EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31999L0013

Smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach

OJ L 85, 29.3.1999, p. 1–22 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)
Special edition in Czech: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Estonian: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Latvian: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Lithuanian: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Hungarian Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Maltese: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Polish: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Slovak: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Slovene: Chapter 15 Volume 004 P. 118 - 139
Special edition in Bulgarian: Chapter 15 Volume 005 P. 5 - 26
Special edition in Romanian: Chapter 15 Volume 005 P. 5 - 26
Special edition in Croatian: Chapter 15 Volume 029 P. 3 - 24

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 06/01/2014; Zrušil 32010L0075

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1999/13/oj

31999L0013

Smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach

Úradný vestník L 085 , 29/03/1999 S. 0001 - 0022
CS.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
ET.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
HU.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
LT.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
LV.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
MT.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
PL.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
SK.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139
SL.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 118 - 139


Smernica rady 1999/13/ES

z 11. marca 1999

o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 130s(1),

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 189c zmluvy [3],

(1) keďže akčný program Európskeho spoločenstva pre životné prostredie, ktorý bol schválený Radou a predstaviteľmi vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady, rezolúciami z 22. novembra 1973 [4], 17. mája 1977 [5], 7. februára 1983 [6], 19. októbra 1987 [7] a 1. februára 1993 [8], zdôrazňuje význam prevencie a znižovania znečistenia ovzdušia;

(2) keďže najmä v rezolúcii z 19. októbra 1987 zdôraznila význam zamerania činnosti spoločenstva okrem iného aj na vykonávanie príslušných noriem s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany zdravia obyvateľstva a životného prostredia;

(3) keďže Európske spoločenstvo a jeho členské štáty sú účastníckymi stranami Protokolu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 o obmedzovaní emisií prchavých organických látok s cieľom znížiť ich toky cez hranice štátov a toky následne vznikajúcich sekundárnych fotochemických oxidačných produktov a tak chrániť zdravie obyvateľstva a životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi;

(4) keďže znečistenie spôsobované prchavými organickými zlúčeninami v jednom členskom štáte často ovplyvňuje ovzdušie a vodu ostatných členských štátov; keďže v súlade s článkom 130r zmluvy je nevyhnutné konať na úrovni spoločenstva;

(5) keďže používanie organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach vedie kvôli ich vlastnostiam k úniku emisií organických zlúčenín do ovzdušia, čo môže byť škodlivé pre zdravie obyvateľstva a/alebo prispieva miestnemu alebo hranice presahujúcemu vzniku fotochemických oxidantov v hraničnej vrstve troposféry, ktoré poškodzujú prírodné zdroje, ktoré majú nesmierny environmentálny aj hospodársky význam a za určitých expozičných podmienok majú škodlivé účinky na zdravie obyvateľstva;

(6) keďže značný výskyt vysokých koncentrácii troposferického ozónu v posledných rokoch vyvolal značný záujem o to, aký majú takéto vysoké koncentrácie vplyv na zdravie obyvateľstva a životné prostredie;

(7) keďže sa preto vyžaduje preventívna činnosť na ochranu zdravia obyvateľstva a životného prostredia pred následkami obzvlášť škodlivých emisií z používania organických rozpúšťadiel a na zaručenie práva občanov na čisté a zdravé životné prostredie;

(8) keďže emisiám organických zlúčenín je možné predchádzať alebo ich znížiť pri mnohých činnostiach alebo v mnohých zariadeniach, pretože sú alebo v nasledujúcich rokoch budú k dispozícii ich potenciálne menej škodlivé náhrady; keďže v prípadoch, kde nie sú k dispozícii vhodné náhrady, bolo by potrebné prijať iné technické opatrenia na také zníženie emisií do životného prostredia, ktoré je realizovateľné z ekonomického aj technického hľadiska;

(9) keďže by bolo potrebné znížiť používanie organických rozpúšťadiel a emisií organických zlúčenín, ktoré majú najzávažnejšie vplyvy na zdravie obyvateľstva natoľko, nakoľko je to len z technického hľadiska možné;

(10) keďže zariadenia a procesy, ktoré spadajú do pôsobnosti tejto smernice a ktoré podľa právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych predpisov nepodliehajú schvaľovaniu, by mali byť aspoň registrované;

(11) keďže existujúce zariadenia a činnosti by mali v prípadoch, kde to prichádza do úvahy, byť upravené tak, aby po určitom primeranom období spĺňali požiadavky ustanovené na nové zariadenia a činnosti; keďže toto obdobie by malo byť v súlade s harmonogramom na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania [9];

(12) keďže príslušné časti existujúcich zariadení, ktoré prechádzajú podstatnými zmenami, musia z princípu spĺňať normy platné na nové zariadenia aj na podstatne zmenené technické vybavenie;

(13) keďže organické rozpúšťadlá sa používajú v rozdielnych druhoch zariadení a pri rozličných činnostiach, takže okrem všeobecných požiadaviek by bolo potrebné zadefinovať špecifické požiadavky a zároveň stanoviť prahové hodnoty pre veľkosť zariadení alebo činnosti, ktoré musia byť v súlade s touto smernicou;

(14) keďže vysoká úroveň ochrany životného prostredia si vyžaduje stanovenie a dosiahnutie emisných limitov na organické zlúčeniny a primerané prevádzkové podmienky, v súlade s princípom najlepších dostupných techník, na určité zariadenia a činnosti v spoločenstve, pri ktorých sa používajú organické zlúčeniny;

(15) keďže v niektorých prípadoch môžu členské štáty udeliť prevádzkovateľom výnimku, aby nemuseli spĺňať hodnoty emisných limitov, pretože iné opatrenia, napríklad používanie výrobkov alebo techník s nízkym obsahom alebo bez obsahu rozpúšťadiel, poskytujú alternatívny spôsob dosiahnutia rovnakého zníženia emisií;

(16) keďže by bolo potrebné zohľadniť vhodným spôsobom aj opatrenia na obmedzovanie emisií, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice;

(17) keďže alternatívny prístup k znižovaniu emisií môže umožniť efektívnejšie dosiahnutie cieľov tejto smernice než zavedením jednotných hodnôt emisných limitov; keďže preto môžu členské štáty udeliť výnimku, že existujúce zariadenia nemusia spĺňať emisné limity, ak budú realizovať národný plán, ktorý bude v časovom harmonograme stanovenom na vykonávanie tejto smernice viesť minimálne k rovnakému zníženiu emisií z organických zlúčenín z týchto činností a zariadení;

(18) keďže existujúcim zariadeniam, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 96/61/ES a na ktoré sa vzťahuje národný plán, nemôže byť za žiadnych okolností udelená výnimka z ustanovení uvedenej smernice vrátane jej článku 9 ods. 4;

(19) keďže v mnohých prípadoch je možné povoliť malým a stredným, novým aj existujúcim zariadeniam, aby spĺňali o niečo menej prísne požiadavky, aby si mohli udržať konkurencieschopnosť;

(20) keďže pri chemickom čistení je vhodná nulová prahová hodnota s výhradou špecifikovaných výnimiek;

(21) keďže sa na stanovovanie hmotnostných koncentrácií alebo množstva znečisťujúcich látok, ktorých vypúšťanie do životného prostredia je povolené, vyžaduje monitorovanie emisií vrátane používania meracích techník;

(22) keďže by prevádzkovatelia mali znížiť emisie organických rozpúšťadiel vrátane fugitívnych emisií a organických zlúčenín; keďže plán hospodárenia s rozpúšťadlami je dôležitým kontrolným nástrojom; keďže aj napriek tomu, že je možné poskytnúť určitý návod, plán hospodárenia s rozpúšťadlami nie je zatiaľ vypracovaný na takej úrovni, aby bolo možné zaviesť jednotnú metodiku spoločenstva;

(23) keďže členské štáty musia zaviesť postup, ktorý sa má dodržiavať a opatrenia, ktoré majú byť prijaté v prípadoch, ak dôjde k prekročeniu emisných limitov;

(24) keďže Komisia a členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby dochádzalo k výmene informácií o vykonávaní tejto smernice a pokroku dosiahnutom pri použití náhradným možností;

