9.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/15

(1)

Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. marca 2000 v Lisabone stanovila ako cieľ vytvoriť z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu a dynamickú znalostnú ekonomiku vo svete. Zdôraznila význam vytvorenia podmienok priaznivých pre malé a stredné podniky (MSP) a uznala za dôležité šírenie osvedčených postupov a zabezpečenie väčšej konvergencie medzi členskými štátmi. Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu odsúhlasila stratégiu Únie trvalo udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečil súčasne hospodársky rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia. Podnikové modely výroby zohrávajú dôležitú úlohu pri trvalo udržateľnom rozvoji.

(2)

S cieľom prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v Spoločenstve, vývoju znalostnej spoločnosti a trvalo udržateľnému rozvoju založenému na vyváženom hospodárskom raste by sa mal ustanoviť rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (ďalej len „rámcový program“).

(3)

Uvedené je v súlade s oznámením Komisie z 2. februára 2005 jarnému zasadnutiu Európskej rady s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok lisabonskej stratégie, ktoré vyzýva na akciu zabezpečujúcu rast a konkurencieschopnosť a tvoriacu z Európy atraktívnejšie miesto na investovanie a prácu, pamätajúc, že podnikateľská aktivita sa musí podnecovať, dostatočný rizikový kapitál prilákať na účely založenia podnikov a mala by sa udržať pevná európska priemyselná základňa, pričom by sa mali podporovať inovácie, a predovšetkým ekologické inovácie, prijatie informačných a komunikačných technológií (ICT) a trvalo udržateľné využívanie zdrojov. Kým konkurencieschopnosť je do veľkej miery motivovaná živým podnikaním, ktoré sa uskutočňuje na otvorených a konkurencieschopných trhoch, a je podporovaná správnymi rámcovými podmienkami, najmä regulatórnym rámcom prospešným pre inovácie, financovanie Spoločenstva zohráva úlohu v úverovej podpore a pri poskytovaní doplnkového financovania na vyrovnanie sa so situáciami zlyhania na trhu.

(4)

Európska charta pre malé podniky (ďalej len „charta“), ktorú schválila Európska rada na zasadnutí 19. a 20. júna 2000 v Santa Maria de Feira, hovorí o malých podnikoch ako o opore európskeho hospodárstva. Osobitná povaha, požiadavky a očakávania malých podnikov a remeselných živností by sa mali účinnejšie zohľadniť vo vnútroštátnych a európskych politikách. Opatrenia Spoločenstva na podporu MSP, ako napríklad oznámenie Komisie z 10. novembra 2005 s názvom Realizácia lisabonského programu Spoločenstva – moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť, by mali zohľadniť ciele stanovené v charte a rámcový program by sa mal využívať ako prostriedok na smerovanie k cieľom, ktoré stanovila.

(5)

Rámcový program by sa mal zamerať najmä na MSP, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka vymedzenia mikropodnikov a malých a stredných podnikov (4). Osobitnú pozornosť by mal venovať špecifickej povahe a požiadavkám rýchlo rastúcich podnikov („gaziel“), ako aj mikropodnikov a remeselných živností a osobitných cieľových skupín vrátane žien podnikateliek.

(6)

Rámcový program by mal spojiť tie osobitné opatrenia Spoločenstva v oblasti podnikania, MSP, priemyselnej konkurencieschopnosti, inovácií, ICT, environmentálnych technológií a inteligentnej energie, ktoré boli doteraz upravené rozhodnutím Rady 96/413/ES z 25. júna 1996 o vykonávaní akčného programu Spoločenstva na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu (5), rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES zo 17. júna 1997 o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete (6), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/2000 zo 17. júla 2000 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE) (7), rozhodnutím Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (8), rozhodnutím Rady 2001/48/ES z 22. decembra 2000, prijímajúcim viacročný program Spoločenstva na stimuláciu rozvoja a používania Európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach a na podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti (9), rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný program akcií v oblasti energetiky: Inteligentná energia – Európa (2003 – 2006) (10) na podporu trvalo udržateľného rozvoja v kontexte energetiky a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2256/2003/ES zo 17. novembra 2003, ktorým sa prijíma viacročný program (2003 – 2005) pre monitorovanie akčného plánu eEurópa 2005, rozširovanie správnej praxe a zlepšenie bezpečnosti siete a informácií (MODINIS) (11).

(7)

Rámcový program by mal zaviesť súbor spoločných cieľov, celkové finančné krytie plnenia týchto cieľov, rôzne typy vykonávacích opatrení a úpravy monitorovania, hodnotenia a ochrany finančných záujmov Spoločenstva.

(8)

V súlade s oznámením Komisie z 11. marca 2003 s názvom „Politika inovácie: aktualizácia prístupu Únie v kontexte lisabonskej stratégie“ a v zmysle príručky OECD z Osla sa pod inováciami rozumie, že zahŕňajú obnovu a rozširovanie škály výrobkov a služieb a pridružených trhov, ustanovenie nových metód navrhovania, výroby, dodávok a distribúcie, zavádzanie zmien v riadení, organizácii práce a pracovných podmienkach a zručnostiach pracovnej sily a vzťahuje sa na technologickú, netechnologickú a organizačnú inováciu.

(9)

Rámcový program by mal vylúčiť činnosti výskumu a technického rozvoja vykonávané podľa článku 166 zmluvy. Mal by dopĺňať siedmy rámcový program Spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (12) (ďalej len „siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností“) tým, že sa bude zaoberať inováciami, ktoré zahŕňajú netechnologické, ako aj technologické inovácie a ktoré majú za sebou fázu záverečnej demonštrácie a sú pripravené na trhové uplatnenie (skúšanie inovácií na prvé trhové využitie). Malo by sa zabezpečiť, aby nevznikla medzera vo financovaní rozvoja výskumu na jednej strane a jeho využitia (činnosti súvisiace s prenosom technológií vrátane obdobia predchádzajúceho predštartovacej fáze) na strane druhej. Preto je financovanie prevodu výsledkov výskumu na komerčné využitie úlohou, ktorú treba vykonávať v úzkej koordinácii so siedmym rámcovým programom v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a s ostatnými príslušnými programami pre výskum.

(10)

Rámcový program by sa mal vzťahovať aj na trhové uplatnenie existujúcich technológií, ktoré sa majú využiť novým a inovačným spôsobom. Za istých okolností sa budú na pilotné projekty pre demonštráciu technológií vzťahovať oba programy, t. j. rámcový program aj siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Dôjde k tomu však len v prípade, keď je potrebné počas fázy trhového uplatnenia už demonštrovanej technológie overiť určité technologické riešenia (napríklad technické normy v oblasti ICT).

