|
|
[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |
|
[pic] | EVROPSKA KOMISIJA |
|
|
Brusel, 23.9.2010
|
Bruselj, 23.9.2010
|
|
KOM(2010) 450 v konečnom znení
|
COM(2010) 450 konč.
|
|
OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
|
SPOROČILO KOMISIJE SVETU, EVROPSKEMU PARLAMENTU, EVROPSKEMU EKONOMSKO-SOCIALNEMU ODBORU IN ODBORU REGIJ
|
|
Deviate oznámenie o uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES a smernicou 2007/65/ES, za obdobie 2007 – 2008 (Podpora európskych a nezávislých audiovizuálnych diel)
|
Deveto sporočilo o uporabi členov 4 in 5 Direktive 89/552/EGS, kakor je bila spremenjena z Direktivo 97/36/ES in Direktivo 2007/65/ES, za obdobje 2007–2008(Spodbujanje evropskih in neodvisnih avdiovizualnih del)
|
|
SEK(2010) 995
|
SEC(2010) 995
|
|
OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
|
SPOROČILO KOMISIJE SVETU, EVROPSKEMU PARLAMENTU, EVROPSKEMU EKONOMSKO-SOCIALNEMU ODBORU IN ODBORU REGIJ
|
|
Deviate oznámenie o uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES a smernicou 2007/65/ES, za obdobie 2007 – 2008 (Podpora európskych a nezávislých audiovizuálnych diel)
|
Deveto sporočilo o uporabi členov 4 in 5 Direktive 89/552/EGS, kakor je bila spremenjena z Direktivo 97/36/ES in Direktivo 2007/65/ES, za obdobje 2007–2008(Spodbujanje evropskih in neodvisnih avdiovizualnih del)
|
|
ÚVOD
|
UVOD
|
|
Toto oznámenie sa vypracovalo podľa článku 4 ods. 3 smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania[1] („smernica Televízia bez hraníc“), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997[2] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. 12. 2007 ( „smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“ )[3], (ďalej len „smernica“)[4]. Komisia prostredníctvom tohto oznámenia deviatykrát od prijatia smernice informuje o uplatňovaní článkov 4 a 5, tentoraz za obdobie 2007 - 2008. Oznámenie vychádza zo štatistických výkazov členských štátov o dosahovaní pomeru uvedeného v týchto článkoch vo všetkých televíznych programoch, ktoré patria do ich právomoci, a vyjadruje sa v ňom stanovisko Komisie k uplatňovaniu týchto ustanovení vrátane hlavných záverov, ku ktorým na základe správ členských štátov dospela.
|
To sporočilo je sestavljeno v skladu s členom 4(3) Direktive Sveta 89/552/EGS z dne 3. oktobra 1989 o usklajevanju nekaterih zakonov in drugih predpisov držav članic o opravljanju dejavnosti razširjanja televizijskih programov[1] (Direktiva o televiziji brez meja), kakor je bila spremenjena z Direktivo Evropskega parlamenta in Sveta 97/36/ES z dne 30. junija 1997[2] in Direktivo 2007/65/ES Evropskega parlamenta in Sveta z dne 11. decembra 2007 ( Direktiva o avdiovizualnih medijskih storitvah )[3] (v nadaljnjem besedilu: Direktiva)[4]. S tem sporočilom Komisija devetič po sprejemu Direktive poroča o uporabi členov 4 in 5, tokrat za obdobje 2007–2008. Poročilo temelji na statističnih prikazih držav članic o doseganju programskih deležev, določenih v navedenih členih, pri vsakem od televizijskih programov, ki so pod jurisdikcijo posamezne države članice, in vsebuje mnenje Komisije o izvajanju teh določb, vključno z glavnimi sklepnimi ugotovitvami iz poročil držav članic.
|
|
Toto dvojročné predkladanie správ slúži na dvojaký účel. Po prvé, podľa článku 4 ods. 3 smernice, prostredníctvom oznámenia sa so štatistickými výkazmi členských štátov oboznamujú ostatné členské štáty, Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov. Po druhé, jeho cieľom je overiť, či sa správne uplatňovali opatrenia prijaté členskými štátmi so zámerom podporiť európske diela a nezávislé produkcie.
|
To dvoletno poročanje ima dvojen namen. Prvič, sporočilo v skladu s členom 4(3) Direktive s statističnimi prikazi držav članic seznanja ostale države članice, Evropski parlament, Svet, Evropski ekonomsko-socialni odbor in Odbor regij. Drugič, njegov namen je ugotoviti, ali so bili ukrepi držav članic, sprejeti za spodbujanje evropskih del in neodvisne produkcije, ustrezno uporabljeni.
|
|
Na toto predkladanie správ Komisia poskytla všetkým členským štátom vopred pripravený zoznam kanálov získaný z databázy MAVISE[5] Európskeho audiovizuálneho observatória. Účelom bolo využiť jednotný základ na zvýšenie konzistentnosti a porovnateľnosti štatistických údajov poskytovaných členskými štátmi. V súlade s ustanoveniami smernice sa zo zoznamu vypustili miestne kanály, pretože sa na ne nevzťahujú články 4 a 5 (podľa článku 9), ako aj kanály, ktoré nevysielajú v niektorom jazyku EÚ (odôvodnenie 29 smernice 97/36/ES) a kanály, ktoré vysielajú výlučne na prijímanie mimo EÚ a nedajú sa prijímať v EÚ (článok 2 ods. 6). Ako to už bolo v prípade predchádzajúcej správy, všetky kanály, ktoré patria do právomoci daného členského štátu, sa museli posudzovať nezávisle od ich podielu sledovanosti. Ďalšie podrobnosti sú dostupné v podkladových dokumentoch v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto oznámeniu.
|
Komisija je za to poročanje vsem državam članicam priskrbela vnaprej določen seznam kanalov, izbran iz podatkovne baze MAVISE[5] Evropskega avdiovizualnega observatorija. Z uporabo enotne podlage se je želelo povečati doslednost in primerljivost statističnih podatkov, ki jih pripravljajo države članice. V skladu z določbami Direktive so bili s seznama odstranjeni lokalni kanali, saj so (na podlagi člena 9) izločeni iz področja uporabe členov 4 in 5, ter kanali, ki ne razširjajo programske vsebine v katerem od jezikov EU (uvodna izjava 29 Direktive 97/36/ES), in kanali, ki razširjajo programske vsebine izključno za sprejem zunaj EU in jih v EU ni mogoče sprejemati (člen 2(6)). Kot že v prejšnjem poročilu je bilo treba vse kanale, ki spadajo pod jurisdikcijo določene države članice, obravnavati neodvisno od njihovega deleža občinstva. Dodatne informacije so zajete v referenčnih dokumentih, vključenih v delovni dokument služb Komisije, ki je priložen temu sporočilu.
|
|
Po prvý raz Bulharsko a Rumunsko, ktoré pristúpili k EÚ 1. januára 2007 a na dobrovoľnom základe poskytli štatistické údaje za obdobie rokov 2005 – 2006, splnili povinnosť oznámiť uplatňovanie článkov 4 a 5 počas obdobia rokov 2007 – 2008. Komisia tak do tohto oznámenia prvý raz zaradila povinné správy všetkých 27 členských štátov EÚ.
|
Bolgarija in Romunija, ki sta k EU pristopili 1. januarja 2007 in sta za obdobje 2005–2006 statistične podatke sporočili prostovoljno, sta v obdobju 2007–2008 prvič izpolnili obveznost poročanja o uporabi členov 4 in 5. To sporočilo tako prvič zajema obvezna poročila vseh 27 držav članic EU.
