EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009SC0980

Commission staff working document - Accompanying document to the Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council concerning measures to safeguard security of gas supply and repealing Directive 2004/67/EC executive - Summary of the impact assessment {COM(2009) 363} {SEC(2009) 979}

/* SEC/2009/0980 final */

52009SC0980

Commission staff working document - Accompanying document to the Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council concerning measures to safeguard security of gas supply and repealing Directive 2004/67/EC executive - Summary of the impact assessment {COM(2009) 363} {SEC(2009) 979}


SK

(...PICT...)|KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV|

V Bruseli 24.8.2009

SEK(2009) 980 v konečnom znení/2

CORRINGENDUM Annule et remplace le document SEC(2009) 980 final du 16.7.2009 Concerne uniquement la version SK

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Sprievodný dokument Revízia smernice 2004/67 o opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti dodávok plynu Zhrnutie POSÚDENIA VPLYVU {KOM(2009) 363 v konečnom znení} {SEK(2009) 979 }

1. Vymedzenie problému

Komisia stanovila v druhom strategickom prieskume energetickej politiky koncepciu EÚ týkajúcu sa zabezpečovania dodávok energie vrátane päťbodového akčného plánu EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť KOM(2008)781, „Druhý strategický prieskum energetickej politiky: Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť“. . Túto koncepciu a akčný plán pevne podporili Rada, Parlament a Európska rada Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky (2008/2239(INI)); závery Rady pre energetiku, 19. február 2009 (6692/09); závery predsedníctva, Európska rada, 19. marec 2009. , ako aj zúčastnené strany Pozri správu o verejných konzultáciách príloha 5. . Toto posúdenie vplyvu sa týka jedného prvku akčného plánu – posilnenia opatrení na zabránenie krízam a reagovanie na ne v oblasti plynárenstva, a najmä revízie smernice 2004/67 o opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti dodávok plynu.[1][2][3]

KOM(2008)781, „Druhý strategický prieskum energetickej politiky: Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť“.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky (2008/2239(INI)); závery Rady pre energetiku, 19. február 2009 (6692/09); závery predsedníctva, Európska rada, 19. marec 2009.

Pozri správu o verejných konzultáciách príloha 5.

Základnou myšlienkou smernice, ako aj predchádzajúcich a nasledujúcich smerníc o vnútornom trhu s plynom je, že vnútorný trh s plynom by mal dobre fungovať a mal by byť dostatočne pružný spolu s dostatočnou infraštruktúrou na to, aby mohol zmierňovať následky väčšiny prerušení dodávok plynu. Smernica z roku 2004 vytvára zároveň pre prerušenia, pri ktorých sa ukáže, že kapacita trhu nedokáže zmierňovať ich následky, rámec pre núdzové opatrenia zlučiteľný s vnútorným trhom. Takýto dôraz, kladený súčasne na fungovanie trhu a v prípade potreby na núdzové opatrenia, tvorí základ politiky zabezpečovania dodávok plynu v Európe.

V posledných rokoch sa v oblasti európskej bezpečnosti dodávok plynu veľa zmenilo. Zvyšuje sa závislosť od dovozu a zároveň pribúdajú riziká v oblasti zásobovania a tranzitu. Rusko-ukrajinská plynová kríza v januári 2009 spôsobila nebývalé prerušenie dodávok plynu do Európy, ktoré bolo oveľa závažnejšie ako ktorékoľvek predchádzajúce prerušenie. Na dva týždne bolo pozastavených 30 % dovozu. Toto predstavuje v súčasnosti reálny scenár prerušenia dodávok plynu. Rovnako sa menila aj situácia v Európe. So zvyšujúcim sa významom prepravy plynu sieťami na dlhú vzdialenosť a rozvojom vnútorného trhu s plynom sa krízy v oblasti zásobovania rýchlo rozšírili v mnohých častiach Európy, zatiaľ čo vnútorný trh s plynom predstavuje čoraz silnejší nástroj zmierňovania následkov prerušenia dodávok plynu. Európsky rozmer, ktorý je čoraz dôležitejší, si vyžaduje primeraný regulačný rámec na zabezpečovanie dodávok na úrovni EÚ.

