[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

[pic] | EVROPSKA KOMISIJA |

Brusel, 5.4.2011

Bruselj, 5.4.2011

KOM(2011) 173 v konečnom znení

COM(2011) 173 konč.

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

SPOROČILO KOMISIJE EVROPSKEMU PARLAMENTU, SVETU, EVROPSKEMU EKONOMSKO-SOCIALNEMU ODBORU IN ODBORU REGIJ

Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020

Okvir EU za nacionalne strategije vključevanja Romov do leta 2020

1. ZLEPšENIE SITUÁCIE RÓMOV: SOCIÁLNA A EKONOMICKÁ POTREBA PRE ÚNIU A čLENSKÉ šTÁTY

1. Izboljšanje položaja Romov: socialna in ekonomska nujnost za Unijo in njene države članice

Mnoho z približne 10 – 12 miliónov Rómov[1] v Európe sa vo svojom živote potýka s predsudkami, intoleranciou, diskrimináciou a sociálnym vylúčením. Sú marginalizovaní a žijú v zlých socio-ekonomických podmienkach. To v Európskej únii na začiatku 21. storočia nie je prijateľné.

Mnogi od 10–12 milijonov Romov[1], kolikor jih po ocenah živi v Evropi, se vsak dan srečujejo s predsodki, nestrpnostjo, diskriminacijo in socialno izključenostjo. So marginalizirani in živijo v zelo slabih socialno-ekonomskih razmerah. V Evropski uniji na začetku 21. stoletja to ni sprejemljivo.

Stratégia EÚ Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu neponecháva priestor na pretrvávajúcu ekonomickú a sociálnu marginalizáciu najväčšej európskej menšiny. Na úrovni EÚ aj členských štátov je potrebné konať rozhodne v rámci aktívneho dialógu s Rómami. Hlavnú zodpovednosť za tieto opatrenia majú štátne orgány. Tento proces je však problematický vzhľadom na skutočnosť, že sociálna a ekonomická integrácia Rómov je dvojsmerný proces, ktorý si vyžaduje zmenu názorov väčšiny obyvateľstva, ako aj členov Rómskych komunít[2].

Strategija EU za novo rast Evropa 2020 – pametna, trajnostna in vključujoča rast – ne dopušča trajne ekonomske in socialne marginalizacije največje manjšine v Evropi. Potrebni so odločni ukrepi na nacionalni ravni in ravni EU na podlagi aktivnega dialoga z Romi. Medtem ko so za te ukrepe odgovorni predvsem javni organi, pa še vedno pomenijo izziv, saj je socialno in ekonomsko vključevanje Romov dvosmerni proces, ki zahteva spremembo miselnosti večine, pa tudi pripadnikov romskih skupnosti[2].

Členské štáty musia predovšetkým zaistiť, aby Rómovia neboli diskriminovaní a aby sa s nimi zaobchádzalo ako s ostatnými občanmi EÚ s rovnocenným prístupom ku všetkým základným právam, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ. Okrem toho je potrebné prerušiť začarovaný kruh chudoby, ktorá sa prenáša z jednej generácie na druhú. V mnohých členských štátoch predstavujú Rómovia značný a rastúci podiel obyvateľstva v školskom veku a budúcej pracovnej sily. Rómske obyvateľstvo má nízky vekový priemer: 35,7 % má menej ako 15 rokov, pričom pri ostatnom obyvateľstve EÚ tento podiel dosahuje 15,7 %. Priemerný vek Rómov je 25 rokov, v porovnaní s priemerom 40 rokov v celej EÚ[3]. Prevažná väčšina Rómov v produktívnom veku nemá vzdelanie, ktoré potrebuje na získanie dobrého zamestnania. Investovanie do vzdelávania rómskych detí má preto kľúčovú dôležitosť, aby boli schopné úspešne sa uplatniť na pracovnom trhu. V členských štátoch s výrazným podielom rómskeho obyvateľstva to už má ekonomický vplyv. Podľa odhadov je v Bulharsku 23 % obyvateľov, ktorí dospeli do produktívneho veku rómskeho pôvodu; v Rumunsku tento podiel dosahuje 21 %[4].

Kot prvo, države članice morajo zagotoviti, da se Romov ne diskriminira, ampak se jih obravnava kot ostale državljane EU in se jim zagotovi enakovreden dostop do vseh temeljnih pravic, kot so določene v Listini Evropske unije o temeljnih pravicah. Poleg tega so potrebni ukrepi, da se prekine začarani krog prenašanja revščine iz generacije v generacijo. V mnogih državah članicah Romi predstavljajo velik delež šoloobveznih otrok in tako tudi bodoče delovne sile, ta delež pa še narašča. Romska populacija je mlada: 35,7 % jih je mlajših od 15 let – v celotni populaciji EU je mlajših od 15 let 15,7 % prebivalcev. Povprečna starost Romov je 25 let, v celotni populaciji EU pa 40 let[3]. Velike večina aktivnega romskega prebivalstva nima ustrezne izobrazbe, da bi lahko našla dobro službo. Zato je ključnega pomena vlaganje v izobraževanje romskih otrok, da se jim pozneje omogoči uspešen vstop na trg dela. V državah članicah z velikim deležem romskega prebivalstva se že kaže gospodarski učinek. V skladu z ocenami je v Bolgariji približno 23 % iskalcev prve zaposlitve Romov, v Romuniji pa 21 %[4].

Značný počet Rómov s trvalým pobytom v EÚ sú občanmi tretích krajín. Žijú v rovnako nedostatočných životných podmienkach ako mnoho Rómov, ktorí majú občianstvo EÚ, avšak potýkajú sa aj s problémami migrantov, ktorí pochádzajú z tretích krajín. Tieto problémy sú riešené v rámci politík EÚ na podporu integrácie občanov tretích krajín pri zohľadnení potrieb obzvlášť zraniteľných skupín[5].

Veliko Romov, ki živijo v EU, je državljanov tretjih držav, ki zakonito prebivajo v EU. Živijo v enako slabih razmerah kot mnogi Romi z državljanstvom EU, s težavami pa se soočajo tudi kot priseljenci iz držav izven EU. Ti izzivi se rešujejo v okviru politik EU za spodbujanje vključevanja državljanov tretjih držav ob upoštevanju potreb najbolj ranljivih skupin[5].

Integrácia Rómov prinesie výhody nielen v sociálnej oblasti, ale bude ekonomickým prínosom pre Rómov aj pre komunity, ktorých sú súčasťou. Podľa nedávneho výskumu Svetovej banky[6] by plná integrácia Rómov na pracovnom trhu pre niektoré krajiny mohla pre niektoré krajiny znamenať prínos vo výške približne 0,5 miliardy EUR ročne. Rozšírená účasť Rómov na pracovnom trhu by zlepšila ekonomickú produktivitu, znížil by sa objem platieb na sociálne dávky a zvýšili príjmy z dane z príjmu. Podľa uvedeného výskumu Svetovej banky sa príjmy z daní z integrácie Rómov na pracovnom trhu pre každú krajinu odhadujú na približne 175 miliónov EUR ročne. Všetky tieto dôležité ekonomické a finančné dôsledky integrácie Rómov by mohli podporiť atmosféru väčšej otvorenosti u väčšinového obyvateľstva voči rómskemu obyvateľstvu a tým prispieť k ich lepšej integrácii do komunít, ktorých sú súčasťou.

Vključevanje Romov ne bo imelo le socialnih koristi, pač pa tudi ekonomske koristi za Rome in skupnosti, katerih del so. V skladu z nedavno raziskavo Svetovne banke[6] bi na primer popolna vključitev Romov na trg dela za nekatere države lahko pomenila gospodarske koristi v višini približno 0,5 milijarde EUR letno. Če bi omogočili vstop na trg dela več Romom, bi se povečala gospodarska produktivnost, plačila države za socialno pomoč bi se zmanjšala, povečali pa bi se tudi prihodki iz davka na dohodek. V skladu z isto študijo Svetovne banke se davčne koristi vključevanja Romov na trg dela ocenjujejo na približno 175 milijonov EUR na državo letno. Z vsemi temi pomembnimi ekonomskimi in finančnimi vplivi vključevanja Romov bi bilo mogoče spodbujati večjo odprtost javnosti do Romov ter tako prispevati k njihovemu nemotenemu vključevanju v skupnosti, katerih del so.

Ekonomická integrácia Rómov tiež prispeje k sociálnemu začleneniu a zlepší dodržiavanie základných práv vrátane práv príslušníkov menšín a k boju proti diskriminácii na základe rasy, farby pokožky, etnickej príslušnosti, sociálneho pôvodu alebo príslušnosti k menšine[7].

Ekonomsko vključevanje Romov bo prispevalo tudi k socialni koheziji in povečalo spoštovanje temeljnih pravic, tudi kar zadeva pravice pripadnikov manjšin, ter odpravljanju diskriminacije zaradi rase, barve, etničnega in socialnega porekla ali pripadnosti manjšini[7].

EÚ predložila členským štátom viaceré návrhy na podporu sociálnej a ekonomickej integrácie Rómov. Najaktuálnejším príkladom je oznámenie Komisie z apríla 2010[8]. Členské štáty sa už zaviazali poskytnúť Rómom (rovnako ako ostatným občanom EÚ) nediskrimačný prístup k vzdelaniu, zamestnaniu, odbornému vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti a bývaniu prostredníctvom smernice 2000/43/ES. Prísne monitorovanie implementácie tejto smernice môže byť vhodným nástrojom na meranie rozsahu integrácie Rómov[9].

EU je državam članicam predlagala nekaj načinov za spodbujanje socialnega in ekonomskega vključevanja Romov, nazadnje v svojem sporočilu iz aprila 2010[8]. Države članice so v skladu z Direktivo 2000/43/ES že obvezane, da Romom (tako kot drugim državljanom EU) zagotovijo nediskriminacijski dostop do izobraževanja, zaposlovanja, poklicnega usposabljanja, zdravstvenega in socialnega varstva ter stanovanj. Strog nadzor izvajanja te direktive je lahko koristen instrument za ocenjevanje vključevanja Romov[9].

Napriek určitému pokroku, dosiahnutému v členských štátoch a na úrovni EÚ[10] v posledných rokoch sa situácia väčšiny Rómov zmenila len málo. Podľa zistení[11] pracovnej skupiny pre problematiku Rómov ešte stále nie sú zavedené účinné a vhodné opatrenia, ktoré by riešili sociálne a ekonomické problémy prevažnej časti Rómov v Európe.

Kljub določenemu napredku na ravni držav članic in EU[10] v zadnjih letih se je vsakdanje življenje za večino Romov le malo spremenilo. V skladu z ugotovitvami projektne skupine Komisije za Rome[11] še vedno ni učinkovitih in sorazmernih ukrepov za reševanje socialnih in ekonomskih težav velikega dela romske populacije v EU.

Komisia s cieľom riešiť tento problém vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporili tento rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, keďže nediskriminácia nestačí na riešenie sociálneho vylúčenia Rómov. Je spôsobom, ako doplniť a posilniť právne normy a politiky EÚ v oblasti rovnoprávnosti prostredníctvom riešenia konkrétnych potrieb Rómov v súvislosti s rovnocenným prístupom k zamestnaniu, vzdelaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v rámci dialógu a v spolupráci s Rómami.

Za reševanje tega izziva in ker nediskriminacija sama ni dovolj za boj proti socialni izključenosti Romov, Komisija institucije EU poziva, da podprejo ta okvir EU za nacionalne strategije vključevanja Romov. Ta okvir je sredstvo za dopolnitev in okrepitev zakonodaje in politik EU na področju enakosti z obravnavo posebnih potreb Romov v zvezi z enakim dostopom do zaposlovanja, izobraževanja, stanovanj in zdravstvenega varstva na nacionalni, regionalni in lokalni ravni, pa tudi z dialogom z Romi in njihovo udeležbo.