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

Účelom tejto smernice je predchádzať alebo znižovať priame a nepriame vplyvy emisií prchavých organických zlúčenín do životného prostredia, najmä do ovzdušia a potenciálne riziká pre zdravie obyvateľstva tým, že sa poskytnú opatrenia a postupy, ktoré sa majú realizovať pri činnostiach definovaných v prílohe I, pokiaľ sú vykonávané nad prahovými hodnotami spotreby rozpúšťadiel, ktoré sú uvedené v prílohe IIA.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

zariadenie znamená stacionárnu technickú jednotku, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viacero činností spadajúcich do pôsobnosti, ktorá je definovaná v článku 1 a všetky ostatné priamo pridružené činnosti, ktoré majú technický súvis s činnosťami vykonávanými na danom mieste a ktoré by mohli mať vplyv na emisie;

existujúce zariadenie znamená zariadenie v prevádzke alebo v súlade s právnymi predpismi existujúcimi pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice zariadenie, ktoré je povolené alebo registrované, alebo podľa názoru príslušného orgánu podliehajúce podaniu riadnej žiadosti o povolenie za predpokladu, že bude uvedené do prevádzky najneskôr jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

malé zariadenie znamená zariadenie, ktoré spadá do pásma nižších prahových hodnôt bodov 1, 3, 4, 5, 8, 10, 13, 16 alebo 17 prílohy IIA alebo v súvislosti s ostatnými činnosťami uvedenými v prílohe IIA, ktoré majú spotrebu rozpúšťadiel nižšiu ako 10 ton za rok;

podstatná zmena - pre zariadenie spadajúce do pôsobnosti smernice 96/61/ES platí definícia špecifikovaná v uvedenej smernici,

- pre malé zariadenie znamená zmenu nominálnej kapacity vedúcej k zvýšeniu emisií prchavých organických zlúčenín o viac ako 25 %. Každá zmena, ktorá podľa názoru príslušného orgánu môže mať významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva alebo na životné prostredie, je taktiež zmenou podstatnou,

- pre všetky ostatné zariadenia znamená zmenu nominálnej kapacity vedúcej k zvýšeniu emisií prchavých organických zlúčenín o viac ako 10 %. Každá zmena, ktorá podľa názoru príslušného orgánu môže mať významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva alebo na životné prostredie, je taktiež zmenou podstatnou;

príslušný orgán znamená orgán alebo orgány, alebo inštitúcie, ktoré sú podľa ustanovení právnych predpisov členských štátov zodpovedné za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice;

prevádzkovateľ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie alebo, ak je to ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorej boli udelené ekonomické právomoci nad technickým fungovaním zariadenia;

povolenie znamená písomné rozhodnutie, ktorým príslušný orgán udeľuje povolenie prevádzkovať celé alebo časť zariadenia;

registrácia znamená postup špecifikovaný v právnom akte, ktorým sa rozumie minimálne zaslanie oznámenia príslušnému orgánu prevádzkovateľom zariadenia o úmysle toto zariadenie prevádzkovať alebo vykonávať činnosť spadajúcu do pôsobnosti tejto smernice;

emisia znamená akékoľvek vypúšťanie prchavých organických zlúčenín zo zariadenia do životného prostredia;

fugitívne emisie znamenajú akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín s výnimkou odpadových plynov do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj rozpúšťadiel, ktoré sú obsiahnuté v akýchkoľvek výrobkoch, za predpokladu, že príloha IIA neustanovuje inak. Patria sem nezachytené emisie, ktoré sa dostanú do vonkajšieho prostredia cez okná, dvere, vetracie a podobné otvory;

odpadové plyny znamená finálne vypúšťanie plynov obsahujúcich prchavé organické zlúčeniny alebo iné znečisťujúce látky z komína alebo vybavenia na znižovanie znečistenia plynov do ovzdušia. Objemové prietoky musia byť vyjadrené v m3/hod za normálnych podmienok;

celkové emisie znamenajú súčet fugitívnych emisií a emisií v odpadových plynoch;

hodnota emisného limitu znamená hmotnosť prchavých organických zlúčenín vyjadrenú v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentráciu, percentuálnu časť a/alebo úroveň emisií, ktoré sú vypočítané za normálnych podmienok, N, ktorá nesmie byť prekročená počas jedného alebo viacerých období;

látky znamenajú akýkoľvek chemický prvok alebo jeho zlúčeniny buď sa vyskytujúce v prirodzenom stave alebo vyrábané v priemysle, či už v tuhom, tekutom alebo plynnom skupenstve;

prípravok znamená zmes alebo roztok pozostávajúci z dvoch alebo viacerých látok;

organická zlúčenina znamená akúkoľvek zlúčeninu, ktorá obsahuje minimálne uhlík a jeden alebo niekoľko z nasledujúcich prvkov: vodík, halogény, kyslík, síru, fosfor, kremík alebo dusík s výnimkou oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrogénuhličitanov;

prchavá organická zlúčenina (POZ) znamená akúkoľvek organickú zlúčeninu, ktorá má pri teplote 293.15 K tlak pár 0.01 kPa alebo viac alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia. Na účely smernice sa za POZ považujú aj frakcie kreozotu, ktoré prevyšujú túto hodnotu tlaku pár pri teplote 293.15 K;

organické rozpúšťadlo znamená akúkoľvek POZ, ktorá sa používa samostatne alebo v kombinácii s ostatnými činidlami bez toho, že by prechádzala chemickou zmenou, na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových materiálov alebo sa používa ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok, alebo ako rozpúšťadlo, alebo ako disperzné médium, alebo na úpravu viskozity, alebo na úpravu povrchového napätia, alebo ako zmäkčovadlo, alebo ako konzervačný prostriedok;

halogénované organické rozpúšťadlo znamená organické rozpúšťadlo, ktorého molekula obsahuje minimálne jeden atóm brómu, chlóru, fluóru alebo jódu;

náter znamená akýkoľvek prípravok vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo prípravkov obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jeho riadne použitie, ktorý sa používa na zabezpečenie dekoratívneho, ochranného alebo iného funkčného efektu na povrchu;

lepidlo znamená akýkoľvek prípravok vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a prípravkov obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jeho riadne použitie, ktorý sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku;

tlačiarenská farba znamená akýkoľvek prípravok vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a prípravkov obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jeho riadne použitie, ktorý sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na nejaký povrch;

lak znamená priesvitný náter;

spotreba znamená celkový vstup organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo iné 12-mesačné obdobie, mínus všetky POZ, ktoré sú zhodnotené za účelom opätovného využitia;

vstup znamená množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v prípravkoch, ktoré sa použijú pri činnosti vrátane rozpúšťadiel recyklovaných vo vnútri a mimo zariadenia a ktoré sa počítajú zakaždým, keď sú použité pri vykonávaní činnosti;

opätovné použitie organických rozpúšťadiel znamená použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné účely vrátane ich použitia ako paliva, s výnimkou definitívneho zneškodnenia takýchto zhodnotených organických rozpúšťadiel ako odpadu;

hmotnostný tok znamená množstvo uvoľnených POZ v jednotkách hmotnosti za hodinu;

nominálna kapacita znamená maximálnu hmotnosť organických rozpúšťadiel vstupujúcich do zariadenia v priemere za jeden deň, ak je zariadenie prevádzkované za podmienok normálnej prevádzky pri plánovanom výstupe;

normálna prevádzka znamená celý čas prevádzky zariadenia alebo činnosti s výnimkou uvádzania do prevádzky a vyraďovania z prevádzky a údržby vybavenia;

kontrolované podmienky znamenajú podmienky, pri ktorých je zariadenie prevádzkované takým spôsobom, že POZ, ktoré sa uvoľňujú pri činnosti, sú zhromažďované a vypúšťané kontrolovaným spôsobom buď cez komín alebo cez vybavenie na znižovanie znečistenia plynov, a preto nie sú úplne fugitívne;

normálne podmienky znamenajú teplotu 273.15 K a tlak 101.3 kPa;

priemer za 24 hodín znamená aritmetický priemer všetkých platných odčítaní získaných za 24 hodinové obdobie normálnej prevádzky;

operácie uvádzania do prevádzky a vyraďovania z prevádzky znamenajú operácie pri zavádzaní činnosti, určitého vybavenia alebo nádrže do prevádzky a z prevádzky alebo do chodu a z chodu naprázdno. Pravidelne oscilujúce etapy činnosti sa nepovažujú za činnosti uvádzania do prevádzky a vyraďovania z prevádzky.

Článok 3

Povinnosti, ktoré sa vzťahujú na nové zariadenia

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že:

1. všetky nové zariadenia budú v súlade s článkami 5, 8 a 9;

2. všetky nové zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje smernica 96/61/ES, budú zaregistrované alebo získajú povolenie na vykonávanie činnosti skôr, ako budú uvedené do prevádzky.

