1. The Court is again asked to interpret Article 12(1)(a) of Council Directive 2004/83/EC (2) (which in effect transposes into EU law Article 1D of the Geneva Convention of 28 July 1951 relating to the status of refugees (3) ) with regard to the meaning of ‘the benefits of this Directive’ to which Palestinian refugees who have been receiving protection or assistance from UNRWA (4) are entitled when ‘such protection or assistance has ceased for any reason’.

1. Súdny dvor je opäť vyzvaný poskytnúť výklad článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2004/83/ES(2) (ktorý v konečnom dôsledku preberá do práva EÚ článok 1D Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov(3) ), pokiaľ ide o význam výrazov „výhody z ustanovení tejto smernice“, na ktoré majú palestínski utečenci, ktorí prijímali ochranu alebo pomoc poskytovanú UNRWA(4), nárok, ak „takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla“.

2. Questions on the interpretation of both expressions were first raised – in almost identical terms – in Bolbol . (5) In that case, however, the applicant had not received protection or assistance from UNRWA before she left the Gaza Strip to seek asylum in Hungary (her claim was based on entitlement to protection or assistance). The Court thus found it unnecessary to address the conditions under which protection or assistance can be said to have ceased for any reason or the nature of the benefits of the Directive to which such cessation gives entitlement.

2. Otázky týkajúce sa výkladu týchto dvoch výrazov sa po prvýkrát objavili – takmer v tom istom znení – vo veci Bolbol(5) . V tejto veci však žalobkyňa ešte predtým, ako opustila Pásmo Gazy, aby požiadala o azyl v Maďarsku (jej žiadosť sa zakladala na nároku na ochranu alebo pomoc), neprijímala ochranu alebo pomoc poskytovanú UNRWA. Súdny dvor preto považoval za zbytočné zaoberať sa podmienkami, na základe ktorých možno konštatovať, že ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla, alebo sa zaoberať povahou výhod smernice, na ktoré takýto zánik oprávňuje.

3. In my Opinion in Bolbol , I did however deal with those issues. To a large extent, the relevant historical and legislative background is set out in that Opinion and in the judgment in that case; I shall repeat here only the key provisions. I refer also to my analysis in Bolbol of the two questions which are again before the Court. Again, I shall repeat only as much of it as seems necessary.

3. V návrhoch, ktoré som predniesla vo veci Bolbol, som sa však týmito otázkami zaoberala. V týchto návrhoch, ako aj v uvedenom rozsudku Bolbol je v značnej miere opísaný relevantný historický a právny rámec; v rámci týchto návrhov zopakujem iba kľúčové ustanovenia. Zároveň sa odvolávam na svoju analýzu dvoch otázok vo veci Bolbol, ktoré sú opäť predložené Súdnemu dvoru. Opäť zopakujem iba to, čo je nevyhnutné.

Key provisions

Relevantné ustanovenia

4. The first subparagraph of Article 1A(2) of the Convention defines a ‘refugee’ as any person who, ‘owing to well-founded fear of being persecuted for reasons of race, religion, nationality, membership of a particular social group or political opinion, is outside the country of his nationality and is unable or, owing to such fear, is unwilling to avail himself of the protection of that country; or who, not having a nationality and being outside the country of his former habitual residence as a result of such events, is unable or, owing to such fear, is unwilling to return to it’.

4. Prvý pododsek článku 1A ods. 2 dohovoru stanovuje, že pojem „utečenec“ sa vzťahuje na každú osobu, ktorá „sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť“.

5. Article 1D of the Convention reads:

5. Článok 1D dohovoru stanovuje:

‘This Convention shall not apply to persons who are at present receiving from organs or agencies of the United Nations other than the United Nations High Commissioner for Refugees [ (6) ] protection or assistance.

„Tento dohovor sa nevzťahuje na osoby, ktoré v súčasnosti majú ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov[(6) ].

When such protection or assistance has ceased for any reason, without the position of such persons being definitively settled in accordance with the relevant resolutions adopted by the General Assembly of the United Nations, these persons shall ipso facto be entitled to the benefits of this Convention.’

Ak takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa platných uznesení Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia tohto dohovoru.“

6. It may be noted that, in French, the other authentic language of the Convention, the last clause of the second sentence reads ‘ces personnes bénéficieront de plein droit du régime de cette convention’ (‘these persons shall benefit as of right from the regime of this Convention’).

6. Je potrebné uviesť, že vo francúzštine, ktorá je ďalším autentickým jazykom dohovoru, posledná časť druhej vety znie: „ces personnes bénéficieront de plein droit du régime de cette convention“ („automaticky sa na ne vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru“).

7. Echoing the Convention, Article 2(c) of the Directive defines ‘refugee’ as a ‘third country national who, owing to a well-founded fear of being persecuted for reasons of race, religion, nationality, political opinion or membership of a particular social group, is outside the country of nationality and is unable or, owing to such fear, is unwilling to avail himself or herself of the protection of that country, or a stateless person, who, being outside of the country of former habitual residence for the same reasons as mentioned above, is unable or, owing to such fear, unwilling to return to it, and to whom Article 12 does not apply’.

7. Podobne ako dohovor, aj článok 2 písm. c) smernice stanovuje, že pojem „utečenec“ sa vzťahuje na „štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, politických dôvodov, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny; alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov ako je uvedené vyššie alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú sa neuplatňuje článok 12“.

8. Article 12(1) of the Directive, in Chapter III (qualification for being a refugee), reflects Article 1D of the Convention. It states:

8. Článok 12 ods. 1 smernice, ktorý sa nachádza v kapitole III (nazvanej „Oprávnenie stať sa utečencom“), odráža článok 1D dohovoru. Tento článok stanovuje:

‘A third country national or a stateless person is excluded from being a refugee, if:

„Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva je vylúčená z postavenia utečenca, ak:

(a) he or she falls within the scope of Article 1D of the Convention, relating to protection or assistance from organs or agencies of the United Nations other than the United Nations High Commissioner for Refugees. When such protection or assistance has ceased for any reason, without the position of such persons being definitely settled in accordance with the relevant resolutions adopted by the General Assembly of the United Nations, these persons shall ipso facto be entitled to the benefits of this Directive; [ (7) ]

(a) spadá do rozsahu článku 1D Ženevského dohovoru, týkajúceho sa ochrany alebo pomoci od orgánov alebo agentúr Organizácie Spojených národov iných ako Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. Ak takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice[(7) ]

…’.

…“

9. It may also be helpful to bear in mind the following provisions, which provide the context in which Article 12(1)(a) operates.

9. Rovnako je potrebné mať na pamäti nasledujúce ustanovenia, ktoré stanovujú kontext, v ktorom sa článok 12 ods. 1 písm. a) uplatňuje.

10. Under Article 13 of the Directive, in Chapter IV (refugee status), refugee status is to be granted to a third country national or a stateless person who qualifies as a refugee in accordance with Chapters II (assessment of applications for international protection) and III (qualification for being a refugee). With regard to assessment, Article 4 requires applications to be assessed on an individual basis, taking into account a wide range of relevant facts, evidence of which is to be submitted by the applicant.

10. Článok 13 smernice, ktorý sa nachádza v kapitole IV (nazvanej „Postavenie utečenca“), stanovuje, že postavenie utečenca sa prizná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa považuje za utečenca v súlade s kapitolami II (nazvanej „Posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu“) a III (nazvanej „Oprávnenie stať sa utečencom“). Čo sa týka posudzovania žiadostí, článok 4 stanovuje, že sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie širokého rámca skutočností, ktoré musí žiadateľ podložiť dôkazmi.

11. Chapter V deals with qualification for subsidiary protection and Chapter VI with subsidiary protection status. Article 18 provides for the grant of such status to a third country national or stateless person eligible for that protection in accordance with Chapters II and V. The definition of a person eligible for subsidiary protection, in Article 2(e), is similar to that of a refugee but differs essentially in that the criterion of a well-founded fear of persecution (as a member of a group) is replaced by that of a real risk of suffering serious harm (as an individual).

11. Kapitola V upravuje oprávnenie na doplnkovú ochranu a kapitola VI postavenie doplnkovej ochrany. Článok 18 stanovuje, že postavenie doplnkovej ochrany sa prizná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva oprávnenej na doplnkovú ochranu v súlade s kapitolami II a V. Definícia osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu stanovená v článku 2 písm. e) je podobná definícii utečenca, ale v podstate sa líši v tom, že podmienka oprávnených obáv pred prenasledovaním (týkajúca sa člena skupiny) bola nahradená podmienkou reálneho rizika utrpenia vážneho bezprávia (týkajúcou sa jednotlivca).

12. Chapter VII of the Directive (Articles 20 to 34) lays down the content of international protection (both refugee and subsidiary protection status) without prejudice to the rights laid down in the Convention (Article 20(1) and (2)). Article 21(1) requires Member States to respect the principle of non-refoulement in accordance with their international obligations. In general, the content of the protection is the same for both refugee and subsidiary protection status. The principal differences concern the issuance of residence permits and travel documents, where refugee status confers rather greater rights. (8)

12. Kapitola VII smernice (články 20 až 34) stanovuje rozsah medzinárodnej ochrany (jednak postavenia ochrany utečenca a jednak postavenia doplnkovej ochrany) bez toho, aby boli dotknuté práva stanovené v dohovore (článok 20 ods. 1 a 2). Článok 21 ods. 1 stanovuje, že členské štáty rešpektujú zásadu nevyhostenia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. Vo všeobecnosti je rozsah ochrany postavenia utečenca a postavenia doplnkovej ochrany ten istý. Hlavné rozdiely spočívajú vo vydávaní povolení na pobyt a cestovných dokladov, kde z postavenia utečenca vyplývajú rozsiahlejšie práva.(8)

Facts, procedure and questions referred

Skutkové okolnosti, konanie vo veci samej a predložené prejudiciálne otázky

13. The main proceedings concern three stateless persons of Palestinian origin who arrived in Hungary seeking refugee status after fleeing Lebanon, where they had lived in refugee camps within which UNRWA provided assistance such as education, health, and relief and social services.

13. Predmetom konania vo veci samej sú traja Palestínčania bez štátneho občianstva, ktorí pricestovali do Maďarska, aby tu požiadali o postavenie utečenca po tom, ako utiekli z Libanonu, kde žili v utečeneckých táboroch, v rámci ktorých UNRWA poskytovala pomoc vo forme vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, podpory a sociálnych služieb.

14. According to the order for reference, Mostafa Abed El Karem El Kott lived in the Ein el-Hilweh camp. He worked outside but, earning too little to support his family, began to sell alcohol inside the camp. Militants of the Jund el-Sham group then burned his house down and threatened him. He left the camp and fled Lebanon, where he felt certain to be found. In Hungary, the Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal (Office for Immigration and Citizenship, the ‘BAH’) has not recognised him as a refugee, but has made a non-refoulement order precluding his return.

14. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania Mostafa Abed El Karem El Kott žil v utečeneckom tábore Ein el‑Hilweh. Za prácou dochádzal do mesta, a keďže zarábal tak málo, že nemohol uživiť svoju rodinu, začal obchodovať s alkoholom v utečeneckom tábore. Militanti skupiny Jund el‑Sham mu preto podpálili dom a vyhrážali sa mu. Opustil utečenecký tábor a utiekol do Libanonu, kde si myslel, že ho nenájdu. V Maďarsku mu Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal (úrad pre prisťahovalectvo a štátne občianstvo, ďalej len „BAH“) nepriznal postavenie utečenca, ale vydal v jeho prospech zákaz vyhostenia.

15. Chadi Amin A Radi lost his home in the Nahr el Bared camp when it was destroyed in clashes between the Lebanese army and the Islamic Fatah. His family home and business were also lost. As there was no room in the nearby Baddawi camp, he, his parents and his siblings stayed with an acquaintance in Tripoli. However, Lebanese soldiers insulted and mistreated them, arrested them arbitrarily, tortured and humiliated them. Considering that, as Palestinians, they had no rights, Mr A Radi left Lebanon with his father. Again, the BAH has not recognised him as a refugee, but has made a non-refoulement order.

15. Chadi Amin A Radi stratil domov v utečeneckom tábore Nahr el Bared, ktorý bol zničený počas bojov medzi libanonskou armádou a islamistickou skupinou Fatah. Jeho rodinný dom bol zničený a podnikateľská činnosť skončila. Keďže v susednom utečeneckom tábore Badawi už nebolo miesto, ubytoval sa spolu s rodičmi a súrodencami v dome jedného známeho v Tripolise. Mimo utečeneckého tábora ich však libanonskí vojaci urážali, zle s nimi zaobchádzali, svojvoľne ich zadržovali, týrali ich a ponižovali. Vzhľadom na to, že ako Palestínčania nemali žiadne práva, pán A Radi so svojím otcom opustili Libanon. Opäť, BAH mu nepriznal postavenie utečenca, ale vydal v jeho prospech zákaz vyhostenia.

