|
|
[pic] | COMMISSIONE DELLE COMUNITÀ EUROPEE |
|
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |
|
|
Bruxelles, 22.5.2006
|
Brusel, 22.5.2006
|
|
COM(2006) 216 definitivo
|
KOM(2006) 216 v konečnom znení
|
|
COMUNICAZIONE DELLA COMMISSIONE
|
OZNÁMENIE KOMISIE
|
|
ARRESTARE LA PERDITA DI BIODIVERSITÀ ENTRO IL 2010 — E OLTRESostenere i servizi ecosistemici per il benessere umano{SEC(2006) 607}{SEC(2006) 621}
|
ZASTAVENIE POKLESU BIODIVERZITY DO ROKU 2010 — A V NASLEDUJÚCICH ROKOCH Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva {SEC(2006) 607}{SEC(2006) 621}
|
|
INDICE
|
OBSAH
|
|
1. Introduzione 3
|
1. Úvod 3
|
|
2. Perché è importante la biodiversità? 5
|
2. Prečo je biodiverzita dôležitá? 4
|
|
3. Cosa accade alla biodiversità e perché? 5
|
3. Čo sa deje s biodiverzitou a prečo? 5
|
|
4. Cosa è stato fatto finora e con quale efficacia? 7
|
4. Čo sme urobili doteraz a ako to bolo účinné? 6
|
|
5. Che cosa resta da fare? 12
|
5. Čo je ešte potrebné urobiť? 11
|
|
ALLEGATO 1: EU Action Plan to 2010 and Beyond
|
PRÍLOHA 1: Akčný plán EÚ do roku 2010 a po tomto roku
|
|
ALLEGATO 2: EU Biodiversity Headline Indicators
|
PRÍLOHA 2: Hlavné ukazovatele EÚ pre biodiverzitu
|
|
1. INTRODUZIONE
|
1. ÚVOD
|
|
Negli ultimi decenni l’umanità ha tratto enormi benefici dallo sviluppo[1], che ha arricchito le nostre vite. Buona parte di questo sviluppo è stata tuttavia associata ad un calo della varietà e dell’estensione dei sistemi naturali – in altri termini, della biodiversità[2]. Questa perdita di biodiversità in termini di ecosistemi, specie e geni è particolarmente preoccupante, non solo per il valore intrinseco fondamentale della natura, ma anche perché comporta un calo dei “servizi ecosistemici” che i sistemi naturali offrono. Tra questi ricordiamo la produzione di cibo, combustibile, fibre e medicinali, l’effetto regolatore sull’acqua, l’aria e il clima, il mantenimento della fertilità del suolo, i cicli dei nutrienti. Sotto questo aspetto le problematiche della biodiversità sono parte integrante dello sviluppo sostenibile e sono elementi che contano per la competitività, la crescita e l’occupazione, oltre che per migliorare l'esistenza delle persone.
|
V posledných desaťročiach rozvoj[1], na základe ktorého sa zlepšila kvalita nášho života, priniesol ľudstvu nesmierny prospech. Veľká časť tohto rozvoja sa však spája s úbytkom ako rozmanitosti, tak aj rozlohy prírodných systémov — biodiverzity.[2] Tento pokles biodiverzity na úrovni ekosystémov, druhov a génov vyvoláva obavy, nielen pre významnú vnútornú hodnotu samotnej prírody, ale aj preto, že jeho následkom nastáva úbytok „ekosystémových služieb“, ktoré poskytujú prírodné systémy. K týmto službám patrí produkcia potravín, palív, vlákien a liekov, regulácia vody, ovzdušia a klímy, zachovanie úrodnosti pôdy, cyklus živín. V tejto súvislosti tvorí záujem o biodiverzitu súčasť trvalo udržateľného rozvoja a podporuje hospodársku súťaž, rast a zamestnanosť a zlepšovanie životných podmienok.
|
|
La recente valutazione Millennium Ecosystem Assessment (MA)[3] voluta dal Segretario generale delle Nazioni Unite ha evidenziato che la maggior parte dei servizi descritti è in calo, nell’UE e nel pianeta. La situazione è riassumibile in questi termini: stiamo spendendo il capitale naturale della Terra, mettendo così a rischio la capacità degli ecosistemi di provvedere al sostentamento delle generazioni future. È possibile contrastare questo calo, ma solo modificando radicalmente le politiche e le pratiche in uso.
|
V poslednom miléniovom hodnotení ekosystémov (MA – Millennium Ecosystem Assessment)[3] predloženom generálnym tajomníkom OSN sa upozorňuje na to, že v EÚ a aj na celom svete je väčšina týchto služieb na ústupe. V konečnom dôsledku to znamená, že vyčerpávame prírodný kapitál Zeme a ohrozujeme schopnosť ekosystémov prinášať úžitok budúcim generáciám. Tento ústup môžeme zvrátiť, ale len na základe zásadných zmien politiky a praxe.
|
|
L’UE ha assunto impegni significativi in questo campo. I capi di Stato e di governo dell’UE nel 2001 hanno deciso di arrestare “il deterioramento della diversità biologica [nell’UE] al fine di raggiungere questo obiettivo entro il 2010”[4] e di “ripristinare gli habitat e i sistemi naturali”[5]. Nel 2002 hanno condiviso la decisione di circa 130 leader mondiali di ridurre sensibilmente il tasso di perdita della biodiversità [a livello mondiale] entro il 2010[6]. I sondaggi condotti mostrano che le preoccupazioni per la natura e la biodiversità sono fortemente condivise dai cittadini dell’UE[7].
|
EÚ v tejto súvislosti potvrdila významné záväzky. Hlavy štátov alebo vlád EÚ sa v roku 2001 dohodli „zastaviť úbytok biodiverzity [v EÚ] do roku 2010”[4] a „obnoviť biotopy a prírodné systémy“[5]. V roku 2002 sa vďaka nim dohodlo okolo 130 vedúcich osobností sveta na tom, že je potrebné „do roku 2010 [globálne] výrazne znížiť mieru poklesu biodiverzity“[6]. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že občania EÚ výrazne podporujú tento záujem o prírodu a biodiverzitu[7].
|
|
A livello comunitario le politiche generali per arrestare la perdita di biodiversità all’interno dell’UE sono ampiamente in atto. Gli obiettivi in materia di biodiversità risultano, ad esempio, integrati nella strategia per lo sviluppo sostenibile[8] e nel partenariato di Lisbona per la crescita e l’occupazione, oltre che in una vasta serie di politiche ambientali e settoriali. Nel 1998 è stata adottata una strategia comunitaria per la biodiversità[9], seguita, nel 2001, dai relativi piani d’azione[10]. La maggior parte degli Stati membri ha anche formulato, o lo sta facendo, strategie e/o piani di azione analoghi.
|
V súčasnosti sa v značnej miere uskutočňuje na úrovni Spoločenstva rámec politiky na zastavenie poklesu biodiverzity. Ciele v oblasti ochrany biodiverzity sú napríklad zakomponované v Stratégii trvalo udržateľného rozvoja (STR)[8] a Lisabonskom partnerstve pre rast a zamestnanosť a v širokom okruhu environmentálnych a sektorových politík. Stratégia biodiverzity EK[9] bola prijatá v roku 1998 a s tým súvisiace akčné plány[10] v roku 2001. Aj väčšina členských štátov pripravila alebo pripravuje takéto stratégie a/alebo akčné plány.
|
|
Nonostante gli importanti progressi realizzati e i primi segni di un rallentamento della perdita di biodiversità, la velocità e il grado di attuazione sono stati insufficienti e molta della nostra biodiversità è fortemente impoverita e continua a diminuire. È ancora possibile realizzare l’obiettivo fissato per il 2010, ma sarà necessario accelerare l’attuazione delle proposte sia in ambito comunitario che negli Stati membri.
|
Aj keď sa uskutočnil významný pokrok a objavujú sa prvé známky, že sa miera poklesu biodiverzity znižuje, rýchlosť a rozsah implementácie sú nedostačujúce. Veľká časť našej biodiverzity je ešte stále vo veľkej miere zdevastovaná a jej pokles pokračuje. Ešte stále je možné dosiahnuť cieľ roku 2010, ale vyžaduje to zrýchlenie implementácie na strane Spoločenstva i členských štátov.
|
|
In particolare vengono evidenziate due minacce per la biodiversità dell’UE. La prima riguarda l’utilizzo sconsiderato del territorio e lo sviluppo. Gli Stati membri hanno una particolare responsabilità perché, migliorando la pianificazione, possono conciliare le esigenze di utilizzo del territorio e di sviluppo con quelle di conservazione della biodiversità e di mantenimento dei servizi ecosistemici. La seconda concerne l’impatto sempre più forte dei cambiamenti climatici sulla biodiversità. Questa situazione rafforza l’urgente necessità di intervenire con efficacia sulle emissioni dei gas serra anche oltre gli obiettivi stabiliti nel protocollo di Kyoto. È inoltre necessario sostenere l’adattamento della biodiversità ai cambiamenti climatici, garantendo allo stesso tempo che i provvedimenti per l’adattamento e l’attenuazione dei cambiamenti climatici non rappresentino essi stessi un pericolo per la biodiversità.
|
Poukazuje sa na dve konkrétne hrozby pre biodiverzitu. Prvou je nesprávne využívanie pôdy a výstavba. Členské štáty majú konkrétnu zodpovednosť, aby prostredníctvom zlepšeného plánovania uviedli do súladu potreby využívania pôdy a výstavby s ochranou biodiverzity a zachovanie ekosystémových služieb. Druhou je narastajúci vplyv klimatickej zmeny na biodiverzitu. Toto zdôrazňuje nevyhnutnosť účinného postupu týkajúceho sa emisií skleníkových plynov nad rámec cieľov Kjótskeho protokolu. Zároveň je potrebné, aby sme podporili prispôsobovanie biodiverzity klimatickej zmene pri súčasnom zabezpečení nepoškodzovania biodiverzity v dôsledku opatrení súvisiacich s prispôsobovaním sa zmene klímy a opatrení zameraných na zmiernenie následkov klimatických zmien.
|
|
I risultati ottenuti a livello mondiale non sono incoraggianti e si avverte il rischio reale di non riuscire a rispettare l’obiettivo globale del 2010. L’UE ha le sue responsabilità in questo. Il nostro stile di vita ci rende fortemente dipendenti dalle importazioni dai paesi in via di sviluppo: la produzione e il trasporto di questi beni possono spesso accelerare la perdita di biodiversità. Se vogliamo fare la differenza, dobbiamo renderci credibili tutelando la biodiversità dell’UE e raddoppiando, al contempo, i nostri tentativi di tutelare la biodiversità a livello mondiale con gli aiuti allo sviluppo, le relazioni commerciali e la governance internazionale.
|
Pokiaľ ide o pokrok v tejto oblasti, z celosvetového hľadiska sa dosiaľ nezaznamenali povzbudivé výsledky. Existuje reálne riziko, že sa globálny cieľ roku 2010 nesplní. Svoj podiel zodpovednosti za túto situáciu nesie aj EÚ. Náš životný štýl sa vo veľkom opiera o dovozy z rozvojových krajín a s tým spojená výroba a doprava môže často urýchliť pokles biodiverzity. V záujme zvrátenia súčasného stavu musíme upevniť našu dôveryhodnosť tým, že budeme chrániť biodiverzitu EÚ, pričom zdvojnásobíme svoje úsilie na ochranu globálnej biodiverzity prostredníctvom rozvojovej pomoci, obchodných vzťahov a medzinárodnej správy a riadenia.
