Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 95/46/EK

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS

(1995. gada 24. oktobris)

z 24. októbra 1995

par personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi un šādu datu brīvu apriti

o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov

EIROPAS PARLAMENTS UN EIROPAS SAVIENĪBAS PADOME,

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

ņemot vērā Eiropas Kopienas dibināšanas līgumu un jo īpaši tā 100.a pantu,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100a,

ņemot vērā Komisijas priekšlikumu [1],

so zreteľom na návrh Komisie [1],

ņemot vērā Ekonomikas un sociālo lietu komitejas atzinumu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

saskaņā ar Līguma 189.b pantā minēto procedūru [3],

konajúc v súlade s postupom uvedenom v článku 189 b zmluvy [3],

(1) tā kā Kopienas mērķi, kas noteikti Līgumā un kas grozīti ar Līgumu par Eiropas Savienību, ietver arvien ciešākas Eiropas tautu savienības izveidi, attīstot ciešākas attiecības starp Kopienas dalībvalstīm, nodrošinot ekonomisko un sociālo attīstību, kopējiem spēkiem likvidējot šķēršļus, kuri sadala Eiropu, veicinot pastāvīgu tās tautu dzīves apstākļu uzlabošanos, saglabājot un stiprinot mieru un brīvību un sekmējot demokrātiju, pamatojoties uz dalībvalstu likumos un konstitūcijās un Eiropas Konvencijā par cilvēka tiesību un pamatbrīvību aizsardzību atzītajām pamattiesībām;

(1) keďže ciele spoločenstva, tak ako sú uvedené v zmluve, ktorú dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zahrňujú vytváranie stále užšieho prepojenia medzi ľuďmi v Európe, rozvíjanie užších vzťahov medzi štátmi, ktoré tvoria spoločenstvo, zabezpečovanie hospodárskeho a sociálneho pokroku spoločným pôsobením na elimináciu bariér deliacich Európu, podporu stáleho zlepšovaniu životných podmienok jej obyvateľov, zachovanie a upevňovanie mieru a slobody a presadzovanie demokracie na základe základných práv uznávaných v ústave a zákonoch členských štátov a v Európskej konvencii na ochranu ľudských práv a základných slobôd;

(2) tā kā datu apstrādes sistēmas ir paredzētas tam, lai kalpotu cilvēkam; tā kā tām neatkarīgi no fizisku personu pilsonības vai pastāvīgas dzīves vietas jārespektē viņu pamattiesības un brīvības, jo īpaši privātās dzīves neaizskaramības tiesības, un jāveicina ekonomiskā un sociālā attīstība, tirdzniecības paplašināšana un personu labklājība;

(2) keďže systémy spracovania údajov sú určené na to, aby slúžili človeku; keďže tieto systémy musia, nech je akákoľvek štátna príslušnosť fyzických osôb a ich bydlisko, rešpektovať ich základné práva a slobody, najmä právo na súkromie, a prispievať k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, rozvoju obchodu a blahobytu jednotlivcov;

3) tā kā iekšējā tirgus, kurā saskaņā ar Līguma 7.a pantu ir nodrošināta preču, personu, pakalpojumu un kapitāla brīva aprite, izveide un darbība prasa, lai tiktu nodrošināta ne tikai personas datu brīva plūsma no vienas dalībvalsts uz citu, bet arī tiktu garantētas personu pamatbrīvības;

(3) keďže založenie a fungovanie vnútorného trhu, v ktorom v súlade s článkom 7a zmluvy je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, si vyžadujú nielen voľný tok osobných údajov z jedného členského štátu do druhého, ale aj ochranu základných práv jednotlivcov;

(4) tā kā Kopienā arvien biežāk vēršas pie personas datu apstrādes dažādās ekonomiskās un sociālās darbības sfērās; tā kā informācijas tehnoloģijas sasniegumi ievērojami atvieglo šādu datu apstrādi un apmaiņu;

(4) keďže spracovanie osobných údajov v rôznych oblastiach hospodárskej a sociálnej činnosti má čoraz častejšiu oporu v spoločenstve; keďže pokrok v informačných technológiách značne uľahčuje spracovanie a výmenu týchto údajov;

5) tā kā no iekšējā tirgus izveides un funkcionēšanas izrietošā ekonomiskā un sociālā integrācija Līguma 7.a panta nozīmē neizbēgami novedīs pie visu dalībvalstīs privātā vai sabiedriskā statusā ekonomiskā un sociālā darbībā iesaistīto personu datu plūsmas pāri robežai ievērojama pieauguma; tā kā personu datu apmaiņai starp dažādu dalībvalstu uzņēmumiem ir paredzams pieaugt; tā kā, pamatojoties uz Kopienas tiesībām, dažādo dalībvalstu iestādes tiek aicinātas sadarboties un apmainīties ar personas datiem, lai varētu izpildīt savus pienākumus vai veikt uzdevumus citas dalībvalsts iestādes interesēs iekšējā tirgus izveidotajās teritorijās, kurā nav iekšējo robežu;

(5) keďže hospodárska a sociálna integrácia, ktoré sú dôsledkom zavedenia a fungovania vnútorného trhu v zmysle článku 7a zmluvy, nevyhnutne vedú k podstatnému nárastu pohybu toku osobných údajov cez hranice medzi všetkými, o ktorých ide v súkromných alebo štátnych funkciách v hospodárskych a sociálnych činnostiach v členských štátoch; keďže výmena osobných údajov medzi podnikmi v rôznych členských štátoch má tendenciu rásť; keďže sa apeluje na vnútroštátne orgány v rôznych členských štátoch na základe práva spoločenstva, aby spolupracovali a vymieňali si osobné údaje tak, aby vedeli vykonávať svoje povinnosti alebo vykonávať úlohy v mene orgánu iného členského štátu v kontexte územia bez vnútorných hraníc, ako to predstavuje vnútorný trh;

(6) tā kā turklāt zinātniskās un tehniskās sadarbības pieaugums un jaunu telekomunikāciju tīklu koordinēta ieviešana Kopienā padara par nepieciešamu un atvieglina personas datu plūsmu pāri robežai;

(6) keďže okrem toho nárast vedeckej a technickej spolupráce a koordinované zavádzanie nových telekomunikačných sietí v spoločenstve vyžaduje a zjednodušuje pohyb toku osobných údajov cez hranice;

(7) tā kā atšķirība personas tiesību un brīvību, jo īpaši tiesību uz privātās dzīves neaizskaramību, aizsardzības līmeņos attiecībā uz dalībvalstīs sniegto personas datu apstrādi var aizkavēt šo datu pārsūtīšanu no vienas dalībvalsts teritorijas uz otru; tā kā šī atšķirība tādēļ var radīt šķērsli, lai iesaistītos virknē ekonomisku darbību Kopienas līmenī, var radīt konkurences traucējumus un kavēt iestādes to pienākumu izpildē, kas paredzēti Kopienas tiesību aktos; tā kā šo atšķirību aizsardzības līmeņos ir radījusi valstu normatīvo un administratīvo aktu lielā dažādība;

(7) keďže rozdiel v úrovni ochrany osobných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, vzhľadom na spracovanie osobných údajov poskytovaných v členských štátoch môže zabrániť prenosu týchto údajov z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu; keďže, tento rozdiel preto môže vytvárať prekážky vo vykonávaní množstva hospodárskych činností na úrovni spoločenstva, deformovať konkurenciu a brániť orgánom vo vykonávaní ich zodpovedností podľa práva spoločenstva; keďže, tento rozdiel úrovní ochrany vyplýva z existencie širokej rôznosti vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení;

(8) tā kā, lai likvidētu šķēršļus personu datu plūsmām, personas tiesību un brīvību aizsardzības līmenim attiecībā uz šādu datu apstrādi jābūt visās dalībvalstīs vienādam; tā kā šis mērķis ir būtiski svarīgs iekšējam tirgum, bet to nevar sasniegt dalībvalstis vienas pašas, jo sevišķi, ņemot vērā starp attiecīgajiem likumiem dalībvalstīs pašlaik esošo atšķirību mērogu un vajadzību koordinēt dalībvalstu likumus, lai nodrošinātu, ka personas datu plūsmu pāri robežai konsekventi reglamentē atbilstība iekšējā tirgus mērķim, kā to paredz Līguma 7.a pants; tā kā tādēļ ir vajadzīga Kopienas rīcība šo likumu tuvināšanai;

(8) keďže úroveň ochrany osobných práv a slobôd vo vzťahu k spracovaniu týchto údajov musí byť rovnocenná vo všetkých členských štátoch, aby sa odstránili prekážky tokov osobných údajov; keďže tento cieľ je prvoradý pre vnútorný trh, avšak členské štáty ho samy nemôžu dosiahnuť, osobitne z pohľadu rozsahu rozdielov, ktoré v súčasnosti existujú medzi príslušnými zákonmi v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že pohyb toku osobných údajov cez hranice je upravovaný dôsledne, čo je v súlade s cieľom vnútorného trhu, ako je ustanovené v článku 7a zmluvy; keďže konanie spoločenstva na aproximáciu týchto právnych predpisov je preto potrebné;

(9) tā kā, saņemot līdzvērtīgu aizsardzību, kas izriet no valstu likumu tuvināšanas, dalībvalstis vairs nevarēs kavēt personas datu brīvu apriti starp tām, pamatojoties uz personas tiesību un brīvību aizsardzību, un jo sevišķi uz privātās dzīves neaizskaramības tiesībām; tā kā dalībvalstīm tiks atstāta nosacīta rīcības brīvība, kuru saistībā ar šīs direktīvas ieviešanu var izmantot arī biznesa un sociālie partneri; tā kā dalībvalstis tādēļ varēs precizēt savās tiesībās vispārējos nosacījumus, kas reglamentē datu apstrādes likumību; tā kā, šādi rīkojoties, dalībvalstis cenšas uzlabot savu tiesību aktu pašlaik sniegto aizsardzību; tā kā nosacītās rīcības brīvības robežās un saskaņā ar Kopienas tiesību aktiem varētu rasties būtiskas atšķirības šīs direktīvas ieviešanā, un tas varētu ietekmēt datu apriti kā dalībvalstī, tā arī Kopienā;

(9) keďže za predpokladu ekvivalentnej ochrany vyplývajúcej z aproximácie vnútroštátnych zákonov, nemôžu členské štáty zabrániť voľnému pohybu osobných údajov medzi sebou, a to z dôvodov majúcich vzťah k ochrane osobných práv a slobôd a osobitne práva na súkromie; keďže členským štátom sa ponechá možnosť pre riadenie, ktoré v kontexte implementácie smernice môžu vykonávať aj obchodní a sociálni partneri; keďže členské štáty preto môžu špecifikovať vo svojich vnútroštátnych zákonoch všeobecné podmienky určujúce zákonnosť spracovania údajov; keďže členské štáty, takto postupujúce, sa budú snažiť zlepšiť ochranu poskytovanú v súčasnej dobe ich právnymi predpismi; keďže v medziach tejto možnosti konania a v súlade s právom spoločenstva, by mohli vzniknúť rozdiely pri implementácii smernice a to by mohlo mať vplyv na pohyb údajov v rámci členského štátu, ako aj v rámci spoločenstva;

(10) tā kā valstu likumu par personas datu apstrādi mērķis ir aizsargāt pamattiesības un brīvības, īpaši privātās dzīves neaizskaramības tiesības, ko atzīst gan Eiropas Konvencijas par cilvēka tiesību un pamatbrīvību aizsardzību 8. pants, gan Kopienas tiesību vispārīgie principi; tā kā šā iemesla dēļ valstu likumu tuvināšanas rezultāts nedrīkst būt jebkādas to sniegtās aizsardzības samazinājums, bet gan tieši pretēji, tiem jācenšas nodrošināt Kopienā augstu aizsardzības līmeni;

(10) keďže cieľom vnútroštátnych právnych predpisov o spracovaní osobných údajov je chrániť základné práva a slobody, najmä právo na súkromie, čo sa rešpektuje tak v článku 8 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo všeobecných zásadách práva spoločenstva; keďže z toho dôvodu aproximáciu týchto právnych predpisov nesmie mať za následok zníženie ochrany, ktorú poskytujú, ale naopak musí sa snažiť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v spoločenstve;

(11) tā kā šajā direktīvā iekļautie personas tiesību un brīvību, jo īpaši privātās dzīves neaizskaramības tiesību, aizsardzības principi būtisko un paplašina Eiropas Padomes 1981. gada 28. janvāra Konvencijā par personas aizsardzību attiecībā uz personas datu automatizēto apstrādi iekļautos principus;

(11) keďže, zásady osobných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, ktoré obsahuje táto smernica, sú jej hlavným zmyslom a zosilňujú práva a slobody obsiahnuté v Dohovore Rady Európy z 28. januára 1981 na ochranu osôb s ohľadom na automatizované spracovanie osobných údajov;

(12) tā kā aizsardzības principus jāpiemēro jebkuras personas, kuras darbību reglamentē Kopienas tiesību akti, personas datu visu veidu apstrādei; tā kā no šīs jomas būtu jāizslēdz fiziskas personas veiktā datu apstrāde, realizējot vienīgi un tikai personiska vai sadzīves rakstura pasākumus, tādus kā sarakste un adrešu reģistri;

(12) keďže zásady ochrany sa musia vzťahovať na celé spracovanie osobných údajov každou osobou, činnosti ktorej upravuje právo spoločenstva; keďže by sa malo vylúčiť spracovanie údajov vykonávané fyzickou osobou pri uskutočňovaní aktivít, ktoré sú výlučne osobné alebo domáceho charakteru, ako je korešpondencia a udržiavanie zoznamov adries;

(13) tā kā Kopienas tiesību akti neattiecas uz Līguma par Eiropas Savienību V un VI sadaļā norādītajām darbībām attiecībā uz sabiedrisko drošību, aizsardzību, valsts drošību vai valsts pasākumiem krimināltiesību jomā, neierobežojot saskaņā ar Eiropas Kopienas dibināšanas līguma 56. panta 2. punktu, 57. pantu vai 100.a pantu dalībvalstīm uzliktās saistības; tā kā šī direktīva, kurā datu apstrāde attiecas uz valsts drošības jautājumiem, neattiecas uz valsts ekonomiskās labklājības nodrošināšanai nepieciešamo personas datu apstrādi;

(13) keďže činnosti, na ktoré odkazujú oddiely V a VI Zmluvy o Európskej únii vo vzťahu k verejnej bezpečnosti, obrane, bezpečnosti štátu alebo k činnostiam štátu v oblasti trestných zákonov spadajú mimo rámca práva spoločenstva, bez ujmy na záväzkoch pripadajúcich na členské štáty pod článkom 56 ods. 2, článkom 57 alebo článkom 100a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva; keďže spracovanie osobných údajov, ktoré je nevyhnutné na ochranu hospodárskeho blahobytu štátu, nespadá do rozsahu tejto smernice, kde sa takéto spracovanie vzťahuje na záležitosti bezpečnosti štátu;

(14) tā kā, ņemot vērā uz fiziskām personām attiecināmo skaņas un attēlu datu ieguves, pārraides, apstrādes, reģistrācijā, uzkrāšanā vai paziņošanā izmantojamo tehnisko paņēmienu izstrādes attīstību informācijas sabiedrības sistēmā, šai direktīvai vajadzētu būt piemērojamai šādu datu apstrādei;

(14) keďže, vzhľadom na význam neustáleho vývoja činností v rámci informačnej spoločnosti, metód používaných na zber, prenos, manipuláciu, záznam alebo komunikovanie zvukových a obrazových údajov vo vzťahu k fyzickým osobám, by sa táto smernica mala týkať spracovania vrátane zahrnutia týchto údajov;

(15) tā kā šī direktīva attiecas uz šādu datu apstrādi tikai tādā gadījumā, ja apstrāde ir automatizēta vai, ja apstrādātie dati ir iekļauti vai tos paredzēts iekļaut sistematizētā kartotēkā, kuru izveido atbilstoši uz personām attiecināmiem īpašiem kritērijiem, lai nodrošinātu vieglu piekļuvi attiecīgajiem personas datiem;

(15) keďže táto smernica sa vzťahuje na spracovanie týchto údajov iba vtedy, ak ide o automatizované spracovanie, alebo ak spracované údaje sú obsiahnuté, alebo existuje zámer, aby boli obsiahnuté v registračnom systéme štruktúrovanom podľa špecifických kritérií vo vzťahu k jednotlivcom tak, aby umožňoval ľahký prístup k príslušným osobným údajom;

(16) tā kā šī direktīva neattiecas uz skaņas un attēlu datu, kā video novērošanas gadījumos, apstrādi, ja tā tiek realizēta sabiedriskās drošības, aizsardzības, valsts drošības nolūkos vai valsts pasākumu, kas attiecas uz krimināltiesību jomu, vai citu pasākumu, uz kuriem neattiecas Kopienas tiesību akti, norises laikā;

(16) keďže spracovanie zvukových a obrazových údajov, ako je tomu v prípadoch sledovania s využitím videotechniky, nepatrí do rámca tejto smernice, ak sa vykonáva na účely verejnej bezpečnosti, obrany, štátnej bezpečnosti alebo v priebehu aktivít štátu vo vzťahu k oblasti trestného práva, alebo iných aktivít, ktoré nepatria do rámca práva spoločenstva;

(17) tā kā, ciktāl realizētā skaņas un attēlu datu apstrāde attiecas uz žurnālistiku vai literāro vai māksliniecisko izteiksmi, šīs direktīvas principus piemēro ierobežoti saskaņā ar 9. pantā izklāstītajiem noteikumiem;

(17) keďže pokiaľ ide o spracovanie zvukových a obrazových údajov vykonávané na novinárske účely alebo na účely literárneho alebo umeleckého vyjadrovania, najmä v audiovizuálnej oblasti, sa zásady smernice uplatňujú v obmedzenej miere, a to podľa ustanovení uvedených v článku 9;

(18) tā kā, lai nodrošinātu, ka personas nezaudē aizsardzību, uz kuru viņām ir tiesības saskaņā ar šo direktīvu, jebkura personas datu apstrāde Kopienā jāveic saskaņā ar kādas dalībvalsts likumiem; tā kā šajā sakarā dalībvalstī reģistrēta personas datu apstrādātāja veiktu apstrādi būtu jāreglamentē ar šīs dalībvalsts likumiem;

(18) keďže, aby sa zabezpečilo, že jednotlivci nebudú zbavení ochrany, na ktorú majú nárok podľa tejto smernice, bude sa musieť každé spracovanie osobných údajov v spoločenstve vykonávať v súlade s právom jedného z členských štátov; keďže v tejto súvislosti sa spracovanie vykonávané v zodpovednosti kontrolóra ktorý je ustanovený v členskom štáte, bude riadiť právom tohto štátu;

(19) tā kā nodibinājums dalībvalsts teritorijā paredz efektīvu un reālu darbības veikšanu ar stabilu pasākumu starpniecību; tā kā šāda nodibinājuma juridiskā forma, vienalga, vai tā būtu vienkārši nodaļa vai filiāle kā juridiska persona, šajā sakarā nav noteicošais faktors; tā kā gadījumos, kad vairāku dalībvalstu teritorijās ir noteikta viena datu apstrādes iestāde, jo īpaši kā filiāles, tai, lai izvairītos no jebkādas valsts noteikumu apiešanas, jānodrošina, ka katra iestāde pilda tās darbībai piemērojamās attiecīgās valsts tiesību uzliktās saistības;

(19) keďže založenie takejto inštitúcie na území členského štátu predpokladá účinné a skutočné vykonávanie činnosti prostredníctvom stabilných dohôd; keďže právna forma takejto inštitúcie, či je to pobočka, alebo dcérska spoločnosť s právnou subjektivitou, nie je určujúcim činiteľom z tohto hľadiska; keďže, ak je jeden kontrolór, resp. inštitúcia, ktorá spracovanie riadi, zavedený na území niekoľkých členských štátov, najmä prostredníctvom dcérskych spoločností, potom tento kontrolór musí zabezpečiť, aby nedošlo k obchádzaniu vnútroštátneho práva, aby každý z podnikov spĺňal povinnosti uložené vnútroštátnym právom, ktoré je uplatniteľné na jeho činnosti;

(20) tā kā fakts, ka datu apstrādi veic persona, kura reģistrēta trešajā valstī, nedrīkst būt pretrunā ar šajā direktīvā paredzēto personu aizsardzību; tā kā šajos gadījumos apstrādi jāreglamentē ar valsts, kurā atrodas izmantojamie līdzekļi, likumiem un būtu jābūt garantijām, ka šajā direktīvā paredzētās tiesības un pienākumus ievēro praksē;

(20) keďže skutočnosť, že spracovanie údajov vykonáva osoba ustanovená v tretej krajine, nesmie byť na prekážku ochrane jednotlivcov, uvedenej v tejto smernici; keďže v týchto prípadoch by sa malo spracovanie riadiť právom členského štátu, v ktorom sú umiestnené používané prostriedky, a mali by existovať záruky, ktoré zabezpečia, že v praxi sa budú dodržiavať práva a záväzky, uvedené v tejto smernici;