|
|
STANOVISKO KOMISIE K UPLATňOVANIU čLÁNKOV 4 A 5
|
MNENJE KOMISIJE O UPORABI ČLENOV 4 IN 5
|
|
Všeobecné pripomienky
|
Splošne pripombe
|
|
Články 4 a 5 v kontexte európskej audiovizuálnej produkcie
|
Člena 4 in 5 v okviru evropskega avdiovizualnega prostora
|
|
Počas skúmaného obdobia pokračovala európska audiovizuálna produkcia v rastúcom trende, ktorý zaznamenala už v období rokov 2005 – 2006. Počet vysielateľov a kanálov každý rok narastá, najmä v dôsledku prechodu na digitálne technológie, ktoré sú priaznivé pre vznik nových platforiem a veľkého počtu úzko špecializovaných kanálov. Tento fenomén viedol k nárastu roztrieštenosti podielov sledovanosti, ako sa zdôraznilo už v ôsmom oznámení[6]. Podľa údajov poskytnutých európskym audiovizuálnym informačným úradom (observatóriom) počet kanálov v EÚ-27 narástol z 5 151 kanálov v roku 2006 na 6 067 kanálov v roku 2008, čo predstavuje nárast o 17,8 %. Počet kanálov s celoštátnym pokrytím sa zvýšil z 1967 v roku 2006 na 2702 v roku 2008, čo predstavuje nárast o 37,36 %.
|
Trend naraščanja, ki je bil v okviru evropskega avdiovizualnega prostora zaznan že v obdobju 2005–2006, se je v obdobju pregleda nadaljeval. Število izdajateljev televizijskih programov in kanalov iz leta v leto narašča, zlasti zaradi prehoda na digitalno tehnologijo, ki je naklonjena novim platformam in velikemu številu specializiranih kanalov, ki pokrivajo tržne niše. Ta pojav povzroča vedno večjo razdrobljenost deleža občinstva, ki je bila poudarjena že v osmem sporočilu[6]. Po podatkih Evropskega avdiovizualnega observatorija se je število kanalov v EU-27 povečalo s 5 151 kanalov v letu 2006 na 6 067 kanalov v letu 2008, kar predstavlja 17,8 odstotno povečanje. Število kanalov, ki zagotavljajo pokritost po celotni državi, je naraslo s 1 967 v letu 2006 na 2 702 v letu 2008, kar predstavlja 37,36 odstotno povečanje.
|
|
V rovnakom období nárast celkového počtu kanálov zahrnutých[7] do správ členských štátov prevýšil nárast zaznamenaný na trhu: Ich počet vzrástol z 1 107 kanálov v roku 2006 (EÚ-27[8]) na 1 590 v roku 2007 a 1 679 v roku 2008. Oproti roku 2006 tak vykazuje údaj z roku 2008 nárast o 51,6 %.
|
V istem obdobju je zabeleženo povečanje števila kanalov, ki so jih države članice obravnavale[7] v poročilih, preseglo povečanje na trgu: Njihovo število se je povečalo s 1 107 kanalov v letu 2006 (EU-27[8]) na 1 590 v letu 2007 in 1 679 v letu 2008. Številka za leto 2008 tako predstavlja 51,6 odstotno povečanje glede na leto 2006.
|
|
Tento rozdiel medzi mierou nárastu zaznamenanou na trhu a mierou nárastu počtu zahrnutých kanálov možno pripísať použitiu vopred pripraveného zoznamu kanálov, ktorý tvorí komplexnejší pracovný základ než zoznam používaný v predchádzajúcich referenčných obdobiach.
|
To razliko med povečanjem, zabeleženim na trgu, in povečanjem števila obravnavanih kanalov je mogoče pripisati uporabi vnaprej določenega seznama kanalov, ki je celovitejša delovna podlaga od tiste, ki se je uporabljala v prejšnjih referenčnih obdobjih.
|
|
Metódy implementácie a monitorovania v členských štátoch
|
Metode izvajanja in spremljanja, ki so jih uporabile države članice
|
|
Metodika monitorovania nie je harmonizovaná a medzi jednotlivými členskými štátmi sú veľké rozdiely. Ako to už bolo v prípade predchádzajúcich správ, vo väčšine členských štátov príslušným orgánom poskytujú údaje vysielatelia. V niektorých z nich zozbierané údaje analyzujú vnútroštátne orgány alebo súkromné spoločnosti vykonávajúce prieskumy. V jednom prípade údaje pochádzajú z monitorovania plánovania denného programu prostredníctvom databázy príslušného orgánu. Metódy sa líšia aj podľa typu konkrétneho vysielateľa (verejní alebo komerční vysielatelia). Monitorovanie sa vykonáva na základe vybraných vzoriek alebo celkového vysielacieho času. V jednej krajine[9] sa zber štatistických údajov obmedzil na pozemne vysielajúce kanály, pretože legislatíva neumožňuje vnútroštátnym orgánom požadovať údaje od iných kategórií kanálov.
|
Metodologija spremljanja ni poenotena in se med državami članicami občutno razlikuje. Kot že pri prejšnjih poročilih v večini držav članic izdajatelji televizijskih programov sporočajo podatke pristojnim organom. V nekaterih državah članicah zbrane podatke analizirajo nacionalni organi ali zasebne raziskovalne družbe. V enem primeru se podatki pridobivajo z dnevnim spremljanjem programov s pomočjo baze podatkov pristojnega organa. Metode se razlikujejo tudi glede na vrsto posameznega izdajatelja televizijskega programa (javni ali komerciali izdajatelji televizijskih programov). Spremljanje se izvaja na podlagi jemanja vzorcev ali celotnega oddajnega časa. V eni državi[9] je bilo zbiranje statističnih podatkov omejeno na kanale, ki oddajajo s prizemnimi sredstvi, saj nacionalni organi zaradi zakonodaje od kanalov drugih kategorij ne morejo zahtevati podatkov.
|
|
Za zmienku stojí, že v roku 2008 jeden vnútroštátny orgán (v Portugalsku) zlepšil svoju monitorovaciu metódu tým, že upustil od vyberania vzoriek a pri hodnotení výkonu kanálov zohľadnil celkové vysielanie v priebehu roka.
|
Omeniti velja, da je en nacionalni organ (na Portugalskem) v letu 2008 izboljšal metodo spremljanja tako, da je opustil vzorčenje in je za ocenjevanje rezultatov kanalov upošteval celotno izdajanje skozi vse leto.
|
|
Použitie vopred pripraveného zoznamu kanálov na účely tejto správy malo za následok, že odstránenie celého radu kanálov zo zoznamu vnútroštátnymi orgánmi si vyžiadalo takmer vo všetkých členských štátoch ďalšie objasnenie. Spôsob zaobchádzania s rôznymi kategóriami kanálov bol uvedený v súlade s usmerneniami Komisie pre monitorovanie vykonávania článkov 4 a 5 smernice[10]. V dvoch špecifických prípadoch[11] Komisia opätovne zdôraznila, že povinnosť podávať správy na základe článku 4 ods. 3 platí pre „každý z televíznych programov“, ktoré patria do právomoci príslušného členského štátu, okrem prípadov výslovne uvedených v článku 4 ods. 1[12].
|
Uporaba vnaprej določenih seznamov za namen tokratnega poročanja je pomenila, da so bila potem, ko so nacionalni organi s seznamov odstranili številne kanale, skoraj v vseh državah članicah potrebna pojasnila. Določeno je bilo obravnavanje različnih kategorij kanalov v skladu s smernicami Komisije za spremljanje izvajanja členov 4 in 5 Direktive[10]. V dveh posameznih primerih[11] je Komisija uradno ponovila, da se obveznost poročanja po členu 4(3) Direktive nanaša na „vsakega od televizijskih programov“, ki spadajo pod jurisdikcijo zadevne države članice, razen v primerih, ki so izrecno navedeni v členu 4(1)[12].
|
|
Celkovo sa počet vnútroštátnych správ obsahujúcich údaje za všetky zahrnuté kanály mierne znížil: štatistické údaje o európskych dielach za všetky kanály zahrnuté v roku 2007 obsahovalo 12 správ z 25[13] a 11 v roku 2008[14], v porovnaní so 14 správami z 25 v predchádzajúcom referenčnom období. Významnejší je nárast počtu kanálov, za ktoré neboli údaje oznámené, v tých členských štátoch, ktorým sa nepodarilo poskytnúť všetky údaje. Podľa ôsmeho oznámenia údaje o európskych dielach neboli v roku 2005 oznámené za 13 kanálov v Českej republike a v roku 2006 za 10 kanálov v Taliansku. Počas referenčného obdobia sa údaje o európskych dielach neposkytli v Taliansku v roku 2007 za 97 kanálov (v roku 2008 za 83), v Nemecku v roku 2007 za 47 (aj v roku 2008) a vo Francúzsku v roku 2007 za 34 (v roku 2008 za 35). Tento trend môže byť dôsledkom toho, že sa na trhu objavil veľký počet malých kanálov, čo sťažuje zber údajov, ale aj dôsledkom využívania vopred pripraveného zoznamu kanálov.
