32001D0822

Rozhodnutie Rady

z 27. novembra 2001

o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu

("Rozhodnutie o pridružení zámoria")

(2001/822/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len "zmluva") a najmä na jej článok 187,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1) Rozhodnutie Rady 91/482/EHS z 25. júla 1991 o pridružení zámorských krajín a území s Európskym hospodárskym spoločenstvom [1], bolo uplatniteľné do 1. decembra 2001. Jeho článok 240 ods. 4 stanovuje, že Rada, jednajúca jednomyseľne o návrhu Komisie, stanoví ustanovenia, ktoré majú byť predložené na následné použitie zásad vysvetlených v článkoch 182 až 186 zmluvy.

(2) Vyhlásenie č. 36 o zámorských krajinách a územiach, ďalej len "ZKÚ", doplnené k záverečnému aktu konferencie predstaviteľov vlád členských štátov, podpísané v Amsterdame v roku 1997, vyzýva Radu, konajúcu v súlade s článkom 187 zmluvy, preskúmať dojednania týkajúce sa pridruženia s ZKÚ so štvornásobným cieľom nasledovne:

- účinnejšie podporovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja ZKÚ;

- rozvíjanie hospodárskych vzťahov medzi ZKÚ a Európskou úniou;

- brať viac do úvahy rôznorodosť a zvláštne znaky jednotlivých ZKÚ, vrátane hľadísk vzťahujúcich sa na slobodu etablovania;

- a zabezpečenie zlepšenia účinnosti finančného nástroja.

(3) Dňa 11. februára 1999 Európsky parlament prijal rozhodnutie o vzťahoch medzi ZKÚ, štátmi AKP a najvzdialenejšími regiónmi Európskej únie [2]. Ďalej, 4. októbra 2001 prijal rozhodnutie o návrhu Komisie pre rozhodnutie Rady o pridružení ZKÚ s Európskym spoločenstvom [3].

(4) Vo svojom oznámení z 20. mája 1999 oprávňujúcom ,štatút ZKÚ pridružených k ES a alternatívy na "ZKÚ 2000", Komisia preskúmala znaky a rozvoj Ú. v. ES pridruženia ZKÚ-ES od roku 1957, oznámila základné princípy a súčasnú situáciu pridruženia a načrtla preň alternatívne postupy pre obdobie začínajúce 1. marca 2000.

(5) V súlade s článkom 10 rozhodnutia 91/482/EHS, príslušné orgány ZKÚ informovali Komisiu o doplnkoch alebo dodatkoch, ktoré požadovali v budúcnosti, najmä na stretnutí usporiadanom v kontexte zmluvy o pridružení 29. a 30. apríla 1999, na ktorom sa zúčastnila Komisia, štyri členské štáty s ktorými sú ZKÚ spojené a 20 spomenutých ZKÚ.

(6) Aj keď nie sú to tretie krajiny, ZKÚ netvoria časť jednotného trhu a musia vyhovovať povinnostiam ukladaným tretím krajinám pokiaľ ide o obchod, najmä pravidlám pôvodu, zdravia a normám týkajúcim sa zdravia rastlín a bezpečnostným opatreniam.

(7) Keď Rada prijme opatrenia v súlade s článkom 187 zmluvy, všeobecné predpisy musia vziať do úvahy obidve zásady stanovené v časti štyri zmluvy a iné zásady práva spoločenstva. Mala by vziať do úvahy aj skúsenosť nadobudnutú pri vykonávaní obchodných dojednaní rozhodnutia 91/482/EHS.

(8) Tieto dojednania poskytujú bezcolný prístup pre výrobky majúce pôvod v ZKÚ a pravidlá pôvodu povoľujú kumuláciu s výrobkami majúcimi pôvod v štátoch AKP, ktoré podliehajú rôznym dojednaniam, alebo v spoločenstve. Toto spôsobuje alebo hrozí spôsobením vážnych porúch, pokiaľ ide o fungovanie určitých organizácií spoločného trhu podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä tých pre ryžu a cukor. Taká porucha pri mnohých príležitostiach viedla Komisiu a Radu k tomu, aby prijali bezpečnostné opatrenia.

(9) Obmedzením rozsahu pre použitie kumulácie pôvodu, zmien vykonaných vo vzťahu k ryži pri strednodobom preskúmaní rozhodnutia [4] pomohli udržať prístup výrobkov ZKÚ na trhy spoločenstva za podmienok prispievajúcich k jeho rovnováhe. Tento prístup by sa mal zlepšiť so zreteľom na ZKÚ ktoré vznikli naposledy, ale bez zmeny celkového množstva majúceho prospech z kumulácie. Vzhľadom k tomu že len dve iné ZKÚ vôbec kedy pôsobili v tomto odvetví, zostávajúce dostupné množstvá by v záujme transparentnosti mali k nim byť pridelené.

(10) Avšak, pokiaľ ide o cukor a cukrové zmesi, zvýšenie vývozov zo ZKÚ, vykonaných z cukru ktorý mal pôvod v AKP alebo spoločenstve na silne nadzásobený trh, malo za následok väčšie zníženie kvóty povolenej pre výrobcov spoločenstva a preto väčšej straty pre nich zaručeného príjmu.

(11) Naviac, zo zreteľom na minimálne činnosti s nízkou pridanou hodnotou, ktoré v súčasnej dobe postačujú na získanie štatútu výrobku s pôvodom v ZKÚ v odvetví cukrovarníctva, príspevok týchto vývozov k rozvoju území môže byť prinajlepšom len malý a bezpochyby, nebude mať rozmery spôsobujúce narúšanie spomenutých odvetví spoločenstva.

(12) Na základe vyššie uvedených dôvodov, by sa preto mali prijať pravidlá pôvodu, ktoré vylučujú možnosť kumulácie AKP/ES-ZKÚ pre cukor keď sa vykonávajú len minimálne činnosti. Berúc však do úvahy investície ktoré už boli vykonané v ZKÚ na základe pravidiel účinných od roku 1991, takéto vylúčenie by malo vstúpiť do účinnosti progresívnym spôsobom. Preto s výhradou prijatia potrebných vykonávacích ustanovení by sa malo povoliť, aby kumulácia dočasne pokračovala v rámci progresívne sa znižujúcich kvantitatívnych obmedzení, ktoré vyhovujú cieľom organizácie spoločného trhu spoločenstva pre cukor, zatiaľ čo sa berie náležitý ohľad na oprávnené záujmy prevádzkovateľov ZKÚ.

(13) Malo by sa urobiť aj ustanovenie na zabezpečenie toho, že poľnohospodárske výrobky majúce pôvod v spoločenstve a ktoré mali prospech z vývoznej náhrady nemôžu byť opätovne vyvezené do spoločenstva prostredníctvom kumulácie tak, aby nepodliehali clu.

(14) Ďalej všetky pravidlá pôvodu ZKÚ by mali byť aktualizované, v záujme prevádzkovateľov a spomenutých správ, brať do úvahy technický pokrok a politiku prijatú spoločenstvom týkajúcu sa harmonizácie pravidla pôvodu. Podobne, postup by mal byť zjednodušený, aby umožnil to, že sa potrebné technické zmeny a doplnky k pravidlám budú môcť v budúcnosti robiť ľahšie.

(15) Postup na prepravu tovarov ktoré nepochádzajú z ZKÚ ale sú vo voľnom obehu by mal byť dokončený a vyjasnený, so zreteľom na zabezpečenie transparentného a spoľahlivého právneho rámca pre prevádzkovateľov a správcov. Mal by byť rozšírený aby pokryl určité rybolovné výrobky zvláštneho významu pre Grónsko a Saint-Pierre-Miquelon, podliehajúce prijatiu potrebných vykonávacích ustanovení.

(16) Všeobecné ustanovenia zmluvy a legislatívy z nej pochádzajúcej sa nevzťahujú automaticky na ZKÚ, s výnimkou toho keď vyjadrujú protichodné ustanovenia. Výrobky ZKÚ dovážané do spoločenstva musia napriek tomu vyhovovať účinným pravidlám spoločenstva.

(17) Finančná pomoc pre ZKÚ by mala byť pridelená na základe jednotného, transparentného a účinného kritéria, berúc do úvahy potreby a činnosť ZKÚ. Takéto kritériá by mali zahŕňať najmä hospodárske a fyzické rozmery ZKÚ, využitie bývalých prídelov, ohľad pre princípy spoľahlivého finančného riadenia, spravodlivej fiskálnej politiky, odhadnutej absorpčnej kapacity, potrebu pre zriadenie rezervy na financovanie nepredvídateľných výdavkov a hladký prechod na zabránenie náhlych značných prekážok pri rozdeľovaní pre Novú Kaledóniu, Francúzsku Polynéziu a Holandské Antily. V záujme účinnosti, zjednodušenia a rozpoznania riadiacich kapacít orgánov ZKÚ, finančné zdroje poskytované ZKÚ by mali byť riadené viac na základe partnerstva uplatňovaním postupov založených na pravidlách platných pre štrukturálne fondy.

(18) Na tento účel, postupy delegujú hlavnú zodpovednosť za programovanie a vykonávanie spolupráce hlavne na ZKÚ. Spolupráca sa bude vykonávať prevažne v súlade s územnými nariadeniami ZKÚ a bude oporou podpory pre sledovanie, vyhodnocovanie a audit naplánovaných činností. Naviac, je potrebné vyjasniť ktoré programy spoločenstva a rozpočtové priamky sú otvorené pre ZKÚ, ako aj postupy pre hladký priebeh z predchádzajúcej EFR k deviatej.

(19) Globálne zmeny, odrazené v pokračujúcom procese obchodnej liberalizácie, viac-menej postihujú spoločenstvo, hlavného obchodného partnera ZKÚ, ako aj ich AKP susedov a iných hospodárskych partnerov. Pri uvedení prístupu na trh na rovnakú úroveň, úroveň ochranárskych ciel zohráva stále menšiu úlohu, kým trh so službami a oblastiach vzťahujúcich sa na obchod zaujímajú ešte väčšiu dôležitosť vo vzťahu medzi ZKÚ a ich hospodárskymi partnermi. Tento vzťah by mal byť preto podporovaný, zatiaľ čo by mal ponechávať široký prehľad o súčasných obchodných dojednaniach a podmienkach pre postupné začlenenie tých ZKÚ ktoré si to prajú do oblastného a globálneho hospodárstva, zjednodušený tak, že sa im bude pomáhať zvýšiť ich spôsobilosť na kontrolovanie všetkých týchto nových oblastí.

(20) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, stanovujúcom postupy pre uskutočňovanie, pre uplatňovanie výkonných právomocí delegovaných Komisii [5]. Pokiaľ však ide o vykonávanie 9. EFR, hlasovanie a majorita by mali byť také, ako sú stanovené v článku 21 vnútroštátnej dohody medzi predstaviteľmi vlád členských štátov, schádzajúcimi sa v rámci Rady, o financovaní a správe pomoci spoločenstva podľa finančného protokolu k Dohode o partnerstve medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi podpísaná v Cotonou (Benin) 23. júna 2000 a rozdelenie finančnej pomoci pre zámorské krajiny a územia na ktoré na vzťahuje časť štyri zmluvy [6], ďalej len "vnútroštátna dohoda".

(21) ZKÚ sú krehké ostrovné prostredia vyžadujúce primeranú ochranu, vrátane tej, ktorá sa týka riadenia odpadu. Pokiaľ ide o rádioaktívny odpad, toto je stanovené podľa článku 198 Zmluvy o založení Euratomu a právnych predpisov, ktoré sa podľa nej prijali, s výnimkou Grónska, na ktoré na sa Zmluva o založení Euratomu nevzťahuje. Pre ostatný odpad by malo byť špecifikované, ktoré nariadenia spoločenstva sa majú uplatňovať so zreteľom na ZKÚ.

(22) V súlade so želaním vlády Bermudy by sa opatrenia pre združovanie stanovené v tomto rozhodnutí nemali použiť na Bermudy.

(23) Rada by mala vytvoriť inovačnú odpoveď na všetky vyššie uvedené nové skutočnosti, ktorá je ako v súlade, tak aj prispôsobená rozmanitým situáciám. Nový štatút pre združovanie môže poskytnúť takú odpoveď,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

ČASŤ JEDNA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRIDRUŽENIA ZKÚ SO SPOLOČENSTVOM

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Účel, ciele a zásady

1. Pridruženie ZKÚ so spoločenstvom, ďalej spomenuté ako "pridruženie ZKÚ-ES", má ako svoj základ účel vysvetlený v článku 182 zmluvy, menovite podporovať hospodársky a sociálny rozvoj ZKÚ a ustanoviť úzke hospodárske vzťahy medzi nimi a spoločenstvom ako celkom.

Sleduje ciele stanovené v článku 183 zmluvy v súlade so zásadami vysvetlenými v článkoch 184 až 188 zmluvy, zameraním sa na zníženie, predchádzanie a nakoniec odstránenie chudoby a na udržateľný rozvoj a postupnú integrácia do oblastných a svetových hospodárstiev.

2. Združovanie sa vzťahuje na ZKÚ uvedené v prílohe I A.

3. V súlade s článkom 188 zmluvy sa toto rozhodnutie týka Grónska, okrem zvláštnych ustanovení vysvetlených v protokole o zvláštnych dojednaniach pre Grónsko pripojenom k zmluve.

Článok 2

Základné prvky

1. Združovanie ZKÚ-ES bude založené na zásadách slobody, demokracie, rešpekt pre ľudské práva a základné slobody a vládu práva. Tieto zásady, na ktorých je únia založená v súlade s článkom 6 Zmluvy o založení Európskej únie, sú spoločné pre členské štáty a ZKÚ s nimi spojené.

2. V oblastiach spolupráce na ktoré sa odvoláva toto rozhodnutie nebude diskriminácia ktorá by sa zakladala na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, invalidite, veku alebo sexuálnej orientácii.

Článok 3

Najmenej rozvinuté ZKÚ

1. Spoločenstvo bude zaobchádzať zvláštnym spôsobom s najmenej rozvinutými ZKÚ a s tými, ktorí nie sú schopní využiť výhody oblastnej spolupráce a integrácie na ktoré sa odvoláva článok 16.

2. S cieľom reagovať na takéto ťažkosti, rozvoj finančnej spolupráce bude zahŕňať okrem iného, zvláštne zaobchádzanie pri stanovení objemu finančných zdrojov a podmienok s tým spojených, s cieľom umožniť najmenej rozvinutým ZKÚ prekonať štrukturálne a iné prekážky v ich rozvoji. Bude venovať zvláštnu pozornosť zlepšeniu životných podmienok najchudobnejších častí obyvateľstva v súvislosti so zmiernením chudoby.

3. ZKÚ ktoré sú považované za najmenej rozvinuté pre účely tohoto rozhodnutia sú uvedené v prílohe I B. Tento zoznam bude doplnený rozhodnutím Rady, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie, v prípadoch kde hospodárska situácia ZKÚ prejde významnou a trvalou zmenou, vyžadujúcou jej zahrnutie do kategórie najmenej rozvinutých ZKÚ alebo tam kde jej zahrnutie do tejto kategórie nie je dlhšie zaručené.

Kapitola 2

Činitelia spolupráce v ZKÚ

Článok 4

Zásady

1. V rámci partnerstva stanoveného v článku 7, orgány ZKÚ prevezmú prvotnú zodpovednosť za formuláciu združovania a stratégie rozvoja a ich vykonávanie až do prípravy, spolu s Komisiou a členským štátom s ktorým sú ZKÚ spojené, jednotlivých programovacích dokumentov (ďalej uvádzané ako JPD) a spolupráca plány.

2. Spoločenstvo uznajú že miestne verejnoprávne a súkromné činitele zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 183 zmluvy.

3. Pri uskutočňovaní tohoto rozhodnutia, účastníci majú ako svoje smerné zásady transparentnosť, podriadenosť a potrebu účinnosti.

Článok 5

Rôzne zúčastnené činitele

1. Činitele spolupráce v ZKÚ zahŕňajú:

- orgány ZKÚ;

- alebo oblastné a miestne orgány v rámci ZKÚ;

- občianske združenie, spoločenské, obchodné a odborové združovania, poskytovateľov verejnoprospešných služieb a miestne, národné alebo medzinárodné nevládne organizácie (MNO).

Členské štáty s ktorými sú ZKÚ spojené informujú Komisiu do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia o národných, oblastných alebo miestnych orgánoch, na ktoré sa odvolávajú rôzne články rozhodnutia.

2. Uznanie nevládnych činiteľov bude závisieť od ich schopnosti splniť potreby miestneho obyvateľstva, ich odbornosti a od toho, či majú demokratickú a zodpovednú organizáciu a riadenie.

3. Nevládni činitelia budú určení dohodou medzi orgánmi ZKÚ, Komisiou a členským štátom s ktorým je ZKÚ spojené, berúc do úvahy dotknutý subjekt, ich odborné znalosti a oblasť činnosti. Akt označenia sa vykoná v každej ZKÚ ako časť postupu na prípravu programov spolupráce na ktoré sa odvoláva článok 4

Článok 6

Zodpovednosti nevládnych činiteľov

Nevládni činitelia určení v súlade s článkom 5 ods. 3 môžu hrať úlohu pri:

- informovaní a konzultovaní;

- príprave a vykonávaní programov spolupráce;

- decentralizovanej spolupráci v kontexte zodpovedností delegovaných pre účel podporovania iniciatív miestneho rozvoja.

Kapitola 3

Zásady a postupy partnerstva medzi ZKÚ-ES

Článok 7

Dialóg a partnerstvo

1. S cieľom umožniť ZKÚ plne sa zúčastniť na vykonávaní pridruženia ZKÚ-ES, s náležitým ohľadom pre spôsob akým sú inštitúcie spomenutých členských štátov usporiadané, pridruženie použije poradenský postup založený na ustanoveniach spomenutých nižšie. Bude sa zaoberať akoukoľvek otázkou vznikajúcou vo vzťahoch medzi ZKÚ a spoločenstvom.

2. Široký dialóg by mal umožniť spoločenstvu, všetkým ZKÚ a členským štátom s ktorými sú spojené, aby sa navzájom poradili alebo o zásadách, podrobných postupoch a výsledkoch pridruženia.

Fórum pre dialóg ZKÚ-EÚ, ďalej uvádzané ako "fórum ZKÚ", sa zíde každoročne aby sa spojili spolu orgány ZKÚ, zástupcovia členských štátov a Komisia.

3. Medzi Komisiou, členským štátom s ktorým je ZKÚ spojené a každým ZKÚ budú samostatné partnerstvá, reprezentované svojimi orgánmi, umožňujúce cieľom a zásadám tohoto rozhodnutia, najmä tým na ktoré sa odvolávajú články 4 a 19, aby sa uviedli do praxe. Táto trojstranná konzultácia bude ďalej uvádzaná ako "partnerstvo".

Partnerstvo pracovných skupín, konajúce v poradnej funkcii, bude vymenované pre každú ZKÚ. Ich členstvo bude zahŕňať vyššie uvedených troch spoločníkov. Tieto pracovné skupiny môžu byť zvolané na žiadosť Komisie, členského štátu alebo ZKÚ. Na žiadosť jedného zo spoločníkov, viacero partnerstiev pracovných skupín môže usporiadať spojené stretnutia aby zvážili témy spoločného záujmu alebo oblastné hľadiská združovania.

4. Táto konzultácia sa bude vykonávať v plnom súlade s príslušnými ústavnými, právnymi a finančnými právomocami každého z troch spoločníkov.

Komisia bude predsedať pracovným skupinám a fóru ZKÚ a poskytne mu sekretariát.

Zástupca Európskej investičnej banky, ďalej spomenutá ako EIB, bude prítomný na stretnutiach keď budú v programe záležitosti ktoré sa jej týkajú.

5. Názory pracovných skupín a fóra ZKÚ budú, v prípadoch kde to bude primerané, podliehať rozhodnutiam Komisie, v rámci obmedzení jej právomocí, alebo návrhov od Komisie pre Radu, s cieľom vykonávať nové prvky združovania ZKÚ-ES alebo jeho zmenu na základe článku 187 zmluvy.

Článok 8

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKP-EÚ

Orgány ZKÚ budú informované o programe schôdze, rozhodnutiach a odporúčaniach spoločného parlamentného zhromaždenia AKP-EÚ.

Členské štáty a Komisia budú u orgánov ZKÚ podporovať akúkoľvek žiadosť, týkajúcu sa účasti ako pozorovateľov, na plenárnych zasadnutiach spoločného parlamentárneho zhromaždenia AKP-EÚ, podliehajúceho vlastným procesným postupom zhromaždenia.

Článok 9

Riadenie

Každodenné riadenie tohoto rozhodnutia bude vykonávať Komisia a orgány ZKÚ a ak by vznikla potreba, členský štát s ktorým je ZKÚ spojené, v súlade s ústavnými, právnymi a finančnými právomocami každého zo spoločníkov, obzvlášť pokiaľ ide o rozvoj finančnej spolupráce a spolupráce v oblasti obchodu a služieb.

ČASŤ DVA

OBLASTI SPOLUPRÁCE ZKÚ-ES

Článok 10

Oblasti spolupráce

Spoločenstvo bude prispievať k spolupráci v tých oblastiach v ZKÚ uvedených v tejto hlave v súlade s prioritami stanovenými v rozvojových stratégiách pre každú ZKÚ alebo, tam kde je to vhodné, vo forme oblastných opatrení.

Článok 11

Výrobné odvetvia

Spolupráca bude podporovať odvetvové plány a stratégie ktoré uľahčujú prístup k výrobným činnostiam a zdrojom, najmä:

a) P o ľ n o h o s p o d á r s t v o: poľnohospodárska stratégia a budovanie inštitúcií, rôznorodosť, zavlažovanie, rozmnožovanie semien, opatrenia na ochranu úrody, výroba umelých hnojív, zariadenie, agroprocesing, plemenitba hospodárskych zvierat a dobytka, chov dobytka, rozšírenie a výskum; marketing; uskladnenie a dopravovanie; ochrana potravín; poľnohospodársky úver; osídlenie pôdy a reforma, právo na požívanie pôdy a súpisný postup, prenos techniky, infraštruktúra zavlažovania a odvodňovania, alebo podporné služby.

b) L e s n í c t v o: lesnícka stratégia a budovanie inštitúcií, vrátane použitia stromov na zachovanie životného prostredia pod eróznou a desertifikačnou kontrolou; zalesňovanie; lesné hospodárstvo, vrátane racionálneho využitia a riadenia vývozov dreva; otázky týkajúce sa tropických dažďových pralesov; výskum a výcvik.

c) R y b o l o v: rybolovná stratégia a budovanie inštitúcií, ochrana rybích skladov a racionálne riadenie rybích skladov; rybie farmy a remeselnícke rybárčenie; rybolovná doprava; chladiareň a rybí trh a konzervácia.

d) R o z v o j v i d i e k a: stratégia týkajúca sa vidieka a budovania inštitúcií, komplexné projekty týkajúce sa rozvoja vidieka/programy; pomoc a projekty zamerané na ľudí, výroba a marketing vo vidieckych oblastiach; vidiecka infraštruktúra.

e) P r i e m y s e l: odvetvová stratégia a budovanie inštitúcií; remeselné odvetvia; poľnohospodárske odvetvia a/alebo spracovateľské odvetvia, odvetvie dopravného zariadenia; technologický výskum a vývoj; kontrola kvality; rozvoj a rozšírenie malých a stredných podnikov a mikro-podnikov.

f) B a n í c k y p r i e m y s e l: odvetvová stratégia a budovanie inštitúcií, technologický výskum a rozvoj; ťažba v malej škále, atď.

g) E n e r g e t i k a: stratégia v energetike a budovanie inštitúcií; výroba energie (neregenerovateľná a regenerovateľná); účelné použitie energetických zdrojov; výskum v oblasti energetiky a výcvik; podpora zaangažovanosti súkromného sektora vo výrobe a rozvode energie.

h) D o p r a v a: dopravná stratégia a budovanie inštitúcií; cestná doprava, doprava železničná, vzdušná, námorná alebo vnútrozemskými vodnými trasami a uskladňovacie zariadenia.

i) S p o j e: stratégia v spojoch a budovanie inštitúcií; telekomunikácie a médiá.

j) V o d n é h o s p o d á r s t v o: vodohospodárska stratégia a budovanie inštitúcií; ochrana vodných zdrojov, riadenie odpadu, zdroje vody vo vidieckych a mestských oblastiach pre domáce, priemyselné alebo poľnohospodárske účely; zásoby, rozvod a riadenie vodných zdrojov.

k) B a n k o v n í c t v o, f i n a n c i e a o b c h o d n é s l u ž b y: stratégia finančného odvetvia a budovanie inštitúcií, obchodné služby; privatizácia, účasť na majetku a marketingu; podpora obchodu, obchodovania a obchodných združení (vrátane správnych orgánov na podporu vývozu); finančné a bankové inštitúcie.

l) R o z v o j a u p l a t n e n i e t e c h n o l ó g i e, v ý s k u m: stratégia a budovanie inštitúcií; spoločná činnosť na miestnej, národnej a/alebo oblastnej úrovni na podporu vedy a technologických činností a ich uplatnenie vo výrobe a podpora počítačovej gramotnosti vo verejných a súkromných odvetviach, vedecké programy a zariadenie na výskum.

Článok 12

Rozvoj obchodu

1. Spoločenstvo bude uskutočňovať opatrenia na rozvoj obchodu na všetkých stupňoch až do konečnej distribúcie výrobku.

Cieľom je zabezpečiť aby ZKÚ získali maximálny osoh z ustanovení tohoto rozhodnutia a aby mohli zapojiť za najvýhodnejších podmienok do spoločenstva, domácich, podoblastných, oblastných a medzinárodných obchodov rozdelením oblasti a zvyšovaním hodnoty a objemu obchodu ZKÚ v tovaroch a službách.

2. Okrem rozvíjajúceho sa obchodu medzi ZKÚ a spoločenstvom, zvláštna pozornosť sa bude venovať postupom navrhnutým na zvýšenie samostatnosti ZKÚ' a zlepšenie oblastnej spolupráce v obchode a službách.

3. V rámci nástrojov stanovených v tomto rozhodnutí a v súlade s ustanoveniami vysvetlenými vo vzťahu k nemu, na žiadosť orgánov ZKÚ sa vykonajú postupy, najmä v nasledovných oblastiach:

a) pomoc pre vymedzenie primeraných makroekonomických stratégií potrebných pre rozvoj obchodu;

b) pomoc pre tvorbu alebo reformu primeraných právnych a regulačných štruktúr ako aj pre reformu administratívnych postupov;

c) zavedenie súvisiacich obchodných stratégií;

d) pomoc pre ZKÚ pri rozvoji ich vnútorných právomocí, informačných systémoch a uvedomovanie si úlohy a dôležitosti obchodu v hospodárskom rozvoji;

e) pomoc pre posilnenie infraštruktúry vzťahujúcej sa na obchod a najmä pomoc pre snahy ZKÚ' vyvinúť a zlepšiť infraštruktúru podporných služieb, vrátane dopravy a skladovacích zariadení, s cieľom zabezpečiť ich účinnú účasť pri rozdeľovaní tovarov a služieb a s cieľom zvyšovať tok vývozov zo ZKÚ;

f) rozvoj ľudských zdrojov a odborných zručností v oblasti obchodu a služieb, najmä v spracovateľských, obchodných, distribučných a dopravných odvetviach pre spoločenstvo, oblastné a medzinárodné trhy;

g) pomoc rozvoju súkromného sektora a najmä, pre malé a stredné podniky pre určovanie a vývoj výrobkov, trhové odbytiská a podniky so zahraničnou majetkovou účasťou zamerané na vývoz;

h) pomoc pre činnosti ZKÚ zamerané na podporu a prilákanie súkromných investícií a činnosti podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou;

i) zriadenie, prispôsobenie a posilnenie organizácií v ZKÚ zaoberajúcimi sa rozvojom obchodu a služieb, pričom sa zvláštna pozornosť venuje zvláštnym potrebám organizácií v najmenej rozvinutých ZKÚ;

j) pomoc pre ZKÚ zameraná na zlepšenie kvality ich výrobkov, prispôsobiť ich na požiadavky trhu a rozdeliť ich odbytiská;

k) pomoc snahám ZKÚ preniknúť na trhy tretích krajín účinnejšie;

l) opatrenia týkajúce sa rozvoja obchodu vrátane narastajúcich kontaktov a výmeny informácií medzi hospodárskymi prevádzkovateľmi v ZKÚ, štátoch AKP, členských štátoch a v tretích krajinách;

m) pomoc pre ZKÚ pri používaní moderných marketingových techník v odvetviach zameraných na výrobu a programoch, najmä v takých oblastiach ako rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo;

n) zriadenie a rozvoj poistných a úverových inštitúcií v oblasti rozvoja obchodu.

4. Pomoc pre ZKÚ' účasť na veľtrhoch, výstavách a obchodných misiách sa bude vykonávať len v prípadoch kde takéto podujatia tvoria nedeliteľnú časť celkových rozvojových programov obchodu a obchodovania.

5. Účasť najmenej rozvinutých ZKÚ na rôznych obchodných činnostiach bude podporovaná zvláštnymi ustanoveniami, okrem iného zaplatením cestovných výdavkov personálu a nákladov na prepravné doklady, pri príležitosti ich účasti na veľtrhoch miestnych, oblastných a v tretích krajinách, výstavách alebo obchodných misiách, vrátane nákladov na dočasnú výstavbu a/alebo prenájom výstavných búdok a stánkov. Najmenej rozvinutým ZKÚ bude poskytnutá zvláštna pomoc s cieľom pomôcť im v príprave a/alebo nákupe propagačných materiálov.

Článok 13

Obchod so službami

1. Spoločenstvo súhlasí s rozvojom finančnej infraštruktúry a ľudských zdrojov pokiaľ ide o obchod so službami v súlade s prioritami platnými v súlade so stratégiami rozvoja pre každé ZKÚ.

2. Spoločenstvo prispeje k rozvoju a podpore rentabilných a účinných námorných dopravných služieb v ZKÚ:

a) podporovaním účinnej lodnej prepravy nákladu pri sadzbách ktoré majú hospodársky a komerčný zmysel;

b) uskutočňovaním dobrých postupov a súťažných nariadení;

c) uľahčovaním väčšej účasti ZKÚ v medzinárodných dopravných službách;

d) podporovaním oblastných programov námornej dopravy a rozvoja obchodu;

e) zvýšením zapojenia sa miestneho súkromného sektoru do dopravných činností.

Spoločenstvo a ZKÚ sa zaviazali podporovať bezpečnosť dopravy, bezpečnosť posádok a zabraňovať znečisteniu.

