Dvojjazyčné zobrazenie

Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV  BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV 

sk

fr

 

Účastníci konania


V spojených veciach C‑7/10 a C‑9/10,
Dans les affaires jointes C‑7/10 et C‑9/10,
ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Raad van State (Holandsko) z 31. decembra 2009 a doručené Súdnemu dvoru 8. januára 2010, ktoré súvisia s konaniami:
ayant pour objet des demandes de décision préjudicielle au titre de l’article 267 TFUE, introduites par le Raad van State (Pays-Bas), par décisions du 31 décembre 2009, parvenues à la Cour le 8 janvier 2010, dans les procédures
Staatssecretaris van Justitie
Staatssecretaris van Justitie
proti
contre
Tayfun Kahveci (C‑7/10),
Tayfun Kahveci (C-7/10),
Osman Inan (C‑9/10 ),
Osman Inan (C-9/10),
SÚDNY DVOR (prvá komora),
LA COUR (première chambre),
v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Safjan, M. Ilešič, E. Levits (spravodajca) a M. Berger,
composée de M. A. Tizzano, président de chambre, MM. M. Safjan, M. Ilešič, E. Levits (rapporteur) et M me M. Berger, juges,
generálna advokátka: E. Sharpston,
avocat général: M me E. Sharpston,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
greffier: M me M. Ferreira, administrateur principal,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. februára 2011,
vu la procédure écrite et à la suite de l’audience du 3 février 2011,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
considérant les observations présentées:
– T. Kahveci, v zastúpení: A. Durmuş a E. Köse, advocaten,
– pour M. Kahveci, par M es A. Durmuş et E. Köse, advocaten,
– O. Inan, v zastúpení: H. Drenth, advocaat,
– pour M. Inan, par M e H. Drenth, advocaat,
– holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
– pour le gouvernement néerlandais, par M me C. Wissels et M. J. Langer, en qualité d’agents,
– poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, M. Arciszewski a A. Miłkowska, splnomocnení zástupcovia,
– pour le gouvernement polonais, par MM. M. Szpunar et M. Arciszewski ainsi que par M me A. Miłkowska, en qualité d’agents,
– Európska komisia, v zastúpení: M. van Beek a G. Rozet, splnomocnení zástupcovia,
– pour la Commission européenne, par MM. M. van Beek et G. Rozet, en qualité d’agents,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 20. októbra 2011,
ayant entendu l’avocat général en ses conclusions à l’audience du 20 octobre 2011,
vyhlásil tento
rend le présent
Rozsudok
Arrêt
 

Odôvodnenie


1. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 7 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80“). Asociačná rada bola zriadená Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 217, 1964, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „dohoda o pridružení EHS – Turecko“).
1. Les demandes de décision préjudicielle portent sur l’interprétation de l’article 7 de la décision n° 1/80 du conseil d’association, du 19 septembre 1980, relative au développement de l’association (ci-après la «décision n° 1/80»). Le conseil d’association a été institué par l’accord créant une association entre la Communauté économique européenne et la Turquie, qui a été signé, le 12 septembre 1963, à Ankara par la République de Turquie, d’une part, ainsi que par les États membres de la CEE et la Communauté, d’autre part, et qui a été conclu, approuvé et confirmé au nom de cette dernière par la décision 64/732/CEE du Conseil, du 23 décembre 1963 (JO 1964, 217, p. 3685, ci-après l’«accord d’association CEE-Turquie»).
2. Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch konaní, účastníkmi ktorých sú Staatssecretaris van Justitie (štátny tajomník spravodlivosti, ďalej len „Staatssecretaris“) a T. Kahveci v jednom a O. Inan v druhom prípade a ktoré sa týkajú otázky, či sa rodinný príslušník pracovníka, ktorý má nielen turecké štátne občianstvo, ale tiež štátne občianstvo hostiteľského členského štátu, môže dovolávať článku 7 rozhodnutia č. 1/80.
2. Ces demandes ont été présentées dans le cadre de deux litiges opposant le Staatssecretaris van Justitie (secrétaire d’État à la Justice, ci-après le «Staatssecretaris») à M. Kahveci, d’une part, et à M. Inan, d’autre part, au sujet de la question de savoir si un membre de la famille d’un travailleur ayant non seulement la nationalité turque, mais également celle de l’État membre d’accueil peut se prévaloir de l’article 7 de la décision n° 1/80.
Právny rámec
Le cadre juridique
Rozhodnutie č. 1/80
La décision n° 1/80
3. Článok 7 rozhodnutia č. 1/80 stanovuje:
3. L’article 7 de la décision n° 1/80 est libellé comme suit:
„Rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v tomto členskom štáte, ktorí získali povolenie sa k nemu pripojiť:
«Les membres de la famille d’un travailleur turc appartenant au marché régulier de l’emploi d’un État membre, qui ont été autorisés à le rejoindre:
– majú právo odpovedať – s výhradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva – na akúkoľvek pracovnú ponuku, ak tam majú legálny pobyt aspoň tri roky,
– ont le droit de répondre – sous réserve de la priorité à accorder aux travailleurs des États membre de la Communauté – à toute offre d’emploi lorsqu’ils y résident régulièrement depuis trois ans au moins;
– požívajú slobodný prístup k akejkoľvek zárobkovej činnosti podľa svojho výberu, ak tam majú legálny pobyt aspoň päť rokov.
