De Europese Unie is wereldwijd één van de grootste humanitaire donoren en een hoofdrolspeler wat betreft het verlenen van noodhulp aan slachtoffers van door de mens of door de natuur veroorzaakte rampen. De EU bevordert ook de eerbiediging en naleving van het internationaal humanitair recht.

Európska únia je jedným z najväčších darcov humanitárnej pomoci vo svete a kľúčovým aktérom v poskytovaní núdzovej pomoci obetiam katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a prírodných katastrof. Presadzuje tiež rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva.

De Europese Commissie, met name via directoraat-generaal Humanitaire hulp en civiele bescherming (DG ECHO), streeft naar het redden en beschermen van mensenlevens en het behoud van milieu en goederen om menselijk leed te voorkomen en te verlichten en om de integriteit en waardigheid te beschermen van bevolkingen die slachtoffer zijn van door de mens of door de natuur veroorzaakte rampen zowel binnen als buiten de EU. Het mandaat van de Commissie omvat humanitaire hulp en civiele bescherming, de twee voornaamste instrumenten waarover de Europese Unie beschikt om snel en doeltreffend EU-noodhulp te verstrekken aan mensen die met de onmiddellijke gevolgen van rampen worden geconfronteerd.

Európska komisia sa najmä prostredníctvom svojho Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ďalej len „GR ECHO“) usiluje o záchranu a zachovanie života, ale aj životného prostredia a majetku, pričom zabraňuje ľudskému utrpeniu a zmierňuje ho a zabezpečuje integritu a dôstojnosť obyvateľstva postihnutého prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou, ku ktorým dochádza v EÚ alebo mimo nej. Mandát Komisie zahŕňa humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, dva hlavné nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii na zabezpečenie rýchleho a účinného poskytnutia núdzovej pomoci EÚ ľuďom, ktorí čelia bezprostredným dôsledkom katastrof.

De door de EU verstrekte humanitaire hulp, die verschilt van ontwikkelingshulp op lange termijn of instrumenten voor het buitenlands beleid, is gebaseerd op de humanitaire beginselen van menselijkheid, onpartijdigheid, onafhankelijkheid en neutraliteit. Deze inzet voor principiële humanitaire hulp is vastgelegd in het Verdrag van Lissabon.

Humanitárna pomoc EÚ, ktorá sa odlišuje od dlhodobých nástrojov rozvojovej pomoci alebo zahraničnej politiky, je založená na humanitárnych zásadách ľudskosti, nestrannosti, nezávislosti a neutrality. Toto presadzovanie principiálnej humanitárnej pomoci je zakotvené v Lisabonskej zmluve.

Het EU-beleid inzake humanitaire hulp en civiele bescherming toont concreet aan dat de Europese Unie zich inzet om hulp te verlenen aan personen binnen en buiten de EU die het nodig hebben en die zich in een situatie bevinden waarin zij extreem kwetsbaar zijn. Dit beleid draagt bij tot de verwezenlijking van één van de strategische doelstellingen inzake het extern optreden van de EU, zoals vastgelegd in het Verdrag betreffende de Europese Unie.

Politika Európskej únie v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany jej umožňuje, aby z praktického hľadiska preukázala svoj záväzok podporovať tých, ktorí potrebujú pomoc v čase, keď sú najzraniteľnejší, a to v Únii, ako aj mimo jej územia. Táto politika prispieva k splneniu jedného zo strategických cieľov vonkajších činností EÚ ustanovených v Zmluve o Európskej únii.

Het belang van het beleid inzake humanitaire hulp blijkt uit het feit dat er in de nieuwe Commissie een commissaris voor humanitaire hulp en crisisrespons is aangesteld. Het mechanisme voor civiele bescherming, dat samen met humanitaire hulp sinds februari 2010 is ondergebracht in één directoraat-generaal, is bedoeld om samenwerking te bevorderen op het vlak van interventies voor civiele bescherming in ernstige noodsituaties die een onmiddellijke respons vereisen.

Význam politiky humanitárnej pomoci sa odzrkadľuje vo vymenovaní komisárky pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia v novej Komisii. Mechanizmus civilnej ochrany, ktorý od februára 2010 spadá s humanitárnou pomocou do oblasti pôsobnosti jedného generálneho riaditeľstva, má za cieľ uľahčovať spoluprácu v operáciách zameraných na pomoc v oblasti civilnej ochrany v prípade závažných mimoriadnych situácií, ktoré vyžadujú okamžitú reakciu.

De globale context waarin de hulp wordt verleend

Globálny kontext, v rámci ktorého sa poskytuje pomoc

Veel van de huidige wereldproblemen beïnvloeden zowel de omvang als de aard van de problemen op het vlak van humanitaire hulp en civiele bescherming:

Mnohé z dnešných globálnych problémov majú vplyv na rozsah a charakter humanitárnych výziev a výziev v oblasti civilnej ochrany:

Nieuwe bedreigingen voor de veiligheid. Hoewel er sinds het einde van de Koude Oorlog minder conflicten hebben plaatsgevonden tussen landen, hebben andere soorten conflicten zich verspreid die moeilijker aan te pakken zijn. Doordat het aantal zwakke en falende staten toeneemt, zijn er gunstige omstandigheden ontstaan voor aanhoudende instabiliteit, gewelddadige crises en civiele conflicten in Zuid- en Centraal-Azië, het Midden-Oosten en Afrika.

Meniace sa bezpečnostné hrozby. Hoci od konca studenej vojny sa počet konfliktov medzi krajinami znížil, iné druhy konfliktov sa viac rozšírili a ich riešenie sa stalo zložitejším. Narastajúci počet slabých a upadajúcich štátov viedol k vzniku podmienok pre pretrvávajúcu nestabilitu, krízy spojené s násilím a občianske konflikty v južnej a strednej Ázii, na Strednom východe a na africkom kontinente.

Klimaatverandering. Het milieu en klimaat van onze planeet staan door menselijke activiteiten onder een nooit eerder geziene druk. Extreme weerspatronen - droogte, overstromingen, stormen - zijn nog nooit zo frequent voorgekomen. Klimaatverandering zal in de toekomst wellicht niet alleen de frequentie van natuurrampen en de omvang van hun gevolgen wijzigen, maar ook de geografische spreiding van landen waar zulke noodsituaties voorkomen. In vele delen van de wereld is er steeds minder toegang tot natuurlijke rijkdommen, water en landbouwgrond, waardoor er nieuwe spanningen en klimaatgerelateerde migratie ontstaan.

