[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brussels, 10.1.2007

Brusel, 10.1.2007

COM(2006) 848 final

KOM(2006) 848 v konečnom znení

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL AND THE EUROPEAN PARLIAMENT

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Renewable Energy Road Map Renewable energies in the 21st century: building a more sustainable future

Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti

{SEC(2006) 1719}{SEC(2006) 1720}{SEC(2007) 12}

{SEK(2006) 1719}{SEK(2006) 1720}{SEK(2007) 12}

TABLE OF CONTENTS

OBSAH

1. Introduction 3

1. Úvod 3

2. Current contribution of renewable energy 4

2. Súčasný príspevok obnoviteľnej energie 4

2.1. Electricity 6

2.1. Elektrická energia 6

2.2. Biofuels 7

2.2. Biopalivá 7

2.3. Heating and cooling 8

2.3. Vykurovanie a chladenie 8

2.4. Overall progress towards reaching the targets for renewable energy 8

2.4. Celkový pokrok v dosahovaní cieľov v oblasti obnoviteľnej energie 9

3. The way forward 9

3. Cesta vpred 9

3.1. The principles 9

3.1. Zásady 9

3.2. An overall EU target 9

3.2. Celkový cieľ EÚ 10

3.3. A target for biofuels 10

3.3. Cieľ pre biopalivá 10

3.4. National targets and Action Plans; putting policy into practice 10

3.4. Vnútroštátne ciele a akčné plány; uvádzanie politiky do praxe 10

3.5. Promotional policies and flanking measures 12

3.5. Propagačné stratégie a príslušné opatrenia 12

4. Assessment of the impact of achieving the target for renewables. 14

4. Hodnotenie vplyvu dosiahnutia vytýčeného cieľa pre obnoviteľné energie 14

4.1. Impact on greenhouse gas emissions and other environmental impacts 14

4.1. Vplyv na emisie skleníkových plynov a iné environmentálne vplyvy 14

4.2. Security of energy supply 14

4.2. Bezpečnosť dodávok energie 15

4.3. Cost and competitiveness 15

4.3. Náklady a konkurencieschopnosť 15

5. Conclusion 18

5. Záver 20

ANNEX 19

PRÍLOHA 22

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL AND THE EUROPEAN PARLIAMENT

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Renewable Energy Road MapRenewable energies in the 21st century : building a more sustainable future

Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti

1. Introduction

1. Úvod

The EU and the world are at a cross-roads concerning the future of energy. Climate change, increasing dependence on oil and other fossil fuels, growing imports, and rising energy costs are making our societies and economies vulnerable. These challenges call for a comprehensive and ambitious response.

EÚ a celý svet sa ocitli na križovatke energetickej budúcnosti. Klimatické zmeny, nárast závislosti od ropy a iných fosílnych palív, vzostup dovozu a zvyšovanie cien energií, to všetko robí naše spoločnosti a ekonomiky zraniteľnejšími. Tieto úlohy si vyžadujú všestrannú a smelú odpoveď.

In the complex picture of energy policy, the renewable energy sector is the one energy sector which stands out in terms of ability to reduce greenhouse gas emissions and pollution, exploit local and decentralised energy sources, and stimulate world-class high-tech industries.

V zložitom obraze energetickej politiky je sektor obnoviteľnej energie jediným energetickým sektorom, ktorý je výnimočný vzhľadom na schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov a znečistenie, využívať miestne a decentralizované energetické zdroje a stimulovať celosvetové priemyselné odvetvia triedy „high-tech“.

The EU has compelling reasons for setting up an enabling framework to promote renewables. They are largely indigenous, they do not rely on uncertain projections on the future availability of fuels, and their predominantly decentralised nature makes our societies less vulnerable. It is thus undisputed that renewable energies constitute a key element of a sustainable future.

EÚ má naliehavé dôvody na vybudovanie systému podpory obnoviteľných energií. Sú zväčša pôvodné, nesúvisia s neurčitými plánmi budúcej dostupnosti palív, a ich prevažne decentralizovaný charakter minimalizuje zraniteľnosť našich spoločností. Je nepopierateľné, že obnoviteľné energie sú kľúčovým prvkom trvalo udržateľnej budúcnosti.

The European Council of March 2006[1] called for EU leadership on renewable energies and asked the Commission to produce an analysis on how further to promote renewable energies over the long term, for example by raising their share of gross inland consumption to 15% by 2015. The European Parliament has by an overwhelming majority called for a 25 % target for renewable energies in the EU's overall energy consumption by 2020[2].

V marci 2006[1] Európska rada vyslovila žiadosť, aby EÚ zaujala popredné miesto v oblasti obnoviteľných energií a požiadala Komisiu, aby vypracovala analýzu spôsobov, ako ďalej podporovať obnoviteľné energie z dlhodobého hľadiska, napríklad zvýšením ich podielu hrubej domácej spotreby do roku 2015 na 15 %. Európsky parlament požadoval drvivou väčšinou dosiahnutie 25 % cieľa pre obnoviteľné energie v celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020[2].

This Road Map, an integral part of the Strategic European Energy Review, sets out a long-term vision for renewable energy sources in the EU. It proposes that the EU establish a mandatory (legally binding) target of 20% for renewable energy's share of energy consumption in the EU by 2020, explains why it is necessary, and lays down a pathway for mainstreaming renewables into EU energy policies and markets. It further proposes a new legislative framework for the promotion and the use of renewable energy in the European Union. In doing so, it will provide the business community with the long term stability it needs to make rational investment decisions in the renewable energy sector so as to put the European Union on track towards a cleaner, more secure and more competitive energy future.

Táto cestovná mapa, neoddeliteľná súčasť prehľadu európskej energetickej stratégie, stanovuje dlhodobú víziu obnoviteľných zdrojov energie v EÚ. Navrhuje, aby EÚ vytýčila povinný (právne záväzný) cieľ vo výške 20% pre podiel obnoviteľných energií na spotrebe energie v EÚ do roku 2020, vysvetľuje, prečo je to nevyhnutne potrebné, a stanovuje spôsob, akým sa má obnoviteľná energia optimalizovať v energetickej politike a na energetických trhoch EÚ. Ďalej navrhuje nový legislatívny rámec pre podporu a využívanie obnoviteľnej energie v Európskej únii. Zároveň poskytuje podnikateľskej komunite dlhodobú stabilitu, ktorú potrebuje na prijímanie racionálnych investičných rozhodnutí v sektore obnoviteľných energií, aby sa Európska únia dostala na cestu k ekologickejšej, bezpečnejšej a konkurencieschopnejšej energetickej budúcnosti.

The objectives set out can only be achieved by significantly increasing the contribution from renewable energy sources in all Member States in electricity and transport and in the heating and cooling sector. The challenge is huge, but the proposed target can be achieved with determined and concerted efforts at all levels of government assuming the energy industry plays its full part in the undertaking.

Vytýčené ciele sa dajú dosiahnuť len výrazným zvýšením príspevkov obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých členských štátoch v oblasti elektrickej energie a dopravy a v sektore vykurovania a chladenia. Je to náročná úloha, ale navrhovaný cieľ sa dá dosiahnuť rozhodným a zladeným úsilím na všetkých úrovniach štátnej správy, uvedomujúc si, že energetický priemysel zohráva v projekte plnohodnotnú úlohu.

Reaching the target will generate major greenhouse gas emissions savings, reduce annual fossil fuel consumption by over 250 Mtoe by 2020, of which approximately 200 Mtoe would have been imported, and spur new technologies and European industries. These benefits will come at an additional cost of between €10-18 billion per year[3], on average between 2005 and 2020, depending on energy prices. With a conducive regulatory framework, heavy investment has been made in the past in conventional energy sources, notably coal and nuclear energy. The time has now come to do the same for renewable energy sources.

Výsledkom dosahovania cieľov budú značné úspory emisií skleníkových plynov, zníženie ročnej spotreby fosílnych palív o viac ako 250 miliónov ton ekvivalentu ropy (million tonnes of oil equivalent, Mtoe) do roku 2020, z čoho približne 200 Mtoe by sa malo doviezť, a povzbudenie nových technológií a európskych priemyselných odvetví. Tento prínos si vyžiada v priemere v rokoch 2005 až 2020 dodatočné náklady vo výške 10 - 18 miliárd EUR ročne[3], v závislosti od cien energií. Vďaka nápomocnému regulačnému systému sme v minulosti značne investovali do konvenčných energetických zdrojov, predovšetkým do uhlia a jadrovej energie. Teraz nastal čas robiť to isté pre obnoviteľné zdroje energie.

Pursuing an ambitious Energy Policy for Europe, including a more vigorous and ambitious promotion of renewable energy sources, will require changes in policy. It will entail action at all policy and decision making levels. This Road Map sets out a framework for such action.

Realizácia smelej energetickej politiky pre Európu, vrátane silnej a ambicióznej podpory obnoviteľných zdrojov energie, si vyžiada zmenu politiky. Bude znamenať prijímanie opatrení na všetkých politických a rozhodovacích úrovniach. V tejto cestovnej mape sa stanovuje rámec pre takéto opatrenia.

2. CURRENT CONTRIBUTION OF RENEWABLE ENERGY

2. Súčasný prís PEVOK OBNOVITEľNEJ ENERGIE

In 1997, the European Union started working towards a target of a 12% share of renewable energy in gross inland consumption by 2010[4] representing a doubling of the contribution from renewable energies compared with 1997. Since then, renewable energies have increased their contribution by 55% in absolute energy terms[5].

V roku 1997 Európska únia začala pracovať na dosiahnutí cieľa 12 % podielu obnoviteľnej energie na hrubej domácej spotrebe do roku 2010[4], čo predstavuje dvojnásobok príspevku obnoviteľných energií v porovnaní s rokom 1997. Odvtedy obnoviteľné energie zvýšili svoj príspevok o 55 % v absolútnych energetických hodnotách[5].

In spite of this progress, current projections indicate that the 12% target will not be met. The EU looks unlikely to reach a contribution from renewable energy sources exceeding 10% by 2010. The current contribution from renewable energy in each Member State is set out in the Annex.

Napriek tomuto pokroku súčasné vyhliadky naznačujú, že 12 % cieľ sa nedosiahne. Je veľmi nepravdepodobné, že by EÚ dosiahla do roku 2010 príspevok obnoviteľných zdrojov energie prekračujúci 10 %. Súčasný príspevok obnoviteľnej energie v jednotlivých členských štátoch je uvedený v prílohe.

There are several reasons for this. Even though the cost of most renewable energy sources is declining - in some cases quite dramatically - at the current stage of energy market development renewable sources will often not be the short term least cost options[6]. In particular, the failure to systematically include external costs in market prices gives an economically unjustified advantage to fossil fuels compared with renewables.

Existuje na to niekoľko dôvodov. Hoci sa prejavujú pozitívne trendy v poklese cien väčšiny obnoviteľných zdrojov energie – v niektorých prípadoch pomerne prudkom poklese – v súčasnej etape vývoja trhu obnoviteľné energie neraz nie sú len krátkodobé možnosti pre najnižšie náklady[6]. Predovšetkým systematické nezapočítavanie externých nákladov do trhových cien ekonomicky neodôvodnene zvýhodňuje fosílne palivá v porovnaní s obnoviteľnými energiami.

There are other important reasons why the EU will not meet its objectives for renewable energy. The complexity, novelty and decentralised nature of most renewable energy applications result in numerous administrative problems. These include unclear and discouraging authorisation procedures for planning, building and operating systems, differences in standards and certification and incompatible testing regimes for renewable energy technologies. There are also many examples of opaque and discriminating rules for grid access and a general lack of information at all levels including information for suppliers, customers and installers. All of these factors have contributed to inadequate growth in the renewable energies sector.

Existujú aj ďalšie významné dôvody, prečo EÚ nedosiahne svoje ciele vytýčené v oblasti obnoviteľnej energie. Komplikovanosť, novosť a decentralizovaný charakter väčšiny aplikácií obnoviteľných energií spôsobuje množstvo administratívnych problémov. Patria sem nejednoznačné a odrádzajúce schvaľovacie postupy pre plánovanie, výstavbu a prevádzku systémov, rozdiely v normách a osvedčeniach a nekompatibilné skúšobné režimy pre technológie obnoviteľných energií. Okrem toho existuje množstvo príkladov neprehľadných a diskriminačných predpisov pre prístup do siete a všeobecný nedostatok informácií na všetkých úrovniach vrátane úrovne dodávateľov, zákazníkov a inštalátorov. Všetky tieto faktory prispeli k nedostatočnému rastu sektoru obnoviteľných energií.

