Rozhodnutie Rady

Deċiżjoni tal-Kunsill

z 12. júla 2011,

tat- 12 ta’ Lulju 2011

ktorým sa Grécko vyzýva k posilneniu a prehĺbeniu fiškálneho dohľadu a ktorým sa upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu

indirizzata lill-Greċja bl-għan li ssaħħaħ u tapprofondixxi s-sorveljanza fiskali u li tavża lill-Greċja biex tieħu miżuri għat-tnaqqis tad-defiċit, liema miżuri huma meqjusa neċessarji sabiex tiġi rimedjata s-sitwazzjoni ta’ defiċit eċċessiv

(prepracované znenie)

(riformulazzjoni)

(2011/734/EÚ)

(2011/734/UE)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

IL-KUNSILL TAL-UNJONI EWROPEA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 9 a článok 136,

Wara li kkunsidra t-Trattat dwar il-Funzjonament tal-Unjoni Ewropea, u b’mod partikolari l-Artikoli 126(9) u 136 tiegħu,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

Wara li kkunsidra r-rakkomandazzjoni mill-Kummissjoni Ewropea,

keďže:

Billi:

(1) Rozhodnutie Rady 2010/320/EÚ z 10. mája 2010, ktorým sa Grécko vyzýva k posilneniu a prehĺbeniu fiškálneho dohľadu a ktorým sa upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu [1], bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené [2]. Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné toto rozhodnutie prepracovať.

(1) Id-Deċiżjoni tal-Kunsill 2010/320/UE tal- 10 ta’ Mejju 2010 indirizzata lill-Greċja bil-għan li ssaħħaħ u tapprofondixxi s-sorveljanza fiskali u li tavża lill-Greċja biex tieħu miżuri għat-tnaqqis tad-defiċit, liema miżuri huma meqjusa neċessarji sabiex tiġi rimedjata s-sitwazzjoni ta’ defiċit eċċessiv [1] ġiet emendata sostanzjalment bosta drabi [2]. Peress li għandhom isiru iktar emendi, din għandha tiġi riformulata fl-interessi taċ-ċarezza.

(2) V článku 136 ods. 1 písm. a) Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa predpokladá možnosť prijatia osobitných opatrení pre tie členské štáty, ktorých menou je euro, na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou.

(2) L-Artikolu 136(1)(a) tat-Trattat dwar il-Funzjonament tal-Unjoni Ewropea jipprevedi l-possibiltà li jiġu adottati miżuri adattati b’mod speċifiku għall-Istati Membri li l-valuta tagħhom hija l-euro bil-għan li jsaħħu l-koordinazzjoni u s-sorveljanza tad-dixxiplina baġitarja.

(3) V článku 126 ZFEÚ sa ustanovuje, že členské štáty sa majú vyhýbať nadmernému štátnemu deficitu a na tento účel sa ustanovuje postup pri nadmernom deficite. Pakt o stabilite a raste, v ktorom sa v časti venovanej náprave upravuje postup pri nadmernom deficite, poskytuje rámec na podporu vládnych politík zameraných na rýchle obnovenie zdravej rozpočtovej pozície so zreteľom na hospodársku situáciu.

(3) L-Artikolu 126 TFUE jistabilixxi li l-Istati Membri għandhom jevitaw defiċit eċċessiv tal-gvern u għal dan l-iskop jistipula l-proċedura dwar żbilanċ eċċessiv. Il-Patt ta’ Stabilità u Tkabbir, li fil-parti korrettiva tiegħu jimplimenta l-proċedura ta’ defiċit eċċessiv, jipprovdi l-qafas li jsostni l-politiki tal-gvern għal ritorn immedjat għal pożizzjonijiet baġitarji tajbin filwaqt li jqis il-qagħda ekonomika.

(4) Rada 27. apríla 2009 v súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES) rozhodla, že v Grécku existuje nadmerný deficit, a v súlade s článkom 104 ods. 7 Zmluvy o ES a článkom 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku [3] vydala odporúčania na korekciu nadmerného deficitu najneskôr do roku 2010. Rada zároveň stanovila Grécku lehotu na prijatie účinných opatrení do 27. októbra 2009. Rada 30. novembra 2009 v súlade s článkom 126 ods. 8 ZFEÚ konštatovala, že Grécko neprijalo účinné opatrenia a následne 16. februára 2010 Rada v súlade s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ vo svojom oznámení upozornila Grécko, aby prijalo opatrenia na korekciu nadmerného deficitu najneskôr do roku 2012 (ďalej len "rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 9"). Rada zároveň stanovila lehotu na prijatie účinných opatrení do 15. mája 2010.

(4) Fis- 27 ta’ April 2009, il-Kunsill iddeċieda, skont l-Artikolu 104(6) tat-Trattat li jistabilixxi l-Komunità Ewropea (TKE), li fil-Greċja jeżisti defiċit eċċessiv u ħareġ rakkomandazzjonijiet biex jiġi kkoreġut dak id-defiċit sa mhux aktar tard mill-2010, skont l-Artikolu 104(7) (TKE) u l-Artikolu 3(4) tar-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 1467/97 tas- 7 ta’ Lulju 1997 dwar li titħaffef u li tiġi ċċarata l-implimentazzjoni tal-proċedura ta’ defiċit eċċessiv [3]. Il-Kunsill stabilixxa wkoll l-iskadenza tas- 27 ta’ Ottubru 2009 għall-Greċja sabiex tieħu azzjoni effettiva. Fit- 30 ta’ Novembru 2009, il-Kunsill stabilixxa, skont l-Artikolu 126(8) TFUE, li l-Greċja ma kinetx ħadet azzjoni effettiva; b’konsegwenza ta’ dan, fis- 16 ta’ Frar 2010, il-Kunsill, skont l-Artikolu 126(9) TFUE, avża lill-Greċja biex tieħu miżuri li jikkoreġu d-defiċit eċċessiv sa mhux aktar tard mill-2012 (minn hawn ’il quddiem imsejħa "id-Deċiżjoni tal-Kunsill taħt l-Artikolu 126(9)"). Il-Kunsill stabilixxa wkoll l-iskadenza tal- 15 ta’ Mejju 2010 biex tittieħed azzjoni effettiva.

(5) V súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97, ak sa podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ prijme účinné opatrenie a po prijatí oznámenia sa vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými dôsledkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného oznámenia podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ.

(5) Skont l-Artikolu 5(2) tar-Regolament (KE) Nru 1467/97, jekk tkun ittieħdet azzjoni effettiva skont l-Artikolu 126(9) TFUE u wara l-adozzjoni ta’ dak l-avviż ikun hemm avvenimenti ekonomiċi kuntrarji mhux mistennija li jkollhom konsegwenzi sfavorevoli kbar għall-finanzi tal-gvern, il-Kunsill jista’ jiddeċiedi, fuq rakkomandazzjoni mill-Kummissjoni, li jadotta avviż irrivedut skont l-Artikolu 126(9) TFUE.

(6) Podľa prognóz útvarov Komisie z jesene 2009, na základe ktorých dostalo Grécko prvýkrát upozornenie, sa očakávalo, že HDP v roku 2010 klesne o 0,25 % a zotaví sa po roku 2011, keď sa očakával rast hospodárstva o 0,7 %. V roku 2010 došlo k hlbšiemu poklesu reálneho HDP a očakáva sa, že tento pokles bude v roku 2011 pokračovať. Potom sa očakáva postupný návrat k rastu. Pri nezmenenej politike zodpovedá toto výrazné zhoršenie hospodárskeho scenára zodpovedajúcemu zhoršeniu výhľadu v oblasti verejných financií. K tomu je potrebné pripočítať revíziu výsledného deficitu verejných financií za rok 2009 (z odhadovaných 12,7 % HDP v čase rozhodnutia Rady podľa článku 126 ods. 9 na 13,6 % HDP podľa fiškálneho oznámenia, ktoré predložilo Grécko 1. apríla 2010) [4] smerom nahor a neskôr na 15,4 % HDP po ukončení prešetrovania, ktoré vykonal Eurostat v spolupráci s gréckymi štatistickými úradmi [5]. Napokon, obavy trhov z výhľadu verejných financií sa odzrkadlili v prudkom náraste rizikových prémií na verejný dlh, čo ešte skomplikovalo kontrolu nad smerovaním deficitu verejných financií a verejného dlhu.

(6) Skont it-tbassiriet tal-ħarifa 2009 tas-servizzi tal-Kummissjoni, li pprovdew il-bażi għall-avviż inizjali indirizzat lill-Greċja, il-PDG kien mistenni li jonqos b’0,25 % fl-2010, u li jirkupra sa mill-2011, meta l-ekonomija kienet imbassra li tikber b’0,7 %.Fl-2010 seħħet kontrazzjoni akbar fil-PDG reali, liema kontrazzjoni mistennija tippersisti fl-2011. Wara dan huwa mistenni li jkun hemm ritorn gradwali tat-tkabbir. Dan id-deterjorament konsiderevoli tax-xenarju ekonomiku jimplika deterjorament korrespondenti tal-prospettiva għall-finanzi pubbliċi f’politika li ma tinbidilx. Ma’ dan għandha tiżdied ir-reviżjoni ′l fuq tal-eżitu tad-defiċit tal-gvern għall-2009 (minn stima ta’ 12,7 % tal-PDG fil-ħin tad-Deċiżjoni tal-Kunsill taħt l-Artikolu 126(9) għal 13,6 % tal-PDG skont in-notifika fiskali ppreżentata mill-Greċja fl- 1 ta’ April 2010) [4] u aktar tard mal-15,4 % tal-PDG wara t-tmiem tal-investigazzjonijiet li l-Eurostat wettaq mal-Awtoritajiet Griegi inkarigati mill-Istatistika [5]. Finalment, tħassib fis-swieq għall-prospettiva tal-finanzi pubbliċi ġew riflessi f’żieda qawwija fil-primja tar-riskju fuq id-dejn tal-gvern, li tkompli żżid id-diffikultajiet fil-kontroll tal-pjan għad-defiċit u d-dejn tal-gvern.

(7) Na konci roka 2009 bol hrubý verejný dlh 127,1 % HDP. Ide o najvyššiu mieru zadlženia v EÚ a značne presahuje referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve. Dosiahnutie spôsobu zníženia deficitu, ktorý sa považuje za nevyhnutný a uskutočniteľný, by na základe týchto skutočností znamenalo, že rast dlhu sa od roku 2013 zvráti. Popri pretrvávajúcom vysokom verejnom deficite výrazne prispeli k rastu dlhu aj určité finančné operácie. Tieto faktory prispeli k podkopaniu dôvery trhov v schopnosť gréckej vlády plniť v budúcnosti dlhovú službu. Je nevyhnutné, aby Grécko čo najskôr prijalo rozhodujúce opatrenia v bezprecedentnom rozsahu, ktoré sa zamerajú na deficit a ďalšie faktory prispievajúce k zvýšeniu dlhu, aby sa zvrátil rast pomeru dlhu k HDP a Grécku sa umožnil čo najskorší návrat k trhovému financovaniu.

(7) Id-dejn gross tal-gvern sal-aħħar tal-2009 kien ta’ 127,1 % tal-PDG. Dan huwa l-ogħla proporzjon ta’ dejn fl-UE, u huwa konsiderevolment ogħla mill-valur ta’ referenza ta’ 60 % tal-PDG stabilit fit-Trattat. Il-kisba tal-pjan għat-tnaqqis fid-defiċit li hu meqjus neċessarju u fattibbli fid-dawl ta’ dawn iċ-ċirkustanzi, tkun timplika li ż-żieda fid-dejn titreġġa’ lura mill-2013 ’il quddiem. B’żieda mad-defiċit tal-gvern li huwa persistentament għoli, ċerti operazzjonijiet finanzjarji żiedu aktar id-dejn. Dawn il-fatturi kkontribwew biex is-swieq inaqqsu l-fiduċja fl-abilità tal-Gvern Grieg biex ikompli jitratta d-dejn. Hemm bżonn urġenti li l-Greċja tieħu azzjoni deċisiva, fuq skala mingħajr preċedent, dwar id-defiċit tagħha u dwar fatturi oħra li jikkontribwixxu għaż-żieda fid-dejn, sabiex iż-żieda fil-proporzjon tad-dejn mal-PDG titreġġa’ lura u tkun tista’ tirritorna għall-finanzjament tas-suq kemm jista’ jkun malajr.

(8) Veľmi vážne zhoršenie finančnej situácie gréckej vlády viedlo ostatné členské štáty eurozóny k rozhodnutiu poskytnúť Grécku stabilizačnú pomoc s cieľom zaistiť ochranu finančnej stability eurozóny ako celku aj v spojení s multilaterálnou pomocou poskytnutou Medzinárodným menovým fondom. Pomoc poskytnutá členskými štátmi eurozóny bude mať formu spojenia bilaterálnych pôžičiek koordinovaných Komisiou. Veritelia sa rozhodli podmieniť poskytnutie svojej pomoci dodržiavaniu tohto rozhodnutia zo strany Grécka. Očakáva sa najmä to, že Grécko vykoná opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí podľa harmonogramu, ktorý je v ňom uvedený.

(8) Id-deterjorazzjoni tassew qalila tas-sitwazzjoni finanzjarja tal-Gvern Grieg wasslet lill-Istati Membri l-oħra taż-żona tal-euro biex jiddeċiedu li jipprovdu sostenn ta’ stabilità lill-Greċja, bil-għan li jħarsu l-istabilità finanzjarja taż-żona tal-euro kollha, flimkien ma’ għajnuna multilaterali pprovduta mill-Fond Monetarju Internazzjonali. L-appoġġ ipprovdut mill-Istati Membri taż-żona tal-euro sejjer jkun fil-forma ta’ ġabra ta’ self bilaterali, ikkoordinata mill-Kummissjoni. Dawk il-pajjiżi li se jagħtu s-self iddeċidew li l-appoġġ tagħhom għandu jkun dipendenti fuq ir-rispett tal-Greċja lejn din id-Deċiżjoni. B’mod partikolari, il-Greċja hija mistennija twettaq il-miżuri speċifikati f’din id-Deċiżjoni b’mod konformi mal-kalendarju hawnhekk stabilit.

(9) V júni 2011 bolo zrejmé, že vzhľadom na porušovanie rozpočtovej disciplíny v roku 2010 a plnenie rozpočtu do mája bude v prípade nezmenenej politiky do splnenia cieľa týkajúceho sa deficitu chýbať značná suma, ktorá by ohrozila celkovú dôveryhodnosť programu. Vzhľadom na existenciu rizík prenosu ťažkostí do ostatných členských štátov eurozóny bolo takisto potrebné aktualizovať špecifické rozpočtové opatrenia, aby sa v roku 2011 umožnilo Grécku dodržať cieľ týkajúci sa deficitu a v nasledujúcich rokoch neprekročiť stropy deficitu stanovené v rozhodnutí 2010/320/EÚ. Tieto opatrenia boli dôkladne prediskutované s gréckou vládou a spoločne ich schválili Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.

(9) F’Ġunju 2011, ħareġ biċ-ċar li, meta jitqies l-iżvijjar baġitarju tal-2010 u l-eżekuzzjoni baġitarja sa Mejju, b’politiki mhux mibdula, il-mira tal-2011 għad-defiċit mhux ser tintlaħaq b’ammont konsiderevoli li jippreġudika l-kredibilità kumplessiva tal-programm. Għalhekk, kien meħtieġ li jiġu aġġornati miżuri baġitarji speċifiċi biex jippermettu li l-Greċja żżomm mal-mira tad-defiċit għall-2011 u jiġu rispettati l-limiti massimi tad-defiċit għas-snin ta’ wara stabiliti bid-Deċiżjoni 2010/320/UE. Dawn il-miżuri ġew diskussi fid-dettall mal-gvern Grieg u bil-qbil komuni tal-Kummissjoni Ewropea, tal-Bank Ċentrali Ewropew u tal-Fond Monetarju Internazzjonali.

(10) Vzhľadom na uvedené úvahy sa zdá vhodné zmeniť a doplniť rozhodnutie 2010/320/EÚ vo viacerých aspektoch a súčasne zachovať konečný termín na korekciu nadmerného deficitu,

(10) Fid-dawl tal-kunsiderazzjonijiet imsemmija hawn fuq, jidher xieraq li tiġi emendata d-Deċiżjoni 2010/320/UE f’għadd ta’ aspetti, filwaqt li titħalla kif inhi l-iskadenza għall-korrezzjoni tad-defiċit eċċessiv.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

ADOTTA DIN ID-DEĊIŻJONI:

Článok 1

Artikolu 1

1. Grécko musí odstrániť existujúci nadmerný deficit čo najskôr, a najneskôr do roku 2014.

1. Il-Greċja għandha ttemm is-sitwazzjoni tad-defiċit eċċessiv li għandha bħalissa malajr kemm jista’ jkun u mhux aktar tard mill-iskadenza tal-2014.

2. Cieľom postupu úpravy smerom ku korekcii nadmerného deficitu je dosiahnuť deficit verejných financií nepresahujúci 18508 miliónov EUR (8,0 % HDP) v roku 2010, 17065 miliónov EUR (7,6 % HDP) v roku 2011, 14916 miliónov EUR (6,5 % HDP) v roku 2012, 11399 miliónov EUR (4,8 % HDP) v roku 2013 a 6385 miliónov EUR (2,6 % HDP) v roku 2014. Na to bude potrebné zlepšiť v období rokov 2009 – 2014 štrukturálne saldo aspoň o 10 % HDP.

2. Il-pjan ta’ aġġustament biex jikkoreġi d-defiċit eċċessiv għandu jimmira għal defiċit tal-ammistrazzjoni pubblika li ma jeċċedix EUR 18508 miljun (8,0 % tal-PDG) fl-2010, EUR 17065 miljun 7,6 % tal-PDG) fl-2011, EUR 14916 miljun (6,5 % tal-PDG fl-2012, EUR 11399 miljun (4,8 % tal-PDG) fl-2013 u EUR 6385 miljun (2,6 % tal-PDG) fl-2014. Għal dan il-għan, matul il-perjodu 2009-2014, għandu jinkiseb titjib fil-bilanċ strutturali ta’ minn tal-inqas 10 % tal-PDG.

3. V postupe úpravy uvedenom v odseku 2 sa vyžaduje, aby ročná zmena konsolidovaného hrubého verejného dlhu nepresiahla 34058 miliónov EUR v roku 2010, 17365 miliónov EUR v roku 2011, 15016 miliónov EUR v roku 2012, 11599 miliónov EUR v roku 2013, 7885 miliónov EUR v roku 2014. Na základe prognóz HDP z mája 2011 zodpovedajúci pomer dlhu k HDP nesmie presiahnuť 143 % v roku 2010, 154 % v roku 2011, 158 % v roku 2012, 159 % v roku 2013 a 157 % v roku 2014.