Zmena klímy. Ľudská činnosť nikdy v minulosti nevystavovala životné prostredie a podnebie našej planéty takej záťaži ako teraz. Viac ako kedykoľvek predtým svet pociťuje extrémne modely počasia — sucho, povodne, búrky. Zmena klímy v budúcnosti pravdepodobne ovplyvní výskyt prírodných katastrof a rozsah ich dôsledkov, ale zmení aj zemepisné rozšírenie takých mimoriadnych udalostí. V mnohých oblastiach sveta sa prístup k základným prírodným zdrojom, vode a poľnohospodárskej pôde stáva čoraz ťažším, vznikajú dalšie napätia a dochádza k „migrácii vyvolanej zmenou klímy“.

Veranderingen in de wereldeconomie. Tegenwoordig zijn de ontwikkelingslanden en opkomende landen de drijvende kracht achter de wereldgroei. Tegen 2020-2025 zal het totale bbp van de acht grote opkomende economieën naar schatting groter zijn dan het bbp van de huidige G8. Hoewel miljoenen mensen dankzij deze groei aan de armoede kunnen ontsnappen, blijft ontwikkeling erg ongelijk verdeeld: voor een groot deel van de bevolking blijven de millenniumdoelstellingen voor ontwikkeling (MDG’s) buiten bereik.

Zmeny v svetovom hospodárstve. Rozvojové a vznikajúce krajiny sú teraz novými hnacími silami svetového rastu. Odhaduje sa, že do rokov 2020 – 2025 bude súhrnný HDP ôsmich hlavných vznikajúcich ekonomík vyšší ako HDP súčasnej skupiny štátov G-8. Zatiaľ čo sa milióny ľudí dostávajú z chudoby vďaka tomuto rastu, vývoj je aj naďalej veľmi nerovnomerný a rozvojové ciele tisícročia zostávajú mimo dosahu značných častí obyvateľstva.

Het toenemend belang van niet-overheidsactoren. Ngo’s zijn op wereldvlak belangrijke sociale en politieke actoren geworden; de particuliere sector heeft steeds meer te zeggen in internationale zakelijke en financiële kwesties en in maatschappelijke kwesties en de wereldwijde media beïnvloeden de manier waarop aan diplomatie en politiek wordt gedaan vanwege de directe en emotionele impact van ‘het laatste nieuws’.

Silnejúca úloha neštátnych aktérov. Mimovládne organizácie vznikajú na celom svete ako významné sociálne a politické sily, moc súkromného sektora narastá nielen v medzinárodnom podnikaní a financiách, ale aj v sociálnych otázkach a celosvetové médiá ovplyvňujú správanie diplomatov a politikov prostredníctvom okamžitého a emocionálneho pôsobenia svojich „najnovších správ“.

De financiële crisis kan van invloed zijn op de middelen die beschikbaar zijn om te reageren op noodsituaties. Door de crisis zal er waarschijnlijk nog meer behoefte zijn aan Europese solidariteit en wordt het belang duidelijk van rendement en efficiëntie in hulpverlening.

Finančná kríza môže ovplyvniť dostupnosť zdrojov, ktoré umožňujú reagovať na mimoriadne situácie. Môže to viesť k ešte väčšej potrebe európskej solidarity a zdôrazňuje sa tým význam hospodárnosti a efektívnosti v poskytovaní pomoci.

Bijgevolg zal de uitvoering van humanitaire hulp en civiele bescherming steeds complexer en moeilijker worden. Aangezien natuurrampen vaker voorkomen en ernstiger zijn, ontstaan er meer plotseling uitbrekende humanitaire crises, vooral bij uiterst ernstige rampen zoals het geval was in Haïti en Pakistan in 2010. Tijdens het jaar vonden 373 natuurrampen plaats, waarbij er bijna 300 000 mensen omkwamen en 207 miljoen anderen wereldwijd werden getroffen[1]. Azië was de zwaarst getroffen regio met 89% van het totaal aantal slachtoffers. In de afgelopen twee decennia was 2010 officieel één van de slechtste jaren wat betreft natuurrampen. Het grootste deel van de door de mens veroorzaakte humanitaire rampen ontstaat nog steeds door interne civiele conflicten, waarbij burgers steeds vaker worden blootgesteld aan geweld en leed. Dit soort conflicten ontstaat vaak doordat de oorlogvoerende partijen het internationaal humanitair recht en zijn beginselen niet naleven en doordat de humanitaire ruimte steeds kleiner wordt. Humanitaire hulpverleners kunnen de begunstigden steeds moeilijker bereiken en ook de veiligheid en bescherming van de burgerbevolking en hulpverleners wordt steeds problematischer.

V dôsledku toho je realizácia humanitárnej pomoci a civilnej ochrany čoraz zložitejšia a ťažšia. Vzhľadom na zvýšený výskyt a intenzitu prírodných katastrof dochádza k náhlemu vypuknutiu čoraz väčšieho počtu humanitárnych kríz a najmä obrovských katastrof, ako boli tie, ktoré sa odohrali v roku 2010 na Haiti a v Pakistane. V priebehu roka došlo k asi 373 prírodným katastrofám, ktoré zabili takmer 300 000 ľudí a postihli 207 miliónov ďalších ľudí na celom svete[1]. Ázia bola najpostihnutejším regiónom a jej podiel na celkovom počte obetí dosiahol 89 %. Rok 2010 bol jedným z najhorších rokov pokiaľ ide o prírodné katastrofy zaznamenané v posledných dvoch desaťročiach. Ľudskou činnosťou spôsobené humanitárne katastrofy sú ešte vždy v prevažnej miere zapríčinené vnútornými občianskymi konfliktami, pričom civilné obyvateľstvo je čoraz viac vystavované násiliu a utrpeniu. Tento druh konfliktu sa často vyznačuje porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a humanitárnych zásad bojujúcimi stranami a obmedzovaním humanitárneho priestoru. Prístup k príjemcom humanitárnej pomoci a bezpečnosť i ochrana civilného obyvateľstva a humanitárnych pracovníkov sú čoraz problematickejšie.

Een ander kenmerkend probleem is de toename van het aantal actoren in de humanitaire hulpverlening. Naast de traditionele humanitaire ngo’s en internationale humanitaire organisaties, spelen particuliere stichtingen en bedrijven een steeds belangrijkere rol; in sommige landen wordt het leger ingezet om quasihumanitaire operaties uit te voeren en soms beschikken vredestroepen over beschermingsmandaten die in sommige gevallen het humanitaire optreden kunnen beïnvloeden. In sommige regio’s wordt intergouvernementele hulp of de inzet van militaire middelen steeds belangrijker. Door deze grote hoeveelheid actoren ontstaan er verschillende motivaties, belangen en praktijken. Daarom is het van het grootste belang dat de humanitaire beginselen van neutraliteit en non-discriminatie opnieuw worden bevestigd.