– y bénéficient du libre accès à toute activité salariée de leur choix lorsqu’ils y résident régulièrement depuis cinq ans au moins.
…“ [ neoficiálny preklad ]
[...]»
4. Podľa článku 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80:
4. Aux termes de l’article 14, paragraphe 1, de la décision n° 1/80:
„Ustanovenia tejto časti sa uplatňujú s výhradou obmedzení z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.“ [ neoficiálny preklad ]
«Les dispositions de la présente section sont appliquées sous réserve des limitations justifiées par des raisons d’ordre public, de sécurité et de santé publiques.»
Vnútroštátna právna úprava
La réglementation nationale
5. § 18 ods. 1 úvod a písm. e) zákona z roku 2000 o cudzích štátnych príslušníkoch (Vreemdelingenwet 2000, Stb. 2000, č. 495, ďalej len „Vw 2000“) stanovuje, že žiadosť o predĺženie platnosti časovo obmedzeného povolenia na pobyt možno zamietnuť, ak cudzinec, ktorý žiadosť podáva, predstavuje hrozbu pre verejný poriadok. Podľa § 19 tohto zákona, takéto povolenie môže byť odňaté z rovnakých dôvodov.
5. L’article 18, paragraphe 1, initio et sous e), de la loi de 2000 sur les étrangers (Vreemdelingenwet 2000, Stb. 2000, n° 495, ci-après la «Vw 2000») dispose qu’une demande de prorogation d’un permis de séjour à durée déterminée peut être rejetée lorsque l’étranger représente une menace pour l’ordre public ou la sécurité nationale. En vertu de l’article 19 de cette loi, un tel permis peut être retiré pour ces mêmes motifs.
6. Podľa § 67 ods. 1 úvodu a písm. b) Vw 2000 Staatssecretaris môže vyhlásiť cudzinca za nežiaducu osobu, ak bol tento cudzinec právoplatným rozsudkom odsúdený na trest odňatia slobody za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 roky alebo vyšší. Podľa odseku 3 tohto paragrafu sa cudzinec vyhlásený za nežiaducu osobu nesmie legálne zdržiavať v Holandsku.
6. Conformément à l’article 67, paragraphe 1, initio et sous b), de la Vw 2000, le Staatssecretaris peut déclarer indésirable l’étranger qui a été condamné par un jugement devenu exécutoire pour un crime passible d’une peine de prison de trois ans ou davantage. En vertu du paragraphe 3 de cet article, l’étranger déclaré indésirable ne peut pas séjourner légalement aux Pays-Bas.
7. § 3.86 ods. 1 úvod a písm. d) vyhlášky z roku 2000 o cudzincoch (Vreemdelingenbesluit 2000, Stb. 2000, č. 497) umožňuje zamietnuť žiadosť o predĺženie platnosti časovo obmedzeného povolenia na pobyt podľa § 18 ods. 1 úvodu a písm. e) Vw 2000 v prípade ohrozenia verejného poriadku, najmä ak bol cudzinec právoplatným rozsudkom odsúdený na trest odňatia slobody za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 roky alebo vyšší, a ak mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého nepodmienečná časť zodpovedá prinajmenšom obdobiu stanovenému v § 3.86 ods. 2 uvedenej vyhlášky, ktorý stanovuje progresívnu stupnicu založenú na dĺžke trvania pobytu dotknutej osoby v Holandsku.
7. L’article 3.86, paragraphe 1, initio et sous d), du décret de 2000 sur les étrangers (Vreemdelingenbesluit 2000, Stb. 2000, n° 497) permet de rejeter la demande de prorogation du permis de séjour à durée déterminée en cas de menace pour l’ordre public sur la base de l’article 18, paragraphe 1, initio et sous e), de la Vw 2000, lorsque, notamment, l’étranger s’est vu condamné à une peine privative de liberté pour un crime passible d’une peine d’emprisonnement d’au moins trois ans par un jugement devenu définitif et que la partie exécutoire sans condition de cette peine est au moins égale à la norme visée à l’article 3.86, paragraphe 2, dudit décret qui établit un barème progressif échelonné en fonction de la durée de résidence de l’intéressé aux Pays-Bas.
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Les litiges au principal et les questions préjudicielles
Vec C‑7/10
Affaire C-7/10
8. T. Kahveci má turecké štátne občianstvo. Jeho manželka, tiež turecká štátna občianka sa narodila v Holandsku ako dieťa tureckého pracovníka a patrí do legálneho trhu práce v Holandsku. V júni 1999, ešte predtým, ako T. Kahveci v priebehu toho istého roka legálne prišiel do Holandska, jej bolo udelené holandské štátne občianstvo, pričom si ponechala aj turecké štátne občianstvo.
