|
|
Komisijas Regula (EK) Nr. 1860/2004
|
Nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2004
|
|
( 2004. gada 6. oktobris)
|
zo 6. októbra 2004
|
|
par EK Līguma 87. un 88. panta piemērošanu de minimis atbalstam lauksaimniecības un zivsaimniecības nozarē
|
o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva
|
|
EIROPAS KOPIENU KOMISIJA,
|
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
|
|
ņemot vērā Eiropas Kopienas dibināšanas līgumu,
|
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
|
|
ņemot vērā Padomes 1998. gada 7. maija Regulu (EK) Nr. 994/98 par to, kā piemērot Eiropas Kopienas dibināšanas līguma 92. un 93. pantu attiecībā uz dažu kategoriju valsts horizontālo atbalstu [1], un jo īpaši tās 2. panta 1. punktu,
|
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci [1], a najmä na jeho článok 2 ods. 1,
|
|
publicējusi šīs regulas projektu [2],
|
po uverejnení návrhu tohto nariadenia [2],
|
|
apspriedusies ar Valsts atbalsta padomdevēju komiteju,
|
po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,
|
|
tā kā:
|
keďže:
|
|
(1) Regula (EK) Nr. 994/98 pilnvaro Komisiju regulā noteikt limitu, kura nesasniegšanas gadījumā uzskata, ka atbalsta pasākumi neatbilst visiem Līguma 87. panta 1. punktā noteiktajiem kritērijiem un tāpēc uz tiem neattiecas Līguma 88. panta 3. punktā paredzētā paziņošanas procedūra.
|
(1) Nariadenie (ES) č. 994/98 splnomocňuje Komisiu ustanoviť v nariadení prahovú hranicu, pod ktorou sa opatrenia o pomoci považujú za také, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy, a preto nepodliehajú oznamovaciemu konaniu ustanovenému v článku 88 ods. 3 zmluvy.
|
|
(2) Komisija ir piemērojusi Līguma 87. un 88. pantu un vairākos lēmumos jo īpaši izskaidrojusi jēdzienu "atbalsts" Līguma 87. panta 1. punkta nozīmē. Komisija arī ir izklāstījusi, un tās jaunākais izklāsts ir sniegts Regulā (EK) Nr. 69/2001 [3], savu politiku attiecībā uz de minimis maksimālo robežu, saskaņā ar ko var uzskatīt, ka Līguma 87. panta 1. punkts nav piemērojams. Ņemot vērā īpašos noteikumus, ko piemēro lauksaimniecības un zivsaimniecības nozarē, kā arī risku, ka šajās nozarēs pat maza apjoma atbalsts varētu atbilst Līguma 87. panta 1. punkta kritērijiem, šīm nozarēm nepiemēro Regulu (EK) Nr. 69/2001.
|
(2) Komisia uplatňovala články 87 a 88 zmluvy a predovšetkým v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem "pomoc" v znení článku 87 ods. 1 zmluvy. Komisia, naposledy v nariadení (ES) č. 69/2001 [3], taktiež stanovila svoju politiku s ohľadom na strop pomoci de minimis, podľa ktorej je možné článok 87 ods. 1 zmluvy považovať za neuplatniteľný. S ohľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva a na riziká, že aj nízke úrovne pomoci by mohli spĺňať kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy v týchto sektoroch, sa nariadenie (ES) č. 69/2001 v týchto sektoroch neuplatňuje.
|
|
(3) Ņemot vērā Komisijas uzkrāto pieredzi, jo īpaši pēc tam, kad stājās spēkā Padomes 1999. gada 17. maija Regula (EK) Nr. 1257/1999 par Eiropas Lauksaimniecības virzības un garantiju fonda (ELVGF) atbalstu lauku attīstībai un dažu regulu grozīšanu un atcelšanu [4], kā arī Kopienas pamatnostādņu attiecībā uz valsts atbalstu lauksaimniecības nozarē [5] piemērošanu, var apgalvot, ka ļoti maza apjoma atbalsts, kas piešķirts lauksaimniecības nozarē, neatbilst Līguma 87. panta 1. punkta kritērijiem, ja ir izpildīti atsevišķi nosacījumi. Tā tas ir, ja gan individuālo ražotāju saņemtā atbalsta apjoms ir mazs, gan lauksaimniecības nozarei piešķirtā atbalsta kopējais apjoms nepārsniedz nelielu procentu no produkcijas vērtības. Kopienas lauksaimniecības produkcijai parasti ir raksturīgi, ka ikkatru preci ražo liels skaits ļoti mazu ražotāju, kuri tirgus kopīgo organizāciju ietvaros ražo lielākoties savstarpēji aizvietojamas preces. Šā iemesla dēļ individuāliem ražotājiem konkrētā laika posmā piešķirtā maza apjoma atbalsta ietekme ir jāsaista ar lauksaimniecības produkcijas vērtību nozares līmenī tajā pašā laika posmā. Maksimālā robeža apjoma veidā, kas katrai dalībvalstij ir noteikta, pamatojoties uz lauksaimniecības nozares jaudas lielumu, ļauj izmantot konsekventu pieeju visās dalībvalstīs, kas balstīta uz objektīvu ekonomisku robežlīmeņa vērtību.
