[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brussels, 10.1.2007

Brusel, 10. 1. 2007

COM(2007) 2 final

KOM(2007) 2, konečné znenie

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL, THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Limiting Global Climate Change to 2 degrees Celsius The way ahead for 2020 and beyond

Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne CelziaPostup do roku 2020 a neskôr

{SEC(2007) 7}{SEC(2007) 8}

{SEK(2007) 7}{SEK(2007) 8}

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL, THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Limiting Global Climate Change to 2 degrees Celsius The way ahead for 2020 and beyond

Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne CelziaPostup do roku 2020 a neskôr

1. EXECUTIVE SUMMARY

1. Zhrnutie

Climate change is happening. Urgent action is required to limit it to a manageable level. The EU must adopt the necessary domestic measures and take the lead internationally to ensure that global average temperature increases do not exceed pre-industrial levels by more than 2°C.

Klimatická zmena je skutočnosťou. Jej obmedzenie na zvládnuteľnú úroveň si vyžaduje naliehavú akciu. EÚ musí prijať potrebné vnútroštátne opatrenia a prevziať vedenie na medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že globálne zvýšenie priemernej teploty nepresiahne predindustriálne úrovne o viac ako 2°C.

This Communication and the accompanying impact assessment show that this is technically feasible and economically affordable if major emitters act swiftly. The benefits far outweigh the economic costs.

Z tohto oznámenia a sprievodného hodnotenia vplyvu vyplýva, že je to technicky uskutočniteľné a ekonomicky prijateľné, ak hlavní producenti emisií zareagujú pohotovo. Výhody ďaleko prevyšujú ekonomické náklady.

This Communication is addressed to the Spring 2007 European Council which should decide on an integrated and comprehensive approach to the EU's energy and climate change policies. It follows up on the 2005 Communication "Winning the Battle against Global Climate Change" , which provided concrete recommendations for EU climate policies and set out key elements for the EU's future climate strategy. In deciding the next steps in our climate change policy the European Council should take decisions which will enhance the conditions for reaching a new global agreement to follow on from the Kyoto Protocol's first commitments after 2012.

Oznámenie je určené na jarné zasadanie Európskej rady v roku 2007, na ktorom by sa malo rozhodnúť o integrovanom a komplexnom prístupe k energetickej politike EÚ a jej politike v oblasti klimatickej zmeny. Nadväzuje na oznámenie z roku 2005 „Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami“, ktorým sa uviedli konkrétne odporúčania, pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti klímy, a stanovili kľúčové prvky pre budúcu stratégiu EÚ v oblasti klímy. Európska rada by pri rozhodovaní o nasledujúcich krokoch našej politiky týkajúcej sa klimatickej zmeny mala prijať rozhodnutia, v dôsledku ktorých sa zlepšia podmienky na dosiahnutie novej globálnej dohody, s cieľom nadviazať na prvé záväzky Kjótskeho protokolu na obdobie po roku 2012.

This Communication proposes that the EU pursues in the context of international negotiations the objective of 30 % reduction in greenhouse gas emissions (GHG) by developed countries by 2020 (compared to 1990 levels). This is necessary to ensure that the world stays within the 2ºC limit. Until an international agreement is concluded, and without prejudice to its position in international negotiations, the EU should already now take on a firm independent commitment to achieve at least a 20 % reduction of GHG emissions by 2020, by the EU emission trading scheme (EU ETS), other climate change policies and actions in the context of the energy policy. This approach will allow the EU to demonstrate international leadership on climate issues. It will also give a signal to industry that the ETS will continue beyond 2012 and will encourage investment in emission reduction technologies and low carbon alternatives.

V oznámení sa navrhuje, aby EÚ v súvislosti s medzinárodnými rokovaniami presadzovala cieľ 30 % zníženia emisií skleníkových plynov produkovaných vyspelými krajinami do roku 2020 (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Je to nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že svet zostane v 2°C limite. Do uzatvorenia medzinárodnej dohody a bez ohľadu na jej pozíciu v medzinárodných rokovaniach by sa EÚ mala už teraz pevne a nezávisle zaviazať, že do roku 2020 dosiahne aspoň 20 % zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom schémy obchodovania s emisnými kvótami EÚ (SOEK), iných politík v oblasti zmeny klímy a akcií v súvislosti s energetickou politikou. Tento prístup umožní preukázať v otázkach klímy vedúce postavenie EÚ na medzinárodnej úrovni. Bude tiež signálom pre priemysel, že SOEK bude pokračovať aj po roku 2012, a podporí investície do technológií znižujúcich emisie a do nízkouhlíkových alternatív.

After 2020, developing country emissions will overtake those of the developed world. In the meanwhile, the rate of growth of overall developing country emissions should start to fall, followed by an overall absolute reduction from 2020 onwards. This can be achieved without affecting their economic growth and poverty reduction, by taking advantage of the wide range of energy and transport related measures that not only have a major emissions reduction potential, but also bring immediate economic and social benefits in their own right.

Po roku 2020 emisie rozvojových krajín prevýšia emisie vyspelého sveta. Zatiaľ by miera rastu celkových emisií rozvojových krajín mala začať klesať a počnúc rokom 2020 by mal nasledovať celkový absolútny pokles. Môže sa to dosiahnuť bez ovplyvnenia ich hospodárskeho rastu a znižovania chudoby prostredníctvom výhod poskytovaných širokým spektrom opatrení týkajúcich sa energie a dopravy, ktoré nielenže majú významný emisie znižujúci potenciál, ale aj samé o sebe prinášajú okamžité hospodárske a sociálne výhody.

By 2050 global emissions must be reduced by up to 50 % compared to 1990, implying reductions in developed countries of 60-80 % by 2050. Many developing countries will also need to significantly reduce their emissions.

Do roku 2050 sa musia emisie znížiť až o 50 % v porovnaní s rokom 1990, pričom sa vo vyspelých krajinách do roku 2050 predpokladá 60 – 80 % zníženie. Mnohé rozvojové krajiny budú takisto musieť významne znížiť svoje emisie.

Market based instruments such as the EU ETS will be a key tool to ensure that Europe and other countries reach their targets at least cost. The post-2012 framework should enable comparable domestic trading schemes to be linked with one another, with the EU ETS as the pillar of the future global carbon market. The EU ETS will continue to be open after 2012 to carbon credits from the Clean Development Mechanism and Joint Implementation projects under the Kyoto Protocol.

Kľúčovým prostriedkom na zabezpečenie toho, že Európa a iné krajiny dosiahnu svoj cieľ s čo najmenšími nákladmi, budú trhovo orientované nástroje ako SOEK EÚ. Rámec opatrení po roku 2012 by mal umožniť, aby sa porovnateľné domáce schémy obchodovania prepojili navzájom a so SOEK EÚ ako pilierom budúceho globálneho trhu s CO2. SOEK EÚ bude po roku 2012 naďalej otvorený „uhlíkovým kreditom“ (carbon credits) pochádzajúcim z projektov Mechanizmu čistého rozvoja a Spoločnej realizácie v rámcu Kjótskeho protokolu.