3. Il-pjan ta’ aġġustament imsemmi fil-paragrafu 2 jeħtieġ li l-bidla annwali fid-dejn gross ikkonsolidat tal-amministrazzoni pubblika ma teċċedix EUR 34058 miljun fl-2010, EUR 17365 miljun fl-2011, EUR 15016 miljun fl-2012, EUR 11599 miljun fl-2013, EUR 7885 miljun fl-2014. Abbażi tal-previżjonijiet ta’ Mejju 2011 dwar il-PDG, il-perkors korrespondenti għall-proporzjon ta’ dejn mal-PDG ma għandux ikun iktar minn 143 % fl-2010, 154 % fl-2011, 158 % fl-2012, 159 % fl-2013 u 157 % fl-2014.

Článok 2

Artikolu 2

1. Grécko prijme najneskôr do konca júna 2010 tieto opatrenia:

1. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin qabel l-aħħar ta’ Ġunju 2010:

a) zákon, ktorým sa zavádza progresívna daňová stupnica pre všetky zdroje príjmov a horizontálne jednotné zaobchádzanie s príjmami z práce a kapitálových aktív;

(a) liġi li tintroduċi skala ta’ taxxa progressiva għas-sorsi kollha ta’ introjtu u trattament unifikat b’mod orizzontali ta’ introjtu ġġenerat minn xogħol u minn assi kapitali;

b) zákon, ktorým sa zrušujú v daňovom systéme všetky oslobodenia od dane a ustanovenia o autonómnom zdanení vrátane príjmu z osobitných príplatkov vyplácaných štátnym zamestnancom;

(b) liġi li tħassar l-eżenzjonijiet u d-dispożizzjonijiet ta’ tassazzjoni awtonoma kollha fis-sistema tat-taxxa, inkluż l-introjtu minn benefiċċji speċjali mħallsa lill-ħaddiema taċ-ċivil;

c) zrušenie rozpočtových prostriedkov v rezervnom fonde na nepredvídané výdavky s cieľom ušetriť 700 miliónov EUR;

(c) il-kanċellazzjoni tal-approprjazzjonijiet baġitarji fir-riżerva ta’ kontinġenza, bil-għan li jiġu ffrankati EUR 700 miljun;

d) zrušenie väčšiny rozpočtových prostriedkov na príspevok solidarity (okrem časti prostriedkov, ktoré sú určené na zmierňovanie chudoby) s cieľom ušetriť 400 miliónov EUR;

(d) l-abolizzjoni tal-biċċa l-kbira tal-approprjazzjoni baġitarja għall-benefiċċju ta’ solidarjetà (ħlief parti għal benefiċċju li jingħata kontra l-faqar) bil-għan li jiġu ffrankati EUR 400 miljun;

e) zníženie najvyšších dôchodkov s cieľom ušetriť 500 miliónov EUR za celý rok (350 miliónov EUR za rok 2010);

(e) tnaqqis fl-ogħla pensjonijiet bil-għan li jiġu ffrankati EUR 500 miljun f’sena sħiħa (EUR 350 miljun għall-2010);

f) zníženie veľkonočných, letných a vianočných prémií a príplatkov vyplácaných štátnym zamestnancom s cieľom ušetriť 1500 miliónov EUR za celý rok (1100 miliónov EUR v roku 2010);

(f) It-tnaqqis tal-bonus tal-Għid, tas-sajf u tal-Milied u benefiċċji li jingħataw lill-ħaddiema taċ-ċivil bil-għan li jiġu ffrankati EUR 1500 miljun f’sena sħiħa (EUR 1100 miljun fl-2010);

g) zrušenie veľkonočných, letných a vianočných prémií vyplácaných dôchodcom, avšak zachovanie ochrany tých, ktorí dostávajú nízke dôchodky, s cieľom ušetriť 1900 miliónov EUR za celý rok (1500 miliónov EUR v roku 2010);

(g) l-abolizzjoni tal-bonus tal-Għid, tas-sajf u tal-Milied li jingħataw lill-pensjonanti, għalkemm dawk li jirċievu pensjonijiet baxxi għandhom jiġu mħarsa, bil-għan li jiġu ffrankati EUR 1900 miljun f’sena sħiħa (EUR 1500 miljun fl-2010);

h) zvýšenie sadzby DPH so ziskom najmenej 1800 miliónov EUR za celý rok (800 miliónov EUR v roku 2010);

(h) żieda fir-rata tal-VAT, li twassal biex jinġabru minn tal-inqas EUR 1800 miljun f’sena sħiħa (EUR 800 miljun fl-2010);

i) zvýšenie spotrebných daní z pohonných látok, tabaku a alkoholu so ziskom najmenej 1050 miliónov EUR za celý rok (450 miliónov EUR v roku 2010);

(i) żieda fid-dazji għall-fjuwil, it-tabakk u l-alkoħol, li twassal biex jinġabru minn tal-inqas EUR 1050 miljun f’sena sħiħa (EUR 450 miljun fl-2010);

j) právne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica o službách [6];

(j) leġiżlazzjoni li timplimenta d-Direttiva dwar is-Servizzi [6];

k) zákon na reformu a zjednodušenie verejnej správy na miestnej úrovni s cieľom znížiť prevádzkové náklady;

(k) liġi li tirriforma u tissimplifika l-amministrazzoni pubblika fil-livell lokali bil-għan li jitnaqqsu l-kostijiet operatorji;

l) ustanovenie pracovnej skupiny zameranej na zlepšenie miery využívania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

(l) it-twaqqif ta’ task force li jkollha l-għan li ttejjeb ir-rata tal-assorbiment tal-fondi strutturali u ta’ koeżjoni;

m) zákon, ktorým sa zjednoduší zakladanie nových podnikov;

(m) liġi biex tissimplifika l-fażi tal-bidu ta’ negozji ġodda;

n) zníženie verejných investícií o 500 miliónov EUR oproti plánom;

(n) tnaqqis fl-investiment pubbliku b’EUR 500 miljun meta mqabbel mal-pjanijiet;

o) nasmerovanie rozpočtových prostriedkov na spolufinancovanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na osobitný centrálny účet, ktorý sa nemôže využívať na žiadny iný účel;

(o) it-trasferiment tal-approprjazzjonijiet baġitarji għall-kofinanzjament ta’ fondi strutturali u ta’ koeżjoni f’kont ċentrali speċjali li ma jkun jista’ jintuża għall-ebda skop ieħor;

p) zriadenie nezávislého fondu finančnej stability, ktorý bude riešiť prípadný nedostatok kapitálu a udržiavať zdravý stav finančného sektora, podľa potreby prostredníctvom poskytovania kapitálovej podpory bankám;

(p) L-istabiliment ta’ fond indipendenti għall-istabilità finanzjarja sabiex jittratta nuqqasijiet u jippreserva l-istabilità tas-settur finanzjarju, billi jipprovdi appoġġ finanzjarju lill-banek meta dan ikunn meħtieġ;

q) posilnený dohľad bánk zvýšením ľudských zdrojov, častejším podávaním správ a štvrťročnými stresovými testami.

(q) is-sorveljanza msaħħa tal-banek, b’żieda fir-riżorsi umani, rappuratar aktar frekwenti u testijiet tal-istress li jsiru darba kull tliet xhur.

2. Grécko prijme najneskôr do konca septembra 2010 tieto opatrenia:

2. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Settembru 2010:

a) opatrenia na fiškálnu konsolidáciu vo výške aspoň 3,2 % HDP (4,3 % HDP, ak sa prihliada na presuny z opatrení zavedených v roku 2010), ktoré sa majú zahrnúť do návrhu rozpočtu na rok 2011: zníženie medzispotreby verejnej správy najmenej o 300 miliónov EUR v porovnaní s úrovňou roku 2010 (okrem úspor z reformy verejnej správy a miestnej správy uvedenej v tomto odseku); zmrazenie valorizácie dôchodkov (s cieľom ušetriť 100 miliónov EUR); dočasné krízové zdanenie vysokoziskových podnikov (ktoré prinesie ročne dodatočne najmenej 600 miliónov EUR v rokoch 2011, 2012 a 2013); systém paušálneho zdanenia samostatne zárobkovo činných osôb (so ziskom najmenej 400 miliónov EUR v roku 2011 a zvýšenie výnosov najmenej o 100 miliónov EUR ročne v rokoch 2012 a 2013); rozšírenie základu DPH zahrnutím niektorých služieb, ktoré sú v súčasnosti z DPH vyňaté, a prenesenie 30 % tovarov a služieb zo zníženej sadzby do základnej sadzby (so ziskom 1 miliardy EUR); postupné zavedenie ekologickej dane na emisie CO2 (so ziskom najmenej 300 miliónov EUR v roku 2011); implementácia právnych predpisov, ktorými sa vykonáva reforma verejnej správy a reorganizácia miestnej správy vládou (s cieľom znížiť náklady najmenej o 500 miliónov EUR v roku 2011 a o ďalších 500 miliónov EUR v roku 2012 a o 500 miliónov EUR v roku 2013); zníženie investícií financovaných z domácich zdrojov (najmenej o 500 miliónov EUR) uprednostňovaním investičných projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ, stimuly na urovnanie situácie, pokiaľ ide o neoprávnené užívanie pôdy (so ziskom najmenej 1500 miliónov EUR v rokoch 2011 až 2013, z toho najmenej 500 miliónov EUR v roku 2011); výber príjmov z licencií na hry (najmenej 500 miliónov EUR z predaja licencií a 200 miliónov EUR za ročné licenčné poplatky); rozšírenie základu dane z nehnuteľností aktualizáciou hodnoty majetku (ktoré prinesie najmenej 400 miliónov EUR dodatočných príjmov); zvýšenie zdanenia miezd vyplácaných vo vecných dávkach vrátane zdanenia platieb za lízing automobilov (minimálne o 150 miliónov EUR); zvýšenie dane na luxusné tovary (minimálne o 100 miliónov EUR); zvláštna daň na nepovolené objekty (so ziskom najmenej 800 miliónov EUR ročne) a nahradenie iba 20 % zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku vo verejnom sektore (ústredná štátna správa, miestne samosprávy, fondy sociálneho zabezpečenia, verejné spoločnosti, štátne agentúry a iné verejné inštitúcie). Po porade s Komisiou sa môžu zvážiť opatrenia prinášajúce porovnateľné rozpočtové úspory;

(a) miżuri ta’ konsolidazzjoni fiskali li jammontaw mill-inqas għal 3,2 % tal-PDG (4,3 % tal-PDG jekk jittieħed kont tal-ammonti ttrasferiti mill-miżuri implimentati fl-2010) li għandhom jiġu inklużi fl-abbozz tal-baġit għall-2011: tnaqqis fil-konsum intermedju tal-amministrazzjoni pubblika mill-inqas ta’ EUR 300 miljun meta mqabbel mal-livel tal-2010 (li jiżdied mal-iffrankar mir-riforma tal-amministrazzjoni pubblika u l-gvern lokali msemmi f’dan il-paragrafu); iffriżar fl-aġġustamenti tal-pensjonijiet (bil-għan li jiġu ffrankati EUR 100 miljun); imposta temporanja ta’ kriżi fuq intrapriżi bi profittabilità għolja (li trendi mill-inqas EUR 600 miljun ‘fi dħul addizzjonali kull sena fl-2011, l-2012 u l-2013); tassazzjoni preżuntiva tal-professjonisti (li trendi mill-inqas EUR 400 miljun fl-2011 u żżid ir-redditi mill-inqas b’EUR 100 miljun fis-sena fl-2012 u l-2013); twessigħ tal-bażi tal-VAT biex tinkludi ċerti servizzi li bħalissa huma eżenti u permezz tat-trasferiment ta’ 30 % tal-oġġetti u s-servizzi mir-rata mnaqqsa għar-rata ewlenija (li trendi EUR 1 biljun); taxxa ambjentali gradwali fuq l-emissjonijiet tas-CO2 (li trendi mill-inqas EUR 300 miljun fl-2011); l-implimentazzjoni mill-Gvern tal-leġiżlazzjoni li tirriforma l-amministrazzjoni pubblika u organizzazzjoni mill-ġdid tal-gvern lokali (bl-iskop li jitnaqqsu l-ispejjeż mill-inqas b’EUR 500 miljun fl-2011, u EUR 500 miljun addizzjonali kull sena fl-2012 u l-2013); tnaqqis f’investimenti ffinanzjati domestikament (mill-inqas b’EUR 500 miljun) billi tingħata prijorità lill-proġetti ta’ investiment iffinanzjati mill-fondi strutturali tal-UE, inċentivi biex jiġi regolarizzat il-ksur tal-liġi fl-użu tal-art (li jrendu mill-inqas EUR 1500 miljun mill-2011 sal-2013, li minnhom mill-inqas EUR 500 miljun fl-2011); ġabra ta’ dħul mil-liċenzjar tal-logħob tal-ażżard (mill-inqas EUR 500 miljun f’bejgħ ta’ liċenzji u EUR 200 miljun fi drittijiet annwali); twessigħ tal-bażi tat-taxxa fuq il-proprjetà billi jiġu aġġornati l-valuri tal-assi (biex irendi mill-inqas EUR 400 miljun dħul addizzjonali); tassazzjoni miżjuda tal-pagi in natura, inkluż billi jiġu ntaxxati l-pagamenti tal-kiri tal-karozzi (mill-inqas b’EUR 150 miljun); tassazzjoni miżjuda tal-oġġetti ta’ lussu (mill-inqas b’EUR 100 miljun); taxxa speċjali fuq stabilimenti mhux awtorizzati (biex trendi mill-inqas EUR 800 miljun kull sena) u sostituzzjoni ta’ 20 % biss tal-impjegati li jirtiraw fis-settur pubbliku (il-gvern ċentrali, il-gvernijiet lokali, il-fondi tas-sigurtà soċjali, il-kumpaniji pubbliċi, l-aġenziji statali u istituzzjonijiet pubbliċi oħra). Miżuri li jrendu ffrankar baġitarju kumparabbli jistgħu jiġu kkunsidrati wara konsultazzjoni mal-Kummissjoni;

b) posilnenie úlohy a zdrojov hlavného účtovného úradu a ustanovenie kontrolných mechanizmov proti prípadnému politickému zasahovaniu do prognóz údajov a do účtovníctva;

(b) rinfurzar tar-rwol u tar-riżorsi tal-uffiċċju ġenerali tal-kontabilità u t-twaqqif ta’ salvagwardji kontra interferenzi politiċi possibbli fit-tbassir tad-dejta u l-kontabilità;

c) návrh reformy zákona o mzdách vo verejnom sektore, ktorý bude zahŕňať najmä vytvorenie jednotného platobného orgánu na vyplácanie miezd, zavedenie jednotných zásad a časového harmonogramu na ustanovenie jednotnej zjednodušenej mzdovej tabuľky pre verejný sektor, ktorá bude platiť v štátnom sektore, miestnej správe a ďalších agentúrach;

(c) abbozz ta’ riforma tal-leġiżlazzjoni dwar is-salarji fis-settur pubbliku, inkluż b’mod partikolari t-twaqqif ta’ Awtorità Unika ta’ Pagament biex jitħallsu l-pagi, l-introduzzjoni ta’ prinċipji unifikati u skeda biex tiġi stabilita xibka tal-pagi tas-settur pubbliku li tkun unifikata u aktar effiċjenti u tkun tista’ tapplika għas-settur statali, l-awtoritajiet lokali u aġenziji oħra;

d) právne predpisy zlepšujúce účinnosť daňovej správy a kontrol;

(d) leġiżlazzjoni sabiex tittejjeb l-effiċjenza tal-amministrazzjoni u l-kontrolli tat-taxxa;

e) začatie nezávislých prieskumov ústrednej správy a existujúcich sociálnych programov;

(e) it-tnedija tal-eżami indipendenti tal-amministrazzjoni ċentrali u tal-programmi soċjali eżistenti;

f) publikovanie mesačných štatistík (na hotovostnom základe) o príjmoch, výdavkoch, financovaní a omeškaných výdavkoch týkajúcich sa dostupných údajov o verejnej správe a jej podriadených útvarov;

(f) il-pubblikazzjoni ta’ statistika mensili (abbażi tal-pagamenti) dwar id-dħul, in-nefqa, l-iffinanzjar u l-arrettrati tal-infiq għall-"amministrazzjoni pubblika disponibbli" u s-subentitatjiet tagħha;

g) akčný plán na zlepšenie zberu a spracovania údajov verejnej správy, najmä upevňovaním kontrolných mechanizmov štatistických orgánov a hlavného účtovného úradu a zaistením účinnej osobnej zodpovednosti v prípadoch predloženia nesprávnych hlásení s cieľom zaistiť okamžité dodanie kvalitných údajov verejnej správy požadovaných nariadeniami (ES) č. 2223/96 [7], (ES) č. 264/2000 [8], (ES) č. 1221/2002 [9], (ES) č. 501/2004 [10], (ES) č. 1222/2004 [11], (ES) č. 1161/2005 [12], (ES) č. 223/2009 [13] a (ES) č. 479/2009 [14];

(g) pjan ta’ azzjoni biex itejjeb il-ġbir u l-ipproċessar ta’ dejta tal-amministrazzjoni pubblika, billi b’mod partikolari jittejbu l-mekkaniżmi ta’ kontroll tal-awtoritajiet responsabbli mill-istatistika u l-uffiċċju ġenerali tal-kontabilità u tiġi żgurata r-responsabilità personali effettiva f’każijiet ta’ rapportar ħażin, sabiex jiġi żgurat il-forniment immedjat ta’ dejta tal-amministrazzjoni pubblika ta’ kwalità għolja mitluba skont ir-Regolamenti (KE) Nru 2223/96 [7], (KE) Nru 264/2000 [8], (KE) Nru 1221/2002 [9], (KE) Nru 501/2004 [10], (KE) Nru 1222/2004 [11], (KE) Nru 1161/2005 [12], (KE) Nru 223/2009 [13] u (KE) Nru 479/2009 [14];

h) pravidelné zverejňovanie informácií o finančnej situácii vo verejných podnikoch a iných verejných subjektoch, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy (vrátane podrobných výkazov, súvah a údajov o pracovných miestach a mzdových nákladoch);

(h) il-pubblikazzjoni regolari tal-informazzjoni dwar il-pożizzjoni finanzjarja f’ażjendi pubbliċi u entitajiet pubbliċi oħra li mhumiex klassifikati bħala parti mill-amministrazzjoni pubblika (inklużi rapporti tal-introjtu dettaljati, il-karti tal-bilanċ u dejta dwar l-impjiegi u n-nefqa tal-pagi);

i) zriadenie komplexného centrálneho registra verejných podnikov;

(i) l-istabiliment ta’ reġistru ċentrali komprensiv għall-intrapriżi pubbliċi;

j) akčný plán s harmonogramom konkrétnych opatrení vedúcich k vytvoreniu ústredného orgánu na obstarávanie;

(j) pjan ta’ azzjoni bi skeda għal azzjonijiet konkreti li jwasslu għall-ħolqien ta’ awtorità ċentrali tal-akkwist pubbliku;

k) zákon, ktorým sa ustanoví horný limit vo výške 50 miliónov EUR pre každoročný príspevok na záväzok služby vo verejnom záujme z verejných financií pre prevádzkovateľov železníc na obdobie rokov 2011 – 2013 a ktorým sa ustanoví zásada, na základe ktorej štát neposkytne prevádzkovateľom železníc žiadnu dodatočnú explicitnú ani implicitnú podporu;