|
|
La presente comunicazione evidenzia l’ampiezza del problema ed esamina l’adeguatezza delle soluzioni che l’UE ha proposto finora. In seguito individua i principali settori di intervento, i relativi obiettivi e le misure di sostegno necessarie per conseguire gli obiettivi del 2010 e intraprendere la strada del recupero della biodiversità. Tutte queste considerazioni si traducono in obiettivi ed azioni specifici illustrati nel piano d’azione dell’UE fino al 2010 e oltre ( EU Action Plan to 2010 and Beyond ), allegato al presente documento. Il piano è destinato alle istituzioni comunitarie e agli Stati membri e individua le responsabilità di ciascun soggetto chiamato a intervenire. Il piano è fondato sulla consultazione di esperti di numerosi settori e del pubblico, che lo sostengono ampiamente.
|
V tomto oznámení sa načrtáva rozsah problému a hodnotí primeranosť doterajšej reakcie EÚ. Identifikujú sa v ňom aj kľúčové oblasti politiky, v ktorých je potrebné konať, a s tým súvisiace ciele a podporné opatrenia na splnenie cieľov roku 2010 a určenie smerovania v oblasti ochrany biodiverzity - k jej obnove. Sú pretransformované do konkrétnych cieľov a opatrení v pripojenom „Akčnom pláne EÚ do roku 2010 a po tomto roku.“ Je určený inštitúciám Spoločenstva i členským štátom a špecifikujú sa v ňom ich povinnosti, aby konali spoločne. Plán sa zakladá na rozsiahlych odborných a verejných konzultáciách a má ich významnú podporu.
|
|
Infine, l’obiettivo di arrestare la perdita di biodiversità entro il 2010 non deve essere un fine in sé. La Commissione intende avviare un dibattito in merito ad una visione di lungo termine entro la quale inquadrare le politiche future riguardanti il tipo di natura che desideriamo per l’UE e il ruolo dell’UE nella salvaguardia della natura in tutto il pianeta.
|
Na záver možno konštatovať, že zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 nie je samo o sebe konečným bodom. Komisia má v úmysle začať diskusiu o dlhodobejšej vízii, v rámci ktorej sformuluje budúcu politiku — o želanom charaktere prírody v EÚ a o úlohe EÚ pri ochrane prírody v celosvetovom meradle.
|
|
2. PERCHÉ È IMPORTANTE LA BIODIVERSITÀ?
|
2. PREčO JE BIODIVERZITA DÔLEžITÁ?
|
|
Ci si può chiedere se sia un problema portare all’estinzione un numero sempre più elevato di specie e se l’ingegno umano e la tecnologia non possano trovare dei sostituti per i servizi ecosistemici perduti.
|
Záleží na tom, že čoraz viac druhov živočíchov vymiera našou vinou? Nemôže ľudská vynaliezavosť a technológia poskytnúť náhradu za stratené ekosystémové služby?
|
|
Per molti la perdita di specie e di habitat naturali è un problema perché, sotto il profilo etico, ritengono che l’umanità non abbia il diritto di decidere del destino della natura. In termini più concreti, la natura ha un valore per il piacere e l’ispirazione che infonde e seppure sia difficile quantificarlo, nondimeno rappresenta la base per buona parte del settore turistico e ricreativo.
|
Strata druhov a prírodných biotopov mnohým prekáža, pretože zastávajú etický názor, že nemáme právo rozhodovať o osude prírody. Konkrétnejšie, prírodu si ceníme pre potešenie a inšpiráciu, ktoré poskytuje. Aj keď sa táto hodnota ťažko vyčísľuje, poskytuje základ mnohým našim odvetviam cestovného ruchu a rekreácie.
|
|
Da un punto di vista economico la biodiversità apporta benefici per le generazioni attuali e per quelle future grazie ai servizi offerti dagli ecosistemi, quali la produzione di cibo, combustibile, fibre e medicinali, l’effetto regolatore sull’acqua, l’aria e il clima, il mantenimento della fertilità del suolo, i cicli dei nutrienti. È difficile attribuire un valore monetario preciso a questi servizi su scala mondiale, ma le stime dicono che si tratta di centinaia di miliardi di euro l’anno. Essi sono inoltre alla base della crescita, dell’occupazione e del benessere dell’UE. Nei paesi in via di sviluppo rappresentano un elemento determinante per il conseguimento degli obiettivi di sviluppo del millennio (i Millennium Development Goals ). Eppure, secondo la valutazione MA, circa due terzi di questi servizi sono in calo nel mondo, messi in pericolo dall’eccessivo sfruttamento e dalla perdita di quella ricchezza di specie che ne assicura la stabilità.
|
Z ekonomického hľadiska poskytuje biodiverzita úžitok súčasnej aj budúcej generácii prostredníctvom ekosystémových služieb. K týmto službám patrí produkcia potravín, palív, vlákien a liekov, regulácia vody, ovzdušia a klímy, zachovanie úrodnosti pôdy, cyklus živín. Je zložité priradiť presnú finančnú hodnotu týmto službám na celom svete, z odhadov však vyplýva, že tvoria rádovo stovky miliárd eur za rok. Tieto služby podporujú rast EÚ, zamestnanosť a prosperitu. V rozvojových krajinách sú absolútne nevyhnutné pre dosiahnutie rozvojových cieľov milénia. Doteraz je podľa MA okolo dvoch tretín ekosystémových služieb na celom svete na ústupe. Ohrozuje ich nadmerné využívanie a strata bohatosti druhov, ktorá zabezpečuje ich stabilitu.
|
|
A riprova di questo calo si possono citare fenomeni quali la drastica diminuzione degli stock ittici, la perdita diffusa di fertilità del suolo, le distruzioni delle popolazioni di impollinatori e la minor capacità di ritenzione delle acque di esondazione dei nostri fiumi. C’è un limite al grado in cui l’ingegno umano e la tecnologia possono sostituirsi a questo sistema naturale di supporto alla vita e anche dove ci riescono, spesso i costi superano quelli degli interventi di conservazione. Oltrepassata una certa soglia, è spesso molto difficile, se non impossibile, ripristinare gli ecosistemi: l’estinzione è un fenomeno definitivo e l’umanità non è in grado di sopravvivere senza questo sistema di sostentamento della vita.
|
Dôkaz tohto úbytku je možné pozorovať, napríklad z miznúcich zásob rýb, rozsiahleho úbytku úrodnosti pôdy, poklesu populácií opeľovačov a zníženej kapacity našich riek zadržiavať povodňové vody. Ľudská vynaliezavosť a technológia sú limitované čo do rozsahu, v akom dokážu nahradiť tento prírodný systém podporujúci život, a aj keď to dokážu, tieto náklady často prevyšujú náklady vynaložené na dohľad nad biodiverzitou. Po prekročení určitej hranice je často veľmi zložité alebo nemožné obnoviť ekosystémy. Zánik ekosystému je trvalý. Ľudstvo však bez tohto systému základných podmienok nevyhnutných pre život nemôže prežiť.
|
|
3. COSA ACCADE ALLA BIODIVERSITÀ E PERCHÉ?
|
3. ČO SA DEJE S BIODIVERZITOU A PREčO?
|
|
3.1. Situazione della biodiversità e tendenze
|
3.1. Stav biodiverzity a trendy
|
|
Secondo la MA, gli ecosistemi europei hanno subito una maggiore frammentazione di origine antropica rispetto a quelli di tutti gli altri continenti. Per citare un esempio, solo l’1-3% delle foreste dell’Europa occidentale può essere definito “indisturbato dalla presenza umana”: dagli anni ‘50 l’Europa ha perduto oltre la metà delle terre umide e dei terreni agricoli a più alto valore naturalistico, senza contare che molti ecosistemi marini dell’UE sono degradati. Per quanto riguarda le specie, il 42% dei mammiferi autoctoni dell’Europa, il 43% degli uccelli, il 45% dei lepidotteri, il 30% degli anfibi, il 45% dei rettili e il 52% dei pesci di acqua dolce sono minacciati di estinzione; inoltre, la maggior parte dei principali stock ittici marini è al di sotto della soglia biologica di sicurezza e circa 800 specie vegetali europee sono a rischio di estinzione globale. Inoltre, sono in atto cambiamenti ancora sconosciuti ma potenzialmente significativi nelle forme di vita inferiori, compresa la diversità di invertebrati e di popolazioni microbiche. Infine, molte specie un tempo comuni oggi presentano una diminuzione della popolazione. Questa perdita di specie e il calo in termini numerici sono spesso abbinati ad una perdita sensibile di diversità genetica.
|
V rámci hodnotenia MA sa zistilo, že európske ekosystémy trpia fragmentáciou spôsobenou ľudskou činnosťou viac ako na ktoromkoľvek inom kontinente. Napríklad iba 1 – 3 % západoeurópskych lesov je možné klasifikovať ako „nenarušené ľuďmi“; od roku 1950 stratila Európa viac ako polovicu svojich mokradí a väčšinu poľnohospodárskej pôdy s vysokou prírodnou hodnotou. Narušené sú aj mnohé morské ekosystémy. Na úrovni druhov hrozí zánik 42 % pôvodných európskych cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb, väčšina dôležitých morských zásob rýb je pod bezpečnými biologickými limitmi. Celosvetový zánik hrozí aj okolo 800 druhom rastlín v Európe. Okrem toho sa vyskytujú neznáme, avšak potenciálne závažné zmeny u nižších foriem života zahrňujúce diverzitu bezstavovcov a mikroorganizmov. Okrem toho mnohé z kedysi bežných druhov vykazujú úbytok populácie. Túto stratu druhov a úbytok zastúpenia druhov sprevádza významná strata genetickej diverzity.
|
|
Su scala mondiale, la perdita di biodiversità è ancora più preoccupante.[11] Dalla fine degli anni ‘70 è stata distrutta una superficie di foresta pluviale tropicale più ampia dell’UE, in massima parte per ricavarne legno, per praticare colture come la palma da olio e la soia e per allevare bestiame; ogni 3-4 anni viene distrutta una superficie equivalente a tutta la Francia. Anche altri ecosistemi come le terre umide, le zone aride, le isole, le foreste temperate, le foreste di mangrovie e le barriere coralline stanno subendo perdite di pari entità. Le specie oggi si estinguono a una velocità circa 100 volte superiore a quella che si può desumere dai resti fossili e si prevede che possa accelerare, con la minaccia concreta di una nuova “estinzione di massa” di proporzioni mai viste dalla scomparsa dei dinosauri.
|
Z celosvetového hľadiska je pokles biodiverzity ešte znepokojujúcejšií.[11] Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia bola zdevastovaná plocha tropických dažďových pralesov väčšia ako EÚ zväčša kvôli drevu, plodinám ako napríklad palmový olej a sójové boby a chov dobytka; každé 3 – 4 roky sa zdevastuje územie o veľkosti Francúzska. Ďalšie rozmanité ekosystémy ako napríklad mokrade, suché oblasti, ostrovy, lesy mierneho pásma, mangrovníky a koralové útesy sú sužované výraznými stratami. Miera zániku druhov je teraz približne 100-krát vyššia ako miera zániku, ktorá sa dá vyčítať z fosílnych záznamov, a predpokladá sa jej zvýšenie, ktoré hrozí novým „masovým zánikom“ rozmeru nevídaného od zániku dinosaurov.
|
|
3.2. Pressioni e fattori che determinano la perdita di biodiversità
|
3.2. Tlaky a príčiny spôsobujúce pokles biodiverzity
|
|
I principali fattori di pressione e le cause che determinano questo fenomeno sono ormai ben noti. La pressione principale è rappresentata dalla frammentazione, dal degrado e dalla distruzione degli habitat causati dal cambiamento nell’utilizzo del suolo che, a sua volta, è dato dalla conversione, dall’intensificazione dei sistemi di produzione, dall’abbandono delle pratiche tradizionali (che spesso erano compatibili con la biodiversità), dalle opere di edificazione e da calamità varie tra le quali gli incendi. Altri fattori di pressione importanti sono l’eccessivo sfruttamento, la diffusione di specie esotiche invasive e l’inquinamento. L’importanza relativa di questi fattori di pressione varia da un luogo all’altro e molto spesso vari fattori agiscono in concomitanza.