3. Spoločenstvo vytvorí spoluprácu so ZKÚ aby zabezpečilo stále zlepšenie a rast vzdušnej dopravy.

Toto bude vyžadovať:

a) preverenie všetkých prostriedkov zlepšenia a modernizovania odvetví vzdušnej dopravy ZKÚ;

b) podporovanie ich komerčnej uskutočniteľnosti a súťaživosti;

c) podporovanie vyšších úrovní investovania súkromného sektoru a účasť a väčšia výmena vedomostí a dobrých obchodných zvykov;

d) poskytovanie prístupu cestujúcim a vývozcom k celosvetovým sieťam vzdušnej dopravy vo všetkých ZKÚ.

4. Bezpečnosť musí byť zabezpečená v odvetví vzdušnej dopravy a zavedené a uskutočnené príslušné medzinárodné normy.

Na tento účel, spoločenstvo bude pomáhať ZKÚ pri:

a) realizovaní bezpečnostných systémov vzdušnej navigácie, vrátane spojení, navigácie a systému riadenia dozor/vzdušná doprava (SNS/RVD);

b) uskutočňovanie vzdušnej bezpečnosti a posilňovanie schopnosti orgánov civilného letectva riadiť všetky stránky prevádzkovej bezpečnosti zaradené pod ich kontrolu;

c) rozvojové infraštruktúry a ľudské zdroje;

d) zabezpečovaní toho, aby sa akékoľvek opatrenia vykonané v tejto oblasti zakladali na odporúčaní od príslušných medzinárodných organizácií a aby boli dlhodobo a udržateľné.

5. Náležitá pozornosť sa musí venovať minimalizovaniu environmentálneho vplyvu vzdušnej dopravy, najmä prostredníctvom primeraných štúdií environmentálneho vplyvu.

6. V mnohých ohľadoch vzdušnej dopravy, oblastné riešenia môžu ponúknuť priestor pre väčšiu účinnosť nákladov a úspory z veľkosériovej výroby. Na tento účel sa spoločenstvo zaviaže pomáhať a podporovať kroky na oblastnej úrovni tam, kde je to vhodné.

7. Keďže, telekomunikácia a aktívna účasť v informačnom spoločenstve sú nevyhnutnými predpokladmi pre úspešné začlenenie ZKÚ do svetového hospodárstva, spoločenstvo a ZKÚ opätovne potvrdia svoje príslušné záväzky podľa existujúcich multilaterálnych dohôd, najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o základných telekomunikáciách.

8. Spoločenstvo bude podporovať snahy ZKÚ o zvýšenie svojich možností v oblasti obchodu so službami. Spolupráca bude zahŕňať medzi iným (inter alia) nasledovné oblasti:

a) podporovanie diskusií medzi príslušnými telekomunikačnými orgánmi v ZKÚ a spoločenstve s cieľom podporovania rozvoja súťaživého telekomunikačného prostredia privádzajúceho sadzby bližšie k nákladom;

b) nadviazanie dialógu o rozličných stránkach informačného spoločenstva, vrátane regulačných stránok a spojovacej politiky;

c) výmeny informácií a možná technická pomoc pri nariadeniach, normalizácii, testovaní zhody a osvedčenie informačných a spojových technológií a použitie frekvencií;

d) rozširovanie nových informačných a komunikačných technológií a rozvoj nových zariadení, najmä vo vzťahu k prepojeniu sietí a schopnosť systému používať časti alebo zariadenia iného systému aplikácií;

e) podporovanie a vykonávanie spoločného výskumu v oblasti nových technológií vzťahujúcich sa k informačnému spoločenstvu;

f) navrhovanie a vykonávanie programov a postupov na zvýšenie uvedomenia si hospodárskych a spoločenských prínosov získaných z informačného spoločenstva.

9. Spolupráca bude orientovaná obzvlášť na väčšie doplnenie a harmonizáciu komunikačných systémov na miestnej, národnej, regionálnej, medzioblastnej a medzinárodnej úrovni a ich prispôsobenie sa novým technológiám.

10. Spoločenstvo bude podporovať opatrenia a činnosti na rozvoj a podporu udržateľnej turistiky. Tieto opatrenia sa budú uskutočňovať na všetkých úrovniach, od identifikácie turistického výrobku k marketingovej a propagačnej etape.

Cieľom bude podpora snáh orgánov ZKÚ získať maximálny prínos z miestnej, oblastnej a medzinárodnej turistiky s ohľadom na vplyv turistiky na hospodársky rozvoj a posilniť súkromné finančné toky zo spoločenstva a/alebo zdroje do rozvoja turistiky v ZKÚ. Zvláštna pozornosť sa bude venovať potrebe začleniť turistiku do sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho života ľudí, ako aj so zreteľom na životné prostredie.

Zvláštne opatrenia na rozvoj turistiky budú zamerané na vymedzenie, prispôsobenie a rozvoj vhodných postupov na miestnej, oblastnej, podoblastnej a medzinárodnej úrovni. Programy rozvoja turistiky a projekty budú založené na týchto postupoch na základe nasledovných štyroch zložiek:

a) ľudský zdroj a inštitucionálny rozvoj, okrem iného (medzi iným):

- rozvoj odborného riadenia v špecifických remeslách a neustály výcvik na primeraných úrovniach v súkromných a verejných odvetviach na zabezpečenie primeraného plánovania a rozvoja;

- zriadenie a posilnenie centier na podporu turistiky;

- vzdelávanie a výcvik pre určité časti obyvateľstva a verejnoprávne/súkromné organizácie činné v odvetví turistiky, vrátane zamestnancov zainteresovaných v odvetviach ktoré podporujú turistiku;

- spolupráca ZKÚ navzájom a ZKÚ-AKP a výmeny v oblastiach výcviku, technickej pomoci a rozvoja inštitúcií.

b) vývoj výrobkov vrátane okrem iného:

- identifikácia turistického výrobku, rozvoj netradičných a nových turistických výrobkov, úprava existujúcich výrobkov vrátane zachovania a rozvoja kultúrneho dedičstva, ekologické a environmentálne stránky, riadenie, ochrana a starostlivosť o zachovanie flóry a fauny, historické, spoločenské a/alebo prírodné aktíva, rozvoj doplnkových služieb;

- podpora súkromných investícií do turistických odvetví ZKÚ, vrátane založenia podnikov so spoločnou majetkovou účasťou;

- vytváranie remesiel kultúrnej povahy pre turistický trh.

c) rozvoj trhu zahŕňajúc okrem iného:

- pomoc pre vymedzenie a vykonávanie cieľov a plány rozvoja trhu na miestnej, podoblastnej, oblastnej a medzinárodnej úrovni;

- podpora pre snahy ZKÚ získať prístup k službám pre odvetvie turistiky ako napríklad centrálne rezervačné systémy a riadenie leteckej dopravy a bezpečnostné systémy;

- marketing a propagačné opatrenia a materiály v rámci plánov jednotného rozvoja trhu a plány s cieľom zlepšeného preniknutia na trh, zamerané na hlavných pôvodcov turistických tokov na tradičných a netradičných trhoch, ako aj zvláštne činnosti, ako napríklad účasť na špecializovaných obchodných podujatiach, ako napríklad veľtrhoch, výrobe prestížnej literatúry, filmov a marketingových pomôcok;

d) výskum a informácie vrátane okrem iného:

- zlepšenie turistických informácií a zhromažďovanie, analyzovanie, rozširovanie a využívanie štatistických údajov;

- stanovenie socio-ekonomického vplyvu turistiky na hospodárstva ZKÚ so zvláštnym dôrazom na rozvoj väzby k alebo odvetvia v ZKÚ a obklopujúcich oblastiach, ako napríklad výroba potravín, výstavba, technológia a riadenie.

Článok 14

Oblasti súvisiace s obchodom

1. Spoločenstvo bude pomáhať posilňovať, v rámci rozvojových stratégií každej ZKÚ, schopnosť ZKÚ narábať so všetkými oblasťami súvisiacimi s obchodom, vrátane tých kde je potrebné zlepšenie a napomáhanie inštitucionálnej sústave.

2. Spoločenstvo bude spolupracovať so ZKÚ pri zavádzaní všeobecných zásad o ochrane a podpore investícií.

3. Spoločenstvo bude takisto pomáhať upevňovať spoluprácu so ZKÚ s úmyslom formulovať a podporovať účinnú súťažnú politiku s vhodnými súťažnými agentúrami ktoré postupne zabezpečia účinné uplatnenie súťažných nariadení obidvomi, súkromnými a štátnymi podnikmi. Spolupráca v tejto oblasti bude najmä zahŕňať pomoc pri navrhovaní vhodného právneho systému a jeho správnom uplatňovaní so zvláštnym odkazom na najmenej rozvinuté ZKÚ.

4. Spoločenstvo bude pokračovať pri napomáhaní rozvoja spolupráce so ZKÚ a jej rozširovaní, obzvlášť v nasledovných oblastiach:

a) príprave zákonov a nariadení na ochranu a uplatnenie práv z duševného vlastníctva, zabránenie zneužitiu takýchto práv majiteľmi práv a narušenie takýchto práv súťažiteľmi, zriadenie a posilnenie miestnych, národných a oblastných úradov a/alebo agentúr vrátane pomoci pre organizácie oblastného duševného vlastníctva zainteresované na uplatňovaní a ochrane, vrátane výcviku zamestnancov;

b) uzatváranie dohôd zameraných na ochranu obchodných značiek a zemepisné označenia pre výrobky zvláštneho záujmu.

5. Spoločenstvo bude pomáhať ZKÚ v ich snahách pokiaľ ide o normalizáciu a osvedčenie zamerané na podporu zlučiteľných systémov medzi spoločenstvom a ZKÚ. Spolupráca bude zahŕňať najmä nasledovné:

a) opatrenia na podporu väčšieho využitia medzinárodných technických nariadení, noriem a postupov na stanovenie zhody, vrátane opatrení špecifického odvetvia, v súlade s úrovňou hospodárskeho rozvoja ZKÚ;

b) spolupráca v oblasti riadenia kvality a vo vybraných odvetviach uistenie o význame pre ZKÚ;

c) pomoc pre spôsobilosť ZKÚ pokiaľ ide o vytvorenie iniciatívy v oblastiach stanovenia zhody, metrológie a normalizácie;

d) rozvoj prepojení medzi ZKÚ a európskou normalizáciou, stanovenie zhody a inštitúcii na overovanie.

6. Spoločenstvo bude pomáhať posilňovať spoluprácu so ZKÚ pokiaľ ide o zdravotné opatrenia týkajúce sa ľudí, zvierat a rastlín s cieľom budovania postavenia verejného a súkromného odvetvia v tejto oblasti.

7. Majúc na pamäti zásady Rio a s cieľom posilnenia vzájomnej podpory obchodu a stratégií týkajúcich sa životného prostredia, spoločenstvo bude rozširovať spoluprácu so ZKÚ. Cieľom spolupráce bude najmä:

a) zavádzať súvisiace miestne, národné, oblastné a medzinárodné stratégie;

b) posilňovať kontroly kvality tovarov a služieb vzťahujúcich sa na životné prostredie;

c) zlepšovať výrobné metódy majúce dobrý vzťah k životnému prostrediu v príslušných odvetviach.

8. Spoločenstvo bude spolupracovať so ZKÚ vo vzťahu k pracovným normám. Spolupráca v tejto oblasti bude predovšetkým spočívať vo:

a) výmenách informácií o príslušných pracovných právnych normách a nariadeniach;

b) pomoci pri formulácii pracovnej legislatívy a posilnení existujúcej legislatívy;

c) vzdelávacie programy a programy na zvýšenie uvedomenia zamerané na odstránenie práce detí;

d) presadenie pracovnej legislatívy a nariadení.

9. Spoločenstvo bude spolupracovať so ZKÚ v oblasti spotrebiteľskej politiky a spotrebiteľskej ochrany zdravia spotrebiteľa:

a) zlepšenie inštitucionálnej a technickej kapacity v tejto oblasti;

b) založenie náhle alarmujúcich systémov vzájomnej informovanosti o nebezpečných výrobkoch;

c) výmena informácií a skúseností o zriadení a fungovaní pozorovania výrobkov po ich uvedení na trh a bezpečnosti výrobkov;

d) zlepšenie informácií poskytovaných spotrebiteľom o cenách, charakteristických vlastnostiach výrobkov a ponúkaných služieb;

e) podporovanie rozvoja súkromných spotrebiteľských združení a stykov medzi zástupcami spotrebiteľského záujmu;

f) zlepšenie zlučiteľnosti spotrebiteľských politík a systémov;

g) informovanie o nadobudnutí účinnosti legislatívy a podpore spolupráce pri šetrení škodlivých alebo nečestných podnikateľských postupov;

h) uskutočňovanie zákazu vývozov na obchodovanie s tovarmi a službami, marketing ktorých bol zakázaný v ich krajine výroby.

10. Spoločenstvo bude podporovať snahy vyvinuté verejnými a súkromnými činiteľmi ZKÚ v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií:

a) modernizovať telekomunikačnú infraštruktúru, služby prenosu dát, požiadavky diaľkového spracovania a projekty týkajúce sa využitia projektov telematickej aplikácie (TAP);

b) rozvíjať a zlepšiť služby a ľudskú kapacitu potrebnú na dosiahnutie informačného spoločenstva a začleniť tieto služby najlepším možným spôsobom do oblastného kontextu;

c) zlepšiť uvedomovanie si hospodárskych príležitostí a výmeny skúseností a know-how;

d) užívateľom týchto zdrojov poskytnúť lepšie informácie;

e) využívanie kapacity tohoto odvetvia optimálnym a udržateľným spôsobom;

f) rozvíjať využitie spojov a informačnej technológie v oblasti vzdelávania, vrátane diaľkového učenia;

g) zväčšiť elektronický obchod a hospodársku spoluprácu;

h) zlepšiť a modernizovať zdravotnícke siete, prostredníctvom rozvoja spojení medzi nemocnicami, použitím diaľkových diagnóz a vytvorením spoločných databáz;

i) rozvíjať multimediálny prístup ku kultúrnym a turistickým zdrojom;

j) zlepšiť a zvýšiť používanie informácií a komunikačnej technológie v priemysle a pre inováciu.

Článok 15

Sociálne oblasti

Spoločenstvo prispeje v rámci rozvojových stratégií každej ZKÚ k opatreniam týkajúcim sa ľudského a sociálneho rozvoja. Spolupráca by mohla podporovať najmä programy v nasledovných odvetviach:

a) Vzdelávacia politika a budovanie inštitúcií (stavby a materiály); jazyk a výcvik učiteľov; základné vzdelávanie; sekundárne vzdelávanie a odborná výchova; vyššie vzdelávanie (vrátane odvetvovo špecifických vzdelávacích činností, napr. poľnohospodársky výcvik).

Vo vzdelávaní by sa mala venovať pozornosť rozširovaniu prístupu k a zlepšovaniu kvality základného vzdelávania vybudovaním viac škôl, obnoveniu existujúcich tried a poskytovaniu vzdelávacích materiálov, výcviku učiteľov a štipendií pre chudobných študentov;

b) Reformné činnosti v odvetví zdravotníctva, zdravotná politika a budovanie inštitúcií; zdravotnícke vzdelávanie, výcvik a výskum, zdravotnícka infraštruktúra; HIV/POMOC.

V odvetví zdravotníctva, projekty by mali pomôcť poskytovať služby základnej a preventívnej starostlivosti, najmä plánovanie rodiny a zdravotnícke služby týkajúce sa starostlivosti o dieťa a matku;

c) Populačná politika a plánovanie rodiny; starostlivosť o matku a dieťa, vrátane pomoci pre projekty o opatere a rozvoji ďalšej generácie;

d) Zvýšenie účinnosti postupov na zamedzenie výroby, distribúcie a nezákonného obchodovania so všetkými druhmi drog, narkotík a psychotropných látok, zamedzenie a zníženie zneužívania drog, berúc do úvahy prácu vykonanú medzinárodnými orgánmi v tomto kontexte.

Spolupráca bude zahŕňať nasledovné:

i) výcvik, vzdelávanie, podporu zdravotníctva a rehabilitáciu narkomanov, vrátane projektov pre opätovné začlenenie narkomanov do práce a sociálnych prostredí;

ii) opatrenia na podporu alternatívnych hospodárskych príležitostí, napríklad programy pre alternatívny rozvoj oblastí používaných na nezákonnú výrobu narkotických rastlín, spojené s opatreniami na účinný výkon;

iii) technická, finančná a administratívna pomoc týkajúca sa sledovania obchodu s omamnými látkami (prekurzorov), a ustanovenia noriem rovnocenných tým ktoré prijalo spoločenstvo a spomenuté medzinárodné orgány;

iv) technická, finančná a administratívna pomoc týkajúca sa predchádzania, zaobchádzania a zníženia zneužívania drog;

v) technická pomoc a výcvik, a zavedenie noriem na zamedzenie prania špinavých peňazí rovnajúcich sa tým ktoré prijalo spoločenstvo a/alebo medzinárodné orgány, najmä špeciálna jednotka pre finančnú činnosť týkajúcu sa prania špinavých peňazí;

vi) výmena príslušnej informácie na uskutočňovanie bodov a) až d).

e) Vodohospodárska stratégia a budovanie inštitúcií; ochrana vodných zdrojov; riadenie odpadu (voda pre poľnohospodárstvo alebo energia budú zahrnuté pod príslušné odvetvie).

Vo odvetví zásobovania s vodou a hygieny, cieľom bude poskytovať služby v oblastiach s nedostatočnými službami. Financovanie ktoré podporuje zvyšujúci sa prístup k zásobám pitnej vody a hygienickým službám prispeje priamo k rozvoju ľudských zdrojov zlepšovaním zdravotného stavu a takto zvýšeniu produktivity ľudí ktorí už nemajú prístup k týmto službám; pokračujúca potreba rozšíriť základné služby vo vode, hygiene a doprave pre obe mestské a vidiecke obyvateľstvo musí byť určená environmentálne udržateľnými spôsobmi.

f) Spoločenstvo bude spolupracovať so ZKÚ pri zachovaní, obhájiteľnom použití a riadení ich biologickej rôznorodosti berúc do úvahy akčný plán spoločenstva o biologickej rôznorodosti.

Spolupráca v tejto oblasti sa môže rozšíriť obzvlášť na:

i) podporovanie rozpracovania, aktualizovanie a vykonávanie národných stratégií biologickej rôznorodosti a akčných plánov;

ii) uľahčenie založenia miestnych, oblastných a podoblastných mechanizmov na výmenu informácií a sledovanie a určenie pokroku pri vykonávaní Dohovoru o biologickej rôznorodosti (CBD) [7];

iii) rozvíjanie a udržiavanie aktuálnych databáz o biologických rôznorodostiach ZKÚ;

iv) uskutočňovanie vhodných opatrení vzťahujúcich sa na prístup ku genetickým zdrojom;

v) podporovanie uzatvárania dohôd so súkromným sektorom na použitie génových zdrojov krajiny, takže miestne spoločenstvá môžu účinne prospievať z hospodárskych výnosov získaných z takýchto dohôd a aby použitie genetických zdrojov nepoškodilo ochranu a zachovanie biologickej rôznorodosti;

vi) pomáhanie ZKÚ aby sa aktívne zapájali do procesu tvorby koncepcie a jednaní podľa CBD.

g) Bytová výstavba a jednotné projekty mestského rozvoja a plány.

V mestskom rozvoji, sa snaha zameria na vybudovanie alebo obnovenie ciest a/alebo základnej infraštruktúry, vrátane bývania pre skupiny s nízkymi príjmami.

Článok 16

Regionálna spolupráca a začlenenie

Spolupráca zabezpečí aby účinná pomoc bola poskytnutá s cieľom dosiahnuť ciele a priority stanovené príslušnými orgánmi ZKÚ v rámci regionálnej a subregionálnej spolupráce a začlenenia:

1. Regionálna spolupráca bude pokrývať činnosti dohodnuté medzi:

a) dvomi alebo viacerými ZKÚ;

b) jedným alebo viacerými ZKÚ a jedným alebo viacerými susediacimi štátmi AKP alebo takými ktoré nie sú štátmi AKP;

c) jeden alebo viac ZKÚ a jeden alebo viac štátov AKP alebo jeden alebo viac najvzdialenejších oblastí spomenutých v článku 299(2) zmluvy (Guadeloupe, Guyana, Martinique, Réunion, Kanárske ostrovy, Azory a Madeira);

d) dve alebo viac regionálnych orgánov ktorých sú ZKÚ členmi;

e) jeden alebo viac ZKÚ a regionálne orgány, ktorých členmi sú ZKÚ, štáty AKP alebo jedena alebo viac najvzdialenejších oblastí.

2. Ciele spolupráce v tejto súvislosti sú:

a) pomáhať rozvíjať postupné začlenenie ZKÚ do svetového hospodárstva;

b) urýchliť hospodársku spoluprácu a rozvoj v rámci oblastí ZKÚ a medzi nimi a oblasťami štátov AKP;

c) podporovať voľný pohyb osôb, tovarov, služieb, majetku, pracovnej sily a technológie;

d) urýchliť hospodárske rozšírenie a koordináciu a zosúladenie plánov regionálnej a subregionálnej spolupráce;

e) podporiť a pomôcť rozvíjať obchod vo vnútri ZKÚ a medzi ZKÚ ako aj obchod s najvzdialenejšími oblasťami, štátmi AKP alebo tretími krajinami.

3. V súvislosti s regionálnym začlenením, cieľ spolupráce bude:

a) vybudovať a zväčšiť schopnosť regionálnych organizácií a inštitúcií pre spoluprácu a začlenenie pri zakladaní regionálnej spolupráce a začlenenia;

b) povzbudiť najmenej rozvinuté ZKÚ aby sa zúčastnili na rozvoji regionálnych trhov a zlepšení výhod;

c) uskutočniť odvetvové reformné plány na regionálnej úrovni;

d) uvolniť obchod a platby;

e) podnietiť zahraničné cezhraničné a domáce investície a/alebo regionálne alebo iniciatívy subregionálneho hospodárskeho začlenenia;

f) vziať do úvahy čisté prechodné náklady regionálneho začlenenia na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu.

4. Spolupráca bude, v oblasti regionálnej spolupráce, pokrývať širokú rozmanitosť funkčných a tematických oblastí ktoré konkrétne oslovujú bežné problémy a využívajú úspory vzniknuté zavedením veľkovýroby, vrátane:

a) infraštruktúry, najmä doprava a infraštruktúra komunikácií a súvisiace problémy bezpečnosti, energia;

b) životné prostredie, riadenie vodných zdrojov;

c) zdravotníctvo, vzdelávanie a výcvik;

d) výskum a vedecká a technická spolupráca;

e) regionálna pohotovosť v prípade katastrofy a podnety týkajúce sa zmiernenia;

f) alebo oblasti, napr. obmedzenie zbrojenia, drog, organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, podvodov a úplatkárstva.

5. Spolupráca bude pomáhať aj systémom spolupráce a iniciatívam medzi regionálnym, medzi-ZKÚ a medzi-AKP.

Článok 17

Kultúrna a sociálna spolupráca

Spolupráca prispeje k samostatnému rozvoju ZKÚ, pretože toto je proces zameraný na ľudí samotných a zakorenený v kultúre každého človeka. Ľudský a kultúrny aspekt zahrnie všetky oblasti a bude sa odrážať vo všetkých rozvojových projektoch a plánoch. Spolupráca bude podporovať plány a opatrenia prijaté príslušnými orgánmi ZKÚ na zväčšenie ich ľudských zdrojov, zvýši ich vlastné tvorivé možnosti a podporí ich kultúrne identity. Bude pomáhať rozvíjať účasť obyvateľstva v procese rozvoja.

Kultúrna a sociálna spolupráca sa vyjadrí prostredníctvom:

- brania kultúrneho a sociálneho rozmeru do úvahy;

- podpory kultúrnych identít a medzikultúrneho dialógu, so zvláštnym odporúčaním na zachovanie kultúrneho dedičstva, výrobu a rozširovanie kultúrnych výrobkov, kultúrnych udalostí a informácií a stykov;

- činnosti na pozdvihnutie ľudských zdrojov, najmä zahŕňajúce vzdelávanie a výcvik, vedeckú a technickú spoluprácu, úlohu žien v rozvoji, zdravotníctvo a boj proti zneužívaniu drog, obyvateľstvo a demografiu.

ČASŤ TRI

NÁSTROJE SPOLUPRÁCE ZKÚ-ES

HLAVA I

ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 18

Ciele

Úloha rozvoja finančnej spolupráce bude, prostredníctvom poskytnutia primeraných finančných zdrojov a vhodnej technickej pomoci:

a) podporovať a presadzovať vlastné snahy ZKÚ' o dosiahnutie udržateľného spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja na základe vzájomnej zainteresovanosti a v duchu vzájomnej závislosti;

b) pomôcť zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva ZKÚ;

c) presadzovať opatrenia ktoré pravdepodobne zmobilizujú schopnosť spoločenstiev, skupín, združení a jednotlivcov pre iniciatívu a ich účasť pri navrhovaní a vykonávaní rozvojových plánov;

d) prispieť k maximálnej účasti obyvateľstva na prínosoch rozvoja v záujme zmiernenia chudoby;

e) prispieť k rozvoju možnosti ZKÚ inovovať, prispôsobiť a zmeniť miestne technológie a osvojiť si vhodné nové technológie;

f) podporovať snahy ZKÚ o dosiahnutie hospodárskej obmeny, okrem iného, prispením k udržateľnému preskúmaniu, zachovaniu, spracovaniu a využívaniu ich prírodných zdrojov;

g) poskytnúť pomoc pre a podporovať optimálny rozvoj ľudských zdrojov v ZKÚ;

h) uľahčiť zvýšenie finančných tokov do ZKÚ, ktoré spĺňajú ich rozvíjajúce sa potreby a snahy o podporu ZKÚ uviesť do súladu medzinárodnú spoluprácu pre ich rozvoj prostredníctvom spolufinancovania činností s inými financujúcimi orgánmi alebo tretími stranami;

i) podporovať priame súkromné investovanie v ZKÚ, napomáhať rozvoju zdravého, prosperujúci a dynamického súkromného sektora ZKÚ a podporiť miestne, národné a zahraničné súkromné investičné toky do výrobných odvetví v ZKÚ;

j) podporiť oblastnú spoluprácu medzi-ZKÚ a ZKÚ-AKP, súdržnosť a začlenenie;

k) povoliť zriadenie vyváženejších hospodárskych a spoločenských vzťahov a lepší súlad medzi ZKÚ, štátmi AKP, členskými štátmi a zvyškom sveta, s cieľom pomáhať začleneniu ZKÚ do svetového hospodárstva;

l) umožniť ZKÚ čeliacim vážnym hospodárskym a sociálnym ťažkostiam zvláštneho charakteru vyplývajúcim z prírodných katastrôf alebo mimoriadnych okolností majúcich porovnateľné účinky s dávkami z mimoriadnej pomoci;

m) pomôcť najmenej rozvinutým ZKÚ zdolať zvláštne prekážky, ktoré bránia ich rozvojovým snahám.

Článok 19

Zásady

1. Rozvoj finančnej spolupráce sa bude zakladať na partnerstve, doplnení a decentralizácii a bude:

a) uskutočňovaný v súlade so združovaním a rozvojom stratégií prijatými v súlade s článkom 4, s náležitým ohľadom na príslušné zemepisné, spoločenské a kultúrne znaky ZKÚ, ako aj ich zvláštny potenciál;

b) zabezpečovať aby sa zdrojové toky poskytovali na predvídateľnom a pravidelnom základe;

c) flexibilný a prispôsobený situácii v každej ZKÚ.

2. Členské štáty budú spolupracovať s Komisiou aby zabezpečili správne finančné riadenie pri použití fondov spoločenstva.

3. Nasledujúc prístup partnerstva, o činnostiach spoločenstva sa bude rozhodovať po uzatvorenej porade medzi Komisiou, spomenutými orgánmi ZKÚ a členským štátom s ktorým je to spojené. Takéto partnerstvo bude riadené v úplnom súlade s príslušnými inštitucionálnymi, právnymi a finančnými právomocami každého zo spoločníkov.

4. Bez zaujatosti k druhému pododseku článku 25 ods. 1, príspevky spoločenstva a členských štátov budú doplnkové.

5. V súlade so zásadou decentralizácie, spomenuté orgány ZKÚ budú zodpovedné za uskutočňovanie činností bez zaujatosti k právomociam Komisie zameraným na zabezpečenie správneho finančného riadenia pri používaní fondov spoločenstva.

Článok 20

Jednotné programové dokumenty

1. V súlade s článkom 4, orgány ZKÚ, Komisia a členský štát s ktorým je ZKÚ spojené, pôsobiaci v partnerstve, stanoví stratégiu a prednostné ciele na ktorých sa majú zakladať JPD.

2. Orgány ZKÚ budú zodpovedné za:

a) stanovenie svojich priorít na ktorých by sa mala zakladať stratégia spolupráce;

b) v rámci odvetvového plánovania, charakteristické projekty a plány a ustanovenie podporných opatrení na zabezpečenie udržateľnosti a uskutočniteľnosti navrhovaných plánov;

c) pripravovanie projektových a programových dokumentov;

d) pripravovanie, prerokovanie a uzatváranie zmlúv;

e) uskutočňovanie a riadenie projektov a plánov;

f) pokračovanie na projektoch a plánoch a zabezpečenie ich udržateľnosti.

3. príslušné orgány ZKÚ a Komisia budú spoločne zodpovedné za:

a) prijatie JPD;

b) zabezpečenie rovnosti podmienok pre účasť na pozvaniach na verejné súťaže a zmluvy;

c) sledovanie a vyhodnotenie účinkov a výsledkov projektov a plánov;

d) zabezpečenie riadneho, včasného a účinného uskutočňovania projektov a plánov.

4. Komisia bude zodpovedná za prijatie finančného rozhodnutia na celkové rozdelenie zhodné s JPD, v súlade s postupom spomenutom v článku 24.

5. Pokiaľ v tomto rozhodnutí nie je stanovené inak, všetky rozhodnutia vyžadujúce schválenie strany na združovanie budú schválené, alebo budú považované za schválené, v rámci šiestich mesiacov od oznámenia inou stranou.

Článok 21

Rozsah financovania

V rámci stratégie a priorít stanovených dotknutými ZKÚ na miestnej alebo oblastnej úrovni sa finančná podpora môže poskytnúť činnostiam pomáhajúcim dosiahnuť ciele vysvetlené v tomto rozhodnutí.

Nasledovné činnosti budú spadať do rámca jej rozsahu:

a) odvetvové stratégie a reformy ako aj projekty ktoré sú v súvislosti s nimi;

b) inštitucionálny rozvoj, schopnosť budovania a začlenenie ekologických stránok;

c) plány technickej spolupráce;

d) humanitárna pomoc a činnosti pomoci pri mimoriadnych udalostiach;

e) dodatočná pomoc v prípade výkyvov vo vývozných príjmoch z vývozov tovarov a služieb.