(21) tā kā šī direktīva neierobežo krimināla rakstura jautājumos piemērojamos teritorialitātes noteikumus;

(21) keďže táto smernica je bez záväzkov voči územným zákonom uplatniteľným v trestných veciach;

(22) tā kā dalībvalstīm likumos, kurus tās ievieš, vai pasākumos, kurus tās veic saskaņā ar šo direktīvu, precīzāk jādefinē vispārējie apstākļi, kuros apstrāde ir likumīga; tā kā īpaši 5. pants saistībā ar 7. un 8. pantu atļauj dalībvalstīm neatkarīgi no vispārējiem noteikumiem paredzēt speciālus apstrādes nosacījumus konkrētām nozarēm un dažādajām datu kategorijām, uz kurām attiecas 8. pants;

(22) keďže členské štáty v zákonoch, ktoré vydajú alebo pri prijímaní opatrení podnikaných na základe tejto smernice, presnejšie definujú všeobecné okolnosti, za ktorých je spracovanie zákonné; keďže najmä článok 5 v kombinácii s článkom 7 a 8 umožňuje členským štátom nezávisle od všeobecných zákonov uvádzať špeciálne podmienky spracovania pre špecifické oblasti a pre rôzne kategórie údajov, na ktoré sa vzťahuje článok 8;

(23) tā kā dalībvalstīm ir piešķirtas pilnvaras nodrošināt personu aizsardzības īstenošanu gan ar vispārējām tiesībām par personas aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi, gan ar nozaru likumiem, kas attiecas, piemēram, uz statistikas institūtiem;

(23) keďže členské štáty sú splnomocnené zabezpečiť zavedenie ochrany jednotlivcov prostredníctvom všeobecného zákona na ochranu jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov, ako aj sektorových zákonov, ako sú zákony vo vzťahu napríklad k štatistickým inštitútom;

(24) tā kā šī direktīva neiespaido tiesību aktus, kas attiecas uz juridisku personu aizsardzību attiecībā uz tādu datu apstrādi, kuri attiecas uz šīm personām;

(24) keďže právne predpisy týkajúce sa ochrany právnických osôb vo vzťahu k spracovaniu dát, ktoré sa ich týkajú, nie je ovplyvnená touto smernicou;

(25) tā kā aizsardzības principi jāatspoguļo, no vienas puses, personām, valsts iestādēm, uzņēmumiem, institūcijām vai citām par apstrādi atbildīgajām organizācijām uzliktajos pienākumos, īpaši attiecībā uz datu kvalitāti, tehnisko drošību, paziņošanu uzraudzības iestādei un uz apstākļiem, kādos apstrādi var realizēt, un, no otras puses, personām, kuru dati ir apstrādes objekts, piešķirtajās tiesībās tikt informētām, ka apstrāde notiek, apspriest šos datus, pieprasīt korekcijas, bet zināmos apstākļos pat iebilst pret apstrādi;

(25) keďže zásady ochrany sa musia na jednej strane odrážať v povinnostiach kladených na osoby, verejné úrady, podniky, agentúry alebo iné orgány zodpovedné za spracovanie, najmä pokiaľ ide o kvalitu údajov, technické zabezpečenie, oznámenia kontrolným orgánom, a okolnosti, za ktorých sa môže vykonávať spracovanie a na druhej strane v práve delegovanom na jednotlivcov, o ktorých sa údaje spracovávajú, aby boli informovaní, že sa uskutočňuje spracovanie, aby sa pozreli na údaje, aby žiadali opravy a, aby za určitých okolností mali námietky proti spracovaniu;

(26) tā kā aizsardzības principus jāpiemēro jebkurai informācijai par identificētu vai identificējamu personu; tā kā, lai noteiktu, vai persona ir identificējama, būtu jāņem vērā visi līdzekļi, kurus, iespējams, pamatoti izmantotu vai nu personas datu apstrādātājs, vai jebkura cita persona, lai identificētu minēto personu; tā kā aizsardzības principus nepiemēro anonīmi iesniegtiem datiem, ja datu subjekts vairs nav identificējams; tā kā 27. pantā paredzētie profesionālās ētikas kodeksi var būt noderīgs līdzeklis norādījumu sniegšanā par veidiem, kādos datus var iesniegt anonīmi un saglabāt tos veidā, kurā datu subjekta identifikācija vairs nav iespējama;

(26) keďže zásady ochrany sa musia vzťahovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby; keďže k určeniu, či je osoba identifikovateľná, by sa mali vziať do úvahy všetky prostriedky, u ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že ich využije kontrolór, alebo ľubovoľná iná osoba na identifikáciu príslušnej osoby; keďže zásady ochrany sa nebudú vzťahovať na údaje poskytnuté anonymne, a to tak, že predmet údajov sa už nebude dať identifikovať; keďže zásady správania v zmysle článku 27 môžu byť užitočným nástrojom na poskytnutie poradenstva, pokiaľ ide o spôsoby, ako sa môžu údaje poskytovať anonymne a uchovávať vo forme, v ktorej nie je možné identifikovať predmet údajov;

(27) tā kā personu aizsardzība jāpiemēro gan datu automatizētajai, gan manuālajai apstrādei; tā kā šīs aizsardzības darbības sfēra būtībā nedrīkst būt atkarīga no izmantotajiem paņēmieniem, jo pretējā gadījumā tas radītu nopietnu likumu apiešanas risku; tā kā attiecībā uz manuālo apstrādi šī direktīva attiecas tikai uz sistematizētām kartotēkām, nevis uz nesakārtotiem iegrāmatojumiem; tā kā sistematizētas kartotēkas saturs jāsakārto atbilstoši speciāliem kritērijiem attiecībā uz personām, atļaujot vieglu piekļuvi personu datiem; tā kā, atbilstot 2. panta c) apakšpunktā sniegtajai definīcijai, dažādos kritērijus personas datu sakārtota kopuma sastāvdaļu noteikšanai un dažādos kritērijus, kuri reglamentē piekļuvi šādam kopumam, var izvirzīt katra dalībvalsts; tā kā šī direktīva nekādos apstākļos neattiecas uz kartotēkām vai kartotēku kopumiem, kā arī uz to ievadlapām, kuras nav sakārtotas atbilstoši speciāliem kritērijiem;

(27) keďže ochrana jednotlivcov sa musí vzťahovať rovnako na automatizované spracovanie údajov, ako aj na manuálne spracovanie; keďže rozsah tejto ochrany nesmie v skutočnosti závisieť od použitých metód, inak by to vytvorilo vážne riziko obchádzania; keďže, pokiaľ ide o manuálne spracovanie, táto smernica sa vzťahuje iba na registračné systémy, t. j. nie neštruktúrované súbory; keďže najmä obsah registračného systému musí byť štruktúrovaný podľa špecifických kritérií vo vzťahu k jednotlivcom, umožňujúc ľahký prístup k osobným údajom; keďže v súlade s definíciou uvedenou v článku 2 písm. c) rôzne kritériá pre stanovenie súčastí štruktúrovaného súboru osobných údajov, a rôzne kritériá upravujúce prístup do takéhoto súboru môžu byť stanovené každým členským štátom; keďže súbory alebo komplexy súborov ako aj ich vonkajšie titulné strany, ktoré nie sú štruktúrované podľa špecifických kritérií, nebudú za žiadnych okolností spadať do rámca tejto smernice;

(28) tā kā jebkurai personas datu apstrādei jābūt likumīgai un godprātīgai pret attiecīgajām personām; tā kā datiem jābūt adekvātiem, piederīgiem un ne pārmērīgiem attiecībā uz nolūkiem, kādiem šie dati tiek apstrādāti; tā kā šādiem nolūkiem jābūt precīzi formulētiem un likumīgiem, un tie jānosaka datu vākšanas laikā; tā kā vākšanai sekojošās apstrādes nolūki nedrīkst būt nesavienojami ar sākotnēji precizētajiem nolūkiem;

(28) keďže akékoľvek spracovanie osobných údajov musí byť zákonné a prijateľné voči príslušným jednotlivcom; keďže, údaje musia byť predovšetkým primerané, relevantné a nesmú byť prehnané vzhľadom k účelu, pre ktorý sú spracovávané; keďže tieto účely musia byť explicitné a zákonné a musia byť stanovené v dobe zberu údajov; keďže účely spracovania k zberu budú kompatibilné s účelmi, ako boli pôvodne uvedené;

(29) tā kā turpmākā personu datu apstrāde vēsturiskiem, statistiskiem vai zinātniskiem nolūkiem vispārēji netiek uzskatīta par nesavienojamu ar nolūkiem, kādiem dati iepriekš tikuši vākti, ar noteikumu, ka dalībvalstis sniedz piemērotas garantijas; tā kā šīm garantijām īpaši jāizslēdz datu izmantošana pasākumu vai lēmumu atbalstam attiecībā uz jebkuru konkrētu personu;

(29) keďže ďalšie spracovanie osobných údajov pre historické, štatistické alebo vedecké účely sa všeobecne nemá považovať za nekompatibilné s účelmi, pre ktoré boli údaje predtým zberané, za predpokladu, že členské štáty poskytnú vhodné záruky; keďže tieto záruky musia predovšetkým vylúčiť používanie údajov na podporu opatrení alebo rozhodnutí týkajúcich sa ktoréhokoľvek konkrétneho jednotlivca;

(30) tā kā, lai ievērotu likumību, personas datu apstrāde, piedevām, jāveic ar datu subjekta piekrišanu vai tai jābūt nepieciešamai datu subjektu saistoša līguma noslēgšanai vai izpildei, vai kā juridiskai prasībai, vai sabiedrības interesēs vai dienesta pilnvaru izpildei realizējama uzdevuma veikšanai, vai fiziskas vai juridiskas personas likumīgajās interesēs ar noteikumu, ka datu subjekta tiesības un brīvības nav ignorētas; tā kā, lai saglabātu līdzsvaru starp iesaistītajām interesēm, garantējot efektīvu konkurenci, dalībvalstis var noteikt apstākļus, kuros personas datus var izmantot vai atklāt trešajām personām sakarā ar uzņēmējsabiedrību un citu struktūru likumīgiem parastiem darījumu pasākumiem; tā kā dalībvalstis var līdzīgā kārtā konkretizēt apstākļus, kādos personas datus var atklāt trešajām personām tirdzniecības nolūkiem, kas tiek realizēti vai nu komerciālā veidā, vai to veic labdarības organizācija vai jebkura cita, piemēram, politiska rakstura asociācija vai fonds ar noteikumiem, kuri ļauj datu subjektam, bez redzama iemesla un tos nenorādot, iebilst pret tādu datu apstrādi, kuri attiecas uz šo subjektu;

(30) keďže spracovanie osobných údajov má byť zákonné, musí sa, okrem toho, vykonávať so súhlasom osoby pracujúcej s údajmi subjektu, alebo musí byť nevyhnuté na uzavretie alebo splnenie zmluvy záväznej pre údajový subjekt, alebo ako právna požiadavka, alebo pre splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo pri vykonávaní oficiálnej právomoci, alebo pri oprávnených nárokoch fyzickej alebo právnickej osoby, za predpokladu, že nároky alebo práva a slobody údajového subjektu nie sú prevažujúce; keďže, aby sa udržala najmä rovnováha medzi vyžadovanými nárokmi, keď sa zaručuje efektívna konkurencia, členské štáty môžu stanoviť okolnosti, za ktorých sa osobné údaje môžu využiť alebo oznámiť tretej strane v kontexte zákonných bežných podnikateľských aktivít spoločnosti a iných orgánov; keďže členské štáty môžu obdobne špecifikovať podmienky, za ktorých sa osobné údaje môžu oznámiť tretej strane pre účely marketingu, či je marketing vykonávaný komerčne, alebo charitatívnou organizáciou, alebo iným združením alebo nadáciou, napríklad politického charakteru, pričom podlieha ustanoveniam umožňujúcim osobe, o ktorej údaje ide, namietať proti spracovaniu údajov, ktoré sa jej týkajú, a to bezplatne a bez povinnosti uvádzať svoje dôvody;

(31) tā kā personas datu apstrāde tāpat jāuzskata par likumīgu, ja to veic, lai aizsargātu kādu datu subjekta dzīves sfēru, kas tam ir būtiski svarīga;

(31) keďže spracovanie osobných údajov sa rovnako musí považovať za zákonné tam, kde sa vykonáva s cieľom ochrany záujmu, ktorý je zásadný pre život osoby, o ktorej údaje ide;

(32) tā kā valsts tiesību aktiem jānosaka, vai personas datu apstrādātājam, kurš veic sabiedrības interesēs realizējamu vai oficiālu pilnvaru uzdevuma izpildi, vajadzētu būt valsts pārvaldes iestādei vai citai fiziskai vai juridiskai personai, kas ir publisko tiesību subjekts, vai tādai kā profesionālai apvienībai, kas ir privāttiesību subjekts;

(32) keďže vnútroštátne právne predpisy stanovia, či kontrolór vykonávajúci úlohu vo verejnom záujme, alebo vo výkone úradnej právomoci, by mala byť verejná správa, alebo iná fyzická alebo právnická osoba riadená verejným právom, alebo súkromným právom, ako je tomu v prípade profesionálneho združenia;

(33) tā kā datus, kuri pēc sava rakstura spēj ierobežot pamatbrīvības vai privātās dzīves neaizskaramību, nevajadzētu apstrādāt, ja vien datu subjekts nedod precīzi formulētu piekrišanu; tā kā jāparedz precīzi formulētas atkāpes no šā aizlieguma attiecībā uz specifiskām vajadzībām, īpaši, ja šo datu apstrādi veic personas, uz kurām attiecas juridiskais pienākums ievērot dienesta noslēpumu, konkrētiem ar veselības aizsardzību saistītiem nolūkiem vai konkrētu apvienību vai fondu likumīgas darbības norises laikā, kuras mērķis ir atļaut pamatbrīvību izmantošanu;

(33) keďže údaje, ktoré sú schopné vzhľadom na svoj charakter zasahovať do základných slobôd alebo súkromia, by sa nemali spracovávať, pokiaľ osoba, o ktorej údaje ide, k tomu nedá svoj výslovný súhlas; keďže ale výnimky z tohto zákazu musia byť výslovne uvedené vo vzťahu k špecifickým potrebám, najmä, kde sa uskutočňuje spracovanie týchto údajov na určité účely so vzťahom k zdravotníctvu osobami, ktoré podliehajú právnemu záväzku alebo profesionálnemu tajomstvu, alebo počas zákonných aktivít vykonávaných určitými združeniami alebo nadáciami, ktorých účelom je umožniť vykonávanie základných slobôd;

(34) tā kā dalībvalstīm, pamatojoties uz svarīgām sabiedrības interesēm, jābūt arī pilnvarotām atkāpties no aizlieguma par slepenu kategoriju datu apstrādi, ja to attaisno svarīgas sabiedriskās intereses tādās jomās kā vispārējā veselības aizsardzība un sociālā aizsardzība – jo sevišķi, lai nodrošinātu pabalstu pieprasījumu un veselības apdrošināšanas sistēmas pakalpojumu risināšanai izmantoto procedūru kvalitāti un rentabilitāti –, zinātniskie pētījumi un valsts statistika; tā kā dalībvalstu pienākums ir sniegt konkrētas un piemērotas garantijas, lai aizsargātu personas pamattiesības un privātās dzīves neaizskaramību;

(34) keďže členské štáty musia tiež byť zmocnené, pri oprávnení vyplývajúcom z dôvodov dôležitého verejného záujmu, odchýliť sa od zákazu spracovania citlivých kategórií údajov, kde to verejný záujem oprávňuje v takých oblastiach, ako je zdravotníctvo alebo sociálna ochrana, najmä aby sa zabezpečili kvalita a priaznivý pomer náklady – efektívnosť postupov používaných na urovnanie nárokov na plnenie a služby v systéme zdravotného poistenia – vedecký výskum a vládna štatistika; keďže je ich povinnosťou poskytovať špecifické a vhodné záruky, aby sa chránili základné práva a súkromie jednotlivcov;

(35) tā kā turklāt valsts iestāžu veiktā oficiāli atzītu reliģisku apvienību personu datu apstrāde, lai sasniegtu konstitucionālajās tiesībās vai starptautiskajās publiskajās tiesībās paredzētos mērķus, tiek veikta, pamatojoties uz svarīgām sabiedrības interesēm;

(35) keďže, spracovanie osobných údajov oficiálnymi orgánmi na dosiahnutie cieľov, stanovených v ústavnom práve alebo v medzinárodnom verejnom práve, sa okrem toho v prípade oficiálne uznaných náboženských združení vykonáva z dôležitých dôvodov verejného záujmu;

(36) tā kā dažās dalībvalstīs vēlēšanu pasākumu laikā demokrātiskās sistēmas darbība prasa, lai politiskās partijas vāktu datus par cilvēku politiskajiem uzskatiem, šādu datu apstrādi var pieļaut, pamatojoties uz svarīgām sabiedrības interesēm, ar noteikumu, ka ir noteiktas attiecīgas garantijas;

(36) keďže tam, kde počas volebných aktivít fungovanie demokratického systému v určitých členských štátoch vyžaduje, aby politické strany zhromažďovali údaje o politických názoroch ľudí, môže byť spracovanie týchto údajov povolené z dôvodov významného verejného záujmu, a to za predpokladu, že sú stanovené príslušné záruky;

(37) tā kā personas datu apstrādei žurnālistikas nolūkiem vai literārās vai mākslinieciskās izteiksmes nolūkiem, īpaši audiovizuālajā jomā, būtu jānosaka atbrīvojums no šīs direktīvas zināmu nosacījumu prasībām, ciktāl tas vajadzīgs, lai saskaņotu personu pamattiesības ar informācijas brīvību un jo īpaši ar tiesībām saņemt un sniegt informāciju, kā to garantē 10. pants Eiropas Konvencijā par cilvēka tiesību un pamatbrīvību aizsardzību; tā kā dalībvalstīm tādēļ būtu jānosaka nepieciešamie atbrīvojumi un atkāpes līdzsvara radīšanai starp pamattiesībām attiecībā uz vispārējiem pasākumiem datu apstrādes likumībā, pasākumiem datu nodošanā trešajām valstīm un uzraudzības iestādes pilnvarām; tā kā tam tomēr nevajadzētu likt dalībvalstīm noteikt atbrīvojumus no pasākumiem datu apstrādes drošības nodrošināšanai; tā kā vismaz par šo nozari atbildīgajai uzraudzības iestādei arī būtu jāsaņem zināmas atpakaļejošas pilnvaras, piemēram, publicēt regulāru ziņojumu vai vērsties tiesu iestādēs;

(37) keďže spracovanie osobných údajov na účely žurnalistiky alebo na účely literárneho alebo umeleckého stvárnenia, najmä v audiovizuálnej oblasti, by malo oprávňovať k výnimkám z požiadaviek vyplývajúcich z určitých nariadení tejto smernice do tej miery, ako je to nutné pre zladenie základných práv jednotlivcov so slobodou informácií a najmä s právom získavať a odovzdávať informácie, ako to zaručuje najmä článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; keďže členské štáty by preto mali stanoviť výnimky a odchýlky nutné pre rovnováhu medzi základnými právami, pokiaľ ide o všeobecné opatrenia k zákonnosti spracovania údajov, opatrenia na prenos údajov do tretích krajín a kompetenciu dozorného úradu; keďže nemalo by to viesť členské štáty k tomu, aby určovali výnimky z opatrení na zaistenie bezpečnosti spracovania; keďže, aspoň dozorný úrad, zodpovedný za tento sektor, by mal byť tiež vybavený určitými právomocami ex post, t. j. právom uverejňovať pravidelnú správu, alebo právom predkladať záležitosti súdnym orgánom;

(38) tā kā, ja datu apstrāde ir godprātīga, datu subjektam ir jāuzzina par datu apstrādes darbību un, ja dati ir ievākti no viņa, tam jāsaņem precīza un pilnīga informācija, paturot prātā vākšanas apstākļus;

(38) keďže, ak má byť spracovanie údajov prípustné, musí byť osoba pracujúca s údajmi v takej pozícii, aby sa dozvedel o existencii operácie spracovania a tam, kde sa od neho zbierajú údaje, musí dostať presné a úplné informácie, týkajúce sa okolnosti zberu;

(39) tā kā dažas apstrādes darbības iekļauj datus, kurus personas datu apstrādātāji nav ievākuši tieši no datu subjekta; tā kā turklāt datus likumīgi var atklāt trešajām personām, pat ja šī atklāšana netika paredzēta laikā, kad dati tika ievākti no datu subjekta; tā kā visos šajos gadījumos datu subjekts būtu jāinformē, kad dati tiek iereģistrēti vai vismaz kad dati pirmoreiz tiek atklāti trešajām personām;

(39) keďže určité operácie spracovania zahŕňajú údaje, ktoré kontrolór nezhromaždil priamo od osoby pracujúcej s údajmi; okrem toho údaje môžu byť legitímne zverejnené tretej strane, hoci zverejnenie sa nepredvídalo v dobe, keď sa údaje zhromažďovali od osoby pracujúcej s údajmi; keďže vo všetkých týchto prípadoch by mala byť osoba pracujúca s údajmi informovaná o tom, kedy sa údaje zapisujú, alebo aspoň o tom, kedy sa údaje po prvý raz zverejňujú tretej strane;