(11)

Rámcový program by mal dopĺňať štrukturálne fondy a iné príslušné programy Spoločenstva s tým, že každý nástroj by mal fungovať podľa vlastných osobitných postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať dvojmo.

(12)

Spoločné ciele rámcového programu by sa mali plniť osobitnými programami pod názvom Program pre podnikanie a inovácie, Program na podporu politiky ICT a Program Inteligentná energia – Európa.

(13)

Vo všetkých programoch a činnostiach, na ktoré sa vzťahuje rámcový program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov.

(14)

Týmto rozhodnutím sa stanovuje na celé obdobie trvania rámcového programu finančné krytie ako základný referenčný bod v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (13) pre rozpočtový orgán v rámci každoročného rozpočtového postupu.

(15)

Pre každý osobitný program by sa mal vyhradiť osobitný a orientačný rozpočet.

(16)

Aby sa zabezpečilo, že financovanie sa obmedzí na vyrovnanie sa so zlyhaniami trhu, a s cieľom vyhnúť sa narušeniam trhu financovanie z rámcového programu by malo byť v súlade s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci, sprievodnými nástrojmi a platným vymedzením MSP v Spoločenstve.

(17)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) a protokoloch k dohodám o pridružení sa ustanovuje účasť príslušných krajín na programoch Spoločenstva. Ak to povoľujú dohody a postupy, mala by byť možná i účasť iných tretích krajín.

(18)

Rámcový program a osobitné programy by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť, aby sa mohli upraviť. Hodnotiace správy by mali podľa možnosti preskúmať uplatňovanie rodového hľadiska v činnostiach programu.

(19)

Aby sa zamedzilo nezrovnalostiam a podvodom, mali by sa tiež prijať vhodné opatrenia a mali by sa tiež prijať potrebné kroky na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (14) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (15), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (16).

(20)

Rast a konkurencieschopnosť podnikov v priemyselných odvetviach a odvetví služieb závisí od ich schopnosti rýchlo sa prispôsobiť zmenám, využívať svoj inovačný potenciál a vyvíjať vysokokvalitné výrobky. Táto výzva sa týka podnikov všetkých veľkostí, ale je aktuálna najmä pre menšie podniky. Preto je vhodné ustanoviť Program pre podnikanie a inovácie.

(21)

Spoločenstvo môže byť katalyzátorom a koordinátorom úsilia členských štátov. Môže prispievať k dosahovaniu ich výsledkov a dopĺňať ich, a to najmä podporou výmeny skúseností a postupov na národnej a regionálnej úrovni, vymedzením a šírením osvedčených postupov a inovačných myšlienok a prispievaním k celoeurópskej dostupnosti služieb na podporu podnikania a inovácií, najmä pre MSP.

(22)

Oznámenie Komisie z 28. januára 2004 s názvom Podnecovanie technológií pre trvalo udržateľný rozvoj: akčný plán environmentálnych technológií pre Európsku úniu vyzýva na vypracovanie programov Spoločenstva na podporu rozvoja a zavádzania environmentálnych technológií a vyzýva na mobilizáciu finančných nástrojov na zdieľanie rizík pri investíciách do environmentálnych technológií.

(23)

S cieľom podporiť vytvorenie európskeho trhu s inovačnými výrobkami a službami je potrebné, aby členské štáty a Komisia vytvorili atraktívne podmienky pre inovačné výrobky a služby okrem iného iniciatívnym prístupom k verejnému obstarávaniu, aby prispeli k vytvoreniu hlavných trhov a súčasne k zlepšeniu prístupu MSP na tieto trhy a zvýšeniu kvality verejných služieb, ako aj prostredníctvom lepšej úpravy a noriem založených na včasnom predvídaní potrieb. Komisia by mala poskytnúť pokyny týkajúce sa otázky verejného obstarávania podporujúceho inovácie.

(24)

Pokiaľ ide o technologické inovácie, malo by sa podporovať, aby sa MSP zapojili do odvetví najmodernejších technológií, napríklad v oblasti vesmíru a bezpečnosti, a do vývoja aplikácií, ktoré umožnil satelitný systém určovania polohy Galileo.

(25)

Ekologické inovácie sú akoukoľvek formou inovácií, ktorých cieľom je výrazný a preukázateľný pokrok smerom k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja tým, že znižujú vplyv na životné prostredie alebo vedú k účinnejšiemu a zodpovednejšiemu využívaniu prírodných zdrojov vrátane energie. Ekologické inovácie sú dynamický pojem a rámcový program musí byť preto schopný reagovať na zmeny. Cieľom podpory ekologických inovácií prostredníctvom rámcového programu je prispieť k vykonávaniu akčného plánu environmentálnych technológií.

(26)

Berúc do úvahy činnosti programu pre životné prostredie LIFE+ („LIFE+“), rámcový program by mal podporiť zavádzanie environmentálnych technológií prostredníctvom pilotných projektov a projektov trhového uplatnenia, ktoré odstraňujú priepasť medzi úspešnou demonštráciou inovačných technológií a ich zavádzaním na trhu, a odstraňovaním prekážok, ktoré bránia preniknutiu na trh, podporovaním dobrovoľných prístupov v oblastiach, akou je environmentálne riadenie, a vzájomným prepájaním príslušných aktérov. Mal by podporiť ekologické inovácie podnikov prostredníctvom projektov a spoluinvestovania do fondov rizikového kapitálu, ale nemal by dvojmo financovať náklady, ktoré sa už financujú z LIFE+.

(27)

Trhové finančné nástroje Spoločenstva pre MSP dopĺňajú systémy financovania na národnej úrovni a posilňujú ich účinok. Môžu predovšetkým podporovať súkromné investície na zakladanie nových inovačných spoločností a podporovať spoločnosti s vysokým potenciálom rastu v znižovaní ich nedostatku financovania prostredníctvom vlastného kapitálu. Môžu zlepšovať prístup existujúcich MSP k úverom na činnosti, ktoré zlepšia ich konkurencieschopnosť a potenciál rastu.

(28)

Európsky investičný fond (EIF) je osobitným prostriedkom Spoločenstva na poskytovanie rizikového kapitálu a záručných nástrojov pre MSP. Osobitnú pozornosť venuje podpore mikrofinancovania a financovania v počiatočnej fáze v súlade s trhovým dopytom a osvedčenými postupmi. Prispieva k dosahovaniu cieľov Spoločenstva, ku ktorým patrí aj znalostná spoločnosť, inovácie, rast, zamestnanosť a podpora podnikateľského ducha. EIF zabezpečuje požadovanú kontinuitu v riadení programov Spoločenstva, v čom už získal rozsiahle skúsenosti. Spravovanie finančných nástrojov Spoločenstva pre MSP zo strany EIF v mene Komisie pokladajú nezávislé hodnotenia za dobrý postup. EIF má aj odborné znalosti na podporu nových akcií, ktoré sú založené na verejno-súkromných partnerstvách iniciovaných členskými štátmi a ktoré majú pre inovačné malé podniky prilákať vysokorizikové investičné toky z kapitálových trhov.