Článok 22

Spôsobilosť na financovanie

1. Nasledovné osoby alebo orgány budú spôsobilé na finančnú podporu poskytnutú podľa tohoto rozhodnutia:

a) ZKÚ;

b) oblastné alebo medzištátne orgány ku ktorým patrí jeden alebo viac ZKÚ a ktoré sú oprávnené ich príslušnými orgánmi;

c) spoločné orgány zriadené spoločenstvom a ZKÚ na vykonávanie určitých špecifických cieľov.

2. Vzhľadom na dohodu orgánov dotknutých ZKÚ nasledovní budú takisto spôsobilí pre podporu:

a) miestne, národné a/alebo oblastné verejné alebo poloverejné agentúry, oddelenia alebo miestne orgány ZKÚ a najmä ich finančné inštitúcie a rozvoj bánk;

b) spoločnosti a podniky ZKÚ a oblastných zoskupení;

c) podniky členského štátu, aby sa im umožnilo, okrem ich vlastného príspevku, prevziať na seba užitočné projekty na území ZKÚ;

d) finanční sprostredkovatelia ZKÚ alebo spoločenstva podporujúci a financujúci súkromné investície v ZKÚ;

e) činitelia decentralizovanej spolupráce a ostatní neštátni činitelia zo ZKÚ a zo spoločenstva, umožniť im prevziať na seba hospodárske, kultúrne, sociálne a vzdelávacie projekty a plány v ZKÚ v rámci decentralizovanej spolupráce, tak ako je spomenuté v článku 29.

Článok 23

Programovanie a vykonávanie

Komisia zavedie uskutočňovanie ustanovení pre túto časť rozhodnutia a pre prílohách II A až D v rámci 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti, v súlade s postupom stanoveným v článku 24 a v spolupráci so ZKÚ v súlade s článkom 7.

Bude to napomáhať ZKÚ úplne využiť nástroje stanovené v tomto rozhodnutí, najmä obchodné a finančné ustanovenia, poskytnutím príslušných usmernení a informácií v rámci 12 mesiacov od ich nadobudnutia účinnosti.

Ustanovenia budú zahŕňať najmä:

a) postup na prípravu JPD a ich základných prvkov;

b) postupy a kritériá pre vyhodnotenie ďalšie, kontrolné, ex-ante, v polovici obdobia a ex-post, preskúmanie a vykonávanie JPD, vrátane tých ktoré sú vo vzťahu k účasti Komisie na týchto činnostiach;

c) príprava periodika alebo iných správ;

d) podrobné nariadenia pre finančné korekcie spomenuté v článku 32.

Finančné a účtovné postupy budú stanovené v 9. finančnom nariadení EFR.

Článok 24

Výbor EFR-ZKÚ

1. Komisii bude, tam kde to bude vhodné, pomáhať výbor vytvorený internou dohodou, ďalej spomenutý v tomto článku ako "výbor".

2. Pri uplatňovaní právomocí ktoré sa mu udelia týmto rozhodnutím, výbor bude známy ako výbor "EFR-ZKÚ". Vnútorné nariadenia postupu výboru vytvorené internou dohodou sa budú vzťahovať na výbor EFR-ZKÚ.

3. Výbor zameria svoju prácu na podstatné otázky rozvoja spolupráce na ZKÚ a oblastnej úrovni. V záujme spojitosti, koordinácie a doplnenia, bude sledovať vykonávanie JPD.

4. Výbor sa bude vyjadrovať k:

a) návrhu JPD a akýmkoľvek dodatkom k nim;

b) uskutočňovaniu ustanovení pre túto časť rozhodnutia a pre prílohy II A až D.

5. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení ktoré sa majú vykonať. Výbor doručí svoje stanovisko k návrhu v rámci lehoty stanovenej predsedom. Stanovisko bude doručené väčšinou stanovenou v článku 21 ods. 4 internej dohody. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru budú vážené spôsobom vysvetleným v odseku 3 tohto článku. Predseda nebude hlasovať.

6. Komisia prijme opatrenia, ktoré sa budú používať okamžite. Avšak, ak opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, Komisia ich okamžite oznámi Rade. V tom prípade, Komisia môže odložiť použitie opatrení o ktorých rozhodla, pre obdobie ktoré nie je dlhšie ako tri mesiace od dátumu takéhoto oznámenia.

7. Rada riadiaca sa väčšinou a v súlade s vážením spomenutým v odseku 5, môže urobiť odlišné rozhodnutie v rámci obdobia ustanoveného v odseku 6.

8. Komisia bude informovať výbor o dôsledkoch, vyhodnotení a kontrole JPD.

Kapitola 2

Zdroje dostupné pre ZKÚ

Článok 25

Finančná pomoc

1. Celkové množstvo finančnej pomoci spoločenstva pre účely kapitoly 1, jej rozdelenie, podmienky a dojednania financovania a použitia pomoci pre obdobie od roku 2000 do roku 2007 možno nájsť v prílohách II A až D a v kapitole 3, bez dopadu na ustanovenia, ktoré má Komisia prijať, tak ako je stanovené v článku 24.

Finančná pomoc v súlade s týmto rozhodnutím sa môže použiť na pokrytie celkových nákladov oboch, miestnych a zahraničných nákladov projektov a plánov, vrátane financovania opakovaných nákladov.

2. ZKÚ sú takisto spôsobilé na financovanie v súlade s účinnou legislatívou v prospech rozvojových krajín uvedených v prílohe II E a pre plány spoločenstva uvedené v prílohe II F.

Kapitola 3

Podpora investovania v súkromnom sektore

Článok 26

Podpora investovania

Orgány ZKÚ, členské štáty a spoločenstvo, uznávajúc význam súkromného investovania pri podpore ich rozvojovej spolupráca a uznávajúc potrebu vykonať kroky na podporu takého investovania, budú:

a) uskutočňovať opatrenia na podporu účasti súkromných investorov, ktorí vyhovujú cieľom a prioritám rozvoja spolupráce ZKÚ-ES a primeraným právnym normám a nariadeniam, v ich rozvojových snahách;

b) poskytnúť takýmto investorom nestranné a spravodlivé zaobchádzanie;

c) robiť opatrenia a kroky ktoré pomáhajú vytvoriť a udržať a predvídateľné a spoľahlivé investičné prostredie ako aj zahája rokovania o dohodách, ktoré zlepšia takéto prostredie;

d) podporovať účinnú spoluprácu medzi hospodárskymi prevádzkovateľmi ZKÚ a medzi nimi a tými ktorí sú zo spoločenstva, s cieľom zvýšiť tok kapitálu, riadiace zručnosti, technológiu a/alebo formy know-how;

e) sa snažiť podporovať väčší tok súkromných zdrojov medzi spoločenstvom a ZKÚ prispievaním, okrem iného k odstráneniu prekážok ktoré bránia prístupu prevádzkovateľov ZKÚ k medzinárodným kapitálovým trhom, vrátane tých zo spoločenstva;

f) vytvárať prostredie ktoré podporuje rozvoj finančných inštitúcií a mobilizáciu zdrojov ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu kapitálu a rast podnikania;

g) podporovať rozvoj podnikov vykonaním takých krokov, ktoré sú potrebné na zlepšenie podnikateľského prostredia a najmä, podporovať právny, administratívny a stimulujúci rámec, ktorý prispieva k objaveniu sa a rozvoju dynamických podnikov súkromného sektora, vrátane činností prostých ľudí;

h) posilniť spôsobilosť miestnych inštitúcií v ZKÚ poskytovať okruh služieb ktoré môžu podporiť väčšiu miestnu účasť na priemyselnej a podnikateľskej činnosti.

Článok 27

Investičná pomoc a financovanie

Spolupráca bude zaisťovať dlhodobé financovanie s cieľom pomôcť podporovať rast súkromného sektoru a mobilizovať národný a zahraničný kapitál v tom zmysle. Spolupráca bude na tento účel poskytovať najmä:

a) dotácie na pokrytie technickej a finančnej pomoci pri podporovaní rozvoja ľudských zdrojov, inštitucionálna spôsobilosť budovania, alebo formy inštitucionálnej pomoci spojené so zvláštnou investíciou; opatrenia navrhnuté na to, aby sa podniky stali súťaživejšími a vybudovať spôsobilosť súkromných finančných a nefinančných sprostredkovateľov; opatrenia na uľahčenie a podporu investovania a činností na zlepšenie súťaživosti;

b) poradenské a konzultačné služby s cieľom pomôcť vytvoriť prostredie priaznivé pre investovanie a informácie o cenných papieroch s cieľom pomôcť riadiť a podporovať kapitálové toky;

c) dotácie financované investičnými prostriedkami spomenutými v prílohe II C;

d) pôžičky z vlastných zdrojov EIB.

Podmienky uplatniteľné pre investičné prostriedky a vyššie uvedené pôžičky sú stanovené a to v prílohách II B a C.

Kapitola 4

Dodatočná pomoc v prípade výkyvov v príjmoch z vývozu

Článok 28

Dodatočná pomoc

1. S cieľom zmierniť protikladné účinky akýchkoľvek krátkodobých výkyvov v príjmoch z vývozu, najmä v poľnohospodárskom a ťažobnom odvetví, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie rozvoja cieľov spomenutých ZKÚ, systém dodatočnej pomoci bude ustanovený v rámci finančného rozdelenia spomenutého v prílohe II A.

2. Účelom pomoci v prípade krátkodobých výkyvov v príjmoch z vývozu je chrániť makroekonomické a odvetvové reformy a postupy ktoré sú ohrozené, ako výsledok poklesu vo výnosoch a naprávať nepriaznivé účinky nestability príjmov z vývozu najmä z poľnohospodárskych a ťažobných výrobkov.

3. Závislosť hospodárstiev ZKÚ na vývozoch, najmä v poľnohospodárskom a ťažobnom odvetví, sa bude brať do úvahy pri rozdeľovaní zdrojov spomenutých v prílohe II D. V tomto kontexte, s najmenej rozvinutými ZKÚ sa bude zaobchádzať priaznivejšie.

4. Dodatočné zdroje sa budú poskytovať v súlade so zvláštnymi modalitami podporného mechanizmu, tak ako je vysvetlené v prílohe II D.

5. Spoločenstvo bude poskytovať pomoc aj poistným systémom na báze trhu, navrhnutým pre ZKÚ, ktoré sa snažia chrániť pred rizikom výkyvov v príjmoch z vývozu.

Kapitola 5

Podpora ďalších činiteľov spolupráce

Článok 29

Ciele a financovanie

1. S cieľom zareagovania na rozvojové potreby miestnych spoločenstiev a podporiť všetkých činiteľov decentralizovanej spolupráce, ktorí môžu prispieť k samosprávnemu rozvoju ZKÚ navrhnúť a uskutočniť iniciatívy, spolupráca ZKÚ-ES bude podporovať takéto rozvojové činnosti v rámci obmedzení stanovených spomenutým ZKÚ a členskými štátmi s ktorými sú tieto ZKÚ spojené, a v rámci systému ustanovení JPD.

2. V tejto súvislosti sa finančná podpora poskytne decentralizovaným projektom a mikroprojektom nasledovne:

a) spolupracujúci spoločníci spôsobilí na finančnú pomoc podľa tejto kapitoly budú decentralizovaní spolupracujúci zástupcovia v spoločenstve alebo ZKÚ alebo iných rozvojových krajinách, menovite: miestnych orgánoch, nevládnych organizáciách, miestnych združeniach obchodníkov a miestnych občianskych skupinách, družstevných podnikoch, odborových organizáciách, ženských a mládežníckych organizáciách, vzdelávacích a výskumných zariadeniach, kostoloch a akýchkoľvek nevládnych združeniach ktoré pravdepodobne prispejú k rozvoju.

Táto forma spolupráce urobí pre rozvoj spôsobilosti ZKÚ dosiahnuteľné, inovačné prevádzkové metódy a zdroje činiteľov decentralizovanej spolupráce. Pomoc bude realizovať najmä spoločné akcie medzi spoločenstvom, ZKÚ a inými rozvojovými krajinami;

b) Miestne mikroprojekty budú mať hospodársky a spoločenský vplyv na život ľudí, splnia preukázanú a dodržiavanú potrebu priority a budú prijaté na podnet a s aktívnou účasťou miestneho spoločenstva ktoré bude z toho mať prospech.

3. Projekty alebo plány podľa tejto formy spolupráce môžu byť spôsobom dosiahnutia zvláštnych cieľov JPD alebo výsledkov podnetov zo strany miestnych spoločenstiev alebo decentralizovaných činiteľov.

4. Pomoc poskytnutá podľa tejto kapitoly bude dodatočná alebo, ak to bude potrebné, doplnková s ohľadom na ustanovenia v prílohe II E.

5. Príspevky na financovanie mikroprojektov a decentralizovaná spolupráca budú pochádzať z príspevkov, v tomto prípade príspevok nebude obvykle presahovať tri štvrtiny celkových nákladov každého projektu. Zostatok bude financovaný:

a) v prípade mikroprojektov, miestnym spoločenstvom ktorého sa to týka, v naturáliách alebo vo forme služieb alebo hotovosti a prispôsobený jeho možnosti prispieť;

b) na decentralizovanú spoluprácu, činiteľmi decentralizovanej spolupráce, za predpokladu že finančné, technické, materiálne a iné zdroje prinášané takýmito činiteľmi nie sú, ako všeobecné predpis, menšie ako 25 % z odhadovaných nákladov projektu/programu;

c) vo výnimočných prípadoch, kde sa to týka aj mikroprojektov aj decentralizovanej spolupráce, orgány ZKÚ ktorých sa to týka, buď vo forme finančného príspevku alebo použitím verejného vybavenia alebo dodávky služieb.

Postupy uplatniteľné pre projekty a plány financované v kontexte mikroprojektov alebo decentralizovanej spolupráce budú tak, ako je vysvetlené in tomto rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o vykonávacie ustanovenia JPD.

Kapitola 6

Podpora humanitárnej a mimoriadnej pomoci

Článok 30

Ciele a prostriedky

1. Humanitárna a mimoriadna pomoc sa bude poskytovať ZKÚ, ktoré budú čeliť vážnym hospodárskym a spoločenským ťažkostiam výnimočnej povahy vyplývajúcim z prírodných katastrôf alebo mimoriadnych okolností majúcich porovnateľné účinky. S humanitárnou a mimoriadnou pomocou sa bude pokračovať dokiaľ bude potrebné zaoberať sa naliehavými problémami ktoré vzniknú v takých situáciách.

Humanitárna a mimoriadna pomoc sa bude poskytovať výlučne na základe potrieb a záujmov obetí pohromy.

2. Cieľom humanitárnej a mimoriadnej pomoci bude:

a) zachraňovať ľudské životy v krízových a pokrízových situáciách spôsobených prírodnými pohromami alebo neobyčajnými okolnosťami, ktoré majú porovnateľné účinky;

b) pomôcť financovať prepravu pomoci a snahy o zaistenie toho, aby bola dostupná tým, pre ktorých je určená všetkými logistickými prostriedkami ktoré sú k dispozícii;

c) uskutočniť krátkodobé modernizačné a rekonštrukčné opatrenia s cieľom ustanoviť podmienky tak rýchlo ako je to možné pre spomenutých ľudí aby sa integrovali alebo znovu integrovali;

d) reagovať na potreby ktoré vznikajú ako výsledok toho že ľudia sú vysídlení, ako napríklad utečenci, ubehlíci a navrátilci nasledujúci prírodné alebo umelé pohromy aby sa splnili všetky požiadavky utečencov a ubehlíkov kdekoľvek by boli pokiaľ je to potrebné a uľahčilo ich dobrovoľné presídlenie;

e) pomôcť ZKÚ vyvinúť alebo zdokonaliť systémy predchádzania katastrôf a pripravenosť, vrátane predpovede a systémy predbežného varovania, s cieľom zmiernenia následkov pohrôm.

3. Podobne pomoc sa môže poskytovať ZKÚ, ktoré poskytnú prístrešie utečencom alebo navrátilcom aby sa splnili naliehavé potreby ktoré nie sú pokryté mimoriadnou pomocou.

4. Pomoc stanovená týmto článkom bude financovaná z rozpočtu spoločenstva. Avšak, môže výnimočne financovaná z prídelov stanovených v prílohe II A, okrem financovania z príslušných rozpočtových kapitol.

5. Činnosti humanitárnej a mimoriadnej pomoci sa budú poskytnuté na žiadosť postihnutých ZKÚ, Komisie, členského štátu s ktorým je ZKÚ spojené, medzinárodných organizácií alebo miestnych alebo medzinárodných nevládnych organizácií. Takáto pomoc bude poskytnutá a uskutočnená podľa postupov ktoré uľahčujú rýchle, pružné a účinné činnosti.

Kapitola 7

Vykonávacie postupy

Článok 31

Technická pomoc

1. Z iniciatívy alebo v mene Komisie, výskumy alebo opatrenia technická pomoc môžu byť financované s cieľom zaistiť prípravu, sledovanie, zhodnotenie a kontrolu potrebnú pre uskutočňovanie tohoto rozhodnutia.

Takéto výskumy alebo opatrenia technická pomoc budú financované celkovým rozdelením príspevku.

2. Z iniciatívy ZKÚ, výskumy alebo opatrenia technickej pomoci môžu byť financované vo vzťahu k vykonávaniu činností obsiahnutých v JPD, podliehajúcich stanovisku Komisie.

Takéto výskumy alebo opatrenia technickej pomoci budú financované z prídelu príslušnej ZKÚ.

Článok 32

Finančná kontrola

1. ZKÚ, ktorých sa to týka ponesú základnú zodpovednosť za finančný dozor činnosti. Toto sa bude uskutočňovať, tam kde je to primerané, v koordinácii s členským štátom s ktorým je ZKÚ spojené v súlade s príslušnou národnou legislatívou.

2. Komisia bude zodpovedná za:

a) zabezpečenie toho aby existovali riadiace a kontrolné systémy a riadne fungovali v príslušných ZKÚ aby sa zabezpečilo to že prostriedky spoločenstva sa použijú správne a účinne;

b) v prípade nezrovnalostí, zasielanie odporúčaní alebo žiadostí o nápravné opatrenia na nápravu týchto nezrovnalostí a nápravu akýchkoľvek zistených riadiacich nedostatkov.

3. Komisia, ZKÚ a v prípadoch kde je to primerané, členský štát s ktorým je spojené, budú spolupracovať na základe administratívnych dojednaní na každoročných alebo polročných stretnutí na koordinovaní plánov, metodológií a vykonávaní kontrol.

4. Pokiaľ ide o finančné opravy:

a) ZKÚ budú zodpovedné v prvom rade za zistenie a nápravu finančných nerovnomerností;

b) avšak, v prípade nedostatkov spôsobených príslušnými ZKÚ, Komisia vykoná kroky, ak sa ZKÚ nepodarí napraviť situáciu a pokusy o vyrovnanie sú neúspešné, znížiť alebo odstrániť zostatok celkového prídelu zodpovedajúci rozhodnutiu o financovaní JPD.

Kapitola 8

Prechod z predchádzajúcich európskych fondov rozvoja (EFR) na 9. EFR

Článok 33

Uskutočňovanie predchádzajúceho EFR a prechodnej etapy

1. Záväzky urobené v rámci 6., 7. a 8. EFR pred nadobudnutím účinnosti tohoto rozhodnutia sa budú vykonávať naďalej, pričom budú dodržiavať predpisy platné pre EFR.

Zdroje zo šiestich, siedmich a ôsmich EFR, ktoré boli pridelené ZKÚ pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia im zostanú pridelené. Tieto zdroje budú naďalej používané v súlade s príslušnými ustanoveniami rozhodnutia 91/482/EHS, ktoré zostane účinné pre takéto účely, až do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody ustanovujúcej 9. EFR.

Dovtedy kým vnútorná dohoda ustanovujúca 9. EFR nadobudne platnosť, úradníci zodpovední za riadenie a uskutočňovanie zdrojov európskeho fondu rozvoja, menovite vedúci úradník EFR ktorý splnomocňuje, miestny úradník ZKÚ ktorý splnomocňuje a vedúci delegácie Komisie, zostanú zodpovední za riadenie a vykonávanie úloh ktoré sú im pridelené rozhodnutím Rady 91/482/ES.

2. Akékoľvek zostatky ktoré zostali z predchádzajúcich EFR k dátumu nadobudnutia platnosti vnútornej dohody ustanovujúcej 9. EFR, ako aj akékoľvek sumy ktoré budú uložené v neskoršom termíne z pokračujúcich projektov podľa týchto fondov, budú prevedené na 9. EFR a používané v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí.

Akékoľvek zdroje takto prevedené na 9. EFR, ktoré predtým boli pridelené príznačnému programu ZKÚ alebo oblasti, zostanú pridelené tomuto ZKÚ alebo oblastnej spolupráci.

Akékoľvek alebo zostávajúce zostatky nepridelené príznačnému programu budú prevedené k sume 9. EFR o ktorej nebolo rozhodnuté. Celková suma podľa tohto rozhodnutia, doplnená prevedenými zostatkami z predchádzajúcich EFR, pokryje obdobie 2000-2007. Tento odsek sa bude vzťahovať najmä na akékoľvek zostávajúce zostatky celkových súm na ktoré sa vzťahujú články 118a 142 rozhodnutia 91/482/EHS týkajúce sa, v tomto poradí, stabilizácie príjmov z vývozu z poľnohospodárskych produktov (Stabex) a zvláštneho príslušenstva na financovanie (Sysmin).

HLAVA II

HOSPODÁRSKA A OBCHODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 34

Cieľ

1. Cieľ hospodárskej a obchodnej spolupráce bude podporovať hospodársky a sociálny rozvoj ZKÚ, najmä nadviazaním úzkych hospodárskych vzťahov medzi nimi a spoločenstvom ako celkom.

Vykonávanie takejto spolupráce musí byť v súlade s cieľmi alebo obvyklými metódami.

2. Okrem toho, spoločenstvo preberá na seba záväzok podporovať účinné začlenenie ZKÚ do celosvetového hospodárstva a rozvoja ich obchodu s tovarmi a službami na oblastné a svetové trhy.

Kapitola 1

Dojednania pre obchod s tovarom

Článok 35

Voľný prístup pre výrobky s pôvodom

1. Výrobky s pôvodom v ZKÚ budú dovážané do spoločenstva bez dovozného cla.

2. Pojem výrobkov s pôvodom a metód administratívnej spolupráce ktorá sa k tomu vzťahuje sú stanovené v prílohe III.

Článok 36

Prekládka výrobkov bez pôvodu do voľného obehu v ZKÚ

1. Výroby ktoré sú bez pôvodu v ZKÚ, ale ktoré sú vo voľnom obehu v ZKÚ a sú opätovne vyvezené ako také do spoločenstva budú prijaté pre dovoz do spoločenstva oslobodené od cla a daní majúce rovnocenný účinok za predpokladu že:

a) platili, v ZKÚ ktorých sa to týka, clá alebo dane majúce rovnocenný účinok úrovne rovnajúci sa, alebo vyšší ako, clá uplatňované v spoločenstve na dovoz týchto rovnakých výrobkov majúcich pôvod v tretích krajinách spôsobilých na doložku najvyšších výhod;

b) nepodliehali výnimke z, alebo náhradám, v celku alebo v časti, ciel alebo daní majúcich rovnocenný účinok, bez dopadu na odsek 2;

c) sprevádza ich vývozné osvedčenie.

2. Bez dopadu na odsek 1, Komisia môže, riadiac sa riadne odôvodnenou žiadosťou orgánov ZKÚ ktorých sa to týka a na základe cieľov tohoto rozhodnutia, povoliť ZKÚ verejnú finančnú pomoc na tie, ktoré riadia postup prekládky nákladu.

Žiadosť bude uvádzať najmä charakter a predpokladaný objem obchodu, ktorý by z pomoci prospieval.

Táto pomoc musí nadobudnúť formu pomoci pre prepravu tovarov pustených do voľného obehu, vrátane zákonitých bežných nákladov znášaných v súvislosti s postupom prekládky. Táto pomoc nebude podnecovať vážne poruchy alebo ťažkosti, ktoré môžu viesť k zhoršeniu v hospodárskom sektore spoločenstva alebo jedného alebo viacerých členských štátov.

Orgány ZKÚ môžu Komisii urobiť vysvetlenia s cieľom poskytnúť ďalšie informácie na odôvodnenie svojej písomnej žiadosti.

Ak tak orgány ZKÚ požadujú, partnerská pracovná skupina na ktorú sa odvoláva článok 7(3) sa zhromaždí na vyriešenie akýchkoľvek otázok vyplývajúcich zo správy postupu prekládky.

3. Odseky 1 a 2 sa nebudú vzťahovať na:

a) poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k zmluve ani na výrobky pokryté nariadením Rady (EHS) č. 3448/93 zo 6. decembra 1993 stanovujúcom obchodné dojednania uplatňované pre určité tovary vyplývajúce zo spracovania poľnohospodárskych výrobkov [8], s výnimkou rybolovných výrobkov a podliehajúce prijatiu potrebných vykonávacích dojednaní Komisiou od 1. februára 2002:

(A) spadajúce pod číselné znaky KN 0303311000, 0304209510 a 03061310 prekladané cez Grónsko v rámci ročného množstva 10000 ton, a

(B) spadajúce pod číselné znaky KN 03022110, 03033110, 03054910, 03061210, 03061290, 03062291, 03062299, 03061310, 03061330, 03061340, 03061350, 03061380, 03062310, 03062331, 03062339, 03062390 prekladané cez Saint-Pierre-et-Miquelon v rámci ročného množstva 2000 ton;

b) výrobky podliehajúce, pri dovoze do spoločenstva, kvantitatívnym zákazom alebo obmedzeniam alebo antidumpingovým clám.

4. Podmienky pre vstup výrobkov ktoré sú bez pôvodu v ZKÚ do spoločenstva, ale sú vo voľnom obehu v ZKÚ, a metódy administratívnej spolupráce ktoré s tým súvisia, sú stanovené v prílohe IV.

Článok 37

Postup výboru

1. V záležitostiach ktoré zahŕňa článok 36, Komisii bude pomáhať výbor.

2. Na konania výboru sa budú vzťahovať články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor prijme svoje procesné pravidlá.

Článok 38

Kvantitatívne obmedzenia a opatrenia majúce rovnocenný účinok

1. Spoločenstvo nebude uplatňovať na dovozy výrobkov majúcich pôvod v ZKÚ žiadne kvantitatívne obmedzenia alebo opatrenia majúce rovnocenný účinok.

2. Odsek 1 nebude brániť zákazom alebo obmedzeniam na dovozy, vývozy alebo tovary v ceste opodstatnené na základe verejnej etiky alebo verejnej politiky, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochrana národného kultúrneho dedičstva majúceho umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, zachovanie vyčerpateľných prírodných zdrojov alebo ochrana priemyselného a obchodného vlastníctva.

Takéto zákazy alebo obmedzenia nebudú v žiadnom prípade tvoriť prostriedky svojvoľnej alebo neospravedlniteľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzenia obchodu všeobecne.

Článok 39

Odpad

1. Pohyby odpadu medzi členskými štátmi a ZKÚ budú kontrolované v súlade s medzinárodným právom a právom spoločenstva. Spoločenstvo bude podporovať nadviazanie a rozvoj účinnej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti s cieľom ochrany prostredia a verejného zdravia.

2. Spoločenstvo zakáže všetok priamy alebo nepriamy vývoz odpadu do ZKÚ, s výnimkou vývozov odpadu ktorý nie je nebezpečný určeného na činnosti týkajúce sa obnovy, zatiaľ čo súčasne orgány ZKÚ zakážu priamy alebo nepriamy dovoz takéhoto odpadu zo spoločenstva alebo akejkoľvek inej krajiny do svojej krajiny, bez dopadu na zvláštne medzinárodné záväzky týkajúce sa týchto oblastí ktoré sa vykonali, alebo sa môžu vykonať v budúcnosti, v príslušných medzinárodných fórach.

3. Pokiaľ ide o spoločenstvo, bude sa uplatňovať nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o dohľade a kontrole nákladov odpadu v rámci, do a von z Európskeho spoločenstva [9].

4. Pokiaľ ide o tie ZKÚ, ktoré, kvôli svojmu ústavnému postaveniu, nie sú zmluvnou stranou Bazilejského dohovoru, ich príslušné orgány budú urýchľovať prijatie potrebných vnútroštátnych právnych predpisov a správnych opatrení na vykonávanie ustanovení Bazilejského dohovoru [10].

5. Naviac, členské štáty ktorých sa to týka budú podporovať aby ZKÚ prijali potrebnú domácu legislatívu a administratívne nariadenia na vykonávanie:

a) Nariadenia (EHS) č. 259/93 nasledovne:

i) článok 13, pokiaľ ide o náklady na odpad v rámci ZKÚ,

ii) článok 18, pokiaľ ide o vývozy odpadu zo ZKÚ do štátov AKP;

b) Nariadenie (ES) č. 1420/1999 [11];

c) Nariadenie Komisie (ES) č. 1547/1999 [12];

d) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES podliehajúca časovým obmedzeniam pre prepravu, stanoveným v jej článku 16 [13].

6. Pokiaľ ide o dovozy nebezpečného odpadu zo ZKÚ do spoločenstva a odpadu ktorý nie je nebezpečný, určeného na konečné odstránenie, budú sa uplatňovať články 1 až 12 a 25 až 39 nariadenia (EHS) č. 259/93 a rozhodnutie Komisie 94/774/ES [14].

7. One or moreOCTs and the Member State to which they are linked may apply national procedures to export of waste from the OCTs to that Member State.

V tomto prípade, členský štát ktorého sa to týka oznámi Komisii účinnú legislatívu v rámci šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia alebo akejkoľvek budúcej príslušnej národnej legislatívy, vrátane akýchkoľvek zmien a doplnkov k nej.

Článok 40

Opatrenia prijaté ZKÚ

1. S ohľadom na súčasné potreby rozvoja ZKÚ, orgány ZKÚ si môžu ponechať alebo zaviesť, s ohľadom na dovozy výrobkov majúcich pôvod v spoločenstve, také clá alebo kvantitatívne obmedzenia aké budú pokladať za potrebné.

2. a) Obchodné dojednania uplatnené ZKÚ na Spoločenstvo nesmú spôsobiť akúkoľvek diskrimináciu medzi členskými štátmi, ani byť menej priaznivé ako zaobchádzanie najvyšších výhod.

b) Bez ohľadu na zvláštne ustanovenia tohoto rozhodnutia, spoločenstvo nebude diskriminovať medzi ZKÚ v oblasti obchodu.

c) ustanovenia a) nebudú zabraňovať krajine alebo územiu aby poskytlo určitým iným ZKÚ alebo iným rozvojovým krajinám priaznivejšie zaobchádzanie ako je to, ktoré je udelené spoločenstvu.