|
Hlavné tlaky a príčiny sú známe. Základným tlakom je fragmentácia, degradácia a deštrukcia biotopov pre zmenu vo využívaní pôdy, okrem iného napríklad na základe transformácie, intenzifikácie produkčných systémov, zanechania tradičných (k biodiverzite často šetrných) postupov, výstavby či živelných pohrôm, vrátane požiarov. Ďalšími kľúčovými tlakmi sú nadmerné využívanie, rozšírenie invazívnych cudzích druhov a znečisťovanie. Relatívna dôležitosť týchto tlakov sa v rámci jednotlivých miest mení a veľmi často pôsobia niektoré tlaky súčasne.
|
|
Su scala mondiale due sono le cause che scatenano questi fattori di pressione: la crescita demografica e l’aumento dei consumi pro capite. Si prevede che queste cause andranno ad intensificarsi notevolmente, esercitando maggiori pressioni soprattutto sulle foreste tropicali, su altri ecosistemi tropicali e sugli ecosistemi di montagna. Anche se questi fattori sono meno importanti ai fini della perdita di biodiversità nell’UE, ci si aspetta che anche nell’UE varie pressioni aumenteranno, compresa la domanda di alloggi e di infrastrutture di trasporto.
|
Z celosvetového hľadiska sú v pozadí týchto tlakov dve hlavné príčiny: nárast počtu obyvateľstva a narastajúca spotreba na obyvateľa. Očakáva sa, že tieto príčiny značne zvýšia narastajúce tlaky predovšetkým na tropické pralesy, ďalšie tropické ekosystémy a horské ekosystémy. Zatiaľ čo sú tieto príčiny menej dôležité pre pokles biodiverzity EÚ, v EÚ sa očakáva zosilnenie viacerých tlakov, vrátane dopytu po bývaní a dopravnej infraštruktúre.
|
|
Altri fattori importanti a livello mondiale sono gli insuccessi in termini di governance e il mancato riconoscimento, da parte dell’economia tradizionale, del valore economico del capitale naturale e dei servizi ecosistemici.
|
K ďalším príčinám na celom svete patrí nedostatočná správa a riadenie a neschopnosť klasických ekonomík uznať ekonomické hodnoty prírodného kapitálu a ekosystémových služieb.
|
|
A queste cause si aggiungono i cambiamenti climatici, i cui effetti sulla biodiversità (come il cambiamento dei modelli di distribuzione, migrazione e riproduzione) sono già osservabili. In Europa entro il 2010 le temperature medie dovrebbero aumentare di un valore compreso tra 2oC e 6,3oC rispetto alle temperature del 1990 e questo fatto potrebbe avere effetti significativi sulla biodiversità.
|
K týmto príčinám sa pripája klimatická zmena, ktorej účinky na biodiverzitu (ako napríklad meniace sa modely distribúcie, migrácie a reprodukcie) sa už dajú pozorovať. Do roku 2100 sa očakáva v Európe zvýšenie priemerných teplôt o 2oC až 6,3oC nad teploty roku 1990. Toto by malo na biodiverzitu závažné účinky.
|
|
Infine anche la globalizzazione, compreso il commercio europeo, aumenta le pressioni esercitate sulla biodiversità e sui servizi ecosistemici nei paesi in via di sviluppo e nell’UE, ad esempio con la maggiore domanda di risorse naturali, con il contributo alle emissioni di gas serra e favorendo la diffusione di specie esotiche invasive.
|
Globalizácia, vrátane európskeho obchodu, zvyšuje tlaky na biodiverzitu a ekosystémové služby v rozvojových krajinách a EÚ okrem iného aj zvyšovaním dopytu po prírodných zdrojoch, prispievaním k emisiám skleníkových plynov a umožnením rozšírenia invazívnych cudzích druhov.
|
|
4. COSA È STATO FATTO FINORA E CON QUALE EFFICACIA?
|
4. ČO SME UROBILI DOTERAZ A AKO TO BOLO ÚčINNÉ?
|
|
Questo capitolo passa in rassegna i risultati ottenuti nell’attuazione della strategia comunitaria per la biodiversità e dei relativi piani d’azione, e in questo senso è adempiuto l’obbligo di riferire al Consiglio e al Parlamento in merito. Le informazioni riportate si basano sul riesame della politica in materia di biodiversità svolto nel 2003–2004[12] e tengono conto degli sviluppi successivi.
|
Táto časť poskytuje prehľad pokroku v implementácii stratégie biodiverzity a akčných plánov EK a spĺňa požiadavku na predkladanie správ Rade a Parlamentu v tomto ohľade. Zakladá sa na prehľade politiky biodiverzity uskutočnenej v roku 2003 – 2004[12] a zohľadňuje ďalší vývoj.
|
|
4.1. L’approccio dell’UE alla politica sulla biodiversità
|
4.1. Prístup EÚ k politike biodiverzity
|
|
L’approccio politico dell’UE riconosce che la biodiversità non è diffusa uniformemente e che alcuni habitat e specie sono più a rischio di altri. Per questo attribuisce particolare importanza alla creazione e alla protezione di una rete consistente di siti a elevato valore naturalistico: la rete Natura 2000. Questo approccio riconosce però anche che gran parte della biodiversità si trova al di fuori di questi siti. L' intervento piu' ampio sull’ambiente al di fuori della rete Natura 2000 e' garantito dalle politiche specifiche sulla natura (con le azioni a favore delle specie minacciate e della connettività della rete Natura 2000, per esempio) e dall’integrazione delle esigenze in termini di biodiversità nelle politiche agricola, della pesca e in altri settori.
|
V rámci prístupu EÚ k politike sa uznáva, že biodiverzita nie je rovnomerne rozšírená a že určité biotopy a druhy sú väčšmi ohrozené ako iné. V dôsledku toho sa väčší dôraz kladie na vytváranie a ochranu významnej sústavy lokalít s najvyššou prírodnou hodnotu - Natura 2000. V tomto prístupe sa však tiež pripúšťa, že veľká časť biodiverzity leží aj mimo týchto lokalít. Akcie v širšom prostredí mimo sústavy Natura 2000 sú zabezpečené v politike vyhradenej prírode (napríklad akcie týkajúce sa ohrozených druhov a akcie organizované v nadväznosti na sústavu Natura 2000) a integrácia potrieb biodiverzity do politík poľnohospodárstva, rybolovu a iných politík.
|
|
Sulla scena internazionale l’UE si è occupata principalmente di rafforzare la Convenzione sulla Diversità Biologica e altri accordi in materia di biodiversità, tentando di farli attuare e di intervenire a favore della biodiversità con l’assistenza esterna. L’UE ha attivamente regolamentato il commercio insostenibile delle specie minacciate e ha promosso sinergie tra l’Organizzazione Mondiale del Commercio e gli accordi multilaterali in campo ambientale. Fino ad oggi alla biodiversità è stata riservata un’attenzione relativamente limitata nell’ambito degli accordi commerciali bilaterali e multilaterali.
|
V medzinárodnej oblasti sa EÚ zameriava na posilnenie Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity (CBD) a iných dohôd súvisiacich s biodiverzitou, na sledovanie ich plnenia a podporu biodiverzity prostredníctvom vonkajšej pomoci. EÚ je aktívna v usmerňovaní neudržateľného obchodovania s ohrozenými druhmi a podporuje súčinnosť medzi Svetovou obchodnou organizáciou a multilaterálnymi environmentálnymi dohodami. K dnešnému dňu sa pomerne malá pozornosť venovala biodiverzite v súvislosti s bilaterálnymi a multilaterálnymi obchodnými zmluvami.
|
|
4.2. La biodiversità nell’ambito della politica interna dell’UE
|
4.2. Biodiverzita vo vnútornej politike EÚ
|
|
4.2.1. Salvaguardia degli habitat e delle specie più importanti
|
4.2.1. Ochrana najdôležitejších biotopov a druhov
|
|
La base dell’intervento dell’UE in questo campo è rappresentata da due direttive, quella sugli uccelli selvatici[13] e quella sugli habitat[14] (che, insieme, costituiscono le “direttive sulla natura”). Pur non essendo state attuate interamente in tutti gli Stati membri, si sono registrati sensibili progressi nella designazione dei siti della rete Natura 2000, una rete composta di siti contenenti aree “sufficienti” dei 200 tipi di habitat più importanti dell’UE. La rete oggi copre circa il 18% del territorio dell’UE-15 e l’ampliamento agli Stati dell’UE-10 è in fase avanzata. Piani d’azione concepiti appositamente per determinate specie si stanno rivelando positivi per alcune delle specie più minacciate dell’UE.
|
Základ činnosti EÚ je v tejto súvislosti ustanovený v smerniciach o vtáctve[13] a biotopoch[14] („smernice o prírode“). Aj keď zatiaľ ešte nie sú vo všetkých členských štátoch úplne implementované, urobil sa výrazný pokrok na ceste k zriadeniu sústavy Natura 2000. Tvoria ju lokality, ktoré obsahujú „dostatočné množstvo“ oblastí z 200 najdôležitejších typov biotopov v EÚ. Sústava teraz pokrýva okolo 18 % územia EÚ–15. Jej rozšírenie na EÚ–10 úspešne pokračuje. Ukazuje sa, že akčné plány zamerané na konkrétne druhy sú užitočné pre niektoré z najviac ohrozených druhov v EÚ.
|
|
Tra i problemi insoluti figura la sostanziale assenza di siti Natura 2000 nell’ambiente marino, gli impatti dannosi delle attività di sviluppo sui siti Natura 2000 e la scarsa disponibilità di fondi per una gestione efficace dei siti e per le azioni di sostegno. Tutti i benefici della rete in termini di biodiversità e servizi ecosistemici si faranno sentire solo quando i problemi che ancora rimangono in sospeso saranno affrontati nella loro interezza.
|
K pretrvávajúcim problémom patrí momentálna absencia sústavy Natura 2000 v morskom prostredí, škodlivé vplyvy rozvojových aktivít na lokality Natura 2000 a obmedzené finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na efektívne riadenie lokalít a podporné aktivity. Úplné výhody sústavy v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémovými službami bude možné zaznamenať len v prípade úplného zamerania sa na tieto pretrvávajúce problémy.
|
|
Le regioni più remote e i paesi e i territori d’oltremare degli Stati membri presentano una biodiversità d’importanza internazionale, ma gran parte di queste zone non rientra nelle direttive sulla natura.[15]
|
Okrajové regióny a zámorské krajiny a územia členských štátov sú lokalitami medzinárodného významu z hľadiska biodiverzity, ale na väčšinu týchto oblastí sa nevzťahujú smernice o prírode.[15]
|
|
4.2.2. Integrazione della biodiversità nella strategia per lo sviluppo sostenibile, nel partenariato di Lisbona per la crescita e l’occupazione e nella politica ambientale
|
4.2.2. Integrácia biodiverzity do STR, Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť a do environmentálnej politiky
|
|
La conservazione della biodiversità rientra fra gli obiettivi principali della strategia per lo sviluppo sostenibile e del sesto programma d’azione per l’ambiente[16]. È stata inoltre ritenuta un elemento importante che può contribuire alla crescita e all’occupazione dell’UE (due terzi degli Stati membri affrontano questo tema nei rispettivi programmi nazionali di riforma nell’ambito della strategia di Lisbona). Anche i rilevanti progressi avvenuti nella politica ambientale stanno apportando benefici alla biodiversità: i successi più evidenti sono stati la riduzione degli impatti dell’inquinamento da fonti puntuali, come quelli prodotti dalle acque reflue urbane che incidono sullo stato ecologico dei fiumi. Gli inquinanti diffusi, come le sostanze eutrofizzanti trasportate dal'aria, rimangono invece un problema importante. Le più recenti direttive quadro e strategie tematiche nei settori delle acque, dell’aria, dell’ambiente marino, del suolo, delle risorse naturali, dell’ambiente urbano e dei pesticidi (di prossima presentazione) dovrebbero garantire ulteriori progressi, quando attuate.
