[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brussels, 24.10.2005

Brusel, 24.10.2005

COM(2005) 517 final

KOM(2005) 517 v konečnom znení

.

.

REPORT FROM THE COMMISSION

SPRÁVA KOMISIE

Annual Report on research and technological development activities ofthe European Union in 2004{SEC(2005) 1326}

Výročná správa o činnostiach Európskej únie v oblasti výskumua technologického vývoja za rok 2004{SEK(2005) 1326}

REPORT FROM THE COMMISSION

SPRÁVA KOMISIE

Annual Report on research and technological development activities of the European Union in 2004

Výročná správa o činnostiach Európskej únie v oblasti výskumu a technologického vývoja za rok 2004

INTRODUCTION

ÚVOD

This Annual Report covers developments and activities during 2004. It has been prepared pursuant to Article 7 of the Euratom Treaty[1] and Article 173 of the Treaty establishing the European Community[2], as well as Article 4 of the decision on the Sixth Framework Programme[3].

Táto výročná správa sa týka vývoja a činností za rok 2004. Bola vypracovaná podľa článku 7 Zmluvy o Euratome[1] a článku 173 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva[2], ako aj článku 4 rozhodnutia o Šiestom rámcovom programe[3].

The report is accompanied by an annexed Commission Staff Working Document, which provides more detailed reporting and statistics. The main chapters are on the activities and results achieved in 2004 and on developments in research and technological development activities in the Member States of the European Union. The statistical tables are in a separate annex.

K správe je pripojený pracovný dokument pracovníkov Komisie, ktorý poskytuje podrobnejšiu správu a štatistické údaje. Hlavné kapitoly sú venované činnostiam a výsledkom, ktoré boli dosiahnuté v roku 2004, a vývoju činností v oblasti výskumu a technologického vývoja v členských štátoch Európskej únie. Štatistické tabuľky sú uvedené v samostatnej prílohe.

COMMUNITY RESEARCH AND TECHNOLOGICAL DEVELOPMENT ACTIVITIES

ČINNOSTI V OBLASTI VÝSKUMU A TECHNOLOGICKÉHO VÝVOJA V SPOLOčENSTVE

Implementation of the 6 th Framework Programme

Implementácia Šiesteho rámcového programu

The implementation of the Sixth Framework programme (FP6) has been successful. It was launched in 2002 with a budget of 17,500 million euro for the period 2002-06, which was later increased with the enlargement of the Union to 19,200 million euro. Particular efforts were also made to encourage participation by the new Member States.

Implementácia Šiesteho rámcového programu (FP6) bola úspešná. Začala sa v roku 2002 s rozpočtom 17,5 miliardy eur na obdobie rokov 2002 až 2006, ktorý sa v dôsledku rozšírenia EÚ zvýšil na 19,2 miliardy eur. Výrazné úsilie sa vynaložilo aj na podporu účasti nových členských štátov.

In 2004 almost 16,000 proposals were received with more than 84,400 participants. Almost 2,000 of these proposals were retained for funding (involving some 13,700 participants).

V roku 2004 bolo predložených takmer 16,000 návrhov, do ktorých bolo zapojených viac ako 84,400 účastníkov. Takmer 2,000 z týchto návrhov (ktoré zahŕňali 13,700 účastníkov) bolo vybraných na financovanie.

In total nearly 2,100 contracts were signed in 2004 with a total EC contribution of more than 4,200 million euro.

V roku 2004 bolo celkove podpísaných takmer 2,100 zmlúv s celkovým príspevkom ES viac ako 4,200 miliónov eur.

Under the heading of ‘Integrating and Strengthening the ERA’, more than 7,300 proposals were submitted of which almost 1,100 were selected for funding involving over 11,400 participations. The majority of these (some 4,200 proposals) were in the seven thematic priorities of the 6th Framework Programme, and a significant number in the horizontal activities involving SMEs and the specific measures in support of international cooperation.

Pod názvom „Integrovanie a posilňovanie európskeho výskumného priestoru (ERA)“ bolo predložených 7,300 návrhov, z ktorých bolo na financovanie vybraných takmer 1,100 návrhov, ktoré zahŕňajú viac ako 11,400 účastníkov. Väčšina z nich (asi 4,200 návrhov) bola predložená v rámci siedmich tematických priorít Šiesteho rámcového programu a veľký počet návrhov v rámci horizontálnych činností, ktoré zahŕňajú MSP, a osobitných opatrení na podporu medzinárodnej spolupráce.

The new activities in FP6 on SSP (Scientific Support to Policy) and NEST (New and Emerging Science and Technology) have also proved to be successful with over 120 proposals selected for funding.

Výrazný úspech zaznamenali nové činnosti v FP6 v rámci SSP (Vedecká podpora politiky) a NEST (Nové a vznikajúce vedy a technológie) s viac ako 120 návrhmi, ktoré boli vybrané na financovanie.

Under the heading ‘Structuring the ERA’ over 8 500 proposals were received in 2004, of which the vast majority (around 7,900 proposals) under the Human Resources and Mobility actions. More than 800 proposals were selected for funding, of which 90 % were for human resources and mobility; the others were for funding actions for Research and Innovation, Research Infrastructures and Science and Society.

Pod názvom „Vytvorenie štruktúry ERA“ bolo v roku 2004 predložených 8,500 návrhov, z ktorých prevažná väčšina (asi 7,900 návrhov) bola predložená v rámci činností v oblasti ľudských zdrojov a mobility. Takmer 800 z týchto návrhov bolo vybraných na financovanie, takmer 90 % z nich bolo v oblasti ľudských zdrojov a mobility; ostatné sú určené na financovanie činností v oblasti výskumu a inovácií, výskumných infraštruktúr a vedy a spoločnosti.

