Twee talen naast elkaar

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV  BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV 

nl

sk

 
[pic] | COMMISSIE VAN DE EUROPESE GEMEENSCHAPPEN |
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |
Brussel, 2.7.2008
Brusel, 2.7.2008
COM(2008) 414 definitief
KOM(2008) 414 v konečnom znení
2008/0142 (COD)
2008/0142 (COD)
Voorstel voor een
Návrh
RICHTLIJN VAN HET EUROPEES PARLEMENT EN DE RAAD
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
betreffende de toepassing van de rechten van patiënten bij grensoverschrijdende gezondheidszorg
o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
{SEC(2008) 2163}{SEC(2008) 2164}{SEC(2008) 2183}
{SEK(2008) 2163}{SEK(2008) 2164}{SEK(2008) 2183}
(door de Commissie ingediend)
(predložené Komisiou)
TOELICHTING
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. ACHTERGROND EN VOORBEREIDENDE WERKZAAMHEDEN
1. SÚVISLOSTI A PRÍPRAVNÉ PRÁCE
In 2003 hebben de ministers van Volksgezondheid en andere belanghebbenden de Commissie opgeroepen te onderzoeken hoe de rechtszekerheid op het gebied van grensoverschrijdende zorg kan worden vergroot op basis van de jurisprudentie van het Hof van Justitie inzake het recht van de patiënt op een medische behandeling in een andere lidstaat[1]. Hoewel de arresten van het Hof in individuele zaken op zichzelf duidelijk zijn, is verduidelijking nodig met het oog op een algemenere en effectievere toepassing van de vrijheid om gezondheidsdiensten te ontvangen en verrichten. Het Commissievoorstel voor een richtlijn betreffende diensten op de interne markt van begin 2004 bevatte dan ook bepalingen waarin de arresten van het Hof van Justitie betreffende de toepassing van de beginselen van vrij verkeer op gezondheidsdiensten werden gecodificeerd. Deze aanpak werd echter door het Europees Parlement en de Raad van de hand gewezen. Het voorstel zou onvoldoende rekening houden met de specifieke eigenschappen van gezondheidsdiensten, zoals de technische complexiteit, de gevoeligheid bij het grote publiek en de aanzienlijke overheidsfinanciering. Daarom heeft de Commissie een beleidsinitiatief ontwikkeld dat specifiek betrekking heeft op gezondheidsdiensten.
V roku 2003 vyzvali ministri zdravotníctva a iné zúčastnené strany Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom by sa dala zlepšiť právna istota v oblasti cezhraničnej starostlivosti podľa príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora, pokiaľ ide o právo pacientov využívať zdravotné ošetrenie v inom členskom štáte[1]. Rozhodnutia Súdneho dvora sú v jednotlivých prípadoch jasné, je však potrebné, aby boli v záujme zabezpečenia všeobecnejšieho a účinnejšieho uplatňovania slobôd pri prijímaní a poskytovaní zdravotníckych služieb zrozumiteľnejšie. Návrh smernice o službách na vnútornom trhu, ktorý predložila Komisia začiatkom roku 2004, preto zahrnul ustanovenia kodifikujúce rozsudky Súdneho dvora týkajúce sa uplatňovania princípov voľného pohybu na zdravotnícke služby. Tento prístup však nebol prijatý v Európskom parlamente a Rade. Zdalo sa, že sa v ňom dostatočne nezohľadnili špecifiká zdravotníckych služieb, najmä ich technická zložitosť, citlivosť na názor verejnosti a významná podpora z verejných fondov. Komisia preto vyvinula politickú iniciatívu osobitne zameranú na služby v rámci zdravotnej starostlivosti ako samostatnú problematiku.
In zijn conclusies betreffende de gemeenschappelijke waarden en beginselen van de gezondheidsstelsels van de EU heeft de Raad in juni 2006 te kennen gegeven dat er een bijzondere waarde ligt in alle passende initiatieven inzake gezondheidsdiensten waarbij de Europese burgers duidelijkheid wordt geboden omtrent hun rechten bij verplaatsing van de ene lidstaat van de EU naar een andere, en in het vastleggen van deze waarden en beginselen in een rechtskader, teneinde de rechtszekerheid te waarborgen[2].
Rada prijala v júni 2006 závery o spoločných hodnotách a princípoch v zdravotníckych systémoch EÚ, ktoré majú podľa nej osobitnú hodnotu pre každú príslušnú iniciatívu v oblasti zdravotníckych služieb, pokiaľ ide o zabezpečenie, aby európskym občanom boli jasné ich práva a nároky pri presune z jedného členského štátu EÚ do druhého a zakotvenie hodnôt a princípov do právneho rámca s cieľom zabezpečiť právnu istotu[2].
Het Europees Parlement heeft met verschillende rapporten aan de discussies over grensoverschrijdende gezondheidszorg bijgedragen. In april 2005 keurde het Parlement een rapport over de mobiliteit van patiënten en ontwikkelingen in de gezondheidszorg in de Europese Unie goed[3], in maart 2007 een resolutie over communautaire maatregelen op het gebied van de grensoverschrijdende gezondheidszorgverlening[4] en in mei 2007 een rapport over de impact en gevolgen van uitsluiting van gezondheidsdiensten uit de richtlijn betreffende diensten op de interne markt[5].
Európsky parlament prispel k diskusiám o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti rôznymi správami. Parlament prijal v apríli 2005 správu o mobilite pacientov a vývoji zdravotnej starostlivosti v Európskej únii[3], v máji 2007 uznesenie o opatreniach Spoločenstva v oblasti poskytovania v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[4] a v máji 2007 správu o vplyve a následkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu[5].
Bovendien zijn de belanghebbenden jarenlang intensief bij de werkzaamheden van de Commissie op het gebied van mobiliteit van patiënten en gezondheidszorg betrokken, in het bijzonder in het kader van het denkproces op hoog niveau, het Open Forum[6] en de Groep op hoog niveau inzake gezondheidsdiensten en medische zorg[7]. In september 2006 is de raadpleging over het specifieke initiatief op het gebied van grensoverschrijdende gezondheidszorg officieel begonnen met de publicatie van een mededeling[8], waarin alle betrokkenen werden uitgenodigd aan het raadplegingsproces over het optreden van de Gemeenschap op het gebied van gezondheidsdiensten deel te nemen. De raadpleging was bedoeld om de problemen duidelijk in kaart te brengen en te vernemen hoe de belanghebbenden over de doelstellingen en beleidsopties denken. De mededeling en de samenvatting van de reacties[9] zijn op de website van de Commissie[10] gepubliceerd.
Aj zúčastnené strany sa už dlhé roky vo veľkej miere zapájajú do činností Spoločenstva týkajúcich sa mobility pacientov a zdravotnej starostlivosti, a to najmä prostredníctvom procesu úvah na vysokej úrovni, otvoreného fóra[6] a konzultácie skupiny na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť[7]. Konzultácia o špecifickej iniciatíve v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa formálne začala v septembri 2006 uverejnením oznámenia[8], ktorým sa príslušné zúčastnené strany vyzývajú, aby prispeli ku konzultačnému procesu týkajúcemu sa akcie Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb. Cieľom konzultácií bolo jasne označiť problémy a získať podklady týkajúce sa cieľov a možností stratégie. Oznámenia, ako aj úplná súhrnná správa týkajúca sa reakcií[9], boli uverejnené na internetovej stránke Komisie[10].
De Commissie ontving 280 reacties op deze raadpleging, afkomstig van uiteenlopende belanghebbenden, waaronder organisaties van gezondheidswerkers, zorgaanbieders, nationale en regionale overheden, verzekeraars, het bedrijfsleven en particulieren. Er werden uiteenlopende vraagstukken in verband met de Europese gezondheidszorg, en met name de grensoverschrijdende gezondheidszorg, aan de orde gesteld. Bij de voorbereiding van dit Commissievoorstel is daarmee rekening gehouden.
Komisia dostala 280 reakcií na túto konzultáciu od rôznych zúčastnených strán vrátane profesionálnych zdravotníckych organizácií, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, národných vlád a regionálnych správ, poisťovateľov a jednotlivých občanov. Vzniesli sa rôzne otázky týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, a najmä cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Európe. Tieto otázky sa zohľadnili pri príprave tohto návrhu Komisie.
Dit voorstel is bovendien gebaseerd op verschillende externe onderzoeken, analyses en studies die de afgelopen jaren zijn uitgevoerd. Met name werd een onafhankelijke deskundigenanalyse[11] van de Europese waarnemingspost voor gezondheidszorgstelsels en -beleid gebruikt bij de onderbouwing van de effectbeoordeling van dit voorstel. In deze analyse werden de ontwikkelingen in de Europese gezondheidszorg geïnventariseerd, waarbij de nadruk lag op zeven aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg: voorafgaande toestemming en toegang tot gezondheidszorg; kwaliteit en veiligheid; patiëntenrechten; grensoverschrijdende samenwerking; gezondheidszorgpakketten en -tarieven; gevolgen van grensoverschrijdende gezondheidszorg in het verleden; en gegevens over grensoverschrijdende gezondheidszorg. De analyse was gebaseerd op bestaand onderzoek, met aanzienlijke steun van de Europese Commissie, voorbeelden en studies ter vergroting van het inzicht in bovengenoemde aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg uit het oogpunt van verschillende nationale gezondheidsstelsels, en beschrijft de gevolgen van de huidige rechtsonzekerheid en overige onzekerheden voor de grensoverschrijdende gezondheidszorg in het algemeen, en voor bovengenoemde aspecten in het bijzonder (nu en in het verleden), wie daardoor wordt getroffen, alsook op welke wijze en in welke mate.
Tento návrh je takisto založený na niekoľkých externých prieskumoch, analýzach a štúdiách, ktoré sa vykonali v predchádzajúcich rokoch. Najmä Európske observatórium systémov a politík zdravotnej starostlivosti poskytlo nezávislú odbornú analýzu[11], ktorá sa použila hlavne na podporu posúdenia vplyvu tohto návrhu. V tejto analýze sa hodnotil vývoj zdravotnej starostlivosti v Európe s dôrazom na sedem aspektov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti: predbežné povolenie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a prístup k zdravotnej starostlivosti; kvalita a bezpečnosť; práva pacientov; cezhraničná spolupráca; balíky zdravotnej starostlivosti a poplatky za ne; vplyvy cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v minulosti; a údaje o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Táto analýza bola založená na súčasnom výskume, ktorý vo veľkej miere podporuje Európska komisia, príkladoch a štúdiách s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z perspektív rôznych vnútroštátnych zdravotných systémov, pokiaľ ide o uvedené aspekty, a opisuje sa v ňom vplyv súčasných právnych a neprávnych nejasností na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť vo všeobecnosti a aspekty uvedené vyššie (v súčasnosti aj v minulosti), ovplyvnené osoby, ako aj spôsoby a miera tohto vplyvu.
2. ELEMENTEN VAN HET COMMUNAUTAIR KADER VOOR GRENSOVERSCHRIJDENDE GEZONDHEIDSZORG
2. PRVKY, KTORÉ SÚ SÚčASťOU RÁMCA SPOLOčENSTVA PRE CEZHRANIčNÚ ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOSť
De Commissie stelt voor een communautair kader voor grensoverschrijdende gezondheidszorg tot stand te brengen, zoals beschreven in dit voorstel voor een richtlijn. Het voorstel bevat de nodige juridische definities en algemene bepalingen, en berust daarnaast op drie pijlers:
Komisia navrhuje zavedenie rámca Spoločenstva týkajúceho sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ako je stanovené v tomto návrhu smernice. Rovnako, ako vymedzenie príslušných právnych definícií a všeobecných ustanovení, aj tento rámec sa sústredí na tri hlavné oblasti:
- gemeenschappelijke beginselen voor alle gezondheidsstelsels van de EU , zoals in juni 2006 door de Raad overeengekomen, waarin wordt aangegeven welke lidstaat verantwoordelijk is voor het waarborgen van de naleving van de gemeenschappelijke beginselen voor de gezondheidszorg en wat deze verantwoordelijkheid inhoudt, zodat duidelijk wordt welke autoriteiten in de EU de gezondheidszorgnormen vaststellen en daarop toezien, en het vertrouwen wordt vergroot;
- spoločné princípy vo všetkých systémoch zdravotníctva EÚ podľa dohody Rady z roku 2006 s ustanovením členských štátov zodpovedných za zabezpečenie spoločných princípov pre zdravotnú starostlivosť a vymedzením ich zodpovedností s cieľom zabezpečiť, aby bolo jasné, ktoré orgány majú stanoviť a monitorovať normy zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ;
- een specifiek kader voor grensoverschrijdende gezondheidszorg : de richtlijn maakt duidelijk welke rechten patiënten hebben op gezondheidszorg in een andere lidstaat en welke grenzen de lidstaten daaraan kunnen stellen, en in welke mate de kosten van grensoverschrijdende gezondheidszorg worden vergoed (op basis van het beginsel dat patiënten recht hebben op vergoeding tot het bedrag dat zou zijn terugbetaald als de behandeling in de eigen lidstaat zou plaatsvinden);
- špecifický rámec cezhraničnej zdravotnej starostlivosti: v smernici sa vysvetlí, aké nároky majú pacienti v iných členských štátoch vrátane obmedzení, ktoré členské štáty môžu uplatniť na túto zdravotnú starostlivosť v zahraničí, ako aj stupeň finančného pokrytia, ktorý sa poskytuje v rámci cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, založený na princípe, podľa ktorého pacienti majú nárok na získanie náhrady do výšky, v ktorej by sa uhradila v prípade, že by pacientom bolo poskytnuté ošetrenie doma;
- Europese samenwerking op het gebied van gezondheidszorg : de richtlijn brengt een Europees samenwerkingskader tot stand voor onder meer samenwerking in grensregio’s, erkenning van in een andere lidstaat verstrekte recepten, Europese referentienetwerken, evaluatie van gezondheidstechnologie, gegevensverzameling en kwaliteit en veiligheid, dat erop gericht is het potentieel van dergelijke samenwerking doeltreffend en duurzaam te benutten.
- európska spolupráca v oblasti zdravotnej starostlivosti: smernicou sa ustanovuje rámec pre európsku spoluprácu v oblastiach, ako je spolupráca hraničných regiónov, uznávanie lekárskych predpisov vydaných v iných krajinách, európske referenčné siete, posúdenie zdravotníckej technológie, zbieranie údajov a kvalita a bezpečnosť s cieľom umožniť účinné a trvaloudržateľné využitie potenciálnej podpory vyplývajúcej z takejto spolupráce.
Met dit op de rechtspraak gebaseerde initiatief wordt beoogd een duidelijk en transparant kader voor de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg in de EU tot stand te brengen voor situaties waarin patiënten zich in een andere lidstaat dan hun eigen land willen laten behandelen. Er mogen in dat geval geen ongerechtvaardigde belemmeringen zijn. De zorg moet veilig en hoogwaardig zijn. De procedures voor de vergoeding van de kosten moeten duidelijk en transparant zijn. Dit kader, dat de beginselen van universaliteit, toegang tot hoogwaardige zorg, rechtvaardigheid en solidariteit eerbiedigt, heeft daarom de volgende doelstellingen:
Na základe tohto prípadového práva je cieľom tejto iniciatívy zabezpečiť jasný a transparentný rámec pre poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ v prípadoch, keď starostlivosť, o ktorú pacienti žiadajú, sa poskytuje v inom členskom štáte, ako je ich domovská krajina. V takomto prípade by nemali stáť v ceste neopodstatnené prekážky. Starostlivosť by mala byť bezpečná a kvalitná. Postupy pri úhrade nákladov by mali byť jasné a transparentné. Popri rešpektovaní princípu univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity by ciele tohto rámca mali byť tieto:
- de nodige duidelijkheid geven over de rechten op vergoeding van in andere lidstaten verleende gezondheidszorg;
- poskytnúť dostatočne jasné práva na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v iných členských štátoch;
- en de nodige voorschriften vaststellen om te zorgen voor hoogwaardige, veilige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg.
- zabezpečiť, že v prípade cezhraničnej starostlivosti sú splnené potrebné požiadavky na kvalitnú, bezpečnú a účinnú zdravotnú starostlivosť.
3. SAMENHANG MET ANDERE BELEIDSGEBIEDEN VAN DE EU
3. SÚLAD S INÝMI POLITIKAMI SPOLOčENSTVA
a) Verordeningen betreffende de coördinatie van socialezekerheidsregelingen
a) Nariadenia týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia
Dit voorstel houdt geen wijziging in van het bestaande kader voor de coördinatie van socialezekerheidsregelingen. Dat kader blijft van kracht, evenals alle algemene beginselen waarop de verordeningen zijn gebaseerd, waaronder het beginsel dat patiënten die gezondheidszorg in een andere lidstaat ontvangen gelijk worden behandeld als ingezetenen van die lidstaat, en de bestaande Europese ziekteverzekeringskaart. Voor patiënten die geplande gezondheidszorg in een andere lidstaat willen ontvangen, betekent dit dat zij naar het buitenland mogen uitwijken indien zij de bij hun ziekte passende gezondheidszorg niet tijdig in eigen land kunnen ontvangen, en dat de eventuele meerkosten van de behandeling in dat geval door overheidsmiddelen worden gedekt. Het mechanisme hiervoor bestaat al uit hoofde van de verordeningen betreffende de coördinatie van socialezekerheidsregelingen[12], en zal blijven bestaan.
Tento návrh by nepozmenil existujúci rámec pre koordináciu schém sociálneho zabezpečenia a tento rámec zostane platný so všetkými všeobecnými princípmi, na ktorých sú založené nariadenia o koordinácii schém sociálneho zabezpečenia vrátane zrovnoprávnenia pacientov, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte s osobami, ktorí majú bydlisko v tomto členskom štáte, ako aj európskeho preukazu zdravotného poistenia. Pokiaľ ide o pacientov, ktorí žiadajú o plánovanú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte, zabezpečuje sa ním, že ak pacientovi v danom stave nemožno bez zbytočného odkladu poskytnúť primeranú starostlivosť v jeho vlastnej krajine, bude mať právo ísť do zahraničia a všetky dodatočné náklady súvisiace s ošetrením sa uhradia z verejných fondov. Tento mechanizmus je už zavedený nariadeniami o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[12] a bude sa naďalej uplatňovať.
De nieuwe richtlijn betreffende grensoverschrijdende gezondheidszorg voert een alternatief mechanisme in dat gebaseerd is op de beginselen van het vrije verkeer en voortbouwt op de uitgangspunten van de arresten van het Hof van Justitie. Dit stelt patiënten in de gelegenheid de gezondheidszorg die zij anders in hun eigen land zouden krijgen, in een andere lidstaat te ontvangen en vergoed te krijgen tot hetzelfde bedrag als wanneer de behandeling in eigen land zou plaatsvinden; de eventuele meerkosten komen echter ten laste van de patiënt.
Novou smernicou o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti by sa zaviedol alternatívny mechanizmus založený na princípoch voľného pohybu a princípoch, na ktorých spočívajú rozhodnutia Súdneho dvora. Tým by sa pacientom umožnilo žiadať akúkoľvek zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte, ktorá by im bola poskytnutá aj doma s náhradou do výšky, do akej by im bola zaplatená v prípade, že by im ošetrenie bolo poskytnuté doma, no s rizikom akýchkoľvek dodatočných nákladov.
De bepalingen betreffende rechten in dit voorstel en de bepalingen betreffende rechten in Verordening (EEG) nr. 1408/71 vormen alternatieve mechanismen voor de vergoeding van de kosten van grensoverschrijdende gezondheidszorg. Wanneer overeenkomstig Verordening (EEG) nr. 1408/71 voorafgaande toestemming wordt gevraagd en verleend, zijn de bepalingen van die verordening van toepassing en worden de prestaties wegens ziekte volgens de voorschriften van die verordening verleend. Dit geldt in het bijzonder voor behandelingen die via de in deze richtlijn beschreven Europese referentienetwerken worden verleend. Wanneer de kosten van gezondheidszorg overeenkomstig hoofdstuk III van deze richtlijn worden vergoed, zijn de bepalingen van de richtlijn van toepassing. Wanneer aan de voorwaarden in artikel 22, lid 1, onder c), en lid 2 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 wordt voldaan, wordt een verzekerde echter altijd toestemming verleend uit hoofde van de verordeningen betreffende de coördinatie van de socialezekerheidsregelingen als bedoeld in artikel 3, lid 1, onder f).
Ustanovenia týkajúce sa nárokov, ktoré sa stanovujú týmto návrhom, a ustanovenia týkajúce sa nárokov, ktoré sa ustanovujú nariadením (ES) č. 1408/71, sú alternatívne mechanizmy na odhad nákladov za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. V prípade, že sa pacient uchádza o predchádzajúce povolenie, a že mu je toto povolenie udelené podľa nariadenia (ES) č. 1408/71, uplatňujú sa ustanovenia tohto nariadenia a nemocenské dávky sa priznávajú podľa pravidiel zavedených týmto nariadením. To by bolo najmä v prípade ošetrenia poskytnutého európskymi referenčnými sieťami, ako sa ustanovuje v tejto smernici. Keď sa náklady na zdravotnú starostlivosť uhrádzajú podľa kapitoly III tejto smernice, neuplatňujú sa ustanovenia tejto smernice. Poistenej osobe sa však vždy udelí povolenie v súlade s nariadeniami o koordinácii sociálneho zabezpečenia podľa článku 3.1 písm. f) vždy, keď sú splnené podmienky článku 22.1 písm. c) a článku 22.2 nariadenia 1408/71.
b) Kader voor de wederzijdse erkenning van beroepskwalificaties
b) Rámec vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie
Dit voorstel laat bovendien het bestaande kader voor de wederzijdse erkenning van beroepskwalificaties van Richtlijn 2005/36/EG van het Europees Parlement en de Raad van 7 september 2005 betreffende de erkenning van beroepskwalificaties[13] onverlet. In Richtlijn 2005/36/EG is bepaald dat een lidstaat die de toegang tot of de uitoefening van een gereglementeerd beroep, waaronder beroepen in de gezondheidszorg, op zijn grondgebied afhankelijk stelt van het bezit van bepaalde beroepskwalificaties, de in een andere lidstaat verworven beroepskwalificaties die de houder van die kwalificaties het recht verlenen er hetzelfde beroep uit te oefenen, erkent. Met dit voorstel wordt niet beoogd de bestaande voorschriften voor de wederzijdse erkenning van beroepskwalificaties aan te passen, te wijzigen of anderszins aan te tasten. Evenmin mogen maatregelen die de lidstaten in verband met de uitvoering van dit voorstel nemen om te waarborgen dat de verstrekte gezondheidszorg aan duidelijke kwaliteits- en veiligheidsnormen voldoet, nieuwe beperkingen inhouden op het vrije verkeer van gezondheidswerkers, zoals geregeld in Richtlijn 2005/36/EG.
Tento návrh by sa uplatňoval aj bez toho, aby bol dotknutý platný rámec vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[13]. Smernicou 2005/36/ES sa zavádzajú pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania vrátane zdravotníckych povolaní na základe osobitných odborných kvalifikácií, uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktoré umožňujú osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte. Cieľom tohto návrhu nie je meniť a dopĺňať, či upravovať platné pravidlá o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií, ani inak do nich zasahovať. Ani žiadne opatrenie prijaté členskými štátmi v rámci implementácie tohto návrhu formou zabezpečenia, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje podľa jasných noriem týkajúcich sa kvality a bezpečnosti, by nemalo predstavovať nové prekážky pri voľnom pohybe odborníkov v oblasti zdravotníctva, ktorý je predmetom smernice 2005/36/ES.
c) Communautair kader voor de bescherming van persoonsgegevens
c) Rámec Spoločenstva pre ochranu osobných údajov
Het EU-kader van Richtlijn 95/46/EG van het Europees Parlement en de Raad van 24 oktober 1995 betreffende de bescherming van natuurlijke personen in verband met de verwerking van persoonsgegevens en betreffende het vrije verkeer van die gegevens[14] en Richtlijn 2002/58/EG van het Europees Parlement en de Raad van 12 juli 2002 betreffende de verwerking van persoonsgegevens en de bescherming van de persoonlijke levenssfeer in de sector elektronische communicatie[15] geeft patiënten recht op privacy ten aanzien van de verwerking van persoonsgegevens. Dit voorstel laat het bestaande kader onverlet. Om de continuïteit van grensoverschrijdende gezondheidszorg te kunnen waarborgen, moeten de gezondheidsgegevens van patiënten tijdig worden doorgegeven. Het kader van Richtlijn 95/46/EG betreffende de bescherming van natuurlijke personen in verband met de verwerking van persoonsgegevens en betreffende het vrije verkeer van die gegevens geeft patiënten het recht op toegang tot hun persoonsgegevens die hun gezondheid betreffen. Dit houdt ook in dat patiënten toegang hebben tot hun medische dossier, waarin bijvoorbeeld gegevens over diagnosen, onderzoeksresultaten, beoordelingen door behandelend artsen en verrichte behandelingen en ingrepen worden opgenomen. Deze richtlijn moet het communautaire kader van die richtlijnen, alsmede de nationale omzettingswetgeving, onverlet laten.
Rámec EÚ ustanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[14] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií[15] je pre pacientov zárukou práv týkajúcich sa ich súkromia s ohľadom na spracovanie osobných údajov a tento návrh sa tohto neplatného rámca nedotýka. Zabezpečenie kontinuity cezhraničnej zdravotnej starostlivosti závisí od včasného prenosu údajov týkajúcich sa pacientovho zdravia. Rámcom stanoveným smernicou 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa pacientovi poskytuje právo na prístup k svojim osobným údajom týkajúcim sa jeho zdravia. Zahŕňa aj právo na prístup k pacientovým lekárskym záznamom, ako diagnóza, výsledky vyšetrení, posudky ošetrujúcich lekárov a všetky ošetrenia alebo zásahy, ktoré boli pacientovi poskytnuté. Táto smernica by sa teda nemala dotýkať tohto rámca Spoločenstva ustanoveného v uvedených smerniciach a ani vnútroštátnych zákonov, ktorými sa tieto smernice vykonávajú.
d) E-gezondheidszorg
d) E-zdravie
Dit voorstel laat ook het bestaande kader van Richtlijn 2000/31/EG van het Europees Parlement en de Raad van 8 juni 2000 betreffende bepaalde juridische aspecten van de diensten van de informatiemaatschappij, met name de elektronische handel, in de interne markt (“Richtlijn inzake elektronische handel”)[16] onverlet. Die richtlijn draagt bij aan de werking van de interne markt door het vrije verkeer van de diensten van de informatiemaatschappij, waaronder diensten op het gebied van e-gezondheidszorg, tussen de lidstaten te waarborgen. Die richtlijn bevat een informatieregeling voor verleners van diensten van de informatiemaatschappij, alsmede voorschriften betreffende commerciële communicatie, elektronisch gesloten contracten en de aansprakelijkheid van dienstverleners die als tussenpersoon optreden. Het bestaande kader moet intact blijven en dit voorstel is slechts van toepassing voor zover de maatregelen niet al onder Richtlijn 2000/31/EG vallen.
Tento návrh takisto nemá vplyv na platný rámec ustanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)[16]. Táto smernica prispieva k fungovaniu vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi vrátane služieb súvisiacich s e-zdravím. Touto smernicou sa stanovujú požiadavky na informácie o poskytovateľoch služieb informačnej spoločnosti, pravidlá týkajúce sa obchodných komunikácií, pravidlá týkajúce sa elektronicky uzavretých zmlúv a ručenie sprostredkujúcich poskytovateľov služieb. Súčasný rámec zostáva v platnosti a tento návrh sa uplatňuje len ak tieto opatrenia nie sú už predmetom smernice 2000/31/ES.
e) Raciale gelijkheid
e) Rasová rovnosť
Dit voorstel is van toepassing overeenkomstig Richtlijn 2000/43/EG van de Raad van 29 juni 2000 houdende toepassing van het beginsel van gelijke behandeling van personen ongeacht ras of etnische afstamming. Volgens die richtlijn, die onder meer met betrekking tot sociale bescherming, met inbegrip van sociale zekerheid en gezondheidszorg, op alle personen van toepassing is (zie artikel 3, lid 1, onder e)), mag in de Europese Unie niet op grond van ras of etnische afstamming worden gediscrimineerd. Het in Richtlijn 2000/43/EG neergelegde beginsel van gelijke behandeling, dat directe of indirecte discriminatie op grond van ras of etnische afstamming verbiedt, moet dan ook worden gehandhaafd en wordt door deze richtlijn niet aangetast.
Tento návrh sa uplatňuje v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. Táto smernica má zabrániť diskriminácii ľudí v Európskej únii na základe rasového alebo etnického pôvodu a vzťahuje sa na všetky osoby, pokiaľ ide o sociálnu ochranu, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti (pozri čl. 3.1. písm. e)). Preto sa naďalej uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania zakotvená v smernici 2000/43/ES, čo znamená, že nedôjde k priamej alebo nepriamej diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, pričom ustanovenia tejto smernice nemajú na ňu vplyv.
4. ALGEMENE JURIDISCHE ASPECTEN
4. VšEOBECNÉ PRÁVNE ASPEKTY
a) Rechtsgrondslag
a) Právny základ
Het voorstel voor een richtlijn berust op artikel 95 van het Verdrag. Deze rechtsgrondslag vindt zijn rechtvaardiging in zowel het doel als de inhoud van het voorstel. Maatregelen die op grond van artikel 95 van het Verdrag worden vastgesteld, moeten op de totstandbrenging en werking van de interne markt gericht zijn. Dit voorstel is bedoeld om een algemeen kader voor de verlening van veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg in de Europese Unie tot stand te brengen en het vrije verkeer van gezondheidsdiensten, alsmede een hoog niveau van bescherming van de gezondheid, te waarborgen, met volledige eerbiediging van de verantwoordelijkheden van de lidstaten voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging. Het doel van dit voorstel beantwoordt dan ook volledig aan de voorschriften van de artikelen 95 en 152 van het Verdrag.
Tento návrh smernice je založený na článku 95 Zmluvy. Tento právny základ je opodstatnený cieľom aj obsahom tohto návrhu. Predmetom opatrení prijatých v zmysle článku 95 Zmluvy by malo byť zavedenie a fungovanie vnútorného trhu. Cieľom tohto návrhu je zaviesť všeobecný rámec pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti služieb v Európskej únii a zabezpečiť voľný pohyb zdravotníckych služieb, ako aj vysoký stupeň ochrany zdravia a pritom v plnej miere rešpektovať zodpovednosť členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Cieľ tohto návrhu je preto v úplnom súlade s požiadavkami článkov 95 a 152 Zmluvy.
De arresten van het Hof in de bovengenoemde individuele zaken zijn op zichzelf duidelijk en aan de uitoefening van de door het Hof erkende patiëntenrechten mogen geen voorafgaande voorwaarden worden verbonden. Niettemin moet worden gezorgd voor een algemenere en effectievere toepassing van deze internemarktrechten in de praktijk en moet worden gewaarborgd dat zij kunnen worden uitgeoefend op een wijze die verenigbaar is met de algemene doelstellingen van de gezondheidsstelsels op het gebied van toegankelijkheid, kwaliteit en betaalbaarheid. Het Hof heeft geoordeeld dat de vrijheid van dienstverrichting de vrijheid impliceert van ontvangers van diensten, waaronder zij die geneeskundige behandeling behoeven, om zich met het oog daarop naar een andere lidstaat te begeven[17]. Zoals het Hof ook heeft geoordeeld, vormt het feit dat de wetgeving van de lidstaat van aansluiting een onder die wetgeving vallende patiënt niet hetzelfde vergoedingsniveau waarborgt als waarop hij recht zou hebben als hij de gezondheidszorg in de lidstaat van aansluiting zou ontvangen, een beperking op het vrij verrichten van diensten in de zin van artikel 49 van het EG-Verdrag[18]. Daarom moeten in deze richtlijn vraagstukken in verband met de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg aan de orde komen, zodat de uitoefening van het recht om gezondheidsdiensten te verlenen en te ontvangen wordt vergemakkelijkt.
Samotné rozhodnutia Súdneho dvora v jednotlivých uvedených prípadoch sú jasné a pri uplatňovaní práv pacientov uznaných Súdnym dvorom sa nemôže požadovať žiadna predbežná podmienka. Je však potrebné zabezpečiť všeobecnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto práv týkajúcich sa vnútorného trhu v praxi. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby sa uplatňovali spôsobom kompatibilným s celkovými cieľmi v systéme zdravotníctva zameranými na prístupnosť, kvalitu a trvalú finančnú udržateľnosť. Súd sa vyjadril, že sloboda poskytovania služieb zahŕňa slobodu prijímateľov týchto služieb vrátane osôb, ktoré potrebujú lekársku starostlivosť, ísť do iného členského štátu na účely prijímania týchto služieb na jeho území[17]. Súd takisto konštatoval, že skutočnosť, že právne predpisy členského štátu, v ktorom je pacient poistený, nezaručujú pacientovi, na ktorého sa tieto právne predpisy vzťahujú, ten istý rozsah úhrady, na aký by mal nárok, keby mu zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v členskom štáte, v ktorom je poistený, predstavuje obmedzenie slobody poskytovať služby v zmysle článku 49 Zmluvy o ES[18]. Preto je potrebné riešiť otázky v tejto smernici súvisiace s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v iných členských štátoch, aby sa umožnilo právo poskytovať a využívať zdravotnícke služby.
Het is voor patiënten bovendien van wezenlijk belang dat bij de verlening van gezondheidszorg altijd wordt gezorgd voor:
Okrem toho je absolútne nutné, aby mal pacient v každom prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti zabezpečené:
- duidelijke informatie, zodat mensen met kennis van zaken beslissingen over gezondheidszorg kunnen nemen;
- jasné informácie, na základe ktorých môže robiť rozhodnutia v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou;
- mechanismen die de kwaliteit en veiligheid van de verstrekte gezondheidszorg waarborgen;
- mechanizmy na zabezpečenie kvality a bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti;
- continuïteit van de door verschillende behandelend artsen en organisaties verleende zorg;
- kontinuitu starostlivosti medzi rôznymi ošetrujúcimi odborníkmi a organizáciami;
- en mechanismen die passende rechtsmiddelen bieden in geval van schade als gevolg van gezondheidszorg.
- a mechanizmy na zabezpečenie primeraných nápravných opatrení a kompenzácie za škody vzniknuté v dôsledku zdravotnej starostlivosti.
Er zijn echter geen communautaire voorschriften waarin bepaald is op welke wijze bij de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg aan deze eisen moet worden voldaan of wie ervoor verantwoordelijk is dat aan deze eisen wordt voldaan. Het maakt hierbij niet uit of de zorg met publieke of private middelen wordt betaald, noch of de zorg op grond van de verordeningen betreffende de coördinatie van socialezekerheidsregelingen of op grond van de hierboven beschreven aanvullende rechten op vrij verkeer wordt verleend.
Na úrovni Spoločenstva však neexistujú jasné pravidlá, podľa ktorých je možné určiť, ako by sa tieto požiadavky dali splniť pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, alebo kto je zodpovedný za ich zabezpečenie. To platí bez ohľadu na spôsob úhrady starostlivosti, t. j. tak v prípade verejnej, ako aj súkromnej formy úhrady, bez ohľadu na to, či sa uplatňuje na základe nariadení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, alebo na základe uplatňovania dodatočných práv na voľný pohyb, ako sa uvádza vyššie.
De bestaande rechten op vergoeding van grensoverschrijdende gezondheidszorg zijn voor patiënten en gezondheidswerkers vaak lastig te achterhalen. Dit is bevestigd door een Eurobarometerenquête[19], die uitwees dat 30% van de EU-burgers niet weet dat het mogelijk is gezondheidszorg buiten de lidstaat van aansluiting te ontvangen. Deze onzekerheid en verwarring over de algemene toepassing van de rechten op vergoeding van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg maakt het voor patiënten waarschijnlijk moeilijker om hun rechten in de praktijk uit te oefenen, aangezien de verantwoordelijke personen zullen aarzelen om regels en procedures toe te passen als niet duidelijk is wat zij precies inhouden. En het is voor patiënten ook lastig om in beroep te gaan tegen een bepaalde interpretatie of toepassing van regels wanneer onduidelijkheid bestaat over hun rechten en de wijze waarop zij die moeten uitoefenen.
