Bilingual display

CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV NL PL PT SK SL SV  CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV NL PL PT SK SL SV 

en

sk

 
[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |
Brussels, 19.12.2005
Brusel, 19.12.2005
COM(2005) 672 final
KOM(2005) 672 v konečnom znení
GREEN PAPER
ZELENÁ KNIHA
Damages actions for breach of the EC antitrust rules
Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES
(presented by the Commission) {SEC(2005) 1732}
(predložený Komisiou) {SEK(2005) 1732}
TABLE OF CONTENTS
OBSAH
1 Background and objectives of the Green Paper 3
1 Súvislosti a ciele zelenej knihy 3
1.1 Damages claims as part of the enforcement system of Community antitrust law 3
1.1 Žaloby o náhradu škody ako súčasť systému uplatňovania antitrustovýchpravidiel Spoločenstva 3
1.2 Outline of the problem 4
1.2 Rozbor problému 4
1.3 Objectives 4
1.3 Ciele 4
2 Main issues 4
2 Hlavné otázky 5
2.1 Access to evidence 5
2.1 Prístup k dôkazom 5
2.2 Fault requirement 6
2.2 Predpoklad zavinenia 7
2.3 Damages 7
2.3 Náhrada škody 7
2.4 The passing-on defence and indirect purchaser’s standing 7
2.4 Obhajoba založená na „prenesení“ (passing-on defence) a právo nepriameho odberateľa podať žalobu 8
2.5 Defending consumer interests 8
2.5 Ochrana záujmov spotrebiteľa 9
2.6 Costs of actions 9
2.6 Náklady spojené s konaním 9
2.7 Coordination of public and private enforcement 9
2.7 Koordinácia uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti 10
2.8 Jurisdiction and applicable law 10
2.8 Súdna príslušnosť a rozhodné právo 11
2.9 Other issues 11
2.9 Ostatné otázky 12
GREEN PAPER
ZELENÁ KNIHA
Damages actions for breach of the EC antitrust rules
Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES
Vigorous competition on an open internal market provides the best guarantee that European companies will increase their productivity and innovative potential. Competition law enforcement is therefore a key element of the “Lisbon strategy”, which aims at making the economy of the European Union grow and create employment for Europe’s citizens.
Silná hospodárska súťaž na otvorenom vnútornom trhu poskytuje najlepšiu záruku, že európske spoločnosti budú zvyšovať svoju produktivitu a inovačný potenciál. Uplatňovanie práva hospodárskej súťaže je preto kľúčovým bodom „lisabonskej stratégie“, ktorej cieľom je podpora rastu ekonomiky Európskej únie a vytváranie pracovných miest pre občanov Európy.
As part of an effort to improve the enforcement of competition law after the modernisation of the procedural law on the application of Articles 81 and 82 of the EC Treaty, this Green Paper and the Commission Staff Working Paper attached to it address the conditions for bringing damages claims for infringement of EC antitrust law. They identify obstacles to a more efficient system for bringing such claims and propose options for solving these problems. Facilitating damages claims for breach of antitrust law will not only make it easier for consumers and firms who have suffered damages arising from an infringement of antitrust rules to recover their losses from the infringer but also strengthen the enforcement of antitrust law.
V rámci snahy o zlepšenie uplatňovania práva hospodárskej súťaže po uskutočnení modernizácie procesného práva o uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, sú táto zelená kniha a pracovný dokument úradu Komisie , ktorý je k nej priložený, venované podmienkam podania žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva ES. Tieto dokumenty identifikujú prekážky účinnejšieho systému pre podanie takejto žaloby a navrhujú možnosti riešenia týchto problémov. Zjednodušenie konania pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva nielenže uľahčí spotrebiteľom a podnikom, ktoré utrpeli škody z dôvodu porušenia antitrustových pravidiel vymáhanie náhrady za škody od toho, kto sa dopustil porušenia, ale posilní aj uplatňovanie antitrustového práva.
1 Background and OBJECTIVES OF THE GREEN PAPER
1 Súvislosti a ciele zelenej knihy
1.1 Damage s claims as part of the enforcement system of Community antitrust law
1.1 Žaloby o náhradu škody ako súčasť systému uplatňovania antitrustových pravidiel Spoločenstva
The antitrust rules in Articles 81 and 82 of the Treaty are enforced both by public and private enforcement. Both forms are part of a common enforcement system and serve the same aims: to deter anti-competitive practices forbidden by antitrust law and to protect firms and consumers from these practices and any damages caused by them. Private as well as public enforcement of antitrust law is an important tool to create and sustain a competitive economy.
Antitrustové pravidlá uvedené v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES sa uplatňujú v súkromnoprávnej aj verejnoprávnej oblasti. Obidve formy sú súčasťou spoločného systému uplatňovania práva a slúžia tým istým cieľom: zabraňovať narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému správaním, ktoré antitrustové právo zakazuje a ochraňovať podniky a spotrebiteľov pred takýmto narušením a akýmikoľvek škodami, ktoré môže spôsobiť. Uplatňovanie antitrustového práva v súkromnoprávnej rovnako ako verejnoprávnej oblasti je dôležitým nástrojom na vytvorenie a udržanie konkurencieschopnej ekonomiky.
With regard to public enforcement, both the Commission and the competition authorities of the Member States (NCAs) apply Community competition law in individual cases. Under Regulation 1/2003, the Commission and NCAs constitute a network of competition authorities responsible for public enforcement of the applicable Community antitrust rules. As part of their enforcement activities, these authorities adopt, among other things, decisions finding that an undertaking has infringed antitrust law as well as decisions imposing fines. Public enforcement is indispensable for effective protection of the rights conferred and effective enforcement of the obligations imposed by the Treaty.
Čo sa týka uplatňovania práva v súkromnoprávnej oblasti aj Komisia aj orgány hospodárskej súťaže jednotlivých členských štátov uplatňujú v individuálnych prípadoch právo hospodárskej súťaže Spoločenstva. Podľa nariadenia 1/2003 tvorí Komisia spolu s orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov sieť orgánov hospodárskej súťaže, ktoré majú na starosti uplatňovanie antitrustového práva Spoločenstva vo verejnoprávnej oblasti. Ako súčasť ich činnosti v oblasti uplatňovania práva prijímajú tieto orgány, medziiným, rozhodnutia o tom, že podnik porušil antitrustové právo ako aj rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty. Uplatňovanie práva vo verejnoprávnej oblasti je nevyhnutné na dosiahnutie účinnej ochrany zverených práv a účinného presadzovania plnenia povinností plynúcich zo Zmluvy o ES.
All parts of Articles 81 and 82 of the Treaty are directly applicable. From the outset private enforcement has also played a role in the enforcement of Articles 81 and 82 of the Treaty. Private enforcement in this context means application of antitrust law in civil disputes before national courts. Such application can take different forms. Article 81(2) of the Treaty states that agreements or decisions prohibited by Article 81 are void. The Treaty rules can also be used in actions for injunctive relief. Also, damages awards can be awarded to those who have suffered a loss caused by an infringement of the antitrust rules.