8. M. Kahveci est de nationalité turque. Son épouse, également ressortissante turque, est née aux Pays-Bas d’un travailleur turc et appartient au marché régulier de l’emploi aux Pays-Bas. Au mois de juin 1999, avant que son mari n’arrive légalement aux Pays-Bas au cours de la même année, elle a obtenu la nationalité néerlandaise tout en conservant la nationalité turque.
9. Povolenie na pobyt, ktoré získal T. Kahveci obsahovalo obmedzenie „pobyt u manželky R. Kahveci“. Toto povolenie bolo viackrát predĺžené, naposledy 12. marca 2009. Až do uväznenia býval T. Kahveci u svojej manželky.
9. Le permis de séjour qui a été accordé à M. Kahveci était assorti d’une restriction, à savoir «séjour auprès de l’épouse R. Kahveci». Ce permis a été prorogé à plusieurs reprises, la dernière fois jusqu’au 12 mars 2009. Jusqu’à son emprisonnement, M. Kahveci habitait chez son épouse.
10. Dňa 23. januára 2007 bol T. Kahveci právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v dĺžke šiestich rokov a deviatich mesiacov nepodmienečne.
10. Le 23 janvier 2007, M. Kahveci a été condamné définitivement à une peine inconditionnelle d’emprisonnement de six ans et neuf mois.
11. Rozhodnutím Staatssecretaris z 20. marca 2007 bol T. Kahveci z dôvodu jeho odsúdenia vyhlásený za nežiaducu osobu a odňalo sa mu povolenie na pobyt.
11. Par décision du 20 mars 2007, le Staatssecretaris a déclaré M. Kahveci indésirable en raison de sa condamnation et lui a retiré son permis de séjour.
12. Námietka, ktorú podal T. Kahveci proti uvedenému rozhodnutiu, bola zamietnutá z dôvodu, že sa nemôže dovolávať článku 7 rozhodnutia č. 1/80, keďže jeho manželka má holandské štátne občianstvo. Preto nemôže byť považovaný za rodinného príslušníka tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce, aj keď si tento pracovník ponechal turecké štátne občianstvo popri holandskom štátnom občianstve.
12. La réclamation introduite par M. Kahveci contre ladite décision a été rejetée au motif qu’il ne saurait se prévaloir de l’article 7 de la décision n° 1/80, son épouse possédant la nationalité néerlandaise. Dès lors, il ne saurait être considéré comme un membre de la famille d’un travailleur turc appartenant au marché régulier de l’emploi, même si ce dernier a conservé la nationalité turque en sus de la nationalité néerlandaise.
13. Keďže Rechtbank s‑Gravenhage vyhovel žalobe, ktorú podal T. Kahveci proti zamietnutiu uvedenej námietky, Staatssecretaris podal odvolanie na Raad van State.
13. Le juge des référés du Rechtbank s-Gravenhage ayant déclaré fondé le recours formé par M. Kahveci contre le rejet de ladite réclamation, le Staatssecretaris a interjeté appel devant le Raad van State.
14. Uvádza, že T. Kahveci už viac nepatrí do pôsobnosti rozhodnutia č. 1/80 a že pre jeho manželku je už obsolentné uplatňovať zlepšenie podmienok v sociálnej oblasti, ktoré bolo vykonané uvedeným rozhodnutím.
14. Il soutient que M. Kahveci ne relevait plus du champ d’application de la décision n° 1/80 et qu’il n’y avait plus aucune utilité pour son épouse à se prévaloir de l’amélioration des conditions en matière sociale que ladite décision a réalisée.
Vec C‑9/10
Affaire C-9/10
15. O. Inan má tureckú štátnu príslušnosť. Jeho otec, H. Inan, rovnako turecký štátny príslušník, u ktorého skutočnosť, že patrí do legálneho trhu práce v Holandsku nie je sporná, má od roku 1993 holandské štátne občianstvo popri tureckom štátnom občianstve.
15. M. Inan est de nationalité turque. Son père, M. H. Inan, également ressortissant turc et dont l’appartenance au marché régulier de l’emploi aux Pays-Bas n’est pas mise en doute, est depuis l’année 1993 en possession de la nationalité néerlandaise en plus de la nationalité turque.
16. O. Inan legálne pricestoval do Holandska v priebehu roku 1999. Povolenie na pobyt, ktoré mu bolo vydané, obsahovalo obmedzenie, a to „rodinné spolužitie s rodičom H. Inanom“. Toto povolenie bolo viackrát predĺžené, naposledy 10. júna 2005. Až do svojho uväznenia býval O. Inan u svojho otca.
16. M. Inan est arrivé légalement aux Pays-Bas au cours de l’année 1999. Le permis de séjour qui lui a été accordé était assorti d’une restriction, à savoir «regroupement familial chez le parent M. H. Inan». Ce permis a été prorogé à plusieurs reprises, la dernière fois jusqu’au 10 juin 2005. Jusqu’à son emprisonnement, M. Inan habitait chez son père.