Ďalším charakteristickým znakom je mnohopočetnosť aktérov, ktorí sa objavujú na scéne humanitárnej pomoci. Okrem tradičných humanitárnych mimovládnych organizácií a medzinárodných humanitárnych organizácií narastá úloha súkromných nadácií a spoločností, v niektorých krajinách ozbrojené sily vykonávajú kvázihumanitárne operácie a niektoré mierotvorné sily majú mandáty ochrany, ktoré môžu v určitých prípadoch ovplyvniť humanitárnu činnosť. V niektorých oblastiach hrá čoraz väčšiu úlohu medzivládna pomoc alebo nasadenie ozbrojených zložiek. Tento veľký počet aktérov prináša rozdielne motivácie, záujmy a postupy. Opätovné potvrdenie humanitárnych zásad neutrality a nediskriminovania nadobúda čoraz väčší význam.

EU-activiteiten voor humanitaire hulp en civiele bescherming in 2010

Činnosti EÚ v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany v roku 2010

Via de Commissie (DG ECHO) verstrekte de EU behoeftengestuurde humanitaire hulp en bevorderde zij de verlening van Europese bijstand in natura op het gebied van civiele bescherming.

Prostredníctvom Komisie (GR ECHO) Európska únia poskytla humanitárnu pomoc EÚ na základe potrieb a umožnila poskytovanie európskej vecnej pomoci v oblasti civilnej ochrany.

DG ECHO treedt op wanneer en waar humanitaire crises of natuurrampen plaatsvinden en helpt zo miljoenen slachtoffers wereldwijd. In 2010 trok de EU in totaal 1,115 miljard euro uit om nieuwe of aanhoudende crises het hoofd te bieden. Met dit bedrag:

GR ECHO zasahuje vždy tam, kde dôjde ku krízam alebo prírodným katastrofám a pomáha miliónom ľudí postihnutým týmito krízami na celom svete. V roku 2010 vynaložila EÚ na reakciu na nové alebo pretrvávajúce krízy spolu 1115 miliónov EUR, pričom táto suma pozostávala z:

- is humanitaire hulp verleend aan ongeveer 151 miljoen mensen[2] in 80 landen buiten de EU, waarvan 39 landen/gebieden in de initiële planning van DG ECHO waren aangeduid als landen die in een crisissituatie verkeren;

- poskytnutia humanitárnej pomoci približne 151 miliónom ľudí[2] v 80 krajinách, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, z ktorých bolo 39 krajín/území určených v pôvodných plánoch GR ECHO ako krajiny/územia v krízovej situácii;

- is het mechanisme voor civiele bescherming geactiveerd voor 28 crises binnen en buiten de EU.

- aktivovania mechanizmu civilnej ochrany v prípade 28 kríz v EÚ a mimo EÚ.

De oorspronkelijke begroting voor humanitaire hulp van 2010 (835 miljoen euro) is verscheidene keren opgetrokken om te reageren op nieuwe crises en natuurrampen, met name de twee uiterst ernstige rampen in Haïti en Pakistan.

Pôvodný rozpočet na rok 2010 vo výške 835 miliónov EUR na humanitárnu pomoc bol niekoľkokrát zvýšený s cieľom reagovať na nové krízy a prírodné katastrofy, ktoré sa vyskytli počas roka, a to najmä na dve katastrofy obrovských rozmerov na Haiti a v Pakistane.

De begroting voor humanitaire hulp werd verhoogd met middelen uit de noodhulpreserve en de middelen van het Europees Ontwikkelingsfonds die bestemd waren voor humanitaire hulp in de ACS-landen en door geld uit andere begrotingsonderdelen voor buitenlandse hulp over te hevelen.

Rozpočet na humanitárnu pomoc sa zvýšil prostredníctvom: využitia rezervy na núdzovú pomoc, využitia európskych rozvojových fondov vyhradených na humanitárnu pomoc v afrických, karibských a tichomorských krajinách a uskutočnením prevodov z rozpočtových položiek na ostatné nástroje vonkajšej pomoci.

Van de totale hulp in 2010 is naar schatting 44% besteed aan natuurrampen, 41% aan aanhoudende crises en 15% voor ad-hoccrises en interventies.

Odhaduje sa, že z celkovej pomoci, ktorá sa poskytla v roku 2010, 44 % sa použilo na prírodné katastrofy, 41 % na pretrvávajúce krízy a 15 % na krízy a zásahy ad hoc .

Natuurrampen bleven overal ter wereld voor ernstige schade zorgen. DG ECHO volgt een tweeledige strategie om dergelijke rampen aan te pakken:

Prírodné katastrofy aj naďalej spôsobovali závažné škody na celom svete. GR ECHO sa pri riešení tohto druhu katastrof riadi dvojstrannou stratégiou, ktorá spočíva v:

- snelle respons , door aan andere staten (EU-staten of derde landen) humanitaire hulp te verstrekken en door de civiele bescherming die wordt verleend door EU-lidstaten en landen die vrijwillig deelnemen aan het mechanisme voor civiele bescherming te bevorderen en te coördineren wanneer het mechanisme wordt geactiveerd;

- rýchlej reakcii , a to poskytnutím humanitárnej pomoci a umožnením a koordináciou pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú poskytujú po aktivácii mechanizmu členské štáty EÚ a krajiny dobrovoľne sa zúčastňujúce na mechanizme civilnej ochrany iným štátom (EÚ alebo tretím krajinám),

- rampenparaatheid , door te identificeren welke geografische gebieden en bevolkingen het meest kwetsbaar zijn voor natuurrampen en daarvoor specifieke programma's voor rampenparaatheid vast te stellen.

- pripravenosti na katastrofy , a to určením zemepisných oblastí a skupín obyvateľstva, ktoré sú najzraniteľnejšie v prípade prírodných katastrof a pre ktoré sa vytvárajú osobitné programy pripravenosti na katastrofy.

DG ECHO verleende humanitaire hulp om het hoofd te bieden aan de gevolgen van de volgende rampen:

GR ECHO poskytlo humanitárnu pomoc na vyrovnanie sa s dôsledkami týchto katastrof:

- overstromingen in Benin, Burkina Faso, Bangladesh, Colombia en Pakistan;

- povodne v Benine, Burkina Faso, Bangladéši, v Kolumbii a v Pakistane,

- aardbevingen in Chili, Indonesië en Haïti;

- zemetrasenia v Chile, Indonézii a na Haiti,

- cyclonen in Zuid-Azië, Centraal-Amerika en Laos;

- cyklóny v južnej Ázii, strednej Amerike a v Laose,

- droogte in de Grote Hoorn van Afrika, het Sahelgebied, Bolivia en Djibouti;

- suchá vo Veľkom africkom rohu, v oblasti Sahelu, Bolívii a v Džibutsku,

- epidemieën in de Republiek Congo, Haïti, Malawi, Zimbabwe en Zuidoost-Azië.