(40) tā kā šis pienākums nav jāuzliek, ja datu subjektam jau ir šī informācija; tā kā turklāt šāda pienākuma nebūs, ja reģistrēšana vai atklāšana ir īpaši paredzēta likumā vai ja informācijas piegāde datu subjektam izrādās neiespējama, vai arī tā ietvertu nesamērīgas pūles, kā tas varētu būt gadījumā, ja apstrāde notiek vēsturiskiem, statistiskiem vai zinātniskiem nolūkiem; tā kā šai sakarā var ņemt vērā datu subjektu skaitu, datu vecumu un jebkurus paredzētos kompensācijas pasākumus;

(40) keďže nie je nevyhnutné predpísať túto povinnosť, ak osoba pracujúca s údajmi už má informáciu; keďže, okrem toho, že nebude existovať žiadna takáto povinnosť, ak zaznamenávanie alebo odhalenie sú výslovne dovolené zákonom, alebo ak by sa poskytnutie informácie osobe pracujúcej s údajmi ukázalo ako nemožné, alebo by znamenalo vyvinutie neprimeraného úsilia, čo by mohol byť prípad, keď sa spracovanie vykonáva pre historické, štatistické alebo vedecké účely; keďže v tejto súvislosti možno brať zreteľ na počet osôb pracujúcich s údajmi, vek údajov a akékoľvek prijaté kompenzačné opatrenia;

(41) tā kā jebkurai personai jādod iespēja izmantot piekļuves tiesības apstrādāšanā esošiem datiem, kas attiecas uz šo personu, lai konkrēti pārbaudītu šo datu precizitāti un apstrādes likumību; tā kā šo pašu iemeslu dēļ katram datu subjektam jābūt arī tiesībām zināt datu, kas uz viņu attiecas, automātiskajā apstrādē ietverto loģiku, vismaz 15. panta 1. punktā norādīto automatizēto lēmumu gadījumā; tā kā šīs tiesības nedrīkst nelabvēlīgi iespaidot uzņēmējdarbības noslēpumus vai intelektuālo īpašumu un jo īpaši programmatūru aizsargājošās autortiesības; tā kā šie apsvērumi tomēr nedrīkst izvērsties tā, ka datu subjektam atsaka visu informāciju;

(41) keďže akákoľvek osoba musí byť schopná uplatňovať právo prístupu k údajom, ktoré sa jej týkajú, ktoré sa spracovávajú, zvlášť kvôli overeniu presnosti údajov a zákonnosti spracovania; keďže z tých istých dôvodov musí mať každá osoba pracujúca s údajmi takisto právo poznať logiku, ktorá je obsiahnutá v automatickom spracovávaní údajov, ktoré sa ho týkajú, aspoň v prípade automatizovaných rozhodnutí, ktoré sú uvedené v článku 15 ods. 1; keďže toto právo nesmie nepriaznivo vplývať na obchodné tajomstvá, alebo duševné vlastníctvo, zvlášť pokiaľ ide o autorské právo chrániace software; keďže tieto zretele nesmú však vyústiť do toho, že sa osobe pracujúcej s údajmi odmietnu všetky informácie;

(42) tā kā dalībvalstis datu subjekta interesēs vai arī, lai aizsargātu citu personu tiesības un brīvības, var ierobežot piekļuves un informācijas tiesības; tā kā dalībvalstis var, piemēram, precizēt, ka piekļūšanu medicīniskiem datiem var iegūt tikai ar profesionāla veselības aizsardzības darbinieka starpniecību;

(42) keďže členské štáty môžu, v záujme osoby pracujúcej s údajmi, alebo preto, aby chránili práva a slobody ostatných, obmedziť práva na prístup a informácie; keďže môžu, napríklad, špecifikovať, že prístup k údajom z medicíny možno získať iba prostredníctvom zdravotníckeho odborníka;

(43) tā kā dalībvalstis var līdzīgā kārtā uzlikt ierobežojumus piekļuves un informācijas tiesībām un personas datu apstrādātāja konkrētiem pienākumiem, ciktāl šie ierobežojumi ir nepieciešami, lai garantētu, piemēram, valsts drošību, aizsardzību, sabiedrisko drošību vai dalībvalsts vai Savienības svarīgas ekonomiskas un finansiālas intereses, kā arī kriminālās izmeklēšanas un kriminālvajāšanas un prasības attiecībā uz ētikas pārkāpumiem reglamentētās profesijās; tā kā izņēmumu un ierobežojumu uzskaitījumam būtu jāiekļauj pastāvīgas kontroles, pārbaudes vai reglamentēšanas uzdevumi pēdējās trijās pieminētajās jomās, kuras attiecas uz sabiedrisko drošību, ekonomiskajām vai finansiālajām interesēm un noziedzības profilaksi; tā kā uzdevumu uzskaitījums šajās trijās jomās neiespaido valsts drošības vai aizsardzības motivēto izņēmumu vai ierobežojumu likumību;

(43) keďže obmedzenia týkajúce sa práv prístupu a informácií a určitých povinností toho, kto spracovanie riadi, môžu jednoducho predpísať členské štáty, pokiaľ sú nevyhnutné pre bezpečnosť, napríklad, štátnu bezpečnosť, obranu, verejnú bezpečnosť, alebo kvôli dôležitým hospodárskym alebo finančným záujmom členského štátu alebo únie, ako aj kvôli vyšetrovaniu trestného činu a stíhaniu v trestnej veci a opatreniu týkajúceho sa porušenia etiky v upravených profesiách; keďže zoznam výnimiek a limitácií by mal obsahovať úlohy monitorovania, kontroly alebo úpravy, ktoré sú nevyhnutné v troch posledne uvedených oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, hospodárskych alebo finančných záujmov a prevencie kriminality; keďže zostavenie úloh do zoznamu v týchto troch oblastiach neovplyvní negatívne legitímnosť výnimiek alebo úprav z dôvodov štátnej bezpečnosti alebo obrany;

(44) tā kā dalībvalstis, pamatojoties uz Kopienas tiesību aktiem, var arī atkāpties no šīs direktīvas noteikumiem, kas attiecas uz piekļuves tiesībām, pienākumu informēt personas un datu kvalitāti, lai neapdraudētu kādu no iepriekš minētajiem nolūkiem;

(44) keďže členské štáty môžu byť tiež vedené k tomu, aby sa na základe ustanovení práva spoločenstva, odchýlili od ustanovení tejto smernice, týkajúcej sa práva na prístup, povinnosti informovať jednotlivcov, a kvality údajov, aby sa tak zaistili niektoré vyššie uvedených účelov;

(45) tā kā gadījumos, kad datus varētu likumīgi apstrādāt, pamatojoties uz sabiedrības interesēm, oficiālām pilnvarām vai fiziskas vai juridiskas personas likumīgām interesēm, jebkuram datu subjektam, pamatojoties uz likumīgiem un nepārvaramiem iemesliem attiecībā uz šā subjekta konkrēto situāciju, tomēr ir jābūt tiesībām iebilst pret jebkādu uz viņu attiecināmu datu apstrādi; tā kā dalībvalstis tomēr var noteikt valsts tiesību aktos pretējo;

(45) keďže v prípadoch, v ktorých údaje možno zákonne spracovať na základe verejného záujmu, úradného poverenia alebo zákonných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, by aj napriek tomu mala byť každá osoba pracujúca s údajmi oprávnená, na základe zákonnosti a presvedčivosti, vzhľadom na jej špecifickú situáciu, namietať proti spracovaniu akýchkoľvek údajov, ktoré sa jej týkajú; keďže, členské štáty môžu, napriek tomu, zaviesť štátne zákonné opatrenia opačného charakteru;

(46) tā kā datu subjektu tiesību un brīvību aizsardzība, kas attiecas uz personas datu apstrādi, prasa atbilstošus tehniskus un organizatoriskus pasākumus gan apstrādes sistēmas izveides laikā, gan pašas apstrādes laikā, lai saglabātu šo datu drošību un tādējādi novērstu jebkādu nesankcionētu apstrādi; tā kā dalībvalstīm ir pienākums nodrošināt, ka personas datu apstrādātājiem attiecas šie pasākumi; tā kā šiem pasākumiem jānodrošina attiecīga drošības pakāpe, ņemot vērā tās pašreizējo līmeni un īstenošanas izmaksas attiecībā uz apstrādei raksturīgajiem riskiem un aizsargājamo datu raksturu;

(46) keďže ochrana práv a slobôd osôb pracujúcich s údajmi v súvislosti so spracovaním osobných údajov si vyžaduje, aby sa vykonali primerané technické a organizačné opatrenia, aj v čase navrhovania systému spracovania aj v čase samotného spracovania, predovšetkým preto, aby sa udržala bezpečnosť, a tým sa predišlo akémukoľvek nedovolenému spracovaniu; keďže, je povinnosťou členských štátov zaistiť, aby tí, ktorí spracovanie riadia, dodržiavali tieto opatrenia; keďže, tieto opatrenia musia zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti, keďže najmodernejšie zavedenia a ich náklady vo vzťahu k rizikám, obsiahnutých v spracovaní a v povahe údajov, ktoré je potrebné chrániť;

(47) tā kā personas datus saturošo informatīvo materiālu pārraida ar telekomunikāciju līdzekļiem vai ar elektronisko pastu, kuru darbības vienīgais nolūks ir šādas informācijas pārraide, attiecībā uz informatīvajā materiālā ietvertajiem personas datiem parasti personas datu apstrādātājs, nevis pārraides pakalpojumus sniedzošā persona, tiks uzskatīta par personu, no kuras sākotnēji saņemts informatīvais materiāls; tā kā tomēr šādus pakalpojumus sniedzošās personas parasti tiks uzskatītas par personas datu apstrādātājiem attiecībā uz pakalpojuma procesam nepieciešamo papildu personas datu apstrādi;

(47) keďže tam, kde sa prenáša správa, ktorá obsahuje osobné údaje prostredníctvom telekomunikácií alebo pomocou elektronickej pošty, ktorej jediným účelom je doručenie takýchto správ, ten, kto spracovanie riadi, pokiaľ ide o osobné údaje, ktoré sú obsiahnuté v správe, je považovaný za osobu, od ktorej správa pochádza, a nie za osobu, ktorá ponúka služby prenosu; keďže napriek tomu tí, ktorí ponúkajú takéto služby sú považovaní za tých, ktorí spracovanie riadia vo vzťahu k spracovaniu dodatočných osobných údajov nevyhnutných pre činnosť služby;

(48) tā kā procedūras uzraudzības iestādes informēšanai ir radītas, lai nodrošinātu jebkuras apstrādes darbības nolūku un galveno iezīmju atklāšanu, lai varētu apstiprināt, ka šī darbība atbilst saskaņā ar šo direktīvu valstī veiktajiem pasākumiem;

(48) keďže postupy pre informovanie dozorného úradu sú navrhnuté tak, aby sa zaistilo odhalenie účelov a hlavných bodov akejkoľvek operácie spracovania na účely overenia, že operácia je v súlade s prijatými vnútroštátnymi zákonnými opatreniami podľa tejto smernice;

(49) tā kā, lai izvairītos no nepiemērotām administratīvām formalitātēm, gadījumos, kad apstrāde nevar nelabvēlīgi iespaidot datu subjektu tiesības un brīvības, dalībvalstis var paredzēt atbrīvojumus no pienākuma darīt zināmu un prasītā ziņojuma vienkāršošanu ar noteikumu, ka tas ir saskaņā ar dalībvalsts veikto pasākumu, precizējot apstrādes ierobežojumus; tā kā dalībvalstis līdzīgā kārtā var paredzēt atbrīvojumu vai vienkāršošanu, ja par personas datu apstrādātāju nozīmētā persona nodrošina, ka veiktā apstrāde nekādā gadījumā neiespaido nelabvēlīgi datu subjektu tiesības un brīvības; tā kā šādai datu aizsardzības amatpersonai, vai tā ir vai nav personas datu apstrādātāja nodarbināta persona, jāspēj pildīt savas funkcijas pilnīgi neatkarīgi;

(49) keďže, aby sa vyhlo nevhodným administratívnym formálnym požiadavkám, môžu členské štáty oslobodiť od vyžadovanej povinnosti informovať a povoliť simplifikáciu oznámenia v prípadoch, v ktorých je nepravdepodobné, že by nepriaznivo ovplyvnili práva a slobody osôb pracujúcich s údajmi, pod podmienkou, že je to v súlade s opatrením, ktoré prijal členský štát pri špecifikácii svojich vlastných limitov; keďže výnimku alebo zjednodušenie môžu členské štáty podobne poskytnúť tam, kde osoba menovaná tým, kto spracovanie riadi zaistí, že nie je pravdepodobné, aby vykonávané spracovanie nepriaznivo ovplyvnilo práva a slobody osôb pracujúcich s údajmi; keďže vedúci pracovník ochrany údajov, či už je alebo nie je zamestnancom toho, kto spracovanie riadi, musí byť na takej pozícii, aby vykonával svoje činnosti v úplnej nezávislosti;

(50) tā kā atbrīvojumu vai vienkāršošanu varētu paredzēt apstrādes operāciju gadījumos, kad to vienīgais nolūks ir paredzētā reģistra uzturēšana un, saskaņā ar attiecīgās valsts tiesību aktiem, nodot informāciju sabiedrībai un atklātai sabiedrības vai jebkuras personas, kura izrāda likumīgu ieinteresētību, apspriešanai;

(50) keďže výnimka alebo zjednodušenie by mali byť povolené v prípadoch operácií spracovania, ktorých jediným účelom je udržiavanie registra s daným účelom, podľa štátnych zákonov, pre poskytovanie informácií verejnosti a mal by byť otvorený pre nahliadnutie verejnosti alebo akejkoľvek inej osobe, ktorá preukáže zákonný záujem;

(51) tā kā tomēr vienkāršošana vai atbrīvojums no paziņošanas pienākuma neatbrīvo personas datu apstrādātāju no jebkurām citām no šīs direktīvas izrietošām saistībām;

(51) keďže zjednodušenie alebo výnimka z povinnosti informovať neuvoľňuje toho, kto spracovanie riadi, z akýchkoľvek iných povinností, ktoré vyplývajú z tejto smernice;

(52) tā kā saistībā ar to kompetento iestāžu veikta ex post facto pārbaude parasti jāuzskata par pietiekamu pasākumu;

(52) keďže v tomto kontexte, overenie ex post facto kompetentnými orgánmi musí byť vo všeobecnosti považované za dostatočné opatrenie;

(53) tā kā dažas apstrādes darbības, pamatojoties uz savu raksturu, jomu vai nolūkiem - tādiem kā personu izslēgšana no tiesībām, pabalsta vai līguma, vai pamatojoties uz jaunu tehnoloģiju specifisku izmantošanu, - var tomēr iespējami radīt konkrētus riskus attiecībā uz datu subjektu tiesībām un brīvībām; tā kā dalībvalstis var pēc vēlēšanās precizēt šādus riskus savos tiesību aktos;

(53) keďže určité operácie spracovania budú pravdepodobne predstavovať riziká pre práva a slobody osôb pracujúcich s údajmi na základe svojej povahy, ich rozsahu alebo ich účelov, ako sú napríklad tie, ktoré sa týkajú vylúčenia jednotlivcov z práva, úžitku alebo zmluvy, alebo na základe špecifického použitia nových technológií; keďže je na členských štátoch, ak si to budú želať, špecifikovať takéto riziká vo svojich právnych predpisoch;

(54) tā kā attiecībā uz visu sabiedrībā veikto datu apstrādi apjomam, kas izraisa šādus konkrētus riskus, jābūt ļoti ierobežotam; tā kā dalībvalstīm jānodrošina, ka uzraudzības iestāde vai datu aizsardzības amatpersona sadarbībā ar šo iestādi pārbauda šādu apstrādi pirms tās realizācijas; tā kā pēc šīs iepriekšējās pārbaudes uzraudzības iestāde saskaņā ar tās valsts tiesību aktiem var sniegt atzinumu vai atļauju attiecībā uz šo apstrādi; tā kā šāda pārbaude vienlīdz var notikt vai nu valsts parlamenta pasākuma vai pasākuma, kas pamatots uz tādu juridiska rakstura pasākumu, kurš nosaka apstrādes raksturu un paredz atbilstošas garantijas, sagatavošanas gaitā;

(54) keďže na celé spracovanie, ktoré sa vykonáva v spoločnosti, by celkové množstvo predstavujúce takéto špecifické riziká malo byť veľmi limitované; keďže členské štáty musia zabezpečiť, že dozorný úrad, alebo vedúci pracovník ochrany údajov v spolupráci s úradom, skontroluje takéto spracovanie pred tým, než sa vykoná; keďže po tejto predbežnej kontrole, môže dozorný úrad, podľa práva platného v jeho štáte, poskytnúť názor alebo autorizáciu týkajúcu sa spracovania; keďže, takéto kontrolovanie sa môže rovnako vykonať v priebehu prípravy, buď opatrenia národného parlamentu, alebo opatrenia založeného na takomto legislatívnom opatrení, ktoré definuje povahu spracovania a predpisuje primerané bezpečnostné opatrenia;

(55) tā kā, ja personas datu apstrādātājs neievēro datu subjektu tiesības, valsts tiesību aktiem jāparedz tiesiskas aizsardzības līdzeklis; tā kā jebkurus zaudējumus, kurus persona var ciest nelikumīgas apstrādes rezultātā, jākompensē personas datu apstrādātājam, kuru var atbrīvot no atbildības, ja tas pierāda, ka nav atbildīgs par zaudējumiem, īpaši gadījumos, kad tas konstatē datu subjekta vainu vai force majeure gadījumā; tā kā jebkurai personai, vienalga, vai uz to attiecas privātās vai publiskās tiesības, kura nerīkojas atbilstoši valsts pasākumiem, kas veikti saskaņā ar šo direktīvu, jāuzliek sankcijas;

(55) keďže ak kontrolór, zlyhá pri rešpektovaní práva osôb pracujúcich s údajmi, vnútroštátne právne predpisy musia zaistiť súdny opravný prostriedok; keďže, akúkoľvek škodu, ktorú môže osoba utrpieť ako následok nezákonného spracovania, musí kontrolór, kompenzovať, pričom môže byť zbavený zodpovednosti, ak dokáže, že nie je zodpovedný za škodu, zvlášť v prípadoch, kde konštatuje chybu zo strany osoby pracujúcej s údajmi, alebo v prípade vis major; keďže, sankcie musia byť uvalené na akúkoľvek osobu, či už sa riadi verejným právom, ktorá nevyhovie štátnym zákonným opatreniam prijatým podľa tejto smernice;

(56) tā kā personas datu pārrobežu plūsmas ir vajadzīgas starptautiskās tirdzniecības paplašināšanai; tā kā šīs direktīvas garantētā personu aizsardzība Kopienā netraucē personas datu pārvedumus uz trešajām valstīm, kuras nodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni; tā kā trešās valsts sniegtā aizsardzības līmeņa pietiekamību jānovērtē, ievērojot visus pārveduma operācijas vai pārveduma operāciju kopuma apstākļus;

(56) keďže pohyb tokov osobných údajov cez hranice je nevyhnutný pre expanziu medzinárodného obchodu; keďže, ochrana jednotlivcov zaručená v spoločenstve touto smernicou nie je prekážkou transferov osobných údajov do tretích krajín, ktoré zaistia adekvátnu úroveň ochrany; vzhľadom na adekvátnosť úrovne ochrany, ktorú poskytuje tretia krajina, musí byť ohodnotená z hľadiska všetkých okolností, ktoré sa týkajú operácie transferu alebo zostavy transferových operácií;

(57) tā kā, no otras puses, personu datu pārvedumu uz trešo valsti, kura nenodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni, jāaizliedz;

(57) keďže, na druhej strane, transfer osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaisťuje adekvátnu úroveň ochrany, sa musí zakázať;

(58) tā kā būtu jāizstrādā noteikumi atbrīvojumam no šā aizlieguma zināmos apstākļos, kad datu subjekts ir devis savu piekrišanu, kad pārvedums vajadzīgs sakarā ar līgumu vai juridisku prasību, kad to prasa svarīgu sabiedrības interešu aizsardzība, piemēram, gadījumos par datu starptautisku pārvedumu starp nodokļu vai muitas iestādēm vai starp kompetentajiem dienestiem sociālā nodrošinājuma jautājumos, vai ja pārvedumu veic no reģistra, kas izveidots ar likumu, un paredzēts, lai tajā pēc informācijas grieztos sabiedrība vai likumīgi ieinteresētas personas; tā kā šajā gadījumā pārvedumā nebūtu jāiekļauj reģistrā ieslēgto datu veselums vai datu kategorijas pilnībā, un ja reģistrs ir paredzēts, lai tajā pēc informācijas grieztos likumīgi ieinteresētas personas, pārvedumu jāveic tikai pēc šo personu pieprasījuma vai ja šīs personas ir datu saņēmējas;