The development recorded so far is made up of generally patchy and highly uneven progress across the EU, highlighting that national policies have been inadequate for achieving the EU target. While ambitious policies creating investor certainty have been adopted in some Member States, national policies have proven vulnerable to changing political priorities. The absence of legally binding targets for renewable energies at EU level, the relatively weak EU regulatory framework for the use of renewables in the transport sector, and the complete absence of a legal framework in the heating and cooling sector, means that progress to a large extent is the result of the efforts of a few committed Member States. Only in the electricity sector has substantial progress been made, on the basis of the Directive on renewable electricity[7] adopted in 2001, and the targets set will almost be met. The differences in the regimes for electricity, biofuels and heating and cooling established at EU level are reflected in the development of the three sectors: clear growth in electricity, the recent start of solid growth in biofuels, and slow growth rates for heating and cooling (cf. Figure 1).

Doteraz zaznamenaný vývoj bol dosiahnutý vďaka všeobecne nejednotnému a veľmi rozdielnemu pokroku v celej EÚ a zdôrazňuje skutočnosť, že vnútroštátne politiky boli neprimerané na dosiahnutie cieľa EÚ. Hoci niektoré členské štáty prijali ambicióznu politiku zabezpečujúcu investorom istotu, ukázalo sa, že vnútroštátne politiky sú citlivé na meniace sa politické priority. Nedostatok právne záväzných cieľov pre obnoviteľné energie na úrovni EÚ, relatívne slabý regulačný rámec EÚ na využívanie obnoviteľnej energie v dopravnom sektore a absolútna neprítomnosť právneho rámca v sektore vykurovania a chladenia znamená, že pokrok je vo veľkej miere výsledkom úsilia niekoľkých zaangažovaných členských štátov. Len v sektore elektrickej energie sa na základe smernice o obnoviteľnej elektrickej energii[7]prijatej v roku 2001 dosiahol značný pokrok a ciele sa takmer splnia. Rozdiely v režimoch pre elektrickú energiu, biopalivá a vykurovanie a chladenie ustanovených na úrovni EÚ sa odrážajú vo vývoji týchto troch sektorov: silný jednoznačný rast v sektore elektrickej energie, nedávny začiatok slušného rastu v sektore biopalív a pomalá miera rastu v sektore vykurovania a chladenia (pozri obrázok 1).

[pic]

[pic]

Figure 1: The contribution of renewable energy (electricity, transport and heat) 1990 -2004 (Mtoe)

Obrázok 1: Príspevok obnoviteľnej energie (elektrina, doprava a teplo) 1990 - 2004 (v Mtoe)

As a further explanation, it should be noted that energy efficiency has not been as high as expected and that overall energy consumption therefore has been higher than expected. A considerably bigger contribution from renewable energy sources to reach the 12% target, which is expressed as a percentage of overall energy consumption (as opposed to a share of overall energy production) is thus required. Also, the fact that the 12% objective is expressed as a percentage of primary energy, penalises the contribution of wind energy[8], a sector which has experienced by far the most significant growth during the period in question.

Ako ďalšie vysvetlenie treba poznamenať, že energetická účinnosť nebola až taká vysoká, ako sa očakávalo a že celková spotreba energie bola teda vyššia, ako sa predpokladalo. Požaduje sa preto, aby sa dosiahol 12 % cieľ, ktorý je vyjadrený ako percentuálny podiel na celkovej spotrebe energie (na rozdiel od podielu na celkovej výrobe energie). Okrem toho skutočnosť, že 12 % cieľ je vyjadrený ako percentuálny podiel z primárnej energie, znevýhodňuje príspevok veternej energie[8], t. j. sektor, v ktorom sa počas príslušného obdobia prejavoval omnoho výraznejší rast.

A more detailed account of the situation in the various sectors is set out below.

Podrobnejšie vysvetlenie situácie v rozličných sektoroch sa uvádza ďalej.

2.1. Electricity

2.1. Elektrická energia

In accordance with Directive 2001/77/EC, all Member States have adopted national targets for the proportion of electricity consumption from renewable energy sources. If all Member States achieve their national targets, 21% of overall electricity consumption in the EU will be produced from renewable energy sources by 2010.

V súlade so smernicou 2001/77/ES všetky členské štáty prijali vnútroštátne ciele pre podiel na spotrebe elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Ak všetky členské štáty dosiahnu svoje vnútroštátne ciele, do roku 2010 sa z obnoviteľných zdrojov energie pokryje 21 % celkovej spotreby elektrickej energie v EÚ.

With current policies and efforts in place, and unless current trends change, the European Union will probably achieve a figure of 19% by 2010. While this can only be considered a partial success, the European Union will nonetheless come close to its target for renewable electricity by 2010. Since the last Commission report two years ago[9], renewable electricity (non-hydro) has increased by 50%.

Pri terajšej politike a vynakladanom úsilí a pokiaľ sa súčasný trend nezmení, Európska únia pravdepodobne dosiahne do roku 2010 podiel vo výške 19 %. Hoci sa to dá považovať len za čiastočný úspech, napriek tomu sa Európska únia dostane blízko k svojmu cieľu roku 2010 v oblasti obnoviteľnej elektrickej energie. Od poslednej správy Komisie spred dvoch rokov[9] sa výroba obnoviteľnej elektrickej energie (nie vodnej) zvýšila o 50 %.

[pic]

[pic]

Figure 2: Non-hydro renewable electricity generation in EU-25 (1990-2005)

Obrázok 2: Výroba obnoviteľnej elektrickej energie nie z vodnej energie v EÚ-25 (1990 - 2005)

Nine Member States[10] are now fully on track to reach their target, with some of them reaching the target early. Wind energy, in particular, has made good progress and has broken through the target of 40 GW by 2010[11] five years ahead of schedule. Biomass electricity has gone from a yearly growth rate of 7% in previous years to 13% in 2003 and 23% in 2005. Biomass in 2005 contributed 70 TWh, which means a saving of 35 Mt of CO2 and 14.5 Mtoe less fossil fuel consumption.

Deväť členských štátov[10] je momentálne na najlepšej ceste dosiahnuť svoj cieľ, pričom niektoré z nich dosiahnu cieľ čoskoro. Veľký pokrok zaznamenala predovšetkým veterná energia, ktorá dosiahla cieľ roku 2010[11] vo výške 40 GW o päť rokov skôr v porovnaní s plánom. Výroba elektrickej energie z biomasy prešla od ročnej miery rastu vo výške 7 % v predchádzajúcich rokoch na 13 % v roku 2003 a na 23 % v roku 2005. V roku 2005 biomasa prispela 70 TWh, čo znamená úsporu 35 Mt CO2 a o 14,5 Mtoe menšiu spotrebu fosílnych palív.

Notwithstanding the progress made, this is not the time for self-congratulations. The majority of Member States are still significantly lagging behind in their efforts to achieve the agreed targets[12]. Much more needs to be done.

Napriek dosiahnutému pokroku ešte nenastal čas na gratulácie. Väčšina členských štátov stále zaostáva vo svojom úsilí dosiahnuť dohodnuté ciele[12]. Bude sa musieť ešte veľmi veľa urobiť.

2.2. Biofuels

2.2. Biopalivá

Biofuels are the only available large scale substitute for petrol and diesel in transport. Given the precarious security of supply situation for oil (and thus for the transport sector), in 2003 the EU adopted the biofuels directive (2003/30/EC), with the objective of boosting both the production and consumption of biofuels in the EU. Since then the Commission has set out a comprehensive strategy for developing the biofuels sector[13].

Biopalivá sú jedinou veľkou dostupnou náhradou za benzín a motorovú naftu v doprave. Vzhľadom na neistú situáciu v bezpečnosti dodávok ropy (teda dopravného sektora) EÚ v roku 2003 prijala smernicu o biopalivách (2003/30/ES) s cieľom podporiť tak výrobu, ako aj spotrebu biopalív v EÚ. Odvtedy Komisia stanovila komplexnú stratégiu zameranú na rozvoj sektora biopalív.[13]

The biofuels directive established a reference value of a 2% share for biofuels in petrol and diesel consumptions in 2005 and 5.75% in 2010. This should be compared to their share of 0.5% in 2003. The indicative targets set by Member States for 2005 were less ambitious, equating to an EU share of 1.4%. The share achieved was even lower, at 1%. Progress was uneven, with only three Member States[14] reaching a share of more than 1%. One Member State, Germany, accounted for two thirds of total EU consumption.

Smernicou o biopalivách sa určila referenčná hodnota podielu biopalív na spotrebe benzínu a motorovej nafty v roku 2005 vo výške 2 % a v roku 2010 vo výške 5,75 %. Tieto hodnoty treba porovnať s podielom v roku 2003 vo výške 0,5 %. Indikatívne ciele stanovené členskými štátmi pre rok 2005 boli menej smelé a dosahovali hodnotu podielu v EÚ vo výške 1,4 %. Dosiahnutý cieľ bol ešte nižší – 1 %. Pokrok bol nerovnomerný, pričom len tri členské štáty[14] dosiahli podiel vyšší ako 1 %. Jeden členský štát, Nemecko, sa na celkovej spotrebe v EÚ podieľalo dvomi tretinami.

In addition to the cost factor, there are three main reasons for the slow progress. First, appropriate support systems were not in place in most Member States. Second, fuel suppliers have been reluctant to use bioethanol (which accounted for only 20% of total biofuel consumption) because they already have an excess of petrol, and the blending of bioethanol with petrol makes this worse. Third, the EU regulatory framework for biofuels is underdeveloped, particularly in relation to the need for Member States to translate their objectives into action.

Okrem faktora nákladov existujú tri hlavné dôvody pre pomalý pokrok. Prvým je skutočnosť, že vo väčšine členských štátov neboli k dispozícii primerané systémy podpory. Po druhé, dodávatelia palív sa stavali neochotne k používaniu bioetanolu (ktorý sa na celkovej spotrebe biopalív podieľal len 20 %), pretože už mali nadmerné zásoby benzínu, a miešanie bioetanolu s benzínom túto situáciu ešte zhoršilo. Po tretie, regulačný rámec EÚ v oblasti biopalív nie je dostatočne rozvinutý, predovšetkým vo vzťahu k potrebe členských štátov uskutočňovať svoje ciele.

Member States are due to adopt national indicative targets for 2010 in 2007. Some have already done so. Most of these have followed the reference value set in the directive (a 5.75% share). Nevertheless, taking into account the disparities between the targets that Member States announced for 2005 and the low shares that many achieved, the 2010 target is unlikely to be achieved with present policies.

Členské štáty sú povinné prijať vnútroštátne indikatívne ciele pre rok 2010 v roku 2007. Niektoré z nich tak už urobili. Väčšina z nich sa držala referenčnej hodnoty stanovenej v smernici (5,75 % podiel). Napriek tomu vzhľadom na rozdiely medzi cieľmi, ktoré členské štáty nahlásili na rok 2005, a vzhľadom na nízke hodnoty podielov, ktoré mnohé z nich dosiahli, nie je pravdepodobné, že by sa za súčasnej politiky dosiahol cieľ roku 2010.

From a trade perspective, the EU maintains significant import protection on some types of biofuels, notably ethanol which has a tariff protection level of around 45% ad valorem. Import duties on other biofuels - biodiesel and vegetable oils - are much lower (between 0 and 5%).[15] If it would appear that supply of sustainable biofuels to the EU is constrained, the EU should be ready to examine whether further market access would be an option to help the development of the market.

Z hľadiska obchodovania si EÚ zachováva značnú ochranu dovozu pre niektoré typy biopalív, predovšetkým pre etanol, ktorého tarifná úroveň ochrany sa pohybuje okolo 45 % ad valorem. Dovozné clá na ostatné biopalivá – bionafta a rastlinné oleje – sú omnoho nižšie (od 0 do 5 %).[15] Ak by sa zdalo, že dodávky trvalo udržateľných biopalív do EÚ sú obmedzené, EÚ by mala byť pripravená preskúmať, či by rozvoju trhu nepomohol ďalší prístup na trh.

In any event, the key EU trade policy challenge is to find ways to promote those international exports of biofuels that unambiguously contribute to greenhouse gas reduction and avoid rain forest destruction. In this respect, complementing the incentive/support system described in Section 3.5 below, certification schemes elaborated together with exporting trading partners or producers could be a way forward. But this requires further study and discussion.