Článok 4

Povinnosti, ktoré sa vzťahujú na existujúce zariadenia

Členské štáty prijmú bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/61/ES, potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že:

1. existujúce zariadenia budú v súlade s článkami 5, 8 a 9 najneskôr 31. októbra 2007;

2. všetky existujúce zariadenia budú zaregistrované alebo získajú povolenie na vykonávanie činnosti najneskôr do 31. októbra 2007;

3. tie zariadenia, ktoré potrebujú získať povolenie alebo byť zaregistrované ako používatelia schémy znižovania emisií prílohy IIB, oznámia túto skutočnosť príslušnému orgánu najneskôr do 31. októbra 2005;

4. ak zariadenie:

- prechádza podstatnou zmenou alebo

- spadá do pôsobnosti tejto smernice po prvýkrát po vykonaní podstatnej zmeny;

tá časť zariadenia, u ktorého bola vykonaná podstatná zmena, sa považuje buď za nové zariadenie alebo za existujúce zariadenie podľa toho, či celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by platili, ak by bola podstatne zmenená časť považovaná za nové zariadenie.

Článok 5

Požiadavky

1. Členské štáty prijmú príslušné opatrenia buď určením podmienok povolenia na činnosť, alebo všeobecne záväznými predpismi, aby zabezpečili, že odseky 2 až 12 budú splnené.

2. Všetky zariadenia musia spĺňať:

(a) buď hodnoty emisných limitov v odpadových plynoch a hodnoty fugitívnych emisií alebo hodnoty celkového emisného limitu a ďalšie požiadavky ustanovené v prílohe IIA;

alebo

(b) požiadavky plánu na znižovanie emisií, ktoré sú špecifikované v prílohe IIB.

3. a) Na fugitívne emisie použijú členské štáty hodnoty fugitívnych emisií pre zariadenia ako hodnoty emisných limitov. Ale v prípade, ak sa príslušný orgán presvedčí o tom, že pre konkrétne zariadenie nie je táto hodnota dosiahnuteľná z technického a ekonomického hľadiska, môže takémuto konkrétnemu zariadeniu udeliť odchylku za predpokladu že sa neočakávajú závažné riziká pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie. Pri každej odchylke musí prevádzkovateľ preukázať k spokojnosti príslušného orgánu, že používa najlepšiu dostupnú techniku;

b) činnostiam, ktoré nemôžu byť vykonávané za kontrolovaných podmienok, môže byť udelená odchylka z kontrol uvedených v prílohe IIA, ak je táto možnosť v prílohe výslovne uvedená. Potom sa použije schéma znižovania emisií uvedená v prílohe IIB, pokiaľ prevádzkovať nepreukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že táto možnosť nie je pre neho prijateľná z technického a ekonomického hľadiska. V tomto prípade musí prevádzkovateľ preukázať k spokojnosti príslušného orgánu, že používa najlepšiu dostupnú techniku.

Členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 11 všetky odchýlky týkajúce sa písmen a) a b).

4. Pri zariadeniach, ktoré nepoužívajú schému znižovania emisii, musí každé vybavenie na znižovanie znečistenia plynov, ktoré bude nainštalované po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice, spĺňať požiadavky uvedené v prílohe IIA.

5. Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú dve alebo viac činností, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe IIA, musia:

a) čo sa týka látok špecifikovaných v odsekoch 6, 7 a 8, spĺňať požiadavky uvedených odsekov na každú činnosť samostatne;

b) čo sa týka všetkých ostatných látok, buď:

(i) spĺňať požiadavky odseku 2 na každú činnosť samostatne; alebo

(ii) mať celkové emisie, ktoré neprevyšujú emisie, ktoré by museli spĺňať, ak by sa na ne vzťahoval bod (i).

6. Látky alebo prípravky, ktoré sú z dôvodu, že ich obsah POZ je podľa smernice 67/548/EHS [10] klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický na reprodukciu, sú zaradené alebo označené rizikovými frázami R45, R46, R49, R60, R61, musia byť podľa možnosti čo najskôr nahradené, berúc do úvahy usmernenie uvedené v článku 7 ods. 1, menej škodlivými látkami alebo prípravkami v čo najkratšom možnom čase.

7. Pri vypúšťaní POZ, ktoré sú uvedené v odseku 6, ak je hmotnostný tok súm zlúčenín, ktoré si zasluhujú označenie uvedené v zmienenom odseku, väčší alebo rovný 10 g/hod, musí byť dodržaná hodnota emisného limitu 2 mg/Nm3. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na sumu hmotností jednotlivých zlúčenín.

8. Pri vypúšťaní halogénovaných POZ, ktoré sú označené rizikovou frázou R41, ak je hmotnostný tok súm zlúčenín zasluhujúcich si označenie R40 väčší alebo rovný 100 g/hod, musí byť dodržaná hodnota emisného limitu 20 mg/Nm3. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na sumu hmotností jednotlivých zlúčenín.

Vypúšťanie POZ, ktoré sú uvedené v odsekoch 6 a 8, sa musí kontrolovať ako emisie zo zariadenia s kontrolovanými podmienkami, pokiaľ je z technického a ekonomického hľadiska možné zabezpečiť ochranu zdravia obyvateľstva a životného prostredia.

9. Vypúšťanie tých POZ, ktoré budú po nadobudnutí účinnosti tejto smernice zaradené alebo označené rizikovými frázami uvedenými v odsekoch 6 a 8, budú musieť v čo najkratšom možnom čase spĺňať hodnoty emisných limitov uvedené v odsekoch 7 a 8.

10. Musia sa prijať všetky potrebné bezpečnostné opatrenia na minimalizáciu emisií pri rozbiehaní a ukončovaní prevádzky.

11. Existujúcim zariadeniam, ktoré využívajú existujúce vybavenia na znižovanie znečistenia plynov a spĺňajú tieto hodnoty emisných limitov:

- 50 mg C/Nm3 v prípade spaľovania,

- 150 mg C/Nm3 v prípade každého iného vybavenia na znižovanie znečistenia plynov,

môže byť udelená výnimka z hodnôt emisných limitov na odpadové plyny, ktoré sú uvedené v tabuľke v prílohe IIA na obdobie 12 rokov od dátumu uvedeného v článku 15 za predpokladu, že celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú hodnoty, ktoré by na ne platili, ak by mali spĺňať všetky požiadavky uvedené v tabuľke.

12. Zariadeniam, ktoré vypúšťajú látky špecifikované v odsekoch 6, 7 a 8, nemôže byť povolená výnimka z plnenia požiadaviek ustanovených v uvedených odsekoch ani na základe schémy znižovania emisií, ani na základe uplatnenia odseku 11 alebo článku 6.

13. Ak v súlade s nariadením Rady (EHS) 793/93 [11] a nariadením Komisie (ES) 1488/94 [12] alebo smernicou Rady 67/548/EHS a smernicou Komisie 93/67/EHS [13] bolo vykonané posúdenie rizík ktorejkoľvek z látok, ktoré si zasluhujú označenie R40, R60 alebo R61 a ktoré sú kontrolované aj na základe tejto smernice, Komisia vezme do úvahy závery posúdenia rizík a v prípade potreby prijme potrebné opatrenia.

Článok 6

Národné plány

1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/61/ES, môžu členské štáty definovať a uskutočňovať národné plány znižovania emisií z činností a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 1, s výnimkou činností 4 a 11 prílohy IIA. Prostredníctvom národného plánu nie je možné vylúčiť žiadnu inú činnosť z pôsobnosti tejto smernice. Tieto plány musia viesť k zníženiu ročných emisií POZ z existujúcich zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, minimálne o rovnaké množstvo a za rovnaké časové obdobie, aké by bolo možné dosiahnuť uplatnením emisných limitov podľa článku 5 ods. 2 a 3 a prílohy II počas obdobia platnosti národného plánu. Národný plán, v prípade potreby aktualizovaný, sa Komisii predkladá každé tri roky.

Členský štát, ktorý definuje a uskutočňuje národné plány, môže existujúcim zariadeniam udeliť výnimku z uplatňovania hodnôt emisných limitov, ktoré sú ustanovené v článku 5 ods. 2 a 3 a v prílohe II. Národný plán nesmie za žiadnych okolností udeliť žiadnemu existujúcemu zariadeniu výnimku z ustanovení smernice 96/61/ES.