Pacienti i odborníci majú často problém zistiť, aké sú práva na úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Potvrdil to aj prieskum Eurobarometra[19], na základe ktorého 30 % občanov Európskej únie si neuvedomuje možnosť prijať zdravotnú starostlivosť mimo krajiny, v ktorej sú poistení. Nejasnosť a dezorientácia súvisiace s všeobecným uplatňovaním práv na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v iných členských štátoch môže pacientom sťažiť využívanie svojich práv v praxi, keďže tí, ktorí sú zodpovední za implementáciu pravidiel a postupov sa budú zdráhať uplatňovať pravidlá a postupy, ktorými si nie sú istí. A ak má pacient záujem spochybniť výklady, ktoré sú dané, alebo pravidlá, ktoré sa uplatňujú, nebude to ľahké, keďže mu nie je jasné, aké práva má a ako by ich mal uplatňovať.
Dit initiatief heeft dan ook tot doel een duidelijk kader voor grensoverschrijdende gezondheidszorg binnen de EU tot stand te brengen om patiënten in staat te stellen hun rechten uit te oefenen en tegelijkertijd een hoog niveau van gezondheidsbescherming te waarborgen, door:
Cieľom tejto iniciatívy je preto zabezpečiť existenciu jasného rámca pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v rámci EÚ, aby sa pacientom umožnilo uplatňovať svoje práva a pritom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany zdravia prostredníctvom:
- de nodige duidelijkheid te geven over de rechten op vergoeding van in andere lidstaten verleende gezondheidszorg en de wijze waarop deze rechten in de praktijk moeten worden uitgeoefend;
- poskytnutia dostatočného objasnenia práv na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v iných členských štátoch a ich uplatňovanie v praxi;
- en ook voor grensoverschrijdende zorg de nodige voorschriften vast te stellen om te zorgen voor hoogwaardige, veilige en efficiënte gezondheidszorg;
- a zabezpečenia, že v prípade cezhraničnej starostlivosti sú takisto splnené potrebné požiadavky na kvalitnú, bezpečnú a účinnú zdravotnú starostlivosť;
en tegelijkertijd te waarborgen dat de grensoverschrijdende gezondheidszorg verenigbaar is met de algemene doelstelling van de lidstaten om de toegankelijkheid, kwaliteit en veiligheid van de door hun gezondheidsstelsels verleende gezondheidszorg te garanderen. Er is in het bijzonder voor gezorgd dat de grensoverschrijdende gezondheidszorg als gevolg van dit voorstel de gezondheids- en socialezekerheidsstelsels niet ondermijnt (hetzij door de directe financiële gevolgen, hetzij door de impact op de algehele planning en het beheer van die stelsels).
popri zabezpečení, že takáto cezhraničná zdravotná starostlivosť je kompatibilná s celkovými cieľmi zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti, ktoré si vytýčili jednotlivé členské štáty v rámci svojich systémov zdravotníctva. Týmto návrhom sa zabezpečuje najmä to, aby vplyv cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v zmysle tohto návrhu nenarúšal systémy sociálneho zabezpečenia, a to ani priamo, ani vplyvom na celkové plánovanie a riadenie týchto systémov.
Dit voorstel respecteert het feit dat de primaire verantwoordelijkheid voor de gezondheidsstelsels bij de lidstaten berust en de verantwoordelijkheden van de lidstaten voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging worden overeenkomstig artikel 152 van het EG-Verdrag volledig geëerbiedigd. Bovendien is in artikel 95, lid 3, van het EG-Verdrag bepaald dat de Commissie bij haar voorstellen voor de totstandbrenging en werking van de interne markt op het gebied van de gezondheid moet uitgaan van een hoog beschermingsniveau en daarbij in het bijzonder rekening moet houden met alle nieuwe ontwikkelingen die op wetenschappelijke gegevens zijn gebaseerd. Bij de opstelling van dit voorstel heeft de Commissie terdege rekening gehouden met recente onderzoeksresultaten en de beste medische praktijken van dit moment. Bij de voorbereiding is gebruikgemaakt van diverse specialistische studies, analyses en onderzoeksrapporten. Het voorstel zorgt er aldus voor dat de nodige voorschriften voor hoogwaardige, veilige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg worden vastgesteld.
Týmto návrhom sa zohľadňuje skutočnosť, že systémy zdravotníctva spadajú predovšetkým do zodpovednosti členských štátov a táto zodpovednosť členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti sa v súlade s článkom 152 Zmluvy o ES v plnej miere sa uznáva. V článku 95 ods. 3 Zmluvy o ES sa ďalej ustanovuje, že Komisia vo svojich návrhoch na zriadenie a fungovanie vnútorného trhu, ktoré sa týkajú zdravia, berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. Pri vypracúvaní tohto návrhu Komisia v plnej miere zohľadnila výsledky najnovších výskumov a súčasné osvedčené postupy v oblasti medicíny. Pri príprave sa využilo niekoľko odborných štúdií, analýz a správ z výskumu. Návrhom sa teda zabezpečí, že v prípade cezhraničnej starostlivosti sú takisto splnené potrebné požiadavky na kvalitnú bezpečnú a účinnú zdravotnú starostlivosť.
b) Subsidiariteit
b) Subsidiarita
De algemene doelstelling van dit initiatief is een duidelijk kader voor grensoverschrijdende gezondheidszorg binnen de EU tot stand te brengen om voldoende duidelijkheid over de rechten op vergoeding van in andere lidstaten verleende gezondheidszorg te geven om ervoor te zorgen dat deze rechten in de praktijk kunnen worden uitgeoefend, alsmede om de nodige voorschriften vast te stellen om te zorgen voor hoogwaardige, veilige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg.
Celkovým cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť jasný rámec pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v rámci EÚ, aby sa poskytlo dostatočné objasnenie práv na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v iných členských štátoch, aby bolo možné tieto práva vykonávať v praxi; a zabezpečiť, že v prípade cezhraničnej starostlivosti sú takisto splnené potrebné požiadavky na kvalitnú bezpečnú a účinnú zdravotnú starostlivosť.
Optreden van de lidstaten volstaat niet om de duidelijkheid en rechtszekerheid van het Gemeenschapsrecht op dit gebied te vergroten. Als de lidstaten individueel maatregelen nemen en communautair optreden uitblijft, wordt de veilige en efficiënte verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg ernstig aangetast en kunnen de lidstaten niet beschikken over duidelijke middelen om hun gezondheidsstelsels in het algemeen te beheren en sturen, zoals verschillende lidstaten bij de raadpleging hebben aangegeven. Grensoverschrijdende gezondheidszorg heeft uiteraard vele communautaire en transnationale aspecten. Zowel de nationale overheid als individuele burgers komen op dit gebied voor opgaven te staan die de lidstaten alleen onvoldoende kunnen oplossen.
Otázky, ktoré vyžadujú väčšiu jasnosť a istotu v súvislosti s právom Spoločenstva v tejto oblasti nemožno riešiť na úrovni jednotlivých členských štátov. Ako počas konzultácií zdôraznili niektoré členské štáty, prijatie opatrení len na úrovni členských štátov alebo neprijatie opatrení na úrovni Spoločenstva by značne narušilo bezpečné a účinné poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a členské štáty by neboli schopné spravovať a riadiť svoje systémy zdravotníctva ako celok. Cezhraničná zdravotná starostlivosť má, ako napovedá sám názov, mnohé nadnárodné aspekty v rámci celého Spoločenstva. Vlády jednotlivých členských štátov, ako aj jednotliví občania čelia v tejto oblasti problémom, ktoré nemožno v uspokojivej miere vyriešiť na úrovni jednotlivých členských štátov.
Krachtens artikel 152, lid 5, van het EG-Verdrag moeten bij het optreden van de Gemeenschap op het gebied van de volksgezondheid de verantwoordelijkheden van de lidstaten voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging volledig worden geëerbiedigd. Zoals het Hof heeft bevestigd[20], sluit deze bepaling evenwel niet uit dat de lidstaten op grond van andere Verdragsbepalingen, zoals artikel 49 van het EG-Verdrag, of op grond van krachtens andere Verdragsbepalingen vastgestelde communautaire maatregelen verplicht zijn hun nationale stelsel voor gezondheidszorg en sociale zekerheid aan te passen. Het Hof heeft geoordeeld dat daardoor hun soevereine bevoegdheid ter zake niet wordt aangetast.
Podľa článku 152 ods. 5 Zmluvy o ES činnosť Spoločenstva v oblasti verejného zdravia plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Ako potvrdil Súdny dvor[20], toto ustanovenie však nevylučuje možnosť, že inými ustanoveniami Zmluvy, ako napríklad článkom 49 Zmluvy o ES alebo opatreniami Spoločenstva prijatými na základe iných ustanovení Zmluvy, sa od členských štátov bude vyžadovať, aby upravili svoje vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia. Ako uviedol Súd, neznamená to, že sa tým oslabí ich suverenita v tejto oblasti.
De lidstaten zijn in alle gevallen verantwoordelijk voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging. Zij zijn er in het bijzonder verantwoordelijk voor vast te stellen welke voorschriften op de vergoeding van kosten aan patiënten en op de verlening van gezondheidszorg van toepassing zijn. Hieraan verandert dit voorstel niets. Benadrukt moet worden dat dit initiatief de vrijheid van de lidstaten om te bepalen welke voorschriften op een specifiek geval van toepassing zijn, niet aantast. Dit kader is namelijk bedoeld om de Europese samenwerking op het gebied van gezondheidszorg te vergemakkelijken, bijvoorbeeld met Europese netwerken van referentiecentra, gemeenschappelijke evaluatie van nieuwe gezondheidstechnologieën, of gebruik van informatie- en communicatietechnologie om efficiëntere gezondheidszorg te verlenen (“e-gezondheidszorg”). Hierdoor krijgen de lidstaten extra ondersteuning bij het verwezenlijken van hun algemene doelstelling om op basis van rechtvaardigheid en solidariteit universele toegang tot hoogwaardige gezondheidszorg te bieden, waarbij alle patiënten gebaat zullen zijn, ongeacht of zij zich naar een ander land begeven.
V každom prípade sú členské štáty zodpovedné za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Sú predovšetkým zodpovedné za vymedzenie pravidiel, ktoré sa budú uplatňovať pri úhrade nákladov pacientom a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Týmto návrhom sa v tejto súvislosti nič nemení. Je dôležité zdôrazniť, že touto iniciatívou sa nemení právo členských štátov rozhodovať o pravidlách, ktoré sa budú môcť uplatňovať na špecifické prípady. Naopak, týmto rámcom sa má umožniť európska spolupráca v oblasti zdravotnej starostlivosti, napr. prostredníctvom európskych referenčných sietí; spoločným využívaním nových zdravotníckych technológií; alebo využívaním informačných a komunikačných technológií na poskytovanie účinnejšej zdravotnej starostlivosti („e-zdravie“). Tým sa členským štátom poskytne dodatočná podpora pri dosahovaní ich celkových cieľov, ktoré predstavujú univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti na základe princípu rovnosti a solidarity a z ktorej budú mať všetci pacienti prospech bez ohľadu na to, či cestujú za zdravotnou starostlivosťou do iných krajín alebo nie.
Daar de doelstellingen van dit voorstel niet voldoende door de lidstaten kunnen worden verwezenlijkt en derhalve wegens de omvang van het optreden beter door de Gemeenschap kunnen worden verwezenlijkt, voldoet dit voorstel aan het in artikel 5 van het Verdrag neergelegde subsidiariteitsbeginsel.
Keďže ciele tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o ES.
c) Evenredigheid
c) Proporcionalita
Krachtens het in artikel 5 van het Verdrag neergelegde evenredigheidsbeginsel mag het optreden van de Gemeenschap niet verder gaan dan wat nodig is om de doelstellingen te verwezenlijken. Dit voorstel omvat slechts algemene beginselen waarmee het EU-kader tot stand wordt gebracht, en laat de lidstaten veel ruimte om deze beginselen overeenkomstig hun nationale, regionale of lokale omstandigheden toe te passen. Bovendien worden de verantwoordelijkheden van de lidstaten voor de organisatie, financiering en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging, door dit voorstel volledig geëerbiedigd. Het voorstel doet niets af aan het recht van de lidstaten om vast te stellen welke zorgprestaties zij aan hun burgers willen verlenen. Als een lidstaat zijn burgers in eigen land geen recht op een bepaalde behandeling geeft, schept dit mechanisme geen nieuwe rechten voor burgers om de behandeling in het buitenland te ondergaan en vergoed te krijgen. Ook het recht van lidstaten om voorwaarden aan prestaties te verbinden, bijvoorbeeld te verlangen dat patiënten voor een specialistische behandeling door een huisarts worden doorverwezen, wordt niet aangetast. Het voorstel voldoet dus ook aan het in artikel 5 van het Verdrag neergelegde evenredigheidsbeginsel.
V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy táto akcia Spoločenstva neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Týmto návrhom sa ustanovujú len všeobecné princípy, ktoré vytvárajú rámec EÚ, no veľký priestor sa ponecháva na implementáciu týchto princípov v jednotlivých členských štátoch podľa ich vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych okolností. Okrem toho sa v tomto návrhu plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu, financovanie a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Týmto návrhom sa nemení právo členských štátov na určenie dávok v rámci zdravotnej starostlivosti, ktoré sa rozhodnú poskytovať svojim občanom. Ak členský štát nepokladá konkrétne ošetrenie za jedno z tých, na ktoré majú jeho občania nárok, tento mechanizmus pacientom neumožňuje uplatňovať nárok na takéto ošetrenie v zahraničí s možnosťou úhrady. Okrem toho sa tým nemení právo členských štátov uplatňovať podmienky vo svoj prospech, ako napr. poukaz od všeobecného lekára na odborné vyšetrenie u odborného lekára. Tento návrh je preto v súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o ES.
5. HOOFDSTUK I
5. KAPITOLA I
5.1. Doel van de richtlijn
5.1. Ciele tejto smernice
Het algemene doel van dit voorstel is een duidelijk kader voor grensoverschrijdende gezondheidszorg binnen de EU tot stand te brengen. Hiertoe moeten de belemmeringen voor de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg die de instandhouding van een hoog niveau van gezondheidsbescherming bedreigen, worden aangepakt.
Celkovým cieľom tejto smernice je zabezpečiť jasný rámec pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v rámci EÚ. K tomu je potrebná akcia zameraná na odstránenie bariér v poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktoré ohrozujú aj úroveň ochrany zdravia.
De onzekerheid over de algemene toepassing van de rechten op vergoeding van in andere lidstaten verleende gezondheidszorg vormt in de praktijk een belemmering voor het vrije verkeer van patiënten en van gezondheidsdiensten in het algemeen. Dit blijkt uit onderzoek en uit de raadpleging die aan dit voorstel vooraf is gegaan, waarvoor ook burgers zijn geënquêteerd, en waarin naar voren kwam dat de onzekerheid groot is en dat veel patiënten geen aanspraak maken op vergoeding van grensoverschrijdende gezondheidszorg, terwijl zij daar wel recht op hebben.
Neistota súvisiaca so všeobecným uplatňovaním práv na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v iných členských štátoch vytvára prekážky pri voľnom pohybe pacientov a zdravotníckych služieb vo všeobecnejšej miere v praxi. Vyplýva to z výskumov aj konzultácií, ktoré predchádzali týmto návrhom vrátane prieskumov medzi občanmi, ktorí uvádzajú vysokú mieru neistoty, a veľkého počtu pacientov, ktorí mali mať nárok na úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, no nežiadali o ňu.
Het is voor patiënten van wezenlijk belang dat bij de verlening van gezondheidszorg altijd wordt gezorgd voor:
Je absolútne nutné, aby mal pacient v každom prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti zabezpečené:
- duidelijke informatie, zodat mensen met kennis van zaken beslissingen over gezondheidszorg kunnen nemen;
- jasné informácie, na základe ktorých môže robiť rozhodnutia v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou;
- mechanismen die de kwaliteit en veiligheid van de verstrekte gezondheidszorg waarborgen;
- mechanizmy na zabezpečenie kvality a bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti;
- continuïteit van de door verschillende behandelend artsen en organisaties verleende zorg;
- kontinuitu starostlivosti medzi rôznymi ošetrujúcimi odborníkmi a organizáciami;
- en mechanismen die passende rechtsmiddelen bieden in geval van schade als gevolg van gezondheidszorg.
- a mechanizmy na zabezpečenie primeraných nápravných opatrení a kompenzácie za škody vzniknuté v dôsledku zdravotnej starostlivosti.
5.2. Toepassingsgebied van de richtlijn
5.2. Rozsah pôsobnosti tejto smernice
De voorgestelde richtlijn is van toepassing op alle soorten van verlening van gezondheidszorg, ongeacht de wijze van organisatie, verstrekking of financiering. Omdat van tevoren niet bekend is of een bepaalde zorgaanbieder gezondheidszorg aan een patiënt uit een andere lidstaat of aan een patiënt uit zijn eigen lidstaat zal verlenen, lijkt het noodzakelijk dat de voorschriften waarmee gewaarborgd wordt dat gezondheidszorg volgens duidelijke kwaliteits- en veiligheidsnormen wordt verleend, op alle gezondheidsdiensten van toepassing zijn, zonder discriminatie tussen de verschillende wijzen van organisatie, verstrekking of financiering van die gezondheidszorg.
Navrhovaná smernica sa vzťahuje na všetku zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na jej organizáciu, spôsob poskytovania alebo financovania. Nie je možné, aby poskytovateľ danej zdravotnej starostlivosti vopred vedel, či zdravotnú starostlivosť poskytuje pacientovi prichádzajúcemu z iného členského štátu alebo pacientom z jeho vlastného členského štátu. Zdá sa, že je potrebné, aby požiadavky na zabezpečenie toho, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje podľa jasných noriem kvality a bezpečnosti, boli uplatniteľné na všetky zdravotnícke služby bez rozdielov medzi rôznymi typmi organizácie, poskytovania alebo financovania tejto zdravotnej starostlivosti.
6. HOOFDSTUK II: AUTORITEITEN VAN DE LIDSTATEN DIE VERANTWOORDELIJK ZIJN VOOR DE NALEVING VAN DE GEMEENSCHAPPELIJKE BEGINSELEN VOOR DE GEZONDHEIDSZORG
6. KAPITOLA II – ORGÁNY čLENSKÉHO šTÁTU ZODPOVEDNÉ ZA DODRžIAVANIE VšEOBECNÝCH PRINCÍPOV ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
6.1. Verantwoordelijkheden van de autoriteiten van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt
6.1. Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie
Zoals hierboven is aangegeven, is het toezicht op de naleving van de gemeenschappelijke beginselen voor grensoverschrijdende gezondheidszorg cruciaal om het vrije verkeer van gezondheidsdiensten te waarborgen. De combinatie van uiteenlopende systemen en onvoldoende duidelijkheid over de verantwoordelijkheden van de diverse autoriteiten kan een hinderpaal voor grensoverschrijdende gezondheidszorg vormen, zo blijkt uit onderzoek en beoordelingen van onder meer bestaande voorbeelden van grensoverschrijdende gezondheidszorg, en uit de onzekerheid van burgers die in enquêtes naar voren komt[21].
Na základe uvedeného je zabezpečenie dodržiavania spoločných princípov zdravotnej starostlivosti v prípade jej cezhraničného charakteru podstatné pri zabezpečovaní voľného pohybu služieb. Rozdiely medzi jednotlivými systémami a nejasnosť týkajúca sa zodpovednosti rôznych orgánov by spolu mohli pôsobiť ako závažná prekážka v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ako to vyplýva z prieskumu a hodnotenia vrátane existujúcich príkladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a nejasností, ktoré sa v prieskume uvádzajú[21].
Omdat van tevoren niet bekend is of een bepaalde zorgaanbieder gezondheidszorg aan een patiënt uit een andere lidstaat zal verlenen, moeten de voorschriften waarmee gewaarborgd wordt dat gezondheidszorg volgens gemeenschappelijke beginselen en duidelijke kwaliteits- en veiligheidsnormen wordt verleend, op alle gezondheidsdiensten van toepassing zijn teneinde de vrijheid om grensoverschrijdende gezondheidszorg te verlenen en te ontvangen te waarborgen, hetgeen de doelstelling van deze richtlijn is.
Keďže že nie je možné, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vopred vedel, či zdravotnícke služby poskytuje pacientovi prichádzajúcemu z iného členského štátu alebo pacientom z jeho vlastného členského štátu, je potrebné zabezpečiť aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala podľa spoločných princípov a jasných noriem kvality a bezpečnosti uplatniteľných na všetky zdravotnícke služby, čím sa zabezpečí sloboda poskytovať a prijímať cezhraničné zdravotnícke služby, čo je cieľom tejto smernice.
Hiervoor zijn er twee vereisten. Ten eerste moet in alle gevallen van grensoverschrijdende gezondheidszorg duidelijk zijn welke lidstaat verantwoordelijk is voor het toezicht op de naleving van de gemeenschappelijke beginselen voor de gezondheidszorg. De aan dit voorstel voorafgaande raadpleging wees uit dat alom gevonden werd dat verduidelijking op dit punt nodig was, en dat dit het beste kon gebeuren door duidelijk te maken dat de autoriteiten van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt, ook in geval van grensoverschrijdende gezondheidszorg verantwoordelijk zijn voor het toezicht op de naleving van de gemeenschappelijke beginselen.
K tomu sú potrebné dva prvky. Prvý predstavuje požiadavku, aby bolo jasné, ktorý členský štát má byť zodpovedný v danom prípade poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti za zabezpečenie dodržiavania spoločných princípov týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti. Na konzultácii, ktorá predchádzala týmto návrhom, sa dosiahol jasný konsenzus v otázke potreby väčšej jasnosti, pokiaľ ide o tento bod, ako aj v presvedčení, že najvhodnejšie by bolo objasniť, že zodpovednosť za zabezpečenie plnenia spoločných princípov aj pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nesie členský štát, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.
Op zichzelf volstaat dit echter niet. Er moet ook een minimale zekerheid worden geboden over de waarborgen die de autoriteiten van de verantwoordelijke lidstaat voor alle op hun grondgebied verleende gezondheidszorg geven. Hiermee wordt de verscheidenheid van de door de lidstaten op dit gebied toegepaste systemen, structuren en mechanismen gerespecteerd en wordt tegelijkertijd gezorgd voor een minimale reeks gemeenschappelijke basisbeginselen waarop patiënten en gezondheidswerkers uit andere lidstaten kunnen vertrouwen.
To však nestačí. Druhým prvkom je preto minimálny stupeň istoty v otázke, čo zabezpečujú orgány zodpovedného členského štátu v rámci celkovej zdravotnej starostlivosti na svojom území. Zabezpečí sa ním minimálny súbor spoločných princípov, o ktorých pacienti a odborníci z iných členských štátov budú vedieť, že sa na ne môžu spoľahnúť. Pritom sa budú rešpektovať rôzne systémy, štruktúry a mechanizmy zavedené členskými štátmi v tejto oblasti.
Het blijft een taak van de lidstaten om de normen voor de aldaar verleende gezondheidszorg vast te stellen. Aan de bevoegdheid van de lidstaten om hun gezondheidsstelsels naar eigen inzicht in te richten wordt niet getornd. Om ervoor te zorgen dat de hiermee verbonden mate van harmonisatie evenredig blijft, zijn de beginselen in de richtlijn op de “conclusies van de Raad betreffende de gemeenschappelijke waarden en beginselen in de gezondheidsstelsels van de Europese Unie” van juni 2006 gebaseerd en is hiervoor bijgevolg geen ingrijpende aanpassing van de bestaande systemen vereist. De Commissie zal richtsnoeren opstellen om de toepassing van deze beginselen te vergemakkelijken.
O normách zdravotnej starostlivosti v danej krajine rozhoduje každý členský štát samostatne. Nezasahuje to do schopnosti členských štátov organizovať svoje systémy zdravotníctva podľa svojich predstáv. S cieľom zabezpečiť, aby stupeň harmonizácie, ktorý je sa predpokladá v tomto návrhu, zostal primeraný, sa za základ princípov tejto smernice vezmú závery Rady o „spoločných hodnotách a princípoch v zdravotníckych systémoch Európskej únie“ z júna 2006 a preto by sa nemali vyžadovať podstatné úpravy platných systémov. Komisia vyvinie usmernenia, podľa ktorých bude možné tieto princípy uplatňovať.
Zoals in die gemeenschappelijke waarden en beginselen uiteengezet is, hanteren verschillende lidstaten verschillende benaderingen om deze waarden in praktijk te brengen: zij geven bijvoorbeeld een verschillend antwoord op de vraag of individuele personen een persoonlijke bijdrage moeten betalen aan een deel van de kosten van hun gezondheidszorg of dat er een algemene bijdrage moet zijn, en of deze uit een aanvullende verzekering moet worden betaald. De lidstaten passen verschillende bepalingen toe om voor rechtvaardigheid te zorgen: sommige hebben ervoor gekozen deze in de rechten van patiënten te doen uitkomen; andere in de verplichtingen van zorgaanbieders. De handhaving verschilt ook - in sommige lidstaten via de rechtbanken, in andere via commissies, ombudsmannen of andere mechanismen.
Ako sa stanovuje v týchto spoločných hodnotách a princípoch, jednotlivé členské štáty uplatňujú rôzne prístupy k praktickej realizácii týchto hodnôt: odlišný postoj zaujímajú napríklad v otázkach, či majú napr. jednotlivci platiť osobné príspevky na úhradu nákladov súvisiacich s prvkami svojej zdravotnej starostlivosti alebo či existuje všeobecný príspevok, a či sa platí z doplnkového poistenia. Na zabezpečenie rovnosti členské štáty uplatňujú odlišné ustanovenia: niektoré sa rozhodli vyjadriť ich ako práva pacientov; iné ako povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vynucovanie takisto prebieha rôznymi spôsobmi – v niektorých členských štátoch je to prostredníctvom súdov, v iných prostredníctvom rád, ombudsmanov alebo pomocou iných mechanizmov.
Met deze richtlijn behouden de lidstaten overeenkomstig artikel 152, lid 5, van het EG-Verdrag de vrijheid om hun gezondheidsstelsels naar eigen inzicht te organiseren teneinde deze gemeenschappelijke beginselen toe te passen. Dit kader is uitsluitend bedoeld om duidelijk te maken welke lidstaat in een bepaalde situatie de verantwoordelijkheid draagt, lacunes en overlappingen te voorkomen en de praktische betekenis van deze verantwoordelijkheid te verduidelijken. De richtlijn bevat de volgende gemeenschappelijke beginselen:
V záujme dosiahnutia týchto spoločných princípov sa v súlade s článkom 152 ods. 5 ES v smernici členským štátom naďalej poskytuje možnosť organizovať vlastné systémy zdravotníctva podľa vlastnej vôle. Cieľom tohto rámca je jednoducho objasniť, ktorý členský štát nesie v ktorej danej situácii zodpovednosť, zamedziť vzniku rozdielov a prekrývaniu a objasniť, čo znamená táto zodpovednosť v praxi. Spoločné princípy stanovené v tejto smernici sú tieto:
- de eerste drie beginselen (duidelijke vaststelling van kwaliteits- en veiligheidsnormen voor de gezondheidszorg door de autoriteiten van de lidstaten, transparantie over de toepasselijke normen voor patiënten en gezondheidswerkers en mechanismen voor de praktische toepassing van deze normen en het toezicht daarop) zijn bedoeld om te waarborgen dat de basiselementen aanwezig zijn om de kwaliteit en veiligheid van de gezondheid te kunnen garanderen. Deze basiselementen zorgen ervoor dat patiënten en gezondheidswerkers vertrouwen kunnen hebben in de kwaliteit en veiligheid van de verleende gezondheidszorg, doordat voor alle patiënten en zorgaanbieders gemeenschappelijke algemene basisverplichtingen gelden;
- prvé tri spoločné princípy (jasná definícia zo strany orgánov členských štátov, pokiaľ ide o normy kvality a bezpečnosti starostlivosti, transparentnosť uplatniteľných noriem pre pacientov a odborníkov, mechanizmy na zabezpečenie uplatňovania týchto noriem v praxi a monitorovanie) sú určené na zabezpečenie zavedenia základných prvkov, ktorými sa zabezpečí kvalita a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti. Týmito prvkami sa zavádzajú základné prvky, ktoré slúžia na posilnenie dôvery pacientov a odborníkov, pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom toho, že všetci pacienti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti konajú na základe spoločného základu všeobecných povinností;
- als patiënten geen toegang tot de belangrijkste medische, financiële en praktische informatie over de gewenste gezondheidszorg hebben, vormt dit een belemmering van hun vrijheid om gezondheidsdiensten in andere lidstaten te ontvangen doordat het voor patiënten moeilijk wordt met kennis van zaken een rationele keuze te maken uit de verschillende aanbieders, waaronder aanbieders in andere lidstaten;
- ak pacienti nemajú prístup ku kľúčovým lekárskym, finančných a praktickým informáciám súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou, o ktorú sa uchádzajú, vytvoria sa tým prekážky v ich slobode prijímať zdravotnícke služby v inom členskom štáte a pre pacientov bude ťažké robiť racionálne rozhodnutia, založené na získaných informáciách, medzi rôznymi poskytovateľmi vrátane poskytovateľov v iných členských štátoch.
- de lidstaten moeten procedures en systemen invoeren voor het geval schade optreedt als gevolg van de verlening van gezondheidszorg. Het is duidelijk dat patiënten zich realiseren dat gezondheidszorg verkeerd kan uitpakken, want 78% van de EU-burgers beschouwt medische fouten als een belangrijk probleem. En niet zonder reden, want onderzoek wijst uit dat gezondheidszorg in 10% van de gevallen schade oplevert. De invoering van duidelijke gemeenschappelijke verplichtingen voor de omgang met schade als gevolg van gezondheidszorg is dan ook essentieel om te voorkomen dat een gebrek aan vertrouwen in deze mechanismen een belemmering voor de verbreiding van grensoverschrijdende gezondheidszorg vormt;
- členské štáty musia ustanoviť postupy a systémy, ktoré sa využijú v prípade poškodenia spôsobeného v dôsledku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pacienti si, samozrejme, uvedomujú, že zdravotná starostlivosť môže aj nefungovať; 78 % občanov pokladá lekárske omyly za významný problém. Takéto obavy nie sú neopodstatnené; na základe prieskumu v 10 % prípadov vzniknuté škody vyplývajú zo zdravotnej starostlivosti. Dôležité je preto zabezpečiť jasné spoločné povinnosti zamerané na riešenie situácií, v ktorých je potrebné reagovať na škody vzniknuté zdravotnou starostlivosťou, aby sa zabránilo vzniku nedôvery v tieto mechanizmy, ktorá je prekážkou pri prijímaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
- de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt moet er ook voor zorgen dat er mechanismen zijn die patiënten in staat stellen een schadevergoeding te eisen indien zij schade ondervinden als gevolg van grensoverschrijdende gezondheidszorg. De aard en de wijze van uitvoering van die mechanismen worden echter door de lidstaat bepaald; het kan hierbij bijvoorbeeld gaan om een beroepsaansprakelijkheidsverzekering of om een waarborg of een soortgelijke regeling die gelijkwaardig is of met betrekking tot het doel in wezen vergelijkbaar is. Dit voorschrift moet ervoor zorgen dat ten aanzien van de verlening van gezondheidszorg aan patiënten die in andere lidstaten woonachtig zijn ten minste dezelfde bescherming wordt geboden. Dergelijke voorzieningen moeten op de aard en omvang van het risico zijn afgestemd om te voorkomen dat dit voorschrift in het kader van de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg onevenredig is, en hierbij moet terdege rekening worden gehouden met de waarborgen die in de lidstaat van de zorgaanbieder reeds gelden, indien die afwijken;
- Členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, musí takisto zabezpečiť, aby boli zavedené mechanizmy na zabezpečenie ochrany pacientov v prípade poškodenia spôsobeného pri poskytovaní cezhraničnej starostlivosti a kompenzácie za takéto poškodenie. Charakter a formy týchto mechanizmov však určuje členský štát napr. prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania alebo záruky alebo podobného opatrenia, ktoré je rovnocenné alebo v podstate porovnateľné, pokiaľ ide o jeho účel. Touto požiadavkou by sa mala zabezpečiť rovnocenná ochrana pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte. Takéto opatrenia by mali byť primerané povahe a rozsahu rizika, aby sa predišlo tomu, že táto požiadavka by bola neprimeraná v kontexte poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a aby sa náležite zohľadnili záruky, ktoré sú už zavedené v členskom štáte poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v prípade, že sa odlišujú.
- om de continuïteit van de gezondheidszorg te kunnen waarborgen, moeten gezondheidsgegevens, en in het bijzonder medische dossiers van patiënten, worden overgedragen. Dit ligt echter zeer gevoelig. Bij de raadpleging bleek dat velen onzeker zijn over wijze waarop de continuïteit van de zorg in de praktijk kan worden gewaarborgd door gezondheidsgegevens naar andere landen over te dragen, en dat er bezorgdheid was dat de bescherming van persoonsgegevens in sommige gevallen een goede overdracht van de voor de continuïteit van de zorg benodigde gegevens in de weg zou staan. Daarom is het essentieel dat gezorgd wordt voor vertrouwen in de privacy- en persoonsgegevensbescherming in geval van overdracht van gezondheidsgegevens naar een andere lidstaat, zodat enerzijds voorkomen wordt dat een gebrek aan vertrouwen een hinderpaal voor het vrije verkeer van gezondheidsdiensten vormt en anderzijds voorkomen wordt dat de continuïteit van de zorg in gevaar komt doordat onvoldoende gegevens worden overgedragen en zich bijgevolg extra risico’s voor de bescherming van de gezondheid voordoen;
- zabezpečenie kontinuity zdravotnej starostlivosti si vyžaduje presun relevantných údajov o zdravotnom stave, najmä pacientových lekárskych záznamov, no ide, samozrejme, o veľmi citlivú záležitosť. Na základe konzultácií panuje neistota v otázke, ako to možno pri presune údajov o zdraví v praxi zabezpečiť, ako aj obavy súvisiace so zabezpečením ochrany osobných údajov, ktoré niekedy bránia v presune údajov, ktorý je pre kontinuitu starostlivosti nevyhnutný. Preto je absolútne nutné zabezpečiť dôveru ľudí, pokiaľ ide o rešpektovanie súkromia a ochranu osobných údajov pri presune údajov o zdraví do iného členského štátu, čím sa zabráni tomu, aby nedôvera tvorila prekážku pri voľnom pohybe zdravotníckych služieb, ako aj tomu, aby nedochádzalo k presunu údajov a tým sa narušila kontinuita starostlivosti, čo by viedlo k ďalšiemu riziku pre ochrany zdravia;
- en om onhoudbare gevolgen van grensoverschrijdende gezondheidszorg te voorkomen is het ook van belang dat ervoor wordt gezorgd dat patiënten die onder een stelsel vallen en andere patiënten op niet-discriminerende wijze worden behandeld. Uit economisch oogpunt worden hiermee ongewenste prikkels om patiënten uit het buitenland voorrang te geven op patiënten uit eigen land weggenomen of wordt voorkomen dat de kapitaalinvesteringen in gezondheid op lange termijn worden ondermijnd. Uit gezondheidsoogpunt is een rechtvaardige behandeling van patiënten essentieel om ervoor te zorgen dat de effecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg op bijvoorbeeld de wachttijden redelijk en beheersbaar blijven. Bovendien mogen patiënten volgens de algemene beginselen van rechtvaardigheid en non-discriminatie op generlei wijze worden gediscrimineerd op grond van geslacht, ras, kleur, etnische of sociale afkomst, genetische kenmerken, taal, godsdienst of overtuigingen, politieke of andere denkbeelden, het behoren tot een nationale minderheid, vermogen, geboorte, een handicap, leeftijd of seksuele geaardheid. Voorts moet deze richtlijn, omdat zij de grondrechten eerbiedigt en uitgaat van de beginselen die met name in het Handvest van de grondrechten van de Europese Unie zijn vastgelegd, ten uitvoer worden gelegd en worden toegepast met inachtneming van het recht op gelijkheid voor de wet en het beginsel van non-discriminatie, overeenkomstig de algemene rechtsbeginselen in de artikelen 20 en 21 van het Handvest.
