Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES

Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2003/41/EK

z 3. júna 2003

(2003. gada 3. jūnijs)

o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

par papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūciju darbību un uzraudzību

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

EIROPAS PARLAMENTS UN EIROPAS SAVIENĪBAS PADOME,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 47 ods. 2, článok 55 a článok 95 ods. 1,

ņemot vērā Eiropas Kopienas dibināšanas līgumu un jo īpaši tā 47. panta 2. punktu, 55. pantu un 95. panta 1. punktu,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

ņemot vērā Komisijas priekšlikumu [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

ņemot vērā Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komitejas atzinumu [2],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [3],

saskaņā ar Līguma 251. pantā noteikto procedūru [3],

keďže:

tā kā:

(1) skutočný vnútorný trh pre finančné služby je kľúčom pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných príležitostí v spoločenstve;

(1) Īstam iekšējam finanšu pakalpojumu tirgum ir izšķiroša nozīme Kopienas ekonomiskajā izaugsmē un darba vietu radīšanā.

(2) sa už dosiahli významné výsledky pri vytváraní tohto vnútorného trhu, ktoré umožňujú finančným inštitúciám fungovať v iných členských štátoch a ktoré zabezpečujú vysokú úroveň ochrany finančných služieb pre spotrebiteľov;

(2) Šī iekšējā tirgus veidošanā jau ir gūti nozīmīgi panākumi, kas finanšu institūcijām dod iespēju darboties citās dalībvalstīs un nodrošina finanšu pakalpojumu izmantotāju augsta līmeņa aizsardzību.

(3) oznámenie Komisie pod názvom "Implementácia rámca pre finančné trhy: akčný plán", určuje súbor krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sa dokončil vnútorný trh pre finančné služby a Európska Rada, na svojom zasadaní v Lisabone 23. a 24. marca 2000, vyzvala na implementáciu tohto akčného plánu do roku 2005;

(3) Komisijas paziņojums "Darbības principi finanšu tirgos – rīcības plāns" nosaka vairākas darbības, kas jāveic, lai pabeigtu finanšu pakalpojumu iekšējā tirgus izveidošanu, un Eiropas Padome Lisabonā 2000. gada 23. un 24. martā aicināja izpildīt šo rīcības plānu līdz 2005. gadam.

(4) akčný plán pre finančné služby zdôrazňuje ako naliehavú prioritu potrebu vypracovať smernicu o obozretnom dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, keďže tieto inštitúcie sú významnými finančnými inštitúciami, ktoré majú kľúčovú úlohu pri zaistení integrácie, efektívnosti a likvidity finančných trhov, no nepodliehajú koherentnému právnemu rámcu spoločenstva, ktorý by im umožňoval naplno využívať výhody vnútorného trhu;

(4) Rīcības plāns attiecībā uz finanšu pakalpojumiem kā steidzamu prioritāti uzsver vajadzību sagatavot direktīvu par papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūciju piesardzīgu uzraudzību, jo šīs institūcijas ir nozīmīgākās finanšu institūcijas, kurām ir svarīga loma finanšu tirgus integrācijas, efektivitātes un likviditātes nodrošināšanā, bet uz tām neattiecas saskaņots Kopienas tiesiskais regulējums, kas tām dotu iespēju pilnā apjomā izmantot iekšējā tirgus priekšrocības.

(5) pretože systémy sociálneho zabezpečenia prechádzajú zvyšujúcim sa tlakom, na zamestnanecké dôchodky sa bude v budúcnosti stále viac a viac spoliehať ako na doplnok; preto by sa mali pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny model;

(5) Sociālā nodrošinājuma sistēmu uzturēšana prasa aizvien lielākus līdzekļus, nākotnē kā papildinājumu vairāk izmantos papildpensijas kapitālu. Tāpēc ir jāattīsta papildpensijas kapitāla uzkrāšanas sistēma, vienlaikus neapšaubot sociālā nodrošinājuma pensiju sistēmu nozīmi drošas, pastāvīgas un efektīvas sociālās aizsardzības jomā, kam jāgarantē pienācīgs dzīves līmenis vecumdienās un kam jāpievērš vislielākā uzmanība, nostiprinot Eiropas sociālo modeli.

(6) táto smernica preto predstavuje prvý krok na ceste k vnútornému trhu pre zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, organizovanom v európskom rozsahu; stanovením "zásady obozretnosti" ako základnej zásady kapitálového investovania a umožnením, aby inštitúcie fungovali cezhranične, sa podporuje presmerovanie úspor do oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čím sa prispieva k hospodárskemu a sociálnemu pokroku;

(6) Šī direktīva ir pirmais solis ceļā uz papildpensiju kapitāla uzkrāšanas iekšējā tirgus organizēšanu Eiropas mērogā. Nosakot, ka kapitālieguldījumu pamatā ir piesardzības princips, un dodot institūcijām iespēju darboties citās valstīs, tiek veicināta uzkrājumu novirzīšana uz papildpensiju kapitāla uzkrāšanas sektoru, tādējādi veicinot ekonomikas un sociālo attīstību.

(7) pravidlá obozretnosti stanovené v tejto smernici sú určené na zaručenie vysokého stupňa bezpečnosti pre budúcich dôchodcov uložením prísnych štandardov dohľadu a na vyčistenie cesty pre efektívne spravovanie systémov zamestnaneckých dôchodkov;

(7) Šajā direktīvā izklāstītie piesardzīgas uzraudzības noteikumi ir paredzēti, lai garantētu augstu drošības pakāpi nākamajiem pensionāriem, nosakot stingrus uzraudzības standartus, un lai pavērtu ceļu fondēto pensiju plānu efektīvai pārvaldīšanai.

(8) inštitúcie, ktoré sú úplne oddelené od akéhokoľvek sponzorujúceho subjektu a ktoré fungujú na základe prostriedkov z fondov na jediný účel, ktorým je poskytovanie dôchodkov, by mali mať slobodu poskytovania služieb a slobodu investovania, podliehajúc iba koordinovaným požiadavkám obozretnosti, bez ohľadu na to, či tieto inštitúcie sú považované za právnické osoby;

(8) Institūcijām, kas ir pilnībā nodalītas no jebkura iemaksu veicoša uzņēmuma un kuru darbības pamatā ir uzkrājumi, un kuru vienīgais mērķis ir nodrošināt papildpensijas kapitāla izmaksas, jādod tiesības sniegt pakalpojumus un veikt ieguldījumus, ievērojot vienīgi saskaņotas piesardzības prasības, neatkarīgi no tā, vai šīs institūcijas uzskata par juridiskām personām.

(9) v súlade so zásadou subsidiarity členské štáty by si mali ponechať plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových systémov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch "pilierov" dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch; v súvislosti s druhým pilierom by si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky ako sú celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy spoločností a životné poisťovne; zámerom tejto smernice nie je spochybniť túto výsadu;

(9) Saskaņā ar subsidiaritātes principu dalībvalstīm ir jāsaglabā pilna atbildība par savu pensiju sistēmu organizēšanu, kā arī jālemj par to, kādu vietu katrā dalībvalstī ieņems katrs no trim pensiju sistēmas līmeņiem. Otrajā līmenī dalībvalstīm ir jāsaglabā pilna atbildība arī par to dažādo institūciju lomu un funkcijām, kas nodrošina papildpensijas kapitāla izmaksas, piemēram, sektoriālie pensiju fondi, uzņēmuma pensiju fondi un dzīvības apdrošināšanas sabiedrības. Šīs direktīvas mērķis nav apšaubīt šo prerogatīvu.

(10) vnútroštátne predpisy týkajúce sa účasti samostatne zárobkovo činných osôb v inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú rôzne; v niektorých členských štátoch inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia môžu fungovať na základe dohôd s odvetvím alebo skupinami odvetví, ktorých členovia konajú z pozície samostatne zárobkovo činných osôb alebo priamo so samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami; v niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činná osoba môže stať aj členom inštitúcie, ak táto samostatne zárobkovo činná osoba koná ako zamestnávateľ alebo poskytuje subjektu svoje profesionálne služby; v niektorých členských štátoch samostatne zárobkovo činné osoby sa nemôžu prihlásiť do inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nie sú splnené určité požiadavky, vrátane tých, ktoré ukladá sociálne a pracovné právo;

(10) Valstu noteikumi attiecībā uz pašnodarbināto personu iesaistīšanos papildpensijas kapitāla uzkrāšanas fondos ir atšķirīgi. Dažās dalībvalstīs papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas var darboties, slēdzot līgumus ar nozari vai nozaru grupām, kurās strādā pašnodarbinātie, vai arī slēdzot līgumus tieši ar pašnodarbinātajām un algotu darbu strādājošajām personām. Dažās dalībvalstīs pašnodarbinātā persona var kļūt par fonda dalībnieku arī tad, ja pašnodarbinātā persona ir darba devējs vai sniedz profesionālus pakalpojumus uzņēmumam. Dažās dalībvalstīs pašnodarbinātās personas nevar kļūt par papildpensijas kapitāla uzkrāšanas fondu dalībniekiem, ja nav izpildītas atsevišķas prasības, tostarp prasības, ko paredz sociālie un darba tiesību akti.

(11) inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú už koordinované na úrovni spoločenstva, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice; mala by sa však vziať do úvahy osobitosť inštitúcií, ktoré v jednom členskom štáte spravujú systémy sociálneho aj zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

(11) Šī direktīva nav jāattiecina uz institūcijām, kas pārvalda sociālā nodrošinājuma shēmas, kuras jau ir saskaņotas Kopienas līmenī. Tomēr jāņem vērā to iestāžu specifiskums, kas vienā dalībvalstī pārvalda gan sociālā nodrošinājuma shēmas, gan fondēto pensiju plānus.

(12) finančné inštitúcie, ktoré už využívajú právny rámec spoločenstva, by vo všeobecnosti mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice; keďže však aj tieto inštitúcie môžu v niektorých prípadoch ponúkať služby v súvislosti so zamestnaneckými dôchodkami, je dôležité zabezpečiť, aby táto smernica neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže; je možné vyhnúť sa takýmto narušeniam tak, že sa uplatnia požiadavky obozretnosti tejto smernice na podnikanie v oblasti zamestnaneckých dôchodkov životných poisťovní; Komisia by mala tiež starostlivo monitorovať situáciu na trhu zamestnaneckých dôchodkov a posúdiť možnosť rozšírenia dobrovoľného uplatnenia tejto smernice na ostatné regulované finančné inštitúcie;

(12) Šī direktīva kopumā nav jāattiecina uz finanšu institūcijām, uz kurām jau attiecas Kopienas tiesiskais regulējums. Tā kā šīs institūcijas dažos gadījumos arī var piedāvāt fondēto pensiju pakalpojumus, tomēr ir svarīgi nodrošināt, lai šī direktīva neradītu konkurences traucējumus. No konkurences traucējumiem var izvairīties, piemērojot šajā direktīvā paredzētās piesardzības prasības dzīvības apdrošināšanas sabiedrību piedāvātajām fondētajām pensijām. Komisijai ir arī rūpīgi jākontrolē stāvoklis fondēto pensiju tirgū un jānovērtē iespēja pēc izvēles attiecināt šo direktīvu uz citām regulētām finanšu institūcijām.

(13) pri zameraní sa na zabezpečenie finančnej istoty v dôchodku, dávky, ktoré vyplácajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by, vo všeobecnosti, mali zabezpečiť výplatu celoživotného dôchodku; mali by sa umožniť aj platby za dočasné obdobie alebo jednorazové sumy;

(13) Ja mērķis ir finansiālais nodrošinājums pēc aiziešanas pensijā, papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijām parasti ir jāparedz mūža pensiju maksāšana. Jābūt iespējai veikt maksājumus noteiktā laikposmā vai kā vienreizēju izmaksu.

(14) je dôležité zabezpečiť, aby sa starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím nedostali do rizika chudoby a mohli mať slušný životný štandard. Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach o zamestnaneckých dôchodkoch; pri stanovovaní dôchodkového systému zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia by mali zvážiť možnosť dôchodkového systému vrátane zabezpečenia pokrytia rizika dlhovekosti a rizík zdravotného postihnutia z povolania ako aj zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov;

(14) Svarīgi nodrošināt, lai vecākiem ļaudīm un invalīdiem nedraud nabadzības risks un lai viņu dzīves līmenis būtu piedienīgs. Lai novērstu veco ļaužu nabadzību un sociālo nedrošību, fondēto pensiju sistēmā svarīgi ir nodrošināt atbilstīgu biometrisko risku segumu. Veidojot pensiju plānu, darba devējiem un darbiniekiem vai viņu attiecīgajiem pārstāvjiem jāapsver iespēja pensiju plānā ietvert noteikumus, kas attiecas uz ilgdzīvošanas risku un darba nespējas risku, kā arī noteikumu, kas attiecas uz pārdzīvojušām apgādājamām personām.

(15) poskytnutie možnosti členským štátom vylúčiť z rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov inštitúcie spravujúce systémy, ktoré majú spolu celkovo menej než 100 členov, môže v niektorých členských štátoch uľahčiť dohľad, bez toho, aby sa porušilo riadne fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti; no týmto by sa nemalo porušiť právo takýchto inštitúcií menovať pre spravovanie svojho investičného portfólia a úschovu svojich aktív správcov a uschovávateľov usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených;

(15) Dodot dalībvalstīm iespēju nepiemērot savus īstenošanas tiesību aktus institūcijām, kas pārvalda plānus, kuros kopumā ir mazāk par 100 dalībniekiem, var atvieglot uzraudzības darbu dažās dalībvalstīs, neapdraudot iekšējā tirgus pienācīgu darbību šajā jomā. Taču tam nav jāapdraud šo iestāžu tiesības izvēlēties citās dalībvalstīs reģistrētus un pienācīgi pilnvarotus ieguldījumu pārvaldniekus un līdzekļu turētājus sava ieguldījumu portfeļa pārvaldīšanai un līdzekļu turēšanai.

(16) inštitúcie ako napríklad "Unterstützungskassen" v Nemecku, kde členovia nemajú žiadne zákonné práva na dávky v určitej výške a kde sú ich záujmy chránené povinným zákonným poistením proti insolventnosti, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

(16) Šī direktīva nav jāattiecina uz tādām institūcijām kā "Unterstützungskassen" Vācijā, kuras dalībniekiem nav likumisku tiesību uz konkrētas summas izmaksām un kur viņu intereses aizsargā ar likumā paredzētu obligātu apdrošināšanu maksātnespējas gadījumiem.

(17) aby sa ochránili členovia a poberatelia, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by mali obmedziť svoje činnosti na tie činnosti a na tie z nich vyplývajúce, ktoré sú uvedené v tejto smernici;

(17) Lai aizsargātu dalībniekus un saņēmējus, papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijām ir jāveic tikai šajā direktīvā minētās darbības un no tām izrietošās darbības.

(18) v prípade konkurzu sponzorujúceho subjektu, člen čelí riziku straty svoje práce aj svojich získaných dôchodkových práv; preto je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie medzi týmto subjektom a inštitúciou a stanovenie minimálnych štandardov obozretnosti na ochranu členov;

(18) Iemaksu veicoša uzņēmuma bankrota gadījumā dalībniekam draud gan darbavietas zaudēšana, gan arī iegūto pensijas tiesību zaudēšana. Tāpēc jānodrošina minētā uzņēmuma un institūcijas nepārprotama nošķiršana un jāparedz obligātas piesardzības normas, ar kuru palīdzību aizsargā dalībniekus.