(29)

Budúce zmeny finančného prostredia a nové účtovné normy spôsobujú, že finančné inštitúcie sú citlivejšie na riziko, vedú ku kultúre „ratingu“ a môžu zúžiť úverovú ponuku pre MSP prinajmenšom v prechodnej fáze. Program pre podnikanie a inovácie by mal preto reagovať na meniace sa finančné potreby MSP vrátane potreby priameho financovania a ich prispôsobenia sa novému finančnému prostrediu a zároveň sa vyhnúť narušeniu trhu. Okrem toho by činnosti mali prispieť k zvýšeniu možnosti finančných inštitúcií hodnotiť riziko súvisiace s inováciami s cieľom rozvíjať hodnotenie technológie a zvyšovať schopnosti MSP lepšie využívať nástroje financovania, ktoré poskytujú trhy.

(30)

Vysokokvalitné služby na podporu podnikania a inovácií zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní prístupu MSP k informáciám o fungovaní a možnostiach vnútorného trhu s tovarom a službami, ako aj pri cezhraničnom prenose inovácií, poznatkov a technológie. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri uľahčovaní prístupu MSP k informáciám o právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré sa na ne vzťahujú, a o budúcich právnych predpisoch, na ktoré sa môžu pripraviť a ktorým sa môžu nákladovo efektívnym spôsobom prispôsobiť. Významné skúsenosti a zručnosti sa získali prostredníctvom existujúcich európskych sietí na podporu podnikania, ako sú európske informačné centrá a centrá pre prenos inovácií. Vonkajšie hodnotenia zdôrazňujú, že by sa mala posilniť horizontálna úloha európskych služieb na podporu podnikania vrátane optimalizácie spolupráce medzi existujúcimi službami a konzultačnými miestami s cieľom vytvoriť systém jedného miesta („one-stop shop“) na základe záväzku na čo najväčšie správne zjednodušenie („no wrong door“). Týka sa to šírenia informácií o programoch Spoločenstva a podpory účasti MSP v takýchto programoch, najmä účasti MSP v siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Hodnotenia tiež zdôrazňujú, že je dôležité, aby sa uľahčila spolupráca medzi Komisiou a MSP.

(31)

Spoločenstvo by si malo vytvoriť spoľahlivý analytický základ na podporu politiky vykonávanej v oblastiach MSP, podnikania, inovácií a konkurencieschopnosti v priemyselných odvetviach. Takýto základ by mal zvýšiť hodnotu informácií dostupných v uvedených oblastiach na vnútroštátnej úrovni. Spoločenstvo by malo zabezpečiť spoločný rozvoj stratégií konkurencieschopnosti pre priemyselné odvetvia a odvetvie služieb a pre propagáciu osvedčených postupov týkajúcich sa podnikateľského prostredia a kultúry vrátane zručností, podnikateľskej sociálnej zodpovednosti, rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, ako aj viesť mladých ľudí k podnikateľskej činnosti okrem iného prostredníctvom vzdelávania a ďalšej odbornej prípravy, a to od škôl až po vyššie vzdelávanie.

(32)

Európska rada na zasadnutí 20. a 21. marca 2003 v Bruseli vyzdvihla ako prioritu inovácie a podnikanie a zdôraznila potrebu vynaložiť väčšie úsilie na to, aby sa v Európe myšlienky premieňali na skutočné hodnoty. Vyzvala na ďalšiu činnosť, aby sa vytvorili podmienky, v ktorých sa môže obchod inovovať. Lineárny model inovácií, ktorého predpokladom je výskum vedúci priamo k inováciám, sa preukázal ako nedostatočný na vysvetlenie účinkov inovácií a navrhnutie vhodných reakcií politiky inovácií. Uznávajúc, že podniky sú srdcom inovačného procesu, financovanie stimulujúce inovačné činnosti podnikov a príprava preberania inovácií trhom, ako aj inovačné riadenie a kultúra by sa preto mali zaviesť na základe Programu pre podnikanie a inovácie. To by malo pomôcť zabezpečiť, že inovácie fungujú na podporu konkurencieschopnosti a uplatňujú sa v praxi na úrovni podnikania. Európska rada na zasadnutí 25. a 26. marca 2004 v Bruseli dodala, že čisté technológie sú životne dôležité na plné využívanie synergií medzi podnikom a životným prostredím. Podpora ekologických inovácií, ktorá zahŕňa čisté inovačné technológie, môže napomôcť využívanie ich potenciálu.

(33)

Trh pre prenos a príjem znalostí je často neprehľadný a nedostatok informácií a chýbajúce spojenia vytvárajú na trhu prekážky. Podniky majú tiež problémy s integráciou technológií, ktoré nie sú súčasťou ich tradičnej oblasti činnosti, ako aj so získaním prístupu k novým druhom zručností. Finančné riziko spojené s inováciami môže byť vysoké, návratnosť sa môže z dôvodu problémov pri vývoji oneskoriť a dane nemusia byť neutrálne, pokiaľ ide o úspech alebo neúspech. Môže nastať nedostatok zručností potrebných na využitie príležitostí. Inštitucionálne alebo regulačné prekážky môžu oneskoriť alebo zabrániť vzniku nových trhov a prístupu k nim. Právne predpisy o konkurze môžu vytvoriť silné prekážky prijatiu podnikateľského rizika z dôvodu obáv z neúspechu. Okrem toho aj hospodárske okolnosti môžu rozhodnúť o tom, či sa inovácie uskutočnia, alebo nie. Rozvoj podnikateľského prostredia, ktoré podporuje podnikanie, konkurencieschopnosť a inovácie, by mal zahŕňať zlepšenie hospodárskej a administratívnej reformy zameranej na podnikanie a inovácie najmä s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, znížiť administratívne zaťaženie MSP a vytvoriť lepšie regulačné prostredie pre podnikanie, zakladanie a prevod podnikov, rast a inovácie.

(34)

Takéto prekážky prenikania inovačných technológií na trh sa týkajú najmä environmentálnych technológií. Trhové ceny až príliš často neodrážajú v plnom rozsahu environmentálne náklady na výrobky a služby. Časť nákladov, ktoré sa neodrážajú v trhových cenách, znáša spoločnosť ako taká, a nie tí, čo spôsobujú znečistenie. Toto zlyhanie trhu spolu so záujmom Spoločenstva na zachovaní zdrojov, bránení znečisťovaniu a ochrane životného prostredia nákladovo efektívnejším spôsobom opodstatňuje zvýšenú podporu ekologických inovácií.