|
Zachovanie biodiverzity je kľúčovým cieľom STR a 6. environmentálneho akčného plánu (6. EAP)[16]. Uznáva sa aj ako dôležitý cieľ, ktorý prispieva k rastu a zamestnanosti v EÚ (dve tretiny členských štátov sa na tento cieľ zameriavajú vo svojich lisabonských národných reformných programoch). Významný pokrok v environmentálnej politike prospieva biodiverzite. Výraznejší úspech sa dosiahol v znižovaní vplyvov znečisťujúcich látok z bodových zdrojov, ako napríklad vplyv mestských odpadových vôd na ekologický stav riek. Značný tlak stále spôsobujú rozptýlené znečisťujúce látky, ako napríklad eutrofizačné znečisťujúce látky z ovzdušia. Najnovšie rámcové smernice a tematické stratégie týkajúce sa oblastí vody, ovzdušia, morských vôd, pôdy, prírodných zdrojov, miest a pesticídov (pripravovaná) by mali po implementácii zabezpečiť ďalší pokrok.
|
|
4.2.3. Integrazione della biodiversità nella politica agricola e nella politica di sviluppo rurale
|
4.2.3. Integrácia biodiverzity do poľnohospodárstva a politiky rozvoja vidieka
|
|
Poiché gestisce un’ampia parte del territorio dell’UE l’agricoltura aiuta a conservare i geni, le specie e gli habitat. Negli ultimi decenni, tuttavia, l’intensificazione e la specializzazione, unite alla marginalizzazione e al sotto-utilizzo dei terreni, hanno determinato una notevole perdita di biodiversità. La politica agricola comune (PAC), unita ad una più ampia dinamica di sviluppo del settore agricolo, è stata una dei fattori trainanti di questi processi, ma dal 1992 è stata adattata per integrare con maggiore efficacia le esigenze della biodiversità. L’incentivo all’utilizzo di misure agro-ambientali, di buone pratiche agricole, dell’agricoltura biologica e il sostegno alle zone svantaggiate hanno avuto ripercussioni positive sulla diversità dei terreni agricoli. La riforma della PAC del 2003 promuove questi e altri provvedimenti a favore della biodiversità. Benefici indiretti dovrebbero inoltre derivare dagli interventi previsti nell’ambito della politica di mercato e dei redditi, compresa la condizionalità obbligatoria, il pagamento unico all’azienda agricola (disaccoppiamento) e la modulazione.
|
Poľnohospodárstvo v rámci hospodárenia na veľkej časti územia EÚ zachováva gény, druhy a biotopy. V posledných desaťročiach spôsobuje intenzifikácia a špecializácia a zároveň aj marginalizácia a nedostatočné využívanie pôdy značný pokles biodiverzity. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) spolu s rozsiahlejšou vývojovou dynamikou poľnohospodárskeho odvetvia bola jednou z príčin týchto procesov, ale od roku 1992 sa prispôsobuje, aby dokázala lepšie integrovať potreby biodiverzity. Zvýšené využívanie agroenvironmentálnych opatrení, správna farmárska prax, ekologické poľnohospodárstvo a podpora znevýhodnených oblastí boli prospešné pre biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. Reforma SPP z roku 2003 podporuje tieto a ďalšie opatrenia podporujúce biodiverzitu. Opatrenia na základe trhovej a príjmovej politiky, vrátane povinnej krížovej zhody, jednotnej platby na poľnohospodársky podnik (oddelenie) a modulácia, by mali zabezpečiť nepriame výhody pre biodiverzitu.
|
|
Il nuovo regolamento sullo sviluppo rurale[17] stabilisce anche un maggiore sostegno alla rete Natura 2000, mantiene le misure agroambientali e le indennità per le zone caratterizzate da svantaggi naturali e propone una serie di provvedimenti a sostegno della gestione sostenibile dei boschi e delle foreste (alcuni dei quali concepiti appositamente per incrementarne il valore ecologico), come le indennità per interventi silvoambientali. La possibilità di sfruttare al massimo tutti i benefici di queste misure dipenderà dall’applicazione che ne faranno gli Stati membri e dai finanziamenti disponibili.
|
V novom nariadení o rozvoji vidieka[17] sa okrem iného ustanovuje zvýšená podpora pre Natura 2000, zachovávajú agroenvironmentálne opatrenia a platby pre znevýhodnené oblasti a ustanovuje rad opatrení na podporu trvalo udržateľného lesného hospodárenia (niektoré sú prispôsobené na zvýšenie ekologickej hodnoty), ako napríklad lesnícko-environmentálne platby. Dosiahnutie celkového prínosu týchto opatrení však bude závisieť od implementácie členskými štátmi a od dostupného rozpočtu.
|
|
4.2.4. Integrazione nella politica della pesca
|
4.2.4. Integrácia do politiky rybného hospodárstva
|
|
Le attività della pesca e dell’acquicoltura all’interno dell’UE hanno avuto impatti dannosi sia sugli stock ittici pescati a fini commerciali sia sugli habitat e sulle specie non bersaglio. Negli ultimi anni c’è stato un certo progresso per l’integrazione della biodiversità nella politica della pesca, ma è ancora prematuro valutarne l’efficacia. La riforma della politica comune della pesca[18], tuttavia, consentirà, quando sarà applicata del tutto, di ridurre la pressione esercitata dalla pesca, migliorerà la situazione degli stock ittici pescati e tutelerà meglio gli habitat e le specie non bersaglio.
|
Rybné hospodárstvo a akvakultúra EÚ má škodlivé vplyvy na komerčne lovené zásoby rýb, ako aj na necieľové druhy a biotopy. Aj keď sa v posledných rokoch pozoruje pokrok v integrácii biodiverzity do politiky rybného hospodárstva, je príliš skoro na posúdenie účinnosti. Reformovanou Spoločnou politikou rybného hospodárstva (SPRH)[18] sa po úplnej implementácii zníži tlak rybolovu, zlepší stav lovených rýb a poskytne lepšia ochrana necieľovým druhom a biotopom.
|
|
4.2.5. Integrazione nella politica di sviluppo regionale e territoriale
|
4.2.5. Integrácia do regionálnej politiky a politiky územného rozvoja
|
|
Le direttive sulla natura e la direttiva sulla valutazione d’impatto ambientale (VIA)[19] impongono di tener conto dei potenziali impatti di alcuni sviluppi regionali e territoriali; tra i vari elementi da considerare vi sono le soluzioni alternative e la concezione di misure intese a prevenire e ridurre gli impatti negativi. Si è rivelato, ad esempio, molto utile procedere a valutazioni ambientali accurate nelle primissime fasi del processo decisionale, ma purtroppo spesso queste valutazioni vengono effettuate troppo tardi o sono di scarsa qualità. La recente introduzione della valutazione ambientale strategica (VAS)[20], applicabile ad alcuni piani e programmi, dovrebbe aiutare a conciliare le esigenze di conservazione con quelle di sviluppo garantendo che gli impatti vengano presi in considerazione in una fase precoce del processo di pianificazione.
|
V smerniciach o prírode a v smernici o hodnotení environmentálneho vplyvu (Environmental Impact Assessment (EIA))[19] sa vyžaduje posúdenie potenciálnych vplyvov určitého regionálneho a územného rozvoja. Patrí sem posúdenie alternatív a návrhu opatrení na prevenciu a zníženie negatívnych vplyvov. Ukázalo sa, že obozretné, včas vykonané hodnotenia sú užitočné v rozhodovacom procese. Často sa však vykonávajú príliš neskoro, alebo majú nízku kvalitu. Nedávne zavedenie strategických environmentálnych hodnotení (SEH)[20], ktoré sa uplatňujú na určité plány a programy, by pomohli lepšie zosúladiť potreby ochrany a rozvoja tým, že oveľa skôr zabezpečia posúdenie vplyvov v procese plánovania.
|
|
4.2.6. Controllo delle specie esotiche
|
4.2.6. Kontrola cudzích druhov
|
|
Le specie esotiche invasive sono classificate come uno degli obiettivi prioritari di intervento nell’ambito del sesto programma d’azione per l’ambiente. Pur avendo destinato finanziamenti ad alcuni programmi locali di eradicazione attraverso il programma LIFE, la Comunità non dispone ancora di una strategia globale in materia e per questo sono state avviate attività su questo tema.
|
V 6. EAP boli ako priorita pre konanie identifikované cudzie invazívne druhy. Aj keď sa niektorým miestnym eradikačným programom poskytuje podpora prostredníctvom financovania z programu LIFE, Spoločenstvo musí ešte vypracovať komplexnú stratégiu na riešenie tohto problému. Teraz sa na tom začalo pracovať.
|
|
4.3. La biodiversità nella politica esterna dell’UE
|
4.3. Biodiverzita vo vonkajšej politike EÚ
|
|
4.3.1. Governance internazionale
|
4.3.1. Medzinárodná správa a riadenie
|
|
L’UE svolge un ruolo attivo nel contesto della governance internazionale nel campo della biodiversità. La Commissione e gli Stati membri ritengono tuttavia che sia necessario rafforzare sensibilmente l’attuazione della Convenzione sulla Diversità Biologica. L’UE sta inoltre attuando con determinazione una serie di altri accordi internazionali connessi alla biodiversità e promuove sinergie tra di essi.
|
EÚ zohráva aktívnu úlohu v medzinárodnej správe a riadení biodiverzity. Komisia a členské štáty sa však domnievajú, že je však potrebné podstatne posilniť implementáciu CBD. EÚ tiež aktívne plní rad ďalších medzinárodných dohôd súvisiacich s biodiverzitou a podporuje vzťahy medzi nimi.
|
|
4.3.2. Assistenza esterna
|
4.3.2. Vonkajšia pomoc
|
|
Gli Stati membri hanno un posto di primo piano fra i donatori del Global Environment Facility , lo strumento finanziario ambientale che sostiene progetti a favore della biodiversità. Questi finanziamenti, però, rappresentano meno di un centesimo del bilancio annuo totale destinato agli aiuti allo sviluppo da parte della Comunità e degli Stati membri. I risultati ottenuti nel tentativo di dare spazio alla biodiversità in questi bilanci sono stati deludenti, in particolare per la scarsa priorità attribuita spesso alla biodiversità rispetto ad altre esigenze altrettanto urgenti.
|
Členské štáty sú dôležitými darcami do Globálneho fondu pre životné prostredie, ktorý podporuje projekty biodiverzity. Tieto finančné prostriedky dosahujú však menej ako 1/100 z celkových ročných rozpočtov Spoločenstva a členských štátov na rozvojovú pomoc. Pokrok pri začlenení biodiverzity do týchto rozpočtov je sklamaním z veľkej časti pre to, že sa biodiverzita často málo uprednostňuje pred inými dôležitými potrebami.
|
|
Tuttavia, la Comunicazione della Commissione sulla coerenza della politica per lo sviluppo[21] specifica che: “L’UE dovrebbe aumentare gli stanziamenti destinati alla biodiversità e potenziare le misure volte ad integrare la biodiversità negli aiuti allo sviluppo.” Questo obiettivo ambizioso si ritrova nella nuova politica di sviluppo dell’UE[22] (il “Consenso europeo” sulla cooperazione allo sviluppo) e nella politica di vicinato[23].
|
V oznámení Komisie o koherencii politiky pre rozvoj[21] sa uvádza: „EÚ by mala zvýšiť finančné prostriedky vyhradené na biodiverzitu a posilniť opatrenia na začlenenie biodiverzity do hlavného prúdu v rozvojovej pomoci.“ Táto ambícia úspešne pokračuje v novej politike rozvoja EÚ[22] (Európsky konsenzus o spolupráci týkajúcej sa rozvoja) a politike susedstva[23].