(19) inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia fungujú a sú pod dohľadom v jednotlivých členských štátoch s výraznými rozdielmi; v niektorých členských štátoch sa dohľad môže vykonávať nielen nad inštitúciou samotnou ale aj nad subjektmi alebo spoločnosťami, ktoré sú oprávnené spravovať tieto inštitúcie; členské štáty by mali vedieť vziať túto osobitosť do úvahy, pokiaľ sú účinne splnené požiadavky stanovené v tejto smernici; členské štáty by mali umožniť aj poisťovniam a iným finančným subjektom spravovať inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

(19) Dalībvalstīs papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas darbojas un tiek uzraudzītas atšķirīgi. Dažās dalībvalstīs var uzraudzīt ne tikai pašu institūciju, bet arī struktūras vai uzņēmumus, kas ir pilnvaroti pārvaldīt šīs institūcijas. Dalībvalstīm jādod iespēja ņemt vērā šo specifiskumu, ja vien tiek efektīvi pildītas šīs direktīvas prasības. Dalībvalstīm arī jādod iespēja atļaut apdrošināšanas sabiedrībām un citām finanšu struktūrām pārvaldīt papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas.

(20) inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú poskytovateľmi finančných služieb a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov a preto by mali spĺňať určité minimálne štandardy obozretnosti vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania;

(20) Papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas ir finanšu pakalpojumu sniedzēji, uz kuriem gulstas atbildība par papildpensijas kapitāla izmaksu nodrošināšanu, un tādēļ tām ir jāievēro noteiktas obligātas piesardzības normas attiecībā uz savu darbību un darbības nosacījumiem.

(21) veľký počet inštitúcií v určitých členských štátoch znamená, že je potrebné pragmatické riešenie týkajúce sa predchádzajúceho poskytnutia povolenia inštitúciám; no ak chce inštitúcia spravovať systém v inom členskom štáte, malo by sa vopred vyžadovať oprávnenie, ktoré poskytuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte.

(21) Lielais institūciju skaits dažās dalībvalstīs nozīmē, ka ir vajadzīgs pragmatisks risinājums attiecībā uz iepriekšēju atļauju izsniegšanu institūcijām. Ja institūcija tomēr vēlas pārvaldīt plānu citā dalībvalstī, jāpieprasa iepriekšēja atļauja, ko izsniedz kompetenta iestāde piederības valstī.

(22) každý členský štát by mal vyžadovať, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na jeho území pripravila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový systém, ktorý poskytuje a, kde je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu pre každý dôchodkový systém; ročná účtovná uzávierka a výročné správy premietajúce pravdivý a spravodlivý prehľad aktív, pasív a finančného postavenia inštitúcie berúc do úvahy každý dôchodkový systém, ktorý poskytuje daná inštitúcia, náležito schválené oprávnenou osobou, sú základným zdrojom informácií pre členov a poberateľov dávok zo systému a príslušné orgány; umožňujú najmä príslušným orgán monitorovať riadne finančné hospodárenie inštitúcie a posúdiť, či inštitúcia dokáže splniť všetky svoje zmluvné záväzky;

(22) Katrai dalībvalstij jāpieprasa, lai visas tās teritorijā esošās institūcijas gatavo gada pārskatus un gada ziņojumus, ņemot vērā katru institūcijas pārvaldīto pensiju plānu, un vajadzības gadījumā – gada pārskatus un gada ziņojumus par katru pensiju plānu. Gada pārskati un gada ziņojumi, kas pareizi un patiesi atspoguļo institūcijas aktīvus, saistības un finansiālo stāvokli, ņemot vērā katru institūcijas pārvaldīto pensiju plānu, un ko pienācīgi apstiprinājusi pilnvarota persona, ir būtisks informācijas avots plāna dalībniekiem un saņēmējiem, kā arī kompetentajām iestādēm. Tie jo īpaši ļauj kompetentajām iestādēm kontrolēt institūcijas finansiālo stabilitāti un novērtēt, vai institūcija var izpildīt savas līgumsaistības.

(23) riadne informácie pre členov a poberateľov dôchodkového systému sú kľúčové; toto má osobitný význam pri žiadostiach o informácie týkajúce sa finančného hospodárenia inštitúcie, zmluvných pravidiel, dávok a skutočného financovania nadobudnutých dôchodkových nárokov, investičnej politiky a riadenia rizík a nákladov;

(23) Izšķiroša nozīme ir precīzai informācijai, ko sniedz pensiju plāna dalībniekiem un saņēmējiem. Tam ir īpaši būtiska nozīme, pieprasot informāciju par institūcijas finansiālo stabilitāti, līguma noteikumiem, pensiju maksājumiem un to, kā faktiski nodrošina finansējumu uzkrāto pensiju saņemšanas tiesību izpildei, kā arī par ieguldījumu politiku, riska pārvaldību un izmaksām.

(24) investičná politika inštitúcie je rozhodujúcim faktorom pre bezpečnosť a schopnosť poskytovať zamestnanecké dôchodky; inštitúcie by preto mali vypracovať a, najmenej raz za tri roky, prehodnotiť prehlásenie o investičných zásadách; malo by sa dať k dispozícii príslušným orgánom a na požiadanie aj členom a poberateľom dávok každého dôchodkového systému;

(24) Institūcijas ieguldījumu politika ir izšķirošs faktors attiecībā uz fondēto pensiju drošību un pieejamību. Tāpēc institūcijām ir jāsagatavo pārskats par ieguldījumu principiem, ko pārskata vismaz reizi trijos gados. Tam jābūt pieejamam kompetentajām institūcijām un pēc pieprasījuma – arī katras pensiju plāna dalībniekiem un saņēmējiem.

(25) aby sa splnila ich zákonná funkcia, príslušným orgánom by sa mali poskytnúť primerané práva na informovanosť a právomoci zasiahnuť s ohľadom na inštitúcie a osoby, ktoré ich skutočne vedú; ak inštitúcia na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie preniesla funkcie zásadného významu ako je riadenie investícií, informačné technológie alebo účtovníctvo na iné firmy (zadávanie externe), malo by byť v rámci práv na informovanosť a právomocí na zasiahnutie možné, aby sa tieto rozšírili tak, aby zahŕňali aj tieto externe zadané funkcie, aby sa skontrolovalo, či sa tieto činnosti vykonávajú v súlade s predpismi o dohľade;

(25) Lai pildītu savas likumā paredzētās funkcijas, kompetentajām institūcijām ir vajadzīgas atbilstīgas tiesības saņemt informāciju un pilnvaras iejaukties to institūciju un personu darbā, kas šīs institūcijas vada. Ja papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcija ir deleģējusi ārpakalpojumu sniedzējiem būtiskas funkcijas, piemēram, ieguldījumu pārvaldību, informāciju tehnoloģiju vai grāmatvedību, jābūt iespējai attiecināt tiesības uz informāciju un pilnvaras iejaukties arī uz šīm funkcijām, lai pārbaudītu, vai šīs darbības tiek veiktas saskaņā ar uzraudzības noteikumiem.

(26) obozretný výpočet poistných rezerv je základnou podmienkou na zabezpečenie splnenia povinností vyplácať dôchodky; poistné rezervy by sa mali vypočítať podľa uznávaných metód poistnej matematiky a mali by ich overiť kvalifikované osoby; najvyššie úrokové sadzby by sa mali zvoliť obozretne podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel; najmenšia výška poistných rezerv by mala stačiť na pokračujúce vyplácanie dôchodkov, ktoré sa už vyplácajú poberateľom, a mali by sa do nej premietnuť aj záväzky vznikajúce z nadobudnutých dôchodkových práv členov;

(26) Lai nodrošinātu pensiju izmaksāšanas saistību izpildi, būtisks nosacījums ir piesardzīga tehnisko rezervju aprēķināšana. Tehniskās rezerves ir jāaprēķina, izmantojot atzītas aktuārmetodes, un tās ir jāapstiprina kvalificētām personām. Maksimālās procentu likmes ir jāizvēlas piesardzīgi saskaņā ar attiecīgajiem valsts noteikumiem. Tehnisko rezervju minimālajam apjomam jābūt pietiekamam, lai varētu turpināt maksāt saņēmējiem esošās pensijas un lai tajā būtu ietvertas saistības, kas izriet no dalībnieku uzkrātajām pensiju tiesībām.

(27) riziká pokryté inštitúciami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; domovské členské štáty by preto mali mať možnosť vypočítať poistné rezervy podľa ďalších a podrobnejších pravidiel než sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici;

(27) Dalībvalstīs ievērojami atšķiras risks, ko sedz institūcijas. Tāpēc piederības dalībvalstīm ir jādod iespēja veikt tehnisko rezervju aprēķināšanu, ievērojot sīkākus papildu noteikumus nekā tie, kas paredzēti šajā direktīvā.

(28) dostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných rezerv chránia záujmy členov a poberateľov dôchodkového systému, ak sa sponzorujúci subjekt stane insolventným; najmä v prípadoch cezhraničnej aktivity si vzájomné uznávanie zásad dohľadu uplatňovaných v členských štátoch vyžaduje neustále úplne financovanie poistných rezerv;

(28) Jābūt pietiekamiem un atbilstīgiem aktīviem, kas segtu tehniskās rezerves, aizsargātu pensiju plāna dalībnieku un saņēmēju intereses, ja iemaksas veicošais uzņēmums kļūst maksātnespējīgs. It īpaši pārrobežu darbības gadījumā dalībvalstīs piemēroto uzraudzības principu savstarpēja atzīšana prasa, lai tehniskās rezerves visu laiku ir pilnībā segtas.

(29) ak inštitúcia nefunguje cezhranične, členské štáty by mali byť schopné povoliť neúplné finančné krytie za predpokladu, že sa stanoví riadny plán na obnovu plného financovania a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa [4];

(29) Ja institūcija nedarbojas vairākās valstīs, dalībvalstīm jādod iespēja atļaut daļēju segumu ar noteikumu, ka ir izstrādāts pienācīgs plāns pilna seguma atjaunošanai, neskarot prasības, ko izvirza Padomes 1980. gada 20. oktobra Direktīva 80/987/EEK par dalībvalstu tiesību aktu tuvināšanu attiecībā uz darbinieku aizsardzību to darba devēja maksātnespējas gadījumā [4].

(30) v mnohých prípadoch by to mohol byť sponzorujúci subjekt a nie inštitúcia samotná, ktorý by pokryl biometrické riziko alebo zaručil určité dávky alebo investičné plnenie. No v niektorých prípadoch je to inštitúcia samotná, kto poskytuje takéto pokrytie alebo záruky a záväzky sponzora sa vo všeobecnosti vyčerpajú platením potrebných príspevkov. Za týchto okolností sú ponúkané produkty podobné produktom životných poisťovní a dotknuté inštitúcie by mali držať aspoň rovnaké dodatočné vlastné fondy ako životné poisťovne.

(30) Daudzos gadījumos varētu būt tā, ka iemaksas veicošais uzņēmums, nevis pati institūcija sedz biometrisko risku vai garantē atsevišķus maksājumus vai ieguldījumu efektivitāti. Citos gadījumos institūcija pati tomēr nodrošina šo segumu vai garantijas, un iemaksas veicošā uzņēmuma saistības parasti aprobežojas ar vajadzīgo iemaksu veikšanu. Tādā gadījumā piedāvātie pakalpojumi ir līdzīgi dzīvības apdrošināšanas sabiedrību pakalpojumiem un attiecīgajām institūcijām jābūt vismaz tādam pašam papildu pašu kapitālam kā apdrošināšanas sabiedrībām.

(31) inštitúcie sú veľmi dlhodobí investori; umorovanie aktív držaných týmito inštitúciami sa vo všeobecnosti nemôže urobiť na žiadny iný účel než je na poskytovanie dôchodkov; ďalej, na to, aby sa primerane chránili práva členov a poberateľov, inštitúcie by si mali zvoliť také umiestnenie aktív, ktoré presne vyhovuje charakteru a trvaniu ich záväzkov; tieto aspekty vyžadujú efektívny dohľad a prístup k pravidlám investovania, ktoré umožňujú inštitúciám dostatočnú pružnosť, aby rozhodli o najistejšej a najefektívnejšej investičnej politike a ktoré ich zaväzujú konať obozretne; dodržiavanie zásady obozretnosti si preto vyžaduje investičnú politiku upravenú podľa štruktúry členov jednotlivej inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

(31) Institūcijas darbojas kā ieguldītāji ļoti ilgā termiņā. Šo institūciju aktīvus parasti nedrīkst realizēt citam nolūkam kā vienīgi pensiju izmaksai. Turklāt, lai pienācīgi aizsargātu dalībnieku un saņēmēju tiesības, institūcijām jādod iespēja izvietot aktīvus tādā veidā, kas precīzi atbilst šo institūciju saistību raksturam un termiņam. Šie aspekti nozīmē, ka ir vajadzīga efektīva uzraudzība un pieeja attiecībā uz ieguldījumu noteikumiem, kas institūcijām nodrošina pietiekamu elastīgumu, pieņemot lēmumu par visdrošāko un efektīvāko ieguldījumu politiku, un kas tām liek rīkoties piesardzīgi. Piesardzības principa ievērošana tālab prasa, lai ieguldījumu politika atbilstu konkrētās papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas dalībnieku struktūrai.

(32) metódy a prax dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líšia; preto by mali členské štáty dostať určitú voľnosť pokiaľ ide o presné pravidlá investovania, ktoré chcú uložiť inštitúciám nachádzajúcim sa na ich území; no tieto pravidlá nesmú obmedzovať voľný pohyb kapitálu, pokiaľ to nie je odôvodnené z dôvodov obozretnosti.

(32) Dalībvalstis izmanto atšķirīgas uzraudzības metodes un praksi. Tāpēc dalībvalstīm ir jābūt zināmai rīcības brīvībai, nosakot ieguldījumu noteikumus, ko tās vēlas izvirzīt to teritorijās esošām institūcijām. Taču šie noteikumi nedrīkst ierobežot kapitāla brīvu apriti, ja vien tas nav vajadzīgs piesardzības nolūkā.

(33) ako veľmi dlhodobí investori s malými rizikami likvidity, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú v postavení investovať do nelikvidných aktív, ako sú akcie, ako aj na rizikových kapitálových trhoch v rámci limitov obozretnosti; môžu tiež využívať výhody medzinárodnej diverzifikácie; investovanie do akcií, rizikových kapitálových trhov a iných mien, než sú meny, v ktorých majú záväzky, by sa preto nemali obmedzovať okrem z dôvodov obozretnosti;

(33) Papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas kā ilgtermiņa ieguldītāji ar zemu likviditātes risku var ieguldīt līdzekļus nelikvīdos aktīvos, piemēram, akcijās, kā arī riska kapitāla tirgū, ievērojot piesardzību. Papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas var izmantot arī starptautiskās diversifikācijas priekšrocības. Tāpēc, ja vien tas nav vajadzīgs piesardzības nolūkā, nav jāierobežo ieguldījumi akcijās, riska kapitāla tirgū un valūtā, izņemot saistību ieguldījumus.