(58) keďže by sa pre výnimky z tohto zákazu za určitých okolností, keď osoba pracujúca s údajmi poskytne svoj súhlas, keď je transfer nevyhnutný vo vzťahu ku kontraktu alebo právnemu nároku, kde si ochrana dôležitého verejného záujmu tak vyžaduje, mali vypracovať ustanovenia, napríklad v prípadoch medzinárodných transferov údajov medzi daňovými alebo colnými správnymi úradmi alebo medzi službami, ktoré sú kompetentné v záležitostiach sociálneho zabezpečenia, alebo tam, kde sa transfer vykonáva z registra zavedeného zo zákona a určeného pre nahliadnutie verejnosti alebo osobám, ktoré majú zákonný nárok; keďže, v takom prípade by sa takýto transfer nemal týkať dát v ich celistvosti alebo celých kategórií údajov, ktoré sú obsiahnuté v registri, a keď je register určený pre nahliadnutie osobám, ktoré majú zákonný nárok, transfer by sa mal vykonať iba na požiadanie takýchto osôb, alebo ak sú príjemcami;

(59) tā kā var veikt konkrētus pasākumus, lai kompensētu aizsardzības trūkumu trešā valstī gadījumos, ja personas datu apstrādātājs sniedz atbilstošas garantijas; tā kā bez tam jāparedz procedūras sarunām starp Kopienu un šādām trešajām valstīm;

(59) keďže určité opatrenia sa môžu prijať preto, aby sa kompenzoval nedostatok ochrany v tretej krajine v prípadoch, keď kontrolór ponúka primerané bezpečnostné opatrenia; keďže, okrem toho, sa musí vypracovať ustanovenie pre postupy rokovania medzi spoločenstvom a takýmito tretími krajinami;

(60) tā kā jebkurā gadījumā pārvedumus uz trešajām valstīm var realizēt tikai pilnīgā saskaņā ar noteikumiem, ko pieņēmušas dalībvalstis, ievērojot šo direktīvu un jo sevišķi tās 8. pantu;

(60) keďže, v každom prípade, transfery do tretích krajín možno vykonať iba v úplnom súlade s ustanoveniami prijatými členskými štátmi podľa tejto smernice a najmä podľa jej článku 8;

(61) tā kā dalībvalstīm un Komisijai to attiecīgajās kompetences sfērās jāmudina attiecīgās tirdzniecības apvienības un citas pārstāvniecības organizācija izstrādāt profesionālās ētikas kodeksus, lai veicinātu šīs direktīvas piemērošanu, ņemot vērā konkrētās nozarēs veiktās apstrādes specifiskās iezīmes un ievērojot šīs direktīvas ieviešanai pieņemtos attiecīgo valstu noteikumus;

(61) keďže členské štáty a Komisia, v ich príslušných sférach kompetencie, musia podporovať odborové zväzy a iné zastupiteľské organizácie, ktoré sa usilujú navrhnúť zákonné predpisy, aby sa zjednodušila uplatniteľnosť tejto smernice, zohľadňujúc špecifické charakteristiky spracovania vykonávaného v určitých sektoroch, a rešpektujúc štátne zákonné ustanovenia prijaté pre jej zavedenie;

(62) tā kā uzraudzības iestāžu, kuras pilda savas funkcijas pilnīgi neatkarīgi, izveide dalībvalstīs ir būtiska sastāvdaļa personu aizsardzībā attiecībā uz personas datu apstrādi;

(62) keďže zriadenie dozorných úradov v členských štátoch, ktoré vykonávajú svoje funkcie s úplnou nezávislosťou, je nevyhnutným komponentom ochrany jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov

(63) tā kā šādu iestāžu rīcībā jābūt nepieciešamajiem līdzekļiem savu pienākumu veikšanai, ieskaitot pilnvaras veikt izmeklēšanu un iejaukties, jo sevišķi personu sūdzību gadījumos, un pilnvarām iesaistīties tiesvedībā; tā kā šādu iestāžu pienākums ir sniegt palīdzību, lai nodrošinātu apstrādes caurskatāmību dalībvalstīs, kuru jurisdikcijā ir šīs iestādes;

(63) keďže takéto orgány musia mať nevyhnutné prostriedky pre vykonávanie svojich povinností, vrátane právomoci vyšetrovania a intervencie, najmä v prípadoch sťažností od jednotlivcov a právomoci zúčastniť sa na súdnom pojednávaní; keďže, takéto orgány musia pomáhať zaisťovať transparentnosť spracovania v členských štátoch, pod ktorých jurisdikciu spadajú;

(64) tā kā iestādēm dažādās dalībvalstīs vajadzēs sniegt savstarpēju palīdzību to pienākumu veikšanā, lai nodrošinātu, ka aizsardzības normas atbilstīgi ievēro visā Eiropas Savienībā;

(64) keďže je potrebné, aby si orgány v jednotlivých členských štátoch navzájom pomáhali pri výkone svojich povinností, aby sa tak zaistilo, že nariadenia týkajúce sa ochrany sa dodržiavajú v celej Európskej únii;

65) tā kā Kopienas līmenī jāizveido savu funkciju veikšanā pilnīgi neatkarīga Darba grupa personu aizsardzībai attiecībā uz personas datu apstrādi; tā kā, ņemot vērā tās specifisko raksturu, šai grupai jākonsultē Komisija un jo īpaši jāveicina saskaņā ar šo direktīvu pieņemto attiecīgo valstu normu vienāda piemērošana;

(65) keďže na úrovni spoločenstva sa musí zostaviť pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov a musí byť úplne nezávislá pri výkone svojich funkcií; so zreteľom na svoju špecifickú povahu musí radiť Komisii a predovšetkým, prispievať k jednotnej uplatniteľnosti prijatých vnútroštátnych nariadení podľa tejto smernice;

(66) tā kā attiecībā uz datu pārvedumu uz trešajām valstīm šīs direktīvas piemērošana prasa ieviešanas pilnvaru piešķiršanu Komisijai un procedūras izveidi, kā noteikts Padomes Lēmumā 87/373/EEK [4];

(66) keďže, v súvislosti s transferom údajov do tretích krajín, uplatniteľnosť tejto smernice požaduje udelenie právomocí zavedenia Komisii a určenie postupu tak, ako to bolo stanovené rozhodnutím Rady 87/373/EHS [4];

(67) tā kā vienošanos par modus vivendi starp Eiropas Parlamentu, Padomi un Komisiju par saskaņā ar EK Līguma 189.b pantā noteikto procedūru pieņemto aktu īstenošanas pasākumiem panāca 1994. gada 20. decembrī;

(67) keďže dohoda týkajúca sa modusu vivendi medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou vo veci zavádzania opatrení pre nariadenia prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 189b Dohody ES sa dosiahla 20. decembra 1994;

(68) tā kā šajā direktīva izklāstītos principus attiecībā uz personas tiesību un brīvību, īpaši tiesību uz privātās dzīves neaizskaramību, aizsardzību, kas attiecas uz personas datu apstrādi, var papildināt vai detalizēt ar speciālām uz šiem principiem pamatotām normām, jo sevišķi, ciktāl tie attiecas uz konkrētām nozarēm;

(68) keďže princípy uvedené v tejto smernici týkajúce sa ochrany práv a slobôd jednotlivca, najmä ich právo na súkromie, v súvislosti so spracovaním osobných údajov, možno doplniť, alebo vysvetliť, najmä pokiaľ ide o určité sektory, ktorých sa to týka, zvláštnymi nariadeniami založenými na týchto princípoch;

(69) tā kā dalībvalstīm būtu jādod termiņš ne ilgāks par trim gadiem, no šo direktīvu transponējošo attiecīgās valsts pasākumu stāšanās spēkā, kurā pakāpeniski piemērot šādas jaunas attiecīgās valsts normas visām apstrādes darbībām, kas jau notiek; tā kā, lai veicinātu šo normu rentablu ieviešanu, dalībvalstīm pieļaus turpmāku termiņu, kurš beidzas 12 gadus pēc šīs direktīvas pieņemšanas dienas, lai nodrošinātu esošo manuālo kartotēku sistēmu atbilstību konkrētām šīs direktīvas prasībām; tā kā šo kartotēku sistēmās ietvertos datus šajā pagarinātajā pārejas periodā apstrādā ar rokām, šādas apstrādes laikā jānodrošina sistēmu atbilstība šiem noteikumiem;

(69) keďže členským štátom by sa malo povoliť obdobie nie viac, než tri roky od nadobudnutia platnosti vnútroštátnych opatrení, ktoré transponujú túto smernicu, v ktorom je potrebné uplatňovať takéto nové vnútroštátne pravidlá progresívne na všetky operácie spracovania, ktoré sa už pripravujú; keďže, aby sa uľahčila ich nákladovo-efektívna implementácia, povolí sa členským štátom ďalšie obdobie, ktoré vyprší po 12 rokoch od dátumu prijatia tejto smernice, aby sa zaistila zhoda existujúcich manuálnych registračných systémov s určitými ustanoveniami smernice; keďže, údaje obsiahnuté v takýchto registračných systémoch sú manuálne spracovávané počas rozsiahleho obdobia prechodu, tieto systémy musia byť uvedené do súladu s týmito ustanoveniami v čase takéhoto spracovania;

(70) tā kā pēc saskaņā ar šo direktīvu pieņemto attiecīgās valsts noteikumu stāšanās spēkā datu subjektam nav nepieciešams dot atkārtotu piekrišanu, lai atļautu personas datu apstrādātājam turpināt apstrādāt jebkurus slepenus datus, kuri nepieciešami, lai izpildītu līgumu, kas noslēgts, pamatojoties uz labprātīgu un informētu piekrišanu, pirms šo noteikumu stāšanās spēkā;

(70) keďže nie je nevyhnutné pre osobu pracujúcu s údajmi, aby poskytla svoj súhlas opäť, aby tak dovolil tomu, kto spracovanie riadi, pokračovať v spracovávaní, potom, čo prijaté štátne ustanovenia podľa tejto smernice nadobudnú platnosť, akýchkoľvek citlivých údajov nevyhnutných pre výkon kontraktu uzatvorenom na báze dobrovoľnosti a oznámeného súhlasu pred nadobudnutím platnosti týchto ustanovení;

(71) tā kā šī direktīva nerada šķēršļus to tirdzniecības darbību regulēšanā, ko dalībvalsts paredz tās teritorijā pastāvīgi dzīvojošiem patērētājiem, ciktāl šāda regulēšana neskar personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi;

(71) keďže smernica nie je prekážkou regulačných marketingových aktivít členského štátu, zameraných na spotrebiteľov žijúcich na území, pokiaľ sa takáto regulácia netýka ochrany jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov;

(72) tā kā šī direktīva, īstenojot tajā noteiktos principus, atļauj ņemt vērā oficiālu dokumentu atklātas piekļuves principu,

(72) keďže táto smernica povoľuje princíp verejného prístupu k oficiálnym dokladom, ktoré je potrebné vziať do úvahy, pri zavádzaní princípov uvedených v tejto smernici,

IR PIEŅĒMUŠAS ŠO DIREKTĪVU.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

I NODAĻA

KAPITOLA I

VISPĀRĪGI NOTEIKUMI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1. pants

Článok 1

Direktīvas mērķis

Predmet smernice

1. Saskaņā ar šo direktīvu dalībvalstis aizsargā fizisku personu pamattiesības un brīvības un jo īpaši viņu tiesības uz privātās dzīves neaizskaramību attiecībā uz personas datu apstrādi.

1. V súlade s touto smernicou členské štáty chránia základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov.

2. Dalībvalstis neierobežo un neaizliedz personas datu brīvu plūsmu starp dalībvalstīm, pamatojoties uz 1. punktā paredzēto aizsardzību.

2. Členské štáty neobmedzujú, ani nebránia voľnému toku osobných údajov medzi členskými štátmi z dôvodov spojených s ochranou poskytnutou podľa odseku 1.

2. pants

Článok 2

Definīcijas

Definície

Šajā direktīvā:

Na účely tejto smernice:

a) "personas dati" ir jebkura informācija attiecībā uz identificētu vai identificējamu fizisku personu ("datu subjektu"); identificējama persona ir tā, kuru var identificēt tieši vai netieši, norādot reģistrācijas numuru vai vienu vai vairākus šai personai raksturīgus fiziskās, fizioloģiskās, garīgās, ekonomiskās, kultūras vai sociālās identitātes faktorus;

a) "osobné údaje" znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby ("údajového subjektu"); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu;

b) "personu datu apstrāde" ("apstrāde") ir jebkura ar personas datiem veikta darbība vai darbību kopums ar vai bez automatizētiem līdzekļiem - kā vākšana, reģistrēšana, organizēšana, uzglabāšana, piemērošana vai pārveidošana, labošana, konsultēšana, izmantošana, atklāšana, pielietojot pārsūtīšanu, izplatīšanu vai darot tos pieejamus citādā veidā, grupēšana vai savienošana, piekļuves noslēgšana, dzēšana vai iznīcināšana;

b) "spracovanie osobných údajov" ("spracovanie") znamená akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie, ako je zber, zaznamenávanie, organizácia, uskladnenie, úprava alebo nahradenie, vyhľadávanie, nahliadnutie, používanie, odhalenie prenosom, šírenie alebo sprístupnenie iným spôsobom, upravenie alebo kombinácia, blokovanie, vymazanie alebo zničenie;

c) "personu datu kartotēka" ("kartotēka") ir jebkurš sakārtots personas datu kopums, kurā šie dati ir pieejami saskaņā ar īpašiem kritērijiem – centralizētiem, decentralizētiem vai izkliedētiem, pamatojoties uz funkcionālu vai ģeogrāfisku motivāciju;

c) "registračný systém osobných údajov" ("registračný systém") znamená akúkoľvek štruktúrovanú zostavu osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa konkrétnych kritérií, či už centralizované, decentralizované, alebo rozptýlené na funkčnej alebo geografickej báze;

d) "personas datu apstrādātājs" ir fiziska vai juridiska persona, valsts iestāde, aģentūra vai jebkura cita institūcija, kura viena pati vai kopīgi ar citām nosaka personas datu apstrādes nolūkus un līdzekļus; ja apstrādes nolūkus un līdzekļus nosaka valsts vai Kopienas tiesību akti vai noteikumi, personas datu apstrādātāju vai viņa iecelšanas konkrētos kritērijus var noteikt valsts vai Kopienas tiesību akti;

d) "kontrolór" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý sám, alebo v spojení s inými, určí účely a prostriedky spracovania osobných údajov; tam, kde sú účely a prostriedky spracovania stanovené vnútroštátnymi zákonmi a nariadeniami, alebo zákonmi a nariadeniami spoločenstva, ten, kto spracovanie riadi, alebo konkrétne kritéria pre jeho menovanie, môžu byť navrhnuté na základe vnútroštátneho práva alebo práva spoločenstva;

e) "apstrādātājs" ir fiziska vai juridiska persona, valsts iestāde, aģentūra vai jebkura cita struktūra, kura personas datu apstrādātāja interesēs apstrādā personas datus;

e) "spracovateľ" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, štátny orgán, agentúru, alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý spracúva osobné údaje v mene kontrolóra;

f) "trešās personas" ir jebkura fiziska vai juridiska persona, valsts iestāde, aģentūra vai jebkura cita struktūra, kura nav datu subjekts, personas datu apstrādātājs, apstrādātājs un personas, kuras ir pilnvarotas apstrādāt datus personas datu apstrādātāja vai apstrādātāja tiešā vadībā;

f) "tretia strana" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, štátny orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, ako údajový subjekt, ten, kto spracovanie riadi, spracovateľ a osoby, ktoré sú na základe priameho poverenia kontrolóra alebo spracovateľom poverené spracovať údaje;

g) "saņēmējs" ir fiziska vai juridiska persona, valsts iestāde, aģentūra vai jebkura cita struktūra, kurai tiek atklāti dati, vai tās ir trešās personas vai nav; tomēr iestādes, kuras var saņemt datus saskaņā ar konkrētu pieprasījumu, nav uzskatāmas par saņēmējām;

g) "príjemca" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, štátny orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, pre ktorý sa údaje odhaľujú, či to je tretia strana alebo nie; avšak, úrady, ktoré môžu získať údaje v rámci konkrétneho zisťovania nebudú považované za príjemcov;

h) "datu subjekta piekrišana" ir jebkurš labprātīgi sniegts šīs personas vēlmju konkrēts un paziņots norādījumu, ar kuru datu subjekts izsaka savu piekrišanu uz viņu attiecināmu personas datu apstrādei.

h) "súhlas osoby pracujúcej s údajmi" znamená slobodne poskytnutú a informovanú indikáciu jeho prianí, ktorou osoba pracujúca s údajmi prejaví svoj súhlas, aby sa osobné údaje, ktoré sa ho týkajú, spracovali.

3. pants

Článok 3

Darbības joma

Rozsah

1. Šī direktīva attiecas uz personas datu apstrādi pilnībā vai daļēji ar automatizētiem līdzekļiem un uz personas datu, kuri veido daļu no kartotēkas vai ir paredzēti, lai veidotu daļu no kartotēkas, apstrādi, kura netiek veikta ar automatizētiem līdzekļiem.

1. Táto smernica sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov, automatickými prostriedkami, a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému.

2. Šī direktīva neattiecas uz personas datu apstrādi:

2. Táto smernica sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov:

- tādu pasākumu gaitā, uz kuru neattiecas Kopienas tiesību akti, kā Līguma par Eiropas Savienību V un VI sadaļā paredzētie pasākumi un, jebkurā gadījumā, uz apstrādes operācijām attiecībā uz sabiedrisko drošību, aizsardzību, valsts drošību (ieskaitot valsts ekonomisko labklājību, ja apstrādes operācija attiecas uz valsts drošības jautājumiem) un uz valsts pasākumiem krimināltiesību jomā;

- v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu zákona spoločenstva, ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a v žiadnom prípade sa neuplatňujú na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej prosperity štátu, keď sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného zákona,

- ko veic fiziska persona tikai un vienīgi personiska vai mājsaimnieciska pasākuma gaitā.

- fyzickou osobou v priebehu osobnej činnosti, alebo činnosti týkajúcej sa domácnosti.

4. pants

Článok 4

Piemērojamās valsts tiesības

Uplatniteľnosť vnútroštátneho práva

1. Katra dalībvalsts piemēro savas valsts noteikumus personas datu apstrādei, ko tā pieņem saskaņā ar šo direktīvu, ja:

1. Každý členský štát uplatňuje vnútroštátne ustanovenia, ktoré prijme na základe tejto smernice, na spracovanie osobných údajov tam, kde:

a) apstrādi veic saistībā ar personas datu apstrādātāja pasākumiem dalībvalsts teritorijā; ja viens un tas pats personas datu apstrādātājs ir reģistrēts vairāku dalībvalstu teritorijā, tam jāveic nepieciešamie pasākumi, lai nodrošinātu katras šīs iestādes atbilstību šīs valsts piemērojamo tiesību noteiktajām saistībām;

a) sa spracovanie vykonáva v kontexte činností ustanovenia kontrolóra na území členského štátu; keď je tá istá inštitúcia, ktorá riadi spracovanie, ustanovená na území niekoľkých členských štátov, musí prijať nevyhnutné opatrenia, aby zaistila, že každé z týchto ustanovení je v súlade so záväzkami, ktoré predpisuje uplatniteľnosť vnútroštátneho práva;

b) personas datu apstrādātājs ir reģistrēts nevis dalībvalsts teritorijā, bet gan vietā, kur šīs valsts tiesības piemēro, pamatojoties uz starptautiskajām publiskajām tiesībām;

b) ten, kto spracovanie riadi, nie je ustanovený na území členského štátu, ale na mieste, kde sa j vnútroštátne právo uplatňuje na základe medzinárodného verejného práva;

c) personas datu apstrādātājs nav reģistrēts Kopienas teritorijā un personas datu apstrādes nolūkiem izmanto automatizētu un citādu aprīkojumu, kas atrodas minētās dalībvalsts teritorijā, ja vien šis aprīkojums netiek izmantots vienīgi tranzīta nolūkiem caur Kopienas teritoriju.

c) kontrolór nie je ustanovený na území spoločenstva a na účely spracovania osobných údajov používa zariadenie, automatizované, alebo iné, umiestnené na území členského štátu, pokiaľ sa takéto zariadenie používa iba pre účely tranzitu cez územie spoločenstva.

2. Šā panta 1. punkta c) apakšpunktā minētajos apstākļos personas datu apstrādātājam jānozīmē attiecīgās dalībvalsts teritorijā izveidots pārstāvis, neliekot šķēršļus juridiskām darbībām, kuras varētu uzsākt pret pašu personas datu apstrādātāju.

2. Za okolností, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. c), kontrolór, musí označiť zástupcu ustanoveného na území takéhoto členského štátu, bez toho, aby boli dotknuté právne opatrenia, ktoré by mohli byť iniciované proti kontrolórovi.