- a s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom zdravotnej starostlivosti na trvalú udržateľnosť je dôležité zabezpečiť, aby pacienti spadajúci i nespadajúci do domácich systémov boli ošetrení na nediskriminačným spôsobom. Z hospodárskeho hľadiska sa tým zabráni zvráteným motívom uprednostňovať pacientov zo zahraničia pred domácimi pacientmi alebo dlhodobému narúšaniu kapitálovej investície do zdravia. Z perspektívy zdravia je spravodlivé zaobchádzanie s pacientmi podstatné pre zabezpečenie toho, aby dôsledky vplyvu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti na zdravie, ako napr. čakacia doba, zostali primerané a zvládnuteľné. Okrem toho by podľa všeobecných princípov rovnosti a nediskriminácie pacienti nemali byť v žiadnom prípade diskriminovaní na základe svojho pohlavia, rasy, farby, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, náboženstva, viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k niektorej národnostnej menšine, majetku, pôvodu, telesného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Keďže táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie, musí sa takisto implementovať a uplatňovať s náležitým rešpektom voči právu na rovnosť pred zákonom a princípu nediskriminácie, v súlade s všeobecnými princípmi práva zakotvenými v článkoch 20 a 21 Charty.
7. HOOFDSTUK III: GEBRUIK VAN GEZONDHEIDSZORG IN EEN ANDERE LIDSTAAT
7. KAPITOLA III – VYUžÍVANIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI V INOM čLENSKOM šTÁTE
7.1. In een andere lidstaat verleende gezondheidszorg
7.1. Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte
Het recht op vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg door het wettelijk socialezekerheidsstelsel waarbij patiënten verzekerd zijn, is door het Hof van Justitie in diverse arresten erkend[22]. Het Hof heeft geoordeeld dat de vrijheid van dienstverrichting de vrijheid impliceert van ontvangers van diensten, waaronder zij die geneeskundige behandeling behoeven, om zich met het oog daarop naar een andere lidstaat te begeven[23]. Er zij op gewezen dat de gehele rechtspraak van het Hof van Justitie op dit gebied voortkomt uit zaken die individuele burgers aanhangig hebben gemaakt om hun uit het EG-Verdrag voortvloeiende individuele rechten te kunnen uitoefenen.
Právo na úhradu nákladov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou v inom členskom štáte zo zákonnej schémy sociálneho zabezpečenia pacientov ako poistených osôb bolo uznané Súdnym dvorom v niekoľkých rozsudkoch[22]. Súd sa vyjadril, že sloboda poskytovania služieb zahŕňa slobodu prijímateľov týchto služieb vrátane osôb, ktoré potrebujú lekársku starostlivosť, ísť do iného členského štátu na účely prijímania týchto služieb na jeho území[23]. Je potrebné si zapamätať, že každý prípad, na ktorý sa vzťahuje prípadové právo Súdneho dvora, sa zakladá na podnetoch predložených jednotlivými občanmi, ktorí sa snažia vykonávať jednotlivé práva vyplývajúce zo Zmluvy o ES.
Zoals het Hof ook heeft geoordeeld, vormt het feit dat de wetgeving van de lidstaat van aansluiting een onder die wetgeving vallende patiënt niet hetzelfde vergoedingsniveau waarborgt als waarop hij recht zou hebben als hij de gezondheidszorg in de lidstaat van aansluiting zou ontvangen, een beperking op het vrij verrichten van diensten in de zin van artikel 49 van het EG-Verdrag[24]. Uit het onderzoek en de raadpleging die aan dit voorstel voorafgegaan zijn, blijkt dat er enige onzekerheid bestaat over de algemene toepassing in de praktijk van de uit deze arresten voortvloeiende rechten, hetgeen een belemmering voor het vrije verkeer van diensten vormt. Daarom moeten in deze richtlijn vraagstukken in verband met de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg aan de orde komen, zodat de uitoefening van het recht om gezondheidsdiensten te verlenen en te ontvangen wordt vergemakkelijkt. De bepalingen in de artikelen 6 en 7, en gedeeltelijk ook die in de artikelen 8 en 9, betreffen daarom de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg; hiermee wordt beoogd de verlening van gezondheidsdiensten te bevorderen.
Súd takisto konštatoval, že skutočnosť, že právne predpisy členského štátu, v ktorom je pacient poistený, nezaručujú pacientovi, na ktorého sa tieto právne predpisy vzťahujú, ten istý rozsah úhrady, na aký by mal nárok, keby mu zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v členskom štáte, v ktorom je poistený, predstavuje obmedzenie slobody poskytovať služby v zmysle článku 49 Zmluvy o ES[24]. Z prieskumov a konzultácií, ktoré predchádzali týmto návrhom, vyplýva určitý stupeň nejasnosti v otázke všeobecného uplatňovania práv vyplývajúcich z týchto rozsudkov, ktoré predstavujú prekážku pre slobodný pohyb služieb. Preto je potrebné riešiť otázky v tejto smernici súvisiace s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v iných členských štátoch, aby sa umožnilo právo poskytovať a využívať zdravotnícke služby. Ustanoveniami článkov 6 a 7 a čiastočne článkov 8 a 9 sa preto ustanovuje úhrada nákladov v prípade zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte s cieľom umožniť služby cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Deze richtlijn voorziet niet in de overdracht van socialezekerheidsrechten tussen lidstaten of in de coördinatie van socialezekerheidsregelingen. Hoofdstuk III van de richtlijn heeft alleen betrekking op het socialezekerheidsstelsel van de lidstaat waar de patiënt verzekerd is, en dit hoofdstuk betreft uitsluitend de rechten die uit hoofde van het socialezekerheidsstelsel van de lidstaat van aansluiting van de patiënt worden verleend. De bepalingen betreffende de toegang tot en de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg zijn opgenomen om patiënten en zorgaanbieders in staat te stellen gebruik te maken van de vrijheid om gezondheidszorg te ontvangen en te verlenen en ongerechtvaardigde belemmeringen voor die fundamentele vrijheid in de lidstaat van aansluiting van de patiënt weg te nemen.
V tejto smernici sa neustanovuje ani presun nárokov na sociálne zabezpečenie medzi členskými štátmi, ani iná koordinácia schém sociálneho zabezpečenia. Jediný systém sociálneho zabezpečenia, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia kapitoly III tejto smernice, je systém sociálneho zabezpečenia členských štátov, v rámci ktorého je pacient poistený, a len nároky ustanovené v kapitole III predstavujú nároky ustanovené v súlade so systémom sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, kde je pacient poistený. Tieto ustanovenia týkajúce sa prístupu k zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte a jej úhrady sa zavádzajú s cieľom umožniť slobodu pacientov využívať zdravotnú starostlivosť, ako aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ju poskytovať a odstrániť neopodstatnené prekážky pri uplatňovaní tejto základnej slobody v rámci členského štátu, v ktorom je pacient poistený.
Dit voorstel doet niets af aan het recht van de lidstaten om vast te stellen welke prestaties zij verlenen. Als een lidstaat zijn burgers in eigen land geen recht op een bepaalde behandeling geeft, schept deze richtlijn geen nieuwe rechten voor burgers om de behandeling in het buitenland te ondergaan en vergoed te krijgen. Bovendien belet dit voorstel de lidstaten niet hun regeling voor verstrekkingen tot in het buitenland verleende gezondheidszorg uit te breiden, een mogelijkheid die verschillende lidstaten al benutten. De beschikbare gegevens, die in de effectbeoordeling zijn vermeld, wijzen erop dat de toepassing van de beginselen van het vrije verkeer voor het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat binnen de grenzen van de door de ziektekostenverzekeringsregeling van de lidstaat van aansluiting gewaarborgde dekking, de gezondheidsstelsels van de lidstaten en de betaalbaarheid van hun socialezekerheidsstelsels niet zal aantasten.
Týmto návrhom sa nemení právo členských štátov na určenie dávok, ktoré sa rozhodnú poskytovať. Ak členský štát nepokladá konkrétne ošetrenie za jedno z tých, na ktoré majú jeho občania nárok, touto smernicou sa pacientom neumožňuje uplatňovať nárok na takéto ošetrenie v zahraničí s možnosťou úhrady. Okrem toho sa členským štátom nebráni rozšíriť vecné dávky v rámci svojich schém na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v zahraničí, čo predstavuje možnosť, ktorú už využíva niekoľko členských štátov. Dostupné dôkazy podľa posúdenia vplyvu naznačujú, že uplatňovanie princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rámci limitov pokrytia zaručeného schémou poistenia pre prípad choroby v členskom štáte, kde je pacient poistený, nenaruší systémy zdravotníctva členských štátov alebo trvalú udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia.
Gezien de rechtspraak van het Hof van Justitie is het niet passend voor de vergoeding van in een andere lidstaat verstrekte extramurale zorg door het socialezekerheidsstelsel van de lidstaat van aansluiting, voorafgaande toestemming te verlangen of te blijven verlangen. Voor zover de vergoeding van deze zorg binnen de grenzen van de dekking van de ziektekostenregeling in de lidstaat van aansluiting blijft, zal het ontbreken van een eis van voorafgaande toestemming het financiële evenwicht van de socialezekerheidsregelingen niet aantasten[25]. Voor intramurale zorg heeft het Hof van Justitie echter erkend dat niet uitgesloten kan worden dat een ernstige aantasting van het financiële evenwicht van het socialezekerheidsstelsel en de doelstelling een evenwichtige en voor eenieder toegankelijke verzorging door artsen en ziekenhuizen in stand te houden dwingende redenen van algemeen belang kunnen vormen waardoor een belemmering van het beginsel van het vrij verrichten van diensten gerechtvaardigd kan zijn. Het Hof van Justitie heeft ook erkend dat het aantal ziekenhuizen, hun geografische spreiding, hun inrichting en de uitrusting waarover zij beschikken, en zelfs de aard van de medische diensten die zij kunnen aanbieden, aspecten zijn die moeten kunnen worden gepland.
Vzhľadom na prípadové právo Súdneho dvora nie je vhodné zaviesť alebo zachovať požiadavku akéhokoľvek predchádzajúceho povolenia na úhradu prostredníctvom schémy sociálneho zabezpečenia členského štátu, kde je pacient poistený, v prípade ambulantnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte. Pokiaľ úhrada tejto starostlivosti zostáva v medziach pokrytia zaručeného schémou poistenia v prípade choroby v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, skutočnosť, že požiadavka predchádzajúceho povolenia neexistuje, nenaruší finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia[25]. Pokiaľ však ide o nemocničnú starostlivosť, Súdny dvor uznal, že nemožno vylúčiť možné riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia alebo cieľa udržať vyrovnané lekárske a nemocničné služby otvorené pre všetkých predstavuje dôvody vo všeobecnom záujme, ktorými možno opodstatniť prekážky v princípe slobody poskytovať služby. Súdny dvor takisto uznal, že počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter lekárskych služieb, ktoré vedia ponúknuť, sú vecou, v ktorej musí byť možné uplatniť plánovanie.
Daarom voert deze richtlijn geen algemene eis van voorafgaande toestemming in, maar wordt toegestaan dat de lidstaten een systeem van voorafgaande toestemming hanteren voor de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende intramurale zorg, mits zij kunnen aantonen dat aan de volgende voorwaarden wordt voldaan:
Preto sa touto smernicou nezavádza požiadavka predchádzajúceho povoľovania, no členským štátom sa umožňuje ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania na účely úhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, no za predpokladu, že členské štáty dokážu poskytnúť dôkaz o splnení týchto podmienok:
- als de behandeling op zijn grondgebied zou zijn verleend, zou zij door zijn socialezekerheidsstelsel zijn vergoed; en
- ak by sa liečba poskytla na jeho území, bolo by možné vykonať úhradu v rámci vlastného systému zabezpečenia; a
- het financiële evenwicht van het socialezekerheidsstelsel wordt door de uitstroom van patiënten als gevolg van de toepassing van deze richtlijn ernstig aangetast of zal daardoor waarschijnlijk ernstig worden aangetast en/of de planning en rationalisering die in de ziekenhuissector plaatsvinden om overcapaciteit van ziekenhuizen, ongelijkheden bij de verlening van intramurale zorg en logistieke en financiële verspilling te voorkomen, de instandhouding van een evenwichtige en voor eenieder toegankelijke verzorging door artsen en ziekenhuizen of de instandhouding van behandelingscapaciteit of medische deskundigheid op zijn grondgebied, worden door deze uitstroom van patiënten ernstig aangetast of zullen daardoor waarschijnlijk ernstig worden aangetast.
- následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia a/alebo tento odliv pacientov vážne narúša alebo môže vážne narušiť plánovanie a racionalizáciu vykonané v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ako aj udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území.
In dergelijke gevallen moet de invoering van een systeem van voorafgaande toestemming dat de uitoefening van de rechtstreeks uit hoofde van het EG-Verdrag aan de burgers verleende rechten beperkt, overeenkomstig de desbetreffende rechtspraak evenredig zijn en haar rechtvaardiging vinden in dwingende redenen, zoals die welke in die rechtspraak zijn vermeld. In sommige gevallen zullen de lidstaten voor bepaalde soorten zorg nog geen vergoedingsniveaus hebben vastgesteld (bijvoorbeeld in gezondheidsstelsels met geïntegreerde financiering en verlening door de overheid). In dat geval moeten de lidstaten een mechanisme voor de berekening van de door het wettelijk socialezekerheidsstelsel vergoede kosten van grensoverschrijdende gezondheidszorg invoeren, dat op objectieve, niet-discriminerende en vooraf bekende criteria moet berusten. De volgens dit mechanisme vergoede kosten mogen niet lager zijn dan die welke vergoed zouden worden als dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg op het grondgebied van de lidstaat van aansluiting zou zijn verleend.
V takýchto prípadoch a v súlade s príslušnou judikatúrou musí byť zavedenie schémy predchádzajúceho povoľovania, ktorou sa obmedzí výkon práv udelených občanom priamo Zmluvou o ES, primerané a opodstatnené naliehavými dôvodmi, ako sa uvádza v tej istej judikatúre. V niektorých prípadoch členské štáty nemusia mať stanovenú výšku nákladov na úhradu konkrétnych typov starostlivosti (napríklad v systémoch zdravotníctva s integrovaným verejným financovaním a krytím). V tomto prípade by členské štáty mali zaviesť mechanizmus na výpočet nákladov, ktoré sa majú prijať zákonným systémom sociálneho zabezpečenia pre túto cezhraničnú zdravotnú starostlivosť za predpokladu, že tento mechanizmus je založený na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách a náklady predpokladané podľa tohto mechanizmu nepredstavujú menšiu sumu ako náklady predpokladané v prípade, že bola poskytnutá rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený.
7.2. Extramurale zorg
7.2. Ambulantná starostlivosť
Op grond van de hierboven beschreven beoordeling van de huidige en toekomstige omvang van grensoverschrijdende extramurale zorg zijn er geen aanwijzingen dat deze zorg de betaalbaarheid van de gezondheids- en socialezekerheidsstelsels in het algemeen, of de organisatie, planning en verstrekking van gezondheidsdiensten zal aantasten[26]. Dit betekent dat de belemmering van het vrije verkeer die de eis van voorafgaande toestemming inhoudt, voor grensoverschrijdende extramurale zorg niet gerechtvaardigd is. Voor deze zorg mag dan ook geen voorafgaande toestemming worden verlangd.
Na základe posúdenia súčasného a budúceho rozsahu cezhraničnej ambulantnej starostlivosti, ako sa uvádza vyššie, neexistuje dôkaz, ktorý by naznačil, že táto starostlivosť celkovo naruší finančnú trvalú udržateľnosť systémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia alebo organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb[26]. Na základe uvedeného prekážka vo voľnom pohybe, ktorú predstavuje predchádzajúce povolenie tejto cezhraničnej ambulantnej starostlivosti, nie je opodstatnená a toto predchádzajúce povolenie by sa preto nemalo v prípade ambulantnej starostlivosti žiadať.
De lidstaten mogen echter wel in eigen land beperkingen aan de keuze van de zorgaanbieder stellen of andere binnenlandse planningsmechanismen toepassen, waaronder voorwaarden, behandelingscriteria en wettelijke en administratieve formele eisen. Deze mogen ook op grensoverschrijdende extramurale zorg worden toegepast, mits de vrijheden van de interne markt worden geëerbiedigd en de beperkingen op de toegang tot extramurale gezondheidszorg in het buitenland noodzakelijk, evenredig en niet-discriminerend zijn.
V členských štátoch však môžu platiť obmedzenia, pokiaľ ide o výber poskytovateľa alebo iné domáce mechanizmy plánovania, ktoré sa doma uplatňujú, vrátane podmienok, kritérií spôsobilosti a regulačných a administratívnych formalít. Tieto mechanizmy sa môžu uplatňovať takisto na cezhraničnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť za predpokladu, že rešpektujú slobody vnútorného trhu a že všetky takéto obmedzenia vzťahujúce sa na prístup k ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zahraničí sú potrebné, primerané a nediskriminačné.
7.3. Intramurale zorg
7.3. Nemocničná starostlivosť
Zoals hierboven is aangegeven, heeft het Hof van Justitie in zijn arresten de bijzondere aard van door ziekenhuizen verleende gezondheidsdiensten erkend, aangezien hiervoor planning vereist is[27]. Er is echter geen uniforme definitie van “intramurale zorg” in de diverse gezondheidsstelsels van de EG. Doordat verschillende definities worden gehanteerd, kunnen de door het Hof van Justitie uiteengezette beginselen van het vrije verkeer van gezondheidsdiensten door de lidstaten in de praktijk verschillend worden geïnterpreteerd. De verschillende definities kunnen dus een hinderpaal vormen voor de vrijheid van patiënten om gezondheidsdiensten te ontvangen, omdat afhankelijk van de definitie van intramurale zorg, verschillende bepalingen van deze richtlijn op patiënten van toepassing kunnen zijn. Om die hinderpaal weg te nemen moet een minimale communautaire definitie van intramurale zorg worden vastgesteld. Door een geharmoniseerde minimale definitie voor de toepassing van deze richtlijn in te voeren, wordt er bovendien voor gezorgd dat de concurrentie tussen de gezondheidsstelsels niet wordt verstoord, aangezien voor alle stelsels consistente voorschriften gelden.
Na základe uvedeného Súdny dvor vo svojich rozsudkoch uznal túto špecifickú povahu zdravotníckych služieb poskytovaných v nemocniciach, pri ktorých je potrebné plánovanie[27]. Neexistuje však konzistentná definícia toho, čo znamená nemocničná starostlivosť vo všetkých rôznych systémoch zdravotníctva v ES. Toto odlišné chápanie vedie v praxi k vzniku rôznych interpretácií princípov voľného pohybu zdravotníckych služieb ustanovených Súdnym dvorom medzi členskými štátmi. Rozdiely v definíciách by preto mohli predstavovať prekážku v slobode pacientov prijímať služby zdravotnej starostlivosti, pretože pacienti by v rámci tejto smernice podliehali rôznym ustanoveniam v závislosti od definície nemocničnej starostlivosti. S cieľom prekonať túto prekážku je potrebné poskytnúť základnú definíciu Spoločenstva vzťahujúcu sa na nemocničnú starostlivosť. Zavedením základnej harmonizovanej definície na účely tejto smernice by sa takisto zabezpečilo, že nedôjde k narušeniu hospodárskej súťaže medzi systémami zdravotníctva, pretože budú takisto podliehať konzistentným pravidlám.
De meest beperkte gangbare definitie van intramurale zorg is die van klinische zorg (dat wil zeggen dat de patiënt voor de behandeling ten minste één nacht in een ziekenhuis of kliniek verblijft). De minimale communautaire definitie in artikel 8, lid 1, van intramurale zorg is dan ook aan de hand hiervan opgesteld. Het kan echter passend zijn ook bepaalde andere soorten behandelingen als intramurale zorg te beschouwen, indien daarvoor zeer gespecialiseerde en kostenintensieve medische infrastructuur of apparatuur vereist is of indien aan de behandeling een bijzonder risico voor de patiënt of voor de bevolking verbonden is. Daarom is in artikel 8, lid 1, tevens bepaald dat de Commissie een specifieke technische lijst van dergelijke behandelingen kan vaststellen, die regelmatig wordt bijgewerkt.
Najbližšia bežne používaná definícia nemocničnej starostlivosti je definícia starostlivosti o hospitalizovaných pacientov (t. j. ošetrenie, ktoré si vyžaduje pobyt pacienta v nemocnici alebo na klinike po dobu s aspoň jedným prenocovaním.) Z tohto dôvodu sa článkom 8 ods. 1 zavádza základná definícia nemocničnej starostlivosti na uvedenom základe. V rámci nemocničnej starostlivosti však môže byť vhodné takisto zvážiť iné formy liečby ako nemocničnú liečbu, ak si vyžaduje využitie špecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia alebo ak zahŕňa formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo podľa článku 8 ods. 1, a preto sa takisto ustanovuje, že pravidelne aktualizovaný zoznam týchto foriem ošetrenia by mohla konkrétne určiť Komisia.
Zoals hierboven is aangegeven kan, rekening houdend met de rechtspraak van het Hof van Justitie inzake de toepassing van het vrije verkeer van diensten op patiëntenmobiliteit, een stelsel waarin vooraf toestemming moet worden gevraagd om de kosten van in een andere lidstaat verleende intramurale zorg vergoed te krijgen, gerechtvaardigd zijn op grond van de noodzaak tot planning van het aantal infrastructuren voor ziekenhuizen, hun geografische spreiding, hun inrichting en de uitrusting waarover zij beschikken, of zelfs de aard van de gezondheidszorg die zij kunnen aanbieden. Met deze planning wordt beoogd op het grondgebied van elke lidstaat toegang tot een evenwichtig aanbod van intramurale kwaliteitszorg te bieden, de kosten te beheersen en iedere verspilling van financiële en technische middelen en personeel zo veel mogelijk te vermijden[28].
Na základe uvedeného a ako skonštatoval Súdny dvor, s ohľadom na voľný pohyb služieb, ktorý sa uplatňuje v kontexte mobility pacientov, môže byť systém predchádzajúceho povolenia úhrady nemocničnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte opodstatnený potrebou naplánovať počet nemocničných infraštruktúr, ich geografickú distribúciu, spôsob ich organizácie, vybavenie, ktoré je im k dispozícii a aj charakter zdravotnej starostlivosti, ktorú budú schopné ponúkať. Cieľom takéhoto plánovania je zabezpečiť v rámci každého členského štátu prístup k vyrovnanej sieti kvalitnej nemocničnej starostlivosti, zaistiť účinné finančné spravovanie a pokiaľ je to možné, vyhnúť sa plytvaniu finančnými, technickými alebo ľudskými zdrojmi[28].
Zoals ook voor extramurale zorg geldt, zijn er op grond van de hierboven beschreven beoordeling van de huidige en toekomstige omvang van grensoverschrijdende intramurale zorg geen aanwijzingen dat deze zorg de betaalbaarheid van de gezondheids- en socialezekerheidsstelsels in het algemeen, of de organisatie, planning en verstrekking van gezondheidsdiensten zal aantasten. Niettemin moet het voor de lidstaten echter mogelijk zijn voor grensoverschrijdende intramurale zorg een systeem van voorafgaande toestemming in te voeren voor situaties waarin het financiële evenwicht van het gezondheids- en socialezekerheidsstelsel van een lidstaat, de instandhouding van een evenwichtige en voor eenieder toegankelijke verzorging door artsen en ziekenhuizen of de instandhouding van behandelingscapaciteit of medische deskundigheid op hun grondgebied ernstig wordt aangetast of waarschijnlijk ernstig zal worden aangetast. Dergelijke systemen van voorafgaande toestemming moeten echter beperkt zijn tot gevallen waarin aangetoond is dat de uitstroom van patiënten als gevolg van de grensoverschrijdende intramurale zorg de betaalbaarheid van de gezondheids- en socialezekerheidsstelsels in het algemeen, of de organisatie, planning en verstrekking van gezondheidsdiensten aantast of waarschijnlijk zal aantasten en dat de voorafgaande toestemming noodzakelijk en evenredig is om het financiële en organisatorische evenwicht van het desbetreffende gezondheids- en socialezekerheidsstelsel in stand te houden. Het systeem van voorafgaande toestemming moet beperkt zijn tot hetgeen noodzakelijk en evenredig is om dergelijke gevolgen te voorkomen, en mag geen middel tot willekeurige discriminatie vormen.
Avšak podobne, ako v prípade ambulantnej starostlivosti, na základe posúdenia súčasného a budúceho rozsahu cezhraničnej nemocničnej starostlivosti, ako sa uvádza vyššie, neexistuje dôkaz, ktorý by naznačoval, že táto starostlivosť celkovo naruší finančnú trvalú udržateľnosť systémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia alebo organizáciu, plánovanie a poskytovanie zdravotníckych služieb. Napriek tomu by v prípade, že sa dôsledku uplatňovania tejto smernice s ohľadom na cezhraničnú nemocničnú starostlivosť v zmysle tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančná rovnováha systému zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia členského štátu, udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území, mali mať členské štáty možnosť zaviesť systém predchádzajúceho povolenia na účely riešenia takýchto špecifických situácií. Tieto systémy predchádzajúceho povolenia by sa však mali obmedziť na prípady, kde existuje dôkaz o tom, že odliv pacientov v dôsledku cezhraničnej nemocničnej starostlivosti narúša alebo môže narušiť finančnú trvalú udržateľnosť systémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia alebo organizáciu, plánovania a poskytovanie zdravotníckych služieb, ako aj o tom, že predchádzajúce povolenie je potrebné a primerané tomu, aby sa zachovala finančná a organizačná rovnováha uvedených systémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Systém predchádzajúceho povoľovania sa musí obmedziť na to, čo je potrebné a primerané na zabránenie takéhoto vplyvu a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.
Zoals ook voor extramurale zorg geldt, mogen binnenlandse beperkingen die de lidstaten om redenen van planning toepassen, waaronder voorwaarden, behandelingscriteria en wettelijke en administratieve formele eisen, in alle gevallen ook op grensoverschrijdende intramurale zorg worden toegepast, mits de vrijheden van de interne markt worden geëerbiedigd en de beperkingen op de toegang tot intramurale gezondheidszorg in het buitenland noodzakelijk, evenredig en niet-discriminerend zijn.
V každom prípade, pokiaľ ide o ambulantnú starostlivosť, domáce obmedzenia z dôvodov plánovania, ktoré uplatňujú členské štáty vrátane podmienok, kritérií spôsobilosti a regulačných a administratívnych formalít, možno takisto uplatňovať na cezhraničnú nemocničnú starostlivosť za predpokladu, že sa v nich rešpektujú slobody vnútorného trhu a všetky takéto obmedzenia prístupu k nemocničnej zdravotnej starostlivosti v zahraničí sú nutné, primerané a nediskriminačné.
7.4. Procedurele waarborgen
7.4. Procesné záruky
Volgens vaste rechtspraak vormen nationale administratieve procedures en beslissingen die als voorwaarde voor de toegang tot de grensoverschrijdende verlening van diensten worden gesteld, een belemmering van het vrije verkeer van diensten, tenzij zij objectief gerechtvaardigd, noodzakelijk en evenredig zijn. Dit geldt nog duidelijker op het gebied van de gezondheidszorg, aangezien de administratieve werkwijzen tussen de lidstaten, en vaak zelfs tussen regio’s van lidstaten, sterk uiteenlopen. Daarom is het passend te verlangen dat de nationale administratieve procedures voor het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat de patiënten vergelijkbare garanties in verband met objectiviteit, non-discriminatie en transparantie bieden, zodat gewaarborgd wordt dat de beslissingen van de nationale autoriteiten tijdig, zorgvuldig en met inachtneming van deze algemene beginselen en de individuele omstandigheden van elk geval worden genomen. Dit moet het geval zijn voor financiële procedures, bijvoorbeeld in verband met vergoeding (waaronder de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg na terugkeer van de patiënt), maar ook voor medische procedures, bijvoorbeeld voor doorverwijzing of voor het verkrijgen van een tweede mening.
Podľa zavedenej judikatúry sú všetky vnútroštátne správne postupy a rozhodnutia, ktorým podlieha cezhraničné poskytovanie služieb, prekážkou vo voľnom pohybe služieb, pokiaľ nie sú objektívne opodstatnené, nutné a proporcionálne. Ešte viac sa to prejavuje v oblasti zdravotnej starostlivosti, v ktorej sa administratívna správne praktiky medzi jednotlivými členskými štátmi a často aj medzi regiónmi v rámci jednotlivých členských štátov výrazne odlišujú. Preto je vhodné žiadať, aby vnútroštátne správne postupy bez ohľadu na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte poskytovali pacientom porovnateľné záruky objektívnosti, nediskriminácie a transparentnosti tak, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia vnútroštátnych orgánov sa prijímajú včasne, s náležitou pozornosťou a ohľadom na celkové princípy, ako aj individuálne okolnosti každého prípadu. To by sa malo týkať postupov súvisiacich s finančnými záležitosťami, ako úhrada (vrátane úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť vzniknutých v inom členskom štáte po návrate pacienta), no takisto lekárskych postupov, ako sú odborné vyšetrenia v rámci získavania druhého odborného názoru.
7.5. Patiëntenvoorlichting en nationale contactpunten
7.5. Informácie pre pacientov a národné kontaktné miesta
Passende patiëntenvoorlichting is noodzakelijk om het vertrouwen van patiënten in grensoverschrijdende gezondheidszorg te vergroten en dus ook om op de interne markt vrij verkeer van gezondheidsdiensten en een hoog niveau van gezondheidsbescherming tot stand te brengen. De huidige voorlichting van patiënten over aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg in de lidstaten is vrij beperkt. In veel bijdragen aan de aan dit voorstel voorafgaande raadpleging werd aangegeven dat het voor patiënten momenteel lastig is na te gaan welke rechten zij hebben ten aanzien van grensoverschrijdende gezondheidszorg. Er zou vaak geen duidelijke informatie zijn. Van verschillende kanten is aangegeven dat de patiënten in veel lidstaten niet op de hoogte zijn van de bestaande mogelijkheden en rechten om gezondheidszorg in het buitenland te ontvangen en vergoed te krijgen. Zo bleek uit een studie van het Health Consumer Powerhouse in Frankrijk, Polen, het Verenigd Koninkrijk, Spanje en Duitsland dat 25% van de burgers denkt geen recht te hebben op behandeling in het buitenland, terwijl nog eens 30% hierover twijfelt[29]. Zoals hierboven is aangegeven, is dit bevestigd door de recente Eurobarometerenquête[30], die uitwees dat 30% van de EU-burgers niet weet dat het mogelijk is gezondheidszorg buiten de lidstaat van aansluiting te ontvangen.
Vhodné informácie pre pacientov sú nutnou podmienkou zlepšenia ich dôvery v cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a tým aj pre dosiahnutie voľného pohybu zdravotníckych služieb v rámci vnútorného trhu, ako aj vysokého stupňa ochrany zdravia. Súčasné skúsenosti s poskytovaním informácií o aspektoch cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v členských štátoch pacientom sú dosť obmedzené. Mnohí spoluúčastníci konzultácie, ktorá predchádzala týmto návrhom, zastávali názor, že v súčasnosti je ťažké určiť práva pacientov, pokiaľ ide o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Často panuje názor, že v tejto súvislosti chýbajú jasné informácie. V mnohých prípadoch panuje argument, že členské štáty si neuvedomujú svoje možnosti a nárok získať ošetrenie v zahraničí, ktoré im bude uhradené. Napríklad na základe štúdie, ktorú vykonal Health Consumer Powerhouse vo Francúzsku, v Poľsku, Spojenom kráľovstve, Španielsku a Nemecku, 25 % občanov sa domnieva, že nemá právo na ošetrenie v zahraničí a 30 % si nie je istých[29]. Ako sa uvádza vyššie, potvrdil to aj posledný prieskum Eurobarometer[30], na základe ktorého 30 % občanov Európskej únie si neuvedomuje, že má možnosť získať zdravotnú starostlivosť mimo krajiny, v ktorej sú pacienti poistení.
Daarom omvat deze richtlijn voorschriften betreffende de verstrekking van informatie over alle essentiële aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg aan patiënten teneinde de doelstellingen van de interne markt te verwezenlijken. Om de patiëntenvoorlichting over grensoverschrijdende gezondheidszorg te verbeteren, is het passend te eisen dat deze informatie gemakkelijk toegankelijk is en, in het bijzonder, nationale contactpunten voor grensoverschrijdende gezondheidszorg op te richten. De lidstaten moeten beslissen over de vorm van deze nationale contactpunten, evenals over hun aantal. De nationale contactpunten kunnen ook in bestaande informatiecentra worden opgenomen of op de activiteiten daarvan voortbouwen, mits duidelijk wordt aangegeven dat zij tevens nationale contactpunten voor grensoverschrijdende gezondheidszorg zijn. De nationale contactpunten moeten over de nodige middelen beschikken om informatie over de mogelijkheden en toepasselijke procedures op het gebied van grensoverschrijdende gezondheidszorg te kunnen geven en patiënten zo nodig praktische hulp te kunnen bieden. De informatie over de toegang tot grensoverschrijdende zorg (bv. over de te volgen procedures en de vergoedingstermijnen) staat los van de informatie over de gezondheidszorg zelf (bv. over de kosten, de beschikbaarheidstermijn en de resultaten), die door de zorgaanbieders zelf moet worden verstrekt en onder hoofdstuk II valt. Het bestaan van nationale contactpunten belet de lidstaten niet overeenkomstig de specifieke inrichting van hun gezondheidszorgstelsel op regionaal of plaatselijk niveau andere met elkaar verbonden contactpunten op te richten.
V smernici sa preto ustanovujú minimálne požiadavky na informácie o všetkých základných aspektoch cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa má pacientom poskytnúť, aby sa dosiahli ciele vnútorného trhu. Aby sa zlepšilo poskytovanie informácií o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pacientom, je vhodné vyžadovať, aby tieto informácie boli ľahko dostupné, a predovšetkým je potrebné zriadiť národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Formu týchto národných kontaktných miest a ich počet by si mali zvoliť členské štáty. O forme, ako aj počte týchto národných kontaktných miest rozhodnú členské štáty. Národné kontaktné miesta sa takisto začlenia do činností existujúcich informačných stredísk za predpokladu, že sa jasne uvedie, že ide takisto o národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Tieto informácie o postupe, ktorým sa má nadobudnúť prístup k cezhraničnej starostlivosti (napr.: postupy, ktoré sa majú uplatňovať, harmonogram úhrady) sa líšia od informácií o obsahu samotnej zdravotnej starostlivosti (napr. náklady, harmonogram dostupnosti, výsledky), ktoré by mali poskytovať daní poskytovatelia, a na ktoré sa vzťahuje kapitola II. Existencia národných kontaktných miest členským štátom nebráni v tom, aby si zakladali iné prepojené kontaktné miesta na regionálnej alebo miestnej úrovni, v závislosti od organizácie ich systémov zdravotníctva.
7.6. Voorschriften die van toepassing zijn op gezondheidsdiensten
7.6. Pravidlá uplatniteľné na služby zdravotnej starostlivosti
Wanneer een patiënt gezondheidszorg ontvangt in een lidstaat die niet het land is waar hij verzekerd is, is het cruciaal dat hij van tevoren van de geldende voorschriften op de hoogte is. Een soortgelijke duidelijkheid is vereist wanneer zorgverleners tijdelijk naar een andere lidstaat gaan om daar gezondheidszorg te verlenen of wanneer grensoverschrijdende gezondheidszorg wordt verleend. Omdat de lidstaten volgens artikel 152, lid 5, van het Verdrag verantwoordelijk zijn voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging, zijn de voorschriften van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt van toepassing op de feitelijke verlening van gezondheidszorg (zoals gedefinieerd in artikel 4, onder a), van de richtlijn). Deze duidelijke vermelding van dit beginsel zal ertoe bijdragen dat patiënten met kennis van zaken beslissingen nemen en zal misverstanden en misvattingen voorkomen. Bovendien zal hierdoor veel vertrouwen tussen de patiënt en de gezondheidswerker ontstaan.
Keď je pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v členskom štáte, v ktorom nie je poistený, je dôležité, aby vopred vedel, ktoré predpisy sa uplatňujú. Rovnako jasné informácie je potrebné poskytnúť v prípade, keď sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dočasne premiestnia do iného členského štátu s cieľom poskytovať zdravotnú starostlivosť alebo v prípade, keď má poskytovanie zdravotnej starostlivosti cezhraničný charakter. Keďže podľa Zmluvy čl. 152 ods. 5 je organizácia a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti zodpovednosťou členských štátov, pravidlá uplatniteľné na samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ako sa definuje v čl. 4 písm. a)) stanovené v tejto smernici sa musia riadiť predpismi členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje. Tento jasne sformulovaný princíp pomôže pacientom robiť rozhodnutia založené na získaných informáciách a vyhnúť sa jeho nesprávnemu pochopeniu a porozumeniu. Takisto prispeje k vytvoreniu väčšej dôvery medzi pacientom a odborníkom, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť.
