alebo kategóriu zložiek spadajúcich pod označenie „obsahuje sladidlá“ alebo „obsahuje cukry a sladidlá“, ak sa toto označenie nachádza pri názve potraviny podľa prílohy III, alebo

b)

akýkoľvek pridaný vitamín a minerálnu látku, ak sa na túto látku vzťahuje označenie výživovej hodnoty.

3.

Uvedenie množstva zložky alebo kategórie zložiek sa:

a)

vyjadruje ako percentuálny podiel zodpovedajúci množstvu zložky alebo zložiek v čase jej/ich použitia a

b)

uvádza buď v názve potraviny alebo bezprostredne pri ňom, alebo v zozname zložiek v spojení s danou zložkou alebo kategóriou zložiek.

4.

Odchylne od bodu 3:

a)

ak ide o potraviny, ktoré v dôsledku tepelnej úpravy alebo inej úpravy stratili vlhkosť, množstvo vyjadrené v percentách zodpovedá takému množstvu použitých zložiek, ktoré sa vzťahuje na konečný výrobok, ak množstvo alebo celkové množstvo všetkých zložiek uvedených na označení nepresahuje 100 %, keď sa množstvo uvádza hmotnosťou zložiek, ktorá sa použije na prípravu 100 g konečného výrobku;

b)

sa množstvo prchavých zložiek uvádza na základe ich hmotnostného zastúpenia v konečnom výrobku;

c)

množstvo zložiek použitých v zahustenej alebo dehydrovanej podobe, ktoré sa počas výroby obnovujú, sa môže uvádzať na základe ich hmotnostného zastúpenia stanoveného pred ich zahustením alebo dehydratáciou;

d)

ak ide o zahustené alebo dehydrované potraviny určené na obnovenie pridaním vody, môže sa množstvo zložiek uvádzať na základe ich hmotnostného zastúpenia v obnovenom výrobku.


PRÍLOHA IX

OZNAČENIE NETTO MNOŽSTVA

1.

Označenie netto množstva nie je povinné, ak ide o potraviny:

a)

ktoré podliehajú výrazným stratám objemu alebo hmoty a predávajú sa na kusy alebo sa vážia v prítomnosti kupujúceho;

b)

ktorých netto množstvo je menšie než 5 g alebo 5 ml; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na koreniny a byliny, alebo

c)

ktoré sa bežne predávajú po kusoch, za predpokladu, že počet položiek sa dá zvonku zreteľne vidieť a jednoducho spočítať, pričom v opačnom prípade sa netto množstvo uvádza na označení.

2.

Ak sa na základe predpisov Únie alebo ak takéto predpisy neexistujú, na základe vnútroštátnych predpisov musí uvádzať určitý typ množstva (ako napríklad nominálne množstvo, minimálne množstvo, priemerné množstvo), na účely tohto nariadenia sa toto množstvo považuje za netto množstvo.

3.

Ak balená položka pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivo zabalených položiek obsahujúcich rovnaké množstvo rovnakého výrobku, ako netto množstvo sa uvedie netto množstvo, ktoré obsahuje každé jednotlivé balenie, a celkový počet takýchto balení. Uvádzanie týchto údajov však nie je povinné, ak sa dá celkový počet jednotlivých balení zvonku zreteľne vidieť a spočítať, ak sa aspoň jedno označenie netto množstva v každom jednotlivom balení dá zreteľne vidieť zvonku.

4.

Ak balená položka pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivých balení, ktoré sa nepovažujú za predajné jednotky, ako netto množstvo sa uvádza celkové netto množstvo a celkový počet jednotlivých balení.

5.

Ak ide o potravinu v pevnom stave, ktorá je prítomná v kvapalnom médiu, uvádza sa aj netto hmotnosť potraviny v pevnom stave bez tohto média. Ak ide o glazúrovanú potravinu, uvádza sa jej netto hmotnosť bez glazúry.

Na účely tohto bodu „kvapalné médium“ znamená nasledujúce výrobky s možným výskytom v podobe zmesí a tiež v mrazenom alebo rýchlozmrazenom stave za predpokladu, že kvapalina je len prídavok k základným zložkám prípravku, a teda nie je rozhodujúcim činiteľom pre kúpu: voda, vodné roztoky solí, rôsol, vodné roztoky potravinárskych kyselín, ocot, vodné roztoky cukrov, vodné roztoky iných sladidiel, ovocné alebo zeleninové šťavy, ak ide o ovocie alebo zeleninu.


PRÍLOHA X

DÁTUM MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI, DÁTUM SPOTREBY A DÁTUM ZMRAZENIA

1.

Dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza takto:

a)

dátum sa uvádza za slovami:

„Minimálna trvanlivosť do …“, ak sa v dátume uvádza deň,

„Minimálna trvanlivosť do konca …“ v ostatných prípadoch;

b)

za slovami uvedenými v písmene a) nasleduje:

buď samotný dátum, alebo

odkaz na to, kde je na označení tento dátum uvedený.

Ak je to potrebné, za týmito údajmi sa uvedie opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať, ak sa má výrobok uchovať počas určeného obdobia;

c)

dátum pozostáva z dňa, mesiaca a prípadne roka v tomto poradí a v nekódovanej podobe.

Ak však ide o potraviny:

ktoré sa neuchovávajú viac ako tri mesiace, stačí uviesť deň a mesiac,

ktoré sa uchovávajú viac ako tri, ale nie viac ako 18 mesiacov, stačí uviesť mesiac a rok,

ktoré sa uchovávajú dlhšie ako 18 mesiacov, stačí uviesť rok;

d)

s výhradou predpisov Únie, ktorými sa ukladajú iné typy uvádzania dátumu, sa uvedenie dátumu minimálnej trvanlivosti nevyžaduje, ak ide o:

čerstvé ovocie a zeleninu vrátane zemiakov, ktoré neboli šúpané, krájané ani podobne upravené; táto výnimka sa nevzťahuje na naklíčené semená a podobné výrobky, ako sú napríklad klíčky strukovín,

vína, likérové vína, šumivé vína, aromatizované vína a podobné výrobky z iného ovocia ako hrozno a nápoje, ktoré patria pod kód KN 2206 00 a ktoré sa získavajú z hrozna alebo hroznového muštu,

nápoje obsahujúce 10 a viac objemových percent alkoholu,

pekárske a cukrárske výrobky, ktoré sa na základe charakteru svojho obsahu bežne spotrebujú do 24 hodín od výroby,

vínny ocot,

kuchynská soľ,

cukor v pevnom stave,

cukrovinky pozostávajúce takmer výlučne z ochutených a/alebo prifarbených cukrov,

žuvačky a podobné výrobky určené na žuvanie.

2.

Dátum spotreby sa uvádza takto:

a)

pred samotným dátumom sa uvedú slová „spotrebujte do …“;

b)

za slovami uvedenými v písmene a) nasleduje:

buď samotný dátum, alebo

odkaz na to, kde je na označení tento dátum uvedený.

Za týmito údajmi nasleduje opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať;

c)

dátum pozostáva z dňa, mesiaca a prípadne roka v tomto poradí a v nekódovanej podobe;

d)

dátum spotreby sa uvádza na každej balenej porcii.

3.

Dátum zmrazenia alebo dátum prvého zmrazenia uvedený v prílohe III bode 6 sa uvádza takto:

a)

pred samotným dátumom sa uvádza „zmrazené …“;

b)

za slovami uvedenými v písmene a) nasleduje:

samotný dátum alebo

odkaz na to, kde je na označení tento dátum uvedený;

c)

dátum pozostáva z dňa, mesiaca a roka v tomto poradí a v nekódovanej podobe.


PRÍLOHA XI

DRUHY MÄSA, PRE KTORÉ JE UVEDENIE KRAJINY PÔVODU ALEBO MIESTA PÔVODU POVINNÉ

Kódy KN

(kombinovaná nomenklatúra 2010)

Opis

0203

Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené

0204

Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené

ex 0207

Mäso z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené


PRÍLOHA XII

OBJEMOVÁ KONCENTRÁCIA ALKOHOLU

Skutočný obsah alkoholu v objemových percentách v nápojoch obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu sa uvádza číselným údajom, ktorý nemá viac ako jedno desatinné miesto. Za ním nasleduje symbol „% obj.“ a pred ním môže byť uvedené slovo „alkohol“ alebo skratka „alk.“.

Obsah alkoholu sa určuje pri 20 °C.

Kladné a záporné odchýlky povolené pri uvádzaní obsahu alkoholu v objemových percentách a vyjadrené v absolútnych hodnotách sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Uplatňujú sa bez toho, aby boli dotknuté odchýlky odvodené z metódy analýzy používanej na určenie obsahu alkoholu.

Opis nápoja

Kladná alebo záporná odchýlka

1.

Pivá kódu KN 2203 00 s obsahom alkoholu najviac 5,5 % obj.; nešumivé nápoje kódu KN 2206 00 získané z hrozna

0,5 % obj.

2.