2. Národný plán bude obsahovať zoznam opatrení, ktoré boli alebo majú byť prijaté na zabezpečenie toho, že bude dosiahnutý cieľ špecifikovaný v odseku 1 vrátane podrobných informácií o navrhovanom mechanizme monitorovania plnenia plánu. Okrem toho bude taktiež obsahovať záväzné priebežné ciele znižovania emisií, na základe ktorých bude možné zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri plnení stanoveného cieľa. Musí byť v súlade s príslušnými existujúcimi právnymi predpismi spoločenstva vrátane príslušných ustanovení tejto smernice a musí obsahovať:

- identifikáciu činnosti alebo činností, na ktoré sa plán vzťahuje,

- zníženie emisií, ktoré majú byť pri týchto činnostiach dosiahnuté, ktoré korešpondujú so znížením emisií, ktoré by boli dosiahnuté uplatnením emisných limitov, ktoré sú špecifikované v odseku 1,

- počet zariadení, ktorých sa plán týka a ich celkové emisie a celkové emisie na každú z činností.

Plán musí taktiež obsahovať úplný opis škály nástrojov, prostredníctvom ktorých majú byť splnené požiadavky plánu, dôkaz, že tieto nástroje budú vykonateľné a podrobnosti o prostriedkoch, pomocou ktorých sa preukáže splnenie plánu.

3. Členský štát predloží plán Komisii. K plánu musí byť priložená sprievodná dokumentácia potrebná na overenie toho, či bude dosiahnutý cieľ uvedený v odseku 1 vrátane dokumentácie, ktorú si Komisia výslovne vyžiada. Existujúce zariadenia, v ktorých dochádza k podstatnej zmene, musia zostať v pôsobnosti národného plánu za predpokladu, že boli súčasťou plánu skôr, ako v nich začala prebiehať podstatná zmena.

4. Členský štát určí národný orgán zodpovedný za zber a vyhodnocovanie informácií, ktoré požaduje odsek 3 a za uskutočňovanie národného plánu.

5. a) Komisia musí informovať výbor uvedený v článku 13 o kritériách na hodnotenie národných plánov najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

b) Ak Komisia po zvážení plánu, aktualizovaného plánu alebo správ o dosiahnutom pokroku, ktoré členský štát predložil v súlade s článkom 11, nie je presvedčená o tom, že ciele plánu budú v stanovenom období dosiahnuté, musí informovať členský štát a výbor, ktorý je uvedený v článku 13, o svojom názore a o dôvodoch, ako k tomuto názoru dospela. Musí tak urobiť do šiestich mesiacov od prijatia plánu alebo správy. Členský štát potom musí do troch mesiacov oznámiť Komisii nápravné opatrenia, ktoré prijme, aby zabezpečil, že ciele budú dosiahnuté a musí o nich informovať aj výbor.

6. Ak Komisia do šiestich mesiacov od oznámenia nápravných opatrení rozhodne, že tieto opatrenia nie sú postačujúce na zabezpečenie toho, aby boli ciele plánu v predpísanej lehote dosiahnuté, členský štát je povinný v prípade existujúcich zariadení splniť požiadavky článku 5 ods. 2 a 3 a prílohy II v rámci lehoty špecifikovanej v tejto smernici. Komisia musí o svojom rozhodnutí informovať výbor, ktorý je uvedený v článku 13.

Článok 7

Náhrada

1. Komisia zabezpečí výmenu informácií medzi členskými štátmi o používaní organických látok a ich náhrad a s tým súvisiacich činnosti. Zváži nasledovné aspekty:

- ich vhodnosti na použitie,

- ich potenciálne vplyvy na zdravie obyvateľstva, najmä vystavenie pracovníkov ich účinkom pri práci,

- ich potenciálne vplyvy na životné prostredie a

- ekonomické dôsledky, najmä náklady a prínosy jednotlivých dostupných alternatív,

s cieľom poskytnúť usmernenie vzhľadom na používanie látok a techník, ktoré majú najmenšie potenciálne vplyvy na ovzdušie, vodu, pôdu, ekosystémy a zdravie obyvateľstva. Po výmene informácií Komisia uverejní usmernenie na každú činnosť.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli usmernenia uvedené v odseku 1 zohľadnené pri vydávaní povolení a počas príprav všeobecne záväzných predpisov.

Článok 8

Monitorovanie

1. Členské štáty zavedú pre prevádzkovateľov zariadení, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, povinnosť predkladať príslušnému orgánu raz ročne alebo na požiadanie údaje, ktoré príslušnému orgánu umožnia overiť, či konajú v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli nepretržite monitorované kanály, na ktoré je napojené vybavenie na znižovanie znečistenia plynov a ktoré v mieste vypúšťania plynov emitujú v priemere viac ako 10 kg/h celkového množstva organického uhlíka.

3. V ostatných prípadoch musia členské štáty zabezpečiť, aby sa vykonávalo buď nepretržité, alebo periodické meranie. Pri periodických meraniach sa musia získať minimálne tri odčítania počas jedného výkonu merania.

4. Merania nie sú povinné v prípade, ak vybavenie na znižovanie znečistenia plynov na konci potrubia nemusí byť v súlade s touto smernicou.

5. Tri roky po dátume, ktorý je uvedený v článku 15, Komisia zabezpečí výmenu informácii o používaní plánov hospodárenia s rozpúšťadlami v členských štátoch vychádzajúcich z údajov o vykonávaní tejto smernice.

Článok 9

Splnenie hodnôt emisných limitov

1. Príslušnému orgánu je potrebné preukázať splnenie:

- hodnôt emisných limitov v odpadových plynoch, hodnôt fugitívnych emisií a hodnôt celkových emisných limitov,

- požiadaviek schémy znižovania emisií, ktorá je špecifikovaná v prílohe IIB,

- ustanovení článku 5 ods. 3.

V prílohe III je uvedené usmernenie týkajúce sa plánov hospodárenia s rozpúšťadlami, ktoré majú slúžiť na preukázanie dodržania týchto ukazovateľov.

Ak je to technicky opodstatnené, môžu byť k odpadovým plynom na účely chladenia a riedenia pripočítané objemy plynov, ale tieto nesmú byť brané do úvahy pri určovaní hmotnostnej koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadovom plyne.

2. Po vykonaní podstatnej zmeny musí byť splnenie vyššie uvedených hodnôt overené opäť.

3. V prípade nepretržitých meraní sú hodnoty emisných limitov považované za splnené, ak

a) žiadny z priemerov za 24 hodín prevádzky neprevyšuje hodnoty emisných limitov a

b) žiadny z hodinových priemerov nie je väčší ako 1,5 násobok hodnoty emisných limitov.

4. V prípade periodických meraní sú hodnoty emisných limitov považované za splnené, ak počas jedného výkonu merania:

a) priemer všetkých troch odčítaní neprevyšuje hodnoty emisných limitov a

b) žiadny z hodinových priemerov neprevyšuje hodnotu emisných limitov o viac ako o faktor 1.5.

5. Splnenie ustanovení článku 5 ods. 7 a 8 sa overí na základe súčtu hmotnostných koncentrácií jednotlivých príslušných prchavých organických zlúčenín. Vo všetkých ostatných prípadoch sa splnenie ustanovení overí na základe celkovej hmotnosti emitovaného organického uhlíka, pokiaľ v prílohe IIA nie je uvedené inak.

Článok 10

Nesplnenie

Členské štáty prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, ak sa zistí porušenie požiadaviek tejto smernice:

a) prevádzkovateľ informoval príslušný orgán a prijal opatrenia na zabezpečenie splnenia požiadaviek v čo najkratšom možnom čase;

b) v prípade takého nesplnenia požiadaviek, ktoré by znamenalo okamžité nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľstva, bolo vykonávanie činnosti pozastavené až dovtedy, kým nebude opäť zabezpečené splnenie požiadaviek podľa podmienok písmena a);

Článok 11

Informačné systémy a podávanie správ

1. Členské štáty budú zasielať Komisii v trojročných intervaloch informácie o vykonávaní tejto smernice vo forme správ. Správa má byť vypracovaná na základe dotazníka alebo osnovy navrhnutej Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS [14]. Dotazník alebo osnova budú zaslané členským štátom šesť mesiacov pred začiatkom obdobia, ktorého sa má správa týkať. Správa musí byť Komisii zaslaná do deviatich mesiacov od skončenia trojročného obdobia, ktorého sa správa týka. Členské štáty musia uverejniť vypracovanú správu v tom istom čase, kedy ju zašlú Komisii, s výhradou obmedzení ustanovených v článku 3 ods. 2 a 3 smernice 90/313/EHS [15]. Prvá správa sa bude vzťahovať na obdobie prvých troch rokov po dátume uvedenom v článku 15.

2. Informácie poskytnuté podľa odseku 1 musia obsahovať najmä dostatočne reprezentatívne údaje, ktoré by preukázali, že boli splnené požiadavky článku 5 respektíve článku 6, v závislosti od prípadu.

3. Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi Komisia vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr päť rokov po predložení prvých správ členskými štátmi. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby ju doplní návrhmi.