|
|
4.3.3. Commercio internazionale
|
4.3.3. Medzinárodný obchod
|
|
Si è cominciato ad affrontare l’impatto del commercio del legno sulle foreste tropicali[24], ma si è fatto poco per affrontare altre cause della deforestazione legate agli scambi. Sono stati ottenuti alcuni risultati sul commercio delle specie selvatiche, grazie all’impegno attivo nell’ambito della Convenzione sul commercio internazionale delle specie di flora e fauna selvatiche (CITES). Più in generale, l’UE ha incentivato l’integrazione degli aspetti ambientali negli scambi internazionali (ad esempio attraverso le attività sulle valutazioni d’impatto della sostenibilità legata al commercio) e si è unita agli sforzi internazionali per limitare modelli di produzione e di consumo insostenibili, anche se con pochi risultati concreti per la biodiversità fino ad oggi.
|
Začalo sa vyvíjať úsilie na riešenie vplyvu obchodu s drevom na tropické pralesy[24], ale málo sa dosiahlo pri riešení ďalších príčinách odlesňovania, ktoré súvisia s obchodom. Dosiahol sa istý pokrok v oblasti obchodu s voľne žijúcimi zvieratami na základe aktívnej účasti na Dohovore o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. Všeobecnejšie, EÚ podporuje integráciu environmentálnej dimenzie do medzinárodného obchodu (napríklad prostredníctvom svojej práce na hodnoteniach vplyvov trvalej udržateľnosti v súvislosti s obchodom) a v celosvetovom úsilí na obmedzenie neudržateľnej výroby a štruktúry spotreby — ale zatiaľ s malými konkrétnymi výsledkami, pokiaľ ide o biodiverzitu.
|
|
4.4. Misure di sostegno
|
4.4. Podporné opatrenia
|
|
4.4.1. Conoscenze
|
4.4.1. Poznatky
|
|
Il Sesto programma quadro[25], integrato dai finanziamenti alla ricerca degli Stati membri, è servito a rafforzare un approccio europeo alla ricerca sulla biodiversità, sull'uso del suolo e sul cambiamento climatico e a migliorare il supporto scientifico alle politiche per l’UE e le regioni partner, in particolare quelle dei paesi in via di sviluppo. Serve però ben altro per colmare le lacune critiche in termini di conoscenze. La Piattaforma Europea per la Strategia di Ricerca sulla Biodiversità ha presentato un’utile analisi delle esigenze di ricerca. La recente proposta relativa al Settimo Programma Quadro[26] offre l’opportunità di far fronte a queste esigenze con la cooperazione, infrastrutture nuove e la creazione di capacità.
|
Šiesty rámcový program[25], ktorý dopĺňa financovanie výskumu členskými štátmi, pomáha posilňovať európsky prístup k výskumu biodiverzity, využitia pôdy a klimatickej zmeny a zlepšovať vedeckú podporu politike EÚ a jej partnerských regiónov, najmä z rozvojového sveta. Na vyplnenie závažných medzier v poznatkoch je však potrebné oveľa viac. Užitočné posúdenie výskumných potrieb pripravila Európska platforma pre stratégiu výskumu biodiverzity. Najnovší návrh 7. rámcového programu (RP7)[26] poskytuje príležitosť na riešenie týchto potrieb na základe spolupráce, nových infraštruktúr a budovania kapacít.
|
|
La MA ha avuto un peso determinante nel portare all’attenzione del mondo politico e dei cittadini l’attuale stato e le tendenze che si registrano in tutto il pianeta per quanto attiene alla biodiversità e ai servizi ecosistemici. Si tratta di una valutazione sicuramente importante, ma per ora non esiste alcun meccanismo in grado di garantirne un riesame e un aggiornamento periodici.
|
MA zohráva kľúčovú úlohu pri globálnom sústreďovaní politickej a verejnej pozornosti na súčasný stav a trendy biodiverzity a ekosystémových služieb. Aj napriek významu tohto hodnotenia však v súčasnosti neexistuje žiadny mechanizmus na zabezpečenie pravidelnej kontroly a aktualizácie.
|
|
4.4.2. Sensibilizzazione e impegno del pubblico
|
4.4.2. Zvyšovanie povedomia a účasť verejnosti
|
|
Le istituzioni comunitarie, gli Stati membri e la società civile hanno intrapreso molte attività in questo senso, compresa l’adozione di direttive per l’esecuzione della convenzione di Århus e l’iniziativa che coinvolge svariati soggetti interessati, denominata “Countdown 2010”. Gli obiettivi fissati per il 2010 offrono un’ottica utile per dare maggiore visibilità politica a questo tema.
|
Inštitúcie Spoločenstva, členské štáty a občianska spoločnosť uskutočňujú celý rad iniciatív v tomto ohľade, vrátane prijatia smerníc o Aarhuskom dohovore a mnohostrannej iniciatívy Countdown 2010. Ciele roku 2010 sú užitočným prvkom na posilnenie politického rozmeru problematiky.
|
|
4.4.3. Monitoraggio e comunicazione dei dati
|
4.4.3. Monitorovanie a podávanie správ
|
|
Si stanno facendo dei passi avanti per quanto riguarda la formulazione e la razionalizzazione di indicatori, il monitoraggio e la comunicazione delle informazioni. È stato scelto un indicatore sullo stato della biodiversità utilizzato come indicatore strutturale nel 2004 e come indicatore da titolo (indicatore headline) di sviluppo sostenibile nel 2005. La Commissione sta inoltre elaborando una serie di indicatori headline di biodiversità in collaborazione con l’Agenzia Europea dell’Ambiente, che si basa sugli indicatori adottati dalla Convenzione sulla Diversità Biologica. Sono anche in corso lavori per sviluppare approcci e strumenti di monitoraggio e per razionalizzare gli obblighi di comunicazione previsti dalle direttive sulla natura.
|
Robia sa pokroky vo vývoji a skvalitňovaní ukazovateľov, monitorovaní a podávaní správ. Ukazovateľ stavu biodiverzity bol zvolený ako štrukturálny ukazovateľ v roku 2004 a aj ako hlavný ukazovateľ trvalo udržateľného vývoja v roku 2005. Okrem toho Komisia pracuje na hlavnom súbore ukazovateľov biodiverzity s Európskou environmentálnou agentúrou, ktoré sa zakladajú na ukazovateľoch prijatých CBD. Pokračujú práce na vývoji monitorovacích metód a nástrojov a zlepšovania podávania správ podľa smerníc o prírode.
|
|
5. CHE COSA RESTA DA FARE?
|
5. ČO JE EšTE POTREBNÉ UROBIť?
|
|
5.1. Piano d’azione dell’UE fino al 2010 e oltre
|
5.1. Akčný plán EÚ do roku 2010 a po tomto roku
|
|
Il riesame delle politiche avvenuto nel 2003-2004 è culminato in un’importante conferenza dei soggetti interessati tenutasi sotto la presidenza irlandese a Malahide, nel maggio del 2004, nel corso della quale è stato raggiunto un ampio consenso sugli obiettivi prioritari da conseguire per il rispetto degli impegni fissati per il 2010, indicati nel cosiddetto “Messaggio di Malahide"[27].
|
Preskúmanie politiky na roky 2003 – 2004 vyvrcholilo dôležitou konferenciou zúčastnených strán, ktorá sa konala pod írskym predsedníctvom v Malahide v máji 2004, na ktorej sa dosiahol široký konsenzus o prioritných cieľoch pre splnenie záväzkov na rok 2010 vyjadrený v „Správe z Malahide.“[27]
|
|
Partendo da questo consenso e dall’analisi presentata nei capitoli 2-4 precedenti, la Commissione ha individuato quattro settori prioritari di intervento e, in relazione a questi, dieci obiettivi prioritari. La Commissione ha inoltre individuato quattro misure di sostegno principali. Gli obiettivi e le misure di sostegno hanno ottenuto un forte consenso nell’ambito di una recente consultazione pubblica.[28]
|
Komisia na tomto základe a na analýze uvedenej v častiach 2 – 4 identifikovala štyri kľúčové politické oblasti pre konanie a v súvislosti s nimi desať prioritných cieľov. Ďalej Komisia identifikovala štyri kľúčové podporné opatrenia. Tieto ciele a podporné opatrenia výrazne podporujú výsledky najnovšej verejnej konzultácie.[28]
|
|
La realizzazione degli obiettivi e delle misure di sostegno richiederà interventi specifici, che vengono definiti, con i rispettivi traguardi, nel “Piano d’azione dell’UE fino al 2010 e oltre” allegato alla presente comunicazione. Il piano d’azione specifica anche gli interventi e gli obiettivi in materia di monitoraggio, valutazione e comunicazione delle informazioni.
|
Splnenie cieľov a podporné opatrenia budú vyžadovať konkrétne akcie, ktoré sú stanovené spolu so súvisiacimi cieľmi v „Akčnom pláne EÚ do roku 2010 a po tomto roku“ pripojenom k tomuto oznámeniu. Akčný plán špecifikuje aj konania a ciele na monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ.
|
|
Il piano d’azione rappresenta un importante e inedito approccio alla politica UE sulla biodiversità, perché riguarda sia la Comunità che gli Stati membri, specificando il ruolo di ciascuno di essi in merito ad ogni azione proposta, e presenta un piano globale di azioni prioritarie finalizzate a raggiungere traguardi specifici nei tempi indicati. Il successo del piano dipenderà dal dialogo e dalla partnership che si instaureranno tra la Commissione e gli Stati membri e da un’applicazione comune.
|
Akčný plán predstavuje dôležitý nový prístup k politike biodiverzity EÚ, v ktorej sa zameriava na Spoločenstvo i členské štáty, špecifikuje ich úlohy vo vzťahu ku každému konaniu a poskytuje komplexný plán prioritných akcií na splnenie konkrétnych, časovo viazaných cieľov. Úspech bude závisieť od dialógu a partnerstva medzi Komisiou a členskými štátmi a spoločnej implementácii.
|
|
Il piano d’azione risponde al recente invito avanzato dalla Convenzione sulla Diversità Biologica di definire le priorità di intervento in vista del 2010[29] e va inteso come complemento alla strategia comunitaria per la biodiversità e ai relativi piani d’azione. Gli Stati membri sono invitati ad adeguare le proprie strategie e i propri piani d’azione per tener conto di questo documento.
|
Tento akčný plán je odpoveďou na poslednú výzvu CBD na stanovenie priorít pre akcie do roku 2010[29], a je určený na doplnenie Stratégie biodiverzity a akčných plánov EK. Členské štáty sa vyzývajú, aby to pri úpravách svojich stratégií a akčných plánov zohľadnili.
|
|
La Commissione propone che, previo esame del Consiglio e del Parlamento, l’attuazione del piano d’azione avvenga sotto la vigilanza del gruppo di esperti sulla biodiversità (BEG) già costituito, che dovrebbe anche garantire il coordinamento e la complementarità tra le azioni della Comunità e quelle degli Stati membri.
|
Komisia navrhuje, aby po posúdení Radou a Parlamentom nad implementáciou dohliadala súčasná expertná skupina pre biodiverzitu (ESB). ESB by mala pracovať aj na zabezpečení koordinácie a komplementarity akcií na úrovni Spoločenstva a členských štátov.
|
|
5.2. Quattro settori principali e dieci obiettivi prioritari
|
5.2. Štyri kľúčové oblasti politiky a desať prioritných cieľov
|
|
Questo punto introduce i quattro settori principali e i dieci obiettivi prioritari del piano d’azione, ne definisce l’ambito di applicazione e mette in evidenza alcune delle azioni più importanti individuate nel piano.
|
V tejto časti sa uvádzajú štyri kľúčové oblasti politiky a desať prioritných cieľov, vysvetľuje sa ich obsah a zdôrazňujú niektoré z kľúčových akcií identifikované v akčnom pláne.