|
Skupno se je število nacionalnih poročil, ki vsebujejo podatke za vse obravnavane kanale, nekoliko zmanjšalo: v letu 2007 je 12 izmed 25[13] poročil vsebovalo statistične podatke o evropskih delih za vse obravnavane kanale, v letu 2008 pa 11[14]; v prejšnjem referenčnem obdobju je te podatke vsebovalo 14 poročil od 25. Večje je povečanje števila kanalov, za katere podatki niso bili posredovani, pri tistih državah članicah, ki niso predložile vseh podatkov. Po podatkih iz osmega sporočila podatki o evropskih delih niso bili predloženi za 13 kanalov na Češkem za leto 2005 in 10 kanalov v Italiji za leto 2006. V referenčnem obdobju ni podatkov o evropskih delih za 97 kanalov v Italiji za leto 2007 (83 za leto 2008), 47 v Nemčiji za leti 2007 in 2008 ter 34 v Franciji za leto 2007 (35 za leto 2008). To naraščanje je lahko posledica številnih novih majhnih kanalov na trgu, kar otežuje zbiranje podatkov, lahko pa je nastalo tudi zaradi uporabe vnaprej določenih seznamov kanalov.
|
|
Ďalšie rozdiely sa dajú nájsť v uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice v členských štátoch. Ako sa zdôraznilo už v ôsmom oznámení, minimálny pomer nezávislých diel, ktorý sa má dosiahnuť podľa článku 5 smernice, sa môže týkať buď vysielacieho času kanálu alebo programového rozpočtu[15]. Základ výpočtu sa môže líšiť aj v závislosti od typu kanálu[16]. Okrem toho niekoľko členských štátov stanovilo podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá (buď pre všetkých vysielateľov alebo len pre poskytovateľov verejných služieb), čím využili možnosť výslovne stanovenú v článku 3 ods. 1 smernice.
|
Pri državah članicah je mogoče ugotoviti tudi druge elemente razhajanja pri uporabi členov 4 in 5 Direktive. Kot je bilo izpostavljeno že v osmem sporočilu, se lahko najmanjši delež neodvisnih del, ki ga je treba doseči v skladu s členom 5 Direktive, nanaša na čas oddajanja kanalov ali na njihov programski proračun[15]. Osnova za izračun je lahko drugačna tudi glede na različne vrste kanalov[16]. Poleg tega je več držav članic izkoristilo možnost, ki je izrecno določena v členu 3(1) Direktive, in uvedlo podrobnejša in strožja pravila (za vse izdajatelje televizijskih programov ali samo za javne izdajatelje).
|
|
Miera flexibility, ktorú smernica pri vykonávaní umožňuje, sťažuje spracovanie vnútroštátnych údajov plne porovnateľným spôsobom Na základe zistení uvedených v tomto oznámení však Komisia môže z vnútroštátnych správ vyvodiť spoľahlivé závery o uplatňovaní článkov 4 a 5 na úrovni EÚ.
|
Stopnja prožnosti, ki jo Direktiva dovoljuje pri izvajanju določb, otežuje povsem primerljivo merjenje nacionalnih podatkov. Kljub temu lahko Komisija na podlagi ugotovitev iz tega sporočila iz nacionalnih sporočil zanesljivo sklepa o dejanskem izvajanju členov 4 in 5 na ravni EU.
|
|
Analýza a hodnotiace nástroje
|
Orodja za analizo in ocenjevanje
|
|
Podľa článku 4 ods. 3 smernice uplatňovanie článkov 4 a 5 v súlade s ustanoveniami zmluvy zabezpečuje Komisia. Bol pripravený dokument[17] obsahujúci usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom plniť ich povinnosti monitorovať a podávať správy. V tomto dokumente sa vymedzuje rad termínov a objasňujú sa určité koncepcie. Okrem toho sa vymedzili viaceré ukazovatele[18] poskytujúce objektívny analytický nástroj na posúdenie štatistických údajov poskytovaných členskými štátmi.
|
Na podlagi člena 4(3) Direktive Komisija zagotavlja uporabo členov 4 in 5 v skladu z določbami Pogodbe. V pomoč državam članicam pri izpolnjevanju obveznosti spremljanja in poročanja je bil pripravljen dokument s smernicami[17]. Ta dokument opredeljuje številne izraze in pojasnjuje določene koncepte. Poleg tega so bili opredeljeni številni kazalniki[18], s katerimi je mogoče objektivno analitično oceniti statistične podatke, ki jih predložijo države članice.
|
|
Uplatňovanie článku 4
|
Uporaba člena 4
|
|
V tejto časti sa analyzuje, ako členské štáty plnia povinnosť vyčleniť vhodnými prostriedkami väčšinový podiel vysielacieho času európskym dielam, ako sa ustanovuje v článku 4 smernice.
|
To poglavje vsebuje analizo izpolnjevanja obveznosti, da se oddaja, kadar je to izvedljivo in z ustreznimi sredstvi, večinski delež evropskih del, kot je to določeno v členu 4 Direktive.
|
|
Priemerný vysielací čas v EÚ vyhradený pre európske diela všetkými nahlásenými kanálmi vo všetkých členských štátoch EÚ-27 predstavoval v roku 2007 62,64 % a v roku 2008 63,21 %, čo znamená nárast v priebehu referenčného obdobia o 0,57 percentuálneho bodu[19]. Zatiaľ čo v poslednom vykazovacom období sa zaznamenal vzostupný trend, v roku 2008 podiel vysielacieho času rezervovaného pre európske diela klesol na rovnakú úroveň ako v roku 2005 s priemerom 63,21 %. Strednodobý vývoj (roky 2004[20] až 2008) zaznamenáva relatívne stabilný trend s veľmi miernym rozdielom -0,12 percentuálneho bodu medzi priemerom dosiahnutým v roku 2004 (63,52 %) a priemerom dosiahnutým v roku 2008 (63,40 %).
|
V EU je povprečni čas oddajanja, namenjen za evropska dela, na kanalih, zajetih v poročilih, v vseh državah članicah EU-27 v letu 2007 znašal 62,64 %, v letu 2008 pa 63,21 %, kar pomeni povečanje za 0,57 odstotne točke v referenčnem obdobju[19]. V prejšnjem poročevalnem obdobju je bil zabeležen pozitiven trend, v letu 2008 pa je delež oddajnega časa, rezerviran za evropska dela, padel na isto raven kot v letu 2005, na povprečno vrednost 63,21 %. Srednjeročni razvoj dogodkov (2004[20]–2008) kaže relativno stabilen trend ob zelo majhnem zmanjšanju povprečja, za 0,12 odstotne točke od tistega iz leta 2004 (63,52 %) do tistega iz leta 2008 (63,40 %).
|
|
Pri zvažovaní troch rôznych skupín členských štátov[21] sú zistenia takéto: Celkové priemery oznámené 15 členskými štátmi predstavujú vzostupný trend v rámci štvorročného obdobia (64,19 % v roku 2008 v porovnaní so 63,10 % v roku 2005, čo predstavuje zvýšenie o 1,09 percentuálneho bodu), kým priemery zaznamenané EÚ-10 predstavovali za rovnaké obdobie pokles vo výške -2,04 percentuálneho bodu (62,11 % v roku 2008 oproti 64,15 % v roku 2005). Oba členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007 (Bulharsko a Rumunsko) vykázali oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast priemeru európskych diel: 61,40 % v roku 2008 oproti 59,40 % v roku 2005 (2 percentuálne body). Ak zoberieme do úvahy ich nedávne pristúpenie k EÚ, ich výkon je chvályhodný a potvrdzuje, že ich úplné zapojenie do režimu smernice v oblasti podpory európskych diel prebehlo bez problémov. Preto počas obdobia rokov 2005 – 2008 celkové čísla zostali pomerne stabilné a výrazne nad hranicou 50 %, ktorá sa vyžaduje v článku 4.