Článok 12

Prístup verejnosti k informáciám

1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 90/313/EHS, musia členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli po určité primerané obdobie verejnosti sprístupnené aspoň žiadosti o vydanie povolenia na nové zariadenia alebo na vykonanie podstatných zmien u tých zariadení, ktoré žiadajú o povolenie podľa smernice 96/61/ES, aby sa verejnosť k nim mohla vyjadriť skôr, ako príslušný orgán prijme rozhodnutie. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/61/ES, neukladá sa za povinnosť preformulovať informácie pre verejnosť.

Verejnosti musí byť sprístupnené rozhodnutie príslušného orgánu, ku ktorému má byť pripojená aspoň kópia povolenia a všetkých jeho následných prípadných aktualizácií.

Verejnosti musia byť sprístupnené taktiež všeobecne záväzné predpisy platné na zariadenia a zoznam registrovaných a povolených činností.

2. Verejnosti musia byť prístupné výsledky monitorovania, ktoré sú požadované podľa podmienok na vydávanie povolení a na registráciu, uvedené v článkoch 8 a 9 a ktoré má príslušný orgán k dispozícii.

3. Odseky 1 a 2 platia s výnimkou obmedzení týkajúcich sa dôvodov, pre ktoré môžu verejné orgány odmietnuť poskytnutie informácií vrátane ochrany dôverných obchodných a priemyselných informácií a ktoré sú ustanovené v článku 3 ods. 2 a 3 smernice 90/313/EHS.

Článok 13

Výbor

Komisii pomáha výbor, ktorý má poradnú funkciu, ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie.

Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré majú byť prijaté. Výbor prijme svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti záležitosti, v prípade potreby hlasovaním.

Stanovisko sa zaznamená v zápisnici; okrem toho má každý členský štát právo požiadať, aby bolo v zápisnici zaznamenané aj jeho stanovisko.

Komisia musí v maximálne možnej miere zohľadniť stanovisko prijaté výborom. Výbor musí byť informovaný o spôsobe, akým bolo jeho stanovisko zohľadnené.

Článok 14

Sankcie

Členské štáty stanovia sankcie, ktoré sa budú ukladať za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na ich uplatňovanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto ustanovenia najneskôr do dátumu uvedeného v článku 15 a podľa možnosti čo najskôr oznámia každú ich prípadnú následnú úpravu.

Článok 15

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do . . . apríla 2001. Bezodkladne o nich budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 17

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 11. marca 1999

Za Radu

predseda

J. Trittin

[1] Ú. v. ES C 99, 26.3.1997, s. 32.

[2] Ú. v. ES C 287, 22.9.1997, s. 55.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. januára 1998 (Ú. v. ES C 34, 2.2.1998, s. 75), spoločná pozícia Rady zo 16. júna 1998 (Ú. v. ES C 248, 7.8.1998, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 21. októbra 1998 (Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s. 70).

[4] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1.

[5] Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1.

[7] Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 1.

[8] Ú. v. ES C 138, 1.2.1993, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

[10] Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 98/98/ES (Ú. v. ES L 355, 30.12.1998, s. 1).

[11] Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1.

[12] Ú. v. ES L 161, 29.6.1994, s. 3.

[13] Ú. v. ES L 227, 8.9.1993, s. 9.

[14] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

[15] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI

Táto príloha obsahuje kategórie činností, na ktoré sa odvoláva článok 1. Ak sú činnosti uvedené v tejto prílohe vykonávané nad prahovými hodnotami uvedenými v prílohe IIA, potom spadajú do pôsobnosti tejto smernice. Pod činnosť sa v každom prípade zahŕňa aj čistenie prístrojového vybavenia, nie však čistenie výrobkov, ak nie je výslovne uvedené inak.

Nanášanie lepidla

- Každá činnosť, pri ktorej sa lepidlo aplikuje na nejakú plochu s výnimkou nanášania lepidla a laminovania, ktoré sú spojené s tlačiarenskými činnosťami.

Nanášanie náterov

- Každá činnosť, pri ktorej sa aplikuje jedna alebo viac súvislých vrstiev náteru na:

- vozidlá, ktoré sú uvedené nižšie:

- nové autá, ktoré sú v smernici 70/156/EHS [1] definované ako vozidlá kategórie M1 a kategórie N1, pokiaľ sú natierané v tom istom zariadení ako vozidlá kategórie M1,

- kabíny nákladných automobilov, ktoré sú definované ako prístrešok pre vodiča a všetky integrované kryty pre technické vybavenie vozidiel, ktoré sú podľa smernice 70/156/EHS definované ako vozidlá kategórií N2 a N3,

- dodávkové a nákladné automobily, ktoré sú v smernici 70/156/EHS definované ako vozidlá kategórií N1, N2 a N3, s výnimkou kabín nákladných automobilov,

- autobusy, ktoré sú v smernici 70/156/EHS definované ako vozidlá kategórií M2 a M3,

- prívesy, ktoré sú v smernici 70/156/EHS definované ako kategórie O1, O2, O3 a O4,

- povrchy kovov a plastov vrátane povrchov lietadiel, lodí, vlakov atď.,

- drevené povrchy,

- povrchy textílií, tkanín, fólií a papierové povrchy,

- koža.

Nepatrí sem nanášanie substrátov s obsahom kovov za pomoci elektroforetických a chemických nanášacích techník (nanášanie striekaním/rozprašovaním). Ak je súčasťou natierania aj potlač na ten istý povrch, bez ohľadu na to, aká technika sa použije, potom je táto potlač považovaná za súčasť natierania. Tlač, ktorá je však vykonávaná ako samostatná činnosť, sem nepatrí, ale môže sa na ňu vzťahovať táto smernica, ak tlač spadá do pôsobnosti tejto smernice.

Natieranie kotúčov

- Každá činnosť, pri ktorej sa nepretržite natiera stočená/zvinutá oceľ, nehrdzavejúca oceľ, oceľ s nanesenou vrstvou, zliatiny medi alebo hliníkové pásy plechu buď náterom, ktorý vytvára na povrchu film alebo vrstvy.

Chemické čistenie, čistenie za sucha

- Každá priemyselná alebo komerčná činnosť, pri ktorej sa v zariadení používajú POZ na čistenie šiat, bytového zariadenia a podobného spotrebiteľského tovaru, s výnimkou ručného odstraňovania škvŕn a fľakov v textilnom a odevnom priemysle.

Výrova obuvi

- Každá činnosť na výrobu celej obuvi alebo častí obuvi.

Výroba náterových prípravkov, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel

- Výroba vyššie uvedených konečných produktov a medziproduktov, ak sú vyrábané na tom istom mieste, zmiešavaním farbív, živíc a adhéznych materiálov s organickými rozpúšťadlami alebo inými nosičmi vrátane disperzných a preddisperzných činností, úprav viskozity a farebných odtieňov a plnenia konečných produktov do obalov.

Výroba farmaceutických výrobkov

- Chemická syntéza, fermentácia (kvasenie), extrakcia, príprava a konečná úprava farmaceutických výrobkov a výroba medziproduktov, ak sú vyrábané na tom istom mieste.

Tlač

- Každá činnosť súvisiaca s reprodukciou textu a/alebo obrázkov, pri ktorej sa tlačiarenská farba nanáša na akýkoľvek druh povrchu za použitia nosiča obrazu. Sem patria s tým súvisiace lakovacie, náterové a laminačné techniky. Táto smernica sa však vzťahuje len na tieto procesy:

flexografia — tlačiarenská činnosť, ktorá ako nosič obrazu využíva gumu alebo elastické fotopolyméry a pri ktorej sú tlačiace plochy nad netlačiacimi plochami za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich odparovaním,

ofsetová kotúčová tlač — za použitia farieb schnúcich teplom – kotúčová tlač využívajúca nosič reprodukcie, pri ktorom sú tlačiaca a netlačiaca plocha v tej istej rovine, pričom kotúčová znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, je podávaný do stroja z kotúča na rozdiel od samostatných hárkov. Netlačiaca plocha je upravená tak, aby nasávala vodu a preto neprijíma farbu. Tlačiaca plocha je upravená tak, aby prijímala a prenášala farbu na povrch, na ktorý sa tlačí. K odparovaniu dochádza v sušiacom tuneli, kde sa na sušenie tlačeného materiálu používa teplý vzduch,

laminovanie súvisiace s tlačou — spájanie dvoch alebo viacerých flexibilných materiálov, aby sa vytvorili vrstvy,

publikačná rotačná hĺbkotlač — rotačná hĺbkotlač používaná na tlač papiera pre časopisy, brožúrky, katalógy alebo podobné výrobky za použitia tlačiarenských farieb na báze toluénu,

rotačná hĺbkotlač — tlač, pri ktorej sa používa cylindrický nosič reprodukcie, pri ktorom je tlačiaca plocha pod netlačiacou plochou za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich vyparovaním. Priehlbiny sú napĺňané farbou a zvyšná farba sa z netlačiacej plochy odstráni skôr, ako sa povrch, na ktorý sa má tlačiť, dostane do kontaktu s cylindrom a nasaje farbu z priehlbiniek,

rotačná rastrová tlač — kotúčová tlač, pri ktorej sa farba dostáva na povrch, na ktorom má byť vytlačená tak, že sa pretlačí cez pórovitý nosič reprodukcie, pri ktorom je tlačiaca plocha otvorená a netlačiaca plocha je oddelená a používajú sa tekuté farby schnúce vyparovaním. Kotúčové podávanie znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, sa do stroja podáva z kotúča na rozdiel od jednotlivých hárkov,

nanášanie lakov a lepidiel — činnosť, pri ktorej sa lak alebo lepidlo natiera za účelom nalepenia obalového materiálu na flexibilný materiál.