(35)

Cieľom inovačných akcií Spoločenstva je podpora rozvoja politiky inovácie v členských štátoch a ich regiónoch a uľahčenie využívania synergií medzi vnútroštátnou, regionálnou a európskou politikou inovácie a podpornými činnosťami. Spoločenstvo môže uľahčiť nadnárodné výmeny, vzájomné vzdelávanie a vytváranie sietí a môže motivovať spoluprácu pri politike inovácií. Vytváranie sietí medzi zúčastnenými subjektmi je základom uľahčenia toku znalostí a nápadov, ktoré sú potrebné pre inovácie.

(36)

Uznesenie Rady odsúhlasené Bruselskou telekomunikačnou radou 9. decembra 2004 stanovuje základ návrhu na novú iniciatívu informačnej spoločnosti na posilnenie príspevku informačnej spoločnosti k európskemu výkonu. V uvedenom oznámení z 2. februára 2005 Komisia navrhla zamerať úsilie na intenzívnejší a udržateľný rast a vytváranie lepších aj väčšieho počtu pracovných miest. Zdôraznila, že prevzatie ICT do súkromného, ako aj do verejného sektora je kľúčový prvok zlepšenia inovačného výkonu a konkurencieschopnosti Európy. Mal by sa preto ustanoviť Program na podporu politiky ICT.

(37)

Akcie v rámci Programu na podporu politiky ICT by mali prispieť aj k plneniu cieľov stratégie i2010 a mali by vziať do úvahy aj iné programy Spoločenstva v oblasti ICT, aby sa predišlo duplicite úsilia.

(38)

ICT je oporou znalostnej ekonomiky. Tvoria asi polovicu rastu produktivity v moderných hospodárstvach a poskytujú jedinečné riešenia kľúčových spoločenských výziev. Zdokonalenie verejného sektora a služieb všeobecného záujmu je potrebné vykonávať v úzkej spolupráci s príslušnými politikami Spoločenstva, napríklad v oblastiach verejného zdravia, vzdelávania a odbornej prípravy, životného prostredia, dopravy a rozvoja a hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(39)

Uplatnenie a čo najlepšie využitie inovačných riešení založených na ICT by sa malo podporovať najmä v službách v oblastiach verejného záujmu vrátane zlepšenia kvality života znevýhodnených skupín, ako sú napríklad zdravotne postihnuté alebo staršie osoby. Podpora Spoločenstva by tiež mala uľahčiť koordináciu a vykonávanie akcií pre rozvoj informačnej spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

(40)

Strednodobé hodnotenie programu eTEN (Transeurópska sieť Telecomu) odporúča používanie prístupu podnecovaného dopytom k intervencii Spoločenstva pri projektoch podporujúcich transeurópske služby v oblastiach verejného záujmu.

(41)

Oznámenia Komisie eGovernment a eHealth a súvisiace závery Rady vyzvali na zvýšené úsilie o inováciu, výmenu osvedčených postupov a súčinnosť a upozornili na potrebu zvýšenej synergie medzi príslušnými programami Spoločenstva. Interoperabilita má veľký význam pre rozvoj informačnej spoločnosti.

(42)

Legislatívny rámec sa vymedzil smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (17), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (18) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (19) tak, aby sa zaoberal výzvami digitálneho obsahu v informačnej spoločnosti.

(43)

Rôzne postupy v členských štátoch naďalej vytvárajú technické prekážky, ktoré bránia širokému prístupu a opätovnému používaniu informácií verejného sektora v Únii.

(44)

Akcie Spoločenstva týkajúce sa digitálneho obsahu by mali zohľadňovať mnohojazyčnú a multikultúrnu osobitosť Spoločenstva.

(45)

Prírodné zdroje, ktorých rozvážne a racionálne využívanie je ustanovené v článku 174 zmluvy, zahŕňajú okrem obnoviteľných zdrojov energie ropu, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými energetickými zdrojmi, ale sú aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

(46)

Zelená kniha Komisie s názvom Smerom k Európskej stratégii pre bezpečnosť dodávky energie poznamenáva, že Únia sa čoraz viac stáva závislá od vonkajších energetických zdrojov a že jej závislosť by mohla dosiahnuť až 70 % v priebehu 20 – 30 rokov. Preto vyzdvihla potrebu politiky vyvážených dodávok energie voči jasným činnostiam podpory politiky dopytu a vyzvala na lepšiu riadenú a ekologickejšiu spotrebu najmä v doprave a stavebníctve. Taktiež vyzvala, aby sa rozvoju nových a obnoviteľných zdrojov dodávok energie udelila priorita s cieľom reagovať na výzvu globálneho otepľovania a aby sa dosiahol cieľ už stanovený predchádzajúcimi akčnými plánmi a uzneseniami o 12 % energie získaných z obnoviteľných zdrojov energie v hrubej domácej spotrebe do roku 2010.

(47)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (20) sa od členských štátov požaduje, aby stanovili vnútroštátne orientačné ciele v súlade s globálnym orientačným cieľom Spoločenstva vo výške 12 % hrubej vnútroštátnej spotreby energie do roku 2010, a najmä v súlade s 22,1 % orientačným podielom elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v celkovej spotrebe elektrickej energie Spoločenstva do roku 2010. Oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Podiel obnoviteľných energetických zdrojov v EÚ upozornilo, že cieľ 12 % podielu energie z obnoviteľných energetických zdrojov v celkovej spotrebe energie v Spoločenstve v roku 2010 sa nedosiahne, ak sa neprijme významné dodatočné opatrenie.

(48)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (21) sa od členských štátov požaduje, aby uplatňovali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových a už existujúcich budov, aby zabezpečili osvedčenie o energetickej hospodárnosti budov a aby požadovali pravidelnú kontrolu kotlov a klimatizačných systémov v budovách.

(49)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (22) sa požaduje od členských štátov, aby zabezpečili minimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív uvedených na svojom trhu.

(50)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (23), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS, sa požaduje od členských štátov, aby vykonali analýzy svojho potenciálu pre vysokoúčinnú kogeneráciu a stanovili podporné programy odrážajúce určený vnútroštátny potenciál.

(51)

Je potrebné stanoviť osobitné propagačné programy na úrovni Spoločenstva s cieľom uľahčiť vykonávanie uvedených opatrení Spoločenstva, dosiahnuť väčší prienik na trh s obnoviteľnými zdrojmi energie a zlepšiť energetickú účinnosť, aby sa vytvorili podmienky na prechod k trvalo udržateľným energetickým systémom, najmä na podporu normalizácie vybavenia, ktoré vyrába alebo spotrebúva energiu z obnoviteľných energetických zdrojov, zvýšiť technologické rozšírenie a šíriť osvedčené postupy riadenia na strane dopytu. Uvedené platí aj pre opatrenia Spoločenstva týkajúce sa označovania energetickej účinnosti elektrických, elektronických, kancelárskych a komunikačných zariadení a normalizácie svetelných, výhrevných a klimatizačných zariadení. Mal by sa preto ustanoviť Program Inteligentná energia – Európa.