3. Orgány ZKÚ oznámia Komisii, v rámci obdobia troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia, clá a zoznamy kvantitatívnych obmedzení ktoré uplatňujú.

Takisto oznámia Komisii akékoľvek dodatočné zmeny a doplnky k takýmto opatreniam, ako a kedy sú prijaté.

Článok 41

Doložka o dohľade

1. Výrobky majúce pôvod v ZKÚ na ktoré sa vzťahuje článok 35 alebo výrobky ktoré sú bez pôvodu v ZKÚ na ktoré sa vzťahuje článok 36 môžu podliehať zvláštnemu dohľadu. Komisia rozhodne, na ktoré výrobky sa dohľad bude vzťahovať po porade s orgánmi ZKÚ a členským štátom s ktorým je ZKÚ spojené.

2. Bude sa uplatňovať článok 308d nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, stanovujúci ustanovenia na vykonávanie Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 o colnom zákonníku spoločenstva [15].

3. Komisia a príslušné orgány ZKÚ zaistia účinnosť dozorných opatrení zavedením metód administratívnej spolupráce vysvetlených v prílohách III a IV.

Článok 42

Ochranné opatrenia

1. Ak sa, ako výsledok uplatnenia tohto rozhodnutia, vyskytnú závažné poruchy v odvetví hospodárstva spoločenstva alebo jedného alebo viacerých jeho členských štátov, alebo ak je ohrozená ich vonkajšia finančná stabilita, alebo ak vzniknú ťažkosti ktoré môžu vyústiť do zhoršenia v odvetví činnosti spoločenstva alebo v oblasti spoločenstva, Komisia môže, z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov a po porade s výborom na ktorý sa odvoláva článok 43 urobiť alebo splnomocniť členské štáty ktorých sa to týka, aby urobili potrebné ochranné opatrenia, v súlade s nižšie uvedenými odsekmi.

2. Na účel uskutočňovania odseku 1, sa prednosť dá takým opatreniam ktoré by najmenej rušili fungovanie združovania a spoločenstvo. Tieto opatrenia nebudú presahovať obmedzenia toho čo je výhradne potrebné na nápravu ťažkostí ktoré vznikli. Nemôžu prestúpiť zrušenie preferenčného zaobchádzania poskytovaného týmto rozhodnutím.

3. V prípadoch keď sa vykonajú alebo pozmenia ochranné opatrenia, zvláštna pozornosť sa bude venovať záujmom najmenej rozvinutých ZKÚ.

4. Tento článok je bez dopadu na práva a povinnosti spoločenstva v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), vrátane tých ktoré sú obsiahnuté v Dohode Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o ochranných opatreniach [16]. Nebude ani brániť uplatneniu nariadení ustanovujúcich spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, alebo národných administratívnych ustanovení spoločenstva z toho odvodených, alebo zvláštnych nariadení prijatých v súlade s článkom 235 zmluvy pre spracované poľnohospodárske výrobky.

5. a) Ak členský štát žiada Komisiu aby boli použité ochranné opatrenia, Komisia bude teda informovať Radu, členské štáty a orgány ZKÚ v rámci troch pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti členského štátu, a pozve orgány ZKÚ aby poskytli akúkoľvek informáciu, ktorú považujú za dôležitú pre situáciu ktorá je po ruke.

b) Keď Komisia koná z vlastnej iniciatívy, bude informovať príslušné ZKÚ a členské štáty v najskoršej možnej etape.

c) Ak to orgány ZKÚ požadujú, a bez dopadu na konečné termíny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, zíde sa partnerská pracovná skupina spomenutá v článku 7 ods. 3 Záver pracovnej skupiny bude doručený poradnému výboru. V tomto prípade, konečný termín spomenutý v odseku 9 tohto článku bude rozšírený o desať pracovných dní. V rovnakom čase pozve členské štáty na stretnutie výboru spomenutého v článku 43.

Členské štáty a ZKÚ poskytnú Komisii akékoľvek informácie potrebné na opodstatnenie svojich žiadostí na uplatnenie ochranných opatrení alebo na to aby sa to nerobilo.

6. Komisia okamžite upovedomí Radu, členské štáty a orgány ZKÚ o rozhodnutí urobiť potrebné ochranné opatrenia. Rozhodnutie sa bude uplatňovať s okamžitým účinkom.

7. Akýkoľvek členský štát môže odvolávať Rade na rozhodnutie Komisie spomenuté v odseku 6 v priebehu 10 pracovných dní od obdržania oznámenia rozhodnutia.

8. Ak by sa Komisii nepodarilo prijať rozhodnutie v priebehu 21 pracovných dní alebo ak zamieta žiadosť alebo ak sa Komisia rozhodne neprijať ochranné opatrenia, akýkoľvek členský štát ktorý predložil záležitosť pred Komisiu ju môže predložiť Rade.

9. V prípadoch spomenutých v odsekoch 7 a 8, Rada, konajúc kvalifikovanou väčšinou, môže prijať iné rozhodnutie v rámci 21 pracovných dní.

Článok 43

Postup výboru

1. Vo veciach pokrytých článkom 42, Komisii bude pomáhať výbor.

2. Články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES sa uplatnia na postupy výboru.

3. Výbor prijme svoje nariadenia postupu.

Kapitola 2

Obchod so službami a nariadenia týkajúce sa etablovania

Článok 44

Hlavný cieľ

Dlhodobý cieľ v tejto oblasti je postupná liberalizácia obchodu so službami, s náležitým ohľadom pre ciele miestnej politiky ZKÚ a náležité branie do úvahy úrovne rozvoja ZKÚ a záväzkov do ktorých vstúpilo spoločenstvo, členské štáty alebo ZKÚ v systéme WTO.

Článok 45

Všeobecné zásady etablovania a poskytovania služieb

1. Pre účely tejto kapitoly, sa budú používať nasledovné formulácie:

a) "spoločnosti alebo podniky": spoločnosti alebo podniky etablované podľa občianskeho alebo obchodného práva, vrátane verejnoprávnych alebo iných spoločností, výrobných družstiev a akýchkoľvek iných právnických osôb alebo združenie riadené občianskym alebo súkromným právom, okrem tých ktoré sú neziskové.

"Spoločnosti alebo podniky členských štátov" sú tie ktoré vznikli v súlade so zákonmi členským štátom a ktorých zaregistrovaná kancelária, ústredné riadenie alebo hlavné miesto podnikania je v členskom štáte. Avšak, spoločnosť alebo podnik majúca len svoju zaregistrovanú kanceláriu v členskom štáte musí byť zapojený do činnosti ktorá má skutočné a neustále spojenie s hospodárstvom tohto členského štátu.

"Spoločnosti alebo podniky ZKÚ" sú tie, ktoré sú vytvorené v súlade s právom účinným v danom ZKÚ a ktorých registrovaná kancelária, ústredné riadenie alebo hlavné miesto podnikania je v tejto ZKÚ; avšak, spoločnosť alebo podnik majúce len svoju registrovanú kanceláriu v krajine alebo na území musí byť zapojený do činnosti ktorá má skutočné a neustále spojenie s hospodárstvom tejto krajiny alebo územia;

b) "obyvatelia ZKÚ" osoby obvykle sídliace v ZKÚ ktoré sú občanmi členského štátu alebo ktoré požívajú právne postavenie špecifické pre ZKÚ. Táto formulácia je bez dopadu na práva udelené občianstvom únie v rámci významu zmluvy.

2. Pokiaľ ide o dojednania uplatňované pre etablovanie a poskytovanie služieb, v súlade s článkom 183(5) zmluvy a podliehajúce nižšie uvedenému odseku 3:

a) Spoločenstvo bude uplatňovať záväzky ZKÚ zaznamenané v súlade so Všeobecnou dohodou o obchode so službami (GATS) v súlade s podmienkami stanovenými v tejto dohode a v súlade s týmto rozhodnutím; pri použití takýchto podnikov, členské štáty nebudú robiť rozdiely medzi obyvateľmi, spoločnosťami alebo podnikmi ZKÚ;

b) Orgány ZKÚ poskytnú občanom, spoločnostiam alebo podnikom členských štátov zaobchádzanie ktoré nie je menej priaznivé ako to, ktoré rozširujú na obyvateľov, spoločnosti alebo podniky tretích krajín a nebudú robiť rozdiel medzi občanmi, spoločnosťami alebo podnikmi členských štátov.

3. Orgány ZKÚ môžu s cieľom podporovania alebo napomáhania miestnej zamestnanosti, prijať nariadenia ktoré by pomohli ich obyvateľom a miestnym činnostiam.

V tomto prípade, budú orgány ZKÚ informovať Komisiu o nariadeniach ktoré prijmú, aby mohla informovať členské štáty.

4. Pokiaľ ide o profesie ako lekár, dentista, pôrodná asistentka, nešpecializovaná ošetrovateľka, lekárnik a veterinár, Rada, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie, prijme zoznam odborných spôsobilostí charakteristických pre obyvateľov ZKÚ ktorí sú uznávané v členských štátoch.

Článok 46

Námorná doprava

Cieľom spolupráce v tejto oblasti bude zabezpečiť rovnomerný rozvoj účinných a spoľahlivých lodných služieb za hospodárne uspokojivých podmienok uľahčením aktívnej účasti všetkých účastníkov v súlade so zásadou neobmedzeného prístupu k obchodu na komerčnom základe.

Toto ustanovenie sa nebude uplatňovať na Grónsko.

Kapitola 3

Oblasti súvisiace s obchodom

Článok 47

Bežné platby a pohyby kapitálu

1. Bez dopadu na odsek 2:

a) Členské štáty a orgány ZKÚ neuložia obmedzenia na žiadne platby vo voľne prevoditeľnej mene na bežný účet platobnej bilancie medzi rezidentmi spoločenstva a ZKÚ;

b) Pokiaľ ide o transakcie na kapitálový účet platobnej bilancie, členské štáty a orgány ZKÚ neuložia obmedzenia na voľný pohyb kapitálu pre priame investície v spoločnostiach vytvorených v súlade so zákonmi hostiteľského členského štátu, krajiny alebo územia a na zabezpečenie toho aby aktíva vytvorené takouto investíciou a akýkoľvek z toho pochádzajúci zisk môže byť vytvorený a vrátený do vlasti.

2. Spoločenstvo, členské štáty a ZKÚ budú oprávnené aby urobili opatrenia spomenuté mutatis mutandis (s nutnými zmenami v podrobnostiach) v článkoch 57, 58, 59, 60 a 301 zmluvy v súlade s podmienkami v nej stanovenými. Rovnako, tam kde jeden alebo viac ZKÚ alebo jeden alebo viac členských štátov má vážne ťažkosti v súvislosti s platobnej bilancie, alebo sú pod ich hrozbou, orgány ZKÚ, členský štát alebo spoločenstvo môže, v súlade s podmienkami stanovenými v súlade s GATT, GATS a článkom VIII a XIV stanov Dohody Medzinárodného menového fondu, prijať obmedzenia na bežné transakcie ktoré budú mať obmedzené trvanie a nesmú ísť za rámec toho čo je potrebné na nápravu situácie v súvislosti s platobnou bilanciou. Keď sa robia takéto opatrenia, orgány ZKÚ, členský štát alebo spoločenstvo sa bez meškania budú navzájom informovať a predložia si navzájom tak rýchlo ako je to možné harmonogram na odstránenie opatrení ktorých sa to týka.

Článok 48

Súťažné postupy

1. Zavedenie a vykonávanie účinných a správnych súťažných postupov a nariadení má rozhodujúci význam pre zlepšenie a zabezpečenie prostredia priaznivého pre investovanie, a udržateľný industrializačný proces a transparentnosť pokiaľ ide o prístup na trhy.

2. S cieľom zabezpečiť vylúčenie porúch pokiaľ ide o súťaž a s patričným zreteľom na rozdielne úrovne rozvoja a hospodárskych potrieb každého ZKÚ, spoločenstvo a ZKÚ sa podujmú vykonávať miestne, národné alebo oblastné pravidlá a postupy, vrátane kontroly a v súlade s určitými podmienkami, zákazu dohôd medzi podnikateľmi, rozhodnutí prijatými združeniami podnikateľov a zosúladených postupov medzi podnikateľmi ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže. Vyššie uvedený zákaz sa takisto vzťahuje na zneužitie jedným alebo viacerými podnikateľmi s dominantným postavením na území spoločenstva alebo ZKÚ.

Článok 49

Ochrana práv v oblasti duševného vlastníctva

1. Dostatočná a účinná úroveň ochrany práv v oblasti duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, vrátane prostriedkov na presadzovanie takýchto práv, bude zabezpečená v súlade s najvyššími medzinárodnými normami s cieľom zníženia porúch a prekážok v dvojstrannom obchode.

2. Práva v oblasti duševného vlastníctva zahŕňajú autorské práva, vrátane predovšetkým autorských práv na počítačové programy a súvisiace práva, modely verejnej služby, patenty vrátane biotechnologických vynálezov, priemyselných vzorov a modelov, zemepisných označení vrátane označení pôvodu, ochranných známok pre tovary alebo služby, topografií integrovaných obvodov, právnej ochrany databáz a ochrany voči nekalej súťaži ako je spomenuté v článku 10 bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva a ochranu utajených informácií o know-how.

Článok 50

Normalizácia a osvedčovanie

Užšia spolupráca sa bude vykonávať v oblasti normalizácie, osvedčovania a zaistenia kvality na odstránenie nepotrebných technických prekážok a na zníženie rozdielov v týchto oblastiach, ako aj uľahčiť obchod.

Článok 51

Obchod a životné prostredie

Rozvoj medzinárodného obchodu sa bude podporovať takým spôsobom aby sa zabezpečilo trvalé a spoľahlivé riadenie životného prostredia, v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a záväzkami a s patričným ohľadom k príslušným úrovniam rozvoja ZKÚ. Zvláštne potreby a požiadavky ZKÚ sa vezmú do úvahy pri navrhovaní a vykonávaní environmentálnych opatrení.

Majúc na pamäti zásady z Ria, spolupráca bude mať za cieľ zabezpečenie vzájomnej podporovanie obchodu a environmentálnej politiky, najmä prostredníctvom posilnenia kontroly kvality tovarov a služieb súvisiacich so životným prostredím a zlepšenie výrobných metód majúcich dobrý vzťah k životnému prostrediu.

Článok 52

Obchod a pracovné normy

Medzinárodne a štátom uznávané základné pracovné normy musia byť uznávané, najmä sloboda združovania a ochrana práva organizovať sa, uplatnenie práva organizovať sa a kolektívneho vyjednávania, zrušenie nútenej práce, odstránenie najhorších foriem detskej práce, najnižšieho veku na prijatie do zamestnania a nediskriminácia so zreteľom na zamestnanie.

Článok 53

Spotrebiteľská politika a ochrana zdravia spotrebiteľa

Spolupráca bude pokračovať v oblasti spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia spotrebiteľa, majúc patričný ohľad na legislatívu účinnú v ZKÚ a spoločenstve s cieľom zabrániť prekážkam pre obchod.

Článok 54

Zákaz skrytých ochranárskych opatrení

Ustanovenia tejto kapitoly sa nebudú používať ako prostriedky svojvoľnej diskriminácie alebo skrytých obmedzení na obchod.

Kapitola 4

Menové a daňové záležitosti

Článok 55

Klauzula financovania prevodom výnosov z budúcich daní

1. Bez dopadu na ustanovenia článku 56, udeľovanie doložky najvyšších výhod poskytnutej v súlade s ustanoveniami tohoto rozhodnutia sa nebude uplatňovať na daňové výhody ktoré členské štáty alebo o orgány ZKÚ poskytujú alebo môžu poskytovať v budúcnosti na základe dohôd s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu alebo iným daňovým dojednaniam, alebo účinnej domácej fiskálnej legislatíve.

2. Nič v tomto rozhodnutí sa nesmie vykladať tak, aby to bránilo prijatiu alebo vykonávaniu akéhokoľvek opatrenia zameraného na predchádzanie zamedzenia alebo daňový únik v súlade s daňovými ustanoveniami zmlúv o zabránení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, alebo účinnej domácej fiskálnej legislatívy.

3. Nič v tomto rozhodnutí sa nebude vykladať tak aby to bránilo príslušným právomocným orgánom rozlišovať, pri uplatňovaní príslušných ustanovení svojej fiskálnej legislatívy, medzi daňovníkmi ktorí nie sú v rovnakej situácii, najmä pokiaľ ide o ich miesto pobytu, alebo pokiaľ ide o miesto kde je investovaný ich kapitál.

Článok 56

Daňové a colné dojednania pre zmluvy financované spoločenstvom

1. ZKÚ uplatní na zmluvy financované spoločenstvom daňové a colné dojednania ktoré nie sú menej priaznivé ako tie, ktoré sú nimi uplatňované k najzvýhodnenejším štátom alebo medzinárodným rozvojovým organizáciám s ktorými majú vzťahy. Pre účel stanovenia udeľovania doložky najvyšších výhod sa do úvahy budú brať dojednania uplatňované príslušnými orgánmi krajiny alebo územia ktorého sa to týka k iným rozvojovým krajinám.

2. S ohľadom na odsek 1, nasledovné dojednania sa budú vzťahovať na zmluvy financované spoločenstvom:

a) zmluva nebude podliehať v oprávnenej ZKÚ kolkovým alebo registračným poplatkom alebo fiskálnym poplatkom majúcim rovnocenný účinok, či už takéto poplatky existujú alebo sa majú zaviesť v budúcnosti; avšak, takéto zmluvy budú registrované v súlade so zákonmi účinnými v ZKÚ a poplatok zodpovedajúci poskytovanej službe sa za to môže účtovať;

b) zisky a/alebo príjem pochádzajúci z uskutočňovania zmlúv bude zdaniteľný podľa domácich fiskálnych dojednaní ZKÚ ktorých sa to týka, za predpokladu že fyzické alebo právnické osoby ktoré vytvárajú takýto zisk a/alebo príjem majú a trvalé miesto podnikania v tejto ZKÚ, alebo že plnenie zmluvy bude trvať dlhšie ako šesť mesiacov;

c) podniky ktoré musia dovážať zariadenie s cieľom vykonávania pracovných zmlúv budú, ak si tak vyžadujú, prospievať zo systému dočasného vpustenia, tak ako je stanovené legislatívou oprávnenej ZKÚ s ohľadom na toto zariadenie;

d) profesionálne zariadenie potrebné na vykonávanie úloh definovaných v zmluve o službách bude dočasne vpustené do oprávnenej ZKÚ v súlade s legislatívou tejto ZKÚ bez fiskálnych, dovozných poplatkov a ciel a iných poplatkov majúcich rovnocenný účinok tam, kde tieto clá a poplatky netvoria náhradu za poskytnuté služby;

e) dovozy v súlade so zmluvami o dodávke budú vpustené do oprávnenej ZKÚ bez ciel, dovoznej prirážky, daní alebo fiskálnych poplatkov majúcich rovnocenný účinok. Zmluva o dodávkach majúcich pôvod v krajine alebo na území ktorého sa to týka bude uzatvorená na základe cien dodávok pochádzajúcich priamo zo závodu, ku ktorej môžu byť pridané také domáce fiskálne poplatky ktoré môžu byť uplatniteľné na tieto dodávky v krajine alebo na území;

f) palivá, mazivá a uhľovodíkové viazače a, vo všeobecnosti, všetky materiály používané pri vykonávaní pracovných zmlúv sa budú považovať za zakúpené na miestnom trhu a budú podliehať fiskálnym pravidlám účinným v súlade s legislatívou účinnou v oprávnenej ZKÚ;

g) tovar osobnej potreby a úžitkový tovar dovážaný na užívanie fyzickými osobami, inými ako sú tie u ktorých je nábor vykonaný miestne, zapojené do vykonávania úloh formulovaných v zmluve o službách a členovia ich rodín, budú oslobodení od ciel alebo dovozného cla, daní a iných fiskálnych poplatkov majúcich rovnocenný účinok, v rámci obmedzení legislatívy účinnej v oprávnenej ZKÚ.

3. Akákoľvek záležitosť nezahrnutá do odsekov 1 a 2 bude naďalej podliehať legislatíve ZKÚ ktorého sa to týka.

4. Predstavitelia Komisie, okrem personálu najatého v mieste, budú oslobodení od všetkých daní uložených v krajine alebo na území kde sú vyslaní.

Kapitola 5

Odborný výcvik, spôsobilosť pre plány a iné ustanovenia spoločenstva

Článok 57

Odborný výcvik

Jednotlivci zo ZKÚ s občianstvom členského štátu budú spôsobilí na to aby dostali odborný výcvik v spoločenstve na rovnakom základe ako občania príslušného členského štátu kde môžu splniť také podmienky, aké sa od týchto občanov vyžadujú aby boli splnené, vrátane akejkoľvek podmienky pobytu v rámci spoločenstva alebo EHP.

Článok 58

Plány prístupné pre ZKÚ

Jednotlivci zo ZKÚ a v prípadoch kde je to vhodné príslušné verejnoprávne a/alebo súkromné orgány a zariadenia v ZKÚ budú spôsobilé pre plány spoločenstva uvedené v prílohe II F a akékoľvek programy ktoré po nich nasledujú, podliehajúce pravidlám programov a dojednaniam uplatniteľným pre členský štát s ktorým sú spojené.

Komisia môže upraviť tento zoznam na žiadosť ZKÚ alebo členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy.

Článok 59

Korešpondenčné strediská Euro-Info (EICC)

Na žiadosť orgánov ZKÚ a v súlade s postupmi presne stanovenými v časti tri, hlave I, korešpondenčné stredisko Euro-Info, ďalej uvádzané ako "EICC", môže byť etablované v ZKÚ. Čiastočné financovanie môže byť sprístupnené pre hostiteľský systém EICC z pridelenia pomoci dostupnej v súlade s JPD alebo oblastnou spoluprácou.

Úlohy EICC, pomocné programy a služby ktoré sú im sprístupnené, postupy ustanovenia a kritériá na vybranie hostiteľského systému sú vysvetlené v prílohe V.

Článok 60

CRP a CTP

Na žiadosť svojich orgánov, ZKÚ budú spôsobilé pre služby Centra pre rozvoj podniku (CRP) a Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu (CTP) na ktorú sa vzťahuje článok 1 prílohy III k partnerskej dohode AKP/ES.

Akékoľvek náklady vyplývajúce zo služieb poskytnutých CRP alebo CTP v záujme ZKÚ budú financované z fondov ustanovených v prílohe II A.

ČASŤ ŠTYRI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 61

Zmena postavenia

Ak sa ZKÚ stane nezávislým:

a) Dojednania ustanovené v tomto rozhodnutí sa môžu prechodne naďalej používať v tej krajine alebo území v súlade s podmienkami stanovenými Radou;

b) Rada, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie, rozhodne o akýchkoľvek potrebných dojednaniach k tomuto rozhodnutiu, najmä pokiaľ ide o množstvá vymedzené v prílohe II A.

Článok 62

Preskúmanie

Pred 31. decembrom 2007, Rada, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie, ustanoví ustanovenia ktoré sa majú stanoviť pre následné uplatnenie zásady vysvetlenej v článkoch 182 až 186 zmluvy. V tejto súvislosti, Rada prijme najmä akékoľvek potrebné opatrenia v prípadoch kde sa ZKÚ rozhodne v súlade so svojimi vlastnými ústavnými postupmi vstúpiť do zvláštnych preferenčných dojednaní medzi spoločenstvom a rôznymi spoločníkmi v oblasti ku ktorej patrí. Rada v tomto ohľade obzvlášť vezme do úvahy medzinárodné záväzky do ktorých vstúpilo spoločenstvo, jeho členské štáty alebo ZKÚ, vrátane tých v rámci systému WTO (Svetovej organizácie obchodu).

Článok 63

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 2. decembra 2001. Bude sa uplatňovať do 31. decembra 2011.

Článok 64

Uverejnenie

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

V Bruseli 27. novembra 2001

Za Radu

predseda

A. Neyts-uyttebroeck

[1] Ú. v. ES L 263, 19.9.1991, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2001/161/ES (Ú. v. ES L 58, 28.2.2001, s. 21).

[2] PE 228 210, 1.12.1998.

[3] Ešte neuverejnené C5-0070 – 2001/2033 (COS).

[4] Rozhodnutie Rady 97/803/ES z 29. novembra 1997 dopĺňajúce strednodobé rozhodnutie 91/482/EHS o pridružení zámorských krajín a území s Európskym hospodárskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 329, 29.11.1997, s. 50).

[5] Ú. v. ES L 184, 7.7.1999, s. 23.

[6] Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355.

[7] Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 týkajúce sa uzatvorenia Dohovoru o biologickej rozmanitosti (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).

[8] Ú. v. ES L 318, 20.12.1993, s. 18. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2580/2000 (Ú. v. ES L 298, 25.11.2000, s. 5).

[9] Ú. v. ES L 30, 6.2.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 1999/816/ES (Ú. v. ES L 316, 10.12.1999, s. 45).

[10] Rozhodnutie Rady 93/98/EHS z 1. februára 1993 o uzatvorení Dohovoru o kontrole cezhraničných prevozom nebezpečných odpadov a ich likvidácii v mene spoločenstva (Bazilejský dohovor) (Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 1).

[11] Nariadenie Rady (ES) č. 1420/1999 z 29. apríla 1999 ustanovujúce spoločné nariadenia a postupy ktoré sa budú vzťahovať na náklady do určitých krajín ktoré nie sú členmi OECD, určitých druhov odpadu (Ú. v. ES L 166, 1.7.1999, s. 6). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1800/2001 (Ú. v. ES L 244, 14.9.2001, s. 19).

[12] Nariadenie Komisie č. 1547/1999/ES z 12. júla 1999 stanovujúce kontrolné postupy v súlade s nariadením rady (EHS) č. 259/93, ktoré sa budú vzťahovať na náklady určitých druhov odpadu k určitým krajinám, na ktoré sa nevzťahuje konečné rozhodnutie OECD C(92)39 final (Ú. v. ES L 185, 17.7.1999, s. 1). Nariadenie naposledy a zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1800/2001.

[13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zariadeniach na príjem odpadu vytváraného loďami a zvyškov nákladu (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81).

[14] Rozhodnutie Komisie 94/774/ES z 24. novembra 1994 týkajúce sa bežného oznámenia o zásielke na ktoré sa odvoláva nariadenie Rady č. 259/93/EHS o dohľade a kontrole nákladov s odpadom v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 310, 3.12.94, s. 70).

[15] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 993/2001 (Ú. v. ES L 141, 28.5.2001, s. 1).

[16] Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 184.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I A

ZOZNAM KRAJÍN A ÚZEMÍ (ZKÚ) NA KTORÉ SA ODVOLÁVA ČLÁNOK 1

- Grónsko,

- Nová Kaledónia a závislé územia,

- Francúzska Polynézia,

- Francúzsky Sourn a Antarktické územia,

- Wallis a ostrovy Futuna,

- Mayotte,

- St Pierre a Miquelon,

- Aruba,

- Holandské Antily:

- Bonaire,

- Curaçao,

- Saba,

- Svätý Eustatius,

- Svätý Martin (Sint Maarten),

- Anguilla,

- Kaymanské ostrovy,

- Falklandské ostrovy,

- Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy,

- Montserrat,

- Pitcairn,

- Svätá Helena, Ostrov Ascension, Tristan da Cunha,

- Britské antarktické územie,

- Britské územie Indického oceánu,

- Ostrovy Turks a Caicos,

- Britské Panenské ostrovy.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I B

ZOZNAM ZKÚ, KTORÉ SÚ POVAŽOVANÉ ZA NAJMENEJ ROZVINUTÉ, PRE ÚČELY TOHOTO ROZHODNUTIA, NA KTORÉ SA ODVOLÁVA ČLÁNOK 3 ods. 3

- Anguilla,

- Mayotte,

- Montserrat,

- Svätá Helena, Ostrov Ascension, Tristan da Cunha,

- Ostrovy Turks a Caicos,

- Ostrovy Wallis a Futuna,

- St Pierre a Miquelon.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II A

FINANČNÁ POMOC SPOLOČENSTVA: 9. EFR

Článok 1

Rozdelenie medzi rôzne nástroje

1. Pre účely vysvetlené v tomto rozhodnutí, pre päťročné obdobie od 1. marca 2000 do 28. februára 2005, celková suma finančnej pomoci spoločenstva vo výške 175 miliónov EUR v súlade s 9. fondom európskeho rozvoja (FER) stanoveným vnútornou dohodou bude rozdelený nasledovne:

a) 153 miliónov EUR vo forme príspevkov, vrátane:

i) 145 miliónov EUR pre programovateľnú pomoc pre dlhodobý rozvoj, humanitárnu pomoc, mimoriadnu pomoc, pomoc utečencom a dodatočnú pomoc v prípade výkyvov v príjmoch z vývozu. Táto suma sa bude používať najmä na financovanie iniciatív spomenutých v jednotných programových dokumentoch (JPD);

ii) 8 miliónov EUR na pomoc oblastnej spolupráci a začleneniu, vrátane postupy dialógu a partnerstva stanovené v článku 7;

b) 20 miliónov EUR bude rozdelených na financovanie ZKÚ investičného zariadenia spomenutého v prílohe II C.

c) 2 milióny EUR budú rozdelené na výskumné práce alebo opatrenia technickej pomoci na iniciatívu alebo v mene Komisie, obzvlášť pre celkové vyhodnotenie rozhodnutia, ktoré sa má urobiť najneskôr dva roky predtým ako stratí účinnosť.

2. Naviac, celková suma finančnej pomoci v súlade s 9. EFR, plus akékoľvek zostatky prevedené na 9. EFR z predchádzajúcich fondov v súlade s vnútornou dohodou bude zahŕňať obdobie rokov 2000 až 2007. Pred uplynutím 9. EFR, členské štáty posúdia mieru realizovania záväzkov a výplat. Potreba pre nové zdroje na podpora finančnej spolupráce bude stanovená na základe tohoto odhadu a patrične zoberie do úvahy neprisľúbené a nevyplatené zdroje v súlade s 9. EFR.

3. Pred uplynutím 9. EFR, členské štáty stanovia dátum po ktorom fondy 9. EFR nemôžu byť dlhšie prisľúbené.

4. Ak by fondy stanovené v odseku 1 boli vyčerpané predtým ako toto rozhodnutie stratí účinnosť, Rada urobí vhodné opatrenia.

Článok 2

Správa zdrojov

EIB bude spravovať pôžičky poskytnuté zo svojich vlastných zdrojov, ako aj činnosti financované v súlade s investičným vybavením ZKÚ. Všetky alebo finančné zdroje v súlade s týmto rozhodnutím budú spravované Komisiou.