- epidémie v Kongu, na Haiti, v Malawi, Zimbabwe a v juhovýchodnej Ázii.

- Er werd ook specifiek hulp verleend aan Mongolië (getroffen door een dzud [3]), Bangladesh (crisis door rattenplaag), de Filippijnen (El Niño), Guatemala (getroffen door een reeks natuurrampen, namelijk een vulkaanuitbarsting, tropische storm en een tropische depressie na extreme droogte in 2009) en Tadzjikistan (getroffen door een aardbeving, overstromingen en een polio-epidemie).

- Osobitná pomoc sa tiež poskytla Mongolsku postihnutému javom „dzud“[3], Bangladéšu (kríza spôsobená premnožením hlodavcov), Filipínam (El Niño), Guatemale, postihnutej sériou prírodných katastrof (sopečný výbuch, tropická búrka, tropická tlaková níž po extrémnom suchu v roku 2009) a Tadžikistanu postihnutému zemetrasením, záplavami a epidémiou detskej obrny.

Een voorbeeld van door de mens veroorzaakte crises zijn de conflicten tussen etnische groeperingen in Zuid-Kirgizië in juni 2010, waardoor er noodhulp was vereist in een groot aantal sectoren zoals onderdak, voedsel, medische hulp, juridisch advies en bescherming. De politieke en humanitaire situatie in Jemen is verslechterd door verscheidene open interne conflicten in het hele land. Door de instabiliteit in de Hoorn van Afrika, met name in Somalië, belanden steeds meer mensen in de kustgebieden van Jemen en stijgt het aantal vluchtelingen en asielzoekers. Door de militaire operaties na de crisis in 2009 in verband met binnenlandse ontheemden in Pakistan raakten opnieuw mensen ontheemd, waarop DG ECHO hulp verleende aan ongeveer drie miljoen mensen die dringend humanitaire hulp nodig hadden. Eind 2010 werd Ivoorkust geconfronteerd met een post-electorale crisis, die de buurlanden ook heeft getroffen.

Pokiaľ ide o „krízy spôsobené ľudskou činnosťou“ , zrážky medzi etnickými skupinami v južnom Kirgizsku v júni 2010 viedli k núdzovému zásahu, ktorý zahŕňal širokú škálu sektorov vrátane prístrešia, potravinovej a lekárskej pomoci, právneho poradenstva a ochrany. V Jemene sa zhoršila politická a humanitárna situácia, pričom v krajine vypuklo niekoľko otvorených vnútorných konfliktov. Nestabilita v oblasti Afrického rohu, najmä v Somálsku, má za následok zvyšujúci sa príliv ľudí, ktorí sa vyloďujú na pobreží Jemenu, a narastajúci počet utečencov a žiadateľov o azyl. Vojenské operácie, ktoré nasledovali po kríze z roku 2009 týkajúcej sa vnútorne vysídlených osôb v Pakistane, spustili nové vysídľovanie, ktoré podnietilo GR ECHO k tomu, aby riešilo potreby približne troch miliónov ľudí naliehavo potrebujúcich humanitárnu pomoc. Pobrežie Slonoviny na konci roku čelilo povolebnej kríze, ktorá postihla aj susedné krajiny.

Naast deze crises moest de Commissie ook verscheidene aanhoudende en complexe noodsituaties aanpakken. Bijvoorbeeld in:

Okrem týchto kríz musela Komisia riešiť niekoľko pretrvávajúcich a zložitých núdzových situácií . Ako príklady možno uviesť:

- Sudan , waar toenemende onveiligheid, waaronder regelmatige ontvoeringen van specifieke personen en intimidatie van humanitaire actoren, en een uiterst beperkte toegang ervoor hebben gezorgd dat er nagenoeg geen humanitaire ruimte meer overblijft in Darfur. De interventies zijn grotendeels beperkt tot de kampen en de partners werken in extreem precaire omstandigheden.

- Sudán , kde zhoršená bezpečnostná situácia vrátane častých cielených únosov a zastrašovania humanitárnych aktérov a mimoriadne obmedzený prístup prispeli k takmer úplnému zaniknutiu humanitárneho priestoru v Darfure. Zásahy sa väčšinou obmedzujú na tábory a partneri pracujú v mimoriadne nebezpečných podmienkach.

- Het bezette Palestijnse gebied , waar de blokkade, de beperkte toegang en mobiliteit en de bezetting ervoor zorgen dat de bevolking in Gaza, in Zone C van de Westelijke Jordaanoever en in Oost-Jeruzalem erg kwetsbaar is en afhankelijk blijft van externe humanitaire hulp.

- Okupované palestínske územia , kde spojenie účinkov blokády, obmedzenia prístupu a pohybu, ako aj dosahu okupačného režimu v Gaze, v oblasti C Západného brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaléme spôsobuje, že obyvateľstvo zostáva veľmi zraniteľné a závislé na vonkajšej humanitárnej pomoci.

- De Democratische Republiek Congo , waar gevechten, seksueel geweld en de ontheemding van bevolkingsgroepen in 2010 bleven aanhouden, hoewel er in bepaalde delen van het land een geleidelijke stabilisatie is opgemerkt.

- V Konžskej demokratickej republike boje, sexuálne násilie a vysídľovanie obyvateľstva pretrvávalo v priebehu celého roka, aj napriek tomu, že v niektorých častiach krajiny bola zaznamenaná postupná stabilizácia.