(34) ak však inštitúcia funguje cezhranične, môžu ju príslušné orgány hostiteľského členského štátu požiadať, aby uplatnila limity na investovanie do akcií a podobných aktív neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, do akcií a ostatných nástrojov vydaných tým istým subjektom alebo do aktív denominovaných v nerovnocenných menách za predpokladu, že sa tieto pravidlá uplatňujú aj na inštitúcie nachádzajúce sa v hostiteľskom členskom štáte;

(34) Ja institūcija darbojas vairākās valstīs, uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes tomēr var to lūgt ierobežot ieguldījumus akcijās un tamlīdzīgos aktīvos, ko netirgo regulētā tirgū, akcijās un citos finanšu instrumentos, ko emitējis viens un tas pats uzņēmums, vai aktīvos, kas denominēti ar saistībām nesaskaņotās valūtās, ar noteikumu, ka šie noteikumi attiecas arī uz institūcijām, kas atrodas uzņēmējā dalībvalstī.

(35) preto by sa mali eliminovať obmedzenia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, týkajúce sa slobodnej voľby inštitúcií schválených správcov a uschovávateľov aktív;

(35) Ierobežojumi, kas skar iestāžu brīvu izvēli attiecībā uz apstiprinātu līdzekļu pārvaldniekiem un turētājiem, ierobežo konkurenci iekšējā tirgū un tāpēc ir jālikvidē.

(36) bez toho, aby bolo dotknutá vnútroštátna sociálna a pracovná legislatíva o organizovaní dôchodkových systémov vrátane povinného členstva a výsledkov dohôd kolektívneho vyjednávania, inštitúcie by mali mať možnosť poskytovať svoje služby v iných členských štátoch; mali by mať povolené prijať sponzorstvo subjektov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch a viesť dôchodkové systémy s členmi vo viac než jednom členskom štáte; toto by potenciálne viedlo k výrazným úsporám zo zvýšenej výroby pre tieto inštitúcie, zlepšilo konkurencieschopnosť priemyslu spoločenstva a uľahčilo mobilitu pracovných síl; toto si vyžaduje vzájomné uznávanie štandardov obozretnosti; na riadne presadzovanie týchto štandardov obozretnosti by mali dohliadať príslušné orgány domovského členského štátu, pokiaľ nie je stanovené inak;

(36) Neskarot attiecīgās valsts sociālos un darba tiesību aktus attiecībā uz pensiju sistēmu organizēšanu, to skaitā – obligāto dalību un koplīgumiem, institūcijām jādod iespēja sniegt šos pakalpojumus citās dalībvalstīs. Tām ir jāatļauj pieņemt iemaksas no uzņēmumiem, kas atrodas citās dalībvalstīs, un atvērt pensiju plānus ar dalībniekiem no vairāk nekā vienas dalībvalsts. Iespējams, ka tas varētu nodrošināt ievērojamus apjomradītus ietaupījumus šīm institūcijām, uzlabot Kopienas nozares konkurētspēju un atvieglot darbaspēka mobilitāti. Tālab savstarpēji ir jāatzīst piesardzības normas. Šo piesardzības normu pienācīga piemērošana ir jāuzrauga piederības dalībvalsts kompetentajai iestādei, ja vien nav noteikts citādi.

(37) výkon práva inštitúcie v jednom členskom štáte spravovať systém zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré bolo zmluvne uzatvorené v inom členskom štáte, by mal plne rešpektovať ustanovenia sociálneho a pracovného práva platného v hostiteľskom členskom štáte, pokiaľ sa to týka zamestnaneckých dôchodkov, napríklad definovanie a výplata dôchodkových dávok a podmienky prevoditeľnosť dôchodkových práv

(37) Ja īsteno institūcijas tiesības vienā dalībvalstī pārvaldīt citā dalībvalstī izveidotu fondēto pensiju plānu, pilnībā jārespektē uzņēmējā dalībvalstī spēkā esošo sociālo un darba tiesību aktu noteikumi, ciktāl tie attiecas uz fondētajām pensijām, piemēram, pensiju definīcija un izmaksāšana un pensijas saņemšanas tiesību nodošanas nosacījumi.

(38) ak je systém oddelený, ustanovenia tejto smernice sa uplatnia na tento systém individuálne;

(38) Ja plāns ir nodalīts, šīs direktīvas noteikumi attiecas atsevišķi uz šo plānu.

(39) je dôležité zabezpečiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov na účely dohľadu a medzi týmito orgánmi a Komisiou na ostatné účely; na účely plnenia si svojich povinností a prispievania ku konzistentnému a včasnému vykonávaniu tejto smernice, príslušné orgány by mali si mali navzájom poskytovať informácie potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto smernice; Komisia naznačila svoj zámer stanoviť výbor dozorcov, aby sa posilnila spolupráca, koordinácia a výmeny názorov medzi príslušnými národnými orgánmi a aby sa podporilo konzistentné vykonávanie tejto smernice;

(39) Svarīgi ir paredzēt sadarbību starp dalībvalstu kompetentajām iestādēm uzraudzības nolūkā, kā arī starp šīm iestādēm un Komisiju citā nolūkā. Lai pildītu savus pienākumus un veicinātu šīs direktīvas konsekventu un savlaicīgu izpildi, kompetentās iestādes cita citai sniedz informāciju, kas vajadzīga direktīvas noteikumu piemērošanai. Komisija ir paziņojusi par savu nodomu izveidot uzraudzības komiteju, lai rosinātu sadarbību, koordināciju un viedokļu apmaiņu valstu kompetento iestāžu starpā un veicinātu šīs direktīvas izpildi.

(40) keďže cieľ navrhovaného kroku, menovite vytvoriť právny rámec spoločenstva zahŕňajúci inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty samotné, ale vzhľadom na rozsah a účinky tohto kroku, sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy; v súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v tomto článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné, aby sa dosiahol tento cieľ,

(40) Ņemot vērā to, ka ierosinātās darbības mērķi, proti, izveidot Kopienas tiesisko regulējumu, kas attiektos uz papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūciju sistēmu, dalībvalstis atsevišķi nevar pilnībā sasniegt un minētās darbības mēroga un seku dēļ šo mērķi labāk var sasniegt Kopienas līmenī, Kopiena var noteikt pasākumus saskaņā ar subsidiaritātes principu, kā noteikts Līguma 5. pantā. Saskaņā ar minētajā pantā noteikto proporcionalitātes principu šī direktīva neparedz darbības, kas pārsniedz šā mērķa sasniegšanai vajadzīgo,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

IR PIEŅĒMUŠI ŠO DIREKTĪVU.

Článok 1

1. pants

Predmet

Priekšmets

Táto smernica stanovuje pravidlá pre začatie a uskutočňovanie činností, ktoré vykonávajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Šī direktīva paredz noteikumus papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūciju veikto darbības uzsākšanai un veikšanai.

Článok 2

2. pants

Rozsah pôsobnosti

Darbības joma

1. Táto smernica sa vzťahuje na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Ak v súlade s vnútroštátnym právom, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nemajú právnu subjektivitu, členské štáty uplatnia túto smernicu buď na tieto inštitúcie alebo, pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, na tie oprávnené subjekty, ktoré sú zodpovedné za ich správu a konajú v ich mene.

1. Šo direktīvu piemēro papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijām. Ja saskaņā ar valstu tiesību aktiem papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcija nav juridiska persona, dalībvalstis šo direktīvu piemēro vai nu šīm institūcijām, vai arī, ievērojot 2. punktu, pilnvarotajām struktūrām, kas atbild par šo iestāžu pārvaldību un rīkojas to uzdevumā.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na:

2. Šī direktīva neattiecas uz:

a) inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zahrnuté v nariadení (EHS) č. 1408/71 [5] a nariadení (EHS) č. 574/72 [6],

a) institūcijām, kas pārvalda sociālā nodrošinājuma shēmas, uz kurām attiecas Regula (EEK) Nr. 1408/71 [5] un Regula (EEK) Nr. 574/72 [6];

b) inštitúcie, ktoré sú zahrnuté v smernici 73/239/EHS [7], smernici 85/611/EHS [8], smernici 93/22/EHS [9], smernici 2000/12/ES [10] a smernici 2002/83/ES [11],

b) institūcijām, uz kurām attiecas Direktīva 73/239/EEK [7], Direktīva 85/611/EEK [8], Direktīva 93/22/EEK [9], Direktīva 2000/12/EK [10] un Direktīva 2002/83/EK [11];

c) inštitúcie, ktoré fungujú na priebežnom základe,

c) institūcijām, kas darbojas uz paaudžu solidaritātes shēmas pamata;

d) inštitúcie, kde zamestnanci sponzorujúceho subjektu nemajú žiadne zákonné práva na dávky a kde sponzorujúci subjekt môže kedykoľvek umoriť svoje aktíva a nemusí nevyhnutne spĺňať svoje záväzky vyplácať dôchodkové dávky,

d) institūcijām, kurās uzņēmuma – iemaksu veicēja darbiniekiem nav likumīgu tiesību saņemt izmaksas un kurās iemaksas veicošais uzņēmums var izpirkt aktīvus jebkurā laikā un tam nav obligāti jāpilda papildpensijas kapitāla izmaksu veikšanas saistības;

e) spoločnosti používajúce systémy účtovných rezerv s úmyslom vyplatiť dôchodkové dávky svojim zamestnancom.

e) uzņēmumiem, kas izmanto uzņēmuma bilancē uzkrātās saistības darbinieku pensiju izmaksām, lai saviem darbiniekiem izmaksātu papildpensijas kapitālu.

Článok 3

3. pants

Uplatnenie na inštitúcie, ktoré vedú systémy sociálneho zabezpečenia

Pieteikums dalībai fondā, kas pārvalda sociālā nodrošinājuma shēmas

Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré vedú aj povinné systémy dôchodkového zabezpečenia vzťahujúce sa k zamestnaniu považované aj za systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72, sú zahrnuté aj do tejto smernice vzhľadom na svoje nepovinné zabezpečovanie zamestnaneckého dôchodku. V takom prípade sa záväzky a zodpovedajúce aktíva oddelia a nie je možné ich previesť na povinné dôchodkové systémy, ktoré sa považujú za systémy sociálneho zabezpečenia alebo opačne.

Papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijām, kas pārvalda arī obligātos ar nodarbinātību saistītos pensiju plānus, kurus uzskata par sociālā nodrošinājuma shēmām, uz ko attiecas Regulas (EEK) Nr. 1408/71 un (EEK) Nr. 574/72, šo direktīvu piemēro vienīgi papildpensiju kapitāla uzkrāšanas darbības veidam, kas tām nav obligāts. Tādā gadījumā nodala saistības un atbilstīgos aktīvus, un tos nav iespējams pārnest uz obligāto pensiju plānu, ko uzskata par sociālā nodrošinājuma shēmu, vai otrādi.

Článok 4

4. pants

Dobrovoľné uplatňovanie pre inštitúcie zahrnuté v smernici 2002/83/ES

Fakultatīvs pieteikums dalībai institūcijās, uz kurām attiecas Direktīva 2002/83/EK

Domovské členské štáty si môžu zvoliť uplatňovanie ustanovení článkov 9 až 16 a článkov 18 až 20 tejto smernice na oblasť pôsobenia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES. V takom prípade všetky aktíva a pasíva zodpovedajúce zmienenému podnikaniu sa oddelia a spravujú a organizujú sa oddelene od ostatných činností poisťovní, bez možnosti prevodu.

Piederības dalībvalstis var izvēlēties piemērot šīs direktīvas 9. līdz 16. panta noteikumus un 18. līdz 20. panta noteikumus papildpensijas kapitāla uzkrāšanas darbībai apdrošināšanas sabiedrībās, uz ko attiecas Direktīva 2002/83/EK. Tādā gadījumā visus aktīvus un saistības, kas atbilst minētajam darbības veidam, nodala, pārvalda un organizē atsevišķi no pārējiem apdrošināšanas sabiedrības darbības veidiem un tos nav iespējams pārnest.

V takom prípade a len vtedy, ak sa to týka ich zabezpečovania zamestnaneckého dôchodku, poisťovne nepodliehajú článkom 20 až 26, 31 a 36 smernice 2002/83/ES.

Tādā gadījumā, ciktāl tas attiecas uz apdrošināšanas sabiedrību papildpensijas kapitāla uzkrāšanas darbības veidu, apdrošināšanas sabiedrībām nepiemēro Direktīvas 2002/83/EK 20. līdz 26. panta, 31. un 36. panta noteikumus.

Domovský členský štát zabezpečí, aby buď príslušné orgány alebo orgány zodpovedné za dohľad nad poisťovňami, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES, ako súčasť svojho dohľadu, overovali prísne oddelenie príslušného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Piederības dalībvalsts nodrošina to, ka kompetentās iestādes vai arī iestādes, kuru uzraudzības darba pienākumos ietilpst to apdrošināšanas sabiedrību uzraudzība, uz kurām attiecas Direktīva 2002/83/EK, pārbauda, vai attiecīgā papildpensijas kapitāla uzkrāšana ir stingri nodalīta.

Článok 5

5. pants

Malé dôchodkové inštitúcie a zákonné systémy

Mazie pensiju fondi un tiesību aktos noteiktie plāni

S výnimkou článku 19, členské štáty si môžu zvoliť, že neuplatnia túto smernicu, ako celok alebo čiastočne, na žiadnu inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, ktorá vedie dôchodkové systémy, ktoré majú celkovo spolu menej než 100 členov. Pokiaľ článok 2 ods. 2 neustanovuje inak, takéto inštitúcie by aj napriek tomu mali dostať právo dobrovoľne uplatniť túto smernicu. článok 20 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice.

Izņemot 19. pantā noteikto, dalībvalstis var izvēlēties pilnībā vai daļēji nepiemērot šo direktīvu visām institūcijām, kas atrodas to teritorijās un kuru pārvaldītajos pensiju plānos ir mazāk nekā 100 dalībnieku. Ievērojot 2. panta 2. punktu, šīm institūcijām tomēr ir jādod tiesības brīvprātīgi piemērot šo direktīvu. 20. pantu var piemērot vienīgi tad, ja piemēro visus pārējos šīs direktīvas noteikumus.

Členské štáty si môžu zvoliť, že neuplatnia články 9 až 17 na inštitúcie, v ktorých je zamestnanecký dôchodok zabezpečený podľa štatútu, podľa právnych predpisov a zaručuje ho verejný orgán. článok 20 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice.

Dalībvalstis var izvēlēties nepiemērot 9. līdz 17. panta noteikumus institūcijām, kas nodarbojas ar tiesību aktos noteikto papildpensijas kapitāla uzkrāšanu, ko garantē valsts institūcija. 20. pantu var piemērot vienīgi tad, ja piemēro visus pārējos šīs direktīvas noteikumus.