Cieľom tohto rámca je viditeľným spôsobom zlepšiť život Rómov. Je odpoveďou EÚ na súčasnú situáciu a nenahrádza hlavnú zodpovednosť členských štátov v tejto oblasti. Prostredníctvom tohto rámca Európska komisia vyzýva členské štáty, aby s ohľadom na podiel rómskeho obyvateľstva na ich území[12] a odlišné východiskové pozície prijali alebo ďalej rozvinuli komplexný prístup k integrácii Rómov a podporili ciele, ktoré sú uvedené nižšie.

Namen tega okvira EU je vnesti otipljive spremembe v življenje Romov. Je odgovor EU na sedanje razmere in ne vpliva na primarno odgovornost držav članic na tem področju. S tem okvirom EU Evropska komisija spodbuja države članice, da sorazmerno z velikostjo romske populacije, ki živi na njihovem ozemlju[12], in ob upoštevanju različnih izhodišč sprejmejo ali nadalje razvijejo celovit pristop k vključevanju Romov in podprejo naslednje cilje.

2. POTREBA CIELENÉHO PRÍSTUPU: RÁMEC EÚ PRE VNÚTROšTÁTNE STRATÉGIE INTEGRÁCIE RÓMOV

2. Potreba po usmerjenem pristopu: okvir EU za nacionalne strategije vključevanja Romov

Na dosiahnutie výrazného pokroku pri integrácii Rómov je teraz dôležité zvýšiť úsilie a zaistiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne politiky integrácie boli zamerané na Rómov jasným a konkrétnym spôsobom, a prostredníctvom explicitných opatrení riešili potreby Rómov s cieľom predísť a kompenzovať nevýhody, ktorým čelia. Cielený prístup v rámci širšej stratégie boja proti chudobe a vylúčeniu je zlučiteľný s princípom nediskriminácie na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, a nevylučuje podporu iným zraniteľným a znevýhodneným skupinám osôb. Princíp rovnakého zaobchádzania nebráni členským štátom, aby ponechali alebo zaviedli konkrétne opatrenia na prevenciu alebo kompenzáciu nevýhod spojených s rasovým alebo etnickým pôvodom[13]. Niektoré členské štáty už úspešne využili osobitné opatrenia v prospech Rómov, vzhľadom na to, že klasické opatrenia na sociálne zahrnutie neboli dostatočné na splnenie ich špecifických potrieb[14].

Da bi dosegli večji napredek pri vključevanju Romov je zdaj treba pospešiti prizadevanja in zagotoviti osredotočenost nacionalnih, regionalnih in lokalnih politik na romsko skupnost na jasen in specifičen način ter za izpolnjevanje potreb Romov sprejeti jasne ukrepe za preprečevanje prikrajšanosti, ki so ji izpostavljeni, in nadomestilo zanjo. Usmerjeni pristop v okviru širše strategije za boj proti revščini in izključenosti – ki drugih ranljivih in prikrajšanih skupin ne izključuje iz podpore – je skladen z načelom nediskriminacije na ravni EU in na nacionalni ravni. Načelo enakega obravnavanja državam članicam ne preprečuje ohranjanja ali sprejemanja ukrepov za preprečevanje ali nadomestilo za prikrajšanost na podlagi rase ali etnične pripadnosti[13]. Nekatere države članice so že uspešno sprejele pozitivne ukrepe v korist Romov, saj običajni ukrepi za socialno vključenost niso bili dovolj za izpolnjevanje njihovih posebnih potreb[14].

Na zaistenie efektívnosti politík v členských štátoch Komisia navrhuje, aby vnútroštátne stratégie integrácie Rómov boli naplánované alebo prispôsobené tak, aby spĺňali ciele integrácie Rómov na úrovni EÚ , pričom na ich splnenie budú zavedené cielené opatrenia a zabezpečené dostatočné financovanie (členskými štátmi, EÚ a z iných zdrojov). Navrhuje riešenia na odstránenie existujúcich prekážok efektívnejšieho využitia fondov EÚ a predstavuje základ pre účinný monitorovací mechanizmus na zaistenie konkrétnych výsledkov pre Rómov.

Da se zagotovijo učinkovite politike v državah članicah, Komisija predlaga, da se pripravijo ali, če že obstajajo, prilagodijo nacionalne strategije vključevanja Romov za izpolnjevanje ciljev EU glede vključevanja Romov , z usmerjenimi ukrepi ter zadostnimi sredstvi (nacionalnimi sredstvi, sredstvi EU in drugimi sredstvi) za njihovo doseganje. Predlaga rešitve za odpravljanje sedanjih ovir za učinkovitejšo uporabo sredstev EU ter določa temelje učinkovitega mehanizma za spremljanje , da se Romom zagotovijo konkretni rezultati.

3. VYJADRENIE CIEľA EÚ: INTEGRÁCIA RÓMOV

3. Opredelitev ambicij EU: določitev ciljev glede vključevanja Romov

Z ročného prieskumu rastu Európskej komisie[15] vyplýva, že na implementáciu stratégie Európa 2020 a dosiahnutie hlavných cieľov, ktoré sú podporené hlavnými iniciatívami[16] musí Únia a členské štáty vynaložiť veľké úsilie. V niektorých členských štátoch riešenie situácie Rómov v súvislosti so zamestnanosťou, chudobou a vzdelaním prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a vzdelania.

Iz letnega pregleda rasti, ki ga je izdala Evropska komisija[15], je razvidno, da bodo imele države članice in EU še veliko dela z izvajanjem strategije Evropa 2020 in za doseganje njenih krovnih ciljev, ki jih podpirajo vodilne pobude[16]. Za nekatere države članice bo reševanje položaja Romov kar zadeva zaposlovanje, revščino in izobraževanje prispevalo k doseganju ciljev Evrope 2020 glede zaposlovanja, socialne vključenosti in izobraževanja.

Ciele EÚ na integráciu Rómov by mali pokrývať štyri hlavné oblasti s ohľadom na podiel rómskeho obyvateľstva: prístup k vzdelaniu, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a bývanie . Tieto minimálne štandardy by mali byť založené na spoločných, porovnateľných a spoľahlivých indikátoroch. Dosiahnutie týchto cieľov je dôležitým príspevkom pri úsilí členských štátov o dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020.

Cilji EU glede vključevanja Romov se morajo v sorazmerju z velikostjo romske populacije nanašati na štiri ključna področja: dostop do izobraževanja, zaposlovanja, zdravstvenega varstva in stanovanj. Ti minimalni standardi morajo temeljiti na skupnih, primerljivih in zanesljivih kazalnikih. Z doseganjem teh ciljev bodo države članice lažje dosegle splošne cilje iz strategije Evropa 2020.

- Prístup k vzdelaniu : zaistiť, aby každé rómske dieťa ukončilo základnú školskú dochádzku

- Dostop do izobraževanja: zagotavljanje vsaj osnovnošolske izobrazbe za vse romske otroke

Miera vzdelania v rámci rómskej populácie je oveľa nižšia ako u zvyšku obyvateľstva, aj keď sa situácia v jednotlivých členských štátoch odlišuje[17].

Dosežena stopnja izobrazbe med Romi je v povprečju veliko nižja kot pri ostalih prebivalcih, čeprav se položaj od države do države razlikuje[17].

Základné vzdelanie je povinné vo všetkých členských štátoch. Členské štáty však majú povinnosť zaistiť, aby základné vzdelanie bolo dostupné všetkým deťom vo veku, kedy je školská dochádzka povinná. Podľa údajov z Prieskumu o pracovnej sile z roku 2009[18] ukončí základnú školskú dochádzku v priemere 97,5 % detí v celej EÚ.

Osnovna šola je obvezna v vseh državah članicah in države članice morajo zagotoviti, da je osnovnošolska izobrazba dostopna vsem otrokom ustrezne starosti. Na podlagi najboljših razpoložljivih podatkov iz raziskave o delovni sili iz leta 2009[18], doseže osnovnošolsko izobrazbo v povprečju 97,5 % otrok v EU.

Prieskumy naznačujú, že v niektorých členských štátoch dosiahne základné vzdelanie len obmedzený počet rómskych detí[19]. V špeciálnych a segregovaných školách predstavujú rómske deti prevažnú väčšinu. Je potrebné posilniť spojenia s komunitami prostredníctvom kultúrnych/školských mediátorov, cirkví, cirkevných asociácií alebo komunít a prostredníctvom aktívnej účasti rodičov rómskych detí s cieľom zlepšiť interkultúrne zručnosti učiteľov, znížiť segregáciu a zaistiť dodržanie povinnosti základnej školskej dochádzky. Komisia plánuje spoločne s Radou Európy počas dvoch rokov vyškoliť približne 1000 mediátorov. Mediátori môžu rodičom poskytnúť poradenstvo o fungovaní miestneho vzdelávacieho systému a pomôcť im zaistiť prechod ich detí na ďalší stupeň vzdelávacieho procesu.

Iz raziskav je razvidno, da v nekaterih državah članicah dokonča osnovnošolsko izobrazbo le omejeno število romskih otrok[19]. Nadpovprečno veliko število romskih otrok obiskuje šole s prilagojenim programom in ločene šole. Treba je okrepiti stike s skupnostmi s pomočjo posrednikov na področju kulture in šolstva, cerkev, religioznih združenj ali skupnosti in z aktivno udeležbo staršev romskih otrok, da se izboljšajo medkulturne kompetence učiteljev, zmanjša segregacija ter zagotovi skladnost z obveznostjo obiskovanja osnovne šole. Komisija načrtuje skupne ukrepe s Svetom Evrope, v okviru katerih bodo v obdobju dveh let usposobili približno 1 000 posrednikov. Posredniki lahko starše obveščajo o delovanju lokalnega izobraževalnega sistema in jim svetujejo v zvezi z njim ter pomagajo zagotavljati prehod otrok med različnimi stopnjami šolanja.

Je známe, že deti, ktoré nezískajú dostatočné vzdelanie alebo sa do vzdelávacieho systému zapoja neskoro, prípadne ho predčasne opustia, sa neskôr stretnú so značnými ťažkosťami vrátane negramotnosti, jazykových problémov a pocitov vylúčenia a neadekvátnosti. V dôsledku toho majú sťažený prístup k sekundárnemu vzdelaniu, vysokému školstvu, alebo dobrému zamestnaniu. Preto sa podporujú iniciatívy zamerané na poskytnutie druhej šance mladým, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku vrátane programov, ktoré sú výslovne zamerané na rómske deti. Mala by tiež byť poskytnutá podpora reforme vzdelávania učiteľov, ako aj vypracovaniu inovatívnych učebných metód. Dochádzka viacnásobne znevýhodnených detí si vyžaduje spoluprácu medzi jednotlivými sektormi a vhodné podporné programy. Skupina na vysokej úrovni pre gramotnosť a kampaň Komisie na zvýšenie gramotnosti je vytvorená ako príspevok k hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ a zdôrazňuje dôležitosť boja proti negramotnosti rómskeho obyvateľstva.

Znano je, da imajo otroci, ki se ne šolajo, začnejo šolanje prepozno ali ga opustijo prezgodaj, pozneje precejšnje težave, ki obsegajo vse od težav s pismenostjo in jezikom do občutkov izključenosti in manjvrednosti. Zato se težje vključijo v nadaljnje izobraževanje ali študij in težje dobijo dobro službo. Zato se spodbujajo pobude za programe, ki mladim odraslim, ki so opustili šolanje, ponujajo še eno možnost za pridobitev izobrazbe, vključno s programi, ki so izrecno osredotočeni na romske otroke. Podpreti je treba tudi reformo učnih načrtov za izobraževanje učiteljev ter razviti inovativne metode poučevanja. Udeležba večkratno prikrajšanih otrok zahteva medsektorsko sodelovanje in ustrezne podporne programe. Skupina na visoki ravni za pismenost in kampanja opismenjevanja, ki jo pričenja Komisija kot prispevek k vodilni pobudi Evrope 2020 „Nova znanja in spretnosti in delovna mesta“, bosta poudarili pomen odpravljanja nepismenosti med romskimi otroci in odraslimi.