From the proposals submitted in 2004, the new instruments integrated projects and networks of excellence accounted for some 900 proposals, of which some 150 were retained for funding. During 2004, 165 contracts for integrated projects were signed and 76 for networks of excellence.

Takmer 900 z návrhov, ktoré boli predložené v roku 2004, sa týkalo nových nástrojov – integrované projekty a siete dokonalosti, pričom asi 150 z nich bolo vybraných na financovanie. V priebehu roka 2004 bolo podpísaných 165 zmlúv na integrované projekty a 76 zmlúv na siete dokonalosti.

The work programmes for the Specific Programmes of the 6th Framework Programme have been updated several times. By the end of 2004 the EC 'Integrating and strengthening the ERA' programme had been updated 14 times, the EC 'Structuring the ERA' programme eight times, and the work programme for the Euratom ‘Fission and Fusion' programme twice. Each update generates the content for new calls for proposals and by the end of 2004 over 120 calls for proposals had been published under FP6.

Pracovné programy pre osobitné programy Šiesteho rámcového programu boli niekoľkokrát aktualizované. Do konca roku 2004 bol program ES „Integrovanie a posilňovanie ERA“ aktualizovaný štrnásťkrát, program ES „Vytvorenie štruktúry ERA“ osemkrát a pracovný program pre program Euratom „Štiepenie a syntéza“ dvakrát. Každá aktualizácia vytvára obsah pre nové výzvy na predkladanie návrhov a do konca roku 2004 bolo v rámci FP6 uverejnených viac ako 120 výziev.

A review of the effectiveness of the instruments of the 6th Framework Programme started at the end of 2003 by an independent high level panel led by Professor R. Marimón. The report of the panel[4] was submitted by the end of June 2004. The panel which assessed the new instruments (networks of excellence and integrated projects) endorsed the objectives addressed by these instruments, but proposed some adjustments in their implementation. The Commission gave an official reply to the report at the end of August 2004 and continued carrying out corrective measures as well as introducing an action plan for rationalisation and acceleration to improve the implementation of the framework programme.

Účinnosť nástrojov Šiesteho rámcového programu sa začala hodnotiť koncom roku 2003 a hodnotenie vykonala nezávislá skupina odborníkov na vysokej úrovni vedená profesorom R. Marimónom. Správa skupiny odborníkov[4] bola predložená do konca júna 2004. Skupina odborníkov, ktorá zhodnotila nové nástroje (siete dokonalosti a integrované projekty) schválila ciele určené týmito nástrojmi, ale navrhla určité úpravy v ich implementácii. Komisia poskytla oficiálnu odpoveď na správu koncom augusta 2004 a pokračovala v uskutočňovaní nápravných opatrení, ako aj zaviedla akčný plán na racionalizáciu a urýchlenie s cieľom zlepšiť implementáciu rámcového programu.

A Five-Year Assessment for 1999-2003 was carried out by the panel of high-level experts chaired by Dr E. Ormala. The panel underlined the importance of the framework programmes in developing Europe's knowledge base and correcting the shortcomings in the European research landscape, particularly the networking of researchers and activities. The Panel’s recommendations concerned both the 6th Framework Programme and future framework programmes, in particular the endorsement of a substantial increase in funds for research and the creation of the European Research Council and technology platforms. This evaluation was supported by a series of ex-post impact studies. The impact study concerning the 5th Framework Programme concluded that it had promoted research of strategic importance which would not have taken place without EU support.

Hodnotenie päťročného obdobia rokov 1999 - 2003 vykonala skupina odborníkov na vysokej úrovni, ktorú viedol Dr. E. Ormala. Skupina vyzdvihla význam rámcových programov pri vytváraní európskej znalostnej základne a pri náprave nedostatkov v európskom výskume, najmä pri vytváraní sietí výskumných pracovníkov a činností. Odporúčania skupiny odborníkov sa týkali Šiesteho rámcového programu aj budúcich rámcových programov, najmä podpory výrazného nárastu finančných prostriedkov určených na výskum a vytvorenia Európskej rady pre výskum a technologických platforiem. Toto hodnotenie bolo podporené sériou štúdií vplyvov. Štúdia vplyvu týkajúca sa Piateho rámcového programu dospela k záveru, že program podporil výskum strategického významu, ktorý by sa neuskutočnil bez podpory EÚ.

Other actions towards the creation of a European Research Area

Ďalšie činnosti k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru

In addition to the Framework Programme, the European Union took a number of other important steps towards the creation of a European Research Area, a major objective of the Research DG.

Okrem rámcového programu urobila Európska únia mnoho ďalších dôležitých krokov k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru, ktoré je hlavným cieľom Generálneho riaditeľstva pre výskum.

The ‘Investing in research’ action plan, currently under way, has already come up with its first concrete results, such as the creation of some 25 Technology Platforms. Many of these Technology Platforms are already well advanced in developing Strategic Research Agendas. The coordination of national research policies through the so called Open Method of Coordination (OMC) involving CREST is also being implemented (see Section 3.1 below).

Akčný plán „Investovanie do výskumu“, ktorý sa práve pripravuje, už priniesol prvé konkrétne výsledky ako napr. vytvorenie 25 technologických platforiem. Mnohé z týchto technologických platforiem sú už dobre rozvinuté, pokiaľ ide o vypracovanie strategických výskumných programov. Uskutočňuje sa aj koordinácia vnútroštátnych politík v oblasti výskumu prostredníctvom tzv. otvorenej metódy koordinácie (OMC), ktorá zahŕňa CREST (pozri časť 3.1 nižšie).