II NODAĻA

KAPITOLA II

VISPĀRĪGI NOTEIKUMI PAR PERSONAS DATU APSTRĀDES LIKUMĪBU

VŠEOBECNÉ NARIADENIA TÝKAJÚCE SA ZÁKONNOSTI SPRACOVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV

5. pants

Článok 5

Dalībvalstis saskaņā ar šīs nodaļas noteikumiem precīzāk nosaka apstākļus, kādos personas datu apstrāde ir likumīga.

Členské štáty stanovia, v rámci ustanovení tejto kapitoly, presnejšie podmienky zákonnosti spracovania osobných údajov.

I IEDAĻA

ODDIEL I

PRINCIPI, KAS ATTIECAS UZ DATU KVALITĀTI

PRINCÍPY TÝKAJÚCE SA KVALITY ÚDAJOV

6. pants

Článok 6

1. Dalībvalstis nosaka to, ka personas datiem jābūt:

1. Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:

a) apstrādātiem godīgi un likumīgi;

a) spracované spravodlivo a zákonne;

b) vāktiem konkrētiem, precīzi formulētiem un likumīgiem nolūkiem, un tos nedrīkst tālāk apstrādāt ar šiem nolūkiem nesavienojamā veidā. Turpmāka datu apstrāde vēsturiskiem, statistiskiem vai zinātniskiem nolūkiem nav uzskatāma par nesavienojamu, ar noteikumu, ka dalībvalstis sniedz atbilstošas garantijas;

b) zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely a nebudú sa ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi. Ďalšie spracovanie údajov pre historické, štatistické alebo vedecké účely sa nepovažuje za nezlučiteľné, pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia primerané bezpečnostné opatrenia;

c) adekvātiem, attiecīgiem un ne pārmērīgā apjomā attiecībā uz nolūkiem, kādiem tie savākti un/vai tālāk apstrādāti;

c) adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované;

d) precīziem un nepieciešamības gadījumā atjauninātiem; jāveic visi reālie pasākumi, lai nodrošinātu, ka neprecīzus vai nepilnīgus datus, ņemot vērā to vākšanas vai turpmākās apstrādes nolūkus, dzēš vai izlabo;

d) presné a tam, kde je to nevyhnutné, udržiavané aktuálne; musí sa vykonať každé primerané opatrenie, aby sa zaistilo, že údaje, ktoré sú nepresné alebo neúplné, so zreteľom na účely, pre ktoré boli zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané sa vymažú alebo skorigujú;

e) saglabātiem veidā, kas pieļauj datu subjektu identifikāciju ne ilgāk, kā tas nepieciešams nolūkiem, kuriem datus vāca vai kuriem tos turpmāk apstrādā. Dalībvalstis nosaka atbilstošas garantijas personas datiem, kurus uzglabā ilgāku laiku, lai izmantotu vēsturiskiem, statistiskiem vai zinātniskiem nolūkiem.

e) udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi počas obdobia ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané. Členské štáty stanovia primerané bezpečnostné opatrenia pre osobné údaje uložené na dlhšie obdobia pre historické, štatistické alebo vedecké použitie.

2. Personas datu apstrādātājam jānodrošina 1. punkta izpilde.

2. Úlohou kontrolóra je zaistiť, aby sa vyhovelo odseku 1.

II IEDAĻA

ODDIEL II

KRITĒRIJI DATU APSTRĀDES ATZĪŠANAI PAR LIKUMĪGU

KRITÉRIÁ NA UZÁKONENIE SPRACOVANIA ÚDAJOV

7. pants

Článok 7

Dalībvalstis paredz to, ka personas datus var apstrādāt tikai, ja:

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

a) datu subjekts nepārprotami devis savu piekrišanu;

a) osoba pracujúca s údajmi poskytla svoj súhlas jednoznačne; alebo

b) vai apstrāde vajadzīga līguma, kurā datu subjekts ir līgumslēdzēja puse, izpildei vai pasākumu veikšanai pēc datu subjekta pieprasījuma pirms līguma noslēgšanas;

b) spracovanie je nevyhnutné pre výkon zmluvy, ktorej osoba pracujúca s údajmi je zainteresovanou stranou, alebo aby sa vykonali opatrenia na požiadanie osoby pracujúcej s údajmi pred uzatvorením zmluvy; alebo

c) vai apstrāde vajadzīga, lai izpildītu uz personas datu apstrādātāju attiecināmas juridiskas saistības; vai

c) spracovanie je nevyhnutné na vyhovenie právnemu záväzku, ktorého subjektom je kontrolór, alebo

d) apstrāde vajadzīga, lai aizsargātu datu subjekta būtiskas intereses;

d) spracovanie je nevyhnutné, aby sa ochránili životné záujmy osoby pracujúcej s údajmi; alebo

e) vai apstrāde vajadzīga sabiedrības interesēs realizējama uzdevuma izpildei vai personas datu apstrādātājam vai trešajai personai, kurai dati tiek atklāti, piešķirto oficiālo pilnvaru realizācijai;

e) spracovanie je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia zvereného kontrolórovi, alebo tretej strane, ktorej sa údaje odhalia; alebo

f) vai apstrāde vajadzīga personas datu apstrādātāja vai trešo personu, kurām dati tiek atklāti, likumīgo interešu ievērošanai, izņemot, ja šīs intereses ignorē, ņemot vērā datu subjekta pamattiesību un brīvību intereses, kurām nepieciešama aizsardzība saskaņā ar 1. panta 1. punktu.

f) spracovanie je nevyhnutné pre účely legitímnych záujmov, ktoré plní kontrolór, alebo tretia strana alebo strany, ktorým sú údaje odhalené, s výnimkou, ak takéto záujmy sú prevýšené záujmami týkajúcimi sa základných práv a slobôd osoby pracujúcej s údajmi, ktoré potrebujú ochranu podľa článku 1 ods. 1.

III IEDAĻA

ODDIEL III

APSTRĀDES ĪPAŠĀS KATEGORIJAS

OSOBITNÉ KATEGÓRIE SPRACOVANIA

8. pants

Článok 8

Īpašu kategoriju datu apstrāde

Spracovanie osobitných kategórií údajov

1. Dalībvalstis aizliedz tādu personas datu apstrādi, kas atklāj rasi vai etnisko izcelsmi, politiskos uzskatus, reliģisko vai filozofisko pārliecību, dalību arodbiedrībās, kā arī uz veselību vai seksuālo dzīvi attiecināmu datu apstrādi.

1. Členské štáty môžu zabrániť spracovaniu osobných údajov prezrádzajúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenia, členstvo v odborových zväzoch a spracovaniu údajov týkajúcich sa zdravia alebo sexuálneho života.

2. Šā panta 1. punktu nepiemēro, ja:

2. Odsek 1 sa neuplatňuje tam, kde:

a) datu subjekts ir devis precīzi formulētu piekrišanu šo datu apstrādei, izņemot, ja dalībvalstu likumi paredz, ka 1. punktā minētos aizliegumus nevar atcelt, datu subjektam dodot savu piekrišanu;

a) osoba pracujúca s údajmi poskytla súhlas na spracovanie takýchto údajov, s výnimkou ak zákony členského štátu zabezpečujú, že zabránenie, o ktorom sa hovorí v odseku 1, nesmie byť zrušené tým, že údajový subjekt poskytol svoj súhlas;

b) vai apstrāde vajadzīga, lai realizētu personas datu apstrādātāja pienākumus un īpašās tiesības nodarbinātības tiesību jomā, ciktāl to pieļauj attiecīgās valsts tiesības, paredzot atbilstošas garantijas;

b) spracovanie je nevyhnutné na účely vykonávania záväzkov a špecifických práv kontrolóra v oblasti pracovného práva, pokiaľ je autorizované vnútroštátnym právom zabezpečujúcim adekvátne bezpečnostné opatrenia; alebo

c) vai apstrāde vajadzīga, lai aizsargātu datu subjekta vai citas personas būtiskas intereses, ja datu subjekts ir fiziski vai tiesiski nespējīgs dot savu piekrišanu;

c) spracovanie je nevyhnutné na ochranu životných záujmov údajového subjektu, alebo inej osoby tam, kde je údajový subjekt nie je fyzicky alebo legálne schopný poskytnúť svoj súhlas; alebo

d) vai apstrādi veic kā likumīgu darbību ar fonda, apvienības vai jebkuras citas bezpeļņas institūcijas, kam ir politisks, filozofisks, reliģisks vai arodbiedrību darbības mērķis, atbilstošām garantijām un ar noteikumu, ka apstrāde attiecas tikai un vienīgi uz šīs struktūras locekļiem vai personām, kurām ir regulāri kontakti ar šo struktūru sakarā ar tās mērķiem, un ka datus neatklāj trešajām personām bez datu subjektu piekrišanas;

d) spracovanie sa vykonáva v priebehu zákonných činností s primeranými zárukami nadácie, asociácie alebo akéhokoľvek iného neziskového orgánu s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborárskym zameraním a za podmienky, že spracovanie sa týka výlučne členov orgánu alebo osôb, ktoré majú pravidelný kontakt s ním v spojení s jeho účelmi, a že údaje sa neodhaľujú tretej strane bez súhlasu osoby pracujúcej s údajmi; alebo

e) vai apstrāde attiecas uz datiem, kurus datu subjekts publiski darījis zināmus atklātībai, vai tā vajadzīga juridisku prasību celšanai, realizācijai vai aizstāvībai.

e) spracovanie sa týka údajov, ktoré evidentne zverejní osoba pracujúca s údajmi, alebo je nevyhnutné pre ustanovenie, výkon alebo obranu právnych nárokov.

3. Šā panta 1. punktu nepiemēro, ja datu apstrādi pieprasa profilaktiskās medicīnas, medicīniskas diagnozes, aprūpes vai ārstēšanas vai veselības aprūpes pakalpojumu pārvaldības nodrošināšanas nolūkiem un ja šos datus apstrādā veselības aizsardzības darba profesionālis saskaņā ar attiecīgās valsts tiesībām vai valsts kompetento iestāžu ieviestiem noteikumiem par dienesta noslēpuma pienākumu, vai cita persona, uz kuru arī attiecas tāds pat pienākums ievērot slepenību.

3. Odsek 1 sa neuplatňuje tam, kde sa spracovanie údajov vyžaduje na účely preventívnej medicíny, lekárskych diagnóz, poskytnutia starostlivosti alebo liečenia alebo riadenia služieb zdravotníckej starostlivosti, a kde sa takéto údaje spracovávajú zdravotníckym odborníkom, podľa vnútroštátneho práva, alebo nariadení ustanovených štátnymi kompetentnými orgánmi povinnosti zachovávania služobného tajomstva alebo inou osobou, ktorá tiež podlieha rovnakej povinnosti zachovávania tajomstva.

4. Saskaņā ar noteikumu par atbilstošām garantijām dalībvalstis, pamatojoties uz būtiskām sabiedrības interesēm, var noteikt izņēmumus papildus 2. punktā minētajiem vai nu ar attiecīgās valsts tiesībām, vai ar uzraudzības iestādes lēmumu.

4. Pod podmienkou poskytnutia vhodných bezpečnostných opatrení, členské štáty môžu, z dôvodov závažného verejného záujmu, stanoviť výnimky, okrem tých, ktoré boli stanovené v odseku 2, a to štátnym zákonom, alebo rozhodnutím dozorného úradu.

5. Uz noziedzīgiem nodarījumiem, kriminālas vajāšanas gadījumiem vai drošības pasākumiem attiecināmu datu apstrādi var veikt tikai valsts iestādes kontrolē vai, ja saskaņā ar attiecīgās valsts tiesībām ir paredzētas piemērotas speciālas garantijas atbilstoši dalībvalsts piešķirtam izņēmuma statusam saskaņā ar šīs valsts noteikumiem, kas paredz atbilstīgas speciālas garantijas. Tomēr pilnīgu reģistru par krimināliem notiesājošiem spriedumiem var uzglabāt tikai valsts iestādes kontrolē.

5. Spracovanie údajov týkajúcich sa trestných činov, registra trestov alebo bezpečnostných opatrení možno vykonávať iba pod kontrolou oficiálneho úradu, alebo ak sú k dispozícii vhodné špecifické bezpečnostné opatrenia podľa vnútroštátneho práva, podľa odchýlok, ktoré môže udeliť členský štát podľa vnútroštátnych zákonných ustanovení poskytujúcich vhodné špecifické bezpečnostné opatrenia. Avšak, úplný register trestov možno udržiavať iba pod kontrolou úradnej moci.

Dalībvalstis var paredzēt to, ka uz administratīvām sankcijām vai lēmumiem civillietās attiecināmus datus arī apstrādā valsts iestādes kontrolē.

Členské štáty môžu zabezpečiť, aby údaje, ktoré sa týkajú administratívnych sankcií alebo rozhodnutí v civilných prípadoch boli tiež spracovávané pod kontrolou úradnej moci.

6. Atkāpes, kas no 1. punkta paredzētas 4. un 5. punktā, dara zināmas Komisijai.

6. Výnimky z odseku 1, ktoré sú uvedené v odsekoch 4 a 5, sa oznámia Komisii.

7. Dalībvalstis paredz nosacījumus, ar kādiem var apstrādāt attiecīgās valsts reģistrācijas numuru vai jebkuru citu vispārēja pielietojuma identifikatoru.

7. Členské štáty stanovia podmienky, za ktorých bude možné spracovávať štátne identifikačné číslo alebo akýkoľvek iný identifikačný znak všeobecného uplatnenia.

9. pants

Článok 9

Personas datu apstrāde un vārda brīvība

Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu

Dalībvalstis nosaka izņēmumus vai atkāpes no šīs nodaļas, IV nodaļas un VI nodaļas noteikumiem personas datu apstrādei, kas veikta tikai un vienīgi žurnālistikas nolūkiem vai mākslinieciskās vai literārās izteiksmes nolūkiem tikai tad, ja tie vajadzīgi, lai saskaņotu tiesības uz privātās dzīves neaizskaramību ar normām, kas reglamentē vārda brīvību.

Členské štáty vykonajú opatrenia pre výnimky a odchýlky z ustanovení tejto kapitoly, kapitoly IV a kapitoly VI pre spracovanie osobných údajov, vykonávané výlučne na žurnalistické účely alebo účely umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, iba vtedy, ak sú nevyhnutné pre uvedenie práva na súkromie do súladu s nariadeniami, ktorými sa riadi sloboda prejavu.

IV IEDAĻA

ČASŤ IV

DATU SUBJEKTAM SNIEDZAMĀ INFORMĀCIJA

INFORMÁCIE, KTORÉ JE POTREBNÉ POSKYTNÚŤ ÚDAJOVÉMU SUBJEKTU

10. pants

Článok 10

Informācija gadījumos, kad datus ievāc no datu subjekta

Informácie v prípade zberu údajov od osoby pracujúcej s údajmi

Dalībvalstis paredz to, ka personas datu apstrādātājs vai viņa pārstāvis sniedz datu subjektam, no kura ievāc datus, kas uz viņu attiecas, vismaz šādu informāciju, ja vien datu subjektam tā nav zināma:

Členské štáty zabezpečia, že kontrolór alebo jeho zástupca, musí poskytnúť osobe pracujúcej s údajmi, od ktorej sa údaje, ktoré sa jej týkajú, zbierajú, aspoň nasledujúce informácie, s výnimkou, ak ich tento subjekt už má:

a) personas datu apstrādātāja un viņa pārstāvja, ja tāds ir, personas dati;

a) identita kontrolóra a jeho zástupcu,

b) apstrādes, kurai dati paredzēti, nolūki;

b) účely spracovania, pre ktoré sú údaje potrebné;

c) jebkura turpmāka informācija, kā

c) akékoľvek ďalšie informácie, ako napríklad

- datu saņēmēji vai datu saņēmēju kategorijas,

- príjemcovia alebo kategórie príjemcov údajov,

- vai atbildes uz jautājumiem ir obligātas vai brīvprātīgas, kā arī atbildes nesniegšanas iespējamās sekas,

- či odpovede na otázky sú povinné alebo dobrovoľné, ako aj možné dôsledky neschopnosti odpovedať,

- datu piekļuves tiesību un tiesību koriģēt datus, kas uz viņu attiecas, pastāvēšana,

- existencia práva prístupu a práva skorigovania údajov, ktoré sa ho týkajú,

ciktāl šāda turpmāka informācija vajadzīga, ņemot vērā konkrētos apstākļus, kādos dati ievākti, lai garantētu godprātīgu apstrādi attiecībā uz datu subjektu.

pokiaľ sú takéto ďalšie informácie potrebné, so zreteľom na špecifické okolnosti za ktorých sa údaje zhromažďujú, zaručenie správneho spracovania vzhľadom na osobu pracujúcu s údajmi.

11. pants

Článok 11

Informācija, ja dati nav iegūti no datu subjekta

Informácie v prípade, že údaje neboli od osoby pracujúcej s údajmi získané

1. Ja dati nav iegūti no datu subjekta, dalībvalstis paredz to, ka personas datu apstrādātājam vai viņa pārstāvim personas datu reģistrācijas pasākuma laikā vai, ja ir paredzēta datu atklāšana trešajai personai, ne vēlāk, kā tad, kad datus pirmoreiz atklāj, jāsniedz datu subjektam vismaz šāda informācija, ja viņam tā jau nav:

1. Tam, kde sa údaje od údajového subjektu nezískali, členské štáty zabezpečia, že kontrolór, alebo jeho zástupca, musí v čase zaznamenávania osobných údajov, alebo ak sa predpokladá odhalenie tretej strane, nie neskôr, než v čase, keď sa údaje prvýkrát odhalia, poskytnúť údajovému subjektu aspoň nasledujúce informácie, ak ich už nemá:

- personas datu apstrādātāja un viņa pārstāvja, ja tāds ir, personas dati;

- identita kontrolóra a jeho zástupcu, ak existuje;

- apstrādes nolūki;

- účely spracovania;

- jebkura turpmāka informācija, kā

- akékoľvek ďalšie informácie, ako napríklad

- attiecīgo datu kategorijas,

- kategórie údajov, ktorých sa to týka,

- saņēmēji vai saņēmēju kategorijas,

- príjemcovia alebo kategórie príjemcov,

- datu piekļuves tiesību un tiesību koriģēt datus, kas uz viņu attiecas, pastāvēšana,

- existencia práva prístupu k údajom a právo na skorigovanie údajov, ktoré sa ho týkajú,

ciktāl šāda turpmāka informācija vajadzīga, ņemot vērā konkrētos apstākļus, kādos datus apstrādā, lai nodrošinātu godprātīgu apstrādi attiecībā uz datu subjektu.

pokiaľ sú takéto ďalšie informácie potrebné, so zreteľom na špecifické okolnosti, za ktorých sa údaje spracovávajú, aby sa zabezpečilo správne spracovanie pokiaľ ide o údajový subjekt.

2. Šā panta 1. punktu nepiemēro jo īpaši apstrādei statistiskiem nolūkiem vai vēsturiskas vai zinātniskas pētniecības nolūkiem, ja šādas informācijas sniegšana izrādās neiespējama vai radītu nesamērīgas pūles vai ja reģistrēšanu vai atklāšanu konkrēti nosaka attiecīgās valsts tiesības. Šajos gadījumos dalībvalstis nodrošina atbilstošas garantijas.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje najmä tam, kde pre spracovanie na štatistické účely alebo na účely historického alebo vedeckého výskumu, sa poskytnutie takýchto informácií ukázalo ako nemožné, alebo by mohlo znamenať vyvinutie neprimeraného úsilia, alebo ak zaznamenanie alebo odhalenie je výslovne stanovené zákonom. V takýchto prípadoch zabezpečia členské štáty primerané bezpečnostné opatrenia.