8. HOOFDSTUK IV: SAMENWERKING OP HET GEBIED VAN GEZONDHEIDSZORG
8. KAPITOLA IV – SPOLUPRÁCA V OBLASTI ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
8.1. Verplichting tot samenwerking
8.1. Povinnosť spolupráce
Om het potentieel van de interne markt voor grensoverschrijdende gezondheidszorg te kunnen benutten, is samenwerking tussen de zorgaanbieders, zorginkopers en regelgevers van verschillende lidstaten op nationaal, regionaal of lokaal niveau nodig, zodat veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende zorg kan worden gewaarborgd. Tijdens het denkproces over de mobiliteit van patiënten[31] hebben de ministers van Volksgezondheid en andere belanghebbenden bepaald op welke gebieden de schaalvoordelen van een gecoördineerd optreden van alle lidstaten een meerwaarde kunnen hebben voor de nationale gezondheidsstelsels. Het kan hierbij gaan om gezamenlijke planning, wederzijdse erkenning of aanpassing van procedures of normen, interoperabiliteit van de nationale informatie- en communicatietechnologiesystemen, praktische mechanismen om de continuïteit van de zorg te waarborgen of praktische bevordering van tijdelijke of incidentele verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg door gezondheidswerkers.
Realizácia potenciálu vnútorného trhu pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť si vyžaduje spoluprácu medzi poskytovateľmi, kupujúcimi a regulačnými orgánmi rôznych členských štátov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť bezpečnú, kvalitnú a účinnú cezhraničnú starostlivosť. Ministri zdravotníctva a iné zainteresované strany v rámci procesu úvah[31] o mobilite pacientov identifikovali oblasti, v ktorých úspory z rozsahu v prípade činnosti koordinovanej medzi všetkými členskými štátmi môžu priniesť pridanú hodnotu pre vnútroštátne systémy zdravotníctva. Môžu sa týkať spoločného plánovania, vzájomného uznávania alebo prijímania postupov alebo noriem, interoperability vnútroštátnych systémov informačných a komunikačných technológií, praktických mechanizmov na zabezpečenie kontinuity starostlivosti alebo praktického umožnenia cezhraničného poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany odborníkov v oblasti zdravotníctva na dočasnej alebo príležitostnej báze.
In verband met de doelstelling om het potentieel van de interne markt te benutten verplicht deze richtlijn de lidstaten de wederzijdse bijstand te verlenen die voor de toepassing van deze richtlijn nodig is en de samenwerking bij de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg op regionaal en lokaal niveau te bevorderen. Aangezien de nationale, regionale en lokale administratieve werkwijzen in de gezondheidszorg sterk uiteenlopen, zal onderlinge samenwerking tussen de verschillende gezondheidsstelsels bijdragen tot het vermijden van onnodige obstakels voor het vrije verkeer van gezondheidsdiensten.
Aby sa dosiahol cieľ realizovať potenciál vnútorného trhu, táto smernica si vyžaduje, aby si členské štáty poskytovali vzájomnú pomoc potrebnú na dosiahnutie implementácie tejto smernice a umožnili poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti na regionálnej a miestnej úrovni. Keďže národné, regionálne a miestne administratívne postupy v sektore zdravotnej starostlivosti sa značne odlišujú, vzájomná spolupráca medzi rôznymi systémami pomôže predchádzať zbytočným prekážkam pri voľnom pohybe zdravotníckych služieb.
8.2. Erkenning van in een andere lidstaat verstrekte recepten
8.2. Uznávanie lekárskych predpisov vydaných v iných členských štátoch
Bij de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg zullen in veel gevallen ook geneesmiddelen worden verstrekt, en zij kunnen een onderdeel vormen van een behandelprotocol dat een patiënt ook als hij zich naar een ander land begeeft moet blijven volgen. De mate waarin in een andere lidstaat verstrekte recepten worden aanvaard, loopt echter aanzienlijk uiteen, hetgeen in de praktijk belemmeringen voor grensoverschrijdende gezondheidszorg oplevert. Aangezien alle geneesmiddelen waarvoor in de Gemeenschap een vergunning wordt verleend, aan geharmoniseerde normen op het gebied van kwaliteit, veiligheid en werkzaamheid moeten voldoen, moet het in principe mogelijk zijn dat geneesmiddelen die door een gemachtigde persoon in een bepaalde lidstaat voor een specifieke patiënt zijn voorgeschreven, in een andere lidstaat worden verstrekt, mits de echtheid en de inhoud van het recept vaststaan. Om een hoog niveau van bescherming van de gezondheid te garanderen en tegelijkertijd het vrije verkeer van gezondheidsdiensten te bevorderen, moeten specifieke maatregelen worden getroffen om de echtheid van het recept en de gemachtigde persoon die het heeft verstrekt te controleren, ervoor te zorgen dat de patiënt de informatie over het geneesmiddel begrijpt en (aangezien de naam en de aanbiedingsvorm tussen landen kan verschillen) het betrokken geneesmiddel te identificeren; bovendien moeten bepaalde categorieën geneesmiddelen worden uitgesloten.
Poskytovanie liekov bude často súčasťou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a môže tvoriť súčasť protokolu o prebiehajúcej liečbe pacienta, ktorá by sa mala naďalej uplatňovať, aj v prípade, že pacient zmení krajinu. Rozsah, v akom sa predpisy vydané v inej krajine prijímajú, je však výrazne odlišný, v dôsledku čoho vznikajú prekážky v realizovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Všetky liečivá povolené v rámci Spoločenstva musia spĺňať harmonizované normy týkajúce sa kvality, bezpečnosti a účinnosti a preto v princípe by malo byť možné, aby predpisy vydané oprávnenou osobou určitému špecifickému pacientovi v jednom členskom štáte boli povolené v druhom za predpokladu, že nie sú pochybnosti o pravosti a obsahu predpisu. Aby bolo možné zabezpečiť vysoký stupeň ochrany zdravia a zároveň umožniť voľný pohyb zdravotníckych služieb, je potrebné zaviesť osobitné opatrenia na overenie pravosti predpisov a oprávnených osôb, ktoré ich vydali, a tým zabezpečiť, že pacient rozumie informáciám týkajúcim sa farmaceutického výrobku (za predpokladu rôznych názvov a prezentácií v jednotlivých krajinách) na identifikáciu daných liekov a určité kategórie liekov by sa mali vylúčiť.
8.3. Europese referentienetwerken en evaluatie van gezondheidstechnologie
8.3. Európska referenčná sieť a posúdenie zdravotníckej technológie
Deze richtlijn voorziet verder in samenwerking op specifieke gebieden waarop de schaalvoordelen van een gecoördineerd optreden van alle lidstaten een aanzienlijke meerwaarde kunnen hebben voor de nationale gezondheidsstelsels. Dit geldt voor Europese referentienetwerken (artikel 15), die gezondheidszorg moeten verlenen aan patiënten met aandoeningen waarvoor een bijzondere concentratie van middelen of deskundigheid vereist is, zodat betaalbare, hoogwaardige en kosteneffectieve zorg wordt geboden; deze netwerken kunnen tevens een centrale rol spelen op het gebied van medische opleiding, onderzoek en uitwisseling en beoordeling van informatie. Door dergelijke referentiecentra op Europees niveau met elkaar te verbinden, kan hoogwaardige en kosteneffectieve zorg worden verstrekt en ertoe worden bijgedragen dat het potentieel van de interne markt op dit gebied wordt benut doordat innovaties op het gebied van de medische wetenschap en de gezondheidstechnologieën sneller en op ruimere schaal worden verspreid. Dit zorgt ervoor dat patiënten en gezondheidszorgstelsels profijt van de interne markt hebben en bevordert de verlening van optimale zorg. De Groep op hoog niveau inzake gezondheidsdiensten en medische zorg heeft al algemene voorwaarden en criteria ontwikkeld waaraan de Europese referentienetwerken moeten voldoen. Deze moeten door middel van uitvoeringsmaatregelen, waarin rekening wordt gehouden met de resultaten van de lopende proefprojecten, nader worden uitgewerkt.
V tejto smernici sa ďalej ustanovuje spolupráca v špecifických oblastiach, v ktorých úspory z rozsahu v prípade činnosti koordinovanej medzi všetkými členskými štátmi môžu priniesť systému zdravotníctva významnú pridanú hodnotu. To sa týka európskych referenčných sietí (článok 15), ktoré by mali poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom, ktorých stav si vyžaduje určitú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí s cieľom dosiahnuť finančne dostupnú, kvalitnú a nákladovo efektívnu starostlivosť, a ktoré by mali byť takisto ústrednými miestami lekárskej odbornej prípravy a výskumu, šírenia informácií a hodnotenia. Zosieťovanie týchto európskych referenčných stredísk by prispelo k poskytovaniu kvalitnej a nákladovo efektívnej starostlivosti a pomohlo pri realizácii potenciálu vnútorného trhu v tejto oblasti formou maximálneho zrýchlenia a rozšírenia rozsahu šírenia inovácii v medicíne a zdravotníckych technológiách. To by prinieslo výhody vnútorného trhu tak pacientom, ako aj systémom zdravotníctva a zároveň pomohlo podporiť najvyššiu možnú kvalitu starostlivosti. Skupina na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť už vyvinula všeobecné podmienky a kritériá, ktoré by mali spĺňať európske referenčné siete, a tieto podmienky a kritériá by sa mali podrobne špecifikovať implementáciou opatrení s ohľadom na výsledky súčasných pilotných projektov.
De richtlijn voorziet ook in de oprichting van het communautair netwerk voor de evaluatie van gezondheidstechnologie (artikel 17), dat de samenwerking tussen de bevoegde nationale autoriteiten moet ondersteunen, de verstrekking van objectieve, betrouwbare, tijdige, transparante en overdraagbare informatie over de doeltreffendheid van gezondheidstechnologieën op korte en lange termijn moet ondersteunen, een effectieve uitwisseling van deze informatie via het netwerk mogelijk moet maken en de lidstaten moet helpen bij het nemen van beleidsbeslissingen. Momenteel zijn er bij dergelijke evaluaties vaak grote verschillen en overlappingen tussen en binnen de lidstaten ten aanzien van de gebruikte methoden en de daaruit voortvloeiende toepassing van innovaties, hetgeen het vrije verkeer van de betrokken technologieën belemmert en (door de verschillen in de gezondheidszorg als gevolg daarvan) het vertrouwen in de veiligheids- en kwaliteitsnormen in de hele EU aantast. Door samen gemeenschappelijke criteria op te stellen met het oog op de ontwikkeling van een dergelijke kennisbasis op Europees niveau kunnen goede praktijken worden verspreid, kan verspilling van middelen worden tegengegaan en kunnen gemeenschappelijke pakketten met basisinformatie en technieken worden ontwikkeld, die vervolgens door de lidstaten kunnen worden gebruikt, zodat zij optimaal gebruikmaken van nieuwe technologieën, therapieën en technieken; dit zal, evenals de Europese referentienetwerken, ertoe bijdragen dat het potentieel van de interne markt op dit gebied wordt benut doordat innovaties op het gebied van de medische wetenschap en de gezondheidstechnologieën sneller en op ruimere schaal worden verspreid.
Podobne sa v tejto smernici ustanovuje zriadenie siete Spoločenstva na posúdenie zdravotníckej technológie (článok 17). Touto sieťou by sa mala podporiť spolupráca medzi zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi, poskytovanie objektívnych, spoľahlivých, včasných, transparentných a prenosných informácií o krátkodobej i dlhodobej účinnosti zdravotníckych technológií a umožnila by sa účinná výmena týchto informácií v rámci tejto siete. Takisto by sa poskytla podpora v rámci politického rozhodovania v členských štátoch. V súčasnosti panujú medzi jednotlivými členskými štátmi veľké rozdiely a často aj duplicita, pokiaľ ide o posúdenia týkajúce sa použitých metodológií a následné prijímanie inovácií, ktoré pôsobia ako prekážky pri voľnom pohybe príslušných technológií a (v dôsledku neustálych rozdielov v zdravotnej starostlivosti) narúšajú dôveru v normy bezpečnosti a kvality v celej Únii. Spolupráca pri poskytovaní spoločných kritérií s cieľom zaviesť dôkazový základ na úrovni Spoločenstva pomôže šíriť osvedčené postupy, vyhnúť sa duplicite zdrojov a vyvinúť spoločné základné informačné balíky a techniky, ktoré môžu potom členské štáty využívať, pomôcť čo najlepšie využiť nové technológie, terapie a techniky a tak, ako pri európskych referenčných sieťach, takisto pomôže realizovať potenciál vnútorného trhu v tejto oblasti formou maximálneho zrýchlenia a zväčšenia rozsahu šírenia inovácii v medicíne a zdravotníckych technológiách.
8.4. E-gezondheidszorg
8.4. E-zdravie
Voor de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg is het niet per se nodig dat de patiënt of de gezondheidswerker zich naar een ander land begeeft; hierbij kan ook gebruik worden gemaakt van informatie- en communicatietechnologie (deze wijze van dienstverlening wordt bedoeld met “grensoverschrijdende dienstverlening” of “e-gezondheidszorg”). Deze wijze van dienstverlening is in opkomst, maar levert specifieke opgaven op aangezien ervoor gezorgd moet worden dat de verschillende informatie- en communicatietechnologieën die de gezondheidsstelsels van de lidstaten gebruiken compatibel (of “interoperabel”) zijn. Voor de verlening van gezondheidszorg worden in de Gemeenschap zeer uiteenlopende en incompatibele indelingen en normen op het gebied van de informatie- en communicatietechnologie gehanteerd, waardoor belemmeringen voor deze wijze van verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg, alsmede risico’s voor de bescherming van de gezondheid ontstaan. Daarom is communautaire harmonisatie op dit gebied nodig om de informatie- en communicatietechnologie van de lidstaten interoperabel te maken. Het voorstel houdt geen verplichting in om systemen of diensten op het gebied van e-gezondheidszorg in te voeren, maar is bedoeld om te zorgen voor interoperabiliteit ingeval de lidstaten besluiten dergelijke systemen in te voeren.
Poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti neznamená, že pacient alebo odborník musí bezpodmienečne fyzicky zmeniť krajinu. Cezhraničná starostlivosť sa môže sa poskytovať aj formou informačných a komunikačných technológií - to je spôsob poskytovania uvedený ako „cezhraničné poskytovanie služieb“ alebo „e-zdravie“. Je to forma poskytovania, ktorej význam neustále narastá, no ktorá zároveň predstavuje špecifické problémy pri zabezpečovaní, kompatibility ( alebo „interoperability) rôznych informácií a komunikačných technológií systémov zdravotníctva. V Spoločenstve sa používajú veľmi odlišné a nekompatibilné formáty a normy pre informačné a komunikačné technológie používané pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré takisto vedú k vzniku prekážok pri tejto forme poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a ohrozujú ochranu zdravia. Preto je potrebné v tejto oblasti stanoviť harmonizáciu v rámci Spoločenstva, aby sa dosiahla interoperabilita informačnej a komunikačnej technológie členských štátov. Týmto návrhom sa však neukladá povinnosť zaviesť systémy alebo služby e-zdravia, no jeho cieľom je zabezpečenie interoperability, keď sa členské štáty rozhodnú tieto systémy zaviesť.
8.5. Verzameling van gegevens
8.5. Zbieranie údajov
Hoewel de Commissie (op basis van het uitgebreide onderzoek en de raadplegingen die aan dit voorstel voorafgingen) de te verwachten omvang en aard van de grensoverschrijdende gezondheidszorg heeft kunnen inschatten, zijn onvoldoende vergelijkbare gegevens over de grensoverschrijdende gezondheidszorg beschikbaar voor de beoordeling en het beheer hiervan op lange termijn. Dergelijke gegevens zijn cruciaal om de grensoverschrijdende gezondheidszorg, en de gevolgen ervan voor de gezondheidsstelsels in het algemeen, te kunnen peilen en te zorgen voor een goede balans tussen vrije verlening van deze diensten, een hoog niveau van gezondheidsbescherming en eerbiediging van de verantwoordelijkheden van de lidstaten om de algemene doelstellingen van hun gezondheidsstelsels te waarborgen.
Hoci Komisia dokázala (na základe rozsiahleho výskumu a konzultácií predchádzajúcich tento návrh) odhadnúť približný rozsah a charakter cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, údaje o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nie sú v dostatočnej miere prístupné alebo porovnateľné, aby bolo možné vykonať dlhodobé posúdenie a riadiť cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Tieto údaje sú absolútne nutné na monitorovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a jej vplyvu na celkové systémy zdravotníctva, aby sa zabezpečila vhodná rovnováha medzi voľným poskytovaním zdravotníckych služieb, vysokým stupňom ochrany zdravia a rešpektovaním zodpovednosti členských štátov za zabezpečenie celkových cieľov svojich systémov zdravotníctva.
8.6. Uitvoeringscomité
8.6. Vykonávací výbor
De voor de uitvoering van deze richtlijn vereiste maatregelen moeten worden vastgesteld overeenkomstig Besluit 1999/468/EG van de Raad tot vaststelling van de voorwaarden voor de uitoefening van de aan de Commissie verleende uitvoeringsbevoegdheden. In het bijzonder moeten de Commissie voor de toepassing van deze richtlijn bevoegdheden worden verleend in verband met de vaststelling van een lijst van behandelingen die onder dezelfde regeling als intramurale zorg moet vallen, maar waarvoor geen overnachtingsaccommodatie nodig is; begeleidende maatregelen om specifieke categorieën geneesmiddelen of stoffen van de in deze richtlijn bedoelde erkenning van in een andere lidstaat verstrekte recepten uit te sluiten; een lijst van specifieke criteria en voorwaarden waaraan Europese referentienetwerken moeten voldoen; de procedure voor de oprichting van Europese referentienetwerken. Aangezien het gaat om maatregelen van algemene strekking tot wijziging van niet-essentiële onderdelen van deze richtlijn of tot aanvulling van deze richtlijn met nieuwe niet-essentiële onderdelen, moeten deze maatregelen worden vastgesteld volgens de regelgevingsprocedure met toetsing van artikel 5 bis van Besluit 1999/468/EG.
Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade so smernicou Rady 1999/468/ES, ktorou sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. Komisii by sa mala predovšetkým udeliť právomoc ustanoviť na účely tejto smernice zoznam foriem liečby, ktoré si nevyžadujú, aby pacientov pobyt v nemocnici zahŕňal prenocovanie, a ktoré by podliehali rovnakému režimu ako nemocničná starostlivosť; sprievodné opatrenia, ktorými by sa vylúčili špecifické kategórie liekov alebo látok z procesu uznávania lekárskych predpisov vydaných v inom členskom štáte podľa tejto smernice; zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré musia splniť európske referenčné siete; postup zriaďovania európskych referenčných sietí. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú určené na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice alebo na doplnenie tejto smernice pridaním nových menej podstatných prvkov, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
2008/0142 (COD)
2008/0142 (COD)
Voorstel voor een
Návrh
RICHTLIJN VAN HET EUROPEES PARLEMENT EN DE RAAD
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
betreffende de toepassing van de rechten van patiënten bij grensoverschrijdende gezondheidszorg
o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
HET EUROPEES PARLEMENT EN DE RAAD VAN DE EUROPESE UNIE,
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
Gelet op het Verdrag tot oprichting van de Europese Gemeenschap, en met name op artikel 95,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,
Gezien het voorstel van de Commissie[32],
so zreteľom na návrh Komisie[32],
Gezien het advies van het Europees Economisch en Sociaal Comité[33],
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[33],
Gezien het advies van het Comité van de Regio’s[34],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[34],
Na raadpleging van de Europese Toezichthouder voor gegevensbescherming[35],
po konzultácii s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[35],
Handelend volgens de procedure van artikel 251 van het Verdrag[36],
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[36],
Overwegende hetgeen volgt:
keďže:
(1) Overeenkomstig artikel 152, lid 1, van het Verdrag moet bij de bepaling en uitvoering van elk beleid en optreden van de Gemeenschap een hoog niveau van bescherming van de menselijke gezondheid worden verzekerd. Dit betekent dat de Gemeenschapswetgever ook wanneer hij op grond van andere Verdragsbepalingen handelt, een hoog niveau van bescherming van de menselijke gezondheid moet waarborgen.
(1) Podľa článku 152 ods. 1 Zmluvy sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. To znamená, že sa musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia aj v prípade platnosti právnych predpisov Spoločenstva v zmysle iných ustanovení Zmluvy.
(2) Omdat aan de voorwaarden voor de toepassing van artikel 95 van het Verdrag als rechtsgrondslag wordt voldaan, moet de Gemeenschapswetgever die rechtsgrondslag zelfs gebruiken wanneer de bescherming van de volksgezondheid een doorslaggevende factor is voor de gemaakte keuzen; artikel 95, lid 3, van het Verdrag verlangt in dit verband expliciet dat bij harmonisering wordt uitgegaan van een hoog niveau van bescherming van de volksgezondheid, daarbij in het bijzonder rekening houdend met alle nieuwe ontwikkelingen die op wetenschappelijke gegevens zijn gebaseerd.
(2) Za predpokladu, že sú splnené podmienky odvolania sa na článok 95 Zmluvy ako na právny základ, základom pre právne predpisy Spoločenstva je tento právny základ aj v prípade, že pri procese rozhodovania je rozhodujúcim faktorom ochrana verejného zdravia; preto sa v článku 95 ods. 3 Zmluvy vyslovene vyžaduje, aby Komisia v záujme dosiahnutia harmonizácie zabezpečila vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov.
(3) Deze richtlijn eerbiedigt de grondrechten en gaat met name uit van de algemene rechtsbeginselen die zijn vastgelegd in het Handvest van de grondrechten van de Europese Unie. Het recht op toegang tot gezondheidszorg en het recht op medische verzorging onder de door de nationale wetgevingen en praktijken gestelde voorwaarden, zijn krachtens artikel 35 van het Handvest van de grondrechten van de Europese Unie[37] erkend. De tenuitvoerlegging en toepassing van deze richtlijn moeten in het bijzonder geschieden met inachtneming van het recht op eerbiediging van het privéleven en het familie- en gezinsleven, het recht op bescherming van persoonsgegevens, de gelijkheid voor de wet, het beginsel van non-discriminatie en het recht op een doeltreffende voorziening in rechte en op een onpartijdig gerecht overeenkomstig de algemene rechtsbeginselen die zijn neergelegd in de artikelen 7, 8, 20, 21 en 47 van het Handvest.
(3) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava všeobecné právne zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Právo na prístup k zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi zákonmi a postupmi sú základné práva uznané v článku 35 Charty základných práv Európskej únie[37]. Osobitne sa táto smernica musí vykonávať a uplatňovať s náležitým rešpektovaním súkromného a rodinného života, ochrany osobných údajov, rovnosti pred zákonom, princípu zákazu diskriminácie a práva na účinnú právnu ochranu a spravodlivý proces v súlade so všeobecnými právnymi zásadami zakotvenými v článkoch 7, 8, 20, 21, 47 Charty.
(4) De gezondheidsstelsels van de Gemeenschap vormen een belangrijk onderdeel van het hoge niveau van sociale bescherming in Europa en dragen bij tot sociale samenhang en sociale rechtvaardigheid, alsook tot duurzame ontwikkeling[38]. Bovendien maken zij deel uit van het bredere kader van diensten van algemeen belang.
(4) Systémy zdravotníctva v Spoločenstve sú hlavnou súčasťou vysokého stupňa sociálnej ochrany v Európe a prispievajú k sociálnej súdržnosti a sociálnej spravodlivosti, ako aj k trvalo udržateľnému rozvoju[38]. Sú takisto súčasťou širšieho rámca služieb všeobecného záujmu.
(5) Hoewel het Hof van Justitie de bijzondere aard van gezondheidsdiensten heeft erkend, heeft zij ook bij herhaling bevestigd dat alle gezondheidsdiensten onder het toepassingsgebied van het Verdrag vallen.
(5) Ako potvrdil pri rôznych príležitostiach Súdny dvor, všetky zdravotnícke služby spadajú do rozsahu pôsobnosti Zmluvy, pričom uznal ich špecifický charakter.
(6) Over bepaalde vraagstukken in verband met grensoverschrijdende gezondheidszorg, zoals de vergoeding van de kosten van gezondheidszorg die wordt verstrekt in een andere lidstaat dan die waar de ontvanger van de zorg woonachtig is, heeft het Hof van Justitie zich al uitgesproken. Omdat de gezondheidszorg van het toepassingsgebied van Richtlijn 2006/123/EG van het Europees Parlement en de Raad van 12 december 2006 betreffende diensten op de interne markt[39] is uitgesloten, is het belangrijk deze vraagstukken in een specifiek communautair rechtsinstrument te behandelen met het oog op een algemenere en doeltreffendere toepassing van de door het Hof van Justitie in afzonderlijke zaken ontwikkelde beginselen.
(6) Niektoré otázky súvisiace s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, najmä úhrada zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má prijímateľ bydlisko, už Súdny dvor riešil. Keďže zdravotná starostlivosť bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[39], je dôležité, aby sa problémy riešili formou osobitného právneho nástroja Spoločenstva, aby sa dosiahlo všeobecnejšie a účinnejšie uplatňovanie princípov, ktoré vyvinul Súdny dvor na základe jednotlivých prípadov.
(7) In zijn conclusies van 1 en 2 juni 2006[40] heeft de Raad van de Europese Unie zijn goedkeuring gehecht aan een verklaring betreffende “de gemeenschappelijke waarden en beginselen van de gezondheidsstelsels van de Europese Unie” en de bijzondere waarde erkend van een initiatief op het gebied van grensoverschrijdende gezondheidszorg waarbij de Europese burgers duidelijkheid wordt geboden omtrent hun rechten bij verplaatsing van de ene lidstaat naar een andere teneinde de rechtszekerheid te waarborgen.
(7) Rada Európskej únie vo svojich záveroch z 1. – 2. júna 2006[40] prijala správu o „spoločných hodnotách a princípoch v systémoch zdravotníctva Európskej únie“ a uznala osobitnú hodnotu iniciatívy o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o zabezpečenie, aby európskym občanom boli jasné ich práva a nároky pri presune z jedného členského štátu EÚ do druhého s cieľom zabezpečiť právnu istotu.
(8) Deze richtlijn is bedoeld om een algemeen kader voor de verlening van veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg in de Gemeenschap tot stand te brengen en patiëntenmobiliteit en de vrijheid om gezondheidszorg te verlenen, alsmede een hoog niveau van bescherming van de gezondheid, te waarborgen, met volledige eerbiediging van de verantwoordelijkheden van de lidstaten voor de vaststelling van de socialezekerheidsvoorzieningen in verband met gezondheid en voor de organisatie en verstrekking van gezondheidszorg en geneeskundige verzorging, alsmede socialezekerheidsvoorzieningen, in het bijzonder in verband met ziekte.
(8) Cieľom tejto smernice je zaviesť všeobecný rámec pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Spoločenstve a zabezpečiť mobilitu pacientov a slobodu poskytovať zdravotnú starostlivosť, ako aj vysoký stupeň ochrany zdravia a pritom v plnej miere rešpektovať zodpovednosť členských štátov za definovanie dávok sociálneho zabezpečenia súvisiacich so zdravím a organizáciou a poskytovaním zdravotnej a lekárskej starostlivosti a dávok sociálneho zabezpečenia najmä v prípade ochorenia.
(9) Deze richtlijn betreffende de toepassing van de rechten van patiënten bij grensoverschrijdende gezondheidszorg is van toepassing op alle soorten gezondheidszorg. Zoals het Hof van Justitie heeft bevestigd, wordt de gezondheidszorg noch door de bijzondere aard ervan, noch door de wijze waarop zij wordt georganiseerd of gefinancierd, aan het grondbeginsel van vrij verkeer onttrokken. De richtlijn is niet van toepassing op bijstand en ondersteuning van gezinnen of individuen met een bepaalde langdurige zorgbehoefte. Zij is bijvoorbeeld niet van toepassing op verzorgingshuizen of huisvesting of op ondersteuning van ouderen of kinderen door sociaal werkers, vrijwilligers of andere professionele dienstverleners dan gezondheidswerkers.
(9) Táto smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa vzťahuje na všetky typy zdravotnej starostlivosti. Ako potvrdil Súdny dvor, ani osobitná och povaha, ani spôsob, akým sa organizujú alebo financujú, ich nevynímajú z oblasti uplatňovania základného princípu slobody pohybu. Pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť, smernica sa nevzťahuje na pomoc a podporu rodinám alebo jednotlivcom, ktorí sú počas dlhšieho obdobia v stave núdze. Nevzťahuje sa napríklad na ubytovanie alebo pomoc poskytovanú starším ľuďom alebo deťom prostredníctvom sociálnych pracovníkov alebo dobrovoľníkov, ktorí poskytujú starostlivosť, iných ako odborníkov v oblasti zdravotníctva.
(10) Voor de toepassing van deze richtlijn worden onder “grensoverschrijdende gezondheidszorg” de volgende wijzen van verlening van gezondheidszorg verstaan:
(10) Na účely tejto smernice sa pojem „cezhraničná zdravotná starostlivosť“ vzťahuje na tieto spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti:
- gebruik van gezondheidszorg in het buitenland (de patiënt gaat naar een zorgaanbieder in een andere lidstaat om behandeld te worden); deze situatie wordt bedoeld met “mobiliteit van patiënten”;
- využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí (napr.: ak sa pacient presúva za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu); sa označuje ako „mobilita pacientov“;
- grensoverschrijdende verstrekking van gezondheidszorg (vanuit het grondgebied van een lidstaat worden diensten op het grondgebied van een andere lidstaat verricht), zoals telegeneeskunde, diagnose en receptverstrekking op afstand, laboratoriumdiensten;
- cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr.: cezhraničné poskytovanie služieb (napr. dodávanie služieb z územia jedného členského štátu na územie druhého); ako napr. služby telemedicíny, diagnóza a predpisovanie receptov na diaľku, laboratórne služby;
- permanente aanwezigheid van een zorgaanbieder (een zorgaanbieder heeft zich in een andere lidstaat gevestigd); en
- neustála prítomnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr.: zriadenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte); a
- tijdelijke aanwezigheid van personen (mobiliteit van gezondheidswerkers, die bijvoorbeeld tijdelijk naar de lidstaat van de patiënt gaan om diensten te verlenen).
- dočasná prítomnosť osôb (napr.: mobilita zdravotníckych odborníkov, napríklad dočasné presunutie sa do členského štátu pacienta na účely poskytnutia služieb).
(11) Zoals de lidstaten in de conclusies van de Raad betreffende de gemeenschappelijke waarden en beginselen van de gezondheidsstelsels van de Europese Unie[41] erkend hebben, is er een reeks operationele beginselen die door de gezondheidsstelsels in de hele Gemeenschap worden gedeeld. Tot deze operationele beginselen behoren kwaliteit, veiligheid, zorg die gebaseerd is op feiten en ethiek, betrokkenheid van de patiënt, verhaal, het grondrecht op privacy ten aanzien van de verwerking van persoonsgegevens, en vertrouwelijkheid. Patiënten, gezondheidswerkers en autoriteiten die voor de zorgstelsels verantwoordelijk zijn, moeten erop kunnen vertrouwen dat in de hele Gemeenschap deze gedeelde beginselen worden nageleefd en wordt gezorgd voor de daarvoor benodigde structuren. Daarom is het passend dat de autoriteiten van de lidstaat waar de gezondheidszorg wordt verleend, verantwoordelijk worden voor het waarborgen van de naleving van deze operationele beginselen. Dit is noodzakelijk om ervoor te zorgen dat patiënten vertrouwen krijgen in grensoverschrijdende gezondheidszorg, hetgeen onontbeerlijk is om op de interne markt patiëntenmobiliteit en vrij verkeer van gezondheidzorgverlening, alsmede een hoog niveau van gezondheidsbescherming tot stand te brengen.
(11) Ako členské štáty uznali v záveroch Rady o spoločných hodnotách a princípoch v systémoch zdravotníctva Európskej únie[41], existuje súbor operačných princípov, ktoré sú spoločné pre systémy zdravotníctva v celom Spoločenstve. Súčasťou týchto operačných princípov sú kvalita, bezpečnosť, starostlivosť založená na dôkazoch a etike, účasť pacienta, kompenzácia, základné právo na súkromie s ohľadom na spracovanie osobných údajov a dôvernosť. Pacienti, odborníci a orgány zodpovedné za systémy zdravotníctva musia mať možnosť spoľahnúť sa, že tieto spoločné princípy sa budú rešpektovať a že sa stanovia štruktúry na účely ich vykonávania v celom Spoločenstve. Preto je vhodné vyžadovať, aby orgány členských štátov, na území ktorých sa zdravotnícka starostlivosť poskytuje, boli zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania týchto operačných princípov. Je potrebné zabezpečiť dôveru pacientov v cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je sama potrebná na dosiahnutie mobility pacientov a voľného pohybu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci vnútorného trhu, ako aj vysokého stupňa ochrany zdravia.
(12) Omdat van tevoren niet bekend is of een bepaalde zorgaanbieder gezondheidszorg aan een patiënt uit een andere lidstaat of aan een patiënt uit zijn eigen lidstaat zal verlenen, moeten de voorschriften waarmee gewaarborgd wordt dat gezondheidszorg volgens gemeenschappelijke beginselen en duidelijke kwaliteits- en veiligheidsnormen wordt verleend, op alle soorten gezondheidszorg van toepassing zijn teneinde de vrijheid om grensoverschrijdende gezondheidszorg te verlenen en te ontvangen te verzekeren, hetgeen de doelstelling van deze richtlijn is. De autoriteiten van de lidstaten moeten de gemeenschappelijke overkoepelende waarden universaliteit, toegang tot hoogwaardige zorg, rechtvaardigheid en solidariteit in acht nemen, die reeds door de instellingen van de Gemeenschap en de lidstaten algemeen zijn omarmd als reeks waarden die door de gezondheidsstelsels in heel Europa worden gedeeld. De lidstaten moeten tevens waarborgen dat deze waarden jegens patiënten en burgers uit andere lidstaten in acht worden genomen en dat alle patiënten een rechtvaardige behandeling krijgen op basis hun zorgbehoefte, en niet op basis van de lidstaat waar zij bij het socialezekerheidsstelsel zijn aangesloten. Daarbij moeten de lidstaten de beginselen van het vrije verkeer op de interne markt, non-discriminatie op grond van onder meer nationaliteit (of, voor rechtspersonen, op grond van lidstaat van vestiging), en de noodzakelijkheid en evenredigheid van eventuele beperkingen op het vrije verkeer naleven. Deze richtlijn verplicht zorgaanbieders echter geenszins patiënten uit andere lidstaten voor geplande behandelingen te aanvaarden of voorrang te geven ten koste van andere patiënten met soortgelijke zorgbehoeften, die hierdoor bijvoorbeeld langer op een behandeling zouden moeten wachten.
(12) Keďže že nie je možné vopred vedieť, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientovi prichádzajúcemu z iného členského štátu alebo pacientovi z jeho vlastného členského štátu, je potrebné, aby požiadavky na zabezpečenie toho, že táto zdravotná starostlivosť sa bude poskytovať podľa spoločných princípov a jasných noriem kvality a bezpečnosti, boli uplatniteľné na všetky typy zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečila sloboda poskytovať a prijímať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, čo je cieľom tejto smernice. Orgány členských štátov musia rešpektovať spoločné prekrývajúce sa hodnoty univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity, ktoré sa už vo veľkej miere uznávajú v inštitúciách Spoločenstva a vo všetkých členských štátoch ako princípy, ktoré predstavujú hodnoty spoločné pre všetky systémy zdravotníctva v celej Európe. Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby sa tieto hodnoty rešpektovali vzhľadom na pacientov a občanov z iných členských štátov a aby sa so všetkými týmito pacientmi zaobchádzalo spravodlivo podľa ich potreby zdravotnej starostlivosti a nie podľa toho, v ktorom členskom štáte sú poistení. Členské štáty musia pritom rešpektovať princípy voľnosti pohybu v rámci vnútorného trhu, nediskriminácie, okrem iného aj na základe štátnej príslušnosti (alebo v prípade právnických osôb s ohľadom na členský štát, v ktorom sú zriadené), potreby a proporcionality akýchkoľvek obmedzení voľného pohybu. V tejto smernici sa však od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nijakým spôsobom nevyžaduje, aby prijímali plánované ošetrenie alebo uprednostňovali pacientov z iných členských štátov na úkor iných pacientov s podobnými zdravotnými potrebami, napr. predlžovaním obdobia čakania na ošetrenie.