Initiatives were carried out with a view to attracting the best researchers in Europe and improving their career prospects, such as: visas for third-country researchers’[5]; the preparation of a proposal for a recommendation for a European Researchers Charter and for a code for conduct for the recruitment of researchers; the ERA-link network linking European researchers working in the United States; and the ERA-MORE network between mobility centres for European researchers.

Uskutočnili sa iniciatívy s cieľom pritiahnuť najlepších výskumných pracovníkov do Európy a zlepšiť ich vyhliadky v kariére, ako: víza pre výskumných pracovníkov z tretích krajín[5]; príprava návrhu odporúčania Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu správania pre výber výskumných pracovníkov; sieť ERA-link, ktorá spája európskych výskumných pracovníkov pracujúcich v Spojených štátoch a sieť ERA-MORE medzi centrami mobility určená pre európskych výskumných pracovníkov.

The Communication ’Towards a European strategy for nanotechnology’[6] triggered a political debate on this key 21st-century technology, which seeks to develop products, techniques and systems on an atomic and molecular scale which will make life easier and can be applied in numerous areas such as health, environment and security.

Oznámenie „K európskej stratégii pre nanotechnológiu“[6] podnietilo politickú diskusiu o tejto kľúčovej technológii 21. storočia, ktorá sa snaží vytvoriť výrobky, techniky a systémy na atómovej a molekulárnej úrovni, ktoré zjednodušia život a môžu sa využívať v mnohých oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť.

To contribute to establishing an independent European satellite observation and remote sensing capacity, the Commission presented a plan for implementing the second phase(2004-2008) of the Global Monitoring for Environment and Security initiative (GMES)[7] in close collaboration with the European Space Agency. Together with the highly strategic navigation satellite project GALILEO, this initiative will form an integral part of the European space programme which is in preparation.

S cieľom prispieť k vytvoreniu nezávislého európskeho satelitného pozorovania a kapacity pre diaľkové snímanie Komisia predložila plán implementácie druhej fázy (2004 - 2008) iniciatívy globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES)[7] v úzkej spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou. Spolu s vysoko strategickým navigačným satelitným projektom GALILEO bude táto iniciatíva tvoriť neoddeliteľnú súčasť európskeho vesmírneho programu, ktorý sa pripravuje.

The Group on Earth Observations (GEO), which seeks to develop by February 2005 a 10-year implementation plan for a comprehensive, coordinated and sustained Global Earth Observation System of Systems (GEOSS), is co-chaired by the European Commission, United States, Japan and South Africa. Of the 55 GEO member countries, 20 % are from Europe. The Commission closely supports the preparation of the GEOSS implementation plan and coordinates the European position.

Skupine pre pozorovanie Zeme (GEO), ktorá sa snaží do februára 2005 vypracovať desaťročný plán implementácie jednotného, koordinovaného a trvalého globálneho systému systémov pre pozorovanie Zeme (GEOSS), predsedajú spoločne Európska komisia, Spojené štáty, Japonsko a Južná Afrika. 20 % z 55 členských štátov GEO je z Európy. Komisia silne podporuje prípravu implementačného plánu GEOSS a koordinuje európske stanovisko.

The European Union worked to secure a consensus between the parties on the geographical location of the ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor) project at the Cadarache (France) site, chosen unanimously by the Council, and on the complementary activities to ITER. The ITER project is aimed at constructing a nuclear fusion reactor in partnership between the European Union, Japan, the United States, China, South Korea and Russia. Demonstrating the viability of such a non-polluting energy source would be an essential step towards meeting growing energy needs.

Európska únia sa snažila zabezpečiť konsenzus medzi stranami, pokiaľ ide o geografické umiestnenie projektu ITER (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) v lokalite Cadarache (Francúzsko), ktoré bolo jednomyseľne vybrané Radou, a o doplňujúce činnosti pre ITER. Projekt ITER má za cieľ vybudovať reaktor na jadrovú syntézu v spolupráci s Európskou úniou, Japonskom, Spojenými štátmi, Čínou, Južnou Kóreou a Ruskom. Dokázanie životaschopnosti takéhoto energetického zdroja neprodukujúceho znečistenie by bolo základným krokom k naplneniu rastúceho dopytu po energii.

The new preparatory action on security research[8] seeks to foster the development of a strategic research agenda to plug the gap between civil research supported by the Community framework programmes and national and intergovernmental initiatives.

Nové prípravné výskumné činnosti v oblasti bezpečnosti[8] sa snažia podporiť vytvorenie strategického výskumného programu s cieľom zaplniť medzeru medzi civilným výskumom, ktorý podporujú rámcové programy Spoločenstva, a vnútroštátnymi a medzivládnymi iniciatívami.

The signing of Scientific and Technological Agreements with Brazil and Mexico, and ratification of agreements with Tunisia and Morocco in 2004 furthered the international dimension of the European Research Area.

Podpis vedeckých a technologických dohôd s Brazíliou a Mexikom a ratifikácia dohôd s Tuniskom a Marokom v roku 2004 podporili medzinárodný rozmer Európskeho výskumného priestoru.

The Communication entitled "Europe and basic research"[9] was presented in early 2004, identifying the need for a new support mechanism for basic research based solely on criteria of scientific excellence, i.e. through a European Research Council. The debate on this Communication also contributed to the preparation of the proposal for the Seventh Framework Programme.