V IEDAĻA

ČASŤ V

DATU SUBJEKTA DATU PIEKĻUVES TIESĪBAS

PRÁVO OSOBY PRACUJÚCEJ S ÚDAJMI NA PRÍSTUP K ÚDAJOM

12. pants

Článok 12

Piekļuves tiesības

Právo prístupu

Dalībvalstis garantē katram datu subjektam tiesības iegūt no personas datu apstrādātāja:

Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi právo získať od kontrolóra:

a) bez ierobežojumiem samērīgos termiņos un bez pārmērīgas vilcināšanās vai tiesu izdevumiem:

a) bez obmedzenia v dostatočných intervaloch a bez prílišného zdržiavania alebo výdavkov:

- apstiprinājumu, vai uz viņu attiecināmos datus apstrādā vai neapstrādā, un informāciju vismaz attiecībā uz apstrādes nolūkiem, attiecīgo datu kategorijām un saņēmējiem vai saņēmēju kategorijām, kuriem datus atklāj,

- potvrdenie týkajúce sa toho, či sa spracovávajú (alebo nie) údaje, ktoré sa ho týkajú a informácie aspoň podľa účelov spracovania, kategórií uvedených údajov a príjemcov alebo kategórií príjemcov, ktorým sa údaje oznámili,

- paziņojumu datu subjektam saprotamā formā par apstrādē esošajiem datiem un par jebkuru pieejamu informāciju attiecībā uz datu avotu,

- možnosť komunikovania pre neho v zrozumiteľnej forme o údajoch, ktoré sa spracovávajú a o akýchkoľvek dostupných informáciách čo sa týka ich zdroja,

- informāciju par datu, kas uz viņu attiecas, jebkurā automatizētā apstrādē ietverto loģiku vismaz 15. panta 1. punktā norādīto automatizēto lēmumu gadījumā,

- vedomosti o logike automatického spracovávania údajov, ktoré sa ho týkajú aspoň v prípade automatizovaných rozhodnutí uvedených v článku 15 ods. 1;

b) atkarībā no apstākļiem datu izlabošanu, dzēšanu vai piekļuves noslēgšanu, ja šo datu apstrāde neatbilst šīs direktīvas noteikumiem, īpaši datu nepilnības vai neprecizitātes dēļ,

b) ak je to vhodné úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktorých spracovanie nezodpovedá ustanoveniam tejto smernice, najmä z dôvodu neúplného alebo nepresného charakteru údajov;

c) paziņojumu trešajām personām, kurām dati atklāti, par jebkuru saskaņā ar b) apakšpunktu veikto izlabošanu, dzēšanu vai piekļuves noslēgšanu, ja vien tas neizrādās neiespējami vai nav saistīts ar nesamērīgām pūlēm.

c) hlásenie tretím stranám, ktorým sa tieto údaje oznámili, o akejkoľvek úprave, vymazaní alebo zablokovaní vykonaných v súlade s b), pokiaľ to nie je nemožné, alebo pokiaľ to nevyžaduje neprimerané úsilie.

VI IEDAĻA

ODDIEL VI

ATBRĪVOJUMI UN IEROBEŽOJUMI

VÝNIMKY A OBMEDZENIA

13. pants

Článok 13

Atbrīvojumi un ierobežojumi

Výnimky a obmedzenia

1. Dalībvalstis var pieņemt tiesību aktus, lai ierobežotu 6. panta 1. punktā, 10. pantā, 11. panta 1. punktā, 12. pantā un 21. pantā paredzēto pienākumu un tiesību jomu, ja šāds ierobežojums ir nepieciešams aizsargpasākums:

1. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v článkoch 6 ods. 1, v článku 10 a 11 ods. 1, v článkoch 12 a 21, keď takéto obmedzenie vytvára nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie údajov o:

a) valsts drošībai;

a) štátnej bezpečnosti;

b) aizsardzībai;

b) obrane;

c) sabiedrības drošībai;

c) verejnej bezpečnosti;

d) kriminālsodāmu noziedzīgu nodarījumu vai reglamentētu profesiju ētikas pārkāpumu profilaksei, izziņai, atklāšanai un kriminālvajāšanai;

d) prevencii, vyšetrovaní, pátraní a trestnom konaní alebo porušení etiky pre predpísané profesie;

e) dalībvalsts vai Eiropas Savienības svarīgās ekonomiskās vai finansiālās interesēs, ieskaitot monetāros, budžeta un nodokļu jautājumus;

e) dôležitom hospodárskom alebo finančnom záujme členského štátu alebo Európskej únie, vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí;

f) ar oficiālo pilnvaru realizāciju c), d) un e) apakšpunktā minētajos gadījumos pat laiku pa laikam saistītajai uzraudzībai, pārbaudei un reglamentējošām funkcijām;

f) monitorovaní, inšpekcii alebo regulačnej funkcii spojenej aj s výkonom oficiálneho orgánu v prípadoch uvedených v písmenách c), d) a e);

g) datu subjekta aizsardzībai vai citu personu tiesību un brīvību aizsardzībai.

g) ochrane osoby pracujúcej s údajmi alebo práv a slobôd ostatných.

2. Saskaņā ar atbilstošām tiesiskām garantijām, jo īpaši to, ka datus neizmanto pasākumu veikšanai vai lēmumu pieņemšanai attiecībā uz kādu konkrētu personu, dalībvalstis, ja nepārprotami nav nekāda riska pārkāpt datu subjekta privātās dzīves neaizskaramību, var ar tiesību akta palīdzību ierobežot 12. pantā paredzētās tiesības, ja datus apstrādā tikai un vienīgi zinātnisku pētījumu nolūkiem vai tos uzglabā personiskajā lietā laika periodu, kas nepārsniedz vienīgi statistikas informācijas radīšanai nepieciešamo laika periodu.

2. Vzhľadom na adekvátne právne záruky, najmä pokiaľ ide o to, že sa údaje nebudú používať na vykonanie opatrení alebo rozhodnutí týkajúcich sa ktoréhokoľvek jedinca, členské štáty môžu tam, kde očividne nie je žiadne riziko porušenia súkromia osoby pracujúcej s údajmi, obmedziť legislatívnym opatrením práva uvedené v článku 12, keď sa údaje spracovávajú výhradne s cieľom vedeckého výskumu alebo sa uchovávajú v osobnej forme po dobu, ktorá nepresiahne dobu nevyhnutnú na jediný účel vytvorenia štatistiky.

VII IEDAĻA

ODDIEL VII

DATU SUBJEKTA TIESĪBAS IEBILST

PRÁVO NA VZNESENIE NÁMIETOK OSOBY PRACUJÚCEJ S ÚDAJMI

14. pants

Článok 14

Datu subjekta tiesības iebilst

Právo na vznesenie námietok osoby pracujúcej s údajmi

Dalībvalstis piešķir datu subjektam tiesības:

Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi:

a) vismaz 7. panta e) un f) apakšpunktā norādītajos gadījumos jebkurā laikā uz viņa konkrēto situāciju attiecināmu nenoraidāmu likumīgu iemeslu dēļ iebilst pret datu apstrādi, kas attiecas uz viņu, ja vien attiecīgās valsts tiesību akti neparedz citādi. Ja iebildums ir pamatots, personas datu apstrādātāja ierosinātajā apstrādā vairs nedrīkst iesaistīt šos datus;

a) aspoň v prípadoch uvedených v článku 7 písm. e) a f) kedykoľvek vzniesť námietky z nevyvrátiteľných zákonných dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie proti spracovaniu údajov, ktoré sa ho týkajú, iba ak to nie je upravené inak vnútroštátnym právom. Tam, kde existuje oprávnená námietka, nesmie spracovanie zahájené kontrolórom už viac zahŕňať tieto údaje;

b) pēc pieprasījuma un bez maksas iebilst pret personas datu, kas uz viņu attiecas, kurus personas datu apstrādātājs paredz apstrādāt tiešas tirdzniecības nolūkiem, apstrādi vai, pirms personas dati pirmoreiz tiek atklāti trešajām personām vai izmantoti tiešas tirdzniecības nolūkiem šo personu interesēs, saņemt informāciju par to, kā arī nepārprotamas tiesības bez maksas iebilst pret šādu datu atklāšanu vai izmantošanu.

b) vzniesť námietku na požiadanie a bez poplatku proti spracovaniu osobných údajov týkajúcich sa osoby pracujúcej s údajmi, o ktorých kontrolór predpokladá, že sa budú spracovávať s cieľom priameho obchodovania alebo byť informovaný predtým, než sa osobné údaje oznámia po prvýkrát tretím stranám alebo sa používajú v ich prospech s cieľom priameho obchodovania a prednostne dostať ponuku na právo namietať bez poplatku proti takýmto prezradeniam alebo používaniam.

Dalībvalstis veic nepieciešamos pasākumus, lai nodrošinātu, ka datu subjekti apzinās b) apakšpunkta pirmajā daļā minēto tiesību esamību.

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby si osoby pracujúce s údajmi boli vedomé existencie práva uvedeného v prvom bode b).

15. pants

Článok 15

Automatizēti individuāli lēmumi

Automatizované individuálne rozhodnutia

1. Dalībvalstis katrai personai piešķir tiesības nebūt pakļautām lēmumam, kurš izraisa juridiskas sekas attiecībā uz šo personu vai nozīmīgi iespaido to un kurš ir pamatots tikai un vienīgi uz datu automatizētu apstrādi, kas paredzēta šo personu attiecināmu zināmu personisku aspektu, tādu kā darba izpildes, kredītspējas, uzticamības, uzvedības, utt. novērtējumam.

1. Členské štáty zaručia právo každej osobe, aby nebola závislá na rozhodnutí, ktoré spôsobuje právne účinky týkajúce sa tejto osoby alebo ktoré na ňu významne vplýva a ktoré je založené výhradne na automatizovanom spracovávaní údajov určených na zhodnotenie určitých osobných aspektov, ktoré sa jej týkajú, ako je jeho výkonnosť v práci, dôveryhodnosť, spoľahlivosť, vedenie a iné.

2. Saskaņā ar šīs direktīvas pārējiem pantiem dalībvalstis paredz to, ka uz personu var attiecināt 1. punktā minētā veida lēmumu, ja šis lēmums:

2. Vzhľadom na ostatné články tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby sa mohla osoba podrobiť rozhodnutiu takého druhu, aké je spomenuté v odseku 1, ak sa toto rozhodnutie:

a) pieņemts slēdzot vai izpildot līgumu, ar noteikumu, ka datu subjekta iesniegtais pieprasījums par līguma noslēgšanu vai izpildi ir apmierināts vai pastāv atbilstoši līdzekļi, lai aizsargātu viņa likumīgās intereses, tādi kā pasākumi, kas atļauj viņam izteikt savu viedokli;

a) uskutočňuje v priebehu uzatvárania alebo plnenia zmluvy za predpokladu, že sa požiadavka uzatvorenia alebo plnenia zmluvy uplatnenej osobou pracujúcou s údajmi uspokojila, alebo že existujú vhodné opatrenia na zabezpečenie jeho oprávnených záujmov, ako sú dohody, ktoré mu umožňujú podať jeho stanovisko; alebo ak je toto rozhodnutie; alebo

b) vai ir atļauts ar likumu, kurš arī nosaka aizsargpasākumus datu subjekta likumīgajām interesēm.

b) oprávnené podľa zákona, ktorý tiež stanovuje opatrenia na zabezpečenie legitímnych záujmov osoby pracujúcej s údajmi.

VIII IEDAĻA

ODDIEL VIII

APSTRĀDES KONFIDENCIALITĀTE UN DROŠĪBA

Dôvernosť a bezpečnosť spracovania

16. pants

Článok 16

Apstrādes konfidencialitāte

Dôvernosť spracovania

Jebkura persona, darbojoties saskaņā ar personas datu apstrādātāja vai apstrādātāja pilnvarām, ieskaitot pašu datu apstrādātāju, kam ir piekļuve personu datiem, nedrīkst apstrādāt šos datus citādi, kā pēc personas datu apstrādātāja norādījumiem, ja vien to darīt nepieprasa likums.

Akákoľvek osoba konajúca v právomoci kontrolóra alebo spracovávateľa, vrátane samotného spracovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, nesmie tieto údaje spracovať s výnimkou toho, keď koná základe pokynov kontrolóra, pokiaľ sa podľa zákona nepožaduje, aby tak konala.

17. pants

Článok 17

Apstrādes drošība

Bezpečnosť spracovania

1. Dalībvalstis paredz to, ka personas datu apstrādātājam jāīsteno atbilstoši tehniski un organizatoriski pasākumi, lai aizsargātu personas datus pret nejaušu vai nelikumīgu iznīcināšanu vai nejaušu pazaudēšanu, pārveidošanu, nesankcionētu atklāšanu vai piekļuvi, īpaši, ja apstrāde ietver datu pārraidi pa elektronisko sakaru tīklu, un pret visām citām nelikumīgām apstrādes formām.

1. Členské štáty zabezpečia, zavedenie príslušných technických a organizačných opatrení na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným poškodením alebo náhodnej strate, zmene, neoprávnenému prezradeniu alebo sprístupneniu, najmä, kde spracovanie obsahuje prenos údajov cez sieť a proti všetkým iným nezákonným formám spracovania.

Ņemot vērā tehnisko un organizatorisko pasākumu pašreizējo līmeni un to īstenošanas izmaksas, šādi pasākumi nodrošina apstrādes un aizsargājamo datu raksturīgajiem riskiem atbilstošu drošības pakāpi.

So zreteľom na stav techniky a cenu jej zavedenia takéto opatrenia zabezpečia úroveň bezpečnosti primeranú pre riziká, ktoré predstavuje spracovanie a charakter údajov, ktoré sa majú chrániť.

2. Dalībvalstis paredz to, ka personas datu apstrādātājam, ja apstrādi veic viņa interesēs, jāizvēlas datu apstrādātājs, sniedzot pietiekamas garantijas attiecībā par tehniskās drošības pasākumiem un veicamo apstrādi reglamentējošiem organizatoriskajiem pasākumiem, un jānodrošina šo pasākumu izpilde.

2. Členské štáty zabezpečia, aby kontrolór musel tam, kde sa spracovávanie vykonáva v jeho mene, vybrať spracovateľa, ktorý poskytne dostatočné záruky vzhľadom na technické bezpečnostné opatrenia a organizačné opatrenia riadiace spracovanie, ktoré sa má vykonať a aby musel zabezpečiť zhodu s týmito opatreniami.

3. Apstrādi, kuru veic datu apstrādātājs, jāreglamentē ar līgumu vai tiesību aktu, kurš pakļauj datu apstrādātāju personas datu apstrādātājam un izvirza konkrētus noteikumus, ka:

3. Vykonanie spracovania spracovateľom sa musí riadiť zmluvou alebo právnym aktom, ktorý najmä zaväzuje spracovateľa kontrolórovi a stanovuje, že:

- datu apstrādātājs darbojas tikai saskaņā ar personas datu apstrādātāja norādījumiem,

- spracovateľ koná len na základe pokynov kontrolóra,

- 1. punktā izklāstītie pienākumi, kā to precizē tās dalībvalsts tiesības, kurā datu apstrādātājs ir izveidots, ir saistošas arī datu apstrādātājam.

- povinnosti stanovené v odseku 1, ako definuje právo členského štátu, v ktorom má spracovateľ sídlo, tiež musia pripadať spracovateľovi.

4. Lai sniegtu apliecinājumu, līguma vai tiesību akta daļām attiecībā uz 1. punktā minētajiem pasākumiem, kas attiecas uz datu aizsardzību un prasībām, jābūt rakstveidā vai kādā citā līdzīgā formā.

4. Na účel zachovania dôkazu musia byť časti zmluvy alebo právny akt týkajúci sa ochrany údajov a požiadaviek týkajúcich sa opatrení spomenutých v odseku 1 v písomnej alebo v inej identickej forme.

IX IEDAĻA

ODDIEL IX

PAZIŅOJUMS

OZNÁMENIE

18. pants

Článok 18

Pienākums informēt uzraudzības iestādi

Povinnosť oznámiť dozornému orgánu

1. Dalībvalstis paredz to, ka personas datu apstrādātājam vai viņa pārstāvim, ja tāds ir, pirms jebkuras pilnībā vai daļēji automatizētas apstrādes darbības vai tādu darbību kopuma, kuras paredzētas vienam nolūkam vai vairākiem saistītiem nolūkiem, jāpaziņo par to 28. pantā minētajai uzraudzības iestādei.

1. Členské štáty zabezpečia, že kontrolór alebo jeho zástupca, ak nejaký je, musí upovedomiť dozorný orgán spomenutý v článku 28 pred vykonaním akejkoľvek celkovej alebo čiastočnej operácie automatického spracovania alebo súboru takýchto operácií určených na to, aby slúžili jednému alebo niekoľkým vzájomne prepojeným účelom.

2. Dalībvalstis var paredzēt vienkāršošanu vai atbrīvojumu no paziņojuma tikai šādos gadījumos un ar šādiem nosacījumiem:

2. Členské štáty môžu zabezpečiť zjednodušenie alebo výnimku z oznámenia len v nasledovných prípadoch a za nasledovných podmienok:

- ja apstrādes darbību kategorijas, kurām, ņemot vērā apstrādājamos datus, ir neiespējams nelabvēlīgi iespaidot datu subjektu tiesības un brīvības, precizē apstrādes nolūkus, apstrādei pakļautos datus vai datu kategorijas, datu subjektu kategoriju vai kategorijas, saņēmējus vai saņēmēju kategorijas, kam dati jāatklāj, un laika periodu, cik ilgi dati uzglabājami, un/vai

- keď ide o kategórie operácií spracovania, ktoré pravdepodobne, vezmúc do úvahy údaje, ktoré sa majú spracovať, nebudú nepriaznivo vplývať na práva a slobodu údajových subjektov, budú špecifikovať účely spracovania, údaje alebo kategórie spracovávaných údajov, kategóriu alebo kategórie osôb pracujúcich s údajmi, príjemcov alebo kategórie príjemcov, ktorým sa majú údaje prezradiť a dĺžku doby uloženia údajov, a/alebo

- ja personas datu apstrādātājs saskaņā ar valsts tiesībām, kuras attiecas uz viņu, ieceļ personu datu aizsardzības amatpersonu, kura ir īpaši atbildīga

- tam, kde kontrolór, v súlade s právom štátu, ktoré ho riadi, ustanoví úradníka na ochranu osobných údajov, zodpovedného najmä:

- par to, lai nodrošinātu saskaņā ar šo direktīvu pieņemto attiecīgās valsts noteikumu neatkarīgu piemērošanu

- za zabezpečenie, nezávislým spôsobom, vnútornej uplatniteľnosti vnútroštátnych predpisov v súlade s touto smernicou,

- par personas datu apstrādātāja veikto apstrādes darbību uzskaites reģistrāciju, ietverot 21. panta 2. punktā minētās informācijas pozīcijas,

- za uchovávanie registra operácií spracovania, ktoré vykonal kontrolór, obsahujúceho položky informácií spomenutých v článku 21 ods. 2,

tādējādi nodrošinot, ka datu apstrādes darbībām nav iespējams nelabvēlīgi iespaidot datu subjektu tiesības un brīvības.

a tým zabezpečenie toho, že práva a slobody osoby pracujúcej s údajmi nebudú nepriaznivo ovplyvnené operáciami spracovania.

3. Dalībvalstis var paredzēt to, ka 1. punkts neattiecas uz datu apstrādi, kuras vienīgais nolūks ir kārtot uzskaites reģistru, kurš saskaņā ar likumiem vai normatīvajiem aktiem ir paredzēts, lai sniegtu informāciju sabiedrībai un kurš ir pieejams, lai gūtu informāciju gan plaša sabiedrība, gan jebkura persona, kura pierāda likumīgas intereses.

3. Členské štáty môžu zabezpečiť, že sa odsek 1 nebude uplatňovať na spracovanie, ktorého výhradným účelom je vedenie registra, ktorý je podľa zákonov alebo predpisov určený na poskytovanie informácií pre verejnosť a ktorý je otvorený pre verejnosť alebo akúkoľvek osobu, ktorá preukáže legitímny záujem.

4. Dalībvalstis var paredzēt atbrīvojumu no pienākuma darīt zināmu vai paziņojuma vienkāršošanu 8. panta 2. punkta d) apakšpunktā minēto apstrādes darbību gadījumā.

4. Členské štáty môžu poskytnúť výnimku z oznamovacej povinnosti alebo zjednodušenie oznámenia v prípade operácií spracovania spomenutých v článku 8 ods. 2 písm. d).

5. Dalībvalstis var izvirzīt noteikumu, lai dažas vai visas neautomatizētas personu datus ietverošas apstrādes darbības tiek paziņotas, vai paredzēt, ka uz šīm apstrādes darbībām attiecas vienkāršots paziņojums.

5. Členské štáty môžu dohodnúť, že sa oznámia určité alebo všetky neautomatické operácie spracovania obsahujúce osobné údaje, alebo zabezpečiť, aby tieto operácie spracovania podliehali zjednodušenému oznámeniu.

19. pants

Článok 19

Paziņojuma saturs

Obsah oznámenia

1. Dalībvalstis precizē paziņojumā sniedzamo informāciju. Tā ietver vismaz:

1. Členské štáty špecifikujú informácie, ktoré sa majú uviesť v oznámení. Toto obsahuje najmä:

a) personas datu apstrādātāja un viņa pārstāvja, ja tāds ir, nosaukumu un adresi;

a) meno a adresu kontrolóra a jeho zástupcu,

b) datu apstrādes nolūku vai nolūkus;

b) účel alebo účely spracovania;

c) datu subjektu kategorijas vai kategoriju un uz viņiem attiecināmo datu vai datu kategoriju aprakstu;

c) popis kategórie alebo kategórií osoby pracujúcej s údajmi a údajov alebo kategórií údajov, ktoré sa ho týkajú;

d) saņēmējus vai saņēmēju kategorijas, kam datus varētu atklāt;

d) príjemcov alebo kategórií príjemcov, ktorým sa môžu údaje prezradiť;

e) priekšlikumus par datu pārsūtīšanu uz trešajām valstīm;

e) navrhnuté prenosy údajov do tretích krajín;

f) vispārēju aprakstu, kas ļauj iepriekš novērtēt saskaņā ar 17. pantu veikto pasākumu atbilstību datu apstrādes drošības nodrošināšanai.

f) všeobecný popis umožňujúci predbežné zhodnotenie, ktoré sa má urobiť o vhodnosti opatrení, spracovaných v súlade s článkom 17 na zabezpečenie bezpečnosti spracovania.