Článok 6

6. pants

Definície

Definīcijas

Na účely tejto smernice:

Šajā direktīvā:

a) "inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia" alebo "inštitúcia" znamená inštitúciu bez ohľadu na jej právnu formu, fungujúcu na základe prostriedkov z fondu, zriadenú oddelene od sponzorujúceho subjektu alebo odvetvia na účel zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti so zamestnaneckou činnosťou na základe dohody alebo zmluvy dohodnutej:

a) "papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcija" vai "institūcija" ir institūcija, kas neatkarīgi no juridiskās formas darbojas uz uzkrājumu pamata un ir izveidota nošķirti no visiem iemaksas veicošajiem uzņēmumiem vai nozarēm, lai nodrošinātu papildpensiju kapitāla izmaksas saistībā ar profesionālo darbību, pamatojoties uz vienošanos vai līgumu, ko slēdz:

- jednotlivo alebo kolektívne medzi zamestnávateľom (zamestnávateľmi) a zamestnancom (zamestnancami) alebo ich príslušnými zástupcami, alebo

- individuāli vai kolektīvi starp darba devēju (devējiem) un darbinieku (darbiniekiem) vai to attiecīgajiem pārstāvjiem, vai

- so samostatne zárobkovo činnými osobami v súlade s právnymi predpismi domovského a hostiteľského členského štátu,

- ar pašnodarbinātām personām atbilstīgi piederības un uzņēmējas dalībvalsts tiesību aktiem,

a ktorá vykonáva činnosti priamo z nej vyplývajúce,

un kas veic darbības, kuras tieši izriet no tiem;

b) "dôchodkový systém" znamená zmluvu, dohodu, správcovská listina alebo pravidlá stanovujúce, ktoré dôchodkové dávky sa poskytujú a za akých podmienok,

b) "pensiju plāns" ir līgums, vienošanās, trasta līgums vai noteikumi, kas nosaka, kādas papildpensijas kapitāla izmaksas ir noteiktas un ar kādiem nosacījumiem;

c) "sponzorujúci subjekt" znamená každý subjekt alebo iný orgán bez ohľadu na to, či zahŕňa jednu alebo viac právnických alebo fyzických osôb alebo sa z nich skladá, ktorá koná ako zamestnávateľ alebo z pozície samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako kombinácia týchto dvoch a ktorá platí príspevky do inštitúcie na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie,

c) "iemaksas veicošais uzņēmums" ir jebkurš uzņēmums vai cita struktūra neatkarīgi no tā, vai tas ietver vienu vai vairākas juridiskas vai fiziskas personas vai sastāv no tām, kas darbojas darba devēja vai pašnodarbinātā statusā vai apvienojot šos statusus un kas veic iemaksas papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijās;

d) "dôchodkové dávky" znamenajú dávky zaplatené na základe odvolania sa na dosiahnutie, alebo očakávanie dosiahnutia, odchodu na dôchodok alebo, ak sú doplnkom k takýmto dávkam a sú poskytované na prídavnom základe vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo úmrtia. Aby sa uľahčilo finančné zabezpečenie v dôchodku, tieto dávky sú zvyčajne vo forme doživotných výplat. No môže ísť aj o platby v rámci dočasného obdobia alebo jednorazové platby.

d) "papildpensijas kapitāla izmaksas" ir izmaksas, ko veic sakarā ar aiziešanu pensijā vai sakarā ar gaidāmo aiziešanu pensijā, vai – ja tās papildina minētās izmaksas un tās piešķir papildus – kā pabalstus nāves, invaliditātes vai darba attiecību pārtraukšanas gadījumā, vai kā atbalsta maksājumus vai pakalpojumus slimības, trūkuma vai nāves gadījumā. Lai uzlabotu finansiālo nodrošinājumu pēc aiziešanas pensijā, šīs izmaksas parasti ir maksājumi mūža garumā. Taču tās tomēr var arī izmaksāt noteiktā laikposmā vai kā vienreizēju summu;

e) "člen" znamená osobu, ktorú jej zamestnanecké činnosti oprávňujú alebo budú oprávňovať na dôchodkové dávky v súlade s ustanoveniami dôchodkového systému,

e) "dalībnieks" ir persona, kuras profesionālā darbība tai dod tiesības vai dos tiesības saņemt papildpensijas kapitāla izmaksas saskaņā ar pensiju plāna noteikumiem;

f) "poberateľ dávok" znamená osobu poberajúcu dôchodkové dávky,

f) "saņēmējs" ir persona, kas saņem papildpensijas kapitāla izmaksas;

g) "príslušné orgány" znamenajú vnútroštátne orgány určené na plnenie povinností stanovených v tejto smernici,

g) "kompetentās iestādes" ir valstu iestādes, kas izraudzītas šajā direktīvā paredzēto uzdevumu izpildei;

h) "biometrické riziká" znamenajú riziká spojené s úmrtím, zdravotným postihnutím a dlhovekosťou,

h) "biometriskie riski" ir riski, kas saistīti ar nāvi, invaliditāti un ilgdzīvošanu;

i) "domovský členský štát" znamená členský štát, v ktorom má inštitúcia svoje registrované sídlo a svoju hlavnú správu alebo, ak nemá registrované sídlo, svoju hlavnú správu,

i) "piederības dalībvalsts" ir dalībvalsts, kurā institūcija ir reģistrējusi savu juridisko adresi un galveno pārvaldi vai – ja tai nav juridiskās adreses – savu galveno pārvaldi;

j) "hostiteľský členský štát" znamená členský štát, ktorého sociálne a pracovné právo prináležiace k oblasti systémov zamestnaneckých dôchodkov sa uplatňuje na vzťah medzi sponzorujúcim subjektom a členmi.

j) "uzņēmēja dalībvalsts" ir dalībvalsts, kuras sociālie un darba tiesību akti, kas attiecas uz fondēto pensiju plāniem, ir piemērojama iemaksas veicošā uzņēmuma un fondēto pensiju plāna dalībnieku attiecībām.

Článok 7

7. pants

Činnosti inštitúcie

Institūcijas darbības

Každý členský štát vyžaduje, aby inštitúcie nachádzajúce sa na jeho území obmedzili svoje činnosti na operácie súvisiace s dôchodkami a činnosti z nich vyplývajúce.

Katra dalībvalsts pieprasa, lai tās teritorijā esošās institūcijas veic tikai ar papildpensiju kapitāla izmaksām saistītas darbības un no tām izrietošas darbības.

Ak v súlade s článkom 4 poisťovňa spravuje svoje zamestnanecké dôchodky oddelením svojich aktív a pasív, tieto oddelené aktíva a pasíva sa obmedzia sa operácie súvisiace s vyplácaním dôchodkov a na činnosti priamo z nich vyplývajúce.

Ja saskaņā ar 4. pantu apdrošināšanas sabiedrība pārvalda papildpensijas kapitāla uzkrāšanu, nodalot attiecīgos aktīvus un saistības, nodalītie aktīvi un saistības attiecas vienīgi uz darbībām, kas saistītas ar papildpensijas kapitāla izmaksām, un darbībām, kas no tām tieši izriet.

Článok 8

8. pants

Právne oddelenie sponzorujúceho subjektu a inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

Iemaksas veicošo uzņēmumu un papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūciju juridiska nodalīšana

Každý členský štát zabezpečí právne oddelenie sponzorujúceho subjektu a inštitúcie na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, aby sa ochránili aktíva inštitúcie v záujme členov a poberateľov v prípade konkurzu sponzorujúceho subjektu.

Katra dalībvalsts nodrošina iemaksas veicošā uzņēmuma un papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijas juridisku nodalīšanu, lai aizsargātu institūcijas aktīvus, ievērojot dalībnieku un saņēmēju intereses iemaksas veicošā uzņēmuma bankrota gadījumā.

Článok 9

9. pants

Podmienky fungovania

Darbības nosacījumi

1. S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území, každý členský štát zabezpečí, aby:

1. Katra dalībvalsts attiecībā uz visām papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijām, kas atrodas tās teritorijā, nodrošina to, ka:

a) inštitúciu registroval príslušný orgán dohľadu v celoštátnom registri alebo aby mala povolenie, v prípade cezhraničných aktivít uvedených v článku 20, register uvedie aj členské štáty, v ktorých daná inštitúcia funguje,

a) kompetenta uzraudzības iestāde ir reģistrējusi institūciju valsts reģistrā vai izdevusi tai darbības atļauju; ja institūcija veic pārrobežu darbības, kā minēts 20. pantā, reģistrā jānorāda arī tās dalībvalstis, kurās institūcija darbojas;

b) inštitúciu skutočne viedli osoby s dobrou povesťou, ktorí sami musia mať primeranú odbornú kvalifikáciu a skúsenosti alebo musia zamestnávať poradcov s primeranou odbornou kvalifikáciou a skúsenosťami,

b) institūciju vada personas ar labu reputāciju, kam ir atbilstīga profesionālā kvalifikācija un pieredze, vai arī institūcija algo konsultantus ar atbilstīgu profesionālu kvalifikāciju vai pieredzi;

c) sa zaviedli náležite vytvorené pravidlá týkajúce sa fungovania každého dôchodkového systému, ktorý vedie daná inštitúcia a aby boli členovia primerane informovaní o týchto pravidlách,

c) ir ieviesti pienācīgi izstrādāti noteikumi attiecībā uz visu to pensiju plānu darbību, ko pārvalda institūcija, un dalībnieki ir atbilstīgi informēti par šiem noteikumiem;

d) všetky poistné rezervy vypočítal a overil poistný matematik, alebo, ak nie poistný matematik, iný odborník v tejto oblasti vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov a podľa poistno-matematických metód, ktoré uznávajú príslušné orgány domovského členského štátu,

d) visas tehniskās rezerves ir aprēķinājis un apstiprinājis aktuārs vai kāds cits speciālists šajā jomā, tostarp revidents, saskaņā ar valsts tiesību aktiem un izmantojot aktuārmetodes, ko atzinušas piederības dalībvalsts kompetentās iestādes;

e) vtedy, ak sponzorujúci subjekt zaručuje výplatu dôchodku, bol zaviazaný vyplácať ho pravidelne,

e) ja iemaksas veicošais uzņēmums garantē papildpensijas kapitāla izmaksas, tas ir uzņēmies saistības regulāri nodrošināt finansējumu;

f) boli členovia dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového systému, najmä pokiaľ ide o:

f) dalībnieki ir pietiekami labi informēti par pensiju plāna nosacījumiem, jo īpaši attiecībā uz:

i) práva a povinnosti strán zainteresovaných v dôchodkovom systéme,

i) pensiju plānā iesaistīto pušu tiesībām un pienākumiem;

ii) finančné, poistné a ostatné riziká spojené s dôchodkovým systémom,

ii) finanšu, tehniskajiem un citiem riskiem, kas saistīti ar pensiju plānu;

iii) charakter a rozloženie týchto rizík.

iii) šo risku raksturu un sadalījumu.

2. V súlade so zásadou subsidiarity a berúc do náležitej úvahy rozsah dôchodkov ponúkaných v režimoch sociálneho zabezpečenia, členské štáty môžu stanoviť, že možnosť pokrytia dlhovekosti a zdravotného postihnutia, zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov a záruka splatenia príspevkov ako dodatočných dávok sa ponúkne členom, ak s tým súhlasia zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia.

2. Saskaņā ar subsidiaritātes principu un ņemot vērā sociālā nodrošinājuma shēmu piedāvāto pensiju apjomu, dalībvalstis var paredzēt, ka dalībniekiem piedāvā papildu mūža apdrošināšanas un darba nespējas apdrošināšanas iespēju, nodrošinājumu pārdzīvojušām apgādājamām personām un iemaksu atmaksāšanas garantiju kā papildu labumus, ja darba devēji un darbinieki vai to attiecīgie pārstāvji tam piekrīt.

3. Členský štát môže dať podmienky fungovania inštitúcie nachádzajúcej sa na jeho území do závislosti od ostatných požiadaviek s úmyslom zabezpečiť primeranú ochranu záujmov členov a poberateľov.

3. Dalībvalsts var attiecināt citas prasības uz tās teritorijā esošas institūcijas darbību, lai nodrošinātu, ka tās dalībnieki un saņēmēji ir pietiekami aizsargāti.

4. Členský štát môže povoliť alebo vyžadovať, aby inštitúcie nachádzajúce sa na jeho území zverili správu týchto inštitúcií, celkovo alebo čiastočne, iným subjektom fungujúcim v mene týchto inštitúcií.

4. Dalībvalsts var atļaut vai pieprasīt, lai tās teritorijā esošas institūcijas pilnībā vai daļēji uztic šo iestāžu pārvaldību citām struktūrām, kas darbojas šo iestāžu uzdevumā.

5. V prípade cezhraničnej aktivity, ako je uvedené v článku 20, podmienky fungovania inštitúcie podliehajú predchádzajúcemu povoleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu.

5. Ja institūcija veic pārrobežu darbību, kā minēts 20. pantā, institūcijas darbībai nepieciešama iepriekšējas atļaujas saņemšana no piederības dalībvalsts kompetentajām iestādēm.

Článok 10

10. pants

Ročné účtovné uzávierky a výročné správy

Gada pārskati un gada ziņojumi

Každý členský štát vyžaduje, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na jeho území pripravila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový systém, ktorý poskytuje a, kde je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu pre každý dôchodkový systém. Ročné účtovné uzávierky a výročné správy dávajú pravdivý a čestný prehľad o aktívach, pasívach a finančnom postavení inštitúcie. Ročné účtovné uzávierky a informácie v správach sú konzistentné, komplexné, čestne predložené a náležite schválené oprávnenými osobami podľa vnútroštátneho práva.

Katra dalībvalsts pieprasa, lai visas tās teritorijā esošās institūcijas sagatavo gada pārskatus un gada ziņojumus, ņemot vērā katru institūcijas pārvaldīto pensiju plānu, un vajadzības gadījumā – gada pārskatus un gada ziņojumus par katru pensiju plānu. Gada pārskati un gada ziņojumi sniedz pareizu un patiesu pārskatu par institūcijas aktīviem, saistībām un finansiālo stāvokli. Gada pārskati un ziņojumos ietvertā informācija ir viendabīga, pilnīga, patiesi atspoguļota, un to ir attiecīgi apstiprinājušas pilnvarotas personas saskaņā ar valsts tiesību aktiem.

Článok 11

11. pants

Informácie, ktoré sa majú poskytovať členom a poberateľom

Informācija, kas jāsniedz dalībniekiem un saņēmējiem

1. V závislosti od charakteru ustanoveného dôchodkového systému každý členský štát zabezpečí, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na jeho území poskytla aspoň informácie stanovené v tomto článku.

1. Atkarībā no izveidotā pensiju plāna katra dalībvalsts nodrošina to, ka katra tās teritorijā esoša institūcija sniedz vismaz šajā pantā norādīto informāciju.

2. Členovia a poberatelia a/alebo, kde je to vhodné, ich zástupcovia dostanú:

2. Dalībnieki un saņēmēji un/vai viņu pārstāvji saņem šādu informāciju:

a) na požiadanie, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu uvedenú v článku 10 a ak je inštitúcia zodpovedná za viac než jeden systém, tú účtovnú uzávierku a výročnú správu, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým systémom,

a) pēc pieprasījuma – 10. pantā minētos gada pārskatus un gada ziņojumus, un tos gada pārskatus un ziņojumus, kas attiecas uz konkrēto pensiju plānu, ja institūcija ir atbildīga par vairāk nekā vienu plānu;

b) v primeranom čase, všetky príslušné informácie týkajúce sa zmien v pravidlách dôchodkového systému.

b) pieņemamā termiņā – visu būtisko informāciju par izmaiņām pensiju plāna noteikumos.

3. Prehlásenie o zásadách investičnej politiky uvedené v článku 12 sa na požiadanie sprístupní členom a poberateľom a/alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom.

3. Dalībniekiem un saņēmējiem un/vai attiecīgā gadījumā viņu pārstāvjiem pēc pieprasījuma ir pieejams 12. pantā minētais ieguldījumu politikas principu izklāsts.