Komisia prijala oznámenie o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve[20], ktoré zdôrazňuje, že miera účasti rómskych detí je značne nižšia, aj keď ich potreba podpory je vyššia. Zvýšený prístup ku kvalitnému nesegregovanému vzdelávaniu v ranom detstve môže hrať kľúčovú úlohu pri prekonávaní znevýhodnenia rómskych detí v oblasti vzdelávania, ako to zdôrazňujú pilotné opatrenia smerujúce k integrácii Rómov, ktoré sa momentálne realizujú v niektorých členských štátoch s prispením prostriedkov z rozpočtu EÚ[21].

Komisija je sprejela sporočilo o predšolski vzgoji in varstvu[20], v katerem je poudarila, da so romski otroci v predšolske programe vključeni precej redkeje kot ostali, čeprav bolj potrebujejo pomoč. Večji dostop do kakovostne nesegregirane predšolske vzgoje ima lahko ključno vlogo pri premagovanju slabšega položaja romskih otrok zaradi pomanjkljive izobrazbe, kot poudarjajo pilotni projekti o vključevanju Romov, ki trenutno potekajo v nekaterih državah članicah s sofinanciranjem iz proračuna EU[21].

To je dôvod, prečo by členské štáty mali zaistiť prístup ku kvalitnému vzdelaniu pre všetky rómske deti, ako aj zaistiť, aby neboli predmetom diskriminácie alebo segregácie bez ohľadu na to, či žijú usadlým spôsobom života. Členské štáty by ako minimum mali zaistiť ukončenie základnej školskej dochádzky. Mali by tiež v súlade so stratégiou Európa 2020 rozšíriť prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a znížiť počet detí, ktoré predčasne opustia sekundárne vzdelanie. Rómska mládež by mala byť dôrazne podporovaná pri dochádzke v sekundárnom a vysokoškolskom vzdelaní[22].

Zato morajo države članice vsem romskim otrokom zagotoviti dostop do kakovostne izobrazbe in preprečevati njihovo diskriminacijo ali segregacijo, ne glede na to, ali prebivajo na enem mestu ali ne. Države članic morajo zagotoviti vsaj dokončanje osnovne šole. Prav tako morajo razširiti dostop do kakovostne predšolske vzgoje in varstva ter zmanjšati število otrok, ki opustijo srednješolsko izobraževanje v skladu s strategijo Evropa 2020. Mlade Rome je treba spodbujati tudi k sodelovanju v sekundarnem in terciarnem izobraževanju[22].

- Prístup k zamestnaniu : zníženie rozdielu v zamestnanosti medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom

- Dostop do zaposlitve : zmanjšanje razlik pri zaposlovanju Romov in ostalih prebivalcev

V stratégii Európa 2020 je stanovený hlavný cieľ, aby 75 % obyvateľstva vo veku 20 – 64 bolo zamestnaných (úroveň zamestnanosti v EÚ dosahuje v priemere 68,8 %[23]). V ročnom prieskume rastu za rok 2011 je uvedený spôsob, ktorým členské štáty stanovujú vnútroštátne ciele zamestnanosti v rámci národných reformných programov, na základe ktorých je možné merať pokrok. Empirické dôkazy a výskum socio-ekonomickej situácie Rómov ukazujú, že existuje značný rozdiel medzi úrovňou zamestnanosti Rómov a ostatného obyvateľstva.

V strategiji Evropa 2020 je določen ciljni delež zaposlenih prebivalcev v starosti od 20 do 64 let, in sicer 75 % (povprečna stopnja zaposlenosti v EU je 68,8 %[23]). Iz letnega pregleda rasti iz leta 2011 je razvidno, kako države članice v nacionalnih programih reform določajo nacionalne cilje za zaposlovanje, glede na katere je mogoče meriti napredek. Iz empiričnih podatkov in raziskav o socialno-ekonomskem položaju Romov je razvidno, da je velik razkorak med stopnjo zaposlenosti Romov in stopnjo zaposlenosti ostalih prebivalcev.

V rámci prieskumu Svetovej banky sa zistilo, že miera zamestnanosti Rómov (predovšetkým žien) je značne nižšia ako v prípade nerómskej väčšiny[24]. Z prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva v siedmych členských štátoch tiež vyplývajú výrazné rozdiely, ako aj skutočnosť, že Rómovia sa cítia do značnej miery v oblasti zamestnanosti diskriminovaní[25].

Svetovna banka je ugotovila, da je stopnja zaposlenosti Romov, zlasti žensk, precej nižja od stopnje zaposlenosti neromske večine[24]. Tudi raziskava Agencije Evropske unije za temeljne pravice v sedmih državah članicah poudarja velike razlike, izkazalo pa se je tudi, da Romi menijo, da so močno diskriminirani na področju zaposlovanja[25].

To je dôvod, prečo by členské štáty mali nediskriminačným spôsobom poskytnúť Rómom plný prístup k odbornému vzdelávaniu, trhu s pracovnými príležitosťami a nástrojom a iniciatívam samostatnej zárobkovej činnosti. Mal by byť podporený prístup k mikroúverom. V štátnom sektore by mala byť venovaná patričná pozornosť zamestnávaniu rómskych štátnych úradníkov. Štátne orgány môžu Rómom otvoriť cestu prostredníctvom personalizovaných služieb a mediácie. To môže pomôcť prilákať Rómov na trh s pracovnými príležitosťami a tak zvýšiť úroveň zamestnanosti.

Zato morajo države članice Romom omogočiti neomejen in nediskriminacijski dostop do poklicnega izobraževanja, trga dela ter orodij in pobud za samozaposlovanje. Treba je spodbujati dostop do mikroposojil. V javnem sektorju je treba ustrezno pozornost posvetiti zaposlovanju usposobljenih romskih javnih uslužbencev. Javni zavodi za zaposlovanje lahko Romom pomagajo s personaliziranimi storitvami in posredovanjem. Na tak način bi se lahko Rome pritegnilo na trg dela in tako povečalo njihovo stopnjo zaposlenosti.

- Prístup k zdravotnej starostlivosti : znížiť rozdiel v stave zdravia medzi Rómami a väčšinovým obyvateľstvom

- Dostop do zdravstvenega varstva : zmanjšati razlike med zdravstvenim stanjem romske populacije in ostalega prebivalstva

V EÚ dosahuje stredná dĺžka života 76 rokov u mužov a 82 rokov u žien[26]. U Rómov sa odhaduje o 10 rokov menej[27]. Okrem toho existujú dôkazy, že miera úmrtnosti dojčiat v rómskych komunitách značne prekračuje priemer EÚ na úrovni 4,3 úmrtia na tisíc živých pôrodov[28]. V správe rozvojového programu Spojených národov o piatich krajinách sa uvádza, že úmrtnosť rómskych dojčiat je 2 až 6 krát vyššia ako u ostatného obyvateľstva, v závislosti od krajiny. Aj v iných krajinách sú uvádzané vysoké úrovne úmrtnosti dojčiat v rómskych komunitách[29].

Pričakovana življenjska doba v EU ob rojstvu je 76 let za moške in 82 let za ženske[26]. Pri Romih je po ocenah 10 let krajša[27]. Poleg tega je stopnja umrljivosti dojenčkov v EU 4,3 na tisoč živorojenih otrok[28], v romskih skupnostih pa je veliko višja. Iz poročila programa Združenih narodov za razvoj o petih državah je razvidno, da je stopnja umrljivosti romskih otrok dva do šestkrat večja od stopnje umrljivosti otrok v preostalem prebivalstvu, odvisno od države. O visokih stopnjah umrljivosti dojenčkov v romski skupnosti poročajo tudi v drugih državah[29].

Táto disparita odráža celkový rozdiel v stave zdravia Rómov a ostatného obyvateľstva. Tento rozdiel súvisí s ich zlými životnými podmienkami, nedostatkom cielených informačných kampaní, obmedzeným prístupom ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a vystaveniu vyšším zdravotným rizikám. V prieskume Agentúry Európskej únie pre základné práva sa ako zásadný problém pre Rómov uvádza tiež diskriminácia zdravotným personálom[30]. 17 % respondentov uviedlo, že sa za posledných 12 mesiacov v tejto oblasti stretli s diskrimináciou. Využitie prevenčných služieb rómskym obyvateľstvom je na nízkej úrovni a podľa niektorých štúdií viac ako 25 % detí nie je plne zaočkovaných[31].

To neskladje kaže na splošen razkorak med zdravjem Romov in neromskih prebivalcev. Ta razlika je povezana s slabimi pogoji, v katerih živijo Romi, odsotnostjo usmerjene informacijske kampanje, omejenim dostopom do kakovostnega zdravstvenega varstva in večjo izpostavljenostjo tveganju za zdravje. V raziskavi Agencije Evropske unije za temeljne pravice se je kot posebna težava, s katero se spopadajo Romi, izkazala tudi diskriminacija s strani zdravstvenega osebja[30]: 17% jih je navedlo, da so v zadnjih 12 mesecih doživeli tako diskriminacijo. Uporaba preventivnih storitev je med romsko populacijo majhna in v skladu z nekaterimi študijami več kot 25 % romskih otrok ni opravilo vseh cepljenj[31].

To je dôvod, prečo by členské štáty mali poskytnúť prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti , ako aj ku preventívnej starostlivosti a sociálnym službám predovšetkým deťom a ženám na podobnej úrovni a za rovnakých podmienok Rómom ako aj ostatnému obyvateľstvu. Pokiaľ je to možné, mali by kvalifikovaní Rómovia byť zahrnutí do programov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú zamerané na ich komunity.

Zato morajo države članice zlasti otrokom in ženskam zagotoviti dostop do kakovostnega zdravstvenega varstva, pa tudi preventivnih zdravstvenih storitev in storitev socialnega varstva na podobni ravni in pod enakimi pogoji, kot so zagotovljeni ostalemu prebivalstvu. Če je mogoče, bi morali biti v programe zdravstvenega varstva, namenjene romski skupnosti, vključeni tudi ustrezno usposobljeni Romi.

- Prístup k bývaniu a základným službám : znížiť rozdiel medzi podielom Rómov s prístupom k bývaniu a inžinierskym sieťam (ako napríklad voda, elektrina a plyn) a podielom u ostatného obyvateľstva

- Dostop do stanovanj in osnovnih storitev : odpraviti razlike v deležu Romov z dostopom do stanovanj in storitev javnih služb (voda, električna energija in plin) in deležem takih gospodinjstev v preostalem prebivalstvu.

V EÚ dosahuje miera napojenia domácností na dodávku vody medzi 72 % a 100 %[32]. Situácia Rómov je však oveľa horšia. Ich často nevyhovujúce podmienky bývania zahŕňajú nedostatočný prístup k verejným službám, ako je dodávka vody, elektrickej energie alebo plynu. Rómovia, ktorí kočujú, majú často ťažkosti s nachádzaním miest s prístupom k vode[33]. To má negatívny vplyv na ich zdravie a celkovú integráciu do spoločnosti.

Med 72 % in 100% gospodinjstev v EU je priključenih na javni vodovod[32]. Položaj Romov pa je veliko slabši. Njihove pogosto slabe bivalne razmere vključujejo nezadosten dostop do storitev javnih služb, na primer oskrbe z vodo, električno energijo ali plinom, Romi, ki ne prebivajo na enem mestu, pa pogosto težko najdejo kraj z dostopom do vode[33]. To negativno vpliva na njihovo zdravje in splošno vključenost v družbo.