|
|
5.2.1. SETTORE 1: La biodiversità nell’UE
|
5.2.1. OBLASŤ POLITIKY 1: Biodiverzita v EÚ
|
|
Obiettivi
|
Ciele
|
|
1. Salvaguardare gli habitat e le specie più importanti dell’UE
|
1. Chrániť najdôležitejšie biotopy a druhy v EÚ.
|
|
Occorre intervenire a favore degli habitat e delle specie più importanti dell’UE per arrestare la perdita di biodiversità entro il 2010 e per incentivarne il recupero. Per gli habitat serve un maggiore impegno da parte degli Stati membri, che dovranno proporre, designare, tutelare e gestire con efficacia i siti Natura 2000. Essi devono anche rafforzare la coerenza, la connettività e la resilienza della rete, anche attraverso il sostegno alle aree protette a livello nazionale, regionale e locale. È necessario estendere l’uso di piani d’azione specifici per il recupero delle specie maggiormente minacciate dell’UE e occorrono misure simili per gli habitat e le specie delle regioni più remote dell’UE che non rientrano nelle direttive sulla natura[30].
|
V záujme zastavenia poklesu biodiverzity do roku 2010 a podpory obnovy je mimoriadne dôležité konanie týkajúce sa najdôležitejších biotopov a druhov v EÚ. Zabezpečenie týchto biotopov si vyžaduje väčšiu zainteresovanosť zo strany členských štátov pri navrhovaní, určovaní, ochrane a účinnom riadení lokalít sústavy Natura 2000. Vyžaduje si to aj, aby posilnili súlad, spojitosť a pružnosť sústavy, vrátane podpory národných, regionálnych a miestnych chránených území. Malo by sa rozšíriť využívanie akčných plánov špecializovaných na druhy na obnovu najohrozenejších druhov v EÚ. Porovnateľné opatrenia pre biotopy a druhy sú potrebné v tých okrajových regiónoch EÚ, na ktoré sa nevzťahujú smernice o prírode[30].
|
|
2 . Conservare e ripristinare la biodiversità e i servizi ecosistemici nel contesto rurale dell'UE
|
2 . Zachovať a obnoviť biodiverzitu a ekosystémové služby v širších vidieckych oblastiach EÚ.
|
|
3 . Conservare e ripristinare la biodiversità e i servizi ecosistemici nell’ambiente marino dell’UE
|
3 . Zachovať a obnoviť biodiverzitu a ekosystémové služby v širšom morskom prostredí EÚ.
|
|
La rete Natura 2000 e la conservazione delle specie minacciate non saranno possibili, nel lungo termine, senza un ambiente terrestre, marino e di acqua dolce favorevole alla biodiversità. Tra le azioni più importanti citiamo: ottimizzare l’uso delle misure a disposizione nell’ambito della nuova PAC, soprattutto per prevenire l’intensificazione o l’abbandono di terreni agricoli, boschivi e foreste ad alto valore naturalistico, e sostenerne il ripristino; mettere in atto il piano d’azione sulle foreste di prossima pubblicazione, compresi provvedimenti per prevenire e combattere gli incendi boschivi; ottimizzare il ricorso alle misure già disponibili nell’ambito della nuova politica comune della pesca, in particolare per ripristinare gli stock ittici, ridurre gli effetti sulle specie non bersaglio e contenere i danni agli habitat marini; proseguire con l’attuazione delle principali direttive quadro in materia di ambiente e delle strategie tematiche che riducono le pressioni cui è sottoposta la biodiversità, in particolare migliorando la qualità delle acque dolci, dell’ambiente marino e dei suoli e riducendo la pressione degli inquinanti diffusi (come le sostanze ad azione acidificante ed eutrofizzante trasportate dal'aria, i nitrati provenienti da fonti agricole ed i pesticidi).
|
Natura 2000 a zachovanie ohrozených druhov sa z dlhodobého hľadiska nebude dať realizovať bez širšieho suchozemského, sladkovodného a morského prostredia priaznivého pre biodiverzitu. Medzi kľúčové akcie patrí: optimalizácia využívania dostupných opatrení v rámci reformovanej SPP, najmä na predchádzanie intenzifikácii alebo opustenia poľnohospodárskej pôdy s vysokou prírodnou hodnotou, zalesnených oblastí a lesov a na podporu ich obnovy; implementácia pripravovaného Lesného akčného plánu vrátane opatrení na prevenciu a boj proti lesným požiarom; optimalizácia využívania dostupných opatrení v rámci reformovanej Spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), najmä zachovanie zásob rýb, zníženie vplyvov na necieľové druhy a zníženie škôd pre morské biotopy a pokračujúca implementácia kľúčových environmentálnych rámcových smerníc a tematických stratégií, ktoré znižujú tlaky na biodiverzitu, najmä zlepšovaním kvality sladkej vody, morského prostredia a pôd a znižovaním tlakov spôsobených rozptýlenými znečisťujúcimi látkami (napr. kyselinotvorné a eutrofizačné látky z ovzdušia, dusičnany z poľnohospodárskych zdrojov, pesticídy).
|
|
4. Rafforzare la compatibilità tra lo sviluppo regionale e territoriale e la biodiversità all’interno dell’UE
|
4. Posilniť zlučiteľnosť regionálneho a územného rozvoja s biodiverzitou v EÚ.
|
|
Una migliore pianificazione a livello di Stati membri, regioni ed enti locali è la chiave per prevenire, ridurre al minimo e compensare gli effetti negativi dello sviluppo regionale e territoriale e aiuta a rendere tale sviluppo più compatibile con la biodiversità. A tal fine occorre tener conto delle esigenze della biodiversità “più a monte” nell’ambito del processo decisionale. Tra gli interventi principali ricordiamo: dare rilievo alla biodiversità nel contesto della VAS e della VIA; garantire che i finanziamenti comunitari a vantaggio dello sviluppo regionale favoriscano e non danneggino la biodiversità; creare partnership tra i responsabili della pianificazione, dello sviluppo e chi tutela la biodiversità.
|
Lepšie plánovanie na úrovni členského štátu, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčom k predchádzaniu, minimalizácii a kompenzovaniu negatívnych vplyvov regionálneho a územného rozvoja, tým posilneniu zlučiteľnosti s biodiverzitou. Vyžaduje si to zohľadnenie potrieb biodiverzity „smerom vyššie“ v rozhodovacom procese. Medzi kľúčové akcie patrí: účinné riešenie biodiverzity v SEA a EIA; zabezpečenie, aby finančné prostriedky Spoločenstva na regionálny rozvoj prospievali biodiverzite a nepoškodzovali ju a budovanie partnerských vzťahov medzi navrhovateľmi, vývojovými pracovníkmi a záujmami biodiverzity.
|
|
5. Ridurre sensibilmente l’impatto delle specie esotiche invasive e dei genotipi esotici sulla biodiversità dell’UE
|
5. Podstatne znížiť vplyv invazívnych cudzích druhov a cudzích genotypov na biodiverzitu EÚ.
|
|
Si stanno già applicando varie misure per prevenire e ridurre la presenza di specie esotiche invasive, ma rimangono alcune lacune a livello di politiche; a tal fine sarebbe opportuno formulare una strategia globale dell’UE nonché azioni più specifiche, compreso un sistema di allarme rapido.
|
Uskutočňujú sa rôzne opatrenia na prevenciu a kontrolu invazívnych cudzích druhov, ale niektoré nedostatky v politike môžu pretrvávať; za týmto účelom by sa mala pripraviť komplexná stratégia EÚ, ako aj konkrétne akcie, vrátane systému včasného varovania.
|
|
5.2.2. SETTORE 2: La biodiversità nell’UE e nel mondo
|
5.2.2. OBLASŤ POLITIKY 2: EÚ a globálna biodiverzita
|
|
Obiettivi
|
Ciele
|
|
6. Rafforzare sensibilmente l’efficacia della governance internazionale per la biodiversità e i servizi ecosistemici
|
6. Zásadne posilniť účinnosť medzinárodnej správy a riadenia biodiverzity a ekosystémových služieb .
|
|
7. Potenziare notevolmente il sostegno alla biodiversità e ai servizi ecosistemici nell’ambito dell’assistenza esterna dell’UE
|
7. Zásadne posilniť podporu biodiverzity a ekosystémových služieb vo vonkajšej pomoci EÚ .
|
|
8. Ridurre drasticamente l’impatto degli scambi internazionali sulla biodiversità e i servizi ecosistemici su scala planetaria
|
8. Zásadne znížiť vplyv medzinárodného obchodu na globálnu biodiverzitu a ekosystémové služby.
|
|
Se si vuole ottemperare all’impegno di ridurre drasticamente il tasso di perdita della biodiversità su scala mondiale entro il 2010 è necessario dare nuovo impulso all’intervento della Comunità e degli Stati membri. Serve un approccio più coerente da parte dell’UE, che garantisca una sinergia tra gli interventi in materia di governance , di scambi (compresi gli accordi bilaterali) e di cooperazione allo sviluppo. Per quanto riguarda la governance , l’UE dovrebbe incentrarsi di più su un’attuazione più efficace della Convenzione sulla Diversità Biologica ed i relativi accordi. In materia di assistenza esterna l’UE dovrebbe potenziare i finanziamenti destinati appositamente alla biodiversità e dare maggior importanza alla biodiversità nell’ambito dei programmi settoriali e geografici. Sotto il profilo degli scambi è particolarmente urgente adottare misure per combattere la deforestazione tropicale, compresi gli scambi delle merci che contribuiscono al fenomeno. La rapida attuazione del programma “Applicazione delle normative, governance e commercio nel settore forestale (FLEGT)”[31] può dare un contributo di rilievo a questo proposito. Infine, un intervento efficace nei paesi e nei territori d’oltremare degli Stati membri, particolarmente ricchi di biodiversità, è un fattore essenziale per la credibilità dell’UE sulla scena internazionale.
|
Je potrebný nový stimul pre činnosť Spoločenstva a členských štátov, ak má byť splnený záväzok na výrazné zníženie miery poklesu biodiverzity globálne do roku 2010. Je potrebný ucelenejší prístup EÚ, ktorý zabezpečí synergiu medzi akciami na správu a riadenie, obchod (vrátane bilaterálnych dohôd) a spolupráce na rozvoji. Pokiaľ ide o správu a riadenie, EÚ by sa mala zamerať na účinnejšiu implementáciu dohôd CBD a príbuzných dohôd. Pokiaľ ide o vonkajšiu pomoc, EÚ by malo zvýšiť „vyčlenené“ finančné prostriedky na biodiverzitu a posilniť zavádzanie biodiverzity do odvetvových a geografických programov. Pokiaľ ide o obchod, mimoriadne naliehavé sú opatrenia na riešenie odlesňovania tropických pralesov, vrátane obchodu s komoditami, ktoré spôsobujú odlesňovanie. Rýchla implementácia programu Vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve[31] môže v tomto ohľade významne prispieť. Účinná akcia v zámorských krajinách a územiach členských štátov bohatých na biodiverzitu je mimoriadne dôležitá pre vierohodnosť EÚ na tejto medzinárodnej scéne.
|
|
5.2.3. SETTORE 3: Biodiversità e cambiamenti climatici
|
5.2.3. OBLASŤ POLITIKY 3: Biodiverzita a klimatická zmena
|
|
Obiettivo
|
Cieľ
|
|
9. Sostenere l’adattamento della biodiversità ai cambiamenti climatici
|
9. Podporovať prispôsobovanie biodiverzity klimatickej zmene.
|
|
Nel mondo politico e scientifico si concorda ormai ampiamente sul fatto che ha avuto inizio un periodo di cambiamenti climatici inevitabili e senza precedenti. L’impatto del fenomeno sulla biodiversità all’interno dell’UE è già quantificabile e i cambiamenti climatici possono, nel giro di pochi decenni, mettere a repentaglio i nostri tentativi di tutelare la biodiversità e farne un uso sostenibile.