(k) att li jistabilixxi limitu massimu ta’ EUR 50 miljun għall-kontribuzzjoni tal-obbligu tas-servizz pubbliku mill-amministrazzjoni pubblika lill-operaturi tal-ferroviji għall-perjodu 2011-2013 u li jistabilixxi l-prinċipju li l-Istat ma jagħti l-ebda appoġġ addizzjonali espliċitu jew impliċitu lill-operaturi tal-ferroviji;

l) obchodný plán pre grécke železnice. V tomto obchodnom pláne sa spresní, akým spôsobom sa dosiahne ziskovosť prevádzkových činností a pokryjú náklady na odpisy, a to od roku 2011, vrátane rušenia stratových liniek, a to zvyšovaním cestovného a znižovaním miezd a počtu zamestnancov. V pláne sa ďalej uvedie podrobná analýza citlivosti týkajúca sa dôsledkov pre mzdové náklady v súvislosti s rôznymi scenármi výsledku kolektívneho vyjednávania a poskytnú sa informácie o niekoľkých možnostiach týkajúcich sa zamestnancov, pričom sa ustanovia pravidlá reštrukturalizácie holdingovej spoločnosti vrátane predaja pozemkov a iných aktív;

(l) pjan kummerċjali għall-ferroviji Griegi. Il-pjan ekonomiku jispeċifika l-mod kif l-attivitajiet operazzjonali se jsiru profittabbli, inkluża l-kopertura tal-kost tad-deprezzar, mill-2011 ‘il hemm, inkluż billi jingħalqu rotot li qed jagħmlu t-telf, billi jiżdiedu t-tariffi u jitnaqqsu l-pagi u l-ammont ta’ impjegati; jipprovdi analiżi dettaljata tas-sensittività dwar l-implikazzjoni għall-kost tal-pagi ta’ xenarji varji għar-riżultat tal-ftehim kollettiv u jipprovdi informazzjoni dwar alternattivi differenti fir-rigward tal-persunal; u jipprevedi r-ristrutturar tal-holding company, inkluż il-bejgħ tal-art jew ta’ assi oħra;

m) zákon na reformu systému mzdového vyjednávania v súkromnom sektore, ktorý by umožnil zníženie platieb za prácu nadčas, zachoval by flexibilitu riadenia pracovného času a umožnil by, aby sa miestnymi územnými dohodami mohol stanoviť nižší rast miezd než v odvetvových dohodách;

(m) liġi biex tirriforma s-sistema ta’ negozjar dwar il-pagi fis-settur privat, li għandha tipprovdi għal tnaqqis fir-rati ta’ ħlas għas-sahra, flessibiltà aħjar fil-ġestjoni tal-ħin tax-xogħol u tippermetti li patti territorjali lokali jkunu jistgħu jistabilixxu żidiet fil-pagi li jkunu inqas mill-ftehimijiet settorali;

n) reformu právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, ktorými sa predĺži skúšobné obdobie pre nových zamestnancov na jeden rok a vo vyššej miere sa umožní využívanie časovo obmedzených pracovných zmlúv a čiastočných pracovných úväzkov;

(n) riforma tal-leġiżlazzjoni dwar il-protezzjoni tal-impjiegi biex il-perjodu ta’ żmien ta’ prova għal xogħolijiet ġodda jiġi estiż għal sena, u biex jiġi ffaċilitat użu akbar ta’ kuntratti temporanji u xogħol part-time;

o) zmenu a doplnenie právnych predpisov o rozhodcovskom systéme tak, aby mala každá zo strán možnosť rozhodnúť sa pre rozhodcovské konanie, ak nesúhlasí s návrhom mediátora;

(o) emenda tar-regolamentazzjoni tas-sistema ta’ arbitraġġ sabiex kull parti tkun tista’ tirrikorri għall-arbitraġġ jekk ma tkunx taqbel mal-proposta tal-medjatur;

p) reformu rozhodcovského konania, aby sa zabezpečilo, že sa vykonáva podľa transparentných objektívnych kritérií s nezávislým výborom rozhodcov so schopnosťou prijímať rozhodnutia nezávisle od vplyvu vlády.

(p) riforma tal-proċedura ta’ arbitraġġ sabiex jiġi żgurat li hija topera skont kriterji trasparenti oġġettivi, b’kumitat indipendenti ta’ arbitraturi, b’kapaċità ta’ teħid ta’ deċiżjonijiet, liberu minn indħil tal-gvern.

3. Grécko prijme najneskôr do konca decembra 2010 tieto opatrenia:

3. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Diċembru 2010:

a) konečné prijatie opatrení uvedených v odseku 2 písm. a);

(a) l-adozzjoni finali tal-miżuri msemmija fil-paragrafu 2(a);

b) vykonávanie právneho predpisu na posilnenie fiškálneho rámca. Mal by obsahovať najmä ustanovenie strednodobého fiškálneho rámca, vytvorenie povinného rezervného fondu v rozpočte vo výške 5 % celkových prostriedkov ministerstiev iných ako mzdy, dôchodky a úrok, vytvorenie silnejších mechanizmov na monitorovanie výdavkov a zriadenie rozpočtového úradu pripojeného k parlamentu;

(b) l-implimentazzjoni ta’ leġiżlazzjoni li ssaħħaħ il-qafas fiskali. Dan għandu jinkludi, b’mod partikolari, t-twaqqif ta’ qafas fiskali fuq il-medda medja ta’ żmien, il-ħolqien ta’ riżerva ta’ kontinġenza obbligatorja fil-baġit li tikkorrispondi għal 5 % tal-approprjazzjonijiet totali tad-dipartimenti tal-gvern, esklużi l-pagi, l-pensjonijiet u l-interessi, it-twaqqif ta’ mekkaniżmi ta’ monitoraġġ aktar b’saħħithom fuq in-nefqa u t-twaqqif ta’ uffiċċju tal-baġit magħqud mal-Parlament;

c) významný nárast miery využívania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

d) zjednodušenie právnych predpisov a zrýchlenie procesu udeľovania oprávnení pre podniky, priemyselné činnosti a profesie;

(d) leġiżlazzjoni li tissimplifika u taċċelera l-proċess tal-ħruġ tal-liċenzji għall-intrapriżi, l-attivitajiet industrijali u l-professjonijiet;

e) úprava inštitucionálneho rámca helénskeho orgánu pre hospodársku súťaž (HCC) s cieľom zvýšiť jeho nezávislosť, ustanoviť rozumné lehoty na prešetrovanie a vydávanie rozhodnutí a poveriť ho právomocou odmietnuť sťažnosti;

(e) modifika tal-qafas istituzzjonali tal-awtorità Ellenika dwar il-kompetizzjoni (HCC) bl-għan li tiżdied l-indipendenza tagħha, jiġu stabiliti skadenzi raġonevoli għall-investigazzjoni u l-ħruġ ta’ deċiżjonijiet u tingħata l-poter li tirrifjuta l-ilmenti;

f) opatrenia na odstránenie existujúcich obmedzení, ktoré bránia voľnému poskytovaniu služieb;

(f) miżuri li għandhom l-għan li jneħħu r-restrizzjonijiet eżistenti għal-libertà tal-proviżjoni tas-servizzi;

g) nariadenie, ktorým sa miestnym samosprávam zakáže fungovať s deficitom najmenej do roku 2014; zníženie transferov do miestnych samospráv v súlade s plánovanými úsporami a presunmi kompetencií;

(g) digriet li jipprojbixxi lill-gvernijiet lokali milli jkollhom defiċits mill-inqas sal-2014; tnaqqis fit-trasferimenti lill-gvern lokali f’konformità mal-iffrankar ippjanat u t-trasferimenti ta’ kompetenzi;

h) uverejňovanie priebežných dlhodobých prognóz dôchodkových výdavkov do roku 2060, ako sa ustanovuje v reforme právnych predpisov z júla 2010, ktoré sa vzťahujú na hlavné dôchodkové systémy (IKA vrátane dôchodkového systému pre verejných zamestnancov, OGA a OAEE);

(h) pubblikazzjoni ta’ projezzjonijiet interim fuq medda twila ta’ żmien tan-nefqa fuq il-pensjonijiet sal-2060 kif stabilit fir-riforma leġiżlattiva ta’ Lulju 2010 li tkopri l-iskemi ewlenin tal-pensjonijiet (IKA, inkluża l-iskema tal-pensjoni tal-ħaddiema taċ-ċivil, OGA u OAEE);

i) zavedenie jednotného systému elektronického predpisovania; uverejnenie kompletného cenníka liekov na trhu; uplatňovanie zoznamu neuhrádzaných liekov a zoznamu voľne predajných liekov; uverejnenie nového zoznamu uhrádzaných liekov použitím nového systému referenčnej ceny; použitie informácií z elektronického predpisovania a naskenovania na získanie rabatov u farmaceutických spoločností; zavedenie mechanizmu na monitorovanie, ktorý umožní posudzovať farmaceutické výdavky na mesačnom základe; presadzovanie poplatku vo výške 5 EUR za pravidelné ambulantné služby a rozšírenie poplatku na neopodstatnené návštevy oddelení pohotovosti; uverejnenie auditovaných účtovných závierok nemocníc a zdravotných stredísk a vytvorenie nezávislej pracovnej skupiny odborníkov v zdravotnej politike, ktorých úlohou bude vypracovať do konca mája 2011 podrobnú správu o celkovej reforme zdravotného systému s cieľom zlepšiť účinnosť a efektívnosť zdravotného systému;

(i) implimentazzjoni ta’ sistema uniformi ta’ preskrizzjoni elettronika; pubblikazzjoni tal-lista tal-prezzijiet kompluta għall-mediċini fis-suq; applikazzjoni tal-lista ta’ mediċini li mhumiex rimborżati u lista ta’ mediċini li jistgħu jinbigħu mingħajr preskrizzjoni; pubblikazzjoni tal-lista l-ġdida ta’ mediċini rimburżati bl-użu tas-sistema ġdida ta’ prezz ta’ referenza; l-użu tal-informazzjoni disponibbli permezz tal-preskrizzjoni elettronika u l-iskennjar għall-ġbir ta’ roħs mill-kumpaniji farmaċewtiċi; introduzzjoni ta’ mekkaniżmu ta’ monitoraġġ li jippermetti li n-nefqa farmaċewtika tkun ivvalutata kull xahar; infurzar ta’ kopagamenti ta’ EUR 5 għal servizzi ambulatorji (outpatient) regolari u l-estensjoni ta’ kopagamenti ta’ konsulti mhux meħtieġa lid-dipartimenti tal-emerġenza; pubblikazzjoni ta’ kontijiet awditjati għall-isptarijiet u ċ-ċentri tas-saħħa; u l-ħolqien ta’ taskforce indipendenti ta’ esperti tal-politika tas-saħħa li l-kompitu tagħhom huwa li sal-aħħar ta’ Mejju 2011 jipproduċu rapport dettaljat għal riforma kumplessiva tas-sistema tas-saħħa bil-għan li ttejjeb l-effiċjenza u l-effikaċja tas-sistema tas-saħħa;

j) ďalšie zníženie prevádzkových výdavkov najmenej o 5 percent s cieľom dosiahnuť úspory vo výške minimálne 100 miliónov EUR;

(j) tnaqqis ulterjuri fin-nefqa operazzjonali b’mill-inqas 5 % li jwassal għal iffrankar ta’ mill-inqas EUR 100 miljun;

k) ďalšie zníženie transferov s cieľom dosiahnuť pre celý štát úspory vo výške minimálne 100 miliónov EUR. Verejní príjemcovia transferov zabezpečia zodpovedajúce zníženie výdavkov, aby nevznikalo žiadne hromadenie nedoplatkov;

(k) tnaqqis ulterjuri fit-trasferimenti li jrendi ffrankar għall-gvern kollu ta’ mill-inqas EUR 100 miljun. L-entitajiet pubbliċi benefiċjarji se jiżguraw tnaqqis assoċjat fin-nefqa sabiex ma jkunx hemm akkumulazzjoni ta’ arrettrati;

l) skúmanie prostriedkov pri poskytovaní rodinných prídavkov od januára 2011 s cieľom dosiahnuť úspory vo výške najmenej 150 miliónov EUR (po odčítaní príslušných správnych nákladov);

(l) verifika tal-mezzi tal-familji minn Jannar 2011 ’il quddiem li se jrendi iffrankar ta’ mill-inqas EUR 150 miljun (nett mill-kostijiet amministrattivi rispettivi);

m) zníženie nákupu vojenského vybavenia (vojenských dodávok) o najmenej 500 miliónov EUR v porovnaní so súčasným stavom z roku 2010;

(m) tnaqqis mix-xiri ta’ tagħmir militari (kunsinji) b’mill-inqas EUR 500 miljun meta mqabbel mal-livell reali tal-2010;

n) zníženie farmaceutických výdavkov fondov sociálneho zabezpečenia o 900 miliónov EUR vďaka dodatočným zníženiam cien liekov a novým postupom obstarávania a výdavkov nemocníc (vrátane výdavkov na zariadenia) o najmenej 350 miliónov EUR;

(n) tnaqqis fin-nefqa farmaċewtika mill-fondi tas-sigurtà soċjali b’EUR 900 miljun minħabba tnaqqis ulterjuri fil-prezzijiet tal-mediċini u minħabba proċeduri ġodda tal-akkwist pubbliku; u mill-isptarijiet (inkluża wkoll in-nefqa fuq it-tagħmir) b’mill-inqas EUR 350 miljun;

o) zmeny v riadení, cenách a mzdách verejných podnikov s cieľom dosiahnuť úspory vo výške minimálne 800 miliónov EUR;

(o) tibdil fil-maniġment, l-ipprezzar u l-pagi tal-intrapriżi pubbliċi li se jrendi ffrankar ta’ mill-inqas EUR 800 miljun;

p) zvýšenie znížených sadzieb DPH z 5,5 na 6,5 percenta a z 11 na 13 percent s cieľom dosiahnuť príjmy minimálne 880 miliónov EUR a zníženie sadzby DPH, ktorá sa uplatňuje na lieky a hotelové ubytovanie, z 11 na 6,5 percenta, pričom náklady bez úspor, ktoré pre fondy sociálneho zabezpečenia a nemocnice vzniknú z nižšej sadzby DPH na lieky, nesmú presiahnuť 250 miliónov EUR;

(p) żieda fir-rati mnaqqsa tal-VAT minn 5,5 % għal 6,5 % u minn 11 % għal 13 %, li se trendi mill-inqas EUR 880 miljun u tnaqqis fir-rata tal-VAT applikabbli għall-mediċini u l-akkomodazzjoni fil-lukandi minn 11 % għal 6,5 % b’kost li ma jaqbizx EUR 250 miljun, nett mill-iffrankar għall-fondi tas-sigurtà soċjali u l-isptarijiet li jirriżulta mir-rata iktar baxxa tal-VAT fuq il-mediċini;

q) zintenzívnenie boja proti pašovaniu pohonných látok (aspoň 190 miliónov EUR);

(q) intensifikazjoni tal-ġlieda kontra l-kutrabandu tal-fjuwil (mill-inqas EUR 190 miljun);

r) zvýšenie nákladov súdneho konania (minimálne 100 miliónov EUR);

(r) żieda fit-tariffi tal-qrati (mill-inqas EUR 100 miljun);

s) vykonanie akčného plánu na urýchlenie výberu daňových nedoplatkov (minimálne 200 miliónov EUR);

(s) implimentazzjoni ta’ pjan ta’ azzjoni għall-ġbir tal-arretrati tat-taxxa (mill-inqas EUR 200 miljun);

t) urýchlenie vymáhania daňových pokút (minimálne 400 miliónov EUR);

(t) it-tħaffif tal-ġbir tal-penali tat-taxxa (mill-inqas EUR 400 miljun);

u) výber príjmov, ktoré vzniknú z nového rámca pre daňové spory a konania (minimálne 300 miliónov EUR);

(u) il-ġbir tad-dħul li jirriżulta mill-qafas ġdid tat-tilwim u l-proċeduri legali tat-taxxa (mill-inqas EUR 300 miljun);

v) príjmy z obnovenia telekomunikačných licencií, ktorých platnosť sa končí (minimálne 350 miliónov EUR);

(v) dħul mit-tiġdid tal-liċenzji tat-telekomunikazzjonijiet li waslu biex jiskadu (mill-inqas EUR 350 miljun);

w) príjmy z koncesií (minimálne 250 miliónov EUR);

(w) dħul minn konċessjonijiet (mill-inqas EUR 250 miljun).

x) reštrukturalizačný plán pre aténsku dopravnú sieť (OASA). Cieľom tohto plánu je znížiť prevádzkové straty spoločnosti a obnoviť jej hospodársku životaschopnosť. Plán zahŕňa škrty v prevádzkových výdavkoch spoločnosti a zvýšenia cestovného. Požadované opatrenia sa vykonajú do marca 2011;

(x) pjan ta’ ristrutturazzjoni għan-netwerk tat-trasportazzjoni ta’ Ateni (OASA). L-għan tal-pjan għandu jkun li jitnaqqas it-telf operazzjonali tal-kumpanija u jagħmilha ekonomikament vijabbli. Il-pjan għandu jinkludi tnaqqis fin-nefqa operazzjonali tal-kumpanija u żidiet fit-tariffi. L-azzjonijiet meħtieġa għandhom jiġu implimentati mhux aktar tard minn Marzu 2011;

y) zákon, ktorým sa nábor zamestnancov v celej verejnej správe obmedzí na pomer maximálne jeden nový zamestnanec ku piatim zamestnancom, ktorí odišli do dôchodku alebo boli prepustení, bez odvetvových výnimiek a vrátane zamestnancov, ktorí v rámci reštrukturalizácie prešli z verejných podnikov do orgánov verejnej správy;

(y) att li jillimita r-reklutaġġ fl-amministrazzjoni pubblika kollha għal proporzjon ta’ mhux iktar minn reklutaġġ wieħed għal kull ħames persuni li jirtiraw jew jitkeċċew mingħajr eċċezzjonijiet settorjali u inkluż persunal trasferit minn intrapriżi pubbliċi taħt ristrutturazzjoni għal entitajiet pubbliċi;

z) zákony na posilnenie inštitúcie pracovného trhu a ustanoviť, že: dohody na úrovni firiem prevládajú nad sektorovými a zamestnaneckými bez neprimeraných obmedzení; kolektívne dohody na úrovni firiem nie sú obmedzené požiadavkami na minimálnu veľkosť firiem; rozšírenie sektorových a zamestnaneckých dohôd na strany, ktoré nie sú zastúpené pri rokovaniach, sa vylučuje; skúšobná doba pri nových pracovných miestach sa predĺži; časové limity pri využívaní agentúr pre dočasné pracovné miesta sú vylúčené; prekážky väčšieho používania zmlúv na dobu určitú sú odstránené; ustanovenie o vyššej hodinovej mzde pre pracovníkov s čiastočným pracovným úväzkom je vylúčené a flexibilnejšie riadenie pracovného času vrátane práce na polovičný úväzok je umožnené.