16. Hazem Kamel Ismail lived with his family in the Ein el-Hilweh camp. During armed clashes between Fatah and Jund el-Sham, extremists wanted to use the roof of his house. When he refused, he was threatened and suspected as an enemy agent. Unable to call upon any organisation to protect him, he left for Beirut with his family. Not feeling safe there, they fled to Hungary. He has produced a certificate from the Palestinian People’s Committee, to the effect that they had to leave Ein el-Hilweh for safety reasons and because of radical Islamist threats, together with photographs of their vandalised house. The BAH has not recognised Mr Kamel Ismail as a refugee, but has granted the family subsidiary protection.

16. Hazem Kamel Ismail žil so svojou rodinou v utečeneckom tábore Ein el‑Hilweh. Počas ozbrojených bojov medzi islamistickou skupinou Fatah a skupinou Jund al‑Sham chceli extrémisti pre svoje operácie používať strechu jeho domu. Po tom, ako to nedovolil, sa mu vojaci vyhrážali a považovali ho za nepriateľského agenta. Keďže nepatril do žiadnej organizácie, ktorú by mohol zmobilizovať na svoju ochranu, opustil so svojou rodinou utečenecký tábor a odišiel do Bejrútu. Tam sa však necítili byť v bezpečí, a preto utiekli do Maďarska. Tu predložili potvrdenie Palestínskeho ľudového výboru o tom, že museli opustiť utečenecký tábor Ein el‑Hilweh z dôvodu bezpečnosti a vyhrážok radikálnych islamistov, ako aj fotografie ich zničeného domu. BAH mu nepriznal postavenie utečenca, ale rodine poskytol subsidiárnu ochranu.

17. It was confirmed at the hearing that, when dealing with their applications, the BAH treated Mr Abed El Karem El Kott, Mr A Radi and Mr Kamel Ismail as ordinary applicants for refugee status, examined their applications in accordance with Directive 2005/85 (9) and reached the view that they do not meet the criteria laid down in Article 2(c) of Directive 2004/83. It thus regards them as falling within the personal scope of the Directive, but not as entitled to refugee status by virtue of the sole fact that they formerly received, but no longer receive, UNRWA assistance.

17. Na pojednávaní sa potvrdilo, že BAH pri posudzovaní žiadostí považoval pána Abed El Karem El Kott, pána A Radi a pána Kamel Ismail za bežných žiadateľov o postavenie utečenca, skúmal ich žiadosti v súlade so smernicou 2005/85(9) a dospel k záveru, že nespĺňajú podmienky stanovené v článku 2 písm. c) smernice 2004/83. Považuje ich teda za osoby, ktoré patria do osobnej pôsobnosti smernice, a nie za osoby oprávnené získať postavenie utečenca, a to na základe jedinej skutočnosti, že predtým prijímali pomoc poskytovanú UNRWA, pričom teraz ju už neprijímajú.

18. All three have brought actions before the Fővárosi Bíróság (Budapest Metropolitan Court) challenging the BAH’s refusal to recognise them as refugees. The ENSZ Menekültügyi Főbiztosság (Office of the United Nations High Commissioner for Refugees, ‘the UNHCR’) has intervened in the main proceedings.

18. Všetci traja podali na Fővárosi Bíróság (Metropolitný súd v Budapešti) žaloby, ktorými napadli rozhodnutia BAH, ktorými im nebolo priznané postavenie utečenca. ENSZ Menekültügyi Főbiztosság (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, ďalej len „UNHCR“) vstúpil do konania ako vedľajší účastník konania.

19. The Fővárosi Bíróság seeks a ruling on the following questions:

19. Fővárosi Bíróság kladie tieto prejudiciálne otázky:

‘For the purposes of Article 12(1)(a) of Council Directive 2004/83/EC:

„Na účely uplatnenia článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES:

1. Do the benefits of the Directive mean recognition as a refugee, or either of the two forms of protection covered by the Directive (recognition as a refugee and the grant of subsidiary protection), according to the choice made by the Member State, or, possibly, neither automatically but merely inclusion within the scope ratione personae of the Directive?

1. Zahŕňajú výhody z ustanovení tejto smernice priznanie postavenia utečenca alebo priznanie jednej či druhej formy ochrany v rámci pôsobnosti smernice (postavenie utečenca a poskytnutie subsidiárnej ochrany) podľa voľby členského štátu, alebo žiadna z týchto foriem ochrany nie je priznaná automaticky a ide len o zahrnutie do osobnej pôsobnosti smernice?

2. Does cessation of the agency’s protection or assistance mean residence outside the agency’s area of operations, cessation of the agency and cessation of the possibility of receiving the agency’s protection or assistance or, possibly, an involuntary obstacle caused by legitimate or objective reasons such that the person entitled thereto is unable to avail himself of that protection or assistance?’

2. Sú pobyt mimo oblasti činnosti agentúry, skončenie činnosti agentúry, koniec možnosti prijímať ochranu alebo pomoc zo strany tejto agentúry predpokladom zániku ochrany alebo pomoci zo strany agentúry, alebo k nemu dochádza aj v prípade neúmyselnej prekážky vyplývajúcej z oprávneného alebo objektívneho dôvodu, ktorá bráni tomu, aby mohla oprávnená osoba získať ochranu alebo pomoc?“

20. The first of those questions is literally identical to the third question raised by the same court in Bolbol ; the second is substantially identical to the second question raised in that case.

20. Znenie prvej otázky sa doslovne zhoduje so znením tretej otázky, ktorá sa vynorila v konaní pred tým istým súdom vo veci Bolbol; a znenie druhej otázky sa v podstatnej miere zhoduje so znením druhej otázky v uvedenej veci.

21. Written observations have been submitted by Mr Kamel Ismail, the UNHCR, the Belgian, German, French, Hungarian, Romanian and United Kingdom Governments, and the Commission, all of whom were represented at the hearing on 15 May 2012. Written observations on behalf of Mr Abed el Karem el Kott and Mr A Radi were received 18 days after the expiry of the two-month period laid down in the second paragraph of Article 23 of the Statute of the Court of Justice of the European Union. They were therefore returned. Their lawyer did not respond to the invitation to attend the hearing.

21. Písomné pripomienky predložili pán Kamel Ismail, UNHCR, belgická, nemecká, francúzska, maďarská a rumunská vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, a všetci sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. mája 2012. Písomné pripomienky predložené v mene pána Abed el Karem el Kott a pána A Radi boli doručené 18 dní po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v druhom odseku článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Z tohto dôvodu boli vrátené. Ich právni zástupca nereagoval na pozvanie zúčastniť sa na pojednávaní.

Assessment

Posúdenie

Introduction

Úvod

22. In my Opinion in Bolbol , I approached the questions raised by looking first at the interpretation of the Convention, then carrying the results of that interpretation across to the Directive in order to answer the actual questions referred. (10)

22. V návrhoch, ktoré som predniesla vo veci Bolbol, som sa v súvislosti s otázkami, ktoré sa objavili, najprv zaoberala výkladom dohovoru a potom som preniesla výsledky výkladu tohto dohovoru na smernicu s cieľom odpovedať na samotné predložené prejudiciálne otázky.(10)

23. I first derived a number of guiding principles from the Convention. Briefly:

23. Najprv som z dohovoru odvodila niekoľko smerodajných zásad. V stručnosti:

– all genuine refugees deserve protection and assistance;

– všetci skutoční utečenci si zaslúžia ochranu a pomoc,

– displaced Palestinians are to be given special treatment and consideration;

– vysťahovaným Palestínčanom sa má poskytnúť osobitné zaobchádzanie a starostlivosť,

– those receiving UNRWA assistance may not apply for refugee status as overseen by the UNHCR;

– tí, ktorí prijímajú pomoc poskytovanú UNRWA, nemôžu požiadať o postavenie utečenca, na ktorý dohliada UNHCR,

– however, those falling within the second sentence of Article 1D are entitled to the benefits of the Convention and do not merely cease to be excluded from its scope;

– tí, na ktorých sa vzťahuje druhá veta článku 1D, však majú právo na výhody, ktoré poskytuje dohovor, a teda nie je to tak, že by len skončilo ich vylúčenie z jeho pôsobnosti,

– the condition that assistance must have ceased cannot be construed so as to trap such persons in the UNRWA zone, unable to claim refugee status elsewhere until the Palestine problem is resolved and UNRWA wound up;

– podmienku, že ochrana musí zaniknúť, nemožno vykladať v tom zmysle, že takéto osoby musia zotrvať v zóne UNRWA a nemôžu požiadať o postavenie utečenca mimo nej, až kým sa palestínsky problém úplne nevyrieši a UNRWA neukončí svoju činnosť,

– nor can it entitle every displaced Palestinian to leave the UNRWA zone voluntarily and claim automatic refugee status elsewhere;

– nie každý vysťahovaný Palestínčan je oprávnený dobrovoľne opustiť zónu UNRWA a žiadať automatické postavenie utečenca mimo nej,

– the two sentences of Article 1D should be read together to strike a fair balance between treatment of displaced Palestinians and of other potential refugees. (11)

– dve vety, z ktorých článok 1D pozostáva, sa majú vykladať spoločne, aby sa dosiahla rozumná rovnováha medzi starostlivosťou o vysťahovaných Palestínčanov a starostlivosťou o iných potenciálnych utečencov.(11)

24. I then reached certain conclusions from those principles:

24. Potom som z týchto zásad vyvodila závery:

– while receiving UNRWA assistance, a displaced Palestinian is excluded from the scope of the Convention (no overlap between UNRWA and UNHCR);

– vysťahovaný Palestínčan, ktorý prijíma pomoc poskytovanú UNRWA, je vylúčený z pôsobnosti dohovoru, kým prijíma túto ochranu (vyhnutie sa prekrývaniu právomocí medzi UNRWA a UNHCR),

– a displaced Palestinian not receiving UNRWA assistance is not excluded from that scope but must be treated like any other applicant for refugee status (universal protection; no overlap between UNRWA and UNHCR);

– vysťahovaný Palestínčan, ktorý neprijíma pomoc poskytovanú UNRWA, nie je vylúčený z pôsobnosti dohovoru, ale musí sa s ním zaobchádzať ako s akýmkoľvek žiadateľom o postavenie utečenca (zásada univerzálnej ochrany; vyhnutie sa prekrývaniu právomocí medzi UNRWA a UNHCR),

– a displaced Palestinian who has received UNRWA assistance but can no longer do so ceases to be excluded from the scope of the Convention (universal protection).

– vysťahovanému Palestínčanovi, ktorý prijímal ochranu poskytovanú UNRWA, ale už ju neprijíma, zaniká vylúčenie z pôsobnosti dohovoru (zásada univerzálnej ochrany).

Whether he is then entitled to the benefits of the Convention depends on why he can no longer obtain such assistance:

To, či je Palestínčan oprávnený využívať výhody vyplývajúce z dohovoru, závisí od dôvodov, pre ktoré už viac takúto pomoc nemôže prijímať:

– if it is as a result of circumstances over which he had no control, he has an automatic right to refugee status (special treatment and consideration);

– ak je to v dôsledku vonkajších okolností, ktoré nemôže ovplyvniť, prináleží mu automatické právo na postavenie utečenca (zásada osobitného zaobchádzania a starostlivosti),

– if it is of his own volition, he cannot claim automatic refugee status but may apply for refugee status like any other (universal protection; fair treatment and proportionate interpretation). (12)

– ak je to v dôsledku svojich vlastných činov, nemôže žiadať automatické postavenie utečenca; je však oprávnený požiadať o postavenie utečenca ako ktokoľvek iný (zásada univerzálnej ochrany, zásada spravodlivého zaobchádzania a proporcionálny výklad).(12)

25. Transposing those conclusions to the interpretation of the Directive, I reached the view, with regard to the second and third questions referred, that

25. Uplatnením týchto záverov na výklad smernice som, pokiaľ ide o druhú a tretiu predloženú prejudiciálnu otázku, dospela k záveru, že

– ‘protection or assistance has ceased’ when, otherwise than of his own volition, the person concerned no longer benefits from the protection or assistance that he previously enjoyed; and

– slovné spojenie „ochrana alebo pomoc… zanikla“ znamená, že dotknutá osoba, inak ako z jej vlastnej vôle, prestala prijímať ochranu alebo pomoc, ktorú predtým prijímala, a 

– ‘the benefits of this Directive’ mean recognition as a refugee and automatic grant of refugee status. (13)

– slovné spojenie „výhody z ustanovení tejto smernice“ znamená uznanie za utečenca a automatické priznanie postavenia utečenca.(13)

26. Following the proceedings in the present case, the Court has at its disposal a fuller set of observations, developing further those put forward in Bolbol and taking account of the judgment in that case. After thorough consideration of the new observations, my conclusions are not fundamentally different from those which I reached in Bolbol . I therefore refer the Court to my detailed analysis in that case. On one aspect, however, my view has changed to a certain extent, (14) though it is not an aspect which directly affects the answers to be given to the questions referred.