The EU and its Member States should decide on a very significant increase in investment in research and development in the areas of energy production and saving.

EÚ a jej členské štáty by mali rozhodnúť o veľmi významnom zvýšení investícií do výskumu a vývoja v oblastiach výroby energií a šetrenia s nimi.

2. THE CLIMATE CHALLENGE: REACHING THE 2ºC OBJECTIVE

2. Problém klímy: dosiahnuť 2°C cieľ

Strong scientific evidence shows that urgent action to tackle climate change is imperative. Recent studies, such as the Stern review, reaffirm the enormous costs of failure to act. These costs are economic, but also social and environmental and will especially fall on the poor, in both developing and developed countries. A failure to act will have serious local and global security implications. Most solutions are readily available, but governments must now adopt policies to implement them. Not only is the economic cost of doing so manageable, tackling climate change also brings considerable benefits in other respects.

Presvedčivé vedecké dôkazy poukazujú na fakt, že na riešenie otázky klimatickej zmeny je životne dôležitá urýchlená akcia. Nedávne štúdie, ako Sternova správa (Stern Review), opätovne potvrdili, že s nekonaním budú spojené obrovské náklady. Pôjde o náklady nie len z ekonomického, ale aj sociálneho a environmentálneho hľadiska a budú ich znášať najmä chudobní v rozvojových ako aj vyspelých krajinách. Nekonanie bude mať vážne miestne a globálne dôsledky. Väčšina riešení je ľahko dostupná, ale vlády musia teraz prijať politiky na ich realizáciu. Nielen že sú ekonomické náklady takého prístupu zvládnuteľné, ale riešenie otázky klimatickej zmeny prináša značné výhody aj z iných hľadísk.

The EU's objective is to limit global average temperature increase to less than 2°C compared to pre-industrial levels. This will limit the impacts of climate change and the likelihood of massive and irreversible disruptions of the global ecosystem. The Council has noted that this will require atmospheric concentrations of GHG to remain well below 550 ppmv CO2 eq. By stabilising long-term concentrations at around 450 ppmv CO2 eq. there is a 50 % chance of doing so. This will require global GHG emissions to peak before 2025 and then fall by up to 50 % by 2050 compared to 1990 levels. The Council has agreed that developed countries will have to continue to take the lead to reduce their emissions between 15 to 30 % by 2020. The European Parliament has proposed an EU CO2 reduction target of 30 % for 2020 and 60 to 80 % for 2050.

Cieľom EÚ je obmedzenie globálneho zvýšenia priemernej teploty na menej ako 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Tým sa obmedzia vplyvy vyvolané zmenou klímy a pravdepodobnosť masívneho a nezvratného narušenia globálneho ekosystému. Rada poukázala na to, že uvedené skutočnosti budú vyžadovať, aby koncentrácie skleníkových plynov (SP) v atmosfére zostali výrazne pod 550 mililitrov ekvivalentu CO2 na kubický meter vzduchu (ppmv CO2 eq.). Stabilizáciou dlhodobých koncentrácií na hodnote okolo 450 ppmv CO2 eq. máme 50 % šancu to dokázať. To si vyžaduje, aby globálne emisie SP vrcholili pred rokom 2025 a potom sa do roku 2050 znižovali až na 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Rada sa zhodla, že vyspelé krajiny budú musieť pokračovať pri preberaní vedúcej úlohy, pokiaľ ide o zníženie emisií o 15 až 30 % do roku 2020. Európsky parlament navrhol pre EÚ cieľ zníženia emisií o 30 % do roku 2020 a 60 až 80 % do roku 2050.

This Communication identifies options for realistic and effective measures in the EU and globally that will allow the 2ºC objective to be met. The GHG emissions trajectory set out in the impact assessment represents a cost-effective scenario to meet the 2ºC objective. It supports an emissions reduction target for developed countries of 30 % by 2020 compared to 1990 emission levels. It also shows that emissions reductions by developed countries alone will not be sufficient. Developing country emissions are projected to surpass those of developed countries by 2020, which will more than offset any reductions possible in developed countries beyond that date. Effective action on climate change therefore requires reduced growth in the GHG emissions of developing countries and reversing emissions from deforestation. Furthermore a sustainable and efficient forest policy enhances the contribution of forests to the overall reductions of GHG concentrations.

V tomto oznámení sa určujú alternatívy dosiahnuteľných a účinných opatrení v EÚ aj na celosvetovej úrovni, ktoré umožnia dosiahnutie 2°C cieľa. Vývin emisií SP stanovený v hodnotení vplyvu predstavuje cenovo prijateľný scenár dosiahnutia 2°C cieľa. Podporuje sa v ňom cieľ zníženia emisií pre vyspelé krajiny o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňami emisií z roku 1990. Takisto sa v ňom potvrdzuje, že zníženie emisií výhradne vyspelými krajinami nebude postačujúce. Ukazuje sa, že emisie rozvojových krajín prekonajú do roku 2020 emisie vyspelých krajín, čím sa po uvedenom dátume viac ako vykompenzuje akékoľvek zníženie možné vo vyspelých krajinách. Účinná akcia v oblasti klimatickej zmeny si preto vyžaduje znížený rast emisií SP rozvojových krajín a zvrátenie emisií z odlesňovania. Trvalo udržateľnou a účinnou politikou v oblasti lesného hospodárstva sa okrem toho zvýši príspevok lesov k celkovému zníženiu koncentrácií SP.

3. THE COSTS OF INACTION AND ACTION

3. Náklady na nekonanie a konanie

The Commission’s 2005 Communication " Winning the battle against global climate change " demonstrated that the benefits of limiting climate change outweigh the costs of action. Recent research confirms the broad range of impacts of climate change, including on agriculture, fisheries, desertification, biodiversity, water resources, heat and cold related mortality, coastal zones and damages from floods.

Oznámením Komisie z roku 2005 „Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami“ sa dokázalo, že výhody obmedzenia klimatickej zmeny prevýšia náklady na konanie. Nedávne výskumy potvrdzujú široký rozsah vplyvov vyvolaných zmenou klímy vrátane vplyvu na poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, desertifikáciu, biodiverzitu, vodné zdroje, úmrtnosť v dôsledku chladu a tepla, pobrežné zóny a rozsah škôd zo záplav.

The distribution of impacts of climate change is likely to be uneven. Some regions in the EU will suffer disproportionately. For instance in Southern Europe, climate change is likely to decrease crop productivity, increase heat related mortality and have a negative impact on tourism conditions during summer.