Treba riešiť dva základné problémy. Jedným je otázka, či sa pružnosť vnútorného trhu s plynom rozvíja dostatočne na to, aby mohla zmierňovať následky prerušení dodávok plynu, akým bolo napr. prerušenie v januári 2009. Je potrebné aktualizovať normy alebo prijať nejaké ďalšie stimulačné opatrenia? Druhým je účinnosť núdzových opatrení, ktoré sa v súčasnosti prijímajú na úrovni jednotlivých členských štátov, regiónov a EÚ, a ich vplyv na kapacitu vnútorného trhu s plynom v oblasti zmierňovania následkov prerušení dodávok a na solidaritu. Je potrebné zlepšiť organizáciu?

Plynová kríza v januári 2009 bola praktickou ukážkou európskeho rozmeru súčasných prerušení dodávok plynu a reakcie na ne. Kým sa ruské dodávky prepravované cez Ukrajinu dostali znovu do Európy, opatrenia prijaté v rámci Európy nahradili z veľkej časti výpadky v zásobovaní. Kríza zároveň ukázala, že na zabránenie prerušeniam dodávok vedúcim ku krízam sú stále potrebné investície do infraštruktúr v celej Európe (napr. do zásobníkov, spätného toku, niektorých nových vzájomných prepojení) a že ďalšou integráciou trhu by sa zvýšila bezpečnosť dodávok. Objavila sa otázka zlučiteľnosti núdzových opatrení členských štátov s vnútorným trhom. Kríza teda dokazuje odôvodnenosť oboch uvedených otázok.

Okrem rizík nedostatočného investovania do infraštruktúry a zásobovania určeného na zmierňovanie následkov prerušení dodávok a na zabraňovanie krízam, sa zdá, že dochádza aj k zlyhaniu v oblasti regulácie a uplatňovania predpisov. Pojmy použité v smernici z roku 2004 na špecifikáciu noriem v oblasti bezpečnosti dodávok a na plánovanie núdzových situácií nie sú v súčasnosti dostatočne presné a účinné. Uplatňovanie v rámci EÚ bolo navyše nejednotné, ako vyplýva zo správy Komisie o uplatňovaní smernice 2004/67 Hodnotiaca správa o uplatňovaní smernice 2004/67 z novembra 2008. . [4]

Hodnotiaca správa o uplatňovaní smernice 2004/67 z novembra 2008.

V dôsledku neúčinných opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok plynu v Európe najviac trpia európski občania (odkázaní na plyn na účely varenia a vykurovania, priamo alebo prostredníctvom diaľkového vykurovania; mnohí sú závislí na výrobe elektriny z plynu) a priemysel (napr. sektor elektrickej energie, chemikálií, hnojív). Zatiaľ čo sa náklady na bezpečnosť dodávok bežne premietnu do cien, prerušenia dodávok môžu mať oveľa väčší vplyv. Výrazné straty pracovných miest by mohli byť výsledkom ďalšieho uplatňovania neadekvátnych opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok plynu v Európe. Mohlo by to mať aj výrazný vplyv na životné prostredie, klímu a udržateľný rozvoj . Vzhľadom na neisté dodávky plynu sa do popredia dostáva otázka používania náhradných palív s vyššími emisiami uhlíka. Obavy o bezpečnosť dodávok by mohli znížiť očakávaný príspevok plynu pri prechode na vysoko účinný nízkouhlíkový energetický systém, najmä v období, než budú môcť konkurovať obnoviteľné zdroje energie.