Spracovanie kaučuku

- Každá činnosť miešania, mletia, zmiešavania, lisovania, pretláčania a vulkanizácie prírodného alebo syntetického kaučuku a všetky pomocné činnosti súvisiace so spracovaním prírodného alebo syntetického kaučuku na hotové výrobky.

Čistenie povrchov

- každá činnosť, s výnimkou čistenia za sucha, pri ktorej sa používajú organické rozpúšťadlá na odstránenie znečistenia z povrchu materiálu vrátane odmasťovania. Čistenie pozostávajúce z viacerých krokov pred alebo po skončení akejkoľvek inej činnosti sa považuje za jednu činnosť. Táto činnosť sa netýka čistenia technického vybavenia, ale len na čistenie povrchu výrobkov.

Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov

- Každá činnosť, pri ktorej sa extrahuje rastlinný olej zo semien a ostatných rastlinných materiálov, spracovanie suchých zvyškov na výrobu krmiva pre zvieratá, čistenie tukov a rastlinných olejov získaných zo semien, rastlinných a/alebo živočíšnych materiálov.

Následná povrchová úprava vozidiel

- Každá priemyselná alebo komerčná činnosť vo forme natierania a s tým súvisiaceho odmasťovania pri:

- natieraní cestných vozidiel, ako sú definované v smernici 70/156/EHS alebo ich častí, ktoré sa vykonáva ako súčasť opravy vozidla, konzervácie alebo dekorácie mimo výrobných zariadení, alebo

- pôvodné natieranie cestných vozidiel, ako sú definované v smernici 70/156/EHS alebo ich častí, materiálmi určenými na následnú povrchovú úpravu, ak sa táto činnosť vykonáva mimo pôvodnej výrobnej linky, alebo

- natieranie prívesov (vrátane návesov) (kategória O).

Izolácia drôtov

- Každá činnosť súvisiaca s poťahovaním kovových vodičov na navíjanie cievok určených do transformátorov a motorov atď.

Impregnácia dreva

- Každá činnosť súvisiaca s nanášaním konzervačných prípravkov na drevo.

Laminovanie dreva a plastov

- Každá činnosť, pri ktorej sa spája drevo a/alebo plasty za účelom výroby vrstvových výrobkov.

[1] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 97/27/ES (Ú. v. ES L 233, 25.8.1997, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IIA

I. PRAHOVÉ HODNOTY A EMISNÉ KONTROLY

| Činnosť (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) | Prah (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) | Hodnoty emisných limitov v odpadových plynoch (mg C/Nm3) | Hodnoty fugitívnych emisií (percento z vstupu rozpúšťadiel) | Hodnoty celkových emisných limitov | Zvláštne ustanovenia |

nové | existujúce | nové | existujúce |

1 | Ofsetová kotúčová tlač za použitia farieb schnúcich teplom (> 15) | 15 - 25 | 100 | 30 [1] | | | |

> 25 | 20 | 30 [1] | | | |

2 | Publikačná rotačná hĺbkotlač (> 25) | | 70 | 10 | 15 | | |

3 | Ostatná rotačná hĺbkotlač, flexografia, rotačná sieťotlač, laminovacie alebo lakovacie jednotky (> 15) rotačná sieťotlač na textil/ lepenku (> 30) | 15 - 25 | 100 | 25 | | | |

> 25 | 100 | 20 | | | |

> 30) [2] | 100 | 20 | | | |

4 | Čistenie povrchov [3] (> 1) | 1 - 5 | 20 [4] | 15 | | | |

> 5 | 20 [4] | 10 | | | |

5 | Ostatné čistenie povrchov (>2) | 2 - 10 | 75 [5] | 20 [5] | | | |

> 10 | 75 [5] | 15 [5] | | | |

6 | Natieranie vozidiel (< 15) a následná povrchová úprava vozidiel | > 0.5 | 50 [6] | 25 | | | |

7 | Povrchová úprava cievok (> 25) | | 50 [7] | 5 | 10 | | |

8 | Ostatné druhy povrchovej úpravy, vrátane kovov, plastov, textílií (5), tkanív, fólií a papiera [12] (> 5) | 5 - 15 | 100 [8] [11] | 20 [11] | | | |

> 15 | 50/75 [9] [10] [11] | 20 [11] | | | |

9 | Povrchová úprava navíjaných drôtov (> 5) | | | | | 10 g/kg [13] |

| | | | 5g/kg [14] |

10 | Povrchová úprava drevených povrchov (> 15) | 15 - 25 | 100 [15] | 25 | | | |

> 25 | 50/75 [16] | 20 | | | |

11 | Chemické čistenie/čistenie za sucha | | | | | 20 g/kg [17] [18] [19] |

12 | Impregnácia dreva (≥ 25) | | 100 [20] | 45 | | 11 kg/m3 |

13 | Povrchová úprava kože (>10) | 10 - 25 | | | | 85 g/m2 | Emisné limity sú vyjadrené v gramoch emitovaného rozpúšťadla na m2 vyrobeného výrobku. |

>25 | | | | 75 g/m2 |

>10 [21] | | | | 150 g/m2 |

14 | Výroba obuvi (>5) | | | | | 25 g na jeden pár | Hodnoty celkových emisných limitov sú vyjadrené v gramoch rozpúšťadla emitovaného na jeden pár úplne vyrobeného výrobku. |

15 | Laminovanie dreva a plastov (>5) | | | | | 30 g/m2 |

16 | Nanášanie lepidiel (> 5) | 5 - 15 | 50 [22] | 25 | | | |

> 15 | 50 [22] | 20 | | | |

17 | Výroba náterových prípravkov, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel (> 100) | 100 - 1000 | 150 | 5 | | 5 % zo vstupu rozpúšťadiel | Hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových prípravkov v hermeticky uzatvorenej nádobe. |

> 1000 | 150 | 3 | | 3 % zo vstupu rozpúšťadiel |

18 | Spracovanie kaučuku (> 15) | | 20 [23] | 25 [24] | | 25 % zo vstupu rozpúšťadiel | |

19 | Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov (> 10) | | | | | Živočíšny tuk1.5 kg/tPižmo3 kg/tRepkové semeno1 kg/tSlnečnicové semeno1 kg/tSójové bôby: (normálnerozdrvené)0.8 kg/tSójové bôby: (biele vločky)1.2 kg/t Ostatné semená a ostatné rastlinné hmoty: 3 kg/t [25]1.5 kg/t [26]4 kg/t [27] | |

20 | Výroba farmaceutických výrobkov (> 50) | | 20 [28] | 5 [29] | 15 [29] | 5 % zo vstupu rozpúšťadiel | 15 % zo vstupu rozpúšťadiel | |

II. ODVETVIE NASTREKOVANIA NÁTEROV NA AUTOMOBILY

Hodnoty celkových emisných limitov sú vyjadrené v gramoch emitovaného rozpúšťadla vo vzťahu k ploche povrchu výrobku v metroch štvorcových a v kilogramoch emitovaného rozpúšťadla vo vzťahu na jednu karosériu auta.

Plocha povrchu ktoréhokoľvek z výrobkov z nižšie uvedenej tabuľky je definovaná nasledovne:

- plocha povrchu vypočítaná z celkovej elektoforézne nastriekavanej plochy a plocha povrchu všetkých častí, ktoré by mohli byť pridané v nasledujúcich fázach procesu nastriekavania, ktoré sú nastriekavané tým istým náterom, ako príslušný výrobok alebo celková plocha povrchu výrobku opatrená náterom v zariadení.