26. V konaní vo veci samej má Súdny dvor k dispozícii rozsiahlejší súbor pripomienok, ktoré rozvíjajú ďalej tie, ktoré boli predložené vo veci Bolbol, a zohľadňujú rozsudok vydaný v tejto veci. Po dôkladnom zvážení nových pripomienok sa moje závery zásadne nelíšia od tých, ku ktorým som dospela vo veci Bolbol. Preto predkladám Súdnemu dvoru svoju podrobnú analýzu vykonanú v tejto veci. Na jeden aspekt sa však môj pohľad do istej miery zmenil(14), hoci nejde o aspekt, ktorý by priamo ovplyvňoval odpovede, ktoré treba na predložené prejudiciálne otázky poskytnúť.

27. I think it useful, before looking again at those answers and still within this introductory section, to examine that aspect and to develop a number of other considerations whose relevance has become more apparent in the present proceedings and which may clarify the context in which my views should be seen. I shall accordingly consider (i) the texts which the Court should take into account when interpreting Article 12(1)(a) of the Directive, (ii) the suggestion that that provision may identify a separate category of refugee comparable to the category identified in Article 2(c), (iii) the types of situation in which a person may find himself in relation to Article 12(1)(a), (iv) the personal and temporal scope of the exclusion from being a refugee laid down in that provision (it is on this aspect that I have modified my view) and (v) the interlinked nature of the questions. I shall then briefly outline the range of answers proposed to those questions before going on to address the questions themselves, in turn.

27. Považujem za užitočné ešte predtým, ako sa začnem opäť zaoberať týmito odpoveďami, v rámci tejto úvodnej časti preskúmať tento aspekt a rozvinúť súbor iných úvah, ktorých relevantnosť sa stala zjavnejšou v prejednávanom prípade a ktoré môžu objasniť kontext, v ktorom by sa mali chápať moje závery. V dôsledku toho preskúmam i) predpisy, ktoré by mal Súdny dvor pri výklade článku 12 ods. 1 písm. a) smernice zohľadniť, ii) myšlienku, že toto ustanovenie môže označovať samostatnú kategóriu utečencov porovnateľnú s kategóriou utečencov v zmysle článku 2 písm. c), iii) jednotlivé situácie, v ktorých sa osoba môže ocitnúť v súvislosti s článkom 12 ods. 1 písm. a), iv) osobný a časový rozsah vylúčenia z postavenia utečenca stanoveného v tomto ustanovení (týka sa aspektu, na ktorý som zmenila svoj názor) a v) prepojenú povahu otázok. Ďalej ešte predtým, ako sa začnem zaoberať samotnými otázkami, stručne načrtnem rôzne odpovede, ktoré sa núkajú v súvislosti s týmito otázkami.

The relevant text

Relevantný text

28. The Court is asked to interpret Article 12(1)(a) of the Directive, in particular the expressions ‘ipso facto … entitled to the benefits of this Directive’ and ‘[w]hen such protection or assistance has ceased for any reason’. That provision exists in 22 equally authentic language versions which, unfortunately, do not contain word-for-word equivalents of, in particular, the first phrase.

28. Súdny dvor bol vyzvaný poskytnúť výklad článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, predovšetkým výrazov „oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice“ a „ak takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla“. Toto ustanovenie existuje v 22 obdobne autentických jazykových verziách, ktoré nanešťastie nie sú doslovne rovnaké, predovšetkým čo sa týka prvého uvedeného výrazu.

29. According to settled case-law, the wording used in one language version of a provision of EU law cannot serve as the sole basis for interpretation, or be made to override other language versions. Rather, the various versions must be given a uniform interpretation; in the case of divergence, the provision must be interpreted by reference to the purpose and general scheme of the rules of which it forms a part. (15)

29. Podľa ustálenej judikatúry formuláciu použitú v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemožno chápať ako jediný základ na jeho výklad alebo ju považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Rôzne jazykové verzie sa majú skôr vykladať jednotne; čiže v prípade rozdielov sa ustanovenie má vykladať v kontexte všeobecného systému a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou.(15)

30. In the present case, the first sentence of Article 12(1)(a) of the Directive refers to (the first subparagraph of) Article 1D of the Convention, while the second sentence largely replicates the second subparagraph thereof. The Convention provides the context – and thus helps to indicate the purpose and general scheme – of the Directive, which makes frequent reference to it. It exists in only two equally authentic language versions, English and French. Again, however, the two versions of Article 1D do not contain word-for-word equivalents. (16)

30. V prejednávanom prípade prvá veta článku 12 ods. 1 písm. a) smernice odkazuje na (prvý odsek) článku 1D dohovoru, zatiaľ čo druhá veta v značnej miere opakuje znenie druhého odseku tohto článku dohovoru. Dohovor poskytuje rámec – a tým prispieva k porozumeniu účelu a všeobecnej štruktúry – smernice, ktorá naň často odkazuje. Existuje iba v dvoch obdobne autentických jazykových verziách, anglickej a francúzskej. Opäť, dve jazykové verzie článku 1D ale nie sú doslovne identické.(16)

31. The Commission has indicated that, where the Directive seeks to replicate provisions of the Convention, the text was intended to reflect the English version of the latter. (17)

31. Komisia uviedla, že ak sa smernica snaží opakovať ustanovenia dohovoru, text bol sformulovaný tak, aby odrážal jeho anglickú verziu.(17)

32. It seems to me therefore that, while it is an interpretation of Article 12(1)(a) of the Directive which the Court is asked to provide, it must refer to Article 1D of the Convention when providing that interpretation. In doing so, it should have regard in the first instance to the English version of that provision, which was taken as the basis for the corresponding provision of the Directive. However, because the English and French versions of the Convention are equally authentic, it is necessary to ensure that the interpretation is consistent also with the French version of Article 1D.

32. Preto sa domnievam, že hoci bol Súdny dvor vyzvaný poskytnúť výklad článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, musí sa pritom opierať o článok 1D dohovoru. Zároveň by mal brať ohľad predovšetkým na anglickú verziu tohto ustanovenia, ktorá slúži ako základ pre tomu zodpovedajúce ustanovenia smernice. Vzhľadom však na to, že anglická a francúzska verzia dohovoru sú obdobne autentické, je potrebné zabezpečiť, aby bol výklad tiež v súlade s francúzskou verziou článku 1D.

Categories of refugee

Kategórie utečenca

33. The UNHCR submitted at the hearing that Article 1 of the Convention in fact provided for three categories of person who must be granted refugee status. Under Article 1A, refugees previously recognised under various instruments dating from before the Second World War (‘historical’ refugees), and those meeting the ‘well-founded fear of persecution’ criterion, were to be entitled to immediate recognition of refugee status. The third category, namely Palestinian refugees receiving UNRWA assistance, was in Article 1D. Their entitlement to such status, while real, was deferred until a certain event had occurred. Consequently, Article 12(1)(a) of the Directive should, in its view, also be construed as defining a category of persons entitled to deferred refugee status.

33. UNHCR na pojednávaní uviedol, že článok 1 dohovoru v skutočnosti stanovuje tri kategórie osôb, ktorým musí byť priznané postavenie utečenca. Podľa článku 1A utečenci predtým uznaní na základe rôznych právnych predpisov z obdobia pred druhou svetovou vojnou („historickí“ utečenci) a utečenci, ktorí spĺňajú podmienku „oprávnených obáv pred prenasledovaním“, majú nárok na okamžité uznanie postavenia utečenca. Tretia kategória, konkrétne palestínski utečenci prijímajúci pomoc poskytovanú UNRWA, je stanovená v článku 1D. Ich nárok na takéto postavenie, hoci bol skutočný, bol pozastavený až dovtedy, kým nenastala určitá udalosť. UNHCR sa preto domnieva, že článok 12 ods. 1 písm. a) smernice by sa mal tiež vykladať v tom zmysle, že označuje kategóriu osôb, ktoré majú pozastavený nárok na postavenie utečenca.

34. To evaluate that submission, one must consider the structure of Article 1 of the Convention as a whole, bearing in mind that the second subparagraph of Article 1D was a late amendment intended to clarify the scope of the first subparagraph. (18) The content of Article 1 of the Convention is reflected, in so far as it is still relevant to applications for refugee status in Member States of the EU, in Articles 2(c), 11 and 12 of the Directive. There is no reason to suppose that the rearrangement was in any way intended to modify the structural relationship which is apparent from Article 1 of the Convention.

34. Ak chceme zhodnotiť toto tvrdenie, je potrebné preskúmať štruktúru článku 1 dohovoru ako celku, a pritom mať na pamäti, že druhý odsek článku 1D bol doplnený neskôr s cieľom objasniť rozsah prvého odseku.(18) Znenie článku 1 dohovoru sa v rozsahu, v akom je relevantný pre žiadosti o postavenie utečenca v členských štátoch EÚ, odráža v článku 2 písm. c) a článkoch 11 a 12 smernice. Neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že doplnenie by malo určitým spôsobom za cieľ zmeniť štrukturálny vzťah, ktorý vyplýva z článku 1 dohovoru.

35. Article 1A does indeed provide for two categories of refugee: historical refugees and those meeting the ‘well-founded fear of persecution’ criterion. (19) (Article 1B, which is now of only marginal relevance anywhere, and of none in the EU, provides for certain nuances in the definition of the second category.) Article 1C then lists a number of circumstances in which the Convention ceases to apply to any person falling under the terms of Article 1A. (20) The final three paragraphs – Article 1D, E and F (21) – define categories of person to whom the Convention ‘shall not apply’. Articles 2 to 34 of the Convention (22) go on to define the status, rights and duties of refugees.

35. Článok 1A v skutočnosti stanovuje dve kategórie utečencov: historických utečencov a utečencov, ktorý spĺňajú podmienku „oprávnených obáv pred prenasledovaním“(19) . (Článok 1B, ktorý má v súčasnosti všeobecne len marginálny význam a žiadny v EÚ, stanovuje určité nuansy v definícii druhej kategórie.) Článok 1C ďalej vymenúva viacero okolností, za ktorých sa dohovor neuplatní na osobu, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 1A(20) . Posledné tri články – 1D, 1E a 1F(21) – definujú kategórie osôb, na ktoré sa dohovor „nevzťahuje“. Články 2 až 34 dohovoru(22) definujú postavenie, práva a povinnosti utečencov.

36. That structure is coherent and clear. There are refugees, defined in Article 1A, to whom the Convention (in particular Articles 2 to 34) applies; there are those to whom, by reason of a change of circumstances, it ceases to apply (Article 1C); and there are those to whom, by reason of pre-existing circumstances, it does not apply. Of the latter, there are three categories: two (Article 1D and E) are excluded by reason of their present circumstances (receipt of protection or assistance, or recognition as having status equivalent to that of a national of the State of residence), the third (Article 1F) by reason of past circumstances (commission of certain criminal acts).

36. Táto štruktúra je koherentná a jasná. Existujú utečenci, ktorých definuje článok 1A, na ktorých sa dohovor (najmä články 2 až 34) vzťahuje; utečenci, na ktorých sa z dôvodu zmeny okolností prestal vzťahovať (článok 1C); a utečenci, na ktorých sa z dôvodu už existujúcich okolností nevzťahuje. Čo sa týka posledných uvedených utečencov, existujú tri kategórie: dve (články 1D a 1E) sú vylúčené z dôvodu ich súčasnej situácie (prijímanie ochrany alebo pomoci alebo skutočnosť, že štát pobytu im priznáva postavenie, ktoré je rovnocenné so štátnym príslušníkom tohto štátu) a tretia (článok 1F) z dôvodu predchádzajúcich okolností (spáchanie určitých trestných činov).

37. There is no ground for supposing that a provision which, like Article 1D, begins with the words ‘This Convention shall not apply to …’ is in fact defining a category of person to whom the Convention does apply. The second subparagraph of that provision is clearly intended to elucidate the circumstances in which the exclusion by reason of receipt of protection or assistance comes to an end, and the status of those for whom it has come to an end.

37. Neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že ustanovenie, ktoré, podobne ako článok 1D, začína slovami „tento dohovor sa nevzťahuje na...“, v skutočnosti definuje kategóriu osôb, na ktorú sa dohovor vzťahuje. Druhý odsek tohto ustanovenia má jasne za cieľ objasniť okolnosti, za ktorých vylúčenie z dôvodu prijímania ochrany alebo pomoci končí, a postavenie tých, pre ktorých končí.

38. I therefore cannot agree that Article 1D of the Convention – or, thus, Article 12(1)(a) of the Directive, which begins with the words ‘A third country national or a stateless person is excluded from being a refugee, if …’ – defines a category of refugees. That does not, however, mean that the effect of the second subparagraph cannot be to confer subsequent entitlement to refugee status on those to whom it applies.