2. Analýza subsidiarity

Zahrnutie bezpečnosti dodávok energie do článku Lisabonskej zmluvy o energetike a schválenie druhého strategického prieskumu energetickej politiky poukazujú na úlohu, ktorú má EÚ zohrávať v súlade s čoraz reálnejšou existenciou vnútorného trhu s energiou.

Prijatie tretieho balíka pre vnútorný trh s energiou ho posilní. V situácii, keď dochádza k integrácii trhov jednotlivých členských štátov, nebude možné považovať bezpečnosť dodávok prioritne za vnútroštátny záujem. Právny základ súvisiacich právnych predpisov EÚ by už preto nemal byť izolovaný od pravidiel vnútorného trhu uvedených v Zmluve o EÚ. Každý návrh by mal byť založený na článku 95 v súlade s právnym základom vnútorného trhu s energiou a mal by vychádzať z toho, že je rozšírením tohto právneho základu. Ide o právny základ podobného nástroja prijatého v roku 2005 v oblasti elektrickej energie (smernica 2005/89/ES).

Žiaden členský štát nemôže samostatne zaručiť dostatočný regulačný rámec a dostatočné investície na vnútornom trhu na zabezpečenie dodávok plynu. Tento cieľ sa dá dosiahnuť iba opatreniami na úrovni EÚ. Žiaden členský štát nemôže samostatne zabezpečiť, aby všetky členské štáty prijali účinné opatrenia na zvládnutie núdzových situácií v oblasti dodávok plynu. Okrem toho môžu individuálne nekoordinované opatrenia členských štátov brzdiť ďalší rozvoj vnútorného trhu, viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu a dokonca ohroziť bezpečnosť dodávok v ostatných členských štátoch.

3. Ciele iniciatívy EÚ: Aké sú hlavné politické ciele?

Všeobecným politickým cieľom je zabezpečiť adekvátnu úroveň pripravenosti na prerušenia dodávok plynu v Európe. Nedostatky, ktoré vyšli na povrch počas plynovej krízy v roku 2009, treba riešiť rýchlo, kým nenastane nová kríza.

Táto iniciatíva dopĺňa tretí balík pre vnútorný trh s energiou, ktorý zvyšuje transparentnosť trhu, uľahčuje cezhraničný obchod a investície a umožňuje väčšiu solidaritu medzi krajinami EÚ.

Vzhľadom na oba uvedené problémy, špecifickými/operačnými cieľmi sú:

(i) dosiahnutie pružnosti vnútorného trhu s plynom dostatočnej na zmierňovanie vplyvu väčšiny prerušení dodávok poskytnutím potrebných stimulov na investovanie do infraštruktúr a plynu a na dobré fungovanie trhu;

(ii) účinná spolupráca pri zvládaní núdzových situácií v oblasti dodávok plynu v Európe prostredníctvom vopred vypracovaných núdzových plánov, na ktorých realizácii sa zúčastňujú všetky subjekty na úrovni členských štátov a EÚ, určených na kompenzáciu prerušení dodávok v objeme a rozsahu prerušenia v januári 2009.

4. Možnosti politiky: O ktorých možnostiach sa uvažovalo a ktoré boli podrobne analyzované?

Do úvahy sa bralo päť možností:

1. Nijaké nové opatrenia EÚ.

2. Lepšie presadzovanie smernice z roku 2004.

3. Dobrovoľný prístup priemyslu.

4. Nová smernica.

5. Nové nariadenie.

Použitím základného scenára – nijaké nové opatrenia EÚ – by sa v nadchádzajúcich rokoch dali čiastočne dobre dosiahnuť ciele prostredníctvom tretieho balíka pre vnútorný trh s energiou, európskeho plánu na oživenie hospodárstva, revízie nariadenia Rady ES č. 736/96 o oznamovaní investičných projektov v sektore plynu, elektriny a ropy, programu TEN-E, existujúcej smernice z roku 2004 o bezpečnosti dodávok plynu a spolupráce na núdzovom plánovaní po januárovej plynovej kríze. Z časového hľadiska sa spolupráca na plánovaní rozvoja siete začala už v predstihu, keďže tretí balík nebude plne funkčný do roku 2011 a ďalšie prerušenia dodávok plynu môžu nastať kedykoľvek. Napriek tomu sú nepochybne potrebné jasné usmernenia a podpora na úrovni EÚ, napr. dohoda o normách bezpečnosti dodávok pre infraštruktúry by mohla s cieľom umožniť regulačným orgánom a prevádzkovateľom prepravnej siete riešiť zložité otázky týkajúce sa toho, ktoré dodatočné investície majú najväčší význam a kto by ich mal zaplatiť, na úrovni členských štátov, regiónov a EÚ. Súčasné normy bezpečnosti dodávok uvedené v smernici z roku 2004 sú príliš nepresné.

Pokiaľ ide o možnosť č. 2, zo správy Komisie o uplatňovaní smernice z roku 2004 vyplynulo, že boli dosiahnuté veľmi nehomogénne výsledky a že smernica sa uplatňovala nejednotne. Prísne presadzovanie smernice je s takýmito nepresnými normami a nejasnými záväzkami nemožné, v dôsledku čoho nebola možnosť č. 2 „lepšie presadzovanie smernice z roku 2004“ ďalej analyzovaná.

Je možné si predstaviť dobrovoľný prístup niektorých zúčastnených strán k niektorým aspektom bezpečnosti dodávok, ktoré nie sú dostatočne pokryté uvedenou smernicou, a niektoré iniciatívy sa už v tomto smere podnikli. Nevýhodou dobrovoľného prístupu je, že dôvera v trhové sily zaisťujúce bezpečnosť dodávok plynu má svoje hranice. Opatrenia v núdzových situáciách sa nedajú ponechať na trh. Ďalšou nevýhodou je, že nie je možné zaručiť účasť všetkých zúčastnených strán. Mnohé stránky bezpečnosti dodávok sa opierajú o spoločné úsilie. Výsledkom každej činnosti zástupcov priemyslu týkajúcej sa stanovovania noriem by mal byť záväzný dokument. Z týchto dôvodov sa možnosť č. 3 ďalej neanalyzovala.

Obe možnosti politiky, č. 4 a č. 5, zavedú nové prvky: jasné normy bezpečnosti dodávok a istotu, že budú splnené; jasné stanovenie núdzových plánov na úrovni členských štátov a EÚ. Tieto dve možnosti politiky, ako aj možnosť „nijaké nové opatrenia EÚ“ sú dôkladne analyzované v oddieloch 5 a 6.

5. Posúdenie vplyvov: Aké sú hlavné vplyvy jednotlivých možností na hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť z hľadiska prínosov (kvantifikovaných/vyjadrených peňažne) a nákladov (vrátane odhadov administratívneho zaťaženia), ďalších nákladov na plnenie a nákladov verejných správ na uplatňovanie?

V rámci hospodárskych vplyvov oboch zvolených možností politiky by prevažovali investičné náklady a výsledné výhody uplatňovania normy n-1 a následných preventívnych akčných plánov. Predbežné výpočty n-1 môžu poskytnúť odhad zlepšenia v oblasti infraštruktúr a dodávok, ktoré by bolo treba vykonať v celej Európe na zníženie rizika nezvládnuteľných prerušení dodávok plynu. Projekty, ktoré majú nárok na príspevky v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva, okrem projektov týkajúcich sa spätného toku (z dôvodu údajov) sú uvedené v tomto grafe:

Predbežný výpočet n-1 pre jednotlivé členské štáty:

|

(...PICT...)