To je dôvod, aby členské štáty podporovali nediskriminačný prístup k bývaniu vrátane sociálneho bývania. Opatrenia v oblasti bývania musia byť súčasťou komplexného prístupu, ktorý zahŕňa predovšetkým vzdelanie, zdravie, sociálnu starostlivosť, zamestnanie a bezpečnosť a opatrenia na desegregáciu. Členské štáty by tiež mali riešiť osobitné potreby kočovných Rómov (t.j. poskytnúť im prístup k vhodným miestam na kempovanie). Mali by aktívne zasahovať cielenými programami, ktoré zahŕňajú regionálne a miestne orgány.

Zato morajo države članice spodbujati nediskriminatoren dostop do stanovanj, tudi socialnih. Ukrepi na področju stanovanjske politike morajo biti del celovitega pristopa, ki bo vključeval predvsem izobraževanje, zdravstvo, socialne zadeve, zaposlovanje in varnost ter ukrepe za odpravljanje segregacije. Države članice morajo tudi upoštevati posebne potrebe Romov, ki ne prebivajo na enem mestu (na primer tako, da jim zagotovijo dostop so ustreznih krajev za bivanje). Morajo aktivno sodelovati z usmerjenimi programi, ki bodo vključevali regionalne in lokalne organe.

4. VNÚTROšTÁTNE STRATÉGIE INTEGRÁCIE RÓMOV PREDSTAVUJÚ JASNÝ POLITICKÝ ZÁVÄZOK čLENSKÝCH šTÁTOV

4. Nacionalne strategije vključevanja Romov: jasna politična zavezanost držav članic

Komisia na základe skúseností členských štátov vrátane tých, ktoré sa zúčastnili iniciatívy Dekáda začleňovania Rómov (the Roma Decade)[34], vyzýva členské štáty, aby zosúladili vnútroštátne stratégie integrácie Rómov s cieleným prístupom stanoveným vyššie v texte a predĺžili programovacie obdobie do roku 2020. Členské štáty, ktoré ešte nemajú pripravené vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, sa týmto vyzývajú na prípravu takýchto stratégií, primeraných k počtu Rómskych obyvateľov na ich území[35], pri zohľadnení špecifík tejto skupiny obyvateľstva.

Na podlagi izkušenj držav članic, vključno s tistimi, ki sodelujejo v Desetletju vključevanja Romov[34], Komisija poziva države članice, naj svoje nacionalne strategije vključevanja Romov uskladijo z zgoraj opredeljenim usmerjenim pristopom in svoje obdobje načrtovanja podaljšajo do leta 2020. Države članice, ki še nimajo nacionalnih strategij za Rome, se poziva, da določijo podobne cilje v sorazmerju z velikostjo romske populacije, ki živi na njihovem ozemlju[35], ter ob upoštevanju njihovih različnih izhodišč in posebnosti takih populacij.

Stratégie členských štátov by mali byť založené na cielenom prístupe v súlade so spoločnými základnými zásadami pre začlenenie Rómov [36], mali by aktívne prispievať k sociálnej integrácii Rómov do spoločnosti a zamerať sa na odstránenie segregácie, pokiaľ existuje . Mali by zapadať a prispievať do širšieho rámca stratégie Európa 2020 a preto by mali byť v súlade s národnými reformnými programami .

Nacionalne strategije držav članic morajo slediti usmerjenemu pristopu, ki bo v skladu s skupnimi temeljnimi načeli za vključevanje Romov [36] aktivno prispeval k družbeni vključenosti Romov v večinsko družbo in odpravljanju segregacije, kjer obstaja. Te strategije se morajo ujemati s širšim okvirom strategije Evropa 2020 in k njemu prispevati, zato morajo biti skladne z nacionalnimi programi reform .

Pri tvorbe vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov by členské štáty mali vziať do úvahy tieto prístupy:

Pri razvoju nacionalnih strategij za vključevanje Romov morajo države članice upoštevati naslednje pristope:

- Stanoviť dosiahnuteľné vnútroštátne ciele integrácie Rómov na prekonanie rozdielov voči väčšinovému obyvateľstvu. Tieto ciele by mali prinajmenšom riešiť štyri ciele integrácie Rómov v súvislosti s prístupom k vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu.

- Določitev dosegljivih nacionalnih ciljev glede vključevanja Romov , da se premostijo razlike s preostalim prebivalstvom. Ti cilji morajo zajemati vsaj štiri cilje EU glede vključevanja Romov v zvezi z dostopom do izobraževanja, zaposlitve, zdravstvenega varstva in stanovanj.

- Identifikovať znevýhodnené mikroregióny alebo segregované štvrte , v ktorých sú komunity najviac znevýhodnené, s využitím existujúcich socio-ekonomických a teritoriálnych indikátorov (t.j. nízka úroveň vzdelanosti, dlhodobá nezamestnanosť atď.), pokiaľ je to vhodné.

- Po potrebi opredelitev tistih prikrajšanih mikroregij ali ločenih sosesk , kjer so skupnosti najbolj prikrajšane, z uporabo socialno-ekonomskih in ozemeljskih kazalnikov, ki so že na voljo (tj. zelo nizka izobrazbena raven, dolgoročna nezaposlenost, itd.).

- Prideliť dostatočné prostriedky zo štátnych rozpočtov , ktoré budú doplnené, pokiaľ je to vhodné, prostriedkami z medzinárodných organizácií a rozpočtu EÚ.

- Dodelitev dovolj sredstev iz nacionalnih proračunov , ki se bodo po potrebi dopolnila z mednarodnimi sredstvi in sredstvi EU.

- Zahrnúť účinné monitorovacie metódy na hodnotenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov a hodnotiacich mechanizmov adaptácie stratégie.

- Vključitev učinkovitih metod spremljanja za oceno učinka ukrepov za vključevanje Romov in mehanizem spremljanja za prilagoditev strategije.

- Navrhnutie, implementácia a monitorovanie v úzkej spolupráci a s využitím dialógu s rómskou občianskou spoločnosťou a regionálnymi a miestnymi úradmi .

- Treba jih je oblikovati, izvajati in spremljati v tesnem sodelovanju in neprekinjenem dialogu z romsko civilno družbo ter regionalnimi in lokalnimi organi .

- Určenie kontaktného miesta pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov s právomocou koordinovať rozvoj a implementáciu stratégie, alebo touto úlohou poveriť existujúce administratívne štruktúry.

- Določitev nacionalne kontaktne točke za nacionalno strategijo vključevanja Romov , ki bo pristojna za usklajevanje razvoja in izvajanja strategije ali, kjer je primerno, opiranje na obstoječe upravne strukture.

Od členských štátov sa žiada, aby pripravili alebo revidovali vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a predložili ich Komisii do konca decembra 2011. Komisia na jar 2012 pred plánovaným každoročným rokovaním rómskej platformy tieto vnútroštátne stratégie zhodnotí a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dosiahnutom pokroku.

Države članice se poziva, da pripravijo ali pregledajo svoje nacionalne strategije vključevanja Romov in jih do konca decembra 2011 predstavijo Komisiji. Spomladi 2012 pred letnim zasedanjem platforme za Rome bo Komisija ocenila te nacionalne strategije ter poročala Evropskemu parlamentu in Svetu o napredku.

5. DOSIAHNUTIE KONKRÉTNYCH VÝSLEDKOV PRE RÓMOV

5. Doseganje konkretnih rezultatov za Rome

Implementácia a úspech vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov budú do značnej miery závisieť od efektívne a v dostatočnej miere pridelených prostriedkov zo štátnych rozpočtov. Aj keď samotné financovanie z EÚ určite nevyrieši situáciu Rómov, Komisia pripomína, že je v súčasnosti určených 26,5 miliárd EUR z prostriedkov EÚ na podporu úsilí členských štátov v oblasti sociálneho zahrnutia vrátane úsilia pomôcť Rómom[37].

Izvajanje in uspeh nacionalnih strategij za vključevanje Romov bo v veliki meri odvisen od učinkovite in zadostne dodelitve nacionalnih virov. Samo s financiranjem na ravni EU seveda ne bo mogoče razrešiti položaja Romov, vendar Komisija opominja, da se trenutno načrtujejo sredstva v višini 26,5 milijard EUR za financiranje prizadevanj držav članic na področju socialne vključenosti, tudi za pomoč Romom[37].

Komisia v apríli 2010[38] vyzvala členské štáty, aby pre Rómov sprístupnili existujúce finančné nástroje a najmä štrukturálne fondy a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Tento prístup bol schválený Radou v júni 2010[39]. Väčšina členských štátov však v súčasnosti na riešenie potrieb Rómov v dostatočnej miere nevyužíva dostupné prostriedky EÚ.

Aprila 2010 je Komisija[38] države članice pozvala, naj zagotovijo, da bodo obstoječi finančni instrumentni EU, zlasti strukturni skladi in Evropski kmetijski sklad za razvoj podeželja na voljo Romom. Svet je ta pristop potrdil junija 2010[39]. Vendar večina držav še ne izkorišča dovolj sredstev EU, ki so na voljo za reševanje potreb Romov.

Pokrok v rámci súčasného programového obdobia (2007 – 2013) ...

Napredek v sedanjem programskem obdobju (2007–2013)…

- Komisia s cieľom prekonať nedostatky pri rozvoji vhodných stratégií a efektívnych opatrení na ich implementáciu vyzýva členské štáty, aby upravili operačné programy spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, s cieľom účinnejšie podporiť projekty zamerané na Rómov.

- Za odpravljanje pomanjkljivosti pri razvoju ustreznih strategij in učinkovitih ukrepov za njihovo izvajanje, če obstajajo, se države članice poziva, naj spremenijo svoje operativne programe, ki se sofinancirajo iz strukturnih skladov in Evropskega kmetijskega sklada za razvoj podeželja, da bodo ustrezneje podpirali usmerjene projekte v zvezi z Romi, ter jih uskladijo s svojimi nacionalnimi strategijami vključevanja Romov.

- Komisia preskúma zmeny, ktoré členské štáty uskutočnia v operačných programoch s cieľom riešiť nové potreby, zjednodušiť vykonávanie a urýchliť implementáciu priorít vrátane využitia integrovaného prístupu súvisiaceho s bývaním, ktorý sa predpokladá v upravenom nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja[40]. Komisia urýchlene preskúma požiadavky na úpravu programov, ktoré súvisia s vnútroštátnymi stratégiami integrácie Rómov.

- Komisija bo z državami članicami proučila spremembe njihovih operativnih programov, da se ocenijo nove potrebe, poenostavi izvajanje in pospeši izvajanje prednostnih nalog, vključno z uporabo celovitega pristopa na stanovanjskem področju v spremenjeni uredbi o Evropskem skladu za regionalni razvoj[40]. Komisija bo hitro proučila zahteve za spremembe programov v povezavi z nacionalnimi strategijami za vključevanje Romov.

- Členské štáty majú k dispozícii značný objem technickej pomoci EÚ (4% všetkých štrukturálnych fondov), z ktorých do konca roku 2009 využili v priemere len 31 % plánovaných príspevkov. Tieto sumy prepadnú, pokiaľ nebudú využité. Členské štáty by preto pri navrhovaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov mali vo väčšej miere využívať technickú pomoc EÚ[41] na zlepšenie riadiacich, monitorovacích a hodnotiacich kapacít aj s ohľadom na ciele zamerané na Rómov. Existuje aj možnosť využitia tohto nástroja členskými štátmi na získanie znalostí regionálnych, vnútroštátnych a medzinárodných organizácií pri príprave, vykonávaní a monitorovaní zásahov.

- Države članice imajo na voljo precejšnjo tehnično pomoč EU (4% vseh strukturnih skladov), od tega pa so do konca leta 2009 v povprečju izkoristile le 31 % načrtovanih dodeljenih sredstev. Ta sredstva bodo izgubljena, če ne bodo porabljena. Države članice morajo zato pri pripravi svojih nacionalnih strategij vključevanja Romov bolje izrabljati tehnično pomoč EU[41], da bodo izboljšale svoje zmogljivosti za upravljanje, spremljanje in ocenjevanje v okviru projektov v zvezi z Romi. Države članice bi lahko ta instrument uporabile tudi za to, da pridobijo strokovno znanje regionalnih, nacionalnih in mednarodnih organizacij pri pripravi, izvajanju in spremljanju intervencij.