(z) atti li jsaħħu l-istituzzjoni tas-suq tax-xogħol u li jistabilixxu li: ftehimiet fil-livell tal-kumpanija jipprevalu fuq dawk taħt ftehimiet tas-settur jew okkupazzjonali mingħajr restizzjonijiet mhux xierqa; ftehimiet kollettivi fil-livell tal-kumpanija m’humiex restritti minn rekwiżiti rigward id-daqs minimu tal-kumpaniji; it-tneħħija tal-estensjoni ta’ ftehimiet tas-settur u okkupazzjonali għal partijiet mhux rappreżentati fin-negozjati; il-perjodu ta’ prova għal xogħlijiet ġodda huwa estiż; limiti temporanji fl-użu ta’ aġenziji ta’ xogħol temporanji huma eliminati; impedimenti għal użu akbar ta’ kuntratti ta’ żmien determinat huma mneħħija; id-dispożizzjoni li tistabilixxi remunerazzjoni ogħla fis-siegħa għal ħaddiema part-time tiġi eliminata u mmaniġjar aktar flessibbli tal-ħinijiet tax-xogħol inkluż ix-xogħol part-time bix-xift huwa permess.

4. Grécko prijme najneskôr do konca marca 2011 tieto opatrenia:

4. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Marzu 2011:

a) uverejnenie komplexných dlhodobých prognóz dôchodkových výdavkov do roku 2060, ako sa ustanovuje v reforme právnych predpisov z júla 2010. Tieto prognózy budú obsahovať dodatkové (podporné) programy založené na komplexnom súbore údajov, ktoré zhromaždí a spracuje národný orgán pre poistno-matematické prognózy. Prognózy budú predmetom partnerského preskúmania a validuje ich Výbor pre hospodársku politiku;

(a) pubblikazzjoni ta’ projezzjonijiet komprensivi li jifirxu fuq medda twila ta’ żmien tan-nefqa fuq il-pensjonijiet sal-2060 kif stabilit fir-riforma leġiżlattiva ta’ Lulju 2010. Il-projezzjonijiet għandhom jinkludu l-iskemi (awżiljari) supplementarji, abbażi ta’ sett komprensiv ta’ dejta miġbura u elaborata mill-Awtorità Attwarjali Nazzjonali. Il-Kumitat tal-Politika Ekonomika għandu jagħmel analiżi inter pares u jivvalida l-projezzjonijiet;

b) vláda uhradí nedoplatky nahromadené v roku 2010 a zníži nedoplatky z predchádzajúcich rokov;

(b) il-gvern iħallas kompletament l-arretrati akkumulati fl-2010 u jnaqqas dawk tas-snin preċedenti;

c) plán proti daňovým únikom, ktorý zahŕňa kvantitatívne výkonnostné ukazovatele, na základe ktorých by správa príjmov bola braná na zodpovednosť; právne predpisy na zjednodušenie podávania opravných prostriedkov v správnych a súdnych konaniach vo veci daňových sporov a požadované zákony a postupy na lepšie riešenie prípadov pochybenia, korupcie a slabej výkonnosti daňových úradníkov vrátane stíhania v prípadoch porušenia povinností a uverejňovanie mesačných správ – vrátane súboru ukazovateľov pokroku – piatich pracovných skupín zriadených na boj proti daňovým únikom;

(c) pjan kontra l-evażjoni li jinkludi indikaturi kwantitattivi tal-prestazzjoni biex l-amministrazzjoni fiskali tinżamm responsabbli; leġiżlazzjoni li tissimplifika l-proċessi tat-tilwim amministrattiv fiskali u l-proċessi ta’ appell ġudizzjarju u l-atti u l-proċeduri meħtieġa sabiex ikunu indirizzati aħjar il-kondotta ħażina, il-korruzzjoni u l-prestazzjoni ħażina tal-uffiċjali fiskali, inkluża l-prosekuzzjoni f’każijiet ta’ ksur ta’ dover; u l-pubblikazzjoni ta’ rapporti ta’ kull xahar tal-ħames taskforces kontra l-evażjoni, inkluż sett ta’ indikaturi dwar il-progress;

d) podrobný akčný plán s časovým harmonogramom na dokončenie a zavedenie zjednodušeného systému odmeňovania; príprava strednodobého plánu ľudských zdrojov na obdobie do roku 2013 v súlade s pravidlom prijatia 1 nového zamestnanca za 5 odchádzajúcich a spresnenie plánov vyčlenenia kvalifikovaných pracovníkov na prioritné oblasti a uverejňovanie mesačných údajov o pohybe zamestnancov (prijatí, odchádzajúci, transferujúci medzi subjektmi) v rámci viacerých rezortov štátnej správy;

(d) pjan ta’ azzjoni dettaljat bi skeda li jlesti u jimplimenta s-sistema simplifikata ta’ remunerazzjoni; preparazzjoni ta’ pjan għar-riżorsi umani għaż-żmien medju għall-perjodu sal-2013 f’konformità mar-regola ta’ reklutaġġ 1 għal kull 5 ħaddiema li jitilqu, li jispeċifika wkoll pjanijiet għall-allokazzjoni mill-ġdid ta’ persunal kwalifikat għal f’oqsma prijoritarji; u l-pubblikazzjoni ta’ dejta kull xahar dwar il-movimenti tal-persunal (ġodda, dawk li spiċċaw, trasferimenti fost l-entitajiet) fil-bosta dipartimenti tal-gvern;

e) realizácia komplexnej reformy systému zdravotnej starostlivosti, ktorá sa začala v roku 2010, s cieľom udržať verejné výdavky na zdravotníctvo na úrovni najviac 6 % HDP; opatrenia prinášajúce úsporu na farmaceutikách vo výške najmenej 2 miliárd EUR v porovnaní s úrovňou z roku 2010, z toho sa aspoň 1 miliarda EUR ušetrí v roku 2011; zlepšenie účtovných a fakturačných systémov v nemocniciach takto: dokončí sa zavádzanie systémov podvojného akruálneho účtovníctva vo všetkých nemocniciach, bude sa používať jednotný systém kódov a spoločný register pre zdravotnícke potreby, stavy a toky zdravotníckych potrieb sa budú vo všetkých nemocniciach vypočítavať pomocou jednotného systému kódov pre zdravotnícke potreby, náklady na liečbu sa gréckym fondom sociálneho zabezpečenia, ostatným členským štátom a súkromným zdravotným poisťovniam budú fakturovať včas (najneskôr do dvoch mesiacov) a zaistí sa, že do konca roka 2011 bude aspoň 50 % objemu liekov používaných v štátnych nemocniciach pozostávať z generických a nepatentovaných liekov tak, že všetky štátne nemocnice budú povinne obstarávať farmaceutické výrobky podľa účinnej látky;

(e) l-implimentazzjoni tar-riforma komprensiva tas-sistema tal-kura tas-saħħa bdiet fl-2010 bil-għan li n-nefqa pubblika fuq is-saħħa tinżamm għal 6 % tal-PDG jew anqas; miżuri li jrendru ffrankar fuq farmaċewtiċi ta’ għall-inqas EUR 2 biljun meta mqabbel mal-livell għall-2010, li minnhom għall-inqas EUR 1 biljun huma tal-2011; titjib fis-sistemi ta’ kontabilità u fatturazzjoni tal-isptarijiet permezz ta’: finalizzazzjoni tal-introduzzjoni ta’ sistemi ta’ kontabilità abbażi tad-dovuti b’entrati doppji korrispondenti fl-isptarijiet kollha; l-użu ta’ sistema ta’ kodiċi uniformi u reġistru komuni għall-provvisti tal-mediċina; il-kalkolu ta’ stokkijiet u flussi tal-provvisti tal-mediċina fl-isptarijiet kollha bl-użu ta’ sistema ta’ kodiċi uniformi għall-provvisti tal-mediċina; u l-fatturazzjoni fil-ħin tal-ispejjeż tat-trattament (mhux aktar tard minn xahrejn) lill-fondi tas-sigurtà soċjali tal-Greċja, lil Stat Membri oħra u lill-assiguraturi privati tas-saħħa; u l-iżgurar li għall-inqas 50 % mill-volum tal-mediċini użati mill-isptarijiet pubbliċi sa tmiem l-2011 ikun ikkostitwit minn ġeneriċi u mediċini mhux protetti bit-trejdmark (marka kummerċjali) billi issir ħaġa obbligatorja għall-isptarijiet pubbliċi kollha li jakkwistaw prodotti farmaċewtiċi skont is-sustanza attiva;

f) s cieľom bojovať proti plytvaniu a zlému hospodáreniu v štátom vlastnených spoločnostiach a dosiahnuť fiškálne úspory vo výške minimálne 800 miliónov EUR zákon, ktorým sa zníži primárne odmeňovanie vo verejných podnikoch na podnikovej úrovni najmenej o 10 %, obmedzí sekundárne odmeňovanie na 10 % primárneho odmeňovania, zriadi strop 4000 EUR na mesačný hrubý príjem (12 platieb za rok), zvýši cestovné v mestskej doprave minimálne o 30 %; ďalej opatrenia na zníženie prevádzkových nákladov vo verejných spoločnostiach o 15 % až 25 % a zákon na reštrukturalizáciu OASA;

(f) bl-għan li jkunu miġġielda l-ħela u l-immaniġjar ħażin tal-kumpaniji li huma proprjetà tal-Istat u biex jiġu ffrankati mill-inqas EUR 800 miljun fiskalment, att li: jnaqqas ir-remunerazzjoni primarja fl-intrapriżi pubbliċi b’mill-inqas 10 % fil-livell tal-kumpaniji; jillimita r-remunerazzjoni sekondarja għal 10 % tar-remunerazzjoni primarja; jistabilixxi limitu massimu ta’ EUR 4000 fix-xahar qligħ gross (12-il pagament fis-sena); iżid it-tariffi tat-trasport urban b’mill-inqas 30 %; azzjonijiet li jnaqqsu n-nefqa operattiva fil-kumpaniji pubbliċi b’bejn 15 % u 25 %; u att għar-ristrutturazzjoni tal-OASA;

g) nový regulačný rámec, ktorý uľahčí uzatváranie koncesných zmlúv pre regionálne letiská;

(g) qafas regolatorju ġdid li jiffaċilita l-konklużjoni tal-ftehimiet ta’ konċessjoni għall-ajruporti reġjonali;

h) zriadenie nezávislej pracovnej skupiny pre politiku vzdelávania s cieľom zvýšiť efektívnosť verejného vzdelávacieho systému (primárneho, sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania) a dosiahnuť efektívnejšie využívanie zdrojov;

(h) l-istabiliment ta’ taskforce indipendenti għall-politika tal-edukazzjoni li jkollha l-għan li żżid l-effiċjenza tas-sistema pubblika tal-edukazzjoni (edukazzjoni primarja, sekondarja u għolja) u li tagħmel użu iktar effiċjenti tar-riżorsi;

i) prijatie zákona o ustanovení jednotného orgánu verejného obstarávania v súlade s akčným plánom a vypracovanie platformy elektronického obstarávania na báze informačných technológií a zriadenie priebežných míľnikov v súlade s akčným plánom vrátane testovania úvodnej verzie, dostupnosti všetkých funkcií pre všetky zmluvy a postupného zavedenia povinného používania systému elektronického obstarávania na dodávky tovaru, služieb a práce.

(i) l-adozzjoni ta’ liġi għall-istabiliment ta’ Awtorità Unika għall-Akkwist Pubbliku f’konformità mal-Pjan ta’ Azzjoni; u l-iżvilupp ta’ pjattaforma tat-teknoliġija tal-informazzjoni għall-akkwist elettroniku u l-istabiliment ta’ stadji intermedji f’konformità mal-Pjan ta’ Azzjoni, inkluż: l-ittestjar ta’ verżjoni pilota, id-disponibilità tal-funzjonalitajiet kollha għall-kuntratti kollha u l-introduzzjoni f’fażijiet tal-użu mandatorju tas-sistema tal-akkwist elettroniku għall-kuntratti tal-provvisti, is-servizzi u x-xogħlijiet;

5. Grécko prijme najneskôr do konca júla 2011 tieto opatrenia:

5. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Lulju 2011:

a) predloží do Parlamentu zjednodušenú a jednotnú mzdovú tabuľku pre verejný sektor, ktorá sa bude postupne uplatňovať v štátnom sektore, miestnych orgánoch a iných agentúrach počas troch rokov, a ktorou sa zaistí, že platy budú odzrkadľovať produktivitu a úlohy;

(a) tintroduċi lill-Parlament xibka tal-paga tas-settur pubbliku li tkun unifikata u aktar effiċjenti li għandha tapplika għas-settur statali, l-awtoritajiet lokali u l-aġenziji l-oħra, imqassma fuq perjodu ta’ tliet snin, b’remunerazzjonijiet li jirriflettu l-produttività u x-xogħlijiet;

b) strednodobý plán zamestnancov na obdobie do roku 2015 v súlade s pravidlom prijatia 1 nového zamestnanca za 5 odchádzajúcich (1 za 10 v roku 2011). Plán musí zahŕňať prísnejšie pravidlá pre dočasných zamestnancov, zrušenie voľných pracovných miest a vyčlenenie kvalifikovaných pracovníkov na prioritné oblasti a zohľadňovať predĺženie pracovného času vo verejnom sektore;

(b) pjan ta’ terminu medju għar-reklutaġġ għall-perjodu sal-2015 f’konformità mar-regola ta’ reklutaġġ 1 għal kull 5 ħaddiema li jitilqu (1 għal kull 10 fl-2011). Il-pjan għandu jinkludi regoli aktar stretti għall-persunal temporanju, il-kanċellazzjoni ta’ karigi vakanti u r-riallokazzjoni ta’ persunal kwalifikat għal oqsma prijoritarji u jikkunsidra l-estensjoni tas-sigħat tax-xogħol għas-settur pubbliku;

c) podrobný akčný plán s časovým harmonogramom dokončenia a zavedenia zjednodušeného systému odmeňovania v súlade so mzdami vo verejnom sektore, pričom sa má dosiahnuť zníženie celkových mzdových nákladov. Tento plán musí vychádzať z výsledkov správy, ktorú uverejnilo ministerstvo financií a jednotný platobný orgán. Právne predpisy týkajúce sa zjednodušeného systému odmeňovania sa budú postupne zavádzať počas troch rokov. Mzdy zamestnancov štátnych podnikov musia byť v súlade s novou mzdovou tabuľkou pre verejný sektor;

(c) pjan ta’ azzjoni dettaljat bi programmazzjoni għall-ikkompletar u l-implimentazzjoni ta’ sistema simplifikata tar-remunerazzjoni, bi qbil mal-pagi fis-settur privat, li jwassal għal tnaqqis fin-nefqa totali fuq il-pagi. Dan il-pjan għandu jissejjes fuq ir-riżultati tar-rapport ippublikat mill-Ministeru tal-Finanzi u l-Awtorità Unika ta’ Pagament. Il-leġiżlazzjoni għal sistema simplifikata ta’ rimunerazzjoni għandha tiddaħħal fuq tliet (3) snin. Il-pagi tal-impjegati tal-intrapriżi statali għandhom ikunu bi qbil max-xibka ġdida tal-pagi għas-settur pubbliku.

d) posilnenie inšpektorátu práce, ktorý bude plne obsadený kvalifikovanými zamestnancami a ktorý musí mať stanovené kvantitatívne ciele týkajúce sa počtu kontrol, ktoré sa majú vykonať;

(d) rinfurzar tal-ispettorat tax-xogħol, li għandu jkollu biżżejjed impjegati kwalifikati u jkollu miri kwantitattivi dwar in-numru ta’ kontrolli li għandhom jitwettqu;

e) zákon, ktorým sa prehodnotia hlavné parametre dôchodkového systému, aby sa obmedzili výdavky verejného sektoru na dôchodky v priebehu rokov 2009 –2060 na menej ako 2,5 % HDP, ak z dlhodobých prognóz vyplýva, že očakávané zvýšenie výdavkov na dôchodky financovaných z verejných zdrojov presiahne túto sumu. Národný orgán pre poistno-matematické prognózy (NAA) musí v rámci prijatej reformy aj naďalej predkladať dlhodobé prognózy výdavkov na dôchodky, a to až do roku 2060. Prognózy musia obsahovať hlavné dodatkové (podporné) programy (ETEAM, TEADY, MTPY) založené na komplexnom súbore údajov, ktoré zhromaždí a spracuje NAA;

(e) att li jirrevedi l-parametri ewlenin tas-sistema tal-pensjonijiet sabiex tiġi limitata ż-żieda fl-infiq tas-settur pubbliku fuq il-pensjonijiet matul il-perijodu 2009-2060 għal inqas minn 2,5 % tal-PDG, jekk il-previżjonijiet fit-tul juru li ż-żieda prevista fin-nefqa pubblika tal-pensjonijiet tkun ser taqbeż dan l-ammont. L-Awtorità Attwarjali Nazzjonali (AAN) għandha tkompli bis-sottomissjoni tal-previżjonijiet fit-tul tan-nefqa tal-pensjonijiet sal-2060 taħt ir-riforma adottata. Il-previżjonijiet għandhom jinkludu l-iskemi (awżiljari) supplementarji ewlenin (ETEAM, TEADY, MTPY), abbażi ta’ dejta komprensiva miġbura u elaborata mill-AAN;

f) revíziu zoznamu namáhavých a fyzicky náročných povolaní s cieľom znížiť ich podiel najviac na 10 % množstva pracovnej sily; nový zoznam ťažkých a nebezpečných povolaní bude platiť s účinnosťou od 1. augusta 2011 pre všetkých súčasných a budúcich zamestnancov;

(f) reviżjoni tal-lista ta’ professjonijiet intensivi u diffiċli biex titnaqqas il-kopertura għal mhux iktar minn 10 % tal-impjiegi; il-lista l-ġdida ta’ impjiegi diffiċli u perikolużi għandha tapplika b’effett mill- 1 ta’ Awwissu 2011 għall-impjegati attwali u futuri kollha;

g) právne predpisy s cieľom ustanoviť jednotný orgán verejného obstarávania (SPPA), jeho mandát, ciele, kompetencie a právomoci, ako aj časový plán na nadobudnutie účinnosti v súlade s akčným plánom;

(g) leġiżlazzjoni li tistabilixxi Awtorità Unika għall-Akkwist Pubbliku (AUAP) bil-mandat, objettivi, kompetenzi, setgħat u skeda għad-dħul fis-seħħ, b’konformità mal-Pjan ta’ Azzjoni;

h) dodatočné opatrenia na podporu používania generických liekov prostredníctvom povinného elektronického predpisovania na základe účinnej látky a lacnejších generických liekov, ak sú k dispozícii; priraďovanie nižšej miery rozdelenia nákladov generickým liekom, ktoré majú v porovnaní s referenčnou cenou značne nižšiu cenu (menej ako 60 percent referenčnej ceny) na základe skúseností iných členských štátov EÚ; stanovenie maximálnej ceny generických liekov na 60 percent ceny patentovaných liekov s podobnou účinnou látkou;