|
(3) Vo svetle skúsenosti získanej Komisiou, najmä od nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), a ktorým sa menia a dopĺňajú, ako aj zrušujú určité nariadenia [4], a tiež od začiatku uplatňovania usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva [5], možno potvrdiť, že za predpokladu splnenia určitých podmienok, nespĺňajú nízke úrovne poskytnutej pomoci v sektore poľnohospodárstva kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy. Toto je prípad, keď objem pomoci prijatej jednotlivými producentmi zostáva nízky a celková úroveň pomoci poskytnutej v sektore poľnohospodárstva neprevyšuje nízke percento hodnoty výroby. Poľnohospodárska výroba v Spoločenstve je spravidla charakterizovaná skutočnosťou, že každá komodita je vyrobená veľkým množstvom veľmi malých výrobcov, ktorí, v rámci spoločných organizácii trhu, vyrábajú väčšinou vzájomne vymeniteľný tovar. Z tohto dôvodu by účinok malého objemu pomoci poskytnutej jednotlivým výrobcom v priebehu príslušného obdobia mal byť v pomere k hodnote poľnohospodárskej výroby na sektorovej úrovni počas toho istého obdobia. Strop vo forme objemu na členský štát stanovený na základe hodnoty výroby v sektore poľnohospodárstva umožňuje jednotný, na objektívnej ekonomicko-referenčnej hodnote založený prístup vo všetkých členských štátoch.
|
|
(4) Ņemot vērā Komisijas pieredzi valsts atbalsta izvērtēšanā zivsaimniecības nozarē, jo īpaši kopš Kopienas pamatnostādņu attiecībā uz valsts atbalsta izskatīšanu zivsaimniecībā un akvakultūrā [6] piemērošanas, kā arī Padomes 1999. gada 17. decembra Regulas (EK) Nr. 2792/1999, kas nosaka sīki izstrādātus Kopienas noteikumus un kārtību attiecībā uz struktūrpalīdzību zivsaimniecības nozarē [7], stāšanās spēkā, var apgalvot, ka ļoti maza apjoma atbalsts, kas piešķirts zivsaimniecības nozarē, neatbilst Līguma 87. panta 1. punkta kritērijiem, ja ir izpildīti atsevišķi nosacījumi. Ņemot vērā līdzības ražošanas modeļos zivsaimniecības nozarē un lauksaimniecības nozarē, šis ir tas gadījums, kad gan individuālo uzņēmumu saņemtā atbalsta apjoms ir mazs, gan zivsaimniecības nozarei piešķirtā atbalsta kopējais apjoms nepārsniedz nelielu procentu no produkcijas vērtības.
|
(4) Vo svetle skúsenosti Komisie pri stanovení štátnej pomoci v sektore rybného hospodárstva, najmä od začiatku uplatňovania usmernení Spoločenstva o preskúmaní štátnej pomoci v rybnom hospodárstve a akvakultúre [6], a nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva [7], možno potvrdiť, že za predpokladu splnenia určitých podmienok, veľmi nízke úrovne poskytnutej pomoci v sektore rybného hospodárstva nespĺňajú kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy. Vzhľadom na podobnosti výrobnej štruktúry v sektore rybného hospodárstva a poľnohospodárstva k tomu dochádza v prípade, ak objem pomoci prijatej jednotlivými podnikmi zostáva nízky a celková úroveň pomoci poskytnutej v sektore rybného hospodárstva neprevyšuje nízke percento hodnoty výroby.
|
|
(5) Lai uzlabotu pārredzamību un juridisko noteiktību, šķiet, ir lietderīgi de minimis atbalsta noteikumus lauksaimniecības un zivsaimniecības nozarei paredzēt regulā.
|
(5) S cieľom zvýšiť transparentnosť a právnu istotu sa zdá vhodné pre sektor poľnohospodárstva a rybného hospodárstva ustanoviť pravidlo de minimis vo forme nariadenia.
|
|
(6) Ņemot vērā Pasaules tirdzniecības organizācijas (PTO) Nolīgumu par lauksaimniecību [8], šī regula neattiecina atbrīvojumu uz eksporta atbalstu vai atbalstu, ar ko vietējiem produktiem piešķir lielākas priekšrocības nekā importētiem produktiem. Dalībvalstu pienākums ir atturēties no tāda atbalsta piešķiršanas, kas ir pretrunā ar minētajā nolīgumā ietvertajām saistībām. Eksporta atbalsts parasti nav atbalsts, ko piešķir, lai segtu izdevumus saistībā ar dalību tirdzniecības izstādēs, maksu par izpētes vai konsultāciju pakalpojumiem, kas vajadzīgi jauna vai esoša produkta laišanai jaunā tirgū. Eiropas Kopienu Tiesa savā 2002. gada 19. septembra spriedumā noteica, ka tad, ja Kopiena ir izdevusi tiesību aktu par tirgus kopīgās organizācijas izveidi attiecīgā lauksaimniecības nozarē, dalībvalstu pienākums ir atturēties no tādu pasākumu veikšanas, kas varētu kaitēt šai organizācijai vai radīt izņēmumus no tās [9]. Šis princips attiecas arī uz zivsaimniecības nozari. Šā iemesla dēļ šī regula nav jāpiemēro atbalstam, kura apjoms ir noteikts, pamatojoties uz tirgū laisto produktu cenu vai daudzumu.