- Komisia s cieľom predísť problémom s kapacitou, ako napr. nedostatku znalostí, administratívnej kapacity riadiacich orgánov a ťažkostiam pri vyčleňovaní prostriedkov na podporu integrovaných projektov, vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosť zveriť riadenie a implementáciu niektorých častí programov sprostredkujúcim organizáciám, napríklad medzinárodným organizáciám, regionálnym rozvojovým agentúram alebo v oprávnených prípadoch mimovládnym organizáciám s preukázateľnými skúsenosťami pri integrácii Rómov a znalosťou situácie v teréne[42]. V tejto súvislosti by mohla byť užitočná sieť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[43].

- Za razrešitev vprašanj glede zmogljivosti, na primer pomanjkanja strokovnega znanja in upravne zmogljivosti organov za upravljanje ter težav s kombiniranjem sredstev za financiranje celovitih projektov Komisija države članice poziva, naj proučijo možnost, da upravljanje in izvajanje nekaterih delov svojih programov zaupajo posredniškim organom, na primer mednarodnim organizacijam, regionalnim telesom za razvoj, cerkvam ter verskim organizacijam in skupnostim, pa tudi nevladnim organizacijam, ki imajo dokazane izkušnje z vključevanjem Romov in poznajo akterje na terenu[42]. V tem pogledu je lahko koristno orodje mreža Evropskega ekonomsko-socialnega odbora[43].

- Členské štáty by tiež mali zvážiť využitie Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress[44], v rámci ktorého je k dispozícii celkom 100 miliónov EUR z prostriedkov EÚ na obdobie rokov 2010 – 2013. Komisia odhaduje, že táto suma môže byť reinvestovaná do výšky 500 miliónov EUR prostredníctvom mikroúverov počas nasledujúcich ôsmich rokov. Rómske komunity sú jednou z cieľových skupín tohto nástroja[45]. Poskytnutie možnosti rómskym komunitám začať autonómnu produktívnu činnosť by ľudí mohlo motivovať, aby sa zamestnali, znížiť závislosť od sociálnej podpory a motivovať budúce generácie.

- Države članice morajo tudi proučiti možnost uporabe evropskega mikrofinančnega instrumenta Progress[44], za katerega je v obdobju 2010–2013 na voljo skupno 100 milijonov EUR sredstev EU. Komisija ocenjuje, da je mogoče ta znesek v naslednjih osmih letih povečati na več kot 500 milijonov EUR v mikroposojilih. Romske skupnosti so ena izmed ciljnih skupin instrumenta[45]. Če se romskim skupnostim da priložnost, da pričnejo z avtonomnimi proizvodnimi dejavnostmi, bi jih bilo mogoče motivirati, da aktivno sodelujejo pri rednem delu, zmanjšajo odvisnost od socialne podpore ter spodbujajo prihodnje generacije.

- Komisia vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní a implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov využívali európsku iniciatívu v oblasti sociálnych inovácií, ktorú chce Komisia spustiť v roku 2011 v rámci hlavnej iniciatívy „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“. Tento prístup založený na inováciách môže prispieť k zlepšeniu efektívnosti politík sociálneho začlenenia.

- Države članice se spodbuja, naj pri oblikovanju in izvajanju svojih nacionalnih strategij vključevanja Romov uporabijo evropsko pobudo za socialne inovacije, ki jo namerava Komisija pričeti v letu 2011, kot je določena v vodilni pobudi „Evropska platforma za boj proti revščini“. Ta pristop, ki temelji na inovacijah, lahko prispeva k izboljšanju učinkovitosti politik socialnega vključevanja.

... a po roku 2013

...in po letu 2013

Keďže vnútroštátne stratégie integrácie Rómov by sa mali vzťahovať na obdobie rokov 2011 – 2020 je dôležité optimálne využitie financovania, ktoré je dostupné v rámci nového viacročného finančného rámca. Vo viacročnom finančnom rámci bude stanovený spôsob, ktorým bude rozpočet EÚ podporovať plnenie cieľov stratégie Európa 2020.

Nacionalne strategije vključevanja Romov morajo zajemati obdobje 2011–2020, zato je pomembno kar najbolje izkoristiti financiranje v okviru novega večletnega finančnega okvira. Z večletnim finančnim okvirom bo določen način, kako se bodo cilji Evrope 2020 v prihodnje financirali iz proračuna EU.

Stratégia Európa 2020 už od vytvorenia zohľadňuje situáciu rómskeho obyvateľstva[46]. Opatrenia na podporu integrácie Rómov budú súčasťou príslušných finančných nástrojov EÚ, predovšetkým kohéznych fondov. Komisia sa pri príprave návrhov nového regulačného rámca politiky súdržnosti bude usilovať, na základe usmernení stanovených v Preskúmaní rozpočtu[47] a záveroch piatej správy o súdržnosti, o odstránenie možných existujúcich prekážok efektívneho využitia kohéznych fondov na podporu integrácie Rómov.

Strategija Evropa 2020 od samega začetka upošteva položaj romske skupnosti[46]. Ukrepi v podporo vključevanju Romov bodo del ustreznih finančnih instrumentov na ravni EU, zlasti sredstev kohezijske politike. Komisija si bo pri pripravi svojih predlogov za prihodnji regulativni okvir kohezijske politike na podlagi usmeritev iz Pregleda proračuna[47] ter sklepov petega kohezijskega poročila prizadevala odstraniti sedanje možne ovire za učinkovito uporabo sredstev kohezijske politike za financiranje vključevanja Romov.

Bude dôležité zaistiť, aby investičné priority jednotlivých fondov, ktoré je možné využiť v oblasti sociálneho zahrnutia a boja proti chudobe posilňovali implementáciu národných reformných programov a vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov. Mali by tiež byť stanovené predpoklady potrebné na efektívnu podporu, ktorá bude zameraná na výsledky vrátane lepšieho hodnotenia. Okrem toho budú skúmané možnosti využitia pozitívnych podnetov na zníženie nerovností. Súčasne budú jedným z hlavných prvkov, ktoré bude Komisia brať do úvahy pri príprave budúcich návrhov, zjednodušujúce postupy v prospech užívateľov programu. To je obzvlášť dôležité pri projektoch, ktoré riešia potreby Rómov.

Pomembno bo zagotoviti, da prednostne naloge na področju naložb v okviru različnih skladov, ki se lahko uporabljajo na področju socialnega vključevanja in boja proti revščini, podpirajo izvajanje nacionalnih programov reform in nacionalnih strategij vključevanja Romov. Določiti morajo tudi potrebne pogoje za učinkovito in v rezultate usmerjeno podporo, tudi prek boljšega ocenjevanja. Poleg tega se bo proučila možnost uporabe pozitivnih spodbud za odpravljanje neenakosti. Hkrati bo poenostavitev postopkov v korist uporabnikom programa eden glavnih elementov, ki jih bo Komisija upoštevala pri pripravi prihodnjih predlogov. To je zlasti pomembno pri projektih, ki se nanašajo na potrebe Romov.

6. PODPORA INTEGRÁCIE RÓMOV MIMO EÚ: SITUÁCIA V KRAJINÁCH, KTORÉ SÚ ZAHRNUTÉ DO PROCESU ROZšIROVANIA

6. Spodbujanje vključevanja Romov prek meja EU: posebni položaj držav, ki se pripravljajo na pristop

Komisia v Stratégii rozširovania[48] zdôrazňuje komplikovanú situáciu mnohých Rómov na západnom Balkáne a v Turecku. Rada Európy ich počet odhaduje na 3,8 milióna.

Strategija Komisije za širitev[48] je poudarila neugodne razmere, s katerimi se sooča mnogo Romov na zahodnem Balkanu in v Turčiji. Svet Evrope ocenjuje njihovo število na 3,8 milijonov EUR.

Rómovia sa v krajinách, ktoré sú zahrnuté do procesu rozširovania, potýkajú s problémami, ktoré sú závažnejšie ako v mnohých členských štátoch EÚ. Patria k nim sociálne vylúčenie, segregácia a marginalizácia, ktorých dôsledkom je nedostatočné vzdelanie, dlhodobá nezamestnanosť, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a základným službám ako aj rozšírená chudoba. Okrem toho v dôsledku konfliktov na Balkáne mnoho rómskych rodín muselo utiecť do iných krajín v regióne alebo do západnej Európy. V Turecku sú rómske skupiny rôznorodé, avšak značná časť trpí viacnásobným sociálnym vylúčením.

Romi v državah, ki se pripravljajo na pristop, se soočajo s podobnimi ali celo hujšimi problemi kot v mnogih državah članicah: socialno izključenostjo, segregacijo in marginalizacijo, ki vodijo k pomanjkljivi izobrazbi, kronični brezposelnosti, omejenemu dostopu do zdravstvenega varstva, stanovanj in osnovnih storitev ter široko razširjeni revščini. Poleg tega so se morale zaradi vojn v balkanski regiji mnoge romske družine kot razseljene osebe preseliti v druge države v regiji ali v zahodno Evropo. V Turčiji živijo različne skupine Romov, vendar jih velik del trpi večstransko socialno izključenost.

Minulé skúsenosti naznačujú, že si podpora integrácie Rómov vyžaduje rozšírený politický záväzok zahrnúť Rómov, pridelenie patričných prostriedkov v rámci štátnych rozpočtov, lepšiu koordináciu s príslušnými darcami, ako aj systematické hodnotenie a posilnené monitorovanie. Ciele EÚ pri integrácii Rómov sú pre tieto krajiny rovnako relevantné. Ich vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a akčné plány (vo väčšine prípadov vytvorené v rámci iniciatívy Dekáda začleňovania Rómov 2005 – 2015) by mali byť prehodnotené v súlade s týmito cieľmi. Turecko ešte neprijalo vnútroštátny rámec na riešenie zahrnutia Rómov.

Iz izkušenj, pridobljenih med preteklimi pristopi držav, je mogoče sklepati, da so za spodbujanje vključevanja Romov potrebni večja politična zavezanost njihovemu vključevanju, zadostna finančna sredstva iz nacionalnih proračunov, boljše usklajevanje z vsemi ustreznimi donatorji ter sistematično ocenjevanje in strožje spremljanje. Cilji EU glede vključevanja Romov bodo veljali tudi za te države. Njihove nacionalne strategije vključevanja Romov in akcijske načrte (večinoma so bili pripravljeni v okviru Desetletja vključevanja Romov 2005–2015) je treba uskladiti s temi cilji. Turčija mora še sprejeti nacionalni okvir za vključevanje Romov.

Komisia je odhodlaná týmto krajinám na regionálnej a miestnej úrovni pomôcť pri úsilí o zlepšenie sociálneho a ekonomického zahrnutia Rómov prostredníctvom:

Komisija se zavezuje tem državam pomagati izboljšati socialno in ekonomsko vključevanje Romov na regionalni in nacionalni ravni, in sicer z:

- Zlepšenia poskytovania podpory v rámci nástroja predvstupovej pomoci, zameranej na strategické a výsledkovo orientované vnútroštátne plánovanie pre široký rozsah príjemcov s dôrazom na celosektorový prístup k sociálnemu rozvoju. Komisia v súčasnosti implementuje alebo pripravuje projekty s celkovou hodnotou viac ako 50 miliónov EUR, ktoré by čiastočne alebo úplne mohli byť v prospech Rómskych komunít.