|
Pri obravnavanju treh različnih skupin držav članic[21] lahko sklepamo naslednje: skupna povprečja, o katerih je poročalo 15 držav članic, v štiriletnem obdobju kažejo pozitiven trend (64,19 % v letu 2008 v primerjavi s 63,10 % v letu 2005, kar pomeni povečanje za 1,09 odstotne točke), povprečja, ki so jih zabeležile države EU-10 pa za isto obdobje kažejo zmanjšanje za 2,04 odstotne točke (62,11 % v letu 2008 v primerjavi s 64,15 % v letu 2005). Državi članici, ki sta k EU pristopili v letu 2007 (Bolgarija in Romunija), poročata o povečanju povprečja evropskih del v primerjavi s prejšnjim obdobjem: 61,40 % v letu 2008 v primerjavi z 59,40 % v letu 2005 (povečanje za dve odstotni točki). Glede na dejstvo, da sta državi šele pred kratkim pristopili k EU, so njuni rezultati pohvalni in kažejo na njuno neproblematično popolno integracijo v ureditev Direktive na področju spodbujanja evropskih del. Tako so skupne vrednosti v celotnem obdobju 2005–2008 ostale relativno stabilne in so občutno nad pragom 50 %, ki ga zahteva člen 4.
|
|
Pri pohľade na úroveň členských štátov v priebehu referenčného obdobia priemerný podiel vysielacieho času vyhradený pre európske diela sa pohyboval medzi 27,90 % (Cyprus) a 85,00 % (Poľsko) v roku 2007 a medzi 30,00 % (Cyprus) a 83,11 % (Poľsko) v roku 2008. Z hľadiska nárastu priemerného podielu vysielacieho času za rovnaké obdobie bol trend pozitívny v 14 členských štátoch, negatívny v 11 a zostal stabilný v dvoch. Zo strednodobého hľadiska, ak porovnáme výsledky za rok 2008 s výsledkami za rok 2005, v 16 členských štátoch došlo k nárastu, aj keď vo väčšine prípadov pomerne skromnému (v 11 členských štátoch rovnému 5 % alebo nižšiemu). Na druhej strane 11 členských štátov zaznamenalo pokles (v 8 členských štátoch nižší než 10 %). Trendy vo vysielacom čase venovanom európskym dielam za štvorročné obdobie (2005 - 2008) sú vyjadrené v grafoch pripravených za každý členský štát[22].
|
Pogled na ravni držav članic v referenčnem obdobju kaže, da so bili povprečni deleži oddajnega časa, rezerviranega za evropska dela, v letu 2007 med 27,90 % (Ciper) in 85,00 % (Poljska), v letu 2008 pa med 30,00 % (Ciper) in 83,11 % (Poljska). V istem obdobju je bil trend glede povprečnega deleža oddajnega časa pozitiven v 14 državah članicah, negativen v 11, v dveh pa je ostal stabilen. Ob srednjeročni primerjavi rezultatov iz leta 2008 z rezultati iz leta 2005 je povečanje prisotno v 16 državah članicah, čeprav je v večini primerov skromno (enako ali manjše od 5 % v 11 državah članicah). Po drugi strani pa je 11 držav članic zabeležilo zmanjšanje (za manj kot 10 % v osmih državah članicah). Trendi glede časa oddajanja, namenjenega za evropska dela, za štiriletno obdobje (2005–2008) so prikazani v preglednicah, ki so bile pripravljene za vsako državo članico posebej[22].
|
|
Miera plnenia požiadaviek pre všetky zahrnuté kanály sa na úrovni členských štátov v rokoch 2007 i 2008 pohybovala od 12,5 % (Cyprus) po 100 % (Estónsko). V rámci referenčného obdobia sa miera plnenia požiadaviek v 12 členských štátoch zvýšila, v deviatich zostala bez zmeny a v šiestich sa znížila. Stojí za zmienku, že v miere plnenia požiadaviek sa neodráža len to, či kanály dosiahli, alebo nedosiahli podiel európskych diel stanovený v článku 4, ale aj úroveň oznámených/neoznámených údajov[23].
|
Stopnja skladnosti za vse obravnavane kanale na ravni držav članic je bila v letih 2007 in 2008 med 12,5 % (Ciper) in 100 % (Estonija). Med referenčnim obdobjem se je stopnja skladnosti povečala v dvanajstih državah članicah, ostala nespremenjena v devetih ter se zmanjšala v šestih. Izpostaviti velja, da stopnje skladnosti ne odražajo zgolj pozitivnih ali negativnih rezultatov kanalov pri doseganju deležev evropskih del, kot so določeni v členu 4, temveč tudi raven predloženih/nepredloženih podatkov[23].
|
|
Tri členské štáty[24] narážali na ťažkosti pri dosahovaní požadovaného podielu európskych diel počas celého referenčného obdobia, hoci vo všetkých troch prípadoch najhoršie výsledky boli zaznamenané v roku 2007 a v roku 2008 nasledovali isté zlepšenia, aj keď v dvoch prípadoch iba mierne. Dvom[25] z nich sa nepodarilo dosiahnuť požadovaný podiel európskych diel už v jednom z dvoch rokov predchádzajúceho referenčného obdobia. Komisia vyzýva tieto členské štáty, aby podporovali kanály patriace do ich právomoci v úsilí o zlepšenie výkonu a o dosiahnutie trvalého zlepšovania v nadchádzajúcich rokoch.
|
Tri države članice[24] so imele skozi vse referenčno obdobje težave z doseganjem zahtevanega deleža evropskih del, pri vseh treh pa so bili najslabši rezultati zabeleženi v letu 2007, čemur je v letu 2008 sledil določen napredek, čeprav v dveh primerih zelo majhen. Dvema[25] izmed njih ni uspelo doseči zahtevanega deleža evropskih del že v enem od dveh let prejšnjega referenčnega obdobja. Komisija zadevne države članice poziva, da podprejo prizadevanja kanalov pod njihovo jurisdikcijo in tako izboljšajo rezultate ter v naslednjih letih vzpostavijo stalen pozitiven trend.
|
|
Tieto výsledky ukazujú, že celkový výkon v referenčnom období zostal v porovnaní s predchádzajúcim obdobím pomerne stabilný, čo naznačuje všeobecne správne uplatňovanie článku 4 v celej EÚ. Je pravda, že počas obdobia rokov 2007 – 2008 bol v EÚ-10 zaznamenaný zostupný trend, čo sa dá sčasti vysvetliť vysokým počtom nedávno vzniknutých špecializovaných kanálov s nízkou sledovanosťou, ktoré môžu potrebovať čas na prispôsobenie, kým dosiahnu požadovaný podiel európskych diel. Členské štáty sa jednako vyzývajú, aby pozorne sledovali výsledky všetkých kanálov patriacich do ich právomoci a povzbudzovali ich pri dosahovaní podielu európskych diel podľa článku 4.
|
Iz navedenega izhaja, da so skupni rezultati v referenčnem obdobju v primerjavi s prejšnjim ostali relativno stabilni, kar kaže na splošno dobro uporabo člena 4 v celotni EU. V EU-10 je bil v obdobju 2007–2008 sicer zabeležen negativen trend, ki pa ga je mogoče delno obrazložiti z nedavnim povečanjem števila specializiranih kanalov z majhnim deležem občinstva, ki morda za doseganje zahtevanega deleža evropskih del potrebujejo določeno obdobje za prilagoditev. Države članice so kljub temu pozvane k pozornemu spremljanju rezultatov vseh kanalov pod njihovo jurisdikcijo in k spodbujanju vseh teh kanalov, da dosežejo delež evropskih del, kot je določen v členu 4.
|
|
Uplatňovanie článku 5
|
Uporaba člena 5
|
|
Druhá časť tohto oznámenia predstavuje výsledky dosiahnuté na európskej úrovni týkajúce sa podielu európskych diel, ktoré vyrobili nezávislí producenti (nezávislé produkcie) podľa článku 5 smernice.
|
V drugem delu tega sporočila so predstavljeni rezultati glede deleža evropskih del neodvisnih producentov (neodvisne produkcije), ki je določen v členu 5 Direktive na evropski ravni.