Článok 3

Rozdelenie medzi ZKÚ

1. Suma 145 miliónov EUR spomenutá v článku 1(1)i) bude rozdelená na základe potrieb a plnenia ZKÚ v súlade s nasledovným kritériom:

a) Suma A vo výške 66,1 miliónov EUR bude pridelená tým ZKÚ, ktorých hospodársky rozvoj je najmenej rozvinutý, a to tie ktorých hrubý národný produkt (HNP) na hlavu, podľa dostupných štatistických údajov, neprekračuje 75 % HNP spoločenstva.

b) Suma B vo výške 61 miliónov EUR je pridelená ZKÚ s HNP na hlavu, ktorý neprevyšuje HNP spoločenstva, s cieľom financovania prednostných činností pre sociálny rozvoj a ekologickú ochranu, v rámci systému boja s chudobou.

c) Pridelenie súm A a B bude brať do úvahy obyvateľstvo, úroveň HNP, využitie predchádzajúcich EFR, uznávanie zásad správneho medzinárodného daňového a finančného riadenia, zábrany kvôli charakteristickým zemepisným vlastnostiam, odhadovaná absorpčná kapacita a plynulý prechod s cieľom zabrániť náhlym značným prekážkam pri prideľovaní pre Novú Kaledóniu, Francúzsku Polynéziu a Holandské Antily. Akýkoľvek prídel bude taký že umožní jeho účinné použitie. Malo by sa o ňom rozhodnúť v súlade so zásadou decentralizácie.

2. Problém prípadného prídelu Grónsku bude preverený na základe preskúmania stanoveného v článku 14 protokolu o rybolovných podmienkach pre obdobie 2001 až 2006 [1].

3. Nepridelená rezerva C vo výške 17,9 miliónov EUR je odložená nabok s cieľom:

a) financovať humanitárnu, mimoriadnu a utečeneckú pomoc pre všetky ZKÚ a, ak je to potrebné, dodatočnú pomoc v prípade výkyvov príjmoch z vývozu, v súlade s prílohou II D;

b) dávať nové prídely v súlade s rozvojom potrieb a plnením ZKÚ. Plnenie je hodnotené cieleným a transparentným spôsobom, berúc do úvahy použitie pridelených zdrojov, účinné vykonávanie pokračujúcich procesov, zmiernenie alebo obmedzenie chudoby a prijatými opatreniami udržateľného rozvoja;

c) ak je to vhodné, urobiť potrebné opatrenia, nadväzujúce na preskúmanie na ktoré sa odvoláva odsek 2;

d) maximálna suma vo výške 1 milión EUR je odložená nabok na financovanie dotácií na kapitálovú účasť pre procesy ktoré majú byť financované bankou z jej vlastných zdrojov, v súlade s prílohou II B, alebo v súlade s investičným vybavením ZKÚ.

4. V súlade s vyššie uvedenými odsekmi a bez dopadu na prevod nepoužitých zostatkov z predchádzajúceho EFR, príznačné sumy pridelené v súlade s 9. EFR sú nasledovné:

(v miliónoch EUR) |

ZKÚ | 9. EFR počiatočný príznačný prídel |

A | B | Celkom |

Nová Kaledónia | | 13,75 | 13,75 |

Francúzska Polynézia | | 13,25 | 13,25 |

Wallis a Futuna | 8 | 3,5 | 11,5 |

Mayotte | 9,9 | 5,3 | 15,2 |

St Pierre a Miquelon | 5,6 | 6,8 | 12,4 |

Holandské Antily | 11,7 | 8,3 | 20,0 |

Falklandské ostrovy | | 3 | 3 |

Turks a Caicos | 8,2 | 0,2 | 8,4 |

Anguilla | 7,9 | 0,1 | 8 |

Montserrat | 5,3 | 5,7 | 11,0 |

Svätá Helena a závislé územia (Ascension, Tristan da Cunha) | 7,5 | 1,1 | 8,6 |

Pitcairn | 2 | | 2 |

Celkom | 127,1 miliónov EUR |

Nepridelená rezerva C | 17,9 miliónov EUR |

5. Komisia, nadväzujúc na strednodobé preskúmanie, sa môže rozhodnúť pre odlišný rozdelenie akýchkoľvek nepridelených zostatkov fondov spomenutých v tomto článku. Postupy pre toto preskúmanie a rozhodnutie o akomkoľvek novom rozdelení sú prijaté v súlade s článkom 24 tohoto rozhodnutia.

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 1575/2001 z 25. júna 2001 o uzatvorení štvrtého protokolu stanovujúcom podmienky vzťahujúce sa na rybolov stanovené v Dohode o rybolovných oblastiach medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Grónska na druhej (Ú. v. ES L 209, 2.8.2001, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II B

FINANČNÁ POMOC SPOLOČENSTVA: PÔŽIČKY Z VLASTNÝCH ZDROJOV EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

Článok 1

Suma

Suma do výšky 20 miliónov EUR ako je stanovené v článku 5 vnútornej dohody sa EIB poskytne vo forme pôžičiek z jej vlastných zdrojov v súlade s podmienkami stanovenými jej stanovami a touto prílohou.

Článok 2

Európska investičná banka

1. EIB:

a) prispieva, prostredníctvom zdrojov ktoré spravuje, k hospodárskemu a priemyselnému rozvoju ZKÚ na územnom a oblastnom základe; a na tento účel, financuje ako prioritu výnosné projekty a programy alebo investície zamerané na podporu súkromného sektora vo všetkých hospodárskych odvetviach;

b) nadväzuje vzťahy úzkej spolupráce s bankami národného a oblastného rozvoja a s bankovými a finančnými inštitúciami ZKÚ a spoločenstva;

c) po porade so ZKÚ ktorých sa to týka, upravuje dojednania a postupy pre vykonanie rozvoja finančnej spolupráce, ako je vysvetlené v tomto rozhodnutí, ak je to potrebné, brať do úvahy charakter projektov a programov a konať v súlade s cieľmi tohoto rozhodnutia, v rámci systému postupov stanovených týmito stanovami.

2. Pôžičky z vlastných zdrojov sa EIB poskytujú v súlade s nasledovnými požiadavkami a podmienkami:

a) referenčná úroková sadzba je sadzba používaná EIB pre pôžičku s rovnakými podmienkami pokiaľ ide o menu, obdobie splatnosti v deň podpisu zmluvy alebo na dátum splatnosti;

b) avšak:

i) v zásade, projekty verejného sektora sú spôsobilé pre subvenciu úrokovej sadzby vo výške 3 %;

ii) pre projekty súkromného sektora ktoré vyžadujú reštrukturalizačné činnosti v systéme privatizácie alebo pre projekty so značnými a jasne preukázateľnými sociálnymi alebo ekologickými výhodami, pôžičky môžu byť rozšírené o sumu bonifikácie úrokov a druhu o ktorom sa rozhodne, pokiaľ ide o konkrétny typický znak projektu. Avšak, bonifikácia úrokov nebude vyššia ako 3 %.

Konečná úroková sadzba, v každom prípade, nikdy nebude nižšia ako 50 % spomenutej sadzby.

c) suma bonifikácie úrokov vypočítaná z hľadiska jej hodnoty v čase splatenia pôžičky sa účtuje proti prideleniu úrokovej subvencie stanovenej v prílohe II A, článok 3(3)d) a zaplatenej priamo EIB;

Úrokové subvencie sa môžu kapitalizovať alebo použiť vo forme dotácií na podporovanie technickej pomoci súvisiacej s projektom, najmä vo vzťahu k finančným inštitúciám v ZKÚ.

d) obdobie splatenia pôžičiek vykonané EIB zo svojich vlastných zdrojov je určené na základe hospodárskych a finančných charakteristických znakov projektu, ale nesmie presahovať 25 rokov. Tieto pôžičky obvykle zahŕňajú tolerančné obdobie pevne stanovené odvolávkou na konštrukčné obdobie projektu.

3. V prípade investícií ktoré EIB financuje zo svojich vlastných zdrojov v spoločnostiach verejného sektora sa od dotknutého ZKÚ môžu požadovať zvláštne záruky alebo záväzky súvisiace s projektom.

Článok 3

Podmienky pre prevod cudzej meny

Dotknuté ZKÚ, s ohľadom na činnosti v súlade s týmto rozhodnutím a ohľadne ktorých dalo svoj písomný súhlas:

a) poskytuje oslobodenie od všetkých národných alebo miestnych daní, fiskálnych poplatkov z úroku, provízie a amortizácie splatných pôžičiek v súlade s právom alebo právnymi normami dotknutého ZKÚ;

b) deponuje k dispozícii príjemcov menu potrebnú na zaplatenie úroku, provízie a amortizácie splatných pôžičiek z hľadiska zmlúv týkajúcich sa financovania poskytovaných na vykonávanie projektov a programov na ich území;

c) dá EIB k dispozícii cudziu menu potrebnú na prevod všetkých súm ktoré prijme v národnej mene pri výmennom kurze platnom medzi Eurom alebo inými menami prevodu a národnou menou v deň prevodu. Tieto zahŕňajú všetky formy odmeny, ako napríklad, medzi iným (inter alia), úrok, dividendy, provízie a poplatky, ako aj amortizáciu pôžičiek a výnosy z predaja splatných akcií z hľadiska zmlúv týkajúcich sa financovania poskytovaných na vykonávanie projektov a programov na ich územiach.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II C

FINANČNÁ POMOC SPOLOČENSTVA: INVESTIČNÉ ZARIADENIE ZKÚ

Článok 1

Cieľ

Investičné zariadenie ZKÚ (ďalej uvádzané len ako "zariadenie") je vytvorené na podporu obchodne životaschopných podnikov, prevážne v súkromnom sektore ale aj tých ktoré sú vo verejnom sektore, ktoré podporujú rozvoj súkromného sektora.

Požiadavky a podmienky týkajúce sa financovania vo vzťahu k činnostiam zariadenia a pôžičky z vlastných zdrojov EIB sú také, ako je stanovené v tejto prílohe, prílohe II B a článkoch 29 a 30 vnútorného dojednania. Tieto zdroje môžu byť, buď priamo alebo nepriamo, pridelené spôsobilým podnikom, cez spôsobilé investičné fondy a/alebo finančných sprostredkovateľov.

Článok 2

Zdroje a zariadenia

1. Zdroje zariadenia sa môžu používať okrem iného na:

a) poskytovanie rizikového kapitálu vo forme:

i) majetkovej účasti v podnikoch ZKÚ, vrátane finančných inštitúcií;

ii) pomoc podobnú kapitálu pre podniky ZKÚ, vrátane finančných inštitúcií;

iii) záruky a iné úverové posilnenia ktoré môžu byť používané na pokrytie politických a iných rizík súvisiacich s investovaním, ako pre zahraničných tak aj miestnych investorov alebo veriteľov.

b) poskytovanie bežných pôžičiek.

2. Účasť na čistom majetku je obvykle pre nerozhodujúce menšinové vlastníctvo a platí sa na základe vykonania dotknutého projektu.

3. Kvázi-kapitálová pomoc môže pozostávať z preddavkov akcionárov, zmeniteľných obligácií, podmienených, podriadených pôžičiek a pôžičiek s účasťou na zisku alebo akejkoľvek alebo podobnej formy pomoci. Takáto pomoc môže pozostávať najmä z:

a) podmienených pôžičiek, splácania úroku a úmoru a/alebo ktorých trvanie je spojené so splnením určitých podmienok, pokiaľ ide o vykonávanie projektu; v zvláštnom prípade podmienených pôžičiek na predinvestičné analýzy alebo inú technickú pomoc súvisiacu s projektom, je možné upustiť od splácania úroku a úmoru ak sa investícia nevykoná;

b) pôžičky s účasťou na zisku, splácanie úroku a úmoru a/alebo ktorých trvanie je spojené s finančným výnosom projektu;

c) podriadené pôžičky, ktoré sú splatené len po zaplatení iných nárokov.

4. Odmena za každú činnosť sa vymedzí keď sa pôžička poskytne.

Avšak:

a) v prípade podmienených pôžičiek alebo pôžičiek s účasťou na zisku, odmena obvykle zahŕňa pevnú úrokovú sadzbu, ktorá nie je vyššia ako 3 % a premenlivú zložku súvisiacu s plnením projektu;

b) v prípade podriadených pôžičiek, úroková sadzba súvisí s trhom.

5. Záruky sú ohodnotené tak, aby odrážali poistené riziká a zvláštne typické znaky činnosti.

6. Úroková sadzba bežných pôžičiek zahŕňa referenčnú sadzbu používanú EIB pre porovnateľné pôžičky s rovnakými požiadavkami a podmienkami ako na tolerančné obdobie a obdobie splatnosti a ziskovú prirážku stanovenú EIB.

7. Bežné pôžičky môžu byť rozšírené pri znížených požiadavkách a podmienkach v nasledovných prípadoch:

a) pre projekty infraštruktúry v najmenej rozvinutých ZKÚ ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi pre rozvoj súkromného sektora. V takých prípadoch, bude úroková sadzba pôžičky znížená o 3 %;

b) pre projekty ktoré zahŕňajú reštrukturalizačné činnosti v systéme privatizácie alebo pre projekty so značnými a zreteľne preukázateľnými sociálnymi alebo ekologickými prínosmi. V takých prípadoch môžu byť pôžičky zväčšené o bonifikáciu úrokov, o výške a forme ktorej sa rozhodne s ohľadom na zvláštne typické znaky projektu. Avšak, bonifikácia úrokov nie je vyššia ako 3 %.

Konečná úroková sadzba, ale v každom prípade, nikdy nie je nižšia ako 50 % referenčnej sadzby.

8. Zariadenie dá k dispozícii fondy ktoré majú byť poskytnuté na tieto koncesované účely a ktoré neprevyšujú 5 % celkovej sumy ktorú zariadenie a EIB pridelili na investičné financovanie zo svojich vlastných zdrojov.

9. Úrokové subvencie môžu byť kapitalizované alebo môžu byť použité vo forme dotácií na podporu technickej pomoci súvisiacej s projektom, najmä pre finančné inštitúcie v ZKÚ.

Článok 3

Činnosti zariadenia

1. Zariadenie pôsobí vo všetkých hospodárskych odvetviach a podporovať investovanie súkromných a komerčne riadených právnických osôb verejného sektora, vrátane hospodárskej a technologickej infraštruktúry vytvárajúcej výnosy, ktorá je rozhodujúca pre súkromný sektor. Zariadenie sa:

a) riadi ako revolvingový fond a snaží sa o to, aby bolo finančne obhájiteľné. Jeho činnosti sú založené na požiadavkách a podmienkach súvisiacich s trhom a zabraňujú vytváraniu porúch na miestnych trhoch a odstraňovaniu súkromných zdrojov financovania;

b) usiluje o to aby malo katalytický účinok, podporovaním mobilizácie dlhodobých miestnych zdrojov a priťahovaním zahraničných súkromných investorov a veriteľov k projektom v ZKÚ.

2. Po uplynutí platnosti tohoto rozhodnutia a za neprítomnosti zvláštneho rozhodnutia Rady sa kumulatívne čisté opätovné toky smerom k zariadeniu prenášajú k ďalšiemu finančnému nástroju ZKÚ.

Článok 4

Podmienky pre riziko vyplývajúce zo zahraničného výmenného kurzu

S cieľom minimalizovania účinkov kolísania výmenného kurzu sa s problémami rizika výmenného kurzu zaobchádza nasledovným spôsobom:

a) ako všeobecné pravidlo platí, že v prípade účasti na čistom majetku, navrhnutej na posilnenie vlastných fondov podniku, znáša riziko z dôvodu výmenného kurzu zariadenie;

b) ako všeobecné pravidlo platí, že v prípade rizikového financovania kapitálu pre malé a stredné podniky (SMP) sa na riziku z dôvodu výmenného kurzu podieľa spoločenstvo na jednej strane a iné zúčastnené strany na druhej strane. Priemerne sa na riziku z dôvodu zahraničného výmenného kurzu podieľajú rovnako;

c) v prípadoch kde je to uskutočniteľné a vhodné, najmä v krajinách charakterizovaných makroekonomickou a finančnou stabilitou, zariadenie sa bude snažiť rozšíriť pôžičky v miestnych menách ZKÚ, čiže preberajúc devízové riziko.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II D

FINANČNÁ POMOC SPOLOČENSTVA: DODATOČNÁ POMOC V PRÍPADE KRÁTKODOBÝCH VÝKYVOV V PRÍJMOCH Z VÝVOZU

Článok 1

Zásady

1. Miera závislosti hospodárstva ZKÚ na vývoze tovaru a najmä na poľnohospodárskych a banských výrobkoch je kritériom pre určenie stanovenia dlhodobého rozvoja.

2. S cieľom zmiernenia nepriaznivých účinkov nerovnováhy výnosov z vývozu a ochrany rozvoja programu ohrozeného znížením výnosov, môže byť dodatočná finančná pomoc mobilizovaná z programovateľných zdrojov pre dlhodobý rozvoj krajiny na základe článkov 2 a 3.

Článok 2

Kritérium spôsobilosti

1. Spôsobilosť pre dodatočné zdroje sa stanoví:

- 10 %, alebo 2 % v prípade najmenej rozvinutých krajín, strata príjmov z vývozu tovaru porovnávaného s aritmetickým priemerom príjmov v prvých troch rokoch, prvých štyroch rokov predchádzajúcich roku uplatnenia;

alebo

- 10 %, alebo 2 % v prípade najmenej rozvinutých krajín, strata príjmov z vývozu, z celkovej sumy poľnohospodárskych alebo nerastných produktov porovnanej s aritmetickým priemerom príjmov v prvých troch rokoch, prvých štyroch rokov predchádzajúcich roku uplatnenia pre krajiny kde príjmy z vývozu poľnohospodárskych alebo nerastných produktov predstavujú viac ako 40 % celkových príjmov z vývozov tovaru.

2. Oprávnenie na dodatočnú pomoc sa obmedzí na štyri následné roky.

3. Dodatočné zdroje sa odrazia vo verejných účtoch dotknutej krajiny. Využívajú sa v súlade s vykonaním ustanovení ktoré budú stanovené v súlade s článkom 23 tohoto rozhodnutia. Na základe dohody obidvoch strán, sa zdroje môžu používať na financovanie programov zahrnutých do národného rozpočtu. Avšak aj pre zvláštne odvetvia sa časť dodatočných zdrojov môže dať nabok.

Článok 3

Preddavky

Systém pre pridelenie dodatočných zdrojov poskytuje preddavky na krytie akýchkoľvek oneskorení pri získavaní konsolidovanej obchodnej štatistiky a zabezpečovať aby zdroje ktorých sa to týka mohli byť zahrnuté do rozpočtu roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola žiadosť podaná. Preddavky sa mobilizujú na základe predbežnej štatistiky vývozu pripravenej orgánmi ZKÚ a predkladanej Komisii v predstihu pred oficiálnou záverečnou konsolidovanou štatistikou. Maximálny preddavok je 80 % odhadovanej sumy dodatočných zdrojov pre požadovaný rok. Takto mobilizované sumy sú upravené spoločným dojednaním medzi Komisiou a orgánmi ZKÚ na základe definitívnej konsolidovanej štatistiky vývozu a definitívneho údaja o štátnom schodku.

Článok 4

Kontrola

Ustanovenia v tejto prílohe podliehajú preskúmaniu najneskôr po dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti vykonania ustanovení na ktoré sa vzťahuje článok 23 tohoto rozhodnutia a následne na žiadosť Komisie, členského štátu alebo ZKÚ.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II E

FINANČNÁ POMOC SPOLOČENSTVA: ROZPOČTOVÁ POMOC PRE ROZVOJOVÉ KRAJINY

Bez dopadu na budúce zmeny rozpočtových ustanovení, ZKÚ prospievajú z nasledovných rozpočtových kapitol plánovaných pre rozvojové krajiny v rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie. Až na prípady keď je to explicitne vylúčené, môže mať ZKÚ prospech z bežných rozpočtových fondov poskytovaných rozvojovým krajinám.

1. Potravinová a humanitárna pomoc (Hlava B7-2 1)

- Rozhodnutie Rady 1999/576/ES z 29. júna 1999 o podpísaní a oznámení dočasného uplatnenia dohovoru o potravinovej pomoci z roku 1999 v mene Európskeho spoločenstva [1].

- Rozhodnutie Rady 2000/421/ES z 13. júna 2000, o uzatvorení dohovoru o potravinovej pomoci z roku 1999 [2] v mene Európskeho spoločenstva.

- Nariadenie Rady (ES) č. 1292/96 z 27. júna 1996 o politike potravinovej pomoci a riadení potravinovej pomoci a zvláštnych činnostiach na podporu potravinovej bezpečnosti [3].

- Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 týkajúce sa humanitárnej pomoci [4].

2. Opatrenia spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií (MVO) (kapitola B7.60)

- Rozhodnutie európskeho parlamentu zo 14. mája 1992 o úlohe mimovládnych organizácií pri rozvoji spolupráce [5].

- Nariadenie Rady (ES) č. 1658/98 zo 17. júla 1998 o spolufinancovaní činností s európskymi mimovládnymi rozvojovými organizáciami (MVO) v oblastiach o ktoré majú rozvojové krajiny záujem [6].

3. Výcvik a podporovanie uvedomovania si otázok súvisiacich s rozvojom (kapitola B7.61)

- Nariadenie Rady (ES) č. 2836/98 z 22. decembra 1998 o začlenení otázok týkajúcich sa pohlavia do rozvojovej spolupráce [7].

4. Životné prostredie (kapitola B7.62)

- Nariadenie (ES) č. 2493/2000 európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000 o opatreniach na podporu úplného začlenenia ekologického stránky do rozvojového procesu rozvojových krajín [8].

- Nariadenie (ES) č. 2494/2000 európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000 o opatreniach na podporu starostlivosti o zachovanie a trvalé spravovanie tropických lesov a ostatných lesov v rozvojových krajinách [9].

5. Zdravie a boj proti drogám, obyvateľstvo a demografia v rozvojových krajinách (kapitola B7.63)

- Nariadenie Rady (ES) č. 2046/97 z 13. októbra 1997 o spolupráci sever-juh v boji proti drogám a závislosti na drogách [10].

- Nariadenie Rady (ES) č. 550/97 z 24. marca 1997 o činnostiach súvisiacich s HIV/AIDS – v rozvojových krajinách [11].

6. Projekty zvláštnej pomoci v rozvojovej oblasti (kapitola B7.64)

- Nariadenie Rady (ES) č. 2258/96 z 22. novembra 1996 o modernizačných a rekonštrukčných činnostiach v rozvojových krajinách [12].

- Nariadenie Rady (ES) č. 1659/98 zo 17. júla 1998 o decentralizovanej spolupráci [13].

7. Boj so sexuálnou turistikou v tretích krajinách (kapitola B7626)

- Vykonávanie činností ktoré sú predvídané v súlade s bojom s detskou sexuálnou turistikou pokračuje na základe oznámenia Komisie z 26. mája 1999 a záverov Rady z 21. decembra 1999.

[1] Ú. v. ES L 222, 24.8.1999, s. 38.

[2] Ú. v. ES L 163, 4.7.2000, s. 37.

[3] Ú. v. ES L 166, 5.7.1996, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.

[5] Ú. v. ES C 150, 15.6.1992, s. 273.

[6] Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1726/2001 (Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 10).

[7] Ú. v. ES L 354, 30.12.1998, s. 5.

[8] Ú. v. ES L 288, 15.11.2000, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 288, 15.11.2000, s. 6.

[10] Ú. v. ES L 287, 21.10.1997, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 85, 27.3.1997, s. 1.

[12] Ú. v. ES L 306, 28.11.1996, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 6.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II F

INÁ POMOC SPOLOČENSTVA: ÚČASŤ NA PROGRAMOCH SPOLOČENSTVA

Nasledovné programy a akékoľvek programy ktoré po nich nasledujú, sa vzťahujú na občanov ZKÚ v rámci systému kvóty pre členský štát s ktorým je dotknuté ZKÚ spojené:

1. Programy vzdelávania a výcviku:

a) Leonardo da Vinci, druhá etapa akčného programu odborného výcviku spoločenstva, pripravená rozhodnutím Rady 1999/382/ES z 26. apríla 1999 [1],

b) Podpora európskych ciest pre výcvik spojený s prácou, vrátane učenia, predložená rozhodnutím Rady z roku 1999/51/ES z 21. decembra 1998 [2],

c) Socrates, druhá etapa akčného programu spoločenstva v oblasti vzdelávania, pripravená rozhodnutím 253/2000/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. januára 2000 [3],

d) Akčný program spoločenstva "Youth", zriadený rozhodnutím 1031/2000/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. apríla 2000 [4].

2. Programy na podporu podnikania:

a) Viacročný program pre podnik a podnikanie (2001-2005), pripravený rozhodnutím Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 [5],

b) Artisanat, stanovený v programe spomenutom v písm. a),

c) Euromanagement, stanovený v programe spomenutom v a),

d) Počiatočný kapitál, podľa tretieho viacročného programu pre SMP, pripraveného rozhodnutím Rady 97/15/ES z 9. decembra 1996 [6].

3. Výskumné, rozvojové a inovačné programy 5. systémového programu:

3.1. Tematické programy:

a) Zvláštny program pre výskum, technologický rozvoj a preukázanie na kvalite života a riadení životných zdrojov (1998 až 2002) [7],

b) Zvláštny program pre výskum, technologický rozvoj a preukázanie na informačnom spoločenstve ktoré je pre užívateľov priaznivé (1998 až 2002) [8],

c) Zvláštny program pre výskum, technologický rozvoj a preukázanie na súťaživom a udržateľnom raste (1998 až 2002) [9],

d) Zvláštny program pre výskum, technologický rozvoj a preukázanie na energii, životnom prostredí a udržateľnom rozvoji (1998 do 2002), pripravený rozhodnutím Rady 1999/171/ES z 25. januára 1999 [10].

3.2. Horizontálne programy:

a) Zvláštny program o schválení medzinárodnej úlohy výskumu spoločenstva (1998-2002) [11].

b) Zvláštny program pre výskum, rozvoj a preukázanie na podpore inovácie a podpore účasti SMP (1998-2002) [12].

c) Zvláštny program pre výskum, technologický rozvoj a preukázanie na zlepšení schopnosti ľudského bádania a socio-ekonomickej vedomostnej základni (1998-2002) [13].

4. Kultúrne a audiovizuálne programy:

a) Program na podporu rozvoja, rozdelenie a podporovanie európskych audiovizuálnych prác (Rozvoj – Media Plus, rozdelenie a podporovanie) pre obdobie 2001-2005, pripravený rozhodnutím Rady 2000/821/ES z 20. decembra 2000.

b) Kultúra 2000 (2000-2004), pripravený rozhodnutím 508/2000/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 14. februára 2000 [14].

5. Japonský program HRTP (výcvikový program týkajúci sa ľudských zdrojov v Japonsku) a aktuálnych úloh, pripravený rozhodnutím Rady 92/278/EHS z 18. mája 1992 [15].

[1] Ú. v. ES L 146, 11.6.1999, s. 33.

[2] Ú. v. ES L 17, 22.1.1999, s. 45.

[3] Ú. v. ES L 28, 3.2.2000, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 117, 18.5.2000, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84.

[6] Ú. v. ES L 6, 10.1.1997, s. 25.

[7] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 20.

[9] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 40.

[10] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 58.

[11] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 78.

[12] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 91.

[13] Ú. v. ES L 64, 12.3.1999, s. 105.

[14] Ú. v. ES L 63, 10.3.2000, s. 1.

[15] Ú. v. ES L 144, 26.5.1992, s. 19.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

TÝKAJÚCA SA VYMEDZENIA POJMU VÝROBKY S PÔVODOM "A METÓD ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE"

REGISTER

HLAVA I

- článok 1

HLAVA II

- článok 2

- článok 3

- článok 4

- článok 5

- článok 6

- článok 7

- článok 8

- článok 9

- článok 10

HLAVA III

- článok 11

- článok 12

- článok 13

HLAVA IV

- článok 14

- článok 15

- článok 16

- článok 17

- článok 18

- článok 19

- článok 20

- článok 21

- článok 22

- článok 23

- článok 24

- článok 25

- článok 26

- článok 27

- článok 28

- článok 29

- článok 30

HLAVA V

- článok 31

- článok 32

- článok 33

- článok 34

- článok 35

- článok 36

- článok 37

HLAVA VI

- článok 38

HLAVA VII

- článok 39

- článok 40

- článok 41

- článok 42

– Dodatok 1

– Dodatok 2

– Dodatok 3

– Dodatok 4

– Dodatok 5A

– Dodatok 5B

– Dodatok 6

– Dodatok 7

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Definície

Pre účely tohoto dodatku:

a) "výroba" označuje akýkoľvek druh opracovania alebo spracovania vrátane kompletovania alebo zvláštnych činností;

b) "materiál" označuje akúkoľvek zložku, surovinový materiál, komponent alebo súčasť, atď., používanú pri výrobe výrobku;

c) "výrobok" označuje vyrobený výrobok, aj keď je plánovaný na neskoršie použitie v ďalšej výrobnej činnosti;

d) "tovar" označuje materiály ako aj výrobky;

e) "colná hodnota" označuje hodnotu tak, ako je určená v súlade s dohodou z roku 1994 o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (Dohoda WTO o colnom ohodnotení);

f) "cena priamo zo závodu" označuje cenu zaplatenú za výrobok priamo zo závodu výrobcovi, v ktorého podniku sa vykonáva posledné opracovanie alebo spracovanie, za predpokladu že cena zahŕňa hodnotu všetkých použitých materiálov, bez akýchkoľvek vnútroštátnych daní ktoré sú, alebo môžu byť vyrovnané keď sa získaný výrobok vyváža;

g) "hodnota materiálov" označuje colnú hodnotu použitých materiálov bez pôvodu v čase dovozu, alebo, ak nie je známa a nemôže byť zistená, prvú zistiteľnú cenu zaplatenú za materiály na dotknutom území;

h) "hodnota materiálov s pôvodom" označuje hodnotu takých materiálov ktoré sú vymedzené v pododseku g) používanú s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach (mutatis mutandis);

i) "pridaná hodnota" sa rozumie cena priamo zo závodu bez colnej hodnoty materiálov tretej krajiny dovážaných do spoločenstva, štátov AKP alebo ZKÚ;

j) "kapitoly" a "položky" označujú kapitoly a položky (štvormiestne číselné znaky) používané v nomenklatúre, ktorá tvorí popis harmonizovanej komodity a kódovací systém, spomenutý v tejto prílohe ako "harmonizovaný systém" alebo "HS";

k) "klasifikovaný" sa vzťahuje na klasifikáciu výrobku alebo materiálu pod konkrétnou položkou;

l) "zásielka" označuje výrobky ktoré sú buď súčasne zasielané od jedného vývozcu jednému príjemcovi alebo zahrnuté v samostatnom prepravnom doklade, ktorý zahŕňa ich prepravu od vývozcu k príjemcovi, alebo v neprítomnosti takéhoto dokladu, samostatnou faktúrou;

m) "územia" zahŕňajú pobrežné vody.