(h) miżuri addizzjonali għall-promozzjoni tal-użu ta’ mediċini ġeneriċi permezz: ta’ preskrizzjoni elettronika obbligatorja minn sustanza attiva u ta’ ġeneriki orħos fejn disponibbli; bl-irbit ta’ rata iżgħar ta’ kondiviżjoni tal-kost mal-mediċini ġeneriċi li jkollhom prezz konsiderevolment orħos mill-prezz referenzjarju (anqas minn 60 % tal-prezz referenzjarju) abbażi tal-esperjenza ta’ Stati Membri oħra tal-UE; bl-iffissar tal-prezz massimu tal-ġeneriki għal 60 % tal-mediċina tad-ditta b’sustanza attiva simili;

i) uverejnenie súpisu štátnych aktív vrátane podielov v kótovaných a nekótovaných podnikoch a komerčne rentabilných nehnuteľnostiach a pozemkoch; zriadi sa generálny sekretariát pre vývoj v oblasti nehnuteľností s cieľom zlepšiť správu nehnuteľného majetku, oslobodiť ho od akéhokoľvek bremena a pripraviť ho na privatizáciu;

(i) il-pubblikazzjoni ta’ inventarju tal-assi li huma proprjetà tal-istat, inklużi ishma f’intrapriżi kwotati u f’dawk li mhumiex u proprjetà immobbli u art kummerċjalment vijabbli.’ għandu jiġi stabilit Segretarjat Ġenerali għall-Iżvilupp ta’ Proprjetà Immobbli bl-għanijiet li jittejjeb l-immaniġjar tal-assi immobiljari, jiġu kklerjati mill-okkupanti u jitħejjew għall-privatizzazzjoni;

j) strednodobú fiškálnu stratégiu (ďalej len "MTFS" – medium-term fiscal strategy) do roku 2015, ako sa uvádza v prílohe I k tomuto rozhodnutiu a príslušných vykonávacích predpisoch. V rámci MTFS sa vypracujú opatrenia na trvalú fiškálnu konsolidáciu, vďaka ktorým sa zabezpečí, aby sa neprekročil strop deficitu v období rokov 2011 – 2015 ustanovený v rozhodnutí Rady a aby sa zaistilo udržateľné znižovanie pomeru dlhu k HDP;

(j) l-istrateġija fiskali ta’ terminu medju (minn hawn ’il quddiem imsejħa SFTM) sal-2015 kif deskritt fl-Anness I ta’ din id-deċiżjoni u abbozzi ta’ implimentazzjoni rispettivi. L-SFTM għandha telabora dwar miżuri permanenti ta’ konsolidazzjoni fiskali li jiżguraw li l-limitu massimu tad-defiċit għall-2011-15 kif stabilit mid-Deċiżjoni tal-Kunsill ma jinqabiżx u li l-proporzjon tad-dejn-PDG jitpoġġa f’perkors sostenibbli ta’ tnaqqis;

k) privatizáciu aktív v hodnote aspoň 390 miliónov EUR; prijatie programu privatizácie s cieľom vybrať aspoň 15 miliárd EUR do konca roka 2012, 22 miliárd EUR do konca roka 2013, 35 miliárd EUR do konca roka 2014 a aspoň 50 miliárd EUR do konca roka 2015; výnosy z privatizácie aktív (nehnuteľností, koncesií a finančných aktív) sa použijú na vyplatenie dlhu a neznížia fiškálne konsolidačné úsilie o dodržanie deficitných stropov uvedených v článku 1 ods. 2;

(k) privatizzazzjoni tal-assi b’valur mill-inqas EUR 390 miljun; adozzjoni ta’ programm ta’ privatizzazzjoni bl-għan li jinġabru tal-anqas EUR 15-il biljun sa tmiem l-2012 EUR 22 biljun sa tmiem l-2013, EUR 35 biljun sa tmiem l-2014 u tal-anqas EUR 50 biljun sa tmiem l-2015; ir-rikavati mill-privatizzazzjoni tal-assi (assi immobiljari, konċessjonijiet u assi finanzjarji) għandhom jintużaw biex jinfeda d-dejn u mhux se jnaqqas l-isforzi tal-konsolidazzjoni fiskali għall-konformità tal-limiti massimi tad-defiċit fl-Artikolu 1(2);

l) zriadenie privatizačného fondu riadiaceho sa zásadami riadnej správy s cieľom urýchliť proces privatizácie a zaručiť jeho nezvrátiteľnosť a profesionálne riadenie. Fond právne nadobudne vlastníctvo aktív, ktoré sa majú privatizovať. Fond nemôže založiť svoje aktíva spôsobom, ktorý by zmaril jeho účel, t. j. privatizáciu aktív;

(l) l-istabiliment ta’ fond ta’ privatizzazzjoni b’governanza tajba biex jiġi aċċellerat il-proċess ta’ privatizzazzjoni u tkun iggarantita l-irriversibilità tiegħu u maniġment professjonali; Il-Fond jikseb il-pussess legali tal-assi li jridu jiġu provatizzati. Il-Fond ma jistax jorbot l-assi tieghu b’mod li jtellef l-iskop tieghu, i.e. il-privatizzazzjoni tal-assi;

m) právne predpisy na zatvorenie, fúziu a zníženie počtu neživotaschopných subjektov;

(m) iressaq leġiżlazzjoni biex tagħlaq, tagħmel fużjoni jew iċċekken entitajiet mhux vijabbli;

n) opatrenia na posilnenie kontroly výdavkov: rozhodnutie, ktorým sa stanovuje kvalifikácia a povinnosti účtovníkov, ktorí majú byť vymenovaní vo všetkých príslušných ministerstvách a ktorí budú zodpovedať za zaistenie riadnych finančných kontrol;

(n) miżuri biex isaħħu l-kontroll tan-nefqa: deċiżjoni li tispeċifika l-kwalifika u r-responsabilitajiet tal-uffiċjali tal-kontabilità li għandhom jinħatru fil-ministeri rilevanti kollha bir-responsabilità li jiżguraw kontrolli finanzjarji affidabbli;

o) nové kritériá a podmienky uzatvárania zmlúv fondmi sociálneho zabezpečenia so všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v záujme dosiahnutia cieleného zníženia výdavkov; iniciovanie spoločného nákupu zdravotníckych služieb a tovaru s cieľom dosiahnuť značné zníženie výdavkov aspoň o 25 percent v porovnaní s rokom 2010 prostredníctvom dohôd, v ktorých cena závisí od kupovaného množstva;

(o) kriterji u termini ġodda għall-konklużjoni ta’ kuntratti mill-fondi tas-sigurtà soċjali mal-fornituri tal-kura tas-saħħa kollha, bl-għan li tintlaħaq il-mira ta’ tnaqqis fl-infiq; jingħata bidu għax-xiri konġunt tas-servizzi u oġġetti mediċi biex jintlaħaq tnaqqis sostanzjali fin-nefqa ta’ mill-anqas 25 % meta mqabbel mal-2010 permezz ta’ ftehimiet ta’ prezz marbut mal-volum;

p) uverejnenie záväzných usmernení pre lekárov týkajúcich sa predpisovania na základe medzinárodných usmernení týkajúcich sa predpisovania s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívne používanie liekov; uverejnenie a nepretržité aktualizovanie pozitívneho zoznamu preplácaných liekov;

(p) il-pubblikazzjoni ta’ linji gwida vinkolanti tal-preskrizzjonijiet għat-tobba abbażi ta’ linji gwida internazzjonali tal-preskrizzjonijiet biex jiġi żgurat użu kosteffikaċi tal-mediċini; pubblikazzjoni u aġġornament kontinwu tal-lista pożittiva tal-mediċini rimburżati;

q) vypracovanie plánu reorganizácie a reštrukturalizácie nemocníc v krátkodobom a dlhodobom horizonte s cieľom obmedziť existujúce nedostatky, využiť úspory z rozsahu a sortimentu a zlepšiť kvalitu starostlivosti o pacientov. V roku 2011 sa tak majú znížiť náklady nemocníc aspoň o 10 percent a v roku 2012 ešte o ďalších 5 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

(q) preparazzjoni ta’ pjan għar-riorganizzazzjoni u r-ristrutturar tal-isptarijiet għat-terminu medju u immedjat bl-għan li jitnaqqsu l-ineffiċjenzi, jiġu sfruttati l-ekonomiji ta’ skala u ta’ firxa, u tittejjeb il-kwalità tal-kura għall-pazjenti. L-għan li jitnaqqsu l-ispejjeż tal-isptarijiet b’tal-anqas 10 % fl-2011 u b’5 % fl-2012 addizzjonali fuq is-sena ta’ qabel.

6. Grécko prijme najneskôr do konca septembra 2011 tieto opatrenia:

6. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Settembru 2011:

a) rozpočet na rok 2012 v súlade s MTFS a cieľom dodržať stropy deficitu ustanovené v článku 1 ods. 2;

(a) baġit għall-2012 b’konformità mal-SFTM u l-objettiv tal-osservanza tal-limitu massimu tad-defiċit stabilit fl-Artikolu 1(2);

b) zmiernenie daňových prekážok pri fúziách podnikov a akvizíciách;

(b) mitigazzjoni tal-ostakoli tat-taxxa għal fużjonijiet u akkwiżizzjonijiet;

c) zjednodušenie procesu preclievania pri vývoze a dovoze;

d) ďalší nárast miery využívania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

(d) żieda sinifikanti fir-rati ta’ assorbiment tal-fondi strutturali u dak ta’ koeżjoni;

e) plné vykonávanie programu lepšej právnej úpravy s cieľom znížiť administratívne zaťaženie o 20 % (v porovnaní s rokom 2008);

(e) l-implimentazzoni sħiħa tal-aġenda għal Regolamentazzjoni Aħjar bil-għan li jitnaqqsu il-piżijiet amministrattivi b’20 % (meta mqabbel mal-2008);

f) právne predpisy na zatvorenie, fúziu a zníženie počtu neživotaschopných subjektov;

(f) leġiżlazzjoni biex tagħlaq, tagħmel fużjoni jew iċċekken entitajiet mhux vijabbli;

g) opatrenia na umožnenie zníženia nákladov v súvislosti s verejným obstarávaním a tretími stranami v štátnych podnikoch, aktualizáciu sadzieb, vytvorenie nových oblastí podnikania a zníženie nákladov na zamestnancov dokončením a vykonávaním plánu obmedzovania zamestnanosti. Otázka nadbytočných zamestnancov, ktorých nemožno prepustiť na základe pravidla prijatia 1 nového zamestnanca za 5 odchádzajúcich (1 za 10 v roku 2011), sa musí riešiť prostredníctvom nedobrovoľného prepúšťania a nútenej dovolenky (pracovná rezerva). Toto pravidlo sa musí uplatňovať bez výnimky na všetky sektory aj na zamestnancov presunutých z verejných podnikov do iných orgánov správy po tom, ako ASEP vykonala kontrolu odborných kvalifikácií podľa svojich bežných kritérií hodnotenia. Zamestnancom v pracovnej rezerve sa bude maximálne počas 12 mesiacov vyplácať 60 percent ich základného platu a potom budú prepustení;

(g) miżuri li jagħmlu possibbli tnaqqis fl-akkwist u fl-ispejjeż fuq partijiet terzi f’intrapriżi statali, taġġorna t-tariffi, u toħloq linji ġodda tan-negozju, u tnaqqas il-kost tal-persunal billi tlesti u timplimenta pjan ta’ tiċkin fil-persunal. Persunal żejjed li ma jistax jitneħħa permezz tar-regola li jiġi rreklutat 1 għal kull 5 li jitilqu (1 għal kull 10 fl-2011) għandu jiġi indirizzat permezz ta’ sensji u assenza fit-tul mhux volontarji (riżerva ta’ ħaddiema). Din ir-regola hija mingħajr eċċezzjonijiet settorjali; għandha tapplika wkoll għall-persunal trasferit minn intrapriżi pubbliċi għal entitajiet pubbliċi oħra wara l-eżami tal-kwalifiki professjonali mill-ASEP skont il-kriterji ta’ evalwazzjoni regolati tagħha. Persunal fir-riżerva ta’ ħaddiema għandu jitħallas 60 % tal-paga bażika tiegħu għal mhux aktar minn 12-il xahar, u wara dan għandhom jingħataw is-sensja.

h) právny rámec umožňujúci rýchle určenie spôsobu využívania pôdy a urýchľujúci zaevidovanie vlastníctva štátnych pozemkov;

(h) qafas legali li jippermetti l-assenjar veloċi tal-użu tal-art u jaċċellera r-registrazzjoni tas-sjieda tal-art tal-istat.

i) akt umožňujúci podporu investícií do odvetvia cestovného ruchu (strediská cestovného ruchu a dovolenkové ubytovacie zaradenia), aby sa spolu so zákonom o využívaní pôdy umožnilo urýchlenie procesu privatizácie parciel spravovaných gréckou realitnou agentúrou v oblasti cestovného ruchu (ETA);

(i) att li jippermetti l-promozzjoni tal-investiment fis-settur tat-turiżmu (kumplessi turistiċi u residenzi sekondarji għat-turisti), bil-ħsieb li, flimkien mal-abbozz dwar l-użu tal-art, jippermetti għall-aċċellerazzjoni tal-proċess ta’ privatizzazzjoni tal-plottijiet tal-art ġestiti mill-Aġenzija Griega tal-Immobiljari Turistiċi (ETA).

j) finalizáciu funkčného preskúmania existujúcich sociálnych programov; posúdenie výsledkov druhej a záverečnej fázy nezávislého funkčného prieskumu ústrednej správy vykonané vládou; právne predpisy a opatrenia na vykonávanie operačných odporúčaní prvej fázy funkčného prieskumu ústrednej verejnej správy a úplného prieskumu existujúcich sociálnych programov;

(j) l-iffinalizzar tal-eżami funzjonali tal-programmi soċjali eżistenti; valutazzjoni mill-gvern tar-riżultati tat-tieni u l-aħħar fażi tal-eżami funzjonali indipendenti tal-amministrazzjoni ċentrali; leġiżlazzjoni u miżuri għall-implimentazzjoni ta’ rakkomandazzjonijiet operazzjonali tal-ewwel fażi tal-eżami funzjonali tal-amministrazzjoni pubblika fuq livell ċentrali u tal-eżami sħiħ tal-programmi soċjali eżistenti;

k) hĺbkovú revíziu fungovania sekundárnych/doplnkových dôchodkových systémov vrátane fondov sociálnej starostlivosti a pomoci a režimov jednorazových platieb. Cieľom revízie je stabilizovať výdavky na dôchodky, zaručiť rozpočtovú neutralitu týchto režimov a zaistiť strednodobú a dlhodobú udržateľnosť systému. Revíziou sa musí dosiahnuť: ďalšie zníženie počtu existujúcich fondov; odstránenie nerovnováh v tých fondoch, ktoré vykazujú deficit; stabilizácia súčasných výdavkov na udržateľnej úrovni prostredníctvom vhodných úprav, ktoré sa majú uskutočňovať od 1. januára 2012; dlhodobá udržateľnosť sekundárnych systémov prostredníctvom prísnej väzby medzi príspevkami a dávkami;

(k) reviżjoni qawwija tal-funzjonament tal-fondi tal-pensjoni pubblika sekondarja/supplimentari, inkluż fondi tal-protezzjoni soċjali u skemi tal-għoti ta’ somma. L-għan tar-reviżjoni huwa li tiġi stabilizzata n-nefqa tal-pensjonijiet, tiġi ggarantita n-newtralità baġitarja ta’ dawn l-iskemi u tiġi żgurata s-sostenibilità tas-sistema fit-terminu medju u twil. Ir-reviżjoni għandha twassal għal: tnaqqis akbar fl-għadd ta’ fondi eżistenti; l-eliminazzjoni tal-iżbilanċi f’dawk il-fondi b’defiċits; l-istabilizzazzjoni tal-infiq kurrenti f’livell sostenibbli, permezz ta’ aġġustamenti xierqa li għandhom isiru mill- 1 ta’ Jannar 2012; is-sostenibilità fit-tul ta’ skemi sekondarji permezz ta’ rabta stretta bejn il-kontribuzzjonijiet u l-benefiċċji.

l) určenie režimov, v prípade ktorých jednorazové sumy vyplatené pri odchode do dôchodku nezodpovedajú zaplateným príspevkom, s cieľom upraviť platby do konca decembra 2011;

(l) identifikazzjoni tal-iskemi li għalihom l-għoti ta’ somma mħallas fl-irtirar mix-xogħol ma jirriflettix il-kontribuzzjonijiet imħallsa bl-għan li l-ħlas jiġi aġġustat sa tmiem Diċembru 2011.

m) ďalšie opatrenia na nákladovo efektívne rozšírenie elektronického predpisovania liekov, elektronickej diagnostiky a elektronického systému poukazov na vyšetrenie pacientov medzi lekármi na všetky fondy sociálneho zabezpečenia, zdravotnícke strediská a nemocnice. Vláda v súlade s pravidlami EÚ v oblasti obstarávania musí vykonať potrebné postupy obstarávania s cieľom vybudovať komplexný a jednotný informačný systém o zdravotnej starostlivosti (systém elektronického zdravotníctva);

(m) aktar miżuri biex jiġu estiżi b’mod kosteffikaċi l-preskrizzjonijiet tal-mediċini, id-dijanjożi u r-referti mit-tobba b’mod elettroniku għall-fondi kollha tas-sigurtà soċjali, iċ-ċentri tas-saħħa u l-isptarijiet. B’konformità mar-regoli tal-akkwist tal-UE, il-Gvern għandu jwettaq il-proċeduri neċessarji tal-offerti biex jimplimenta sistema informatika komprensiva u uniformi tal-kura tas-saħħa (sistema tas-saħħa-e).

n) ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť, že aspoň 30 percent objemu liekov používaných v štátnych nemocniciach tvoria lieky, ktoré sú lacnejšie ako podobné patentované a nepatentované lieky, a to tak, že všetky štátne nemocnice budú povinne obstarávať farmaceutické výrobky podľa účinnej látky;

(n) aktar miżuri biex jiġi żgurat li tal-inqas 30 % tal-volum tal-mediċini użati mill-isptarijiet pubbliċi jkun ikkostitwit minn ġeneriki bi prezz orħos minn dak ta’ prodotti simili tad-ditta u mediċini mhux koperti bi privattiva, partikolarment billi jagħmlu obbligatorju li l-isptarijiet pubbliċi kollha jakkwistaw prodotti farmaċewtiċi skont is-sustanza attiva.

o) rozhodnutia zabezpečiť zavedenie a zriadenie pracovných pozícií pre zamestnancov SPPA (Single Public Procurement Authority – jednotný úrad pre verejné obstarávanie), ako aj organizáciu ľudských zdrojov a služieb tohto úradu v súlade s ustanoveniami zákona o SPPA; vymenovať členov SPPA;

(o) deċiżjonijiet sabiex ikunu disposti l-istituzzjoni u stabiliment ta’ karigi għall-persunal tal-AUAP (Awtorità Unika għall-Akkwist Pubbliku), kif ukoll għar-riorganizzazzjoni tar-riżorsi umani u s-servizzi tal-Awtorità skont id-dispożizzjonijiet tal-liġi dwar l-AUAP; jinħatru l-membri tal-AUAP.

p) uverejňovanie mesačných údajov o pohybe zamestnancov (prijatí, odchádzajúci, transferujúci medzi subjektmi) v rámci viacerých rezortov štátnej správy.