Hoewel het aantal door de mens en door de natuur veroorzaakte rampen is gestegen, de complexe noodsituaties de laatste jaren meer levens hebben geëist en de humanitaire beginselen en de veiligheid en zekerheid van humanitaire hulpverleners niet worden gerespecteerd, kan in sommige gevallen een verbetering van de humanitaire situatie worden vastgesteld. In bepaalde gevallen, wanneer financiële steun daadwerkelijk leidt tot ontwikkeling, bestaan er wel degelijk hoopvolle signalen die wijzen op het succes van humanitaire interventies. Dit was in 2010 het geval in Sri Lanka en de Filipijnen. In Sri Lanka is de humanitaire situatie aanzienlijk geëvolueerd. Tot op heden is 75% van de binnenlandse ontheemden teruggekeerd naar zijn plaats van herkomst, terwijl de overige 25% nog bij gastgezinnen of in kampen woont. Gezien de omvang van de middelen is de EU nog altijd één van de meest actieve humanitaire donoren. De EU financierde ontmijning, wat de veilige terugkeer van voormalig binnenlandse ontheemden bevorderde. Bovendien lag de nadruk meer op interventies in meerdere sectoren, zoals onderdak, levensonderhoud en voedselhulp. Er bleef bezorgdheid bestaan over de bescherming van personen, aangezien aan het hoofd van een groot deel van de terugkerende families vooral vrouwen stonden. De veiligheidssituatie is ten slotte stabiel gebleven sinds het einde van het conflict en ondanks de beperkte toegang voor ECHO-partners wijst de algemene trend op verbetering. In de Filipijnen begint de veiligheidssituatie te verbeteren en wordt vooruitgang geboekt in de vredesgesprekken tussen de partijen. Er is bovendien een staakt-het-vuren afgekondigd, onder toezicht van een gezamenlijk coördinatiecomité voor de stopzetting van vijandigheden en van een internationaal monitoringteam onder Maleisisch bevel. DG ECHO bleef steun verlenen aan binnenlandse ontheemden die nog in evacuatiecentra verblijven en steunde het proces van hun terugkeer. Eind 2010 bedroeg het aantal binnenlandse ontheemden nog maar 25 000, wat aantoont dat het relevant is om humanitaire hulp uit te faseren en te vervangen door instrumenten op lange termijn.

Napriek nárastu prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a ťažším stratám, ktoré si tieto zložité núdzové situácie vyžiadali v priebehu niekoľkých posledných rokov a napriek nerešpektovaniu humanitárnych zásad a bezpečnosti a ochrany humanitárnych pracovníkov, sa vyskytli aj prípady, kde sa humanitárna situácia zlepšila . Priaznivým signálom úspešnosti humanitárnych zásahov je určite to, ak po poskytnutí finančných prostriedkov nasleduje rozvoj. Bolo to tak aj v prípade Srí Lanky a Filipín v roku 2010. Na Srí Lanke došlo k podstatnému vývoju humanitárnej situácie. K dnešnému dňu sa 75 % vnútorne vysídlených osôb vrátilo na miesto, odkiaľ pochádzajú, zatiaľ čo zostávajúca časť aj naďalej žije v hostiteľských rodinách alebo v táboroch. Európska únia je prostredníctvom svojho rozpočtu ešte vždy jedným z najangažovanejších darcov humanitárnej pomoci. Financovala humanitárne odmínovanie, v prípade ktorého financované činnosti umožnili bezpečný návrat bývalých vnútorne vysídlených osôb. Okrem toho sa viac zameriavala na zásahy vo viacerých sektoroch vrátane prístrešia, živobytia a potravinovej pomoci. Obavy v oblasti ochrany pretrvávali, pričom sa vracal vysoký podiel rodín, ktorých hlavami sa stali ženy. Nakoniec, bezpečnostná situácia zostáva od konca konfliktu stabilná a aj keď je prístup pre partnerov ECHO naďalej obmedzený, všeobecná tendencia vykazuje zlepšenie. Na Filipínach sa bezpečnostná situácia začala zlepšovať zároveň s pokrokom, ktorý sa dosiahol v mierových rozhovoroch medzi zúčastnenými stranami a v súvislosti so zastavením bojov pod dohľadom Spoločného koordinačného výboru pre pokoj zbraní a Medzinárodného monitorovacieho tímu pod malajským velením. GR ECHO pokračovalo v poskytovaní pomoci výsídleným osobám stále žijúcim v evakuačných strediskách a podporovalo proces návratu vnútorne vysídlených osôb. Na konci roku 2010 nepresiahol počet osôb, ktoré sú ešte vždy vysídlené, 25 000, čo potvrdilo relevantnosť postupného ukončenia humanitárnej pomoci v prospech dlhodobejších nástrojov.

In 2010 werd het mechanisme voor civiele bescherming van de EU 28 keer geactiveerd (11 keer binnen en 17 keer buiten de EU) om het hoofd te bieden aan overstromingen in Pakistan, Albanië, Bosnië en Herzegovina, Montenegro, Hongarije, Polen, Roemenië, Benin, Tadzjikistan en Colombia; een aardbeving en cholera-epidemie in Haïti; een aardbeving in Chili; een olielek in de Golf van Mexico; een krachtige storm (Xynthia) in West-Europa; bosbranden in Frankrijk, Portugal en Israël; hevige sneeuwval in het Verenigd Koninkrijk en Nederland; orkanen en tropische stormen in Guatemala en Haïti en ten slotte het chemische ongeval in een aluminiumfabriek in Hongarije waardoor verscheidene dorpen werden overspoeld door een giftige rode modderstroom. Er werden 48 deskundigen op 12 beoordelings- en coördinatiemissies gestuurd binnen en buiten de EU.

Pokiaľ ide o civilnú ochranu, mechanizmus civilnej ochrany EÚ bol v priebehu roka aktivovaný 28-krát (11-krát v rámci EÚ a 17-krát mimo EÚ), s cieľom reagovať napríklad na záplavy v Pakistane, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Benine, Tadžikistane a v Kolumbii, zemetrasenie a epidémiu cholery na Haiti; ropnú haváriu v Mexickom zálive, ničivú veternú smršť (Xynthia), ktorá postihla západnú Európu, lesné požiare vo Francúzsku, Portugalsku a Izraeli, snehové zrážky v Spojenom kráľovstve a v Holandsku, hurikány a tropické búrky v Guatemale a na Haiti a nakoniec chemickú haváriu v Maďarsku, kde bolo niekoľko obcí zaplavených červeným kalom z miestneho závodu na výrobu hliníka. V rámci EÚ a mimo EÚ bolo vyslaných 48 odborníkov ako súčasť 12 hodnotiacich a koordinačných misií.

De voorbereidende actie met het oog op een EU-structuur voor snelle respons (een initiatief van het Europees Parlement dat in 2008 startte en in 2009 en 2010 voor het laatst werd vernieuwd) leverde goede projecten op en bevorderde de ontwikkeling van modules. In 2010 werden vier EU-structuren voor snelle respons, die in het kader van dit programma zijn ontwikkeld en op stand-by staan, voor het eerst ingezet in noodsituaties, namelijk een geavanceerde medische post met een operatie- en waterzuiveringseenheid in Haïti na de aardbeving, een module voor pompen met hoog debiet voor de overstromingen in Polen en Moldavië en een team voor technische bijstand en ondersteuning voor de cholera-epidemieën in Haïti.

Prípravné činnosti týkajúce sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ na rok 2010 (iniciatíva Európskeho parlamentu, ktorá začala v roku 2008 a bola obnovená v roku 2009 a naposledy v roku 2010) priniesli dobré projekty a podporili ďalší rozvoj v oblasti modulov. V roku 2010 vznikli štyri moduly európskej rýchlej reakcie, ktoré boli ako pohotovostné mechanizmy v rámci tohto programu prvýkrát nasadené v mimoriadnych situáciách, a to poľná zdravotnícka jednotka s chirurgickou ambulanciou a mobilná jednotka na čistenie vody pre Haiti po zemetrasení, modul vysokokapacitného odčerpávania pre povodne v Poľsku a Moldavsku a technická pomoc a podporný tím pre Haiti v prípade epidémie cholery.