|
(6) Vo svetle Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o poľnohospodárstve [8] by toto nariadenie nemalo vyňať pomoc pri vývoze, ani pomoc uprednostňujúcu domáce výrobky pred dovážanými. Členské štáty sú zaviazané vzdať sa poskytnutia akejkoľvek podpory, ktorá je v protiklade so záväzkami ustanovenými v tejto dohode. Pomoc smerom k nákladom na účasť na obchodných veľtrhoch, na štúdie alebo na konzultačné služby potrebné na uvedenie nového alebo už existujúceho výrobku na nový trh zvyčajne nepredstavuje pomoc pri vývoze. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. septembra 2002 ustanovil, že akonáhle Spoločenstvo prijme akty týkajúce sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, členské štáty sú zaviazané vzdať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť k nemu výnimky [9]. Táto zásada sa taktiež uplatňuje v sektore rybného hospodárstva. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na pomoc, ktorej objem je stanovený na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh.
|
|
(7) Ņemot vērā Komisijas pieredzi, var apgalvot, ka atbalsts, kas nepārsniedz EUR 3000 maksimālo robežu vienam saņēmējam trīs gadu laika posmā, ja šāda atbalsta kopējais apjoms, kas piešķirts visiem uzņēmumiem trīs gadu laikā, nepārsniedz maksimālo robežu, ko Komisija noteiks aptuveni 0,3 % apmērā no ikgadējās lauksaimniecības ražošanas jaudas vai zivsaimniecības ražošanas jaudas, neietekmē tirdzniecību starp dalībvalstīm un/vai neizkropļo konkurenci, vai nedraud izkropļot to, tādēļ uz to neattiecas Līguma 87. panta 1. punkts. Trīs gadu laika posmam jābūt mainīgam, tādējādi pirms katras jaunas de minimis atbalsta piešķiršanas jānosaka iepriekšējos trijos gados piešķirtā šāda atbalsta kopējais apjoms. De minimis atbalsts ir jāuzskata par piešķirtu brīdī, kad likumīgās tiesības saņemt atbalstu ir nodotas saņēmējam. De minimis noteikumi neskar iespēju, ka uzņēmumi var saņemt valsts atbalstu, ko atļāvusi Komisija vai uz ko attiecas grupālā atbrīvojuma regula, par to pašu projektu.
|
(7) Vo svetle skúsenosti Komisie možno potvrdiť, že pomoc, ktorá nepresahuje strop 3000 EUR na prijímateľa v priebehu žiadneho trojročného obdobia, pričom celkový objem takejto pomoci poskytnutej všetkým podnikom v priebehu trojročného obdobia zostáva nižší ako je strop, ktorý ustanoví Komisia na približne 0,3 % poľnohospodárskej výroby alebo výroby rybného hospodárstva za rok, neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a/alebo nedeformuje alebo ani nehrozí, že bude deformovať hospodársku súťaž, a preto nespadá pod článok 87 ods. 1 zmluvy. Trojročné obdobie by malo byť pohyblivé, takže pre každý nový grant pomoci de minimis je potrebné určiť celkový objem pomoci de minimis poskytnutej počas predošlých troch rokov. Pomoc de minimis by sa mala považovať za poskytnutú v okamihu, kedy sa príjemcovi udelí zákonné právo prijať pomoc. Pravidlo de minimis sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá možnosť podnikov prijať pre ten istý projekt štátnu pomoc schválenú Komisiou alebo zahrnutú v nariadení vynímajúcom celú skupinu.
|
|
(8) Pārredzamības, vienādas attieksmes un de minimis maksimālo robežu pareizas piemērošanas dēļ ir lietderīgi, ka dalībvalstis piemēro vienu un to pašu aprēķina metodi. Lai atvieglotu šo aprēķinu un saskaņā ar Regulu (EK) Nr. 69/2001, ir lietderīgi atbalsta apjomus, kas nav subsīdija skaidrā naudā, konvertēt subsīdijas bruto ekvivalentā. Vairākās daļās maksājamās atbalsta subsīdijas ekvivalenta aprēķins un aprēķins atbalstam aizdevuma veidā ar atvieglotiem nosacījumiem prasa izmantot piešķiršanas laikā dominējošās tirgus procentu likmes. Lai vienveidīgi, pārredzami un vienkārši piemērotu noteikumus par valsts atbalstu, šajā regulā tirgus likmes ir jāuzskata par atsauces likmēm ar nosacījumu, ka aizdevumu ar atvieglotiem nosacījumiem gadījumā aizdevumu garantē standarta nodrošinājums un ka tas nav saistīts ar nesamērīgu risku. Atsaucēm likmēm ir jābūt tām, ko, pamatojoties uz objektīviem kritērijiem, Komisija periodiski nosaka un publicē Eiropas Savienības Oficiālajā Vēstnesī un internetā.