Všetky časti článkov 81 a 82 Zmluvy o ES sú priamo uplatniteľné. Uplatňovanie práva v súkromnoprávnej oblasti takisto od počiatku zohrávalo úlohu pri uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Uplatňovanie práva v súkromnoprávnej oblasti v tomto kontexte znamená uplatňovanie antitrustového práva v občianskoprávnych sporoch pred vnútroštátnymi súdmi. Takéto uplatňovanie môže mať rôzne formy. Článok 81 ods. 2 Zmluvy o ES uvádza, že dohody alebo rozhodnutia zakázané článkom 81 sú neplatné. Pravidlá uvedené v Zmluve o ES môžu byť tiež použité pri žalobách na zdržanie sa určitého konania. Takisto môže byť priznaná náhrada škody tým, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel.
This Green Paper focuses on damages actions alone. Damages actions for infringement of antitrust law serve several purposes, namely to compensate those who have suffered a loss as a consequence of anti-competitive behaviour and to ensure the full effectiveness of the antitrust rules of the Treaty by discouraging anti-competitive behaviour, thus contributing significantly to the maintenance of effective competition in the Community[1] (deterrence). By being able effectively to bring a damages claim, individual firms or consumers in Europe are brought closer to competition rules and will be more actively involved in enforcement of the rules. The Court of Justice of the European Communities (ECJ) has ruled that effective protection of the rights granted by the Treaty requires that individuals who have suffered a loss arising from an infringement of Articles 81 or 82 have the right to claim damages.[2]
Táto zelená kniha sa sústreďuje iba na žaloby o náhradu škody. Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva slúžia niekoľkým účelom, menovite na odškodnenie tých, ktorí utrpeli škodu zapríčinenú protisúťažným správaním a na zabezpečenie plnej účinnosti antitrustových pravidiel uvedených v Zmluve o ES, odrádzaním od narúšania hospodárskej súťaže, a tým významne prispievajú k udržovaniu fungujúcej hospodárskej súťaže v Spoločenstve (odrádzanie)[1]. Tým, že budú jednotlivé podniky alebo spotrebitelia v Európe schopní podať účinne žalobu o náhradu škody, dostanú sa do tesnejšieho kontaktu s pravidlami hospodárskej súťaže a budú aktívnejšie zapojení do uplatňovania týchto pravidiel. Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ESD) rozhodol, že účinná ochrana práv garantovaných Zmluvou o ES vyžaduje, aby jednotlivci, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia článkov 81 a 82 Zmluvy o ES mali právo súdneho vymáhania náhrady škody[2].
1.2 Outline of the problem
1.2 Rozbor problému
While Community law therefore demands an effective system for damages claims for infringements of antitrust rules, this area of the law in the 25 Member States presents a picture of “total underdevelopment”.[3]
Hoci právne predpisy Spoločenstva z tohto dôvodu požadujú účinný systém pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel, predstavuje táto časť práva v 25 členských štátoch obraz „celkového nedostatočného vývoja“[3].
The ECJ has ruled that, in the absence of Community rules on the matter, it is for the legal systems of the Member States to provide for detailed rules for bringing damages actions. As the Community courts have no jurisdiction in the matter (outside the procedure for preliminary rulings), the courts of the Member States will generally hear these cases. Significant obstacles exist in the different Member States to the effective operation of damages actions for infringement of Community antitrust law.
Európsky súdny dvor rozhodol, že nakoľko nie sú k dispozícii pravidlá na úrovni Spoločenstva, ktoré by sa venovali tejto záležitosti, je na právnych systémoch členských štátov, aby prijali podrobné pravidlá pre podanie žaloby o náhradu škody. Keďže tieto záležitosti nespadajú do súdnej príslušnosti súdov Spoločenstva (okrem konaní o predbežných opatreniach), budú o týchto prípadoch vo všeobecnosti pojednávať súdy členských štátov. V rôznych členských štátoch stoja v ceste účinnému fungovaniu konaní pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva Spoločenstva značné prekážky.
1.3 Objectives
1.3 Ciele
The purpose of this Green Paper and of the Commission Staff Working Paper is to identify the main obstacles to a more efficient system of damages claims and to set out different options for further reflection and possible action to improve damages actions both for follow-on actions (e.g. cases in which the civil action is brought after a competition authority has found an infringement) and for stand-alone actions (that is to say actions which do not follow on from a prior finding by a competition authority of an infringement of competition law).
Účelom tejto zelenej knihy a pracovného dokumentu útvarov Komisie je rozpoznať hlavné prekážky, ktoré stoja v ceste účinnejšiemu systému pri žalobách o náhradu škody a predložiť rôzne alternatívy ďalších úvah a možných opatrení na jeho zlepšenie pri následných žalobách (napr. prípady, v ktorých je občianskoprávne konanie vo veci žaloby začaté po tom, čo orgán hospodárskej súťaže zistil porušenie práva hospodárskej súťaže) a aj pri samostatných žalobách (žaloby, ktoré nevzídu z predošlého zistenia porušenia práva hospodárskej súťaže orgánom hospodárskej súťaže).
2 MAIN ISSUES
2 Hlavné otázky
The main issues are summed up below and dealt with in greater detail in the Working Paper. All interested parties are invited to study the considerations put forward there. See the attached Working Paper for a more detailed account of the sources of information taken into consideration.
Hlavné otázky sú zosumarizované nižšie a detailnejšie sa nimi zaoberá pracovný dokument. Všetky zainteresované strany sú vyzvané, aby skúmali prezentované úvahy. Pre získanie podrobnejších údajov o zdrojoch použitých informácií pozri priložený pracovný dokument.
The Commission invites all interested parties to comment on the issues discussed and on the options formulated with regard to these issues, as well as on any other aspects of damages claims for infringements of antitrust law. The comments will help the Commission to decide whether measures need to be taken at Community level to improve the conditions for antitrust damages claims.
Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k diskutovaným otázkam a k možnostiam špecifikovaným na základe týchto otázok, ako aj k akýmkoľvek iným aspektom týkajúcim sa žalôb o náhradu škody pre porušenie anitrustového práva. Pripomienky pomôžu Komisii rozhodnúť, či je potrebné zaviesť opatrenia na úrovni Spoločenstva, aby sa zlepšili podmienky pri antitrustových žalobách o náhradu škody.
2.1 Access to evidence
2.1 Prístup k dôkazom
Actions for damages in antitrust cases regularly require the investigation of a broad set of facts. The particular difficulty with this kind of litigation is that often the relevant evidence is not easily available and is held by the party committing the anti-competitive behaviour. Access by claimants to such evidence is the key to making damages claims effective. It must therefore be considered whether obligations to turn over documents or otherwise provide access to evidence should be introduced. This is particularly important for stand-alone actions.