(13) Bovendien moeten patiënten uit andere lidstaten gelijk worden behandeld als onderdanen van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt en mogen zij overeenkomstig de algemene beginselen van rechtvaardigheid en non-discriminatie, zoals vastgelegd in artikel 21 van het Handvest, op generlei wijze worden gediscrimineerd op grond van geslacht, ras, kleur, etnische of sociale afkomst, genetische kenmerken, taal, godsdienst of overtuigingen, politieke of andere denkbeelden, het behoren tot een nationale minderheid, vermogen, geboorte, een handicap, leeftijd of seksuele geaardheid. De lidstaten mogen bij behandelingen alleen onderscheid naar verschillende groepen patiënten maken wanneer zij kunnen aantonen dat dit om legitieme medische redenen gerechtvaardigd is, zoals bij specifieke maatregelen voor vrouwen of bepaalde leeftijdsgroepen (bv. gratis vaccinatie van kinderen of ouderen). Voorts moet deze richtlijn, omdat zij de grondrechten eerbiedigt en uitgaat van de beginselen die met name in het Handvest van de grondrechten van de Europese Unie zijn vastgelegd, ten uitvoer worden gelegd en worden toegepast met inachtneming van het recht op gelijkheid voor de wet en het beginsel van non-discriminatie, overeenkomstig de algemene rechtsbeginselen die zijn neergelegd in de artikelen 20 en 21 van het Handvest. Deze richtlijn is van toepassing onverminderd Richtlijn 2000/43/EG van de Raad van 29 juni 2000 houdende toepassing van het beginsel van gelijke behandeling van personen ongeacht ras of etnische afstamming en andere richtlijnen ter uitvoering van artikel 13 van het Verdrag. Daarom is in de richtlijn bepaald dat patiënten gelijk moeten worden behandeld als onderdanen van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt en overeenkomstig het Gemeenschapsrecht en de wetgeving van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt tegen discriminatie moeten worden beschermd.
(13) Okrem toho by pacienti z iných členských štátov mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, a podľa všeobecných princípov rovnosti a nediskriminácie v súlade s článkom 21 Charty by pacienti nemali byť v žiadnom prípade diskriminovaní na základe svojho pohlavia, rasy, farby, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, náboženstva, viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k niektorej národnostnej menšine, majetku, pôvodu, telesného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Členské štáty môžu rozlišovať medzi ošetrením poskytovaným rôznym skupinám pacientov a len vtedy, keď môžu dokázať, že sú na to legitímne zdravotné dôvody, ako napr. v prípade osobitných vyšetrení pre ženy alebo určitých vekových skupín (napr. bezplatné očkovanie detí alebo starších ľudí). Okrem toho, keďže táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie, musí sa implementovať a uplatňovať s náležitým rešpektom voči právu na rovnosť pred zákonom a princípu nediskriminácie, v súlade s všeobecnými princípmi práva zakotvenými v článkoch 20 a 21 Charty. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, a iné smernice na uplatňovanie článku 13 Zmluvy o ES. Vzhľadom na uvedené sa v smernici ustanovuje, že pacienti majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako občania členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, vrátane výhody vyplývajúcej z ochrany proti diskriminácii, ktorá je ustanovená v práve Spoločenstva, ako aj v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.
(14) Maatregelen die de lidstaten nemen om te waarborgen dat de verstrekte gezondheidszorg aan duidelijke kwaliteits- en veiligheidsnormen voldoet, mogen in geen geval nieuwe beperkingen inhouden op het vrije verkeer van gezondheidswerkers, zoals vastgelegd in het Verdrag en in het bijzonder geregeld in Richtlijn 2005/36/EG van het Europees Parlement en de Raad van 7 september 2005 betreffende de erkenning van beroepskwalificaties[42].
(14) V každom prípade by žiadne opatrenie prijaté členským štátom s cieľom zabezpečiť, že zdravotná starostlivosť sa bude poskytovať podľa jasných noriem kvality a bezpečnosti, nemalo predstavovať nové prekážky vo voľnom pohybe odborníkov v oblasti zdravotníctva, ako je to zakotvené v zmluve o ES, a najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7.septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[42].
(15) Onderzoek wijst erop dat gezondheidszorg in 10% van de gevallen schade oplevert. De invoering van duidelijke gemeenschappelijke verplichtingen voor de omgang met schade als gevolg van gezondheidszorg is dan ook essentieel om te voorkomen dat een gebrek aan vertrouwen in deze mechanismen een belemmering voor de verbreiding van grensoverschrijdende gezondheidszorg vormt. De dekking van schade en de vergoeding door de stelsels van het land waar de behandeling plaatsvindt, mag de lidstaten niet beletten de dekking van hun binnenlandse stelsels uit te breiden tot patiënten uit hun land die zich in het buitenland willen laten behandelen wanneer dit in het belang van de patiënt is, in het bijzonder voor patiënten voor wie het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat noodzakelijk is.
(15) Na základe prieskumu v 10 % prípadov dochádza k vzniku škôd v dôsledku zdravotnej starostlivosti. Dôležité je preto zabezpečiť jasné spoločné povinnosti zamerané na riešenie situácií, v ktorých je potrebné reagovať na škody vzniknuté zdravotnou starostlivosťou, aby sa zabránilo vzniku nedôvery v tieto mechanizmy, ktorá je prekážkou pri prijímaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Pokrytie za škody a kompenzácia systémami danej krajiny, v ktorej sa ošetrenie poskytuje, by sa nemala dotýkať možnosti členských štátov rozšíriť pokrytie svojich domácich systémov na pacientov z vlastnej krajiny, ktorí žiadajú o zdravotnú starostlivosť v zahraničí, kde je to pre pacienta výhodnejšie, najmä v prípade pacientov, pre ktorých je využívanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí nutné.
(16) De lidstaten moeten ervoor zorgen dat er voor de op hun grondgebied verleende gezondheidszorg op de aard en de omvang van het risico afgestemde mechanismen zijn die patiënten beschermen en schadeloosstellen in geval van schade. De aard en/of de wijze van uitvoering van die mechanismen worden echter door de lidstaat bepaald.
(16) Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby boli zavedené mechanizmy na ochranu pacientov a kompenzáciu za poškodenie v prípade jej poskytovania na ich území, a aby boli primerané povahe a rozsahu rizika. Povahu a/alebo spôsob takéhoto mechanizmu však určuje členský štát.
(17) Het recht op bescherming van persoonsgegevens is een grondrecht dat is vastgelegd in artikel 8 van het Handvest van de grondrechten van de Europese Unie[43]. Om de continuïteit van grensoverschrijdende gezondheidszorg te kunnen waarborgen, moeten persoonsgegevens over de gezondheid van patiënten worden doorgegeven. Deze persoonsgegevens moeten vrij van de ene naar de andere lidstaat kunnen worden doorgegeven, maar tegelijkertijd moeten de grondrechten van personen worden gewaarborgd. Richtlijn 95/46/EG van het Europees Parlement en de Raad van 24 oktober 1995 betreffende de bescherming van natuurlijke personen in verband met de verwerking van persoonsgegevens en betreffende het vrije verkeer van die gegevens[44] geeft personen recht op toegang tot de persoonsgegevens die hun gezondheid betreffen, bijvoorbeeld tot medische patiëntendossiers waarin onder meer informatie over diagnosen, onderzoeksresultaten, beoordelingen door behandeld artsen en verrichte behandelingen en ingrepen wordt opgenomen. Deze bepalingen zijn ook van toepassing in het kader van de grensoverschrijdende gezondheidszorg waarop deze richtlijn betrekking heeft.
(17) Právo na ochranu osobných údajov je základným právom uznaným v článku 8 Charty základných práv Európskej únie[43]. Zabezpečenie kontinuity cezhraničnej zdravotnej starostlivosti závisí od prenosu osobných údajov týkajúcich sa pacientovho zdravia. Malo by sa umožniť, aby tieto osobné údaje voľne prúdili z jedného členského štátu do druhého, no zároveň by sa mali chrániť základné práva jednotlivcov. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[44] sa ustanovuje právo jednotlivcov na prístup k vlastným osobným údajom týkajúcim sa ich zdravia, napr. lekárskym záznamom, ktoré obsahujú informácie o diagnóze, výsledkoch vyšetrení, posudkoch ošetrujúcich lekárov a všetkých liečbach alebo zákrokoch, ktoré boli pacientovi poskytnuté. Tieto ustanovenia sa uplatňujú v kontexte cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.
(18) Het recht op vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg door het wettelijk socialezekerheidsstelsel waarbij patiënten verzekerd zijn, is door het Hof van Justitie in diverse arresten erkend. Het Hof van Justitie heeft geoordeeld dat de Verdragsbepalingen betreffende de vrijheid van dienstverrichting de vrijheid impliceren van ontvangers van gezondheidszorg, waaronder zij die geneeskundige behandeling behoeven, om zich met het oog daarop naar een andere lidstaat te begeven. Hetzelfde geldt voor ontvangers van gezondheidszorg die op een andere wijze, bijvoorbeeld via diensten op het gebied van e-gezondheidszorg, gezondheidszorg willen ontvangen die in een andere lidstaat wordt verleend. Hoewel het Gemeenschapsrecht de bevoegdheid van de lidstaten om hun stelsels van gezondheidszorg en sociale zekerheid in te richten onverlet laat, moeten zij bij de uitoefening van die bevoegdheid het Gemeenschapsrecht, en in het bijzonder de Verdragsbepalingen betreffende het vrij verrichten van diensten, naleven. Volgens die bepalingen mogen de lidstaten geen ongerechtvaardigde beperkingen op de uitoefening van die vrijheid in de gezondheidszorgsector invoeren of handhaven.
(18) Právo na úhradu nákladov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou v inom členskom štáte zo zákonnej schémy sociálneho zabezpečenia pacientov ako poistených osôb bolo uznané Súdnym dvorom v niekoľkých rozsudkoch. Súdny dvor sa vyjadril, že ustanovenia Zmluvy týkajúce sa slobody poskytovania služieb zahŕňajú slobodu prijímateľov zdravotnej starostlivosti vrátane osôb, ktoré potrebujú lekársku starostlivosť, slobodu ísť do iného členského štátu na účely prijímania týchto služieb na jeho území. To isté platí pre prijímateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte inými prostriedkami, ako napr. prostredníctvom služieb e-zdravia. Zatiaľ čo právo Spoločenstva neuberá členským štátom právomoc organizovať svoj systém zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia, členské štáty musia pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Spoločenstva, najmä ustanovenia Zmluvy o slobode poskytovať služby. Týmito ustanoveniami sa členským štátom zakazuje zavádzať alebo zachovávať neopodstatnené obmedzenia pri uplatňovaní tejto slobody v sektore zdravotnej starostlivosti.
(19) Overeenkomstig de in de rechtspraak van het Hof van Justitie vastgestelde beginselen en zonder afbreuk te doen aan het financiële evenwicht van de stelsels van gezondheidszorg en sociale zekerheid van de lidstaten, dient te worden gezorgd voor een grotere rechtszekerheid ten aanzien van de vergoeding van kosten voor gezondheidszorg, zowel voor de patiënten als voor de gezondheidswerkers, zorgaanbieders en socialezekerheidsinstellingen.
(19) V súlade s princípom, ktorý zaviedol Súdny dvor, a bez ohrozenia finančnej rovnováhy systémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia v členských štátoch by sa mala zabezpečiť väčšia právna istota, pokiaľ ide o úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť pre pacientov, a pre odborníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a inštitúcie sociálneho zabezpečenia.
(20) Deze richtlijn heeft geen betrekking op de vergoeding van de kosten van gezondheidszorg die tijdens een tijdelijk verblijf van verzekerden in een andere lidstaat medisch noodzakelijk wordt. Ook doet deze richtlijn niet af aan het recht van patiënten om toestemming te krijgen voor een behandeling in een andere lidstaat wanneer wordt voldaan aan de voorwaarden in de verordeningen betreffende de coördinatie van socialezekerheidsregelingen, in het bijzonder in artikel 22 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 van de Raad van 14 juni 1971 betreffende de toepassing van de socialezekerheidsregelingen op werknemers en zelfstandigen, alsmede op hun gezinsleden, die zich binnen de Gemeenschap verplaatsen[45] en in artikel 20 van Verordening (EG) nr. 883/2004 van het Europees Parlement en de Raad van 29 april 2004 betreffende de coördinatie van de socialezekerheidsstelsels[46].
(20) V tejto smernici sa neriešia predpokladané náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá je potrebná zo zdravotných dôvodov počas dočasného pobytu poistených osôb v inom členskom štáte. Táto smernica takisto nemá vplyv na práva pacienta na získanie povolenia na ošetrenie v inom členskom štáte v prípade, že sú splnené podmienky ustanovené v nariadeniach o koordinácii schém sociálneho zabezpečenia, najmä článku 22 nariadenia Rady (ES) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samozamestnávateľov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[45] a článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[46].
(21) Het is passend te bepalen dat ook patiënten die zich in andere omstandigheden dan die waarop de coördinatie van de socialezekerheidsregelingen van Verordening (EEG) nr. 1408/71 van toepassing is, voor gezondheidszorg naar een andere lidstaat begeven, van de beginselen van het vrije verkeer van diensten overeenkomstig het Verdrag en de bepalingen van deze richtlijn moeten kunnen profiteren. Patiënten moeten erop kunnen rekenen dat de kosten van die gezondheidszorg ten minste tot hetzelfde niveau worden vergoed als wanneer dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg in de lidstaat van aansluiting zou zijn verleend. Hiermee wordt niets afgedaan aan de verantwoordelijkheid van de lidstaten om de hoogte van de ziektekostendekking van hun burgers vast te stellen en worden grote gevolgen voor de financiering van de nationale gezondheidszorgstelsels voorkomen. Indien dit gunstiger is voor de patiënt, mogen de lidstaten in hun nationale wetgeving bepalen dat de kosten van de behandeling worden vergoed volgens het tarief dat geldt in de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt. Dit kan in het bijzonder het geval zijn voor behandelingen die via de in artikel 15 van deze richtlijn genoemde Europese referentienetwerken worden verleend.
(21) Je vhodné vyžadovať, aby sa na pacientov, ktorí idú za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu za podmienok iných ako sa predpokladá v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zavedených nariadením (ES) č. 1408/71, vzťahovali princípy voľného pohybu služieb v súlade so Zmluvou a ustanoveniami tejto smernice. Pacientom by sa mala zaručiť predpokladaná výška nákladov na túto zdravotnú starostlivosť aspoň na takej úrovni, aká by sa uplatňovala v prípade, že by im podobná zdravotná starostlivosť bola poskytnutá na území členského štátu, kde sú poistení. Tým sa plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za stanovenie rozsahu poistenia pre svojich pacientov v prípade choroby a zabráni sa významnému vplyvu na financovanie vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Členské štáty však môžu vo svojich vnútroštátnych predpisoch ustanoviť úhradu nákladov za liečbu v poplatkoch platných v členskom štáte, kde sa liečba poskytuje, ak je to pre pacienta výhodnejšie. To môže byť najmä v prípade konkrétnej liečby poskytnutej európskymi referenčnými sieťami, ako sa ustanovuje v článku 15 tejto smernice.
(22) Voor de patiënt zijn beide systemen dan ook coherent; ofwel deze richtlijn, ofwel Verordening (EEG) nr. 1408/71 is van toepassing. Wanneer een verzekerde een voor zijn gezondheidstoestand passende behandeling, gelet op zijn gezondheidstoestand van dat moment en het te verwachten ziekteverloop, niet binnen een medisch verantwoorde termijn kan worden gegeven en deze verzekerde toestemming vraagt om die behandeling in een andere lidstaat te ondergaan, moet deze toestemming, onder de in de Verordeningen (EEG) nr. 1408/71 en (EG) nr. 883/2004 vermelde voorwaarden, altijd worden verleend. Wanneer aan de voorwaarden wordt voldaan, mogen de gunstigere rechten die door de Verordeningen (EEG) nr. 1408/71 en (EG) nr. 883/2004 worden gewaarborgd, de patiënt niet worden onthouden.
(22) Z pohľadu pacienta sú preto tieto systémy koherentné; uplatňuje sa buď táto smernica alebo nariadenie 1048/71. V každom prípade sa každej poistenej osobe, ktorá žiada o povolenie, aby jej mohlo byť poskytnuté ošetrenie v inom členskom štáte, toto povolenie udelí vždy za podmienok ustanovených v nariadeniach 1408/71 a 883/04, ak dané ošetrenie nemôže byť poskytnuté v jej vlastnom členskom štáte v rámci časovej lehoty, ktorá je lekársky opodstatnená s ohľadom na jej súčasný zdravotný stav a pravdepodobný priebeh ochorenia. Ak sú tieto podmienky splnené, pacientovi by sa nemali odoprieť práva, z ktorých preňho vyplývajú väčšie výhody, zaručené nariadeniami 1408/71 a 883/04.
(23) De patiënt kan het mechanisme kiezen waaraan hij de voorkeur geeft, maar wanneer de toepassing van Verordening (EEG) nr. 1408/71 gunstiger voor hem is, mogen de door die verordening gewaarborgde rechten hem in geen geval worden onthouden.
(23) Pacient sa môže rozhodnúť, ktorý mechanizmus mu viac vyhovuje, no vždy, keď je uplatňovanie nariadenia 1408/71 pre pacienta výhodnejšie, nemali by mu byť práva, ktoré mu zaručuje toto nariadenie, odopreté.
(24) De patiënt mag in geen geval financieel voordeel hebben van de in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg en de vergoeding van de kosten moet bijgevolg beperkt zijn tot de feitelijke kosten van de ontvangen gezondheidszorg.
(24) Pacient by v žiadnom prípade nemal čerpať finančné výhody zo zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a odhad nákladov by sa preto mal obmedziť len na aktuálne náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.
(25) Deze richtlijn heeft evenmin tot doel patiënten recht te geven op vergoeding van de kosten van behandeling in een andere lidstaat wanneer de wetgeving van de lidstaat van aansluiting van de patiënt niet in een dergelijke behandeling voorziet. Ook belet deze richtlijn de lidstaten niet hun regeling voor verstrekkingen overeenkomstig de bepalingen ervan uit te breiden tot in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg.
(25) Cieľom tejto smernice nie je vytvoriť nárok na úhradu liečby v inom členskom štáte, ak sa na túto liečbu nevzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, kde je pacient poistený. Rovnako sa touto smernicou členským štátom nebráni v tom, aby rozšírili svoje schémy vecných dávok na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte podľa jej ustanovení.
(26) Deze richtlijn voorziet niet in de overdracht van socialezekerheidsrechten tussen lidstaten of andere coördinatie van socialezekerheidsregelingen. De bepalingen betreffende voorafgaande toestemming en de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg dienen uitsluitend om de vrijheid om gezondheidszorg te verlenen voor zowel patiënten als zorgaanbieders te waarborgen en ongerechtvaardigde belemmeringen voor die fundamentele vrijheid in de lidstaat van aansluiting van de patiënt weg te nemen. De verschillen van de nationale gezondheidszorgstelsels en de verantwoordelijkheden van de lidstaten voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging, worden door deze richtlijn bijgevolg volledig geëerbiedigd.
(26) V tejto smernici sa neustanovuje ani presun nárokov na sociálne zabezpečenie medzi členskými štátmi, ani iná koordinácia schém sociálneho zabezpečenia. Jediným cieľom týchto ustanovení týkajúcich sa predchádzajúceho povolenia a úhrady zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte je umožniť slobodu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom, ako aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a odstrániť neopodstatnené prekážky pri uplatňovaní tejto základnej slobody v rámci členského štátu, v ktorom je pacient poistený. Preto sa v tejto smernici v plnej miere rešpektujú rozdiely národných systémov zdravotnej starostlivosti a zodpovednosti členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.
(27) Uit hoofde van deze richtlijn hebben patiënten recht op alle geneesmiddelen waarvoor in de lidstaat waar de gezondheidszorg wordt verleend een vergunning voor het in de handel brengen is afgegeven, ook als in de lidstaat van aansluiting voor dat geneesmiddel geen vergunning voor het in de handel brengen is afgegeven, aangezien dit een onmisbaar aspect is om in een andere lidstaat een doeltreffende behandeling te kunnen krijgen.
(27) V tejto smernici sa takisto ustanovujú práva pacienta prijať akýkoľvek liek povolený na uvádzanie na trh v členskom štáte, kde sa zdravotná starostlivosť poskytuje, aj keď nie je povolený na uvádzanie na trh v členskom štáte, kde je pacient poistený, pretože ide o nepostrádateľnú súčasť získavania účinnej liečby v inom členskom štáte.
(28) De lidstaten mogen ook voor patiënten die zich in een andere lidstaat willen laten behandelen, algemene voorwaarden, behandelingscriteria en wettelijke en administratieve formele eisen aan de ontvangst van gezondheidszorg en de vergoeding van de kosten daarvan blijven stellen, mits deze voorwaarden noodzakelijk zijn, in redelijke verhouding staan tot het doel en niet discretionair en discriminerend zijn; zo kunnen zij verlangen dat de patiënten een huisarts raadplegen alvorens een specialist te consulteren of intramurale zorg te ontvangen. Het is daarom passend te verlangen dat deze algemene voorwaarden en formele eisen op objectieve, transparante en niet-discriminerende wijze worden toegepast, vooraf bekend zijn, primair op medische overwegingen berusten en voor patiënten die zich in een andere lidstaat willen laten behandelen geen extra belasting vormen ten opzichte van patiënten die in hun lidstaat van aansluiting worden behandeld, en dat de beslissingen zo snel mogelijk worden genomen. Dit laat de rechten van de lidstaten om criteria of voorwaarden inzake voorafgaande toestemming vast te stellen voor patiënten die zich in hun lidstaat van aansluiting willen laten behandelen, onverlet.
(28) Členské štáty si môžu zachovať všeobecné podmienky, kritéria spôsobilosti a regulačné a administratívne náležitosti týkajúce sa prijímania zdravotnej starostlivosti a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako napr. požiadavka konzultácie so všeobecným lekárom pred konzultáciou s odborníkom alebo pred poskytnutím nemocničnej starostlivosti, ktorá sa má uplatňovať aj v prípade pacientov, ktorí sa uchádzajú o zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za predpokladu, že tieto podmienky sú potrebné a primerané cieľu, pričom nebudú diskrecionárne a diskriminačné. Preto je vhodné vyžadovať, aby sa tieto všeobecné podmienky a formality uplatňovali objektívne, transparentne a nediskriminačným spôsobom a aby bolo vopred známe, že sa zakladajú hlavne na lekárskom zvážení a nepredstavujú pre pacientov uchádzajúcich sa o zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte ďalšie zaťaženie v porovnaní s pacientmi, ktorým sa poskytuje liečba v členskom štáte, kde sú poistení, a aby sa tieto rozhodnutia robili čo možno najrýchlejšie. Táto požiadavka neovplyvní práva členských štátov ustanoviť kritériá alebo podmienky predchádzajúceho povolenia v prípade pacientov, ktorí sa uchádzajú o zdravotnú starostlivosť v členskom štáte, kde sú poistení.
(29) Alle soorten gezondheidszorg die overeenkomstig deze richtlijn niet als intramurale zorg worden beschouwd, moeten als extramurale zorg worden beschouwd. Gezien de rechtspraak van het Hof van Justitie inzake het vrije verkeer van diensten is het passend dat geen voorafgaande toestemming wordt verlangd voor de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verstrekte extramurale zorg door het wettelijk socialezekerheidsstelsel van een lidstaat van aansluiting. Voor zover de vergoeding van deze zorg binnen de grenzen van de dekking van de ziektekostenregeling in de lidstaat van aansluiting blijft, zal het ontbreken van een eis van voorafgaande toestemming het financiële evenwicht van de socialezekerheidsregelingen niet aantasten.
(29) Každá zdravotná starostlivosť, ktorá sa nepokladá za nemocničnú starostlivosť podľa ustanovení tejto smernice, by sa mala pokladať za ambulantnú starostlivosť. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa voľného pohybu služieb nie je vhodné ustanoviť požiadavku akéhokoľvek predchádzajúceho povolenia na úhradu prostredníctvom štatutárneho systému sociálneho zabezpečenia členského štátu, kde je pacient poistený, v prípade ambulantnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte. Pokiaľ úhrada tejto starostlivosti zostáva v medziach pokrytia zaručeného schémou poistenia v prípade choroby v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, skutočnosť, že požiadavka predchádzajúceho povolenia neexistuje, nenaruší finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia.
(30) Er is geen voor alle gezondheidsstelsels van de Gemeenschap geldende definitie van “intramurale zorg”, en de uiteenlopende interpretaties van dit begrip kunnen dan ook een hinderpaal vormen voor de vrijheid van patiënten om gezondheidszorg te ontvangen. Om die hinderpaal weg te nemen moet een communautaire definitie van intramurale zorg worden vastgesteld. Intramurale zorg is over het algemeen zorg waarbij de patiënt overnachtingsaccommodatie moet worden geboden. Het kan echter passend zijn bepaalde andere soorten gezondheidszorg ook onder de regeling voor intramurale zorg te laten vallen, indien voor die gezondheidszorg zeer gespecialiseerde en kostenintensieve medische infrastructuur of apparatuur vereist is (bv. technologisch geavanceerde scanners voor diagnostistiek) of indien aan de behandeling een bijzonder risico voor de patiënt of voor de bevolking verbonden is (bv. behandeling van ernstige infectieziekten). De Commissie moet via de comitéprocedure een specifieke lijst van dergelijke behandelingen vaststellen, die regelmatig wordt bijgewerkt.
(30) Keďže neexistuje definícia toho, čo nemocničná starostlivosť predstavuje v rôznych systémoch zdravotníctva Spoločenstva, tieto rôzne interpretácie môžu predstavovať prekážku v slobode pacientov prijímať služby zdravotnej starostlivosti. Aby sa táto prekážka odstránila, je potrebné ustanoviť definíciu Spoločenstva pre nemocničnú starostlivosť. Nemocničná starostlivosť vo všeobecnosti znamená starostlivosť, ktorá si vyžaduje pobyt pacienta v nemocnici s prenocovaním. Bolo by však vhodné za nemocničnú starostlivosť pokladať aj určité iné druhy zdravotnej starostlivosti, ak si vyžadujú využitie vysokošpecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia (napr. vysokotechnické snímacie zariadenia na diagnostiku) alebo ak zahŕňajú formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo (napr. liečba vážnych infekčných ochorení). Pravidelne aktualizovaný zoznam takýchto foriem liečby môže špecificky vymedziť Komisia komitologickým postupom.
(31) De beschikbare gegevens wijzen erop dat de toepassing van de beginselen van het vrije verkeer op het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat binnen de grenzen van de door de wettelijke ziektekostenverzekeringsregeling van de lidstaat van aansluiting gewaarborgde dekking, de gezondheidsstelsels van de lidstaten en de betaalbaarheid van hun socialezekerheidsstelsels niet zal aantasten. Het Hof van Justitie heeft echter erkend dat niet uitgesloten kan worden dat een ernstige aantasting van het financiële evenwicht van het socialezekerheidsstelsel en de doelstelling een evenwichtige en voor eenieder toegankelijke verzorging door artsen en ziekenhuizen in stand te houden, dwingende redenen van algemeen belang kunnen vormen waardoor een belemmering van het beginsel van het vrij verrichten van diensten gerechtvaardigd kan zijn. Het Hof van Justitie heeft ook erkend dat het aantal ziekenhuizen, hun geografische spreiding, hun inrichting en de uitrusting waarover zij beschikken, en zelfs de aard van de medische diensten die zij kunnen aanbieden, aspecten zijn die moeten kunnen worden gepland. Deze richtlijn moet voorzien in een systeem van voorafgaande toestemming voor de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat ontvangen intramurale zorg wanneer aan de volgende voorwaarden wordt voldaan: de kosten zouden door zijn socialezekerheidsstelsel zijn vergoed indien de zorg op zijn grondgebied zou zijn verleend en het financiële evenwicht van het socialezekerheidsstelsel wordt door de uitstroom van patiënten als gevolg van de toepassing van deze richtlijn ernstig aangetast of zal daardoor waarschijnlijk ernstig worden aangetast en/of de planning en rationalisering die in de ziekenhuissector plaatsvinden om overcapaciteit van ziekenhuizen, ongelijkheden bij de verlening van intramurale zorg en logistieke en financiële verspilling te voorkomen, de instandhouding van een evenwichtige en voor eenieder toegankelijke verzorging door artsen en ziekenhuizen of de instandhouding van behandelingscapaciteit of medische deskundigheid op zijn grondgebied, worden door deze uitstroom van patiënten ernstig aangetast of zullen daardoor waarschijnlijk ernstig worden aangetast. Omdat ingewikkelde aannamen en berekeningen nodig zijn om de gevolgen van een verwachte uitstroom van patiënten nauwkeurig in te schatten, mag volgens deze richtlijn een systeem van voorafgaande toestemming worden toegepast wanneer er voldoende redenen zijn om te verwachten dat het socialezekerheidsstelsel ernstig zal worden aangetast. Ook de reeds bestaande systemen van voorafgaande toestemming die aan de voorwaarden in artikel 8 voldoen, moeten hieronder vallen.
(31) Dostupné dôkazy naznačujú, že uplatňovanie princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rámci limitov pokrytia zaručeného štatutárnou schémou poistenia pre prípad choroby v členskom štáte, kde je pacient poistený, nenaruší systémy zdravotníctva členských štátov alebo trvalú finančnú udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia. Súdny dvor však uznal, že nemožno vylúčiť, že možné riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia alebo cieľa udržať vyrovnané lekárske a nemocničné služby prístupné pre všetkých, predstavuje dôvody vo všeobecnom záujme, ktorými možno opodstatniť prekážky v princípe slobody poskytovať služby. Súdny dvor takisto uznal, že počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter lekárskych služieb, ktoré vedia ponúknuť, sú vecou, v ktorej musí byť možné uplatniť plánovanie. V tejto smernici by sa mal ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania týkajúci sa predpokladaných nákladov na nemocničnú starostlivosť prijímanú v inom členskom v prípade, že sú splnené tieto podmienky: ak bolo ošetrenie poskytnuté na jeho území, hradila by sa podľa jeho systému sociálneho zabezpečenia a následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia a/alebo tento odliv pacientov vážne narúša alebo môže vážne narušiť plánovanie a racionalizáciu vykonané v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ako aj udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na území príslušného členského štátu. Keďže posúdenie presného dosahu očakávaného odlivu pacientov si vyžaduje komplexné predpoklady a výpočty, v smernici sa predpokladá systém predchádzajúceho povolenia, ak je dostatočný dôvod na to, že možno očakávať vážne narušenie systému sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mali zahrnúť prípady už existujúcich systémov predchádzajúceho povolenia, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8.
(32) Als een lidstaat besluit overeenkomstig deze richtlijn een systeem van voorafgaande toestemming voor de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende intramurale of gespecialiseerde zorg in te voeren, moeten de kosten van dergelijke in een andere lidstaat verleende zorg door de lidstaat van aansluiting in ieder geval worden vergoed tot ten minste het bedrag dat vergoed zou worden indien dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg in de lidstaat van aansluiting zou zijn verleend; het vergoede bedrag mag echter niet hoger zijn dan de feitelijke kosten van de ontvangen gezondheidszorg. Als aan de voorwaarden in artikel 22, lid 2, van Verordening (EEG) nr. 1408/71 wordt voldaan, moet deze toestemming echter worden verleend en moeten de prestaties overeenkomstig die verordening worden verstrekt. Dit geldt in het bijzonder wanneer de toestemming is verleend nadat het verzoek administratief of rechterlijk is getoetst en de betrokken persoon de behandeling in een andere lidstaat heeft ontvangen. In dat geval zijn de artikelen 6, 7, 8 en 9 van deze richtlijn niet van toepassing. Dit is in overeenstemming met de rechtspraak van het Hof van Justitie waarin geoordeeld is dat patiënten aan wie, naar later is gebleken, ten onrechte toestemming is geweigerd, recht hebben op volledige vergoeding van de kosten van de in een andere lidstaat ondergane behandeling overeenkomstig de wetgeving van de lidstaat waar de behandeling heeft plaatsgevonden.
(32) V každom prípade, ak by sa členský štát rozhodol zaviesť systém predchádzajúceho povoľovania pri predpokladaných nákladoch nemocničnej a špecializovanej starostlivosti poskytovanej v iných členských štátoch v súlade s ustanovením tejto smernice, náklady na túto starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte by mal takisto uhradiť členský štát, kde je pacient poistený, do predpokladanej výšky nákladov v prípade, že by sa podobná starostlivosť poskytla v členskom štáte, kde je pacient poistený, bez toho, aby skutočné náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť boli prekročené. No v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v článku 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1408/71, malo by sa udeliť povolenie a mali by sa priznať dávky stanovené v súlade s týmto nariadením. To platí najmä v prípadoch, keď sa povolenie udelí po administratívnom alebo súdnom preskúmaní žiadosti a ak danej osobe bola poskytnutá starostlivosť v inom členskom štáte. V tomto prípade sa neuplatňujú články 6, 7, 8 a 9 tejto smernice. Je to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, v ktorej sa špecifikuje, že pacienti, ktorým bolo uvedené povolenie zamietnuté a následne bolo toto zamietnutie uznané za neopodstatnené, majú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov v členskom štáte, kde sa ošetrenie poskytuje, nárok na plnú úhradu nákladov súvisiacich s týmto ošetrením poskytnutým v inom členskom štáte.
(33) De procedures voor grensoverschrijdende gezondheidszorg die de lidstaten vaststellen moeten de patiënten zodanige garanties in verband met objectiviteit, non-discriminatie en transparantie bieden dat gewaarborgd wordt dat de beslissingen van de nationale autoriteiten tijdig, zorgvuldig en met inachtneming van die algemene beginselen en de individuele omstandigheden van elk geval worden genomen. Dit geldt ook voor de feitelijke terugbetaling van de in een andere lidstaat gemaakte gezondheidszorgkosten na terugkeer van de patiënt. Patiënten moeten gewoonlijk binnen vijftien kalenderdagen over een beslissing over grensoverschrijdende gezondheidszorg kunnen beschikken. Die termijn moet echter korter zijn wanneer het spoedeisende karakter van de behandeling dit vereist. Deze algemene voorschriften moeten de erkenningsprocedures en voorschriften voor de verlening van diensten in Richtlijn 2005/36/EG van het Europees Parlement en de Raad van 7 september 2005 betreffende de erkenning van beroepskwalificaties in elk geval onverlet laten.
(33) Postupy týkajúce sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti zavedenej v danom členskom štáte by mali pacientom poskytovať záruku objektívnosti, nediskriminácie a transparentnosti tak, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia vnútroštátnych orgánov sa prijímajú včasne, s náležitou pozornosťou a ohľadom na celkové princípy, ako aj individuálne okolnosti každého prípadu. To platí aj v prípade aktuálnej úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť vzniknutých v inom členskom štáte po návrate pacienta. Je vhodné, aby pacienti za bežných okolností dostali rozhodnutie o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti do pätnástich kalendárnych dní. Toto obdobie by sa však malo skrátiť, ak je to odôvodnené naliehavosťou daného ošetrenia. V každom prípade by všeobecnými predpismi nemali byť dotknuté postupy uznávania a predpisy o poskytovaní služieb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.
(34) Passende voorlichting over alle essentiële aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg is nodig om patiënten in staat te stellen hun rechten op grensoverschrijdende gezondheidszorg in de praktijk uit te oefenen. De meest efficiënte manier om dergelijke voorlichting voor grensoverschrijdende gezondheidszorg te geven, is de instelling van centrale contactpunten voor patiënten in elke lidstaat, die voorlichting over grensoverschrijdende gezondheidszorg kunnen geven met aandacht voor de context van het nationale gezondheidsstelsel. Omdat voor vragen over aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg overleg tussen de autoriteiten in verschillende lidstaten nodig is, moeten deze centrale contactpunten ook een netwerk vormen om dergelijke vragen op de meest efficiënte wijze te beantwoorden. De contactpunten moeten met elkaar samenwerken en patiënten in staat stellen met kennis van zaken beslissingen over grensoverschrijdende gezondheidszorg te nemen. Ook moeten zij informatie verstrekken over de mogelijkheden om problemen met grensoverschrijdende gezondheidszorg op te lossen, in het bijzonder over buitengerechtelijke regelingen voor de beslechting van grensoverschrijdende geschillen.