|
(8) V záujme transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropov de minimis je vhodné, aby členské štáty uplatňovali rovnaký spôsob výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet a v súlade s nariadením (ES) č. 69/2001 je vhodné, aby sa objemy pomoci neposkytované vo forme hotovostného grantu premenili na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu grantu pomoci splatnej v niekoľkých splátkach a výpočet pomoci vo forme zvýhodnenej pôžičky si vyžaduje použitie trhových úrokových sadzieb prevažujúcich v čase grantu. S ohľadom na jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa mali na účely tohto nariadenia považovať trhové sadzby za referenčné sadzby, a to za predpokladu, že v prípade zvýhodnenej pôžičky je táto pôžička podporená normálnou zábezpekou a nezahŕňa nadmerné riziko. Referenčné sadzby by mali byť tie, ktoré Komisia pravidelne stanovuje na základe objektívnych kritérií a ktoré sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na internete.
|
|
(9) Komisijai ir pienākums nodrošināt, lai valsts atbalsta noteikumi tiek ievēroti un, jo īpaši, lai saskaņā ar de minimis noteikumiem piešķirtais atbalsts stingri atbilstu šo noteikumu nosacījumiem. Saskaņā ar Līguma 10. pantā izklāstīto sadarbības principu dalībvalstīm ir jāatvieglo šā mērķa sasniegšana, izveidojot vajadzīgo sistēmu, lai nodrošinātu, ka kopējais atbalsta apjoms, kas piešķirts saskaņā ar de minimis noteikumiem, vienam saņēmējam nepārsniedz EUR 3000 maksimālo robežu vai kopējās maksimālās robežas, kuras Komisija noteikusi, pamatojoties uz dalībvalsts lauksaimniecības vai zivsaimniecības ražošanas jaudas lielumu trīs gadu laikā. Šajā nolūkā ir lietderīgi, lai dalībvalstis, piešķirot de minimis atbalstu, informē attiecīgo uzņēmumu par de minimis atbalsta veidu, saņemtu pilnīgu informāciju par citu iepriekšējos trijos gados saņemto de minimis atbalstu un rūpīgi pārbaudītu, vai ar jauno de minimis atbalstu nav pārsniegtas de minimis atbalsta maksimālās robežas. Alternatīvi maksimālo robežu ievērošanu var nodrošināt arī, izmantojot centrālo reģistru.
|
(9) Komisia má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie pravidiel o štátnej pomoci, a najmä to, aby pomoc poskytovaná podľa pravidiel de minimis bola v súlade s týmito pravidlami. V súlade so zásadami o spolupráci ustanovenými v článku 10 zmluvy by mali členské štáty uľahčiť dosiahnutie tejto úlohy zriadením potrebného aparátu, aby sa zabezpečilo, že celkový objem pomoci poskytnutý podľa pravidla de minimis nepresiahne strop 3000 EUR na príjemcu alebo celkové stropy ustanovené Komisiou na základe hodnoty poľnohospodárskej výroby alebo výroby rybného hospodárstva na členský štát počas trojročného obdobia. Preto je vhodné, aby členské štáty pri poskytovaní pomoci de minimis informovali príslušný podnik o povahe pomoci de minimis, prijali úplné informácie o ostatnej pomoci de minimis prijatej počas predošlých troch rokov a dôkladne sa uistili, či nová pomoc de minimis nepresiahne stropy de minimis. Dodržanie stropov je prípadne tiež možné zaistiť prostredníctvom centrálneho registra.
|
|
(10) Ņemot vērā Komisijas pieredzi un jo īpaši to, cik bieži parasti ir jāpārskata valsts atbalsta politika, ir lietderīgi ierobežot šīs regulas piemērošanas laika posmu. Ja šī regula zaudētu spēku, to nepagarinot, tad dalībvalstīm vajadzētu būt sešu mēnešu pielāgošanās laika posmam attiecībā uz de minimis atbalsta programmām, ko ietvēra šī regula. Juridiskās noteiktības labad ir lietderīgi precizēt šīs regulas ietekmi uz atbalstu, kas piešķirts pirms tās spēkā stāšanās,
|
(10) So zreteľom na skúsenosť Komisie, a najmä na frekvenciu, ktorou je všeobecne potrebné revidovať politiku štátnej pomoci, je vhodné obmedziť dobu uplatňovania tohto nariadenia. V prípade, že platnosť tohto nariadenia skončí bez toho, aby bola predĺžená, členské štáty by mali, s ohľadom na schémy pomoci de minimis zahrnuté v tomto nariadení, získať obdobie na prispôsobenie trvajúce šesť mesiacov. Kvôli právnej istote je vhodné objasniť účinok tohto nariadenia na poskytnutú pomoc pred tým, ako nadobudne účinnosť,
|
|
IR PIEŅĒMUSI ŠO REGULU.