2. Dalībvalstis precizē kārtību, kādā jebkuras izmaiņas, kuras iespaido 1. punktā minēto informāciju, paziņojamas uzraudzības iestādei.

2. Členské štáty špecifikujú postupy, podľa ktorých sa musia všetky zmeny vplývajúce na informácie spomenuté v odseku 1 oznámiť dozornému orgánu.

20. pants

Článok 20

Iepriekšēja kontrole

Prvotná kontrola

1. Dalībvalstis nosaka datu apstrādes darbības, kuras iespējami var radīt konkrētus riskus datu subjektu tiesībām un brīvībām, un kontrolē, lai tādēļ šīs apstrādes darbības pirms to uzsākšanas tiktu pārbaudītas.

1. Členské štáty stanovia operácie spracovania, ktoré predstavujú špecifické riziká pre práva a slobody osôb pracujúcich s údajmi a skontrolujú, či sa tieto operácie spracovania preskúmajú pred spustením.

2. Šādas iepriekšējas pārbaudes realizē uzraudzības iestāde pēc paziņojuma saņemšanas no personas datu apstrādātāja, vai datu aizsardzības amatpersona, kurai šaubu gadījumā jākonsultējas ar uzraudzības iestādi.

2. Takéto predbežné kontroly vykoná dozorný orgán po prijatí oznámenia od kontrolóra alebo úradníka pre ochranu údajov, ktorý sa v prípadoch podozrenia musí poradiť s dozorným orgánom.

3. Dalībvalstis var arī veikt šādas pārbaudes, sagatavojot vai nu attiecīgās valsts parlamenta pasākumu vai pasākumu, kas balstās uz tādu tiesību aktu, kurš nosaka datu apstrādes raksturu un nosaka atbilstošas garantijas.

3. Členské štáty môžu tiež vykonať takéto kontroly v súvislosti s prípravou buď opatrenia štátneho parlamentu alebo opatrenia založeného na takomto legislatívnom opatrení, ktoré definuje charakter spracovania a stanovuje príslušné záruky.

21. pants

Článok 21

Datu apstrādes darbību nodošana atklātībai

Zverejnenie operácií spracovania

1. Dalībvalstis veic pasākumus, lai nodrošinātu datu apstrādes darbību nodošanu atklātībai.

1. Členské štáty vykonajú opatrení ak zabezpečeniu zverejnenia operácií spracovania.

2. Dalībvalstis nosaka to, ka saskaņā ar 18. pantu paziņoto datu apstrādes darbību reģistrs glabājas uzraudzības iestādē.

2. Členské štáty zabezpečia, že dozorný orgán bude viesť register operácií spracovania oznámených podľa článku 18.

Reģistrs ietver vismaz 19. panta 1. punkta a) līdz e) apakšpunktā uzskaitīto informāciju.

Tento register obsahuje prinajmenšom informácie uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) až e).

Reģistru var apskatīt jebkura persona.

Tento register môže kontrolovať ktorákoľvek osoba.

3. Dalībvalstis attiecībā uz datu apstrādes darbībām, uz kurām neattiecas paziņojums, paredz to, ka personas datu apstrādātāji vai cita dalībvalstu nozīmēta struktūra atbilstošā veidā padara pieejamu jebkurai personai pēc pieprasījuma vismaz 19. panta 1. punkta a) līdz e) apakšpunktā minēto informāciju.

3. Členské štáty zabezpečia, v súvislosti s operáciami spracovania nepodliehajúcim oznámeniu, že kontrolóri alebo iný orgán menovaný členskými štátmi sprístupnia na požiadanie akejkoľvek osobe aspoň informácie uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) až e) v príslušnej forme.

Dalībvalstis var paredzēt to, ka šis noteikums neattiecas uz datu apstrādi, kuras vienīgais nolūks ir kārtot datu uzskaites reģistru, kurš saskaņā ar likumiem vai normatīviem aktiem ir paredzēts, lai sniegtu informāciju sabiedrībai, un kurš ir pieejams, lai gūtu informāciju gan plaša sabiedrība, gan jebkura persona, kura var pierādīt likumīgu ieinteresētību.

Členské štáty zabezpečia, že tento predpis sa neuplatňuje na spracovanie, ktorého výhradným účelom je viesť register, ktorý je podľa zákonov alebo predpisov určený na poskytovanie informácií verejnosti a ktorý je otvorený na nahliadnutie verejnosti alebo akejkoľvek osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem.

III NODAĻA

KAPITOLA III

TIESISKAS AIZSARDZĪBAS LĪDZEKĻI, ATBILDĪBA UN SANKCIJAS

SÚDNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY, ZODPOVEDNOSŤ A SANKCIE

22. pants

Článok 22

Aizsardzības līdzekļi

Opatrenia

Neierobežojot nevienu administratīva rakstura līdzekli, kuru var paredzēt, inter alia, 28. pantā minētajai uzraudzības iestādei pirms vēršanās tiesas iestādē, dalībvalstis nodrošina katras personas tiesības uz tiesiskas aizsardzības līdzekli par jebkuru tiesību, ko šai personai garantē minētajai datu apstrādei piemērojamais attiecīgās valsts likums, pārkāpumu.

Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek administratívne prostriedky nápravy, pre ktoré sa môže urobiť predpis, okrem iného pred dozorným orgánom uvedeným v článku 28, pred žiadosťou o súhlas súdneho orgánu, zabezpečia členské štáty právo každej osoby na súdny opravný prostriedok za akékoľvek porušenie práv, ktoré mu zaručuje vnútroštátne právo, použiteľné na uvedené spracovanie.

23. pants

Článok 23

Atbildība

Záväzok

1. Dalībvalstis paredz to, ka jebkurai personai, kam nodarīts kaitējums sakarā ar nelikumīgu datu apstrādi vai jebkuras attiecīgās valsts noteikumiem, kas pieņemti saskaņā ar šo direktīvu, nesavienojamas rīcības rezultātā, ir tiesības saņemt no personas datu apstrādātāja kompensāciju par šo kaitējumu.

1. Členské štáty zabezpečia, že každá osoba, ktorá utrpela škodu ako dôsledok nezákonnej operácie spracovania alebo akéhokoľvek činu nezlúčiteľného s prijatými vnútroštátnymi predpismi na základe tejto smernice, je oprávnená dostať kompenzáciu od kontrolóra za spôsobenú škodu.

2. Personas datu apstrādātāju var pilnībā vai daļēji atbrīvot no šīs atbildības, ja tas pierāda, ka nav atbildīgs par notikumu, kurš izraisa šo kaitējumu.

2. Kontrolór môže byť vyňatý od tohto záväzku, buď úplne alebo čiastočne, ak dokáže, že nie je zodpovedný za udalosť spôsobujúcu škodu.

24. pants

Článok 24

Sankcijas

Sankcie

Dalībvalstis paredz atbilstošus pasākumus, lai nodrošinātu šīs direktīvas noteikumu ieviešanu pilnībā, un īpaši nosaka sankcijas, kas jāuzliek gadījumā, ja tiek pārkāpti saskaņā ar šo direktīvu pieņemtie noteikumi.

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie úplného zavedenia ustanovení tejto smernice a najmä ustanovia sankcie, ktoré sa uvalia v prípade porušenia ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou.

IV NODAĻA

KAPITOLA IV

PERSONAS DATU PĀRSŪTĪŠANA UZ TREŠAJĀM VALSTĪM

PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV DO TRETÍCH KRAJÍN

25. pants

Článok 25

Principi

Princípy

1. Dalībvalstis paredz to, ka personas datu, kuri atrodas apstrādē vai ir paredzēti apstrādei pēc pārsūtīšanas, pārsūtīšana var notikt tikai tad, ja, neierobežojot atbilstību attiecīgās valsts noteikumiem, kuri pieņemti saskaņā ar šīs direktīvas pārējiem noteikumiem, attiecīgā trešā valsts nodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni.

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa prenos osobných údajov, ktoré sa spracovávajú alebo sú určené na spracovanie po prenose, do tretej krajiny mohol urobiť len, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia s prijaté v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, príslušná tretia krajina zaistí adekvátnu úroveň ochrany.

2. Trešās valsts sniegtās aizsardzības līmeņa pietiekamība jānovērtē, paturot prātā visus ar datu pārsūtīšanas darbību vai datu pārsūtīšanas darbību kopumu cieši saistītos apstākļus; jo īpaši jāapsver datu raksturs, ierosinātās apstrādes darbības vai darbību nolūks un ilgums, izcelsmes valsts un valsts, kura ir galamērķis, attiecīgajā trešajā valstī spēkā esošās gan vispārējo, gan nozaru tiesību normas un šajā valstī ievērotie profesionālie noteikumi un drošības pasākumi.

2. Adekvátnosť úrovne ochrany, ktorú poskytuje tretia krajina sa hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa operácie prenosu údajov alebo komplexu operácií prenosu údajov; zvláštna pozornosť sa venuje charakteru údajov, účelu a trvaniu navrhnutej operácie alebo operácií spracovania, krajine pôvodu a krajine konečného určenia, právnym normám aj všeobecným aj sektorovým, platným v príslušnej tretej krajine a profesionálnym predpisom a bezpečnostným opatreniam, ktorým táto krajina vyhovuje.

3. Dalībvalstis un Komisija informē viena otru par gadījumiem, kad tās uzskata, ka trešā valsts nenodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni 2. punkta nozīmē.

3. Členské štáty a Komisia sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina nezabezpečuje adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2.

4. Ja Komisija saskaņā ar 31. panta 2. punktā paredzēto procedūru konstatē, ka trešā valsts nenodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni šā panta 2. punkta nozīmē, dalībvalstis veic vajadzīgos pasākumus, lai aizkavētu jebkādu tāda paša tipa datu pārsūtīšanu uz attiecīgo trešo valsti.

4. Ak Komisia zistí, podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina nezaisťuje adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia na ochranu a prenos údajov tohto istého typu do príslušnej tretej krajiny.

5. Atbilstīgā laikā Komisija sāk sarunas ar nolūku labot situāciju, kura izriet no secinājumiem, kas iegūti saskaņā ar 4. punktu.

5. Vo vhodnom čase Komisia začne vyjednávať s cieľom napravenia stavu vzniknutého z vykonaných zistení v súlade s odsekom 4.

6. Saskaņā ar 31. panta 2. punktā minēto procedūru Komisija var konstatēt, ka trešā valsts nodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni šā panta 2. punkta nozīmē, pamatojoties uz savas valsts tiesībām vai uz starptautiskajām saistībām, kuras tā noslēgusi, jo īpaši uz 5. punktā minēto sarunu par personu privātās dzīves un pamatbrīvību un tiesību aizsardzību atzinumu.

6. Komisia môže zistiť, podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina zaisťuje adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, z dôvodu jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných dohôd, ktoré podpísala, najmä na základe záverov jednaní uvedených v odseku 5, na ochranu súkromného života a osobných práv a slobôd.

Dalībvalstis veic nepieciešamos pasākumus, lai izpildītu Komisijas lēmumu.

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.

26. pants

Článok 26

Atkāpes

Odchýlky

1. Atkāpjoties no 25. panta un tad, ja vien konkrētus gadījumus reglamentējošās iekšējās tiesības neparedz citādi, dalībvalstis paredz to, ka personas datu pārsūtīšana vai pārsūtījumu kopums uz trešo valsti, kura nenodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni, 25. panta 2. punkta nozīmē, var notikt ar noteikumu, ka:

1. Odchylne od článku 25 a s výnimkou keď sú inak zabezpečené vnútroštátnym právom riadiacim konkrétne situácie, zabezpečia členské štáty, že sa môže uskutočniť prenos alebo súbor prenosov osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaistí adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia článku 25 ods. 2 za predpokladu, že:

a) datu subjekts viennozīmīgi ir devis savu piekrišanu ierosinātajai datu pārsūtīšanai;

a) osoba pracujúca s údajmi dala jednoznačne súhlas na navrhnutý prenos; alebo

b) vai pārsūtīšana vajadzīga, lai izpildītu līgumu starp datu subjektu un personas datu apstrādātāju vai lai īstenotu pēc datu subjekta pieprasījuma veiktos pasākumus, kuriem seko līguma noslēgšana;

b) prenos je nevyhnutný pre plnenie zmluvy medzi osobou pracujúcou s údajmi a kontrolórom alebo pre zavedenie predbežných zmluvných opatrení uskutočnených v súlade s požiadavkou osoby pracujúcej s údajmi; alebo

c) vai datu pārsūtīšana vajadzīga līguma noslēgšanai starp personas datu apstrādātāju un trešajām personām datu subjekta interesēs vai šāda līguma izpildei;

c) prenos je nevyhnutný pre uzatvorenie alebo plnenie zmluvy uzatvorenej v záujme osoby pracujúcej s údajmi medzi kontrolórom a treťou stranou; alebo

d) vai datu pārsūtīšana vajadzīga vai ir likumīgi prasīta, pamatojoties uz svarīgām sabiedrības interesēm, vai juridisku prasību pamatojumam, realizācijai vai aizstāvībai;

d) prenos je nevyhnutný alebo právne požadovaný z dôvodu dôležitého verejného záujmu, alebo pre zriadenie, výkon a obranu právnych nárokov; alebo

e) vai datu pārsūtīšana vajadzīga, lai aizsargātu datu subjekta būtiskas intereses;

e) prenos je nevyhnutný, aby sa ochránili dôležité záujmy osoby pracujúcej s údajmi; alebo

f) vai pārsūtīšanu izdara no reģistra, kurš saskaņā ar likumiem vai regulējumiem ir paredzēts, lai sniegtu informāciju sabiedrībai, un kurš ir pieejams, lai gūtu informāciju, gan plaša sabiedrība, gan jebkura persona, kura var pierādīt likumīgu ieinteresētību, ciktāl likumā par informācijas pieejamību izvirzītie nosacījumi konkrētajā gadījumā tiek izpildīti.

f) prenos sa robí z registra, ktorý je podľa zákona alebo predpisov určený na poskytovanie informácií verejnosti a ktorý je otvorený na nahliadnutie verejnosti alebo každej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem, do tej miery, že sa v konkrétnom prípade splnia podmienky stanovené príslušným zákonom.

2. Neierobežojot 1. punktu, dalībvalsts var atļaut personas datu pārsūtīšanu vai pārsūtījumu kopumu uz trešo valsti, kura nenodrošina pietiekamu aizsardzības līmeni, 25. panta 2. punkta nozīmē, ja personas datu apstrādātājs sniedz atbilstošas garantijas attiecībā uz personu privātās dzīves un pamattiesību un brīvību aizsardzību un attiecībā uz atbilstošo tiesību izmantošanu; šādas garantijas jo īpaši var izrietēt no attiecīgajiem līguma punktiem.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 môže členský štát schváliť prenos alebo súbor prenosov osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaistí adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia článku 25 ods. 2, vtedy keď kontrolór uvádza záruky s ohľadom na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a pokiaľ ide o uplatnenie príslušných práv; takéto záruky môžu vyplývať najmä z príslušných zmluvných klauzúl.

3. Dalībvalsts informē Komisiju un pārējās dalībvalstis par atļaujām, kuras tā piešķir saskaņā ar 2. punktu.

3. Členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty o povoleniach, ktoré zaručuje v súlade s odsekom 2.

Ja dalībvalsts vai Komisija pamatoti iebilst saistībā ar personu privātās dzīves neaizskaramības un pamattiesību un brīvību aizsardzību, Komisija veic atbilstošus pasākumus saskaņā ar 31. panta 2. punktā noteikto procedūru.

Ak členský štát alebo Komisia namieta proti odôvodneným dôvodom zahŕňajúcim ochranu súkromia a osobných práv a slobôd, Komisia uskutoční príslušné opatrenia podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2.

Dalībvalstis veic nepieciešamos pasākumus, lai izpildītu Komisijas lēmumu.

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.

4. Ja Komisija saskaņā ar 31. panta 2. punktā noteikto procedūru nolemj, ka daži līguma pamatpunkti sniedz pietiekamas garantijas, kā paredzēts 2. punktā, dalībvalstis veic nepieciešamos pasākumus, lai izpildītu Komisijas lēmumu.

4. Ak Komisia rozhodne, v súlade s postupom uvedenom v článku 31 ods. 2, že určité štandardné zmluvné klauzuly ponúkajú dostatočné záruky, ako sa to požaduje v odseku 2, členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia, na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.

V NODAĻA

KAPITOLA V

PROFESIONĀLĀS ĒTIKAS KODEKSI

ZÁKONNÉ PREDPISY

27. pants

Článok 27

1. Dalībvalstis un Komisija atbalsta tādu profesionālās ētikas kodeksu izstrādi, kas paredzēti, lai veicinātu dalībvalstu saskaņā ar šo direktīvu pieņemto noteikumu atbilstīgu ieviešanu, ņemot vērā dažādo nozaru raksturīgās iezīmes.

1. Členské štáty a Komisia podporia vypracovanie zákonných predpisov, určených na to, aby prispeli k správnemu zavedeniu štátnych ustanovení prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou, vzhľadom na osobitné prvky rôznych sektorov.

2. Dalībvalstis paredz noteikumu, ka tirdzniecības apvienības un citas pārējās personas datu apstrādātāju kategorijas pārstāvošās institūcijas, kuras izstrādājušas attiecīgo valstu kodeksu projektus vai kurām ir nodoms grozīt vai paplašināt esošos attiecīgos kodeksus, var iesniegt tos atzinumam attiecīgās valsts iestādei.

2. Členské štáty poskytnú obchodným asociáciám a iným orgánom predstavujúcim iné kategórie kontrolórov, ktoré navrhli návrh štátnych zákonných predpisov, alebo ktoré majú zámer pozmeniť, alebo rozšíriť existujúce štátne zákonné predpisy, aby im mohli predložiť stanovisko štátneho orgánu.

Dalībvalstis paredz, ka šī iestāde bez tam noskaidro, vai tai iesniegtie projekti atbilst saskaņā ar šo direktīvu pieņemtajiem attiecīgās valsts noteikumiem. Ja projekti ir atbilstoši, attiecīgā iestāde pieprasa datu subjektu vai viņu pārstāvju viedokļus.

Členské štáty zabezpečia, aby tento orgán zistil, okrem iných vecí, či sú predložené návrhy podľa štátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou. Ak sa to bude považovať za vhodné, tento orgán preskúma názory osôb pracujúcich s údajmi alebo ich zástupcov.

3. Kopienas kodeksu projektus un esošo Kopienas kodeksu grozījumus vai paplašinājumus var iesniegt 29. pantā minētajai darba grupai. Šī darba grupa cita starpā nosaka, vai tai iesniegtie projekti atbilst saskaņā ar šo direktīvu pieņemtajiem attiecīgo valstu noteikumiem. Ja tie ir atbilstoši, iestāde pieprasa datu subjektu vai viņu pārstāvju viedokļus. Komisija var nodrošināt, ka darba grupas apstiprinātos kodeksus attiecīgi dara zināmus atklātībai.

3. Návrh predpisov spoločenstva a doplnky alebo rozšírenia existujúcich predpisov spoločenstva sa môžu predložiť pracovnej skupine, uvedenej v článku 29. Táto pracovná skupina určí, okrem iného, či sú predložené návrhy podľa vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou. Ak sa to považuje za vhodné, tento orgán preskúma názory osôb pracujúcich s údajmi alebo ich zástupcov. Komisia môže zaistiť príslušné zverejnenie týchto predpisov, ktoré boli schválené pracovnou skupinou.

VI NODAĻA

KAPITOLA VI

UZRAUDZĪBAS IESTĀDE UN DARBA GRUPA PERSONU AIZSARDZĪBAI ATTIECĪBĀ UZ PERSONAS DATU APSTRĀDI

DOZORNÝ ORGÁN A PRACOVNÁ SKUPINA PRE OCHRANU JEDNOTLIVCOV SO ZRETEĽOM NA SPRACOVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV

28. pants

Článok 28

Uzraudzības iestāde

Dozorný orgán

1. Katra dalībvalsts paredz to, ka viena vai vairākas valsts iestādes ir atbildīgas par noteikumu, ko dalībvalstis pieņēmušas saskaņā ar šo direktīvu, piemērošanas pastāvīgu kontroli tās teritorijā.

1. Každý členský štát zabezpečí, aby jeden a alebo viac štátnych orgánov bolo zodpovedných za monitorovanie uplatňovania ustanovení v rámci jeho územia, prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou.

Šīs iestādes tām uzticēto pienākumu izpildē darbojas pilnīgi neatkarīgi.

Tieto orgány konajú s úplnou nezávislosťou vo vykonávaní im zverených funkcií.

2. Katra dalībvalsts paredz to, ka, izstrādājot administratīva rakstura pasākumus vai regulējumus attiecībā uz personas tiesību un brīvību aizsardzību, kas saistīta ar personas datu apstrādi, apspriežas ar uzraudzības iestādēm.