Rozloženie vplyvov klimatickej zmeny bude pravdepodobne nerovnomerné. Niektoré regióny EÚ tým budú neúmerne trpieť. Napríklad v južnej Európe sa zmenou klímy pravdepodobne zníži úrodnosť obilnín, zvýši úmrtnosť spôsobná horúčavami a prejaví negatívny vplyv na podmienky v oblasti cestovného ruchu v letnom období.

The Stern Review makes the point that climate change is the result of the greatest market failure the world has ever seen. The failure to include the costs of climate change in market prices that guide our economic behaviour carries huge economic and social costs. The costs of inaction, estimated by the Stern Review at 5 to 20 % of global GDP, would fall disproportionately on the poorest with the least capacity to adapt, exacerbating the social impacts of climate change.

Podľa Sternovej správy bude výsledkom klimatickej zmeny najväčšie zrútenie trhu, ktoré svet kedy zaznamenal. Nezahrnutie nákladov vyvolaných klimatickou zmenou do trhových cien, ktoré usmerňujú naše ekonomické správanie, prinesie obrovské náklady z ekonomického aj sociálneho hľadiska. Náklady na nekonanie odhadované v Sternovej správe na 5 až 20 % celosvetového HDP by neúmerne zaťažili najchudobnejšie vrstvy s najmenšou schopnosťou prispôsobenia sa, čím by sa zvýšil sociálny vplyv klimatickej zmeny.

By 2030, world GDP is projected to be almost double that of 2005. GDP growth in main developing country emitters will remain higher than that of developed countries. The impact assessment shows that global action on climate change is fully compatible with sustaining global growth. Investment in a low-carbon economy will require around 0.5 % of total global GDP over the period 2013–2030. This would reduce global GDP growth by only 0.19 % per year up to 2030, a fraction of the expected annual GDP growth rate of 2.8 %. This is an insurance premium to pay, and would significantly reduce the risk of irreversible damages resulting from climate change. Most importantly, it greatly overstates the effort since no correction is made for associated health benefits, greater energy security, nor does it account for reduced damages from avoided climate change.

Do roku 2030 sa predpokladá takmer zdvojnásobenie svetového HDP v porovnaní s rokom 2005. Rast HDP v rozvojových krajinách predstavujúcich hlavných producentov emisií zostane vyšší, ako rast HDP vyspelých krajín. Hodnotením vplyvu sa potvrdzuje, že globálna akcia v oblasti klimatickej zmeny je plne kompatibilná s trvalo udržateľným globálnym rastom. Investícia do nízkouhlíkového hospodárstva si vyžiada okolo 0,5 % celkového svetového HDP počas rokov 2013 – 2030. Tým by sa rast celosvetového HDP znížil do roku 2030 len o 0,19 % ročne, čo predstavuje len zlomok očakávanej 2,8 % ročnej miery rastu HDP. Predstavuje poistenie, ktoré je potrebné zaplatiť a ktoré by významne znížilo riziko nezvratného poškodenia vyplývajúceho z klimatickej zmeny. A čo je najdôležitejšie, ďaleko presiahne vynaložené úsilie, keďže sa výsledky neupravovali s ohľadom na pridružené zdravotné výhody, väčšiu energetickú bezpečnosť ani znížené poškodenia vyplývajúce zo zabránenia klimatickej zmeny.

4. THE BENEFITS OF ACTION, RELATIONSHIP WITH OTHER POLICY AREAS

4. Výhody konania, vzťah s ostatnými oblasťami poliky

Oil and gas prices have doubled over the past three years, with electricity prices following. Energy prices are expected to remain high and to increase over time. The Commission’s recent Action Plan for Energy Efficiency demonstrates that there is a solid economic case for policies that increase overall resource use efficiency, even without taking the accompanying emissions reductions into account.

Ceny ropy a plynu sa zdvojnásobili za obdobie posledných troch rokov, za čím nasledovalo zvýšenie cien elektrickej energie. Očakáva sa, že ceny elektrickej energie zostanú vysoké a budú sa ďalej zvyšovať. Nedávnym akčným plánom Komisie pre energetickú účinnosť sa preukázalo, že na politiky zvyšujúce celkovú účinnosť využívania zdrojov sa vzťahujú vážne ekonomické prípady dokonca aj bez zahrnutia sprievodného znižovania emisií.

The impact assessment shows that EU action to tackle climate change would significantly increase the EU's energy security. Oil and gas imports would each decrease by around 20 % by 2030 compared to the business as usual case. Integrating climate change and energy policies will therefore ensure that they are mutually reinforcing.

Hodnotením vplyvu sa preukázalo, že akciou EÚ na riešenie otázky klimatickej zmeny by sa významne zvýšila energetická bezpečnosť EÚ. Dovoz ropy a plynu by sa do roku 2030 znížil o približne 20 % v porovnaní s bežnými obchodnými objemami. Integrovanie politiky EÚ v oblasti klimatickej zmeny a jej energetickej politiky preto zabezpečí, že sa budú vzájomne posilňovať.

Action on climate change also reduces air pollution. For example, reducing CO2 emissions in the EU by 10 % by 2020 would generate enormous health benefits (estimated at € 8 to 27 billion). Such policies will therefore make it easier to attain the objectives of the EU’s strategy on air pollution.

Akciou v oblasti klimatickej zmeny sa takisto zníži znečistenie ovzdušia. Napr. zníženie emisií CO2 v EÚ do roku 2020 o 10 % by prinieslo nesmierne výhody pre zdravie (predpokladané vo výške 8 až 27 miliárd eur). Takéto politiky preto uľahčia dosiahnutie cieľov stratégie EÚ o znečistení ovzdušia.

Similar benefits exist in other countries. By 2030, the US, China and India are projected to import at least 70 % of their oil. Geopolitical tensions could rise as resources become scarcer. At the same time, air pollution is increasing, in particular in developing countries. Reducing GHG emissions in other countries will improve their energy security and air quality.

Podobné výhody exitujú aj v iných krajinách. Podľa predpovedí budú USA, Čína a India do roku 2030 dovážať aspoň 70 % svojej spotreby ropy. Geopolitické napätie by mohlo narásť a zdroje by sa mohli stať vzácnejšími. V tom istom čase narastie aj znečistenie ovzdušia, najmä v rozvojových krajinách. Znižovaním emisií SP v iných krajinách sa zlepší ich energetická bezpečnosť a kvalita ovzdušia.

5. ACTION IN THE EU

5. Akcia v EÚ

1. Defining emissions reduction targets

1. Určenie cieľovej hodnoty zníženia emisií

There is still a large potential for reducing GHG emissions in the EU. The Strategic EU Energy Review proposes measures that will unlock much of this potential. Moreover, the measures adopted under the European Climate Change Programme and other policies that are currently being implemented will continue to deliver emissions reductions after 2012.

V EÚ ešte stále existuje výrazný potenciál na zníženie emisií SP. Strategickým prehľadom energií v EÚ sa navrhujú opatrenia, ktorými by sa väčšina tohto potenciálu uvoľnila. Okrem toho sa aj po roku 2012 bude pokračovať v znižovaní emisií prostredníctvom opatrení prijatých v rámci Európskeho programu o zmene klímy a iných politík, ktoré sa v súčasnosti implementujú.