17. Dňa 22. mája bol O. Inan právoplatne odsúdený na sedemročný trest odňatia slobody nepodmienečne.
17. Le 22 mai 2007, M. Inan a été condamné définitivement à une peine inconditionnelle d’emprisonnement de sept ans.
18. Rozhodnutím z 13. novembra 2007 vyhlásil Staatssecretaris O. Inana za nežiaducu osobu z dôvodu jeho odsúdenia a zamietol jeho žiadosť o predĺženie jeho povolenia na pobyt.
18. Par décision du 13 novembre 2007, le Staatssecretaris a déclaré M. Inan indésirable en raison de sa condamnation et a rejeté sa demande de prorogation de son permis de séjour.
19. Konanie vo veci samej potom prebiehalo podobne ako v konaní, ktoré začal T. Kahveci, opísanom v bodoch 12 až 14 tohto rozsudku.
19. La procédure au principal s’est ensuite déroulée de manière analogue à celle entamée par M. Kahveci, décrite aux points 12 à 14 du présent arrêt.
20. Za týchto okolností, keďže Raad van State zastával názor, že rozhodnutie v oboch veciach, ktoré mu boli predložené, závisí od výkladu práva Únie, rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky formulované v oboch uvedených veciach rovnakým spôsobom:
20. Dans ces conditions, estimant que la solution des deux affaires dont il est saisi dépend de l’interprétation du droit de l’Union, le Raad van State a décidé de surseoir à statuer et de poser à la Cour les questions préjudicielles suivantes, qui sont formulées dans des termes identiques dans chacune desdites affaires:
„1. Má sa článok 7 rozhodnutia č. 1/80 vykladať v tom zmysle, že rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte, sa nemôžu odvolávať na uvedené ustanovenie po tom, ako tento pracovník nadobudol štátne občianstvo hostiteľského členského štátu a ponechal si aj turecké štátne občianstvo?
«1) L’article 7 de la décision n° 1/80 doit-il être interprété en ce sens que les membres de la famille d’un travailleur turc appartenant au marché régulier de l’emploi d’un État membre ne peuvent plus se prévaloir de cette disposition après que ce travailleur a acquis la nationalité de l’État membre d’accueil tout en conservant la nationalité turque?
2. Je pre odpoveď na prvú otázku relevantné, kedy dotknutý turecký pracovník nadobudne štátne občianstvo hostiteľského členského štátu?“
2) Le moment auquel le travailleur turc concerné acquiert la nationalité de l’État membre d’accueil a-t-il une incidence sur la réponse à donner à la première question?»
21. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 9. februára 2010 boli veci C‑7/10 a C‑9/10 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
21. Par ordonnance du président de la Cour du 9 février 2010, les affaires C‑7/10 et C‑9/10 ont été jointes aux fins de la procédure écrite et orale ainsi que de l’arrêt.
O prejudiciálnych otázkach
Sur les questions préjudicielles
22. Svojimi dvomi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 rozhodnutia č. 1/80 vykladať tak, že rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte, sa môžu stále odvolávať na toto ustanovenie, ak tento pracovník nadobudol štátne občianstvo hostiteľského členského štátu a ponechal si aj turecké štátne občianstvo.
22. Par ses deux questions, qu’il y a lieu de traiter ensemble, la juridiction de renvoi demande, en substance, si l’article 7 de la décision n° 1/80 doit être interprété en ce sens que les membres de la famille d’un travailleur turc appartenant au marché régulier de l’emploi d’un État membre peuvent toujours se prévaloir de cette disposition lorsque ce travailleur a acquis la nationalité de l’État membre d’accueil tout en conservant la nationalité turque.
23. Na úvod treba poznamenať, že článok 7 rozhodnutia č. 1/80 je neoddeliteľnou súčasťou právneho systému Únie (pozri rozsudok z 20. septembra 1990, Sevince, C‑192/89, Zb. s. I‑3461, body 8 a 9). Členské štáty sú teda povinné plniť povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia rovnakým spôsobom, ako sú povinné plniť ostatné povinnosti stanovené právom Únie.
23. Il y a lieu de relever, à titre liminaire, que l’article 7 de la décision n° 1/80 fait partie intégrante du droit de l’Union (voir arrêt du 20 septembre 1990, Sevince, C‑192/89, Rec. p. I-3461, points 8 et 9). Les États membres sont donc liés par les obligations résultant de cette disposition exactement de la même manière qu’ils ont le devoir de respecter les droits institués par la législation de l’Union.
24. V nadväznosti na to treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 priamy účinok, takže tureckí štátni príslušníci, na ktorých sa toto ustanovenie uplatňuje, majú právo uplatňovať ho priamo pred súdmi členských štátov, aby odvrátili uplatňovanie pravidiel vnútroštátneho práva, ktoré mu odporujú (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 17. apríla 1997, Kadiman, C‑351/95, Zb. s. I‑2133, bod 28; z 22. decembra 2010, Bozkurt, C‑303/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 31, a zo 16. júna 2011, Pehlivan, C‑484/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 39).