(52)

Program Inteligentná energia – Európa by mal prispieť k dosiahnutiu všeobecných cieľov zvýšenia diverzifikácie energie a bezpečnosti dodávok a vyššej konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, pričom sa bude zároveň dbať na ochranu životného prostredia a budú sa plniť medzinárodné záväzky v tejto oblasti. Opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti v tomto osobitnom programe by sa mali sústrediť tiež na technologické zlepšenia vo výrobných procesoch a viesť k vyššej účinnosti prostredníctvom lepšej dopravnej logistiky.

(53)

Dosiahnutie úplného dosahu stratégie trvalo udržateľnej energie si vyžaduje nielen kontinuitu s podporou Spoločenstva rozvoju a vykonávaniu politiky a odstráneniu existujúcich netechnologických prekážok pomocou rozsiahlych propagačných kampaní, ale, a to predovšetkým, podporu urýchlenia investícií a stimuláciu zavedenia inovačných technológií na trhu v rámci Spoločenstva.

(54)

Spolu s environmentálnymi výhodami obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť patria medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia priemyslu v Spoločenstve, ktoré vytvárajú nové a inovačné pracovné miesta. Európsky priemysel energie z obnoviteľných energetických zdrojov je na prvom mieste vo svete v rozvoji technológií výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Takéto technológie využívajú hospodársku a sociálnu súdržnosť a predchádzajú rozptyľovaniu zdrojov.

(55)

Platnosť rozhodnutia č. 1230/2003/ES sa končí 31. decembra 2006.

(56)

Tri zo štyroch osobitných oblastí programu ustanoveného rozhodnutím č. 1230/2003/ES by mali pokračovať v rámci tohto rámcového programu: i) podpora energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie („SAVE“); ii) podpora nových a obnoviteľných zdrojov energie („ALTENER“) a iii) podpora energetickej účinnosti a využívania nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave („STEER“).

(57)

V medzinárodnom rozmere („COOPENER“) programu ustanoveného rozhodnutím č. 1230/2003/ES by sa malo pokračovať v rámci nových nástrojov Spoločenstva pre vonkajšiu pomoc ako súčasť tematického programu pre životné prostredie a trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov vrátane energie. Mal by však existovať úzky vzťah medzi príslušnými časťami tematického programu a Programom Inteligentná energia – Európa, aby bolo možné pomôcť MSP pri využívaní potenciálnych trhov s inteligentnou energiou, ktoré existujú mimo Európy.

(58)

V súlade so zásadami dobrej správy a lepšej úpravy Komisia poverila nezávislých odborníkov, aby vykonali ex ante hodnotenie obnoveného viacročného programu Spoločenstva v oblasti energetiky, ktorý má po 31. decembri 2006 nahradiť súčasný program Inteligentná energia – Európa. Vo svojej správe odborníci dospeli k záveru, že je potrebné zabezpečiť kontinuitu programu Inteligentná energia – Európa po roku 2006 a obnoviť ho v ucelenejšom a ambicióznejšom nástroji. Uvedený program by sa mal ustanoviť aj na účely ďalšieho posilnenia európskej sily a vynikajúcej kvality v oblasti technológií pre trvalo udržateľné energie a ich využívanie.

(59)

Pri vykonávaní rámcového programu by sa mala zohľadniť potreba dosiahnutia užívateľskej prístupnosti a administratívneho zjednodušenia. Komisia by mala uverejniť a rozšíriť užívateľskú príručku, ktorá uvedie zrozumiteľný, jednoduchý a transparentný rámec všeobecných zásad účasti prijímateľov na rámcovom programe. Mala by sa tým uľahčiť najmä účasť MSP. V užívateľskej príručke by sa mali uviesť práva a povinnosti prijímateľov, finančné ustanovenia, ako napríklad oprávnené náklady a miera podpory, zásady, ktorými sa riadia administratívne predpisy a postupy, najmä užívateľsky jednoduché postupy podávania žiadostí, uplatňujúce v prípade potreby dvojstupňový proces podávania žiadostí, a pod podmienkou, že takýto postup nepredĺži časové obdobie od hodnotenia do uzavretia zmluvy, pravidlá využívania a šírenia výsledkov projektu, ako aj zásady hodnotenia, výberu a ocenenia návrhov.

(60)

Pri vykonávaní rámcového programu môže Komisia na základe analýzy nákladov a výnosov využiť nový alebo existujúci výkonný orgán, ako ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (24).

(61)

Rámcový program by mal tiež podporovať úvahy o budúcej štruktúre a potrebách európskych politík inovácií.

(62)

Keďže ciele tohto rozhodnutia týkajúce sa rozšírenia konkurencieschopnosti a inovácií Spoločenstva nemožno z dôvodu potreby mnohostranného partnerstva, nadnárodnej mobility a výmeny informácií v celom Spoločenstve uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu povahy potrebných činností a opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(63)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (25).

(64)

Vzhľadom na povahu otázok, na ktoré sa vzťahujú osobitné programy, Komisii by mali pomáhať rôzne výbory pre vykonávanie každého osobitného programu. Takéto výbory budú súčasne a pravidelne zasadať, aby na spoločných zasadnutiach mohli prerokúvať otázky horizontálneho alebo spoločného významu, ako ich určí Riadiaci výbor pre PPI v spolupráci s Komisiou.

(65)

V záujme lepšej súdržnosti zložiek rámcového programu a jeho účinnosti bude Komisii poskytovať poradenstvo Strategická poradná rada pre konkurencieschopnosť a inovácie.

(66)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 456/2005/ES z 9. marca 2005, ktorým sa zriaďuje viacročný program Spoločenstva na zlepšenie dostupnosti, použiteľnosti a využiteľnosti digitálneho obsahu v Európe (26), sa ustanovuje viacročný program známy ako eContentplus. Platnosť tohto rozhodnutia sa končí 31. decembra 2008. Opatrenia, ktoré plánovali vytvoriť digitálny obsah v Európe prístupnejší, použiteľný a využiteľný, by mali pokračovať po tomto dátume v rámci Programu na podporu politiky ICT, ustanoveného týmto rozhodnutím.