V každom prípade je kľúčovou úlohou obchodnej politiky EÚ nájsť spôsob podpory takého medzinárodného dovozu biopalív, ktorý jednoznačne prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov a bráni ničeniu dažďových pralesov. V tejto súvislosti by krokom vpred mohlo byť vytvorenie stimulačného/podporného systému uvedeného v oddiele 3.5 a zavedenie systémov osvedčovania vypracovaných spolu s vyvážajúcimi obchodnými partnermi alebo výrobcami. To si však vyžaduje ďalšie štúdie a diskusie.

2.3. Heating and cooling

2.3. Vykurovanie a chladenie

The heating and cooling sector accounts for approximately 50% of overall EU final energy consumption and offers a largely cost-effective potential for using renewable energies, notably biomass, solar and geothermal energy. However, with renewables today accounting for less than 10% of the energy consumed for heating and cooling purposes, this potential is far from being exploited.

Sektor vykurovania a chladenia sa podieľa na celkovej konečnej spotrebe energie v EÚ približne 50 % a poskytuje veľký nákladovo efektívny potenciál pre využívanie obnoviteľných energií, predovšetkým biomasy, slnečnej energie a geotermálnej energie. Keďže sa však obnoviteľné energie podieľajú na energii spotrebovanej na účely vykurovania a chladenia len 10 %, tento potenciál nie je zďaleka plne využitý.

The Community has not so far adopted any legislation to promote heating and cooling from renewable sources. However, the 12% overall target for renewable energy sources set in 1997 created an implicit target for heating and cooling of an increase from approximately 40 Mtoe in 1997 to 80 Mtoe in 2010[16]. Whilst the directive on the promotion of cogeneration (the CHP Directive[17]) and the Energy Performance of Buildings Directive[18] promote efficient heating, renewable energy in heating has grown only slowly. Biomass use dominates renewable heating consumption and the bulk of this is in domestic wood heating. Little growth has occurred in the use of efficient wood-burning stoves and boilers, or biomass CHP (for industrial use), despite their potential for reducing emissions. Several European countries have promoted other types of renewable heating, with some success. Sweden, Hungary, France and Germany make the greatest use of geothermal heat in Europe; Hungary and Italy lead with low-energy geothermal applications. Sweden has the largest number of heat pumps. Solar thermal energy has taken off in Germany, Greece, Austria and Cyprus. That said, policies and practices vary widely across the EU. There is no coordinated approach, no coherent European market for the technologies, and no consistency of support mechanisms.

Spoločenstvo doteraz neprijalo žiadne právne predpisy na podporu vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov. Celkový 12 % cieľ pre zdroje obnoviteľnej energie stanovený v roku 1997 však vytvoril implicitný cieľ pre vykurovanie a chladenie, ktorý znamená nárast približne zo 40 Mtoe v roku 1997 na 80 Mtoe v roku 2010[16]Hoci smernica o podpore kogenerácie (smernica o kombinovanom tepelnom a energetickom režime – CHP[17]) a smernica o energetickej hospodárnosti budov[18] podporujú efektívne vykurovanie, nárast využívania obnoviteľnej energie vo vykurovaní je veľmi pomalý. Spotrebe tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov dominuje využívanie biomasy a väčšina z toho pripadá na vykurovanie domácností drevom. Slabý nárast sa prejavil v používaní efektívnych pecí a kotlov spaľujúcich drevo alebo biomasy z CHP (na priemyselné účely), napriek ich schopnosti znižovať emisie. Mnohé európske krajiny podporujú s určitým úspechom iné typy vykurovania z obnoviteľných zdrojov. Švédsko, Maďarsko, Francúzsko a Nemecko najviac z celej Európy využívajú geotermálne teplo; Maďarsko a Taliansko sú v popredí v nízkoenergetických geotermálnych aplikáciách; Švédsko má najvyšší počet tepelných čerpadiel. Slnečná tepelná energia sa využíva v Nemecku, Grécku, Rakúsku a na Cypre. Znamená to, že stratégie a postupy sa v jednotlivých štátoch EÚ značne líšia. Neexistuje žiadny koordinovaný prístup, žiadny súdržný európsky trh pre technológie a žiadna zhoda mechanizmov podpory.

As a result of the inertia in the heating and cooling sector, even where some of the technologies are cost competitive, the lack of an appropriate policy including targets and the inability to remove administrative barriers and provide consumers with information on available technologies and inadequate distribution channels very little progress has been achieved in this sector. As a consequence, the contribution that the heating sector should have provided towards meeting the 12% overall renewable target in 2010 is insufficient.

V dôsledku pôsobenia zotrvačnosti v sektore vykurovania a chladenia aj tam, kde sú niektoré technológie nákladovo konkurencieschopné, nedostatok vhodnej politiky vrátane cieľov, neschopnosti odstrániť administratívne prekážky a poskytnúť zákazníkom informácie o dostupných technológiách a nevhodnosti distribučných kanálov, sa v tomto sektore dosiahol len veľmi malý pokrok. V dôsledku toho je príspevok, ktorý by mohol sektor vykurovania zabezpečiť vzhľadom na splnenie celkového 12 % cieľa pre obnoviteľné energie v roku 2010, nedostatočný.

2.4. Overall progress towards reaching the targets for renewable energy

2.4. Celkový pokrok v dosahovaní cieľov v oblasti obnoviteľnej energie

The 12% target for the contribution from renewables to overall EU energy consumption by 2010 is unlikely to be met. Based on current trends, the EU will not exceed 10% by 2010. This can only be considered a policy failure and a result of the inability or the unwillingness to back political declarations by political and economic incentives. Furthermore, the progress that has been achieved is largely due to efforts made by a relatively small number of Member States. This is not equitable and risks distorting the functioning of the internal market.

Je veľmi nepravdepodobné, že sa dosiahne 12 % cieľ pre príspevok obnoviteľných energií k celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2010. Podľa súčasných trendov EÚ do roku 2010 neprekročí 10 %. Môže sa to považovať len za politické zlyhanie a dôsledok neschopnosti alebo neochoty podporiť politické vyhlásenia politickými a ekonomickými stimulmi. Okrem toho pokrok, ktorý sa dosiahol, bol z veľkej miery vyvolaný úsilím vynaloženým relatívne malým počtom členských štátov. Nie je to spravodlivé a okrem toho to ohrozuje fungovanie vnútorného trhu.

The European Union has made most progress in the electricity sector. Here, with policies and measures currently in place, the European Union will probably achieve a share of 19% in 2010. However, progress has been uneven across the EU, with Member States with a stable regulatory framework performing best.

Európska únia dosiahla najväčší pokrok v sektore elektrickej energie. Takže so súčasnými stratégiami a opatreniami Európska únia pravdepodobne dosiahne v roku 2010 podiel vo výške 19 %. Pokrok je však v jednotlivých štátoch EÚ nerovnomerný, pričom členské štáty so stabilným regulačným rámcom dosahujú najlepšie výsledky.

In transport biofuels, there has been some progress, particularly since the adoption of the Directive, but not enough to reach the targets adopted. In the use of renewable energy sources for heating and cooling there has been hardly any progress since the 1990s.

V dopravných biopalivách sa dosiahol určitý pokrok, predovšetkým od prijatia smernice, ale jednoznačne to nestačí na dosiahnutie prijatých cieľov. V používaní obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie sa od 90. rokov 20. storočia nedosiahol takmer žiadny pokrok.

3. THE WAY FORWARD

3. Cesta vpred

For renewables to become the "stepping stone" to reaching the dual objective of increased security of supply and reduced greenhouse gas emissions, it is clear that a change in the way in which the EU promotes renewables is needed. Strengthening and expansion of the current EU regulatory framework is necessary. It is, in particular, important to ensure that all Member States take the necessary measures to increase the share of renewables in their energy mix. Industry, Member States, the European Council and the European Parliament have all called for an increased role for renewable energy sources as stated in the introduction. This section explores a possible way forward to achieve this.

Je jasné, že je potrebná zmena v spôsobe, akým EÚ podporuje obnoviteľné zdroje energie, aby sa tieto zdroje energie stali odrazovým mostíkom pre dosiahnutie dvojitého cieľa zvýšenej bezpečnosti dodávok a znížených emisií skleníkových plynov. Musí sa posilniť a rozšíriť súčasný regulačný rámec EÚ pre obnoviteľné energie. Predovšetkým je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zvýšenie podielu obnoviteľných energií vo svojej energetickej zmesi. Priemysel, členské štáty, Európska rada a Európsky parlament požadujú, aby obnoviteľné zdroje energie zohrávali podstatnú úlohu tak, ako je to stanovené v úvode. V tomto oddiele sa skúma možný spôsob dosiahnutia tohto stavu.

3.1. The principles

3.1. Zásady

On the basis of the experience gained, a number of key principles for the future renewable energy policy framework need to be established. With a view to significantly increase the share of renewable energy sources in the EU's energy mix, the Commission considers that such a framework should:

Na základe získaných skúseností sa musí stanoviť niekoľko kľúčových zásad pre budúci politický rámec obnoviteľných energií. Vzhľadom na výrazný nárast podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickej zmesi EÚ sa Komisia domnieva, že takýto rámec by mal:

- be based on long term mandatory targets and stability of the policy framework,

- byť založený na dlhodobých záväzných cieľoch a na stabilite politického rámca;

- include increased flexibility in target setting across sectors,

- zahŕňať zvýšenú flexibilitu pri stanovovaní cieľov v jednotlivých sektoroch;

- be comprehensive, notably encompassing heating and cooling,

- byť komplexný, predovšetkým by mal zahŕňať vykurovanie a chladenie;

- provide for continued efforts to remove unwarranted barriers to renewable energies deployment,

- zabezpečovať neustále úsilie o odstránenie bezdôvodných prekážok využívania obnoviteľných energií;

- take into consideration environmental and social aspects,

- zohľadňovať environmentálne a sociálne aspekty;

- ensure cost-effectiveness of policies, and

- zabezpečovať nákladovú efektívnosť stratégií; a

- be compatible with the internal energy market.

- byť kompatibilný s vnútorným energetickým trhom.

3.2 . An overall EU target

3.2. Celkový cieľ EÚ

A policy on renewable energies is a cornerstone in the overall EU policy for reducing CO2 emissions. Since the 1990s the EU has taken various measures aimed at promoting renewable energy, be it in the shape of technology programmes or specific policy initiatives. Policy measures have been adopted in the form of targets, either in a political context such as the 12% renewables target of 1997, or under sector-specific legislation, such as the biofuels and renewable electricity Directives, which also provide a set of measures aimed at facilitating the achievement of the targets set.

Politika obnoviteľných energií je základným kameňom v celkovej politike EÚ zameranej na redukciu emisií CO2. Od 90. rokov 20. storočia EÚ prijala rozličné opatrenia zamerané na podporu obnoviteľnej energie buď vo forme technologických programov, alebo špecifických strategických iniciatív. Prijali sa strategické opatrenia vo forme cieľov buď v strategických súvislostiach, napríklad 12 % cieľ pre obnoviteľné energie v roku 1997, alebo v súvislosti s právnymi predpismi špecifickými pre príslušný sektor, napríklad smernica o biopalivách alebo smernica o obnoviteľnej elektrickej energii, čo prinieslo súbor opatrení určených na uľahčenie dosahovania vytýčených cieľov.

In many sectors of the economy, targets are used to provide clarity and stability to industry, to allow them to plan and invest with a higher degree of certainty. Providing targets at the European level augments this stabilising impact: EU policy generally has longer time horizons and avoids the destabilising effects of short term domestic political changes. To be effective, targets have to be clearly defined, focussed and mandatory. The "12% renewables" target is a good political target, but has proven insufficient to develop the renewable energy sector.

V mnohých sektoroch ekonomiky sa ciele používajú na zabezpečenie prehľadnosti a stability priemyslu, aby bolo možné plánovať a investovať s väčšou mierou istoty. Stanovenie cieľov na európskej úrovni zvýrazňuje tento stabilizačný účinok: politika EÚ má vo všeobecnosti dlhodobejší horizont a bráni destabilizačným účinkom krátkodobých vnútroštátnych politických zmien. Na to, aby ciele boli účinné, musia byť jednoznačne vymedzené, cielené a záväzné. Dvanásťpercentný cieľ pre obnoviteľné zdroje je dobrým politickým cieľom, ale ukázalo sa, že je nedostatočný pre rozvoj sektora obnoviteľných energií.

The Commission believes that an overall legally binding EU target of 20% of renewable energy sources in gross inland consumption by 2020 is feasible and desirable. Such a share would be fully in line with the level of ambition expressed by the European Council and by the European Parliament.