Hlavnou infraštruktúrou – „1“ v „n-1“ – je vo väčšine členských štátov hlavným dovozným plynovodom. V Spojenom kráľovstve, Holandsku a Dánsku je ňou hlavné výrobné zariadenie. V Španielsku a Portugalsku je to hlavný terminál LNG. V mnohých dovážajúcich krajinách sú dôležité zásobníky, ale obvykle má hlavný dovozný plynovod vyššiu kapacitu ako hlavný zásobník.

Z týchto predbežných výpočtov vyplýva, že deväť členských štátov nespĺňa navrhnutú normu n-1. Tieto členské štáty sa nachádzajú v rozličných situáciách a môžu so sebou priniesť širokú škálu bezpečnostných opatrení v oblasti dodávok. Dá sa získať dobrá predstava o potrebnej infraštruktúre, ktorú treba vybudovať. Veľa, aj keď nie väčšina, projektov týkajúcich sa budovania potrebnej infraštruktúry sa nachádza na zozname projektov, ktoré majú nárok na príspevky v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva. Celková podpora projektov týkajúcich sa budovania plynovej infraštruktúry v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva je vo výške 1 440 mil. EUR na obdobie 2 rokov a predstavuje maximum 50 % oprávnených nákladov na jeden projekt. V dôsledku toho by mohlo uplatňovanie normy n-1 v celej Európe predstavovať investičné náklady rádovo vo výške niekoľkých miliárd EUR. Ak sa však už projekty v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva začali realizovať, dodatočné investičné náklady na uplatňovanie normy n-1 v celej Európe by boli nižšie.

Existoval by pozitívny vzťah s vnútorným trhom prostredníctvom posilnenia investičných stimulov, vytvorenia rovnakých podmienok pre všetkých z hľadiska záväzkov v oblasti bezpečnosti dodávok a presného vymedzenia núdzových situácií, keď by bolo možné použiť netrhové nástroje. Zdokonalenia infraštruktúry, akými sú pružnejšie vzájomné prepojenia, by mali zlepšiť možnosti obchodovania, likvidity a tvorby cien na vnútornom trhu, ako aj zvýšiť bezpečnosť dodávok.

Administratívne náklady podnikov a verejných orgánov v rámci oboch zvolených možností politiky by boli v porovnaní s investíciami a ostatnými nákladmi zanedbateľné.

Pokiaľ ide o pracovné miesta, zo značného využívania plynu v priemysle vyplýva, že sú možné straty pracovných miest v priamom dôsledku celkovej nedôvery voči jeho dodávkam. Približne 25 % spotreby plynu v EÚ sa spotrebuje v priemysle (hnojivá, ostatné chemikálie atď.).

Pokiaľ ide o životné prostredie, neadekvátne bezpečnostné opatrenia v oblasti dodávok plynu podporia ad hoc využívanie náhradných palív. V období predtým, než sa stane využívanie energie z obnoviteľných zdrojov konkurencieschopným a než sa vybuduje potrebná sieť, a predtým, než bude na trhu dostupné zachytávanie uhlíka a sekvestrácia uhlíka, by toto mohlo v oblasti výroby elektrickej energie znamenať zvýšenie investícií do výroby elektrickej energie spaľovaním uhlia a zachovanie technológií s vysokým obsahom emisií CO 2 .

6. Porovnanie možností: Ktorá možnosť sa uprednostňuje a na základe ktorých kritérií/dôvodov?

Vplyvy základnej možnosti a oboch zvolených možností politiky sa dajú porovnať takto:

Možnosť politiky|Účinnosť dosahovania cieľov|Účinnosť|Súdržnosť|

Nijaké nové opatrenia EÚ|Čiastočné dosiahnutie cieľov prostredníctvom tretieho balíka pre vnútorný trh s energiou, európskeho plánu na oživenie hospodárstva, TEN-E, informovanosť o potrebe účinnej spolupráce v krízových situáciách. Z časového hľadiska existuje problém, pretože tretí balík nebude schopný plne fungovať do roku 2011. Rovnako neexistencia jasných noriem bezpečnosti dodávok pre v oblasti infraštruktúr by mohla ešte viac sťažovať prácu prevádzkovateľov prepravných sústav a regulačných orgánov na budovaní siete.|Realizácia tretieho balíka si bude pravdepodobne vyžadovať podporu, najmä vyhodnocovanie prípadných prerušení dodávok plynu na úrovni EÚ a praktické usmerňovanie regulačných orgánov. Súčasné normy bezpečnosti dodávok uvedené v smernici z roku 2004 sú príliš nepresné.|bezpredmetné|