24. Il y a lieu de rappeler ensuite que, selon une jurisprudence constante, l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80 a un effet direct, de sorte que les ressortissants turcs auxquels cette disposition s’applique ont le droit de s’en prévaloir directement devant les juridictions des États membres pour faire écarter l’application des règles de droit interne qui lui sont contraires (voir en ce sens, notamment, arrêts du 17 avril 1997, Kadiman, C-351/95, Rec. p. I-2133, point 28; du 22 décembre 2010, Bozkurt, C-303/08, non encore publié au Recueil, point 31, et du 16 juin 2011, Pehlivan, C-484/07, non encore publié au Recueil, point 39).
25. Po tomto spresnení s cieľom odpovedať na položené otázky treba uvedené ustanovenie vykladať s ohľadom na jeho znenie, cieľ ktorý sleduje, a na systém, ktorý vytvára (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali, C‑465/04, Zb. s. I‑2879, bod 17).
25. Cela étant précisé, afin de répondre aux questions soulevées, il y a lieu d’interpréter ladite disposition au regard de son libellé, de l’objectif poursuivi par cette dernière et du système qu’elle institue (voir, en ce sens, arrêt du 23 mars 2006, Honyvem Informazioni Commerciali, C‑465/04, Rec. p. I-2879, point 17).
26. Ako vyplýva zo samotného znenia uvedeného článku 7 prvého odseku, nadobudnutie práv upravených v tomto ustanovení podlieha dvom predchádzajúcim kumulatívnym podmienkam, a to na jednej strane tomu, že dotknutá osoba musí byť rodinným príslušníkom tureckého pracovníka začleneného už do legálneho trhu práce v hostiteľskom členskom štáte, a na druhej strane tomu, že jej bolo povolené príslušnými orgánmi tohto štátu pripojiť sa v tomto štáte k uvedenému pracovníkovi (pozri rozsudok Bozkurt, už citovaný, bod 26).
26. Ainsi qu’il ressort du libellé même dudit article 7, premier alinéa, l’acquisition des droits prévus à cette disposition est subordonnée à deux conditions cumulatives, à savoir, d’une part, le fait que la personne concernée doit être membre de la famille d’un travailleur turc appartenant déjà au marché régulier de l’emploi de l’État membre d’accueil et, d’autre part, le fait qu’elle a été autorisée par les instances compétentes de cet État à y rejoindre ledit travailleur (voir arrêt Bozkurt, précité, point 26).
27. Pokiaľ sú uvedené podmienky splnené, na účely uplatnenia článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80 zostáva overiť, či dotknutý turecký štátny príslušník má na území hostiteľského členského štátu legálny pobyt počas určitého obdobia (pozri najmä rozsudok zo 7. júla 2005, Aydinli, C‑373/03, Zb. s. I‑6181, bod 29).
27. Dès lors que lesdites conditions sont remplies, il reste à vérifier, aux fins de l’application de l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80, si le ressortissant turc concerné réside régulièrement depuis une certaine durée sur le territoire de l’État membre d’accueil avec le travailleur dont il tire ses droits (voir, notamment, arrêt du 7 juillet 2005, Aydinli, C‑373/03, Rec. p. I-6181, point 29).
28. V dôsledku toho Súdny dvor už rozhodol, že rodinný príslušník pracovníka, ktorý má iba turecké štátne občianstvo, spĺňajúci podmienky uvedené v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku, je v uvedenom štáte nevyhnutne držiteľom práva na pobyt, ktoré vychádza priamo z článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80 (rozsudok Pehlivan, už citovaný, bod 43).
28. En conséquence, la Cour a déjà jugé qu’un membre de la famille d’un travailleur ayant uniquement la nationalité turque, satisfaisant aux conditions rappelées aux points 26 et 27 du présent arrêt, est nécessairement titulaire dans ledit État d’un droit de séjour directement fondé sur l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80 (arrêt Pehlivan, précité, point 43).
29. Pokiaľ ide o konania vo veci samej, je nesporné, že ako bolo poznamenané v bodoch 8 až 10 a 15 až 17 tohto rozsudku, T. Kahveci a O. Inan spĺňajú podmienky stanovené v jeho bodoch 26 a 27.
29. En ce qui concerne les affaires au principal, il est constant, ainsi qu’il a été relevé aux points 8 à 10 et 15 à 17 du présent arrêt, que les conditions énoncées aux points 26 et 27 de ce dernier sont satisfaites par MM. Kahveci et Inan.
30. Vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80, a systém, ktorý zavádza, zostáva teda určiť, či skutočnosť, že turecký pracovník, ktorý už patrí do legálneho trhu práce hostiteľského členského štátu, nadobudol popri svojom tureckom štátnom občianstve štátne občianstvo hostiteľského členského štátu, prináša so sebou pre jeho rodinných príslušníkov nemožnosť dovolávať sa už tohto ustanovenia.