Komisia sa domnieva, že celkový právne záväzný cieľ EÚ pre obnoviteľné zdroje energie vo výške 20 % hrubej domácej spotreby do roku 2020 je realizovateľný a vhodný. Takýto podiel by bol plne v súlade s úrovňou ambícií, ktorú vyjadrili Európska rada a Európsky parlament.

3.3. A target for biofuels

3.3. Cieľ pre biopalivá

Biofuels cost more than other forms of renewable energy. But they are currently the only form of renewable energy which can address the energy challenges of the transport sector, including its almost complete reliance on oil and the fact that greenhouse gas reductions in this sector are particularly difficult to obtain. Therefore the Commission proposes to include, in the new framework, legally binding minimum targets for biofuels. A clear indication of the future level of these targets is needed now, because manufacturers will soon be building vehicles that will be on the road in 2020 and will need to run on these fuels.

Biopalivá stoja viac ako iné formy obnoviteľnej energie. Ale v súčasnosti je to jediná forma obnoviteľnej energie, ktorá môže vyriešiť energetické problémy dopravného sektora, vrátane jeho takmer úplnej závislosti od ropy a skutočnosti, že v tomto sektore sa mimoriadne namáhavo dosahuje redukcia emisií skleníkových plynov. Komisia preto navrhuje zahrnúť do nového rámca právne záväzné minimálne ciele pre biopalivá. Je potrebné, aby sa už teraz jasne naznačila budúca úroveň týchto cieľov, pretože výrobcovia začnú onedlho konštruovať vozidlá, ktoré sa dostanú na cesty v roku 2020 a budú musieť byť poháňané týmito palivami.

The minimum target for biofuels for 2020 should, on the basis of conservative assumptions, related to the availability of sustainably produced feedstocks, car engine and biofuel production technologies, be fixed at 10%[19] of overall consumption of petrol and diesel in transport.

Minimálny cieľ pre biopalivá na rok 2020 by mal na základe konzervatívnych predpokladov súvisieť s dostupnosťou trvalo vyrábaných východzích produktov, z technológií automobilových motorov a výroby biopalív a mal by byť pevne stanovený vo výške 10 %[19] z celkovej spotreby benzínu a motorovej nafty v doprave.

To ensure a smooth implementation of this target, the Commission, in parallel, intends to propose the appropriate modifications to the fuel quality directive (98/70/EC) including the means of accommodating the share of biofuels.

Na zabezpečenie hladkej implementácie tohto cieľa má Komisia v úmysle súčasne navrhnúť vhodné úpravy smernice o kvalite palív (98/70/ES) vrátane opatrení na prispôsobenie podielu biopalív.

3.4. National targets and Action Plans; putting policy into practice

3.4. Vnútroštátne ciele a akčné plány; uvádzanie politiky do praxe

Given the largely national basis for support measures in renewable energy, the overall EU target will need to be reflected in mandatory national targets. The contribution of each Member State to achieving the Union's target will need to take into account different national circumstances. Member States should have flexibility to promote the renewable energies most suitable to their specific potential and priorities. The precise way in which Member States plan to achieve their targets should be set out in National Action Plans to be notified to the Commission. These Action Plans should contain sectoral targets and measures consistent with achieving the agreed overall national targets, demonstrating substantial progress compared to the agreed 2010 renewable energy targets. In implementing the national targets in practice, Member States will need to set their own specific objectives for electricity, biofuels and heating and cooling, which would be verified by the Commission to ensure that the overall target is being met.

Vzhľadom na to, že opatrenia podpory majú v tejto oblasti zväčša vnútroštátny základ, celkový cieľ EÚ sa bude musieť vyjadriť v záväzných vnútroštátnych cieľoch. Príspevok jednotlivých členských štátov k dosiahnutiu cieľa Európskej únie bude musieť zohľadňovať rozličné vnútroštátne okolnosti. Členské štáty by mali byť flexibilné v podpore sektora obnoviteľných energií, ktorá bude najvhodnejšia pre ich konkrétny potenciál a priority. Presný spôsob, akým členské štáty plánujú dosiahnuť svoje ciele, má byť stanovený vo vnútroštátnych akčných plánoch, ktoré sa nahlásia Komisii. Tieto akčné plány majú obsahovať sektorové ciele a opatrenia potrebné na dosahovanie dohodnutých celkových vnútroštátnych cieľov, vykazujúc značný pokrok v porovnaní s cieľmi obnoviteľnej energie dohodnutými pre rok 2010. Pri zavádzaní vnútroštátnych cieľov do praxe budú musieť členské štáty stanoviť svoje vlastné osobitné ciele pre elektrickú energiu, biopalivá a vykurovanie a chladenie, ktoré by mala overiť Komisia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie celkového cieľa.

Proposals for legislation on the overall target and the minimum target for biofuels, together with provisions to facilitate a higher uptake of renewable energies in the three sectors, including the necessary monitoring mechanisms will be put forward in 2007. This process should ensure that the overall EU target is met in a fair and equitable manner and should clearly strengthen the existing political and legal framework.

Návrhy právnych predpisov o celkovom záväznom cieli a o záväznom minimálnom cieli pre biopalivá, spolu s ustanoveniami potrebnými na uľahčenie väčšieho využívania obnoviteľných energií v troch sektoroch, vrátane potrebných monitorovacích mechanizmov, budú predložené v roku 2007. Tento proces má zabezpečiť, aby sa celkový cieľ EÚ dosiahol spravodlivým a čestným spôsobom a aby sa jednoznačne posilnil existujúci politický a právny systém.

How do we get there?

Ako sa tam dostaneme?

The share of renewable energy in overall energy consumption has been growing, but too slowly. Having carefully examined the feasibility and the technical and economic potential including variant breakdowns between the renewable energy subsectors, the Commission has come to the conclusion that the overall objective of a 20% contribution of renewable energy to the EU energy mix is possible and necessary. Meeting this target will require a massive growth in all three renewable energy sectors, but it is feasible[20].

Podiel obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie vzrastá, ale príliš pomaly. Po dôslednom preskúmaní realizovateľnosti a technického a ekonomického potenciálu, vrátane rozličných rozložení medzi jednotlivými subsektormi obnoviteľných energií, Komisia dospela k záveru, že je možné a nevyhnutné stanovenie celkového cieľa 20 % príspevku obnoviteľnej energie do energetickej zmesi EÚ. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžiada výrazný rast vo všetkých troch sektoroch obnoviteľnej energie, ale je realizovateľné[20].

Electricity production from renewables could increase from the current 15% to approximately 34% of overall electricity consumption in 2020. Wind could contribute 12% of EU electricity by 2020. One third of this will more than likely come from offshore installations. This is feasible, for example, currently 18% of electricity consumption is covered by wind in Denmark. In Spain and Germany this is 8% and 6% respectively. The biomass sector can grow significantly using wood, energy crops and bio-waste in power stations. The remaining novel technologies, i.e. photovoltaic (PV), solar thermal power, wave & tidal power, will grow more rapidly as their costs come down. PV costs, for example, are expected to fall by 50% by 2020. An illustration of a projection for the electricity sector is set out in the annex.

Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohla zvýšiť zo súčasných 15 % na približne 34 % z celkovej spotreby elektriny v roku 2020. Veterná energia by mohla v roku 2020 prispievať na 12 % elektriny EÚ. Z toho tretina bude viac než pravdepodobne pochádzať z príbrežných zariadení. Považuje sa to za realizovateľné, napríklad v Dánsku v súčasnosti veterná energia pokrýva 18 % spotreby elektriny. V Španielsku a Nemecku je to 8 %, resp. 6 %. Sektor biomasy by sa mohol výrazne rozrásť používaním dreva, energetických plodín a bioodpadu v elektrár ňach. Zvyšné nové technológie, t. j. fotovoltaická energia, slnečná tepelná energia, energia vĺn a prílivu, sa začnú rozrastať, keď klesnú ich ceny. Napríklad sa predpokladá, že ceny fotovoltaickej energie klesnú do roku 2020 o 50 %. Znázornenie predstáv o sektore elektrickej energie je uvedené v prílohe.

To meet the overall target in 2020, the contribution from renewables in the heating and cooling sector could more than double, compared with the current share of 9%. Most of the growth could come from biomass and will involve more efficient household systems and highly efficient biomass-fired combined heat and power stations. The rest could come from geothermal and solar installations. Sweden for example has over 185 000 installed geothermal heat pumps, half of the total number installed in Europe. If the rest of the Union followed this rate of installation, geothermal sources would provide a further 15 Mtoe in Europe. Similarly, German and Austrian levels of solar heating installations applied across the EU could lead to a contribution of 12 Mtoe. In other words, a large proportion of the targets can be reached by applying current best practices. An illustration of a projection for the heating and cooling sector is set out in the Annex.

V snahe dosiahnuť celkový cieľ roku 2020 by sa mohol viac ako zdvojnásobiť príspevok obnoviteľných energií v sektore vykurovania a chladenia, v porovnaní so súčasným 9 % podielom. Väčšina rastu by pochádzala z biomasy a vyžiadala by si efektívnejšie systémy v domácnostiach, ako aj vysoko efektívne kombinované tepelné a energetické zariadenia poháňané biomasou. Zvyšok by mohol pochádzať z geotermálnych a solárnych zariadení. Napríklad Švédsko má nainštalovaných viac ako 185 000 čerpadiel geotermálneho tepla, čo je polovica z celkového počtu nainštalovaného v Európe. Ak by sa vo zvyšku Únie nainštaloval rovnaký počet zariadení, geotermálne zdroje by v Európe zabezpečili ďalších 15 Mtoe. Podobne, keby sa v EÚ nainštaloval rovnaký počet zariadení na solárne vykurovanie ako v Nemecku a Rakúsku, viedlo by to k príspevku vo výške 12 Mtoe. Povedané inými slovami, veľká časť týchto cieľov sa dá dosiahnuť uplatnením súčasných osvedčených postupov. Znázornenie predstáv o sektore vykurovania a chladenia je uvedené v prílohe.

Biofuels could contribute 43 Mtoe, corresponding to 14% of the market for transport fuels. The growth would come both from bioethanol (which in Sweden has already achieved a 4% share of the petrol market and in Brazil, the world leader, more than 20%) and from bio-diesel, which in Germany, the world leader, has already achieved a 6% share of the diesel market. Domestically grown cereals and tropical sugar cane would be the main ethanol feedstocks, later complemented by cellulosic ethanol from straw and wastes. Rapeseed oil, both domestically grown and imported, would remain the main biodiesel feedstock, complemented by smaller quantities of soy and palm oil and later by second-generation biofuels, i.e. Fischer-Tropsch diesel mostly from farmed wood.

Biopalivá by mohli prispieť 43 Mtoe, čo zodpovedá 14 % trhu s dopravnými palivami. Rast by mohol zabezpečiť bioetanol (ktorý v o Švédsku už dosiahol 4 % podiel na trhu s benzínom a v Brazílii, ktorá je svetovým lídrom, dosiahol viac ako 20 %) a bionafta, ktorá v Nemecku, ktoré je svetovým lídrom, dosiahla 6 % podiel na trhu s naftou. Hlavnými východzími produktmi pre etanol by boli doma pestované obilniny a tropická cukrová trstina a neskôr by ho mohol doplniť lignocelulózový etanol zo slamy a odpadu. Repkový olej, tuzemský aj dovážaný, by zostal hlavným východzím produktom pre bionaftu, ktorú by doplnilo malé množstvo sójového a palmového oleja a neskôr aj biopalivá druhej generácie, t. j. nafta vyrobená metódou Fischer-Tropsch z cielene pestovaného dreva.