|
|
Priemerný podiel vysielacieho času v EÚ rezervovaný pre vysielanie nezávislých produkcií všetkými nahlásenými kanálmi vo všetkých členských štátoch predstavoval 35,26% v roku 2007 a 34,90 % v roku 2008 čo znamená pokles v priebehu referenčného obdobia vo výške -0,36 percentuálneho bodu. Tomuto miernemu poklesu predchádzal vzostupný trend zaznamenávaný od roku 2003. Pri posudzovaní štvorročného obdobia rokov 2005 – 2008[26] priemery dosiahnuté v roku 2008 predstavujú zníženie vo výške -0,83 percentuálneho bodu oproti výsledkom dosiahnutým v roku 2005. Členské štáty by preto mali povzbudzovať vysielateľov, ktorí patria do ich právomoci, aby zvýšili podiel vysielacieho času venovaný nezávislým produkciám a dosiahli aspoň úroveň predchádzajúceho referenčného obdobia.
|
V EU je povprečni delež neodvisnih produkcij na kanalih, obravnavanih v poročilih, v vseh državah članicah znašal 35,26 % v letu 2007 in 34,90 % v letu 2008, kar pomeni zmanjšanje za 0,36 odstotne točke v referenčnem obdobju. To rahlo zmanjšanje sledi pozitivnemu trendu, ki je bil zabeležen od leta 2003. Če obravnavamo štiriletno obdobje 2005—2008[26], pomeni povprečje iz leta 2008 zmanjšanje za 0,83 odstotne točke v primerjavi z letom 2005. Zato bi morale države članice izdajatelje televizijskega programa pod njihovo jurisdikcijo spodbujati k temu, da povečajo čas oddajanja neodvisnih produkcij, da bi se dosegla vsaj raven iz prejšnjega referenčnega obdobja.
|
|
Počas obdobia rokov 2007 – 2008 zaznamenalo 13 členských štátov pozitívny vývoj a 14 členských štátov negatívny vývoj. Všetky členské štáty dosiahli počas referenčného obdobia 10 % prah podielu nezávislých produkcií. V predchádzajúcom referenčnom období[27] jeden štát túto spodnú hranicu nedosiahol. V štvorročnom období rokov 2005 až 2008 osem členských štátov zaznamenalo nárast v rozsahu od 1,40 percentuálneho bodu (Spojené kráľovstvo) do 32,20 percentuálneho bodu (Cyprus). Celkove 19 členských štátov vykázalo oproti roku 2005 pokles v rozsahu od -0,20 percentuálneho bodu (Portugalsko) do -16,80 percentuálneho bodu (Švédsko). V porovnaní s výsledkami za rok 2005 pomer nezávislých produkcií zaznamenal v roku 2008 pokles vo výške -4,36 percentuálneho bodu bodov v EÚ-15, nárast vo výške 4,56 percentuálneho bodu v EÚ-10 a pokles vo výške -1,35 percentuálneho bodu v dvoch najmladších členských štátoch. Priemer v EÚ-10 v roku 2008 (35,10 %) sa približuje k úrovni dosiahnutej v EÚ-15 za rovnaké obdobie (36,02 %).
|
V obdobju 2007–2008 je 13 držav članic zabeležilo pozitiven premik in 14 negativnega. V referenčnem obdobju so vse države članice dosegle 10-odstotni prag za neodvisne produkcije. V prejšnjem referenčnem obdobju[27] eni državi članici tega praga ni uspelo doseči. V štiriletnem obdobju 2005–2008 je povečanje zabeležilo osem držav članic, in sicer od 1,40 odstotne točke (Združeno kraljestvo) do 32,20 odstotne točke (Ciper). O zmanjšanju v primerjavi z letom 2005 je poročalo 19 držav članic, in sicer med –0,20 odstotne točke (Portugalska) in –16,80 odstotne točke (Švedska). V primerjavi z letom 2005 je bil v letu 2008 v državah EU-15 zabeleženi delež neodvisnih produkcij manjši za 4,36 odstotne točke, v državah EU-10 večji za 4,56 odstotne točke, v dveh najnovejših državah članicah pa manjši za 1,35 odstotne točke. V letu 2008 je povprečje, zabeleženo v državah EU-10 (35,10 %), blizu povprečju v državah EU-15 (36,02 %).
|
|
Priemerná miera plnenia požiadaviek v EÚ dosiahla vo všetkých členských štátoch 70,39 % v roku 2007 a 72,35 % v roku 2008. Za obdobie štyroch rokov (2005 až 2008) miera plnenia požiadaviek zaznamenala v EÚ-25[28] pokles vo výške -1,06 percentuálneho bodu. V porovnaní s výsledkami z roku 2004 tento pokles dosiahol hodnotu -7,06 percentuálneho bodu. Tento pokles možno sčasti pripísať nárastu počtu zahrnutých kanálov počas referenčného obdobia a množstvu neoznámených údajov o vysielaní nezávislých produkcií[29].
|
Povprečna stopnja skladnosti na ravni EU za kanale v vseh državah članicah je v letu 2007 znašala 70,39 %, v letu 2008 pa 72,35 %. V štiriletnem obdobju je stopnja skladnosti za EU-25[28] med letoma 2005 in 2008 padla za 1,06 odstotne točke. V primerjavi z letom 2004 znaša zmanjšanje –7,06 odstotnih točk. Ta zmanjšanja je mogoče delno pripisati večjemu številu obravnavanih kanalov v referenčnem obdobju in količini nepredloženih podatkov o oddajanju neodvisnih produkcij[29].
|
|
Priemerná miera plnenia požiadaviek v každom členskom štáte sa pohybuje od 35,13 % (Bulharsko) do 100 % v štyroch členských štátoch (Estónsko, Litva, Luxembursko a Malta) v roku 2007 a od 35,12 % (Taliansko) po 100 % v troch členských štátoch (Estónsko, Litva a Malta) v roku 2008. Za referenčné obdobie sa priemerná miera plnenia požiadaviek zvýšila v 10 členských štátoch, zostala nezmenená v ôsmich členských štátoch a klesla v deviatich členských štátoch. Štáty EÚ-10 s priemernou mierou plnenia požiadaviek 78,67 % v roku 2007 a 83,30 % v roku 2008 dosiahli vyššiu mieru než EÚ-15 (68,92 % v roku 2007 a 69,24 % v roku 2008), čím sa potvrdilo úspešné vykonávanie článku 5 v členských štátoch EÚ-10.
|
Povprečna stopnja skladnosti v državah članicah je bila v letu 2007 med 35,13 % (Bolgarija) in 100 %, kolikor je znašala v štirih državah članicah (Estonija, Litva, Luksemburg in Malta), v letu 2008 pa med 35,12 % (Italija) in 100 % v treh državah članicah (Estonija, Litva in Malta). V referenčnem obdobju se je povprečna stopnja skladnosti povečala pri desetih državah članicah, pri osmih je ostala nespremenjena, pri devetih pa se je zmanjšala. Povprečni stopnji skladnosti, ki so ju države EU-10 prikazale v letih 2007 (78,67 %) in 2008 (83,30 %), prikazujeta večji delež kot pri državah EU-15 (68,92 % v letu 2007 in 69,24 % v letu 2008), kar potrjuje uspešno izvajanje člena 5 v državah EU-10.
|
|
Priemerný podiel vysielacieho času v EÚ vyhradený pre nové európske diela nezávislých producentov (nové diela)[30] dosiahol v roku 2007 výšku 62,99 % a v roku 2008 výšku 63,88 % zo všetkých európskych diel vytvorených nezávislými producentmi, čo predstavuje mierny nárast (0,89 percentuálneho bodu) v priebehu referenčného obdobia. V porovnaní v priemerom dosiahnutým v roku 2005[31] (68,75) však priemer za rok 2008 predstavoval pokles vo výške -4,87 percentuálneho bodu. Zo strednodobého hľadiska vykazujú čísla trvalo klesajúci trend, pričom priemer 64,88 % dosiahnutý v roku 2008 v EÚ-25[32] predstavuje v porovnaní s výsledkom za rok 2004 (69,09 %) pokles vo výške -4,21 percentuálneho bodu. Tento klesajúci trend treba porovnať so vzostupným trendom v hodnote 4,97 percentuálneho bodu za obdobie rokov 2001 – 2006, ktorý sa uvádzal v ôsmom oznámení. Ak zoberieme do úvahy obdobie rokov 2005 – 2008, priemerný podiel nových diel v krajinách skupiny EÚ-10 v roku 2008 (65,39 %) predstavoval pokles vo výške -6,90 percentuálneho bodu oproti hodnote za rok 2005 (72,29 %). Skupina štátov EÚ-15 dosiahla nižší priemer než skupina štátov EÚ-10 tak v roku 2008 (64,53 %), ako aj v roku 2005 (66,23 %), ale pokles zaznamenaný v rokoch 2005 – 2008 (-1,69 percentuálneho bodu) bol takisto nižší než v krajinách EÚ-10. Výsledky za EÚ-10 preto potvrdzujú, že článok 5 sa v týchto krajinách vykonával úspešne, i keď je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie a skorigovať očividný klesajúci trend, tak ako v EÚ-15.