|
Existuje všeobecný vedecký a politický konsenzus, že sme vstúpili do obdobia nevyhnutnej a nevídanej klimatickej zmeny. Vplyvy na biodiverzitu v EÚ sú už merateľné. Klimatická zmena môže za niekoľko desaťročí narušiť naše úsilie o zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biodiverzity.
|
|
Per attenuare i fattori che minacciano la biodiversità sul lungo periodo è necessario abbattere drasticamente le emissioni di gas serra. Dobbiamo ottemperare agli impegni di Kyoto e fissare obiettivi ben più ambiziosi in termini di emissioni globali per il periodo successivo al 2012 se vogliamo contenere l’aumento della temperatura media annua del pianeta a non più di 2oC al di sopra dei livelli pre-industriali.
|
Je potrebné zásadne znížiť celosvetové emisie skleníkových plynov, aby sa zmiernila dlhodobejšia hrozba pre biodiverzitu. Je nevyhnutné usilovať sa o splnenie svojich kjótskych záväzkov. Zároveň existuje potreba stanovovať si ešte ambicióznejšie globálne ciele po roku 2012 na obmedzenie zvyšovania priemernej globálnej ročnej teploty tak, aby nepresahovala 2oC nad predindustriálnou úrovňou.
|
|
Tutelando la biodiversità è possibile contenere le concentrazioni di gas serra in atmosfera, perché le foreste, le torbiere e altri habitat sono in grado di immagazzinare il carbonio. Serviranno anche politiche per agevolare l’adattamento della biodiversità alla costante evoluzione delle temperature e dei regimi idrici; ciò significa, in particolare, garantire la coerenza della rete Natura 2000. Occorre infine puntare a prevenire, ridurre al minimo e controbilanciare tutti i danni potenziali che potrebbero derivare alla biodiversità dalle misure di adattamento e mitigazione dei cambiamenti climatici.
|
Ochrana biodiverzity môže pomôcť obmedziť atmosférické koncentrácie skleníkových plynov, pretože lesy, rašeliniská a iné biotopy uchovávajú uhlík. Budú tiež potrebné politiky, aby pomohli biodiverzite prispôsobiť sa zmenám teploty a vodných režimov. Vyžaduje si to najmä zabezpečiť ucelenosť sústavy Natura 2000. Je potrebné venovať pozornosť predchádzaniu, minimalizácii a kompenzovaniu potenciálneho poškodzovania biodiverzity vyplývajúceho z prispôsobovania klimatickej zmene a opatreniam na zmiernenie následkov.
|
|
5.2.4. SETTORE 4: La base di conoscenze
|
5.2.4. OBLASŤ POLITIKY 4: Vedomostná základňa
|
|
Obiettivo
|
Cieľ
|
|
10. Potenziare in maniera sostanziale la base di conoscenze per la conservazione e l’uso sostenibile della biodiversità, all’interno dell’UE e nel mondo
|
10. Podstatne posilňovať v rámci EÚ a v celosvetovom kontexte vedomostnú základňu pre zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biodiverzity
|
|
Comprendere la biodiversità è una delle principali sfide scientifiche che l’umanità deve affrontare. È ormai diventato determinante rafforzare le nostre conoscenze in materia di biodiversità e di servizi ecosistemici, perché solo così in futuro sarà possibile perfezionare le nostre risposte politiche. In questo senso sarà necessario rafforzare (nel contesto del Settimo programma quadro e dei programmi di ricerca nazionali) lo Spazio Europeo della Ricerca, la sua dimensione internazionale, le infrastrutture di ricerca, l’interfaccia tra mondo scientifico e mondo politico e l’interoperabilità dei dati sulla biodiversità: tutto questo dovrebbe permettere di sfruttare le tecnologie emergenti nel campo dell’informazione e della comunicazione. Condizionatamente alla disponibilita' di fondi provenienti da esistenti risorse finanziarie, la Commissione istituirà un meccanismo UE per fornire pareri indipendenti, autorevoli e fondati sulla ricerca scientifica che daranno un contributo all’attuazione e alla formulazione di ulteriori politiche. In ambito internazionale l’UE dovrebbe individuare le modalità e gli strumenti necessari per potenziare l’offerta di pareri scientifici indipendenti ai fini della formulazione di politiche su scala mondiale, contribuendo, ad esempio, attivamente all’esame della MA prevista per il 2007 nell’ambito della Convenzione sulla Diversità Biologica e alle consultazioni in corso sulla necessità di migliorare i Meccanismi Internazionali della Conoscenza Scientifica sulla Biodiversita'.
|
Chápanie významu biodiverzity predstavuje jednu z najvýznamnejších vedeckých úloh, ktoré ľudstvo musí riešiť. Existuje zásadná potreba posilniť naše chápanie biodiverzity a ekosystémových služieb, ak máme v budúcnosti zlepšiť reakciu našej politiky. Vyžaduje si to posilnenie (v rámci RP7 a národných výskumných programov) európskeho výskumného priestoru, jeho medzinárodnej dimenzie, výskumných infraštruktúr, rozhrania vedy a politiky a interoperability údajov pre biodiverzitu. Týmto by sa využili nové informačné a komunikačné technológie. Za predpokladu, že sa získajú fondy z existujúcich finančných zdrojov, v záujme informovanosti v súvislosti s realizáciou a ďalším rozvojom príslušných politík, Komisia zavedie nový mechanizmus EÚ zabezpečujúci nezávislé dôveryhodné poradenstvo vychádzajúce z výsledkov výskumu. V medzinárodnom kontexte by mala EU určiť spôsoby a prostriedky na poslinenie nezávislého vedeckého poradenstva pri tvorbe globálnych politík, okrem iného aj aktívnou účasťou v procese posudzovania hodnotenia MA 2007 prostredníctvom CBD a zároveň pomáhať pri prebiehajúcich konzultáciách týkajúcich sa potreby zlepšenia medzinárodných mechanizmov vedeckej expertízy v oblasti biodiverzity.
|
|
5.3. Le quattro misure di sostegno principali
|
5.3. Štyri kľúčové podporné opatrenia
|
|
1. Garantire un finanziamento adeguato
|
1. Zabezpečenie primeraného financovania
|
|
Un finanziamento adeguato, sia per la rete Natura 2000 che per la biodiversità presente in siti non compresi nella rete, è una necessità. Le nuove prospettive finanziarie per il 2007-2013 aprono opportunità di finanziamento per la biodiversità e Natura 2000 nell’ambito del Fondo di sviluppo rurale[32], del Fondo di coesione e dei fondi strutturali[33], di Life+[34] e del Settimo Programma Quadro. Tuttavia, le riduzioni di bilancio previste dal Consiglio Europeo di dicembre[35] influenzeranno sicuramente le possibilità di finanziamento messe a disposizione della biodiversità all’interno di questi strumenti; ne consegue pertanto che le scelte di attuazione a livello nazionale saranno determinanti. La Comunità e gli Stati membri dovranno garantire, attraverso i cofinanziamenti comunitari e le risorse proprie degli Stati membri, un finanziamento adeguato del piano d’azione, in particolare con riferimento alla rete Natura 2000, ai terreni agricoli e forestali ad elevato valore naturalistico, alla biodiversità marina, alla biodiversità a livello planetario, alla ricerca nel campo della biodiversità, al monitoraggio e agli inventari. In ogni caso la disponibilita' delle risorse finanziarie comunitarie dovra' tener conto delle limitazioni di budget ed essere compresa nel nuovo Prospettive Finanziarie.
|
Nevyhnutné je primerané financovanie sústavy Natura 2000 aj biodiverzity mimo sústavy Natura 2000. Nové finančné výhľady na roky 2007 – 2013 otvárajú príležitosti pre spolufinancovanie biodiverzity a sústavy Natura 2000 v rámci Fondu na rozvoj vidieka[32], kohéznych a štrukturálnych fondov[33], Life+[34] a RP7. Zníženie rozpočtu predpokladané decembrovou Európskou radou[35] by určite ovplyvnilo možnosti financovania biodiverzity v rámci týchto nástrojov. Následne budú veľmi dôležité národné implementačné možnosti. Spoločenstvo a členské štáty budú potrebovať zabezpečiť prostredníctvom spolufinancovania Spoločenstva a vlastných zdrojov členských štátov dostačujúce financovanie akčného plánu, najmä v súvislosti so sústavou Natura 2000, poľnohospodárskou pôdou s vysokou prírodnou hodnotou a lesmi, morskou biodiverzitou, globálnou biodiverzitou, výskumom biodiverzity, jej monitorovaním a zaznamenávaním. V každom prípade alokácia finančných zdrojov Spoločenstva by mala vziať do úvahy rozpočtové obmedzenia a byť v rámci limitov nového finančného výhľadu.
|
|
2. Rafforzare il processo decisionale dell’UE in materia di biodiversità
|
2. Posilňovanie rozhodovania EÚ
|
|
Per realizzare tale obiettivo è necessario: migliorare il coordinamento e la complementarità tra gli interventi della Comunità e quelli degli Stati membri, segnatamente attraverso il BEG; garantire che le politiche vigenti e nuove ed i bilanci (compresi quelli nell’ambito dei programmi nazionali di riforma nel contesto della strategia di Lisbona) tengano in debito conto le esigenze in termini di biodiversità; considerare i costi ambientali (inclusa la perdita di capitale naturale e di servizi ecosistemici) nel processo decisionale; migliorare la coerenza a livello nazionale tra vari piani e programmi che incidono sulla biodiversità e infine garantire che le decisioni adottate in ambito regionale e locale siano compatibili con gli impegni assunti ad alto livello a favore della biodiversità.
|
Patrí sem: zlepšenie koordinácie a komplementarity medzi Spoločenstvom a členskými štátmi, predovšetkým cez ESB; zabezpečenie súčasných a nových politík a rozpočtov (vrátane tých, ktoré boli vypracované v rámci lisabonských národných reformných programov), náležité zohľadňovanie potrieb biodiverzity; zohľadňovanie environmentálnych nákladov (vrátane straty prírodného kapitálu a ekosystémových služieb) v rozhodovaní; zlepšovanie súladu na vnútroštátnej úrovni medzi rôznymi plánmi a programami týkajúcimi sa biodiverzity a zabezpečovanie rozhodovania na regionálnej a miestnej úrovni v súlade so záväzkami na vysokej úrovni týkajúcimi sa biodiverzity.
|
|
3. Creare partnership
|
3. Budovanie partnerských vzťahov
|
|
Questa misura è finalizzata a creare partnership tra governi, mondo accademico, addetti alla conservazione, proprietari e utilizzatori dei terreni, settore privato, settore finanziario, settore dell’istruzione e dei media per individuare soluzioni al problema. A tal fine si potrà partire da disposizioni esistenti (come quelle previste nell’ambito della PAC e della PCP) o creare nuove partnership, anche al di fuori dell’UE.
|
Patrí sem budovanie progresívnych partnerských vzťahov medzi vládou, akademickou obcou, ochranármi, vlastníkmi pôdy a užívateľmi, súkromným sektorom, finančným sektorom, sektorom vzdelávania a médiami v záujme vypracúvania riešení, k čomu možno zaradiť budovanie na existujúcich opatreniach (napr. podľa SSP a SPRH) a rozvoj nových partnerských vzťahov, vrátane vzťahov mimo EÚ.
|
|
4. Istruzione, sensibilizzazione e partecipazione del pubblico
|
4. Budovanie verejného vzdelávania, uvedomenia a účasti
|
|
In quest’ambito si tratterà di formulare e mettere in atto una strategia di comunicazione a sostegno del piano d’azione, a stretto contatto con l’iniziativa “Countdown 2010”, e di attuare la convenzione di Ǻrhus e le direttive connesse[36].