Žaloby o náhradu škody v antitrustových prípadoch zvyčajne vyžadujú skúmanie v rámci širokého súboru faktov. Osobitým problémom pri tomto druhu žaloby je skutočnosť, že relevantný dôkaz často nie je k dispozícii a je zadržovaný stranou, ktorá porušila pravidlá hospodárskej súťaže. Prístup žalujúcich k takýmto dôkazom je kľúčom k zvýšeniu účinnosti žalôb o náhradu škody. Preto je treba uvážiť, či by nemala byť zavedená povinnosť predložiť dokumenty alebo inak poskytnúť prístup k dôkazom. Toto je osobitne dôležité pri samostatných žalobách.
In a similar vein, consideration could be given to placing an obligation on the defendant to disclose documents submitted to a competition authority. In cases in which the Commission or an NCA has undertaken an investigation, it is likely to hold relevant evidence which could be important for a claimant in follow-on cases. Use of those materials in subsequent civil actions could be helpful in proving the damages claim. In order to limit the administrative burden on competition authorities, access to those documents should be arranged between the parties.
Podobne možno uvažovať o zavedení povinnosti ukladajúcej žalovanej strane, aby zverejnila dokumenty poskytnuté orgánu hospodárskej súťaže. V prípadoch, v ktorých Komisia alebo orgány hospodárskej súťaže členských štátov vykonali šetrenie je možné, že bol získaný relevantný dôkaz, ktorý by mohol byť dôležitý pre žalujúcu stranu v následných prípadoch. Použitie takéhoto materiálu pri neskorších občianskoprávnych žalobách o náhradu škody by mohlo pomôcť pri preukazovaní nároku na náhradu škody. Aby sa znížilo administratívne zaťaženie orgánov hospodárskej súťaže, mali by si prístup k týmto dokumentom dohodnúť strany medzi sebou.
Rules on burden and standard of proof can also help the claimant in this respect. The question of the evidentiary value of NCA decisions is of particular importance.
Žalujúcej strane môžu v tomto smere takisto pomôcť pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a požiadavkov na hodnotenie dôkazov. Otázka dôkaznej hodnoty rozhodnutí orgánov hospodárskej súťaže členských štátov je osobitne dôležitá.
Question A: | Should there be special rules on disclosure of documentary evidence in civil proceedings for damages under Articles 81 and 82 of the EC Treaty? If so, which form should such disclosure take? |
Otázka A: | Mali by pri občianskoprávnych súdnych konaniach o náhradu škody podľa článku 81 a 82 Zmluvy o ES jestvovať osobitné pravidlá o poskytnutiu dôkazných dokumentov? Ak áno, akú podobu by takéto zverejnenie dokumentov malo mať? |
Option 1: | Disclosure should be available once a party has set out in detail the relevant facts of the case and has presented reasonably available evidence in support of its allegations (fact pleading). Disclosure should be limited to relevant and reasonably identified individual documents and should be ordered by a court. |
Možnosť 1: | Poskytnutie dokumentov by sa malo realizovať vtedy, keď jedna zo strán podrobne objasnila príslušné fakty týkajúce sa prípadu a predložila primerane dostupné dôkazy podporujúce jej tvrdenia (fact pleading). Poskytnutie dokumentov by sa malo obmedziť na primerane určené individuálne dokumenty a byť prikázané súdom. |
Option 2: | Subject to fact pleading, mandatory disclosure of classes of documents between the parties, ordered by a court, should be possible. |
Možnosť 2: | Okrem fact pleading by malo byť umožnené aj povinné zverejnenie kategórií dokumentov medzi stranami na príkaz súdu. |
Option 3: | Subject to fact pleading, there should be an obligation on each party to provide the other parties to the litigation with a list of relevant documents in its possession, which are accessible to them. |
Možnosť 3: | Okrem fact pleading by mala jestvovať aj na všetky strany sa vzťahujúca povinnosť poskytovať iným stranám k žalobe zoznam relevantných dokumentov, ktoré vlastní, a ktoré sú pre nich prístupné. |
Option 4: | Introduction of sanctions for the destruction of evidence to allow the disclosure described in options 1 to 3. |
Možnosť 4: | Uvalenie sankcií za zničenie dôkazov, aby sa umožnilo ich zverejnenie, ako je uvedené v možnosti 1 a 3. |
Option 5: | Obligation to preserve relevant evidence. Under this rule, before a civil action actually begins, a court could order that evidence which is relevant for that subsequent action be preserved. The party asking for such an order should, however, present reasonably available evidence to support a prima facie infringement case. |
Možnosť 5: | Povinnosť uchovávať relevantné dôkazy. Podľa tohto pravidla môže súd pred začatím občianskoprávneho konania vo veci žaloby prikázať, aby boli dôkazy relevantné pre následné konanie uchované. Strana požadujúca takýto príkaz by však mala predložiť primerane dostupné dôkazy na podporu prípadu porušenia práva prima facie. |
Question B: | Are special rules regarding access to documents held by a competition authority helpful for antitrust damages claims? How could such access be organised? |
Otázka B: | Sú osobitné pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom, ktorými disponuje orgán hospodárskej súťaže, užitočné pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva? Ako by mohol vyzerať takýto prístup? |
Option 6: | Obligation on any party to proceedings before a competition authority to turn over to a litigant in civil proceedings all documents which have been submitted to the authority, with the exception of leniency applications. Issues relating to disclosure of business secrets and other confidential information as well as rights of the defence would be addressed under the law of the forum (i.e. the law of the court having jurisdiction). |
Možnosť 6: | Povinnosť každej zo zúčastnených strán konania pred orgánom hospodárskej súťaže predložiť druhej strane občianskoprávneho konania všetky dokumenty, ktoré boli poskytnuté orgánu, okrem žiadostí o uplatnenie miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií (leniency). Otázky týkajúce sa zverejnenia obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií ako aj práva na obhajobu by spadali pod právne predpisy príslušného štátu (t. j. právo príslušného súdu). |
Option 7: | Access for national courts to documents held by the Commission. In this context, the Commission would welcome feedback on (a) how national courts consider they are able to guarantee the confidentiality of business secrets or other confidential information, and (b) on the situations in which national courts would ask the Commission for information that parties could also provide. |
Možnosť 7: | Prístup vnútroštátnych súdov k dokumentom, ktoré vlastní Komisia. V tejto súvislosti by Komisia rada získala tieto pripomienky: (a) vyjadrenia vnútroštátnych súdov do akej miery budú schopné garantovať dôverné zaobchádzanie s obchodnými tajomstvami alebo inými dôvernými informáciami a (b) pripomienky k situáciám, v ktorých by vnútroštátne súdy požadovali od Komisie informácie, ktoré môžu poskytnúť takisto strany. |
Question C: | Should the claimant’s burden of proving the antitrust infringement in damages actions be alleviated and, if so, how? |
Otázka C: | Malo by byť zmiernené dôkazné bremeno, ktoré pri žalobách o náhradu škody od žalujúceho požaduje preukázanie porušenia? Ak áno, ako? |
Option 8: | Infringement decisions by competition authorities of the EU Member States to be made binding on civil courts or, alternatively, reversal of the burden of proof where such an infringement decision exists. |
Možnosť 8: | Učinenie rozhodnutí orgánov hospodárskej súťaže v členských štátoch EÚ v prípadoch porušenia záväznými pre občianskoprávne súdy, prípadne presunutie dôkazného bremena na druhú stranu v prípadoch, pri ktorých bolo vynesené takéto rozhodnutie. |
Option 9: | Shifting or lowering the burden of proof in cases of information asymmetry between the claimant and defendant with the aim of redressing that asymmetry. Such rules could, to a certain extent, make up for the non-existent or weak disclosure rules available to the claimant. |
Možnosť 9: | Presunutie alebo zmiernenie dôkazného bremena v prípadoch informačnej asymetrie medzi žalujúcim a žalovaným, s cieľom odstrániť túto asymetriu. Takéto pravidlá by mohli v určitom rozsahu kompenzovať chýbajúce alebo málo účinné pravidlá o poskytnutiu dokumentov, ktoré by žalujúca strana mohla využiť. |
Option 10: | Unjustified refusal by a party to turn over evidence could have an influence on the burden of proof, varying between a rebuttable presumption or an irrebuttable presumption of proof and the mere possibility for the court to take that refusal into account when assessing whether the relevant fact has been proven. |
Možnosť 10: | Neodôvodnené odmietanie jednej zo strán predložiť dôkazy by mohlo ovplyvniť dôkazné bremeno - od vyvrátiteľnej k nevyvrátiteľnej právnej domnienke - a dá súdu jasnú možnosťou zohľadniť toto odmietnutie pri hodnotení relevantných skutočností. |
2.2 Fault requirement
2.2 Predpoklad zavinenia
As a tortious action, damages claims in many Member States require fault to be proven. In some of these Member States, fault is presumed if an action is illegal under antitrust law. In others, however, no such presumption exists. Consideration should therefore be given to the standard of fault required for damages claims.