4. Každý člen dostane na požiadanie aj podrobné a podstatné informácie o:

4. Katrs dalībnieks pēc pieprasījuma saņem arī sīki izstrādātu un būtisku informāciju par:

a) cieľovej úrovni dôchodkových dávok, ak je to vhodné,

a) paredzamo papildpensijas kapitāla izmaksu apjomu, ja tāds ir noteikts;

b) úrovni dávok v prípade zániku zamestnania,

b) papildpensijas kapitāla izmaksu apjomu darba attiecību pārtraukšanas gadījumā;

c) ak člen nesie investičné riziko, o rozsahu investičných možností, ak je to vhodné, a o aktuálnom investičnom portfóliu ako aj informácie o rizikovej angažovanosti a nákladoch súvisiacich s investíciami,

c) ja uz dalībnieku attiecas ieguldījumu risks – par ieguldījumu iespējām, ja tādas ir, un par faktisko ieguldījumu portfeli, kā arī informāciju par riska pakāpi un izmaksām, kas saistītas ar ieguldījumiem;

d) mechanizmoch súvisiacich s prevodmi dôchodkových práv na inú inštitúciu na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie v prípade ukončenia pracovnoprávneho vzťahu.

d) kārtību, kādā pensijas tiesības nodod citai papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijai darba attiecību izbeigšanas gadījumā.

Členovia dostanú každý rok stručné podrobnosti o situácii inštitúcie ako aj o súčasnej úrovni financovania ich nadobudnutých jednotlivých nárokov.

Katru gadu dalībnieki saņem īsu informāciju par institūcijas finansiālo stāvokli, kā arī par viņu individuālo uzkrāto iemaksu apjomu.

5. Každý poberateľ dostane pri odchode do dôchodku alebo ak sú ostatné dávky splatné, primerané informácie o dávkach, ktoré sú splatné a zodpovedajúce možnosti výplaty.

5. Katrs saņēmējs, aizejot pensijā vai iegūstot tiesības uz citiem pabalstiem, saņem attiecīgu informāciju par izmaksājamajiem pabalstiem un izmaksāšanas iespējām.

Článok 12

12. pants

Prehlásenie o zásadách investičnej politiky

Ieguldījumu politikas principu izklāsts

Každý členský štát zabezpečí, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na jeho území vypracovala a najmenej raz za tri roky, prehodnotila prehlásenie o zásadách investičnej politiky. Toto prehlásenie sa má revidovať bez meškania po každej významnej zmene v investičnej politike. Členské štáty zabezpečia, aby toto prehlásenie obsahovalo aspoň také informácie ako sú metódy merania investičného rizika, zavedené procesy riadenia rizík a prideľovanie strategických aktív s ohľadom na charakter a trvanie dôchodkových záväzkov.

Katra dalībvalsts nodrošina to, ka visas tās teritorijā esošās institūcijas sagatavo un vismaz reizi trijos gados pārskata ieguldījumu politikas principu rakstisko izklāstu. Šis izklāsts ir jālabo uzreiz, ja būtiski mainās ieguldījumu politika. Dalībvalstis nosaka, ka šajā izklāstā atspoguļo vismaz tādus aspektus, kā ieguldījumu riska mērīšanas metodes, īstenotos riska pārvaldības procesus un stratēģisko aktīvu izvietojumu attiecībā uz pensiju saistību raksturu un termiņu.

Článok 13

13. pants

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom

Informācija, kas jāsniedz kompetentajām iestādēm

Každý členský štát zabezpečí, aby príslušné orgány mali s ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území potrebné právomoci a prostriedky:

Katra dalībvalsts nodrošina to, ka kompetentajām iestādēm attiecībā uz visām tās teritorijā esošām institūcijām ir vajadzīgās pilnvaras un līdzekļi, lai:

a) na vyžadovanie, aby inštitúcia, členovia jej predstavenstva a ostatní riadiaci pracovníci alebo riaditelia alebo osoby kontrolujúce inštitúciu, poskytli informácie o všetkých podnikateľských záležitostiach alebo zaslali všetky podnikateľské dokumenty,

a) pieprasītu institūcijai, institūcijas valdes locekļiem un citiem vadītājiem vai direktoriem, vai personām, kas kontrolē šo institūciju, sniegt informāciju par visiem institūcijas darbības jautājumiem vai iesniegt visus ar darbību saistītos dokumentus;

b) na dohľad nad vzťahmi medzi inštitúciou a ostatnými spoločnosťami alebo medzi inštitúciami, ak inštitúcie prevádzajú funkcie na tieto iné spoločnosti alebo inštitúcie (zadávanie externe) ovplyvňujúc finančné postavenie inštitúcie alebo majú zásadný význam pre účinný dohľad,

b) uzraudzītu institūcijas un citu uzņēmumu attiecības vai attiecības starp institūcijām, ja institūcijas deleģē funkcijas šiem citiem uzņēmumiem vai institūcijām (ārpakalpojumi), tādējādi ietekmējot institūcijas finansiālo stāvokli vai nodrošinot efektīvu uzraudzību;

c) na pravidelné získavanie prehlásenia o zásadách investičnej politiky, ročných účtovných uzávierkach a výročných správ a všetkých dokumentov potrebných na účely dohľadu. Tieto môžu zahŕňať dokumenty ako napríklad:

c) regulāri saņemtu ieguldījumu politikas principu izklāstu, gada pārskatus un gada ziņojumus, un visus uzraudzībai vajadzīgos dokumentus. Tie var būt, piemēram, šādi dokumenti:

i) vnútorné predbežné správy,

i) iekšējie starpziņojumi;

ii) poistno – matematické ocenenie a podrobné predpoklady,

ii) aktuāru novērtējumi un sīki izstrādāti pieņēmumi;

iii) štúdie o aktívach a pasívach,

iii) aktīvu un pasīvu analīze;

iv) dôkaz konzistentnosti so zásadami investičnej politiky,

iv) pierādījumi, ka ieguldījumu politikas principi tiek konsekventi ievēroti;

v) dôkaz, že príspevky boli zaplatené podľa plánu,

v) pierādījumi, ka iemaksas ir izdarītas atbilstīgi plānotajam;

vi) správy od osôb zodpovedných za audit ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 10,

vi) to personu ziņojumi, kas atbild par 10. pantā minēto gada pārskatu revīziju;

d) na vykonanie inšpekcie priamo na mieste v priestoroch danej inštitúcie a, ak je to vhodné, inšpekcií externe zadaných funkcií, aby sa skontrolovalo, či sa činnosti vykonávajú v súlade s pravidlami dohľadu.

d) veiktu pārbaudes klātienē institūcijas telpās un vajadzības gadījumā pārbaudītu ārpakalpojumu sniedzējiem deleģēto funkciju izpildi, lai pārliecinātos, vai darbība notiek saskaņā ar uzraudzības noteikumiem.

Článok 14

14. pants

Právomoci zasiahnuť a povinnosti príslušných orgánov

Kompetento iestāžu iejaukšanās pilnvaras un pienākumi

1. Príslušné orgány vyžadujú, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na ich území používala riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly.

1. Kompetentās iestādes pieprasa, lai katrai institūcijai, kas atrodas to teritorijā, būtu piemērotas administratīvās un grāmatvedības procedūras un atbilstīgi iekšējās kontroles mehānismi.

2. Príslušné orgány majú právomoc prijať akékoľvek opatrenia vrátane, ak je to vhodné, opatrení administratívneho alebo finančného charakteru s ohľadom na každú inštitúciu, ktorá sa nachádza na ich území alebo proti osobám, ktoré vedú inštitúciu, ktoré sú primerané a potrebné na to, aby sa zabránilo alebo aby sa napravili nezrovnalosti poškodzujúce záujmy členov a poberateľov.

2. Kompetentās iestādes ir pilnvarotas veikt jebkurus pasākumus, tostarp vajadzības gadījumā administratīvus vai finansiālus pasākumus vai nu attiecībā uz jebkuru institūciju, kas atrodas to teritorijās, vai arī attiecībā pret personām, kas vada institūciju, ja šie pasākumi ir atbilstīgi un vajadzīgi, lai nepieļautu vai vērstu par labu pārkāpumus, kas kaitē dalībnieku un saņēmēju interesēm.

Môžu tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami inštitúcie, najmä ak:

Tā var ierobežot vai aizliegt brīvu rīcību ar institūcijas aktīviem, jo īpaši, ja:

a) inštitúcia nezaviedla dostatočné poistné rezervy s ohľadom na celé podnikanie alebo má nedostatočné aktíva na pokrytie poistných rezerv,

a) institūcija nav izveidojusi pietiekamas tehniskās rezerves attiecībā uz visu tās darbību, vai arī tās aktīvi nav pietiekami, lai segtu tehniskās rezerves;

b) inštitúcia nemá bilančnú rezervu.

b) institūcija nav varējusi saglabāt likumā noteikto pašu kapitālu.

3. Aby sa ochránili záujmy členov a poberateľov, príslušné orgány môžu preniesť právomoci, ktoré majú osoby, ktoré vedú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, v súlade s právom domovského členského štátu, úplne alebo čiastočne na osobitného zástupcu, ktorý je spôsobilý vykonávať tieto právomoci.

3. Lai aizsargātu dalībnieku un saņēmēju intereses, kompetentās iestādes pilnībā vai daļēji var nodot pilnvaras, kas saskaņā ar piederības valsts tiesību aktiem ir piešķirtas personām, kas vada to teritorijā esošu institūciju, īpašam pārstāvim, kurš ir piemērots minēto pilnvaru īstenošanai.

4. Príslušné orgány môžu zakázať alebo obmedziť činnosti inštitúcie, ktorá sa nachádza na ich území, najmä ak:

4. Kompetentās iestādes var aizliegt vai ierobežot to teritorijā esošas institūcijas darbību jo īpaši, ja:

a) inštitúcia primerane nechráni záujmy členov a poberateľov,

a) institūcija pienācīgi neaizsargā dalībnieku un saņēmēju intereses;

b) inštitúcia viac nespĺňa podmienky fungovania,

b) institūcija vairs nepilda darbības nosacījumus;

c) inštitúcia vážne zlyhá v plnení si svojich povinností podľa predpisov, ktorým podlieha,

c) institūcija nepilda pienākumus, ko tai uzliek attiecīgi noteikumi;

d) v prípade cezhraničnej aktivity, inštitúcia nerešpektuje požiadavky sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov.

d) ja institūcija veic pārrobežu darbību – institūcija nepilda uzņēmējas dalībvalsts sociālo un darba tiesību aktu prasības, kas attiecas uz fondēto pensiju jomu.

Každé rozhodnutie zakázať činnosti inštitúcie je podopreté presným zdôvodnením a oznámené príslušnej inštitúcii.

Visi lēmumi par institūcijas darbības apturēšanu precīzi jāpamato un jāpaziņo attiecīgajai institūcijai.

5. Členské štáty zabezpečia, že rozhodnutia prijaté s ohľadom na inštitúciu podľa zákonov, predpisov a administratívnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou podliehajú právu obrátiť sa na súdy.

5. Dalībvalstis nodrošina tiesības vērsties tiesā par lēmumiem, kas attiecībā uz kādu institūciju pieņemti saskaņā ar normatīvajiem un administratīvajiem aktiem, kuri pieņemti atbilstīgi šai direktīvai.

Článok 15

15. pants

Poistné rezervy

Tehniskās rezerves

1. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy stanovili, s ohľadom na celkový rozsah svojich dôchodkových systémov, primeranú sumu pasív zodpovedajúcu finančným záväzkom, ktoré vyplynú z ich portfólia existujúcich dôchodkových zmlúv.

1. Piederības dalībvalsts nodrošina to, ka institūcijas, kas pārvalda fondēto pensiju plānus, visiem pensiju plāniem vienmēr veido atbilstīgu pasīvu apjomu, kurš atbilst finansiālajām saistībām, kas izriet no šo institūciju pensiju līgumu portfeļa.

2. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy, ak poskytujú krytie voči biometrickým rizikám, resp. záruku buď investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, stanovili dostatočné poistné rezervy s ohľadom na celkový rozsah týchto systémov.

2. Piederības dalībvalsts nodrošina to, ka institūcijas, kas pārvalda fondēto pensiju plānus, kuros tās nodrošina biometrisko risku segumu un/vai garantē noteiktu atdevi no ieguldījumiem vai arī noteiktu izmaksu apjomu, veido pietiekamas tehniskās rezerves visiem šādiem plāniem.

3. Poistné rezervy sa počítajú každý rok. Domovský členský štát však môže povoliť výpočet raz za tri roky, ak inštitúcia poskytne členom, resp. príslušným orgánom osvedčenie alebo správu o úpravách na roky medzi tým. Osvedčenie alebo správa premieta upravený vývoj poistných rezerv a zmeny v pokrytých rizikách.

3. Tehniskās rezerves aprēķina katru gadu. Piederības dalībvalsts tomēr var atļaut veikt aprēķinus reizi trijos gados, ja institūcija izsniedz dalībniekiem un/vai kompetentajām iestādēm apstiprinājumu vai ziņojumu par starplaikā veiktajām korekcijām. Apstiprinājumā vai ziņojumā izklāsta tehnisko rezervju korekcijas un izmaiņas šo rezervju segtajā riskā.

4. Výpočet poistných rezerv urobí a overí poistný matematik, alebo, ak nie poistný matematik, iný odborník v tejto oblasti vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov, podľa poistno-matematických metód, ktoré uznajú príslušné orgány domovského členského štátu, podľa týchto zásad:

4. Tehniskās rezerves aprēķina un apstiprina aktuārs – ja ne aktuārs, tad cits speciālists šajā jomā, tostarp revidents, saskaņā ar valsts tiesību aktiem un izmantojot aktuārmetodes, ko atzinušas piederības dalībvalsts kompetentās iestādes saskaņā ar šādiem principiem:

a) minimálna výška poistných rezerv sa vypočíta podľa dostatočne obozretného poistno-matematického ocenenia, berúc do úvahy všetky záväzky na dávky a príspevky v súlade s dôchodkovými mechanizmami danej inštitúcie. Musí byť dostatočná pre dôchodky aj pre dávky už vyplácané poberateľom, aby sa aj naďalej mohli vyplácať a premietať záväzky, ktoré vznikajú z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Ekonomické a poistno-matematické predpoklady zvolené na ocenenie pasív sa vyberú obozretne berúc do úvahy, ak je to aplikovateľné, primeranú maržu pre nepriaznivú odchýlku,

a) tehnisko rezervju minimālo apjomu aprēķina, veicot pietiekami piesardzīgu aktuārnovērtējumu, kurā ņem vērā visas saistības attiecībā uz izmaksām un iemaksām saskaņā ar institūcijas pensiju plānu. Apjomam jābūt pietiekamam, lai saņēmējiem varētu turpināt izmaksāt jau esošās pensijas un pabalstus, un tam arī ir jāatspoguļo saistības, kas izriet no dalībnieku uzkrātajām pensiju tiesībām. Ekonomiskie un aktuāru apsvērumi, ko izmanto saistību novērtēšanai, arī ir jāizvēlas piesardzīgi, attiecīgi ņemot vērā atbilstīgu procentu negatīvas novirzes gadījumā;

b) maximálne použité úrokové sadzby sa vyberú obozretne a určia sa v súlade so všetkými príslušnými pravidlami domovského členského štátu. Tieto obozretné úrokové miery sa určia berúc do úvahy:

b) piesardzīgi jāizvēlas maksimālās procentu likmes, ko nosaka saskaņā ar attiecīgajiem piederības valsts noteikumiem. Šīs procentu likmes nosaka, ņemot vērā:

- výnosy zodpovedajúcich aktív, ktoré má inštitúcia a budúca návratnosť investícií a/alebo

- peļņu no atbilstīgajiem institūcijas aktīviem un gaidāmo atdevi no ieguldījumiem, un/vai

- výnosy na trhu vysokokvalitných alebo štátnych dlhopisov,

- peļņu no valsts obligācijām vai augstas uzticamības vērtspapīriem tirgū;

c) biometrické tabuľky používané pre výpočet poistných rezerv sa zakladajú na zásadách obozretnosti so zreteľom na hlavné charakteristiky skupiny členov a dôchodkových systémov, najmä očakávané zmeny v príslušných rizikách,

c) tehnisko rezervju aprēķināšanā izmantotajās biometrijas tabulās jāievēro piesardzības principi, ņemot vērā dalībnieku grupas un pensiju plānu galvenās īpatnības, jo īpaši paredzamās izmaiņas attiecīgajos riskos;

d) metóda a základ výpočtu poistných rezerv zostane vo všeobecnosti konštantný z jedného finančného roka na druhý. Zmeny sa však môžu odôvodniť zmenou právnych, demografických alebo hospodárskych okolností, na základe ktorých sa tvoria predpoklady.

d) tehnisko rezervju aprēķināšanas metode un bāze parasti nemainās no viena finanšu gada uz nākamo. Izmaiņas tomēr ir attaisnojamas, ja mainās tiesiskie, demogrāfiskie vai ekonomiskie apstākļi, kas ir pieņēmumu pamatā.