3.5. Promotional policies and flanking measures

3.5. Propagačné stratégie a príslušné opatrenia

In addition to the legislative measures outlined above and their application by Member States, the Commission will take the following action:

Okrem uvedených legislatívnych opatrení a ich uplatňovania členskými štátmi Komisia prijme tieto opatrenia:

- propose strengthening the legal provisions to remove any unreasonable barrier to the integration of renewable energy sources in the EU energy system. Conditions for grid connections and extensions must be simplified. Some Member States have a panoply of permission procedures to be complied with in order to construct renewable energy systems. This must be reduced. Building codes normally ignore renewable energies. Red tape for innovative small and medium-sized enterprises must be eliminated. To this effect, the Commission will continue to stringently apply the Renewable Electricity Directive;

- navrhne posilnenie právnych ustanovení na odstránenie neodôvodnených prekážok integrácie obnoviteľných zdrojov energie do energetického systému EÚ. Musia sa zjednodušiť podmienky pripojenia do siete a rozširovania siete. Niektoré členské štáty majú zavedené schvaľovacie postupy, ktoré sa musia dodržiavať pri výstavbe systémov obnoviteľnej energie. To sa musí obmedziť. Stavebné predpisy zväčša obnoviteľné energie ignorujú. Musí sa odstrániť byrokratické schvaľovanie pre inovatívne malé a stredné podniky. V tejto súvislosti bude Komisia pokračovať v dôslednom uplatňovaní smernice o obnoviteľnej elektrickej energii;

- propose legislation to address the barriers to growth in the use of renewable energies in the heating and cooling sector including administrative obstacles, inadequate distribution channels, inappropriate building codes and lack of market information;

- navrhne právne predpisy na odstránenie prekážok rastu v používaní obnoviteľných energií v sektore vykurovania a chladenia vrátane administratívnych prekážok, neprimeraných distribučných kanálov, nevhodných stavebných predpisov a nedostatku informácií o trhu;

- take further action to improve the functioning of the internal electricity market considering the development of renewable energies. Improved transparency, unbundling, higher inter-connectors capacity, all improve the opportunity for new innovative renewable energy players to enter the market;

- prijme ďalšie opatrenia na zlepšenie fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou vzhľadom na rozvoj obnoviteľných energií. Zvýšená transparentnosť, oddelenie aktivít, väčšia kapacita prepojovacích medzičlánkov, to všetko poskytuje novým výrobcom obnoviteľných energií možnosť vstúpiť na trh;

- re-examine, in 2007, the situation concerning Member States' support systems for renewable energies with a view to assessing their performance and the need to propose harmonising support schemes for renewables in the context of the EU internal electricity market. While national schemes for renewable energy in electricity may still be needed for a transitional period until the internal market is fully operational, harmonised support schemes should be the long term objective;

- v roku 2007 opätovne preskúma situáciu v oblasti systémov podpory obnoviteľných energií v členských štátoch s cieľom zhodnotiť ich výkony a potrebu navrhnúť zosúladenie programov podpory obnoviteľných energií v súvislosti s vnútorným trhom EÚ s elektrickou energiou. Hoci v prechodnom období budú vnútroštátne programy pre obnoviteľné energie v oblasti elektriny stále potrebné až do dosiahnutia plnej funkčnosti vnútorného trhu, zosúladené programy podpory by mali byť dlhodobým cieľom;

- promote a proposal for an incentive/support system for biofuels that, for instance, discourages the conversion of land with high biodiversity value for the purpose of cultivating biofuel feedstocks; discourages the use of bad systems for biofuel production; and encourages the use of second-generation production processes;

- bude propagovať návrh stimulačného/podporného systému pre biopalivá, ktorý bude napr. odrádzať od konverzie pôdy s vysokou hodnotou biodiverzity na účely pestovania východzích produktov pre biopalivá; odrádzať od používania nesprávnych systémov na výrobu biopalív; a podporovať využívanie výrobných procesov druhej generácie;

- continue to promote the use of renewable energy sources in public procurement for fostering clean energies, in particular with regard to transport;

- bude pokračovať v podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie v oblasti verejného obstarávania na účely podpory čistých energií, predovšetkým v súvislosti s dopravou;

- continue to pursue a balanced approach in ongoing free trade negotiations with ethanol-produced countries/regions, respecting the interests of domestic producers and EU trading partners, within the context of rising demand for biofuels;

- bude pokračovať v presadzovaní vyváženého prístupu v prebiehajúcich rokovaniach o voľnom obchode s krajinami/regiónmi vyrábajúcimi etanol, rešpektujúc záujmy tuzemských výrobcov a obchodných partnerov EÚ v súvislosti so zvyšovaním dopytu po biopalivách;

- continue to co-operate closely with grid authorities, European electricity regulators and renewable industry to enable a better integration of renewable energy sources into the power grid , with particular attention paid to the special requirements related to much larger deployment of off-shore wind energy, notably as regards cross-border grid connections. Opportunities provided by the TEN-E scheme should be examined and work on a European offshore super-grid should be initiated;

- bude pokračovať v úzkej spolupráci s orgánmi zodpovednými za siete, s európskymi regulačnými orgánmi pre elektrickú energiu a s odvetvím obnoviteľných energií, aby bola možná lepšia integrácia obnoviteľných zdrojov energie do elektrickej siete , pričom mimoriadnu pozornosť venuje osobitným požiadavkám súvisiacim s výrazne väčším využívaním prímorskej veternej energie, predovšetkým vo vzťahu k cezhraničným sieťovým pripojeniam. Majú sa preskúmať možnosti, ktoré poskytuje systém TEN-E a majú sa začať práce na európskej prímorskej supersieti;

- exploit fully the possibilities offered by the Community’s financial instruments – notably the Structural and Cohesion funds, the Rural Development funds, and the financial support made available through the Community’s international co-operation programmes to support the development of renewable energy sources in the EU and beyond;

- bude plne využívať možnosti, ktoré poskytujú finančné nástroje Spoločenstva – najmä štrukturálne a kohézne fondy, fondy pre rozvoj vidieka a finančná podpora dostupná prostredníctvom medzinárodných kooperačných programov Spoločenstva, na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie nielen v EÚ;

- continue to promote the exchange of best practices on renewable energy sources, using different information and debate platforms, such as the existing Amsterdam Forum[21]. In the context of the Commission initiative on Regions for Economic Change, the Commission will also establish networks of regions and cities to boost the sharing of best practices for sustainable energy use;

- bude pokračovať v podpore výmeny osvedčených postupov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, využívajúc pritom rozličné informácie a diskusné platformy, napríklad existujúce Amsterdamské fórum[21]. V súvislosti s iniciatívou Komisie „Regióny pre hospodársku zmenu“ chce Komisia vytvoriť siete regiónov a miest s cieľom podpory výmeny osvedčených postupov pri trvalo udržateľnom využití energie;

- continue to internalise external costs of conventional fossil energy ( inter alia by means of energy taxation);

- bude pokračovať v internalizácii externých nákladov na konvenčnú fosílnu energiu (okrem iného prostredníctvom zdaňovania energií);

- reap all the opportunities offered for renewable energy by the result-oriented actions of the forthcoming European Strategic Energy Technology Plan (SET-Plan) ;

- využije všetky možnosti, ktoré obnoviteľnej energii poskytujú výsledkovo orientované opatrenia pripravovaného Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) ;

- promote the use of renewable energy sources in its external energy policies[22] and favour opportunities for sustainable development in developing countries;

- bude podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie vo svojej externej energetickej politike[22] a propagovať možnosti trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

- fully implement the Biomass Action Plan adopted by the Commission in December 2005[23]. Biomass offers great potential and major benefits in other Community policies;

- v plnej miere implementuje Akčný plán o biomase, ktorý Komisia prijala v decembri 2005[23]. Biomasa poskytuje vysoký potenciál a veľký prínos v ostatných stratégiách Spoločenstva;

- continue to use the Intelligent Energy for Europe programme to help bridge the gap between successful demonstration of innovative technologies and effective market entrance to achieve mass deployment and to boost large-scale investment across the EU in new and best performing technologies and to ensure that renewable energy is given the highest priority in the sustained efforts to maximise the use of the EU research and technology development programmes in support of zero- or low carbon energy technologies whilst developing synergies with Member States involved in similar development.

- bude pokračovať vo využívaní programu Inteligentná energia pre Európu , aby pomohla prekonať priepasť medzi úspešnou demonštráciou inovačných technológií a ich efektívnym vstupom na trh za účelom dosiahnutia masového využívania a podpory rozsiahlych investícií v celej EÚ do nových a najvýkonnejších technológií a za účelom zabezpečenia najvyššej priority obnoviteľnej energie v neustálych snahách o maximalizáciu využívania výskumných programov a programov vývoja technológií EÚ na podporu energetických technológií s nulovým alebo nízkym obsahom uhlíka a zároveň bude rozvíjať spolupôsobenie s členskými štátmi zainteresovanými na podobnom vývoji.

In addition to these Commission initiatives, it should be underlined that Member States, regional and local authorities have to make a significant contribution towards increasing the use of renewables. Currently, Member States use various policy tools to promote renewables, including feed-in tariffs, premium systems, green certificates, tax exemptions, obligations on fuel suppliers, public procurement policy and research technology and development. To make progress towards the proposed new targets, Member States will have to make further use of the range of policy instruments at their disposal, in compliance with the provisions of the EC Treaty.

Okrem týchto iniciatív Komisie, treba zdôrazniť, že členské štáty, regionálne a miestne orgány musia výrazne prispieť k zvýšeniu využívania obnoviteľných zdrojov. Členské štáty v súčasnosti používajú rozličné politické nástroje na podporu obnoviteľných energií, vrátane vstupných sadzieb, prémiových systémov, zelených osvedčení, daňových výnimiek, povinností pre dodávateľov palív, politiky verejného obstarávania a výskumu a vývoja technológií. V snahe dosiahnuť pokrok smerom k navrhovaným novým cieľom členské štáty musia ďalej využívať množstvo rozličných politických nástrojov, ktoré majú k dispozícii, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES.

Member States and/or local and regional authorities are in particular called upon to:

Od členských štátov a/alebo miestnych a regionálnych orgánov sa predovšetkým požaduje, aby:

- ensure that authorisation procedures are simple, rapid and fair with clear guidelines for authorisation including as appropriate, appointing one-stop authorisation agencies responsible for coordinating administrative procedures related to renewable energy sources;

- zabezpečili, aby boli schvaľovacie postupy jednoduché, rýchle a spravodlivé s jednoznačnými usmerneniami pre schvaľovanie, prípadne aj vrátane vymenovania schvaľovacích úradov na jednom mieste zodpovedných za koordináciu správnych postupov súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie;

- improve pre-planning mechanisms whereby regions and municipalities are required to assign suitable locations for renewable energies;

- zlepšili mechanizmy pred plánovaním, v rámci ktorých sa od regiónov a samospráv vyžaduje, aby určili vhodné miesta pre využívanie obnoviteľných energií;

- integrate renewable energies in regional and local plans.

- začlenili obnoviteľné energie do regionálnych a miestnych plánov.

4. ASSESSMENT OF THE IMPACT OF ACHIEVING THE TARGET FOR RENEWABLES

4. Hodnotenie vplyvu dosiahnutia vytýčeného cieľa pre obnoviteľné energie

The impact assessment, which accompanies this Road Map, provides a detailed account of the various impacts of the measures set out above and compares the impacts of various alternative policy options.

Hodnotenie vplyvu, ktoré dopĺňa túto cestovnú mapu, poskytuje podrobný prehľad rozličných účinkov vyplývajúcich z uvedených opatrení a porovnáva vplyvy rozličných alternatívnych politických možností.

This section of the Road Map provides a brief overview of the findings.

Tento oddiel cestovnej mapy poskytuje stručný prehľad výsledkov.

4.1. Impact on greenhouse gas emissions and other environmental impacts

4.1. Vplyv na emisie skleníkových plynov a iné environmentálne vplyvy

The importance of climate change has never been greater. The Environment Council of 10 March 2005 concluded that "reduction pathways by the group of developed countries in the order of 15-30% by 2020 compared to the 1990 baseline envisaged in the Kyoto Protocol should be considered."

Význam klimatických zmien nebol nikdy väčší ako teraz. Environmentálna rada na svojom zasadnutí 10. marca 2005 dospela k záveru, že „sa musia brať do úvahy spôsoby redukcie emisií v skupine rozvinutých krajín o 15 – 30 % do roku 2020 v porovnaní so základnou hodnotou predpokladanou v Kjótskom protokole“.

Greenhouse gas emissions, including CO2 emissions, from renewable energy sources are either low or zero. Increasing the share of renewables in the EU fuel mix will therefore result in significantly lower greenhouse gas emissions. The additional renewable energy deployment needed to achieve the 20% target will reduce annual CO2 emissions in a range of 600-900 Mt in 2020[24]. Considering a CO2-price of 25 €/per tonne[25], the additional total CO2 benefit can be calculated at a range of €150-€200 billion. Actual CO2 prices will depend on the future international climate regime. The breakdown of the CO2 emissions avoided is set out in the annex.

