|
|
KOMISIJAS ZIŅOJUMS EIROPAS PARLAMENTAM, PADOMEI, EIROPAS EKONOMIKAS UN SOCIĀLO LIETU KOMITEJAI UN REĢIONU KOMITEJAI
|
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
|
|
par to, kā piemēro Padomes 1998. gada 24. septembra ieteikumu saistībā ar nepilngadīgo un cilvēka cieņas aizsardzību un Eiropas Parlamenta un Padomes 2006. gada 20. decembra ieteikumu par nepilngadīgo personu un cilvēka cieņas aizsardzību un par tiesībām uz atbildi saistībā ar Eiropas audiovizuālo un tiešsaistes informācijas pakalpojumu nozares konkurētspēju -BĒRNU AIZSARDZĪBA DIGITĀLAJĀ PASAULĒ-
|
o uplatňovaní odporúčania Rady z 24. septembra 1998 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb - OCHRANA DETÍ V DIGITÁLNOM SVETE -
|
|
Ievads
|
ÚVOD
|
|
1998. un 2006. gada rekomendāciju par nepilngadīgo aizsardzību[1] mērķi ir likt dalībvalstīm un nozarei apzināties jaunās problēmas nepilngadīgo aizsardzībā elektroniskos plašsaziņas līdzekļos, jo īpaši saistībā ar tiešsaistes pakalpojumu izplatību un nozīmes pieaugumu. Ņemot vērā, ka regulējums ne vienmēr iet kopsolī ar attīstību, tās aicināja veicināt un izstrādāt atbilstošus pamatnosacījumus, kas ietver nevis tiesiskus līdzekļus, bet gan, piemēram, ieinteresēto personu sadarbību un kopregulāciju vai pašregulāciju[2].
|
Cieľom odporúčaní z roku 1998 a 2006 o ochrane neplnoletých osôb[1] bolo upozorniť členské štáty a podniky v dotknutom odvetví na nové problémy pri ochrane neplnoletých osôb v elektronických médiách, predovšetkým na problémy súvisiace so zavádzaním a rastúcim významom online služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že regulácia nedokáže vždy držať krok s týmto vývojom, sa im adresovala výzva podporovať a rozvíjať primerané rámcové podmienky aj inými než len čisto právnymi spôsobmi, napr. prostredníctvom spolupráce so zainteresovanými stranami a spolu- či samoregulácie[2].
|
|
Tikmēr dramatiski mainās un pastāvīgi palielinās plašsaziņas līdzekļu izmantošana patērētāju un īpaši nepilngadīgo vidū. Nepilngadīgie arvien vairāk lieto plašsaziņas līdzekļus, izmantojot mobilās ierīces, ieskaitot (tiešsaistes) video spēles, un plašsaziņas līdzekļu pakalpojumi internetā ir arvien vairāk pieprasīti. Kopš pēdējā ieteikuma ļoti lielu nozīmi gan individuāliem lietotājiem, gan visā sabiedrībā ir ieguvusi jauna parādība — socializācijas vietnes. Droši vien nākotnē būs vēl izmaiņas, par kādām mēs pat nevaram iedomāties.
|
Medzičasom sa v spôsobe, v akom spotrebitelia, najmä neplnoletí, využívajú médiá, zaznamenali dramatické zmeny, ktoré sa neustále zrýchľujú. Neplnoletí médiá v čoraz väčšej miere využívajú prostredníctvom mobilných zariadení vrátane (online) videohier a na internete existuje čoraz viac mediálnych služieb na požiadanie. Novým javom od posledného odporúčania sú stránky sociálnych sietí, ktoré získali mimoriadne významné postavenie, ako u jednotlivých používateľov, tak aj z hľadiska spoločnosti. Je možné, že nás čakajú ďalšie zmeny, ktoré si v súčasnosti nevieme ani predstaviť.
|
|
Šie jaunievedumi piedāvā daudzas iespējas nepilngadīgajiem, bet rada problēmas saistībā ar to aizsardzību, ņemot vērā, ka vecākiem bieži ir grūtības izpildīt savus pienākumus attiecībā uz jaunu tehnoloģiju produktiem un pakalpojumiem, kurus tie paši parasti pārzina mazāk nekā bērni. Tādēļ mums jāvaicā, vai pašreizējā politika vēl joprojām ir piemērota un adekvāti nodrošina augstu nepilngadīgo aizsardzības līmeni visā Eiropā.
|
Tieto nové trendy ponúkajú neplnoletým mnohé príležitosti, ale zároveň so sebou prinášajú niektoré otázky týkajúce sa ich ochrany vzhľadom na skutočnosť, že rodičia neraz majú ťažkosti vykonávať svoje povinnosti v súvislosti s novými technologickými výrobkami a službami, o ktorých spravidla vedia menej ako ich deti. Preto si musíme položiť otázku, či sú súčasné politiky ešte stále vhodné a primerané na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany neplnoletých osôb na celom území Európy.
|
|
Lai labāk novērtētu to, kas jau ir izdarīts un kādi turpmāki pasākumi varētu būt nepieciešami, šajā ziņojumā — atbildē uz 2006. gada ieteikuma 6. punktā izteikto aicinājumu — analizēta 1998. un 2006. gada ieteikumos dalībvalstīm ierosināto pasākumu īstenošana un efektivitāte.
|
S cieľom lepšie posúdiť všetko, čo sa už vykonalo, ako aj ďalších krokov, ktoré možno budú potrebné, sa v tejto správe (ako reakcia na výzvu v bode 6 odporúčania z roku 2006) analyzuje, ako sa v členských štátoch vykonávali opatrenia uvedené v odporúčaniach z rokov 1998 a 2006 a ich účinnosť.
|
|
Ziņojums ir sagatavots, pamatojoties uz informāciju, ko dalībvalstis sniegušas, atbildot uz anketas jautājumiem. Tas papildina vairākas Eiropas digitalizācijas programmas darbības[3].
|
Základom pre vypracovanie správy boli informácie, ktoré poskytli členské štáty vo svojich odpovediach v dotazníku. Správa dopĺňa viaceré opatrenia Digitálnej agendy pre Európu[3].
|
|
Sīkāka informācija par atbildēm un īstenoto pasākumu konkrēti piemēri ir pieejami pievienotajā dienestu darba dokumentā.
|
Podrobnejšie informácie o odpovediach a konkrétnych príkladoch prijatých opatrení sú dostupné v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie .
|
|
KONSTATēJUMI
|
ZISTENIA
|
|
Cīņa pret nelegālu vai kaitīgu saturu
|
Boj proti nezákonnému alebo škodlivému obsahu
|
|
Satura un pakalpojumu sniedzēji palielina pūles, lai novērstu diskriminējošu un citādi nelikumīgu vai kaitīgu saturu, jo īpaši uzņemoties personiskas saistības, pieņemot rīcības kodeksus , kas pastāv 24 dalībvalstīs[4]. Runājot par interneta saturu, dažas no šīm iniciatīvām paredz, ka tīmekļa vietnes var norādīt savu atbilstību rīcības kodeksam, izmantojot atbilstošu marķējumu.
|
Poskytovatelia obsahu a služieb vyvíjajú čoraz väčšie úsilie v boji proti diskriminujúcemu a inému nezákonnému alebo škodlivému obsahu, predovšetkým vo forme záväzkov/kódexov správania , ktoré existujú v 24 členských štátoch[4]. Pokiaľ ide o obsah na internete, niektoré z týchto iniciatív zahŕňajú možnosť zobraziť na webovej stránke označenie kódexu správania na znamenie toho, že ho daná stránka dodržiava.
|
|
Bez tam dalībvalstīs tiek veikti pasākumi, lai attīstītu un veicinātu piekļuvi kvalitatīvam un nepilngadīgajiem piemērotam saturam , piemēram, izmantojot īpašas tīmekļa vietnes bērniem un īpašas meklētājprogrammas[5].
|
Okrem toho sa členské štáty usilujú rozvíjať kvalitný a primeraný obsah pre neplnoletých a uľahčovať prístup k nemu, napríklad prostredníctvom osobitných webových stránok pre deti a špeciálnych vyhľadávačov[5].