(p) Il-pubblikazzjoni ta’ dejta mensili dwar il-movimenti tal-persunal (ġodda, dawk li spiċċaw, trasferimenti fost l-entitajiet) fil-bosta dipartimenti tal-gvern;

7. Grécko prijme najneskôr do konca decembra 2011 tieto opatrenia:

7. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Diċembru 2011:

a) konečné prijatie rozpočtu na rok 2012;

(a) l-adozzjoni finali tal-baġit għall-2012;

b) posilnenie riadiacej kapacity všetkých riadiacich a sprostredkovateľských orgánov operačných programov v rámci národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013 a ich certifikácie ISO 9001:2008 (manažment kvality);

(b) rinfurzar tal-kapaċità ta’ ġestjoni tal-awtoritajiet kollha li jiġġestixxu u entitajiet intermedji ta’ programmi operattivi skont il-qafas tal-qafas ta’ referenza tal-istrateġija nazzjonali 2007-2013 u ċ-ċertifikazzjoni tagħhom ISO 9001:2008 (immaniġjar tal-kwalità);

c) systém účtovania nemocničných nákladov na základe prípadu, ktorý sa má používať na rozpočtové účely od roku 2013;

(c) sistema ta’ pprezzar ibbażata fuq il-każijiet fl-isptar għandha tintuża għall-finijiet baġitarji mill-2013 ’il quddiem;

d) zákony na vykonávanie operačných odporúčaní prvej fázy funkčného prieskumu ústrednej verejnej správy a úplného prieskumu existujúcich sociálnych programov; posúdenie výsledkov druhej a záverečnej fázy nezávislého funkčného prieskumu ústrednej správy;

(d) atti għall-implimentazzjoni ta’ rakkomandazzjonijiet operazzjonali tal-ewwel fażi tar-reviżjoni funzjonali tal-amministrazzjoni pubblika fuq livell ċentrali u tar-reviżjoni sħiħa tal-programmi soċjali eżistenti; valutazzjoni tar-riżultati tat-tieni u l-aħħar fażi tal-eżami funzjonali indipendenti tal-amministrazzjoni ċentrali;

e) začatie činnosti jednotného úradu pre verejné obstarávanie s potrebnými zdrojmi, aby splnil svoj mandát, ciele, kompetencie a právomoci, ako je vymedzené v akčnom pláne;

(e) il-bidu tal-operazzjonijiet tal-Awtorità Unika għall-Akkwist Pubbliku bir-riżorsi neċessarji sabiex taqdi l-mandat, l-għanijiet, il-kompetenzi u s-setgħat tagħha fil-Pjan ta’ Azzjoni;

f) preskúmanie poplatkov za zdravotnícke služby zadané externým súkromným poskytovateľom s cieľom znížiť súvisiace náklady aspoň o 15 percent v roku 2011 a o ďalších 15 percent v roku 2012;

(f) reviżjoni tat-tariffi għas-servizzi mediċi esternalizzati lill-fornituri privati bl-għan li jitnaqqsu l-kostijiet relatati b’tal-anqas 15 % sal-2011, u bi 15 % addizzjonali fl-2012.

g) opatrenia na zjednodušenie daňového systému, rozšírenie daňových základov a zníženie daňových sadzieb fiškálne neutrálnym spôsobom v súvislosti s daňou z príjmov fyzických a právnických osôb a DPH;

(g) miżuri biex jissimplifikaw is-sistema tat-taxxa, jitwessgħu l-bażijiet u jitnaqqsu r-rati tat-taxxa b’mod fiskalment newtrali, b’rabta mat-taxxa fuq l-introjtu personali, it-taxxa fuq l-introjtu korporattiv u l-VAT.

h) ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť, že aspoň 50 percent objemu liekov používaných v štátnych nemocniciach tvoria lieky, ktoré sú lacnejšie ako podobné patentované a nepatentované lieky, a to tak, že všetky štátne nemocnice budú povinne obstarávať farmaceutické výrobky podľa účinnej látky.

(h) aktar miżuri biex jiġi żgurat li tal-inqas 50 % tal-volum tal-mediċini użati mill-isptarijiet pubbliċi jkun ikkostitwit minn ġeneriki bi prezz orħos minn dak ta’ prodotti simili tad-ditta u mediċini mhux koperti bi privattiva, partikolarment billi jagħmlu obbligatorju li l-isptarijiet pubbliċi kollha jakkwistaw prodotti farmaċewtiċi skont is-sustanza attiva.

8. Grécko prijme najneskôr do konca marca 2012 tieto opatrenia:

8. Il-Greċja għandha tadotta l-miżuri li ġejjin sal-aħħar ta’ Marzu 2012:

a) reformu sekundárnych/doplnkových dôchodkových systémov prostredníctvom zlúčenia fondov a začatím výpočtu dávok na základe nového priebežne financovaného systému so stanovenými dávkami; zmrazenie nominálnych doplnkových dôchodkov a zníženie miery náhrad pre nadobudnuté práva vo fondoch s deficitmi na základe poistno-matematickej štúdie vypracovanej vnútroštátnym orgánom pre poistno-matematické prognózy. Ak poistno-matematická štúdia nebude k dispozícii, miery náhrad sa od 1. januára 2012 musia znížiť, aby sa zabránilo deficitom;

(a) riforma fl-iskemi tal-pensjonijiet sekondarji/supplementari, bil-fużjoni tal-fondi u billi jibda jsir kalkolu tal-benefiċċji abbażi tas-sistema ta’ ‘kontribuzzjoni nozzjonali definita l-ġdida; l-iffriżar tal-pensjonijiet supplementari nominali u t-tnaqqis tar-rati ta’ sostituzzjoni għal drittijiet dovuti fi fondi b’defiċits, abbażi ta’ studju attwarju mħejji mill-Awtorità Attwarjali Nazzjonali. Fil-każ li l-istudju attwarju ma jkunx lest, ir-rati ta’ sostituzzjoni għandhom jonqsu, b’effett mill- 1 ta’ Jannar 2012 biex jiġu evitati d-defiċits;

b) výpočet ziskových marží lekární ako paušálnej sadzby alebo paušálneho poplatku v kombinácii s malou ziskovou maržou s cieľom znížiť celkovú ziskovú maržu na najviac 15 percent, a to aj v prípade najdrahších liekov.

(b) il-kalkolu tal-marġini tal-profitti tal-ispiżeriji bħala ammont fiss jew tariffa fissa kkombinata ma’ marġini ta’ profitt baxxa bl-għan li jitnaqqas il-marġini ta’ profitt kumplessiv għal mhux aktar minn 15 %, inkluż fuq l-ogħla mediċini.

Článok 3

Artikolu 3

Grécko bude v plnej miere spolupracovať s Komisiou a na jej odôvodnenú žiadosť jej musí bezodkladne predložiť akékoľvek údaje alebo dokument požadované na kontrolu dodržiavania tohto rozhodnutia.

Il-Greċja għandha tikkoopera b’mod sħiħ mal-Kummissjoni u tipprovdi mingħajr dewmien, kull meta tkun mitluba biex tagħmel hekk, kwalunkwe dejta jew dokument meħtieġ biex tiġi mmonitorjata l-konformità ma’ din id-Deċiżjoni.

Článok 4

Artikolu 4

1. Grécko bude Rade a Komisii štvrťročne predkladať správu, v ktorej uvedie opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

1. Il-Greċja għandha tipprovdi lill-Kunsill u lill-Kummissoni rapport li juri l-miżuri tal-politika meħuda biex tkun konformi ma’ din id-Deċiżjoni kull tliet xhur.

2. Správy uvedené v odseku 1 musia obsahovať podrobné informácie:

2. Ir-rapporti msemmija fil-paragrafu 1 għandhom jinkludu informazzoni dettaljata dwar:

a) o konkrétnych opatreniach vykonaných do dátumu správy s cieľom dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím vrátane vyčíslenia ich vplyvu na rozpočet;

(a) miżuri konkreti implimentati sad-data tar-rapport sabiex ikunu konformi ma’ din id-Deċiżjoni, inkluż l-impatt baġitarju kwantifikat tagħhom;

b) o konkrétnych opatreniach, ktoré sa majú vykonať po dátume správy s cieľom dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím, o harmonograme vykonávania týchto opatrení a informácie o odhade ich vplyvu na rozpočet;

(b) miżuri konkreti ppjanati li jiġu implimentati wara d-data tar-rapport sabiex ikunu konformi ma’ din id-Deċiżjoni, il-kalendarju tal-implimentazzjoni tagħhom u stima tal-impatt baġitarju tagħhom;

c) o mesačnom plnení štátneho rozpočtu;

d) o údajoch za obdobie kratšie ako jeden rok o plnení rozpočtu z fondov sociálneho zabezpečenia, miestnej správy a mimorozpočtových fondov;

(d) l-implimentazzjoni baġitarja infraannwali mis-sigurtà soċjali, il-gvern lokali u l-fondi baġitari żejda;

e) o emisii a úhrade verejného dlhu;

(e) ħruġ u rimborsar tad-dejn tal-gvern;

f) o vývoji zamestnanosti vo verejnom sektore na základe pracovných zmlúv na dobu neurčitú a na dobu určitú;

(f) żviluppi permanenti u temporanji fl-impjiegi tas-settur pubbliku;

g) o verejných výdavkoch, ktoré sa majú uhradiť, pričom sa spresnia tie, ktoré sú po splatnosti;

(g) nefqa tal-gvern fl-istennija tal-ħlas, bl-ispeċifikazzjoni ta’ dawk li skaditilhom id-data meta kienu dovuti;

h) o finančnej situácii verejných podnikov a iných verejných subjektov.

(h) il-pożizzjoni finanzjarja f’ażjendi pubbliċi u entitajiet pubbliċi oħra.

3. Komisia a Rada analyzujú správy s cieľom posúdiť, či Grécko dodržiava ustanovenia tohto rozhodnutia. V súvislosti s týmto posúdením môže Komisia navrhnúť opatrenia potrebné na dodržiavanie postupu úpravy stanoveného v tomto rozhodnutí na korekciu nadmerného deficitu.

3. Il-Kummissjoni u l-Kunsill għandhom janalizzaw ir-rapporti bil-għan li jevalwaw il-konformità tal-Greċja ma’ din id-Deċiżjoni. Fil-kuntest ta’ dawn il-valutazzonijiet, il-Kummissjoni tista’ tindika l-miżuri meħtieġa biex jiġi rrispettat il-pjan ta’ aġġustament stipulat b’din id-Deċiżjoni għall-korrezzjoni tad-defiċit eċċessiv.

Článok 5

Artikolu 5

Rozhodnutie 2010/320/EÚ sa zrušuje.

Id-Deċiżjoni 2010/320/KE għandha tiġi revokata.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Referenzi għad-Deċiżjoni mħassra għandhom jinftiehmu bħala referenzi għal din id-Deċiżjoni u għandhom jinqraw skont it-tabella ta’ korrelazzjoni fl-Anness III.

Článok 6

Artikolu 6

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Din id-Deċiżjoni għandha tidħol fis-seħħ fil-jum tan-notifika tagħha.

Článok 7

Artikolu 7

Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.

Din id-Deċiżjoni hija indirizzata lir-Repubblika Ellenika.

V Bruseli 12. júla 2011

Magħmul fi Brussell, it- 12 ta’ Lulju 2011.

Za Radu

Għall-Kunsill

predseda

Il-President

M. Sawicki

[1] Ú. v. EÚ L 145, 11.6.2010, s. 6.

[1] ĠU L 145, 11.6.2010, p. 6.

[2] Pozri prílohu I.

[2] Ara l-Anness I.

[3] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

[3] ĠU L 209, 2.8.1997, p. 6.

[4] Tlačová správa Eurostatu 55/2010 z 22. apríla 2010.

[4] Eurostat news release 55/2010, it- 22 ta’ April 2010.

[5] Tlačová správa Eurostatu 60/2011 z 26. apríla 2011.

[5] Eurostat news release 60/2011, is- 26 ta’ April 2011.

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

[6] Id-Direttiva 2006/123/KE tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill tat- 12 ta’ Diċembru 2006 dwar is-servizzi fis-suq intern (ĠU L 376, 27.12.2006, p. 36).

[7] Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1).

[7] Ir-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 2223/96 tal- 25 ta’ Ġunju 1996 dwar is-sistema Ewropea tal-kontijiet nazzjonali u reġjonali fil-Komunità (ĠU L 310, 30.11.1996, p. 1).

[8] Nariadenie Komisie (ES) č. 264/2000 z 3. februára 2000 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 2223/96 týkajúceho sa krátkodobej štatistiky verejných financií (Ú. v. ES L 29, 4.2.2000, s. 4).

[8] Ir-Regolament tal-Kummissjoni (KE) Nru 264/2000 tat- 3 ta’ Frar 2000 dwar l-implimentazzjoni tar-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 2223/96 rigward statistiċi ta’ finanzi pubbliċi fuq żmien qasir (ĠU L 29, 4.2.2000, p. 4).

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2002 z 10. júna 2002 o štvrťročných nefinančných účtoch pre verejnú správu (Ú. v. ES L 179, 9.7.2002, s. 1).

[9] Ir-Regolament (KE) Nru 1221/2002 tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill tal- 10 ta’ Ġunju 2002 dwar kontijiet mhux finanzjarji ta’ kull tliet xhur tal-amministrazzjoni pubblika (ĠU L 179, 9.7.2002, p. 1).

[10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Ú. v. EÚ L 81, 19.3.2004, s. 1).

[10] Ir-Regolament (KE) Nru 501/2004 tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill tal- 10 ta’ Marzu 2004 dwar kontijiet finanzjarji ta’ kull kwart tas-sena għal gvern ġenerali (ĠU L 81, 19.3.2004, p. 1).

[11] Nariadenie Rady (ES) č. 1222/2004 z 28. júna 2004 týkajúce sa zostavenia a prenosu údajov o štvrťročnom verejnom dlhu (Ú. v. EÚ L 233, 2.7.2004, s. 1).

[11] Ir-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 1222/2004 tat- 28 ta’ Ġunju 2004 dwar il-kompilazzjoni u t-trasmissjoni ta’ data dwar id-dejn trimestrali tal-gvern (ĠU L 233, 2.7.2004, p. 1).

[12] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1161/2005 zo 6. júla 2005 o zostavovaní štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 22).

[12] Ir-Regolament (KE) Nru 1161/2005 tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill tas- 6 ta’ Lulju 2005 dwar il-kumpilazzjoni ta’ kontijiet trimestrali mhux finanzjarji skont is-settur istituzzjonali (ĠU L 191, 22.7.2005, p. 22).

[13] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

[13] Ir-Regolament (KE) Nru 223/2009 tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill tal- 11 ta’ Marzu 2009 dwar l-Istatistika Ewropea u li jħassar ir-Regolament (Euratom, KE) Nru 1101/2008 tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill dwar it-trażmissjoni ta’ data suġġetta għall-kunfidenzjalità statistika lill-Uffiċċju tal-Istatistika tal-Komunitajiet Ewropej, ir-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 322/97 u d-Deċiżjoni tal-Kunsill 89/382/KEE, Euratom li tistabilixxi Kumitat dwar il-Programmi tal-Istatistika tal-Komunitajiet Ewropej (ĠU L 87, 31.3.2009, p. 164).

[14] Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1).

[14] Ir-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 479/2009 tal- 25 ta’ Mejju 2009 dwar l-applikazzjoni tal-Protokoll dwar il-proċedura tal-iżbilanċ eċċessiv anness mat-Trattat li jistabilixxi l-Komunità Ewropea (ĠU L 145, 10.6.2009, p. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ANNESS I

Opatrenia strednodobej fiškálnej stratégie

Miżuri ta’ strateġija fiskali ta’ terminu medju

(ako sa uvádza v článku 2 ods. 5 tohto rozhodnutia)

(kif imsemmi fl-Artikolu 2(5) ta’ din id-Deċiżjoni)

Strednodobá fiškálna stratégia (MTFS) do roku 2015 bude zahŕňať tieto opatrenia:

L-istrateġija fiskali ta’ terminu medju (SFTM) matul l-2015 ser tinkludi li ġej:

Škrty v mzdových nákladoch aspoň o 770 miliónov EUR v roku 2011 a ďalších 600 miliónov EUR v roku 2012, 448 miliónov EUR v roku 2013, 306 miliónov EUR v roku 2014 a 71 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom znižovania počtu zamestnancov nad rámec pravidla "1 prijatý zamestnanec za 5 odchádzajúcich" (1 za 10 v roku 2011); predĺženia týždenného pracovného času zamestnancov vo verejnom sektore z 37,5 hodiny na 40 hodín a zníženia platieb za nadčasy; zníženia počtu odmeňovaných výborov a komisií; zníženia ďalších dodatočných režimov náhrad, príplatkov a prémií; zníženia počtu zmluvných dodávateľov (50 % v roku 2011 a ďalších 10 % od roku 2012); dočasného zmrazenia automatického zvyšovania miezd; využívania novej tabuľky odmeňovania; zavedenia čiastočných pracovných úväzkov vo verejnom sektore a neplatenej dovolenky; zníženia počtu prijatých na vojenské a policajné akadémie, presunu nadbytočných zamestnancov medzi rezervné pracovné sily, ktoré dostávajú v priemere 60 % mzdy najviac počas 12 mesiacov, a zníženia príplatku za produktivitu o 50 %.

Tnaqqisiet fil-kont tas-salarji b’mill-inqas EUR 770 miljun sal-2011, u addizzjonalment EUR 600 miljun fl-2012, EUR 448 miljun fl-2013, EUR 306 miljun fl-2014 u EUR 71 miljun fl-2015, billi ma jiġux impjegati ħaddiema ġodda minflok dawk li jispiċċaw lil hinn mir-regola ta’ reklutaġġ wieħed (1) għal kull ħamsa (5) li joħorġu (1 għal kull 10 fl-2011); żieda fis-siegħat tax-xogħol fil-ġimgħa għall-impjegati fis-settur pubbliku minn 37,5 għal 40 siegħa u tnaqqis fil-pagamenti tas-sahra; tnaqqis fl-għadd ta’ kumitati u kunsilli remunerati; tnaqqis fil-kumpensi addizjonali, benefiċċji u skemi tal-bonus oħra; tnaqqis fil-kuntratturi (50 % fl-2011 u 10 % oħra fl-2012 u ’l quddiem); friżar temporanju fl-avvanz awtomatiku; l-implimentazzjoni ta’ xibka ġdida tar-remunerazzjoni; l-introduzzjoni ta’ impjiegi part-time u liv bla ħlas fis-settur pubbliku; tnaqqis fl-għadd ta’ ammissjonijiet fl-akkademji militari u tal-pulizija, it-trasferiment tal-persunal żejjed f’riżerva ta’ ħaddiema mħallsa 60 % tal-paga bażika sa 12-il xahar, u tnaqqis fil-benefiċċju tal-prodottività b’50 %.