|
Do tejto oblasti patrí príprava a implementácia komunikačnej stratégie na podporu akčného plánu, úzka spolupráca s iniciatívou Countdown 2010 a implementácia Aarhuského dohovoru a súvisiacich smerníc[36].
|
|
5.4. Monitoraggio, valutazione e revisione
|
5.4. Monitorovanie, hodnotenie a kontrola
|
|
La Commissione riferirà ogni anno al Consiglio e al Parlamento sui progressi realizzati per l’attuazione del piano d’azione; la prima relazione riguarderà il periodo compreso tra l’adozione della comunicazione e la fine del 2007.
|
Komisia bude raz ročne predkladať Rade a Parlamentu správu o pokroku pri vykonávaní akčného plánu, počnúc obdobím od prijatia tohto oznámenia do konca roku 2007.
|
|
La seconda relazione (che coprirà il periodo fino alla fine del 2008) comprenderà una valutazione intermedia sintetica dei progressi realizzati per il conseguimento degli obiettivi in vista del 2010.
|
Druhá správa (koncom roku 2008) bude obsahovať stručné hodnotenie v polovici obdobia pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2010.
|
|
La quarta relazione annuale (fino alla fine del 2010) valuterà in che misura l’UE ha ottemperato agli impegni fissati per il 2010. Il documento conterrà una valutazione qualitativa del grado di attuazione delle iniziative previste dal piano d’azione e di conseguimento degli obiettivi e verranno prese in esame le ipotesi di base e le eventuali iniziative mancanti. La valutazione si basera' anche su dati quantitativi relativi a una serie di indicatori headline per la biodiversità (cfr. allegato 2). Nel 2007 verrà elaborato un indice di biodiversità che sarà utilizzato come indicatore strutturale e di sviluppo sostenibile. La Commissione formulerà e applicherà tali indicatori e procederà al monitoraggio in associazione con gli Stati membri e la società civile.
|
Štvrtá výročná správa (koncom roku 2010) bude hodnotiť, do akej miery EÚ splnila svoje záväzky na rok 2010. Patrí sem kvalitatívne hodnotenie, do akej miery sa v rámci akčného plánu uskutočnili akcie a dosiahli ciele, vrátane posúdenia východiskových predpokladov a prípadných neuskutočnených akcií. Hodnotenie bude vychádzať aj z kvantitatívnych údajov týkajúcich sa súboru hlavných ukazovateľov biodiverzity (príloha 2). Index biodiverzity ako ukazovateľ trvalo udržateľného rozvoja a štrukturálny ukazovateľ sa vypracuje v roku 2007. Komisia vypracuje a zavedie tieto ukazovatele a s tými súvisiaci monitoring v partnerstve s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.
|
|
La settima relazione annuale (fino alla fine del 2013) fornirà una valutazione analoga, riguardante anche tutti gli obiettivi post-2010 fissati nel piano d’azione.
|
Siedma ročná správa (koncom roku 2013) poskytne podobné hodnotenie so zameraním aj na ciele v akčnom pláne po roku 2010.
|
|
Tutte queste valutazioni confluiranno nella valutazione definitiva del Sesto Programma d’Azione per l’Ambiente, nella revisione delle politiche settoriali e dei bilanci del periodo 2007-2013, nonché nelle politiche e nei bilanci per il periodo successivo al 2013.
|
Tieto hodnotenia poskytnú informácie pre konečné hodnotenie 6. EAP, kontrolu odvetvových politík a rozpočtov počas obdobia 2007 – 2013 a politík a rozpočtov obdobia po roku 2013.
|
|
5.5. Una visione a più lungo termine per la biodiversità e l’UE: un quadro di riferimento per le politiche comunitarie
|
5.5. Dlhodobejšia vízia v súvislosti s biodiverzitou a EÚ ako rámec politiky
|
|
Per concludere, arrestare la perdita di biodiversità e avviarne il recupero sono obiettivi importanti. Occorre tuttavia guardare oltre il 2010 e pensare ad una visione a più lungo termine per inquadrare le politiche. Tale visione dovrebbe riconoscere il fatto che siamo interdipendenti con la natura e che serve un nuovo equilibrio tra sviluppo e conservazione dell’ambiente naturale. La Commissione avvierà un dibattito su questo tema.
|
Možno konštatovať, že zastavenie poklesu biodiverzity a jej nasmerovanie na cestu obnovy sú dôležitými míľnikmi. Je však potrebné hľadieť aj za rok 2010 smerom k dlhodobejšej vízii, ktorá bude tvoriť rámec politiky. V tejto vízii by sa mala zohľadniť naša vzájomnú prepojenosť s prírodou a potreba novej rovnováhy medzi rozvojom a zachovaním prírodného sveta. Komisia otvorí diskusiu zameranú na uvedené otázky.
|
|
[1] Cfr., ad esempio, l’andamento dell’Indice di sviluppo umano, in UNDP Human Development Report 2005.
|
[1] Pozri napr. Trendy ukazovateľov rozvoja ľudstva v Správe UNDP o rozvoji ľudstva za rok 2005 (Human Development Index trends, in UNDP Human Development Report 2005).
|
|
[2] Segretariato della Convenzione sulla Diversità Biologica (2006), Global Biodiversity Outlook 2 .
|
[2] Sekretariát CBD (2006) Global Biodiversity Outlook 2 ((CBD - Dohovor o biologickej diverzite) Globálna biodiverzita - Výhľad 2).
|
|
[3] http://www.maweb.org
|
[3] http://www.maweb.org.
|
|
[4] Conclusioni della Presidenza, Consiglio europeo di Göteborg del 15 e 16 giugno 2001.
|
[4] Závery predsedníctva, Európska rada v Göteborgu 15. a 16. júna 2001.
|
|
[5] COM (2001) 264 def.
|
[5] KOM(2001) 264, konečné znenie.
|
|
[6] Vertice mondiale sullo sviluppo sostenibile, Piano di attuazione.
|
[6] Svetový samit o trvalo udržateľnom rozvoji, plán implementácie.
|
|
[7] Speciale Eurobarometro 217 (2005).
|
[7] Special Eurobarometer 217 (2005).
|
|
[8] COM (2001) 264 def.
|
[8] KOM(2001) 264, konečné znenie.
|
|
[9] COM (1998) 42 def.
|
[9] KOM(1998) 42, konečné znenie.
|
|
[10] COM (2001) 162 def.
|
[10] KOM(2001) 162, konečné znenie.
|
|
[11] Segretariato della Convenzione sulla Diversità Biologica (2006) op. cit.
|
[11] Sekretariát CBD (2006) op. cit.
|
|
[12] Altre informazioni sono contenute nei documenti di audit della conferenza di Malahide, sul sito della DG Ambiente su Europa: http://europa.eu.int/comm/environment/nature/biodiversity/develop_biodiversity_policy/malahide_conference/index_en.htm
|
[12] Ďalšie údaje v dokumentoch „auditu“ z konferencie v Malahide, GR Životné prostredie na stránke Europa: http://europa.eu.int/comm/environment/nature/biodiversity/develop_biodiversity_policy/malahide_conference/index_en.htm.
|
|
[13] Direttiva 79/409/CEE, GU L 103 del 25.4.1979, pag. 1, modificata dal regolamento (CE) n. 807/2003, GU L 122 del 6.5.2003, pag. 36.
|
[13] Smernica 79/409/ES, Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s.1, naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 807/2003, Ú. v. EÚ L 122, 6.5.2003, s. 36.
|
|
[14] Direttiva 92/43/CEE, GU L 206 del 22.7.1992, pag. 7, modificata dalla direttiva 97/62/CE, GU L 305 dell’8.11.1997, pag. 42.
|
[14] Smernica 92/43/EHS, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s.7, naposledy zmenená a doplnená smernicou 97/62/ES, Ú. v. ES L 305, 8.11.1997, s.42.
|
|
[15] Sono invece comprese le Azzorre, Madeira e le Canarie.
|
[15] Azory, Madeira a Kanárske ostrovy sú pokryté.
|
|
[16] Decisione n. 1600/2002/CE, GU L 242 del 10.9.2002, pag. 1.
|
[16] Rozhodnutie č. 1600/2002/ES, Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s.1.
|
|
[17] Regolamento (CE) n. 1698/2005 del Consiglio, GU L 277 del 21.10.2005, pag. 1.
|
[17] Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005, Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s.1.
|
|
[18] COM(2001)135 def.
|
[18] KOM(2001) 135, konečné znenie.
|
|
[19] Direttiva 85/337/CEE, modificata dalla direttiva 97/11/CE, GU L 73 del 14.3.1997, pag. 5.
|
[19] Smernica 85/337/EHS v znení zmien a doplnkov smernice 97/11/ES, Ú. v. ES L 073, 14.3.1997, s.5.
|
|
[20] Direttiva 2001/42/CE, GU L 197 del 21.7.2001, pag. 30.
|
[20] Smernica 2001/42/ES, Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s.30.
|
|
[21] COM (2005) 134 def.
|
[21] KOM(2005) 134, konečné znenie.
|
|
[22] COM (2005) 311 def.
|
[22] KOM(2005) 311, konečné znenie.
|
|
[23] COM (2003) 104 def., COM (2004) 373 def.
|
[23] KOM (2003) 104, konečné znenie, KOM (2004) 373, konečné znenie.
|
|
[24] COM (2003) 251 def.
|
[24] KOM(2003) 251, konečné znenie.
|
|
[25] Decisione n. 1513/2002/CE, GU L 232 del 29.8.2002, pag. 1.
|
[25] Rozhodnutie č. 1513/2002/ES, Ú. v. ES L 232, 29.8.2002, s.1.
|
|
[26] COM (2005) 119 def.
|
[26] KOM(2005) 119, konečné znenie.
|
|
[27] Consultare: la relazione sulla conferenza nel sito della DG Ambiente sul sito Europa.
|
[27] V: Správa z konferencie, GR Životné prostredie na stránke Europa.
|
|
[28] Pagina sulle consultazioni della DG Ambiente sul sito Europa.
|
[28] GR Životné prostredie, stránka vyhradená na konzultácie na Europa.
|
|
[29] Segretariato della Convenzione sulla Diversità Biologica (2006), op. cit .
|
[29] Sekretariát CBD (2006) op. cit.
|
|
[30] Cioè misure volontarie e su iniziativa nazionale per la Guiana francese, l’isola di Reunion, Guadalupe e Martinica.
|
[30] t. j. opatrenia prijaté dobrovoľne a z národnej iniciatívy pre Francúzsku Guianu, Reunion, Guadeloupe, Martinique
|
|
[31] COM (2003) 251 def.
|
[31] KOM (2003) 251, konečné znenie.
|
|
[32] Regolamento (CE) n. 1698/2005, GU L 277 del 21.10.2005, pag. 1 e decisione n. 2006/144/CE, GU L 55 del 25.2.2006, pag. 20.
|
[32] Nariadenie (ES) č. 1698/2005, Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1 a rozhodnutie č. 2006/144/ES, Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006, s. 20.
|
|
[33] COM (2004) 492, 493, 494 , 495, 496 def.
|
[33] KOM (2004) 492, 493, 494 , 495, 496, konečné znenie.
|
|
[34] COM (2004) 621 def.
|
[34] KOM(2004) 621, konečné znenie.
|
|
[35] Conclusioni della Presidenza, Consiglio europeo di Bruxelles, 15 e 16 dicembre 2005.
|
[35] Závery predsedníctva, Európska rada v Bruseli, 15. a 16. decembra 2005.
|
|
[36] Direttiva 2003/4/CE, GU L 41 del 14.2.2003, pag. 26, e direttiva 2003/35/CE, GU L 156 del 25.6.2003, pag. 17.
|
[36] Smernica 2003/4/ES, Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003 s. 26 a 2003/35/ES, Ú. v. EÚ L156, 25.6.2003, s. 17.
|