The EU can only achieve its climate change objectives by pursuing an international agreement. EU domestic action has shown that it is possible to reduce GHG emissions without jeopardising economic growth and that the necessary technologies and policy instruments already exist. The EU will continue to take domestic action to fight climate change. This will allow the EU to show the way in the international negotiations.

EÚ môže dosiahnuť svoje ciele v oblasti klimatickej zmeny len presadzovaním medzinárodnej dohody. Domáca akcia EÚ preukázala, že emisie SP je možné znížiť bez ohrozenia ekonomického rastu a že nevyhnutné technológie a nástroje politiky už existujú. EÚ bude pokračovať vo vykonávaní domácej akcie na boj proti klimatickej zmene. To umožní EÚ ukázať medzinárodným rokovaniam smer.

The Council should decide that the EU and its Member States propose a 30 % reduction in greenhouse gas emissions by developed countries by 2020 as part of an international agreement aimed at limiting global climate change to 2ºC above pre-industrial levels. Until an international agreement is concluded, and without prejudice to its position in international negotiations, the EU should already now take on a firm independent commitment to achieve at least a 20% reduction of GHG emissions by 2020 compared to 1990 through the EU ETS, other climate change policies and actions in the context of the energy policy. This will signal to European industry that there will be a significant demand for emission allowances beyond 2012, and will provide incentives for investment in emission reduction technologies and low carbon alternatives.

Rada by mala rozhodnúť, že súčasťou medzinárodnej dohody by mal byť návrh EÚ a členských štátov, aby vyspelé krajiny znížili do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 30 % s cieľom obmedziť globálnu klimatickú zmenu na 2°C nad predindustriálne úrovne. Do uzatvorenia medzinárodnej dohody a bez ohľadu na jej pozíciu v medzinárodných rokovaniach by sa EÚ mala už teraz pevne a nezávisle zaviazať, že do roku 2020 dosiahne aspoň 20% zníženie emisií SP prostredníctvom SOEK EÚ, iných politík v oblasti zmeny klímy a akcií v súvislosti s energetickou politikou. To bude signálom pre európsky priemysel, že po roku 2012 bude existovať významná požiadavka na emisné kvóty, a poskytnú sa tým stimuly pre investície do technológií znižujúcich emisie a do nízkouhlíkových alternatív.

2. Actions resulting from the EU’s energy policy

2. Akcie v dôsledku energetickej politiky EÚ

In line with the Strategic EU Energy Review, the following concrete actions will ensure a competitive, more sustainable and secure energy system and a significant reduction of GHG emissions in the EU by 2020:

V súlade so strategickým prehľadom energií v EÚ konkurencieschopný, trvalejšie udržateľný a bezpečný energetický systém a významné zníženie emisií SP v EÚ do roku 2020 zabezpečia tieto konkrétne akcie:

- Improve the EU’s energy efficiency by 20 % by 2020.

- zvýšenie energetickej účinnosti EÚ o 20 % do roku 2020;

- Increase the share of renewable energy to 20 % by 2020.

- zvýšenie podielu obnoviteľnej energie na 20 % do roku 2020;

- Adopt an environmentally safe carbon capture and geological storage (CCS) policy, including the construction of twelve large-scale demonstration plants in Europe by 2015.

- prijatie environmentálne bezpečnej politiky zachytávania a geologického skladovania uhlíka vrátane postavenia dvanástich rozsiahlych ukážkových prevádzok v Európe do roku 2015.

- Strengthening the EU ETS

- Posilnenie SOEK EÚ

45 % of the EU’s CO2 emissions are covered by the EU ETS. A greater proportion should be covered from 2013. At least the following options strengthening the role of the scheme should be considered in the review of the EU ETS:

Na 45 % emisií CO2 EÚ sa vzťahuje SOEK EÚ. Od roku 2013 by sa uvedená schéma mala vzťahovať na väčšiu časť emisií. Pri preskúmaní SOEK EÚ by sa mali vziať do úvahy aspoň tieto možnosti posilňujúce úlohu schémy:

- Make allocations for more than five years in order to provide predictability for long-term investment decisions.

- pripraviť alokácie na viac ako päť rokov s cieľom umožniť predvídateľnosť v prípade dlhodobých investičných rozhodnutí;

- Extend the scheme to other gases and sectors.

- rozšíriť schému na iné plyny a odvetvia;

- Recognise carbon capture and geological storage.

- pripustiť zachytávanie a geologické skladovanie uhlíka;

- Harmonise allocation processes across Member States to achieve undistorted competition across Europe, including through a wider use of auctioning.

- harmonizovať alokačné postupy v členských štátoch s cieľom dosiahnuť nenarušenú hospodársku súťaž v celej Európe, vrátane prostredníctvom širšieho využívania dražby;

- Link the EU ETS to compatible mandatory schemes (e.g. in California and Australia).

- prepojiť SOEK EÚ s kompatibilnými povinnými schémami (napr. v Kalifornii a Austrálii).

- Limiting transport emissions

- Obmedzenie emisií z dopravy

EU transport emissions have continued to grow, cancelling out a large part of the reductions made in waste, manufacturing and energy sectors. In order to tackle transport emissions:

Emisie EÚ z dopravy pokračujú v raste, čím anulujú veľkú časť znížení dosiahnutých v odvetviach odpadu, výroby a energetiky. S cieľom riešiť otázku emisií z dopravy:

- Council and Parliament should adopt the Commission’s proposal to include aviation in the EU ETS.

- Rada a Parlament by mali prijať návrh Komisie na zahrnutie leteckej dopravy do SOEK EÚ;

- Council should adopt the Commission's proposal to link taxes on passenger cars to CO2 emission levels.

- Rada by mala prijať návrh Komisie na zdaňovanie osobných áut v závislosti od úrovní emisií CO2;

- Further measures to tackle CO2 emissions from cars will be outlined in the forthcoming Communication in order to reach through a comprehensive and consistent approach the target of 120 g CO2/km by 2012. Options for further reductions after 2012 will also be explored.

- nasledujúcim oznámením sa navrhnú ďalšie opatrenia na riešenie otázky emisií CO2 z automobilov, aby sa prostredníctvom komplexného a konzistentného prístupu dosiahol do roku 2012 cieľ 120 g CO2/km; takisto sa preskúmajú možnosti ďalších znižovaní po roku 2012;

- Demand-oriented measures, such as those outlined in the White Paper on European Transport policy for 2010 and its review should be strengthened.

- mali posilniť by sa opatrenia orientované na dopyt, ako sú napr. opatrenia navrhnuté v Bielej knihe o európskej dopravnej politike na rok 2010 a jej revidovanom znení;

- GHG emissions from road freight transport and shipping should be further limited bearing in mind the international dimension.