|
|
Lai gan dalībvalstis vienprātīgi atzīst, ka veicināt pašregulācijas pasākumus (rīcības kodeksus) ir noderīgi, neatkāpjas bažas, ka šajā jomā sasniegtais aizsardzības līmenis joprojām ievērojami atšķiras. Turpmāk spēkā esošie pasākumi pret nelegālu vai kaitīgu saturu būtu nepārtraukti jāuzrauga, lai nodrošinātu to efektivitāti. Piemēram, tiek izstrādāti ziņošanas punkti attiecībā uz šāda veida saturu, kurus nodrošina satura nodrošinātājs un kurus lieto bērni un vecāki, un to darbību atbalsta attiecīgas infrastruktūras, bet visām šīm iniciatīvām trūkst kopīgu iezīmju un apjomradītu ietaupījumu, kas palielinātu to efektivitāti. |
|
Členské štáty sa síce zhodujú v názore, že podpora samoregulačných opatrení (kódexov správania) je užitočná, pretrvávajú však aj obavy, že dosiahnuté úrovne ochrany v tejto oblasti sa stále výrazne líšia. V budúcnosti by sa existujúce opatrenia proti nezákonnému alebo škodlivému obsahu mali neprestajne monitorovať, aby sa zabezpečila ich účinnosť. Vytvárajú sa napríklad miesta, kam deti a rodičia môžu tento druh obsahu nahlasovať, ktoré má poskytovať poskytovateľ obsahu a ktoré sa môžu oprieť o fungujúce administratívne infraštruktúry, pričom však tieto iniciatívy nemajú spoločné črty a nevykazujú úspory z rozsahu, ktoré by zvýšili ich efektívnosť. |
|
|
Uzticības dienesti
|
Telefónne horúce linky
|
|
Eiropas digitalizācijas programma aicina dalībvalstis līdz 2013. gadam pilnībā izveidot uzticības dienestus ziņošanai par aizvainojošu vai kaitīgu interneta saturu.
|
Digitálna agenda pre Európu vyzýva členské štáty, aby do roku 2013 úplne zaviedli telefónne horúce linky na nahlasovanie urážlivého a škodlivého obsahu.
|
|
Uzticības dienesti kopš ieteikumu izstrādāšanas ir plaši izplatījušies un tiek izmantoti dalībvalstīs un Norvēģijā. Eiropas Komisijas drošāka interneta programmas līdzfinansējums uzticības dienestiem joprojām ir būtisks atbalsta mehānisms.
|
Medzičasom sú horúce linky v širokom meradle zavedené a využívajú sa v členských štátoch a Nórsku. Ich spolufinancovanie z programu Európskej komisie Bezpečnejší internet je aj naďalej podstatným podporným mechanizmom.
|
|
Dažas dalībvalstis atsaucās arī uz Starptautisko interneta tiešo līniju asociāciju INHOPE [6], kas dibināta 1999. gadā saskaņā ar agrāko EK Drošāka interneta rīcības plānu un ko šobrīd finansē saskaņā ar Drošāka interneta programmu. Tā aptver valstis ārpus Eiropas[7], un tās mērķis ir palielināt sadarbību šajā jomā. INHOPE biedru uzticības dienestiem jāatbilst INHOPE prakses kodeksam. 24 dalībvalstu uzticības dienesti ir INHOPE locekļi[8].
|
Niektoré členské štáty sa odvolali aj na medzinárodnú asociáciu internetových horúcich liniek ( INHOPE )[6], zriadenú v roku 1999 v rámci predchádzajúceho akčného plánu Bezpečnejší internet a v súčasnosti financovanú z programu Bezpečnejší internet . Vzťahuje sa aj na krajiny mimo Európy[7] a jej cieľom je zintenzívniť spoluprácu v tejto oblasti. Členské horúce linky INHOPE musia spĺňať kódex postupov INHOPE. Horúce linky 24 členských štátov sú členmi INHOPE[8].
|
|
Daudzi uzticības dienesti piedalās tā sauktajā " paziņošanas un izņemšanas procedūrā "[9], saskaņā ar kuru interneta pakalpojumu sniedzēji apņemas nekavējoties izņemt nelegālu saturu, par kuru sabiedrības locekļi ir ziņojuši uzticības dienestam. 19 dalībvalstis[10] ziņo, ka paziņošanas un izņemšanas procedūras ir izstrādātas un tiek izmantotas.
|
Celý rad horúcich liniek sa podieľa na tzv. postupoch nahlasovania a odstraňovania [9] , pri ktorých sa poskytovatelia internetových služieb zaväzujú okamžite odstrániť nezákonný obsah, ktorý im verejnosť nahlási prostredníctvom horúcej linky. 19 členských štátov[10] oznámilo, že rozvinuli „postupy nahlasovania a odstraňovania“ a začali ich uplatňovať.
|
|
Tomēr uzticības dienestu darbā pastāv ievērojamas atšķirības, jo īpaši paziņošanas un izņemšanas procedūrās. Tas attiecas uz lēmumu par konkrētā satura nelikumīgumu, šāda lēmuma pārskatīšanu, avota un mitināšanas pakalpojumu sniedzēja izsekošanu, un jo īpaši paziņošanu kompetentajām iestādēm[11]. Lai gan tas nebija ietverts aptaujā, Bulgārija un Slovēnija norādīja uz uzticības dienestu uzraudzību [12].
|
Vo fungovaní horúcich liniek a predovšetkým pri „postupoch nahlasovania a odstraňovania“ sa však zaznamenali podstatné rozdiely . Ide o rozdiely pri rozhodnutiach o tom, aký obsah je nezákonný, preskúmaní takýchto rozhodnutí, vystopovaní ich zdroja a poskytovateľov web hostingu a najmä oznamovaní týchto skutočností príslušným orgánom[11]. Slovinsko a Bulharsko v dotazníku uviedli, že horúce linky na svojom území monitorujú [12], hoci táto oblasť nebola súčasťou dotazníka.
|
|
Uzticības dienestu plašā izplatība un sadarbība ir rosinoša, bet nav pietiekama. Lai sekmētu to efektivitāti un lielāku konsekvenci starp dalībvalstīm (piemēram, labu praksi sadarbībai ar tiesībaizsardzības iestādēm), jāapsver veidi, kā tos padarīt labāk zināmus un viegli pieejamus interneta lietotājiem, tostarp bērniem, un uzlabot to darbību un attīstīt sinerģiju ar citiem saistītiem pakalpojumiem (piemēram, palīdzības tālruni un informācijas centriem, 116 000/116 111 numuriem). Tomēr uzticības dienestus jāuzrauga rūpīgāk. |
|
Rozšírené zavádzanie a zosieťovanie horúcich liniek je povzbudivou skutočnosťou, ale nie je dostatočné. S cieľom podporiť ich efektívnosť, ako aj väčší súlad medzi členskými štátmi (napr. najlepšie postupy interakcie s orgánmi presadzujúcimi právo) je potrebné zvážiť spôsoby, ako ich spropagovať medzi používateľmi internetu vrátane detí a urobiť ich pre nich dostupnejšími, a spôsoby, ako zlepšiť ich fungovanie a dosiahnuť synergiu so súvisiacimi službami (napr. linky pomoci a centrá informovanosti, čísla 116 000/116 111). Okrem toho by sa horúce linky mali dôslednejšie monitorovať. |
|
|
Interneta pakalpojumu sniedzēji (IPS)
|
Poskytovatelia internetových služieb (PIS)
|
|
Kopumā interneta pakalpojumu sniedzēji arvien vairāk iesaistās nepilngadīgo aizsardzībā, neskatoties uz savām ierobežotajām saistībām un atbildību saskaņā ar e-tirdzniecības direktīvu[13]. Tas attiecas uz to tiesiskajiem pienākumiem attiecībā uz nelegālu saturu, bet jo īpaši uz kopējām brīvprātīgām saistībām un rīcības kodeksu ievērošanu.
|
PIS sa vo všeobecnosti čoraz viac podieľajú na ochrane neplnoletých, napriek tomu, že im zo smernice o elektronickom obchode vyplýva len obmedzené ručenie a zodpovednosť [13]. To platí pre ich právne povinnosti týkajúce sa nezákonného obsahu, ale predovšetkým pre spoločné dobrovoľné záväzky a dodržiavanie kódexov správania .