(67)

Opatrenia stanovené v rozhodnutí 96/413/ES by sa mali začleniť do Programu pre podnikanie a inovácie. Rozhodnutie 96/413/ES by sa preto malo zrušiť,

a)

podporovať konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP;

b)

podporovať všetky formy inovácií vrátane ekologických inovácií;

c)

urýchliť rozvoj trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej, inovačnej a inkluzívnej informačnej spoločnosti;

d)

propagovať energetickú účinnosť a nové a obnoviteľné zdroje energie vo všetkých oblastiach vrátane dopravy.

a)

Program pre podnikanie a inovácie;

b)

Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií (ICT);

c)

Program Inteligentná energia – Európa.

a)

krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)

pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stratégia, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Spoločenstva, ustanovených príslušnými rámcovými dohodami a rozhodnutiami asociačnej rady;

c)

krajín západného Balkánu v súlade s ustanoveniami, ktoré sa určia spoločne s týmito krajinami po vzniku rámcových dohôd, týkajúcimi sa ich účasti na programoch Spoločenstva;

d)

iných tretích krajín, ak to dohody a postupy povoľujú.

a)

prístup k finančným prostriedkom na začatie činnosti a rast MSP a na investovanie do inovačných činností;

b)

vytváranie prostredia priaznivého pre spoluprácu MSP najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce;

c)

všetky formy inovácií v podnikoch;

d)

ekologické inovácie;

e)

kultúru podnikania a inovácií;

f)

hospodársku a administratívnu reformu spojenú s podnikaním a inováciami.

a)

zvyšovanie investičných objemov fondov rizikového kapitálu a investičných prostriedkov propagovaných neformálnymi investormi (tzv. business angels);

b)

zabezpečovanie potenciálu nástrojov na dlhové financovanie MSP;

c)

zlepšovanie finančného prostredia pre MSP a zlepšovanie ich investičnej pripravenosti.

a)

napomáhanie rozvoju služieb na podporu MSP;

b)

príspevok k opatreniam na podporu a povzbudenie cezhraničnej spolupráce MSP s inými podnikmi a s ďalšími aktérmi v oblasti inovácií vrátane účasti MSP na európskej a medzinárodnej normalizácii;

c)

podporu a uľahčovanie medzinárodnej obchodnej spolupráce vrátane spolupráce na regionálnej úrovni a prostredníctvom sietí MSP podporovanie koordinácie a rozvoja ich hospodárskych a priemyselných činností.

a)

podporu sektorových inovácií, zoskupení, inovačných sietí, inovačných verejno-súkromných partnerstiev a spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami a používanie inovačného riadenia;

b)

podporovanie národných a regionálnych programov pre obchodné inovácie;

c)

podporovanie zavádzania inovačných technológií a koncepcií a inovačných aplikácií existujúcich technológií a koncepcií;

d)

podporu služieb pre nadnárodný prenos znalostí a technológie a pre ochranu a riadenie duševného a priemyselného vlastníctva;

e)

vývoj a skúmanie nových druhov inovačných služieb;

f)

podporu technológie a znalostí prostredníctvom archivovania a prenosu údajov.

a)

podporu preberania environmentálnych technológií a ekologických inovačných činností;

b)

spoluinvestovanie do fondov rizikového kapitálu poskytujúcich vlastný kapitál okrem iného aj pre podniky, ktoré investujú do ekologických inovácií v súlade s postupom ustanoveným v prílohe II;

c)

upevňovanie ekologických inovačných sietí a zoskupení a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti ekologických inovácií, rozvíjanie inovačných podnikateľských služieb a uľahčovanie alebo podporovanie ekologických inovácií;

d)

podporu nových a integrovaných prístupov k ekologickým inováciám v oblastiach, ako je ekologické riadenie a ekologické navrhovanie výrobkov, postupov a služieb, zohľadňujúc ich celý životný cyklus.

a)

podporovanie podnikateľského zmýšľania, schopností a podnikateľskej kultúry a nastoľovanie rovnováhy medzi podnikateľským rizikom a ziskom najmä v prípade žien a mladých ľudí;

b)

podporovanie podnikateľského prostredia, ktoré je priaznivo naklonené inováciám a rozvoju a rastu podnikov;

c)

podporovanie rozvoja politiky a spolupráce medzi aktérmi vrátane nadnárodnej spolupráce národných a regionálnych programových manažérov predovšetkým s ohľadom na podporu vhodnosti programov a opatrení pre MSP;

d)

podporovanie zakladania a prevodu podnikov.

a)

zhromažďovanie údajov, analýzu a monitorovanie výkonnosti a rozvoj a koordináciu politiky;

b)

prispievanie k definovaniu a presadzovaniu stratégií konkurencieschopnosti v odvetví priemyslu a služieb;

c)

podporovanie vzájomného učenia sa medzi orgánmi národnej, regionálnej a miestnej správy s cieľom zdokonalenia sa.

a)

Fond pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI);

b)

Záručný fond pre MSP (ZFMSP);

c)

Program pre budovanie kapacít (PBK).

a)

prispieva k vzniku a financovaniu MSP a k zníženiu deficitu na trhu s akciovým a rizikovým kapitálom, ktorý bráni MSP vo využívaní ich potenciálu rastu na účely zlepšenia európskeho trhu s rizikovým kapitálom;

b)

podporuje inovačné MSP s vysokým rastovým potenciálom, najmä tie z nich, ktoré vykonávajú výskumné, vývojové a iné inovačné činnosti.

—

prvá časť, „FRI 1“, pokrýva investovanie do počiatočného štádia (predštartovacia a štartovacia fáza). Investuje do špeciálnych rizikových kapitálových fondov, ako sú fondy na počiatočné štádium, regionálne fondy, fondy zamerané na zvláštne sektory, technológie alebo výskum a technický rozvoj a fondy prepojené s inkubátormi, ktoré poskytujú kapitál MSP. FRI môže taktiež spoluinvestovať do fondov a investičných prostriedkov propagovaných neformálnymi investormi,

—

druhá časť, „FRI 2“, pokrýva investície v štádiu rastu a investuje do špeciálnych rizikových kapitálových fondov, ktoré poskytujú kváziakciový kapitál alebo akciový kapitál pre inovačné MSP s potenciálom rýchleho rastu v ich rozvojovej fáze. Investície FRI 2 zabraňujú odkúpeniu alebo nahradeniu kapitálu určeného na odpredaj časti aktív.

a)

poskytuje protizáruku alebo v prípadoch, v ktorých je to vhodné, spoluručí v záručných schémach, ktoré sa používajú v oprávnených krajinách;

b)

poskytuje priame záruky akýmkoľvek ďalším vhodným finančným sprostredkovateľom.