30. Il reste donc à déterminer, au regard de l’objectif poursuivi par l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80 et du système qu’elle institue, si le fait que le travailleur turc, appartenant déjà au marché régulier de l’emploi de l’État membre d’accueil, ait acquis, en sus de la nationalité turque, la nationalité de l’État membre d’accueil implique pour les membres de sa famille de ne plus être en droit de se prévaloir de cette disposition.
31. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že systém postupného nadobúdania práv stanovený v článku 7 prvom odseku rozhodnutia č. 1/80 sleduje dvojaký cieľ.
31. À cet égard, il y a lieu de rappeler que le système d’acquisition progressive des droits prévu à l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80 poursuit un double objectif.
32. V prvom rade pred uplynutím počiatočného obdobia troch rokov je cieľom uvedeného ustanovenia umožniť prítomnosť členov rodiny migrujúceho pracovníka u neho na účely zvýhodnenia, prostredníctvom zlúčenia rodiny, zamestnania a pobytu tureckého pracovníka, ktorý sa už riadne integroval v hostiteľskom členskom štáte (pozri najmä rozsudky z 22. júna 2000, Eyüp, C‑65/98, Zb. s. I‑4747, bod 26; z 11. novembra 2004, Cetinkaya, C‑467/02, Zb. s. I‑10895, bod 25, a Bozkurt, už citovaný, bod 33).
32. Dans un premier temps, avant l’expiration de la période initiale de trois années, ladite disposition vise à permettre la présence des membres de la famille du travailleur migrant auprès de ce dernier, aux fins de favoriser ainsi, au moyen du regroupement familial, l’emploi et le séjour du travailleur turc déjà régulièrement intégré à l’État membre d’accueil (voir, notamment, arrêts du 22 juin 2000, Eyüp, C-65/98, Rec. p. I-4747, point 26; du 11 novembre 2004, Cetinkaya, C-467/02, Rec. p. I-10895, point 25, et Bozkurt, précité, point 33).
33. To isté ustanovenie má ďalej za cieľ posilniť trvalé začlenenie rodiny tureckého migrujúceho pracovníka v hostiteľskom členskom štáte tým, že dotknutému členovi rodiny prizná, po troch rokoch oprávneného pobytu možnosť, aby sám mal prístup k trhu práce. Základným takto sledovaným cieľom je konsolidovať postavenie uvedeného člena rodiny, ktorý je v tomto štádiu už riadne integrovaný v hostiteľskom členskom štáte tým, že sa mu poskytne príležitosť zarobiť si na živobytie v predmetnom štáte, a teda vytvoriť si v ňom nezávislé postavenie na migrujúcom pracovníkovi (pozri najmä rozsudky Eyüp, už citovaný, bod 26; Cetinkaya, už citovaný, bod 25; Aydinli, už citovaný, bod 23; z 18. júla 2007, Derin, C‑325/05, Zb. s. I‑6495, body 50 a 71, ako aj Bozkurt, už citovaný, bod 34).
33. Par la suite, la même disposition entend renforcer l’insertion durable de la famille du travailleur migrant turc dans l’État membre d’accueil, en accordant au membre de la famille concerné, après trois années de résidence régulière, la possibilité d’accéder lui-même au marché du travail. Le but essentiel ainsi poursuivi est de consolider la position dudit membre de la famille, lequel se trouve, à ce stade, déjà régulièrement intégré à l’État membre d’accueil, en lui donnant les moyens de gagner sa propre vie dans l’État en question et, donc, de s’y constituer une situation autonome par rapport à celle du travailleur migrant (voir, notamment, arrêts Eyüp, précité, point 26; Cetinkaya, précité, point 25; Aydinli, précité, point 23; du 18 juillet 2007, Derin, C‑325/05, Rec. p. I‑6495, points 50 et 71, ainsi que Bozkurt, précité, point 34).
34. Vzhľadom na všeobecný cieľ, ktorý rozhodnutie č. 1/80 sleduje a ktorý na rozdiel od dohody o spolupráci uzavretej medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, podpísanej v Rabate 27. apríla 1976 a schválenej v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2211/78 z 26. septembra 1978 (Ú. v. ES L 264, s. 1; Mim. vyd. 11/013, s. 155), spočíva v zlepšení režimu využívaného tureckými pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi v sociálnej oblasti v záujme progresívneho dosiahnutia voľného pohybu (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1999, Mesbah, C‑179/98, Zb. s. I‑7955, bod 36, a zo 16. marca 2000, Ergat, C‑329/97, Zb. s. I‑1487, bod 43), systém zavedený osobitne článkom 7 prvým odsekom toho istého rozhodnutia zamýšľa vytvoriť priaznivé podmienky na zlúčenie rodiny v hostiteľskom členskom štáte (pozri rozsudok Pehlivan, už citovaný, bod 45).