Povrch elektroforeticky nastriekavanej plochy sa vypočítava podľa vzorca:

2 × celková hmotnosť karosérie opatrenej náterompriemerná hrúbka kovového plášťa × hustota kovového plášťa

Táto metóda sa taktiež použije na ostatné časti opatrené náterom, ktoré sú vyrobené z plechu.

Povrch ostatných pridaných častí alebo celkovej plochy povrchu opatrenej náterom v zariadení sa vypočíta podľa počítačového modelu alebo inou ekvivalentnou metódou.

Hodnota celkového emisného limitu v nižšie uvedenej tabuľke sa vzťahuje na všetky štádia procesu vykonávané v tom istom zariadení od elektroforetického nanášania náteru alebo akéhokoľvek iného druhu procesu nanášania náteru až po konečné voskovanie vrátane nanesenia vrchného náteru, ako aj rozpúšťadla použitého pri čistení technického vybavenia použitého v procese výroby, vrátane striekacích kabín a ostatného fixného vybavenia, a to ako počas, tak aj mimo času trvania výroby. Hodnota celkového emisného limitu je vyjadrená ako hmotnosť všetkých organických zlúčenín na m2 celkovej plochy povrchu výrobku opatreného náterom na jednu karosériu auta.

Činnosť (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) | Prahová hodnota produkcie (týka sa ročnej produkcie natretých kusov) | Hodnota celkového emisného limitu |

nové | existujúce |

Nastriekavanie nových áut nátermi (> 15) | > 5000 | 45 g/m2 alebo 1.3 kg na 1 karosériu+ 33 g/m2 | 60 g/m2 alebo 1.9 kg na 1 karosériu + 41 g/m2 |

≤ 5000 samotných karosérii alebo > 3500 karosérií s namontovaným podvozkom | 90 g/m2 alebo 1.5 kg na 1 karosériu + 70 g/m2 | 90 g/m2 alebo 1.5 kg/ na 1 karosériu + 70 g/m2 |

| Celkový emisný limit (g/m2) |

Nastriekavanie kabín nových nákladných automobilov nátermi (> 15) | ≤ 5000 | 65 | 85 |

> 5000 | 55 | 75 |

Nastriekavanie nových dodávkových a nákladných automobilov nátermi(> 15) | ≤ 2500 | 90 | 120 |

> 2500 | 70 | 90 |

Nastriekavanie nových autobusov nátermi (> 15) | ≤ 2000 | 210 | 290 |

> 2000 | 150 | 225 |

Zariadenia na nastriekavanie náterov na vozidlá, ktorých spotreba rozpúšťadiel je pod prahovými hodnotami vyššie uvedenej tabuľky, musia spĺňať požiadavky na priemyselné odvetvie následnej povrchovej úpravy vozidiel uvedené v časti IIA.

[1] Zostatok rozpúšťadla v dokončenom výrobku sa nepovažuje za súčasť fugitívnych emisií.

[2] Prahová hodnota na rotačnú sieťotlač na textil a lepenku.

[3] Použitie zlúčenín špecifikovaných v článku 5 ods. 6 a 8.

[4] Limit sa týka hmotnosti zlúčenín v mg/Nm3a nie celkovej hmotnosti uhlíka.

[5] Zariadenia, ktoré príslušnému úradu preukážu, že priemerný obsah organických rozpúšťadiel všetkých použitých čistiacich materiálov neprevyšuje 30 % hmotnosti, nemusia uplatňovať tieto hodnoty.

[6] Splnenie článku 9 ods. 3 sa preukáže na základe priemerných hodnôt z 15-minútových meraní.

[7] Na zariadenia, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je emisný limit 150.

[8] Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na procesy nanášania náteru a sušenia vykonávané za kontrolovaných podmienok.

[9] Prvá hodnota emisného limitu sa vzťahuje na proces sušenia, druhá na proces nanášania náteru.

[10] Pre zariadenia na povrchovú úpravu textílii, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je emisný limit 150 a platí spoločne pre proces nanášania náteru a proces sušenia.

[11] Činnosti povrchovej úpravy, ktoré sa nemôžu vykonávať za kontrolovaných podmienok (ako napríklad stavba lodí, maľovanie lietadiel) môžu získať výnimku v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. b).

[12] Rotačná sieťotlač na textil patrí pod činnosť č. 3.

[13] Platí pre zariadenia, kde priemerný priemer drôtu je ≤ 0.1 mm.

[14] Platí pre všetky ostatné zariadenia.

[15] Emisný limit platí pre procesy nanášania náteru a sušenia, ktoré prebiehajú za kontrolovaných podmienok.

[16] Prvá hodnota platí pre proces sušenia, druhá pre proces nanášania náteru.

[17] Vyjadrené v hmotnosti rozpúšťadla emitovaného na jeden kilogram vyčistených a vysušených výrobkov.

[18] Emisný limit uvedený v článku 5 ods. 8 sa nevzťahuje na toto priemyselné odvetvie.

[19] Nasledujúca výnimka platí len pre Grécko: hodnota celkového emisného limitu sa po dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice nevzťahuje na existujúce zariadenia, ktoré sa nachádzajú v odľahlých oblastiach a/alebo na ostrovoch, kde je počet obyvateľov, ktorí tam majú trvalé bydlisko, nižší ako 2000 a kde by použitie modernejšej technológie nebolo rozumné z ekonomického hľadiska.

[20] Neplatí pre impregnáciu kreozotom.

[21] Pri činnostiach povrchovej úpravy kože pri výrobe nábytku a určitého koženého tovaru, ktorý sa používa ako drobný spotrebiteľský tovar, napríklad kabelky, opasky, náprsné tašky atď.

[22] Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opakované používanie zhodnotených rozpúšťadiel, potom je hodnota emisného limitu pre odpadové plyny 150.

[23] Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opakované používanie zhodnotených rozpúšťadiel, potom je hodnota emisného limitu pre odpadové plyny 150.

[24] Hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových prípravkov v hermeticky uzatvorenej nádobe.

[25] Hodnoty celkových emisných limitov pre zariadenia spracovávajúce jednotlivé skupiny semien a ostatných rastlinných hmôt by mal stanoviť príslušný úrad individuálne, uplatnením najlepších dostupných techník.

[26] Platí pre čiastkové procesy, s výnimkou odglejovania (odstraňovanie živice z oleja).

[27] Platí pre odglejovanie.

[28] Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opakované používanie zhodnotených rozpúšťadiel, potom je hodnota emisného limitu pre odpadové plyny 150.

[29] Hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových prípravkov v hermeticky uzatvorenej nádobe.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IIB

SCHÉMA ZNIŽOVANIA EMISIÍ

1. Princípy

Účelom schémy znižovania emisií je povoliť prevádzkovateľovi možnosť dosiahnuť inými spôsobmi také zníženie emisií, ktoré by bolo rovnaké ako zníženie emisií dosiahnuté, ak by sa použili hodnoty emisných limitov. Za týmto účelom môže prevádzkovateľ použiť akúkoľvek schému znižovania emisií vypracovanú špeciálne na jeho zariadenie za predpokladu, že nakoniec dosiahne rovnaké zníženie emisií. Členské štáty musia v súlade s článkom 11 tejto smernice hlásiť Komisii pokrok pri dosahovaní rovnakého zníženia emisií vrátane skúseností s uplatňovaním plánu na znižovanie emisií.

2. Prax

V prípade aplikovania náterov, lakov, lepidiel alebo tlačiarenských farieb je možné použiť nasledujúcu schému. Ak nasledujúca metóda nie je vhodná, príslušný orgán môže prevádzkovateľovi povoliť, aby použil akúkoľvek inú alternatívnu výnimočnú schému, o ktorej je presvedčený, že spĺňa vyššie uvedené princípy. Návrh schémy zohľadňuje tieto skutočnosti:

(i) ak sa náhrady, ktoré obsahujú menej alebo žiadne rozpúšťadlá, ešte stále len vyvíjajú, prevádzkovateľovi musí byť poskytnutá dlhšia lehota na realizáciu jeho plánov znižovania emisií;

(ii) referenčný bod na znižovanie emisií musí podľa možnosti čo najviac korešpondovať s množstvom emisií, ktoré by boli emitované, ak by neboli podniknuté žiadne kroky na zníženie emisií.