Oznámenie s názvom „Európa a základný výskum“[9] bolo predložené začiatkom roku 2004 a určilo potrebu nového podporného mechanizmu pre základný výskum, ktorý je založený výlučne na kritériách vedeckej dokonalosti, t. j. prostredníctvom Európskej rady pre výskum. Diskusia o tomto oznámení prispela aj k príprave návrhu Siedmeho rámcového programu.

Developments in Member States and application of the Open Method of Coordination

Vývoj v členských štátoch a uplatňovanie otvorenej metódy koordinácie

The Open Method of Coordination in support of reaching the Barcelona objectives

Otvorená metóda koordinácie na podporu dosiahnutia barcelonských cieľov

The Open Method of Coordination (OMC) is a Community response to contribute to policy learning and policy integration by encouraging and facilitating mutual exchange of knowledge and best practice. In 2004 a first cycle of application of the OMC to research policy was concluded successfully. The CREST report on this first cycle of the implementation of the OMC to the 3% Action Plan was adopted in October and submitted to the Council and the Commission. It contains 30 policy recommendations. The added value of the OMC applied to research was acknowledged by Member States and the Council. Subsequently a second cycle was launched.

Otvorená metóda koordinácie (OMC) je odpoveďou Spoločenstva s cieľom prispieť k poznávaniu politiky a integrácii politiky podporovaním a uľahčením vzájomnej výmeny vedomostí a osvedčených postupov. V roku 2004 bol úspešne dokončený prvý cyklus uplatňovania OMC vo výskumnej politike. Správa CREST o tomto prvom cykle implementácie OMC v akčnom pláne s cieľom zvýšenia investícií do výskumu na 3 % HDP bola prijatá v októbri a predložená Rade a Komisii. Obsahovala 30 odporúčaní v oblasti politiky. Členské štáty a Rada uznali pridanú hodnotu OMC uplatňovanú vo výskume. Následne sa začal druhý cyklus.

There was some criticism in the first cycle of the information requirements on Member States being relatively heavy. Consequently, the second cycle was launched in early 2005 with clearer and lighter procedures. It focuses on the following five topics:

V prvom cykle informačných požiadaviek kladených na členské štáty bola zaznamenaná pomerne silná kritika. Začiatkom roku 2005 sa následne začal druhý cyklus s jasnejšími a ľahšími postupmi. Zameriava sa na týchto päť tém:

- Encourage the reform of public research centres and universities, in particular to promote technology transfer to society and industry;

- podpora reformy štátnych výskumných centier a univerzít, najmä podpora transferu technológie do spoločnosti a priemyslu,

- Design measures to promote the growth of young research-intensive SMEs;

- opatrenia v oblasti cieľov na podporu rastu mladých výskumných MSP,

- Design and evaluation of the fiscal measures to promote business research, development and innovation;

- návrh a hodnotenie fiškálnych opatrení na podporu výskumu, vývoja a inovácií v oblasti podnikania;

- Improve the design and implementation of national policy mixes; and

- zlepšenie návrhu a implementácie vnútroštátnych súborov politík, a

- IPR ownership regimes in the public sector.

- režimy vlastníctva IPR vo verejnom sektore.

The themes were defined in the light of the results of the first cycle, which they will extend and deepen the analysis. The groups working on the themes will report to CREST, which maintains its particular role in reporting both to the Commission and to the Council. It is expected that a report on the second cycle will be adopted by CREST in March 2006.

Témy boli vymedzené s ohľadom na výsledky prvého cyklu, ktoré rozšíria a prehĺbia analýzu. Skupiny pracujúce na témach budú predkladať správy CRESTu, ktorý si zachováva svoju osobitnú úlohu, pokiaľ ide o predkladanie správ Komisii a Rade. Očakáva sa, že CREST prijme správu o druhom cykle v marci 2006.

In addition to the work of the first cycle, the revised Lisbon Strategy has introduced streamlined national reporting on the Lisbon Strategy. In particular Member States adopt National Reform Programmes, which are presented to the Commission. The National Reform Programmes will integrate reporting on most OMC’s including the OMC 3% applied to research.

Okrem práce prvého cyklu, revidovaná lisabonská stratégia zaviedla účelné vnútroštátne predkladanie správ o lisabonskej stratégii. Najmä členské štáty prijímajú vnútroštátne programy reforiem, ktoré sa predkladajú Komisii. Vnútroštátne programy reforiem zaradia podávanie správ o väčšine OMC, vrátane OMC 3 % uplatňovanej vo výskume.

Regarding OMC applied to Human Resources in research, the Steering Group for the Implementation of the Mobility Strategy has been active since 2002. The Steering Group is composed of representatives from Member States and its work has led to very concrete results in improving the environment for the mobility of researchers, as reported on a yearly basis in so-called implementation reports and to CREST in the frame of the implementation of the 3% Action Plan. It has been a very positive experience, both for Member States and for the Commission services.

Pokiaľ ide o OMC uplatňovanej v oblasti ľudských zdrojov vo výskume, Riadiaci výbor pre implementáciu stratégie mobility je aktívny už od roku 2002. Riadiaci výbor pozostáva zo zástupcov členských štátov a jeho práca viedla k veľmi konkrétnym výsledkom pri zlepšovaní prostredia pre mobilitu výskumných pracovníkov, ako uvádzali výročné tzv. implementačné správy a CREST v rámci implementácie akčného plánu, ktorý stanovuje zvýšenie investícií do výskumu na 3 % HDP. Bola to veľmi pozitívna skúsenosť pre členské štáty aj útvary Komisie.