- emisie SP z cestnej nákladnej dopravy a lodnej dopravy by sa s ohľadom na medzinárodné rozmery mali ďalej obmedziť;

- Life-cycle emissions of CO2 in transport fuels must be reduced, including through accelerating the development of sustainable biofuels and, in particular, second generation biofuels.

- emisie CO2 počas životného cyklu pohonných hmôt sa musia zredukovať, a to aj prostredníctvom zrýchlenia vývoja trvalo udržateľných biopalív, a najmä biopalív druhej generácie.(e) Zníženie emisií SP v iných odvetviach

- GHG emission reductions in other sectors

Obytné a obchodné budovy

Residential and commercial buildings

Spotreba energie v budovách sa môže znížiť až o 30 % tým, že sa rozšíri rozsah smernice o energetickej hospodárnosti budov a zavedú sa požiadavky EÚ na vlastnosti budov podporujúce budovy s veľmi nízkou energetickou náročnosťou (čo by do roku 2015 viedlo k ich rozsiahlemu využívaniu). Keďže klimatická zmena ovplyvní menej zvýhodnené časti spoločnosti, mali by vlády uvažovať o špeciálnych energetických politikách pre oblasť sociálneho bývania.

Energy use of buildings can be reduced by up to 30 % by expanding the scope of the Directive on energy performance of buildings and introducing EU performance requirements promoting very low energy buildings (leading to their widespread use by 2015). As climate change will affect the less advantaged parts of society, governments should envisage special energy policies for social housing.

Iné plyny ako CO2

Non-CO 2 gases

S cieľom riešiť otázku emisií skleníkových plynov iných ako CO2, ktoré sú zodpovedné za 17 % emisií EÚ by sa mal predložiť rad opatrení, ktoré zahŕňajú:

In order to tackle emissions of non-CO2 GHG, responsible for 17 % of the EU’s emissions, a range of measures should be put forward that include:

- posilnenie implementácie opatrení v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a akčného plánu EÚ o lesoch na zníženie emisií z poľnohospodárstva EÚ a podporu biologickej sekvestrácie;

- reinforcing implementation of the measures under the Common Agricultural Policy and the EU Forest Action Plan to reduce emissions from EU agriculture, and to promote biological sequestration;

- určenie limitov pre emisie metánu z plynových motorov a z výroby uhlia, ropy a plynu alebo ich zaradenie do SOEK EÚ;

- setting limits for methane emissions from gas engines, and from coal, oil and gas production or their inclusion in the EU ETS;

- ďalšie obmedzenie alebo zákaz používania fluórovaných plynov;

- further restricting or prohibiting uses of fluorinated gases;

- zníženie emisií oxidov dusíka zo spaľovania a zaradenie oxidov dusíka z veľkých zariadení do SOEK EÚ.

- reducing emissions of nitrous oxide from combustion, and including those from large installations into the EU ETS.

- Výskum a technologický rozvoj

- Research and technological development

V rámci 7. rámcového programu Spoločenstva sa rozpočet na výskum životného prostredia, energetiky a dopravy v období rokov 2007 – 2013 zvýšil na 8,4 miliárd EUR. Mal by sa využiť na začiatku, aby sa ním podporil rozvoj technológií čistej energie a dopravy a ich čo najskoršie nasadenie a ďalej sa ním posilňovali poznatky o klimatickej zmene a jej vplyvoch. Okrem toho by sa po roku 2013 mal rozpočet na výskum opäť zvýšiť, čo by malo byť nasledované podobným vnútroštátnym úsilím. Strategický akčný plán pre energetickú technológiu a akčný plán pre environmentálnu technológiu by sa mali implementovať v plnom rozsahu a ďalej by sa mali podporovať verejno-súkromné partnerstvá.

Under the Community's 7th Framework Programme, the budget for environment, energy and transport research in the period 2007-2013 has increased to € 8.4 billion. This should be used early so as to promote the development of clean energy and transport technologies for earliest possible deployment and further strengthen knowledge of climate change and its impacts. Moreover, the research budget should be increased again after 2013 which should be mirrored by similar national efforts. The Strategic Energy Technology Action Plan and the Environment Technology Action Plan should be fully implemented and public-private partnerships should be further promoted.

3. Kohézna politika

3. Cohesion policy

Strategickými usmerneniami o súdržnosti prijatými v októbri 2006 sa podporujú trvalo udržateľné technológie dopravy, energetiky a životného prostredia, ako aj ekoinovácie prostredníctvom finančnej pomoci v rámci štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Tieto opatrenia by sa mali zahrnúť do operačných programov.

The strategic guidelines on cohesion, adopted in October 2006, promote sustainable transport and energy as well as environmental technologies and eco-innovations through financial assistance under the Structural Funds and the Cohesion Fund. These measures should be included in the operational programmes.

4. Iné opatrenia

4. Other measures

EÚ by mala preskúmať všetky možné spôsoby znižovania emisií SP a zabezpečenia environmentálnej a ekonomickej konzistencie opatrení, ktoré sa majú prijať. V druhej správe skupiny na vysokej úrovni pre súťaž, energetiku a životné prostredie sa uvádza, že by sa mala analyzovať realizovateľnosť všetkých potencionálnych opatrení politiky, ktoré by mohli poskytnúť nevyhnutný stimul povzbudzujúci obchodných partnerov EÚ v prijatí účinných opatrení na zníženie emisii skleníkových plynov[1].

The EU should examine all possible ways of reducing GHG emissions and of ensuring the environmental and economic consistency of the measures to be adopted. The Second Report of the High Level Group on Competitiveness, Energy and the Environment stated that the feasibility of all potential policy measures that could provide the necessary incentive to encourage the EU's trading partners to undertake effective measures to abate greenhouse gas emissions should be analysed[1].

EÚ by mala naďalej zvyšovať verejné povedomie zvyšovaním vnímavosti širokej verejnosti na vplyv jej činnosti na klimatickú zmenu a jej zaangažovaním do úsilia na zníženie týchto vplyvov.

The EU should also further strengthen public awareness by sensitising the general public to the climate change impacts of their actions and engaging it in efforts to reduce these impacts.

6. Medzinárodná akcia v globálnom boji proti klimatickej zmene

6. INTERNATIONAL ACTION IN THE GLOBAL FIGHT AGAINST CLIMATE CHANGE

Boj proti klimatickej zmene sa môže vyhrať prostredníctvom globálnej akcie. Na dosiahnutie 2°C cieľa sa však medzinárodné rozhovory musia presunúť od fráz k jednaniam o konkrétnych záväzkoch. EÚ by mala z takejto dohody spraviť svoju ústrednú medzinárodnú prioritu a sama ju organizovať, aby tým predstavila svoju jednotnú pozíciu a politiku a presvedčivý a konzistentný prístup počas rokov, ktoré si toto úsilie bude vyžadovať, aby prejavila úplné nasadenie. Vyžiada si to odlišné pracovné metódy v zmysle koordinácie a medzinárodnej akcie.