- izboljšanjem dodeljevanja sredstev v okviru instrumenta za predpristopno pomoč k strateškemu, k rezultatom usmerjenemu nacionalnemu načrtovanju programov in načrtovanju programov z več upravičenci, ki se osredotočajo na sektorski pristop za socialni razvoj. Komisija trenutno izvaja ali načrtuje projekte v skupni vrednosti več kot 50 milijonov EUR, ki bodo tudi v celoti ali deloma v korist romskim skupnostim;

- Posilnenia zahrnutia občianskej spoločnosti prostredníctvom podpory inštitucionalizovaného dialógu so zástupcami rómskych spoločenstiev tak, aby sa zúčastnili a prevzali zodpovednosť za tvorbu politík, implementáciu a monitorovanie na regionálnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni.

- povečanjem vključenosti civilne družbe s spodbujanjem institucionaliziranega dialoga z romskimi predstavniki, da se vključijo in prevzamejo odgovornost za oblikovanje politik, izvajanje in spremljanje na regionalni, nacionalni in lokalni ravni;

- Pozorného monitorovania pokroku dosiahnutého v každej krajine v súvislosti s ekonomickou a sociálnou situáciou Rómov a každoročného predkladania záverov v správach o pokroku dosiahnutom v oblasti rozširovania.

- natančnim spremljanjem napredka vsake države v zvezi z ekonomskim in socialnim položajem Romov ter vsakoletno predstavitvijo sklepov v poročilu o napredku pri širitvi.

7. POSILNENIE OBčIANSKEJ SPOLOčNOSTI: DÔLEžITEJšIA ÚLOHA EURÓPSKEJ PLATFORMY PRE ZAčLEňOVANIE RÓMOV

7. Krepitev vloge civilne družbe: večja vloga Evropske platforme za vključevanje Romov

Európska platforma pre začleňovanie Rómov[49] je užitočné fórum pre diskusiu a koordinované opatrenia pre všetky príslušné zainteresované strany: inštitúcie EÚ, vlády, medzinárodné organizácie, a zástupcov akademickej obce a rómskej občianskej spoločnosti. Táto platforma do značnej miery prispela k prispôsobeniu európskych a vnútroštátnych politík potrebám Rómov.

Evropska platforma za vključevanje Romov[49] je koristen forum za razpravo in usklajene ukrepe vseh zadevnih udeleženih strani: institucij EU, nacionalnih vlad, mednarodnih organizacij, univerz in predstavnikov romske civilne družbe. Platforma veliko prispeva k ozaveščanju evropskih in nacionalnih politik o potrebah Romov.

Komisia je odhodlaná plniť dôležitejšiu funkciu v rámci platformy a posilniť jej úlohu na základe skúseností z minulosti a prostredníctvom spojenia jej činnosti so štyrmi prioritnými oblasťami v rámci vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov.

Komisija je pripravljena igrati večjo vlogo v platformi in povečati njeno vlogo na podlagi izkušenj ter z navezavo svojega dela na štiri prednostna področja nacionalnih strategij vključevanja Romov.

Prostredníctvom platformy by príslušné zainteresované strany, predovšetkým zástupcovia Rómskych komunít, mali mať možnosť zohrať úlohu v rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. Posilnená platforma môže členské štáty podporiť pri hľadaní príslušných politických riešení prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a diskusie o prístupoch s medzinárodnými organizáciami so skúsenosťami so začlenením Rómov. Poskytne tiež Komisii spätnú väzbu o výsledkoch vnútroštátneho úsilia na mieste prostredníctvom správ od rómskej občianskej spoločnosti.

Prek platforme bi morale imeti zadevne zainteresirane strani, zlasti predstavniki romskih skupnosti, možnost, da sodelujejo v okviru EU za nacionalne strategije vključevanja Romov. Okrepljena platforma je lahko v pomoč državam članicam pri iskanju ustreznih odzivov politik prek izmenjave dobrih praks in razprav o pristopu mednarodnih organizacij, ki imajo izkušnje s spodbujanjem vključevanja Romov. Platforma bo Komisiji tudi zagotovila povratne informacije o rezultatih nacionalnih prizadevanj na terenu, saj bo dala besedo romski civilni družbi.

8. MERANIE POKROKU PROSTREDNÍCTVOM ZAVEDENIA ÚčINNÉHO MONITOROVACIEHO MECHANIZMU

8. Merjenje napredka: vzpostavitev učinkovitega mehanizma za spremljanje

V súčasnosti je náročné získať presné, podrobné a úplné údaje o situácii Rómov v členských štátoch a objasniť konkrétne opatrenia, ktoré je potrebné zaviesť pri riešení vylúčenia a diskriminácie Rómov. Nie je možné zhodnotiť, či tieto opatrenia priniesli očakávané výsledky. Je preto dôležité zbierať spoľahlivé údaje.

Trenutno je težko dobiti točne, podrobne in popolne podatke o položaju Romov v državah članicah ter opredeliti konkretne ukrepe za odpravljanje izključevanja in diskriminacije Romov. Ni mogoče oceniti, ali so ti ukrepi imeli pričakovane rezultate. Zato je pomembno, da se zberejo zanesljivi podatki.

Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť účinný monitorovací mechanizmus s jasne stanovenými kritériami, ktorý zaistí merateľnosť dosiahnuteľných výsledkov, aby sa financovanie určené na integráciu Rómov skutočne dostalo ku konečným príjemcom, aby bol dosiahnutý pokrok pri plnení cieľov integrácie Rómov a aby boli implementované vnútroštátne stratégie integrácie Rómov.

Zato je treba vzpostaviti učinkovit mehanizem za spremljanje z jasnimi merili, ki bo zagotovil, da se merijo dejanski rezultati, da denar, namenjen za vključevanje Romov, doseže končne upravičence, da se doseže napredek pri ciljih EU glede vključevanja Romov ter da se izvajajo nacionalne strategije vključevanja Romov.

Komisia predloží každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri integrácii rómskeho obyvateľstva v členských štátoch a o plnení cieľov.

Komisija bo Evropskemu parlamentu in Svetu vsako leto poročala o napredku pri vključevanju romske populacije v državah članicah in o doseganju teh ciljev.

Správa Komisie bude založená na pilotnom projekte výskumu rómskych domácností, ktorý vykonáva rozvojový program Spojených národov v spolupráci predovšetkým so Svetovou bankou a Agentúrou Európskej únie pre základné práva[50]. Komisia požiadala Agentúru pre základné práva, aby prieskum rozšírila na Rómov vo všetkých členských štátoch a uskutočňovala ho pravidelne na meranie pokroku dosiahnutého na mieste. Agentúra pre základné práva v spolupráci s ďalšími príslušnými subjektmi, ako Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, bude zbierať údaje o situácii Rómov s ohľadom na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Údaje budú tiež zbierané prostredníctvom konkrétneho výskumu financovaného v rámci programu socio-ekonomických a humanitných vied Siedmeho rámcového programu pre výskum. Komisia a Agentúra pre základné práva budú, spolu s ostatnými orgánmi Únie, počas celého tohto procesu v súlade s článkom 4 ods. 2 ZEÚ rešpektovať národnú identitu členských štátov, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv.

Poročala bo na podlagi pilotnega projekta raziskave o romskih gospodinjstvih, ki se izvaja v okviru programa Združenih narodov za razvoj, v sodelovanju zlasti s Svetovno banko in Agencijo Evropske unije za temeljne pravice[50]. Komisija zahteva, da Agencija Evropske unije za temeljne pravice to raziskavo razširi na vse države članice in da jo izvaja redno, da bo mogoče izmeriti napredek na terenu. Agencija Evropske unije za temeljne pravice bo v sodelovanju z drugimi zadevnimi organi, na primer Evropsko fundacijo za izboljšanje življenjskih in delovnih razmer, zbirala podatke o položaju Romov kar zadeva dostop do zaposlovanja, izobraževanja, zdravstvenega varstva in stanovanj. Podatki se bodo pridobivali tudi s posebnimi raziskavami, ki se financirajo iz programa za socialno-ekonomske in humanistične vede v okviru sedmega okvirnega programa EU. Med tem procesom morajo Komisija, Agencija Evropske unije za temeljne pravice in druga telesa Unije v skladu s členom 4(2) PEU spoštovati nacionalne identitete držav članic, ki so neločljivo povezane z njihovimi političnimi in ustavnimi temeljnimi strukturami, vključno z njihovo regionalno in lokalno samoupravo.

Komisia tiež zohľadní prebiehajúce činnosti v rámci otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnych politík a ostatné príspevky členských štátov založené na ich vlastných monitorovacích systémoch integrácie Rómov. Podrobné monitorovanie implementácie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov členskými štátmi a zúčastnenými stranami je vhodnou metódou posilnenia transparentnosti a zodpovednosti s cieľom zaistiť čo najpozitívnejší vplyv integrácie Rómov.

Komisija bo upoštevala tudi tekoče delo v okviru odprte metode usklajevanja na področju socialnih politik in prispevke drugih držav članic na podlagi njihovih mehanizmov za spremljanje vključevanja Romov. Podrobno spremljanje izvajanja nacionalnih strategij vključevanja Romov s strani držav članic in zainteresiranih strani je zanesljiva metoda za spodbujanje preglednosti in odgovornosti, da se zagotovi čim večji učinek vključevanja Romov.

Národné reformné programy by spolu s monitorovaním a partnerským preskúmaním stratégie Európa 2020 mali byť dodatočným zdrojom informácií pri hodnotení pokroku a usmerňovaní členských štátov.

Nacionalni programi reform, skupaj s spremljanjem in medsebojnim pregledom strategije Evropa 2020, bi morali biti dodaten vir podatkov za oceno napredka in zagotoviti smernice državam članicam.

Komisia bude tiež ako prvý krok s cieľom dlhodobo získavať použiteľné údaje podporovať spoluprácu medzi štatistickými úradmi jednotlivých členských štátov a Eurostatom, aby bola schopná nájsť metódy na zmapovanie najmenej rozvinutých mikroregiónov v EÚ, v ktorých žijú marginalizované skupiny, predovšetkým Rómovia. Tento teritoriálny prístup k zberu údajov má priamu súvislosť s odstránením chudoby a vylúčenia Rómov. Okrem toho by Agentúra pre základné práva mala spolupracovať s členskými štátmi pri vývoji monitorovacích metód, ktoré môžu poskytnúť komparatívnu analýzu situácie Rómov v Európe.

Za dolgoročno pridobivanje koristnih podatkov bo Komisija tudi spodbujala sodelovanje med nacionalnimi statističnimi uradi in Eurostatom, da bo lahko kot prvi korak opredelila metode za določanje najmanj razvitih mikroregij v EU, kjer je največ marginaliziranih skupin, zlasti Romov. Ta ozemeljski pristop k zbiranju podatkov neposredno prispeva k odpravljanju revščine in izključevanja Romov. Poleg tega mora Agencija Evropske unije za temeljne pravice sodelovati z državami članicami pri razvoju metod spremljanja, ki lahko zagotovijo primerljivo analizo položaja Romov v vsej Evropi.

9. ZÁVER: 10 ROKOV NA DOSIAHNUTIE ZMIEN

9. Sklepna ugotovitev: 10 let za spremembo

Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov predstavuje možnosť spojiť sily na všetkých úrovniach (EÚ, vnútroštátnej, regionálnej) so všetkými zainteresovanými stranami vrátane Rómov, s cieľom riešiť jeden z najvážnejších sociálnych problémov v Európe, ktorým je odstránenie vylúčenia Rómov. Dopĺňa existujúce právne predpisy a politiky v oblastiach nediskriminácie, základných práv, voľného pohybu osôb a práv dieťaťa[51]. Rámec stanovuje ciele na úrovni EÚ pre integráciu Rómov, ktoré je potrebné dosiahnuť na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Tieto ambiciózne ciele je možné dosiahnuť, len ak sa členské štáty a vnútroštátnej, regionálne a miestne orgány zaviažu ich plniť, s účasťou rómskych občianskych organizácií.