—

prvá časť: a) financovanie dlhov prostredníctvom pôžičiek alebo lízingu, redukuje konkrétne problémy MSP, ktorým čelia pri získavaní finančných prostriedkov, buď pretože investície do činností spojených s určitými vedomosťami, ako je technický rozvoj, inovácie a prenos technológií, sa vnímajú ako vysokorizikové, alebo z dôvodu nedostatočného kolaterálu,

—

druhá časť: b) financovanie mikroúveru, stimuluje finančné inštitúcie, aby zohrávali väčšiu úlohu pri poskytovaní pôžičiek na menšie čiastky, ktoré by si normálne vyžadovali proporčne vyššie jednotkové manipulačné náklady od prijímateľa pôžičky s nedostatočným kolaterálom. Okrem záruky alebo protizáruky môžu finanční sprostredkovatelia dostať grant, aby čiastočne vykompenzovali vysoké administratívne náklady, ktoré sú spojené s financovaním mikroúverov,

—

tretia časť: c) záruky na kapitálové alebo kvázikapitálové investície do MSP, zahŕňajú investície, ktoré poskytujú predštartovací kapitál a/alebo kapitál na štartovaciu fázu, ako aj mezanínové financovanie s cieľom obmedziť osobitné ťažkosti, ktorým čelia MSP pre ich slabú finančnú štruktúru, a ťažkosti vyplývajúce z prevodu podniku,

—

štvrtá časť: d) sekuritizácia dlhových finančných portfólií MSP, mobilizuje dodatočné dlhové financovanie MSP na základe príslušných dohôd o zdieľaní rizika s príslušnými inštitúciami. Podpora týchto transakcií je podmienená tým, že inštitúcie, ktoré sú originátorom, sa zaviažu poskytnúť veľkú časť hotovosti pochádzajúcej z mobilizovaného kapitálu na nové pôžičky MSP na rozumné časové obdobie. Výška tohto nového dlhového financovania sa vypočíta v súvislosti s výškou zaručeného portfóliového rizika a spolu s časovým obdobím sa dohodne osobitne s každou inštitúciou, ktorá je originátorom.

a)

zlepšuje investičnú a technologickú odbornosť fondov a ďalších finančných sprostredkovateľov investujúcich do inovačných MSP alebo MSP s potenciálom rastu;

b)

stimuluje poskytovanie úverov MSP zlepšovaním postupov posudzovania žiadostí o úvery MSP.

a)

informačných služieb, služieb spätnej väzby, obchodnej spolupráce a internacionalizácie;

b)

služieb na inovácie a prenos technológií a znalostí;

c)

služieb, ktoré podporujú účasť MSP na siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností.

a)

štúdie, zhromažďovanie údajov, prieskumy a publikácie založené, pokiaľ je to možné, na oficiálnych štatistikách;

b)

nadväzovanie vzťahov a stretnutia odborníkov vrátane odborníkov z verejných inštitúcií, odborníkov vyslaných z MSP a iných zainteresovaných strán, konferencie a iné podujatia;

c)

zlepšovanie povedomia, vytváranie kontaktných sietí a iné príslušné činnosti;

d)

orientačné testovanie národných a regionálnych výkonov a práca na správnych postupoch zahŕňajúca ich šírenie a zavádzanie.

a)

analýzy a monitorovanie konkurencieschopnosti a sektorových problémov aj na účely výročnej správy Komisie o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

b)

prípravu analýzy dosahov opatrení Spoločenstva osobitného významu na konkurencieschopnosť podnikov a ich uverejnenie na účely určenia oblastí existujúcich právnych predpisov vyžadujúcich zjednodušenie alebo potrebu nových legislatívnych opatrení zameraných na zatraktívnenie inovácií v Spoločenstve;

c)

hodnotenie osobitných hľadísk alebo osobitných vykonávacích opatrení v súvislosti s Programom pre podnikanie a inovácie;

d)

rozširovanie náležitých informácií v súvislosti s Programom pre podnikanie a inovácie.

a)

opatrenia potrebné na jeho vykonanie;

b)

priority;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne ciele;

d)

vhodné hodnotiace kritériá a kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele na analýzu účinnosti poskytovania výsledkov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov osobitných programov a rámcového programu ako celku;

e)

operačné harmonogramy;

f)

pravidlá účasti;

g)

kritériá na výber a hodnotenie opatrení.

a)

rozvoj jednotného európskeho informačného priestoru a posilnenie vnútorného trhu výrobkov a služieb ICT a výrobkov a služieb založených na ICT;

b)

stimulovanie inovácií prostredníctvom rozsiahlejšieho zavádzania ICT a investovania do ICT;

c)

rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti a účinnejších a výkonnejších služieb v oblastiach verejného záujmu a zlepšovanie kvality života.

a)

zabezpečovanie nepretržitého prístupu k službám založeným na ICT a vytváranie vhodných rámcových podmienok pre rýchlu, primeranú a účinnú konvergenciu digitálnej komunikácie a služieb, zahŕňajúc okrem iného aspekty súčinnosti, využívania otvorených štandardov a bezpečnosti a dôvery;

b)

zlepšovanie podmienok rozvoja digitálneho obsahu s ohľadom na mnohojazyčnosť a kultúrnu rozdielnosť;

c)

monitorovanie európskej informačnej spoločnosti prostredníctvom zhromažďovania údajov a analýz rozvoja, dostupnosti a používania digitálnych komunikačných služieb vrátane napredovania internetu, prístupu k širokému pásmu a jeho zavedenia, ako aj rozvoja obsahu a služieb.

a)

propagáciu inovácií postupov, služieb a výrobkov, ktoré sa zakladajú na ICT, najmä v MSP a verejných službách, zohľadňujúc pritom požiadavky na nevyhnutné zručnosti;

b)

uľahčovanie interakcie, ako aj partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom s cieľom urýchliť inovácie a investície do ICT;

c)

propagovanie a zvyšovanie povedomia o príležitostiach a výhodách, ktoré prinášajú ICT a ich nové aplikácie občanom a podnikateľskej sfére vrátane posilnenia dôvery v nové ICT a otvorenosti k nim a podnecovanie diskusií na európskej úrovni o nových trendoch a vývoji ICT.

a)

rozširovanie ICT vrátane digitálneho obsahu, prístupnosti a digitálnej gramotnosti;

b)

posilňovanie dôvery v ICT a podpory pri používaní ICT s osobitným dôrazom na aspekty súkromia;

c)

zlepšovanie kvality, účinnosti, dostupnosti a prístupnosti elektronických služieb v oblastiach verejného záujmu a pre účasť založenú na ICT vrátane interoperabilných celoeurópskych alebo cezhraničných verejných služieb, ak je to vhodné, ako aj rozvoja základných modulov spoločného záujmu a zdieľania dobrých postupov.