The battle against climate change can only be won through global action. But to reach the 2ºC objective, international discussions must move beyond rhetoric towards negotiations on concrete commitments. The EU should make such agreement its overarching international priority and organise itself so as to present a single EU position and policy and a convincing and consistent approach over the years that this effort will require, so that the EU pulls its full weight. This will require different working methods in terms of coordination and international action.

Základ pre dosiahnutie takejto dohody už existuje. V krajinách ako USA a Austrália, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, existuje vzrastajúce povedomie, pokiaľ ide o nebezpečenstvá v súvislosti s klimatickou zmenou, ktoré vedie k regionálnym iniciatívam na obmedzovanie emisií SP. Podnikateľská sféra, viac ako niektoré vlády, prijíma dlhodobý výhľad a stáva sa vedúcou silou v boji proti klimatickej zmene a žiada o koherentný, stabilný a účinný rámec pre politiku na vedenie investičných rozhodnutí. Väčšina technológií, ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, už existuje alebo je v pokročilom prípravnom štádiu a môžu sa nimi znižovať emisie (pozri graf 1). Pre dlhodobú dohodu je však potrebná podpora od hlavných producentov emisií, aby sa zabezpečilo ich nasadenie a ďalší rozvoj.

The basis for reaching such agreement is there. In countries like the US and Australia that have not ratified the Kyoto Protocol, there is a growing awareness of the dangers of climate change leading to regional initiatives to curb GHG emissions. Business, more than some governments, is taking a long-term view and is becoming a driving force in the fight against climate change, asking for a coherent, stable and efficient policy framework to guide investment decisions. Most technologies to reduce GHG emissions either exist or are at an advanced stage of preparation and can reduce emissions (see Graph 1). What is needed is support from major emitters for a long-term agreement to ensure their deployment and further development.

[pic]

[pic]

Zdroj: JRC-IPTS, POLES

Source: JRC-IPTS, POLES

6.1. Akcia vyspelých krajín

6.1. Action by developed countries

Vyspelé krajiny sú zodpovedné za 75 % súčasného nahromadenia priemyselných SP v atmosfére a za 51 %, ak zahrnieme aj odlesnenie (vo veľkej miere v rozvojových krajinách). Majú takisto technologické a finančné kapacity na zníženie svojich emisií. Vyspelé krajiny by preto v najbližšom desaťročí mali vyvinúť najväčšie úsilie.

Developed countries are responsible for 75 % of the current accumulation of industrial GHG in the atmosphere and 51 % if deforestation (largely in developing countries) is included. They also have the technological and financial capacity to reduce their emissions. Developed countries should therefore make most of the effort over the next decade.

Dokonca viac ako EÚ, tie vyspelé krajiny, ktoré neratifikovali Kjóto majú významný potenciál na zníženie svojich emisií SP. S cieľom dosiahnuť 2°C cieľ, a ako súčasť medzinárodnej dohody po roku 2012, by EÚ mala navrhnúť, aby vyspelé krajiny prispeli k 30 % zníženiu svojich emisií do roku 2020 v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Schémy obchodovania s emisnými kvótami budú kľúčovým nástrojom na zabezpečenie toho, aby vyspelé krajiny mohli dosiahnuť svoje ciele rentabilným spôsobom. Schémy ako SOEK EÚ sa pripravovali inak. Domáce schémy obchodovania s porovnateľnými úrovňami svojich cieľov by sa mali prepojiť a mali by sa ich prostredníctvom znížiť náklady na dosiahnutie cieľov.

Even more than the EU, those developed countries that have not ratified Kyoto have significant potential to reduce their GHG emissions. In order to attain the 2°C objective, and as part of an international post-2012 agreement, the EU should propose that developed countries commit to a 30 % reduction of their emissions by 2020, compared to 1990 levels. Emissions trading schemes will be a key tool to ensure that developed countries can reach their targets cost-effectively. Schemes such as the EU ETS are being developed elsewhere. Domestic trading schemes with comparable levels of ambition should be linked and cut the costs of meeting targets.

Rámec po roku 2012 musí obsahovať záväzné a účinné pravidlá na monitorovanie a presadzovanie záväzkov, aby sa vybudovala dôvera, že všetky krajiny dodržia svoje záväzky a že nedôjde k žiadnemu nesplneniu pozorovanému nedávno.

The post-2012 framework must contain binding and effective rules for monitoring and enforcing commitments so as to build the confidence that all countries will live up to them, and that there will be no backsliding as recently observed.

6.2. Akcia v rozvojových krajinách

6.2. Action in developing countries

V blízkej budúcnosti by vyspelé krajiny mali uskutočniť zmysluplnú akciu na zníženie svojich emisií. Keďže ekonomiky a emisie rozvojových krajín rastú v absolútnom, ako aj relatívnom význame, do roku 2020 budú zodpovedné za viac ako 50 % globálnych emisií (pozri graf 2). Ďalšia akcia samotných vyspelých krajín preto nielenže stratí účinnosť, ale jednoducho nebude dostatočná, hoci by výrazne znížili svoje emisie. Je preto nevyhnutné, aby rozvojové krajiny, najmä hlavné vzrastajúce ekonomiky, čo najskôr začali znižovať nárast svojich emisií a po roku 2020 znížili svoje emisie aj v absolútnom zmysle. Okrem toho by sa hlavné úsilie malo vynaložiť na zastavenie emisií následkom odlesňovania. To je perfektne realizovateľné bez ohrozenia ekonomického rastu a znižovania chudoby. Ekonomický rast a riešenie otázky emisií SP sú v plnej miere kompatibilné. V hodnotení vplyvu sa odhaduje, že celkový HDP rozvojových krajín „s politikou zmeny klímy“ v roku 2020 by mal byť len o malý zlomok (1 %) menší ako HDP „bez politiky zmeny klímy“. V skutočnosti je rozdiel dokonca menší, pravdepodobne až záporný, keďže neberie do úvahy výhody toho, že sa vyhneme poškodeniam vyvolaným zmenou klímy. Počas toho istého obdobia sa predpokladá zdvojnásobenie HDP v Číne a Indii a asi 50 % zvýšenie v Brazílii. V našom úsilí na zaangažovanie rozvojových krajín do uskutočnenia akcie budeme presvedčivejší, ak všetky vyspelé krajiny ako hlavní producenti emisií podstatne znížia svoje emisie.