Škrty v prevádzkových výdavkoch štátu v roku 2011 aspoň o 190 miliónov EUR a ďalších 92 miliónov EUR v roku 2012, 161 miliónov EUR v roku 2013, 323 miliónov EUR v roku 2014 a 370 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom zavedenia elektronického obstarávania vo všetkých prípadoch verejného obstarávania; racionalizácie výdavkov na energie verejných služieb; zníženia výdavkov na prenájom v dôsledku efektívnejšieho využívania verejného majetku; zníženia všetkých telekomunikačných výdavkov, zrušenia bezplatnej distribúcie periodík; zníženia prevádzkových výdavkov vo všetkých oblastiach bežného rozpočtu; zavedenia referenčných úrovní verejných výdavkov po roku plného fungovania systému MIS v oblasti výdavkov verejnej správy.

Tnaqqisiet fl-infiq operazzjonali tal-istat b’mill-inqas EUR 190 miljun sal-2011, u addizzjonalment EUR 92 miljun fl-2012, EUR 161 miljun fl-2013, EUR 323 miljun fl-2014 u EUR 370 miljun fl-2015, permezz tal-implementazzjoni tal-akkwist-e għax-xiri pubbliku kollu; razzjonalizzazzjoni tal-ispejjeż fl-enerġija mis-servizzi pubbliċi; tnaqqis fl-ispejjeż għall-kiri b’konsegwenza ta’ użu aktar effiċjenti tal-proprjetà pubblika; tnaqqis tal-ispejjeż kollha fit-telekomunikazzjoni, abolizzjoni tad-distribuzzjoni bla ħlas tal-gazzetti; tnaqqisiet trażversali fin-nefqa operazzjonali fil-baġit ordinarju; implimentazzjoni ta’ parametri referenzjarji fl-infiq pubbliku wara sena ta’ tħaddim sħiħ tal-MIS għan-nefqa tal-amministrazzjoni pubblika.

Škrty vo výdavkoch mimorozpočtových fondov a presun do iných subjektov aspoň 540 miliónov EUR v roku 2011 a ďalších 150 miliónov EUR v roku 2012, 200 miliónov EUR v roku 2013, 200 miliónov EUR v roku 2014 a 150 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom posúdenia mandátu, hospodárnosti a výdavkov všetkých subjektov subvencovaných verejným sektorom a ich fúzií a zrušenia subjektov; fúzií/zrušenia subjektov a zníženia subvencií vzdelávacím inštitúciám (školám, vyšším vzdelávacím inštitúciám); zníženia štátnych dotácií subjektom mimo verejnej správy a akčného plánu zrušenia a fúzie subjektov, ako aj znižovania počtu ich zamestnancov.

Tnaqqisiet fl-ispejjeż tal-fondi estrabaġitarji u trasferiment lejn entitajiet oħra b’mill-anqas EUR 540 miljun fl-2011 u addizzjonalment EUR 150 miljun fl-2012, EUR 200 miljun fl-2013, EUR 200 miljun fl-2014 u EUR 150 miljun fl-2015, permezz tal-valutazzjoni tal-mandat, il-fattibilità u l-ispejjeż tal-entitajiet kollha ssussidjati mis-settur pubbliku, u l-fużjonijiet u l-għeluq tagħhom; fużjoni/l-għeluq u tnaqqis fis-sussidji lill-istituzzjonijiet edukattivi (skejjel, istituzzjonijiet tal-edukazzjoni għolja); tnaqqis fis-sovvenzjonijiet mill-Istat lill-entitajiet barra l-amministrazzjoni pubblika u pjan ta’ azzjoni għall-għeluq, il-fużjoni u t-tiċkin tal-entitajiet.

Úspory v štátnych podnikoch v roku 2012 aspoň 414 miliónov EUR a ďalších 329 miliónov EUR v roku 2013, 297 miliónov EUR v roku 2014 a 274 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom zvýšenia príjmov OSE, OASA a iných podnikov, vykonávania reštrukturalizačných plánov a privatizácie gréckych systémov obrany, gréckeho leteckého priemyslu, gréckej korporácie konských dostihov; predaja podnikových aktív súvisiacich s vedľajšími činnosťami; zníženia osobných výdavkov; zníženia operačných výdavkov, fúzií a zrušenia podnikov.

Iffrankar fl-intrapriżi tal-istat b’mill-anqas EUR 414 miljun fl-2012, u addizzjonalment EUR 329 miljun fl-2013, EUR 297 miljun fl-2014 u EUR 274 miljun fl-2015, permezz ta’ żieda fid-dħul tal-OSE, l-OASA u intrapriżi oħra, l-implimentazzjoni tal-pjanijiet ta’ ristrutturazzjoni u l-privatizzazzjoni fil-Hellenic Defence Systems, il-Hellenic Aeronautical Industry, il-Hellenic Horse Racing Corporation; il-bejgħ ta’ assi, tal-intrapriżi, li ma jkunux assoċjati mal-attivitajiet ewlenin; tnaqqis fl-ispejjeż tal-persunal; tnaqqis fl-ispejjeż operazzjonali u fużjonijiet u għeluq ta’ intrapriżi.

Škrty v operačných výdavkoch súvisiacich s obranou v roku 2013 aspoň o 133 miliónov EUR a ďalších 133 miliónov EUR v roku 2014 a 134 miliónov EUR v roku 2015 nad rámec zníženia v oblasti obstarávania vojenského vybavenia (vojenských dodávok) o 830 miliónov EUR od roku 2010 do roku 2015.

Tnaqqisiet fin-nefqa operazzjonali relatata mad-difiża b’mill-inqas EUR 133 miljun fl-2013 u addizzjonalment EUR 133 miljun fl-2014, u EUR 134 miljun fl-2015, minn barra t-tnaqqis fl-akkwist ta’ apparat militari (konsenji) ta’ EUR 830 miljun mill-2010 sal-2015.

Škrty v zdravotníckych a farmaceutických výdavkoch v roku 2011 aspoň o 310 miliónov EUR a ďalších 697 miliónov EUR v roku 2012, 349 miliónov EUR v roku 2013, 303 miliónov EUR v roku 2014 a 463 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom novej "mapy v zdravotníctve" a súvisiaceho zníženia nákladov nemocníc; prehodnotenia mandátu a nákladov iných ako nemocničných subjektov, ktoré sú pod dohľadom ministerstva zdravotníctva; zavedenia centrálneho systému obstarávania; zníženia priemerných nákladov na jednotlivé prípady prostredníctvom roztriedenia hospitalizačných prípadov (case mixing); zníženia rozsahu služieb poskytovaných nepoisteným osobám (funkcia "strážcu brány"); zavedenia poplatkov za služby poskytované cudzincom; prevádzky národnej organizácie pre primárnu zdravotnú starostlivosť (EOPI); dôkladnej kontroly ručne napísaných receptov, ktoré vykoná inštitút sociálneho poistenia (IKA); rozšírenia zoznamu liekov, na ktoré nie je potrebný lekársky predpis; nových cien liekov; zavedenia ceny poistenia v sektore sociálneho zabezpečenia a úplného zavedenia elektronického predpisovania liekov.

Tnaqqisiet fin-nefqa fuq il-kura tas-saħħa u l-mediċini b’mill-inqas EUR 310 miljun sal-2011, u addizzjonalment EUR 697 miljun fl-2012, EUR 349 miljun fl-2013, EUR 303 miljun fl-2014 u EUR 463 miljun fl-2015, permezz tal-implementazzjoni tal-"pjan direzzjonali għas-saħħa" ġdid u t-tnaqqis assoċjat fl-ispejjeż tal-isptarijiet; rievalwazzjoni tal-mandat u l-ispejjeż tal-entitajiet kollha taħt superviżjoni apparti l-isptarijiet l-implimentazzjoni ta’ sistema ċentrali tal-akkwisti; tnaqqis tal-kost medju ta’ kull każ permezz ta’ maniġġ effiċjenti tal-każijiet (case mixing); tnaqqis fis-servizzi pprovduti lil dawk bla assigurazzjoni (funzjoni ta’ kontroll tal-aċċess); introduzzjoni ta’ imposti għal servizzi fornuti lil ċittadini barranin; l-operat tal-Organizzazzjoni Nazzjonali għall-Kura tas-Saħħa Primarja (EOPI); l-iskenjar mill-IKA tal-preskrizzjonijiet mediċi miktubin bl-idejn; l-estensjoni tal-lista ta’ mediċini li ma għandhomx bżonn ta’ preskrizzjoni; prezzijiet ġodda għall-mediċini; l-istabiliment ta’ prezz tal-assigurazzjoni mis-settur tas-sigurtà soċjali u l-implimentazzjoni sħiħa tal-preskrizzjonijiet-e.

Škrty v sociálnych dávkach v roku 2011 aspoň o 1188 miliónov EUR a ďalších 1230 miliónov EUR v roku 2012, 1025 miliónov EUR v roku 2013, 1010 miliónov EUR v roku 2014 a 700 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom úpravy doplnkových dôchodkových programov a následného zmrazenia až do roku 2015; zmrazenia základných dôchodkov; reformy systému invalidných dôchodkov; sčítania dôchodcov a krížovej kontroly osobných údajov so zavedením čísla sociálneho zabezpečenia a hornej hranice dôchodkov; racionalizácie kritérií pre dôchodcov (EKAS); racionalizácie dávok a oprávnených osôb OEE-OEK a OAED; škrtov v paušálnych platbách vyplácaných pri odchode do dôchodku; krížovej kontroly osobných údajov od zavedenia stropu pre zamestnávateľov, ktorí môžu vstúpiť do systémov OAED; zníženia výšky základného dôchodku stanovovanej fondom sociálneho zabezpečenia OGA (úrad pre poľnohospodárske zabezpečenie) a nižších dôchodkových prahov iných fondov sociálneho zabezpečenia a sprísnenie kritérií na základe trvalého bydliska; zníženia nákladov na sociálne dávky prostredníctvom krížovej kontroly údajov; jednotnej regulácie zdravotných dávok pre všetky fondy sociálneho zabezpečenia; jednotných zmlúv so súkromnými nemocnicami a zdravotnými strediskami; preskúmania sociálnych dávok v hotovosti a v naturáliách s cieľom zrušiť najmenej efektívne dávky; zvýšenia osobitného príspevku (zákon č. 3863/2010) pre dôchodcov, ktorých mesačný dôchodok presahuje 1700 EUR; zvýšenia osobitného sociálneho príspevku plateného dôchodcami mladšími než 60 rokov s mesačným dôchodkom vyšším než 1700 EUR; zavedenia osobitného viazaného príspevku k doplnkovým dôchodkom nad 300 EUR mesačne a zníženia prevodov do dôchodkových systémov NAT (dôchodkový systém pre námorníkov) a OTE a zodpovedajúceho zníženia výdavkov na dôchodky alebo zvýšenia príspevkov príjemcov.

Tnaqqisiet fil-benefiċċji soċjali b’mill-inqas EUR 1188 miljun fl-2011, u addizzjonalment EUR 1230 miljun fl-2012, EUR 1025 miljun fl-2013, EUR 1010 miljun fl-2014 u EUR 700 miljun fl-2015, permezz ta’ aġġustament fl-iskemi tal-pensjonijiet supplimentari u l-iffriżar sussegwenti sal-2015; iffriżar tal-pensjonijiet bażiċi; ir-riforma fis-sistema tal-pensjonijiet tad-diżabilità; ċensiment tal-pensjonanti u kontraverifika tad-dejta personali bl-implimentazzjoni sħiħa tan-numru tas-sigurtà soċjali u l-ogħla limitu fuq il-pensjonjiet; razzjonalizzazzjoni tal-kriterji għall-pensjonanti (EKAS); razzjonalizzazzjoni tal-benefiċċji u l-benefiċjarji tal-OEE-OEK u OAED; tnaqqis fis-somom li jitħallsu mal-irtirar; kontroverifika tad-dejta personali mill-introduzzjoni tal-limiti għall-impjegati li jistgħu jidħlu fl-iskemi tal-OAED; tnaqqis fil-pensjoni prinċipali tal-OGA u fil-limiti l-baxxi tal-pensjoni minn fondi oħra tas-sigurtà soċjali u l-issikkar tal-kriterji bbażati fuq ir-reżidenza permanenti; tnaqqis fl-ispejjeż fuq il-benefiċċji soċjali permezz tal-kontroverifika tad-dejta; regolamentazzjoni uniformi tal-benefiċċji tas-saħħa għall-fondi kollha tas-sigurtà soċjali; kuntratti uniformi mal-isptarijiet privati u ċ-ċentri mediċi; analiżi tal-benefiċċji soċjali fi flus u in natura li twassal biex jitneħħew dawk l-inqas effettivi; żieda fil-kontribuzzjoni speċjali tal-pensjonanti (il-Liġi 3863/2010) għall-pensjonanti li l-pensjoni ta’ kull xahar tagħhom taqbeż EUR 1700; żieda fil-kontribuzzjoni soċjali speċjali mħallsa mill-pensjonanti taħt is-60 sena b’pensjoni ta’ kull xahar ogħla minn EUR 1700; introduzzjoni ta’ kontribuzzjoni speċjali ggradata għall-pensjonijiet supplimentari ogħla minn EUR 300 fix-xahar u tnaqqis fit-trasferimenti NAT (skema tal-pensjonijiet tal-baħħara) u l-iskema tal-pensjonijiet OTE u tnaqqis assoċjat fin-nefqa tal-pensjonijiet jew żieda fil-kontribuzzjonijiet mill-benefiċjarji.

Škrty v štátnych presunoch do miestnych samospráv aspoň o 150 miliónov EUR v roku 2011, a ďalších 355 miliónov EUR v roku 2012, 345 miliónov EUR v roku 2013, 350 miliónov EUR v roku 2014 a 305 miliónov EUR v roku 2015. Tieto zníženia sa dosiahnu hlavne prostredníctvom škrtov vo výdavkoch miestnej samosprávy vo výške aspoň 150 miliónov EUR v roku 2011 a ďalších 250 miliónov EUR v roku 2012, 175 miliónov EUR v roku 2013, 170 miliónov EUR v roku 2014 a 160 miliónov EUR v roku 2015. Okrem toho sa zvýšia vlastné príjmy miestnych samospráv v roku 2012 aspoň o 105 miliónov EUR a ďalších 170 miliónov EUR v roku 2013, 130 miliónov EUR v roku 2014 a 145 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom zvýšenia príjmov z mýtneho, poplatkov, práv a iných príjmov vyplývajúcich z fúzie miestnych samospráv a zvýšenia miestnej daňovej disciplíny po zavedení požiadavky predložiť potvrdenie miestneho daňového úradu, že daňový subjekt nemá daňové nedoplatky.

Tnaqqisiet fit-trasferimenti statali lill-gvernijiet lokali b’mill-anqas EUR 150 miljun fl-2011, u addizzjonalment EUR 355 miljun fl-2012, EUR 345 miljun fl-2013, EUR 350 miljun fl-2014 u EUR 305 miljun fl-2015. Dawn it-tnaqqisiet jinkisbu primarjament permezz ta’ tnaqqisiet fl-ispejjeż tal-gvern lokali daqs tal-anqas EUR 150 miljun fl-2011, u EUR 250 miljun fl-2012, EUR 175 miljun fl-2013, EUR 170 miljun fl-2014 u EUR 160 miljun fl-2015 addizzjonali. Barra minn hekk, id-dħul proprju tal-gvern lokali ser jiżdied b’mill-anqas EUR 105 miljun fl-2012 u EUR 170 miljun fl-2013, EUR 130 miljun fl-2014 u EUR 145 miljun fl-2015 addizzjonali, permezz ta’ żieda fid-dħulijiet minn pedaġġ, tariffi, drittijiet u fonti ta’ dħul oħra b’konsegwenta tal-fużjoni tal-amministrazzjonijiet lokali, u żieda fil-konformità mat-taxxi lokali wara l-introduzzjoni ta’ rekwiżit ta’ ċertifikat tal-ikklerjar tat-taxxa lokali.

Škrty vo výdavkoch z rozpočtu na verejné investície (verejné investície financované z domácich zdrojov, dotácie súvisiace s investíciami) a administratívnych nákladoch o 950 miliónov EUR v roku 2011, z ktorých 350 miliónov EUR bude mať trvalý charakter, a ďalších 154 miliónov EUR (administratívne náklady) v roku 2012.

Tnaqqisiet fin-nefqa mill-baġit tal-investiment pubbliku (investiment pubbliku ffinanzjat domestikament u sovvenzjonijiet relatati mal-investiment) u l-kostijiet amministrattivi b’EUR 950 miljun fl-2011, li minnhom EUR 350 miljun ser ikun permanenti, u EUR 154 miljun oħra (kostijiet amministrattivi) fl-2012.

Zvýšenie daní v roku 2011 aspoň o 2017 miliónov EUR a ďalších 3678 miliónov EUR v roku 2012, 156 miliónov EUR v roku 2013 a 685 miliónov EUR v roku 2014 prostredníctvom zvýšenia sadzby DPH v prípade reštaurácií a barov z 13 na 23 % od septembra 2011; zvýšenia daní z majetku; zníženia prahu príjmu oslobodeného od dane na 8000 EUR a zavedenia progresívneho príspevku solidarity; zvýšenia paušálneho zdanenia a poplatkov samostatne zárobkovo činných osôb; zníženia počtu prípadov oslobodenia od dane/výdavkov; zmien v daňovom režime pre tabakové výrobky so zrýchlenou platbou spotrebnej dane, ako aj v štruktúre daní; spotrebnej dane z nealkoholických nápojov; spotrebnej dane zo zemného plynu a skvapalneného plynu; zrušenia daňovej úľavy na vykurovací olej (pre podniky od októbra 2011 a postupne pre domácnosti od októbra 2011 do októbra 2013); zvýšenia dane z vozidiel; havarijných príspevkov na vozidlá, motorky a bazény; zvýšenia pokút za nepovolené stavby a riešenie prípadov porušenia predpisov o plánovaní; zdanenia súkromných člnov a jácht; osobitného poplatku z nehnuteľnosti vysokej hodnoty; a osobitných poplatkov z fajčiarskych priestorov.

Żiediet fit-taxxi b’mill-inqas EUR 2017 fl-2011, u addizzjonalment EUR 3678 miljun fl-2012, EUR 156 miljun fl-2013 u EUR 685 miljun fl-2014, permezz ta’ żieda fir-rata tal-VAT fuq ir-restoranti u l-barijiet minn 13 għal 23 % minn Settembru 2011 ’il quddiem; żieda fit-taxxi fuq il-proprjetà; tnaqqis fil-livell limitu tal-introjtu mhux taxxabbli għal EUR 8000 u l-istabiliment ta’ kontribuzzjoni progressiva ta’ solidarjetà; żidiet fit-tassazzjoni preżuntiva u imposti fuq dawk li jaħdmu għar-rashom; tnaqqis fl-eżenzjonijiet/nefqiet fiskali; bidliet fir-reġim tat-taxxa għall-prodotti tat-tabakk, bi ħlas aċċellerat tad-dazju tas-sisa u fl-istruttura tat-taxxa; sisa fuq il-luminati; sisa fuq il-gass naturali u l-gass likwifikat; abolizzjoni tal-vantaġġ fiskali fuq iż-żejt tat-tisħin (għall-intrapriżi minn Ottubru 2011 ’il quddiem, u progressivament għall-unitajiet domestiċi minn Ottubru 2011 sa Ottubru 2013); żieda fit-taxxa fuq il-vetturi; kontribuzzjonijiet ta’ emerġenza fuq il-vetturi, il-motoċikli u l-pixxini; multi ogħla fuq bini mhux awtorizzat u saldu tal-każijiet ta’ ksur fl-ippjanar; tassazzjoni fuq id-dgħajjes u l-jottijiet privati; imposta speċjali fuq immobiljari ta’ valur għoli; u imposta speċjali fuq l-ispazji tat-tipjip.