Okvir EU za nacionalne strategije vključevanja Romov zagotavlja priložnost za združitev moči na vseh ravneh (EU, nacionalna in regionalna raven) in z vsemi zainteresiranimi stranmi, tudi Romi, da se razreši eden najresnejših socialnih izzivov v Evropi: odpravi izključenost Romov. Dopolnjuje obstoječo zakonodajo in politike EU na področju nediskriminacije, temeljnih pravic, prostega gibanja oseb in pravicah otroka[51]. Okvir opredeljuje cilje na ravni EU glede vključevanja Romov, ki jih je treba doseči na nacionalni, regionalni in lokalni ravni. Te ambiciozne cilje bo mogoče doseči le, če bodo države članice ter nacionalni, regionalni in lokalni organi temu zares zavezani, ter ob vključenosti romskih organizacij civilne družbe.

Komisia vyzýva Európsky parlament, Európsku radu, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby podporili rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. Už viac ako desaťročie inštitúcie EÚ vyzývajú členské štáty a kandidátske krajiny, aby zlepšili sociálnu a ekonomickú integráciu Rómov. Je čas uviesť dobré úmysly do praxe v podobe konkrétnych opatrení.

Komisija poziva Evropski parlament, Evropski svet, Svet, Odbor regij in Evropski ekonomsko-socialni odbor, naj podprejo okvir EU za nacionalne strategije vključevanja Romov. Več kot desetletje institucije EU redno pozivajo države članice in države kandidatke, naj izboljšajo socialno in ekonomsko vključevanje Romov. Prišel je čas, da se od besed preide k dejanjem.

Príloha – tabuľka vypracovaná na základe údajov Rady Európy (http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/default_en.asp)

Priloga – Tabela, pripravljena na podlagi podatkov Sveta Evrope (http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/default_en.asp)

Údaje prevzaté z dokumentu pripraveného oddelením Rady Európy, ktoré sa zaoberá Rómami a Pocestnými |

Podatki, povzeti po dokumentu, ki ga je pripravil oddelek za Rome in potujoče skupine pri Svetu Evrope |

Štáty, ktoré nie sú členmi EÚ |

(Države nečlanice EU) |

Celkom v Európe | | | | |11 256 900 | | | |* podľa UNSCR 1244/99

Skupaj v Evropi | | | | |11 256 900 | | | |* V skladu z RVSZN 1244/99.

[1] Termín „Rómovia“ sa používa – podobne ako v ostatných politických dokumentoch Európskeho parlamentu a Európskej rady – ako zastrešujúci termín, ktorý niektoré skupiny obyvateľstva vrátane Sinti, Kalé, Gens de Voyage atď. bez ohľadu na to, či sú usadlí. odhaduje sa, že približne 80 % Rómov žije usadlým spôsobom života (SEK(2010) 400).

[1] Izraz „Romi“ se podobno kot v drugih političnih dokumentih Evropskega parlamenta in Evropskega sveta uporablja kot skupni izraz za skupine prebivalstva z bolj ali manj podobnimi kulturnimi značilnostmi, kot so Sinti, Kalé, potujoče skupine (Travellers, Gens du voyage) itd., ne glede na to, ali gre za skupine, ki prebivajo na enem mestu ali ne; po ocenah okrog 80 % Romov prebiva na enem mestu, SEC(2010) 400.

[2] KOM(2010) 133, s. 5.

[2] COM(2010) 133, str. 5.

[3] Fundación Secretariado Gitano, Health and the Roma community, analysis of the situation in Europe , 2009. Štúdia sa zaoberá Bulharskom, Českou republikou, Gréckom, Portugalskom, Rumunskom, Slovenskom a Španielskom.

[3] Fundacion Secretariado Gitano, Health and the Roma community, analysis of the situation in Europe, 2009. Študija je bila osredotočena na Bolgarijo, Češko republiko, Grčijo, Portugalsko, Romunijo, Slovaško in Španijo.

[4] World Bank, Roma Inclusion: An Economic Opportunity for Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia, september 2010.

[4] Svetovna banka, Roma Inclusion: An Economic Opportunity for Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia, september 2010.

[5] Oznámenie o európskej agende v oblasti integrácie občanov tretích krajín je naplánované na rok 2011.

[5] V letu 2011 je predvideno sporočilo o evropskem programu za vključevanje državljanov tretjih držav.

[6] World Bank, Roma Inclusion: An Economic Opportunity for Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia, september 2010.

[6] Svetovna banka, Roma Inclusion: An Economic Opportunity for Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia, september 2010.

[7] Zmluva o Európskej únii, článok 2 a Charta základných práv EÚ, článok 21.

[7] Pogodba o Evropski uniji, člen 2, in Listina Evropske unije o temeljnih pravicah, člen 21.

[8] KOM(2010) 133, Sociálna a ekonomická integrácia Rómov.

[8] COM(2010) 133, Socialno in ekonomsko vključevanje Romov v Evropi.

[9] Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, Ú.v. EÚ L 180, 19.07.2000.

[9] Direktiva Sveta 2000/43/ES z dne 29. junija 2000 o izvajanju načela enakega obravnavanja oseb ne glede na raso ali narodnost, UL L 180, 19.7.2009.

[10] KOM(2010) 133, časť 2.

[10] COM(2010) 133, oddelek 2.

[11] Pracovná skupina pre problematiku Rómov bola vytvorená 7. septembra 2010 na zjednodušenie, zhodnotenie a stanovenie kritérií pre použitie (vrátane efektívnosti) fondov EÚ na integráciu Rómov všetkými členskými štátmi a objasnenie základných nedostatkov pri využití fondov.

[11] Projektna skupina Komisije za Rome je bila ustanovljena 7. septembra 2010 za poenostavitev, ocenjevanje in normiranje uporabe (vključno z učinkovitostjo) sredstev EU za vključevanje Romov v vseh državah članicah ter opredelitev glavnih pomanjkljivosti pri uporabi teh sredstev.

[12] Pozri odhady Rady Európy na stránke http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/default_EN.asp, ktoré sú priložené k tomuto oznámeniu.

[12] Glej ocene Sveta Evrope na naslovu http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/default_EN.asp, ki so vključene v prilogo k temu sporočilu.

[13] Smernica Rady 2000/43/ES (Ú. v. EÚ L 180, 19.07.2000).

[13] Direktiva Sveta 2000/43/ES (UL L 180, 19.7.2000).

[14] Napríklad program Traveller Education Support Services (TESS) vo Spojenom kráľovstve je navrhnutý na poskytnutie rovnocenného prístupu k vzdelaniu a rovnocenných vzdelávacích výsledkov pre deti Travelers Rómov. Ďalším príkladom je projekt JOBS for Roma v Bulharsku, ktorý poskytuje pomoc nezamestnaným Rómom a podporu podnikateľom. Ďalšie príklady je možné nájsť v správe Komisie „Improving the tools for the social inclusion and non-discrimination of Roma in the EU“, 2010. Pozri tiež dokument Európskej komisie „International perspectives on positive action measures“, 2009.

[14] Traveller Education Support Services (TESS) v Združenem kraljestvu je na primer prilagojena storitev za doseganje enakovrednega dostopa do izobraževanja in enakovrednih izobraževalnih dosežkov za otroke skupin Traveller in romske otroke. Drug primer je projekt JOBS, namenjen Romom v Bolgariji, ki nudi pomoč nezaposlenim Romom in podjetnikom. Več primerov je naštetih v poročilu Komisije Improving the tools for the social inclusion and non-discrimination of Roma in the EU, 2010. Glej tudi International perspectives on positive action measures, Evropska komisija, 2009.

[15] KOM(2011) 11, Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu.

[15] COM(2011) 11, Letni pregled rasti: spodbujanje ukrepov EU za celovit odziv na krizo.

[16] Zo siedmich hlavných iniciatív sú v tejto súvislosti najrelevantnejšie „ Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“, ako aj „ Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ a „Inovácia v Únii “.

[16] Izmed sedmih vodilnih pobud so v tem okviru najpomembnejše Evropska platforma za boj proti revščini in socialni izključenosti, Program za nova znanja in spretnosti in delovna mesta ter Unija inovacij.

[17] Na základe odhadu v dokumente Open Society Institute Survey z roku 2008 úroveň dochádzky rómskej populácie v sekundárnom vzdelaní dosahuje približne 10 % (údaje zo siedmich členských štátov).

[17] Kot je razvidno iz raziskave Inštituta za odprto družbo, obiskuje srednjo šolo približno 10 % Romov (na voljo so podatki za sedem držav članic).

[18] Prieskum o pracovnej sile, 2009 – http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/microdata/lfs.

[18] Raziskava o delovni sili, 2009: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/microdata/lfs.

[19] Open Society Institute, International Comparative Data Set on Roma Education , 2008. Údaje o základnom vzdelaní sú dostupné zo šiestich členských štátov: Bulharska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Rumunska a Slovenska. Vážený priemer v týchto členských štátoch je 42 %.

[19] Inštitut za odprto družbo, International Comparative Data Set on Roma Education, 2008. Na voljo so podatki o osnovnošolski izobrazbi za šest držav: Bolgarijo, Madžarsko, Latvijo, Litvo, Romunijo in Slovaško. Tehtano povprečje za te države članice znaša 42 %.

[20] KOM(2011) 66.

[20] COM(2011) 66.

[21] Pilotný projekt: „ Dobrý štart: rozšírenie prístupu ku kvalitným službám pre rómske deti.“

[21] Pilotni projekt: A Good Start: scaling-up access to quality services for young Roma children.

[22] V tejto súvislosti by malo byť aktívne skúmané využitie inovatívnych prístupov ako napríklad prístupu k vzdelaniu a získavaniu zručností prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

[22] V tem okviru je treba raziskati potencialno uporabo inovativnih pristopov, kot je dostop do učenja in pridobivanja veščin na podlagi IKT.

[23] KOM(2011) 11 Príloha 3, Návrh spoločnej správy o zamestnanosti . Pozri tiež Prieskum o pracovnej sile, 2009: v roku 2009 miera zamestnanosti dosiahle 62,5 % u žien a 75,8 % u mužov.http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=t2020_10

[23] COM(2011) 11, Priloga 3, osnutek skupnega poročila o zaposlovanju. Glej tudi raziskavo o delovni sili iz leta 2009: leta 2009 je bilo zaposlenih 62,5 % žensk in 75,8 % moških:http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=t2020_10.

[24] Svetová banka, cit. dielo.

[24] Svetovna banka, op.cit.

[25] Agentúra Európskej únie pre základné práva, Prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie, Správa o hlavných výsledkoch, 2009.

[25] Agencija Evropske unije za temeljne pravice, European Union Minorities and Discrimination Survey, Main Results Report, 2009.

[26] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSDPH100

[26] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSDPH100.

[27] KOM(2009) 567 v konečnom znení, Solidarita v oblasti zdravia : zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ . Pozri tiež Fundación Secretariado Gitano, cit. dielo a Sepkowitz K.: „Health of the World's Roma population“, 2006, vychádza zo situácie v Českej republike, Írsku, na Slovensku a v Bulharsku.

[27] COM(2009) 567, Solidarnost na področju zdravja: zmanjšanje neenakosti na področju zdravja v EU. Glej tudi Fundacion Secretariado Gitano, op. cit., in Sepkowitz K, Health of the World’s Roma population, 2006, na podlagi razmer v Češki republiki, na Irskem, Slovaškem in v Bolgariji.

[28] Pomer počtu úmrtí dojčiat do jedného roku života počas roka a počtu pôrodov v danom roku. Údaje Eurostatu, 2009.http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=demo_minfind&lang=en

[28] Razmerje med številom smrti otrok, mlajših od enega leta, v obdobju enega leta in številom živorojenih otrok v istem letu. Podatki Eurostata, 2009.http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=demo_minfind&lang=en.

[29] UNDP, The Roma in Central and Eastern Europe, Avoiding the Dependency Trap, 2003. Bulgaria, Romania, Slovakia, Hungary and the Czech Republic. Equality and Human Rights Commission, Inequalities Experienced by Gypsy and Traveller Communities: A review, 2009.