|
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
|
|
1. pants
|
Článok 1
|
|
Darbības joma
|
Oblasť pôsobnosti
|
|
Šo regulu piemēro atbalstam, ko piešķir uzņēmumiem lauksaimniecības vai zivsaimniecības nozarē, izņemot:
|
Toto nariadenie sa uplatňuje na pomoc poskytnutú podnikom v sektore poľnohospodárstva alebo rybného hospodárstva, s výnimkou:
|
|
a) atbalstu, kura apjoms ir noteikts, pamatojoties uz tirgū laisto produktu cenu vai daudzumu;
|
a) pomoci, ktorej objem je ustanovený na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh;
|
|
b) atbalstu darbībām, kas saistītas ar eksportu, proti, atbalstu, kas ir tieši saistīts ar eksportētajiem daudzumiem, ar izplatīšanas tīkla izveidošanu un darbību vai ar citiem kārtējiem izdevumiem, kas saistīti ar eksporta darbībām;
|
b) pomoci pre činnosti súvisiace s vývozom, najmä pomoci priamo prepojenej s vyvezenými množstvami, s vybudovaním a prevádzkou distribučnej siete alebo s ostatnými bežnými výdavkami spojenými s vývozom;
|
|
c) atbalstu, ko nosaka tas, ka tiek izmantotas vietējās preces, nevis importētās preces.
|
c) pomoci závislej na použití domáceho tovaru pred dovezeným.
|
|
2. pants
|
Článok 2
|
|
Definīcijas
|
Definície
|
|
Šajā regulā piemēro šādas definīcijas:
|
Na účel tohto nariadenia sa použijú tieto definície:
|
|
1) "uzņēmumi lauksaimniecības nozarē" ir uzņēmumi, kas nodarbojas ar lauksaimniecības produktu ražošanu, pārstrādi un tirdzniecību;
|
1. "podniky v sektore poľnohospodárstva" sú podniky, ktoré sa aktívne podieľajú na výrobe, spracovávaní a uvádzaní poľnohospodárskych výrobkov na trh;
|
|
2) "lauksaimniecības produkts" ir Līguma I pielikumā uzskaitītie produkti, izņemot šī panta 5. punktā definētos zivsaimniecības produktus;
|
2. "poľnohospodárske výrobky" sú výrobky uvedené v prílohe I zmluvy, okrem výrobkov rybného hospodárstva, ako je uvedené v bode 5 tohto článku;
|
|
3) "lauksaimniecības produkta pārstrāde" ir tāda darbība, kurai pakļauj lauksaimniecības produktu, kuras iznākums arī ir lauksaimniecības produkts;
|
3. "spracovanie poľnohospodárskeho výrobku" je úkon vykonaný na poľnohospodárskom výrobku, po ktorom výsledný výrobok stále zostáva poľnohospodárskym výrobkom;
|
|
4) "uzņēmumi zivsaimniecības nozarē" ir uzņēmumi, kas nodarbojas ar zvejniecības produktu ražošanu, pārstrādi un tirdzniecību;
|
4. "podniky v sektore rybného hospodárstva" sú podniky, ktoré sa aktívne podieľajú na výrobe, spracovaní a uvádzaní výrobkov rybného hospodárstva na trh;
|
|
5) "zvejniecības produkti" ir jūras vai iekšzemes ūdeņos nozvejotie produkti, kā arī akvakultūras produkti, kas uzskaitīti Padomes Regulas (EK) Nr. 104/2000 [10] 1. pantā;
|
5. "výrobky rybného hospodárstva" sú výrobky získané ulovením v mori alebo vo vnútrozemských vodách, ako aj výrobky akvakultúry uvedené v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 [10];
|
|
6) "zvejniecības produkta pārstrāde un tirdzniecība" ir visas darbības, to skaitā apstrāde, pārstrāde, ražošana un izplatīšana, ko veic laika posmā no izkraušanas vai iegūšanas posma līdz galaprodukta posmam.
|
6. "spracovanie a uvádzanie na trh výrobkov rybného hospodárstva" sú všetky operácie, vrátane manipulácie, ošetrovania, produkcie a distribúcie, uskutočnené v čase od vylodenia alebo ulovenia až po záverečné štádium výroby.
|
|
3. pants
|
Článok 3
|
|
De minimis atbalsts
|
Pomoc de minimis
|
|
1. Uzskata, ka atbalsta pasākumi neatbilst visiem Līguma 87. panta 1. punkta kritērijiem, un tāpēc uz tiem neattiecas Līguma 88. panta 3. punkta prasība par paziņošanu, ja tie atbilst šī panta 2. un 3. punktā paredzētajiem nosacījumiem.
|
1. Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy a z toho dôvodu sú oslobodené od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.
|
|
2. Vienam uzņēmumam piešķirtais de minimis kopējais atbalsts jebkurā trīs gadu laika posmā nepārsniedz EUR 3000. Šo maksimālo robežu piemēro neatkarīgi no atbalsta veida vai īstenojamā mērķa.