|
V EU je znašal povprečni delež, rezerviran za novejša evropska dela neodvisnih producentov (novejša dela[30]), 62,99 % vseh neodvisnih evropskih del v letu 2007 in 63,88 % v letu 2008, kar pomeni rahlo povečanje za 0,89 odstotne točke v referenčnem obdobju. Vendar pa je v letu 2008 povprečje v primerjavi s tistim iz leta 2005[31], ko je povprečje znašalo 68,75 %, manjše za 4,87 odstotne točke. Srednjeročno je mogoče ugotoviti stalno padajoč trend, saj je bilo povprečje za države EU-25[32] v letu 2008 64,88 %, v letu 2004 pa 69,09 %, kar pomeni zmanjšanje za 4,21 odstotne točke. To zmanjšanje je treba primerjati s povečanjem v višini 4,97 odstotne točke, ki je bilo zabeleženo v obdobju 2001–2006 in o katerem se je poročalo v osmem sporočilu. Pri obravnavanju novejših del v obdobju 2005–2008 pomeni povprečje, zabeleženo v državah EU-10 v letu 2008 (65,39 %) v primerjavi z letom 2005 (72,29 %) zmanjšanje za 6,90 odstotnih točk. V državah EU-15 je bilo povprečje tako v letu 2008 (64,53 %) kot v letu 2005 (66,23 %) manjše od povprečja v državah EU-10, vendar pa je bilo manjše tudi zmanjšanje med letoma 2005 in 2008 (–1,69 odstotne točke). Rezultati držav EU-10 torej ponovno potrjujejo, da se člen 5 v teh državah izvaja uspešno, vendar pa bi si bilo treba prizadevati odpraviti opazen negativni trend, kar velja tudi za države EU-15.
|
|
Dva najmladšie členské štáty zaznamenali v sledovanom období veľmi dobrý výsledok (priemer 56,7 % v roku 2007 a 51,35 % v roku 2008), čo potvrdzuje ich bezproblémové zapojenie do režimu článku 5.
|
Dve najnovejši članici sta v obdobju pregleda zabeležili zelo dobre rezultate (povprečje 56,7 % v letu 2007 in 51,35 % v letu 2008), kar potrjuje njuno neproblematično integracijo v ureditev člena 5.
|
|
Výsledky ukazujú, že požiadavky článku 5 týkajúce sa vysielania nezávislej produkcie sa na úrovni EÚ bez problémov plnia vrátane primeraného podielu nových diel, aj keď v porovnaní so stavom dosiahnutým v roku 2005 bol pozorovaný klesajúci trend. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby monitorovali uplatňovanie článku 5 vysielateľmi, ktorí patria do ich právomoci, a podporili pozitívny vývoj vysielania európskych nezávislých produkcií a nových diel.
|
Iz rezultatov izhaja, da se zahteve iz člena 5 glede oddajanja neodvisnih produkcij, vključno z ustreznim deležem novejših del, na ravni EU sicer dosegajo brez težav, vendar je bil v primerjavi z ravnijo, doseženo v letu 2005, ugotovljen negativen trend. Zato so države članice pozvane, da spremljajo, ali izdajatelji televizijskega programa, ki spadajo pod njihovo jurisdikcijo, spoštujejo člen 5, ter spodbujajo pozitiven razvoj uvrščanja evropskih neodvisnih produkcij in novejših del.
|
|
ZÁVER
|
SKLEPNE UGOTOVITVE
|
|
Podľa štatistických údajov poskytnutých členskými štátmi zaraďovanie európskych diel do vysielania na úrovni EÚ zaznamenalo v súčasnom referenčnom období veľmi mierny nárast. V období rokov 2005 – 2008 bol vývoj stabilný, hoci medzi rokmi 2005 a 2007 došlo k niektorým odchýlkam (narastajúci trend nasledovaný poklesom v roku 2007). V roku 2008 sa však vysielanie európskych diel vrátilo na úroveň z roku 2005 (63,2 % pre EÚ-27). Dokazuje to pomerne vysoký stupeň stabilizácie s podielom dostatočne prevyšujúcim požiadavku článku 4. Tento výsledok navyše treba interpretovať v kontexte trvalého rastu počtu kanálov na trhu a vzniku malých špecializovaných kanálov, pre ktoré môže byť ťažké plniť požadovaný podiel európskych diel hneď od začiatku ich prevádzky. Tento aspekt sa zdôrazňoval už v ôsmom oznámení a mal by sa vziať do úvahy pri hodnotení celkového výkonu v oblasti vysielania európskych diel v EÚ v tomto referenčnom období.
|
Po statističnih podatkih, ki so jih predložile države članice, je bilo v tekočem referenčnem obdobju pri uvrščanju evropskih del na ravni EU zabeleženo zelo majhno povečanje. Razvoj dogodkov je bil v obdobju 2005–2008 stabilen, čeprav so bila med letoma 2005 in 2007 zabeležena nekatera odstopanja (pozitiven trend, ki mu je sledilo zmanjšanje v letu 2007). V letu 2008 se je uvrščanje evropskih del vrnilo na raven iz leta 2005 (63,2 % za EU-27). To pomeni stabilizacijo na sorazmerno visoki ravni, precej nad zahtevanim deležem iz člena 4. Poleg tega je treba rezultat obravnavati ob upoštevanju vedno večjega števila kanalov na trgu ter pojavljanja majhnih specializiranih kanalov, ki imajo lahko ob začetku obratovanja težave pri doseganju deleža evropskih del. Ta vidik je bil poudarjen že v osmem sporočilu in ga je treba pri ocenjevanju skupnih rezultatov glede uvrščanja evropskih del v EU v tekočem referenčnem obdobju upoštevati.
|
|
Hoci je celková situácia uspokojivá, existuje ešte priestor na zlepšenia. Po prvé, tri členské štáty, ktorým sa v rokoch 2007 a 2008 nepodarilo dosiahnuť požadovaný podiel európskych diel, by mali zvýšiť úsilie, zlepšiť svoje výsledky a ešte posilniť nárast (aj keď v jednom prípade veľmi mierny) zaznamenaný už v roku 2008. Nakoľko dva z týchto členských štátov, ktoré neplnia požiadavky smernice, patria do skupiny EÚ-10, malo by zvýšenie ich priemerného podielu európskych diel pozitívny vplyv na klesajúci trend zaznamenaný v EÚ-10 medzi rokmi 2005 a 2008, ktorý by sa mal taktiež korigovať.
|
Čeprav je splošno stanje zadovoljivo, ga je mogoče še izboljšati. Prvič, tri države članice, ki jim ni uspelo doseči zahtevanih deležev evropskih del v letih 2007 in 2008, bi si morale bolj prizadevati za izboljšanje rezultatov in okrepiti povečanje (v enem primeru zelo majhno), ki so ga že zabeležile v letu 2008. Ker dve izmed teh držav s slabšimi rezultati spadata v skupino držav EU-10, bi imelo njuno povečanje povprečij evropskih del pozitiven učinek na negativen trend, ki je bil pri državah EU-10 zabeležen med letoma 2005 in 2008 in ki ga je treba prav tako odpraviti.
|
|
Za pozornosť napokon stojí vysoký podiel vysielania európskych diel dosiahnutý v referenčnom období dvomi najmladšími členskými štátmi a nárast, ktorý dosiahli za obdobie rokov 2005 – 2008.
|
Nazadnje je treba izpostaviti tudi visoko stopnjo uvrščanja evropskih del pri dveh najnovejših državah članicah v referenčnem obdobju ter povečanje, ki sta ga zabeležili v obdobju 2005–2008.