|
|
Tomēr IPS asociācijām parasti nav īpašas pilnvaras attiecībā uz nepilngadīgo aizsardzību. Tāpēc rīcības kodeksu parakstīšana un ievērošana attiecībā uz nepilngadīgo aizsardzību parasti šādu apvienību biedriem ir tikai brīvprātīga[14].
|
Združenia PIS však spravidla nemajú žiadny osobitný mandát vzhľadom na ochranu neplnoletých. Preto členovia týchto združení podpisujú a dodržiavajú kódexy správania na ochranu neplnoletých zvyčajne na základe dobrovoľnosti[14].
|
|
Turklāt tikai astoņas dalībvalstis[15] un Norvēģija ziņoja, ka patērētāji vai valsts iestādes pārskata periodā piedalījās rīcības kodeksu izstrādē. Tikai sešas dalībvalstis[16] ziņoja, ka tām ir novērtēšanas sistēmas kodeksu efektivitātes novērtēšanai.
|
Okrem toho len osem členských štátov[15] a Nórsko uviedli, že spotrebitelia alebo verejné orgány sa počas hodnoteného obdobia zapojili do zostavovania kódexov správania a len šesť členských štátov[16] nahlásilo, že existujú hodnotiace systémy na posúdenie účinnosti kódexov.
|
|
Kopumā tikai 11 dalībvalstis[17] un Norvēģija uzskata, ka pašregulācijas sistēma un IPS rīcības kodeksi ir labi piemēroti jaunajai digitālajai videi.
|
Celkovo len 11 členských štátov[17] a Nórsko považuje samoregulačný systém a kódexy správania PIS za vyhovujúce pre nové digitálne prostredie.
|
|
IPS tiek aicināti vēl aktīvāk iesaistīties nepilngadīgo aizsardzībā. Rīcības kodeksu piemērošana jāizplata arvien plašāk un rūpīgi jāuzrauga. IPS asociācijas tiek aicinātas iekļaut nepilngadīgo aizsardzību savās pilnvarās un attiecīgi iesaistīt savus biedrus. Bez tam patērētāju un iestāžu lielāka iesaistīšana rīcības kodeksu izstrādē palīdzētu nodrošināt, ka pašregulācija patiešām reaģē uz digitālās pasaules straujo attīstību. |
|
PIS sa adresuje výzva, aby pri ochrane neplnoletých vyvinuli ešte väčšiu aktivitu. Dodržiavanie kódexov správania by sa malo viac rozšíriť a pozorne monitorovať. Združeniam PIS sa adresuje výzva, aby zahŕňali ochranu neplnoletých do svojich mandátov a svojim členom uložili tomu zodpovedajúce povinnosti. Okrem toho by väčšie zapojenie spotrebiteľov a orgánov do zostavovania kódexov správania pomohlo zabezpečiť, aby samoregulácia skutočne bola reakciou na rýchlo sa rozvíjajúci digitálny svet. |
|
|
Socializācijas vietnes
|
Stránky sociálnych sietí
|
|
Socializācijas vietnes nepilngadīgajiem piedāvā lielas iespējas. Kaut gan tās kļuvušas nozīmīgas tikai salīdzinoši nesen, tās jau mainījušas to, kā nepilngadīgie sadarbojas un sazinās savā starpā.
|
Stránky sociálnych sietí ponúkajú neplnoletým nesmierne možnosti. Napriek tomu, že ich význam narástol len pomerne nedávno, už zmenili spôsob, akým neplnoletí medzi sebou komunikujú a interagujú.
|
|
Tomēr socializācijas vietnēm ir arī ievērojams riska potenciāls, ko var apkopot kategorijās "nelegāls saturs", "vecumam nepiemērots saturs", "nepiemērota saziņa" un "nepiedienīga uzvedība"[18]. Viens daudzsološs veids, kā novērst šos riskus, ir pamatnostādnes socializācijas vietņu pakalpojumu sniedzējiem un/vai lietotājiem.
|
Na druhej strane však sociálne siete majú aj výrazný rizikový potenciál, ktorý sa dá zhrnúť v kategóriách „nezákonný obsah“, „obsah nevhodný pre danú vekovú skupinu“, „nevhodné kontakty“ a „nevhodné správanie“[18]. Jedným zo sľubných spôsobov znižovania týchto rizík sú usmernenia určené poskytovateľom sociálnych sietí a/alebo ich používateľom.
|
|
Tikai 10 dalībvalstis[19] pieminēja šādas pamatnostādnes, un vēl mazāks skaits valstu ziņoja, ka tām ir vērtēšanas sistēmas to efektivitātes novērtēšanai[20]. Tātad "nesaistošo tiesību normu" noteikumi pašreiz cieš no diezgan fragmentāras īstenošanas. Šo plaisu daļēji var aizpildīt " Drošāki sabiedrisko sakaru veidošanas principi Eiropas Savienībai "[21], kuriem ir pievienojusies 21 socializācijas vietne.
|
Iba 10 členských štátov[19] spomenulo takéto usmernenia, a ešte menší počet členských štátov uviedol, že sú zavedené hodnotiace systémy na posúdenie ich účinnosti[20], takže „nezáväzné predpisy“ sa dodržiavajú len v obmedzenej miere. Medzery v ich uplatňovaní by sa mohli zaplniť „ Zásadami pre bezpečnejšie sociálne siete v EÚ “[21], ku ktorým sa pripojilo 21 sociálnych sietí.
|
|
Ņemot vērā socializācijas vietņu straujo paplašināšanos, operatoru kontroles sistēmas nespēj efektīvi un konsekventi aptvert visus iespējamos riskus. Ieinteresētās personas tiek aicinātas aktīvi iesaistīties, jo īpaši izpratnes veicināšanā par riskiem un to mazināšanu, pamatnostādņu plašāku izmantošanu, īstenošanas uzraudzību. Turklāt socializācijas vietnēs arvien vairāk tiek izvietoti ziņošanas punkti ar labi funkcionējošu atbalsta infrastruktūru, lai palīdzētu bērniem uzmākšanās, iebiedēšanas tiešsaistē un līdzīgos gadījumos, bet risinājumi tiek izstrādāti katrā gadījumā atsevišķi. Turklāt, nav izplatīta "privātuma pēc noklusējuma" iestatījumu izmantošana bērniem, kuri pievienojas socializācijas vietnēm. |
|
Vzhľadom na masívne rozšírenie stránok sociálnych sietí nestačia kontrolné systémy prevádzkovateľov na to, aby všetky potenciálne riziká dokázali odvrátiť efektívnym a jednotným spôsobom. Podporuje sa aktívna angažovanosť zainteresovaných strán, predovšetkým prostredníctvom ďalšieho zvyšovania informovanosti o rizikách a spôsoboch boja proti nim, širšieho využívania usmernení s monitorovaním ich dodržiavania. Okrem toho sociálne siete v čoraz väčšej miere na svojich stránkach zavádzajú miesta na nahlasovanie problémov, za ktorými sú dobre fungujúce administratívne infraštruktúry, s cieľom pomôcť deťom, ktoré sa stretnú s pochybnými pokusmi o nadväzovanie kontaktov (grooming), online šikanovaním a podobnými problémami, riešenia sa však zatiaľ hľadajú len od prípadu k prípadu. Navyše štandardné nastavenie „ochrana súkromia“ pre deti, ktoré sa registrujú na sociálnych sieťach, ešte nie je rozšírené. |
|
|
Problemātisks interneta saturs no citām dalībvalstīm / ārpus ES
|
Problematický internetový obsah z iných členských štátov/z území mimo EÚ
|
|
Lielākā daļa dalībvalstu uzskata, ka kaitīga satura daļa, kura izcelsme ir to teritorijā , ir ļoti neliela, kaitīga satura daļa no citām ES dalībvalstīm — ievērojami augstāka, un kaitīga satura daļa no valstīm ārpus ES ir vislielākā[22]. Attiecībā uz iespējamajiem uzlabojumiem dažas dalībvalstis uzskata, ka vēl saskaņotāku aizsardzību būtu vieglāk sasniegt Eiropas līmenī, un tas būtu atbalstāmi, nevis starptautiskā līmenī[23]. Neraugoties uz to, vairums uzskata par lietderīgu aicināt trešās valstis veikt pasākumus savās valstīs, un lielākā daļa dalībvalstu un Norvēģija atbalsta turpmāku nolīgumu noslēgšanu ar trešām valstīm [24].