Pivá s obsahom alkoholu viac ako 5,5 % obj.; šumivé nápoje kódu KN 2206 00 získané z hrozna, jablčné mušty, hruškové mušty, ovocné vína a podobné nápoje získané z ovocia okrem hrozna, či už perlivé, alebo neperlivé, alebo šumivé, alebo nešumivé; medovina

1 % obj.

3.

Nápoje obsahujúce macerované ovocie alebo časti rastlín

1,5 % obj.

4.

Všetky ostatné nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu

0,3 % obj.


PRÍLOHA XIII

REFERENČNÉ PRÍJMY

ČASŤ A –   DENNÉ REFERENČNÉ PRÍJMY VITAMÍNOV A MINERÁLNYCH LÁTOK (DOSPELÍ)

1.   Vitamíny a minerálne látky, ktoré možno uvádzať, a ich referenčné výživové hodnoty (NRV)

Vitamín A (μg)

800

Vitamín D (μg)

5

Vitamín E (mg)

12

Vitamín K (μg)

75

Vitamín C (mg)

80

Vitamín B1 (mg)

1,1

Vitamín B2 (mg)

1,4

Niacín (mg)

16

Vitamín B6 (mg)

1,4

Kyselina listová (μg)

200

Vitamín B12 (μg)

2,5

Biotín (μg)

50

Kyselina pantotenová (mg)

6

Draslík (mg)

2 000

Chlorid (mg)

800

Vápnik (mg)

800

Fosfor (mg)

700

Horčík (mg)

375

Železo (mg)

14

Zinok (mg)

10

Meď (mg)

1

Mangán (mg)

2

Fluorid (mg)

3,5

Selén (μg)

55

Chróm (μg)

40

Molybdén (μg)

50

Jód (μg)

150

2.   Významné množstvo vitamínov a minerálnych látok

Pri rozhodovaní o tom, čo predstavuje významné množstvo, by sa spravidla mali vziať do úvahy tieto hodnoty:

15 % referenčných výživových hodnôt uvedených v bode 1 obsiahnutých v 100 g alebo 100 ml, ak ide o iné výrobky ako nápoje,

7,5 % referenčných výživových hodnôt uvedených v bode 1 obsiahnutých v 100 ml, ak ide o nápoje, alebo

15 % referenčných výživových hodnôt uvedených v bode 1 na porciu, ak balenie obsahuje len jednu porciu.

ČASŤ B –   REFERENČNÉ PRÍJMY ENERGIE A VYBRANÝCH ŽIVÍN OKREM VITAMÍNOV A MINERÁLNYCH LÁTOK (DOSPELÍ)

Energia alebo živina

Referenčný príjem

Energetická hodnota

8 400 kJ/2 000 kcal

Celkový obsah tuku

70 g

Nasýtené mastné kyseliny

20 g

Sacharidy

260 g

Cukry

90 g

Bielkoviny

50 g

Soľ

6 g


PRÍLOHA XIV

KONVERZNÉ KOEFICIENTY

KONVERZNÉ KOEFICIENTY NA VÝPOČET ENERGETICKEJ HODNOTY

Uvádzaná energetická hodnota sa vypočítava pomocou týchto konverzných koeficientov:

sacharidy [s výnimkou alkoholických cukrov (polyolov)]

17 kJ/g – 4 kcal/g

alkoholické cukry (polyoly)

10 kJ/g – 2,4 kcal/g

bielkoviny

17 kJ/g – 4 kcal/g

tuky

37 kJ/g – 9 kcal/g

salatrimy

25 kJ/g – 6 kcal/g

alkohol (etanol)

29 kJ/g – 7 kcal/g

organické kyseliny

13 kJ/g – 3 kcal/g

vláknina

8 kJ/g – 2 kcal/g

erytritol

0 kJ/g – 0 kcal/g


PRÍLOHA XV

VYJADRENIE A PREZENTÁCIA OZNAČENIA VÝŽIVOVEJ HODNOTY

Na vyjadrenie energetickej hodnoty sa v označení výživovej hodnoty používajú merné jednotky [kilojouly (kJ) a kilokalórie (kcal)] a na vyjadrenie hmotnosti [gramy (g), miligramy (mg) alebo mikrogramy (μg)] a poradie uvedenia informácií je v prípade potreby takéto:

Energetická hodnota

kJ/kcal

tuky

g

z toho:

nasýtené mastné kyseliny

g

mononenasýtené mastné kyseliny

g

polynenasýtené mastné kyseliny

g

sacharidy

g

z toho:

cukry

g

alkoholické cukry (polyoly)

g

škrob

g

vláknina

g

bielkoviny

g

soľ

g

vitamíny a minerálne látky

jednotky uvedené prílohe XIII časti A bode 1


Top