Žaloby o náhradu škody sú žalobami vo veci protiprávneho konania a v mnohých členských štátoch sa pri nich požaduje preukázanie zavinenia. V niektorých týchto členských štátoch sa zavinenie predpokladá, ak je čin v rozpore s antitrustovým právom. Iné štáty však takýto predpoklad zavinenia nepoznajú. Preto je treba zvážiť dôležitosť preukázania zavinenia, ktoré sa vyžaduje pri žalobách o náhradu škody.
Question D: | Should there be a fault requirement for antitrust-related damages actions? |
Otázka D: | Malo by sa pri žalobách o náhradu škody v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel vyžadovať preukázanie zavinenia? |
Option 11: | Proof of the infringement should be sufficient (analogous to strict liability). |
Možnosť 11: | Dôkaz porušenia by mal byť postačujúci (podobne ako u objektívnej zodpovednosti). |
Option 12: | Proof of the infringement should be sufficient only in relation to the most serious antitrust law infringements. |
Možnosť 12: | Dôkaz porušenia by mal byť postačujúci iba pri najzávažnejších porušeniach antitrustového práva. |
Option 13: | There should be a possibility for the defendant to show that he excusably erred in law or in fact. In those circumstances, the infringement would not lead to liability for damages (defence of excusable error). |
Možnosť 13: | Pre žalovaného by mala jestvovať možnosť preukázať, že jeho skutkové alebo právne pochybenie je ospravedlniteľné. Za takýchto okolností by porušenie neviedlo k zodpovednosti za vzniknuté škody (námietka ospravedlniteľnej chyby). |
2.3 Damages
2.3 Náhrada škody
Several issues concern the actual scope of the damages claim. Firstly, the amount of the award has to be defined. Several definitions are possible, notably founded on the idea of compensation or recovery of illegal gain. It has also to be considered whether any damages award should include interest on it, as well as the amount of interest to be paid and how it is calculated. Furthermore, doubling of damages at the discretion of the court, automatic or conditional, could be considered for horizontal cartel infringements.
S vlastnými žalobami o náhradu škody je spojených niekoľko otázok. Musí byť definovaná výška odškodnenia. K dispozícii je niekoľko spôsobov jej definovania, založených prevažne na myšlienke poskytnutia kompenzácie alebo vrátenia protiprávne nadobudnutého zisku. Rovnako treba zvážiť, či by priznaná náhrada škody mala zahrnovať aj z nej plynúci úrok, ďalej rozhodnúť o výške tohto úroku a ako bude vypočítaný. Pri horizontálnych karteloch by okrem toho mohlo byť uvážené zdvojnásobenie náhrady škody, a to automaticky, podmienene alebo podľa uváženia súdu.
Beside the legal definition of the damages to be awarded, the quantification of damages is a key issue. Several economic models have been developed for calculating damages in complex situations. Use of these models in claims litigation should be considered.
Okrem právneho definovania náhrady škody, ktorú treba poskytnúť, je kľúčovým problémom jej vyčíslenie. Bolo vypracovaných niekoľko ekonomických modelov na vyčíslenie náhrady škody v komplexných situáciách. Mala by byť zvážená možnosť využitia týchto modelov pri žalobách o náhradu škody.
Question E: | How should damages be defined? |
Otázka E: | Ako by mala byť definovaná náhrada škody? |
Option 14: | Definition of damages to be awarded with reference to the loss suffered by the claimant as a result of the infringing behaviour of the defendant (compensatory damages). |
Možnosť 14: | Definovanie náhrady škody, ktorú je treba poskytnúť vzhľadom na škodu, ktorú utrpel žalobca v dôsledku protiprávneho konania zo strany žalovaného (kompenzačná náhrada škody). |
Option 15: | Definition of damages to be awarded with reference to the illegal gain made by the infringer (recovery of illegal gain). |
Možnosť 15: | Definovanie náhrady škody, ktorú je treba poskytnúť vzhľadom na protiprávne nadobudnutý zisk na strane toho, kto sa porušenia dopustil (vrátenie protiprávne nadobudnutého zisku). |
Option 16: | Double damages for horizontal cartels. Such awards could be automatic, conditional or at the discretion of the court. |
Možnosť 16: | Náhrada škody vo výške dvojnásobku pri horizontálnych karteloch. Priznanie takéhoto odškodnenia by mohlo byť automatické, podmienené alebo v závislosti od uváženia súdu. |
Option 17: | Prejudgment interest from the date of the infringement or date of the injury. |
Možnosť 17: | Právny nárok na úroky plynúce odo dňa porušenia alebo odo dňa kedy vznikla škoda. |
Question F: | Which method should be used for calculating the quantum of damages? |
Otázka F: | Ktorá metóda by mala byť použitá pri vyčísľovaní výšky náhrady škody? |
Option 18: | What is the added value for damages actions of use of complex economic models for the quantification of damages over simpler methods? Should the court have the power to assess quantum on the basis of an equitable approach? |
Možnosť 18: | V čom spočíva pri žalobách o náhradu škody výhoda používania komplexných ekonomických modelov pre vyčíslenie výšky náhrady škody oproti jednoduchým metódam? Mal by byť súd oprávnený stanoviť výšku náhrady na základe spravodlivého uváženia? |
Option 19: | Should the Commission publish guidelines on the quantification of damages? |
Možnosť 19: | Mala by Komisia vydať usmernenia pre stanovenie výšky náhrady škody? |
Option 20: | Introduction of split proceedings - between the liability of the infringer and the quantum of damages to be awarded - to simplify litigation. |
Možnosť 20: | Zavedenie rozdeleného konania – vo veci zodpovednosti toho, kto sa dopustil porušenia a vo veci stanovenia výšky náhrady škody, ktorá má byť poskytnutá - na zjednodušenie súdneho konania. |
2.4 The passing-on defence and indirect purchaser’s standing
2.4 Obhajoba založená na „prenesení“ (passing-on defence) a právo nepriameho odberateľa podať žalobu
The “passing-on defence” concerns the legal treatment of the fact that an undertaking which purchases from a supplier engaged in anti-competitive behaviour could be in a position to mitigate its economic loss by passing the overcharge on to its own customers. The damages caused by anti-competitive behaviour could therefore be passed down the supply chain or even suffered in entirety by the ultimate purchaser, the final consumer. As a matter of law, it has to be considered whether the infringer should be allowed to raise such a pass-on as a defence. Similarly, the standing of indirect purchasers – to whom the overcharge may or may not have been passed on – has to be considered.