Nasledujúca schéma sa použije na zariadenia, u ktorých je možné predpokladať a použiť konštantný tuhý obsah produktu na definíciu referenčného bodu znižovania emisií:

(i) prevádzkovateľ musí predložiť plán znižovania emisií, ktorý obsahuje konkrétne zníženia priemerného obsahu rozpúšťadiel v celkovom vstupe a/alebo zvýšenie efektívnosti pri používaní tuhých látok na dosiahnutie zníženia celkových emisií zo zariadenia na stanovenú percentuálnu hodnotu z referenčného ročného množstva emisií a ktorý je načasovaný tak, aby dosiahol cieľové množstvo emisií. Musí sa to vykonať v nasledujúcom časovom rámci:

Lehota | existujúce zariadenia |

Maximálne povolené celkové ročné množstvo emisií | nové zariadenia |

do 31. 10. 2001 | do 31. 10. 2005 | Cieľové množstvo emisií x 1.5 |

do 31. 10. 2004 | do 31. 10. 2007 | Cieľové množstvo emisií |

(ii) Ročné referenčné množstvo emisií sa vypočíta takto:

a) Presne sa určí celková hmotnosť tuhých látok v množstve náteru a/alebo tlačiarenskej farby, laku alebo lepidla spotrebovaného za rok. Tuhé látky sú všetky materiály v náteroch, tlačiarenských farbách, lakoch a lepidlách, ktoré sa stávajú tuhými po odparení sa vody alebo prchavých organických zlúčenín.

b) Referenčné ročné množstvo emisií sa vypočíta tak, že sa vynásobí hmotnosť stanovená v písm. a) príslušným faktorom z nižšie uvedenej tabuľky. Príslušné orgány môžu tieto faktory na jednotlivé zariadenia upraviť tak, aby odrážali preukázané zvýšenie efektívnosti pri používaní tuhých látok.

Činnosť | Multiplikačný faktor na použitie v bode (ii) písm. b) |

Rotačná hĺbkotlač; flexografická tlač; laminovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti; lakovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti; impregnácia dreva; natieranie textílií, tkanín, fólií a papiera; nanášanie lepidla | 4 |

nanášanie izolácie na cievky, následná povrchová úprava vozidiel | 3 |

nanášanie ochranných vrstiev na povrchy prichádzajúce do kontaktu s potravinami, nanášanie ochranných vrstiev na lietadlá a kozmické lode | 2.33 |

Ostatné druhy náterov a rotačná sieťotlač | 1.5 |

c) Cieľové množstvo emisií sa rovná referenčnému ročnému množstvu emisií násobenému percentami rovnajúcimi sa:

- (hodnote fugitívnych emisií + 15) pre zariadenia spadajúce pod bod 6 a nižšie prahové hodnoty bodov 8 a 10 prílohy IIA,

- (hodnote fugitívnych emisií + 5) pre všetky ostatné zariadenia.

d) Stanovené zníženie emisií je splnené, ak skutočné množstvá emisií z rozpúšťadiel určené na základe plánu hospodárenia s rozpúšťadlami sú nižšie alebo sa rovnajú cieľovému množstvu emisií.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

PLÁN HOSPODÁRENIA S ROZPÚŠTADLAMI

1. Úvod

Táto príloha poskytuje usmernenie, ako uskutočňovať plán hospodárenia s rozpúšťadlami. Identifikuje princípy, ktoré sa majú uplatniť (bod 2) a uvádza rámec na hmotnostnú bilanciu (bod 3) a naznačuje požiadavky na overovanie plnenia (bod 4).

2. Princípy

Plán hospodárenia s rozpúšťadlami slúži na nasledujúce účely:

(i) overovanie plnenia ako je špecifikované v bode 9 ods. 1;

(ii) identifikáciu ďalších možností zníženia emisií;

(iii) umožnenie poskytovať verejnosti informácie o spotrebe rozpúšťadiel, emisií z rozpúšťadiel a dodržiavania tejto smernice.

3. Definície

Nasledujúce definície poskytujú rámec na vykonanie hmotnostnej bilancie.

Vstupy organických rozpúšťadiel (I):

I1 Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v prípravkoch, ktoré boli zakúpené a ktoré sa používajú ako vstup do procesu za časové obdobie, za ktoré sa vypočítava hmotnostná bilancia.

I2 Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v použitých prípravkoch, ktoré boli regenerované a opätovne sa použijú ako vstup do procesu. (Recyklované rozpúšťadlo sa počíta zakaždým, keď sa použije na vykonanie činnosti.)

Výstupy organických rozpúšťadiel (O):

O1 Emisie v odpadových plynoch.

O2 Organické rozpúšťadlá stratené vo vode, ak to prichádza do úvahy, je potrebné pri výpočte O5 zohľadniť čistenie odpadových vôd.

O3 Množstvo organických rozpúšťadiel, ktoré zostávajú ako kontaminácia/znečistenie alebo zvyšky na výrobkoch, ktoré sú výstupom z procesu.

O4 Nezachytené emisie organických rozpúšťadiel do ovzdušia. Tu patrí bežná ventilácia miestností, keď vzduch uniká do okolitého prostredia cez okná, dvere, vetracie alebo podobné otvory.

O5 Straty organických rozpúšťadiel a/alebo organických zlúčenín spôsobené chemickými alebo fyzikálnymi reakciami (napríklad vrátane tých, ktoré boli zničené, napr. spálením alebo inou úpravou odpadových plynov alebo odpadových vôd, alebo ktoré sa zachytili, napr. adsorpciou, pokiaľ neboli započítané v rámci O6, O7 alebo O8).

O6 Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zozbieranom odpade.

O7 Organické rozpúšťadlá alebo organické rozpúšťadlá obsiahnuté v prípravkoch, ktoré sa predali alebo ktoré sú určené na predaj ako komerčne hodnotné výrobky.

O8 Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v prípravkoch, ktoré boli opätovne získané na použitie, ale nie ako vstup do procesu, pokiaľ neboli započítané v rámci O7.

O9 Organické rozpúšťadlá, ktoré unikli iným spôsobom.

4. Návod, ako použiť plán hospodárenia s rozpúšťadlami na verifikáciu plnenia zníženia emisií

Použitie plánu hospodárenia s rozpúšťadlami sa určí podľa konkrétnej požiadavky, ktorá má byť overená, nasledovne:

(i) Verifikácia plnenia alternatívy znižovania emisií uvedenej v prílohe IIB s hodnotou celkového emisného limitu vyjadrenou ako množstvo emisií rozpúšťadla na jednotkový výrobok alebo inak, ako je uvedené v prílohe IIA.

(a) Na všetky činnosti využívajúce prílohu IIB by sa mal každý rok robiť plán hospodárenia s rozpúšťadlami za účelom určenia spotreby (C). Spotreba sa môže vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

C = I1 – O8

Zároveň by sa malo vykonať stanovenie tuhých látok použitých v náteroch, aby bolo možné odvodiť referenčné ročné množstvo emisií a cieľové množstvo emisií na každý rok.

(b) Na posúdenie splnenia celkovej hodnoty emisných limitov vyjadrenej v množstve emisií z rozpúšťadiel na jednotkový výrobok alebo inak, ako je uvedené v prílohe IIA, by sa mal robiť každý rok plán hospodárenia s rozpúšťadlami za účelom určenia množstva emisií (E). Množstvo emisií sa môže vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

E = F + O1

kde F sú fugitívne emisie, ako sú definované v časti bod (ii) písm. a). Údaj o množstve emisií by sa mal potom vydeliť príslušným ukazovateľom výrobku.

(c) Na posúdenie splnenia požiadaviek článku 5 ods. 5 písm. b) bod (ii) by sa mal každý rok urobiť plán hospodárenia s rozpúšťadlami za účelom určenia celkových emisií zo všetkých činností, ktorých sa to týka a tento údaj by sa potom mal porovnať s celkovými emisiami, ktoré by boli dosiahnuté, ak by boli splnené požiadavky prílohy II na každú činnosť samostatne.

(ii) Určenie fugitívnych emisií na porovnanie s hodnotami fugitívnych emisií v prílohe IIA:

(a) Metodika

Fugitívne emisie sa môžu vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

F = I1 – O1 – O5 – O6 – O7 – O8

alebo

F = O2 + O3 + O4 + O9

Toto množstvo sa môže určiť priamym meraním množstiev. Obdobne sa môže urobiť ekvivalentný výpočet inými spôsobmi, napríklad použitím účinnosti zachycovania v rámci procesu.

Hodnota fugitívnych emisií je vyjadrená ako časť vstupu, ktorá sa môže vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

I = I1 + I2

(b) Frekvencia

Určenie fugitívnych emisií sa môže urobiť krátkym, ale zato kompletným súborom meraní. Nie je potrebné ho opakovať, pokiaľ nedôjde k zmene alebo úprave technického vybavenia.

--------------------------------------------------

Top