5. Domovský členský štát môže urobiť výpočet poistných rezerv v závislosti od dodatočných a podrobnejších požiadaviek, s úmyslom zabezpečiť primeranú ochranu záujmom členov a poberateľov.

5. Piederības dalībvalsts tehnisko rezervju aprēķināšanai var piemērot sīkākas papildu prasības, lai nodrošinātu dalībnieku un saņēmēju adekvātu aizsardzību.

6. S úmyslom ďalšej harmonizácie pravidiel týkajúcich sa výpočtu poistných rezerv, ktoré môžu byť odôvodnené – najmä úrokové miery a ostatné predpoklady ovplyvňujúce úroveň poistných rezerv – Komisia každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu vydá správu o situácii týkajúcej sa rozvoja cezhraničných aktivít.

6. Lai turpinātu noteikumu saskaņošanu saistībā ar attiecīgi pamatotu tehnisko rezervju aprēķināšanu, jo īpaši saistībā ar procentu likmēm un citiem pieņēmumiem, kas ietekmē tehnisko rezervju apjomu, Komisija reizi divu gadu laikā vai pēc dalībvalsts pieprasījuma sagatavo ziņojumu par stāvokli pārrobežu darbības jomā.

Komisia navrhne potrebné opatrenia na zabránenie možných deformácií spôsobených rôznymi úrovňami úrokových mier a na ochranu záujmov poberateľov a členov každého systému.

Komisija iesaka vajadzīgos pasākumus, lai nepieļautu traucējumus, ko var radīt atšķirīgi procentu likmju līmeņi, un lai aizsargātu saņēmēju un visu plānu dalībnieku intereses.

Článok 16

16. pants

Financovanie poistných rezerv

Tehnisko rezervju finansēšana

1. Domovský členský štát vyžaduje, aby každá inštitúcia mala vždy dostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných rezerv s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových systémov.

1. Piederības dalībvalsts pieprasa, lai katrai institūcijai visu laiku būtu pietiekami un atbilstīgi līdzekļi, kas sedz tehniskās rezerves visiem pārvaldītajiem pensiju plāniem.

2. Domovský členský štát môže povoliť, aby mala inštitúcia, počas obmedzeného časového obdobia, nedostatočné aktíva na pokrytie poistných rezerv. V tomto prípade príslušné orgány vyžadujú, aby inštitúcia prijala konkrétny a uskutočniteľný plán obnovy, aby sa zabezpečilo, že požiadavky odseku 1 sú opäť splnené. Plán podlieha týmto podmienkam:

2. Piederības dalībvalsts uz ierobežotu laiku var pieļaut situāciju, ka institūcijai nav pietiekamu līdzekļu tehnisko rezervju segšanai. Tādā gadījumā kompetentās iestādes pieprasa, lai institūcija pieņem konkrētu un realizējamu aktīvu atjaunošanas plānu, no jauna nodrošinot 1. punkta prasību ievērošanu. Plānam piemēro šādus nosacījumus:

a) inštitúcia zostaví konkrétny a uskutočniteľný plán na opätovné ustanovenie požadovanej výšky aktív, aby sa v správnom čase plne pokryli poistné rezervy. Plán sa dá k dispozícii členom alebo, ak je to aplikovateľné, ich zástupcom, resp. bude podliehať schváleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu,

a) institūcija izstrādā konkrētu un realizējamu plānu, lai laikus atjaunotu aktīvu apjomu, kas vajadzīgs pilnai tehnisko rezervju segšanai. Plānu dara pieejamu dalībniekiem vai to pārstāvjiem, un/vai to apstiprina piederības dalībvalsts kompetentās iestādes;

b) pri zostavovaní plánu sa berie do úvahy osobitná situácia inštitúcie, najmä štruktúra aktív/pasív, profil rizík, plán likvidity, vekový profil členov oprávnených dostávať dôchodok, systémy na začiatku a systémy meniace sa z nefinancujúcich alebo čiastočne financujúcich na plne financujúce.

b) izstrādājot plānu, ņem vērā institūcijas konkrēto stāvokli, jo īpaši tās aktīvu/pasīvu struktūru, riska profilu, likviditātes plānu, to dalībnieku vecuma struktūru, kam ir tiesības saņemt papildpensijas kapitāla izmaksas, kā arī ņem vērā sākumshēmas un shēmas, kurās mainās finansējums – no nulles finansējuma vai daļēja finansējuma uz finansējumu pilnā apjomā;

c) v prípade ukončenia dôchodkového systému počas obdobia uvedeného vyššie v tomto odseku, inštitúcia informuje príslušné orgány domovského členského štátu. Inštitúcia stanoví postup, aby sa previedli aktíva a zodpovedajúce pasíva na inú finančnú inštitúciu alebo podobný subjekt. Tento postup sa poskytne príslušným orgánom domovského členského štátu a všeobecný prehľad postupu sa dá k dispozícii členom alebo, ak je to aplikovateľné, ich zástupcom v súlade so zásadou zachovania mlčanlivosti.

c) ja šajā punktā minētajā laikposmā pensiju plāna darbība tiek izbeigta, institūcija par to informē piederības dalībvalsts kompetentās iestādes. Institūcija izstrādā procedūru, lai pārnestu aktīvus un atbilstīgos pasīvus uz citu finanšu institūciju vai tamlīdzīgu organizāciju. Ar šo procedūru iepazīstina piederības dalībvalsts kompetentās iestādes un vispārīgu procedūras izklāstu dara pieejamu dalībniekiem vai attiecīgā gadījumā – to pārstāvjiem saskaņā ar konfidencialitātes principu.

3. V prípade cezhraničnej aktivity, ako je uvedené v článku 20, poistné rezervy sú vždy plne financované s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových systémov. Ak tieto podmienky nie sú splnené, príslušné orgány domovského členského štátu zasiahnu v súlade s článkom 14. Aby sa dodržala táto požiadavka, domovský členský štát môže vyžadovať oddelenie aktív a pasív.

3. Pārrobežu darbības gadījumā, kas minēta 20. pantā, visos pārvaldītajos pensiju plānos tehniskajām rezervēm vienmēr jābūt segtām pilnā apjomā. Ja šos nosacījumus neievēro, piederības dalībvalsts kompetentās iestādes iejaucas saskaņā ar 14. pantu. Lai izpildītu šo prasību, piederības dalībvalsts var pieprasīt aktīvu un pasīvu nodalīšanu.

Článok 17

17. pants

Bilančné rezervy

Likumā noteiktais pašu kapitāls

1. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú dôchodkové systémy, ak inštitúcia sama a nie sponzorujúci subjekt preberá záväzok pokrytia voči biometrickému riziku alebo dáva záruku daného investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, mali trvalo dodatočné aktíva nad poistnými rezervami, ktoré slúžia na vyrovnanie. Ich výška odráža typ rizika a základ aktíva s ohľadom na celkový rozsah vedených systémov. Tieto aktíva sú bez všetkých predvídateľných záväzkov a slúžia ako bezpečnostný kapitál na absorbovanie rozdielov medzi projektovanými a skutočnými výdavkami a ziskami.

1. Piederības dalībvalsts nodrošina to, ka institūcijas, kas pārvalda pensiju plānus, kur pati institūcija nevis iemaksas veicošais uzņēmums uzņemas saistības nodrošināt biometriskā riska segumu vai garantē noteiktu peļņu no ieguldījumiem, vai noteiktu izmaksu apjomu, pastāvīgi tur papildu aktīvus kā buferi, kas pārsniedz tehniskajām rezervēm vajadzīgos aktīvus. To apjomam ir jāatspoguļo riska tips un aktīvu bāze attiecībā uz visiem pārvaldītajiem plāniem. Uz šiem aktīviem neattiecas nekādas paredzamas saistības, un tie kalpo kā drošības kapitāls, lai absorbētu plānotās un faktiskās peļņas un izdevumu starpību.

2. Na účely výpočtu minimálnej výšky dodatočných aktív sa uplatnia pravidlá stanovené v článku 27 a 28 smernice 2002/83/ES.

2. Lai aprēķinātu papildu aktīvu minimālo apjomu, piemēro Direktīvas 2002/83/EK 27. un 28. pantā paredzētos noteikumus.

3. Odsek 1 však nebráni členským štátom vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území, aby mali bilančné rezervy alebo aby stanovili podrobnejšie pravidlá za predpokladu, že sú zdôvodnené obozretnosťou.

3. Taču 1. punkts neliedz dalībvalstīm pieprasīt, lai institūcijas, kas atrodas to teritorijās, turētu likumā noteikto pašu kapitālu, vai noteikt sīkākus noteikumus, ja tie ir pienācīgi pamatoti.

Článok 18

18. pants

Pravidlá investovania

Ieguldījumu noteikumi

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ich území investovali v súlade so zásadou obozretnosti a najmä v súlade s týmito pravidlami:

1. Dalībvalstis pieprasa, lai institūcijas, kas atrodas to teritorijā, veic ieguldījumus saskaņā ar piesardzības principu un jo īpaši saskaņā ar šādiem noteikumiem:

a) aktíva sa investujú v najlepšom záujme členov a poberateľov. V prípade možného konfliktu záujmov, inštitúcia alebo subjekt, ktorý spravuje jej portfólio, zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov a poberateľov,

a) aktīvus iegulda, ņemot vērā dalībnieku un saņēmēju intereses. Potenciāla interešu konflikta gadījumā institūcija vai struktūra, kas pārvalda tās portfeli, nodrošina to, ka ieguldījumus veic vienīgi dalībnieku un saņēmēju interesēs;

b) aktíva sa investujú tak, aby sa zaručila bezpečnosť, kvalita, likvidita a rentabilita portfólia ako celku.

b) aktīvus iegulda tādā veidā, lai nodrošinātu visa portfeļa drošību, kvalitāti, likviditāti un rentabilitāti.

Aj aktíva vedené na krytie poistných rezerv sa investujú spôsobom primeraným charakteru a trvaniu očakávaných budúcich dôchodkov,

Aktīvus, ko tur tehnisko rezervju segšanai, arī iegulda tādā veidā, kas atbilst nākotnē sagaidāmo papildpensijas kapitāla izmaksu raksturam un ilgumam;

c) aktíva sa investujú prevažne na regulovaných trhoch. Investície do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom finančnom trhu sa v každom prípade musia zachovávať na obozretných úrovniach,

c) aktīvus galvenokārt iegulda regulētos tirgos. Ieguldījumi aktīvos, kas netiek tirgoti regulētā finanšu tirgū, katrā ziņā ir jāveic piesardzīgā apjomā;

d) investície do derivátových nástrojov sú možné, pokiaľ prispievajú k zníženiu investičných rizík alebo uľahčujú efektívne riadenie portfólia. Musia sa obozretne oceniť, berúc do úvahy základné aktívum a musia sa zahrnúť do ocenenia aktív inštitúcie. Inštitúcia sa vyhne aj nadmernému vystaveniu sa riziku u jednej protistrany a u ostatných derivátových operácií,

d) ieguldījumus atvasinātos instrumentos atļauj, ciktāl tie veicina ieguldījumu riska samazināšanu vai atvieglo portfeļa efektīvu pārvaldīšanu. Tie ir piesardzīgi jānovērtē, ņemot vērā bāzes aktīvus, un ir jāiekļauj institūcijas aktīvu novērtējumā. Institūcijai ir arī jāizvairās no pārliecīga riska, kas rodas, izvēloties tikai vienu darījuma partneri un veicot operācijas ar atvasinātiem instrumentiem;

e) aktíva sa náležite rozložia tak, aby sa vyhlo nadmernému spoliehaniu sa na jednotlivé aktívum, emitenta alebo skupinu subjektov a akumuláciám rizika v portfóliu ako celku.

e) veic atbilstīgu aktīvu diversifikāciju, lai nepieļautu pārlieku paļaušanos uz vienu konkrētu aktīvu veidu, emitentu vai uzņēmumu grupu un riska uzkrāšanu portfelī kopumā.

Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny nevystavujú inštitúciu nadmernej koncentrácii rizika,

Ieguldījumi aktīvos, ko emitējis viens un tas pats emitents vai emitenti, kas pieder tai pašai grupai, nerada institūcijai pārliecīgas riska koncentrācijas draudus;

f) investície do sponzorujúceho subjektu nepresiahnu 5 % portfólia ako celku a ak sponzorujúci subjekt patrí do skupiny, investícia do subjektov patriacich do tej istej skupiny ako sponzorujúci subjekt nepresiahne 10 % portfólia.

f) ieguldījumi uzņēmumā, kas veic iemaksas, nedrīkst pārsniegt 5 % no visa portfeļa, un ja iemaksas veicošais uzņēmums ietilpst grupā, ieguldījumi uzņēmumos, kas ietilpst tajā pašā grupā, kurā ir iemaksas veicošais uzņēmums, nedrīkst pārsniegt 10 % portfeļa.

Ak je inštitúcia sponzorovaná niekoľkými subjektmi, investícia do týchto sponzorujúcich subjektov sa urobí obozretne, berúc do úvahy potrebu náležitého rozloženia.

Ja institūcijā iemaksas veic vairāki uzņēmumi, līdzekļus uzņēmumos, kas veic iemaksas, iegulda piesardzīgi, nodrošinot nepieciešamo diversifikāciju.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia požiadavky uvedené pod písm. e) a f) na investovanie do štátnych dlhopisov.

Dalībvalstis var nolemt nepiemērot e) un f) punktā minētās prasības ieguldījumiem valsts obligācijās.

2. Domovský členský štát zakáže inštitúcii požičať si alebo konať ako ručiteľ v mene tretích strán. Členské štáty môžu však povoliť inštitúciám urobiť niektoré výpožičky len na účely likvidity a na dobu dočasnú.

2. Piederības dalībvalsts aizliedz institūcijai ņemt aizņēmumu vai būt par galvotāju trešo personu uzdevumā. Dalībvalstis tomēr var atļaut institūcijām ņemt aizņēmumus vienīgi likviditātes nodrošināšanai, turklāt tikai īslaicīgi.

3. Členské štáty nevyžadujú, aby inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území, investovali do určitých kategórií aktív.