Obhajoba založená na „prenesení" sa týka právneho výkladu faktu, že spoločnosť, ktorá odoberá tovar alebo služby od dodávateľa, ktorý je dotknutou stranou vo veci narušenia hospodárskej súťaže, by mohla mať možnosť zmiernenia svojej ekonomickej straty tým, že prenesie zvýšené cenové zaťaženie na svojich zákazníkov. Škoda spôsobená protisúťažným správaním by takto mohla byť posúvaná na ďalších odberateľov v dodávateľskom reťazci alebo znášaná v plnej miere posledným odberateľom, konečným zákazníkom. Je potrebné zvážiť po právnej stránke, či by ten, kto sa dopustil porušenia, mal mať dovolené použiť takúto obhajobu založenú na „prenesení“. Podobne by malo byť zvážené i právo nepriameho odberateľa, na ktorého bolo alebo nebolo prenesené zvýšené cenové zaťaženie, podať žalobu.
The “passing-on defence” substantially increases the complexity of damages claims as the exact distribution of damages along the supply chain could be exceedingly difficult to prove. Evidentiary problems also burden actions of indirect purchasers, as they might be unable to prove the extent of their damages and the causative link with the infringing behaviour.
Obhajoba založená na „prenesení“ podstatne zvyšuje zložitosť nárokov na náhradu škody, keďže presné prenášanie škôd v rámci dodávateľského reťazca môže byť veľmi ťažko dokázateľné. Rovnako vznikajú problémy s dokazovaním pri žalobách nepriamych odberateľov, keďže títo nemusia byť schopní preukázať rozsah škôd, ktoré utrpeli a príčinnú súvislosť medzi konaním a vzniknutou škodou.
Question G: | Should there be rules on the admissibility and operation of the passing-on defence? If so, which form should such rules take? Should the indirect purchaser have standing? |
Otázka G: | Mali by jestvovať pravidlá pre prípustnosť a spôsob realizácie obhajoby založenej „na prenesení“? Ak áno, ako by takéto pravidlá mali vyzerať? Mal by mať nepriamy odberateľ právo podať žalobu? |
Option 21: | The passing-on defence is allowed and both direct and indirect purchasers can sue the infringer. This option would entail the risk that the direct purchaser will be unsuccessful in claiming damages as the infringer will be able to use the passing-on defence and that indirect purchasers will not be successful either because they will be unable to show if and to what extent the damages are passed on along the supply chain. Special consideration should be given in this respect to the burden of proof. |
Možnosť 21: | Obhajoba založená na „prenesení“ je prípustná a ako priami tak aj nepriami odberatelia môžu žalovať toho, kto sa dopustil porušenia. Táto možnosť by znamenala riziko, že nepriamy odberateľ neuspeje s nárokom na náhradu škody, keďže ten, kto sa dopustil porušenia bude môcť použiť obhajobu založenú „na prenesení“. Ani nepriami odberatelia nebudú úspešní, a to aj z toho dôvodu, že nebudú schopní preukázať či a akého rozsahu boli škody spôsobené v rámci dodávateľského reťazca. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať dôkaznému bremenu. |
Option 22: | The passing-on defence is excluded and only direct purchasers can sue the infringer. Under this option direct purchasers will be in a better position as the difficulties associated with the passing-on defence will not burden the proceedings. |
Možnosť 22: | Obhajoba založená na „prenesení“ je neprípustná a iba priami odberatelia môžu žalovať toho, kto sa dopustil porušenia. Pri tejto možnosti budú mať priami odberatelia lepšiu pozíciu, keďže ťažkosti spojené s obhajobou založenou na „prenesení“ nezaťažia konanie. |
Option 23: | The passing-on defence is excluded and both direct and indirect purchasers can sue the infringer. While the exclusion of the passing-on defence renders these actions less burdensome for the claimants, this option entails the possibility of the defendant being ordered to pay multiple damages as both the indirect and direct purchasers can claim. |
Možnosť 23: | Obhajoba založená na „prenesení“ je neprípustná a ako priami tak aj nepriami odberatelia môžu žalovať toho, kto sa dopustil porušenia. Hoci vylúčenie obhajoby založenej na „prenesení“ uľahčí konanie v prospech žalobcu, tento variant zahŕňa možnosť, že žalovanému bude nariadená viacnásobná náhrada škody, keďže ako priami tak aj nepriami odberatelia majú právo ho žalovať. |
Option 24: | A two-step procedure, in which the passing-on defence is excluded, the infringer can be sued by any victim and, in a second step, the overcharge is distributed between all the parties who have suffered a loss. This option is technically difficult but has the advantage of providing fair compensation for all victims. |
Možnosť 24: | Dvojstupňové konanie, pri ktorom je obhajoba založená „na prenesení“ neprípustná; ten, kto sa dopustil porušenia môže byť žalovaný ktorýmkoľvek z poškodených a zvýšené cenové zaťaženie je v druhom stupni rozdelené medzi všetky strany, ktoré utrpeli škodu. Táto možnosť je technicky náročná, avšak jej výhodou je poskytnutie spravodlivého odškodnenia pre všetkých poškodených. |
2.5 Defending consumer interests
2.5 Ochrana záujmov spotrebiteľa
It will be very unlikely for practical reasons, if not impossible, that consumers and purchasers with small claims will bring an action for damages for breach of antitrust law. Consideration should therefore be given to ways in which these interests can be better protected by collective actions. Beyond the specific protection of consumer interests, collective actions can serve to consolidate a large number of smaller claims into one action, thereby saving time and money.