(34) Aby sa pacientom umožnilo uplatňovať svoje práva súvisiace s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou v praxi, potrebné sú vhodné informácie o všetkých podstatných aspektoch cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. V prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je najúčinnejším mechanizmom poskytovania takýchto informácií zriadenie centrálnych kontaktných miest v každom členskom štáte, na ktoré sa pacient môže obrátiť a ktoré môžu poskytnúť informácie o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s ohľadom aj na kontext systému zdravotníctva v danom členskom štáte. Keďže otázka aspektov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti si takisto bude vyžadovať spojenie medzi orgánmi v rôznych členských štátoch, tieto centrálne kontaktné miesta by mali takisto predstavovať sieť, prostredníctvom ktorej by sa tieto otázky mohli najúčinnejšie riešiť. Tieto kontaktné miesta by mali navzájom spolupracovať a umožniť pacientom robiť rozhodnutia súvisiace s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou na základe informácií. Mali by takisto poskytovať informácie o dostupných možnostiach v prípade problémov súvisiacich s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, najmä o schémach mimosúdneho urovnania cezhraničných sporov.
(35) Wanneer een patiënt gezondheidszorg ontvangt in een lidstaat die niet het land is waar hij verzekerd is, is het cruciaal dat hij van tevoren van de geldende voorschriften op de hoogte is. Een soortgelijke duidelijkheid is vereist wanneer zorgverleners tijdelijk naar een andere lidstaat gaan om hun medische diensten daar te verlenen of wanneer grensoverschrijdende gezondheidszorg wordt verleend. In die gevallen is volgens de algemene beginselen in artikel 5 de wetgeving van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt van toepassing, aangezien de lidstaten uit hoofde van artikel 152, lid 5, van het Verdrag verantwoordelijk zijn voor de organisatie en verstrekking van gezondheidsdiensten en geneeskundige verzorging. Dit zal de patiënt helpen met kennis van zaken beslissingen te nemen en zal misverstanden en misvattingen voorkomen. Bovendien zal hierdoor veel vertrouwen tussen de patiënt en de zorgverlener ontstaan.
(35) Keď je pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v členskom štáte, v ktorom nie je poistený, je dôležité, aby vopred vedel, ktoré predpisy sa uplatňujú. Rovnako jasné informácie je potrebné poskytnúť v prípade, keď sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dočasne premiestnia do iného členského štátu s cieľom poskytovať svoje lekárske služby alebo v prípade, keď má poskytovanie zdravotnej starostlivosti cezhraničný charakter. V takýchto prípadoch sa uplatňujú predpisy vťahujúce sa na zdravotnú starostlivosť ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, v súlade so všeobecnými princípmi stanovenými v článku 5, keďže v súlade s článkom 152 ods. 5 Zmluvy je organizácia a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti zodpovednosťou členských štátov. Pacientovi to pomôže robiť rozhodnutia založené na získaných informáciách a vyhnúť sa jeho nesprávnemu pochopeniu a porozumeniu. Takisto sa vytvorí väčšia dôvera medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
(36) De lidstaten moeten beslissen over de vorm van deze nationale contactpunten, evenals over hun aantal. De nationale contactpunten mogen ook in bestaande informatiecentra worden opgenomen of op de activiteiten daarvan voortbouwen, mits duidelijk wordt aangegeven dat zij tevens nationale contactpunten voor grensoverschrijdende gezondheidszorg zijn. De nationale contactpunten moeten over de nodige middelen beschikken om informatie over de belangrijkste aspecten van grensoverschrijdende gezondheidszorg te kunnen geven en patiënten zo nodig praktische hulp te kunnen bieden. De Commissie moet samen met de lidstaten de samenwerking betreffende de nationale contactpunten voor grensoverschrijdende gezondheidszorg bevorderen, en onder meer relevante informatie op Gemeenschapsniveau beschikbaar stellen, bijvoorbeeld via het Europese Gezondheidsportaal. Het bestaan van nationale contactpunten mag de lidstaten niet beletten overeenkomstig de specifieke inrichting van hun gezondheidszorgstelsel op regionaal of plaatselijk niveau andere met elkaar verbonden contactpunten op te richten.
(36) Členské štáty by si mali zvoliť formu týchto národných kontaktných miest, ako aj ich počet. Národné kontaktné miesta sa takisto môžu začleniť do činností existujúcich informačných stredísk, ale sa na nich zakladajú za predpokladu, že sa jasne uvedie, že ide takisto o národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Národné kontaktné miesta by mali mať vhodné vybavenie na poskytovanie informácií o hlavných aspektoch cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a v prípade potreby by mali pacientom poskytovať praktickú pomoc. Komisia by mala s členskými štátmi spolupracovať s cieľom uľahčiť spoluprácu národných kontaktných miest v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vrátane sprístupnenia relevantných informácií na úrovni Spoločenstva napr. prostredníctvom európskeho portálu o zdraví. Existencia národných kontaktných miest členským štátom by nemala brániť v tom, aby si zakladali iné prepojené kontaktné miesta na regionálnej alebo miestnej úrovni v závislosti od organizácie ich systémov zdravotníctva.
(37) Om het potentieel van de interne markt voor grensoverschrijdende gezondheidszorg te kunnen benutten, is samenwerking tussen de zorgaanbieders, zorginkopers en regelgevers van verschillende lidstaten op nationaal, regionaal of lokaal niveau nodig, zodat veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende zorg kan worden gewaarborgd. Dit geldt in het bijzonder voor grensregio’s, waar grensoverschrijdende dienstverlening de meest efficiënte wijze kan zijn om de gezondheidsdiensten voor de plaatselijke bevolking te organiseren, maar waar samenwerking tussen de gezondheidsstelsels van verschillende lidstaten nodig is om dergelijke grensoverschrijdende gezondheidsdiensten blijvend tot stand te kunnen brengen. Deze samenwerking kan bestaan in gezamenlijke planning, wederzijdse erkenning of aanpassing van procedures of normen, interoperabiliteit van de nationale informatie- en communicatietechnologiesystemen, praktische mechanismen om de continuïteit van de zorg te waarborgen of praktische bevordering van tijdelijke of incidentele verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg door gezondheidswerkers. In Richtlijn 2005/36/EG betreffende de erkenning van beroepskwalificaties is bepaald dat het vrij verrichten van tijdelijke of incidentele diensten in een andere lidstaat, waaronder diensten van gezondheidswerkers, behoudens specifieke bepalingen van het communautaire recht, niet om redenen van beroepskwalificatie mag worden beperkt. Deze richtlijn moet die bepalingen van Richtlijn 2005/36/EG onverlet laten.
(37) Realizácia potenciálu vnútorného trhu pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť si vyžaduje spoluprácu medzi poskytovateľmi, kupujúcimi a regulačnými orgánmi rôznych členských štátov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť bezpečnú, kvalitnú a účinnú cezhraničnú starostlivosť. To platí najmä v prípade spolupráce hraničných regiónov, kde poskytovanie cezhraničných služieb môže byť najúčinnejším spôsobom organizovania zdravotníckych služieb pre miestne obyvateľstvo, no kde dosiahnutie cezhraničného poskytovania týchto služieb na báze trvalej udržateľnosti vyžaduje spoluprácu medzi systémami zdravotníctva jednotlivých členských štátov. Táto spolupráca sa môže týkať spoločného plánovania, vzájomného uznávania alebo prispôsobenia postupov alebo noriem, interoperability vnútroštátnych informačných a komunikačných technologických systémov, praktických mechanizmov na zabezpečenie kontinuity starostlivosti alebo praktického umožnenia cezhraničného poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany odborníkov v oblasti zdravotníctva na dočasnej alebo príležitostnej báze. Smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií sa ustanovuje, že slobodné poskytovanie služieb prechodného alebo príležitostného charakteru vrátane služieb poskytovaných odborníkmi v oblasti zdravotníctva v inom členskom štáte by nemalo byť, s prihliadnutím na špecifické ustanovenia práva Spoločenstva, obmedzené zo žiadneho dôvodu súvisiaceho s odbornými kvalifikáciami. Preto by táto smernica nemala mať vplyv na tieto ustanovenia smernice 2005/36/ES.
(38) De Commissie moet samenwerking tussen de lidstaten op de in hoofdstuk IV van deze richtlijn genoemde gebieden aanmoedigen, en kan overeenkomstig artikel 152, lid 2, van het Verdrag in nauw contact met de lidstaten alle dienstige initiatieven nemen om deze coördinatie te vergemakkelijken en bevorderen. Bijzondere aandacht moet worden besteed aan het mogelijke gebruik van een Europese groepering voor territoriale samenwerking (EGTS).
(38) Komisia by mala podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach stanovených v kapitole IV tejto smernice a môže v súlade s článkom 152 ods. 2 Zmluvy v úzkom kontakte s členskými štátmi iniciovať činnosť zameranú na umožnenie a podporu tejto spolupráce. Osobitná pozornosť by sa mala venovať možnému využitiu Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).
(39) Wanneer geneesmiddelen in de lidstaat van de patiënt overeenkomstig Richtlijn 2001/83/EG van het Europees Parlement en de Raad van 6 november 2001 tot vaststelling van een communautair wetboek betreffende geneesmiddelen voor menselijk gebruik[47] zijn toegelaten en in een andere lidstaat voor een bepaalde patiënt zijn voorgeschreven, moet een dergelijk recept in principe in de eigen lidstaat van de patiënt medisch erkend en gebruikt kunnen worden. De opheffing van de wettelijke en bestuursrechtelijke belemmeringen voor een dergelijke erkenning doet niet af aan de noodzaak van passende instemming door de behandelend arts of apotheker van de patiënt in elk afzonderlijk geval indien dit uit hoofde van de bescherming van de menselijke gezondheid gerechtvaardigd is, noodzakelijk is en evenredig is met die doelstelling. Een dergelijke medische erkenning moet bovendien de beslissing van de lidstaat van aansluiting over de opname van dergelijke geneesmiddelen in het vergoedingenpakket van het socialezekerheidsstelsel waarbij de patiënt is aangesloten, onverlet laten. De toepassing van het erkenningsbeginsel zal worden bevorderd door de nodige maatregelen goed te keuren om de veiligheid van de patiënt te waarborgen en misbruik van of verwarring over geneesmiddelen te voorkomen.
(39) Ak sú lieky v členskom štáte pacienta povolené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch[47], a boli predpísané v inom členskom štáte konkrétnemu pacientovi, malo by byť v zásade možné, aby sa tieto predpisy lekársky uznávali a využívali v členskom štáte, ktorý je domovským štátom pacienta. Odstránenie regulačných a administratívnych bariér pri uznávaní takýchto predpisov sa nedotýka potreby vhodnej dohody pacientovho ošetrujúceho lekára alebo lekárnika v každom konkrétnom prípade, ak je pri ňom zaručená ochrana ľudského zdravia a ak je potrebné a primerané svojmu cieľu. Takéto uznávanie by sa takisto nemalo dotýkať rozhodovania členského štátu, v ktorom je pacient poistený, pokiaľ ide o zaradenie týchto liekov do dávok, na ktoré sa vzťahuje systém sociálneho zabezpečenia v krajine, v ktorej je pacient poistený. Implementácia princípu uznávania predpisov sa umožní prijatím opatrení potrebných na zabezpečenie bezpečnosti pacienta a zabránenie zneužívaniu alebo nesprávnemu používaniu liekov.
(40) Aan alle patiënten met aandoeningen waarvoor een bijzondere concentratie van middelen of deskundigheid vereist is, moet gezondheidszorg worden verleend door de Europese referentienetwerken, zodat betaalbare, hoogwaardige en kosteneffectieve zorg wordt geboden; deze netwerken kunnen tevens een centrale rol spelen op het gebied van medische opleiding, onderzoek en uitwisseling en beoordeling van informatie. Er moet een mechanisme voor de identificatie en ontwikkeling van de Europese referentienetwerken worden ingesteld om op Europees niveau de gelijke toegang tot hoogwaardige, gedeelde expertise op een bepaald medisch gebied voor alle patiënten en voor gezondheidswerkers te organiseren.
(40) Európske referenčné siete by mali poskytovať zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom, ktorých stav si vyžaduje určitú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí s cieľom dosiahnuť finančne dostupnú, kvalitnú a nákladovo efektívnu starostlivosť, mali by byť takisto ústrednými bodmi lekárskej odbornej prípravy a výskumu, šírenia informácií a hodnotenia. Mechanizmus identifikácie a rozvoja európskych referenčných sietí by sa mal zaviesť s cieľom organizovať pre všetkých pacientov, ako aj odborníkov v oblasti zdravotníctva na európskej úrovni rovnaký prístup k spoločným odborným znalostiam na vysokom stupni v danej oblasti medicíny.
(41) Technologische ontwikkelingen op het gebied van de grensoverschrijdende verlening van gezondheidszorg met behulp van informatie- en communicatietechnologieën kunnen tot gevolg hebben dat de uitoefening van de toezichthoudende taak door de lidstaten onduidelijk wordt, en zo het vrije verkeer van gezondheidszorg belemmeren en mogelijk verdere risico’s voor de bescherming van de gezondheid als gevolg van deze wijze van verlening opleveren. Voor de grensoverschrijdende verlening van gezondheidszorg met behulp van informatie- en communicatietechnologieën worden in de Gemeenschap zeer uiteenlopende en incompatibele indelingen en normen gehanteerd, waardoor belemmeringen voor deze wijze van verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg, alsmede mogelijke risico’s voor de bescherming van de gezondheid ontstaan. Daarom is communautaire harmonisatie op deze gebieden nodig, en om de verantwoordelijkheden en normen op dat gebied snel genoeg te kunnen vaststellen en aanpassen om bij de voortdurende ontwikkeling van de desbetreffende technologieën en technieken aan te sluiten, moet de Commissie de bevoegdheid krijgen uitvoeringsmaatregelen vast te stellen.
(41) Technologický vývoj pri cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti pomocou informačných a komunikačných technológií môže spôsobiť nejasnosti vo výkone dozornej povinnosti zo strany členských štátov, a tým zamedziť voľnému pohybu zdravotnej starostlivosti, ako aj spôsobiť ďalšie riziká pre ochranu zdravia týmto spôsobom poskytovania služieb. V Spoločenstve sa používajú veľmi odlišné a nekompatibilné formáty a normy pre cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti s použitím informačných a komunikačných technológií, ktoré takisto vedú k vzniku prekážok pri tejto forme poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a môžu ohrozovať ochranu zdravia. Preto je potrebné ustanoviť harmonizáciu v rámci Spoločenstva v týchto oblastiach tak, že sa Komisia splnomocní na prijímanie implementačných opatrení, ktorými sa umožní dostatočne rýchle ustanovenie a aktualizovanie zodpovedností a noriem v danej oblasti, ktoré by boli odrazom stáleho pokroku v oblasti príslušných technológií a techník.
(42) Om de gezondheidszorg in het algemeen, en grensoverschrijdende gezondheidszorg in het bijzonder, onder efficiënt toezicht te kunnen stellen en efficiënt te kunnen plannen en beheren, zijn regelmatige statistieken en aanvullende gegevens over grensoverschrijdende gezondheidszorg nodig; de productie hiervan moet zo veel mogelijk in de bestaande gegevensverzamelingssystemen worden geïntegreerd. Op deze wijze worden een passend toezicht en een passende planning mogelijk, waarbij rekening wordt gehouden met grensoverschrijdende zorg. Het gaat onder meer om passende structuren op communautair niveau, zoals het communautair statistisch systeem, en met name Verordening (EG) nr. .../... van het Europees Parlement en de Raad betreffende communautaire statistieken over de volksgezondheid en de gezondheid en veiligheid op het werk [COM(2007) 46], het gezondheidsinformatiesysteem dat is opgericht in het kader van het gezondheidsprogramma dat is vastgesteld bij Besluit nr. 1786/2002/EG van het Europees Parlement en de Raad van 23 september 2002 tot vaststelling van een communautair actieprogramma op het gebied van de volksgezondheid (2003-2008)[48] en andere monitoringactiviteiten, zoals die van het Europese centrum dat is opgericht bij Verordening (EG) nr. 851/2004 van het Europees Parlement en de Raad van 21 april 2004 tot oprichting van een Europees Centrum voor ziektepreventie en -bestrijding[49].
(42) Rutinná štatistika a doplnkové údaje o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa vyžadujú pre účinné monitorovanie, plánovanie a riadenie zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti a najmä cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a ich produkcia by sa mala začleniť v najvyššej možnej miere do platných systémov zbierania údajov, aby sa umožnilo vhodné monitorovanie a plánovanie s cieľom zohľadniť cezhraničnú starostlivosť vrátane vhodných štruktúr na úrovni Spoločenstva, ako je štatistický systém Spoločenstva a najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../... o štatistike Spoločenstva týkajúcej sa verejného zdravia a zdravia a bezpečnosti v práci [KOM (2007) 46], zdravotný informačný systém zavedený v rámci programu zdravia stanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003–2008)[48] a iné činnosti zamerané na monitorovanie, ako sú činnosti, ktoré vykonáva Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami (ECDC) zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb[49].
(43) De voortdurende ontwikkeling van de medische wetenschap en de gezondheidstechnologieën biedt de gezondheidsstelsels van de lidstaten kansen, maar stelt deze ook voor zware opgaven. Samenwerking bij de evaluatie van nieuwe gezondheidstechnologieën kan de lidstaten helpen doordat schaalvoordelen worden behaald en dubbel werk wordt voorkomen, en een betere kennisbasis opleveren voor een optimaal gebruik van nieuwe technologieën teneinde te waarborgen dat veilige, hoogwaardige en efficiënte gezondheidszorg wordt verleend. Dit zal ook bijdragen tot de werking van de interne markt, doordat innovaties op het gebied van de medische wetenschap en de gezondheidstechnologieën sneller en op ruimere schaal worden verspreid. Voor een dergelijke samenwerking zijn duurzame structuren nodig, waaraan alle relevante autoriteiten van de lidstaten deelnemen en die op de bestaande proefprojecten moeten voortbouwen.
(43) Stály pokrok v medicíne a zdravotných technológiách so sebou prináša príležitosti, ale aj problémy v systémoch zdravotníctva členských štátov. Spolupráca pri hodnotení nových zdravotníckych technológií môže byť pre členské štáty prospešná prostredníctvom úspor z rozsahu a zabránenia duplicitnému úsiliu, ako aj poskytnúť lepší dôkazový základ pre optimálne využívanie nových technológií s cieľom zabezpečiť bezpečnú, kvalitnú a účinnú zdravotnú starostlivosť. To prinesie prospech aj vnútornému trhu formou maximálneho zrýchlenia a rozšírenia rozsahu šírenia inovácii v medicíne a zdravotníckych technológiách. Takáto spolupráca si vyžaduje udržateľné štruktúry, ktoré zahŕňajú všetky relevantné orgány všetkých členských štátov na základe existujúcich pilotných projektov.
(44) De voor de uitvoering van deze richtlijn vereiste maatregelen moeten worden vastgesteld overeenkomstig Besluit 1999/468/EG van de Raad van 28 juni 1999 tot vaststelling van de voorwaarden voor de uitoefening van de aan de Commissie verleende uitvoeringsbevoegdheden[50].
(44) Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[50].
(45) In het bijzonder moet de Commissie de bevoegdheid krijgen de volgende maatregelen vast te stellen: een lijst van behandelingen die onder dezelfde regeling als intramurale zorg moeten vallen, maar waarvoor geen overnachtingsaccommodatie nodig is; begeleidende maatregelen om specifieke categorieën geneesmiddelen of stoffen van de in deze richtlijn bedoelde erkenning van in een andere lidstaat verstrekte recepten uit te sluiten; een lijst van specifieke criteria en voorwaarden waaraan Europese referentienetwerken moeten voldoen; de procedure voor de oprichting van Europese referentienetwerken. Aangezien het gaat om maatregelen van algemene strekking tot wijziging van niet-essentiële onderdelen van deze richtlijn of tot aanvulling van deze richtlijn met nieuwe niet-essentiële onderdelen, moeten deze maatregelen worden vastgesteld volgens de regelgevingsprocedure met toetsing van artikel 5 bis van Besluit 1999/468/EG.
(45) Predovšetkým by sa Komisii mala udeliť právomoc prijať tieto opatrenia: ustanoviť zoznam foriem liečby, ktoré si nevyžadujú, aby pacientov pobyt v nemocnici zahŕňal prenocovanie, a ktoré by podliehali rovnakému režimu ako nemocničná starostlivosť; sprievodné opatrenia, ktorými by sa vylúčili špecifické kategórie liekov alebo látok z procesu uznávania lekárskych predpisov vydaných v inom členskom štáte podľa tejto smernice; zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré musia splniť európske referenčné siete; postup zriaďovania európskych referenčných sietí. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú určené na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice alebo na doplnenie tejto smernice pridaním nových menej podstatných prvkov, mali by sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
(46) Daar de doelstellingen van deze richtlijn, namelijk de vaststelling van een algemeen kader voor de verlening van veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg in de Europese Unie, niet voldoende door de lidstaten kunnen worden verwezenlijkt en derhalve wegens de omvang van het optreden beter door de Gemeenschap kunnen worden verwezenlijkt, kan de Gemeenschap, overeenkomstig het in artikel 5 van het Verdrag neergelegde subsidiariteitsbeginsel, maatregelen nemen. Overeenkomstig het in hetzelfde artikel neergelegde evenredigheidsbeginsel gaat deze richtlijn niet verder dan nodig is om deze doelstellingen te verwezenlijken,
(46) Keďže ciele tejto smernice, najmä zavedenie všeobecného rámca pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Európskej únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
HEBBEN DE VOLGENDE RICHTLIJN VASTGESTELD:
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Hoofdstuk I
Kapitola I
ALGEMENE BEPALINGEN
VšEOBECNÉ USTANOVENIA
Artikel 1
ČLÁNOK 1
Doel
Cieľ
Deze richtlijn brengt een algemeen kader voor de verlening van veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg tot stand.
Touto smernicou sa zavádza všeobecný rámec pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Artikel 2
Článok 2
Toepassingsgebied
Rozsah pôsobnosti
Deze richtlijn is van toepassing op de verlening van gezondheidszorg, ongeacht de wijze van organisatie, verstrekking of financiering, en onafhankelijk van de vraag of het publieke of private zorg betreft.
Táto smernica sa vzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na jej organizáciu, poskytovanie a formu financovania, ako aj bez ohľadu na to, či má verejný alebo súkromný charakter.
Artikel 3
Článok 3
Verband met andere bepalingen van de Gemeenschap
Vzťah k iným ustanoveniam Spoločenstva
1. Deze richtlijn is van toepassing onverminderd:
1. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:
a) Richtlijn 95/46/EG betreffende de bescherming van natuurlijke personen in verband met de verwerking van persoonsgegevens en betreffende het vrije verkeer van die gegevens en Richtlijn 2002/58/EG betreffende de verwerking van persoonsgegevens en de bescherming van de persoonlijke levenssfeer in de sector elektronische communicatie[51];
a) smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a smernica 2002/58/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[51];
b) Verordening (EG) nr. 726/2004 van het Europees Parlement en de Raad van 31 maart 2004 tot vaststelling van communautaire procedures voor het verlenen van vergunningen en het toezicht op geneesmiddelen voor menselijk en diergeneeskundig gebruik en tot oprichting van een Europees Geneesmiddelenbureau[52] en Richtlijn 2001/83/EG tot vaststelling van een communautair wetboek betreffende geneesmiddelen voor menselijk gebruik;
b) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky[52] a smernica 2001/83/ES, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch;
c) Richtlijn 2001/20/EG van het Europees Parlement en de Raad van 4 april 2001 betreffende de onderlinge aanpassing van de wettelijke en bestuursrechtelijke bepalingen van de lidstaten inzake de toepassing van goede klinische praktijken bij de uitvoering van klinische proeven met geneesmiddelen voor menselijk gebruik[53];
c) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi[53];
d) Richtlijn 96/71/EG van het Europees Parlement en de Raad van 16 december 1996 betreffende de terbeschikkingstelling van werknemers met het oog op het verrichten van diensten[54];
d) smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[54].
e) Richtlijn 2000/43/EG van de Raad van 29 juni 2000 houdende toepassing van het beginsel van gelijke behandeling van personen ongeacht ras of etnische afstamming;
e) smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
f) de verordeningen betreffende de coördinatie van de socialezekerheidsregelingen, in het bijzonder artikel 22 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 van de Raad van 14 juni 1971 betreffende de toepassing van de socialezekerheidsregelingen op werknemers en zelfstandigen, alsmede op hun gezinsleden, die zich binnen de Gemeenschap verplaatsen[55] en Verordening (EG) nr. 883/2004 van het Europees Parlement en de Raad van 29 april 2004 betreffende de coördinatie van de socialezekerheidsstelsels[56];
f) nariadenia o koordinácii schém sociálneho zabezpečenia, najmä článok 22 nariadenia Rady (ES) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samozamestnávateľov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[55] a článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[56].
g) Verordening (EG) nr. 1082/2006 van het Europees Parlement en de Raad van 5 juli 2006 betreffende een Europese groepering voor territoriale samenwerking (EGTS)[57].
g) nariadenie (ES) 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)[57]
2. Wanneer voldaan wordt aan de voorwaarden waaronder krachtens artikel 22 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 toestemming moet worden verleend om zich naar een andere lidstaat te begeven teneinde een passende behandeling te ondergaan, zijn de bepalingen van die verordening van toepassing; de artikelen 6, 7, 8 en 9 van deze richtlijn zijn dan niet van toepassing. Wanneer een verzekerde zich daarentegen in andere omstandigheden in een andere lidstaat wil laten behandelen, zijn de artikelen 6, 7, 8 en 9 van deze richtlijn wel van toepassing; artikel 22 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 is dan niet van toepassing. Wanneer echter aan de voorwaarden voor de verlening van toestemming in artikel 22, lid 2, van Verordening (EEG) nr. 1408/71 wordt voldaan, wordt deze toestemming altijd verleend en worden de prestaties overeenkomstig die verordening verstrekt. In dat geval zijn de artikelen 6, 7, 8 en 9 van deze richtlijn niet van toepassing.
2. Ak sú splnené okolnosti, podľa ktorých sa musí udeľovať povolenie vycestovať do iného členského štátu na účely vhodného ošetrenia v zmysle článku 22 nariadenia (ES) č. 1408/71, uplatňujú sa ustanovenia tohto nariadenia a ustanovenia článkov 6, 7, 8, a 9 tejto smernice sa neuplatňujú. Naopak, ak sa poistená osoba uchádza o zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za iných okolností, uplatňujú sa články 6, 7, 8 a 9 tejto smernice a článok 22 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa neuplatňuje. Avšak vždy, keď sú splnené podmienky udelenia povolenia stanovené v článku 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1408/71, povolenie sa udelí a priznajú sa dávky stanovené v súlade s týmto nariadením. V tomto prípade sa neuplatňujú články 6, 7, 8 a 9 tejto smernice.
3. Wanneer de bepalingen van deze richtlijn strijdig zijn met een bepaling van een ander communautair besluit dat betrekking heeft op specifieke aspecten van de gezondheidszorg, heeft de bepaling van het andere communautaire besluit voorrang en is die op die specifieke situaties van toepassing. Deze communautaire besluiten omvatten:
3. Ak sú ustanovenia tejto smernice v rozpore s ustanovením iného právneho aktu Spoločenstva o špecifických aspektoch zdravotnej starostlivosti, nadradený je iný akt Spoločenstva a uplatňuje sa na tieto dané špecifické situácie. Sú to tieto akty:
a) Richtlijn 2005/36/EG betreffende de erkenning van beroepskwalificaties;
a) smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií;
b) Richtlijn 2000/31/EG van het Europees Parlement en de Raad van 8 juni 2000 betreffende bepaalde juridische aspecten van de diensten van de informatiemaatschappij, met name de elektronische handel, in de interne markt[58].
b) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode[58].
4. De lidstaten passen deze richtlijn overeenkomstig het EG-Verdrag toe.
4. Členské štáty uplatňujú ustanovenia tejto smernice v súlade s pravidlami Zmluvy o ES.
Artikel 4
Článok 4
Definities
Vymedzenie pojmov
Voor de toepassing van deze richtlijn wordt verstaan onder:
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:
a) “gezondheidszorg”: een gezondheidsdienst die in het kader van de uitoefening van zijn beroep door of onder toezicht van een gezondheidswerker wordt verleend, ongeacht de wijze van organisatie, verstrekking of financiering op nationaal niveau, en onafhankelijk van de vraag of het een publieke of private dienst betreft;
a) „zdravotná starostlivosť“ je zdravotnícka služba poskytovaná odborníkom v oblasti zdravotníctva alebo pod jeho dozorom v rámci výkonu jeho povolania a bez ohľadu na to, ako je organizovaná, poskytovaná a financovaná na vnútroštátnej úrovni, ako aj bez ohľadu na to, či má verejný alebo súkromný charakter;
b) “grensoverschrijdende gezondheidszorg”: gezondheidszorg die wordt verleend in een andere lidstaat dan die waar de patiënt verzekerd is, of gezondheidszorg die wordt verleend in een andere lidstaat dan die waar de zorgaanbieder woonachtig, ingeschreven of gevestigd is;
b) „cezhraničná zdravotná starostlivosť“ je starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je pacient poistený, alebo starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poskytovateľ bydlisko, je registrovaný alebo v ktorom má sídlo;
c) “gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat”: gezondheidszorg die wordt verleend in een andere lidstaat dan die waar de patiënt verzekerd is;
c) „využívanie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte“ je zdravotná starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom je pacient poistenou osobou;
d) “gezondheidswerker”: een arts, verantwoordelijk algemeen ziekenverpleger (verpleegkundige), beoefenaar der tandheelkunde (tandarts), verloskundige of apotheker in de zin van Richtlijn 2005/36/EG of een andere beroepsbeoefenaar die werkzaamheden in de gezondheidszorg verricht die behoren tot een gereglementeerd beroep, als gedefinieerd in artikel 3, lid 1, onder a), van Richtlijn 2005/36/EG;
d) „odborník v oblasti zdravotníctva“ je lekár humánnej medicíny alebo zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť alebo stomatológ alebo pôrodná asistentka alebo farmaceut v zmysle smernice 2005/36 alebo iní odborníci vykonávajúci činnosti v sektore zdravotníctva, ktoré sú obmedzené na regulované povolanie, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;
e) “zorgaanbieder”: een natuurlijk of rechtspersoon die op het grondgebied van een lidstaat rechtmatig gezondheidszorg verstrekt;
e) „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá legálne poskytuje zdravotnú starostlivosť na území členského štátu;
f) “patiënt”: een natuurlijk persoon die in een lidstaat gezondheidszorg ontvangt of wenst te ontvangen;
f) „pacient“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá prijíma alebo má záujem prijímať zdravotnú starostlivosť v členskom štáte;
g) “verzekerde”:
g) „poistená osoba“ je:
i) tot de datum waarop Verordening (EG) nr. 883/2004 van toepassing wordt: een persoon die overeenkomstig de artikelen 1, 2 en 4 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 verzekerd is,
i) do dátumu uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004: osoba, ktorá je poistená v súlade s ustanoveniami článkov 1, 2 a 4 nariadenia (ES) č. 1408/71,
ii) vanaf de datum waarop Verordening (EG) nr. 883/2004 van toepassing wordt: een verzekerde als gedefinieerd in artikel 1, onder c), van Verordening (EG) nr. 883/2004;
ii) od dátumu uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004: osoba, ktorá je poistená v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 883/2004;
h) “lidstaat van aansluiting”: de lidstaat waar de patiënt verzekerd is;
h) „členský štát, v ktorom je pacient poistený“ je členský štát, v ktorom je pacient poistený;
i) “lidstaat waar de behandeling plaatsvindt”: de lidstaat op het grondgebied waarvan de grensoverschrijdende gezondheidszorg feitelijk wordt verleend;
i) „členský štát poskytujúci ošetrenie“ je členský štát, na území ktorého sa cezhraničná zdravotná starostlivosť skutočne poskytuje;
j) “geneesmiddel”: een geneesmiddel als gedefinieerd in Richtlijn 2001/83/EG;
j) „liek“ je liek v zmysle definície v smernici 2001/83/ES;
k) “recept”: een medisch recept als gedefinieerd in Richtlijn 2001/83/EG, met inbegrip van elektronisch verstrekte en verzonden recepten (elektronische recepten);
k) „lekársky predpis“ je lekársky predpis v zmysle definície v smernici 2001/83/ES vrátane lekárskych predpisov vydaných a odoslaných elektronicky (elektronické lekárske predpisy);
l) “schade”: nadelige resultaten of verwondingen als gevolg van de verlening van gezondheidszorg.
l) „poškodenie" je nepriaznivý dôsledok alebo poranenie spôsobené poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Hoofdstuk II
Kapitola II
AUTORITEITEN VAN DE LIDSTATEN DIE VERANTWOORDELIJK ZIJN VOOR DE NALEVING VAN DE GEMEENSCHAPPELIJKE BEGINSELEN VOOR DE GEZONDHEIDSZORG
ORGÁNY čLENSKÉHO šTÁTU ZODPOVEDNÉ ZA DODRžIAVANIE VšEOBECNÝCH PRINCÍPOV ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Artikel 5
ČLÁNOK 5
Verantwoordelijkheden van de autoriteiten van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt
Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie
1. De lidstaat waar de behandeling plaatsvindt is verantwoordelijk voor de organisatie en verstrekking van de gezondheidszorg. Deze lidstaat stelt in dit verband, rekening houdend met de beginselen van universaliteit, toegang tot hoogwaardige zorg, rechtvaardigheid en solidariteit, duidelijke kwaliteits- en veiligheidsnormen voor de op zijn grondgebied verleende gezondheidszorg vast, en waarborgt dat:
1. Za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie. V tomto kontexte a pri rešpektovaní princípov univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity vymedzujú normy kvality a bezpečnosti pre zdravotnú starostlivosti poskytovanú na ich území a zabezpečujú:
a) mechanismen zijn ingesteld om ervoor te zorgen dat de zorgaanbieders aan die normen kunnen voldoen, met inachtneming van de internationale medische wetenschap en de algemeen erkende goede medische praktijken;
a) aby boli zavedené mechanizmy na zabezpečenie toho, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú schopní plniť tieto normy s ohľadom na medzinárodnú lekársku vedu a všeobecne uznávané osvedčené postupy v zdravotníctve;
b) regelmatig toezicht wordt gehouden op de praktische toepassing van die normen door de zorgaanbieders en corrigerende maatregelen worden genomen wanneer de toepasselijke normen niet worden nageleefd, waarbij rekening wordt gehouden met de ontwikkeling van de medische wetenschap en de gezondheidstechnologie;
b) aby sa uplatňovanie týchto noriem poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v praxi pravidelne monitorovalo a aby sa prijalo nápravné opatrenie v prípade, že nie sú splnené primerané normy s ohľadom na pokrok v medicíne a zdravotníckej technológii;
c) de zorgaanbieders alle relevante informatie verstrekken om patiënten in staat te stellen met kennis van zaken beslissingen te nemen, in het bijzonder over de beschikbaarheid, de prijzen en de resultaten van de verleende gezondheidszorg, en de gegevens betreffende hun eventuele verzekeringsdekking of soortgelijke individuele of collectieve vormen van bescherming inzake beroepsaansprakelijkheid;
c) aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytovali relevantné informácie, čím sa zabezpečí, že pacienti sa budú rozhodovať na základe nich, najmä pokiaľ ide o dostupnosť, ceny a výstupy poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podrobnosti o ich poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany s ohľadom na zodpovednosť za škodu pri výkone povolania;
d) de patiënten over klachtenprocedures en rechtsmiddelen beschikken en schadeloosgesteld kunnen worden ingeval zij schade ondervinden als gevolg van de ontvangen gezondheidszorg;
d) aby pacienti mali prostriedky na podanie sťažnosti a aby sa zaručili nápravné opatrenia a kompenzácia, keď utrpia škodu vzniknutú v dôsledku poskytovanej zdravotnej starostlivosti;
e) er voor de behandeling die op hun grondgebied plaatsvindt op de aard en omvang van het risico afgestemde systemen van beroepsaansprakelijkheidsverzekering zijn ingesteld, dan wel een waarborg of een soortgelijke regeling die gelijkwaardig is of met betrekking tot het doel in wezen vergelijkbaar is;
e) aby boli pre ošetrenie na ich území zavedené systémy poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, záruky alebo podobné dohody, ktoré sú im rovnocenné alebo v podstate s nimi porovnateľné, pokiaľ ide o ich účel, a ktoré sú primerané povahe a rozsahu rizika;
f) het grondrecht op privacy ten aanzien van de verwerking van persoonsgegevens overeenkomstig de nationale omzettingsmaatregelen voor de communautaire bepalingen inzake de bescherming van persoonsgegevens, in het bijzonder de Richtlijnen 95/46/EG en 2002/58/EG, wordt beschermd;
f) aby sa chránilo základné právo na súkromie s ohľadom na osobné údaje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES;
g) patiënten uit andere lidstaten gelijk worden behandeld als onderdanen van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt en overeenkomstig het Gemeenschapsrecht en de wetgeving van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt tegen discriminatie worden beschermd.
g) aby pacienti z iných členských štátov mali nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, vrátane
2. De maatregelen die de lidstaten nemen om dit artikel toe te passen, zijn in overeenstemming met Richtlijn 2005/36/EG betreffende de erkenning van beroepskwalificaties en Richtlijn 2000/31/EG betreffende bepaalde juridische aspecten van de diensten van de informatiemaatschappij, met name de elektronische handel, in de interne markt.
ochrany proti diskriminácii, ktorá je ustanovená v práve Spoločenstva, ako aj právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.