HLAVA II

VYMEDZENIE POJMU "VÝROBKY S PÔVODOM"

Článok 2

Všeobecné požiadavky

1. Pre účel vykonania ustanovení rozhodnutia o obchodnej spolupráci, sa nasledovné výrobky považujú za výrobky s pôvodom v ZKÚ:

a) výrobky úplne získané v ZKÚ v zmysle článku 3 tejto prílohy;

b) výrobky získané v ZKÚ, zahŕňajúce materiály ktoré tam neboli úplne získané, za predpokladu že sa takéto materiály podrobili dostatočnému opracovaniu alebo spracovaniu v ZKÚ, v zmysle článku 4 tohoto dodatku.

2. Pre účel vykonania odseku 1, územia ZKÚ sa považujú za jedno územie.

3. Výrobky s pôvodom, vytvorené z materiálov úplne získaných, alebo také ktoré sú dostatočne opracované alebo spracované v dvoch alebo viacerých ZKÚ sa považujú za výrobky s pôvodom v tom ZKÚ, kde sa uskutočnilo posledné opracovanie alebo spracovanie, za predpokladu že toto opracovanie alebo spracovanie ide nad rámec toho, na ktoré sa vzťahuje článok 5 tejto prílohy.

Článok 3

Úplne získané výrobky

1. Nasledovné produkty sa považujú za také, ktoré sú úplne získané v ZKÚ, spoločenstve alebo v štátoch AKP:

a) nerastné produkty ťažené z ich pôdy alebo z ich morského dna;

b) rastlinné produkty ktoré sú tam pozberané;

c) živé zvieratá, ktoré sa tam narodili a vychovali;

d) výrobky zo živých zvierat, ktoré sa tam vychovali;

e) výrobky získané lovom alebo rybolovom, ktorý sa tam vykonáva;

f) produkty námorného rybolovu a ostatné výrobky získané z mora mimo pobrežných vôd ich plavidlami;

g) výrobky vyrobené na palube ich rybárskych spracovateľských lodí, výlučne z produktov spomenutých v pododseku f);

h) použité artikle, ktoré sú tam pozberané, vhodné len pre opätovné získanie surovinových materiálov, vrátane použitých pneumatík vhodných len na protektorovanie alebo na použitie ako odpad;

i) odpad a šrot vyplývajúci z výrobných činností, ktoré sa tam vykonávajú;

j) výrobky ťažené z morskej pôdy alebo pôdneho podložia nachádzajúceho sa mimo teritoriálnych vôd za predpokladu že majú výhradné práva spracovať túto pôdu alebo pôdne podložie;

k) tovar ktorý je tam vyrobený výlučne z produktov vymedzených v pododsekoch a) až j).

2. Výrazy "ich plavidlá" a "ich rybárske spracovateľské lode" v odseku 1 písm. f) a g) sa vzťahujú len na plavidlá a rybárske spracovateľské lode:

a) ktoré sú registrované alebo zaznamenané v ZKÚ, v členskom štáte alebo v štáte AKP;

b) ktoré sa plavia pod vlajkou ZKÚ, členského štátu ES alebo štátu AKP;

c) ktoré aspoň do výšky 50 percent vlastnia občania ZKÚ, členského štátu alebo AKP, alebo spoločnosť ktorá má svoje vedenie v ZKÚ alebo jednom z týchto štátov, ktorých predseda správnej rady alebo dozornej rady a väčšina členov takýchto rád sú občanmi ZKÚ, členského štátu, alebo AKP a ktorých, okrem toho, v prípade verejných obchodných spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným, aspoň polovica základného majetku patrí členským štátom alebo štátom AKP alebo verejnoprávnym orgánom alebo občanom vyššie uvedených štátov alebo ZKÚ;

d) ktorých aspoň 50 % posádky, vrátane kapitána a dôstojníkov sú občania ZKÚ, členského štátu alebo AKP.

3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2, v prípadoch kde ZKÚ ponúkne spoločenstvu príležitosť prerokovať dohovor o rybolove a spoločenstvo neprijme túto ponuku, dotknuté ZKÚ môže dať do nájmu alebo prenájmu plavidlá tretej krajiny, aby sa zaoberali rybolovnými činnosťami vo svojej výlučnej hospodárskej zóne a žiadať, aby s takýmito plavidlami nakladali ako so "svojimi plavidlami" za nasledovných podmienok:

- že ZKÚ ponúklo spoločenstvu príležitosť prejednať dohovor o rybolove a spoločenstvo túto ponuku neprijalo;

- že aspoň 50 % posádky, vrátane kapitána a dôstojníkov sú občania ZKÚ, členského štátu, alebo AKP;

- že Komisia schválila dohovor o nájme alebo prenájme, pretože poskytuje dostatočné príležitosti pre zlepšovanie možnosti dotknutého ZKÚ loviť ryby na svoju vlastnú zodpovednosť a najmä preto, že deleguje na dotknuté ZKÚ zodpovednosť za námorné a obchodné riadenie plavidla daného k jeho dispozícii počas významného časového obdobia.

Článok 4

Dostatočne opracované alebo spracované výrobky

1. Pre účely tejto prílohy, výrobky ktoré nie sú úplne získané, sú považované za dostatočne opracované alebo spracované v ZKÚ, spoločenstve alebo v štátoch AKP, keď sú splnené podmienky vysvetlené v zozname, v dodatku 2.

Vyššie spomenuté podmienky uvádzajú pre všetky výrobky zahrnuté v tomto rozhodnutí, opracovanie alebo spracovanie ktoré sa musí vykonať na materiáloch bez pôvodu, používaných pri výrobe a uplatňovať len vo vzťahu k takýmto materiálom. Z toho teda vyplýva, že ak sa výrobok ktorý získal štatút pôvodu splnením podmienok vysvetlených v zozname, používa pri výrobe ďalšieho výrobku, podmienky platné pre výrobok v ktorom je obsiahnutý sa naň nevzťahujú a nebude sa prihliadať na materiály bez pôvodu, ktoré prípadne mohli byť použité pri jeho výrobe.

2. Bez ohľadu na odsek 1, materiály bez pôvodu, ktoré by sa v súlade s podmienkami vysvetlenými v zozname, nemali používať pri výrobe daného výrobku sa môžu napriek tomu používať, za predpokladu že:

a) ich celková hodnota nepresahuje 15 percent ceny výrobku priamo zo závodu;

b) ktorékoľvek z percent uvedených v zozname pre najvyššiu možnú hodnotu materiálov bez pôvodu sa uplatnením tohoto odseku neprekročí.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú s výnimkou ustanovení v článku 5.

Článok 5

Činnosti nedostatočného opracovania alebo spracovania

1. Bez dopadu na odsek 2, nasledovné činnosti sa považujú za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie na udelenie štatútu pôvodu výrobkov, či už sú alebo nie sú splnené podmienky uvedené v článku 4:

a) skladovacie činnosti na zabezpečenie toho aby výrobky zostali v dobrom stave počas prepravy a uskladnenia;

b) zbavenie sa a zhromažďovanie zásielok;

c) pranie, čistenie; odstránenie prachu, kysličníku, oleja, farby alebo iných povlakov;

d) žehlenie alebo manglovanie textílií;

e) jednoduché maliarske a leštiace činnosti;

f) lúpanie, čiastočné alebo úplné mletie, leštenie a glazovanie obilnín a ryže;

g) činnosti spojené s farbením cukru alebo tvorbou kociek cukru; čiastočné alebo úplné mletie cukru;

h) lúpanie, vykôstkovanie a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny;

i) orezávanie, jednoduché mletie alebo jednoduché krájanie;

j) preosievanie, presvecovanie, triedenie, triedenie, klasifikovanie, porovnávanie; (vrátane utvárania skupín artiklov);

k) jednoduché ukladanie do fliaš, konzerv, fliaš s úzkym hrdlom, vreciek, obalov, krabíc, upevňovanie na kartóny alebo lepenky a všetky ďalšie jednoduché baliarenské činnosti;

l) prilepenie alebo natlačenie značiek, etikiet, emblémov a iných podobných rozoznávacích symbolov na výrobkoch alebo ich balení;

m) jednoduché miešanie výrobkov, či už sú alebo nie sú odlišných druhov, kde jedna alebo viac zložiek zmesí nespĺňa podmienky uložené v tejto prílohe, s cieľom umožniť im aby boli považované za výrobky s pôvodom v ZKÚ, v spoločenstve alebo v štáte AKP;

n) jednoduchá montáž častí artiklov s cieľom vytvoriť a dokončený artikel alebo demontáž výrobkov na časti;

o) kombinácia dvoch alebo viacerých činností vymedzená v pododsekoch a) až n);

p) porážka zvierat.

2. Všetky činnosti vykonávané buď v ZKÚ, spoločenstve alebo štátoch AKP na danom výrobku sú posudzované spolu, pri určovaní toho, či sa opracovanie alebo spracovanie, ktoré tento výrobok podstúpi má považovať za nedostatočné v zmysle odseku 1.

Článok 6

Kumulácia pôvodu

1. Materiály s pôvodom v spoločenstve alebo v štátoch AKP sa považujú za materiály s pôvodom v ZKÚ keď sú začlenené do výrobku, ktorý sa tam získa. Nie je potrebné aby takéto materiály podstúpili dostatočné opracovanie alebo spracovanie, za predpokladu že podstúpili opracovanie alebo spracovanie zachádzajúce nad rámec toho na ktoré sa vzťahuje článok 5.

2. Opracovanie a spracovanie vykonané v spoločenstve alebo v štátoch AKP sa považuje za vykonané v ZKÚ, v prípadoch keď materiály podstúpia následné opracovanie alebo spracovanie v ZKÚ.

3. Výrobky ktoré získali štatút pôvodu na základe odseku 2 sa naďalej považujú za výrobky s pôvodom v ZKÚ jedine vtedy, keď sa opracovanie alebo spracovanie vykonané v ZKÚ vykoná nad rámec toho, na ktoré sa vzťahuje článok 5.

4. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na výrobky spadajúce v rámci kapitol 1 až 24 harmonizovaného systému, ak použité materiály majú pôvod v spoločenstve a sú pokryté systémom vývoznej náhrady pre poľnohospodárske výrobky, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o tom že sa nezaplatila žiadna vývozná náhrada za použité materiály.

Pokiaľ ide o výrobky spadajúce pod kapitolu 17 HS a colné položky HS 18061030 a 18061090, kumulácia pôvodu AKP/ES-ZKÚ sa povolí len od 1. februára 2002 v rámci ročného množstva 28000 ton do 31. decembra 2007. Takéto ročné množstvo sa postupne zníži a nakoniec postupne vyradí, nasledovne:

21000 ton 1. januára 2008;

14000 ton 1. januára 2009;

7000 ton 1. januára 2010;

nula ton 1. januára 2011.

Takéto ročné množstvá sa nesmú prenášať z jedného roka do ďalšieho.

Pre účel vykonania pravidla o kumulácii pôvodu sa vytváranie hrudiek alebo kociek cukru a mletie cukru považuje za dostatočné na udelenie štatútu pôvodu v ZKÚ.

Komisia prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

5. Pokiaľ ide o výrobky spadajúce pod číselný znak HS 1006 a bez dopadu na možné prírastky na ktoré sa odvolávajú pododseky 4 a 5, kumulácia pôvodu AKP-ZKÚ je povolená len od 1. februára 2002, v rámci celkového ročného množstva 160000 ton vyjadreného ako ekvivalent lúpanej ryže, ktorý zahŕňa colnú kvótu pre ryžu s pôvodom v štátoch AKP stanovenú v spoločenskej zmluve AKP-ES.

Počiatočné vydanie dovozných licencií pre množstvo 35000 ton vyjadrené ako ekvivalent lúpanej ryže sa pre ZKÚ urobí každý rok, a v rámci tohto množstva sa vydajú dovozné licencie pre najmenej rozvinuté ZKÚ uvedené v prílohe IB na množstvo 10000 ton, vyjadrené ako ekvivalent lúpanej ryže. Všetky ostatné dovozné licencie sa vydajú pre Holandské Antily a Arubu. Dovozy ZKÚ môžu dosiahnuť úroveň 160000 ton, na ktorú sa odvoláva prvý pododsek, vrátane vyššie uvedených 35000 ton, bez dopadu na akékoľvek prírastky spomenuté v pododsekoch 4 a 5, do tej miery, keďže štáty AKP v skutočnosti nepoužívajú svoje priame vývozné možnosti podľa kvóty spomenutej v prvom pododseku.

Vydanie dovozných licencií sa rozloží v priebehu roka do sledu období stanovených na zabezpečenie vyváženého riadenia trhu.

V súlade s postupom stanoveným v článku 22 nariadenia (ES) č. 3072/95, Komisia môže zvýšiť množstvo spomenuté v prvom pododseku o maximum 20000 ton vyjadrené ako ekvivalent lúpanej ryže ak, počas apríla a keď už má dostatočne jasný prehľad o bežnom obchodnom roku spoločenstva zistí, že takéto zvýšenie nenaruší trh spoločenstva.

Ak Komisia zistí od 1. augusta, že existuje preukázané riziko nedostatku ryže Indica na trhu spoločenstva, môže, cestou vyňatia spod pododsekov 1 až 4 a v súlade s platnými postupmi riadenia, zvýšiť vyššie uvedené množstvá.

Pre účely vykonania tohoto odseku a bez ohľadu na článok 5(1)f), činnosti úplného mletia alebo čiastočného mletia sa považujú za dostatočné na udelenie štatútu výrobkov s pôvodom v ZKÚ.

Komisia prijme potrebné vykonávacie opatrenia rovnakým postupom.

Množstvá vysvetlené v tomto odseku sa nemôžu prenášať z jedného roka do ďalšieho.

Článok 7

Jednotka spôsobilosti

1. Jednotka spôsobilosti pre uplatnenie ustanovení tohoto dodatku je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri určovaní klasifikácie, používajúc pritom nomenklatúru harmonizovaného systému.

Vyplýva preto že:

a) keď je výrobok vytvorený zo skupiny alebo montážou artiklov klasifikovaný v súlade s podmienkami harmonizovaného systému v samostatnej položke, celok utvára jednotku spôsobilosti;

b) keď sa zásielka skladá z množstva identických výrobkov klasifikovaných pod rovnakou položkou harmonizovaného systému, pri uplatňovaní ustanovení tejto prílohy sa musí každý výrobok brať jednotlivo.

2. V prípadoch kde je v súlade so všeobecným pravidlom 5 harmonizovaného systému, balenie zahrnuté s výrobkom pre klasifikačné účely, je zahrnuté pre účely určenia pôvodu.

Článok 8

Príslušenstvo, náhradné súčiastky a nástroje

Príslušenstvo, náhradné súčiastky a nástroje odoslané s časťou vybavenia, strojom, zariadením alebo dopravným prostriedkom, ktoré sú súčasťou obvyklého vybavenia a zahrnuté do jeho ceny alebo ktoré nie sú samostatne fakturované sa považujú za jediné so súčasťou zariadenia, stroja, prístroja alebo dopravného prostriedku, ktorého sa to týka.

Článok 9

Súpravy

Súpravy, vymedzené vo všeobecnom pravidle 3 harmonizovaného systému, sa považujú za súpravy s pôvodom vtedy, keď sú všetky komponentové výrobky s pôvodom. Napriek tomu, keď je súprava zložená z výrobkov s pôvodom a bez pôvodu, súprava ako celok sa považuje za súpravu s pôvodom, za predpokladu, že hodnota výrobkov bez pôvodu neprevyšuje 15 percent ceny súpravy zo závodu.

Článok 10

Neutrálne prvky

Na účel stanovenia toho či má výrobok pôvod, nie je potrebné určiť pôvod nasledovných, ktoré by mohli byť použité pri jeho výrobe:

a) energia a palivá;

b) továreň a zariadenie;

c) stroje a nástroje;

d) tovar, ktorý nevstupuje a ktorý nie je určený na vstup do záverečného zloženia výrobku.

HLAVA III

ÚZEMNÉ POŽIADAVKY

Článok 11

Zásada teritoriality

1. Podmienky vysvetlené v Hlave II zodpovedajúce získaniu štatútu pôvodu musia byť v ZKÚ splnené bez prerušenia, s výnimkou toho čo stanovuje článok 6

2. Ak je tovar s pôvodom vyvážaný zo ZKÚ, spoločenstva, alebo štátov AKP do ďalšej krajiny vrátené späť, musí sa považovať za tovar bez pôvodu, pokiaľ k spokojnosti colných orgánov nie je možné preukázať že:

a) tovar vrátený späť je ten istý tovar ako ten ktorý bol vyvezený;

b) neprešiel žiadnou činnosťou nad rámec tej, ktorá je potrebná na jeho uchovanie v dobrom stave, pokiaľ bol v tejto krajine alebo pokiaľ bol vyvážaný.

Článok 12

Priama doprava

1. Preferenčný režim ustanovený podľa ustanovení rozhodnutia o obchodnej spolupráci sa vzťahuje len na výrobky vyhovujúce požiadavkám tejto prílohy, ktoré sú prepravované priamo medzi územiami ZKÚ, spoločenstva, alebo štátov AKP, bez toho aby vstúpili na akékoľvek iné územie. Avšak, výrobky tvoriace jednu samostatnú zásielku môžu byť prepravované cez iné územia a ak vznikne taká okolnosť, s prekládkou tovaru alebo dočasným uskladnením na takýchto územiach, za predpokladu že zostanú pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo uskladnenia a nepodrobia sa činnostiam iným ako vykladanie, prekladanie alebo akejkoľvek činnosti navrhnutej na ich uchovanie v dobrom stave.

Výrobky s pôvodom môžu byť prepravované potrubím cez územie iné ako územie ZKÚ, spoločenstva, alebo štátu AKP.

2. Doklad o tom že podmienky vysvetlené v odseku 1 boli splnené sa poskytne colných orgánom dovážajúcej krajiny predložením:

a) samostatného prepravného dokladu pokrývajúceho prechod z vyvážajúcej krajiny alebo územia cez tranzitnú krajinu; alebo

b) osvedčenia vydaného colnými orgánmi tranzitnej krajiny:

i) uvedením presného popisu výrobkov;

ii) oznámením dátumov vykládky a prekládky výrobkov a v prípadoch kde je to vhodné, mená lodí, alebo iné používané dopravné prostriedky;

iii) potvrdením podmienok podľa ktorých výrobky zostali v tranzitnej krajine; alebo

c) akýchkoľvek dôkazných dokladov v prípade nesplnenia týchto podmienok.

Článok 13

Výstavy

1. Výrobky s pôvodom, zaslané zo ZKÚ na výstavu do krajiny inej ako ZKÚ, štát AKP alebo členský štát a predané po výstave na dovoz do spoločenstva, pri dovoze prospievajú z ustanovení rozhodnutia, pod podmienkou že sa k spokojnosti colných orgánov dokáže že:

a) vývozca odoslal tieto výrobky zo ZKÚ do krajiny v ktorej sa koná výstava a vystavil ich tam;

b) tento vývozca predal výrobky alebo sa ich inak odstúpil osobe v spoločenstve;

c) výrobky boli počas výstavy odoslané alebo okamžite po nej, v štáte do ktorého boli zaslané na výstavu;

d) výrobky neboli, odvtedy čo boli odoslané na výstavu, používané pre akýkoľvek účel iný ako predvedenie na výstave.

2. Osvedčenie o pôvode musí byť vydané alebo vystavené v súlade s ustanoveniami hlavy IV a predložené colným orgánom dovážajúcej krajiny obvyklým spôsobom. Meno a adresa výstavy musia byť na ňom uvedené. V prípadoch kde je to potrebné sa môže požadovať dodatočný písomný dôkaz o podmienkach podľa ktorých boli vystavované.

3. Odsek 1 sa vzťahuje na akúkoľvek obchodnú, priemyselnú, poľnohospodársku alebo remeselnú výstavu, veľtrh alebo podobnú verejnú výstavu alebo vystavenie ktoré nie je organizované pre súkromné účely v obchodoch alebo obchodných priestoroch, s cieľom predaja zahraničných výrobkov a počas ktorého výrobky zostanú pod colnou kontrolou.

HLAVA IV

OSVEDČENIE O PÔVODE

Článok 14

Všeobecné požiadavky

1. Výrobky s pôvodom v ZKÚ prospievajú pri dovoze do spoločenstva z tohto rozhodnutia po predložení buď:

a) sprievodného osvedčenia EUR.1, vzor ktorého sa objavuje v dodatku 3; alebo

b) v prípadoch vymedzených v článku 19(1), vyhlásenia, ktorého text sa objavuje v dodatku 4, ktoré vývozca poskytne na faktúre, dodacom liste alebo akomkoľvek inom obchodnom doklade ktorý opisuje dotknuté výrobky dostatočne podrobne, aby im umožnil aby boli určené (ďalej uvádzané len ako "fakturačné vyhlásenie").

2. Bez ohľadu na odsek 1, výrobky s pôvodom v zmysle tohoto dodatku, v prípadoch vymedzených v článku 25, prospievajú z tohoto rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné predložiť akýkoľvek z vyššie uvedených dokladov.

Článok 15

Postup pre vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1

1. Colné orgány vyvážajúceho ZKÚ vydajú sprievodné osvedčenie EUR.1 na žiadosť ktorú vývozca urobí písomne alebo, na vývozcovu zodpovednosť, jeho oprávnený zástupca.

2. Pre tento účel, vývozca alebo jeho oprávnený zástupca vyplní ako sprievodné osvedčenie EUR.1, ako aj formulár žiadosti, vzory ktorých sa objavujú v dodatku 3. Tieto formuláre sa vyplnia v súlade s ustanoveniami tejto prílohy. Ak sú vyplnené ručne, vyplnia sa atramentom, tlačeným písmom. Popis výrobkov musí byť uvedený v políčku rezervovanom na tento účel, bez vynechania akýchkoľvek prázdnych riadkov. Tam kde políčko nie je úplne vyplnené, pod posledným riadkom popisu sa musí urobiť vodorovná čiara, prázdne miesto sa preškrtne.

3. Vývozca ktorý žiada o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 je pripravený predložiť kedykoľvek, na žiadosť colných orgánov vyvážajúceho ZKÚ kde bolo vydané sprievodné osvedčenie EUR.1, všetky vhodné doklady preukazujúce štatút pôvodu dotknutých výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tejto prílohy.

4. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydajú colné orgány vyvážajúceho ZKÚ, ak dotknuté výrobky môžu byť považované za výrobky s pôvodom v ZKÚ, v spoločenstve alebo v AKP a spĺňajú ostatné požiadavky tejto prílohy.

5. Vydávajúce colné orgány urobia akékoľvek kroky potrebné na overenie štatútu pôvodu výrobkov a splnenie ostatných požiadaviek tejto prílohy. Na tento účel, majú právo vyžadovať akýkoľvek doklad a vykonávať akúkoľvek kontrolu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú kontrolu považovanú za vhodnú. Vydávajúce colné orgány takisto zabezpečujú aby formuláre spomenuté v odseku 2 boli riadne vyplnené. Najmä preverujú či miesto vyhradené na popis výrobkov bolo vyplnené takým spôsobom, aby sa vylúčili všetky možnosti podvodných dodatkov.

6. Dátum vydania sprievodného osvedčenia EUR.1 je uvedený v políčku 11 osvedčenia.

7. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydajú colné orgány a vývozcovi je k dispozícii akonáhle sa vykoná alebo zabezpečí skutočný vývoz.

Článok 16

Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydané so spätnou účinnosťou

1. Bez ohľadu na článok 15 ods. 7, sprievodné osvedčenie EUR.1 sa môže výnimočne vydať po vývoze výrobkov na ktoré sa vzťahuje, ak:

a) nebolo vydané v čase vývozu kvôli chybám alebo neúmyselným opomenutiam alebo zvláštnym okolnostiam; alebo

b) sa k spokojnosti colných orgánov preukáže že sprievodné osvedčenie EUR.1 bolo vydané, ale nebolo prijaté pri dovoze z technických dôvodov.

2. Pre vykonávanie odseku 1, vývozca musí uviesť vo svojej žiadosti miesto a dátum vývozu výrobkov na ktoré sa sprievodné osvedčenie EUR.1 vzťahuje a uviesť príčiny pre svoju žiadosť.

3. Colné orgány môžu spätne vydať sprievodné osvedčenie EUR.1 len po overení toho, že informácia poskytnutá vo vývozcovej žiadosti súhlasí s tou, ktorá je v zodpovedajúcom spise.

4. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydané spätne musí byť označené jedným z nasledovných slovných spojení v políčku "poznámky" (políčko 7) sprievodného osvedčenia EUR.1.

,

,

,

,

,

,

,

,

,

,

.

5. Označenie spomenuté v odseku 4 sa vloží do políčka "poznámky" sprievodného osvedčenia EUR.1.

Článok 17

Vydanie duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1

1. V prípade krádeže, straty alebo zničenia sprievodného osvedčenia EUR.1, môže vývozca požiadať colné orgány ktoré ho vydali, o duplikát vystavený na základe vývozných dokladov v ich vlastníctve.

2. Duplikát sprievodného osvedčenia EUR.1 sa označí v políčku "poznámky" (políčko 7) jedným z nasledovných slov:

"DUPLICADO", "DUPLIKAT", "ΑΝΤΙΓΡΑΦΟ", "DUPLICATE", "DUPLICATA", "DUPLICATO", "DUPLICAAT", "SEGUNDA VIA", "KAKSOISKAPPALE".

3. Označenie spomenuté v odseku 2 sa vloží v políčku "poznámky" duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1.

4. Duplikát, na ktorom musí byť uvedený dátum vydania pôvodného sprievodného osvedčenia EUR.1, nadobudne účinnosť od tohoto dátumu.

Článok 18

Vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 na základe osvedčenia o pôvode vydaného alebo vystaveného predtým

V prípade, keď sú výrobky s pôvodom zaradené pod kontrolu colného úradu v spoločenstve alebo v ZKÚ, je možné nahradiť pôvodné osvedčenie o pôvode jedným alebo viacerými sprievodnými osvedčeniami EUR.1 pre účel zaslania všetkých alebo niektorých z týchto výrobkov inam v rámci spoločenstva alebo v rámci ZKÚ. Náhradu sprievodného osvedčenia(í) EUR.1 vydá colný úrad pod ktorého kontrolou sú výrobky umiestnené.

Článok 19

Podmienky pre vystavenie fakturačného vyhlásenia

1. Fakturačné vyhlásenie spomenuté v článku 14(1)b) môže byť vystavené:

a) schváleným vývozcom v zmysle článku 20, alebo

b) akýmkoľvek vývozcom pre akúkoľvek zásielku pozostávajúcu z jedného alebo viacerých balení obsahujúcich výrobky s pôvodom, ktorých celková hodnota nepresahuje EUR 6000.

2. Fakturačné vyhlásenie môže byť vystavené, ak dotknuté výrobky môžu byť považované za výrobky s pôvodom v ZKÚ, v štátoch AKP alebo v spoločenstve a spĺňajú ostatné požiadavky tejto prílohy.

3. Vývozca vystavujúci fakturačné vyhlásenie je pripravený predložiť kedykoľvek, na žiadosť colných orgánov vyvážajúcej krajiny alebo územia, všetky vhodné doklady preukazujúce štatút pôvodu dotknutých výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tejto prílohy.

4. Vývozca vystaví fakturačné vyhlásenie napísaním na písacom stroji/počítači, pečiatkovaním alebo napísaním tlačeným písmom na faktúru, dodací list alebo iný obchodný doklad, vyhlásenia, text ktorého sa objavuje v dodatku 4, použitím jednej z lingvistických verzií vysvetlenej v tejto prílohe a v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva vyvážajúcej krajiny alebo územia. Ak je vyhlásenie napísané ručne, je napísané atramentom, tlačeným písmom.

5. Fakturačné vyhlásenia obsahuje pôvodný podpis vývozcu napísaný rukou. Avšak, od schváleného vývozcu, v zmysle článku 20 sa nepožaduje podpísanie takéto vyhlásenia za predpokladu, že dá colným orgánom vyvážajúcej krajiny písomný záväzok, že prijíma plnú zodpovednosť za akékoľvek fakturačné vyhlásenie, na základe ktorého ho je možné identifikovať tak, ako keby ho podpísal rukou.

6. Vývozca môže vystaviť fakturačné vyhlásenie, keď sú výrobky na ktoré sa vzťahuje vyvážané, alebo po vývoze pod podmienkou že sa v dovážajúcej krajine predloží nie neskôr ako dva roky po dovoze výrobkov na ktoré sa vzťahuje.

Článok 20

Schválený vývozca

1. Colné orgány vyvážajúcej krajiny môžu oprávniť akéhokoľvek vývozcu ktorý robí časté dodávky výrobkov v súlade s ustanoveniami rozhodnutia o obchodnej spolupráci, vystaviť fakturačné vyhlásenia bez ohľadu na hodnotu dotknutých výrobkov. Vývozca požadujúci takéto oprávnenie musí predložiť k spokojnosti colných orgánov všetky záruky potrebné na preverenie štatútu pôvodu výrobkov, ako aj splnenia ostatných požiadaviek tejto prílohy.

2. Colné orgány môžu poskytnúť štatút schváleného vývozcu podliehajúci akýmkoľvek podmienkam, ktoré považujú za vhodné.

3. Colné orgány poskytnú schválenému vývozcovi číslo colného oprávnenia ktoré sa objaví na fakturačnom vyhlásení.

4. Colné orgány sledujú použitie oprávnenia schváleným vývozcom.

5. Colné orgány môžu odobrať oprávnenie kedykoľvek. Urobia tak v prípadoch keď schválený vývozca ďalej nepredkladá záruky spomenuté v odseku 1, nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2 alebo inak nevhodne využíva oprávnenie.

Článok 21

Platnosť osvedčenia o pôvode

1. Osvedčenie o pôvode je platné desať mesiacov od dátumu vydania vo vyvážajúcej krajine a musí byť predkladané colným orgánom dovážajúcej krajiny v rámci spomenutého obdobia.

2. Osvedčenia o pôvode ktoré sa predkladajú colným orgánom dovážajúcej krajiny po konečnom dátume na predkladanie, vymedzenom v odseku 1, sa môžu prijať pre účel uplatnenia preferenčného zaobchádzania, v prípadoch neúspešnosti predloženia týchto dokladov do stanoveného konečného dátumu, vzhľadom na výnimočné okolnosti.