|
Väčšina členských štátov sa domnieva, že podiel škodlivého obsahu pochádzajúci z ich územia je veľmi malý, podiel škodlivého obsahu z iných členských štátov EÚ považuje za výrazne väčší a podiel škodlivého obsahu pochádzajúci z území mimo EÚ za najväčší[22]. Pokiaľ ide o možné zlepšenia, niektoré členské štáty zastávajú názor, že by bolo jednoduchšie dosiahnuť harmonizovanejšiu ochranu na európskej úrovni, ktorú by uvítali, než na medzinárodnej úrovni[23]. Napriek tomu prevláda všeobecný názor, že je vhodné motivovať tretie krajiny, aby prijímali na svojom území opatrenia, a veľká väčšina členských štátov a Nórsko vyslovili svoju podporu uzatvoreniu ďalších dohôd s tretími krajinami [24].
|
|
Vēlama ciešāka sadarbība un saskaņota aizsardzība pret problemātisku interneta saturu. Kaut arī šāda satura izcelsme ir galvenokārt ārpus ES, dažas dalībvalstis uzskata, ka šāda pieeja ir reālāka Eiropas līmenī, nekā iesaistot trešās valstis. |
|
Intenzívnejšia spolupráca a harmonizovaná ochrana v oblasti problematického internetového obsahu sú žiaduce. Napriek tomu, že tento obsah pochádza predovšetkým z územia mimo EÚ, niektoré členské štáty sa domnievajú, že táto koncepcia je realistickejšia na európskej úrovni, než keby zahŕňala tretie krajiny. |
|
|
Plašsaziņas līdzekļu lietotprasme un izpratnes veidošana
|
Mediálna gramotnosť a zvyšovanie informovanosti
|
|
Visas dalībvalstis ir apņēmušās veicināt plašsaziņas līdzekļu lietotprasmi un uzlabot izpratni
|
Všetky členské štáty sa zaviazali podporovať mediálnu gramotnosť a zvyšovať informovanosť o rizikách online médií a o existujúcich ochranných nástrojoch ako účinných preventívnych nástrojoch.
|
|
par risku tiešsaistes plašsaziņas līdzekļos un esošajiem aizsardzības instrumentiem kā par efektīviem preventīviem instrumentiem.
|
Zaznamenal sa predovšetkým narastajúci počet príslušných iniciatív v členských štátoch, ktoré majú podobu verejno-súkromných partnerstiev . Z reakcií členských štátov vyplýva, že program Európskej komisie Bezpečnejší internet , ako aj projekt Deti EÚ na internete sa v tejto oblasti osvedčili ako veľmi cenné rámce[25].
|
|
Konkrēti dalībvalstis arvien vairāk īsteno attiecīgas iniciatīvas, kas izpaužas kā partnerattiecības starp publisko un privāto sektoru . Saskaņā ar informāciju no dalībvalstīm Eiropas Komisijas drošāka interneta programma un " ES bērni tiešsaistē " ( EU Kids Online ) projekts ir pierādījuši savu vērtību šajās jomās[25].
|
Iniciatívy mediálnej gramotnosti a zvyšovania informovanosti sú čiastočne začlenené do formálneho vzdelávania, pričom sa vyvíja úsilie informovať aj rodičov a učiteľov. Z preskúmania, ktoré Komisia vykonala v roku 2009 však vyplynulo, že téma síce figuruje vo vnútroštátnych osnovách v 23 európskych krajinách, skutočné sprostredkovanie tohto učiva je však rozdrobené a nejednotné[26].
|
|
Plašsaziņas līdzekļu lietotprasmes un izpratnes veicināšanas iniciatīvas ir daļēji integrētas formālajā izglītībā, un ir mēģināts tām pievērst arī vecāku un skolotāju uzmanību. Tomēr novērtējums, ko 2009. gadā veica Komisija, parādīja, ka, lai gan tēma ir iekļauta valstu izglītības programmās 23 Eiropas valstīs, faktiski šāda izglītība ir sadrumstalota un nekonsekventa[26].
|
Pozitívne sa hodnotí intenzívnejšie začlenenie mediálnej gramotnosti a zvyšovania informovanosti do školského vzdelávania, na druhej strane však zostáva naliehavá výzva osloviť všetky deti a rodičov a dosiahnuť jednotnosť medzi školami a členskými štátmi. |
|
|
Kaut arī plašsaziņas līdzekļu lietotprasmes un izpratnes veicināšanas plašāka integrācija skolas izglītībā ir pozitīva, tomēr joprojām ir problēmas aptvert visus bērnus un vecākus un novērst atšķirības starp skolām un dalībvalstīm. |
|
Obmedzený prístup k obsahu
|
|
Piekļuves ierobežošana saturam
|
Obmedziť prístup neplnoletých len na obsah, ktorý je vhodný pre ich vek, si vyžaduje dve veci: jednak zatriedenie podľa veku a klasifikáciu obsahu a jednak presadenie dodržiavania týchto zatriedení a klasifikácie. Za druhú podmienku sú zodpovední primárne rodičia, pričom im však cennú podporu môžu poskytnúť technické systémy – filtre, systémy overovania veku, systémy rodičovskej kontroly, atď.
|
|
Nepilngadīgo piekļuves ierobežošanai saturam, lai tas būtu piemērots viņu vecumam, nepieciešamas divas lietas: no vienas puses, jāveic klasifikācija pēc vecuma un satura un, no otras puses, jānodrošina šādas klasifikācijas ievērošana. Pēdējais uzdevums galvenokārt ir vecāku atbildības jomā, bet tehniskās sistēmas — filtrācija, vecuma verifikācijas sistēmas, vecāku kontroles sistēmas, utt. — nodrošina vērtīgu atbalstu.
|
Zatriedenie podľa veku a klasifikácia obsahu
|
|
Klasifikācija pēc vecuma un satura
|
V zásade existujúce systémy zatriedenia podľa veku a klasifikácie audiovizuálneho obsahu považuje za dostatočné a účinné 12 členských štátov[27], zatiaľ čo 13 členských štátov[28] a Nórsko usudzujú, že je potrebné ich vylepšiť .
|
|
Pastāvošās audiovizuālā satura klasifikācijas sistēmas pēc vecuma un satura principā 12 dalībvalstis[27] uzskata par pietiekamām un efektīvām , bet 13 dalībvalstis[28] un Norvēģija uzskata, ka tās būtu jāuzlabo .
|
16 členských štátov[29] a Nórsko uviedli, že majú rozličné zatriedenia podľa veku a klasifikácie pre rôzne typy médií. Desať členských štátov[30] a Nórsko túto skutočnosť považujú za problém. Osem členských štátov[31] a Nórsko zdôraznili, že zvažujú opatrenia alebo iniciatívy s cieľom dosiahnuť väčšiu jednotu v tejto oblasti.
|
|
16 dalībvalstis[29] un Norvēģija atbildēja, ka tām ir atšķirīga klasifikācija pēc vecuma un dažāda veida plašsaziņas līdzekļiem. Desmit dalībvalstis[30] un Norvēģija uzskata, ka tā ir problēma. Astoņas dalībvalstis[31] un Norvēģija norāda, ka apsver pasākumus vai iniciatīvas, lai ieviestu lielāku konsekvenci šajā jomā.
|
Spolu 15 členských štátov[32] a Nórsko považuje systémy klasifikácie pre mediálny obsah, ktoré by boli rovnaké pre všetky médiá a/alebo mali celoeurópsky charakter, za užitočné a realizovateľné . Opačný názor zastáva deväť členských štátov[33], ktoré poukazujú na kultúrne rozdiely.
|
|
Kopumā 15 dalībvalstis[32] un Norvēģija uzskata, ka plašsaziņas līdzekļu satura klasifikācijas sistēmas, kas darbojas attiecībā uz dažādiem līdzekļiem un/vai visā Eiropā , ir vajadzīgas un iespējamas . Tam nepiekrīt deviņas dalībvalstis[33], kas norāda uz kultūras atšķirībām.
|
V tejto oblasti prevláda extrémna nejednotnosť – predstavy toho, čo je potrebné a užitočné, sa výrazne líšia medzi členskými štátmi a v nich. |
|
|
Šī ir visvairāk sadrumstalotā joma — priekšstati par to, kas ir vajadzīgs un noderīgs, būtiski atšķiras starp dalībvalstīm un to iekšienē. |
|
Technické systémy (filtre, systémy overovania veku, systémy rodičovskej kontroly, atď.)