Trends in research investment

Trendy v oblasti investícií do výskumu

The overall trend of R&D intensity in the EU 25 in the period 2000-2003 is close to stagnation[10]. This weak growth performance is mainly caused by the low growth rate of R&D intensity in the three largest R&D spending countries Germany, France and the UK, which represent around two thirds of the total R&D expenditure in the EU-25.

Celkový trend v oblasti intenzity výskumu a vývoja v 25 štátoch EÚ v období rokov 2000 – 2003 sa blíži ku stagnácii[10]. Tento slabý nárast je spôsobený najmä nízkou rýchlosťou rastu intenzity výskumu a vývoja v troch krajinách, ktoré najviac investujú do výskumu a vývoja, v Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve, ktorých výdavky predstavujú asi dve tretiny celkových výdavkov na výskum a vývoj v EÚ - 25.

The annual growth rate in R&D intensity of 0,7% (average annual growth between 2000 and 2003) is far from sufficient to reach the 3% objective by 2010. If this trend remains unchanged ( i.e. assuming a linear forecast applied on the 2000-2003 trend), the EU’s R&D intensity will be some 2,20% in 2010. The EU’s R&D intensity, however, grew at a higher rate than that of the US, where private spending on R&D has been significantly decreasing since 2000. As a result, the EU-25 as a whole is slowly catching up with the US. The growth of R&D intensity is higher in Japan than in both the EU and the US, although this seemingly good performance can be partially explained by the low growth rate of Japan’s GDP (denominator) over recent years.

Ročná miera rastu intenzity výskumu a vývoja 0,7 % (priemerný ročný rast medzi rokmi 2000 a 2003) je veľmi vzdialená od dosiahnutia cieľa 3 % do roku 2010. Ak nedôjde k zmene tohto trendu ( t. j. predpokladajúc lineárnu predpoveď uplatňovanú na trend v období rokov 2000 - 2003), intenzita výskumu a vývoja v EÚ bude v roku 2010 predstavovať asi 2,20 %. Intenzita výskumu a vývoja v EÚ však rástla rýchlejším tempom ako v USA, kde výdaje súkromného sektora na výskum a vývoj sa od roku 2000 výrazne znížili. V dôsledku toho EÚ - 25 ako celok pomaly dobieha USA. Rast intenzity výskumu a vývoja je v Japonsku vyšší ako v EÚ aj USA, hoci tento zdanlivo dobrý výkon sa dá čiastočne vysvetliť nízkym rastom japonského HDP (priemerná úroveň) v posledných rokoch.

At EU-25 level, the share of R&D expenditure (GERD) funded by the private sector is significantly lower than in the US and Japan. The contribution of the private sector to the financing of research has even been reduced over recent years in both the EU and the US, although the reduction was of a larger magnitude in the US. Conversely, the share of R&D expenditure funded by the business enterprise sector has been increasing in Japan.

Na úrovni EÚ - 25 je podiel výdavkov na výskum a vývoj (GERD) financovaných zo súkromného sektora výrazne nižší, ako v USA a Japonsku. Príspevok súkromného sektora na financovanie výskumu sa v posledných rokoch znížil v EÚ aj USA, hoci výraznejšie zníženie bolo zaznamenané v USA. Naopak, podiel výdavkov na výskum a vývoj, ktoré financuje podnikateľský sektor, sa zvyšuje v Japonsku.

It has frequently been pointed out that the Lisbon 3% target is not simply an expenditure target. It implies a significant increase in numbers of researchers in Europe, and this in turn requires a real expansion of researcher training and a growth in the availability of attractive research careers. It has been estimated that to fulfil the Lisbon/Barcelona targets an extra 1.2 million researchers are needed: 500,000 for renewal of the research labour force (to replace retirees) and 700,000 net new researchers. The number of researchers has been growing from 1997 to 2002 by 22,5% (or 105.000 full time equivalents).

Často sa zdôrazňuje, že lisabonský cieľ 3 % nie je jednoducho iba cieľom, ktorý sa týka výdavkov. Znamená výrazný nárast počtu výskumných pracovníkov v Európe, a to si zase vyžaduje skutočnú expanziu odbornej prípravy výskumných pracovníkov a rast dostupnosti atraktívnej výskumnej kariéry. Odhaduje sa, že na splnenie lisabonských/barcelonských cieľov je potrebných ďalších 1,2 milióna výskumných pracovníkov: 500,000 na obnovu výskumnej pracovnej sily (nahradenie pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku) a 700,000 úplne nových výskumných pracovníkov. Počet výskumných pracovníkov narástol v období rokov 1997 až 2002 o 22,5 % (alebo 105,000 pracovníkov na plný úväzok).

At EU level, the number of post-graduate students (which includes future PhD holders) and of diplomas awarded every year in science and engineering, allows for a continuation of the increase of the number of research personnel at the pace observed since 1997. From 1998 to 2001 the average annual number of PhD level graduates was 76,750, 44% of which were in Science and Engineering. In recent years research graduates in Europe as a whole have been increasing at approximately 4% per year, although a few countries have seen a decline in specific fields such as chemistry and physics.