Zlepšenie daňovej disciplíny v roku 2013 aspoň o 878 miliónov EUR a ďalších 975 miliónov EUR v roku 2014 a 1147 miliónov EUR v roku 2015.

Titjibiet fil-konformità tat-taxxa b’mill-inqas EUR 878 miljun fl-2013, u addizzjonalment EUR 975 miljun fl-2014 u EUR 1147 miljun fl-2015.

Zvýšenie sociálnych príspevkov v roku 2011 aspoň o 629 miliónov EUR a ďalších 259 miliónov EUR v roku 2012, 714 miliónov EUR v roku 2013, 1139 miliónov EUR v roku 2014 a 504 miliónov EUR v roku 2015 prostredníctvom úplného zavedenia jednej zjednotenej metódy vyplácania miezd a príspevku na poistenie; zvýšenia sadzieb z príspevkov pre oprávnené osoby OGA a ETAA; zriadenia fondu solidarity oprávnených osôb OAEE; úpravy príspevku v nezamestnanosti pre zamestnancov súkromného sektora; zavedenia príspevku v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby a príspevku pre nezamestnaných plateného zamestnancami verejného sektora, ako aj štátnymi podnikmi, miestnymi samosprávami a inými verejnými subjektmi.

Żidiet fil-ġbir tal-kontribuzzjonijiet soċjali b’mill-inqas EUR 629 miljun fl-2011 u addizzjonalment EUR 259 miljun fl-2012, EUR 714 miljun fl-2013, EUR 1139 miljun fl-2014 u EUR 504 miljun fl-2015, permezz tal-implimentazzjoni sħiħa ta’ sistema waħda unifikata tas-salarji u l-metodu tal-pagament tal-kontribuzzjonijiet tal-assigurazzjoni; żieda fir-rati tal-kontribuzzjonijiet għall-benefiċjarji tal-OGA u l-ETAA; stabiliment ta’ fond ta’ solidarjetà tal-benefiċjarji tal-OAEE; l-aġġustament fil-kontribuzzjonijiet tal-qgħad għall-impjegati fis-settur privat; l-introduzzjoni tal-kontribuzzjoni tal-qgħad għal min jaħdem għar-rasu; u kontribuzzjoni għal qgħad imħallsa mill-impjegati fis-settur pubbliku, inklużi l-intrapriżi tal-istat, il-gvernijiet lokali u entitajiet pubbliċi oħra.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

ANNESS II

Zrušené rozhodnutie so zoznamom neskorších zmien a doplnení

Deċiżjoni mħassra flimkien ma’ lista tal-emendi suċċessivi tagħha

Rozhodnutie Rady 2010/320/EÚ z 10. mája 2010 | (Ú. v. EÚ L 145, 11.6.2010, s. 6). |

Id-Deċiżjoni tal-Kunsill 2010/320/UE tat- 10 ta’ Mejju 2010 | (ĠU L 145, 11.6.2010, p. 6) |

Rozhodnutie Rady 2010/486/EÚ zo 7. septembra 2010 | (Ú. v. EÚ L 241, 14.9.2010, s. 12). |

Id-Deċiżjoni tal-Kunsill 2010/486/UE tas- 7 ta’ Settembru 2010 | (ĠU L 241, 14.9.2010, p. 12) |

Rozhodnutie Rady 2010/57/EÚ z 20. decembra 2010 | (Ú. v. EÚ L 26, 29.1.2011, s. 15). |

Id-Deċiżjoni tal-Kunsill 2011/57/UE tal- 20 ta’ Diċembru 2010 | (ĠU L 26, 29.1.2011, p. 15) |

Rozhodnutie Rady 2010/257/EÚ zo 7. marca 2011 | (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011, s. 26). |

Id-Deċiżjoni tal-Kunsill 2011/257/UE tas- 7 ta’ Marzu 2011 | (ĠU L 110, 29.4.2011, p. 26) |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

ANNESS III

Tabuľka zhody

Tabella ta’ korrelazzjoni

Rozhodnutie 2010/320/EÚ | Toto rozhodnutie |

Id-Deċiżjoni 2010/320/UE | Din id-Deċiżjoni |

článok 1 | článok 1 |

L-Artikolu 1 | L-Artikolu 1 |

článok 2 ods. 1 | článok 2 ods. 1 |

L-Artikolu 2(1) | L-Artikolu 2(1) |

článok 2 ods. 2 úvodný text | článok 2 ods. 2 úvodný text |

L-Artikolu 2(2), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(2), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 2 písm. a) | článok 2 ods. 2 písm. a) |

L-Artikolu 2(2)(a) | L-Artikolu 2(2)(a) |

článok 2 ods. 2 písm. c) | článok 2 ods. 2 písm. b) |

L-Artikolu 2(2)(c) | Artikolu 2(2)(b) |

článok 2 ods. 2 písm. d) | článok 2 ods. 2 písm. c) |

L-Artikolu 2(2)(d) | L-Artikolu 2(2)(c) |

článok 2 ods. 2 písm. e) | článok 2 ods. 2 písm. d) |

L-Artikolu 2(2)(e) | L-Artikolu 2 (2) (d) |

článok 2 ods. 2 písm. f) | článok 2 ods. 2 písm. e) |

L-Artikolu 2(2)(f) | L-Artikolu 2 (2) (e) |

článok 2 ods. 2 písm. g) | článok 2 ods. 2 písm. f) |

L-Artikolu 2(2)(g) | L-Artikolu 2(2)(f) |

článok 2 ods. 2 písm. h) | článok 2 ods. 2 písm. g) |

L-Artikolu 2(2)(h) | L-Artikolu 2(2)(g) |

článok 2 ods. 2 písm. i) | článok 2 ods. 2 písm. h) |

L-Artikolu 2 (2)(i) | L-Artikolu 2(2)(h) |

článok 2 ods. 2 písm. j) | článok 2 ods. 2 písm. i) |

L-Artikolu 2(2)(j) | L-Artikolu 2 (2)(i) |

článok 2 ods. 2 písm. k) | článok 2 ods. 2 písm. j) |

L-Artikolu 2(2)(k) | L-Artikolu 2(2)(j) |

článok 2 ods. 2 písm. l) | článok 2 ods. 2 písm. k) |

L-Artikolu 2(2)(l) | L-Artikolu 2(2)(k) |

článok 2 ods. 2 písm. m) | článok 2 ods. 2 písm. l) |

L-Artikolu 2(2)(m) | L-Artikolu 2(2)(l) |

článok 2 ods. 2 písm. n) | článok 2 ods. 2 písm. m) |

L-Artikolu 2 (2)(n) | L-Artikolu 2(2)(m) |

článok 2 ods. 2 písm. o) | článok 2 ods. 2 písm. n) |

L-Artikolu 2(2)(o) | L-Artikolu 2 (2)(n) |

článok 2 ods. 2 písm. p) | článok 2 ods. 2 písm. o) |

L-Artikolu 2(2)(p) | L-Artikolu 2(2)(o) |

článok 2 ods. 2 písm. q) | článok 2 ods. 2 písm. p) |

L-Artikolu 2(2)(q) | L-Artikolu 2(2)(p) |

článok 2 ods. 3 úvodný text | článok 2 ods. 3 úvodný text |

L-Artikolu 2(3), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(3), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 3 písm. a) | článok 2 ods. 3 písm. a) |

L-Artikolu 2(3)(a) | L-Artikolu 2(3)(a) |

článok 2 ods. 3 písm. b) | článok 2 ods. 3 písm. b) |

L-Artikolu 2(3)(b) | L-Artikolu 2(3)(b) |

článok 2 ods. 3 písm. f) | článok 2 ods. 3 písm. c) |

L-Artikolu 2(3)(f) | L-Artikolu 2(3)(c) |

článok 2 ods. 3 písm. i) | článok 2 ods. 3 písm. d) |

L-Artikolu 2 (3)(i) | L-Artikolu 2 (3) (d) |

článok 2 ods. 3 písm. j) | článok 2 ods. 3 písm. e) |

L-Artikolu 2(3)(j) | L-Artikolu 2 (3) (e) |

článok 2 ods. 3 písm. k) | — |

L-Artikolu 2(3)(k) | — |

článok 2 ods. 3 písm. l) | článok 2 ods. 3 písm. f) |

L-Artikolu 2(3)(l) | L-Artikolu 2(3)(f) |

článok 2 ods. 3 písm. m) | článok 2 ods. 3 písm. g) |

L-Artikolu 2(3)(m) | L-Artikolu 2(3)(g) |

článok 2 ods. 3 písm. n) | článok 2 ods. 3 písm. h) |

L-Artikolu 2 (3)(n) | L-Artikolu 2(3)(h) |

článok 2 ods. 3 písm. o) | článok 2 ods. 3 písm. i) |

L-Artikolu 2(3)(o) | L-Artikolu 2(3)(i) |

článok 2 ods. 3 písm. q) | článok 2 ods. 3 písm. j) |

L-Artikolu 2(3)(q) | L-Artikolu 2(3)(j) |

článok 2 ods. 3 písm. r) | článok 2 ods. 3 písm. k) |

L-Artikolu 2(3)(r) | L-Artikolu 2(3)(k) |

článok 2 ods. 3 písm. s) | článok 2 ods. 3 písm. l) |

L-Artikolu 2(3)(s) | L-Artikolu 2(3)(l) |

článok 2 ods. 3 písm. t) | článok 2 ods. 3 písm. m) |

L-Artikolu 2(3)(t) | L-Artikolu 2(3)(m) |

článok 2 ods. 3 písm. u) | článok 2 ods. 3 písm. n) |

L-Artikolu 2(3)(u) | L-Artikolu 2 (3)(n) |

článok 2 ods. 3 písm. v) | článok 2 ods. 3 písm. o) |

L-Artikolu 2(3)(v) | L-Artikolu 2(3)(o) |

článok 2 ods. 3 písm. w) | — |

L-Artikolu 2(3)(w) | — |

článok 2 ods. 3 písm. x) | článok 2 ods. 2 písm. p) |

L-Artikolu 2(3)(x) | L-Artikolu 2(3)(p) |

článok 2 ods. 3 písm. y) | článok 2 ods. 3 písm. q) |

L-Artikolu 2(3)(y) | L-Artikolu 2(3)(q) |

článok 2 ods. 3 písm. z) | článok 2 ods. 3 písm. r) |

L-Artikolu 2(3)(z) | L-Artikolu 2(3)(r) |

článok 2 ods. 3 písm. aa) | článok 2 ods. 3 písm. s) |

L-Artikolu 2(3)(aa) | L-Artikolu 2(3)(s) |

článok 2 ods. 3 písm. bb) | článok 2 ods. 3 písm. t) |

L-Artikolu 2(3)(bb) | L-Artikolu 2(3)(t) |

článok 2 ods. 3 písm. cc) | článok 2 ods. 3 písm. u) |

L-Artikolu 2(3)(cc) | L-Artikolu 2(3)(u) |

článok 2 ods. 3 písm. dd) | článok 2 ods. 3 písm. v) |

L-Artikolu 2(3)(dd) | L-Artikolu 2(3)(v) |

článok 2 ods. 3 písm. ee) | článok 2 ods. 3 písm. w) |

L-Artikolu 2(3)(ee) | L-Artikolu 2(3)(w) |

článok 2 ods. 3 písm. ff) | článok 2 ods. 3 písm. x) |

L-Artikolu 2(3)(ff) | L-Artikolu 2(3)(x) |

článok 2 ods. 3 písm. gg) | článok 2 ods. 3 písm. y) |

L-Artikolu 2(3)(gg) | L-Artikolu 2(3)(y) |

článok 2 ods. 3 písm. hh) | článok 2 ods. 3 písm. z) |

L-Artikolu 2(3)(hh) | L-Artikolu 2(3)(z) |

článok 2 ods. 4 úvodný text | článok 2 ods. 4 úvodný text |

L-Artikolu 2(4), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(4), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 4 písm. b) | článok 2 ods. 4 písm. a) |

L-Artikolu 2(4)(b) | L-Artikolu 2(4)(a) |

článok 2 ods. 4 písm. c) | článok 2 ods. 4 písm. b) |

L-Artikolu 2(4)(c) | L-Artikolu 2(4)(b) |

článok 2 ods. 4 písm. d) | — |

L-Artikolu 2 (4) (d) | — |

článok 2 ods. 4 písm. e) | článok 2 ods. 4 písm. c) |

L-Artikolu 2 (4) (e) | L-Artikolu 2(4)(c) |

článok 2 ods. 4 písm. f) | článok 2 ods. 4 písm. d) |

L-Artikolu 2(4)(f) | L-Artikolu 2 (4)(d) |

článok 2 ods. 4 písm. g) | článok 2 ods. 4 písm. e) |

L-Artikolu 2(4)(g) | L-Artikolu 2 (4)(e) |

článok 2 ods. 4 písm. h) | článok 2 ods. 4 písm. f) |

L-Artikolu 2(4)(h) | L-Artikolu 2(4)(f) |

článok 2 ods. 4 písm. i) | článok 2 ods. 4 písm. g) |

L-Artikolu 2(4)(i) | L-Artikolu 2(4)(g) |

článok 2 ods. 4 písm. j) | článok 2 ods. 4 písm. h) |

L-Artikolu 2(4)(j) | L-Artikolu 2(4)(h) |

článok 2 ods. 4 písm. k) | článok 2 ods. 4 písm. i) |

L-Artikolu 2(4)(k) | L-Artikolu 2(4)(i) |

článok 2 ods. 4 písm. l) | — |

L-Artikolu 2(4)(l) | — |

článok 2 ods. 5 úvodný text | článok 2 ods. 5 úvodný text |

L-Artikolu 2(5), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(5), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 5 písm. a) | článok 2 ods. 5 písm. a) |

L-Artikolu 2(5)(a) | L-Artikolu 2(5)(a) |

článok 2 ods. 5 písm. b) | — |

L-Artikolu 2(5)(b) | — |

— | článok 2 ods. 5 písm. b) a c) |

— | L-Artikolu 2(5)(b) u (c) |

článok 2 ods. 5 písm. c) | článok 2 ods. 5 písm. d) |

L-Artikolu 2(5)(c) | L-Artikolu 2 (5)(d) |

článok 2 ods. 5 písm. d) | článok 2 ods. 5 písm. e) |

L-Artikolu 2(5)(d) | L-Artikolu 2(5)(e) |

článok 2 ods. 5 písm. e) | — |

L-Artikolu 2(5)(e) | — |

článok 2 ods. 5 písm. f) | článok 2 ods. 5 písm. f) |

L-Artikolu 2(5)(f) | L-Artikolu 2(5)(f) |

článok 2 ods. 5 písm. g) | — |

L-Artikolu 2(5)(g) | — |

— | článok 2 ods. 5 písm. g) |

— | L-Artikolu 2(5)(g) |

článok 2 ods. 5 písm. h) | článok 2 ods. 5 písm. h) |

L-Artikolu 2(5)(h) | L-Artikolu 2(5)(h) |

článok 2 ods. 5 písm. i) | článok 2 ods. 5 písm. i) |

L-Artikolu 2(5)(i) | L-Artikolu 2(5)(i) |

— | článok 2 ods. 5 písm. j) – q) |

— | L-Artikolu 2(5)(j)-(q) |

článok 2 ods. 6 úvodný text | článok 2 ods. 6 úvodný text |

L-Artikolu 2(6), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(6), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 6 písm. a) | článok 2 ods. 6 písm. a) |

L-Artikolu 2(6)(a) | L-Artikolu 2(6)(a) |

článok 2 ods. 6 písm. b) | článok 2 ods. 6 písm. b) |

L-Artikolu 2(6)(b) | L-Artikolu 2(6)(b) |

článok 2 ods. 6 písm. c) | článok 2 ods. 6 písm. c) |

L-Artikolu 2(6)(c) | L-Artikolu 2(6)(c) |

článok 2 ods. 6 písm. d) | článok 2 ods. 6 písm. d) |

L-Artikolu 2(6)(d) | L-Artikolu 2(6)(d) |

článok 2 ods. 6 písm. e) | článok 2 ods. 6 písm. e) |

L-Artikolu 2(6)(e) | L-Artikolu 2(6)(e) |

článok 2 ods. 6 písm. f) | — |

L-Artikolu 2(6)(f) | — |

— | článok 2 ods. 6 písm. f) – p) |

— | L-Artikolu 2(6)(f)-(p) |

článok 2 ods. 7 úvodný text | článok 2 ods. 7 úvodný text |

L-Artikolu 2(7), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(7), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 7 písm. a) | článok 2 ods. 7 písm. a) |

L-Artikolu 2(7)(a) | L-Artikolu 2(7)(a) |

článok 2 ods. 7 písm. b) | článok 2 ods. 7 písm. b) |

L-Artikolu 2(7)(b) | L-Artikolu 2(7)(b) |

článok 2 ods. 7 písm. d) | článok 2 ods. 7 písm. c) |

L-Artikolu 2(7)(d) | L-Artikolu 2(7)(c) |

článok 2 ods. 7 písm. e) | článok 2 ods. 7 písm. d) |

L-Artikolu 2(7)(e) | L-Artikolu 2(7)(d) |

článok 2 ods. 7 písm. f) | článok 2 ods. 7 písm. e) |

L-Artikolu 2(7)(f) | L-Artikolu 2(7)(e) |

— | článok 2 ods. 7 písm. f) – h) |

— | L-Artikolu 2(7)(f) - (h) |

článok 2 ods. 8 úvodný text | článok 2 ods. 8 úvodný text |

L-Artikolu 2(8), kliem introduttorju | L-Artikolu 2(8), kliem introduttorju |

článok 2 ods. 8 písm. a) | článok 2 ods. 8 písm. a) |

L-Artikolu 2(8)(a) | L-Artikolu 2(8)(a) |

— | článok 2 ods. 8 písm. b) |

— | L-Artikolu 2(8)(b) |

článok 3 | článok 3 |

L-Artikolu 3 | L-Artikolu 3 |

článok 4 | článok 4 |

L-Artikolu 4 | L-Artikolu 4 |

— | článok 5 |

— | L-Artikolu 5 |

článok 5 | článok 6 |

L-Artikolu 5 | L-Artikolu 6 |

článok 6 | článok 7 |

L-Artikolu 6 | L-Artikolu 7 |

— | prílohy I, II a III |

— | Annessi I, II u III |

--------------------------------------------------

Začiatok

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV	BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV
sk	mt

Dvojjazyčné zobrazenie

sk

mt