|
|
Tehniskās sistēmas (filtrēšana, vecuma verifikācijas sistēmas, vecāku kontroles sistēmas utt.)
|
Celkovo sa javí, že prevláda konsenzus, že technické opatrenia samotné nedokážu ochrániť neplnoletých pred škodlivým obsahom a môžu byť len jedným z prvkov v balíku opatrení.
|
|
Šķiet, ka kopumā valda vienprātība par to, ka tehniskie pasākumi vien nevar pasargāt nepilngadīgos no kaitīga satura, un tie var būt tikai viens elements pasākumu kopumā.
|
Členské štáty sa rozchádzajú v názoroch na to, či technické opatrenia zamerané na zamedzenie potenciálne škodlivého obsahu prostredníctvom dodržiavania príslušných zatriedení a klasifikácií sú užitočné, vhodné (vzhľadom na právo na informácie a možné zneužitie cenzúry), technicky zrealizovateľné a spoľahlivé [34]. Navyše všetky zdôraznili potrebu transparentnosti pri zaraďovaní určitého obsahu na čiernu listinu a možnosti jeho vymazania z nej.
|
|
Attiecībā uz tehniskajiem pasākumiem, kuru mērķis ir izvairīties no potenciāli kaitīga satura, nodrošinot attiecīgo klasifikāciju, dalībvalstīm ir domstarpības par to lietderīgumu, piemērotību (ņemot vērā tiesības uz informāciju un iespējamu ļaunprātīgu cenzūras izmantošanu), tehniskām iespējām un uzticamību [34]. Turklāt dalībvalstis uzsvēra vajadzību pēc pārredzamības attiecībā uz noteikta satura iekļaušanu melnajā sarakstā un tā izņemšanas iespēju.
|
20 členských štátov[35] uviedlo, že príslušné odvetvie a verejné orgány sa usilujú vyvinúť systém filtrov a zatriedenia pre internet. 24 členských štátov[36] a Nórsko nahlásili používanie nástrojov rodičovskej kontroly . Tieto nástroje sú v 15 členských štátoch dostupné bezplatne a v 4 členských štátoch za poplatok.[37]
|
|
20 dalībvalstis[35] ziņo, ka nozares vai valsts iestādes ir centušās izstrādāt filtrēšanas un klasifikācijas sistēmu internetam. 24 dalībvalstis[36] un Norvēģija ziņo, ka vecāku kontroles līdzekļi tiek izmantoti . Bez maksas tie ir pieejami 15 dalībvalstīs un par maksu — četrās dalībvalstīs[37].
|
Okrem toho sa zaznamenala aj rastúca snaha informovať používateľov o dostupných systémoch filtrov a zatriedenia a softvéru na overenie veku , čo je v 16 členských štátoch[38] povinné, či už zo zákona alebo na základe príslušných kódexov správania pre PIS alebo mobilných operátorov.
|
|
Turklāt pieaug centieni informēt abonentus par pieejamajām filtrēšanas un klasifikācijas sistēmām un vecuma verifikācijas programmatūru , kas 16 dalībvalstīs IPS vai mobilo sakaru operatoriem ir tiesību aktos vai attiecīgos rīcības kodeksos noteikts pienākums[38].
|
Hoci väčšina členských štátov vidí priestor pre zlepšenie svojich systémov zatriedenia podľa veku a klasifikácie, jednoznačne sa nezhodujú v názore na užitočnosť a zrealizovateľnosť systémov klasifikácie pre mediálny obsah, ktoré by boli rovnaké pre všetky médiá a/alebo mali celoeurópsky charakter. A predsa by sa vzhľadom na čoraz väčšmi bezhraničné šírenie online obsahu mali ďalej preskúmať spôsoby, ako lepšie zladiť tieto systémy. Nástroje založené na internete s rodičovskou kontrolou sú čoraz dostupnejšie, ale ich spojenie s vhodným obsahom sa realizuje len od prípadu k prípadu, pričom medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely. V tejto súvislosti sa javí vhodné zvážiť inovačnejšie systémy zatriedenia a klasifikácie obsahu, ktoré by sa v sektore IKT mohli širšie využívať (výrobcovia, poskytovatelia web hostingu a obsahu, atď.) a ktoré by však zároveň ponechali potrebnú pružnosť pre miestne chápanie „vhodnosti“ a dodržiavali zaužívané normy v otázke zodpovednosti rozličných aktérov na internete. |
|
|
Lai gan lielākā daļa dalībvalstu saskata iespējas uzlabot savas klasifikācijas sistēmas pēc vecuma un satura, ir skaidrs, ka nav vienprātības par dažādu plašsaziņas līdzekļu satura visas Eiropas klasifikācijas sistēmu vajadzīgumu un iespējamību. Tomēr, ņemot vērā to, ka tiešsaistes saturs kļūst arvien neatkarīgāks no robežām, būtu sīkāk jāizpēta veidi, kā labāk saskaņot šādas sistēmas. Internetam pieslēdzamas ierīces ar vecāku kontroles instrumentiem kļūst arvien pieejamākas, bet atbilstoša satura noteikšana tiek risināta katrā gadījumā atsevišķi un ievērojami atšķiras starp dalībvalstīm un to iekšienē. Šādā kontekstā, šķiet, ir vērts apsvērt novatoriskas vecuma un satura klasifikācijas sistēmas, ko varētu plašāk izmantot visa IKT nozare (ražotāji, mitinātāji, satura nodrošinātāji utt.), vienlaikus pieļaujot vietējās "atbilstības" interpretācijas nepieciešamo elastību un atspoguļojot izmantoto pieeju dažādu interneta dalībnieku atbildības noteikšanā. |
|
Audiovizuálne mediálne služby
|
|
Audiovizuālo plašsaziņas līdzekļu pakalpojumi
|
Pokiaľ ide o spolu/samoregulačné systémy na ochranu neplnoletých pred škodlivým obsahom, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie ( pri ktorých takéto systémy existujú v ôsmich členských štátoch, pričom sedem z nich má kódex správania) zaostávajú za televíznymi programami , pri ktorých sú takéto systémy zavedené v 14 členských štátoch, z ktorých 11 zaviedlo kódex správania[39].
|
|
Kopregulācijas vai pašregulācijas sistēmas nepilngadīgo aizsardzībai pret kaitīgu saturu audiovizuālajos pakalpojumos pēc pieprasījuma (šādas sistēmas ir ieviestas astoņās dalībvalstīs, turklāt septiņām ir rīcības kodekss) atpaliek no televīzijas programmām , kur šādas sistēmas ir izveidotas 14 dalībvalstīs un 11 no tām ir rīcības kodekss[39].
|
Najčastejší spôsob upozornení rodičov na škodlivý obsah a potrebu obmedziť prístup sú ikony na obrazovke a/alebo akustické signály priamo pred poskytnutím potenciálne škodlivého obsahu. Tento systém existuje ako pre televízne vysielanie, tak pre služby audiovizuálneho mediálneho obsahu na požiadanie.
|
|
Parasti par kaitīgu saturu un nepieciešamību vecākiem ierobežot pieeju signalizē ekrāna ikonas un/vai akustisks brīdinājums tieši pirms potenciāli kaitīga satura piegādes. Tas attiecas gan uz televīzijas raidījumiem, gan audiovizuālajiem pakalpojumiem pēc pieprasījuma.
|
Väčšina členských štátov považuje tieto varovania za užitočné, niektoré ich vyžadujú zo zákona alebo sú ustanovené v kódexoch správania. Technické filtračné zariadenia alebo softvér vrátane systému nastavených zablokovaní a zakódovaní pomocou kódov PIN sa využívajú menej. Len malý počet členských štátov používa pri audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie klasifikáciu podľa veku a časové obmedzenia prenosu [40].
|
|
Lielākā daļa dalībvalstu uzskata šādus signālus par noderīgiem un dažās tos pieprasa ar tiesību aktiem vai to izmantošana ir paredzēta rīcības kodeksos. Mazāk izmanto tehniskas filtrēšanas ierīces vai programmatūru , ieskaitot iepriekšējas bloķēšanas sistēmas un PIN kodus . Vecuma klasifikācija un audiovizuālo pakalpojumu pēc pieprasījuma raidlaika ierobežojumi tiek piemēroti tikai nelielā skaitā dalībvalstu[40].