|
2. Celková pomoc de minimis poskytnutá akémukoľvek podniku nepresiahne, v priebehu akéhokoľvek obdobia troch rokov, čiastku 3000 EUR. Tento strop sa uplatňuje bez ohľadu na formu pomoci alebo jej sledovaný účel.
|
|
Kumulētais apjoms, kas šādi piešķirts dažādiem uzņēmumiem lauksaimniecības nozarē, nepārsniedz vērtību, kas katrai dalībvalstij uz trīs gadu laika posmu ir noteikta I pielikumā.
|
Kumulatívna čiastka poskytnutá rôznym podnikom v sektore poľnohospodárstva nepresiahne v priebehu troch rokov hodnotu stanovenú pre každý členský štát v prílohe I.
|
|
Tā atbalsta kumulatīvais apjoms, kas piešķirts dažādiem uzņēmumiem zivsaimniecības nozarē, nepārsniedz vērtību, kas katrai dalībvalstij uz trīs gadu laika posmu ir noteikta II pielikumā.
|
Kumulatívna čiastka pomoci poskytnutá rôznym podnikom v sektore rybného hospodárstva nepresiahne v priebehu troch rokov hodnotu stanovenú pre každý členský štát v prílohe II.
|
|
3. Šā panta 2. punktā noteiktās maksimālās robežas izsaka kā subsīdiju skaidrā naudā. Visi izmantojamie skaitļi ir bruto skaitļi, tas ir, pirms tiešo nodokļu atskaitīšanas. Ja atbalstu piešķir citā veidā, nevis kā subsīdiju, atbalsta apjoms ir atbalsta subsīdijas bruto ekvivalents.
|
3. Stropy uvedené v odseku 2 sa vyjadria ako hotovostný grant. Všetky uvedené čísla sú vyjadrené v hrubom, to znamená pred odrátaním priamej dane. Ak sa pomoc poskytne vo forme inej ako grant, objem pomoci sa rovná hrubému ekvivalentu pomoci.
|
|
Atbalstu, kas izmaksājams vairākos daļu maksājumos, diskontē atbilstīgi tā vērtībai piešķiršanas brīdī. Diskontēšanā un atbalsta apjoma aprēķinā aizdevumā ar atvieglotiem nosacījumiem izmantojamā procentu likme ir atsauces likme, kas piemērojama piešķiršanas laikā.
|
Pomoc splatná vo viacerých splátkach sa eskontuje na svoju hodnotu v čase jej poskytnutia. Úroková sadzba, ktorá sa použije na eskontné účely a na výpočet objemu pomoci pri zvýhodnenej pôžičke je referenčnou sadzbou uplatniteľnou v čase grantu.
|
|
4. pants
|
Článok 4
|
|
Kumulācija un uzraudzība
|
Kumulovanie a monitoring
|
|
1. Ja dalībvalsts piešķir uzņēmumam de minimis atbalstu, tā uzņēmumu informē par de minimis atbalsta īpašībām un no attiecīgā uzņēmuma iegūst pilnīgu informāciju par citu de minimis atbalstu, kas saņemts iepriekšējo trīs gadu laikā.
|
1. Ak členský štát poskytne podniku pomoc de minimis, informuje podnik o povahe pomoci de minimis a získa od príslušného podniku úplné informácie o ostatnej pomoci de minimis prijatej v priebehu posledných troch rokov.
|
|
Dalībvalsts jaunu de minimis atbalstu var piešķirt tikai pēc tam, kad tā pārbaudījusi, ka tas nepalielinās attiecīgajā trīs gadu laika posmā saņemto de minimis atbalsta kopējo apjomu līdz līmenim, kas pārsniedz kādu no 3. panta 2. punktā norādītajām maksimālajām robežām.
|
Členský štát môže poskytnúť novú pomoc de minimis iba vtedy, ak preveril, že celkový objem pomoci de minimis prijatý počas príslušného trojročného obdobia, nepresiahne stropy ustanovené v článku 3 ods. 2.
|
|
2. Ja dalībvalsts ir izveidojusi de minimis atbalsta, attiecīgi, lauksaimniecībai un zivsaimniecībai centrālo reģistru, kas satur pilnīgu informāciju par visu de minimis atbalstu, uz ko attiecas šīs regulas darbības joma un ko piešķīrusi kāda iestāde minētajā dalībvalstī, tad 1. punkta pirmās daļas prasību vairs nepiemēro no brīža, kad reģistrs aptver trīs gadu laika posmu.
|
2. Ak členský štát zriadil centrálny register pomoci de minimis pre sektor poľnohospodárstva, ako aj rybného hospodárstva, obsahujúci úplné informácie o každej pomoci de minimis spadajúcej do oblasti pôsobnosti tohto nariadenia a poskytnutej ktorýmkoľvek úradom v rámci príslušného členského štátu, požiadavka v prvom pododseku odseku 1 sa viac neuplatňuje, hneď ako register zahŕňa trojročné obdobie.