Z praktických dôvodov je veľmi nepravdepodobné, ak nie nemožné, že spotrebitelia a odberatelia s malými nárokmi na náhradu škody podajú žalobu o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva. Preto by sa malo zvážiť, ako by sa dali tieto záujmy lepšie chrániť prostredníctvom kolektívnych žalôb. Okrem osobitej ochrany záujmov spotrebiteľov, môžu kolektívne žaloby poslúžiť na spojenie veľkého počtu malých žalôb do jednej žaloby, čo by ušetrilo čas i peniaze.
Question H: | Should special procedures be available for bringing collective actions and protecting consumer interests? If so, how could such procedures be framed? |
Otázka H: | Malo by jestvovať osobitné konanie pre podanie kolektívnej žaloby a ochranu záujmov spotrebiteľov? Ak áno, ako by takéto konanie malo vyzerať? |
Option 25: | A cause of action for consumer associations without depriving individual consumers of bringing an action. Consideration should be given to issues such as standing (a possible registration or authorisation system), the distribution of damages (whether damages go to the association itself or to its members), and the quantification of damages (damages awarded to the association could be calculated on the basis of the illegal gain of the defendant, whereas damages awarded to the members are calculated on the basis of the individual damage suffered). |
Možnosť 25: | Združenia spotrebiteľov majú právo podať žalobu, čo však nezbavuje jednotlivých spotrebiteľov ich práva na podanie žaloby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať problematike práva podať žalobu (možnosť registračného alebo autorizačného systému), rozdelenia odškodnenia (či náhrada za škodu náleží samotnému združeniu alebo jeho členom) a vyčíslenia náhrady škody (náhrada priznaná združeniu môže byť vyčíslená na základe protiprávne nadobudnutého zisku žalovaného, zatiaľ čo náhrady priznané jeho členom sú vyčíslené na základe škody, ktorú utrpeli jednotlivci). |
Option 26: | A special provision for collective action by groups of purchasers other than final consumers. |
Možnosť 26: | Osobitný predpis pre kolektívne žaloby podané skupinou odberateľov, ktorí nie sú konečnými spotrebiteľmi. |
2.6 Costs of actions
2.6 Náklady spojené s konaním
Rules on cost recovery play an important role as incentives or disincentives for bringing an action. In view of the fact that Community law as well as the European Convention on Human Rights demand effective access to courts for civil claims, consideration should be given to how cost rules can facilitate such access.
Pravidlá týkajúce sa úhrady nákladov zohrávajú dôležitú úlohu pri podaní žaloby ako pozitívne alebo negatívne stimuly. Vzhľadom na skutočnosť, že právne predpisy Spoločenstva ako aj Európsky dohovor o ľudských právach vyžadujú pri občianskoprávnych žalobách účinný prístup k súdom, mala by sa venovať pozornosť otázke, ako môžu pravidlá týkajúce sa úhrady nákladov uľahčiť tento prístup.
Question I: | Should special rules be introduced to reduce the cost risk for the claimant? If so, what kind of rules? |
Otázka I: | Mali by byť zavedené osobitné pravidlá na zníženie rizika vzniku nákladov na strane žalobcu? Ak áno, ako by tieto pravidlá mali vyzerať? |
Option 27: | Establish a rule that unsuccessful claimants will have to pay costs only if they acted in a manifestly unreasonable manner by bringing the case. Consideration could also be given to giving the court the discretionary power to order at the beginning of a trial that the claimant not be exposed to any cost recovery even if the action were to be unsuccessful. |
Možnosť 27: | Zavedenie pravidla, ktoré by ustanovovalo, že neúspešní žalobcovia budú platiť náklady spojené s konaním iba v tom prípade, že žalobu podali zrejme bezdôvodne. Zvážiť by sa mohla aj možnosť ponechať na voľnom uvážení súdu, či pred začatím konania rozhodne, že žalobca nebude vystavený žiadnym nárokom na uhradenie nákladov, a to aj v prípade, že žaloba bude neúspešná. |
2.7 Coordination of public and private enforcement
2.7 Koordinácia uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti
Public and private enforcement complement each other and therefore should be coordinated in an optimum way. Decisions by competition authorities can have a significant impact on the actual possibility of claimants to prove their case (see Section 2.1, Question C, Option 8). Optimum coordination between private and public enforcement is especially important for coordination between leniency applications in public enforcement and damage claims. Both leniency programmes and civil liability contribute by their effects to the same aim: more effective deterrence from entering into cartels. Consideration should be given to the impact of damages claims on the operation of leniency programmes so as to preserve the effectiveness of the programmes. In this respect it should be taken into account that operation of leniency programmes is generally helpful for private litigants in damages actions, as leniency programmes uncover secret cartels.
Uplatňovanie práva vo verejnoprávnej a v súkromnoprávnej oblasti sa navzájom dopĺňajú, a preto by mali byť optimálnym spôsobom koordinované. Rozhodnutia učinené orgánmi hospodárskej súťaže môžu mať značný vplyv na vlastnú možnosť žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku (pozri bod 2.1, otázka C, možnosť 8). Optimálna koordinácia medzi uplatňovaním práva v súkromnoprávnej a vo verejnoprávnej oblasti je osobitne dôležitá pri koordinácii žiadostí o uplatnenie miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií v rámci verejnoprávneho uplatňovania práva a pri žalobách o náhradu škody. Programy miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií (tzv. „leniency“) a občianska zodpovednosť prispievajú k tomu istému cieľu: účinnejšie odradenie subjektov od zakladania kartelov. Zvážiť by bolo treba aj vplyv nárokov na náhradu škody na fungovanie programov miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií, aby sa zachovala účinnosť uvedených programov. V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že uplatňovanie programov miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií je vo všeobecnosti osožné pre súkromné strany zúčastnené na konaní vo veci žaloby o náhradu škody, pretože tieto programy odhaľujú utajené kartely.