a)

projekty vrátane realizačných a pilotných projektov a projekty trhového uplatnenia;

b)

akcie týkajúce sa osvedčených postupov, ktorých cieľom je šíriť znalosti a deliť sa o skúsenosti v celom Spoločenstve;

c)

tematické siete, ktoré zoskupujú rôznych účastníkov okolo danej úlohy tak, aby sa uľahčili koordinačné činnosti a prenos znalostí.

a)

štúdie, zhromažďovanie údajov, prieskumy a publikácie založené, pokiaľ je to možné, na oficiálnych štatistikách;

b)

stretnutia odborníkov vrátane odborníkov z verejných inštitúcií, odborníkov vyslaných z MSP a iných zainteresovaných strán, konferencie a iné podujatia;

c)

zvyšovanie povedomia, vytváranie kontaktných sietí a iné príslušné činnosti;

d)

orientačné testovanie národných výkonov a práca na správnych postupoch zahŕňajúca ich šírenie a zavádzanie.

a)

činnosti zamerané na propagáciu, šírenie informácií, informovanie a komunikáciu;

b)

výmena informácií, znalostí a skúseností, organizovanie konferencií, seminárov, workshopov alebo iných stretnutí, ako aj riadenie činnosti zoskupení.

a)

opatrenia potrebné na jeho vykonanie;

b)

priority;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne ciele;

d)

vhodné hodnotiace kritériá a kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele na analýzu účinnosti poskytovania výsledkov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov osobitných programov a rámcového programu ako celku;

e)

operačné harmonogramy;

f)

pravidlá účasti;

g)

kritériá na výber a hodnotenie opatrení.

a)

podporu energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie;

b)

podporu nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporu diverzifikácie energie;

c)

podporu energetickej účinnosti a využívania nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

a)

poskytnúť prvky potrebné na zvýšenie udržateľnosti, rozvoj potenciálu miest a regiónov, ako aj na prípravu legislatívnych opatrení potrebných na dosiahnutie príslušných strategických cieľov, vyvinúť prostriedky a nástroje na sledovanie, monitorovanie a hodnotenie dosahu opatrení prijatých Spoločenstvom a jeho členskými štátmi v oblastiach pôsobnosti tohto programu;

b)

vo všetkých členských štátoch povzbudzovať investície do nových a najvýkonnejších technológií v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej diverzifikácie vrátane dopravy premosťovaním priepasti medzi úspešným predvedením inovačných technológií a ich účinným a rozsiahlym zavedením na trh s cieľom dosiahnuť posilnenie investícií vo verejnom aj súkromnom sektore, propagácie kľúčových strategických technológií, zníženia nákladov, zvýšenia trhovej skúsenosti a prispenia k zníženiu finančných rizík a iných pozorovaných rizík a prekážok, ktoré brzdia tento druh investícií;

c)

odstrániť netechnologické prekážky účinného a inteligentného spôsobu výroby a spotreby energie propagáciou vytvárania inštitucionálnych kapacít, okrem iného na miestnej a regionálnej úrovni, zvyšovaním povedomia najmä prostredníctvom vzdelávacieho systému, povzbudzovaním výmeny skúseností a know-how medzi príslušnými hlavnými činiteľmi, podnikmi a všeobecne občanmi a podnecovaním šírenia osvedčených postupov a najlepších dostupných technológií najmä prostredníctvom ich propagácie na úrovni Spoločenstva.

a)

zdokonalenie energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie najmä v stavebnom a priemyselnom odvetví s výnimkou akcií, na ktoré sa vzťahuje článok 41;

b)

podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

a)

propagáciu nových a obnoviteľných zdrojov energie pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu elektrickej energie, tepla a chladu, a tým podporovanie diverzifikácie zdrojov energie s výnimkou akcií, na ktoré sa vzťahuje článok 41;

b)

začlenenie nových a obnoviteľných zdrojov energie do miestneho prostredia a energetických systémov;

c)

podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

a)

podporovanie iniciatív týkajúcich sa všetkých energetických aspektov dopravy a diverzifikácie palív;

b)

propagáciu obnoviteľných palív a energetickej účinnosti v doprave;

c)

podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

a)

začlenenie energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie do viacerých odvetví hospodárstva;

b)

spájanie rôznych nástrojov, pomôcok a činiteľov v rámci rovnakej akcie alebo projektu.

a)

strategické štúdie na základe výmeny analýz a pravidelného monitorovania vývoja trhu a trendov v oblasti energie na prípravu budúcich legislatívnych opatrení alebo na preskúmanie existujúcich právnych predpisov vrátane fungovania vnútorného trhu s energiou, na vykonanie strednodobej a dlhodobej stratégie v oblasti energie na propagáciu trvalo udržateľného rozvoja, ako aj na prípravu dlhodobých dobrovoľných záväzkov s priemyslom a inými zúčastnenými stranami a tiež na vypracovanie systémov noriem, označovania a certifikácie, a ak je to vhodné, aj v spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

b)

vytváranie, rozširovanie alebo reorganizácia štruktúr a nástrojov pre udržateľný energetický rozvoj vrátane miestneho a regionálneho energetického riadenia, ako aj vývoj adekvátnych finančných produktov a trhových nástrojov vychádzajúcich zo skúseností z minulých a súčasných sietí;

c)

propagácia trvalo udržateľných energetických systémov a vybavenia s cieľom ešte urýchliť ich prenikanie na trh a povzbudiť investície uľahčujúce prechod z demonštračných činností účinnejších technológií k ich marketingu, informačné kampane a vytváranie inštitucionálnych kapacít;

d)

rozvíjanie informačných, vzdelávacích a školiacich štruktúr, využitie výsledkov, propagácia a šírenie know-how a osvedčených postupov u všetkých spotrebiteľov, uverejňovanie výsledkov akcií a projektov, ako aj spolupráca s členskými štátmi prostredníctvom operačných sietí;

e)

monitorovanie vykonávania a dosahu legislatívnych a podporných opatrení Spoločenstva.

a)

opatrenia potrebné na jeho vykonanie;

b)

priority;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne ciele;

d)

vhodné hodnotiace kritériá a kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele na analýzu účinnosti poskytovania výsledkov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov osobitných programov a rámcového programu ako celku;

e)

operačné harmonogramy;

f)

pravidlá účasti;

g)

kritériá na výber a hodnotenie opatrení.

a)

výbor pre Program pre podnikanie a inovácie s názvom Riadiaci výbor pre PPI (RVPPI);

b)

výbor pre Program na podporu politiky ICT s názvom Riadiaci výbor pre ICT (RVICT);

c)

výbor pre Program Inteligentná energia – Európa s názvom Riadiaci výbor pre IEE (RVIEE).