38. Z tohto dôvodu nemôžem súhlasiť s tým, že článok 1D dohovoru – alebo teda článok 12 ods. 1 písm. a) smernice, ktorý sa začína slovami „štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva je vylúčená z postavenia utečenca, ak…“ – definuje kategóriu utečencov. To však neznamená, že účinkom druhého odseku nemôže byť priznanie pozastaveného nároku na postavenie utečenca tým osobám, na ktoré sa uplatňuje.

Possible implications of Article 12(1)(a) of the Directive

Možné dôsledky článku 12 ods. 1 písm. a) smernice

39. It is helpful when examining the questions referred to have a clear notion of the different situations a person may be in with regard to Article 12(1)(a) of the Directive, and what those situations may imply for the person concerned. There are, it seems to me, three possible such situations.

39. Pri skúmaní predložených otázok je užitočné mať jasnú predstavu o rôznych situáciách, v ktorých sa môže osoba v súvislosti s článkom 12 ods. 1 písm. a) smernice ocitnúť, ako aj o tom, čo tieto situácie môžu pre predmetnú osobu znamenať. Domnievam sa, že existujú tri takéto možné situácie.

40. First , since Article 12(1) begins with the words ‘A third country national or a stateless person is excluded from being a refugee, if …’, a person’s situation in relation to Article 12(1)(a) may be, when the ensuing condition is fulfilled, that of being ‘excluded from being a refugee’.

40. Prvá situácia môže byť v súvislosti s článkom 12 ods. 1, ktorý začína slovami „štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva je vylúčená z postavenia utečenca, ak…“, taká, že osoba je vzhľadom na článok 12 ods. 1 písm. a), keď je splnená ďalej uvedená podmienka, „vylúčená z postavenia utečenca“.

41. If a person is ‘excluded from being a refugee’ within the meaning of the Directive, he cannot rely on that instrument in order to assert a right to recognition as a refugee and to the status which flows from such recognition. Any application which he makes must be regarded as inadmissible, regardless of whether he may meet the definition in Article 2(c) of the Directive or not.

41. Ak je osoba „vylúčená z postavenia utečenca“ v zmysle smernice, nemôže sa odvolávať na tento právny predpis s cieľom uplatniť si právo na uznanie za utečenca a na postavenie, ktoré z takéhoto uznania vyplýva. Akákoľvek žiadosť, ktorú podá, sa musí považovať za neprípustnú bez ohľadu na to, či môže, alebo nemôže spĺňať definíciu stanovenú v článku 2 písm. c) smernice.

42. However, I would stress that such exclusion can extend only to the individual’s right to claim refugee status under EU law, and does not affect the State’s right to grant such status. Article 3 of the Directive specifically allows Member States to ‘introduce or retain more favourable standards for determining who qualifies as a refugee’. EU law in no way precludes a Member State from granting refugee status to any individual, whatever the circumstances.

42. Chcela by som však zdôrazniť, že takéto vylúčenie možno rozšíriť iba na právo jednotlivca požiadať o postavenie utečenca podľa práva EÚ a nemá vplyv na právo štátu udeliť takéto postavenie. Článok 3 smernice výslovne umožňuje členským štátom „zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie normy pre určovanie, kto je oprávnený ako utečenec“. Právo EÚ žiadnym spôsobom nebráni tomu, aby členský štát udelil postavenie utečenca každému jednotlivcovi bez ohľadu na okolnosti.

43. In the same vein, it should be borne in mind that the Directive regulates not only refugee status in the Member States but also subsidiary protection, for persons under a real risk of suffering serious harm. Such harm includes, under Article 15(c), ‘serious and individual threat to a civilian’s life or person by reason of indiscriminate violence in situations of international or internal armed conflict’ – a definition which may currently be of particular relevance to Palestinian refugees in Syria. Article 12(1)(a) refers solely to refugee status. It does not exclude anyone from subsidiary protection; nor do the provisions which do lay down exclusions from subsidiary protection (in Article 17 of the Directive) refer in any way to receipt of protection or assistance from any UN body or agency. Consequently, any entitlement to or grant of subsidiary protection is entirely unaffected by Article 12(1)(a).

43. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že smernica neupravuje iba postavenie utečenca v členských štátoch, ale aj subsidiárnu ochranu, pokiaľ ide o osoby, ktorým hrozí reáln e riziko vážneho bezprávia. Takéto vážne bezprávie podľa článku 15 písm. c) pozostáva z „vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu nediskriminačného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu“ – definícia, ktorá môže mať v súčasnosti osobitný význam pre palestínskych utečencov v Sýrii. Článok 12 ods. 1 písm. a) odkazuje iba na postavenia utečenca. Zo subsidiárnej ochrany nevylučuje nikoho; ani ustanovenia, ktoré stanovujú vylúčenie z doplnkovej ochrany (v článku 17 smernice), nijakým spôsobom neodkazujú na prijímanie ochrany alebo pomoci od akýchkoľvek orgánov alebo agentúr OSN. V dôsledku toho sa na žiadny nárok na subsidiárnu ochranu alebo jej udelenie nevzťahuje článok 12 ods. 1 písm. a).

44. Finally, regardless of exclusion from refugee status, Member States must respect the principle of non-refoulement in accordance with their international obligations (Article 21 of the Directive).

44. Napokon bez ohľadu na vylúčenie z postavenia utečenca musia členské štáty rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia v súlade s ich medzinárodnými záväzkami (článok 21 smernice).

45. A second possible situation is, obviously, that a person is not ‘excluded from being a refugee’ by Article 12(1)(a) of the Directive, because he is not ‘at present receiving from organs or agencies of the United Nations other than the United Nations High Commissioner for Refugees protection or assistance’ within the meaning of Article 1D of the Convention.

45. Druhou možnou situáciou je samozrejme situácia, keď osoba nie je „vylúčená z postavenia utečenca“ v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, pretože „v súčasnosti [ne]m[á] ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov“ v zmysle článku 1D dohovoru.

46. Where that is so – and no more – it is clear that the person concerned has no immediate and automatic entitlement to refugee status, but merely a right to have his application for such status considered in accordance with the appropriate procedures: (23) it is no longer inadmissible. He is entitled to refugee status only if, in the course of such procedures, it can be established that he meets the definition of a refugee in Article 2(c) of the Directive. That was the situation of the applicant in the main proceedings in Bolbol , who had never availed herself of UNRWA assistance.

46. Ak je to tak – a práve len tak –, je zrejmé, že predmetná osoba nemá okamžitý a automatický nárok na postavenie utečenca, ale iba právo na posudzovanie jej žiadosti o postavenie utečenca v súlade s príslušnými postupmi(23) : jej žiadosť už teda nie je neprípustná. Má nárok na postavenie utečenca len vtedy, ak sa v rámci posudzovania žiadosti zistí, že spĺňa definíciu utečenca stanovenú v článku 2 písm. c) smernice. To bola situácia žalobkyne v konaní vo veci samej v rozsudku Bolbol, ktorá nikdy neprijímala pomoc poskytovanú UNRWA.

47. In the absence of the second sentence of Article 12(1)(a) of the Directive (and of the second subparagrap h of Article 1D of the Convention), it would seem logical to infer that a person who had ceased to receive such protection or assistance would also be in the same position.

47. V prípade neexistencie druhej vety článku 12 ods. 1 písm. a) smernice (a druhého odseku článku 1D dohovoru) by sa zdalo logické vyvodiť, že osoba, ktorá prestala prijímať takúto ochranu alebo pomoc, by bola taktiež v tej istej situácii.

48. However, that provision makes a specific statement with regard to cessation of protection or assistance: ‘When such protection or assistance has ceased for any reason, without the position of such persons being definitely settled in accordance with the relevant resolutions adopted by the General Assembly of the United Nations, these persons shall ipso facto be entitled to the benefits of this Directive’.

48. Toto ustanovenie však uvádza osobitné vyhlásenie, čo sa týka zániku ochrany alebo pomoci: „ak takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice“.

49. The words ‘shall ipso facto be entitled to the benefits of this Directive [Convention]’ (or, in French ‘bénéficieront de plein droit du regime de cette Convention’) may thus suggest a third possibility, namely that a person in respect of whom UNRWA assistance ‘has ceased for any reason’ is to be recognised as a refugee, regardless of whether he meets the definition in Article 2(c) of the Directive or not. It is with that possibility in particular that the national court’s first question is concerned.

49. Výraz „budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice [dohovoru]“ (alebo vo francúzštine „bénéficieront de plein droit du regime de cette Convention“) môže teda znamenať, že existuje tretia možnosť, a síce, že osoba, voči ktorej poskytovaná pomoc UNRWA „z akéhokoľvek dôvodu zanikla“, sa musí uznať za utečenca bez ohľadu na to, či spĺňa, alebo nespĺňa definíciu stanovenú v článku 2 písm. c) smernice. Práve tejto možnosti sa týka prvá otázka vnútroštátneho súdu.

Personal and temporal scope of the exclusion from being a refugee

Osobný a časový rozsah vylúčenia z postavenia utečenca

50. It is clear from the judgment in Bolbol that a person is not ‘excluded from being a refugee’ by the first sentence of Article 12(1)(a) of the Directive if he has not availed himself of UNRWA assistance. It is also clear from the second sentence of that provision that – whatever further entitlement may or may not also be conferred – a person is not excluded from being a refugee where ‘such protection or assistance has ceased for any reason, without the position of such persons being definitely settled in accordance with the relevant resolutions adopted by the General Assembly of the United Nations’. By contrast, those who are ‘at present receiving’ UNRWA assistance are excluded.

50. Z rozsudku Bolbol vyplýva, že osoba nie je „vylúčená z postavenia utečenca“ v zmysle prvej vety článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, ak neprijímala pomoc poskytovanú UNRWA. Z druhej vety tohto ustanovenia taktiež vyplýva, že – bez ohľadu na to, či budúci nárok môže, alebo nemôže byť priznaný – osoba nie je vylúčená z postavenia utečenca, ak „takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov“. Naopak, tí, ktorí „v súčasnosti majú“ pomoc UNRWA, sú z tohto postavenia vylúčení.

51. At least two Member States – France and the United Kingdom – have argued (and it was implicit in my Opinion in Bolbol ) that the exclusion therefore applies for only so long as the person concerned is physically present in the UNRWA area of operations (namely, Lebanon, Syria, Jordan, the West Bank and the Gaza Strip). As soon as the person leaves that area, he can no longer be ‘at present receiving’ UNRWA assistance and can therefore no longer be excluded from being a refugee. The conclusion I drew as to the precise situation of such a person – unlike that drawn by the United Kingdom – differentiated between the effects of voluntary and involuntary departure, but I agreed with its view as regards the ending of the exclusion.

51. Najmenej dva členské štáty – Francúzsko a Veľká Británia – uviedli (a vyplývalo to z mojich návrhov vo veci Bolbol), že z tohto dôvodu sa vylúčenie uplatňuje len tak dlho, pokiaľ sa predmetná osoba fyzicky nachádza v zóne činnosti UNRWA (konkrétne Libanon, Sýria, Jordánsko, Západný breh Jordánu a pásmo Gazy). Akonáhle osoba túto zónu opustí, už nemôže „v súčasnosti ma[ť]“ pomoc UNRWA, a preto zaniká jej vylúčenie z postavenia utečenca. Záver, ktorý som načrtla, pokiaľ ide o presnú situáciu takejto osoby – na rozdiel od záveru, ktorý načrtlo Spojené kráľovstvo –, rozlišoval medzi účinkami dobrovoľného a nedobrovoľného odchodu, ale súhlasila som s jeho názorom, pokiaľ ide o zánik vylúčenia.