3. V ostatných prípadoch oneskoreného predkladania, colné orgány dovážajúcej krajiny môžu prijať osvedčenia o pôvode tam, kde výrobky boli predkladané pred spomenutým konečným dátumom.

Článok 22

Režim tranzitu

Keď výrobky vstupujú do ZKÚ alebo štátu AKP, iného ako je krajina pôvodu a ďalšie obdobie platnosti 4 mesiacov sa započne v deň, v ktorý colné orgány v tranzitnej krajine zapíšu do políčka poznámky (políčko 7) osvedčenia EUR.1 nasledovné:

- slovo "tranzit",

- meno tranzitnej krajiny,

- úradnú pečiatku, ktorej vzor bol Komisii daný k dispozícii, v súlade s článkom 31,

- dátum schválení.

Článok 23

Predkladanie osvedčenia o pôvode

Osvedčenia o pôvode sa predkladajú colným orgánom dovážajúcej krajiny v súlade s postupmi platnými v tejto krajine. Spomenuté orgány môžu vyžadovať preklad osvedčenia o pôvode a môžu tiež požadovať, aby dovozné vyhlásenie sprevádzalo prehlásenie dovozcu s výsledkom, že výrobky spĺňajú podmienky požadované na vykonávanie rozhodnutia.

Článok 24

Dovoz v častiach

V prípadoch kde sú, na žiadosť dovozcu a za podmienok stanovených colnými orgánmi dovážajúcej krajiny, demontované alebo nezmontované výrobky v zmysle všeobecného predpisu 2a) harmonizovaného systému spadajúce pod časti XVI a XVII alebo položky čísla 7308 a 9406 harmonizovaného systému dovážané v častiach, samostatné osvedčenie o pôvode pre takéto výrobky sa predkladá colným orgánom pri dovoze prvej časti.

Článok 25

Výnimky ktoré sa vzťahujú na osvedčenie o pôvode

1. Výrobky zaslané ako malé balenia od súkromných osôb súkromným osobám alebo tvoriace časť osobnej batožiny cestujúceho sú prepustené ako výrobky s pôvodom bez požadovania predloženia osvedčenia o pôvode, za predpokladu že takéto výrobky nie sú dovážané na obchodovanie a boli vyhlásené za také, ktoré spĺňajú požiadavky tejto prílohy a kde nie je pochýb o pravdivosti takéhoto vyhlásenia. V prípade výrobkov zaslaných poštou, toto vyhlásenie môže byť urobené na colnom vyhlásení CN22/CN23 alebo na hárku papiera pripojenom k tomuto dokladu.

2. Dovozy ktoré sú príležitostné a pozostávajú výhradne z výrobkov na osobné použitie príjemcov alebo cestujúcich alebo ich rodín sa nepovažujú za dovozy na obchod, ak z podstaty a množstva výrobkov je zjavné že žiaden obchodný účel nie je vo výhľade.

3. Okrem toho, celková hodnota týchto výrobkov neprevyšuje 500 EUR v prípade malých balení alebo 1200 EUR v prípade výrobkov tvoriacich časť osobnej batožiny cestujúceho.

Článok 26

Informačný postup pre kumulačné účely

1. Keď sa uplatňuje článok 2 ods. 2 alebo článok 6 ods. 1, v zmysle tejto prílohy, je dôkaz o štatúte pôvodu materiálov pochádzajúcich z iného ZKÚ, spoločenstva alebo štátov AKP, daný sprievodným osvedčením EUR.1 alebo vyhlásením dodávateľa, vzor ktorého sa objavuje v dodatku 5 A, ktoré dá vývozca v krajine z ktorej materiály prišli.

2. Keď sa uplatňuje článok 2 ods. 2 alebo článok 6 ods. 2, je dôkaz o opracovaní alebo spracovaní vykonanom v inom ZKÚ, spoločenstve alebo v štátoch AKP daný vyhlásením dodávateľa, vzor ktorého sa objavuje v dodatku 5 B, ktoré dá vývozca v krajine z ktorej materiály prišli.

3. Dodávateľ vystaví samostatné vyhlásenie dodávateľa pre každú zásielku materiálu na obchodnej faktúre, vzťahujúcej sa k tejto dodávke alebo v prílohe k tejto faktúre, alebo na dodacom liste alebo inom obchodnom doklade vzťahujúcom sa k tejto dodávke, ktoré opisuje dotknuté materiály dostatočne podrobne, tak že je možné ich určiť.

4. Vyhlásenie dodávateľa môže byť vystavené na predtlačenom formulári.

5. Vyhlásenia dodávateľov sú podpísané rukou. Avšak, v prípadoch kde je v súvislosti s faktúrou a vyhlásením dodávateľa vžité používanie elektronických metód spracovania údajov, vyhlásenie dodávateľa nemusí byť podpísané rukou, za predpokladu, že k spokojnosti colných orgánov je určená totožnosť zodpovedného úradníka v dodávateľskej spoločnosti, v krajine alebo na území, kde sú vyhlásenia dodávateľov ustanovené. Uvedené colné orgány môžu stanoviť podmienky pre vykonávanie tohoto odseku.

6. Vyhlásenia dodávateľov sú predkladané príslušnému colnému úradu vo vyvážajúcom ZKÚ, požiadanom o vydanie sprievodného osvedčenie EUR.1.

7. Vyhlásenia ktoré urobili dodávatelia a informačné osvedčenia vydané pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohoto rozhodnutia, v súlade s článkom 23 prílohy II k rozhodnutiu 91/482/EHS, zostanú platné.

8. Na účel článku 6 ods. 4, prvý pododsek, sprievodného osvedčenia EUR.1 sa označuje jedným z nasledovných slovných spojení v políčku "poznámky" (políčko 7) sprievodného osvedčenia EUR.1:

,

,

,

,

,

,

,

,

,

,

.

Článok 27

Podporné doklady

Doklady spomenuté v článku 15 ods. 3 a článku 19 ods. 3 použité na účel preukázania toho, že výrobky ktoré pokrýva sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo fakturačné vyhlásenie môžu byť považované za výrobky s pôvodom v ZKÚ alebo v spoločenstve alebo v AKP a spĺňajú ďalšie požiadavky tejto prílohy môžu pozostávať okrem iného z nasledujúcich:

a) priamych dôkazov o postupoch ktoré vykonáva vývozca alebo dodávateľ, aby získal dotknutý tovar, obsiahnutý napríklad v jeho účtovných výkazoch alebo vnútornom účtovníctve;

b) dokladov preukazujúcich štatút pôvodu používaných materiálov, vydaných alebo vystavených v ZKÚ, alebo v spoločenstve alebo v štáte AKP kde sú tieto doklady používané v súlade s vnútroštátnym právom;

c) dokladov preukazujúcich opracovanie alebo spracovanie materiálov v ZKÚ, v spoločenstve, alebo v štátoch AKP, vydaných alebo vystavených v ZKÚ, v spoločenstve alebo v štáte AKP, kde sa tieto doklady používajú v súlade s vnútroštátnym právom;

d) sprievodných osvedčení EUR.1 alebo fakturačných vyhlásení preukazujúcich štatút pôvodu používaných materiálov, vydaných alebo vystavených v ZKÚ, v spoločenstve alebo v štátoch AKP a v súlade s touto prílohou.

Článok 28

Uchovanie osvedčenia o pôvode a podporných dokladov

1. Vývozca žiadajúci o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 uchováva najmenej počas troch rokov doklady spomenuté v článku 15 ods. 3

2. Vývozca vystavujúci fakturačné vyhlásenie uchováva najmenej počas troch rokov kópiu tohoto fakturačného vyhlásenia, ako aj doklady spomenuté v článku 19 ods. 3

3. Colné orgány vyvážajúceho ZKÚ vydávajúce sprievodné osvedčenie EUR.1 uchovávajú najmenej počas troch rokov formulár žiadosti spomenutý v článku 15 ods. 2

4. Colné orgány dovážajúcej krajiny uchovávajú najmenej počas troch rokov sprievodné osvedčenia EUR.1 a fakturačné vyhlásenia ktoré sú im predkladané.

Článok 29

Nezrovnalosti a formálne chyby

1. Zistenie miernych nezrovnalostí medzi prehláseniami urobenými v osvedčení o pôvode a tými, ktoré sú urobené v dokladoch predložených colnému úradu na účel vykonávania formalít pre dovoz výrobkov, nebude samou skutočnosťou (ipso facto) poskytovať od začiatku neplatné osvedčenie o pôvode, ak je riadne ustanovené, že tento doklad sa zhoduje s predkladanými výrobkami.

2. Zjavné formálne chyby, ako napríklad typovacie chyby na osvedčení o pôvode by nemali spôsobiť aby bol tento doklad odmietnutý, ak tieto chyby nie sú také, že by spôsobili pochybnosti, týkajúce sa bezchybnosti prehlásení, ktoré sa na tomto doklade urobili.

Článok 30

Sumy vyjadrené v EURO

1. Sumy, ktoré sa používajú v akejkoľvek danej národnej mene členského štátu, sú protihodnotou súm v tejto národnej mene, vyjadrenou v Euro, ako v prvý pracovný deň v októbri 1999.

2. Výbor pre colný zákonník (sekcia pôvodu) kontroluje sumy vyjadrené v Euro a ich protihodnoty v národných menách niektorých členských štátov na žiadosť Komisie, členského štátu alebo ZKÚ. Pri vykonávaní tejto kontroly výbor zaistí aby nedošlo k zníženiu súm ktoré sa používajú v akejkoľvek národnej mene a okrem toho zváži vhodnosť zachovania účinkov dotknutých obmedzení v skutočných podmienkach. Pre tento účel sa môže rozhodnúť pozmeniť sumy vyjadrené v Euro.

3. Keď sú výrobky fakturované v mene ďalšieho členského štátu, dovážajúca krajina uzná sumu oznámenú dotknutým členským štátom.

HLAVA V

DOJEDNANIA PRE ADMINISTRATÍVNU SPOLUPRÁCU

Článok 31

Oznamovanie kolkovného a adries

ZKÚ zašle Komisii vzory používaných kolkov spolu s adresami colných orgánov kvalifikovaných na vydávanie sprievodného osvedčenia EUR.1 a vykoná následné overenie sprievodného osvedčenia EUR.1 a fakturačných vyhlásení.

Pre účel uplatnenia preferenčného zaobchádzania sa sprievodné osvedčenia EUR.1 prijmú od dátumu kedy Komisia informáciu dostane.

Komisia zašle túto informáciu colným orgánom členských štátov.

Článok 32

Overenie osvedčení o pôvode

1. S cieľom zaistiť riadne uplatnenie tejto prílohy, ZKÚ, spoločenstvo a štáty AKP si navzájom pomáhajú, prostredníctvom príslušných colných správ, pri preverovaní pravosti sprievodného osvedčenia EUR.1 alebo fakturačných vyhlásení a správnosti informácie uvedenej v týchto dokladoch.

Konzultované orgány poskytnú príslušné informácie týkajúce sa podmienok v súlade s ktorými bol výrobok vyrobený, označujúce hlavne podmienky v ktorých pravidlá pôvodu boli dodržiavané v rôznych ZKÚ, členských štátoch alebo dotknutých štátoch AKP.

2. Následné overenia osvedčení o pôvode sa vykonajú náhodne alebo kedykoľvek colné orgány dovážajúcej krajiny majú odôvodnené pochybnosti týkajúce sa pravosti takýchto dokladov, štatútu pôvodu dotknutých výrobkov alebo splnenia ďalších požiadaviek tejto prílohy.

3. Pre účely vykonávania ustanovení odseku 2, colné orgány dovážajúcej krajiny vrátia sprievodné osvedčenie EUR.1 a faktúru, ak bola predložená, fakturačné vyhlásenie alebo kópiu týchto dokladov colným orgánom vyvážajúcej krajiny, pričom uvedú tam, kde je to vhodné, príčiny pre vyšetrovanie. Akékoľvek doklady a získaná informácia poukazujúca na to, že osvedčenie o pôvode nie je správne sa zašle na podporu žiadosti o overenie.

4. Overenie vykonávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny. Pre tento účel, majú právo požadovať akýkoľvek doklad a vykonávať akúkoľvek kontrolu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú previerku považovanú za vhodnú.

5. Ak sa colné orgány dovážajúcej krajiny rozhodnú pozastaviť poskytovanie preferenčného zaobchádzania dotknutým výrobkom, zatiaľ čo budú očakávať výsledky overenia, dovozcovi sa ponúkne prepustenie výrobkov, s výhradou akýchkoľvek preventívnych opatrení ktoré sa posúdia za potrebné.

6. Colné orgány požadujúce overenie sú informované o výsledkoch tohoto overenie čo najskôr. Tieto výsledky musia jasne dávať najavo, či sú doklady pôvodné a či dotknuté výrobky môžu byť považované za výrobky s pôvodom v ZKÚ, v spoločenstve alebo v AKP a spĺňajú ostatné požiadavky tejto prílohy.

7. Ak v prípadoch odôvodnených pochybností v rámci desiatich mesiacov od dátumu overenia žiadosti nie je odpoveď, alebo ak odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na stanovenie hodnovernosti dokladu ktorého sa to týka alebo skutočného pôvodu výrobkov, požadujúce colné orgány odmietnu, s výnimkou výnimočných okolností, oprávnenie na preferencie.

8. V prípadoch, kde sa zdá že postup overenia alebo akákoľvek iná informácia ktorá je k dispozícii naznačuje, že ustanovenia tejto prílohy sú porušované, ZKÚ z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť spoločenstva vykoná vhodné šetrenie alebo zariadi aby sa takéto šetrenia vykonali s patričnou naliehavosťou s cieľom určiť a zabraňovať takýmto porušeniam. Komisia sa môže na šetreniach zúčastniť.

Článok 33

Overenie vyhlásení dodávateľov

1. Overenie vyhlásenia dodávateľov sa môže vykonávať náhodne, alebo kedykoľvek majú colné orgány dovážajúcej krajiny odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o pravosť dokumentu alebo o presnosť alebo úplnosť informácie týkajúcej sa skutočného pôvodu materiálov ktorých sa to týka.

2. Colné orgány ktorým sa predkladá vyhlásenie dodávateľa môžu požadovať aby colné orgány štátu kde bolo vyhlásenie urobené, vydali informačné osvedčenie, vzor ktorého sa objavuje v dodatku 6. Ďalšia možnosť je taká, že colné orgány ktorým sa predkladá vyhlásenie dodávateľa môžu požiadať vývozcu o predloženie informačného osvedčenia vydaného colnými orgánmi štátu kde bolo vyhlásenie urobené.

Úrad ktorý vydal kópiu informačného osvedčenia ju uchováva najmenej počas troch rokov.

3. Požadujúce colné orgány sú informované o výsledkoch overenia čo najskôr. Výsledky musia byť také, aby jednoznačne naznačovali či je vyhlásenie týkajúce sa štatútu materiálov správne.

4. Pre účel overovania dodávatelia uchovávajú kópiu dokladu obsahujúcu vyhlásenie spolu so všetkými potrebnými dôkazmi preukazujúcimi skutočný štatút materiálov aspoň počas troch rokov.

5. Colné orgány v štáte, v ktorom je vyhlásenie dodávateľa konštatované, majú právo požadovať akýkoľvek dôkaz alebo vykonať akúkoľvek kontrolu, ktorú považujú za vhodnú s cieľom preveriť správnosť akéhokoľvek vyhlásenia dodávateľa.

6. Akékoľvek sprievodné osvedčenie EUR.1 vydané alebo vystavené na základe nesprávneho vyhlásenia dodávateľa je považované za neplatné a zbytočné.

Článok 34

Urovnanie sporov

V prípadoch kde vzniknú spory v súvislosti s overením postupov článkov 32 a 33, ktoré nemôžu byť urovnané medzi colnými orgánmi požadujúcimi overenie a colnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie tohoto overenia, alebo kde vznesú pochybnosť pokiaľ ide o výklad tejto prílohy, predkladajú sa výboru pre colný zákonník – sekcii pôvodu, založenej nariadením (EHS) č. 2913/92.

Vo všetkých prípadoch je urovnanie sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny v súlade s legislatívou spomenutej krajiny.

Článok 35

Pokuty

Pokuty sú ukladané akejkoľvek osobe ktorá vystaví, alebo spôsobí aby bol vystavený doklad ktorý obsahuje nesprávnu informáciu pre účel získania preferenčného zaobchádzania pre výrobky.

Článok 36

Slobodné colné pásma

1. ZKÚ a členské štáty urobia všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby výrobky predávané so zárukou osvedčenia o pôvode alebo s vyhlásením dodávateľa a ktoré počas prepravy používajú slobodné colné pásmo umiestnené na ich území, neboli nahradené iným tovarom a aby neprechádzali inou manipuláciou ako sú bežné činnosti určené na zabránenie ich znehodnoteniu.

2. Prostredníctvom výnimky k ustanoveniu obsiahnutému v odseku 1, v prípadoch keď sú výrobky s pôvodom dovážané do slobodného colného pásma so zárukou osvedčenia o pôvode a prejdú opracovaním alebo spracovaním, dotknuté orgány na žiadosť vývozcu vydajú nové osvedčenie EUR.1, ak je opracovanie alebo spracovanie ktorým výrobky prejdú v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.

Článok 37

Vyňatia

1. Vyňatia z tejto prílohy sa môžu prijať v prípadoch, kde ich rozvoj existujúcich odvetví alebo tvorba nových odvetví opodstatňuje.

Členský štát alebo, v prípadoch kde je to vhodné, dotknuté orgány ZKÚ informujú spoločenstvo o svojej žiadosti o vyňatie spolu s príčinami týkajúcimi sa žiadosti v súlade s odsekom 2.

Spoločenstvo bude reagovať kladne na všetky žiadosti ktoré sú v súlade s týmto článkom riadne odôvodnené a ktoré ustanovenému odvetviu spoločenstva nemôžu spôsobiť vážnu ujmu.

2. S cieľom uľahčiť preverovania žiadostí o vyňatie, členský štát alebo ZKÚ ktoré podávajú žiadosť, prostredníctvom formulára uvedeného v dodatku 7, zašlú na podporu svojej žiadosti, najúplnejšiu možnú informáciu zahŕňajúcu najmä body uvedené nižšie:

- popis dohotoveného výrobku,

- charakter a množstvo materiálov s pôvodom v treťom štáte,

- charakter a množstvo materiálov s pôvodom v štátoch AKP, spoločenstve alebo ZKÚ, alebo ktoré tam boli spracované,

- výrobné procesy,

- pridanú hodnota,

- počet zamestnancov v dotknutom podniku,

- očakávaný objem vývozov do spoločenstva,

- iné možné zdroje dodávky pre suroviny,

- príčiny pre požadované trvanie na základe snáh vykonaných s cieľom nájsť nové zdroje dodávok,

- iné postrehy.

Rovnaké pravidlá sa uplatňujú na akékoľvek žiadosti o predĺženie.

3. Preverovanie žiadostí berie do úvahy predovšetkým:

a) úroveň rozvoja alebo zemepisné umiestnenie dotknutého ZKÚ;

b) prípady kde by uplatnenie existujúcich pravidiel pôvodu podstatne ovplyvňovalo schopnosť existujúceho odvetvia v ZKÚ pokračovať vo svojich vývozoch do spoločenstva, s osobitnou zmienkou o prípadoch kde by to mohlo viesť k zastaveniu ich činností;

c) zvláštne prípady kde je možné jasne preukázať, že pravidlom pôvodu by mohli vzniknúť obavy z významného investovania do odvetvia a v prípadoch kde by vyňatie podporujúce realizáciu investičného programu umožnila aby sa tieto pravidlá splnili po etapách.

4. V každom prípade sa vykoná kontrola na zistenie toho, či pravidlo vzťahujúce sa na kumuláciu pôvodu neposkytujú riešenie k danému problému.

5. Naviac, v prípadoch keď sa žiadosť o vyňatie týka najmenej rozvinutej krajiny alebo územia, jej kontrola sa vykonaná s priaznivou odchýlkou, berúc osobitný ohľad na:

a) hospodársky a sociálny účinok rozhodnutia ktoré sa urobí najmä so zreteľom na zamestnanosť;

b) potreba uplatniť vyňatie počas obdobia berúceho do úvahy osobitné umiestnenie dotknutého ZKÚ a jeho ťažkosti.

6. Pri kontrolovaní žiadostí sa, prípad od prípadu, berie do zvláštnej úvahy možnosť udelenia štatútu pôvodu výrobkom ktoré zahŕňajú vo svojom zložení materiály s pôvodom v susedných rozvojových krajinách alebo najmenej rozvinutých krajinách, za predpokladu, že môže byť uspokojivo naviazaná administratívna spolupráca.

7. Bez dopadu na odseky 1 až 6, sa vyňatie poskytne v prípadoch, kde hodnota pridaná k výrobkom bez pôvodu používaným v dotknutom ZKÚ je aspoň 45 % hodnoty dohotoveného výrobku, za predpokladu že vyňatie nie je také, že by spôsobilo vážnu ujmu hospodárskemu odvetviu spoločenstva, alebo jednému alebo viacerým členským štátom.

8. a) Rada a Komisia urobia kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutie dosiahlo tak rýchlo, ako je to možné a v každom prípade nie neskôr ako 75 pracovných dní potom, čo žiadosť príjme predseda výboru pre colný zákonník – sekcia pôvodu. V tejto súvislosti, rozhodnutie Rady 2000/399/ES [1] uplatňuje mutatis mutandis (s nutnými zmenami v podrobnostiach).

b) Ak sa rozhodnutie neurobí v rámci časového obmedzenia spomenutého v pododseku a), žiadosť sa považuje za prijatú.

9. a) Vyňatie je platné počas obdobia, obvykle piatich rokov.

b) Rozhodnutie o vyňatí môže ustanoviť predĺženia bez toho aby bolo potrebné nové rozhodnutie Komisie, za predpokladu, že členský štát alebo dotknuté ZKÚ predkladá, tri mesiace pred koncom každého obdobia dôkaz o tom, že stále nie je schopné splniť podmienky tejto prílohy od ktorých bolo vyňaté.

Ak sa vznesie akákoľvek námietka k predĺženiu, Komisia ju preskúma čo najskôr a rozhodne o tom či sa vyňatie predĺži. Komisia postupuje tak ako ustanovuje odsek 8 Urobia sa všetky potrebné opatrenia na zabránenie prerušení pri uplatnení vyňatia.

c) V obdobiach spomenutých v pododsekoch a) a b) môže spoločenstvo preskúmavať podmienky pre vykonanie vyňatia, ak by sa zistilo že došlo k významnej zmene v hmotných činiteľoch riadiacich rozhodnutie poskytovať vyňatie. Na záver svojho preskúmania môže spoločenstvo rozhodnúť o doplnení podmienok svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o rámec vyňatia alebo akejkoľvek inej podmienky stanovenej predtým.

HLAVA VI

CEUTA A MELILLA

Článok 38

Zvláštne podmienky

1. Výraz "spoločenstvo" používaný v tejto prílohe nezahŕňa Ceutu a Melillu. Výraz "výrobky s pôvodom v spoločenstve" nezahŕňa výrobky s pôvodom v Ceute a Melille.

2. Ustanovenia tejto prílohy sa uplatňujú s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach (mutatis mutandis) pri stanovovaní toho, či výrobky môžu byť považované za také, ktoré majú pôvod v ZKÚ, keď sú dovážané do Ceuty a Melilly.

3. V prípadoch kde výrobky úplne získavané v Ceute, Melille, štátoch AKP alebo spoločenstve prejdú opracovaním a spracovaním v ZKÚ, sú považované za také, ktoré boli úplne získané v ZKÚ.

4. Opracovanie alebo spracovanie vykonané v Ceute, Melille, štátoch AKP alebo spoločenstve sa považuje za vykonané v ZKÚ v prípadoch keď materiály prejdú ďalším opracovaním alebo spracovaním v ZKÚ.

5. Pre účel vykonávania odsekov 3 a 4, nedostatočné činnosti uvedené v článku 5 sa nepovažujú za opracovanie alebo spracovanie.

6. Ceuta a Melilla sa považuje za samostatné územie.

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 39

Preskúmanie pravidla pôvodu

1. Rada preskúmava, kedykoľvek príslušné orgány krajiny alebo územia alebo spoločenstva o to požiadajú, uplatnenie ustanovení tejto prílohy a ich hospodárskych účinkov s cieľom vytvorenia akýchkoľvek potrebných zmien, doplnkov alebo úprav.

Rada zoberie do úvahy medzi inými prvkami, účinky vzniku technologického rozvoja na pravidlo pôvodu.

Prijaté rozhodnutia sa vykonajú čo najskôr.

2. Akékoľvek technické zmeny k tejto prílohe sa prijmú v súlade s regulačným postupom stanovenom v článku 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999. Na tento účel Komisii pomáha výbor pre colný zákonník, uvedený v článku 247a nariadenia (EHS) č. 2913/92 [2], a obdobie stanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanoví na tri mesiace. Vyššie spomenutý postup sa nevzťahuje na článok 6 ods. 4 a 5 tejto prílohy.

Článok 40

Dodatky

Dodatky k tejto prílohe tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 41

Vykonávanie prílohy

Spoločenstvo ako aj ZKÚ urobia kroky potrebné na vykonanie tejto prílohy.

Článok 42

Prechodné obdobie týkajúce sa zostavenia formulárov EUR.2

1. Do 31. decembra 2002, príslušné colné orgány spoločenstva prijmú ako platné osvedčenie o pôvode v zmysle tejto prílohy formuláre EUR.2 vydané v rámci kontextu tohoto rozhodnutia.

2. Príslušné orgány vyvážajúcich krajín prijmú žiadosti o následné overenie formulárov EUR.2 pčas obdobia dvoch rokov od zostavenia dotknutého formulára EUR.2. Tieto overenia sa vykonávajú v súlade s hlavou V tejto prílohy.

[1] Rozhodnutie rady zo 16. júna 2000 o postupe týkajúcom sa vyňatia z pravidiel pôvodu vysvetlených v protokole č. 1 k Dohode o spolupráci AKP-ES (Ú. v. ES L 151, 24.6.2000, s. 16).

[2] Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2700/2000 (Ú. v. ES L 311, 12.12.2000, s. 17).

--------------------------------------------------

Dodatok 1

Úvodné poznámky k zoznamu v dodatku 2

Poznámka 1 :

Zoznam vysvetľuje podmienky požadované pre všetky výrobky na to, aby boli považované za dostatočne opracované alebo spracované v zmysle článku 4 dodatku 2.

Poznámka 2 :

2.1. Prvé dva stĺpce v zozname opisujú získaný výrobok. Prvý stĺpec poskytuje číslo položky alebo číslo kapitoly používané v harmonizovanom systéme a druhý stĺpec poskytuje popis tovaru použitého v tomto systéme pre túto položku alebo kapitolu. Pre každý zápis do prvých dvoch stĺpcov je vymedzený predpis v stĺpcoch 3 alebo 4. Tam, kde v niektorých prípadoch zápisu do prvého stĺpca predchádza "ex", znamená to, že pravidlá v stĺpcoch 3 alebo 4 sa vzťahujú len na časť tejto položky tak, ako je opísané v stĺpci 2.

2.2. V prípadoch kde je niekoľko čísel položiek zoskupených spolu do stĺpca 1 alebo kde je číslo kapitoly dané a popis výrobkov v stĺpci 2 je preto daný vo všeobecných podmienkach, susedné pravidlá v stĺpcoch 3 alebo 4 sa vzťahujú na všetky výrobky ktoré sú podľa harmonizovaného systému klasifikované do položiek kapitoly alebo do akejkoľvek z položiek zoskupených spolu v stĺpci 1.

2.3. V prípadoch kde sú odlišné pravidlá v zozname vzťahujúcom sa na rozdielne výrobky v rámci položky, každá zarážka obsahuje popis tej časti položky, ktorá je zahrnutá susednými pravidlami v stĺpcoch 3 alebo 4.

2.4. V prípadoch kde je pre zápis do prvých dvoch stĺpcov, predpis vymedzený v obidvoch stĺpcoch 3 a 4, si vývozca môže vybrať ako alternatívu, použiť buď predpis vysvetlený v stĺpci 3 alebo ten, ktorý je vysvetlený v stĺpci 4. Ak v stĺpci 4 nie je daný predpis pôvodu, má sa použiť predpis vysvetlený v stĺpci 3.

Poznámka 3 :

3.1. Ustanovenia článku 4 prílohy III týkajúce sa výrobkov ktoré získali štatút pôvodu, ktoré sa používajú pri výrobe iných výrobkov sa vzťahujú bez ohľadu na to či bol tento štatút získaný v továrni kde sa tieto výrobky používajú alebo v ďalšej továrni v spoločenstve alebo v ZKÚ.

Príklad:

Stroj spadajúci pod položku č. 8407, v prípade ktorého predpis oznamuje že hodnota materiálov bez pôvodu, ktoré môžu byť zahrnuté nemôže prekročiť 40 percent hodnoty pochádzajúcej priamo zo závodu, je vyrobený z inej zliatinovej ocele, nahrubo tvarovanej kovaním, spadajúcej pod položku č. 7224.

Ak toto kovanie bolo vykonané v dotknutej krajine z ingotu bez pôvodu, už získalo štatút pôvodu na základe pravidla pre položku č. ex7224 v zozname. Kovanie potom môže byť považované za také, ktoré vzniklo v hodnotovom výpočte pre stroj bez ohľadu na to, či bolo vyrobené v rovnakej továrni alebo v ďalšej továrni v spoločenstve. Hodnota ingotu bez pôvodu teda nie je braná do úvahy pri spočítavaní hodnoty použitých materiálov bez pôvodu.

3.2. Predpis v zozname predstavuje minimálnu mieru požadovaného opracovania alebo spracovania a vykonávanie väčšieho opracovania alebo spracovania takisto udeľuje štatút vzniku; naopak, vykonávanie opracovania alebo spracovania menšieho rozsahu nemôže udeliť štatút vzniku. Teda ak predpis ustanovuje že materiál bez pôvodu na určitej úrovni výroby môže byť použitý, použitie takého materiálu v skoršej fáze výroby je povolené a použitie takéhoto materiálu v neskoršej fáze nie je.

3.3. Bez dopadu na poznámku 3.2, kde predpis oznamuje že "materiály akejkoľvek položky" môžu byť použité, materiály rovnakej položky ako výrobok môžu byť takisto použité, avšak podliehajú akýmkoľvek zvláštnym obmedzeniam ktoré môžu byť takisto obsiahnuté v tomto pravidle. Avšak, výraz výroba z materiálov akejkoľvek položky, vrátane iných materiálov spadajúcich pod položku č.… znamená, že sa môžu použiť len materiály zatriedené do rovnakej položky ako výrobok popisu odlišného od toho, ktorý sa týka výrobku, ktorý je daný v stĺpci 2 zoznamu.