Question J: | How can optimum coordination of private and public enforcement be achieved? |
Otázka J: | Ako je možné dosiahnuť optimálnu koordináciu uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti? |
Option 28: | Exclusion of discoverability of the leniency application, thus protecting the confidentiality of submissions made to the competition authority as part of leniency applications. |
Možnosť 28: | Nezverejnenie žiadosti o miernejší režim pri udeľovaní sankcií. Tým by sa chránila dôvernosť návrhov adresovaných orgánu hospodárskej súťaže v rámci žiadosti o miernejší režim pri udeľovaní sankcií. |
Option 29: | Conditional rebate on any damages claim against the leniency applicant; the claims against other infringers – who are jointly and severally liable for the entire damage - remain unchanged |
Možnosť 29: | Podmienené zníženie výšky nároku na náhradu škody voči žiadateľovi o miernejší režim pri udeľovaní sankcií; nároky vôči iným, ktorí sa dopustili porušenia – ktorí sú spoločne a nerozdielne zodpovední za celkovú škodu – zostávajú nezmenené. |
Option 30: | Removal of joint liability from the leniency applicant, thus limiting the applicant’s exposure to damages. One possible solution would be to limit the liability of the leniency applicant to the share of the damages corresponding to the applicant’s share in the cartelised market. |
Možnosť 30: | Oslobodenie žiadateľa o miernejší režim pri udeľovaní sankcií od spoločnej zodpovednosti, čím sa zníži riziko vystavenia žiadateľa nárokom na náhradu škody. Jedným z možných riešení by bolo ohraničenie zodpovednosti žiadateľa o miernejší režim pri udeľovaní sankcií na taký podiel na náhrade škody, ktorý korešponduje s podielom žiadateľa na kartelizovanom trhu. |
2.8 Jurisdiction and applicable law
2.8 Súdna príslušnosť a rozhodné právo
Jurisdiction of courts to hear cases brought against defendants domiciled in Member Statesis governed by Regulation 44/2001.[4] Such defendants can either be sued in the courts of the state where they are domiciled or – at the choice of the claimant – in the courts of the state where the harmful event occurred. The place where the harmful event occurred can be either (a) the place where the event giving rise to the damage occurred or (b) the place where the damage itself occurred (at the choice of the claimant). Articles 6, 27 and 28 of the Regulation allow coordination of different, but linked, actions.
Súdna príslušnosť pri žalobách podaných proti žalovanému, ktorý má bydlisko v jednom z členských štátov sa stanovuje podľa nariadenia 44/2001[4]. Žalovať ho možno u súdu štátu, v ktorom má bydlisko alebo – podľa výberu žalobcu – u súdu štátu, v ktorom sa poškodzujúca udalosť odohrala. Pod miestom, kde sa poškodzujúca udalosť odohrala sa rozumie (a) miesto, kde bol realizovaný čin, ktorý mal za následok vznik škody alebo (b) miesto, kde sa vyskytli škody (podľa výberu žalujúceho). Články 6, 27 a 28 nariadenia povoľujú koordináciu rozdielnych avšak spolu súvisiacich žalôb.
With regard to the issue of applicable law, reference should be made to the Commission’s proposal for a Regulation on the law applicable to non-contractual obligations (the “Rome II Regulation”).[5] As damages claims are generally torts, they fall under the scope of this proposal. In this respect consideration must be given to whether the general rule contained in Article 5 of the proposal is appropriate for antitrust cases or whether a clarifying special rule is necessary. Such a clarifying rule could make clear that an effects-based approach should be followed. Alternatively, the law of the forum could be the applicable law in all cases. Special consideration should be given to cases in which the territory of more than one state is affected by the anti-competitive behaviour.
Čo sa týka rozhodného práva, na toto by sa mal vzťahovať návrh nariadenia Komisie o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („nariadenie Rím II“)[5]. Keďže nároky na náhradu škody sú väčšinou dôsledkom úmyselného protiprávneho konania, spadajú do pôsobnosti tohto návrhu. V tejto súvislosti je treba zvážiť, či všeobecné pravidlo uvedené v článku 5 návrhu je uplatniteľné pri antitrustových prípadoch alebo či je nevyhnutné prijať osobitné pravidlo. Takéto pravidlo by mohlo objasniť, že je treba aplikovať metódu založenú na rozbore vplyvov. Prípadne by právne predpisy členského štátu, v ktorom súd rozhoduje, mohli byť rozhodným právom vo všetkých prípadoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prípadom v ktorých je protisúťažným správaním zasiahnuté územie viac než len jedného štátu.
Question K: | Which substantive law should be applicable to antitrust damages claims? |
Otázka K: | Ktoré hmotné právo by malo byť uplatniteľné pri antitrustových nárokoch na náhradu škody? |
Option 31: | The applicable law should be determined by the general rule in Article 5 of the proposed Rome II Regulation, that is to say with reference to the place where the damage occurs. |
Možnosť 31: | Rozhodné právo by malo byť určené na základe všeobecného pravidla uvedeného v článku 5 navrhovaného nariadenia Rím II, t. j. vo vzťahu k miestu, kde vznikla škoda. |
Option 32: | There should be a specific rule for damages claims based on an infringement of antitrust law. This rule should clarify that for this type of claims, the general rule of Article 5 shall mean that the laws of the states on whose market the victim is affected by the anti-competitive practice could govern the claim. |
Možnosť 32: | Malo by jestvovať osobitné pravidlo pre nároky na náhradu škody založené na porušení antitrustového práva. Toto pravidlo by malo objasňovať, že pre tento typ nárokov všeobecné pravidlo uvedené v článku 5 znamená, že sa tieto nároky posúdia v súlade s právnymi predpismi štátov, na ktorých trhu boli poškodenému spôsobené škody zapríčinené protisúťažným správaním. |
Option 33: | The specific rule could be that the applicable law is always the law of the forum. |
Možnosť 33: | Osobitné pravidlo by mohlo stanoviť, že pod rozhodným právom sa budú vždy rozumieť právne predpisy štátu, v ktorom súd rozhoduje. |
Option 34: | In cases in which the territory of more than one state is affected by the anti-competitive behaviour on which the claim is based and where the court has jurisdiction to rule on the entirety of the loss suffered by the claimant, it could be considered whether the claimant should be given the choice to determine the law applicable to the dispute. This choice could be limited to choose one single applicable law from those laws designated by the application of the principle of affected market. The choice could also be widened so as to allow for the choice of one single law, or of the law applicable to each loss separately or of the law of the forum. |
Možnosť 34: | Pri prípadoch, kde je protisúťažným správaním, na ktorom je založená žaloba, zasiahnuté územie viac než len jedného štátu a kde podľa súdnej príslušnosti môže súd rozhodovať o celej škode, ktorú utrpel žalujúci, by bolo potrebné zvážiť, či by žalujúcemu malo byť poskytnuté právo výberu rozhodného práva v spore. Táto voľba by mohla byť obmedzená na výber jediného rozhodného práva z tých, na ktoré možno uplatniť zásadu zasiahnutého trhu. Voľba by taktiež mohla byť rozšírená, aby pri výbere jediného rozhodného práva umožnila výber buď práva uplatniteľného jednotlivo u každej škody alebo práva sídla súdu. |
2.9 Other issues
2.9 Ostatné otázky
Given the complexity of damages actions for infringement of antitrust law, use of expertise in court is particularly important to ensure efficient proceedings. If experts were appointed by the court, cost savings might result since fewer experts would be required. This would also reduce the multitude of experts giving conflicting evidence, depending on their client’s standpoint.
Vzhľadom na komplexnosť žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva je pre zabezpečenie účinného konania osobitne dôležité znalecké posúdenie záležitosti pri pojednávaní pred súdom. Ak by boli znalci určovaní súdom, znamenalo by to úsporu nákladov, pretože by sa znížil počet potrebných znalcov. Znížil by sa tiež počet znalcov poskytujúcich navzájom si odporujúce vyjadrenia, v závislosti od stanoviska ich klienta.