Počet postgraduálnych študentov (ktorý zahŕňa budúcich držiteľov titulu PhD) a počet diplomov udelených každý rok na úrovni EÚ vo vede a inžinierstve zohľadňuje pokračovanie zvyšovania počtu výskumných pracovníkov tempom, ktorý sa pozoruje od roku 1997. V období od roku 1998 do roku 2001 bol priemerný ročný počet absolventov PhD 76,750, 44% z tohto počtu vo vede a inžinierstve. V posledných rokoch rastie celkový počet absolventov v oblasti výskumu v Európe približne o 4 % ročne, hoci niekoľko krajín zaznamenalo pokles v špeciálnych oblastiach ako chémia a fyzika.

In terms of the availability of human resource in research the evidence is mixed. Poor career prospects in scientific occupations are often cited as one of the main reasons behind the decline in scientific studies among young people, but across the EU there is little evidence of strong upward pressure on wages for S&T professionals yet. The problems appear to be rather on the demand side than the supply side. The EU would be on track with the Barcelona target if about 60% of science and engineering graduates enter research as a career. However, recent survey figures reveal that only 40% of PhD graduates working in the UK are performing research activities either in academia (22%) or outside academia (18%). This signals profound changes in the labour market for researchers. The sources of demand are more varied than before (with demand emanating from services, transnational firms, and start-ups, for example). Knowledge-intensive services, including sectors of activity such as education, health and social work, employ most of these highly qualified people.

Pokiaľ ide o dostupnosť ľudských zdrojov vo výskume, dôkazy sú zmiešané. Slabé profesijné vyhliadky v oblasti výskumu sú často uvádzané ako jeden z hlavných dôvodov úpadku vedeckých študijných odborov medzi mladými ľuďmi, ale v EÚ je ešte málo dôkazov o silnom stúpajúcom tlaku na platy odborníkov v oblasti vedy a techniky. Zdá sa, že problémy sú skôr na strane dopytu, než na strane ponuky. EÚ by sa priblížila k barcelonským cieľom, keby asi 60 % absolventov vedeckých a inžinierskych odborov začalo svoju kariéru v oblasti výskumu. Najnovšie údaje z prieskumu ukazujú, že iba 40 % absolventov PhD štúdia, ktorí pracujú v Spojenom kráľovstve, pracuje buď vo výskume na vysokej škole (22 %) alebo mimo vysokej školy (18 %). Je to signál pre dôkladné zmeny na trhu práce s výskumnými pracovníkmi. Zdroje dopytu sú rôznorodejšie ako predtým (napríklad dopyt zo sektora služieb, nadnárodných firiem a začínajúcich firiem). Služby v oblasti vedomostí, vrátane takých sektorov ako vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna práca, zamestnávajú väčšinu týchto vysoko kvalifikovaných ľudí.

The increased international mobility of researchers and the increased competition to attract the ‘top performers’ will exert an additional pressure on the management of human resources for R&D in Member States.

Zvýšená medzinárodná mobilita výskumných pracovníkov a zvýšená konkurencia pri lákaní špičkových odborníkov prinesie ďalší tlak na riadenie ľudských zdrojov pre výskum a vývoj v členských štátoch.

Trends in research policy

Trendy vo výskumnej politike

Although public funding of R&D has experienced significant pressure from overall budget constraints, common trends in upgrading the policy mixes and governance structures for research in line with the Lisbon agenda are clearly observable. The precise array of measures and instruments varies significantly across countries, as does the relative ‘weight’ of the policies, but they share a growing awareness of the need for improved coherence and integration of policies.

Hoci financovanie výskumu a vývoja z verejných zdrojov pocítilo výrazný tlak v dôsledku celkových rozpočtových obmedzení, dajú sa jasne pozorovať všeobecné trendy v aktualizácii súborov politík a štruktúr riadenia v súlade s lisabonskou agendou. Presný súbor opatrení a nástrojov ako aj relatívna „závažnosť“ politík sa výrazne líšia medzi jednotlivými krajinami, ktoré si však stále viac uvedomujú potrebu zlepšiť súvislosť a integráciu politík.

A first trend is the convergence of conceptual approaches to RTD policy across the MS towards the so-called ‘systems’ framework. This policy framework is explicitly adopted in policy making in countries such as Finland, Germany, Sweden and the Netherlands. It focuses on the overall ‘system’ of institutions and organisations – specific for each country - that foster research and innovation and condition linkages between actors, and stresses the interconnectedness between different types of policies.

Prvým trendom je približovanie koncepčných prístupov k politike RTD v členských štátoch k tzv. „systémovému“ rámcu. Tento politický rámec je jednoznačne prijatý v tvorbe politiky takých krajín ako Fínsko, Nemecko, Švédsko a Holandsko. Zameriava sa na celkový „systém“ inštitúcií a organizácií - špecifický pre každú krajinu - ktoré podporujú výskum a inovácie a väzby medzi aktívnymi činiteľmi, a zdôrazňuje vzájomné prepojenie rôznych typov politík.

The increasing complexity of the policy mixes is a second trend. The range of long standing policies for research funding (R&D subsidies, technology transfer) is expanded with additional financial instruments (including venture capital operations) and a wide variety of complementary policies related to education and researcher training and mobility, research infrastructures, clustering policies, collaboration and cooperation programmes, IPR regimes, regulatory policies, the role of the public sector as a user of RTD, company formation, sustainable development etc. This ‘horizontalisation’ of RTD policy has blurred the border line with other policies and argues in favour of greater policy integration.