3. Voor zover dit nodig is om de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg te bevorderen, ontwikkelt de Commissie samen met de lidstaten richtsnoeren om de toepassing van lid 1 te vergemakkelijken; daarbij wordt uitgegaan van een hoog beschermingsniveau voor de gezondheid.
2. Všetky opatrenia prijaté členskými štátmi pri implementácii tohto článku rešpektujú ustanovenia smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode.
Hoofdstuk III
3. Do tej miery, do akej to bude potrebné na umožnenie poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a na základe vysokej úrovne ochrany zdravia, Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyvinie usmernenia na uľahčenie uplatňovania odseku 1.
GEBRUIK VAN GEZONDHEIDSZORG IN EEN ANDERE LIDSTAAT
Kapitola I II
Artikel 6
VYUžITIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI V INOM čLENSKOM šTÁTE
In een andere lidstaat verleende gezondheidszorg
ČLÁNOK 6
1. Behoudens de bepalingen in deze richtlijn, in het bijzonder de artikelen 7, 8 en 9, waarborgt de lidstaat van aansluiting dat verzekerden die naar een andere lidstaat reizen om daar tijdens hun verblijf gezondheidszorg te ontvangen of die in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg willen ontvangen, niet belet worden in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg te ontvangen wanneer de desbetreffende behandeling deel uitmaakt van de prestaties waarop de verzekerde uit hoofde van de wetgeving van de lidstaat van aansluiting recht heeft. De lidstaat van aansluiting vergoedt de verzekerde de kosten die door zijn wettelijke socialezekerheidsstelsel zouden zijn vergoed indien dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg op zijn grondgebied zou zijn verleend. In alle gevallen bepaalt de lidstaat van aansluiting welke gezondheidszorg wordt vergoed, ongeacht waar deze wordt verleend.
Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte
2. De kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg worden door de lidstaat van aansluiting overeenkomstig deze richtlijn vergoed tot het bedrag dat vergoed zou worden indien dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg in de lidstaat van aansluiting zou zijn verleend; het vergoede bedrag is echter niet hoger dan de feitelijke kosten van de ontvangen gezondheidszorg.
1. S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.
3. De lidstaat van aansluiting kan aan een patiënt die in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg wil ontvangen, dezelfde voorwaarden, behandelingscriteria en wettelijke en administratieve formele eisen stellen om de gezondheidszorg te kunnen ontvangen en de kosten daarvan vergoed te krijgen als hij zou stellen indien dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg op zijn grondgebied zou zijn verleend, mits deze niet discriminerend zijn en geen belemmering voor het vrije verkeer van personen vormen.
2. Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.
4. De lidstaten beschikken over een mechanisme voor de berekening van de door het wettelijk socialezekerheidsstelsel aan de verzekerde vergoede kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg. Dit mechanisme berust op objectieve, niet-discriminerende en vooraf bekende criteria en de volgens dit mechanisme vergoede kosten zijn niet lager dan die welke vergoed zouden worden indien dezelfde of soortgelijke gezondheidszorg op het grondgebied van de lidstaat van aansluiting zou zijn verleend.
3. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže uložiť pacientovi žiadajúcemu o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte rovnaké podmienky, kritéria spôsobilosti a regulačné a administratívne náležitosti vzťahujúce sa na prijímanie zdravotnej starostlivosti a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako by uložil v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na vlastnom území, pokiaľ nie sú diskriminačné a nepredstavujú prekážky v slobode pohybu osôb.
5. Patiënten die naar een andere lidstaat reizen om daar tijdens hun verblijf gezondheidszorg te ontvangen of die in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg willen ontvangen, wordt overeenkomstig de nationale omzettingsmaatregelen voor de communautaire bepalingen inzake de bescherming van persoonsgegevens, in het bijzonder de Richtlijnen 95/46/EG en 2002/58/EG, toegang gegeven tot hun medische dossiers.
4. Členské štáty majú zavedené mechanizmy pre výpočet nákladov, ktoré sa majú uhradiť poistenej osobe v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte. Tento mechanizmus sa zakladá na objektívnych nediskriminačných vopred známych kritériách a náklady uhradené podľa tohto mechanizmu sú aspoň v takej výške, v akej by sa predpokladali v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený.
Artikel 7
5. Pacientom cestujúcim do iného členského štátu s cieľom prijímať alebo žiadať o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte je zabezpečený prístup k lekárskym záznamom v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES.
Extramurale zorg
Článok 7
De lidstaat van aansluiting stelt de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende extramurale zorg niet afhankelijk van voorafgaande toestemming als de kosten van die zorg door zijn socialezekerheidsstelsel vergoed zouden worden indien de zorg op zijn grondgebied zou zijn verleend.
Ambulantná starostlivosť
Artikel 8
Členský štát, v ktorom je pacient poistený, neuhrádza náklady na ambulantnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte s výhradou predchádzajúceho povolenia, ak by sa náklady na túto starostlivosť, v prípade, že bola poskytnutá na jeho území, uhrádzali jeho systémom sociálneho zabezpečenia.
Intramurale en gespecialiseerde zorg
Článok 8
1. Met het oog op de vergoeding van de kosten van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg overeenkomstig deze richtlijn wordt onder “intramurale zorg” verstaan:
Nemocničná a špecializovaná starostlivosť
a) gezondheidszorg waarvoor ten minste voor één nacht overnachtingsaccommodatie voor de patiënt nodig is;
1. Na účely úhrady zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou sa pod nemocničnou starostlivosťou rozumie:
b) op een specifieke lijst opgenomen gezondheidszorg waarvoor geen overnachtingsaccommodatie voor de patiënt voor ten minste één nacht nodig is. De lijst wordt beperkt tot:
a) zdravotná starostlivosť, ktorá si vyžaduje pobyt príslušného pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním
- gezondheidszorg waarvoor zeer gespecialiseerde en kostenintensieve medische infrastructuur of apparatuur vereist is; of
b) zdravotná starostlivosť zahrnutá v osobitnom zozname, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním. Tento zoznam sa obmedzuje na:
- gezondheidszorg die behandelingen omvat waaraan een bijzonder risico voor de patiënt of voor de bevolking verbonden is.
- zdravotnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje využitie vysokošpecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia alebo
2. De Commissie stelt deze lijst op en kan haar regelmatig bijwerken. Die maatregelen, die niet-essentiële onderdelen van deze richtlijn beogen te wijzigen door haar aan te vullen, worden vastgesteld volgens de in artikel 19, lid 3, bedoelde regelgevingsprocedure met toetsing.
- zdravotnú starostlivosť zahŕňajúcu formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo.
3. De lidstaat van aansluiting mag voor de vergoeding door zijn socialezekerheidsstelsel van de kosten van in een andere lidstaat verleende intramurale zorg een systeem van voorafgaande toestemming hanteren als aan de volgende voorwaarden wordt voldaan:
2. Tento zoznam vypracuje Komisia, ktorá ho môže pravidelne aktualizovať. Tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.
a) als de gezondheidszorg op zijn grondgebied zou zijn verleend, zou zij door het socialezekerheidsstelsel van de lidstaat zijn vergoed; en
3. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania úhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte zo svojho systému sociálneho zabezpečenia, ak sú splnené tieto podmienky:
b) het systeem is bedoeld om de uitstroom van patiënten als gevolg van de toepassing van dit artikel aan te pakken en te voorkomen dat deze leidt, of waarschijnlijk zal leiden, tot ernstige aantasting van:
a) ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, bolo by možné vykonať odhad v rámci systému zabezpečenia tohto členského štátu; a
i) het financiële evenwicht van het socialezekerheidsstelsel van de lidstaat; en/of
b) účelom tohto systému je riešiť následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tohto článku a zabrániť vážnemu narušeniu alebo možnému vážnemu narušeniu:
ii) de planning en rationalisering die in de ziekenhuissector plaatsvinden om overcapaciteit van ziekenhuizen, ongelijkheden bij de verlening van intramurale zorg en logistieke en financiële verspilling te voorkomen, de instandhouding van een evenwichtige en voor eenieder toegankelijke verzorging door artsen en ziekenhuizen of de instandhouding van behandelingscapaciteit of medische deskundigheid op het grondgebied van de lidstaat.
i) finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia členského štátu; a/alebo
4. Het systeem van voorafgaande toestemming is beperkt tot hetgeen noodzakelijk en evenredig is om dergelijke gevolgen te voorkomen, en vormt geen middel tot willekeurige discriminatie.
ii) plánovania a racionalizácie vykonaných v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ďalej udržania vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržania liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území.
5. De lidstaat stelt alle relevante informatie over de krachtens lid 3 ingevoerde systemen van voorafgaande toestemming ter beschikking van het publiek.
4. Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na zabránenie takéhoto vplyvu a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.
Artikel 9
5. Príslušný členský štát sprístupní verejnosti všetky relevantné informácie o systémoch predchádzajúceho povolenia zavedených v súlade s ustanoveniami odseku 3.
Procedurele waarborgen voor het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat
Článok 9
1. De lidstaat van aansluiting waarborgt dat de administratieve procedures voor het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat waarvoor voorafgaande toestemming vereist is als bedoeld in artikel 8, lid 3, voor de vergoeding van de in een andere lidstaat gemaakte gezondheidszorgkosten, en de overige voorwaarden en formele eisen als bedoeld in artikel 6, lid 3, berusten op objectieve, niet-discriminerende en vooraf bekendgemaakte criteria, die noodzakelijk zijn en evenredig zijn met de beoogde doelstelling. Wanneer aan de voorwaarden in artikel 22, lid 1, onder c), en lid 2 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 wordt voldaan, wordt een verzekerde altijd toestemming verleend uit hoofde van de verordeningen betreffende de coördinatie van de socialezekerheidsregelingen als bedoeld in artikel 3, lid 1, onder f).
Procesné záruky týkajúce sa využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte
2. Dergelijke procedures zijn gemakkelijk toegankelijk en kunnen waarborgen dat de ingediende verzoeken binnen vooraf door de lidstaten vastgestelde en bekendgemaakte termijnen objectief en onpartijdig behandeld worden.
1. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby správne postupy týkajúce sa využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte súvisiace s akýmkoľvek predchádzajúcim povolením uvedeným v článku 8 ods. 3, úhrada nákladov na zdravotnú starostlivosť vzniknutých v inom členskom štáte a iné podmienky a náležitosti uvedené v článku 6 ods. 3 boli založené na objektívnych nediskriminačných kritériách, ktoré sa vopred uverejnia a ktoré sú potrebné a primerané cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Poistenej osobe sa v každom prípade udelí povolenie v súlade s nariadeniami o koordinácii sociálneho zabezpečenia podľa článku 3 ods. 1 písm. f) vždy, keď sú splnené podmienky článku 22 ods. 1 písm. c) a článku 22.2 nariadenia 1408/71.
3. De criteria voor weigering van de in artikel 8, lid 3, bedoelde voorafgaande toestemming worden door de lidstaten van tevoren en op transparante wijze vastgesteld.
2. Všetky tieto procedurálne systémy sú ľahko dostupné a dokážu zabezpečiť, aby sa žiadosti vybavovali objektívne a nestranne v rámci časovej lehoty, ktorú ustanoví a uverejní daný členský štát.
4. De lidstaten houden bij de vaststelling van de termijnen waarbinnen verzoeken om gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat moeten worden behandeld rekening met:
3. Členské štáty transparentným spôsobom vopred špecifikujú kritéria zamietnutia predbežného povolenia uvedeného v článku 8 ods. 3.
a) de specifieke ziekte,
4. Členský štát musí pri stanovení časových lehôt, v rámci ktorých sa žiadosti o využívanie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte musia vybaviť, zohľadniť:
b) de hoeveelheid pijn die de patiënt heeft,
a) osobitný zdravotný stav,
c) de aard van zijn handicap, en
b) stupeň bolesti, ktorú pacient trpí,
d) de vraag of hij beroepswerkzaamheden kan verrichten.
c) charakter pacientovho postihnutia,
5. De lidstaten waarborgen dat alle administratieve beslissingen over het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat bestuursrechtelijk getoetst kunnen worden en tevens in rechte kunnen worden betwist, waarbij ook tijdelijke maatregelen kunnen worden genomen.
d) schopnosť pacienta vykonávať odbornú činnosť.
Artikel 10
5. Členské štáty zabezpečia, aby správne rozhodnutia týkajúce sa využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podliehali správnemu preskúmaniu a takisto aby sa mohli súdne riešiť vrátane ustanovení prechodných opatrení.
Voorlichting van patiënten over het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat
Článok 10
1. De lidstaat van aansluiting waarborgt dat mechanismen zijn ingesteld om patiënten op verzoek informatie te geven over het ontvangen van gezondheidszorg in een andere lidstaat en de voorwaarden die daarop van toepassing zijn, onder meer in geval van schade als gevolg van in een andere lidstaat ontvangen gezondheidszorg.
Informácia pre pacientov týkajúca sa využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte
2. De in lid 1 bedoelde informatie wordt, ook met elektronische middelen, gemakkelijk toegankelijk gemaakt en betreft onder meer de rechten van patiënten, de procedures voor de toegang tot die rechten en de rechtsmiddelen waarover de patiënt beschikt als dergelijke rechten hem worden onthouden.
1. Členské štáty, v ktorých sú pacienti poistení, zabezpečujú, aby sa zaviedli mechanizmy, na základe ktorých sa pacientom budú na požiadanie poskytovať informácie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a podmienkach, ktoré by sa uplatňovali, okrem iného, vždy, keď dôjde k poškodeniu spôsobenému v dôsledku zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá v inom členskom štáte.
3. De Commissie kan volgens de in artikel 19, lid 2, bedoelde procedure een communautaire standaardindeling voor de in lid 1 bedoelde voorafgaande informatie ontwikkelen.
2. Informácie uvedené v odseku 1 sú ľahko prístupné aj elektronicky a ich súčasťou sú aj informácie o pacientových nárokoch, postupoch pri nadobúdaní týchto nárokov a odvolávacích a nápravných systémoch, ak sa pacientovi tieto nároky upierajú.
Artikel 11
3. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 vyvinúť štandardný formát Spoločenstva pre poskytovanie predbežných informácií uvedených v odseku 1.
Toepasselijke voorschriften in geval van in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg
Článok 11
1. Wanneer gezondheidszorg wordt verleend in een andere lidstaat dan die waar de patiënt verzekerd is, of in een andere lidstaat dan die waar de zorgaanbieder woonachtig, ingeschreven of gevestigd is, is overeenkomstig artikel 5 de wetgeving van de lidstaat waar de behandeling plaatsvindt van toepassing.
Pravidlá uplatniteľné na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte
2. Dit artikel is niet van toepassing op de erkenning van beroepskwalificaties.
Ak sa starostlivosť poskytuje v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je pacient poistený, alebo v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poskytovateľ bydlisko, je registrovaný alebo v ktorom má sídlo, poskytuje sa v súlade s článkom 5 podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie.
Artikel 12
Tento článok sa nevzťahuje na uznávanie profesionálnych kvalifikácií.
Nationale contactpunten voor grensoverschrijdende gezondheidszorg
Článok 12
1. De lidstaten wijzen nationale contactpunten voor grensoverschrijdende gezondheidszorg aan en stellen de Commissie in kennis van de naam en contactgegevens daarvan.
Národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť
2. Het nationale contactpunt in de lidstaat van aansluiting verricht, in nauwe samenwerking met de andere bevoegde nationale autoriteiten, de nationale contactpunten in andere lidstaten, in het bijzonder die waar de behandeling plaatsvindt, en de Commissie, de volgende taken:
1. Členské štáty určia národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ich názvy a kontaktné údaje oznámia Komisii.
a) het verstrekt en verspreidt informatie ten behoeve van patiënten, in het bijzonder over hun rechten in verband met grensoverschrijdende gezondheidszorg, kwaliteits- en veiligheidswaarborgen, bescherming van persoonsgegevens, klachtenprocedures en rechtsmiddelen voor in een andere lidstaat verleende gezondheidszorg, en de toepasselijke voorwaarden;
2. Národné kontaktné miesto v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, v úzkej spolupráci s inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a národnými kontaktnými miestami v iných členských štátoch a najmä v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ako aj s Komisiou:
b) het helpt patiënten bij de bescherming van hun rechten en bij het eisen van een passende schadevergoeding in geval van schade als gevolg van het gebruik van gezondheidszorg in een andere lidstaat; in het bijzonder informeert het nationale contactpunt patiënten over de beschikbare mogelijkheden om geschillen te beslechten, helpt het bij het vaststellen welke buitengerechtelijke geschillenbeslechtingsregeling in een specifiek geval kan worden gebruikt en helpt het patiënten zo nodig bij het volgen van hun geschil;
a) poskytuje pacientom a šíri informácie týkajúce sa najmä ich práv v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a záruk kvality a bezpečnosti, ochrany osobných údajov, postupov pri podávaní sťažností a prostriedkov nápravy, ktoré sú dostupné v rámci zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ako aj o platných podmienkach;
c) het verzamelt gedetailleerde informatie over de nationale instanties die actief zijn op het gebied van buitengerechtelijke geschillenbeslechting en bevordert de samenwerking met die instanties;
b) pomáha pacientom chrániť ich práva a žiadať o primeranú nápravu v prípade poškodenia spôsobeného v dôsledku využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte; národné kontaktné miesto predovšetkým informuje pacientov o dostupných možnostiach pri urovnávaní sporov, pomáha nájsť vhodné riešenia mimosúdneho urovnávania v osobitných prípadoch a v prípade potreby pomáha pacientom pri monitorovaní ich sporov;
d) het bevordert de ontwikkeling van internationale buitengerechtelijke regelingen voor het beslechten van geschillen als gevolg van grensoverschrijdende gezondheidszorg.
c) zbiera informácie o vnútroštátnych orgánoch, ktoré riadia mimosúdne urovnania sporov a umožňujú spoluprácu s týmito orgánmi;
3. De Commissie stelt volgens de in artikel 19, lid 2, bedoelde procedure het volgende vast:
d) umožňuje vývoj medzinárodného systému mimosúdneho vyrovnania pri sporoch vzniknutých v dôsledku cezhraničnej starostlivosti;
a) maatregelen die nodig zijn om het in dit artikel beschreven netwerk van nationale contactpunten te beheren;
3. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 2 príjme:
b) de aard en het type van de in het kader van dit netwerk verzamelde en uitgewisselde gegevens;
a) opatrenia potrebné na správu siete národných kontaktných miest stanovených v tomto článku;
c) richtsnoeren betreffende de in lid 2, onder a), bedoelde informatie ten behoeve van patiënten.
b) povahu a typ údajov, ktoré sa majú zozbierať a vymieňať v rámci tejto siete;
Hoofdstuk IV
c) usmernenia k informáciám pre pacientov stanoveným v odseku 2 písm. a) tohto článku.
SAMENWERKING OP HET GEBIED VAN GEZONDHEIDSZORG
Kapitola IV
Artikel 13
SPOLUPRÁCA V OBLASTI ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Verplichting tot samenwerking
ČLÁNOK 13
1. De lidstaten verlenen de wederzijdse bijstand die voor de toepassing van deze richtlijn nodig is.
Povinnosť spolupráce
2. De lidstaten bevorderen de samenwerking bij de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg op regionaal en lokaal niveau, alsmede door middel van informatie- en communicatietechnologie, tijdelijke of ad-hocverlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg en andere vormen van grensoverschrijdende samenwerking.
1. Členské štáty si podľa potreby poskytujú vzájomnú pomoc pri implementácii tejto smernice.
Artikel 14
2. Členské štáty umožňujú spoluprácu pri poskytovaní cezhraničnej starostlivosti na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj pri jej poskytovaní prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, cezhraničnej starostlivosti poskytovanej na dočasnej alebo báze alebo na báze ad hoc a pri iných formách cezhraničnej spolupráce.
Erkenning van in een andere lidstaat verstrekte recepten
Článok 14
1. Wanneer overeenkomstig artikel 6, lid 1, van Richtlijn 2001/83/EG een vergunning is verleend om een geneesmiddel op hun grondgebied in de handel te brengen, waarborgen de lidstaten dat recepten die door een gemachtigde persoon in een andere lidstaat voor een bepaalde patiënt zijn verstrekt, op hun grondgebied kunnen worden gebruikt en dat eventuele beperkingen op de erkenning van individuele recepten verboden zijn, tenzij deze:
Uznávanie lekárskych predpisov vydaných v iných členských štátoch
a) beperkt zijn tot hetgeen noodzakelijk en evenredig is om de menselijke gezondheid te beschermen en zij niet discriminerend zijn, of
1. Ak je povolené, aby sa liek uvádzal na trh na území členských štátov v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2001/83/ES, členské štáty zabezpečia, aby sa predpisy vydané oprávnenou osobou v inom členskom štáte menovanému pacientovi mohli používať na ich území a aby boli zakázané akékoľvek obmedzenia týkajúce sa uznávania jednotlivých lekárskych predpisov, pokiaľ:
b) op gegronde en gerechtvaardigde twijfel omtrent de echtheid of de inhoud van een individueel recept berusten.
a) sa neobmedzujú na to, čo je na ochranu ľudského zdravia potrebné a primerané a nemajú nediskriminačnú povahu alebo
2. Om de toepassing van lid 1 te vergemakkelijken stelt de Commissie het volgende vast:
b) nie sú založené na zákonných a opodstatnených pochybách o pravosti alebo obsahu jednotlivých predpisov.
a) maatregelen die een apotheker of andere gezondheidswerker in staat stellen te controleren of een recept echt is en in een andere lidstaat door een gemachtigde persoon is verstrekt, door de ontwikkeling van een communautair model voor recepten en de bevordering van de interoperabiliteit van elektronische recepten;
2. V rámci umožnenia implementácie odseku 1 Komisia prijme:
b) maatregelen waarmee wordt gewaarborgd dat geneesmiddelen die in de ene lidstaat worden voorgeschreven en in de andere worden verstrekt, correct geïdentificeerd worden en dat de patiënteninformatie over geneesmiddelen begrijpelijk is;
a) opatrenia na umožnenie lekárnikom alebo iným odborníkom overiť si pravosť lekárskeho predpisu a fakt, či lekársky predpis v inom členskom štáte vydala oprávnená osoba formou zavedenia formátu lekárskych predpisov Spoločenstva a podpory interoperability elektronických lekárskych predpisov;
c) maatregelen om specifieke categorieën geneesmiddelen van de in dit artikel bedoelde erkenning van recepten uit te sluiten wanneer dit nodig is om de volksgezondheid te beschermen.
b) opatrenia na zabezpečenie, aby sa lieky predpísané v jednom členskom štáte a povolené v inom správne identifikovali a aby informácie týkajúce sa týchto produktov, ktoré sa pacientom poskytujú, boli zrozumiteľné;
3. De in lid 2, onder a) en b), bedoelde maatregelen worden vastgesteld volgens de in artikel 19, lid 2, bedoelde regelgevingsprocedure. De in lid 2, onder c), bedoelde maatregelen, die niet-essentiële onderdelen van deze richtlijn beogen te wijzigen door haar aan te vullen, worden vastgesteld volgens de in artikel 19, lid 3, bedoelde regelgevingsprocedure met toetsing.
c) v prípade potreby opatrenia na vylúčenie špecifických kategórií liekov z uznávania lekárskych predpisov stanoveného v tomto článku s cieľom chrániť verejné zdravie.
4. Lid 1 is niet van toepassing op geneesmiddelen die overeenkomstig artikel 71, lid 2, van Richtlijn 2001/83/EG aan een bijzonder medisch recept onderworpen zijn.
3. Opatrenia uvedené v písm. a) a b) odseku 2 sa prijímajú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 19 ods. 2. Opatrenia uvedené v písm. c) odseku 2, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.
Artikel 15
4. Odsek 1 sa neuplatňuje na lieky, ktoré podliehajú osobitným lekárskym predpisom, ako sa ustanovuje v článku 71 ods. 2 smernice 2001/83/ES.
Europese referentienetwerken
Článok 15
1. De lidstaten bevorderen de ontwikkeling van Europese referentienetwerken van zorgaanbieders. Die netwerken staan voortdurend open voor nieuwe zorgaanbieders die eraan willen deelnemen, mits deze zorgaanbieders aan alle vereiste voorwaarden en criteria voldoen.
Európske referenčné siete
2. De Europese referentienetwerken hebben de volgende doelstellingen:
1. Členské štáty umožnia vývoj európskych referenčných sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tieto siete sú permanentne otvorené novým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem sa do nich zapojiť za predpokladu, že spĺňajú všetky požadované podmienky a kritériá.
a) bijdragen tot het benutten van het potentieel van Europese samenwerking op het gebied van zeer gespecialiseerde gezondheidszorg voor patiënten en voor de gezondheidszorgstelsels als gevolg van innovaties in de medische wetenschap en de gezondheidstechnologieën;
2. Cieľom týchto európskych referenčných sietí je:
b) bijdragen tot het bevorderen van de toegang tot hoogwaardige en kosteneffectieve gezondheidszorg voor alle patiënten met een ziekte waarvoor een bijzondere concentratie van middelen of deskundigheid vereist is;
a) pomáhať realizovať potenciál európskej spolupráce, pokiaľ ide o vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inovácií v medicíne a zdravotníckych technológiách;
c) maximaliseren van de kosteneffectiviteit van de aangewende middelen, door deze waar nodig te bundelen;
b) pomáhať pacientom získať prístup ku kvalitnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí;
d) bijdragen tot het delen van kennis en het verzorgen van opleidingen voor gezondheidswerkers;
c) v prípade potreby zvýšiť využitie nákladovo efektívnych zdrojov na maximum formou ich koncentrácie;
e) verschaffen van benchmarks voor kwaliteit en veiligheid en bijdragen tot de ontwikkeling en verspreiding van beste praktijken binnen en buiten het netwerk;
d) pomáhať pri výmene vedomostí a poskytovaní odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti zdravotníctva;
f) de lidstaten met onvoldoende patiënten met een bepaalde ziekte of onvoldoende technologie of deskundigheid helpen een volledig scala van zeer gespecialiseerde diensten van optimale kwaliteit te bieden.
e) stanoviť meradlo kvality a bezpečnosti a pomáhať pri šírení osvedčených postupov v rámci uvedenej siete, ako aj mimo nej;
3. De Commissie stelt het volgende vast:
f) pomáhať členským štátom s nedostatočným počtom pacientov s osobitným zdravotným stavom alebo s chýbajúcou technológiou alebo odbornými znalosťami v plnej miere poskytovať vysokošpecializované služby najvyššej kvality.
a) een lijst van specifieke criteria en voorwaarden waaraan de Europese referentienetwerken moeten voldoen, waaronder de voorwaarden en criteria voor zorgaanbieders die aan de Europese referentienetwerken willen deelnemen, teneinde in het bijzonder te waarborgen dat de Europese referentienetwerken:
3. Komisia prijme:
i) over passende capaciteiten voor de diagnose, de follow-up en de behandeling van patiënten beschikken, met in voorkomend geval gegevens over goede resultaten;
a) zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré európske referenčné siete musia splniť, vrátane podmienok a kritérií požadovaných od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem zapojiť sa do európskych referenčných sietí s cieľom zabezpečiť, aby európske referenčné siete predovšetkým:
ii) over voldoende capaciteit beschikken en voldoende activiteiten ontplooien om relevante diensten te verlenen en de kwaliteit van de verleende diensten in stand te houden;
i) mali potrebné kapacity na diagnostiku, následnú liečbu pacientov a starostlivosť o nich s dôkazom o dobrých výsledkoch, pokiaľ je to uplatniteľné;
iii) over capaciteit beschikken om deskundige adviezen, diagnosen of bevestigingen van diagnosen te kunnen geven, richtsnoeren voor goede praktijken te kunnen produceren en toepassen en resultaatgerichte maatregelen en kwaliteitscontrole te kunnen toepassen;
ii) mali dostatočnú kapacitu a činnosť na poskytovanie relevantných služieb a zachovanie kvality poskytovaných služieb;
iv) een multidisciplinaire aanpak kunnen aantonen;
iii) mali kapacity na poskytovanie odborného poradenstva, diagnostikovania alebo potvrdzovania diagnózy, na vyvíjanie a dodržiavanie usmernení o dobrej praxi a na implementáciu výsledných opatrení a kontrolu kvality;
v) over een hoog niveau van deskundigheid en ervaring beschikken, zoals blijkt uit publicaties, subsidies of erefuncties en onderwijs- en opleidingsactiviteiten;
iv) mohli predviesť multidisciplinárny prístup;
vi) een belangrijke bijdrage aan het onderzoek leveren;
v) poskytovali odborné znalosti a skúsenosti na vysokej úrovni, zdokumentované v publikáciách, grantoch alebo čestných postoch zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;
vii) betrokken zijn bij epidemiologische surveillance, zoals registers;
vi) významne prispievali v oblasti výskumu;
viii) nauw in contact staan en samenwerken met andere centra en netwerken van deskundigen op nationaal en internationaal niveau en over netwerkcapaciteiten beschikken;
vii) boli zapojené do epidemiologického dozoru napr. prostredníctvom registrácie;
ix) nauw in contact staan en samenwerken met eventuele patiëntenverenigingen;
viii) boli úzko prepojené a spolupracovali s inými odbornými centrami a sieťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a mali kapacitu na vytváranie sietí;
b) de procedure voor de oprichting van Europese referentienetwerken.
ix) boli úzko prepojené a spolupracovali so združeniami pacientov, ak takéto združenia existujú.
4. De in lid 3 bedoelde maatregelen, die niet-essentiële onderdelen van deze richtlijn beogen te wijzigen door haar aan te vullen, worden vastgesteld volgens de in artikel 19, lid 3, bedoelde regelgevingsprocedure met toetsing.
b) postup zriaďovania európskych referenčných sietí.
Artikel 16
4. Opatrenia uvedené v odseku 3, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.
E-gezondheidszorg
Článok 16
De Commissie stelt volgens de in artikel 19, lid 2, bedoelde procedure de nodige specifieke maatregelen vast om informatie- en communicatietechnologiesystemen op het gebied van de gezondheidszorg interoperabel te maken; die maatregelen zijn van toepassing wanneer lidstaten besluiten deze systemen in te voeren. De maatregelen sluiten aan bij de ontwikkelingen van de gezondheidstechnologieën en de medische wetenschap en eerbiedigen het grondrecht op bescherming van persoonsgegevens overeenkomstig de toepasselijke wetgeving. In het bijzonder worden de nodige normen en begrippen voor de interoperabiliteit van de desbetreffende informatie- en communicatietechnologiesystemen gespecificeerd om een veilige, hoogwaardige en efficiënte verlening van grensoverschrijdende gezondheidsdiensten te waarborgen.
E-zdravie
Artikel 17
Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme osobitné opatrenia potrebné na dosiahnutie interoperability systémov informačných a komunikačných technológií v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré sú uplatniteľné vždy, keď sa členské štáty rozhodnú ich zaviesť. Tieto opatrenia odrážajú vývoj zdravotníckych technológií a medicíny a rešpektujú základné právo na ochranu osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom. Špecifikujú najmä normy a terminológiu potrebné pre interoperabilitu relevantných systémov informačných a komunikačných technológií s cieľom zabezpečiť bezpečné, kvalitné a účinné poskytovanie služieb cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Samenwerking op het gebied van het beheer van nieuwe gezondheidstechnologieën
Článok 17
1. De lidstaten bevorderen de ontwikkeling en werking van een netwerk waarin de nationale autoriteiten of instanties die verantwoordelijk zijn voor de evaluatie van gezondheidstechnologie met elkaar worden verbonden.
Spolupráca pri riadení nových zdravotníckych technológií
2. Het netwerk voor de evaluatie van gezondheidstechnologie heeft de volgende doelstellingen:
1. Členské štáty umožnia vývoj a fungovanie siete spájajúcej vnútroštátne orgány alebo inštitúcie zodpovedné za posúdenie zdravotníckej technológie.
a) ondersteunen van de samenwerking tussen de nationale autoriteiten of instanties;
2. Cieľom posúdenia zdravotníckych technológií je:
b) ondersteunen van de verstrekking van objectieve, betrouwbare, tijdige, transparante en overdraagbare informatie over de doeltreffendheid van gezondheidstechnologieën op korte en lange termijn en een effectieve uitwisseling van deze informatie tussen de nationale autoriteiten of instanties mogelijk maken.
a) podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami;
3. De lidstaten wijzen de autoriteiten of instanties aan die aan het in lid 1 bedoelde netwerk deelnemen en stellen de Commissie in kennis van de naam en contactgegevens van die autoriteiten of instanties.
b) podporiť poskytovanie objektívnych, spoľahlivých, včasných a prenosných informácií o krátkodobej a dlhodobej účinnosti zdravotníckych technológií a umožniť efektívnu výmenu týchto informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami.
4. De Commissie stelt volgens de in artikel 19, lid 2, bedoelde procedure de nodige maatregelen voor de oprichting en het beheer van dit netwerk vast, waarbij ook de aard en het type van de uit te wisselen informatie wordt gespecificeerd.
3. Členské štáty ustanovia orgány alebo inštitúcie zapojené do tejto siete uvedenej v odseku 1 a oznámia Komisii ich názvy a kontaktné údaje.
Artikel 18
4. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na zriadenie a riadenie tejto siete a označí povahu a typ informácií, ktoré sa majú vymieňať.
Verzameling van gegevens voor statistische en toezichtsdoeleinden
Článok 18
1. De lidstaten verzamelen voor toezichtsdoeleinden benodigde statistische gegevens en overige aanvullende gegevens over de verlening van grensoverschrijdende gezondheidszorg, de verleende zorg, de betrokken zorgaanbieders en patiënten, de kosten en de resultaten. Deze gegevens verzamelen zij, overeenkomstig de nationale en communautaire wetgeving inzake de productie van statistieken en de bescherming van persoonsgegevens, in het kader van hun algemene systemen voor het verzamelen van gegevens over de gezondheidszorg.
Zbieranie údajov na účely štatistiky a monitorovania
2. De lidstaten zenden de in lid 1 bedoelde gegevens ten minste jaarlijks naar de Commissie, met uitzondering van de gegevens die al krachtens Richtlijn 2005/36/EG worden verzameld.
1. Členské štáty zbierajú štatistické a doplňujúce údaje o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, poskytovanej starostlivosti, jej poskytovateľoch a pacientoch, nákladoch a výsledkoch, ktoré sú potrebné na účely monitorovania. Tieto údaje zbierajú ako súčasť svojich všeobecných systémov na zbieranie údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva o tvorbe štatistiky a ochrane osobných údajov.
3. Onverminderd de uitvoeringsmaatregelen voor het communautair statistisch programma en voor Verordening (EG) nr. .../… van het Europees Parlement en de Raad betreffende communautaire statistieken over de volksgezondheid en de gezondheid en veiligheid op het werk [COM(2007) 46], stelt de Commissie volgens de in artikel 19, lid 2, bedoelde procedure maatregelen vast voor de uitvoering van dit artikel.
2. Členské štáty zasielajú tieto údaje uvedené v odseku 1 Komisii aspoň raz za rok s výnimkou údajov, ktoré sa už zozbierali podľa smernice 2005/36/ES.
Hoofdstuk V
3. Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté na implementáciu štatistického programu Spoločenstva, ako aj opatrenia prijaté na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../... v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [KOM (2007) 46], Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme opatrenia na implementáciu tohto článku.