|
Niektoré členské štáty pri otázke spoľahlivosti systémov označovania a varovania zdôraznili význam zodpovednosti rodičov a skutočnosť, že tieto systémy môžu fungovať len vtedy, keď rodičia budú kontrolovať, čo ich deti pozerajú, a tým zabezpečia účinnosť systémov.
|
|
Runājot par marķējuma un brīdinājuma sistēmu uzticamību, dažas dalībvalstis uzsvēra vecāku atbildības nozīmi un to, ka šādas sistēmas var darboties tikai tad, ja vecāki nodrošina to efektivitāti, kontrolējot, ko viņu bērni skatās.
|
Rozmanitosť opatrení prijatých v tejto oblasti je prejavom rozdelenia v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, ale zároveň odráža aj ťažkosti pri dosahovaní politickej zhody pri riešení tohto problému. Univerzálne dostupné technické prostriedky, ktoré deťom poskytujú selektívny prístup k obsahu na internete, ako sú napríklad nástroje rodičovskej kontroly spojené s obsahom zatriedeným a označeným podľa veku, sú veľmi rozmanité. Riešenia vyvinuté pre lineárne poskytovanie/televízne vysielanie (napr. vysielacie časy) sa často nejavia vhodné pre internet a iné audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. |
|
|
Dažādās šajā jomā veiktās darbības atspoguļo Audiovizuālo plašsaziņas līdzekļu direktīvā paredzētās atšķirības, kā arī grūtības nonākt pie vienprātīgas politikas reakcijas uz šo problēmu. Vispārēji pieejamie tehniskie līdzekļi, kas dod bērniem selektīvu piekļuvi saturam internetā, piemēram, vecāku kontroles instrumenti, kas saistīti ar satura klasifikāciju pēc vecuma un marķēšanu, ir ļoti dažādi, risinājumi, kas izstrādāti lineārai apraidei/TV pārraidēm (piemēram, pārraides laiks), bieži vien ir slikti pielāgoti internetam un citiem audiovizuālajiem pakalpojumiem pēc pieprasījuma. |
|
Videohry
|
|
Videospēles
|
Celkovo 17 členských štátov a Nórsko považuje fungovanie svojich systémov zatriedenia podľa veku za uspokojivé [41]. Členské štáty, s výnimkou Nemecka, využívajú systémy PEGI (Pan-European Games Information System)[42] a PEGI Online [43].
|
|
Kopā 17 dalībvalstis un Norvēģija uzskata savas vecuma klasifikācijas sistēmas darbību par apmierinošu [41]. Dalībvalstis, izņemot Vāciju, paļaujas uz PEGI (Visas Eiropas spēļu informācijas sistēma)[42] un PEGI Online [43].
|
Pokiaľ ide o hry online, PEGI Online sa považuje v zásade za dobré riešenie, no celý rad členských štátov vyslovil svoje obavy zo skutočnosti, že dotknuté odvetvie sa na tomto systéme podieľa len v obmedzenej miere .
|
|
Runājot par tiešsaistes spēlēm, PEGI Online principā uzskata par labu risinājumu, bet vairākas dalībvalstis satrauc joprojām ierobežotā nozares dalība šajā sistēmā.
|
Hodnotiace systémy na posúdenie možných pozitívnych a negatívnych vplyvov videohier na vývoj alebo zdravotný stav neplnoletých existujú len v piatich členských štátoch[44] a Nórsku.
|
|
Novērtēšanas sistēmas videospēļu iespējamās labvēlīgās vai nelabvēlīgās ietekmes uz nepilngadīgo attīstību vai veselību novērtēšanai ir spēkā tikai piecās dalībvalstīs[44] un Norvēģijā.
|
Ako možné ďalšie opatrenie na ochranu neplnoletých pred škodlivými videohrami sa najčastejšie uvádzalo zvyšovanie mediálnej gramotnosti a informovanosti , pričom ide predovšetkým o lepšie vyznačenie rizík spojených s videohrami a o propagáciu existujúcich ochranných nástrojov. Avšak len v ôsmich členských štátoch a v Nórsku sú tieto opatrenia súčasťou školského vzdelávania .
|
|
Attiecībā uz iespējamiem turpmākiem pasākumiem nepilngadīgo aizsardzībai pret kaitīgām videospēlēm visvairāk tika minēta plašsaziņas līdzekļu lietotprasme un izpratnes veicināšana , jo īpaši, lai labāk signalizētu par videospēļu radīto risku, kā arī veicinātu pašreizējos aizsardzības līdzekļus. Tomēr tikai astoņās dalībvalstīs un Norvēģijā šādi pasākumi ir integrēti skolas izglītībā .
|
Odpovede členských štátov navyše potvrdzujú potrebu ďalších opatrení vzhľadom na maloobchodný predaj videohier v obchodoch s cieľom zabrániť predaju videohier deťom, ktoré nedosiahli stanovenú vekovú hranicu. Opatrenia na zvýšenie informovanosti prijalo len šesť členských štátov a Nórsko[45] a len v štyroch členských štátoch[46] maloobchodníci zaviedli príslušné kódexy správania.
|
|
Dalībvalstu sniegtās atbildes apstiprina arī nepieciešamību veikt vairāk pasākumu saistībā ar videospēļu mazumtirdzniecību veikalos , lai risinātu problēmas ar videospēļu pārdošanu nepiemērota vecuma pircējiem. Tikai sešās dalībvalstīs un Norvēģijā[45] ir veikti attiecīgi izpratnes veicināšanas pasākumi, un tikai četrās dalībvalstīs[46] mazumtirgotāji ir pieņēmuši attiecīgus rīcības kodeksus.
|
Systémy zatriedenia podľa veku (najmä PEGI) vo väčšine členských štátov fungujú dobre, problémom zostáva ich obmedzené uplatňovanie na online hry a nedodržiavanie vekových obmedzení pri predaji hier na maloobchodnom trhu. Okrem toho by ďalšie opatrenia na zvyšovanie informovanosti (napr. mediálna gramotnosť na školách) mali pozitívny preventívny účinok. |
|
|
Lai gan klasifikācijas sistēmas pēc vecuma (jo īpaši PEGI) labi darbojas lielākajā daļā dalībvalstu, ir ziņots par problēmām saistībā ar to ierobežoto piemērotību tiešsaistes spēlēm un spēļu pārdošanu nepiemērota vecuma pircējiem mazumtirdzniecībā. Turklāt lietderīga preventīva ietekme būtu plašākiem izpratnes veicināšanas pasākumiem (piemēram, plašsaziņas līdzekļu lietotprasmei skolās). |
|
Právo na vyjadrenie v online médiách
|
|
Tiesības uz atbildi tiešsaistes plašsaziņas līdzekļos
|
Celkovo 16 členských štátov[47] zabezpečuje právo na vyjadrenie v online novinách/periodikách, v 13 členských štátoch[48] sa toto právo vzťahuje aj na spravodajské služby založené na internete, v 17 členských štátoch[49] na online televízne služby, v 15 členských štátoch[50] na online rádio služby a v 9 členských štátoch[51] aj na iné online služby.
|
|
16 dalībvalstis[47] paredz tiesības uz atbildi attiecībā uz tiešsaistes laikrakstiem/žurnāliem, 13 dalībvalstīs[48] tās attiecas uz interneta ziņu dienestiem, 17 dalībvalstīs[49] tās attiecas uz tiešsaistes televīzijas pakalpojumiem, 15 dalībvalstīs[50] tās attiecas uz tiešsaistes radio pakalpojumiem un deviņās dalībvalstīs[51] tās attiecas uz citiem tiešsaistes pakalpojumiem.
|
Členské štáty posudzujú úroveň ochrany pred tvrdeniami skutočností[52] v online médiách a účinnosť existujúcich príslušných systémov približne v rovnakej miere ako dostatočné a účinné, ako aj ako nedostatočné.
|
|
Aizsardzību pret apgalvojumiem tiešsaistes plašsaziņas līdzekļos un attiecīgās pastāvošās sistēmas efektivitāti dalībvalstis[52] vienādā mērā novērtē kā pietiekamu un efektīvu un kā neapmierinošu.