In the immediate future, developed countries should take substantive action to reduce their emissions. As developing country economies and emissions grow in absolute and relative terms they will, by 2020, account for more than 50 % of global emissions (see Graph 2). Further action by developed countries alone will therefore not only lose its efficacy but simply not suffice even if their emissions were to be drastically reduced. It is therefore indispensable that developing countries, in particular the major emerging economies, start reducing the growth of their emissions as soon as possible and cut their emissions in absolute terms after 2020. In addition, a major effort should be made to halt emissions resulting from deforestation. This is perfectly feasible without jeopardising economic growth and poverty reduction. Economic growth and tackling GHG emissions are fully compatible. The impact assessment estimates that overall GDP of developing countries "with climate policy" in 2020 should be a tiny fraction (1 %) lower than GDP "without climate change policy". In reality, the difference is even smaller, probably even negative as it does not take into account the benefits of avoided climate change damage. Over the same period, GDP is projected to double in China and India and increase by around 50 % in Brazil. We will be more convincing in our efforts to engage developing countries to take action, if all major developed country emitters substantially reduce their emissions.

[pic]

[pic]

Zdroj: JRC-IPTS, POLES

Source: JRC-IPTS, POLES

Mnohé rozvojové krajiny už vynakladajú úsilie vedúce k významným zníženiam, pokiaľ ide o rast ich emisií SP, prostredníctvom politík zameraných na ekonomické, bezpečnostné a miestne environmentálne otázky. V prípade rozvojových krajín existuje mnoho možností politiky, ktorých výhody prevýšia náklady.

Many developing countries are already making efforts that result in significant reductions in the growth of their GHG emissions, through policies addressing economic, security or local environmental concerns. There are many policy options for developing countries, where benefits outweigh the costs.

- Riešiť nízku produktivitu v oblasti využitia energie, a tak znížiť vzrastajúce obavy kvôli cenám a bezpečnosti energie.

- Address low productivity of energy use and hence reduce growing concerns about energy costs and security.

- Politiky obnoviteľných energií sú často rentabilné, vrátane naplnenia potrieb vidieka, pokiaľ ide o elektrickú energiu.

- Renewable energy policies are often cost-effective, including for meeting rural electricity needs.

- Politiky kvality vzduchu vedú k zlepšeniu zdravia ľudí.

- Air quality policies improve peoples' health.

- Metán zachytávaný z navážok, nálezísk uhlia, rozkladu organického odpadu a iných zdrojov je lacným zdrojom energie.

- Methane captured from landfills, coal beds, decomposing organic waste and other sources is a cheap source of energy.

Takéto politiky sa môžu posilňovať tak, že sa podelíme o osvedčený postup pri príprave politík a spolupráci pri plánovaní a využívaní technológií. To umožní rozvojovým krajinám, aby hrali väčšiu úlohu v globálnom úsilí o znižovanie. EÚ bude pokračovať vo zvyšovaní svojho úsilia o spoluprácu v tomto ohľade.

Such policies can be strengthened by sharing good practice in policy design and planning and technology co-operation. This will enable developing countries to play a greater part in global reduction efforts. The EU will continue and increase its co-operation efforts in this respect.

Na zaangažovanie rozvojových krajín do ďalšej akcie existujú rôzne možnosti.

There are various options for engaging developing countries to take further action.

5. Nový prístup k mechanizmu čistého rozvoja

5. A new approach to the CDM

Mechanizmus čistého rozvoja (MČR) Kjótskeho protokolu by mal byť zefektívnený a rozšírený. Prostredníctvom MČR sa v súčasnosti tvorí kredit pre investície do projektov znižujúcich emisie v rozvojových krajinách, čo môžu vyspelé krajiny použiť na dosiahnutie svojich cieľov tým, že sa vytvára značný tok kapitálu a technológií. Rozsah MČR by sa mohol rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na všetky národné odvetvia tvoriace emisný kredit, ak celé národné odvetvie prekročí určenú emisnú normu. Rozšírený MČR však môže byť funkčný iba v prípade, ak existuje zvyšujúci sa dopyt po kredite, a to sa stane len v prípade, ak všetky vyspelé krajiny prevezmú značné povinnosti s ohľadom na zníženia.

The Kyoto Protocol’s CDM should be streamlined and expanded. The CDM currently generates credits for investments in emissions reduction projects in developing countries, which can be used by developed countries to meet their targets, generating considerable flows of capital and technology. The scope of the CDM could be expanded to cover entire national sectors, generating emissions credits if the whole national sector exceeds a pre-defined emission standard. However, an expanded CDM can only function if there is increased demand for credits, and this will only happen if all developed countries take on substantial reduction obligations.

6. Zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom

6. Improved access to finance

V rozvojových krajinách sa predpokladá investovanie do nových generátorov elektrickej energie vo výške viac ako 130 miliárd EUR ročne s cieľom podporiť ekonomický rast. Veľkú väčšinu týchto zdrojov vytvoria samotné hlavné rozvojové krajiny. Tieto nové zariadenia budú fungovať desaťročia a budú určovať emisie SP po roku 2050. Mali by byť supermoderné a preto predstavujú jedinečnú príležitosť na zníženie emisií v rozvojových krajinách.

Investment in new electricity generation in developing countries is projected to reach more than € 130 billion per year in order to support economic growth. The great majority of these resources will be generated by the major developing countries themselves. This new equipment will be in place for several decades and will determine GHG emissions beyond 2050. It should be “state-of-the-art” and therefore presents a unique opportunity for reducing emissions in developing countries.

Na podstatné zníženie emisií CO2 v odvetví výroby energie budú potrebné ďalšie investície okolo 25 miliárd EUR ročne. Túto medzeru nie je možné naplniť prostredníctvom MČR, hoci by sa rozšíril uvedeným spôsobom, ani prostredníctvom rozvojovej pomoci. Namiesto toho bude potrebné skombinovať MČR, rozvojovú pomoc, mechanizmus inovatívneho financovania (ako Fond EÚ pre globálnu energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie), cielené pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií a úsilie tých rozvojových krajín, ktoré tie prostriedky majú. Čím skôr sa táto medzera naplní, tým menej vzrastú emisie rozvojových krajín.

Strongly reducing CO2 emissions in the power sector will require an additional investment of around € 25 billion per year. This gap can neither be filled through the CDM, even if expanded as suggested above, nor by development aid. Instead, it will require a combination of the CDM, development aid, innovative financing mechanisms (like the EU Global Energy Efficiency and Renewable Energy Fund), targeted loans from international financial institutions and efforts by those developing countries that have the means. The earlier this gap can be filled, the less developing country emissions will grow.

7. Odvetvové prístupy

7. Sectoral approaches

Ďalšou možnosťou je zavedenie obchodovania s emisnými kvótami na úrovni spoločností v odvetviach, v ktorých existujú kapacity na monitorovanie emisií a zabezpečenie zhody, najmä v prípade odvetví náročných na spotrebu energie, ako sú výroba elektrickej energie, hliníka, železa, ocele, cementu, celulózy a papiera a rafinérie, z ktorých väčšina je vystavená medzinárodnej konkurencii. Takéto schémy by boli globálne alebo národné. Ak by boli národné, schémy v rozvojových krajinách by mali byť prepojené so schémami vo vyspelých krajinách s cieľmi pre každý zastrešený sektor, ktoré by sa postupne posilňovali, až by dosiahli podobnosť s cieľmi stanovenými vo vyspelých krajinách. Tým by sa tiež obmedzil prenos zariadení produkujúcich vysoké emisie z krajín, v ktorých sú predmetom záväzkov na zníženie do krajín, v ktorých nie sú.