52. I no longer consider that view tenable, particularly in the scheme of the Directive. In order to seek refugee status in a Member State of the EU, it is necessary to be physically present in that State and thus physically absent from the UNRWA area. Consequently, if mere absence from the UNRWA area were sufficient to end the exclusion laid down in the first sentence of Article 12(1)(a) of the Directive, no person applying for refugee status under the Directive could ever be excluded, and the exclusion would be meaningless. (24)

52. Tento názor už nepovažujem za obhájiteľný predovšetkým v systéme smernice. Na to, aby osoba mohla požiadať o postavenie utečenca v členskom štáte EÚ, musí byť fyzicky prítomná v tomto štáte, a teda fyzicky sa musí nachádzať mimo zóny UNRWA. V dôsledku toho, ak samotná neprítomnosť v zóne UNRWA postačovala na zánik vylúčenia stanoveného v prvej vete článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, akákoľvek osoba žiadajúca o postavenia utečenca podľa smernice by nemohla byť nikdy vylúčená a vylúčenie by bolo zbavené svojho zmyslu.(24)

53. Consequently, since the exclusion must be presumed to have some actual effect, it cannot cease merely on departure from UNRWA’s area of operation, regardless of the reason for the departure. There must be some additional trigger. Clearly, there is such a trigger when assistance has ceased within the meaning of the second sentence of Article 12(1)(a). However, it remains to be decided whether the ‘benefits’ of the Directive referred to in that sentence are limited to cessation of the exclusion or involve actual conferral of refugee status, and it may also be considered whether other events may bring the exclusion to an end. (25)

53. V dôsledku toho, keďže sa musí predpokladať, že vylúčenie má mať určitý reálny účinok, nemôže zaniknúť iba na základe opustenia zóny činnosti UNRWA bez ohľadu na dôvod odchodu. Musí existovať nejaký iný spúšťací faktor. Je zrejmé, že takýmto spúšťacím faktorom je, ak pomoc zanikla v zmysle druhej vety článku 12 ods. 1 písm. a). Je však potrebné rozhodnúť, či sa „výhody“ z ustanovení smernice uvedené v tejto vete obmedzujú na zánik vylúčenia, alebo zahŕňajú skutočné udelenie postavenia utečenca, pričom možno tiež zvážiť, či zánik vylúčenia môžu spôsobiť ďalšie udalosti.(25)

54. Having considered those preliminary issues, I turn now to look more particularly at the questions referred.

54. Po zvážení týchto predbežných otázok sa vraciam k podrobnejšiemu rozboru predložených otázok.

The questions referred

Predložené prejudiciálne otázky

Interlinked nature of the questions

Prepojená povaha otázok

55. The two questions posed are interlinked and, moreover, relate to the two interdependent clauses of a single sentence. The first asks what is meant by the benefits of the Directive, the second what event triggers entitlement to those benefits. The answers proposed to the first question range from entitlement merely to submit an application for refugee or subsidiary protection status to entitlement to immediate and automatic recognition of refugee status, with all the benefits attached thereto. Those proposed to the second question range from any event, of whatever origin, which takes the person concerned out of the UNRWA area to, exclusively, cessation of the existence of UNRWA or at least some event rendering it incapable of providing assistance. It is noteworthy that several of the Member States submitting observations show a tendency to offset a ‘more generous’ answer to one question with a ‘less generous’ answer to the other. That suggests that they, at least, view the answers as exerting a reciprocal influence on each other.

55. Obe predložené otázky sú vzájomne prepojené a navyše sa týkajú dvoch samostatných výrazov v rámci jednej vety. Prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, čo sa myslí pod výrazom výhody z ustanovení smernice, a druhou, na základe akej udalosti vzniká nárok na tieto výhody. Odpovede navrhované na prvú otázku sa pohybujú v rozsahu od nároku iba požiadať o postavenie utečenca alebo postavenie subsidiárnej ochrany až po nárok na okamžité a automatické priznanie postavenia utečenca so všetkými výhodami, ktoré sú s ním spojené. Odpovede navrhované na druhú otázku sa pohybujú v rozsahu od akejkoľvek udalosti bez ohľadu na jej pôvod, v dôsledku ktorej dotknutá osoba opustí zónu UNRWA, až po, výlučne, ukončenie činnosti UNRWA či prinajmenšom nejakú udalosť, ktorá jej bráni v poskytovaní pomoci. Je pozoruhodné, že niekoľko členských štátov, ktoré predložili pripomienky, majú tendenciu kompenzovať „veľkorysejšiu“ odpoveď na jednu otázku „úzko koncipovanou“ odpoveďou na tú druhú. To naznačuje, že prinajmenšom vnímajú odpovede tak, že na seba navzájom recipročne vplývajú.

Succinct outline of the answers proposed

Stručný prehľad navrhovaných odpovedí

56. Very broadly speaking, those submitting observations have put forward five suggested outcomes:

56. Veľmi všeobecne povedané, účastníci, ktorí predložili pripomienky, predložili nasledujúcich päť záverov:

(1) Entitlement to the benefits of the Directive arises only when UNRWA is wound up or otherwise rendered incapable of providing assistance. Until then, beneficiaries of UNRWA assistance are excluded from refugee status entirely; after that, they may apply for refugee status in the same way as any other claimant.

1. Nárok na výhody z ustanovení smernice vzniká iba v prípade, že UNRWA buď ukončí svoju činnosť, alebo na základe inej udalosti nemôže poskytovať pomoc. Dovtedy sú príjemcovia pomoci poskytovanej UNRWA úplne vylúčení z postavenia utečenca; potom môžu požiadať o postavenie utečenca za rovnakých podmienok ako každý iný žiadateľ.

(2) Entitlement to the benefits of the Directive arises only when UNRWA is wound up or otherwise rendered incapable of providing assistance. Until then, beneficiaries may apply for refugee status in the same way as any other claimant as long as they have good reason to be outside the UNRWA zone; after that, they are automatically recognised as having refugee status.

2. Nárok na výhody zo smernice vzniká len v prípade, že UNRWA buď ukončí svoju činnosť, alebo na základe inej udalosti nemôže poskytovať pomoc. Dovtedy môžu príjemcovia požiadať o postavenie utečenca za rovnakých podmienok ako každý iný žiadateľ, pokiaľ majú opodstatnený dôvod nachádzať sa mimo zóny UNRWA; potom sa im automaticky prizná postavenie utečenca.

(3) Entitlement to the benefits of the Directive arises whenever a beneficiary is unable to receive UNRWA assistance for reasons beyond his control. Until then, beneficiaries are excluded from refugee status; after that, they may apply for refugee status in the same way as any other claimant.

3. Nárok na výhody zo smernice vzniká vždy, keď príjemca nie je schopný prijímať pomoc poskytovanú UNRWA z dôvodov, ktoré nie sú v jeho moci. Dovtedy sú príjemcovia vylúčení z postavenia utečenca; potom môžu požiadať o postavenie utečenca za rovnakých podmienok ako každý iný žiadateľ.

(4) Entitlement to the benefits of the Directive arises whenever a beneficiary is unable to receive UNRWA assistance for reasons beyond his control. Until then, beneficiaries are excluded from refugee status; after that, they are automatically recognised as having refugee status.

4. Nárok na výhody zo smernice vzniká vždy, keď príjemca nie je schopný prijímať pomoc poskytovanú UNRWA z dôvodov, ktoré nie sú v jeho moci. Dovtedy sú príjemcovia vylúčení z postavenia utečenca; potom sa im automaticky prizná postavenie utečenca.

(5) Entitlement to the benefits of the Directive arises whenever a beneficiary is unable to receive UNRWA assistance for whatever reason. Until then, beneficiaries may apply for refugee status in the same way as any other claimant as long as they are outside the UNRWA zone; after that, they are automatically recognised as having refugee status.

5. Nárok na výhody z ustanovení smernice vzniká vždy, keď príjemca nie je schopný prijímať pomoc poskytovanú UNRWA z akéhokoľvek dôvodu. Dovtedy môžu príjemcovia požiadať o postavenie utečenca za rovnakých podmienok ako každý iný žiadateľ, pokiaľ sa nachádzajú mimo zóny UNRWA; potom sa im automaticky prizná postavenie utečenca.

57. One further variant is suggested by the national court itself: entitlement to the benefits of the Directive may mean automatic recognition either of refugee status or of subsidiary protection status in accordance with a choice made by the Member State concerned.

57. Ďalší variant navrhuje sám vnútroštátny súd: nárok na výhody z ustanovení smernice môže znamenať automatické uznanie buď postavenia utečenca, alebo subsidiárnej ochrany podľa voľby predmetného členského štátu.

Question 1 – the benefits of the Directive

Prvá otázka – výhody z ustanovení smernice

58. It follows from my preliminary considerations that Article 12(1)(a) does not concern subsidiary protection in any way. (26) The proposed answers as regards the ‘benefits of this Directive’ to which the persons concerned are ‘ipso facto … entitled’ may therefore be reduced to

58. Z mojich predbežných úvah vyplýva, že článok 12 ods. 1 písm. a) sa v žiadnom prípade netýka subsidiárnej ochrany.(26) Navrhované odpovede vzhľadom na výraz „výhody z ustanovení smernice“, na ktoré sú dotknuté osoby „oprávnené ipso facto “, možno preto obmedziť na

– the right to apply for refugee status in the same way as any other claimant; or

– právo požiadať o postavenie utečenca za rovnakých podmienok ako každý iný žiadateľ, alebo

– actual conferral of refugee status.

– skutočné udelenie postavenia utečenca.

59. I remain of the view, expressed in points 85 to 89 and 103 to 109 of my Opinion in Bolbol , that the entitlement in question is to the substantive benefits of refugee status, which can be enjoyed only if that status is granted. Consequently, those to whom the second sentence of Article 12(1)(a) of the Directive applies are entitled to actual conferral of refugee status, regardless of whether they meet the definition in Article 2(c) in the same way as is required of other applicants. I would add the following considerations to those I have already expressed.

59. Aj naďalej zastávam názor vyjadrený v bodoch 85 až 89 a 103 až 109 mojich návrhov vo veci Bolbol, že predmetný nárok je nárokom na skutočné výhody vyplývajúce z postavenia utečenca, ktoré možno požívať iba vtedy, ak je toto postavenie priznané. V dôsledku toho tí, na ktorých sa druhá veta článku 12 ods. 1 písm. a) smernice vzťahuje, majú nárok na skutočné udelenie postavenia utečenca bez ohľadu na to, či spĺňajú definíciu stanovenú v článku 2 písm. c), za rovnakých podmienok ako každý iný žiadateľ. Úvahy, ktoré som už vyjadrila, by som rada doplnila o nasledujúce úvahy.

60. First, Article 1D of the Convention uses the terms ‘ipso facto’ in English and ‘de plein droit’ in French. (27) The clearly deliberate use of such wording cannot be treated as without significance. Whatever nuances of meaning there may be, those expressions make clear that cessation of protection or assistance, on its own and without any further conditions having to be met, gives rise to the entitlement in question. Since no conditions have to be met in order to apply for refugee status (even the most undeserving may submit an application, which will be refused unless the applicant meets the definition of a refugee and is not excluded by any other provision), the entitlement which arises on cessation of UNRWA assistance must be something more than the mere right to apply for such status. It must be something for which certain conditions would otherwise have to be met.

60. Po prvé, článok 1D dohovoru používa výraz „ ipso facto “ v anglickej a výraz „de plein droit“ vo francúzskej verzii.(27) Zjavne úmyselné použitie takejto formulácie nemožno považovať za bezvýznamné. Nech už sú nuansy ich významu akékoľvek, tieto výrazy objasňujú, že zánik ochrany alebo pomoci sám a bez toho, aby museli byť splnené akékoľvek ďalšie podmienky, vedie k vzniku predmetného nároku. Keďže na účely požiadania o postavenie utečenca nemusia byť splnené žiadne podmienky (dokonca aj osoba, ktorá si to vôbec nezaslúži, môže podať žiadosť, ktorá bude zamietnutá, ibaže by žiadateľ spĺňal definíciu utečenca a súčasne nebol vylúčený akýmkoľvek iným ustanovením), nárok, ktorý vzniká pri zániku pomoci poskytovanej UNRWA, musí byť niečo viac, než číre právo požiadať o takéto postavenie. Musí to byť niečo, v súvislosti s čím by inak museli byť splnené určité podmienky.

61. Second, I would draw attention to the full wording of the second sentence of Article 12(1)(a) of the Directive: ‘When such protection or assistance has ceased for any reason, without the position of such persons being definitely settled in accordance with the relevant resolutions adopted by the General Assembly of the United Nations , these persons shall ipso facto be entitled to the benefits of this Directive’. The condition which I have italicised should not be ignored. If protection or assistance ceases when the position of those previously receiving it has been definitely settled in that way, it seems to me that they can simply no longer be excluded from being a refugee. In that case, they must be able to claim refugee status if for any reason they meet the Article 2(c) definition. A contrario, therefore, when their position has not been thus settled (but assistance has still ceased for whatever reason) their status vis-à-vis the Directive must be different –again, ‘the benefits of this Directive’ must mean more than just not being excluded from the possibility of being recognised as a refugee if they meet Article 2(c).

61. Po druhé, rada by som upozornila na úplné znenie druhej vety článku 12 ods. 1 písm. a) smernice: „ak takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov , tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice“. Podmienka, ktorú som zvýraznila kurzívou, by sa nemala ignorovať. Ak ochrana alebo pomoc zanikne s tým, že o postavení týchto osôb sa definitívne rozhodlo uvedeným spôsobom, domnievam sa, že jednoducho už viac nemôžu byť vylúčené z postavenia utečenca. V tomto prípade musia byť oprávnené požiadať o postavenie utečenca, ak z akéhokoľvek dôvodu spĺňajú definíciu stanovenú v článku 2 písm. c). V opačnom prípade, a síce, ak sa o ich postavení takto nerozhodlo (ale pomoc napriek tomu z akéhokoľvek dôvodu zanikla), ich postavenie v rámci smernice musí byť iné – a opäť, „výhody z ustanovení smernice“ musia znamenať viac než len nevylúčenie z možnosti byť uznaný za utečenca, ak spĺňajú definíciu stanovenú v článku 2 písm. c).