3. Dalībvalstis neizvirza to teritorijā esošām institūcijām prasību veikt ieguldījumus konkrētu veidu aktīvos.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, členské štáty nepodmienia investičné rozhodnutia inštitúcie, ktorá sa nachádza na ich území alebo jej investičného manažéra žiadnemu predchádzajúcemu schváleniu alebo požiadavkám systematického oznamovania.

4. Neatkarīgi no 12. panta dalībvalstis nepieprasa, lai to teritorijā esošas institūcijas vai šīs institūcijas ieguldījumu pārvaldnieka lēmumus attiecībā uz ieguldījumiem iepriekš apstiprina vai sistemātiski par tiem ziņo.

5. V súlade s ustanoveniami odsekov 1 až 4, členské štáty môžu pre inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území stanoviť podrobnejšie pravidlá vrátane kvantitatívnych pravidiel za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, aby sa premietol celkový rozsah dôchodkových systémov, ktoré vedú tieto inštitúcie.

5. Saskaņā ar 1. līdz 4. punkta noteikumiem dalībvalstis to teritorijā esošām institūcijām var paredzēt sīkāk izstrādātus noteikumus, tostarp kvantitatīvus noteikumus, ja tie ir pamatoti, lai pilnībā aptvertu visu šo iestāžu pensiju plānu klāstu.

Členské štáty môžu uplatniť najmä investičné ustanovenia podobné ustanoveniam v smernici 2002/83/ES.

Dalībvalstis var piemērot ieguldījumu noteikumus, kas ir līdzīgi Direktīvas 2002/83/EK noteikumiem.

Členské štáty však nebránia inštitúciám v:

Dalībvalstis tomēr neliedz institūcijām:

a) investovaní do výšky 70 % aktív pokrývajúcich poistné rezervy alebo celého portfólia pre systémy, v ktorých členovia nesú investičné riziká v akciách, obchodovateľných cenných papieroch, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami a firemnými dlhopismi prijatými na obchodovanie na regulovaných trhoch a v rozhodovaní o relatívnej váhe týchto cenných papierov vo svojom investičnom portfóliu. No za predpokladu, že je to odôvodnené obozretnosťou, členské štáty môžu uplatniť nižšiu hranicu na inštitúcie, ktoré poskytujú dôchodkové produkty so zárukou dlhodobej úrokovej miery, nesú investičné riziko a sami umožňujú túto záruku,

a) ne vairāk kā 70 % aktīvu, kas nodrošina tehniskās rezerves vai portfeli plāniem, kuru dalībnieki uzņemas ieguldījumu risku, ieguldīt akcijās, apgrozāmos vērtspapīros, ko uzskata par akcijām, un uzņēmumu vērtspapīros, ko var tirgot regulētos tirgos, un lemt par šo vērtspapīru relatīvo īpatsvaru ieguldījumu portfelī. Ja tam ir pienācīgs pamatojums, dalībvalstis tomēr var piemērot zemāku ierobežojumu institūcijām, kas nodrošina pensijas ar ilgtermiņa procentu likmes garantiju, uzņemas ieguldījumu risku un pašas sniedz garantijas;

b) investovaní do výšky 30 % aktív pokrývajúcich poistné rezervy v aktívach denominovaných v iných menách než sú tie, v ktorých sú vyjadrené záväzky,

b) līdz 30 % aktīvu, kas nodrošina tehniskās rezerves, ieguldīt aktīvos, kas denominēti valūtās, kurās nav izteiktas saistības;

c) investovaní na rizikových kapitálových trhoch.

c) ieguldīt riska kapitāla tirgos.

6. Odsek 5 nevylučuje právo členských štátov vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území uplatňovanie prísnejších investičných pravidiel aj jednotlivo za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, najmä na základe záväzkov, do ktorých vstúpila inštitúcia.

6. Iepriekšējais 5. punkts neliedz dalībvalstīm tiesības pieprasīt, lai to teritorijā esošām institūcijām atsevišķos gadījumos piemērotu stingrākus ieguldījumu noteikumus, ja tie ir pienācīgi pamatoti, jo īpaši ņemot vērā saistības, ko institūcija ir uzņēmusies.

7. V prípade cezhraničnej aktivity uvedenej v článku 20, príslušné orgány každého hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby sa pravidlá stanovené v druhom pododseku uplatňovali na inštitúciu v domovskom členskom štáte. V takom prípade sa tieto pravidlá uplatňujú len na časť aktív inštitúcie, ktorá zodpovedá aktivitám vykonávaným v príslušnom hostiteľskom členskom štáte. Ďalej, sa uplatnia len vtedy, ak sa tiež tie isté alebo prísnejšie pravidlá uplatňujú na inštitúcie nachádzajúce sa v hostiteľskom členskom štáte.

7. Pārrobežu darbības gadījumā, kā minēts 20. pantā, katras uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes var pieprasīt, lai otrajā daļā minētos noteikumus piemēro institūcijai piederības dalībvalstī. Tādā gadījumā šos noteikumus piemēro vienīgi tai institūcijas aktīvu daļai, kas attiecas uz darbībām, ko veic konkrētajā uzņēmējā dalībvalstī. Turklāt tos piemēro vienīgi tad, ja tādus pašus vai stingrākus noteikumus piemēro arī uzņēmējā dalībvalstī esošām institūcijām.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sú tieto:

Pirmajā daļā minētie noteikumi ir šādi:

a) inštitúcia neinvestuje viac než 30 % týchto aktív do akcií, ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, a dlhových cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo inštitúcia investuje aspoň 70 % týchto aktív do akcií, ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, a dlhových cenných papierov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

a) institūcija neiegulda vairāk kā 30 % šo aktīvu akcijās, citos vērtspapīros, ko uzskata par akcijām, un parāda vērtspapīros, ko nedrīkst tirgot regulētā tirgū, vai arī institūcija iegulda vismaz 70 % šo aktīvu akcijās, citos vērtspapīros, ko uzskata par akcijām, un parāda vērtspapīros, ko drīkst tirgot regulētā tirgū;

b) inštitúcia investuje najviac 5 % týchto aktív do akcií a ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, dlhopisov, dlhových cenných papierov a ostatných nástrojov peňažného a kapitálového trhu, ktoré vydal ten istý subjekt a najviac 10 % týchto aktív do akcií a ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, dlhopisov, dlhových cenných papierov a ostatných nástrojov peňažného a kapitálového trhu, ktoré vydali subjekty patriace do jednej skupiny,

b) institūcija neiegulda vairāk kā 5 % šo aktīvu akcijās un citos vērtspapīros, ko uzskata par akcijām, obligācijās, parāda vērtspapīros un citos naudas un kapitāla tirgus instrumentos, ko izlaidis tas pats uzņēmums, un ne vairāk kā 10 % šo aktīvu – akcijās un citos vērtspapīros, ko uzskata par akcijām, obligācijās, parāda vērtspapīros un citos naudas un kapitāla tirgus instrumentos, ko izlaiduši uzņēmumi, kuri ietilpst vienā grupā;

c) inštitúcia investuje najviac 30 % týchto aktív do aktív denominovaných v iných menách, než sú meny, v ktorých sú vyjadrené záväzky.

c) institūcija neiegulda vairāk kā 30 % šo aktīvu tādos aktīvos, kas denominēti valūtās, kurās nav izteiktas saistības.

Aby sa dodržali tieto požiadavky, domovský členský štát môže vyžadovať oddelenie aktív.

Lai izpildītu šīs prasības, piederības dalībvalsts var pieprasīt aktīvu un pasīvu nodalīšanu.

Článok 19

19. pants

Správa a úschova

Pārvaldība un turēšana

1. Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri menovaní, pre spravovanie investičného portfólia, investičných správcov usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených pre túto činnosť v súlade so smernicami 85/611/EHS, 93/22/EHS, 2000/12/ES a 2002/83/ES, ako aj so smernicami uvedenými v článku 2 ods. 1 tejto smernice.

1. Dalībvalstis neuzliek institūcijām un šīs direktīvas 2. panta 1. punktā minētajām struktūrām ierobežojumus, ja tās saskaņā ar Direktīvām 85/611/EEK, 93/22/EEK, 2000/12/EK un 2002/83/EK ieguldījumu portfeļa pārvaldīšanai vēlas iecelt citā dalībvalstī reģistrētus ieguldījumu pārvaldniekus, kuri ir attiecīgi pilnvaroti šā darbības veida izpildei.

2. Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri menovaní, pre úschovu svojich aktív, uschovávateľov usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených pre túto činnosť v súlade so smernicou 93/22/EHS alebo smernicou 2000/12/ES alebo prijatých ako depozitár na účely smernice 85/611/EHS.

2. Dalībvalstis neuzliek institūcijām ierobežojumus, ja tās saskaņā ar Direktīvu 93/22/EEK vai Direktīvu 2000/12/EK savu aktīvu turēšanai vēlas iecelt citā dalībvalstī reģistrētus turētājus, kuri ir attiecīgi pilnvaroti šā darbības veida izpildei vai kuri ir atzīti kā depozitāri Direktīvas 85/611/EEK nolūkā.

Ustanovenie uvedené v tomto odseku nebráni domovskému členskému štátu stanoviť menovanie depozitára alebo uschovávateľa za povinné.

Šajā punktā minētais noteikums neliedz piederības dalībvalstij noteikt, ka depozitāra vai turētāja iecelšana ir obligāta.

3. Každý členský štát prijme potrebné kroky, aby sa mu podľa vnútroštátneho práva umožnilo zakázať v súlade s článkom 14 voľné nakladanie s aktívami, ktoré drží depozitár alebo uschovávateľ nachádzajúci sa na jeho území na požiadanie domovského členského štátu inštitúcie.

3. Katra dalībvalsts veic vajadzīgos pasākumus, lai tā, ievērojot savus tiesību aktus, saskaņā ar 14. pantu varētu aizliegt brīvi pārdot aktīvus, kas nodoti glabāšanā depozitāram vai turētājam, kurš atrodas tās teritorijā, pēc institūcijas piederības valsts pieprasījuma.

Článok 20

20. pants

Cezhraničné aktivity

Pārrobežu darbība

1. Bez toho, aby bola dotknutá vnútroštátné sociálne a pracovné právne predpisy o organizovaní dôchodkových systémov vrátane povinného členstva a výsledkoch dohôd kolektívneho vyjednávania, členské štáty umožnia subjektom nachádzajúcim sa na ich území sponzorovať inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia s oprávnením v ostatných členských štátoch. Tiež umožnia inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia s oprávnením na ich území prijať sponzorstvo subjektov, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov.

1. Neskarot attiecīgo valstu sociālos un darba tiesību aktus attiecībā uz pensiju sistēmu organizēšanu, tostarp obligāto dalību un koplīgumus, dalībvalstis atļauj to teritorijā esošiem uzņēmumiem veikt iemaksas papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijās, kuru darbība ir atļauta citās dalībvalstīs. Tās arī atļauj papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūcijām, kuru darbība ir atļauta šo valstu teritorijā, pieņemt iemaksas no uzņēmumiem, kas atrodas citu dalībvalstu teritorijās.

2. Inštitúcia, ktorá chce prijať sponzorstvo od sponzorujúceho subjektu, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, podlieha predchádzajúcemu povoleniu zo strany príslušných orgánov svojho domovského členského štátu ako je uvedené v článku 9 ods. 5 Oznámi svoj zámer prijať sponzorstvo od sponzorujúceho subjektu, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu príslušným orgánom domovského členského štátu, kde má oprávnenie.

2. Institūcijai, kas vēlas pieņemt iemaksas no uzņēmuma, kas atrodas citas dalībvalsts teritorijā, iepriekš jāsaņem atļauja no savas piederības valsts kompetentajām iestādēm, kā minēts 9. panta 5. punktā. Tā paziņo par savu nodomu pieņemt iemaksas no uzņēmuma, kas atrodas citas dalībvalsts teritorijā, kompetentajām iestādēm piederības dalībvalstī, kurā tā ir saņēmusi darbības atļauju.

3. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na ich územiach a ktoré navrhujú, že budú sponzorované subjektom, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, aby poskytli tieto informácie, pri vykonávaní oznámenia podľa odseku 2:

3. Dalībvalstis pieprasa, lai institūcijas, kas atrodas to teritorijā un vēlas saņemt iemaksas no uzņēmuma, kas atrodas citas dalībvalsts teritorijā, sniedz šādu informāciju 2. punktā minētajā paziņojumā:

a) hostiteľský členský štát (hostiteľské členské štáty),

a) uzņēmēja dalībvalsts(-is);

b) názov sponzorujúceho subjektu,

b) iemaksas veicošā uzņēmuma nosaukums;

c) hlavné charakteristiky dôchodkového systému, ktorý sa má viesť pre sponzorujúci subjekt.

c) tā pensiju plāna raksturojums, ko pārvaldīs pēc iemaksas veicošā uzņēmuma lūguma.

4. Ak je príslušný orgán domovského členského štátu oboznámený podľa odseku 2 a pokiaľ nemá dôvod na pochybnosti, že administratívna štruktúra finančnej situácie inštitúcie alebo dobrá povesť a odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb, ktoré vedú inštitúciu, nie sú kompatibilné s operáciami navrhovanými v hostiteľskom členskom štáte, do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 3 oznámi tieto informácie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a informuje aj danú inštitúciu.

4. Ja piederības dalībvalsts kompetentā iestāde ir informēta saskaņā ar 2. punktu un ja tai nav iemesla apšaubīt to, vai institūcijas administratīvā struktūra, finansiālais stāvoklis un institūcijas vadības labā reputācija, profesionālā kvalifikācija vai pieredze atbilst darbībai, ko piedāvā veikt uzņēmējā dalībvalstī, tā trīs mēnešu laikā pēc visas 3. punktā minētās informācijas saņemšanas nosūta šo informāciju uzņēmējas dalībvalsts kompetentajām iestādēm un attiecīgi informē institūciju.

5. Skôr než inštitúcia začne viesť dôchodkový systém pre sponzorujúci subjekt v inom členskom štáte, príslušné orgány v hostiteľskom členskom štáte do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 informujú príslušné orgány domovského členského štátu, ak je to vhodné, o požiadavkách sociálneho a pracovného práva týkajúcich sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov, podľa ktorých sa musí viesť dôchodkový systém sponzorovaný subjektom v hostiteľskom členskom štáte a o pravidlách, ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a odsekom 7 tohto článku. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie inštitúcii.

5. Pirms institūcija izveido pensiju plānu citas dalībvalsts uzņēmumam, kas veic iemaksas, uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes divu mēnešu laikā pēc 3. punktā minētās informācijas saņemšanas vajadzības gadījumā informē piederības dalībvalsts kompetentās iestādes par sociālo un darba tiesību aktu prasībām, kas attiecas uz fondēto jomu un saskaņā ar kurām jāveic darbības ar pensiju plānu, kurā iemaksas veic uzņēmējā dalībvalstī esošs uzņēmums, kā arī par noteikumiem, kas jāpiemēro saskaņā ar 18. panta 7. punktu un šā panta 7. punktu. Piederības dalībvalsts kompetentās iestādes paziņo šo informāciju institūcijai.

6. Pri prijatí oznámenia uvedeného v odseku 5 alebo ak sa od príslušných orgánov domovského členského štátu neprijme žiadne oznámenie do uplynutia obdobia stanoveného v odseku 5, inštitúcia môže začať viesť dôchodkový systém sponzorovaný subjektom v hostiteľskom členskom štáte v súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov a so všetkými pravidlami, ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a s odsekom 7 tohto článku.