Emisie skleníkových plynov, vrátane emisií CO2, z obnoviteľných zdrojov energie sú buď veľmi nízke, alebo nulové. Výsledkom zvýšenia podielu obnoviteľných energií na zložení palív v EÚ teda budú výrazne nižšie emisie skleníkových plynov. Ďalšie využívanie obnoviteľných energií potrebné na dosiahnutie cieľa vo výške 20 % zníži v roku 2020 ročné emisie CO2 o 600 až 900 Mt[24]. Ak sa použije cena CO2 vo výške 25 EUR za tonu[25], dodatočný celkový prínos sa dá vypočítať vo výške 150 až 200 miliárd EUR. Skutočné ceny CO2 budú závisieť od budúceho medzinárodného klimatického režimu. Prehľad zachytených emisií CO2 sa uvádza v prílohe.

Replacing fossil fuels also has generally positive air quality benefits. These are especially positive in the electricity sector.

Náhrada fosílnych palív má vo všeobecnosti pozitívny prínos aj pre kvalitu ovzdušia. Mimoriadne pozitívne je to v sektore elektrickej energie.

4.2. Security of energy supply

4.2. Bezpečnosť dodávok energie

Renewable energy contributes to security of supply by increasing the share of domestically produced energy, diversifying the fuel mix, diversifying the sources of energy imports and increasing the proportion of energy obtained from politically stable regions. The EU will strengthen its position on all these measures of security of supply if it achieves the proposed share of renewable energy. Benefits are seen in all sectors and are particularly marked in transport. One way to sum up the benefits is to look at the quantity of fossil fuels displaced by renewable energies. Assuming the EU achieved 20% deployment of renewables, the annual reduction in fossil fuel demand can be calculated to be 252 Mtoe from 2020 onwards. This figure is equivalent to the total combined energy consumption of the UK, Latvia and Lithuania. About 200 Mtoe of this saving would come from imports, including 55 Mtoe of oil and 90 Mtoe of gas, predominantly from the Middle East and CIS countries.

Obnoviteľná energia prispieva k bezpečnosti dodávok zvýšením podielu doma vyrábanej energie, spestrením zloženia palív, spestrením zdrojov dovážanej energie a zvýšením podielu energie získanej z politicky stabilných regiónov. Ak EÚ dosiahne navrhovaný podiel obnoviteľnej energie, posilní sa tým jej postavenie vo všetkých týchto opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti dodávok. Prínos sa prejavuje vo všetkých sektoroch a je mimoriadne markantný v doprave. Jedným zo spôsobov zhrnutia prínosov je zistenie množstva nepoužitých fosílnych palív z dôvodu ich náhrady obnoviteľnými energiami. Za predpokladu, že EÚ dosiahne využitie obnoviteľných energií vo výške 20 %, je možné vypočítať ročné zníženie dopytu po fosílnych palivách počnúc rokom 2020 vo výške 252 Mtoe. Táto hodnota sa rovná celkovej kombinovanej spotrebe energií v Spojenom kráľovstve, Lotyšsku a v Litve. Približne 200 Mtoe z týchto úspor by pochádzalo z dovozu, vrátane 55 Mtoe ropy a 90 Mtoe plynu, predovšetkým zo Stredného východu a z krajín SNŠ.

4.3. Cost and competitiveness

4.3. Náklady a konkurencieschopnosť

In contrast to conventional energy sources, there has been a continued and significant reduction in the cost for renewables over the last 20 years. As an example, the cost of wind energy per kWh has fallen by 50% over the last 15 years while at the same time the size of the turbines has increased by a factor of 10. Solar photovoltaic systems today are more than 60% cheaper than they were in 1990.

Na rozdiel od konvenčných zdrojov energií sa za posledných 20 rokov prejavuje neustále a výrazné znižovanie nákladov na obnoviteľné energie. Príkladom môžu byť náklady na veternú energiu vyjadrené v kWh, ktoré v priebehu posledných 15 rokov klesli o 50 %, pričom v tom istom čase sa veľkosť turbín znásobila koeficientom 10. Solárne fotovoltaické systémy sú dnes viac ako o 60 % lacnejšie v porovnaní s rokom 1990.

Despite this, as stated in Section 2, the cost of renewable energies varies significantly according to the resource base and the technologies concerned, but generally still exceeds that of conventional energy sources at present. This is illustrated in the graph below.

Napriek tomu a ako bolo uvedené v oddiele 2, sa náklady na obnoviteľné energie výrazne líšia v závislosti od zdroja a príslušných technológií, ale vo všeobecnosti sú momentálne ešte stále vyššie ako náklady na konvenčné zdroje energie. Je to znázornené na nasledujúcom grafe.

[pic]

[pic]

Figure 3: Average heating, transport and electricity cost (€/MWh) [26]

Obrázok 3: Priemerné náklady na vykurovanie, dopravu a elektrickú energiu (EUR/MWh)[26]

Energy market price signals remain distorted in favour of non-renewable energy sources[27], in particular due to the continued failure to systematically internalise external costs. Although external costs are partially internalised through the EU's Emission Trading System, fiscal instruments or support frameworks for renewable energy sources, current market prices are still far from reflecting true cost. Figure 5[28] below illustrates how many renewable energy technologies would be more able to compete with conventional fuels if external costs were reflected in prices.

LEGENDA

[pic]

Average heating, transport and electricity costs | Priemerné náklady na vykurovanie, dopravu a elektrickú energiu |

Figure 4: Average heating, transport and electricity cost including external cost (€/MWh)

compared with fossil fuel energy prices(€/MWh) | v porovnaní s cenami energií z fosílnych palív (EUR/MWh) |

Reaching the target for renewable energy in the EU by 2020 will entail additional cost. The size of this will depend on the finance mix, the technology choices made and the degree of competition in the sector. Above all, however, the cost will depend on international prices for conventional energy sources, notably oil. The annual additional cost of increasing the contribution of renewables to the proposed share by 2020 is defined as the total costs of generation of renewable minus the reference cost of conventional energy production. A balanced mix of renewable technologies, combined with low international oil prices ($48), will result in an additional average annual cost of achieving the proposed share of renewable energy of approximately €18 billion[29]. Strong research and development efforts will certainly lower the costs of renewable energies and thus the overall cost of this policy. The exact choice of the technologies[30] could reduce this average cost by approximately €2 billion per year.

Heat pumps | Tepelné čerpadlá |

How much will society pay for a 20% share of renewable energies?

Solar thermal heating | Solárne termálne vykurovanie |

The cost of accelerated growth of renewable energy cited above should be seen in the context of projected total energy infrastructure investments before 2030, estimated at more than $2 trillion. Some of this will be financed from profits, some from taxes, and some must clearly come from consumers, i.e. from higher energy bills.

Biomass H (average) | Teplo z biomasy (priemer) |

It is important to note, that the main factor influencing the cost of a renewable portfolio is oil price. Under a scenario with oil prices at $78/barrel by 2020, the additional average annual cost would fall to €10.6 billion [31]. By comparison, the EU's total energy bill is expected to be about €350 billion that year.

Geothermal H | Geotermálne teplo |

Bearing in mind the significant greenhouse gas savings that will occur as a direct consequence of an accelerated fuel switch from fossil fuels to renewable energies[32], carbon prices of €25 per tonne combined with high oil prices (78$) would almost entirely cover the additional cost associated with reaching the proposed share of renewable energy.

Biofuel 2nd gen. | Biopalivo 2. generácie |

Marginal costs of renewable energies are often low compared to conventional energy sources, and therefore a gradual increase in renewable energies in the wholesale electricity market will reduce the wholesale market prices of electricity[33]. The net effect on power costs to consumers is thus constituted of two counteracting effects. For the electricity sector, based on the assumption of a reference spot price of €48.6 per MWh for electricity, consumer electricity prices could be 5% higher due to the extra investment in renewable energy.

Biofuel 1st gen. | Biopalivo 1. generácie |

Whether or not energy efficiency measures are applied is also of key importance and the range cited above assumes energy efficiency policies. Without these, the average annual additional cost would increase by more than €7 billion annually. Full details of the cost analysis can be found in the impact assessment report.

Solar PV | Solárne fotovoltaické články |

The European Council in March 2006 decided to refocus the Lisbon Strategy[34] on jobs and growth[35]. The renewable energy sector in the EU has achieved global leadership and has a turnover of €20 billion and employs 300 000 people[36]. In order to maintain this role, the EU needs to continue to expand the deployment of renewable energy technologies in the EU. Studies vary in their estimates of the GDP impact of increasing the use of renewable energy, some suggesting a small increase (of the order of 0.5%), and others a small decrease. Studies also suggest that support for renewable energy will lead to a small net increase in employment. Much of the economic activity generated by support for renewable energy is located in agricultural areas, often in peripheral regions.

Tide & wave | Príliv a vlny |

Further business opportunities will arise from the export of renewable energy technology. Traditionally the EU wind industry has held a position as the global market leader. It currently holds a 60% world market share. Other renewable technologies are currently experiencing spectacular growth, for example, solar thermal appliances, for which the Chinese market has taken off and currently accounts for more than 50% of global solar thermal installations. Of the employment created in Germany by the wind energy sector – evaluated at 60 000 full time jobs –half is due to the export market.

Wind offshore | Príbrežný vietor |

With a strong renewable energy strategy the EU would be well placed to maintain its leading role in renewable energy research, and would benefit from increased opportunities for renewable energy technology exports.

Wind onshore | Pobrežný vietor |

5. CONCLUSION

Hydro | Voda |

With this Road Map the Commission sets out an important part of its strategic vision for the energy future of Europe. It seeks to significantly accelerate the growth in renewable energy, and proposes that the EU achieve a contribution of 20% of its energy mix from renewable energy sources by 2020. The Commission requests the Spring Council and the European Parliament to endorse this target. This will require a substantial strengthening of the EU regulatory framework. Most importantly, the Commission is convinced that a legally binding target for the overall contribution of renewables to the EU's energy mix plus mandatory minimum targets for biofuels are now called for. This policy will be a major step along the road to sustainability.

Biomass, gas & waste E (average) | Energia z biomasy, plynu a odpadu (priemer) |

Reaching this target is technically and economically feasible. Additional average costs compared to conventional supply options will depend on future innovation rates and conventional energy prices and would range between €10.6 to €18 billion per year. The additional renewable energy deployment needed to achieve the 20% target will reduce annual CO2 emission by approximately 700 Mt in 2020. The value of this significant reduction in greenhouse gas emissions would nearly cover the total additional cost under high energy prices. At the same time the EU will strengthen its position on security of supply reducing fossil fuel demand by over 250 Mtoe in 2020. Until this new legislation enters into force, the current legislative framework, notably for electricity and biofuels, will be vigorously enforced.

Ceny na trhu s energiami zostávajú zdeformované v prospech neobnoviteľných zdrojov energie[27] predovšetkým preto, lebo ešte stále nedošlo k systematickej internalizácii externých nákladov. Hoci sa externé náklady začínajú čiastočne internalizovať prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ, finančných nástrojov alebo podporných rámcov pre obnoviteľné zdroje energie, súčasné trhové ceny ešte stále zďaleka nevyjadrujú skutočné náklady. Obrázok 4[28] znázorňuje, o koľko lepšie by mohli technológie obnoviteľných energií konkurovať konvenčným palivám, keby boli v cenách vyjadrené externé náklady.

No-one can predict oil prices or gas prices over a 20 years period, but it would be imprudent not to start investing to reduce the uncertainties of the EU's energy future. To put the principles and proposals set out in this Road Map into practice, it will be followed by proposals for new legislation in 2007. New legislation will build on and strengthen the existing legislative framework for the post 2010 period. Member States should engage in a process to share the overall target in a fair and equitable manner, taking into account national circumstances and choices, while at the same time indicating the way in which they intend to make progress in all three sectors in accordance with the agreed target.

[pic]

This policy aims to create a true internal market in which renewable technologies can thrive. It will provide the business community with the certainty and stability it needs to make its investment decisions while at the same time give Member States the flexibility they need to support this policy in line with their national circumstances.

Obrázok 4: Priemerné náklady na vykurovanie, dopravu a elektrickú energiu vrátane externých nákladov (EUR/MWh)

The Road Map builds on the reputation and the leading role the EU renewable energy industry sector holds in the world. The objective is to confirm the EU as a world leader in this sector. In view of increased global competition and the fact that other key players are putting in place vigorous promotional policies on renewables, meeting this objective involves significant challenges for Europe. Failing to rise to this challenge, through inaction or lack of vision, would seriously endanger our leadership in this field, the importance of which reaches far beyond the energy sector.

LEGENDA

Most importantly, this Road Map provides EU citizens with the assurance they seek from their policy makers: that the serious problems of climate change and environmental degradation and of security of supply are being given equally serious answers.