UITVOERINGS- EN SLOTBEPALINGEN
Kapitola V
Artikel 19
IMPLEMENTÁCIA A ZÁVEREčNÉ USTNOVENIA
Comité
ČLÁNOK 19
1. De Commissie wordt bijgestaan door een comité van vertegenwoordigers van de lidstaten, voorgezeten door de vertegenwoordiger van de Commissie.
Výbor
2. Wanneer naar dit lid wordt verwezen, zijn de artikelen 5 en 7 van Besluit 1999/468/EG van toepassing, met inachtneming van artikel 8 van dat besluit. De in artikel 5, lid 6, van Besluit 1999/468/EG bedoelde termijn wordt vastgesteld op drie maanden.
1. Komisii pomáha výbor zložený z predstaviteľov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.
3. Wanneer naar dit lid wordt verwezen, zijn artikel 5 bis, leden 1 tot en met 4, en artikel 7 van Besluit 1999/468/EG van toepassing, met inachtneming van artikel 8 van dat besluit.
2. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia. Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je 3 mesiace.
Artikel 20
3. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5a ods. 1 až 4 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia.
Verslagen
Článok 20
Binnen vijf jaar na de in artikel 22, lid 1, genoemde termijn stelt de Commissie een verslag over de werking van deze richtlijn op en dient dit bij het Europees Parlement en de Raad in.
Správy
Daartoe stellen de lidstaten de Commissie, onverminderd artikel 22, in kennis van alle maatregelen die zij in verband met de toepassing van de procedures in de artikelen 8 en 9 invoeren, wijzigen of handhaven.
Komisia vypracuje do piatich rokov po dátume uvedenom v článku 22 ods. 1 správu o fungovaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.
Artikel 21
V tejto súvislosti a bez toho, aby bol dotknutý článok 22, členské štáty informujú Komisiu o každom opatrení, ktorý zaviedli, upravili alebo si zachovali s cieľom implementovať postupy stanovené v článkoch 8 a 9.
Verwijzingen naar andere wetgeving
Článok 21
Met ingang van de datum waarop Verordening (EG) nr. 883/2004 van het Europees Parlement en de Raad van 29 april 2004 betreffende de coördinatie van de socialezekerheidsstelsels[59] van toepassing wordt:
Odkazy na iné právne predpisy
- gelden de verwijzingen naar Verordening (EEG) nr. 1408/71 in deze richtlijn als verwijzingen naar Verordening (EG) nr. 883/2004;
Od dátumu uplatniteľnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[59]:
- gelden de verwijzingen naar artikel 22 van Verordening (EEG) nr. 1408/71 in deze richtlijn als verwijzingen naar artikel 20 van Verordening (EG) nr. 883/2004.
- odkazy na nariadenie Rady 1408/71/ES v tejto smernici sa chápu ako odkazy na nariadenie 883/2004;
Artikel 22 Omzetting
- odkazy na článok 22 nariadenia Rady 1408/71/ES v tejto smernici sa chápu ako odkazy na článok 20 nariadenia 883/2004.
De lidstaten doen de nodige wettelijke en bestuursrechtelijke bepalingen in werking treden om uiterlijk op ... [een jaar na de inwerkingtreding van deze richtlijn] aan deze richtlijn te voldoen.
Článok 22 Transpozícia
Zij delen de Commissie de tekst van die bepalingen onverwijld mede, alsmede een tabel ter weergave van het verband tussen die bepalingen en deze richtlijn.
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [jeden rok po nadobudnutí jej účinnosti].
Wanneer de lidstaten die bepalingen aannemen, wordt in die bepalingen zelf of bij de officiële bekendmaking daarvan naar deze richtlijn verwezen. De regels voor die verwijzing worden vastgesteld door de lidstaten.
Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.
Artikel 23
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Inwerkingtreding
Článok 23
Deze richtlijn treedt in werking op de twintigste dag volgende op die van haar bekendmaking in het Publicatieblad van de Europese Unie .
Nadobudnutie účinnosti
Artikel 24
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Adressaten
Článok 24
Deze richtlijn is gericht tot de lidstaten.
Adresáti
Gedaan te Brussel, […]
Táto smernica je určená členským štátom.
Voor het Europees Parlement Voor de Raad
V Bruseli
De Voorzitter De Voorzitter
za Európsky parlament za Radu
[…] […]
predseda predseda
FINANCIEEL MEMORANDUM
[…] […]
1. BENAMING VAN HET VOORSTEL
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
Voorstel voor een richtlijn van het Europees Parlement en de Raad betreffende de toepassing van de rechten van patiënten bij grensoverschrijdende gezondheidszorg
1. NÁZOV NÁVRHU:
2. ABM/ABB-KADER
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
Volksgezondheid
2. RÁMEC ABM/ABB
3. BEGROTINGSONDERDELEN
Verejné zdravie
3.1. Begrotingsonderdelen (beleidsuitgaven en bijbehorende uitgaven voor technische en administratieve bijstand (vroegere BA-onderdelen)) inclusief omschrijving:
3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY
XX0101: voor de betaling van de ambtenaren
3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky B.A)] vrátane ich názvov:
XX010211: voor de betaling van de comitékosten
XX0101: na výplaty úradníkov
3.2. Duur van de actie en van de financiële gevolgen:
XX010211: na úhradu nákladov spojených s výborom
Vanaf 2009, onbepaalde duur.
3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:
Deze begroting is bedoeld om de kosten te dekken van het toekomstige Comité voor grensoverschrijdende gezondheidszorg, dat volgens de richtlijn zal worden opgericht na de goedkeuring van de richtlijn door het Europees Parlement en de Raad:
Od roku 2009, dĺžka trvania nie je definovaná
2 VTE administrateurs om het comitéproces te ondersteunen, à 117 000 euro per administrateur (volgens de specifieke richtsnoeren).
Týmto rozpočtom sa majú pokryť náklady budúceho výboru pre cezhraničnú starostlivosť, ktorý sa zriadi podľa oznámenia v smernici po prijatí tejto smernice v Parlamente a Rade.
Kosten van de plenaire vergaderingen met één deelnemer voor elk van de 27 lidstaten. 10 geplande vergaderingen per jaar, à 20 000 euro per vergadering. De feitelijke kosten en de frequentie van deze vergaderingen kunnen, afhankelijk van de uiteindelijke vorm van de richtlijn na goedkeuring door de Raad en het Parlement en de vereiste comitéstructuren, bijgesteld moeten worden.
2 pracovníci zamestnaní na plný úväzok (FTE) ako administrátori ohodnotení na 117 000 EUR na osobu (podľa osobitných usmernení) na podporu komitologického postupu.
3.3. Begrotingskenmerken:
Náklady na plenárne zasadnutie s jedným účastníkom z 27 členských štátov. Na rok je naplánovaných 10 stretnutí, z toho na každé sa predpokladajú náklady v hodnote 20 000 EUR. Skutočné náklady na tieto stretnutia a frekvencia týchto stretnutí si môžu vyžadovať preskúmanie v závislosti od konečného znenia tejto smernice po jej prijatí v Rade a Parlamente a od potrebných komitologických štruktúr.
Begrotingsonderdeel | Soort uitgave | Nieuw | Bijdrage EVA | Bijdragen kandidaat-lidstaten | Rubriek financiële vooruitzichten |
3.3. Rozpočtové charakteristiky:
XX 0101 | Verplicht | NGK[60] | Nee | Nee | Nee | 5 |
Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |
XX 010211 | Niet-verplicht | NGK[61] | Nee | Nee | Nee | 5 |
XX 0101 | Povinné | Nedif[60] | NIE | NIE | NIE | 5 |
4. OVERZICHT VAN DE MIDDELEN
XX 010211 | Nepovinné | Nedif[61] | NIE | NIE | NIE | 5 |
4.1. Financiële middelen
4. ZHRNUTIE ZDROJOV
4.1.1. Overzicht van de vastleggingskredieten (VK) en betalingskredieten (BK)
4.1. Finančné zdroje
in miljoen euro (tot op 3 decimalen)
4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)
Soort uitgave | Punt nr. | 2009 | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 e.v. | Totaal |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Beleidsuitgaven[62] |
Druh výdavkov | Oddiel č. | 2009 | n+1 | n+2 | n+3 | n+4 | n+5 a nasl. | Spolu |
Vastleggingskredieten (VK) | 8.1. | a |
Prevádzkové výdavky[62] |
Betalingskredieten (BK) | b |
Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a |
Administratieve uitgaven binnen het referentiebedrag[63] |
Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b |
Technische & administratieve bijstand (NGK) | 8.2.4. | c |
Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[63] |
TOTAAL REFERENTIEBEDRAG |
Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c |
Vastleggingskredieten | a+c |
CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |
Betalingskredieten | b+c |
Viazané rozpočtové prostriedky | a+c |
Administratieve uitgaven die niet in het referentiebedrag zijn begrepen[64] |
Platobné rozpočtové prostriedky | b+c |
Personeelsuitgaven en aanverwante uitgaven (NGK) | 8.2.5. | d | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 1,404 |
Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[64] |
Andere niet in het referentiebedrag begrepen administratieve uitgaven (NGK) | 8.2.6. | e | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 1,200 |
Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 1.404 |
Totale indicatieve kosten van de maatregel |
Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 1.200 |
TOTAAL VK inclusief personeelsuitgaven | a+c+d+e | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 1,404 |
Celkové orientačné finančné náklady na akciu |
TOTAAL BK inclusief personeelsuitgaven | b+c+d+e | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 1,200 |
VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | a+c+d+e | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 1.404 |
Medefinanciering: niet van toepassing.
PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 1.200 |
Indien het voorstel door lidstaten of uit andere bronnen (geef aan welke) wordt medegefinancierd, geef dan een raming daarvan in de onderstaande tabel (voeg extra rijen toe indien de medefinanciering uit meer dan een bron afkomstig is):
Údaje o spolufinancovaní: Neuplatňuje sa
in miljoen euro (tot op 3 decimalen)
Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky).
Medefinancieringsbron | Jaar n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 e.v. | Totaal |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
…………………… | f |
Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n+1 | n+2 | n+3 | n+4 | n+5 a nasl. | Spolu |
TOTAAL VK inclusief medefinanciering | a+c+d+e+f |
…………………… | f |
4.1.2. Verenigbaarheid met de financiële programmering
VRP vrátane spolufinancovania SPOLU | a+c+d+e+f |
( Het voorstel is verenigbaar met de bestaande financiële programmering.
4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním
( Het voorstel vergt herprogrammering van de betrokken rubriek van de financiële vooruitzichten.
( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.
( Het voorstel vergt wellicht toepassing van de bepalingen van het Interinstitutioneel Akkoord[65] (flexibiliteitsinstrument of herziening van de financiële vooruitzichten).
( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.
4.1.3. Financiële gevolgen voor de ontvangsten
( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[65] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).
( Het voorstel heeft geen financiële gevolgen voor de ontvangsten
4.1.3. Finančný vplyv na príjmy
( Het voorstel heeft de volgende financiële gevolgen voor de ontvangsten:
( Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.
in miljoen euro (tot op een decimaal)
( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:
Vóór de actie [Jaar n-1] | Situatie na de actie |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)
Totale personele middelen in VTE | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |
Pred akciou [Rok n-1] | Stav po akcii |
5. KENMERKEN EN DOELSTELLINGEN
Počet ľudských zdrojov spolu | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |
5.1. Behoefte waarin op korte of lange termijn moet worden voorzien
5. CHARAKTERISTIKY A CIELE
Niet van toepassing.
5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
5.2. Meerwaarde van het communautaire optreden, samenhang van het voorstel met andere financiële instrumenten en mogelijke synergie
Neuplatňuje sa.
Niet van toepassing.
5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia
5.3. Doelstellingen, verwachte resultaten en bijbehorende indicatoren van het voorstel in de context van het ABM
Neuplatňuje sa.
Niet van toepassing.
5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM
5.4. Wijze van uitvoering (indicatief)
Neuplatňuje sa.
( Gecentraliseerd beheer
5.4. Spôsob implementácie (orientačný)
( rechtstreeks door de Commissie
( Centralizované hospodárenie
( gedelegeerd aan:
( priamo na úrovni Komisie
( uitvoerende agentschappen
( nepriamo delegovaním právomocí na:
( door de Gemeenschappen opgerichte organen als bedoeld in artikel 185 van het Financieel Reglement
( výkonné agentúry
( nationale publiekrechtelijke organen of organen met een openbaredienstverleningstaak
( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách
( Gedeeld of gedecentraliseerd beheer
( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme
( met lidstaten
( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie
( met derde landen
( s členskými štátmi
( Gezamenlijk beheer met internationale organisaties (geef aan welke)
( s tretími krajinami
Opmerkingen:
( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)
6. TOEZICHT EN EVALUATIE
Poznámky:
6.1. Toezicht
6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE
De werkgroepen brengen regelmatig verslag uit en deze verslagen worden verspreid onder de lidstaten en de diensten van de Commissie.
6.1. Systém monitorovania
6.2. Evaluatie
Zabezpečí sa pravidelná podpora pracovných skupín a ich rozšírenie do členských štátov a útvarov Komisie.
6.2.1. Evaluatie vooraf
6.2. Hodnotenie
Niet van toepassing.
6.2.1. Hodnotenie ex-ante
6.2.2. Naar aanleiding van een tussentijdse evaluatie of evaluatie achteraf genomen maatregelen (ervaring die bij soortgelijke activiteiten in het verleden is opgedaan)
Neuplatňuje sa.
Niet van toepassing.
6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)
6.2.3. Vorm en frequentie van toekomstige evaluaties
Neuplatňuje sa.
Na vijf jaar wordt het functioneren van de werkgroep geëvalueerd.
6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení
7. Fraudebestrijdingsmaatregelen
Hodnotenie prebiehajúcej pracovnej skupiny sa vykoná po 5 rokoch.
Niet van toepassing.
7. OPATRENIA PROTI PODVODOM
8. MIDDELEN
Neuplatňuje sa.
8.1. Financiële kosten van de doelstellingen van het voorstel
8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH
Vastleggingskredieten, in miljoen euro (tot op 3 decimalen)
8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov
Jaar n | Jaar n+1 | Jaar n+2 | Jaar n+3 | Jaar n+4 | Jaar n+5 |
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Ambtenaren of tijdelijk personeel[68] (XX 01 01) | A*/AD | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |
Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 |
B*, C*/AST |
Úradníci alebo dočasní zamestnanci[68] (XX 01 01) | A*/AD | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |
Uit art. XX 01 02 gefinancierd personeel[69] |
B*, C*/AST |
Uit art. XX 01 04/05 gefinancierd ander personeel[70] |
Zamestnanci financovaní[69] podľa článku XX 01 02 |
TOTAAL |
Iní zamestnanci[70] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |
8.2.2. Omschrijving van de taken die uit de actie voortvloeien
SPOLU |
Beheer van het nieuwe comitologiecomité (“Comité voor veilige, hoogwaardige en efficiënte grensoverschrijdende gezondheidszorg”) dat overeenkomstig artikel 19 van deze richtlijn wordt opgericht en de werkgroepen daarvan, die zich met de uitvoering van de richtlijn bezighouden.
8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie
Kosten van de plenaire vergaderingen met één deelnemer voor elk van de 27 lidstaten. 10 geplande vergaderingen per jaar, à 20 000 euro per vergadering. De feitelijke kosten en de frequentie van deze vergaderingen kunnen, afhankelijk van de uiteindelijke vorm van de richtlijn na goedkeuring door de Raad en het Parlement, bijgesteld moeten worden.
Fungovanie nového komitologického výboru („výbor pre bezpečnú, kvalitnú a účinnú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť“) zriadeného v súlade s článkom 19 tejto smernice a jeho pracovných skupín, ktoré budú pracovať na implementácii tejto smernice.
De behoeften aan personele en huishoudelijke middelen zullen worden gedekt uit de toewijzing die in het kader van de jaarlijkse toewijzingsprocedure aan het beherende DG wordt toegekend.
Náklady na plenárne zasadnutie s jedným účastníkom z 27 členských štátov. Na rok je naplánovaných 10 stretnutí, z toho na každé sa predpokladajú náklady v hodnote 20 000 EUR. Skutočné náklady na tieto stretnutia a frekvencia týchto stretnutí si môžu vyžadovať preskúmanie v závislosti od konečného znenia tejto smernice po jej prijatí v Rade a Parlamente.
8.2.3. Herkomst van het (statutaire) personeel
Potreby ľudských a správnych zdrojov sa pokryjú v rámci pridelenia financií riadiacemu GR v rámci ročného procesu prideľovania zdrojov.
( Posten die momenteel zijn toegewezen aan het beheer van het te vervangen of te verlengen programma
8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)
( Posten die al zijn toegewezen in het kader van de JBS/VOB-procedure voor jaar n
( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť
( Posten waarom in het kader van de volgende JBS/VOB-procedure zal worden gevraagd
( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n
( Bestaande posten binnen de beherende dienst die worden heringedeeld (interne herindeling)
( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR.
( Posten die voor jaar n nodig zijn maar die in het kader van de JBS/VOB-procedure voor dat jaar nog niet zijn toegewezen
( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).
8.2.4. Andere administratieve uitgaven binnen het referentiebedrag (XX 01 04/05 – Uitgaven voor administratief beheer)
( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku
in miljoen euro (tot op 3 decimalen)
8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)
Begrotingsonderdeel (nummer en omschrijving) | Jaar n | Jaar n+1 | Jaar n+2 | Jaar n+3 | Jaar n+4 | Jaar n+5 e.v. | TOTAAL |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Andere technische en administratieve bijstand |
Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |
- intern |
Iná technická a administratívna pomoc |
- extern |
- intra muros |
Totaal Technische en administratieve bijstand |
- extra muros |
8.2.5. Personeelsuitgaven en aanverwante uitgaven die niet in het referentiebedrag zijn begrepen
Technická a administratívna pomoc spolu |
in miljoen euro (tot op 3 decimalen)
8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady ne zahrnuté v referenčnej sume
Soort personeel | Jaar n | Jaar n+1 | Jaar n+2 | Jaar n+3 | Jaar n+4 | Jaar n+5 e.v. |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Ambtenaren en tijdelijk personeel (XX 01 01) | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 | 0,234 |
Druh ľudských zdrojov | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. |
Uit art. XX 01 02 gefinancierd personeel (hulpfunctionarissen, gedetacheerde nationale deskundigen, personeel op contractbasis, enz.) (vermeld begrotingsonderdeel) |
Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 | 0.234 |
Totaal Personeelsuitgaven en aanverwante uitgaven die NIET in het referentiebedrag zijn begrepen |
Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |
Berekening – Ambtenaren en tijdelijke functionarissen |
Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu |
Overeenkomstig de BUDG-richtsnoeren is bij de berekening van de kosten uitgegaan van 117 000 euro per personeelslid. |
Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |
Berekening – Uit artikel XX 01 02 gefinancierd personeel |
Sadzba vo výške 117 000 EUR / personál použitá na kvantifikáciu nákladov, ako sa odporúča v usmerneniach BUDG |
[…] |
Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 |
8.2.6. Andere administratieve uitgaven die niet in het referentiebedrag zijn begrepen
[…] |
in miljoen euro (tot op 3 decimalen) |
8.2.6. Ostatné administratívne výdavky ne zahrnuté v referenčnej sume
Jaar n | Jaar n+1 | Jaar n+2 | Jaar n+3 | Jaar n+4 | Jaar n+5 e.v. | TOTAAL |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |
XX 01 02 11 01 – Dienstreizen |
Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |
XX 01 02 11 02 – Conferenties en vergaderingen |
XX 01 02 11 01 – Služobné cesty |
XX 01 02 11 03 – Comités[72] | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 1,200 |
XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie |
XX 01 02 11 04 – Studies en adviezen |
XX 01 02 11 03 – Výbory[72] | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 1.200 |
XX 01 02 11 05 - Informatiesystemen |
XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |
2 Totaal Andere beheersuitgaven (XX 01 02 11) | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 1,200 |
XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |
3 Andere uitgaven van administratieve aard (vermeld welke en verwijs naar het begrotingsonderdeel) |
2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 1.200 |
Totale andere administratieve uitgaven die NIET in het referentiebedrag zijn begrepen | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 0,200 | 1,200 |
3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) |
Berekening - Andere administratieve uitgaven die niet in het referentiebedrag zijn begrepen |
Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 0.200 | 1.200 |
[…] |
Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |
De behoeften aan personele en huishoudelijke middelen zullen worden gedekt uit de toewijzing die in het kader van de jaarlijkse toewijzingsprocedure aan het beherende DG wordt toegekend.
[…] |
[1] Zie het rapport van het denkproces op hoog niveau over de mobiliteit van patiënten en de ontwikkelingen in de gezondheidszorg in de Europese Unie en de mededeling van de Commissie over de follow-up van het denkproces op hoog niveau over de mobiliteit van patiënten en de ontwikkelingen in de gezondheidszorg in de Europese Unie, COM(2004) 301 definitief van 20 april 2004.
Potreby ľudských a správnych zdrojov sa pokryjú v rámci pridelenia financií riadiacemu GR v rámci ročného procesu prideľovania zdrojov.[pic][pic][pic]
[2] 10173/06 SAN 168 SOC 302 MI 132.
[1] Pozri správu o procese úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a vývoji zdravotnej starostlivosti v Európskej únii a oznámenie Komisie o ďalšom postupe v procese úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a vývoji zdravotnej starostlivosti v Európskej únii, KOM (2004) 301 v konečnom znení, 20. apríla 2004.
[3] A6-0129/2005 definitief.
[2] 10173/06 SAN 168 SOC 302 MI 132
[4] B6-0098/2007
[3] A6-0129/2005 v konečnom znení
[5] A6-0173/2007 definitief.
[4] B6-0098/2007
[6] Het laatste Open Forum over gezondheid trok zo’n 380 deelnemers, die uiteenlopende gezondheidsorganisaties vertegenwoordigden. Tijdens zijn conferentie van november 2005 heeft het Forum de Commissie aanbevolen gebruik te maken van de mogelijkheden van specifieke gezondheidszorgwetgeving, omdat met een aanpak op basis van subsidiariteit onvoldoende wordt gewaarborgd dat de toezegging van universele toegang tot hoogwaardige gezondheidszorg wordt nagekomen. Het Forum heeft bovendien bevestigd dat er behoefte is aan solide, volledig toegepaste patiëntveiligheidswaarborgen op EU-niveau, waarbij de mogelijkheden van de nationale voorschriften om de kwaliteit en veiligheid te garanderen echter niet mogen worden aangetast. Het Forum heeft ook aanbevolen een internetportaal op te richten waar gratis gegevens, bewijsmateriaal en praktische werkwijzen kunnen worden uitgewisseld, teneinde permanente educatie en innovatie te bevorderen (eindverslag van het Open Forum voor gezondheid, Health challenges and future strategy , European Public Health Alliance, 2005).
[5] A6-0173/2007 v konečnom znení
[7] De Groep op hoog niveau inzake gezondheidsdiensten en medische zorg bestaat uit vertegenwoordigers van alle EU-lidstaten en waarnemers van de EVA/EER-landen; ook vertegenwoordigers van maatschappelijke organisaties zijn bij de werkzaamheden van deze groep betrokken. Verslag over de werkzaamheden van de groep op hoog niveau in 2006 , Europese Commissie, 2006.
[6] Posledné otvorené fórum zdravia pritiahlo okolo 380 účastníkov z rôznych zdravotníckych organizácií. Fórum počas konferencie v novembri 2005 odporučilo, aby Komisia riešila potenciálne cieľové právne predpisy v oblasti zdravotnej starostlivosti, pretože zásada subsidiarity nie je dostatočnou zárukou na splnenie sľubu, ktorý predstavuje univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Fórum takisto potvrdilo potrebu silných a plne implementovaných záruk na bezpečnosť pacientov na úrovni EÚ popri súčasnom zohľadnení kapacity vnútroštátnych predpisov, ktorými sa zaručuje kvalita a bezpečnosť. Fórum takisto odporučilo zavedenie internetového portálu na voľnú výmenu údajov, dôkazov a praktík s cieľom podporiť stále vzdelávanie a inováciu, záverečná správa z otvoreného fóra zdravia, výzvy v oblasti zdravia a ďalšia stratégia, Európska aliancia verejného zdravia (2005).
[8] Mededeling van de Commissie, Consultation regarding Community action on health services , SEC(2006) 1195/4 van 26 september 2006.
[7] V skupine na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť sú zastúpené všetky členské štáty EÚ, do práce tejto skupiny sa zapojili aj pozorovatelia z členských štátov EHP/EZVO, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti; Správa o práci skupiny na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť v roku 2006, Európska komisia (2006).
[9] Document van de Commissie, Samenvatting van het 'Beknopt verslag van de antwoorden op de raadpleging over communautaire maatregelen op het gebied van gezondheidsdiensten' (2007) .
[8] Oznámenie Komisie „Konzultácia týkajúca sa akcie Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb“ SEK (2006) 1195/4 z 26. septembra 2006.
[10] http://ec.europa.eu/health/ph_overview/co_operation/mobility/results_open_consultation_en.htm
[9] Dokument Komisie, súhrnná správa o reakciách na konzultácie týkajúce sa „akcie Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb“ (2007).
[11] Wismar, W. Palm, J. Figueras, K. Ernst en E. van Ginneken, Cross-Border Healthcare: Mapping and Analysing Health Systems Diversity, European Observatory on Health Systems and Policies, 2007.
[10] http://ec.europa.eu/health/ph_overview/co_operation/mobility/results_open_consultation_en.htm
[12] Verordening (EEG) nr. 1408/71 van de Raad van 14 juni 1971 betreffende de toepassing van de socialezekerheidsregelingen op werknemers en zelfstandigen, alsmede op hun gezinsleden, die zich binnen de Gemeenschap verplaatsen, PB L 149 van 5.7.1971, blz. 2.
[11] Wismar M, Palm W, Figueras J, Ernst K a Van Ginneken E, Cezhraničná zdravotná starostlivosť: mapovanie a analýza diverzity systémov zdravotníctva, Európske observatórium systémov a politík zdravotnej starostlivosti, 2007.
[13] PB L 255 van 30.9.2005, blz. 22.
[12] Nariadenie Rady (ES) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samozamestnávateľov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva. Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.
[14] PB L 281 van 23.11.1995, blz. 31.
[13] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
[15] PB L 201 van 31.7.2002, blz. 37.
[14] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
[16] PB L 178 van 17.7.2000, blz. 1.
[15] Ú. v. EÚ L 201, 31.7.2002, s. 37.
[17] Zie in het bijzonder het arrest in zaak C-158/96, Kohll, punten 35 en 36.
[16] Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
[18] Zie in het bijzonder het arrest in zaak C-368/98, Vanbraekel, punt 45.
[17] Pozri najmä prípad C-158/96 Kohll, odseky 35 – 36.
[19] Flash Eurobarometer nr. 210, Cross-border health services in the EU, rapport van de analyse door The Gallup Organization, Hongarije, op verzoek van het directoraat-generaal Gezondheid en consumentenbescherming van de Europese Commissie (DG SANCO), 2007.
[18] Pozri najmä prípad C-368/98 Vanbraekel, odsek 45.
[20] Zie het arrest in zaak C-372-04, Watts, punt 147.
[19] Séria prieskumov bleskového Eurobarometra č. 210, služby cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v EÚ, analytická správa, uskutočnené organizáciou The Gallup Organization, Maďarsko na žiadosť Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (GR SANCO), 2007.
[21] Zie de effectbeoordeling en de hierboven beschreven resultaten van het onderzoeksproject Europa voor patiënten.
[20] Pozri prípad C-372/04 Watts, odsek 147;
[22] Zie met name zaak C-158/96, Kohll, Jurispr. 1998, blz. I-1931, zaak C-120/95, Decker, Jurispr. 1998, blz. I-1831, zaak C-368/98, Vanbraekel, Jurispr. 2001, blz. I-5363; zaak C-157/99, Smits en Peerbooms, Jurispr. 2001, blz. I-5473; zaak C-56/01, Inizan, Jurispr. 2003, blz. I-12403; zaak C-8/02, Leichtle, Jurispr. 2004, blz. I-2641; zaak C-385/99 Müller-Fauré en Van Riet, Jurispr. 2003, blz. I-4503 en zaak C-372/04, Watts, Jurispr. 2006, blz. I-4325.
[21] Pozri uvedené posúdenie vplyvu a výsledky výskumného projektu Európa pre pacientov uvedené vyššie.
[23] Zie in het bijzonder het arrest-Kohll, punten 35 en 36.
[22] Pozri najmä prípad C-158/96 Kohll [1998] ECR I-1931, prípad C-120/95 Decker [1998] ECR I-1831, prípad C-368/98 Vanbraekel [2001] ECR I-5363; prípad C-157/99 Smits a Peerbooms [2001] ECR I-5473; prípad C-56/01 Inizan [2003] ECR I-12403; prípad C-8/01 Leichtle [2004] ECR I-2641; prípad C-385/99 Müller-Fauré a Van Riet [2003] ECR I-4503, a prípad C-372/04 Watts , rozsudok zo 16. mája 2006, ešte neuverejnené.
[24] Zie in het bijzonder het arrest-Vanbraekel, punt 45.
[23] Pozri najmä prípad Kohll odseky 35 – 36.
[25] Zie in het bijzonder het arrest-Kohll, punt 42.
[24] Pozri najmä prípad Vanbraekel , odsek 45.
[26] Zie in het bijzonder het arrest-Müller-Fauré en Van Riet, punt 93.
[25] Pozri najmä prípad Kohll , odsek 42.
[27] Zie in het bijzonder het arrest-Smits en Peerbooms, punten 76-80.
[26] Pozri najmä prípad Müller-Fauré a van Riet , odsek 93.
[28] Zie opnieuw in het bijzonder het arrest-Smits en Peerbooms, punten 76-80.
[27] Pozri najmä prípad Smits a Peerbooms , odseky 76 – 80.
[29] http://ec.europa.eu/health/ph_overview/co_operation/mobility/docs/health_services_co147.pdf.
[28] Pozri najmä prípad Smits a Peerbooms , odseky 76 – 80.
[30] Flash Eurobarometer nr. 210, Cross-border health services in the EU , rapport van de analyse door The Gallup Organization, Hongarije, op verzoek van het directoraat-generaal Gezondheid en consumentenbescherming van de Europese Commissie (DG SANCO), 2007.
[29] http://ec.europa.eu/health/ph_overview/co_operation/mobility/docs/health_services_co147.pdf
[31] Zie voor meer informatie en de tekst van het rapport van het denkproces op hoog niveau over de mobiliteit van patiënten en de ontwikkelingen in de gezondheidszorg in de Europese Unie: http://europa.eu.int/comm/health/ph_overview/co_operation/mobility/patient_mobility_en.htm.
[30] Séria prieskumov bleskového Eurobarometra č. 210, služby cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v EÚ, analytická správa, uskutočnené organizáciou The Gallup Organization, Maďarsko na žiadosť Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (GR SANCO), 2007.
[32] PB C […] van […], blz. […].
[31] Viac informácií ako aj znenie správy o procese úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a vývoji zdravotnej starostlivosti v Európskej únii nájdete na stránke http://europa.eu.int/comm/health/ph_overview/co_operation/mobility/patient_mobility_en.htm.
[33] PB C […] van […], blz. […].
[32] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
[34] PB C […] van […], blz. […].
[33] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
[35] PB C […] van […], blz. […].
[34] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
[36] PB C […] van […], blz. […].
[35] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
[37] PB C 364 van 18.12.2000, blz. 1.
[36] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
[38] Conclusies van de Raad betreffende de gemeenschappelijke waarden en beginselen van de gezondheidsstelsels van de Europese Unie, PB C 146 van 22.6.2006, blz. 1.
[37] Ú. v. ES L 364, 18.12.2000, s. 1.
[39] PB L 376 van 27.12.2006, blz. 36.
[38] Závery Rady o spoločných hodnotách a princípoch v zdravotníckych systémoch Európskej únie, Ú. v. EÚ, C 146, 22.6.2006, s. 1.
[40] PB C 146 van 22.6.2006, blz. 1.
[39] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
[41] PB C 146 van 22.6.2006, blz. 1.
[40] Ú. v. EÚ L 146, 22.6.2006, s. 1.
[42] PB L 255 van 30.9.2005, blz. 22. Richtlijn laatstelijk gewijzigd bij Richtlijn 2006/100/EG van de Raad (PB L 363 van 20.12.2006, blz. 141).
[41] Ú. v. ES L 146, 22.6.2006, s. 1.
[43] PB C 364 van 18.12.2000, blz. 1.
[42] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/100/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 141).
[44] PB L 281 van 23.11.1995, blz. 31.
[43] Ú. v. ES L 364, 18.12.2000, s. 1.
[45] PB L 149 van 5.7.1971, blz. 2. Verordening laatstelijk gewijzigd bij Verordening (EG) nr. 1992/2006 (PB L 392 van 30.12.2006, blz. 1).
[44] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
[46] PB L 166 van 30.4.2004, blz. 1.
[45] Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1992/2006 (Ú. v. EÚ L 392, 30.12.2006, s. 1).
[47] PB L 311 van 28.11.2001, blz. 67. Richtlijn laatstelijk gewijzigd bij Verordening (EG) nr. 1901/2006 van het Europees Parlement en de Raad (PB L 378 van 27.12.2006, blz. 1).
[46] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
[48] PB L 271 van 9.10.2002, blz. 1.
[47] Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 1).
[49] PB L 142 van 30.4.2004, blz. 1.
[48] Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1.
[50] PB L 184 van 17.7.1999, blz. 23. Besluit gewijzigd bij Besluit 2006/512/EG (PB L 200 van 22.7.2006, blz. 11).
[49] Ú. v. EÚ L 142, 30.4. 2004, s. 1.
[51] PB L 201 van 31.7.2002, blz. 37. Richtlijn laatstelijk gewijzigd bij Richtlijn 2006/24/EG (PB L 105 van 13.4.2006, blz. 54).
[50] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).
[52] PB L 136 van 30.4.2004, blz. 1. Verordening gewijzigd bij Verordening (EG) nr. 1901/2006 (PB L 378 van 27.12.2006, blz. 1).
[51] Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/24/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).
[53] PB L 121 van 1.5.2001, blz. 34.
[52] Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1901/2006 (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 1).
[54] PB L 18 van 21.1.1997, blz. 1.
[53] Ú. v. ES L 121, 1.5.2001, s. 34.
[55] PB L 149 van 5.7.1971, blz. 2. Verordening laatstelijk gewijzigd bij Verordening (EG) nr. 1992/2006 (PB L 392 van 30.12.2006, blz. 1).
[54] Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
[56] PB L 166 van 30.4.2004, blz. 1.
[55] Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1992/2006 (Ú. v. EÚ L 392, 30.12.2006, s. 1).
[57] PB L 210 van 31.7.2006, blz. 19.
[56] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
[58] PB L 178 van 17.7.2000, blz. 1.
[57] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
[59] PB L 166 van 30.4.2004, blz. 1.
[58] Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
[60] Niet-gesplitste kredieten.
[59] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
[61] Niet-gesplitste kredieten.
[60] Nediferencované rozpočtové prostriedky (ďalej len „NRP“).
[62] Uitgaven die niet onder hoofdstuk xx 01 van de betrokken titel xx vallen.
[61] Nediferencované rozpočtové prostriedky (ďalej len „NRP“).
[63] Uitgaven in het kader van artikel xx 01 04 van titel xx.
[62] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.
[64] Uitgaven in het kader van hoofdstuk xx 01, met uitzondering van de artikelen xx 01 04 en xx 01 05.
[63] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.
[65] Zie de punten 19 en 24 van het Interinstitutioneel Akkoord.
[64] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01 okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.
[66] Voeg zo nodig extra kolommen toe (wanneer de duur van de actie langer is dan 6 jaar).
[65] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.
[67] Zoals beschreven in punt 5.3.
[66] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.
[68] Waarvan de kosten NIET door het referentiebedrag worden gedekt.
[67] Ako je uvedené v oddiele 5.3.
[69] Waarvan de kosten NIET door het referentiebedrag worden gedekt.
[68] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume
[70] Waarvan de kosten door het referentiebedrag worden gedekt.
[69] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume
[71] Verwijs naar het specifieke financieel memorandum voor de betrokken uitvoerende agentschappen.
[70] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume
[72] Vermeld het soort comité en de groep waartoe het behoort.
[71] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušnú(-é) výkonnú(-é) agentúru(-y).
[72] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.
Naar boven


Beheerd door het Publicatiebureau