62. It is inconceivable, however, as the German and Hungarian Governments rightly point out, that the mere fact of cessation of protection or assistance should automatically give rise to totally unconditional recognition of refugee status. It is not only Article 12(1)(a) which provides for exclusion from that status. Most importantly, Article 12(2) and (3) excludes (like Article 1F of the Convention) those who have committed, instigated or otherwise participated in the commission of a range of particularly serious crimes. In addition, under Article 11 or Article 12(1)(b), as the case may be, a change of circumstances involving, broadly speaking, a person’s attachment or reattachment to a country in which he enjoys satisfactory and secure rights means that he cannot, or can no longer, benefit from protection as a refugee. (28)

62. Je však nemysliteľné, ako správne zdôrazňuje nemecká a maďarská vláda, že samotná skutočnosť zániku ochrany alebo pomoci by mala automaticky viesť k úplne bezpodmienečnému uznaniu postavenia utečenca. Nie je to len článok 12 ods. 1 písm. a), ktorý stanovuje vylúčenie z tohto postavenia. A čo je najdôležitejšie, článok 12 ods. 2 a 3 vylučuje (podobne ako článok 1F dohovoru) tých, ktorí sa dopustili, podnecovali alebo sa inak podieľali na spáchaní škály obzvlášť závažných trestných činov. Okrem toho podľa článku 11 alebo článku 12 ods. 1 písm. b), v závislosti od konkrétneho prípadu, zmena okolností týkajúcich sa, všeobecne povedané, prepojenia alebo opätovného prepojenia osoby s krajinou, v ktorej požíva dostatočné a zaručené práva, znamená, že nemôže alebo už nemôže mať prospech z ochrany ako utečenec.(28)

63. It is also clear that – contrary to the fears of the Romanian Government – there can never be automatic recognition of refugee status, that is to say, recognition without any sort of procedure to establish that the relevant conditions are satisfied. (29)

63. Rovnako je zrejmé, že – čo je v rozpore s obavami rumunskej vlády – nikdy nemôže nastať automatické uznanie postavenia utečenca, t. j. uznanie bez akéhokoľvek postupu, ktorý by preukazoval, že sú splnené relevantné podmienky.(29)

64. Consequently, the conditions waived by the very fact of cessation of UNRWA assistance can only be those required for recognition as a refugee in accordance with the definition in Article 2(c) of the Directive, and the entitlement can only be to recognition as a refugee without the specific need to prove fulfilment of those conditions. The benefits of the Directive to which the second sentence of Article 12(1)(a) refers are therefore those which flow from the granting of refugee status.

64. V dôsledku toho podmienkami, ktorých splnenie sa nemusí preukazovať z dôvodu existencie samotnej skutočnosti zániku pomoci poskytovanej UNRWA, môžu byť iba tie, ktoré je potrebné inak spĺňať na účel uznania za utečenca v zmysle definície stanovenej v článku 2 písm. c) smernice, a oprávnenie môže vzniknúť iba na uznanie za utečenca bez špecifickej potreby preukázať splnenie týchto podmienok. Výhody z ustanovení smernice, na ktoré sa druhá veta článku 12 ods. 1 písm. a) odvoláva, sú preto tie, ktoré vyplývajú z priznania postavenia utečenca.

65. However, granting of that status must remain subject to the condition that the person concerned is not excluded from it by any other provision of the Directive. And it will still be necessary for a beneficiary to establish, in accordance with the judgment in Bolbol , that he actually availed himself of UNRWA assistance and, in accordance with the second sentence of Article 12(1)(a) of the Directive, that such assistance has ceased.

65. Udelenie tohto postavenia však musí aj naďalej podliehať podmienke, že predmetná osoba z neho nie je vylúčená akýmkoľvek iným ustanovením smernice. Príjemca bude musieť v súlade s rozsudkom vo veci Bolbol ešte preukázať, že prijímal pomoc poskytovanú UNRWA, a v súlade s druhou vetou článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, že takáto pomoc už zanikla.

66. I would add that waiver of the requirement to demonstrate fulfilment of the conditions in Article 2(c) of the Directive is not as liberal as it might at first sight appear, with regard to those who are concerned by Article 12(1)(a). Article 2(c) and the second sentence of Article 12(1)(a) overlap to a certain extent, in that a condition for both is the absence of protection for the individual concerned. And, as I have pointed out, (30) UNRWA was not set up to provide, nor has it ever provided, ‘protection’ to Palestinian refugees. It is not in a position to provide anything other than ‘assistance’. Moreover, the facts given by the national court with regard to the three applicants in the proceedings before it suggest that little protection is available from the Lebanese authorities, and it seems highly unlikely that the Syrian authorities are currently in a position to protect any refugees in their territory. In short, many of those falling within the second sentence of Article 12(1)(a) may already meet a significant part of the definition of ‘refugee’ in Article 2(c), in that they are unable to avail themselves of the protection of the country of their (nationality or) former habitual residence.

66. Rada by som dodala, že vyhnutie sa požiadavke preukázať splnenie podmienok stanovených v článku 2 písm. c) smernice nie je tak liberálne, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, čo sa týka tých, na ktoré sa vzťahuje článok 12 ods. 1 písm. a). Článok 2 písm. c) a druhá veta článku 12 ods. 1 písm. a) sa do istej miery prekrývajú v tom, že podmienkou oboch je neexistencia ochrany predmetného jednotlivca. Ako som už uviedla(30), UNRWA nebol zriadený na to, aby poskytoval, a ani nikdy neposkytoval, „ochranu“ palestínskym utečencom. Nemá také postavenie, aby poskytoval niečo iné ako „pomoc“. Okrem toho skutočnosti uvedené vnútroštátnym súdom týkajúce sa troch žalobcov v konaní vo veci samej na tomto súde naznačujú, že libanonské orgány poskytujú iba minimálnu ochranu, a zdá sa veľmi nepravdepodobné, že sýrske orgány sú momentálne v takom postavení, že sú schopné chrániť akýchkoľvek utečencov nachádzajúcich sa na ich území. Stručne povedané, mnoho z tých, na ktorých sa vzťahuje druhá veta článku 12 ods. 1 písm. a), už môže spĺňať podstatnú časť definície „utečenca“ stanovenej v článku 2 písm. c) v tom, že nie sú schopní prijímať ochranu poskytovanú krajinou ich (štátnej príslušnosti alebo) predchádzajúceho obvyklého pobytu.

67. Those considerations confirm the view I have already expressed as to the answer to the first question referred in this case. However, I must deal also with a significant objection to that view, which has been put forward by several Member States. They submit that allowing a certain category of applicant to acquire refugee status without having to demonstrate fulfilment of the conditions laid down in the definition in Article 2(c) of the Directive, while requiring others to do so, gives rise to unjustified discrimination, precluded by the principle of equal treatment.

67. Tieto úvahy potvrdzujú názor, ktorý som už vyjadrila v súvislosti s odpoveďou na prvú otázku predloženú v prejednávanom prípade. Musím sa však taktiež zaoberať významnou námietkou proti tomuto názoru, ktorú predložilo niekoľko členských štátov. Tvrdia, že umožnenie určitej kategórii žiadateľov získať postavenie utečenca bez toho, aby museli preukázať splnenie podmienok stanovených v definícii v článku 2 písm. c) smernice, zatiaľ čo sa to od iných vyžaduje, vedie k neoprávnenej diskriminácii zakázanej zásadou rovnosti zaobchádzania.

68. The principle of equal treatment, enshrined in Article 20 of the Charter of Fundamental Rights, requires that comparable situations must not be treated differently and different situations must not be treated in the same way unless such treatment is objectively justified.

68. Zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená v článku 20 Charty základných práv vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené.

69. In the present case, my proposed interpretation means that two categories of applicant for refugee status – those who have availed themselves of UNRWA assistance and those who, for whatever reason, have not – are entitled to recognition of that status (giving rise to the same benefits under the Directive) under different conditions. Those in the first group, which is a subgroup of those entitled to UNRWA assistance, must establish simply that they have availed themselves of that protection or assistance and that it has ceased. Those in the second group, which includes the remainder of those entitled to UNRWA assistance, together with all other applicants, must establish that they meet the definition of a refugee in Article 2(c) of the Directive.

69. V prejednávanom prípade mnou navrhovaný výklad znamená, že dve kategórie žiadateľov o postavenie utečenca – tí, ktorí prijímali pomoc poskytovanú UNRWA, a tí, ktorí ju z akéhokoľvek dôvodu neprijímali, – majú nárok na priznanie tohto postavenia (čo vedie k tým istým výhodám z ustanovení smernice) za rôznych podmienok. Tí v prvej skupine, ktorí predstavujú podskupinu žiadateľov, ktorí majú nárok na pomoc poskytovanú UNRWA, musia preukázať iba to, že prijímali túto ochranu alebo pomoc a že táto ochrana alebo pomoc zanikla. Tí v druhej skupine, kam patria zostávajúci žiadatelia, ktorí majú nárok na pomoc poskytovanú UNRWA, a všetci ďalší žiadatelia, musia preukázať, že spĺňajú definíciu utečenca stanovenú v článku 2 písm. c) smernice.

70. However, the factual situations of the two categories are not comparable.

70. Skutkové situácie týchto dvoch kategórii však nie sú porovnateľné.

71. Those who are required to establish that they meet the definition of a refugee in Article 2(c) of the Directive have previously been living a relatively normal life independent of external assistance. However, circumstances have then evolved such that they have fled their country of nationality or habitual residence. The events that have occurred may have been so evil as to place them in a situation in which they have a ‘well-founded fear of being persecuted for reasons of race, religion, nationality, membership of a particular social group or political opinion’. If so and if they are ‘unable or, owing to such fear … unwilling’ to return, they are entitled to refugee status.

71. Tí, ktorí sú povinní preukázať, že spĺňajú definíciu utečenca stanovenú v článku 2 písm. c) smernice, žili predtým relatívne normálnym životom nezávisle od externej pomoci. Okolnosti však spôsobili, že utiekli z krajiny ich štátnej príslušnosti alebo obvyklého pobytu. Udalosti, ktoré nastali, mohli byť tak zlé, že sa ocitli v situácii, v ktorej čelia „oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu zastávania určitého politického názoru“. Ak je tomu tak a ak „nemôž[u]… alebo v dôsledku uvedených obáv [sa] odmieta[jú]“ vrátiť, majú nárok na postavenie utečenca.

72. Those who were previously receiving external assistance from UNRWA are not in a similar position. So far from living a normal life, they were in receipt of the specific support deemed necessary (on an ongoing basis) by the international community. In that respect, they were being looked after. They were already in a protected situation. An external event then occurs that means that their UNRWA assistance ‘ceases’, through no fault of their own. There is no particular reason to suppose, however, that that event will necessarily and simultaneously engender a ‘well-founded fear of being persecuted’ such as would bring them within the wording of Article 2(c) of the Directive. They are nevertheless no longer able to rely on their previous UNRWA assistance (and thus no longer benefit from the material support that previously justified their exclusion from the scope of the Convention altogether).

72. Tí, ktorí predtým prijímali externú pomoc poskytovanú UNRWA, nie sú v podobnej situácii. Keďže nežili normálnym životom, prijímali osobitnú podporu, ktorú považovalo za potrebnú (priebežne) medzinárodné spoločenstvo. V tomto smere o nich bolo postarané. Už sa nachádzali v chránenej situácii. Potom nastala vonkajšia udalosť, v dôsledku ktorej pomoc poskytovaná UNRWA „zanikla“ bez ich zavinenia. Neexistuje však žiaden konkrétny dôvod domnievať sa, že táto udalosť bude nevyhnutne a súčasne vyvolávať takú „oprávnen[ú] obav[u] pred prenasledovaním“, že sa na nich bude vzťahovať článok 2 písm. c) smernice. Už sa však nemôžu odvolávať na predchádzajúcu pomoc poskytovanú UNRWA (a teda ani na výhody materiálnej pomoci, ktorá predtým oprávňovala ich úplné vylúčenie z pôsobnosti tohto dohovoru).

73. Consequently, in so far as the situations in issue are not comparable, the principle of equal treatment does not require that they must not be treated differently.

73. V dôsledku toho, pokiaľ predmetné situácie nie sú porovnateľné, zásada rovnosti zaobchádzania neznamená, že sa s nimi nesmie zaobchádzať rozdielne.

74. It may be objected that, to the extent that the two categories are in different factual situations, the ‘ordinary’ applicant for refugee status is often in a worse situation than the Palestinian whose assistance from UNRWA has suddenly ceased. Why then should the latter get preferential access to the benefits of refugee status?

74. Proti tomu možno namietať, že v rozsahu, v akom sa tieto dve kategórie nachádzajú v odlišných skutkových situáciách, „bežný“ žiadateľ o postavenie utečenca sa často nachádza v nepriaznivejšej situácii ako Palestínčan, ktorého pomoc poskytovaná UNRWA náhle zanikla. Prečo by teda mali byť Palestínčania uprednostňovaní, čo sa týka prístupu k výhodám vyplývajúcim z postavenia utečenca?