Het aantal transportoperaties is fors gestegen in 2010 (naar 55, waarvan 50 via directe subsidies en 5 via een raamovereenkomst met een vervoermakelaar).

Počet dopravných operácií sa v roku 2010 prudko zvýšil (z počtu 55 bolo 50 financovaných prostredníctvom priamych grantov a 5 podľa rámcovej zmluvy so sprostredkovateľom dopravy).

De beoordeling van het huidige beleid voor civiele bescherming is in 2010 van start gegaan en moet nog worden afgerond.

Preskúmanie súčasnej politiky civilnej ochrany začalo v roku 2010 a ešte vždy pokračuje.

De onderstaande tabel illustreert de verdeling per regio van EU- subsidies voor humanitaire hulp en civiele bescherming in 2010, volgens het behoeftengestuurde beginsel (x 1000 euro).

V tabuľke sa uvádza rozdelenie finančných prostriedkov EÚ určených na humanitárnu pomoc a civilnú ochranu podľa regiónov v roku 2010, v súlade so zásadou založenou na potrebách (v tisícoch eur).

[pic]

[pic]

In het algemeen verstrekt DG ECHO, anders dan in het geval van civiele bescherming, geen directe humanitaire hulp ter plaatse, maar vervult het zijn mandaat door ongeveer 200 partners te subsidiëren, waaronder niet-gouvernementele organisaties, VN-organisaties, andere internationale organisaties zoals het Internationaal Comité van het Rode Kruis, de Internationale Federatie van het Rode Kruis en de Rode Halve Maan en enkele gespecialiseerde organisaties uit EU-lidstaten.

Na rozdiel od civilnej ochrany GR ECHO vo všeobecnosti neposkytuje humanitárnu pomoc priamo na mieste, ale napĺňa svoj mandát poskytovaním finančných prostriedkov približne 200 partnerom pozostávajúcim z mimovládnych organizácií, agentúr Organizácie Spojených národov, iných medzinárodných organizácií ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža, Medzinárodná federácia spoločenstiev Červeného kríža a Červeného polmesiaca a niektoré špecializované agentúry z členských štátov EÚ.

DG ECHO vindt het belangrijk om met veel verschillende partners samen te werken, aangezien er op die manier kan worden voorzien in een stijgend aantal behoeften in verschillende werelddelen en vaak in steeds complexer wordende situaties. De door DG ECHO beheerde subsidies en bijdragen worden verleend door een selectie te maken uit de beste voorstellen om te voorzien in de behoeften van de meest kwetsbare landen. In 2010 werden de subsidies voor DG ECHO-partners als volgt verdeeld: 50% voor ngo’s, 39% voor VN-organisaties en 11% voor internationale organisaties.

Pre GR ECHO je dôležité mať široké spektrum partnerov, čo mu umožňuje účinne uspokojovať narastajúcu škálu potrieb v rôznych častiach sveta, často v čoraz zložitejších situáciách. Granty a príspevky riadené GR ECHO sa poskytujú prostredníctvom výberu najlepších doručených návrhov na pokrytie potrieb tých najzraniteľnejších skupín. V roku 2010 sa medzi partnerov GR ECHO rozdelili finančné prostriedky takto: mimovládne organizácie 50 %, agentúry OSN 39 % a medzinárodné organizácie 11 %.

Humanitaire organisaties worden geconfronteerd met een in toenemende mate beperkte toegang tot de begunstigden , enerzijds wegens de inkrimping van de humanitaire ruimte doordat gouvernementele en niet-gouvernementele actoren helemaal geen rekening houden met de meest elementaire beginselen voor bescherming onder het internationaal humanitair recht en anderzijds wegens de veiligheidsbeperkingen. De regeringen plaatsen steeds vaker beperkingen op de verstrekking van humanitaire hulp (bv. in Sri Lanka). In veel conflictzones (bv. de Democratische Republiek Congo, Somalië en Sudan) zijn humanitaire hulpverstrekkers getuige van erg gewelddadige methoden van oorlogsvoering, zoals aanvallen gericht op burgers en het frequent gebruikt van seksueel geweld als oorlogswapen. Het aantal aanvallen op humanitaire hulpverleners, waaronder uitwijzingen en moorden, lijkt te stijgen. Donoren moeten zich realiseren dat niet alleen de veiligheid van het humanitair personeel, maar ook de door hen voorziene subsidies en infrastructuur risico's lopen. Sommige regeringen zijn bereid om tot het uiterste te gaan om subsidies en door de donoren gefinancierde eigendom te onteigenen of te ‘lenen’ en/of om humanitaire hulporganisaties uit te wijzen zodra zij hun middelen in bezit hebben.

Humanitárne organizácie sú čoraz častejšie konfrontované s obmedzeným prístupom k príjemcom , na jednej strane v dôsledku zužovania humanitárneho priestoru vládami a mimovládnymi aktérmi, ktorí neberú do úvahy dokonca ani najzákladnejšiu ochranu, ktorú umožňuje medzinárodné humanitárne právo, a na druhej strane ako dôsledok bezpečnostných obmedzení. Vlády viac a viac ukladajú obmedzenia na dodávku humanitárnej pomoci (napríklad Srí Lanka). V mnohých konfliktných zónach (napríklad Konžská demokratická republika, Somálsko, Sudán) sa humanitárni pracovníci stretávajú s obzvlášť brutálnymi metódami vedenia vojny vrátane útokov na civilné obyvateľstvo a častého využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane. Zjavne narastá výskyt útokov na pracovníkov humanitárnej pomoci vrátane vyhosťovania a zabíjania. Darcovia musia čeliť skutočnosti, že nie je ohrozená len bezpečnosť humanitárnych pracovníkov ale aj finančné prostriedky a infraštruktúra, ktorú poskytujú. Niektoré vlády sú ochotné zájsť do takého extrému, že vyvlastnia alebo si „vypožičajú“ finančné prostriedky a majetok financovaný darcami a/alebo vyženú organizácie humanitárnej pomoci, len čo ich pripravia o ich zdroje.