|
Zavedenie práva na vyjadrenie vzťahujúceho sa na online médiá v členských štátoch nie je jednotné a líši sa pri každom type online média. Okrem toho existuje priestor na zlepšenie účinnosti existujúceho systému. |
|
|
Tiesību uz atbildi ieviešana attiecībā uz dalībvalstu tiešsaistes plašsaziņas līdzekļiem, ieviešana ir nekonsekventa un atšķiras dažādu veidu tiešsaistes plašsaziņas līdzekļiem. Turklāt jāuzlabo esošo sistēmu efektivitāte. |
|
ZÁVERY
|
|
SECINāJUMI
|
Všeobecným pozitívnym výsledkom je, že podľa prieskumu rôznych aspektov odporúčaní z rokov 1998 a 2006 si všetky členské štáty sú vedomé výziev spojených s ochranou neplnoletých v online prostredí a čoraz viac sa snažia na ne reagovať. Kombinácia politík s výrazným podielom samoregulačných opatrení sa zdá byť najlepším, najflexibilnejším a najúčinnejším riešením konvergencie medzi platformami (TV, PC, inteligentné mobilné telefóny, konzoly atď.) a audiovizuálnym obsahom.
|
|
Visumā pozitīvie rezultāti dalībvalstu apsekojumā par dažādiem 1998. un 2006. gada ieteikumu aspektiem liecina, ka visas dalībvalstis apzinās problēmu, kas pastāv nepilngadīgo aizsardzībā tiešsaistē, un arvien palielina pūles, lai reaģētu uz tām. Šķiet, iespējami elastīgākais un piemērotākais veids, lai risinātu platformu konverģences (TV, personālie datori, viedtālruņi, spēļu konsoles utt.) un audiovizuālā satura jautājumus ir kombinēta politika ar ievērojamu pašregulācijas pasākumu daļu.
|
Podrobná analýza politických reakcií v členských štátoch ponúka prehľad veľmi rozmanitých – a často veľmi odlišných – opatrení v Európe. Platí to predovšetkým pre boj proti nezákonnému a škodlivému obsahu, zvyšovanie bezpečnosti v sociálnych sieťach a zefektívňovanie schém zatriedenia obsahu.
|
|
Tomēr dalībvalstu izstrādātās politikas reakcijas detalizēts novērtējums visā Eiropā rāda ļoti dažādu, vairākos gadījumos pat pretrunīgu, pasākumu ainu. Tas īpaši attiecas uz cīņu pret nelegālu un kaitīgu saturu, socializācijas vietņu drošuma paaugstināšanu un satura klasifikācijas sistēmu racionalizāciju.
|
Veľmi často regulačným alebo samoregulačným opatreniam chýba ctižiadosť a súlad s podobnými opatreniami v iných členských štátoch, alebo sa jednoducho nerealizujú v praxi účinným spôsobom. Mozaika opatrení v Európe bude mať za následok jedine rozdrobenosť trhu a zmätok pre rodičov a učiteľov, ktorí sa pokúšajú zistiť, ako čo najlepšie pripraviť deti na online prostredie a chrániť ich v ňom.
|
|
Diezgan bieži regulatīviem vai pašregulācijas pasākumiem trūkst mērķtiecības un saskaņotības ar līdzīgiem pasākumiem, ko īsteno citas dalībvalstis, vai arī tie vienkārši netiek efektīvi īstenoti praksē. Atšķirīgie pasākumi visā Eiropā var tikai izraisīt iekšējā tirgus fragmentāciju un neskaidrības vecākiem un skolotājiem, kas cenšas atšķirt pareizo un nepareizo rīcību, lai aizsargātu un iedrošinātu bērnus, kas darbojas tiešsaistē.
|
Táto správa a podrobné odpovede získané v prieskume členských štátov[53] názorne dokladajú, že ďalšie kroky na európskej úrovni sa môžu založiť na osvedčených postupoch členských štátov a dosiahnuť úspory z rozsahu v sektore IKT, aby deti mohli bezpečným spôsobom využívať výhody stále sa meniaceho digitálneho sveta.
|
|
Šis ziņojums un dalībvalstu apsekojumā[53] savāktās detalizētās atbildes rāda, ka turpmāka rīcība Eiropas mērogā var balstīties uz dalībvalstu labāko praksi un IKT nozarei panākt apjomradītus ietaupījumus, kas palīdzēs bērniem droši gūt labumu no digitālās pasaules nepārtrauktās attīstības.
|
[1] 1998 : Odporúčanie a Rady z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory vnútroštátnych rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a účinnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti (98/560/ES, Ú.v. ES L 270, 7.10.1998 s. 48 – 55 (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31998H0560:EN:NOT)).2006: Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb z 20. decembra 2006 (2006/952/ES, Ú.v. EÚ L 378, 27.12.2006 s. 72 – 77 (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32006H0952:SK:NOT).
|
|
[1] 1998 : Eiropas Parlamenta un Padomes 1998. gada 24. septembra Ieteikums par nepilngadīgu personu un cilvēka cieņas aizsardzību un par tiesībām uz atbildi saistībā ar Eiropas audiovizuālo un tiešsaistes informācijas pakalpojumu nozares konkurētspēju(98/560/EK, OV L 270, 07.10.1998., 48.-55. lpp. (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31998H0560:EN:NOT).2006: Eiropas Parlamenta un Padomes 2006. gada 20. decembra Ieteikums par nepilngadīgu personu un cilvēka cieņas aizsardzību un par tiesībām uz atbildi saistībā ar Eiropas audiovizuālo un tiešsaistes informācijas pakalpojumu nozares konkurētspēju (2006/952/EK , OV L 378, 27.12.2006., 72. -77 . lpp. ( http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32006H0952:EN:NOT).
|
[2] Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby všetky prijaté spolu- či samoregulačné opatrenia boli v súlade s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.
|
|
[2] Vienlaikus jānodrošina, lai visi kopregulācijas vai pašregulācijas pasākumi tiktu īstenoti, ievērojot konkurences tiesību aktus.
|
[3] KOM(2010) 245 v konečnom znení/2: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Digitálna agenda pre Európu“ (26. august 2010 – opravené znenie) (http://ec.europa.eu/information_society/digital-agenda/index_en.htm).
|
|
[3] COM(2010) 245 galīgā redakcija/2: Komisijas paziņojums Eiropas Parlamentam, Padomei, Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komitejai un Reģionu komitejai "Digitālā programma Eiropai" (2010. gada 26. augusts — labotā redakcija) (http://ec.europa.eu/information_society/digital-agenda/index_en.htm).
|
[4] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 7 a poznámku pod čiarou 27.
|
|
[4] Sk. dienestu darba dokumentu, 7. lpp., 27. zemsvītras piezīmi.
|
[5] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie strany 7 a 8 a poznámky pod čiarou 31, 32.
|
|
[5] Sk. dienestu darba dokumentu, 7. un 8. lpp., 31. un 32. zemsvītras piezīmi.
|
[6]
|
|
[6] http://www.inhope.org/gns/home.aspx
|
[7] Členmi INHOPE sú horúce telefónne linky z 35 krajín z celého sveta.
|
|
[7] INHOPE locekles ir interneta tiešās līnijas no 35 valstīm visā pasaulē.
|
[8] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 35.
|
|
[8] Sk. dienestu darba dokumentu, 35. zemsvītras piezīmi.
|
[9] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, strany 8 a 9. Podrobnejšie k otázke obmedzeného ručenia a zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb podľa smernice o elektronickom obchode – pozri poznámku pod čiarou 13 tejto správy.
|
|
[9] Sk. dienestu darba dokumentu, 8. un 9. lpp. Par interneta pakalpojumu sniedzēju saistībām un atbildību saskaņā ar e-tirdzniecības direktīvu sk. šā ziņojuma 13. zemsvītras piezīmi.
|
[10] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 39.
|
|
[10] Sk. dienestu darba dokumentu, 39. zemsvītras piezīmi.
|
[11] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 9.
|
|
[11] Sk. dienestu darba dokumentu, 9. lpp.
|
[12] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 9.
|
|
[12] Sk. dienestu darba dokumentu, 9. lpp.