Rastúca zložitosť politických súborov je druhým trendom. Rozsah dlhoročných politík pre financovanie výskumu (dotácie do výskumu a vývoja, transfer technológií) sa rozširuje o ďalšie finančné nástroje (vrátane prevádzok rizikového kapitálu) a celé spektrum doplňujúcich politík súvisiacich so vzdelávaním a odbornou prípravou a mobilitou výskumných pracovníkov, výskumnými infraštruktúrami, politikami zoskupovania, programami spolupráce, režimami IPR, regulačnými politikami, úlohou verejného sektora ako užívateľa RTD, tvorbou spoločností, trvalo udržateľným vývojom, atď. Táto „horizontalizácia“ politiky RTD zastrela hranicu s inými politikami a hovorí v prospech väčšej politickej integrácie.

The growing importance of coordination issues has become a third trend that impacts all countries to different degrees. The Finish experience with the Science and Technology Policy Council has been emulated by a number of countries (e.g. The Netherlands). However, research systems in many countries are too ‘fragmented’ and there is a need for closer integration of the strategies of the different agencies and institutions.

Rastúci význam koordinačných otázok sa stal tretím trendom, ktorý má rôznou mierou vplyv na všetky krajiny. Fínske skúsenosti s Radou pre politiku v oblasti vedy a technológie napodobňuje mnoho krajín (napr. Holandsko). Výskumné systémy sú však v mnohých krajinách príliš roztrieštené a je potrebná užšia integrácia stratégií rôznych agentúr a inštitúcií.

The ‘ Europeanisation ’ of Member States research policies is in line with the growing awareness of interdependencies and of the effects of the new stage in globalisation on the restructuring of the research systems. In several countries the debate on the internationalisation of the research system is on the agenda. In all Member States the Lisbon process implicitly supports their modernisation policies, in line with the different actions of the 3% Action Plan. The adoption of R&D investment targets in line with the 3% objective in many Member States constitutes also an explicit reference to the 3% Action Plan.

„Europeizácia“ výskumných politík členských štátov je v súlade s rastúcim uvedomovaním si vzájomných závislostí a účinkov nového štádia v globalizácii od reštrukturalizácie výskumných systémov. V niekoľkých krajinách je na programe diskusia o internacionalizácii výskumného systému. Vo všetkých členských štátoch lisabonský proces bezpodmienečne podporuje ich modernizačné politiky v súlade s rôznymi činnosťami akčného plánu pre dosiahnutie cieľa 3 %. Prijatie cieľov v oblasti investícií do výskumu a vývoja v mnohých členských štátoch v súlade s cieľom dosiahnuť métu 3 % predstavuje aj jasný odkaz na akčný plán s cieľom 3 %.

Outlook for the future

Vyhliadky do budúcnosti

The leading role of research in the knowledge-based society and in competitiveness and growth in Europe was acknowledged and substantiated by a doubling of the funds for research in the Commission's proposals on the Union's financial perspectives for the period 2007-13.[11]

Vedúca úloha výskumu vo vedomostnej spoločnosti a v konkurencieschopnosti a raste v Európe bola uznaná a zdôvodnená zdvojnásobením finančných prostriedkov určených na výskum v návrhoch Komisie o finančných perspektívach Únie na obdobie rokov 2007 - 13.[11]

In June 2004 the Communication "Science and technology, the key to Europe's future"[12] started a political debate on the guidelines for future European research policy and activities. Initiating in this way the preparation of the 7th framework programmes, it proposes to strengthen European research efforts and increase the impact of the Union's action by organising it around six major objectives: creating centres of excellence through collaborative research; launching major European technological initiatives; stimulating basic research (and creating a European Research Council); making Europe more attractive to the best researchers; developing research infrastructures of European interest; and improving the coordination of national research programmes.

V júni 2004 oznámenie „Veda a technológia, kľúč k budúcnosti Európy“[12] spustilo politickú diskusiu o usmerneniach k budúcej európskej politike a činnosti v oblasti výskumu. Takéto iniciovanie prípravy Siedmeho rámcového programu navrhuje posilniť úsilie Európy v oblasti výskumu a zvýšiť vplyv činností Únie usporiadaním týchto činností do šiestich hlavných cieľov: vytvorenie centier dokonalosti prostredníctvom výskumu na báze spolupráce; začatie hlavných európskych technologických iniciatív; stimulovanie základného výskumu (a vytvorenie Európskej rady pre výskum); zatraktívnenie Európy pre najlepších výskumných pracovníkov; vytvorenie výskumných infraštruktúr európskeho záujmu; a zlepšenie koordinácie vnútroštátnych výskumných programov.

Two major consultations of stakeholders followed after the Communication, one on general guidelines for the way ahead and the other on future thematic priorities. An impact study and ex ante assessment of the seventh framework programmes was prepared, with particular regard to the programmes' economic, social and environmental impact and to integrating the socioeconomic and forecasting aspects into the priorities.

Po oznámení nasledovali dve hlavné konzultácie záujmových skupín, jedna sa týkala všeobecných usmernení k ďalšej ceste vpred a druhá budúcich tematických priorít. Pripravili sa štúdia vplyvu a predbežné hodnotenie Siedmeho rámcového programu., najmä pokiaľ ide o hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv programov a začlenenie socio-ekonomických a prognostických hľadísk do priorít.

Following this debate, the Commission presented its proposals for the 7th Framework programme[13] at the beginning of April 2005.

Po tejto diskusii Komisia predložila svoje návrhy Siedmeho rámcového programu[13] začiatkom apríla 2005.

These proposals are complemented by the Commission’s proposals for the next generation of Structural Funds programmes, which also emphasize investment in research and innovation as a souce of economic growth.

Tieto návrhy dopĺňajú návrhy Komisie týkajúce sa ďalšej tvorby programov štrukturálnych fondov, ktoré kladú dôraz na investície do výskumu a inovácií, ako zdroja hospodárskeho rastu.