|
|
3. Dalībvalstis reģistrē un apkopo visu informāciju par šīs regulas piemērošanu. Šādi dati satur visu vajadzīgo informāciju, lai parādītu, ka šīs regulas nosacījumi ir izpildīti. Datus, kas attiecas uz individuālu de minimis atbalstu, glabā 10 gadus, sākot no dienas, kad tas ir piešķirts, un datus attiecībā uz de minimis atbalsta programmu -10 gadus, sākot no dienas, kad saskaņā ar šādu programmu ir piešķirts pēdējais individuālais atbalsts.
|
3. Členské štáty zaznamenajú a zhromaždia všetky informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia. Tieto záznamy budú obsahovať všetky informácie potrebné na preukázanie splnenia podmienok tohto nariadenia. Záznamy, ktoré sa týkajú jednotlivej pomoci de minimis, sa uchovajú po dobu desiatich rokov od dátumu jej poskytnutia a záznamy týkajúce sa schémy pomoci de minimis sa uchovajú po dobu desiatich rokov od dátumu, kedy sa poskytla posledná jednotlivá pomoc v rámci takejto schémy.
|
|
Pēc rakstiska pieprasījuma attiecīgā dalībvalsts sniedz Komisijai 20 darba dienu laikā vai tādā ilgākā laika posmā, kāds var būt noteikts pieprasījumā, visu informāciju, kādu Komisija uzskata par vajadzīgu, lai novērtētu, vai šīs regulas nosacījumi ir izpildīti, jo īpaši par visu uzņēmumu un attiecīgās dalībvalsts lauksaimniecības vai zivsaimniecības nozares saņemto de minimis atbalsta kopējo apjomu.
|
Na písomné požiadanie príslušný členský štát poskytne Komisii do dvadsiatich pracovných dní alebo v rámci podobného dlhšieho obdobia, ktoré je možné v žiadosti stanoviť, všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na posúdenie, či boli podmienky tohto nariadenia dodržané, najmä ak ide o celkový objem pomoci de minimis, ktorý prijal ktorýkoľvek podnik a sektor poľnohospodárstva alebo rybného hospodárstva príslušného členského štátu.
|
|
5. pants
|
Článok 5
|
|
Pārejas noteikumi
|
Prechodné ustanovenia
|
|
1. Šo regulu piemēro atbalstam, kas piešķirts pirms tās stāšanās spēkā, ja tas izpilda visus 1. un 3. pantā paredzētos nosacījumus. Atbalstu, kas neizpilda minētos nosacījumus, Komisija izvērtē saskaņā ar attiecīgajām ietvarprogrammām, pamatnostādnēm un paziņojumiem.
|
1. Toto nariadenie sa uplatňuje aj na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti v prípade, ak pomoc spĺňa všetky podmienky ustanovené v článkoch 1 a 3 tohto nariadenia. Každú pomoc, ktorá nespĺňa tieto podmienky, Komisia posúdi v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami, vyhláseniami a oznámeniami.
|
|
2. Atbalsta programmām, uz ko attiecas šī regula, turpina to attiecināt sešu mēnešu pielāgošanās laika posmā, kas seko pēc dienas, kas norādīta 6. panta otrā daļā.
|
2. Schémy pomoci, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, z neho naďalej čerpajú výhody počas šesťmesačného obdobia na prispôsobenie, ktoré plynie odo dňa ustanoveného v druhom odseku článku 6.
|
|
Pielāgošanās laika posmā programmas var turpināt piemērot saskaņā ar šīs regulas nosacījumiem.
|
Počas obdobia na prispôsobenie sa môžu tieto schémy aj naďalej uplatňovať v súlade s podmienkami tohto nariadenia.
|
|
6. pants
|
Článok 6
|
|
Stāšanās spēkā un piemērojamība
|
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
|
|
Šī regula stājas spēkā 2005. gada 1. janvārī.
|
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2005.
|
|
Tā zaudē spēku 2008. gada 31. decembrī.
|
Jeho platnosť uplynie 31. decembra 2008.
|
|
Šī regula uzliek saistības kopumā un ir tieši piemērojama visās dalībvalstīs.
|
Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
|
|
|
|
|
Briselē, 2004. gada 6. oktobrí
|
V Bruseli 6. októbra 2004
|
|
Komisijas vārdā —
|
Za Komisiu
|
|
Komisijas loceklis
|
Franz Fischler
|
|
Franz Fischler
|
člen Komisie
|
|
[1] OV L 142, 14.5.1998., 1. lpp.
|
[1] Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.
|
|
[2] OV C 93, 17.4.2004., 9. lpp.
|
[2] Ú. v. EÚ C 93, 17.4.2004, s. 9.
|
|
[3] OV L 10, 13.1.2001., 30. lpp.
|
[3] Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.
|
|
[4] OV L 160, 26.6.1999., 80. lpp. Regulā jaunākie grozījumi izdarīti ar Regulu (EK) Nr. 583/2004 (OV L 91, 30.3.2004., 1. lpp.).
|
[4] Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 583/2004 (Ú. v. EÚ L 91, 30.3.2004, s. 1).
|
|
[5] OV C 232, 12.8.2000., 19. lpp.
|
[5] Ú. v. ES C 232, 12.8.2000, s. 19.