Average heating, transport and electricity costs | Priemerné náklady na vykurovanie, dopravu a elektrickú energiu |

ANNEX

compared with fossil fuel energy prices including external costs(€/MWh) | v porovnaní s cenami energií z fosílnych palív vrátane externých nákladov (EUR/MWh) |

Renewable energy source share of gross inland consumption in 2004 (Source: Eurostat) [pic]

Heat pumps | Tepelné čerpadlá |

Renewables growth: Electricity projections by 2020

Solar thermal heating | Solárne termálne vykurovanie |

[pic]

Biomass H (average) | Teplo z biomasy (priemer) |

Renewables growth: Heating and cooling projections by 2020

Geothermal H | Geotermálne teplo |

[pic] Avoided CO 2 emissions due to new RES deployment up to 2020 in the EU-25

Biofuel 2nd gen. | Biopalivo 2. generácie |

[pic]

Biofuel 1st gen. | Biopalivo 1. generácie |

[1] Council Document 7775/1/06 REV10.

Solar PV | Solárne fotovoltaické články |

[2] European Parliament resolution of 14 December 2006.

Tide & wave | Príliv a vlny |

[3] The additional costs range between ¬ 1.5 billion in 2006 to ¬ 26 and ¬ 31 billion in 2020 (Green-X model, range between €1.5 billion in 2006 to €26 and €31 billion in 2020 (Green-X model, least cost and Balanced scenario, 2006). A more detailed analysis of the cost and benefits related to attaining the objectives set forth in this Road Map is provided in the Commission Staff Working Document: Renewable Energy Road Map: Impact Assessment – SEC(2006) 1719.

Wind offshore | Príbrežný vietor |

[4] "Energy for the Future – Renewable Sources of Energy. White paper for a Community Strategy and Action Plan" - COM(97) 599.

Wind onshore | Pobrežný vietor |

[5] From 74.3 Mtoe by 1995 up to 114.8 Mtoe of primary energy by 2005. For a detailed account of progress made in the use of renewable energy in the electricity and in the biofuels sectors, please see Communication from the Commission on the report on progress in renewable electricity - COM(2006) 849 - and report on the progress made in the use of biofuels and other renewable fuels in the Member States of the European Union - COM(2006) 845.

Hydro | Voda |

[6] See Section 4.3 for details.

Biomass, gas & waste E (average) | Energia z biomasy, plynu a odpadu (priemer) |

[7] Directive 2001/77/EC on the promotion of electricity produced from renewable sources of energy in the internal market (OJ L 283, 27.10.2001, p. 33).

Dosahovanie cieľa pre obnoviteľnú energiu v EÚ do roku 2020 bude vyžadovať dodatočné náklady. Ich výška bude závisieť od zloženia financií, od vybraných technológií a od úrovne hospodárskej súťaže v sektore. Okrem toho však budú náklady závisieť aj od medzinárodných cien konvenčných zdrojov energie, predovšetkým od ceny ropy. Ročné dodatočné náklady na zvýšenie príspevku obnoviteľných energií do roku 2020 na navrhovanú cieľovú hodnotu sú definované ako celkové náklady na výrobu obnoviteľnej energie znížené o referenčné náklady na výrobu konvenčnej energie. Výsledkom vyváženého zloženia technológií obnoviteľných energií v kombinácii s nízkymi medzinárodnými cenami ropy (48 USD) budú priemerné dodatočné ročné náklady na dosiahnutie navrhovaného podielu obnoviteľnej energie vo výške približne 18 miliárd EUR[29]. Výrazné úsilie v oblasti výskumu a vývoja určite zníži náklady na obnoviteľné energie a tým aj celkové náklady tejto politiky. Správna voľba technológií[30] by mohla znížiť tieto priemerné náklady približne o 2 miliardy EUR ročne.

[8] When the target was established in 1997 it was expected that a much smaller proportion of it would be realised by the contribution of wind compared to biomass. As biomass is a thermal process and wind is not, one unit of final energy produced from biomass counts 2.4 times more than one unit of final energy produced from wind and counted in primary energy.

Koľko zaplatí spoločnosť za 20 % nárast obnoviteľných energií?

[9] “The share of renewable energies in the EU” - COM(2004) 366.

Uvedené náklady na zvýšený rast obnoviteľných energií sa majú posudzovať v súvislosti s plánovanými celkovými investíciami do energetickej infraštruktúry do roku 2030, ktoré sa odhadujú na viac ako 2 bilióny USD. Niektoré z nich sa budú financovať zo ziskov, niektoré z daní a časť z nich musia jednoznačne financovať spotrebitelia, t. j. prostredníctvom vyšších poplatkov za energie.

[10] Denmark, Germany, Finland, Hungary, Ireland, Luxembourg, Spain, Sweden and the Netherlands.

Treba však pripomenúť, že hlavným faktorom ovplyvňujúcim náklady na portfólio obnoviteľných energií je cena ropy. Podľa scenára s cenami ropy vo výške 78 USD za barel do roku 2020 by dodatočné priemerné ročné náklady klesli na 10,6 miliardy EUR [31]. Pre porovnanie, predpokladá sa, že celkové náklady na energie v EÚ dosiahnu v roku 2020 výšku 350 miliárd EUR.

[11] This 40GW target was set in the Commission's White Paper on Renewable Energy in 1996 - COM(97) 599. The European Wind Energy Association (EWEA) has now adjusted the target upward and has set a target of 75 GW for 2010.

Vzhľadom na značné úspory skleníkových plynov, ktoré vzniknú ako priamy dôsledok urýchleného prechodu z fosílnych palív na obnoviteľné energie [32], ceny uhlia vo výške 25 EUR za tonu v kombinácii s vysokými cenami ropy (78 USD) by takmer úplne pokryli dodatočné náklady súvisiace s dosiahnutím navrhovaného podielu obnoviteľných energií.

[12] The Commission has initiated infringement proceedings against six Member States for not fulfilling their obligations under the renewable electricity Directive.

Hraničné náklady na obnoviteľné energie sú nízke v porovnaní s konvenčnými zdrojmi energie, a preto postupný nárast obnoviteľných energií na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou zníži veľkoobchodné trhové ceny elektriny[33]. Čistý vplyv na náklady na energie pre spotrebiteľov teda pozostáva z dvoch protichodných vplyvov. Pre sektor elektrickej energie na základe predpokladanej referenčnej ceny elektriny vo výške 48,6 EUR za MWh by spotrebiteľské ceny elektriny mohli byť o 5 % vyššie z dôvodu mimoriadnych investícií do obnoviteľnej energie.

[13] An EU Strategy for Biofuels - COM(2006) 34, 8.2.2006.

To, či sa opatrenia na dosiahnutie energetickej účinnosti budú alebo nebudú uplatňovať, má mimoriadny význam a pre uvedené skutočnosti sa predpokladá politika energetickej účinnosti. Bez tejto politiky by priemerné ročné dodatočné náklady mohli stúpnuť o viac ako 7 miliárd EUR ročne. Podrobné informácie o analýze nákladov sú uvedené v správe o hodnotení vplyvu.

[14] Germany, France and Sweden.

V marci 2006 Európska rada rozhodla o zmene zamerania Lisabonskej stratégie[34] o pracovných miestach a raste[35]. Sektor obnoviteľných energií v EÚ dosiahol globálne vedúce postavenie, má obrat vo výške 20 miliárd EUR a zamestnáva 300 000 osôb[36]. V snahe zachovať túto úlohu musí EÚ pokračovať v rozširovaní využívania technológií obnoviteľných energií. Odhady vplyvu využívania obnoviteľnej energie na HDP sa v rozličných štúdiách líšia, niektoré predpokladajú malý nárast (približne o 0,5 %) a iné zas malý pokles. V štúdiách sa hovorí aj o tom, že podpora obnoviteľných energií môže viesť k malému čistému nárastu zamestnanosti. Veľká časť hospodárskej činnosti vyvolanej podporou obnoviteľných energií sa bude nachádzať v poľnohospodárskych oblastiach, neraz v okrajových regiónoch.

[15] It is at this stage unclear whether any worldwide liberalisation will take place in the near future that would reduce this protection, due to the uncertainties surrounding the World Trade Organisation Doha Round. Free Trade Area negotiations are ongoing in parallel, inter alia with Mercosur, where the question of increased access to our markets for certain competitive ethanol producers is under negotiation. ACP (Africa, Caribbean and Pacific) and least developed countries as well as countries benefiting from the EU's "GSP+" schemes (Generalised system of preferences) have unlimited duty-free access to the European market already.

Z vývozu technológií obnoviteľných energií vzniknú ďalšie podnikateľské príležitosti. Odvetvie veternej energie v EÚ má tradične vedúce postavenie na globálnom trhu. V súčasnosti predstavuje 60 % podielu na svetovom trhu. Aj iné technológie obnoviteľných energií momentálne vykazujú veľkolepý rast, napríklad solárne termálne zariadenia, kde vedie čínsky trh a v súčasnosti má z globálneho hľadiska viac ako 50 % solárnych termálnych zariadení. Zo zamestnanosti v Nemecku vytvorenej vďaka odvetviu veternej energie – odhadovaná na 60 000 pracovných miest na plný úväzok – polovicu zabezpečuje vývozný trh.

[16] Based on the targets for electricity and biofuels, heating would have to contribute 80 Mtoe by 2010 in order for the 12% overall renewable energy target to be met.

So silnou stratégiou obnoviteľnej energie by Európska únia bola v pozícii, ktorá jej umožní udržať si vedúcu úlohu vo výskume obnoviteľných energií a využiť vo svoj prospech zvýšené možnosti vývozu technológií obnoviteľných energií.

[17] Directive 2004/8/EC on the promotion of cogeneration (OJ L52, 21.2.2004, p. 50).

5. Záver

[18] Directive 2002/91/EC on energy performance of buildings (OJ L1, 4.1.2003, p. 65).

Touto cestovnou mapou Komisia určuje významnú časť svojej strategickej vízie o energetickej budúcnosti Európy. Usiluje sa o výrazne urýchlenie rastu v oblasti obnoviteľnej energie a navrhuje, aby EÚ do roku 2020 dosiahla 20 % podiel zdrojov obnoviteľnej energie na svojej energetickej zmesi. Komisia žiada, aby jarné zasadnutie Rady a Európsky parlament schválili tento cieľ. Vyžiada si to podstatné posilnenie regulačného rámca EÚ. Najdôležitejšie je, že Komisia je presvedčená o tom, že je v súčasnosti potrebný právne záväzný cieľ pre celkový príspevok obnoviteľných energií k energetickej zmesi v EÚ, ako aj záväzné minimálne ciele pre biopalivá. Táto politika bude významným krokom na ceste k trvalej udržateľnosti.

[19] The Impact Assessment prepared for this Road Map - SEC(2006) 1719 - and the Commission Staff Working Document accompanying the Biofuels Progress Report - SEC(2006) 1721 - analyse the impact of various biofuel shares. The Impact Assessment explains why a 10% share in 2020 is appropriate.

Dosiahnutie tohto cieľa je technicky a ekonomicky realizovateľné. Dodatočné priemerné náklady v porovnaní s možnosťami konvenčných dodávok budú závisieť od budúcich inovačných sadzieb a cien konvenčných energií a budú sa pohybovať v intervale od 10,6 miliárd EUR do 18 miliárd EUR ročne. Dodatočné využívanie obnoviteľných energií potrebné na dosiahnutie 20 % cieľa zníži v roku 2020 ročné emisie CO2 približne o 700 Mt. Hodnota tejto výraznej redukcie emisií skleníkových plynov by mala takmer úplne pokryť všetky dodatočné náklady pri vysokých cenách energií. EÚ zároveň posilní svoje postavenie v oblasti bezpečnosti dodávok znížením dopytu po fosílnych palivách do roku 2020 o viac ako 250 Mtoe. Kým tieto nové právne predpisy nenadobudnú účinnosť, bude sa dôsledne presadzovať súčasný právny rámec, predovšetkým v oblasti elektrickej energie a biopalív.

[20] The impact assessment for this Road Map - SEC(2006) 1719 - provides the details of the different costs, feasibility, sensitivities and compares scenarios including different mixes of renewable energies. The approach followed here, called the "Green-x balanced scenario", is discussed in the Impact Assessment.