3.4. Keď predpis v zozname špecifikuje že výrobok môže byť vyrobený z viac ako jedného materiálu, znamená to, že akýkoľvek jeden alebo viac materiálov môže byť použitých. Nevyžaduje to, aby boli použité všetky.

Príklad:

Predpis pre tkaniny čísla položiek 5208 až 5212 stanovuje, že môžu byť použité prírodné vlákna a že spomedzi iných materiálov sa môžu použiť tiež chemické materiály. Neznamená to, že sa musia použiť obidva; je možné používať jeden alebo druhý alebo obidva.

3.5. V prípadoch kde predpis v zozname presne stanovuje že výrobok musí byť vyrobený z konkrétneho materiálu, podmienka zjavne nebráni použitiu iných materiálov, ktoré kvôli ich vlastnému charakteru, nemôžu vyhovieť predpisu. (Pozri aj poznámku 6.2 a 6.3 nižšie vo vzťahu k textíliám).

Príklad:

Predpis pre pripravené potraviny položky č. 1904 ktoré konkrétne vylučuje použitie obilovín a ich derivátov nezabraňuje použitiu minerálnych solí, chemikálií a iných prísad, ktoré nie sú vyrobené z obilovín.

Nevzťahuje sa to však na výrobky ktoré, aj keď nemôžu byť vyrobené z konkrétnych materiálov vymedzených v zozname, môžu byť vyrobené z materiálu rovnakého charakteru v skoršej fáze výroby.

Príklad:

V prípade artiklu odevov a odevných doplnkov ex kapitoly 62 vyrobených z netkaných materiálov, ak je pre túto triedu artiklu povolené len použitie vlákna bez pôvodu, nie je možné začať z netkanej tkaniny – aj keď netkané tkaniny nemôžu byť obvykle vyrobené z vlákna. V takých prípadoch, štartovací materiál by bol obvykle vo fáze pred priadzou – to je fáza vlákna.

3.6. V prípadoch, kde v predpise, v zozname, sú dva percentá dané pre maximálnu hodnotu materiálov bez pôvodu ktorá môže byť použitá, potom tieto percentá nemôžu byť spolu spočítané. Inými slovami, maximálna hodnota všetkých použitých materiálov bez pôvodu nemôže nikdy prekročiť najvyššie z daných percent. Okrem toho, jednotlivé percentá nesmú byť prekročené vo vzťahu ku konkrétnym materiálom ku ktorým sa vzťahujú.

Poznámka 4 :

4.1. Výraz "prírodné vlákna" je používaný v zozname na zmieňovanie sa o vláknach iných ako umelé alebo syntetické vlákna. Je obmedzený na fázy pred tým ako dôjde k spriadaniu, vrátane odpadu, a pokiaľ nie je inak vymedzené, zahŕňa vlákna ktoré boli mykané, česané alebo inak spracované ale nie spriadané.

4.2. Výraz "prírodné vlákna" zahŕňa konské vlasy spadajúce pod položku č. 0503, hodváb spadajúci pod čísla položiek 5002 a 5003 ako aj vlnené vlákna, jemné alebo hrubé chlpy zvierat položky čísel 5101 až 5105, bavlnené vlákna čísla položiek 5201 až 5203 a iné rastlinné vlákna čísla položiek 5301 až 5305.

4.3. Výrazy "textilná drvina", chemické materiály a "materiály na výrobu papiera" sú používané v zozname na popísanie materiálov nezatriedených v kapitolách 50 až 63, ktoré môžu byť používané na výrobu umelých, syntetických alebo papierových vlákien alebo vlákna.

4.4. Výraz "umelé strižové vlákna" sa v zozname používa na zmieňovanie sa o kábloch zo syntetického alebo umelého vlákna, strižového vlákna alebo odpade, čísla položiek 5501 až 5507.

Poznámka 5 :

5.1. V prípadoch kde je pre daný výrobok v zozname urobí odvolávka na túto poznámku, podmienky vysvetlené v stĺpci 3 sa nepoužijú na žiadne základné textilné materiály používané pri výrobe tohoto výrobku, ktoré v prípadoch keď sú brané spolu, predstavujú 10 alebo menej percent z celkovej váhy všetkých používaných základných textilných materiálov. (Pozri aj poznámky 5.3 a 5.4 nižšie).

5.2. Avšak, prípustná odchýlka spomenutá v poznámke 5.1 sa môže použiť len na zmesové výrobky, ktoré boli vyrobené z dvoch alebo viacerých základných textilných materiálov.

Základné textilné materiály sú nasledovné:

- hodváb,

- vlna,

- hrubé chlpy zvierat,

- jemné chlpy zvierat,

- konské vlasy,

- bavlna,

- papierová priadza a papier,

- ľan,

- pravé konope,

- juta a ostatné textilné lykové vlákna,

- sisalové a ostatné textilné vlákna rodu Agáve,

- kokosové, abakové, ramiové a ostatné rastlinné textilné vlákna,

- syntetické umelé vlákna,

- umelé vlákna,

- bežné osnovné vlákna,

- syntetické umelé strižové vlákna z polypropylénu,

- syntetické umelé strižové vlákna z polyestrov,

- syntetické umelé strižové vlákna z polyamidov,

- syntetické umelé strižové vlákna z polyakrylonitrilu,

- syntetické umelé strižové vlákna z polyamidu,

- syntetické umelé strižové vlákna z polytetrafluoroetylén,

- syntetické umelé strižové vlákna z polyphenylén sulfid,

- syntetické umelé strižové vlákna z polyvinyl chlorid,

- ďalšie syntetické umelé strižové vlákna,

- umelé strižové vlákna z viskózy,

- ďalšie umelé strižové vlákna,

- vlákno vyrobené z polyuretánu článkované s pružnými segmentmi z polyéteru či už je opradené hodvábom alebo nie,

- vlákno vyrobené z polyuretánu článkované s pružnými segmentmi z polyestru či už je opradené hodvábom alebo nie,

- výrobky spadajúce pod položku č. 5605 (metalizovaná priadza) obsahujúca pruh pozostávajúci zo stredu z hliníkovej fólie alebo zo stredu z umelohmotného celuloidu či pokrytý alebo nepokrytý hliníkovým práškom, šírky nepresahujúcej 5 mm, napchatý pomocou priehľadného alebo farebného lepidlo medzi dve vrstvy umelohmotného celuloidu,

- ďalšie výrobky spadajúce pod položku č. 5605.

Príklad:

Vlákno spadajúce pod položku č. 5205 vyrobené z bavlnených vlákien spadajúcich pod položku č. 5203 a syntetické strižové vlákna spadajúce pod položku č. 5506 je zmesové vlákno. Preto syntetické strižové vlákna bez pôvodu ktoré nespĺňajú pravidlo pôvodu (ktoré požaduje výrobu z chemických materiálov alebo textilnej drviny) môžu byť použité až do váhy 10 percent vlákna.

Príklad:

Vlnená tkanina spadajúca pod položku č. 5112 vyrobená z vlneného vlákna spadajúceho pod položku č. 5107 a syntetické vlákno zo strižových vlákien spadajúcich pod položku č. 5509 je zmesovou tkaninou. Preto, syntetické vlákno ktoré nespĺňa pravidlo pôvodu (ktoré požadujú výrobu z chemických materiálov alebo textilnej drviny) alebo vlnené vlákno ktoré nespĺňa pravidlo pôvodu (ktoré vyžaduje výrobu z prírodných vlákien, nemykané a nečesané alebo inak pripravené pre spriadanie) alebo kombinácia týchto dvoch sa môže použiť za predpokladu že ich celková váha nepresahuje 10 percent váhy tkaniny.

Príklad:

Slučková textilná tkanina položky č. 5802 vyrobená z bavlneného vlákna položky č. 5205 a bavlnená tkanina položky č. 5210 je len zmesový výrobok, ak bavlnená tkanina je sama osebe zmesová tkanina vyrobená z vlákien zatriedených do dvoch samostatných položiek, alebo ak použité bavlnené vlákna sú zmesi sami osebe.

Príklad:

Ak dotknutá textilná tkanina z priadze bola vyrobená z bavlneného vlákna spadajúceho pod položku č. 5205 a syntetickej tkaniny spadajúcej pod položku č. 5407, potom je zjavné že použité vlákna sú dva odlišné základné textilné materiály a textilná tkanina ozdobená strapcami je teda zmesový výrobok.

5.3. V prípade výrobkov zahŕňajúcich "vlákno vyrobené z polyuretánu článkované s pružnými dielikmi z polyéteru či už je opradené hodvábom alebo nie" táto prípustná odchýlka je 20 percent pokiaľ ide o toto vlákno.

5.4. V prípade výrobkov zahŕňajúcich "pásik pozostávajúci zo stredu z hliníkovej fólie alebo zo stredu z umelohmotnej fólie či už pokrytej alebo nepokrytej hliníkovým práškom, so šírkou nepresahujúcou 5 mm, vopchaný pomocou lepidla medzi dve vrstvy umelohmotnej fólie", táto prípustná odchýlka je 30 percent pokiaľ ide o tento pásik.

Poznámka 6 :

6.1. V prípade tých textilných výrobkov, ktoré sú označené v zozname poznámkou pod čiarou vzťahujúcou sa na túto úvodnú poznámku, textilné lemovky a odevné doplnky ktoré nespĺňajú predpis vysvetlený v zozname v stĺpci 3 pre vytvorené dotknuté výrobky môžu byť použité pod podmienkou že ich váha neprekračuje 10 % celkovej váhy všetkých zahrnutých textilných materiálov.

Textilné lemovky a odevné doplnky sú tie, ktoré sú klasifikované v kapitolách 50 až 63. Podšívky a dvojité podšívky sa nemajú považovať za lemovky alebo odevné doplnky.

6.2. Akékoľvek netextilné lemovky a odevné doplnky alebo iné používané materiály, ktoré obsahujú textílie nemusia spĺňať podmienky vysvetlené v stĺpci 3 aj keď spadajú mimo rámca poznámky 3.5.

6.3. V súlade s poznámkou 3.5, akékoľvek netextilné lemovky a odevné doplnky alebo iný výrobok bez pôvodu, ktorý neobsahuje žiadne textílie sa môže v každom prípade používať v prípadoch, keď nemôžu byť vyrobené z materiálov uvedených v stĺpci 3.

Napríklad ak predpis v zozname hovorí, že pre konkrétnu textilnú položku, ako napríklad blúza musí byť použité vlákno, nebráni to tomu aby sa použili kovové položky, ako gombíky, pretože nemôžu byť vyrobené z textilných materiálov.

6.4. V prípadoch kde sa uplatňuje predpis o percente sa pri výpočte hodnoty materiálov bez pôvodu musí vziať do úvahy hodnota zahrnutých lemoviek a doplnkov oblečenia.

Poznámka 7 :

7.1. Na účely položiek čísla ex2707, 2713 to 2715, ex2901, ex2902 a ex3403, termín "osobitné spracovanie" znamená tieto operácie:

a) vákuová destilácia;

b) opätovná destilácia pri veľmi starostlivom delení do frakcií [1];

c) krakovanie (štiepenie);

d) reforming (úprava);

e) extrakcia pomocou selektívnych rozpúšťadiel;

f) procesy zahŕňajúce všetky tieto operácie: reakcie s kyselinou sírovou, dymivou kyselinou sírovou alebo anhydridom sírovým; neutralizácia pomocou alkalických činidiel; odfarbovanie a čistenie prírodne aktívnou zeminou, aktivovanou zeminou, aktivovaným dreveným uhlím alebo bauxitom;

g) polymerizácia;

h) alkylácia;

i) izomerizácia.

7.2. Na účely položiek čísla 2710, 2711 a 2712, termín "osobitné spracovanie" znamená tieto operácie:

a) vákuová destilácia;

b) redistilácia pri veľmi starostlivom delení do frakcií;

c) krakovanie (štiepenie);

d) reforming (úprava);

e) extrakcia pomocou selektívnych rozpúšťadiel;

f) procesy zahŕňajúce všetky tieto operácie: reakcie s kyselinou sírovou, dymivou kyselinou sírovou alebo anhydridom sírovým; neutralizácia pomocou alkalických činidiel; odfarbovanie a čistenie prírodne aktívnou zeminou, aktivovanou zeminou, aktivovaným dreveným uhlím alebo bauxitom;

g) polymerizácia;

h) alkylácia;

ij) izomerizácia;

k) len vo vzťahu k ťažkým olejom spadajúcim pod položku č. ex2710, odsírovanie vodíkom vedúce k redukcii najmenej 85 percent obsahu síry zo spracúvaného výrobku

(metóda ASTM D 1266-59- T);

l) len vo vzťahu k výrobkom spadajúcim pod položku č. 2710, odstraňovanie parafínov procesmi inými ako filtrovaním;

m) len vo vzťahu k ťažkým olejom spadajúcim pod položku č. ex2710, spracovanie pomocou vodíka, iné ako desulfurizácia pri tlaku väčšom ako 20 bar a teplote väčšej ako 250 °C s použitím katalyzátorov, kde vodík v chemickej reakcii predstavuje aktívne činidlo. Ďalšie spracovanie mazacích olejov podpoložiek č. ex2710 (napr. dokončovacie úpravy vodou (hydrofinishing) alebo odfarbovanie so zámerom zlepšiť farbu alebo stálosť, nie je považované za osobitné spracovanie;

n) len vo vzťahu k vykurovacím olejom spadajúcim pod podpoložku č. ex2710, atmosferická destilácia, (metóda ASTM D 86) pri ktorej pri 300 °C predestiluje menej ako 30 % objemu týchto výrobkov vrátane strát;

o) len vo vzťahu k ťažkým olejom iným ako plynové oleje a vykurovacie oleje spadajúcim pod podpoložku č. ex2710, spracovanie pomocou elektrického vysokofrekvenčného korónového výboja.

7.3. Na účely položiek čísla ex2707, 2713 to 2715, ex2901, ex2902 a ex3403, jednoduché operácie ako čistenie, prelievanie, odsoľovanie, vodné rozdeľovanie, filtrovanie, farbenie, označovanie, získavanie sírového obsahu ako výsledku miešania výrobkov s rôznymi obsahmi síry, akákoľvek kombinácia týchto operácií alebo podobných operácií neposkytujú pôvod.

[1] Pozri doplnkovú vysvetľujúcu poznámku 4b) až kapitola 27 kombinovanej nomenklatúry.

--------------------------------------------------

Dodatok 2

Zoznam opracovania alebo spracovania ktoré sa požaduje vykonať na materiáloch bez pôvodu, na to, aby vyrobený výrobok mohol získať štatút pôvodu [1]

[1] Tento dodatok bude uverejnený v Úradnom vestníku hneď ako to bude možné.

--------------------------------------------------

Dodatok 3

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok 4

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok 5 A

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok 5 B

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok 6

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok 7

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

PODMIENKY PRE VSTUP VÝROBKOV KTORÉ NEVZNIKLI V ZKÚ, ALE KTORÉ SÚ V ZKÚ VO VOĽNOM OBEHU DO SPOLOČENSTVA A METÓDY ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE

Článok 1

Priama doprava

1. Úpravy stanovené v súlade s ustanoveniami článku 36 tohoto rozhodnutia sa vzťahujú len na výrobky vyhovujúce požiadavkám tohoto dodatku, ktoré sú dopravované priamo medzi územím ZKÚ spoločenstvom bez toho aby vstúpili na akékoľvek iné územie. Avšak ak vznikne na to príležitosť, výrobky tvoriace jednu jednotlivú zásielku môžu byť dopravené cez iné územie ako ZKÚ, s prekládkou tovaru alebo dočasným uskladnením na takomto území, za predpokladu že zostanú pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo uskladnenia a nepodrobujú sa iným činnostiam ako vykládke, opätovnej nakládke alebo akejkoľvek činnosti určenej na ich to uskladnenie v dobrom stave.

2. Dôkaz o tom že podmienky vysvetlené v odseku 1 boli splnené je poskytnutý zodpovedným colným orgánom predložením:

a) jednotlivého dopravného dokladu zahŕňajúceho prechod z vyvážajúcej krajiny alebo územia cez krajinu tranzitu; alebo

b) osvedčenia vydaného colnými orgánmi tranzitnej krajiny:

i) poskytnutím presného popisu výrobkov;

ii) uvedením dátumov vykládky a opätovnej nakládky výrobkov a v prípadoch kde je to vhodné, mená lodí, alebo iné používané dopravné prostriedky; a

iii) potvrdením podmienok podľa ktorých výrobky zostali v tranzitnej krajine; alebo

c) ak sa tak nestane, akýchkoľvek dôkazných dokladov.

Článok 2

Vývozné osvedčenie EXP

1. Dôkaz o podrobení sa ustanoveniam článku 36 tohoto rozhodnutia je poskytnutý osvedčením o vývoze EXP, ktorého vzor sa objavuje v dodatku.

2. Vývozné osvedčenie EXP vydajú colné orgány vyvážajúceho ZKÚ na žiadosti ktorú vývozca urobil písomne alebo, na vývozcovu zodpovednosť, jeho oprávnený zástupca.

3. Pre tento účel, vývozca alebo jeho oprávnený zástupca vyplní vývozné osvedčenie EXP, vzor ktorého sa objavuje v dodatku. Tieto formuláre budú vyplnené v súlade s ustanoveniami tohoto dodatku. Ak sú napísané ručne, budú vyplnené atramentom tlačenými písmenami. Popis výrobkov musí byť uvedený v políčku vyhradenom na tento účel bez ponechania akýchkoľvek prázdnych riadkov. V prípadoch kde políčko nie je úplne vyplnené, sa musí urobiť vodorovná čiara pod poslednou čiarou popisu tak, že sa prečiarkne prázdne miesto.

Colné orgány vyvážajúcej krajiny alebo územia musia uchovať žiadosti o vývozné osvedčenia EXP aspoň tri roky.

4. Vývozca ktorý žiada o vydanie vývozného osvedčenia EXP je pripravený je vývozné osvedčenie EXP vydané, všetky vhodné doklady dokazujúce že výrobky ktoré sa majú vyvážať sú také, že sú spôsobilé na vydanie predložiť kedykoľvek, na žiadosť colných orgánov vyvážajúceho ZKÚ kde vývozného osvedčenia EXP.

Od vývozcov sa požaduje aby uchovávali podporné doklady spomenuté v tomto odseku aspoň tri roky.

5. Colné orgány vyvážajúceho ZKÚ vydajú vývozné osvedčenie EXP, ak výrobky ktorých sa to týka môžu byť považované za také ktoré boli vo voľnom obehu a spĺňajú iné ustanovenia článku 36 tohoto rozhodnutia.

6. Vydávajúce colné orgány urobia potrebné akékoľvek potrebné kroky na overenie správnosti žiadosti. Pre tento účel budú mať právo požadovať akékoľvek dôkazy a vykonávať akúkoľvek kontrolu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú kontrolu považovanú za vhodnú. Vydávajúce colné orgány takisto zabezpečia aby formulár spomenutý v odseku 3 bol riadne vyplnený. Preveria najmä či miesto vyhradené pre popis výrobkov bolo vyplnené takým spôsobom aby sa vylúčili všetky možnosti podvodných dodatkov.

7. Dátum vydania vývozného osvedčenia EXP je vyznačený v políčku 11 tohoto osvedčenia.

8. Colné orgány vydajú vývozné osvedčenie EXP a je vývozcovi k dispozícii akonáhle sa uskutočnil alebo zabezpečil skutočný vývoz.

Článok 3

Vydanie duplikátu vývozného osvedčenia EXP

1. V prípade krádeže, straty alebo zničenia vývozného osvedčenia EXP, vývozca môže požiadať colné orgány ktoré ho vydali o duplikát vyhotovený na základe vývozných dokladov v ich vlastníctve.

2. Duplikát vydaný takýmto spôsobom musí byť potvrdený jedným z nasledovných slov:

"DUPLICADO", "DUPLIKAT", "ΑΝΤΙΓΡΑΦΟ", "DUPLICATE", "DUPLICATA", "DUPLICATO", "DUPLICAAT", "SEGUNDA VIA", "KAKSOISKAPPALE".

3. Potvrdenie spomenuté v odseku 2 je vložené do políčka 7 "Poznámky" duplikátu vývozného osvedčenia EXP.

4. Duplikát, ktorý musí poskytovať dátum vydania originálu vývozného osvedčenia EXP, nadobudne účinnosť od tohto dátumu.

Článok 4

Platnosť vývozných osvedčení EXP

1. Vývozné osvedčenie EXP je platné štyri od dátumu vydania vo vyvážajúcej ZKÚ a musia byť predkladané colným orgánom dovážajúcej krajiny v rámci uvedeného obdobia.

2. Vývozné osvedčenia EXP ktoré sú predkladané colným orgánom dovážajúcej krajiny po konečnom dátume pre predkladanie vymedzenom v odseku 1 môže byť prijaté pre účel uplatnenia úprav, kde nesplnenie povinnosti predložiť tieto doklady do stanoveného konečného dátumu je vzhľadom na výnimočné okolnosti.

3. V iných prípadoch oneskoreného predkladania, colné orgány dovážajúcej krajiny môžu prijať vývozné osvedčenia EXP tam kde výrobky boli predkladané pred spomenutým konečným dátumom.

Článok 5

Predkladanie vývozných osvedčení EXP

Vývozné osvedčenia EXP budú predkladané colným orgánom dovážajúcej krajiny v súlade s postupmi uplatňovanými v tejto krajine. Uvedené orgány môžu požadovať preklad vývozných osvedčení EXP a môžu takisto požadovať aby vývozné vyhlásenie sprevádzalo prehlásenie dovozcu ku skutočnosti že výrobky spĺňajú podmienky požadované na vykonávanie rozhodnutia.

ÚPRAVY PRE ADMINISTRATÍVNU SPOLUPRÁCU

Článok 6

Vzájomná pomoc

1. ZKÚ pošle Komisii vzory používaných kolkov spolu s adresami colných orgánov oprávnených na vydávanie vývozných osvedčení EXP, ak sa líšia od tých ktoré sú zahrnuté v článku 31 dodatku III. ZKÚ vykoná následné overenie vývozných osvedčení EXP.

Vývozné osvedčenia EXP budú prijaté pre účel uplatnenia úprav stanovených od dátumu kedy Komisia prijala informáciu.

Komisia pošle túto informáciu colným orgánom členských štátov.

2. S cieľom zabezpečenia riadneho uplatnenia tohoto dodatku, ZKÚ a spoločenstvo si budú navzájom pomáhať, prostredníctvom príslušných colných správ, pri preverovaní hodnovernosti vývozných osvedčení EXP a správnosti informácie danej v týchto dokladoch.

Článok 7

Overenie vývozných osvedčení EXP

1. Následné overenia vývozných osvedčení EXP budú vykonané náhodne alebo kedykoľvek colné orgány dovážajúcej krajiny majú odôvodnené pochybnosti pokiaľ ide o hodnovernosť takýchto dokladov alebo podrobenie sa ustanoveniam článku 36 tohoto rozhodnutia.

2. Pre účely uskutočňovania ustanovenia odseku 1, colné orgány dovážajúcej krajiny vrátia vývozné osvedčenie EXP, príslušné obchodné doklady alebo kópiu týchto dokladov, colným orgánom vyvážajúceho ZKÚ udávajúc, tam kde je to vhodné, dôvody pre prešetrovanie. Akékoľvek získané doklady a informácie naznačujúce že informácia uvedená na vývoznom osvedčení EXP je nesprávna budú zaslané na podporu žiadosti pre overenie.

3. Overenie vykonajú colné orgány vyvážajúceho ZKÚ. Pre tento účel, budú mať právo požadovať akýkoľvek dôkaz a vykonávať akúkoľvek kontrolu účtov vývozcu alebo akúkoľvek inú kontrolu považovanú za vhodnú.

4. Ak sa colné orgány dovážajúcej krajiny rozhodnú dočasne zastaviť uplatňovanie úprav na výrobky ktorých sa to týka, zatiaľ čo očakávajú výsledky overovania, dovozcovi je ponúknuté uvolnenie výrobkov podliehajúcich akýmkoľvek preventívnym opatreniam ktoré sa považujú za potrebné.

5. Colné orgány požadujúce overenie budú informované o výsledkoch tohoto overenia čo najskôr. Tieto výsledky musia jasne naznačovať či sú doklady pravé a či výrobky ktorých sa to týka môžu byť považované za také, ktoré splnili ustanovenia článku 36 tohoto rozhodnutia.

6. Ak v prípadoch odôvodnených pochýb v rámci desiatich mesiacov nie je žiadna odpoveď od dátumu overenia žiadosti alebo ak odpoveď neobsahuje informáciu dostačujúcu na stanovenie hodnovernosti dokladu ktorého sa to týka alebo ak výrobky ktoré sa majú vyvážať sú také že sú spôsobilé pre vydanie vývozného osvedčenia EXP, požadujúce colné orgány odmietnu, okrem vo výnimočných okolnostiach uplatnenie úprav.

7. V prípadoch kde sa javí že postup overovania alebo akákoľvek iná dostupná informácia naznačuje že ustanovenia tohoto dodatku sú porušované, ZKÚ z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť spoločenstva vykoná vhodné šetrenia alebo zariadi aby sa takéto šetrenia vykonali s patričnou naliehavosťou určiť a zabrániť takéto priestupky. Komisia sa môže zúčastniť na šetreniach.

8. V prípadoch kde vznikajú spory v súvislosti s postupmi overovania ktoré nemôžu byť vyriešené medzi colnými orgánmi požadujúcimi overenie a colnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie tohto overenia alebo tam kde vyvolávajú otázku pokiaľ ide o výklad tohoto dodatku, budú predkladané Výboru pre colný zákonník vytvorenému nariadením Rady (EHS) č. 2454/93.

9. Vo všetkých prípadoch urovnanie sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny je v súlade s legislatívou uvedenej krajiny.

Článok 8

Pokuty

Pokuty budú uložené akejkoľvek osobe ktorá vypracuje, alebo spôsobí aby bol vypracovaný doklad ktorý obsahuje nesprávnu informáciu na umožnenie toho, aby sa výrobky uznali za spôsobilé pre stanovené úpravy.

Článok 9

Slobodné colné pásmo

ZKÚ a členské štáty urobia všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho aby výrobky s ktorými sa obchoduje podľa záruky vývozného osvedčenia EXP a ktoré počas prepravy používajú slobodné colné pásmo umiestnenú na ich území, neboli nahradené inými tovarmi a neprechádzali inou manipuláciou ako sú zvyčajné činnosti určené na zabránenie ich zničenia.

Článok 10

Prílohy

Dodatok k tejto prílohe tvorí jej neodlučiteľnú časť.

--------------------------------------------------

Dodatok

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

KOREŠPONDENČNÉ STREDISKÁ EURO-INFO (EICC)

Úlohy EICC

Pokiaľ ide o ZKÚ, úlohy korešpondenčných stredísk Euro-info (EICC) budú:

- rozšíriť informácie spoločenstva pre podniky ZKÚ,

- zhromaždiť a prenášať informácie do Euro-info stredísk (EIC) zo ZKÚ ktoré môžu byť použiteľné pre európske malé a stredné podniky,

- zodpovedať všeobecné, právne, administratívne a štatistické otázky od spoločností ZKÚ o Európskej únii,

- zodpovedať všeobecné, právne, administratívne a štatistické otázky od podnikov spoločenstva o ZKÚ.

Na dosiahnutie najväčšej možnej reciprocity pri výmene informácií, Komisia zabezpečí aby podniky spoločenstva mali prístup k rovnakému druhu informácií a rovnakým poradenským/pomocným službám vo vzťahu k ZKÚ ako sú tie, ktoré poskytuje spoločenstvo podnikom ZKÚ.

Nástroje a služby

Korešpondenčné strediská sprístupnia alebo nadobudnú nasledovné nástroje a služby pre riadne vykonávanie svojej práce:

a) dokumentácia: zoznam dokladov vybraných na vytvorenie základnej knižničnej zbierky (nadobudnúť); podmienky a obstarávacie náklady;

b) zvláštny programové vybavenie (nadobudnúť) pre vytváranie a riadenie dokumentov týkajúcich sa zvláštnych otázok a uskutočňovanie prehľadávaní o predchádzajúcich dokumentoch a existujúcom dokumente a databázach;

c) databázy: zoznam dostupných databánk (za ktoré je poplatok); podmienky a cena za pripojenie;

d) výcvik: kurzy typu nauč sa sám (nadobudnúť), harmonogram výcvikových zasadnutí (zvláštne záležitosti spoločenstva, činnosť EIC), výcvikové zasadnutia pri ktorých sa platí poplatok za použitie databázy a každoročná zasadanie všetkých EIC a EICC (pre všetky tieto činnosti, výdavky na dopravu a ubytovanie ktoré znáša EICC);

e) prístup k informačným úradníkom ústrednej správy pokiaľ ide o odpovede na žiadosti o informácie týkajúce sa záležitostí súvisiacich so spoločenstvom;

f) prístup k aktivačnej databáze cez VANS: táto databáza siete EIC obsahuje otázky a odpovede týkajúce sa predovšetkým záležitostí spoločenstva;

g) elektronická pošta: EICC bude mať prístup k systému elektronickej pošty, najmä k vlastnému prostrediu siete EIC.

Postupy týkajúce sa ustanovenia

1. Žiadosť pre ustanovenie korešpondenčného strediska a výber základnej štruktúry by mala byť určená Komisii príslušnými orgánmi krajiny alebo územia prostredníctvom kanálov ktoré sú stanovené v článku 59 tohoto rozhodnutia.

2. Medzi EICC a Komisiou sa uzatvorí dohoda, ustanovujúca medzi iným (inter alia), dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje.

Kritériá pre výber základnej štruktúry

Na výber žiadateľských základných štruktúr EICC sa použijú nasledovné kritériá:

- skúsenosť žiadateľskej štruktúry pri pomáhaní a radení firmám, podnikateľsky – orientovaný postoj k malým a stredným podnikom,

- reprezentácia pokiaľ ide o podnikový sektor v žiadateľskej krajine alebo na jej území,

- znalosti o európskych otázkach,

- vôľa a schopnosť zaistiť reciprocitu služieb pre podniky ZKÚ a spoločenstva,

- potenciál pre finančnú nezávislosť,

- ochota zamestnať ľudí s dobrým ovládaním angličtiny alebo francúzštiny a skúsenosťami s počítačmi ako zamestnancov pre stredisko,

- poskytnutie počítačového a spojového vybavenia ktoré vyhovuje špecifikáciám,

- záväzok slúžiť všetkým malým a stredným podnikom rovnakou mierou, bez rozdielneho zaobchádzania pokiaľ ide o postavenie alebo odvetvie, tam kde je to vhodné v spolupráci s inými EIC alebo EICC v sieti.

--------------------------------------------------