34. Au regard de l’objectif général poursuivi par la décision n° 1/80, consistant, à la différence d’un accord de coopération tel que celui conclu entre la Communauté économique européenne et le Royaume du Maroc, signé à Rabat le 27 avril 1976 et approuvé au nom de la Communauté par le règlement (CEE) n° 2211/78 du Conseil, du 26 septembre 1978 (JO L 264, p. 1), à améliorer dans le domaine social le régime dont bénéficient les travailleurs turcs et les membres de leur famille en vue de réaliser progressivement la libre circulation (voir, notamment, arrêt du 11 novembre 1999, Mesbah, C-179/98, Rec. p. I-7955, point 36, et du 16 mars 2000, Ergat, C-329/97, Rec. p. I-1487, point 43), le système mis en place plus particulièrement par l’article 7, premier alinéa, de la même décision entend donc créer des conditions favorables au regroupement familial dans l’État membre d’accueil (voir arrêt Pehlivan, précité, point 45).
35. Tomuto cieľu, ktorý rozhodnutie č. 1/80 sleduje, by odporovalo, ak by nadobudnutie občianstva hostiteľského členského štátu zaväzovalo pracovníka, ktorý by stále mal turecké štátne občianstvo, vzdať sa výhodných podmienok pre zlúčenie rodiny v uvedenom hostiteľskom členskom štáte.
35. Or, cette finalité poursuivie par la décision n° 1/80 serait contrecarrée si le fait d’obtenir la nationalité de l’État membre d’accueil obligeait un travailleur ayant toujours la nationalité turque à renoncer au bénéfice des conditions favorables au regroupement familial dans ledit État membre d’accueil.
36. Okrem toho treba zdôrazniť, že Súdny dvor rozhodol, že tureckí štátni príslušníci spĺňajúci podmienky stanovené v niektorom z ustanovení rozhodnutia č. 1/80 z toho dôvodu požívajú práva, ktoré im toto rozhodnutie priznáva (pozri najmä rozsudky z 18. decembra 2008, Altun, C‑337/07, Zb. s. I‑10323, body 28 a 29, ako aj Bozkurt, už citovaný, bod 39) a že členský štát nie je oprávnený stanoviť právnu úpravu odlišnú od právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodnutia č. 1/80 alebo právnu úpravu ukladajúcu iné podmienky, než sú podmienky stanovené rozhodnutím č. 1/80 (pozri rozsudok Pehlivan, už citovaný, bod 56).
36. Il y a lieu de souligner, en outre, que la Cour a jugé que les ressortissants turcs remplissant les conditions prévues à l’une des dispositions de la décision n° 1/80 bénéficient, de ce fait, des droits que celle-ci leur confère (voir, notamment, arrêts du 18 décembre 2008, Altun, C‑337/07, Rec. p. I‑10323, points 28 et 29, ainsi que Bozkurt, précité, point 39) et qu’un État membre n’est pas autorisé à prévoir une réglementation d’une nature différente de celle résultant de la décision n° 1/80 ou imposant d’autres conditions que celles prévues par celle-ci (voir arrêt Pehlivan, précité, point 56).
37. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z prednosti práva Únie, ako aj z priameho účinku ustanovenia, akým je článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80, vyplýva, že členské štáty nie sú oprávnené jednostranne zmeniť dosah systému postupného integrovania tureckých štátnych príslušníkov v hostiteľskom členskom štáte, a nemajú už preto možnosť prijať opatrenia na zmarenie právneho postavenia, ktoré takýmto štátnym príslušníkom výslovne priznáva právo vyplývajúce z dohody o pridružení EHS – Turecko (pozri rozsudok Pehlivan, už citovaný, bod 56 a tam citovanú judikatúru).
37. En effet, en vertu d’une jurisprudence constante de la Cour, il résulte tant de la primauté du droit de l’Union que de l’effet direct d’une disposition telle que l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80 que les États membres ne sauraient modifier unilatéralement la portée du système d’intégration progressive des ressortissants turcs dans l’État membre d’accueil et qu’ils ne disposent plus, partant, de la faculté d’adopter des mesures de nature à entraver le statut juridique expressément reconnu par le droit résultant de l’accord d’association CEE-Turquie à de tels ressortissants (voir arrêt Pehlivan, précité, point 56 et jurisprudence citée).
38. Taká právna úprava, akou je právna úprava sporná v konaní vo veci samej, ktorá stanovuje, že práv udelených článkom 7 prvým odsekom rozhodnutia č. 1/80 sa nemožno dovolávať, keď turecký pracovník už riadne integrovaný v hostiteľskom členskom štáte nadobudol holandské štátne občianstvo, by mala za účinok práve zmarenie právneho postavenia výslovne priznaného právom pridruženia Turecka k EHS tureckým štátnym príslušníkom.