|
|
Pokiaľ ide o vykonávanie článku 5 smernice, celkový vývoj pozorovaný v referenčnom období vykazuje v prípade nezávislých diel mierne klesajúci trend. Podľa štatistických výkazov členských štátov sa pokles zaznamenal tak v tomto referenčnom období, ako aj v období rokov 2005 – 2008. Hoci nejde o významný pokles (-0,83 percentuálneho bodu za roky 2005 – 2008), je opakom pozitívneho vývoja zaznamenaného v predchádzajúcom období. V oblasti nezávislej produkcie možno poznamenať, že EÚ-10 svoj výkon zlepšila.
|
Splošen razvoj dogodkov glede izvajanja člena 5 Direktive v referenčnem obdobju kaže blag negativen trend za neodvisna dela. Statistični prikazi, ki so jih predložile države članice, prikazujejo, da je bil negativen trend zabeležen tako v tekočem referenčnem obdobju kot v obdobju 2005–2008. Čeprav zmanjšanje ni občutno (–0,83 odstotne točke med letoma 2005 in 2008), pa obrača pozitiven trend, ki je bil zabeležen v prejšnjem obdobju. Glede neodvisnih produkcij je treba omeniti, da so države EU-10 rezultate izboljšale.
|
|
O čosi ostrejší klesajúci trend sa v období rokov 2005 – 2008 zaznamenal pri nových dielach nezávislej produkcie. Členské štáty sa vyzývajú, aby povzbudzovali kanály patriace do ich právomoci k zvýšenému úsiliu s cieľom zvýšiť podiel nezávislej produkcie a nových diel v pláne vysielania.
|
Glede novejših del neodvisnih producentov je v obdobju 2005–2008 mogoče zaznati nekoliko bolj negativen trend. Države članice so pozvane, da kanale pod svojo jurisdikcijo spodbujajo, da okrepijo prizadevanja, da bi se s tem povečalo uvrščanje neodvisnih produkcij in novejših del.
|
|
Jednako však výsledky dosiahnuté v referenčnom období svedčia o uspokojivom vykonávaní článku 5 a ich úroveň dostatočne prekračuje podiely požadované v tomto ustanovení.
|
Kljub temu rezultati iz referenčnega obdobja pričajo o zadovoljivem izvajanju člena 5, pri čemer je dosežena raven občutno nad zahtevanim deležem iz te določbe.
|
|
Ako sa konštatovalo už v ôsmom oznámení, výsledky analýzy správ predložených členskými štátmi[33] ukazujú, že požiadavky článkov 4 a 5 smernice boli v období rokov 2007 – 2008 bez problémov dosiahnuté, čo potvrdzuje aj nasledujúci graf.
|
Kot je bilo ugotovljeno že v osmem sporočilu, rezultati analize poročil, ki so jih predložile države članice[33], kažejo, da so se zahteve iz členov 4 in 5 Direktive v obdobju 2007–2008 dosegale brez težav, kar je razvidno tudi iz spodnjih preglednic.
|
|
[pic]
|
[pic]
|
|
[1] Ú. v. ES L 298, 17.10.1989.
|
[1] UL L 298, 17.10.1989.
|
|
[2] Ú. v. ES L 202, 30.7.1997.
|
[2] UL L 202, 30.7.1997.
|
|
[3] Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007.
|
[3] UL L 332, 18.12.2007.
|
|
[4] Tieto tri smernice boli po skončení lehoty transpozície smernice 2007/65/ES kodifikované ako smernica 2010/13/EÚ. Súčasťou kodifikácie bolo prečíslovanie článkov. Bývalé články 4 a 5 sú teraz nahradené článkami 16 a 17, hoci ich podstata zostáva nezmenená.
|
[4] Te tri direktive so bile po koncu prehodnega obdobja Direktive 2007/65/ES kodificirane kot Direktiva 2010/13/EU. Kodifikacija je zajemala preštevilčenje členov. Nekdanja člena 4 in 5 sta bila nadomeščena s členoma 16 in 17, vendar njuna vsebina ostaja enaka.
|
|
[5] http://mavise.obs.coe.int/.
|
[5] http://mavise.obs.coe.int/.
|
|
[6] http://ec.europa.eu/avpolicy/reg/tvwf/implementation/promotion/index_en.htm.
|
[6] http://ec.europa.eu/avpolicy/reg/tvwf/implementation/promotion/index_en.htm.
|
|
[7] Vymedzenie „zahrnutých“ kanálov obsahuje ukazovateľ 1 v prílohe 1 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie: Celkový počet identifikovaných kanálov mínus počet nefunkčných kanálov a počet vyňatých (v dôsledku povahy ich programu) alebo vylúčených (v dôsledku zákonných výnimiek) kanálov.
|
[7] Za opredelitev „obravnavanih“ kanalov glej kazalnik 1 v Prilogi 1 k delovnemu dokumentu služb Komisije: skupno število ugotovljenih kanalov, zmanjšano za število nedelujočih kanalov in število izvzetih (zaradi vrste njihovega programa) ali izločenih (zaradi pravnih izjem) kanalov.
|
|
[8] Na účely porovnateľnosti sa na výpočet celkového počtu kanálov za roky 2005 a 2006 použili aj údaje za tieto roky dobrovoľne poskytnuté Bulharskom a Rumunskom.
|
[8] Za lažjo primerjavo so bili v izračun skupnega števila kanalov za leti 2005 in 2006 vključeni podatki, ki sta jih Romunija in Bolgarija za obe leti poslali prostovoljno.
|
|
[9] Pozri prílohu 3 str. 120 (Cyprus). Legislatívna situácia sa má zmeniť v nadchádzajúcich mesiacoch.
|
[9] Glej Prilogo 3, str. 120 (Ciper). Zakonodajno stanje naj bi se v prihajajočih mesecih spremenilo.
|
|
[10] Pozri http://ec.europa.eu/avpolicy/docs/reg/tvwf/eu_works/controle45_en.pdf.
|
[10] Glej http://ec.europa.eu/avpolicy/docs/reg/tvwf/eu_works/controle45_en.pdf.
|
|
Z pôsobnosti článkov 4 a 5 sú vyňaté len miestne (subregionálne) kanály, kanály nevysielajúce v jazykoch EÚ a kanály, ktorých vysielanie je určené výlučne na príjem v tretích krajinách a ktoré sa nedajú prijímať v EÚ.
|
Samo lokalni (podregionalni) kanali so izločeni iz področja uporabe členov 4 in 5, prav tako pa kanali, ki oddajajo v jezikih, ki niso jeziki EU, in kanali, ki so namenjeni oddajanju zunaj EU in jih v EU ni mogoče sprejemati.
|
|
[11] Komisia zaslala listy Nemecku a Portugalsku, že články 4 a 5 je potrebné uplatňovať aj na regionálne a filmové kanály, pretože ich vnútroštátne orgány sa domnievali, že tieto kanály sú vyňaté. Po prijatí listu Komisie Portugalsko už údaje týkajúce sa filmových kanálov za rok 2008 predložilo, Nemecko sa zaviazalo zhromažďovať štatistické údaje o regionálnych kanáloch od budúceho vykazovacieho obdobia.
|
[11] Komisija je Nemčiji in Portugalski poslala dopisa v zvezi z obveznostjo uporabe členov 4 oziroma 5 za regionalne oziroma filmske kanale, saj so nacionalni organi šteli, da so taki kanali izvzeti. Portugalska je ob prejemu dopisa Komisije že posredovala podatke v zvezi s filmskimi kanali za leto 2008, Nemčija pa se je zavezala, da bo podatke od regionalnih kanalov začela zbirati za naslednje poročevalno obdobje.
|
|
[12] Z povinnosti uplatňovať články 4 a 5 sú vyňaté len kanály vysielajúce výlučne športové udalosti, hry, reklamy, teleshopping a teletext.
|
[12] Iz obveznosti uporabe členov 4 in 5 so izvzeti samo kanali, ki oddajajo izključno novice, športne prireditve, igre, oglase, televizijsko prodajo in storitve teleteksta.
|
|
[13] V tomto prípade sa za obdobie rokov 2007 – 2008 brala do úvahy EÚ-25, aby bolo možné údaje porovnať s údajmi z predchádzajúceho referenčného obdobia. V každom prípade čísla za obdobie rokov 2007 – 2008 sú v EÚ-27 rovnaké.