Beleid inzake humanitaire hulp en civiele bescherming

Politika humanitárnej pomoci a civilnej ochrany

Veel van de overkoepelende beleidskwesties betreffende humanitaire hulp vinden hun neerslag in de Europese consensus over humanitaire hulp van 2007 en het bijbehorende actieplan. Een tussentijdse beoordeling van het actieplan van de consensus werd in de herfst van 2010[4] voltooid, wat bevestigde dat er goede vooruitgang is geboekt in de uitvoering van alle actiegebieden. De resultaten van de tussentijdse beoordeling zijn te raadplegen op http://ec.europa.eu/echo/policies/consensus_en.htm.

Na úrovni politiky sa mnohé všeobecné politické otázky, ktoré sa týkajú humanitárnej pomocu, odzrkadľujú v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci z roku 2007 a v jeho akčnom pláne. Priebežné hodnotenie akčného plánu na vykonanie konsenzu bolo ukončené na jeseň roku 2010[4] a potvrdilo sústavný pokrok v realizácii všetkých akčných oblastí. Výsledky priebežného hodnotenia sú dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/echo/policies/consensus_en.htm.

Een groot deel van de kwetsbare bevolkingsgroepen, met name 10% van de iets minder dan één miljard met voedselonzekerheid geconfronteerde mensen ter wereld, heeft nog steeds te kampen met acute voedselonzekerheid. In maart heeft de Commissie een mededeling over humanitaire voedselhulp[5] goedgekeurd. Daarin wordt het beleidskader uiteengezet voor het humanitair optreden van de EU om meer inspanningen te leveren om voedselonzekerheid in humanitaire crises aan te pakken, waarbij wordt overwogen wat de meest geschikte combinatie van responsinstrumenten is om zo efficiënt en doeltreffend mogelijk voedselhulp te verlenen in een bepaalde humanitaire context.

Akútna potravinová a výživová neistota aj naďalej ovplyvňovala veľký počet zraniteľných skupín obyvateľstva, to znamená približne 10 % z takmer jednej miliardy ľudí zasiahnutých potravinovou neistotou vo svete. V marci Komisia prijala Oznámenie o humanitárnej potravinovej pomoci[5] . V oznámení sa ustanovuje politický rámec humanitárnej činnosti EÚ s cieľom posilniť úsilie na riešenie potravinovej neistoty v humanitárnych krízach a zároveň hľadať najvhodnejšiu kombináciu nástrojov reakcie v záujme zabezpečenia najúčinnejšej a najefektívnejšej potravinovej pomoci v danom humanitárnom kontexte.

De Commissie diende ook voorstellen in om de EU-reactiecapaciteit op rampen te versterken. De mededeling[6] is bedoeld om de doeltreffendheid, coherentie en zichtbaarheid te verbeteren door voort te bouwen op de belangrijkste componenten van de respons, nl. humanitaire hulp en civiele bescherming, en door militaire steun te verlenen indien nodig of gepast, zowel binnen als buiten de EU. De lessen die kunnen worden getrokken uit de rampen in Haïti en Pakistan en uit de recente natuurrampen in Europa, zullen de toekomstige voorstellen helpen vormgeven.

Komisia takisto predložila návrhy na posilnenie kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy . Oznámenie[6] má za cieľ zlepšiť účinnosť, koherentnosť a zviditeľnenie prostredníctvom nadviazania na hlavné prvky jej reakcie, to znamená humanitárnu pomoc a civilnú ochranu a ak je to potrebné a vhodné, aj vojenskú podporu v EÚ a mimo EÚ. Poznatky získané z Haiti a z Pakistanu a z nedávnych prírodných katastrof v Európe budú ovplyvňovať návrhy pre budúcnosť.

Na de inwerkingtreding van het Verdrag van Lissabon werkt de Commissie, in nauw overleg met de lidstaten en andere belanghebbenden, aan de oprichting van een Europees vrijwilligerskorps voor humanitaire hulpverlening (EVHAC) [7] zoals vereist is op grond van artikel 214, lid 5. In november werd een mededeling goedgekeurd die bedoeld is om Europese burgers in staat te stellen om een bijdrage te leveren aan de humanitaire hulpacties en om Europese waarden zoals solidariteit met mensen in nood te benadrukken. De mededeling zal worden gevolgd door proefacties in 2011, het Europees Jaar van het vrijwilligerswerk , en door het opstellen van een wetgevingsvoorstel tot oprichting van het EVHAC.

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy Komisia na základe dôkladných konzultácií s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami pracuje na zriadení Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EVHAC)[7], ako sa vyžaduje v článku 214 ods. 5. V novembri sa prijalo oznámenie, ktoré má za cieľ umožniť európskym občanom, aby prispeli k úsiliu v oblasti pomoci a v ktorom sa zároveň zdôrazňujú európske hodnoty, ako je napríklad solidarita s ľuďmi v núdzi. Po oznámení budú nasledovať pilotné akcie v roku 2011, Európsky rok dobrovoľníckej práce a príprava legislatívneho návrhu na zriadenie dobrovoľníckeho zboru EVHAC.

Uit een speciale Eurobarometerenquête over humanitaire hulp, die in 2010 werd afgenomen, blijkt dat EU-burgers erg solidair zijn met slachtoffers van conflicten en natuurrampen die plaatsvinden buiten de EU. Acht op de tien burgers vinden het belangrijk dat de EU humanitaire hulp buiten haar grenzen financiert.

Osobitný prieskum Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v roku 2010 v oblasti humanitárnej pomoci, preukázal vysokú úroveň solidarity medzi občanmi EÚ s obeťami konfliktov a prírodných katastrof mimo EÚ. Osem z desiatich občanov si myslí, že je dôležité, aby EÚ financovala humanitárnu pomoc mimo svojich hraníc.

De Commissie steunt acties voor rampenparaatheid in rampgevoelige gebieden zodat plaatselijke gemeenschappen snel en doeltreffend kunnen reageren om zo veel mogelijk levens te redden. De Commissie bleef steun verlenen aan de in 2009 opgestarte DIPECHO-programma’s ter anticipatie op rampen en aan de nieuwe programma’s in Zuid-Afrika, Centraal-Azië, Zuidoost-Azië en Centraal-Amerika. De bijdrage tot rampenparaatheid gaat veel verder dan de DIPECHO-programma’s ter anticipatie op rampen, aangezien vele humanitaire financieringsbesluiten rampenparaatheid of het beperken van de gevolgen van rampen als doelstelling hebben. De integratie is gebaseerd op activiteiten die verband houden met infrastructurele steun, voorlichting en publieke bewustmaking, kleinschalige beperking, het in kaart brengen van rampen en elektronische gegevensverwerking, systemen voor vroegtijdige waarschuwing, onderwijs, institutionele versterking en activiteiten om klimaatverandering te bestrijden.