6. Pēc tam, kad no piederības dalībvalsts kompetentajām iestādēm ir saņemta 5. punktā minētā informācija, vai pēc tam, kad 5. punktā paredzētā termiņa beigās nekāda informācija nav saņemta, institūcija var uzsākt pensiju plānu, kurā iemaksas veic uzņēmējā valstī esošs uzņēmums atbilstīgi uzņēmējas dalībvalsts sociālo un darba tiesību aktu prasībām, kas attiecas uz fondēto pensiju jomu, kā arī atbilstīgi visiem noteikumiem, kas jāpiemēro saskaņā ar 18. panta 7. punktu un šā panta 7. punktu.

7. Inštitúcia sponzorovaná subjektom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte podlieha najmä, s ohľadom na príslušných členov, všetkým požiadavkám na informovanosť, ktoré ukladajú príslušné orgány hostiteľského členského štátu na inštitúcie nachádzajúce sa v tom členskom štáte v súlade s článkom 11.

7. Attiecībā uz dalībniekiem institūcijā, kurā iemaksas veic citā dalībvalstī esošs uzņēmums, piemēro arī visas prasības par informācijas sniegšanu, ko uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes ir noteikušas šajā dalībvalstī esošajām institūcijām saskaņā ar 11. pantu.

8. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány domovského členského štátu o všetkých významných zmenách v požiadavkách sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu prislúchajúceho k oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov, ktoré môžu ovplyvniť charakteristiky dôchodkového systému, pokiaľ sa týkajú vedenia dôchodkového systému sponzorovaného subjektom v hostiteľskom členskom štáte a vo všetkých pravidlách, ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a odsekom 7 tohto článku.

8. Uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes informē piederības dalībvalsts kompetentās iestādes par visām būtiskajām izmaiņām uzņēmējas dalībvalsts sociālo un tiesību aktu prasībās, kuras attiecas uz fondēto pensiju plāniem un kuras var ietekmēt pensiju plānu, ciktāl tas skar tāda pensiju plāna darbību, kurā iemaksas veic uzņēmējas dalībvalsts uzņēmums, kā arī par izmaiņām noteikumos, kas jāpiemēro saskaņā ar 18. panta 7. punktu un šā panta 7. punktu.

9. Inštitúcia podlieha priebežnému dohľadu zo strany príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o súlad svojich činností s požiadavkami pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov uvedených v odseku 5 a s požiadavkami na informovanosť uvedenými v odseku 7. Ak tento dohľad odhalí nezrovnalosti, príslušné orgány hostiteľského členského štátu bezodkladne informujú príslušné orgány domovského členského štátu. V koordinácii s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, príslušné orgány domovského členského štátu príjmu potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že inštitúcia ukončí s odhaleným porušovaním sociálneho a pracovného práva.

9. Uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes pastāvīgi uzrauga institūciju, pārbaudot, vai tās darbība atbilst uzņēmējas dalībvalsts darba un sociālo tiesību aktu prasībām, kas skar 5. punktā minēto fondēto pensijas plānu jomu, un vai tā ievēro 7. punktā minētās prasības par informācijas sniegšanu. Ja, veicot uzraudzību, tiek atklāti pārkāpumi, uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes tūlīt informē piederības dalībvalsts kompetentās iestādes. Piederības dalībvalsts kompetentās iestādes, saskaņojot ar uzņēmējas dalībvalsts kompetentajām iestādēm, veic vajadzīgos pasākumus, lai nodrošinātu institūcijas konstatēto sociālo un tiesību aktu pārkāpumu novēršanu.

10. Ak napriek opatreniam, ktoré prijali príslušné orgány domovského členského štátu alebo preto, že v domovskom členskom štáte chýbajú vhodné opatrenia, inštitúcia aj naďalej porušuje platné ustanovenia požiadaviek sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu po tom, čo informovali príslušné orgány domovského členského štátu, prijať vhodné opatrenia na zabránenie alebo potrestanie ďalších nezrovnalostí vrátane, pokiaľ je to vyložene potrebné, zabránenia danej inštitúcii vo fungovaní v hostiteľskom členskom štáte pre sponzorujúci subjekt.

10. Ja piederības dalībvalsts kompetento iestāžu veiktie pasākumi nav devuši rezultātu vai piederības dalībvalstī nav piemērotu pasākumu, un institūcija turpina pārkāpt uzņēmējas dalībvalsts sociālo un darba tiesību aktu prasības, kas attiecas uz fondēto pensiju plānu jomu, uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes pēc piederības dalībvalsts kompetento iestāžu informēšanas var veikt atbilstīgus pasākumus, lai nepieļautu turpmākus pārkāpumus vai sodītu par tiem, tostarp, ja tas ir nepieciešams, neļautu institūcijai uzņēmējā dalībvalstī vadīt pensiju plānu iemaksas veicošam uzņēmumam.

Článok 21

21. pants

Spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou

Sadarbība starp dalībvalstīm un Komisiju

1. Členské štáty primeraným spôsobom zabezpečia jednotné uplatňovanie tejto smernice pravidelnou výmenou informácií a skúseností s úmyslom rozvinúť najlepšiu prax v tejto oblasti a užšiu spoluprácu a tým zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a vytvoriť podmienky požadované pre neproblematické cezhraničné členstvo.

1. Dalībvalstis attiecīgi nodrošina šīs direktīvas vienotu piemērošanu, regulāri apmainoties ar informāciju un pieredzi, lai veidotu vislabāko praksi šajā jomā un ciešāku sadarbību un tādējādi nepieļautu konkurences traucējumus un radītu nosacījumus, kas vajadzīgi netraucētai pārrobežu dalības nodrošināšanai.

2. Komisia a príslušné orgány členských štátov budú úzko spolupracovať s úmyslom uľahčiť dohľad nad operáciami inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

2. Komisija un dalībvalstu kompetentās iestādes cieši sadarbojas, lai atvieglotu papildpensijas kapitāla uzkrāšanas institūciju uzraudzību.

3. Každý členský štát informuje Komisiu o hlavných ťažkostiach, ktoré spôsobuje uplatňovanie tejto smernice.

3. Katra dalībvalsts informē Komisiju par galvenajām grūtībām, ko rada šīs direktīvas piemērošana.

Komisia a príslušné orgány dotknutých členských štátov čím skôr preskúmajú takéto ťažkosti, aby našli primerané riešenie.

Komisija un attiecīgo dalībvalstu kompetentās iestādes pēc iespējas ātrāk izpēta šīs grūtības, lai rastu piemērotu risinājumu.

4. Štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia vydá správu, v ktorej zhodnotí:

4. Četrus gadus pēc šīs direktīvas stāšanās spēkā Komisija sagatavo ziņojumu, kurā izvērtē:

a) uplatňovanie článku 18 a pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní vnútroštátnych systémov dohľadu a

a) 18. panta piemērošanu un rezultātus valstu uzraudzības sistēmu pielāgošanā; un

b) uplatňovanie druhého pododseku článku 19 ods. 2, najmä situáciu prevažujúcu v členských štátoch ohľadne využívania depozitárov a úlohy, ktorú majú, ak je to vhodné.

b) 19. panta 2. punkta otrās daļas piemērošanu, jo īpaši situāciju, kas dalībvalstīs dominē attiecībā uz depozitārijiem un to pienākumiem.

5. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu požiadať príslušné orgány domovského členského štátu, aby rozhodli o oddelení aktív a pasív inštitúcie, ako je uvedené v článku 16 ods. 3 a článku 18 ods. 7

5. Uzņēmējas dalībvalsts kompetentās iestādes var lūgt piederības dalībvalsts kompetentās iestādes pieņemt lēmumu par institūcijas aktīvu un pasīvu nodalīšanu, kā paredzēts 16. panta 3. punktā un 18. panta 7. punktā.

Článok 22

22. pants

Vykonanie

Īstenošana

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. septembra 2005. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

1. Dalībvalstīs stājas spēkā normatīvie un administratīvie akti, kas vajadzīgi, lai līdz 2005. gada 23. septembrim izpildītu šo direktīvu. Dalībvalstis par to tūlīt informē Komisiju.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Dalībvalstīm pieņemot šos tiesību aktus, tajos ietver atsauci uz šo direktīvu vai arī šādu atsauci pievieno to oficiālajai publikācijai. Dalībvalstis nosaka to, kā izdarīt šādas atsauces.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

2. Dalībvalstis dara Komisijai zināmus galvenos tiesību aktus, ko tās pieņem jomā, uz kuru attiecas šī direktīva.

3. Členské štáty môžu do 23. septembra 2010 odložiť uplatňovanie článku 17 ods. 1 a 2 na inštitúcie nachádzajúce sa na ich území, ktoré v dátume stanovenom v odseku 1 tohto článku nemajú minimálnu úroveň bilančných rezerv požadovaných podľa článku 17 ods. 1 a 2. Avšak inštitúcie, ktoré chcú viesť cezhraničné dôchodkové systémy v zmysle článku 20, nesmú tak urobiť, pokiaľ nedodržia pravidlá tejto smernice.

3. Dalībvalstis līdz 2010. gada 23. septembrim var atlikt 17. panta 1. un 2. punkta piemērošanu institūcijām, kas atrodas to teritorijā un kam šā panta 1. punktā norādītajā datumā nav likumā noteiktā pašu kapitāla minimālā apjoma, kas vajadzīgs saskaņā ar 17. panta 1. un 2. punktu. Institūcijas, kas vēlas vadīt pārrobežu pensiju plānus 20. panta nozīmē, to nedrīkst darīt, kamēr nav izpildījušas šīs direktīvas noteikumus.

4. Členské štáty môžu do 23. septembra 2010 odložiť uplatňovanie článku 18 ods. 1 písm. f) na inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území. Avšak inštitúcie, ktoré chcú viesť cezhraničné dôchodkové systémy v zmysle článku 20, nesmú tak urobiť, pokiaľ nedodržia pravidlá tejto smernice.

4. Dalībvalstis līdz 2010. gada 23. septembrim var atlikt 18. panta 1. punkta f) apakšpunkta piemērošanu institūcijām, kas atrodas to teritorijā. Institūcijas, kas vēlas vadīt pārrobežu pensiju plānus 20. panta nozīmē, to nedrīkst darīt, kamēr nav izpildījušas šīs direktīvas noteikumus.

Článok 23

23. pants

Nadobudnutie účinnosti

Stāšanās spēkā

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Šī direktīva stājas spēkā dienā, kad to publicē Eiropas Savienības Oficiālajā Vēstnesī.

Článok 24

24. pants

Adresáti

Adresāti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

Šī direktīva ir adresēta dalībvalstīm.

V Luxemburgu 3. júna 2003

Luksemburgā, 2003. gada 3. jūnijā

Za Európsky parlament

Eiropas Parlamenta vārdā —

predseda

priekšsēdētājs

P. Cox

P. Cox

Za Radu

Padomes vārdā —

Predseda

priekšsēdētājs

N. Christodoulakis

N. Christodoulakis

[1] Ú. v. C 96 E, 27.3.2001, s. 136.

[1] OV C 96 E, 27.3.2001., 136. lpp.

[2] Ú. v. C 155, 29.5.2001, s. 26.

[2] OV C 155, 29.5.2001., 26. lpp.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 4. júla 2001 (Ú. v. ES C 65 E, 14.3.2002, s. 135), spoločná pozícia Rady z 5. novembra 2002 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2003.

[3] Eiropas Parlamenta 2001. gada 4. jūlija atzinums (OV C 65 E, 14.3.2002., 135. lpp.), Padomes 2002. gada 5. novembra kopējā nostāja (vēl nav publicēta Oficiālajā Vēstnesī) un Eiropas Parlamenta 2003. gada 12. marta lēmums (vēl nav publicēts Oficiālajā Vēstnesī), un Padomes 2003. gada 13. maija lēmums.

[4] Ú. v. ES L 283, 28.10.1980, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/74/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 270, 8.10.2002, s. 10).

[4] OV L 283, 28.10.1980., 23. lpp. Direktīvā jaunākie grozījumi izdarīti ar Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvu 2002/74/EK (OV L 270, 8.10.2002., 10. lpp.).

[5] Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1386/2001 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 1).<0}

[5] Padomes 1971. gada 14. jūnija Regula (EEK) Nr. 1408/71 par sociālā nodrošinājuma shēmu piemērošanu darbiniekiem, pašnodarbinātām personām un viņu ģimenēm, kas pārvietojas Kopienā (OV L 149, 5.7.1971., 2. lpp.). Regulā jaunākie grozījumi izdarīti ar Eiropas Parlamenta un Padomes Regulu (EK) Nr. 1386/2001 (OV L 187, 10.7.2001., 1. lpp.).

[6] Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktoré stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 410/2002 (Ú. v. ES L 62, 5.3.2002, s. 17).

[6] Padomes 1972. gada 21. marta Regula (EEK) Nr. 574/72, ar ko nosaka izpildes procedūru Regulai (EEK) Nr. 1408/71 par sociālā nodrošinājuma shēmu piemērošanu darbiniekiem, pašnodarbinātām personām un viņu ģimenēm, kas pārvietojas Kopienā (OV L 74, 27.3.1972., 1. lpp.). Regulā jaunākie grozījumi izdarīti ar Komisijas Regulu (EK) Nr. 410/2002 (OV L 62, 5.3.2002., 17. lpp.).

[7] Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s.3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s.17).

[7] Padomes 1973. gada 24. jūlija Pirmā direktīva 73/239/EEK par normatīvo un administratīvo aktu saskaņošanu attiecībā uz darbības sākšanu un veikšanu tiešās apdrošināšanas jomā, izņemot dzīvības apdrošināšanu (OV L 228, 16.8.1973., 3. lpp.). Direktīvā jaunākie grozījumi izdarīti ar Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvu 2002/13/EK (OV L 77, 20.3.2002., 17. lpp.).

[8] Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/108/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s.35).

[8] Padomes 1985. gada 20. decembra Direktīva 85/611/EEK par to, kā saskaņot normatīvos un administratīvos aktus, kas attiecas uz vērtspapīru kolektīvo ieguldījumu uzņēmumiem (VKIU) (OV L 375, 31.12.1985., 3. lpp.). Direktīvā jaunākie grozījumi izdarīti ar Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvu 2001/108/EK (OV L 41, 13.2.2002., 35. lpp.).

[9] Smernica Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 290, 17.11.2000, s. 27).

[9] Padomes 1993. gada 10. maija Direktīva 93/22/EEK par ieguldījumu pakalpojumiem vērtspapīru jomā (OV L 141, 11.6.1993., 27. lpp.). Direktīvā jaunākie grozījumi izdarīti ar Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvu 2000/64/EK (OV L 290, 17.11.2000., 27. lpp.).

[10] Smernica 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1). Smernica zmenená a doplnená smernicou 2000/28/ES (Ú. v. L ES 275, 27.10.2000, s. 37).

[10] Eiropas Parlamenta un Padomes 2000. gada 20. marta Direktīva 2000/12/EK par kredītiestāžu darbības uzsākšanu un veikšanu (OV L 126, 26.5.2000., 1. lpp.). Direktīva ir grozīta ar Direktīvu 2000/28/EK (OV L 275, 27.10.2000., 37. lpp.).

[11] Smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

[11] Eiropas Parlamenta un Padomes 2002. gada 5. novembra Direktīva 2002/83/EK (OV L 345, 19.12.2002., 1. lpp.).

--------------------------------------------------

--------------------------------------------------