75. Whether a Palestinian who can suddenly no longer receive UNRWA assistance is more or less deservin g than some other category of potential refugee is an emotive question. For my part, I would say that, in the abstract, all genuine potential refugees are equally deserving of compassion and support. Had Article 1D of the Convention contained only its first sentence, I would thus have had little difficulty in reaching the view that, once UNRWA assistance had ceased, a Palestinian who had been in receipt of it should be brought back within the scope of the Convention and then be treated like any other applicant for refugee status. But the plain fact is that Article 1D comprises not one sentence but two. As I read the full text, the international community deliberately chose to afford special treatment to displaced Palestinians – treatment that is in some respects negative (Article 1D, first sentence) and in other respects preferential (Article 1D, second sentence). Given the factual differences that I have identified above, that choice (which the Directive faithfully reflects) does not violate the principle of equal treatment.

75. To, či si to Palestínčan, ktorý náhle už nemôže prijímať pomoc poskytovanú UNRWA, zaslúži viac, alebo menej ako nejaká iná kategória potenciálneho utečenca, je emotívna otázka. Čo sa mňa týka, rada by som dodala, že vo všeobecnosti si všetci skutoční potenciálni utečenci rovnako zaslúžia súcit a podporu. Keby článok 1D dohovoru pozostával len z prvej vety, nemala by som problém konštatovať, že akonáhle pomoc poskytovaná UNRWA zanikla, na Palestínčana, ktorý ju prijímal, by sa mal opäť vzťahovať dohovor, a potom by sa s ním zaobchádzalo rovnako ako s každým iným žiadateľom o postavenie utečenca. Holým faktom však je, že článok 1D nepozostáva z jednej, ale z dvoch viet. Z celého textu vyplýva, že medzinárodné spoločenstvo sa úmyselne rozhodlo umožniť osobitné zaobchádzanie s vysťahovanými Palestínčanmi – zaobchádzanie, ktoré je v niektorých smeroch negatívne (prvá veta článku 1D) a v iných smeroch preferenčné (druhá veta článku 1D). Vzhľadom na rozdiely v skutkových okolnostiach, ktoré som už opísala vyššie, táto voľba (ktorú smernica verne odráža) neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.

Question 2 – cessation of protection or assistance

Druhá otázka – zánik ochrany alebo pomoci

76. It follows from my preliminary considerations that a person who has availed himself of UNRWA assistance cannot be ‘entitled to the benefits’ of the Directive – indeed, he remains, in principle, ‘excluded from being a refugee’ – until that assistance has, with regard to him, ‘ceased for any reason’ within the meaning of Article 12(1)(a). (31) The answers proposed as regards the event triggering that entitlement may therefore be reduced to

76. Z mojich predbežných úvah vyplýva, že osoba, ktorá prijímala pomoc poskytovanú UNRWA, nemôže byť „oprávnená… na výhody“ smernice – v skutočnosti ostáva v zásade „vylúčen[á] zo získania postavenia utečenca“ –, ibaže pomoc, ktorá sa jej poskytuje, „z akéhokoľvek dôvodu zanikla“ v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a).(31) Navrhované odpovede preto vzhľadom na udalosť, na základe ktorej vzniká tento nárok, možno zredukovať na

– exclusively, cessation of UNRWA or some other event rendering it incapable of providing assistance; or

– výhradne, ukončenie činnosti UNRWA alebo nejakú inú udalosť, ktorá jej bráni v poskytovaní pomoci, alebo

– any event beyond a beneficiary’s control or independent of his volition which means that he is unable to receive assistance.

– každú udalosť, ktorá nie je v moci príjemcu alebo nezávisí od jeho vôle, v dôsledku ktorej nemôže prijímať pomoc.

77. In my Opinion in Bolbol (at points 77 to 84 and 100 to 102), I reached the view that the latter interpretation was correct, and I am still of that view – though, of course, the former interpretation is subsumed within the latter, which will include any event rendering UNRWA incapable of providing assistance.

77. V návrhoch, ktoré som predniesla vo veci Bolbol (v bodoch 77 až 84 a 100 až 102), som dospela k názoru, že druhý uvedený výklad je správny, a aj naďalej ho zastávam – aj keď, samozrejme, prvý uvedený výklad je obsiahnutý v druhom, ktorý bude zahŕňať každú udalosť, v dôsledku ktorej UNRWA nemôže poskytovať pomoc.

78. In support of that view, I do not think it necessary to adduce much further argument. I would merely point out that it seems the most consistent with the language used – which, here, does not differ significantly as between the English and French versions. ‘When such protection or assistance has ceased’ implies that it is the protection or assistance which must cease; the individual’s own withdrawal from it is not contemplated. This part of the sentence taken alone might favour the view that the event must concern UNRWA itself. However, ‘for any reason’ seems to broaden the meaning of the first part of the sentence to the maximum the words will support. Yet that cannot go as far as including individual decisions taken on grounds of personal convenience, which would empty the exclusion of any substance. (32) I therefore consider that the phrase can only broaden the notion to cessation to the extent that the reason need not concern UNRWA itself.

78. Nemyslím si, že na podporu tohto názoru je potrebné predložiť ďalšie tvrdenie. Chcela by som iba upozorniť, že sa zdá byť najviac v súlade s použitým jazykom – v prejednávanom prípade sa anglická a francúzska verzia navzájom významne nelíšia. Výraz „ak takáto ochrana alebo pomoc… zanikla“ implikuje, že je to práve ochrana alebo pomoc, ktorá musí zaniknúť; nepredpokladá sa, že by sa jednotlivec svojvoľne vzdal tejto ochrany alebo pomoci. Táto časť vety môže sama osebe podporovať názor, že udalosť sa musí týkať samotného UNRWA. Zdá sa však, že výraz „z akéhokoľvek dôvodu“ rozširuje výklad prvej časti vety na maximum. Nemôže však zájsť až tak ďaleko, aby zahŕňal individuálne rozhodnutia prijaté z dôvodu osobného pohodlia, ktoré by zbavovalo vylúčenie jeho významu.(32) Preto sa domnievam, že tento výraz môže rozšíriť výklad zániku iba v tom zmysle, že sa udalosť nemusí týkať samotného UNRWA.

79. I must, however, add two remarks as regards those who, of their own volition, leave the area outside which they are materially unable to receive UNRWA assistance.

79. Musím však uviesť dve poznámky, čo sa týka tých, ktorí z vlastnej vôle opustili zónu, mimo ktorej nemôžu prijímať pomoc poskytovanú UNRWA.

80. First, as I have stated above, the mere fact of leaving the UNRWA area cannot in itself end the exclusion from ‘being a refugee’. (33) Coupled with my conclusion that entitlement to the benefits of the Directive can arise only as a result of an event beyond the control or independent of the volition of a recipient of UNRWA assistance, as a result of which he is unable to receive that assistance any longer, that might seem to mean that anyone who has once availed himself of UNRWA assistance can never claim refugee status in a Member State on the basis either of Article 2(c) of the Directive or of the second sentence of Article 12(1)(a).

80. Po prvé, ako som už uviedla vyššie, samotná skutočnosť opustenia zóny UNRWA nemôže sama osebe spôsobovať zánik vylúčenia z „postavenia utečenca“.(33) Spolu s mojím záverom, že nárok na výhody zo smernice môže vzniknúť iba v dôsledku udalosti mimo moci a nezávisle od vôle príjemcu pomoci poskytovanej UNRWA, v dôsledku čoho už nemôže prijímať pomoc, by sa mohlo zdať, že to znamená, že každý, kto už raz využil pomoc poskytovanú UNRWA, nemôže už nikdy požiadať o postavenie utečenca v členskom štáte, či už na základe článku 2 písm. c) smernice, alebo druhej vety článku 12 ods. 1 písm. a).

81. That inference should be qualified. Exclusion from being a refugee as a result of having availed oneself of UNRWA assistance can in my view logically extend only to exclusion from the possibility of claiming refugee status as a Palestinian entitled to such assistance. There is no reason for such exclusion to continue for life, if other grounds on which refugee status could be claimed should arise – for example, if a Palestinian refugee were to move voluntarily to a country outside the UNRWA area, perhaps acquiring the nationality of that country, and were then to encounter circumstances placing him within the definition in Article 2(c) of the Directive. In that regard, Article 5 of the Directive provides that a well-founded fear of being persecuted may be based on events which have occurred or, as the case may be, on activities which have been engaged in by the applicant, since he left the country of origin – at least as long as the activities relied upon constitute the expression and continuation of convictions or orientations held in the country of origin and the risk of persecution is not based on circumstances which the applicant has created by his own decision since leaving that country.

81. Tento záver je potrebné bližšie špecifikovať. Domnievam sa, že vylúčenie z postavenia utečenca v dôsledku prijímania pomoci poskytovanej UNRWA sa môže logicky vzťahovať iba na vylúčenie z možnosti požiadať o postavenie utečenca ako Palestínčan, ktorý je na takúto pomoc oprávnený. Neexistuje žiaden dôvod, aby takého vylúčenie trvalo po celý život, ak nastanú ďalšie okolnosti, na základe ktorých možno požiadať o postavenie utečenca – napríklad keby sa palestínsky utečenec dobrovoľne presťahoval do krajiny mimo zóny UNRWA, možno by získal štátne občianstvo tejto krajiny, a keby potom nastali okolnosti, v dôsledku ktorých by sa na neho vzťahovala definícia stanovená v článku 2 písm. c) smernice. V tejto súvislosti článok 5 smernice stanovuje, že opodstatnená obava pred prenasledovaním sa môže zakladať na udalostiach, ku ktorým došlo, alebo, v závislosti od konkrétneho prípadu, na činnostiach, ktoré sa uskutočnili odvtedy, ako žiadateľ opustil krajinu pôvodu – prinajmenšom pokiaľ činnosti, z ktorých sa vychádza, predstavujú výraz presvedčenia a orientácie, resp. ich pokračovanie, ktoré existovali už v krajine pôvodu, a že riziko prenasledovania sa nezakladá na okolnostiach, ktoré žiadateľ vytvoril svojím vlastným rozhodnutím, odkedy opustil krajinu pôvodu.

82. Second, it is quite conceivable, as has been pointed out to the Court, that a person in receipt of UNRWA assistance may voluntarily leave the UNRWA area on a temporary basis – for example, in order to visit a relative elsewhere – while fully intending to return and genuinely believing that he will be able to do so, but finds that in fact his re-entry into the territory in which he received assistance is blocked. Such a person should, in my view, be considered as prevented from receiving UNRWA assistance for a reason beyond his control or independent of his volition.

82. Po druhé, je celkom predstaviteľné, ako bolo zdôraznené Súdnemu dvoru, že osoba prijímajúca pomoc poskytovanú UNRWA môže dobrovoľne dočasne opustiť zónu UNRWA – napríklad na návštevu príbuzného nachádzajúceho sa mimo tejto zóny – pri plnom úmysle vrátiť sa a pri skutočnom presvedčení, že tak bude môcť urobiť, avšak zistí, že jeho opätovný vstup na územie, kde mu bola poskytnutá pomoc, je v skutočnosti blokovaný. Domnievam sa, že takáto osoba by sa mala považovať za osobu, ktorej sa bráni v prijímaní pomoci poskytovanej UNRWA z dôvodu, ktorý je mimo jej moci a nezávisí od jej vôle.

83. With regard to both those circumstances, and indeed to any circumstances in which it must be established that ‘protection or assistance has ceased for any reason’, there will be problems of proof, as I noted at point 102 of my opinion in Bolbol . Any such problems must be resolved in conformity with Article 4 of the Directive, ‘Assessment of facts and circumstances’, which provides a framework for the types of proof or evidence which Member States may or may not require. Whilst it is in general legitimate to require an applicant to substantiate his claim, rather than merely relying on his statements, Article 4(5) sets out circumstances in which Member States may not insist on documentary confirmation of all aspects of the application.

83. Pokiaľ ide o obe tieto okolnosti a vlastne o akékoľvek okolnosti, v rámci ktorých sa musí konštatovať, že „ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla“, nastane problém s preukazovaním, ako som už uviedla v bode 102 návrhov, ktoré som predniesla vo veci Bolbol. Všetky takéto problémy je potrebné riešiť v súlade s článkom 4 smernice nazvanom „Posudzovanie skutočností a okolností“, ktorý poskytuje rámec pre rôzne druhy dôkazných prostriedkov a indícií, ktoré členské štáty môžu, ale nemusia požadovať. Hoci je vo všeobecnosti legitímne požadovať od žiadateľa skôr odôvodnenie jeho žiadosti, než aby sa vychádzalo iba z jeho vyhlásení, článok 4 ods. 5 stanovuje podmienky, v rámci ktorých členské štáty nemôžu požadovať dokumentáciu na potvrdenie všetkých aspektov žiadosti.