|
[13] Podľa smernice o elektronickom obchode (smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) ( Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16 ) (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32000L0031:sk:NOT) nemajú PIS žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani povinnosť aktívne vyhľadávať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť (článok 15 ods. 1). Na PIS sa vzťahuje obmedzená zodpovednosť za prenášané informácie (článok 12 ods. 1), za automatické, dočasné a prechodné uloženie týchto informácií (článok 13 ods. 1) a za uloženie informácií na žiadosť príjemcu služby (článok 14 ods. 1).
|
|
[13] Saskaņā ar e-tirdzniecības direktīvu (Eiropas Parlamenta un Padomes 2000. gada 8. jūnija Direktīva 2000/31/EK par dažiem informācijas sabiedrības pakalpojumu tiesiskiem aspektiem, jo īpaši elektronisko tirdzniecību, iekšējā tirgū (Direktīva par elektronisko tirdzniecību) (OV L 178, 17.07.2000., 1.-16. lpp.) (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32000L0031:en:NOT) IPS nav vispārējs pienākums uzraudzīt informāciju, kuru tie izplata vai glabā, ne arī vispārējs pienākums aktīvi meklēt faktus vai apstākļus, kas norāda uz nelegālu darbību (15. panta 1. punkts). IPS gūst labumu no ierobežotās atbildības attiecībā uz informācijas pārraidi (12. panta 1. punkts), šīs informācijas automātisku, starpniecisku un īslaicīgu uzglabāšanu (13. panta 1. punkts) un informāciju, kas glabāta pēc pakalpojuma saņēmēja pieprasījuma (14. panta 1. punkts).
|
[14] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 46.
|
|
[14] Sk. dienestu darba dokumentu, 46. zemsvītras piezīmi.
|
[15] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 48.
|
|
[15] Sk. dienestu darba dokumentu, 48. zemsvītras piezīmi.
|
[16] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 49.
|
|
[16] Sk. dienestu darba dokumentu, 49. zemsvītras piezīmi.
|
[17] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 50.
|
|
[17] Sk. dienestu darba dokumentu, 50. zemsvītras piezīmi.
|
[18] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 52.
|
|
[18] Sk. dienestu darba dokumentu, 52. zemsvītras piezīmi.
|
[19] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 58.
|
|
[19] Sk. dienestu darba dokumentu, 58. zemsvītras piezīmi.
|
[20] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 12.
|
|
[20] Sk. dienestu darba dokumentu, 12. lpp.
|
[21] http://ec.europa.eu/information_society/activities/social_networking/docs/sn_principles.pdf.
|
|
[21] http://ec.europa.eu/information_society/activities/social_networking/docs/sn_principles.pdf.
|
[22] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 60.
|
|
[22] Sk. dienestu darba dokumentu, 60. zemsvītras piezīmi.
|
[23] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 13.
|
|
[23] Sk. dienestu darba dokumentu, 13. lpp.
|
[24] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 13 a poznámku pod čiarou 63. Pri boji proti online šíreniu materiálu súvisiaceho so sexuálnym zneužívaním detí sa program Bezpečnejší internet zameriava na medzinárodnú a európsku spoluprácu, predovšetkým prostredníctvom podpory horúcich liniek siete INHOPE.
|
|
[24] Sk. dienestu darba dokumentu, 13. lpp., 63. zemsvītras piezīmi. Jautājumos par bērnu seksuālas izmantošanas materiālu apkarošanu internetā, drošāka interneta programma uzmanību pievērš starptautiskai unEiropas sadarbībai, jo īpaši atbalstot INHOPE uzticības dienestu tīklu.
|
[25] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 14.
|
|
[25] Sk. dienestu darba dokumentu, 14. lpp.
|
[26] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 65.
|
|
[26] Sk. dienestu darba dokumentu, 65. zemsvītras piezīmi.
|
[27] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 81.
|
|
[27] Sk. dienestu darba dokumentu, 81. zemsvītras piezīmi.
|
[28] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 82.
|
|
[28] Sk. dienestu darba dokumentu, 82. zemsvītras piezīmi.
|
[29] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 83.
|
|
[29] Sk. dienestu darba dokumentu, 83. zemsvītras piezīmi.
|
[30] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 85.
|
|
[30] Sk. dienestu darba dokumentu, 85. zemsvītras piezīmi.
|
[31] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 86.
|
|
[31] Sk. dienestu darba dokumentu, 86. zemsvītras piezīmi.
|
[32] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 87.
|
|
[32] Sk. dienestu darba dokumentu, 87. zemsvītras piezīmi.
|
[33] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 88.
|
|
[33] Sk. dienestu darba dokumentu, 88. zemsvītras piezīmi..
|
[34] Program Bezpečnejší internet zadal porovnávaciu štúdiu účinnosti dostupných filtrov v Európe. Prvé výsledky sa uverejnili v januári 2011. http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/projects/filter_label/sip_bench2/index_en.htm
|
|
[34] Drošāka interneta programma ir pasūtījusi salīdzinošu pētījumu par Eiropā pieejamo filtrēšanas risinājumu efektivitāti. Pirmos rezultātus publicēja 2011. gada janvārī. http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/projects/filter_label/sip_bench2/index_en.htm.
|
[35] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 16.
|
|
[35] Sk. dienestu darba dokumentu, 16. lpp.
|
[36] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 77.
|
|
[36] Sk. dienestu darba dokumentu, 77. zemsvītras piezīmi.
|
[37] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, stranu 16 a poznámku pod čiarou 78.
|
|
[37] Sk. dienestu darba dokumentu, 16. lpp., 78. zemsvītras piezīmi.
|
[38] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 76.
|
|
[38] Sk. dienestu darba dokumentu, 76. zemsvītras piezīmi..
|
[39] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, strany 20 - 22 a poznámky pod čiarou 93, 94, 99, 100.
|
|
[39] Sk. dienestu darba dokumentu, 20.-22. lpp., 93., 94., 99., 100. zemsvītras piezīmi.
|
[40] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, strany 20 -22.
|
|
[40] Sk. dienestu darba dokumentu, 20.-22. lpp.
|
[41] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 107.
|
|
[41] Sk. dienestu darba dokumentu, 107. zemsvītras piezīmi.
|
[42] http://www.pegi.info/en/
|
|
[42] http://www.pegi.info/en/.
|
[43] http://www.pegionline.eu/en/
|
|
[43] http://www.pegionline.eu/en/.
|
[44] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 118.
|
|
[44] Sk. dienestu darba dokumentu, 118. zemsvītras piezīmi.
|
[45] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, strany 24, 25 a poznámku pod čiarou 119.
|
|
[45] Sk. dienestu darba dokumentu, 24., 25. lpp., 119. zemsvītras piezīmi.
|
[46] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 120.
|
|
[46] Sk. dienestu darba dokumentu, 120. zemsvītras piezīmi..
|
[47] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 128.
|
|
[47] Sk. dienestu darba dokumentu, 128. zemsvītras piezīmi.
|
[48] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 129.
|
|
[48] Sk. dienestu darba dokumentu, 129. zemsvītras piezīmi.
|
[49] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 130.
|
|
[49] Sk. dienestu darba dokumentu, 130. zemsvītras piezīmi.
|
[50] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 131.
|
|
[50] Sk. dienestu darba dokumentu, 131. zemsvītras piezīmi.
|
[51] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, poznámku pod čiarou 132.
|
|
[51] Sk. dienestu darba dokumentu, 132. zemsvītras piezīmi.
|
[52] V zmysle prílohy 1 k odporúčaniu z roku 2006 – Orientačné usmernenia pre zavedenie opatrení zabezpečujúcich právo na vyjadrenie alebo rovnocenný opravný prostriedok vo vzťahu k online médiám do vnútroštátneho práva alebo praxe na vnútroštátnej úrovni.
|
|
[52] 2006. gada ieteikuma 1. pielikuma — Orientējošas pamatnostādnes valsts līmeņa pasākumu īstenošanai valstu tiesību aktos vai praksē, kas nodrošinātu tiesības uz atbildi vai līdzvērtīgu tiesiskās aizsardzības līdzekli attiecībā uz tiešsaistes plašsaziņas līdzekļiem— nozīmē.
|
[53] Pracovný dokument útvarov Komisie
|
|
[53] Dienestu darba dokuments.
|
|