38. Or, une réglementation du type de celle en cause au principal, prévoyant que les droits conférés par l’article 7, premier alinéa, de la décision n° 1/80 ne peuvent plus être invoqués dès lors que le travailleur turc déjà régulièrement intégré à l’État membre d’accueil a obtenu la nationalité néerlandaise, aurait précisément l’effet d’entraver le statut juridique expressément reconnu par le droit résultant de l’accord d’association CEE-Turquie aux ressortissants turcs.
39. Za týchto okolností treba konštatovať, že pokiaľ ide o tureckých štátnych príslušníkov, ako sú T. Kahveci a O. Inan, článok 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 poskytuje vhodný právny základ umožňujúci posúdiť, v akom rozsahu turecký štátny príslušník, ktorý bol odsúdený v trestnom konaní, môže byť zbavený prostredníctvom vyhostenia z hostiteľského členského štátu práv, ktoré mu priamo vyplývajú z tohto rozhodnutia (pozri najmä rozsudok Derin, už citovaný, bod 74, a Bozkurt, už citovaný, bod 54).
39. Dans ces conditions, force est de constater que, en ce qui concerne des ressortissants turcs, tels que MM. Kahveci et Inan, l’article 14, paragraphe 1, de la décision n° 1/80 fournit le cadre juridique approprié permettant d’apprécier dans quelle mesure un ressortissant turc ayant fait l’objet de condamnations pénales peut être privé, au moyen d’une expulsion de l’État membre d’accueil, des droits qu’il tire directement de cette décision (voir, notamment, arrêts précités Derin, point 74, et Bozkurt, point 54).
40. V tomto ohľade už Súdny dvor konštatoval, že dotknutým vnútroštátnym orgánom prislúcha, aby v jednotlivých prípadoch vykonali posúdenie osobného správania porušiteľa, ako aj skutočnú, reálnu a dostatočne závažnú povahu nebezpečenstva, ktoré predstavuje pre verejný poriadok a bezpečnosť, a že tieto orgány sú okrem toho povinné dbať na dodržiavanie tak zásady proporcionality, ako aj základných práv dotknutej osoby. Konkrétnejšie, opatrenie vyhostenia založené na článku 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 možno uložiť len vtedy, ak individuálne správanie dotknutej osoby obsahuje konkrétne riziko nového závažného narušenia verejného poriadku (pozri rozsudky Derin, už citovaný, bod 74, a Bozkurt, bod 60).
40. À cet égard, la Cour a considéré qu’il incombe aux autorités nationales concernées de procéder au cas par cas à une appréciation du comportement personnel de l’auteur de l’infraction ainsi que du caractère actuel, réel et suffisamment grave du danger qu’il représente pour l’ordre et la sécurité publics et que ces autorités sont en outre tenues de veiller au respect tant du principe de proportionnalité que des droits fondamentaux de l’intéressé. Plus particulièrement, une mesure d’expulsion fondée sur l’article 14, paragraphe 1, de la décision n° 1/80 ne peut être décidée que si le comportement individuel de l’intéressé révélait un risque concret de nouvelles perturbations graves de l’ordre public (voir arrêts précités Derin, point 74, et Bozkurt, point 60).
41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať, že článok 7 rozhodnutia č. 1/80 sa má vykladať tak, že rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte, sa môžu stále odvolávať na toto ustanovenie, ak tento pracovník nadobudol štátne občianstvo hostiteľského členského štátu a ponechal si aj turecké štátne občianstvo.
41. Il découle de ce qui précède qu’il convient de répondre aux questions posées que l’article 7 de la décision n° 1/80 doit être interprété en ce sens que les membres de la famille d’un travailleur turc appartenant au marché régulier de l’emploi d’un État membre peuvent toujours se prévaloir de cette disposition lorsque ce travailleur a acquis la nationalité de l’État membre d’accueil tout en conservant la nationalité turque.
O trovách
Sur les dépens
42. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
42. La procédure revêtant, à l’égard des parties au principal, le caractère d’un incident soulevé devant la juridiction de renvoi, il appartient à celle-ci de statuer sur les dépens. Les frais exposés pour soumettre des observations à la Cour, autres que ceux desdites parties, ne peuvent faire l’objet d’un remboursement.
 

Výrok


Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Par ces motifs, la Cour (première chambre) dit pour droit:
Článok 7 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatého asociačnou radou zriadenou Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, sa má vykladať tak, že rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte, sa môžu stále odvolávať na toto ustanovenie, ak tento pracovník nadobudol štátne občianstvo hostiteľského členského štátu a ponechal si aj turecké štátne občianstvo.
L’article 7 de la décision n° 1/80, du 19 septembre 1980, relative au développement de l’association, adoptée par le conseil d’association institué par l’accord créant une association entre la Communauté économique européenne et la Turquie, doit être interprété en ce sens que les membres de la famille d’un travailleur turc appartenant au marché régulier de l’emploi d’un État membre peuvent toujours se prévaloir de cette disposition lorsque ce travailleur a acquis la nationalité de l’État membre d’accueil tout en conservant la nationalité turque.
Začiatok


Spravuje Úrad pre publikácie