Revízia smernice |Áno|Znamenalo by to náležite zamerané obmedzené investičné náklady, ako aj rovnaké podmienky pre všetkých. Obmedzili by sa tým odrádzajúce prvky investovania účastníkov trhu do bezpečnosti dodávok a tým by sa odstránilo zaťaženie verejnosti a verejných orgánov. Znamenalo by to administratívne zaťaženie verejných orgánov, pokiaľ ide o núdzové opatrenia. |Malo by to pozitívny vplyv na rozvoj a fungovanie vnútorného trhu s energiou, na životné prostredie, najmä obmedzením neplánovaného prechodu na náhradné palivá s vyššími emisiami uhlíka, na konkurencieschopnosť a pracovné miest a na priemysel spracúvajúci plyn a na domácnosti. |

Nové nariadenie |Áno|V porovnaní s revíziou smernice by to malo výhodu v tom, že by sa začalo uplatňovať skôr. Vážne prerušenie dodávok plynu môže nastať kedykoľvek. Nariadenie by malo aj priamejší vplyv na opatrenia a investície účastníkov trhu. Bolo by účinnejšie pri stanovovaní jasných spôsobov spolupráce v núdzových situáciách s jasným záväzkom spolupracovať. Znamenalo by to porovnateľné administratívne zaťaženie verejných orgánov, pokiaľ ide o núdzové opatrenia. |Znamenalo by to, ak by sa to dalo dosiahnuť, priamejšiu účasť verejných orgánov a účastníkov trhu na zabezpečovaní dodávok plynu v rámci EÚ s rýchlejším budovaním sústav. Náklady by sa veľmi neodlišovali od tých, ktoré by priniesla revízia smernice. |

Obe zvolené možnosti politiky by mali podobný vplyv na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie ako politická možnosť „nijaké nové opatrenia EÚ“. Hlavný rozdiel medzi nimi sa týka rýchlosti a účinnosti ich realizácie. Účinnosť možnosti nového nariadenia by bola nepochybne pravdepodobnejšia (jasne by rozdeľovala povinnosti medzi účastníkov trhu), spravodlivejšia (rovnaké podmienky pre všetkých z hľadiska záväzkov zabezpečovania dodávok) a nové nariadenie by sa mohlo prijať a nadobudnúť účinnosť oveľa skôr.

7. 7. Monitorovanie a vyhodnocovanie: Aké sú možnosti zistiť skutočné náklady a prínosy a dosiahnutie požadovaného účinku?

Na vnútornom trhu s energiou funguje systém podávania správ a monitorovania. Okrem toho by sa mohla rozšíriť pôsobnosť Koordinačnej skupiny pre plyn tak, aby sa týkala aj monitorovania a vyhodnocovania, pričom by vychádzala z plánovaných revízií posúdení rizík členských štátov. Analýzy na úrovni EÚ by mali podporiť vyhodnocovanie bezpečnosti dodávok.

[1] KOM(2008)781, „Druhý strategický prieskum energetickej politiky: Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť“.

[2] Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky (2008/2239(INI)); závery Rady pre energetiku, 19. február 2009 (6692/09); závery predsedníctva, Európska rada, 19. marec 2009.

[3] Pozri správu o verejných konzultáciách príloha 5.

[4] Hodnotiaca správa o uplatňovaní smernice 2004/67 z novembra 2008.

Top