Nikto nemôže predpovedať ceny ropy alebo plynu na obdobie 20 rokov, ale bolo by nerozvážne nezačať investovať za účelom zmenšenia neistôt energetickej budúcnosti EÚ. Na to, aby sa zásady a návrhy uvedené v tejto cestovnej mape zaviedli do praxe, budú po nich v roku 2007 nasledovať návrhy nových právnych predpisov. Nové právne predpisy budú pre obdobie po roku 2010 vychádzať z existujúceho legislatívneho systému a budú ho posilňovať. Členské štáty sa majú zapojiť do tohto procesu, aby sa celkový cieľ dosiahol spravodlivým a čestným spôsobom, za súčasného zohľadňovania vnútroštátnych pomerov a možností a zároveň uvedú spôsob, akým chcú dosiahnuť pokrok vo všetkých troch sektoroch v súlade s dohodnutým cieľom.

[21] http://www.senternovem.nl/amsterdamforum/

Cieľom tejto politiky je vytvorenie skutočného vnútorného trhu, v ktorom budú môcť technológie obnoviteľných energií prosperovať. Podnikateľskej komunite poskytne istotu a stabilitu, ktorú potrebuje pre svoje investičné rozhodnutia, a zároveň členským štátom poskytne flexibilitu, ktorú potrebujú na podporu tejto politiky v súlade so svojimi vnútroštátnymi pomermi.

[22] It is noteworthy that actions plans agreed in the context of the European Neighbourhood Policy already include actions to this effect.

Táto cestovná mapa stavia na reputácii a vedúcom postavení vo svete, ktoré má v súčasnosti priemyselné odvetvie obnoviteľných energií v EÚ. Cieľom je potvrdiť EÚ ako svetového lídra v tomto sektore. Vzhľadom na zintenzívnenú globálnu hospodársku súťaž a vzhľadom na skutočnosť, že aj ostatní kľúčoví účastníci začínajú používať dôrazné propagačné stratégie v súvislosti s obnoviteľnými energiami, dosiahnutie tohto cieľa znamená veľkú výzvu pre Európu. Ak by sa táto výzva neprijala, buď nečinnosťou, alebo prejavením nedostatočnej predvídavosti, viedlo by to k vážnemu ohrozeniu nášho vedúceho postavenia v tejto oblasti, ktorého význam ďaleko presahuje energetický sektor.

[23] COM(2005) 628.

Najdôležitejšie je, že táto cestovná mapa poskytuje obyvateľom EÚ záruku, ktorú očakávajú od svojich tvorcov politiky: že na vážne problémy súvisiace s klimatickými zmenami, so zhoršovaním stavu životného prostredia a s bezpečnosťou dodávok sa nachádzajú rovnako vážne odpovede.

[24] Source: Green-X model, balance scenario and Energy Economics Group, Fraunhofer ISI, Ecofys and PRIMES model. See Commission Staff Working Document: Renewable Energy Road Map: Impact Assessment – SEC(2006) 1719.

PRÍLOHA

[25] Actual market prices (for 2006 EU Allowances) have fluctuated between 7 and 30 €/t in the period January-July 2006, with averages fluctuating roughly between 15 and 20 €/t.

Podiel zdrojov obnoviteľnej energie na hrubej domácej spotrebe v roku 2004 (Zdroj: Eurostat) [pic]

[26] This graph as well as Figure 5 is based on Green-X costs (for heating and electricity) and the JRC/EUCAR/Concawe well to wheel study (for transport).

Rast obnoviteľných energií: Plány v oblasti elektrickej energie do roku 2020

[27] COM(2006) 851.

[pic]

[28] Same source as Figure 4 with external cost from Extern-E study for the European Commission.

Rast obnoviteľných energií: Plány v oblasti vykurovania a chladenia do roku 2020

[29] World market oil prices have fluctuated between 55 and 78 $ per barrel (2005 prices). Oil market prices and additional costs are throughout this document expressed in €2005.

[pic]

[30] The cost of technology needs to be considered not as a static value but as a dynamic value. To encourage technology diversity presents economic benefits in the long term. But when referring to renewables, it has to be clarified that variations in costs are large: wind energy is in average at 65 €/MWh produced, PV is at 650 €/MWh. The cost of biomass technologies vary between 20 €/MWh and 180 €/MWh.

Zachytené emisie CO2 vďaka využívaniu nových RES do roku 2020 v EÚ-25

[31] This will correspond to approximately €20 annually per European citizen.

[pic]

[32] Meeting the proposed target is estimated to lead to annual average greenhouse gas reductions of 419Mt

[1] Dokument Rady 7775/1/06/REV1.

[33] "Beeinflussung der Spotmarktpreise durch Windstromerzengung". Neurbarth et all, 2006. "On the impact of renewable energy support schemes on power prices" S.Bode, Hamburg Institute of International Economics (HWWI), 2006.

[2] Rezolúcia Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2006.

[34] The European Council of Lisbon of March 2000 agreed in its Conclusions on a “new strategic goal for the next decade: to become the most competitive and dynamic knowledge-based economy in the world, capable of sustainable economic growth with more and better jobs and greater social cohesion”.

[3] Dodatočné náklady sa budú pohybovať od 1,5 miliardy EUR v roku 2006 do 26 a 31 miliárd EUR v roku 2020 (Model Green-X, scenár minimálnych nákladov a vyvážený scenár, 2006). Podrobnejšia analýza nákladov a prínosov súvisiacich s dosahovaním cieľov vytýčených v tejto cestovnej mape je uvedená v pracovnom dokumente útvarov Komisie: Cestovná mapa pre obnoviteľné energie: hodnotenie vplyvu – SEK(2006) 1719.

[35] Presidency Conclusions of the European Council of 24 March 2006.

[4] KOM(1997) 599, konečné znenie „Energia pre budúcnosť – obnoviteľné zdroje energie. Biela kniha o stratégii a akčnom pláne Spoločenstva“.

[36] European Renewable Energy Council “Renewable Energy Targets for Europe: 20% by 2020”.

[5] Zo 74,3 Mtoe v roku 1995 na 114,8 Mtoe primárnej energie v roku 2005. Podrobný opis pokroku dosiahnutého v oblasti využívania obnoviteľnej energie v sektoroch elektrickej energie a biopalív je uvedený v oznámení Komisie o správe o pokroku v oblasti obnoviteľnej elektrickej energie KOM(2006) 849 a o správe o pokroku dosiahnutom vo využívaní biopalív a iných obnoviteľných palív v členských štátoch Európskej únie KOM(2006) 845.

[6] Podrobnosti sú uvedené v oddiele 4.3.

[7] Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou, Ú. v. ES L 283/33, 27.10.2001.

[8] Keď sa v roku 1997 stanovil tento cieľ, predpokladalo sa, že sa na ňom bude veterná energia podieľať oveľa menšou mierou ako biomasa. Keďže biomasa predstavuje tepelný proces a vietor nie, jedna jednotka konečnej energie vyrobená z biomasy sa počíta 2,4-násobne viac ako jedna jednotka konečnej energie vyrobená z vetra a počítaná ako primárna energia.

[9] KOM(2004) 366, konečné znenie, „Podiel obnoviteľnej energie v EÚ“.

[10] Dánsko, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Španielsko, Švédsko a Holandsko.

[11] Tento cieľ 40 GW bol stanovený v bielej knihe Komisie o obnoviteľnej energii v roku 1996 (KOM(1997) 599). Európske združenie pre veternú energiu (European Wind Energy Association, EWEA) teraz upravilo tento cieľ a na rok 2010 stanovilo hodnotu 75 GW.

[12] Komisia začala konanie o porušení proti šiestim členským štátom za nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo smernice o obnoviteľnej elektrickej energii.

[13] Stratégia EÚ v oblasti biopalív (KOM(2006) 34 z 8. 2. 2006).

[14] Nemecko, Francúzsko a Švédsko.

[15] V tejto etape nie je jasné, či v najbližšej budúcnosti nastane nejaká celosvetová liberalizácia, ktorá by zmiernila túto ochranu, a to z dôvodu neistôt v rámci kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie z Doha. Paralelne prebiehajú rokovania zóny voľného obchodu, okrem iného s Mercosurom, kde sa diskutuje o otázke lepšieho prístupu určitých konkurenčných výrobcov etanolu na naše trhy. Štáty AKT (africké, karibské a tichomorské) a menej rozvinuté krajiny, ako aj krajiny využívajúce systémy EÚ „GSP+“ (všeobecný systém preferencií) majú už teraz neobmedzený bezcolný prístup na európsky trh.

[16] Na základe cieľov pre elektrickú energiu a biopalivá by malo vykurovanie do roku 2010 prispieť 80 Mtoe, aby sa dosiahol 12 % celkový cieľ pre obnoviteľné energie.

[17] Smernica 2004/8/ES o podpore kogenerácie (Ú. v. EÚ L 52/50, 21.2.2004).

[18] Smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. ES L 1/65, 4.1.2003).

[19] V hodnotení vplyvu vypracovanom pre túto cestovnú mapu SEK(2006) 1719 a pracovnom dokumente útvarov Komisie dopĺňajúcom správu o pokroku v oblasti biopalív SEK(2006) 1721 sa analyzuje vplyv rozličných podielov biopalív. V hodnotení vplyvu sa vysvetľuje, prečo je pre rok 2020 vhodný podiel vo výške 10 %.

[20] V hodnotení vplyvu určenom pre túto cestovnú mapu SEK(2006) 1719 sa poskytujú podrobné informácie o rozličných nákladoch, realizovateľnosti a citlivých miestach a porovnávajú sa v ňom jednotlivé scenáre, vrátane rozličných zmesí obnoviteľných energií. Vysvetlenie prístupu, ktorý bol zvolený a nazýva sa „Vyvážený scenár Green-X“, sa uvádza v hodnotení vplyvu.

[21] http://www.senternovem.nl/amsterdamforum/.

[22] Treba pripomenúť, že akčné plány dohodnuté v súvislosti s Európskou susedskou politikou už obsahujú opatrenia z tejto oblasti.

[23] KOM(2005) 628.

[24] Zdroj: Model Green-X, vyvážený scenár a Energetická ekonomická skupina, Fraunhofer ISI, Ecosys a model PRIMES. Pozri pracovný dokument útvarov Komisie: Cestovná mapa pre obnoviteľné energie: hodnotenie vplyvu – SEK(2006)1719.

[25] Skutočné trhové ceny (kvóty EÚ v roku 2006) sa pohybovali v rozpätí od 7 do 30 EUR/t v období január - júl 2006, pričom priemery sa pohybovali približne v rozpätí od 15 do 20 EUR/t.

[26] Tento graf, ako aj graf na obrázku 4, vychádza z nákladov Green-X (pre vykurovanie a elektrickú energiu) a zo štúdie JRC/EUCAR/Concawe well to wheel (pre dopravu).

[27] KOM(2006) 851.

[28] Rovnaký zdroj ako obrázok 4 s externými nákladmi zo štúdie Extern-E pre Európsku komisiu.

[29] Ceny ropy na svetových trhoch sa pohybovali v rozmedzí od 55 do 78 USD za barel (ceny z roku 2005). Trhové ceny ropy a dodatočné náklady sú v celom tomto dokumente vyjadrené v EUR v roku 2005.

[30] Náklady na technológie sa musia zohľadňovať nie ako statická hodnota, ale ako dynamická hodnota. Podpora technologickej rozmanitosti predstavuje z dlhodobého hľadiska hospodársky prínos. Ale v súvislosti s obnoviteľnými energiami treba upozorniť na to, že rozdiely v nákladoch sú značné: veterná energia sa vyrába v priemere za 65 EUR/MWh, fotovoltaická energia je za 650 EUR/MWh. Náklady na technológie spracovania biomasy sa pohybujú v intervale od 20 EUR/MWh do 180 EUR/MWh.

[31] Zodpovedá to približne hodnote 20 EUR ročne na európskeho občana.

[32] Odhaduje sa, že dosiahnutie navrhovaného cieľa povedie k ročnej priemernej redukcii skleníkových plynov vo výške 419 Mt.

[33] „Beeinflussung der Spotmarktpreise durch Windstromerzengung“. Neurbarth et all, 2006. „O vplyve systémov podpory obnoviteľných energií na ceny energií“ S. Bode, Hamburg, Ústav pre medzinárodnú ekonómiu (HWWI), 2006.

[34] Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone v marci 2000 schválila závery o „novom strategickom cieli pre ďalšie desaťročie: stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete schopnou zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť“.

[35] Závery predsedníctva zasadnutia Európskej rady v Bruseli 24. marca 2006.

[36] Európska rada pre obnoviteľnú energiu „Ciele obnoviteľnej energie pre Európu: 20 % do roku 2020“.