Conclusion

Návrh

84. In the light of all the foregoing considerations, I am of the opinion that the Court should answer the questions raised by the Fővárosi Bíróság to the following effect:

84. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené Fővárosi Bíróság odpovedal takto:

In the second sentence of Article 12(1)(a) of Council Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 on minimum standards for the qualification and status of third country nationals or stateless persons as refugees or as persons who otherwise need international protection and the content of the protection granted:

V druhej vete článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany:

(1) the words ‘these persons shall ipso facto be entitled to the benefits of this Directive’ mean that the persons in question are entitled to refugee status in a Member State provided that they can establish that the condition relating to cessation of protection or assistance is satisfied in relation to them;

1. výraz „tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice“ znamená, že predmetné osoby sú oprávnené na postavenie utečenca v členskom štáte za predpokladu, že vedia preukázať, že podmienka týkajúca sa zániku ochrany alebo pomoci je vo vzťahu k nim splnená,

(2) the words ‘such protection or assistance has ceased for any reason’ mean that, for the persons in question, the protection or assistance of which they had actually availed themselves is no longer provided to them for any reason beyond their control or independent of their volition.

2. výraz „takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla“ znamená, pokiaľ ide o dotknuté osoby, že ochranu alebo pomoc, ktorú v skutočnosti prijímali, už neprijímajú z akéhokoľvek dôvodu, ktorý je mimo ich moci a ktorý je nezávislý na ich vôli.

(1) .

(1) .

(2)  – Directive of 29 April 2004 on minimum standards for the qualification and status of third country nationals or stateless persons as refugees or as persons who otherwise need international protection and the content of the protection granted (OJ 2004 L 304, p. 12); ‘Directive 2004/83’ or ‘the Directive’. It has now been replaced by Directive 2011/95/EU of the European Parliament and of the Council of 13 December 2011 on standards for the qualification of third-country nationals or stateless persons as beneficiaries of international protection, for a uniform status for refugees or for persons eligible for subsidiary protection, and for the content of the protection granted (OJ 2011 L 337, p. 9), which makes no change to the main provisions relevant to the present case.

(2)  – Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 2; Mim. vyd. 19/007, s. 96); ďalej len „smernica 2004/83“ alebo „smernica“. V súčasnosti ju nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, s. 9), ktorá znenie kľúčových ustanovení relevantných pre prejednávaný prípad nezmenila.

(3)  – United Nations Treaty Series , Vol. 189, p. 150, No 2545 (1954); ‘the Convention’.

(3)  – Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954); ďalej len „dohovor“.

(4)  – United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East. UNRWA’s mandate was most recently extended until 30 June 2014 by General Assembly Resolution 65/98 of 10 December 2010.

(4)  – Úrad Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe. Mandát UNRWA bol naposledy predĺžený rezolúciou Valného zhromaždenia 65/98 z 10. decembra 2010 do 30. júna 2014.

(5)  – Case C‑31/09 [2010] ECR I‑5539.

(5)  – Rozsudok zo 17. júna 2010 (C–31/09, Zb. s. I–5539).

(6) – It is common ground that the phrase ‘organs or agencies of the United Nations other than the United Nations High Commissioner for Refugees’ has referred in fact solely to UNRWA since 1958. The only other such organ or agency ever to have provided protection or assistance to refugees (the United Nations Korean Reconstruction Agency – UNKRA) ceased operations in that year. Except where otherwise specified, therefore, I shall treat ‘organs or agencies of the United Nations other than the United Nations High Commissioner for Refugees’ and ‘UNRWA’ as equivalents. It is also common ground that UNRWA was not set up to provide, nor has it ever provided, ‘protection’ to Palestinian refugees. It is not in a position to provide anything other than ‘assistance’. I shall therefore refer to ‘UNRWA assistance’ rather than ‘UNRWA protection or assistance’.

(6)  – Je nesporné, že výraz „in[é] orgán[y] alebo odborn[é] organizáci[e] Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov“ od roku 1958 v skutočnosti odkazoval iba na UNRWA. Jediný ďalší takýto orgán alebo odborná organizácia, ktorá vôbec poskytovala ochranu alebo pomoc (Úrad Organizácie Spojených národov na obnovu Kórey – UNKRA), skončila svoju činnosť v uvedenom roku. Ak nie je uvedené inak, v rámci týchto návrhov budem považovať „in[é] orgán[y] alebo odborn[é] organizáci[e] Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov“ a „UNRWA“, za ekvivalenty. Rovnako je nesporné, že UNRWA nebol založený na to, aby poskytoval, a ani nikdy neposkytoval, „ochranu“ palestínskym utečencom. Nebol v takom postavení, aby mohol poskytovať niečo iné ako „pomoc“. Z tohto dôvodu budem v rámci týchto návrhov odkazovať skôr na „pomoc UNRWA“ ako na „ochranu alebo pomoc UNRWA“.

(7) – Although in the English version the last clause of the second sentence reproduces verbatim the wording of the Convention (replacing only the word ‘Convention’ by ‘Directive’), the French text uses a different formulation: ‘ces personnes pourront ipso facto se prévaloir de la présente directive’ (‘these persons may ipso facto rely on the present directive’). At the hearing, the agent for the Commission explained that the intention had been to draft all language versions of the Directive on the basis of the English version of the Convention – and, indeed, the French version is closer to the English in the second sentence of Article 12(1)(a) of the Directive than in the second subparagraph of Article 1D of the Convention.

(7)  – Hoci v anglickej verzii posledná časť druhej vety doslovne opakuje znenie dohovoru (nahrádza iba slovo „dohovor“ slovom „smernica“), francúzske znenie používa inú formuláciu: „ces personnes pourront ipso facto se prévaloir de la présente directive“ („tieto osoby sa môžu ipso facto odvolávať na túto smernicu“). Na pojednávaní zástupca Komisie vysvetlil, že pri navrhovaní všetkých jazykových verzií smernice bolo zámerom vychádzať z anglickej verzie dohovoru – a francúzska verzia je samozrejme bližšie anglickej, skôr čo sa týka druhej vety článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, ako druhého odseku článku 1D dohovoru.

(8) – Further differences with regard to access to employment, health care and access to integration facilities have now been eliminated by Directive 2011/95, cited in footnote 2.

(8)  – Ďalšie rozdiely, čo sa týka prístupu k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a prístupu k integračným opatreniam, boli v súčasnosti odstránené smernicou 2011/95, už citovanou v poznámke pod čiarou 2.

(9) – Council Directive 2005/85/EC of 1 December 2005 on minimum standards on procedures in Member States for granting and withdrawing refugee status (OJ 2005 L 326, p. 13).

(9)  – Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13).

(10) – The Court addressed the interpretation of the Directive alone, but read in such a way as to ensure that the principles of the Convention, of the other relevant treaties referred to in Article 78(1) TFEU and of the Charter of Fundamental Rights are respected (see paragraphs 36 to 38 and case-law cited). Article 78(1) TFEU requires the common policy on asylum to comply with the Convention, its 1967 Protocol, and (unspecified) ‘other relevant treaties’.

(10)  – Súdny dvor sa zaoberal výkladom samotnej smernice, ale vyložil ju tak, aby zabezpečil dodržiavanie zásad dohovoru, príslušných relevantných zmlúv uvedených v článku 78 ods. 1 ZFEÚ a Charty základných práv (pozri body 36 až 38 a citovanú judikatúru). Článok 78 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby bola spoločná politika v oblasti azylu v súlade s dohovorom, jeho protokolom z roku 1967 a (nešpecifikovanými) „príslušnými relevantnými zmluvami“.

(11) – See points 48 to 56 of the Opinion.

(11)  – Pozri body 48 až 56 týchto návrhov.

(12) – See point 90 of the Opinion.

(12)  – Pozri bod 90 týchto návrhov.

(13) – See point 111 of the Opinion. Expressed more fully, in relation to persons covered by Article 12(1)(a) of the Directive, the ‘benefits’ concerned mean recognition as a refugee, with the result that such persons become entitled, without more, to be granted refugee status.

(13)  – Pozri bod 111 návrhov. Všeobecnejšie povedané, pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 12 ods. 1 písm. a) smernice, predmetné „výhody“ znamenajú uznanie za utečenca s tým výsledkom, že takáto osoba sa okrem iného stáva oprávnená na udelenie postavenia utečenca.

(14) – See point 52 et seq. below.

(14)  – Pozri bod 52 a nasl. týchto návrhov.

(15) – See, most recently, Case C‑19/11 Geltl [2012] ECR I‑0000, paragraph 43 and case-law cited.

(15)  – Pozri rozsudok z 28. júna 2012, Geltl (C–19/11, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 43 a citovanú judikatúru).

(16) – See point 6 above.

(16)  – Pozri bod 6 týchto návrhov.

(17) – See footnote 7 above.

(17)  – Pozri poznámku pod čiarou 7.

(18) – See Commentary on the 1951 Convention relating to the status of refugees and its 1967 protocol , ed. Zimmerman, Oxford 2011, p. 543‑4.

(18)  – Pozri Commentary on the 1951 Convention relating to the status of refugees and its 1967 protocol (Výklad k dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a k protokolu k tomuto dohovoru), vyd. Zimmerman, Oxford 2011, s. 543 a 544.

(19) – See point 4 above, reflected in Article 2(c) of the Directive. The Directive does not, however, include the first category – presumably because, by 2004, there was no longer any scope for ‘historical’ refugees to apply for refugee status in a Member State.

(19)  – Pozri bod 4 týchto návrhov, ktorý sa odráža v článku 2 písm. c) smernice. Smernica však nezahŕňa prvú kategóriu – pravdepodobne preto, lebo v roku 2004 už neexistovala možnosť, aby „historickí“ utečenci požiadali o postavenie utečenca v členskom štáte.

(20) – The same circumstances are set out in Article 11 of the Directive.

(20)  – Tie isté okolnosti sú stanovené v článku 11 smernice.

(21) – These categories are set out in, respectively, Article 12(1)(a), (1)(b) and (2) of the Directive.

(21)  – Tieto kategórie sú stanovené v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) a článku 12 ods. 2 smernice.

(22) – Corresponding, essentially, to Articles 20 to 34 of the Directive.

(22)  – V podstate zodpovedajú článkom 20 až 34 smernice.

(23) – That is to say, in accordance with Chapter II of Directive 2004/83 (now, of Directive 2011/95) and with Directive 2005/85, cited in footnote 9 above.

(23)  – T. j. v súlade s kapitolou II smernice 2004/83 (teraz smernice 2011/95) a smernicou 2005/85, už citovanou v poznámke pod čiarou 9.

(24) – Many courts and authorities throughout the EU have grappled with the interpretation of the exclusion clause in the first paragraph of Article 1D of the Convention. If the interpretation here advanced by France and the United Kingdom is correct, those courts and authorities have been wasting their time on the interpretation of a provision which was inapplicable to the proceedings before them.

(24)  – Mnoho súdov a orgánov v celej EÚ sa zaoberalo výkladom ustanovenia týkajúceho sa vylúčenia v prvom odseku článku 1D dohovoru. Ak je výklad poskytnutý Francúzskom a Spojeným kráľovstvom správny, tieto súdy a orgány pri výklade ustanovení, ktoré neboli uplatniteľné na konania, ktoré na nich prebiehali, strácali svoj čas.

(25) – See further points 80 and 81 below.

(25)  – Pozri ďalej body 80 a 81 týchto návrhov.

(26) – See point 43 above.

(26)  – Pozri bod 43 týchto návrhov.

(27) – See point 32 above.

(27)  – Pozri bod 32 týchto návrhov.

(28) – Those provisions reflect, respectively, Article 1C and E of the Convention.

(28)  – Tieto ustanovenia odrážajú články 1C a 1E dohovoru.

(29) – See my Opinion in Bolbol , cited in footnote 5 above, point 94 et seq., and paragraph 52 of the judgment.

(29)  – Pozri moje návrhy, ktoré som predniesla vo veci Bolbol, už citované v poznámke pod čiarou 5, bod 94 a nasl., a bod 52 uvedeného rozsudku Bolbol.

(30) – See footnote 6 above, and http://www.unrwa.org/etemplate.php?id=87: ‘UNRWA … is not responsible for security or law and order in the camps and has no police force or intelligence service. This responsibility has always remained with the relevant host and other authorities.’

(30)  – Pozri poznámku pod čiarou 6 a http://www.unrwa.org/etemplate.php?id=87: „UNRWA… nezodpovedá za bezpečnosť, právo a poriadok v utečeneckých táboroch a nedisponuje žiadnymi policajnými alebo spravodajskými službami. Túto zodpovednosť má vždy relevantný hostiteľský štát a ďalšie orgány“.

(31) – See point 52 et seq. above.

(31)  – Pozri bod 52 a nasl. týchto návrhov.

(32) – See points 50 to 53 above.

(32)  – Pozri body 50 až 53 týchto návrhov.

(33) – See points 50 to 53 above.

(33)  – Pozri body 50 až 53 týchto návrhov.