|
[13] V tem primeru se za obdobje 2007–2008 upošteva EU-25, da bi se lahko podatki primerjali s podatki iz prejšnjega referenčnega obdobja. V vsakem primeru so številke za obdobje 2007–2008 enake tudi za EU-27.
|
|
[14] Týka sa to Estónska, Írska, Grécka, Cypru, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Malty, Rakúska, Poľska, Fínska a Spojeného kráľovstva. Spojené kráľovstvo poskytlo údaje za všetkých 396 kanálov zahrnutých v roku 2007 a za všetky okrem dvoch v roku 2008.
|
[14] To velja za Estonijo, Irsko, Grčijo, Ciper, Latvijo, Litvo, Luksemburg, Malto, Avstrijo, Poljsko, Finsko in Združeno kraljestvo. Združeno kraljestvo je za leto 2007 posredovalo podatke za vseh 396 obravnavanih kanalov, v letu 2008 pa za vse razen dveh.
|
|
[15] Francúzsko a Taliansko už v predchádzajúcom referenčnom období oznámili, že si vybrali druhú možnosť. Pozri ôsme oznámenie.
|
[15] Francija in Italija sta že v prejšnjem referenčnem obdobju napovedali, da sta izbrali drugo možnost. Glej osmo sporočilo.
|
|
[16] Toto platí vo Francúzsku pre digitálne pozemné kanály. Percento sa vypočítava podľa obratu dosiahnutého v predchádzajúcom roku, čo predstavuje vyšší základ pre posúdenie než základ stanovený v smernici. V pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k ôsmemu oznámeniu Komisia už vyzvala Francúzsko, aby predložilo údaje spôsobom, ktorý presne odráža súlad francúzskych kanálov s článkom 5 smernice.
|
[16] Tak je primer Francije za digitalne prizemne kanale. Odstotek je izračunan na podlagi prometa v prejšnjem letu, kar predstavlja višjo ocenjevalno osnovo, kot je zahtevana z Direktivo. V delovnem dokumentu služb Komisije, ki spremlja osmo sporočilo, je Komisija Francijo že pozvala k predložitvi podatkov na način, ki bo natančneje prikazoval, da francoski kanali spoštujejo določbe člena 5 Direktive.
|
|
[17] Pozri poznámku pod čiarou č. 10.
|
[17] Glej opombo 10 zgoraj.
|
|
[18] Pozri prílohu 1 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie.
|
[18] Glej Prilogo 1 k delovnem dokumentu služb Komisije.
|
|
[19] Údaje poskytnuté na úrovni EÚ vychádzajú z matematického priemeru všetkých vnútroštátnych priemerov vypočítaných na základe štatistických údajov oznámených členskými štátmi. Nejde o vážený priemer, pretože nie všetky parametre potrebné pre správne váženie sú k dispozícii pre všetky kanály.
|
[19] Vrednosti na ravni EU so izvedene iz matematičnega povprečja vseh nacionalnih povprečij, izračunanih na podlagi statističnih podatkov, ki so jih predložile države članice. Ker za to niso dostopni vsi potrebni parametri za vse kanale, vrednosti niso ponderirane.
|
|
[20] 2004 je prvý rok, za ktorý možno údaje (EÚ-25) porovnať s údajmi za obdobie rokov 2007 – 2008. Na účely porovnateľnosti sa priemer udaný za rok 2008 vypočítal pre EÚ-25 (bez Bulharska a Rumunska).
|
[20] Leto 2004 je prvo leto, za katerega je mogoče primerjati podatke za EU-25 s podatki za obdobje 2007–2008. Zaradi primerljivosti je povprečje za leto 2008 izračunano za EU-25 (brez Bolgarije in Romunije).
|
|
[21] EÚ-15 (pôvodné členské štáty), EÚ-10 (členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004) a dva najnovšie členské štáty (Bulharsko a Rumunsko), ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007.
|
[21] EU-15 (prvotne države članice), EU-10 (države članice, ki so k EU pristopile v letu 2004) in dve najnovejši državi članici (Bolgarija in Romunija), ki sta k EU pristopili v letu 2007.
|
|
[22] Pozri grafy v bode 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie: Uplatňovanie článkov 4 a 5: podrobná analýza.
|
[22] Glej preglednice v točki 2 delovnega dokumenta služb Komisije. Uporaba členov 4 in 5: podrobna analiza.
|
|
[23] Pozri prílohu 1 - ukazovateľ 3 - k pracovnému dokumentu útvarov Komisie.
|
[23] Glej kazalnik 3 v Prilogi 1 k delovnem dokumentu služb Komisije.
|
|
[24] Cyprus (v roku 2007 sa venovalo európskym dielam 27,9 % vysielacieho času, v roku 2008 to bolo 30 %), Švédsko (v roku 2007 sa venovalo európskym dielam 45,1 % vysielacieho času, v roku 2008 to bolo 45,5 %) a Slovinsko (v roku 2007 sa venovalo európskym dielam 34,1 % vysielacieho času, v roku 2008 to bolo 44,6 %).
|
[24] Ciper (27,9 % oddajnega časa, namenjenega evropskim delom, v letu 2007 in 30 % v letu 2008), Švedska (45,1 % oddajnega časa, namenjenega evropskim delom, v letu 2007 in 45,5 % v letu 2008) in Slovenija (34,1 % oddajnega časa, namenjenega evropskim delom, v letu 2007 in 44,6 % v letu 2008).
|
|
[25] Slovinsku v roku 2005 a Švédsku v roku 2006.
|
[25] Sloveniji v letu 2005 in Švedski v letu 2006.
|
|
[26] Na účely porovnateľnosti priemery zohľadnené za roky 2005 a 2006 zahŕňajú aj údaje poskytnuté na dobrovoľnom základe Bulharskom a Rumunskom, ktoré pristúpili k EÚ 1. 1. 2007.
|
[26] Za lažjo primerjavo so bili v izračun povprečja za leti 2005 in 2006 vključeni podatki, ki sta jih Romunija in Bolgarija, ki sta k EU pristopili 1. januarja 2007, poslali prostovoljno.
|
|
[27] Cyprus zaznamenal v roku 2005 priemerný podiel nezávislej produkcie vo výške 9,7 % a v roku 2006 vo výške 6,5 %, kým v referenčnom období dosiahol priemer 39,6 % v roku 2007 a 41,9 % v roku 2008.
|
[27] Ciper je v letu 2005 zabeležil povprečje neodvisnih produkcij v višini 9,7 %, v letu 2006 pa 6,5 %, povprečja v referenčnem obdobju pa so znašala 39,6% v letu 2007 in 41,9 % v letu 2008.
|
|
[28] Základ EÚ-25 sa použil, aby umožnil porovnanie s obdobím rokov 2004 – 2008.
|
[28] Zaradi primerjave z obdobjem 2004–2008 je uporabljena osnova EU-25.
|
|
[29] Na účely tohto ukazovateľa sa kanály, o ktorých neboli oznámené nijaké údaje, považujú za kanály neplniace stanovené požiadavky – pozri prílohu 1: Ukazovatele výkonu – ukazovateľ 5.
|
[29] Za namene tega kazalnika se šteje, da kanali, za katere podatki niso bili predloženi, zahtev ne izpolnjujejo (glej Prilogo 1: Kazalniki uspešnosti – kazalnik 5).
|
|
[30] Čiže diela vysielané do piatich rokov od ich vyrobenia.
|
[30] To so dela, ki se oddajajo v petih letih po njihovem nastanku.
|
|
[31] Na účely porovnateľnosti sa hodnoty vypočítali na základe EÚ-27.
|
[31] Za lažjo primerjavo so vrednosti izračunane na podlagi podatkov za EU-27.
|
|
[32] Za základ sa berie EÚ-25, aby sa umožnilo porovnanie s hodnotami za rok 2004.
|
[32] Zaradi primerjave s številkami iz leta 2004 je uporabljena osnova EU-25.
|
|
[33] Pozri prílohu 2 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie. Uplatňovanie článkov 4 a 5: podrobná analýza.
|
[33] Glej točko 2 delovnega dokumenta služb Komisije: Uporaba členov 4 in 5: podrobna analiza.
|