Komisia podporuje akcie v oblasti pripravenosti na katastrofy v oblastiach náchylných na prírodné katastrofy, aby pomohla miestnym spoločenstvám rýchlo a efektívne reagovať, keď dôjde ku katastrofe a zachrániť tak mnohé životy. Komisia pokračovala v podpore programov DIPECHO, ktoré začali v roku 2009 a nových programov v južnej Afrike, strednej Ázii, juhovýchodnej Ázii a strednej Amerike. Príspevok k pripravenosti na katastrofy presahuje rámec akčných plánov DIPECHO, pretože mnohé z dôležitých rozhodnutí o financovaní humanitárnej pomoci zahŕňajú pripravenosť na katastrofy alebo zmiernenie vplyvov katastrof ako cieľ. Uplatňovanie hľadiska je založené na činnostiach týkajúcich sa podpory infraštruktúry, presadzovania a informovanosti verejnosti, zmiernenia katastrof menšieho rozsahu, mapovania a počítačového spracovania údajov, systémov včasného varovania, vzdelávania, posilnenia inštitúcií a činností súvisiacich s klimatickou zmenou.

Krachtens zijn mandaat voor civiele bescherming steunt en bevordert DG ECHO samenwerking tussen de 31 staten[8] die deelnemen aan het mechanisme voor civiele bescherming (CPM) en het financieringsinstrument. Op die manier probeert DG ECHO de systemen voor preventie van en bescherming tegen technologische, door de mens of door de natuur veroorzaakte rampen in Europa doeltreffender te maken. In 2010 publiceerde de Commissie bijvoorbeeld een beleidsdocument over nationale risicobeoordeling en het in kaart brengen van rampen, dat samen met de nationale autoriteiten van de lidstaten werd opgesteld. Naar verwachting zullen de lidstaten nu verder nationale risicobeheerprocessen ontwikkelen en in die context verder gebruik maken van deze richtlijnen. Dit zal een belangrijke stap zijn in de verbetering van het EU-risicobeheer. Dankzij het mechanisme voor civiele bescherming en het financieringsinstrument zijn mensen, het milieu, goederen en cultureel erfgoed beter beschermd tegen rampen. Op het gebied van rampenparaatheid is de EU-steun gericht op systemen voor vroegtijdige waarschuwing, modules en het CPM-opleidingsprogramma (in 2010 werden meer dan 870 deskundigen opgeleid en werd steun verleend voor vier grootschalige oefeningen). De Commissie verleende bovendien financiële steun aan een aantal samenwerkingsprojecten voor rampenparaatheid (bijvoorbeeld verbetering van een systeem voor vroegtijdige waarschuwing voor 30 Europese landen door de periode waarin voorspellingen worden gedaan tot vijf dagen te verlengen en door regen- en overstromingswaarschuwingen in het systeem op te nemen).

V rámci svojho mandátu v oblasti civilnej ochrany GR ECHO podporuje a umožňuje spoluprácu medzi 31 štátmi[8], ktoré sa zúčastňujú na mechanizme a finančnom nástroji civilnej ochrany. Pri tejto činnosti sa usiluje o zlepšenie účinnosti systémov prevencie a ochrany pred prírodnými, technologickými a ľudskou činnosťou spôsobenými katastrofami v Európe. Napríklad v roku 2010 Komisia vydala usmerňujúci dokument o vnútroštátnom vyhodnocovaní a mapovaní rizika na účely riadenia katastrof, ktorý vypracovala spoločne s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov. Teraz sa očakáva, že členské štáty budú ďalej rozvíjať vnútroštátne postupy riadenia rizika, v kontexte ktorých budú využívať tieto usmernenia. Bude to dôležitý krok smerom k zvyšovaniu kultúry riadenia rizika katastrof v EÚ. Uplatňovanie mechanizmu a finančného nástroja civilnej ochrany zabezpečuje lepšiu ochranu ľudí, životného prostredia, majetku a kultúrneho dedičstva v prípade katastrof. V oblasti pripravenosti sa podpora EÚ zameriava na systémy včasného varovania, moduly a vzdelávací program mechanizmu civilnej ochrany (v roku 2010 sa vyškolilo viac ako 870 odborníkov a podporili sa štyri cvičenia v plnom rozsahu). Komisia okrem toho poskytla finančnú podporu niekoľkým projektom spolupráce v oblasti pripravenosti (napríklad zlepšenie systému včasného varovania pre 30 európskych krajín predĺžením lehoty na predpovedanie na päť dní a zahrnutím výstrah pred dažďom a povodňami).

Hulp die gebaseerd is op door de lidstaten voorziene middelen wordt verleend in landen binnen de EU en in derde landen die door een ramp zijn getroffen, nadat de regering van het betrokken land een verzoek heeft ingediend.

Pomoc založená na zdrojoch, ktoré dali k dispozícii členské štáty, sa poskytuje v EÚ a v tretích krajinách zasiahnutých katastrofami na základe žiadosti vlády príslušnej krajiny.

[1] Bron: CRED (www.cred.be).

[1] Zdroj: CRED (www.cred.be).

[2] 151 miljoen, namelijk 101 miljoen via humanitaire hulp, 22 miljoen via voedselhulp en 28 miljoen via rampenparaatheid.

[2] Z týchto 151 miliónov osôb bola 101 miliónom poskytnutá pomoc prostredníctvom humanitárnej pomoci, 22 miliónom prostredníctvom potravinovej pomoci a 28 miliónom prostredníctvom činností v oblasti pripravenosti na katastrofy.

[3] Natuurfenomeen dat voorkomt wanneer een erg droge zomer wordt gevolgd door een winter met voortdurend zware sneeuwval en extreem lage temperaturen.

[3] Prírodný jav vznikajúci v dôsledku nepretržitého silného sneženia v spojení s mimoriadne silnými mrazmi, ktorému predchádzali suché letá.

[4] COM(2010) 722, SEC(2010) 1505.

[4] KOM(2010) 722, SEK(2010) 1505.

[5] COM(2010) 126 (http://ec.europa.eu/echo/policies/strategy_en.htm).

[5] KOM(2010) 126 (http://ec.europa.eu/echo/policies/food_assistance_en.htm).

[6] COM(2010) 600 definitief en SEC(2010) 1243/1242.

[6] KOM(2010) 600 v konečnom znení a SEK(2010) 1243/1242

(http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/georgieva/themes/european_disaster_response_capacity_en.htm).

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/georgieva/hot_topics/european_disaster_response_capacity_en.htm.

[7] COM(2010) 683(http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/georgieva/themes/voluntary_humanitarian_en.htm).

[7] KOM(2010) 683http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/georgieva/hot_topics/voluntary_humanitarian_en.htm.

[8] De 27 EU-lidstaten, Noorwegen, IJsland, Liechtenstein en Kroatië.

[8] 27 členských štátov EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Chorvátsko.