Question L: | Should an expert, whenever needed, be appointed by the court ? |
Otázka L: | Mal by byť znalec, ak je nevyhnutný, určený súdom? |
Option 35: | Require the parties to agree on an expert to be appointed by the court rather than by themselves. |
Možnosť 35: | Požiadavka na strany, aby pred vlastným výberom znalca dali prednosť dohode na tom znalcovi, ktorého určí súd. |
Suspension of or longer limitation periods play an important role in guaranteeing that damages claims can effectively be brought, especially in the case of follow-on actions.
Zastavenie plynutia premlčacích lehôt alebo dlhšie premlčacie lehoty zohrávajú dôležitú úlohu pri garantovaní účinného podávania žalôb o náhradu škody, predovšetkým v prípadoch následných žalôb.
Question M: | Should limitation periods be suspended ? If so, from when onwards ? |
Otázka M: | Malo by dochádzať k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty? Ak áno, kedy by k tomu malo dochádzať? |
Option 36: | Suspension of the limitation period for damages claims from the date proceedings are instituted by the Commission or any of the national competition authorities. Alternatively, the limitation period could start running after a court of last instance has decided on the issue of infringement. |
Možnosť 36: | Zastavenie plynutia premlčacej lehoty Komisiou alebo niektorým z vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže pri žalobách o náhradu škody od termínu začatia konania. Prípadne by premlčacia lehota mohla začať plynúť až od doby, kedy súd najvyššej inštancie rozhodol vo veci porušenia. |
Causation is a necessary requirement of any damages claim. While proof of a causal link between the infringement and a loss may be particularly difficult to achieve due to the economic complexity of the issues involved, the legal notions of causation in itself, as developed by the case law in the Member States, arguably do not pose a significant obstacle for claimants. However, application of the causation requirement should not lead to exclusion of those who have suffered losses arising from an antitrust infringement from recovering those losses.
Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná pri všetkých nárokoch na náhradu škody. Hoci môže byť dokázanie spojitosti medzi porušením a spôsobenou škodou, vzhľadom na hospodársku komplexnosť príslušných prípadov, obzvlášť ťažké, právne ponímanie vlastnej príčinnej súvislosti, tak ako je uvedené v rozhodnom práve jednotlivých členských štátov, preukázateľne nepredstavuje veľkú prekážku pre žalobcu. Avšak uplatnenie požiadavky existencie príčinnej súvislosti by nemalo viesť k tomu, že tí ktorí utrpeli škodu zapríčinenú porušením antitrustových pravidiel budú vylúčení z nároku na náhradu za svoje straty.
Question N: | Is clarification of the legal requirement of causation necessary to facilitate damages actions? |
Otázka N: | Je objasnenie právnej požiadavky existencie príčinnej súvislosti nevyhnutné k tomu, aby sa zjednodušili konania vo veci žalôb o náhradu škody? |
Question O: | Are there any further issues on which stakeholders might wish to comment ? |
Otázka O: | Jestvujú ešte nejaké ďalšie otázky, ku ktorým by sa zainteresované subjekty chceli vyjadriť? |
The Commission invites comments on this Green Paper, in particular on the questions and the options listed above, in order to consider whether it is necessary and appropriate to take action at Community level to improve the conditions for stand-alone and follow-on actions.
Komisia by rada získala pripomienky k tejto zelenej knihe, predovšetkým k uvedeným otázkam a možnostiam, aby mohla zvážiť, či je potrebné a vhodné zaviesť opatrenie na úrovni Spoločenstva, ktoré pomôže zlepšiť podmienky pri následných a samostatných žalobách.
To facilitate an exchange of views, a Green Paper website is open at:
Aby sa uľahčila výmena názorov, bola vytvorená nasledujúca internetová stránka venovaná tejto zelenej knihe:
http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/others/actions_for_damages/gp.html
http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/others/actions_for_damages/gp.html
Until 21 April 2006, comments may be sent either by e-mail to:
Pripomienky môžu byť zasielané do 21.apríla 2006 elektronickou poštou na túto adresu:
comp-damages-actions@cec.eu.int
comp-damages-actions@cec.eu.int
or by post to:
alebo poštou na adresu:
European CommissionDirectorate-General for CompetitionUnit A 1 – Antitrust policy and strategic supportReview of damages actions for breach of the EC antitrust rulesB-1049 Brussels.
European CommissionDirectorate-General for CompetitionUnit COMP/A-1 – Antitrust policy and strategic supportReview of damages actions for breach of the EC antitrust rulesB-1049 Brussels.
It is standard practice of DG Competition to publish the submissions received in response to a public consultation. However, it is possible to request that submissions or parts thereof remain confidential. Should this be the case, please indicate clearly on the front page of the submission that it should not be made publicly available and also forward a non-confidential version of the submission to DG Competition for publication.
Bežnou praxou Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž je uverejňovať príspevky prijaté v rámci verejnej konzultácie. Je však možné požiadať, aby príspevky alebo ich časti neboli uverejnené. Ak si želáte, aby Váš príspevok nebol uverejnený, uveďte to, prosím, zreteľne na prednej strane príspevku a pošlite verziu svojho príspevku, ktorá nie je dôverná Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž na uverejnenie.
[1] See Courage v. Crehan , Case C-453/99, judgment of the Court of 20 September 2001, paragraphs 26 and 27.
[1] Pozri rozhodnutie Súdu z 20. septembra 2001, vo veci C-453/99, Courage v. Crehan , odseky 26 a 27.
[2] See Courage judgment in footnote 1.
[2] Pozri rozhodnutie súdu v prípade Courage v poznámke pod čiarou č. 1.
[3] See study on the conditions of claims for damages in case of infringement of EC antitrust rules, available on the Commission’s website at:http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/others/private_enforcement/index_en.html.
[3] Pozri štúdiu o podmienkach pri žalobách o náhradu škody v prípade porušenia anitrustových pravidiel ES, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke Komisie:http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/others/private_enforcement/index_en.html.
[4] Council Regulation (EC) No 44/2001 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters, OJ 2001, L 12, p.1. In Denmark, jurisdiction is governed by the Brussels Convention on jurisdiction and the enforcement of judgments in civil and commercial matters [OJ 1990, C 189, p. 2] as amended, which is substantially equal to Regulation 44/2001.
[4] Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. V Dánsku sa súdna príslušnosť riadi Bruselským dohovorom o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [Ú. v. ES C 189, 28.7.1990, s. 2], ktorý bol pozmenený a je v podstate zhodný s nariadením 44/2001.
[5] Proposal for a Regulation of the European Parliament and the Council on the law applicable to non-contractual obligations (“Rome II”), COM(2003) 427 final as amended by the modified proposal (Reference not available).
[5] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“), KOM(2003)427 konečná verzia, v znení zmieneného návrhu (odkaz nie je k dispozícii).
Top


Managed by the Publications Office