2. Každý členský štát zabezpečí, že s dozornými orgánmi sa budú konzultovať návrhy administratívnych opatrení alebo predpisov týkajúcich sa osobných práv a slobôd týkajúcich sa spracovania osobných údajov.

3. Katrai iestādei ir piešķirtas:

3. Každý je zabezpečený najmä:

- izmeklēšanas pilnvaras, tādas kā datu, kuri veido apstrādes darbību priekšmetu, piekļuves pilnvaras un pilnvaras ievākt tās uzraudzības pienākumu izpildei visu vajadzīgo informāciju;

- vyšetrovacími právomocami, ako sú práva prístupu k údajom, tvoriacich záležitosť subjektu operácií spracovania a práva zbierať všetky nevyhnutné informácie pre plnenie jeho kontrolných povinností,

- efektīvas iejaukšanās pilnvaras, tādas kā, piemēram, saskaņā ar 20. pantu atzinumu sniegšana pirms datu apstrādes darbību veikšanas un pilnvaras nodrošināt šādu atzinumu atbilstīgu nodošanu atklātībai, likt noslēgt piekļuvi, dzēst vai iznīcināt datus, noteikt pagaidu vai galīgu aizliegumu datu apstrādei, brīdināt vai izteikt aizrādījumu personas datu apstrādātājam vai nodot jautājumu izskatīšanai valstu parlamentiem vai citām politiskām institūcijām;

- efektívnymi právomocami intervencie, ako sú napríklad doručenie stanovísk pred vykonaním operácii spracovania, podľa článku 20 a zabezpečenie príslušného zverejnenia takýchto stanovísk, nariadenie zablokovania, vymazania alebo zničenia údajov, uvalenie dočasného alebo úplného zákazu na spracovanie, upozornenie alebo pripomenutie kontrolórovi, alebo oznámenie záležitosti vnútroštátnemu parlamentu alebo iným politickým inštitúciám,

- pilnvaras uzsākt procesuālas darbības, ja pārkāpti saskaņā ar šo direktīvu pieņemtie attiecīgās valsts noteikumi vai darīt zināmus šos pārkāpumus tiesu iestādēm.

- právomocou zaoberať sa právnymi postupmi tam, kde sa porušili vnútroštátne ustanovenia prijaté v súlade s touto smernicou alebo dať tieto porušenia do pozornosti súdnych orgánov.

Uzraudzības iestādes lēmumus, kuri dod tiesības uz sūdzību procedūru, var pārsūdzēt tiesā.

Proti rozhodnutiam dozorného orgánu, ktoré vznesú žalobcovia je možné odvolať sa prostredníctvom súdov.

4. Katra uzraudzības iestāde uzklausa jebkuras personas vai šo personu pārstāvošas apvienības iesniegtu prasību, kas saistīta ar šīs personas tiesību un brīvību aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi. Ieinteresēto personu jāinformē par prasības rezultātu.

4. Každý dozorný orgán si vypočuje nároky uplatňované každou osobou alebo každou asociáciou predstavujúcou túto osobu, týkajúce sa ochrany jeho práv a slobôd vzhľadom na spracovanie osobných údajov. Príslušná osoba je informovaná o výsledku žaloby.

Katra uzraudzības iestāde uzklausa jebkuras personas iesniegtās prasības par datu apstrādes likumības pārbaudēm, ja piemērojami saskaņā ar šīs direktīvas 13. pantu pieņemtie attiecīgās valsts noteikumi. Attiecīgo personu katrā ziņā jāinformē, ka pārbaude ir notikusi.

Každý dozorný orgán si vypočuje najmä nároky na kontrolu zákonnosti spracovania údajov, uplatnené každou osobou, keď sa uplatňujú vnútroštátne ustanovenia prijaté v súlade s článkom 13 tejto smernice. Táto osoba je v každom prípade informovaná o tom, že sa kontrola uskutočnila.

5. Katra uzraudzības iestāde regulāros starplaikos sastāda ziņojumu par savu darbību. Ziņojumu dara zināmu atklātībai.

5. Každý kontrolný orgán navrhne správu o svojich činnostiach v pravidelných intervaloch. Táto správa uverejní.

6. Katra uzraudzības iestāde ir kompetenta, lai kādas valsts tiesības tiktu piemērotas konkrētajai datu apstrādei, pati savas dalībvalsts teritorijā realizēt tai saskaņā ar 3. punktu piešķirtās pilnvaras. Katru uzraudzības iestādi var lūgt citas dalībvalsts iestāde realizēt tās pilnvaras.

6. Každý kontrolný orgán je kompetentný, bez ohľadu na príslušné vnútroštátne právo uplatniteľné na spracovanie, vykonávať na území svojho členského štátu právomoci jemu udelené v súlade s odsekom 3. Každý orgán môže byť požiadaný orgánom iného členského štátu aby uplatnil svoje právomoci.

Uzraudzības iestādes sadarbojas savā starpā, ciktāl tas nepieciešams to pienākumu izpildei, jo īpaši apmainoties ar visu lietderīgo informāciju.

Dozorné orgány navzájom spolupracujú do miery, nevyhnutnej na plnenie svojich povinností, najmä výmenou všetkých užitočných informácií.

7. Dalībvalstis paredz to, ka uz uzraudzības iestādes locekļiem un personālu pat pēc viņu nodarbinātības izbeigšanās attiecas profesionālā noslēpuma pienākums attiecībā uz konfidenciālo informāciju, kura viņiem ir pieejama.

7. Členské štáty zabezpečia, aby členovia a zamestnanci dozorného orgánu, aj v prípade, keď sa ich pracovný pomer ukončí, podliehali povinnosti služobného tajomstva pokiaľ ide o dôverné informácie, ku ktorým majú prístup.

29. pants

Článok 29

Darba grupa personu aizsardzībai attiecībā uz personas datu apstrādi

Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov

1. Ar šo tiek izveidota Darba grupa personu aizsardzībai attiecībā uz personas datu apstrādi, še turpmāk "Darba grupa".

1. Týmto sa zriaďuje Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, v ďalšom texte len "pracovná skupina".

Grupai ir padomdevējas statuss, un tās darbība ir neatkarīga.

Má poradenský štatút a koná nezávisle.

2. Darba grupu veido katras dalībvalsts nozīmētās uzraudzības iestādes vai iestāžu pārstāvis un Kopienas iestādēm un struktūrām izveidotās iestādes vai iestāžu pārstāvis, kā arī Komisijas pārstāvis.

2. Pracovná skupina je zložená zo zástupcu dozorného orgánu alebo orgánov menovaných každým členským štátom a zo zástupcu orgánu alebo orgánov zriadených pre inštitúcie a orgány spoločenstva, a zo zástupcu Komisie.

Katru Darba grupas locekli norīko viņa pārstāvētā institūcija, iestāde vai iestādes. Ja dalībvalsts ir izraudzījusies vairāk kā vienu uzraudzības iestādi, tās izvirza kopīgu pārstāvi. Tas pats attiecas uz Kopienas iestādēm un struktūrām izveidotām iestādēm.

Každý člen pracovnej skupiny je menovaný inštitúciou, orgánom alebo orgánmi, ktoré zastupuje. Tam, kde členský štát menoval viac ako jeden dozorný orgán, musí nominovať spoločného zástupcu. To isté sa musí uplatňovať pre orgány zriadené pre inštitúcie a orgány spoločenstva.

3. Darba grupa pieņem lēmumus ar uzraudzības iestāžu pārstāvju vienkāršu balsu vairākumu.

3. Pracovná skupina prijíma rozhodnutia prostou väčšinou zástupcov dozorných orgánov.

4. Darba grupa ievēl tās priekšsēdētāju. Priekšsēdētāja amata pilnvaras ir divi gadi. Viņu var ievēlēt atkārtoti.

4. Pracovná skupina si zvolí svojho predsedu. Predseda je volený na dvojročné funkčné obdobie. Jeho menovanie predĺžiteľné.

5. Darba grupas sekretariātu nodrošina Komisija.

5. Sekretariát pracovnej skupiny poskytne Komisia.

6. Darba grupa pieņem savu reglamentu.

6. Pracovná skupina prijme svoje vlastné procedurálne pravidlá.

7. Darba grupa apspriež jautājumus, kurus tās darba kārtībai nosaka priekšsēdētājs vai nu pēc savas iniciatīvas, vai pēc uzraudzības iestāžu pārstāvja vai pēc Komisijas pieprasījuma.

7. Pracovná skupina sa zaoberá otázkami predloženými na pojednávanie jeho predsedom, buď na základe jeho vlastného podnetu alebo na požiadanie zástupcu dozorných orgánov alebo na požiadania Komisie.

30. pants

Článok 30

1. Darba grupa

1. Pracovná skupina:

a) izskata jebkuru jautājumu, kas attiecas uz attiecīgās valsts pasākumu piemērošanu, kuri pieņemti saskaņā ar šo direktīvu, lai veicinātu šādu pasākumu vienādu piemērošanu;

a) skúma každú otázku pokrývajúcu uplatniteľnosť vnútroštátnych opatrení prijatých podľa tejto smernice, aby sa prispelo k jednotnej uplatniteľnosti takýchto opatrení;

b) sniedz atzinumu Komisijai par aizsardzības līmeni Kopienā un trešās valstīs;

b) predkladať Komisii stanovisko o úrovni ochrany v spoločenstve a v tretích krajinách;

c) sniedz Komisijai padomu par jebkuru ierosinātu šīs direktīvas grozījumu, jebkuriem papildu vai speciāliem pasākumiem, lai aizsargātu fizisku personu tiesības un brīvības attiecībā uz personas datu apstrādi, un jebkuriem citiem Kopienas ierosinātiem pasākumiem, kas ietekmē šādas tiesības un brīvības;

c) radiť Komisii o akejkoľvek navrhnutej zmene tejto smernice, o akýchkoľvek ďalších alebo špecifických opatreniach, aby sa zabezpečili osobné práva a slobody fyzických osôb vzhľadom na spracovanie osobných údajov a o akýchkoľvek iných navrhnutých opatreniach spoločenstva, ovplyvňujúce tieto práva a slobody;

d) sniedz atzinumu par Kopienas līmenī izstrādātiem profesionālās ētikas kodeksiem.

d) poskytovať stanovisko k zákonným predpisom navrhnutým na úrovni spoločenstva.

2. Ja Darba grupa konstatē, ka starp dalībvalstu likumiem vai praksi rodas atšķirības, kuras var ietekmēt personu līdzvērtīgu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi Kopienā, tā attiecīgi informē Komisiju.

2. Ak pracovná skupina zistí, že odchýlky, ktoré pravdepodobne budú ovplyvňovať rovnocennú ochranu osôb, ak ide o spracovanie osobných údajov v spoločenstve, vznikajú medzi zákonmi alebo praktikami členských štátov, z toho dôvodu informuje Komisiu.

3. Darba grupa pēc savas iniciatīvas var sniegt ieteikumus par visiem jautājumiem, kas saistīti ar personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi Kopienā.

3. Pracovná skupina môže zo svojho podnetu predložiť odporúčania ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa ochrany osôb ak ide o spracovanie osobných údajov v spoločenstve.

4. Darba grupas atzinumus un ieteikumus nosūta Komisijai un 31. pantā norādītajai komitejai.

4. Stanoviska a odporúčania pracovnej skupiny sú postúpené Komisii a výboru uvedenému v článku 31.

5. Komisija informē Darba grupu par tās uzsākto darbību, atbildot uz šīs grupas atzinumiem un ieteikumiem. Komisija to dara ar ziņojumu, kuru nosūta arī Eiropas Parlamentam un Padomei. Ziņojums jādara zināms atklātībai.

5. Komisia informuje pracovnú skupinu o opatreniach, ktoré prijala, reagujúc na jej názory a odporúčania. Urobí tak v správe, ktorá je tiež postúpená Európskemu parlamentu a Rade. Správa sa zverejní.

6. Darba grupa izstrādā gada ziņojumu par situāciju attiecībā uz fizisku personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi Kopienā un trešās valstīs, kuru tā nosūta Komisijai, Eiropas Parlamentam un Padomei. Ziņojums jādara zināms atklātībai.

6. Pracovná skupina vypracuje ročnú správu o situácii vo vzťahu k ochrane fyzických osôb ak ide o spracovanie osobných údajov v spoločenstve a tretích krajinách, ktorú poskytne Komisii, Európskemu Parlamentu a Rade. Správa sa zverejní.

VII NODAĻA

KAPITOLA VII

IEVIEŠANAS PASĀKUMI KOPIENĀ

VYKONÁVACIE OPATRENIA SPOLOČENSTVA

31. pants

Článok 31

Komiteja

Výbor

1. Komisijai palīdz no dalībvalstu pārstāvjiem izveidota komiteja, kuras priekšsēdētājs ir Komisijas pārstāvis.

1. Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Komisijas pārstāvis iesniedz komitejai veicamo pasākumu projektu. Komiteja sniedz atzinumu par projektu termiņā, kuru tās priekšsēdētājs var noteikt atbilstoši jautājuma steidzamībai.

2. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré je potrebné prijať. Výbor predloží svoje stanovisko k návrhu do termínu, ktorý môže predseda určiť podľa naliehavosti veci.

Atzinumu sniedz ar balsu vairākumu, kā noteikts Līguma 148. panta 2. punktā. Dalībvalstu pārstāvju balsis komitejā vērtē, kā norādīts šajā pantā. Priekšsēdētājs nebalso.

Stanovisko sa predkladá na základe väčšiny ustanovenej v článku 148 ods. 2 zmluvy. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sa vážia spôsobom ustanoveným v uvedenom článku. Predseda nehlasuje.

Komisija pieņem pasākumus, ko piemēro nekavējoties. Taču, ja šie pasākumi neatbilst komitejas atzinumam, Komisija par to tūlīt paziņo Padomei. Šajā gadījumā:

Komisia prijme opatrenia, ktoré sa okamžite uplatňujú. Keď tieto opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, Komisia ich okamžite oznámi Rade. V takomto prípade:

- Komisija atliek pasākumu, par kuriem tā pieņēmusi lēmumu, piemērošanu uz trim mēnešiem no paziņojuma dienas,

- Komisia odloží uplatňovanie opatrení, o ktorých rozhodla, na obdobie, troch mesiacov od dátumu oznámenia,

- Padome ar kvalificētu balsu vairākumu var pieņemt atšķirīgu lēmumu pirmajā ievilkumā norādītajā termiņā.

- Rada, konajúca na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny môže prijať odlišné rozhodnutie do termínu uvedeného v prvom bode.

NOBEIGUMA NOTEIKUMI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

32. pants

Článok 32

1. Dalībvalstīs stājas spēkā normatīvie un administratīvie akti, kas vajadzīgi, lai izpildītu šīs direktīvas prasības ne vēlāk kā pēc triju gadu laikposma no tās pieņemšanas dienas.

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to najneskôr do troch rokov odo dňa jej prijatia.

Kad dalībvalstis pieņem šos tiesību aktus, tajos ietver atsauci uz šo direktīvu vai šādu atsauci pievieno to oficiālai publikācijai. Dalībvalstis nosaka paņēmienus, kā izdarīt šādas atsauces.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, obsahujú odkaz na túto smernicu, alebo sú sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich oficiálneho uverejnenia. Metódy vypracovania takéhoto odkazu stanovia členské štáty.

2. Dalībvalstis nodrošina, ka dienā, kad saskaņā ar šo direktīvu pieņemtie attiecīgās valsts noteikumi stājas spēkā, jau notiekošo datu apstrādi saskaņo ar šiem noteikumiem trīs gados no šīs dienas.

2. Členské štáty zabezpečia, že spracovanie, ktoré sa už realizuje k dátumu, kedy schválené vnútroštátne opatrenia nadobudnú platnosť, sa uvedie do súladu s týmito ustanoveniami do troch rokov od tohto dátumu.

Atkāpjoties no iepriekšējs daļas, dalībvalstis var paredzēt to, ka dienā, kad šīs direktīvas īstenošanai pieņemtie attiecīgās valsts noteikumi stājas spēkā, manuālajās kartotēkās jau ietvertā datu apstrāde saskaņojama ar šīs direktīvas 6., 7. un 8. pantu 12 gados no dienas, kad šī direktīva pieņemta. Tomēr dalībvalstis piešķir datu subjektam tiesības pēc viņa pieprasījuma un konkrēti piekļuves tiesību izmantošanas laikā panākt datu, kuri ir nepilnīgi, neprecīzi vai uzkrāti veidā, kas nav savienojams ar personas datu apstrādātāja likumīgajiem nolūkiem, labojumus, dzēšanu vai piekļuves noslēgšanu.

Odchylne od predchádzajúceho pododseku môžu členské štáty zabezpečiť, aby sa spracovanie údajov už uchovávaných v manuálnych registračných systémoch k dátumu nadobudnutia platnosti vnútroštátnych opatrení prijatých pri vykonávaní tejto smernice, uviedlo do súladu s článkami 6, 7 a 8 tejto smernice do 12 rokov odo dňa jej prijatia. Členské štáty osobe pracujúcej s údajmi právo získať, na jeho žiadosť a najmä v čase vykonávania, jeho práva na prístup, nápravu, vymazanie alebo blokovanie údajov, ktoré sú neúplné, nepresné, alebo uložené spôsobom nekompatibilným s legitímnymi cieľmi, ktoré sleduje kontrolór.

3. Atkāpjoties no 2. punkta, dalībvalstis var paredzēt, ka, ievērojot atbilstīgas garantijas, tikai un vienīgi vēsturiskiem pētījumiem glabātus datus var nesaskaņot ar šīs direktīvas 6., 7. un 8. pantu.

3. Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty zabezpečiť, v závislosti od vhodných ochranných opatrení, že sa údaje uchovávané iba pre účel historického výskumu nemusia uviesť do súladu s článkami 6, 7 a 8 tejto smernice.

4. Dalībvalstis paziņo Komisijai to savu tiesību aktus noteikumus, kurus tās pieņem jomā, uz kuru attiecas šī direktīva.

4. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

33. pants

Článok 33

Komisija regulāri ziņo Padomei un Eiropas Parlamentam, sākot ne vēlāk, kā trīs gadus pēc 32. panta 1. punktā norādītā datuma, par šīs direktīvas īstenošanu, ja nepieciešams, pievienojot ziņojumam atbilstošus grozījumu priekšlikumus. Ziņojumu dara zināmu atklātībai.

Komisia poskytne Rade a Európskemu parlamentu správu v pravidelných intervaloch, najneskôr do troch rokov, podľa článku 32 ods. 1, o vykonávaní tejto smernice, pričom pripojí, ak to je nevyhnutné, vhodné návrhy zmien. Správa sa uverejní.

Komisija izskata jo īpaši šīs direktīvas piemērošanu uz fiziskām personām attiecināmu skaņas un attēlu datu apstrādi un iesniedz jebkurus atbilstošus priekšlikumus, kuri izrādās vajadzīgi, ņemot vērā sasniegumus informācijas tehnoloģijā un atbilstoši norises gaitai informācijas sabiedrībā.

Komisia preskúma najmä uplatňovanie tejto smernice na spracovanie zvukových a obrazových údajov, týkajúcich sa fyzických osôb, a predloží vhodné návrhy, ktoré sú nevyhnutné, pričom zohľadňuje rozvoj informačných technológií a stav pokroku v informačnej spoločnosti.

34. pants

Článok 34

Šī direktīva ir adresēta dalībvalstīm.

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

Luksemburgā, 1995. gada 24. oktobrī

V Luxemburgu 24. októbra 1995

Eiropas Parlamenta vārdā –

Za Európsky parlament

priekšsēdētājs

predseda

K. Hänsch

K. Hänsch

Padomes vārdā –

Za Radu

priekšsēdētājs

predseda

L. Atienza Serna

L. Atianze Serna

[1] OV C 277, 5.11.1990., 3. lpp. un OV C 311, 27.11.1992., 30. lpp.

[1] Ú. v. ES C 277, 5.11.1990, s. 3, a Ú. v. ES C 311, 27.11.1992, s. 30.

[2] OV C 159, 17.6.1991., 38. lpp.

[2] Ú. v. ES C 159, 17.6.1991, s. 38.

[3] Eiropas Parlamenta 1992. gada 11. marta atzinums (OV C 94, 13.4.1992., 198. lpp.), apstiprināts 1993. gada 2. decembrī (OV C 342, 20.12.1993., 30. lpp.); Padomes 1995. gada 20. februāra kopējā nostāja (OV C 93, 13.4.1995., 1. lpp.) un Eiropas Parlamenta 1995. gada 15. jūnija lēmums (OV C 166, 3.7.1995.).

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. marca 1992 (Ú. v. ES C 94, 13.4.1992, s. 198), potvrdené 2. decembra 1993 (Ú. v. ES C 342, 20.12.1993, s. 30); spoločné stanovisko Rady z 20. februára 1995 (Ú. v. ES C 93, 13.4.1995, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. júna 1995 (Ú. v. ES C 166, 3.7.1995).

[4] OV L 197, 18.7.1987., 33. lpp.

[4] Ú. v. ES L 197, 18.7.1987, s. 33.

--------------------------------------------------

--------------------------------------------------