|
|
[6] OV C 19, 20.1.2001., 7. lpp.
|
[6] Ú. v. ES C 19, 20.1.2001, s. 7.
|
|
[7] OV L 337, 30.12.1999., 10. lpp. Regulā jaunākie grozījumi izdarīti ar Regulu (EK) Nr. 1421/2004 (OV L 260, 6.8.2004., 1. lpp.).
|
[7] Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením 1421/2004 (Ú. v. EÚ L 260, 6.8.2004, s. 1).
|
|
[8] OV L 336, 23.12.1994., 22. lpp.
|
[8] Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 22.
|
|
[9] Lieta C-113/2000 Spānija/Komisija, Recueil, 2002, I-7601, 73. punkts.
|
[9] Vec C-113/2000 Španielsko vs. Komisia, (2002) Zb., s. I-7601, odsek 73.
|
|
[10] OV L 17, 21.1.2000., 22. lpp.
|
[10] Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22.
|
|
--------------------------------------------------
|
--------------------------------------------------
|
|
I PIELIKUMS
|
PRÍLOHA I
|
|
Kumulatīvie apjomi lauksaimniecībai dalībvalstīs, kā norādīts 3. panta 2. punktā:
|
Kumulatívne čiastky poľnohospodárstva na členský štát, ako je uvedené v článku 3 ods. 2:
|
|
(EUR) |
|
(v EUR) |
|
|
BE | 22077000 |
|
BE | 22077000 |
|
|
DK | 27294000 |
|
DK | 27294000 |
|
|
DE | 133470000 |
|
DE | 133470000 |
|
|
EL | 34965000 |
|
EL | 34965000 |
|
|
ES | 106755000 |
|
ES | 106755000 |
|
|
FR | 195216000 |
|
FR | 195216000 |
|
|
IE | 17637000 |
|
IE | 17637000 |
|
|
IT | 130164000 |
|
IT | 130164000 |
|
|
LU | 789000 |
|
LU | 789000 |
|
|
NL | 62232000 |
|
NL | 62232000 |
|
|
AT | 17253000 |
|
AT | 17253000 |
|
|
PT | 17832000 |
|
PT | 17832000 |
|
|
FI | 11928000 |
|
FI | 11928000 |
|
|
SE | 13689000 |
|
SE | 13689000 |
|
|
UK | 72357000 |
|
UK | 72357000 |
|
|
CZ | 9696000 |
|
CZ | 9696000 |
|
|
EE | 1266000 |
|
EE | 1266000 |
|
|
CY | 1871100 |
|
CY | 1871100 |
|
|
LV | 1686000 |
|
LV | 1686000 |
|
|
LT | 3543000 |
|
LT | 3543000 |
|
|
HU | 16980000 |
|
HU | 16980000 |
|
|
MT | 474000 |
|
MT | 474000 |
|
|
PL | 44895000 |
|
PL | 44895000 |
|
|
SI | 3018000 |
|
SI | 3018000 |
|
|
SK | 4566000 |
|
SK | 4566000 |
|
|
--------------------------------------------------
|
--------------------------------------------------
|
|
II PIELIKUMS
|
PRÍLOHA II
|
|
Kumulatīvie apjomi zivsaimniecībai dalībvalstīs, kā norādīts 3. panta 2. punktā:
|
Kumulatívne čiastky rybného hospodárstva na členský štát, ako je uvedené v článku 3 ods. 2
|
|
(EUR) |
|
(v EUR) |
|
|
BE | 1368900 |
|
BE | 1368900 |
|
|
DK | 6341400 |
|
DK | 6341400 |
|
|
DE | 7287000 |
|
DE | 7287000 |
|
|
EL | 2036370 |
|
EL | 2036370 |
|
|
ES | 15272100 |
|
ES | 15272100 |
|
|
FR | 11073300 |
|
FR | 11073300 |
|
|
IE | 1944000 |
|
IE | 1944000 |
|
|
IT | 9413400 |
|
IT | 9413400 |
|
|
LU | 0 |
|
LU | 0 |
|
|
NL | 3548100 |
|
NL | 3548100 |
|
|
AT | 114000 |
|
AT | 114000 |
|
|
PT | 2703300 |
|
PT | 2703300 |
|
|
FI | 460200 |
|
FI | 460200 |
|
|
SE | 1557900 |
|
SE | 1557900 |
|
|
UK | 12651900 |
|
UK | 12651900 |
|
|
CZ | 169200 |
|
CZ | 169200 |
|
|
EE | 407400 |
|
EE | 407400 |
|
|
CY | 123000 |
|
CY | 123000 |
|
|
LV | 510300 |
|
LV | 510300 |
|
|
LT | 906000 |
|
LT | 906000 |
|
|
HU | 144180 |
|
HU | 144180 |
|
|
MT | 21000 |
|
MT | 21000 |
|
|
PL | 1652100 |
|
PL | 1652100 |
|
|
SI | 21900 |
|
SI | 21900 |
|
|
SK | 86100 |
|
SK | 86100 |
|
|
--------------------------------------------------
|
--------------------------------------------------
|