Another option is the introduction of sector-wide company-level emissions trading in sectors where the capacity exists to monitor emissions and ensure compliance particularly for energy-intensive sectors such as power generation, aluminium, iron, steel, cement, refineries and pulp and paper, most of which are exposed to international competition. Such schemes would be either global or national; if national, schemes in developing countries should be linked with schemes in developed countries, with targets for each sector covered being gradually strengthened until they were similar to those set in developed countries. This would also limit the transfer of high-emission installations from countries where they are subject to reduction commitments to countries where they are not.

8. Kvantifikované limity emisií

8. Quantified emission limits

Krajiny, ktoré dosiahnu podobnú úroveň rozvoja, akú majú vyspelé krajiny, by mali prijať záväzky týkajúce sa znižovania v súlade úrovňou rozvoja danej krajiny, jej emisiami na obyvateľa, potenciálom znížiť emisie a svojimi technickými a finančnými možnosťami na zavedenie ďalšieho obmedzenia emisií a opatrení na ich znižovanie.

Countries that reach a level of development similar to that of developed countries should take on reduction commitments in accordance with the country’s level of development, its per capita emissions, its potential to reduce emissions and its technical and financial capacity to implement further emissions limitation and reduction measures.

9. Žiadne záväzky pre najmenej rozvinuté krajiny

9. No commitments for least developed countries

Najmenej rozvinuté krajiny budú neúmerne trpieť v dôsledku klimatickej zmeny. Kvôli nízkym úrovniam ich emisií SP by sa na nich nemali vzťahovať povinné znižovania emisií. EÚ bude naďalej posilňovať svoju spoluprácu s najmenej rozvinutými krajinami, aby im pomohla vyrovnať sa s výzvami klimatickej zmeny, okrem iného prostredníctvom opatrení na posilnenie potravinovej bezpečnosti, možnosti monitorovať klimatickú zmenu, riadenia rizík, pripravenosti, ako aj reakcie v prípade katastrof. Zatiaľ čo na integrovanie otázok zmeny klímy bude potrebná rozvojová pomoc, na umožnenie toho, aby sa najzraniteľnejšie z nich prispôsobili klimatickej zmene bude potrebná doplňujúca podpora. EÚ a iní by im tiež mali pomôcť zvýšiť ich prístup k MČR.

Least developed countries will suffer disproportionately from the impacts of climate change. Because of their low level of GHG emissions, they should not be subject to obligatory emissions reductions. The EU will further enhance its co-operation with Least Developed Countries to help them tackle climate change challenges, inter alia through measures to reinforce food security, capacities to monitor climate change, disaster risk management, preparedness as well as disaster response. Whilst development assistance will be required to integrate climate change concerns, additional support will be required to allow the most vulnerable among them to adapt to climate change. The EU and others should also help them to increase their access to the CDM.

6.3. Ďalšie prvky

6.3. Further elements

Budúca medzinárodná dohoda by sa mala zaoberať aj týmto:

A future international agreement should also address the following:

- Technologické zmeny si vyžadujú ďalšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a technológií. EÚ by mala významne posilniť svoju spoluprácu v oblastiach výskumu a spolupráce s tretími krajinami. Malo by to zahŕňať zavedenie rozsiahlych ukážkových projektov v kľúčových rozvojových krajinách, najmä na zachytávanie a geologické skladovanie uhlíka. Prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu by sa malo pomôcť pri kvantifikácii regionálnych a miestnych vplyvov klimatickej zmeny, ako aj rozvoji primeraných stratégií adaptácie a zmierňovania následkov. Ďalej by sa v rámci uvedenej spolupráce malo okrem iného riešiť aj vzájomné pôsobenie oceánov a klimatickej zmeny.

- Technological change requires further international research and technology cooperation . The EU should significantly step up its research and technology co-operation with third countries. This should include setting up large-scale technology demonstration projects in key developing countries, in particular on carbon capture and geological storage. International research cooperation should also assist the quantification of regional and local impacts of climate change as well as the development of appropriate adaptation and mitigation strategies. Furthermore, it should address, inter alia, the interaction between oceans and climate change.

- Emisie, ktoré sú výsledkom čistej straty lesnej prikrývky, sa musia úplne zastaviť do dvoch desaťročí a následne zvrátiť. Možnosti riešenia otázky odlesňovania zahŕňajú účinné medzinárodné a domáce politiky v oblasti lesného hospodárstva spojené s hospodárskymi stimulmi. Na preskúmanie účinných prístupov kombinujúcich národnú akciu a medzinárodnú podporu sú potrebné rozsiahle pilotné schémy.

- Emissions resulting from the net loss of forest cover must come to a complete halt within two decades and be reversed afterwards. Options to tackle deforestation include effective international and domestic forest policies coupled with economic incentives. Large scale pilot schemes are required soon to explore effective approaches combining national action and international support.

- Opatrenia na pomoc krajinám pri prispôsobovaní sa neodvrátiteľným dôsledkom klimatickej zmeny budú musieť byť neoddeliteľnou súčasťou budúcej globálnej dohody o klíme. Potreba adaptovať sa na dôsledky klimatickej zmeny by sa mala vziať do úvahy pri verejných a súkromných investičných rozhodnutiach. Stavajúc na implementácii akčného plánu EÚ v oblasti klimatických zmien a rozvoja, ktorý sa má prehodnotiť v roku 2007, by EÚ mala posilniť budovanie spojenectva s rozvojovými krajinami v oblastiach adaptácie a zmiernenia následkov klimatickej zmeny.

- Measures to assist countries to adapt to the unavoidable consequences of climate change will have to be an integral part of the future global climate agreement. The need to adapt to the impacts of climate change should be taken into account in public and private investment decisions. Building on the implementation of the EU action Plan on climate change and development, to be reviewed in 2007, the EU should enhance its alliance-building with developing countries in the areas of climate change adaptation and mitigation.

- Medzinárodná dohoda o normách energetickej účinnosti s krajinami produkujúcimi kľúčové zariadenia prinesie výhody pre prístup na trh a pomôže znížiť emisie SP.

- An international agreement on energy efficiency standards engaging key appliance producing countries will benefit market access and help reduce GHG emissions.

[1] Prehľad Komisie o energetickej stratégii prijatý spolu s týmto oznámením sa takisto vzťahuje na opatrenia obchodnej politiky, ktoré k tomu prispievajú.

[1] The Commission's Strategic Energy Review adopted at the same time as this Communication also refers to trade policy measures contributing to this.