[29] Program Združenih narodov za razvoj, The Roma in Central and Eastern Europe, Avoiding the Dependency Trap, 2003. Bolgarija, Romunija, Slovaška, Madžarska in Češka republika. Equality and Human Rights Commission, Inequalities Experienced by Gypsy and Traveller Communities: A review, 2009.

[30] Agentúra Európskej únie pre základné práva, Prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie, Správa o hlavných výsledkoch, 2009.

[30] Agencija Evropske unije za temeljne pravice, European Union Minorities and Discrimination Survey, Main Results Report, 2009.

[31] Fundación Secretariado Gitano, cit. dielo. Pozri tiež University of Sheffield, The Health Status of Gypsies and Travellers in England, 2004.

[31] Fundacion Secretariado Gitano, op.cit. Glej tudi University of Sheffield, The Health Status of Gypsies and Travellers in England, 2004.

[32] Údaje Eurostatu, 2002. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-21032006-AP/EN/8-21032006-AP-EN.PDF)

[32] Podatki Eurostata, 2002: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-21032006-AP/EN/8-21032006-AP-EN.PDF.

[33] Agentúra Európskej únie pre základné práva, Housing conditions of Roma and Travellers in the European Union, porovnávacia správa, 2009.

[33] Agencija Evropske unije za temeljne pravice, Housing conditions of Roma and Travellers in the European Union; Comparative Report, 2009.

[34] Dekáda začleňovania Rómov 2005 – 2015 je medzinárodná iniciatíva, ktorá spája vlády, medzinárodné partnerské organizácie a občiansku spoločnosť pri urýchlení pokroku pri integrácii Rómov, ako aj pri hodnotení tohto procesu transparentným a kvantifikovateľným spôsobom. Medzi dvanásť krajín, ktoré sa zúčastňujú tejto iniciatívy patrí Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, FYROM, Čierna Hora a Srbsko. Slovinsko má štatút pozorovateľa. Medzinárodnými partnerskými organizáciami iniciatívy sú Svetová banka, OSI, UNDP, Rada Európy, Rozvojová banka Rady Európy, OBSE, ERIO, ERTF, ERRC, UN-HABITAT, UNHCR, a UNICEF.

[34] Desetletje vključevanja Romov 2005–2015 je mednarodna pobuda, ki združuje vlade, mednarodne partnerske organizacije in civilno družbo, za pospešitev napredka pri vključevanju Romov in pregled takega napredka na pregleden in količinsko opredeljiv način. Trenutno v pobudi sodeluje 12 držav: Bolgarija, Češka republika, Madžarska, Romunija, Slovaška, Španija, pa tudi Albanija, Bosna in Hercegovina, Hrvaška, NJRM, Črna gora in Srbija. Slovenija ima status opazovalke. Mednarodne partnerske organizacije pobude so Svetovna banka, Inštitut za odprto družbo, Program Združenih narodov za razvoj, Svet Evrope, Razvojna banka Sveta Evrope, OVSE, ERIO, ERTF, ERRC, UN-HABITAT, UNHCR in UNICEF.

[35] Pozri odhady Rady Európy na stránke http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/default_EN.asp, ktoré sú priložené k tomuto oznámeniu.

[35] Glej ocene Sveta Evrope na naslovu http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/default_EN.asp, ki so vključene v prilogo k temu sporočilu.

[36] Desať spoločných základných zásad pre začlenenie Rómov bolo predložených na prvom zasadnutí platformy 24. apríla 2009. Boli priložené k záverom Rady z 8. júna 2009. Tieto zásady zahŕňajú: 1) konštruktívne, pragmatické a nediskriminačné politiky, 2) výslovné, ale nie výhradné zameranie, 3) medzikultúrny prístup, 4) zameranie na väčšinovú spoločnosť, 5) zohľadňovanie rodového hľadiska, 6) postúpenie politík založených na získaných poznatkoch, 7) využitie nástrojov EÚ, 8) zapojenie regionálnych a miestnych orgánov, 9) zapojenie občianskej spoločnosti, 10) aktívna účasť Rómov.

[36] Na prvem zasedanju platforme 24. aprila 2009 je bilo predstavljenih 10 skupnih temeljnih načel glede vključevanja Romov. Priložena so bila sklepom Sveta z dne 8. junija 2009. Ta načela so: 1) tvorne, stvarne in nediskriminacijske politike, 2) izrecna, vendar ne izključna ciljna naravnanost, 3) medkulturni pristop, 4) vključevanje v osrednje tokove družbe, 5) upoštevanje vidika spolov, 6) prenos politik, temelječih na pridobljenih izkušnjah, 7) uporaba instrumentov EU, 8) vključenost regionalnih in lokalnih organov, 9) vključevanje civilne družbe, 10) aktivna udeležba Romov.

[37] V rámci Európskeho sociálneho fondu bolo vyčlenených 9,6 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 – 2013 na opatrenia zamerané na socio-ekonomické zahrnutie znevýhodnených občanov, medzi ktorých patria marginalizovaní Rómovia. Okrem toho bolo výslovne vyčlenených 172 miliónov EUR na opatrenia zamerané na integráciu Rómov. V rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) je viac ako 16.8 miliardy EUR vyčlenených na sociálnu infraštruktúru.

[37] Za Evropski socialni sklad je bilo v obdobju 2007–2013 dodeljenih 9,6 milijard EUR za ukrepe, namenjene socialno-ekonomskemu vključevanju prikrajšanih oseb, med drugim marginaliziranih Romov, in 172 milijonov EUR izrecno za ukrepe, namenjene vključevanju Romov. Kar zadeva Evropski sklad za regionalni razvoj, se načrtujejo sredstva v višini 16,8 milijard EUR za socialno infrastrukturo.

[38] KOM(2010) 133.

[38] COM(2010) 133.

[39] Závery Rady z 27. júna 2010, 10058/10+COR 1.

[39] Sklepi Sveta z dne 7. junija 2010, 10058/10+COR 1.

[40] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010, Ú.v. EÚ L 132, 29.5.2010. Komisia 9. februára 2011 vydala usmernenia o implementácii integrovaných zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných komunít v rámci EFRR, ktoré boli schválené výborom pre koordináciu fondov.

[40] Uredba Evropskega parlamenta in Sveta št. 437/2010 (UL L 132, 29.5.2010). Komisija je 9. februarja 2011 izdala navodilo o izvajanju celostnih posegov na stanovanjskem področju v okviru Evropskega sklada za regionalni razvoj v korist marginaliziranih skupnosti, ki ga je potrdil Odbor za usklajevanje skladov.

[41] KOM(2010) 110 „ Politika súdržnosti : Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 a SEK(2010) 360. Podľa týchto dokumentov členské štáty priemerne využili len 31 % pridelených prostriedkov na podporu prípravy, implementácie a monitorovania politiky súdržnosti.

[41] Dokumenta COM(2010) 110, Kohezijska politika: Strateško poročilo o izvajanju programov 2007–2013 in SEC(2010) 360 navajata, da so države članice za pripravo, izvajanje in spremljanje kohezijske politike v povprečju porabile le 31 % sredstev, ki so jim bila dodeljena.

[42] V súlade s čl. 42 a 43 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktoré sa vzťahujú na globálne zdroje, Ú.v. ES L 210, 31.7.2006.

[42] V skladu z Uredbo Sveta št. 1083/2006, člena 42 in 43 v zvezi z globalnimi nepovratnimi sredstvi, UL L 210, 31.7.2006.

[43] Európsky hospodársky a sociálny výbor má sieť vnútroštátnych kontaktných bodov v organizovanej občianskej spoločnosti prostredníctvom vnútroštátnych hospodárskych a sociálnych výborov a podobných organizácií.

[43] Evropski ekonomsko-socialni odbor ima mrežo nacionalnih kontaktnih točk v organizirani civilni družbi prek ekonomsko-socialnih odborov in podobnih organizacij.

[44] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 283/2010 z 25. novembra 2010.

[44] Sklep Evropskega parlamenta in Sveta št. 283/2010/EU z dne 25. marca 2010.

[45] Komisia už podporuje napríklad Kiútprogram, pilotný projekt malého rozsahu, ktorý je zacielený na rómsku komunitu v Maďarsku, ktorý poskytuje relatívne malé mikroúvery.

[45] Komisija na primer že financira program Kiútprogram, pilotni projekt majhnega obsega, namenjen romski skupnosti na Madžarskem, ki zagotavlja relativno majhna mikroposojila.

[46] Integrované usmernenia pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti (č. 10) výslovne uvádzajú Rómov. Okrem toho hlavná iniciatíva „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ stanovuje riešenie otázky integrácie Rómov v rámci celkovej politiky boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Ďalšie usmernenia v rámci politík zamestnanosti podporujú zamestnanosť spôsobom, ktorý napomáha sociálnej a ekonomickej integrácii Rómov.

[46] Integrirane smernice za gospodarske politike in politike zaposlovanja (št. 10) se izrecno sklicujejo na Rome. Poleg tega je v vodilni pobudi Evropska platforma za boj proti revščini in socialni izključenosti opredeljeno, kako reševati problematiko vključevanja Romov znotraj splošne politike za boj proti revščini in socialni izključenosti. Druge smernice za politike zaposlovanja spodbujajo zaposljivost na način, ki pripomore k socialno-ekonomskemu vključevanju Romov.

[47] KOM(2010) 700, Preskúmanie rozpočtu EÚ.

[47] COM (2010) 700, Pregled proračuna EU.

[48] KOM(2010) 660, Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011.

[48] COM(2010) 660, Strategija širitve in glavni izzivi za obdobje 2010–2011.

[49] Prvé stretnutie platformy sa uskutočnilo v roku 2009 na základe záverov Rady pre všeobecné záležitosti z 8. decembra 2008, v ktorých bola Komisia vyzvaná, aby usporiadala výmenu osvedčených postupov a skúseností v oblasti začlenenia Rómov medzi členskými štátmi, poskytla podporu pri analýze a stimulovala spoluprácu medzi všetkými stranami dotknutými otázkami týkajúcimi sa Rómov vrátane organizácií, ktoré ich zastupujú, v rámci integrovanej európskej platformy. Závery Rady pre všeobecné záležitosti 15976/1/08 REV 1.

[49] Prvo zasedanje platforme je potekalo leta 2009 po sklepih Sveta za splošne zadeve z dne 8. decembra 2008, v katerih je bila Komisija pozvana, naj organizira izmenjavo dobrih praks in izkušenj med državami članicami na področju vključevanja Romov, zagotovi analitično podporo in spodbuja sodelovanje med vsemi stranmi, ki jih zadevajo romska vprašanja, vključno z organizacijami, ki zastopajo Rome, v okviru celovite evropske platforme. Sklepi Sveta za splošne zadeve, 15976/1/08 REV 1.

[50] Prieskum UNDP spolufinancovaný GR REGIO a vyvinutý v spolupráci s GR REGIO, FRA, Svetovou bankou a OSI (jar 2011 – výsledky sa očakávajú na jeseň). Prieskum sa vzťahuje na 11 členských štátov (Bulharsko, Českú republiku, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko).

[50] Raziskava programa Združenih narodov za razvoj, ki jo je sofinanciral GD REGIO in je bila pripravljena v sodelovanju z GD REGIO, Agencijo Evropske unije za temeljne pravice, Svetovno banko in Institutom za odprto družbo (pomlad 2011 – rezultati bodo na voljo jeseni): udeleženih je 11 držav članic (Bolgarija, Češka republika, Grčija, Madžarska, Poljska, Romunija, Slovaška, Francija, Italija, Španija in Portugalska).

[51] KOM(2011) 60, Program EÚ v oblasti práv dieťaťa.

[51] COM(2011) 60, Agenda EU za otrokove pravice.