SOURCES OF FURTHER INFORMATION

Zdroje ďalších informácií

More details are included in the Commission Working Document that accompanies this Report. For further information, the following are publicly available:

Podrobnejšie informácie sú uvedené v pracovnom dokumente Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe. V prípade potreby sú verejne dostupné tieto informácie:

- Annual Monitoring Reports for the Framework Programme and Specific Programmes, which provide a concise, independent summary of the progress and quality of the measures taken to implement the programmes.

- výročné správy o monitorovaní rámcového programu a osobitných programov, ktoré poskytujú stručné nezávislé zhrnutie vývoja a kvality opatrení prijatých na implementáciu programov,

- Five-year Assessment Reports which examine implementation and achievements of Community research activities over the five previous years.

- päťročné hodnotiace správy, ktoré skúmajú implementáciu a úspechy činností v oblasti výskumu v Spoločenstve za obdobie 5 predchádzajúcich rokov

- The European Report on Science and Technology Indicators, which contains descriptions, statistics and detailed analyses of European and national RTD activities in the world context.

- európska správa o ukazovateľoch v oblasti vedy a technológie, ktorá obsahuje opisy, štatistiky a podrobné analýzy európskych a vnútroštátnych činností v oblasti RTD zo svetového hľadiska,

- Key Figures reports published each year, providing a set of indicators to take stock of Europe’s position in science, technology and innovation.

- kľúčové údaje uverejňované každý rok, ktoré poskytujú súbor ukazovateľov na získanie prehľadu o postavení Európy v oblasti vedy, technológií a inovácií,

- Statistics on Science and Technology, produced by Eurostat on R&D, innovation, Human resources on science and technology, patents and high tech industries (available on free of charge on the Eurostat webpage – see address below - under the domain “Science and technology”).

- štatistické údaje o vede a technológii, ktoré pripravuje Eurostat o výskume a vývoji, inováciách, ľudských zdrojoch vo vede a technológii, patentoch a špičkových priemyselných odvetviach (dostupné zdarma na internetovej stránke Eurostatu – pozri adresa ďalej v texte – pod doménou „Veda a technológia“),

- Statistics on Science and Technology in Europe, published as part of the “Panorama of the European Union” collection (DG Research/Eurostat).

- štatistické údaje o vede a technológii v Európe uverejnené ako súčasť zbierky „Panoráma Európskej únie“ (Generálne riaditeľstvo pre výskum/Eurostat),

- Studies and analyses published in connection with the Community RTD programmes and addressing issues specific to the fields of RTD which they cover.

- štúdie a analýzy uverejňované v súvislosti s programami Spoločenstva v oblasti RTD a zaoberajúce sa otázkami charakteristickými pre oblasti RTD, ktorých sa týkajú.

Most of these documents can be obtained or ordered from the Commission’s Internet sites:

Väčšinu týchto dokumentov možno získať alebo objednať z internetových stránok Komisie:

- The Commission’s general EUROPA site: http://europa.eu.int/

- všeobecná internetová stránka Komisie EUROPA: http://europa.eu.int/

- The CORDIS site containing comprehensive information on the RTD FrameworkProgramme: http://www.cordis.lu

- internetová stránka CORDIS obsahujúca úplné informácie o rámcovom programe v oblasti RTD: http://www.cordis.lu

- The site of the Commission’s Directorate-General for Research:http://europa.eu.int/comm/research

- internetová stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum:http://europa.eu.int/comm/research

- The site of the Commission’s Directorate-General for the Information Society: http://europa.eu.int/information_society/index_en.htm

- internetová stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre informačnú spoločnosť: http://europa.eu.int/information_society/index_en.htm

- The site of the Commission’s Directorate-General for Enterprise:http://europa.eu.int/comm/dgs/enterprise/

- internetová stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre podnikanie: http://europa.eu.int/comm/dgs/enterprise/

- The site of the Commission’s Directorate-General for Energy and Transport:http://europa.eu.int/comm/dgs/energy_transport/index.html

- internetová stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre energiu a dopravu: http://europa.eu.int/comm/dgs/energy_transport/index.html

- The Joint Research Centre (JRC) site: http://www.jrc.cec.eu.int/

- internetová stránka Spoločného výskumného centra (SVC): http://www.jrc.cec.eu.int/

- The Eurostat site: http://epp.eurostat.cec.eu.int

- internetová stránka Eurostatu: http://epp.eurostat.cec.eu.int

[1] “The Commission shall ensure that these programmes are carried out and shall submit an annual report thereon to the Council”.

[1] „Komisia zabezpečuje uskutočnenie týchto programov a potom predkladá výročnú správu Rade“.

[2] “At the beginning of each year the Commission shall send a report to the European Parliament and the Council. The report shall include information on research and technological development activities and the dissemination of results during the previous year, and the work programme for the current year.”

[2] „Na začiatku každého roka Komisia zasiela správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa obsahuje informácie o činnostiach v oblasti výskumu a technologického vývoja a o šírení výsledkov v predchádzajúcom roku a pracovný program na bežný rok“.

[3] Decision No 1513/2002/EC of 27 June 2002. Article 4 “In the context of the annual report to be submitted by the Commission pursuant to Article 173 of the Treaty, the Commission shall report in detail on progress with implementing the sixth framework programme, and in particular progress towards achieving its objectives and meeting its priorities…; information on financial aspects and the use of instruments shall also be included.

[3] Rozhodnutie č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002. Článok 4 „V zmysle výročnej správy, ktorú predkladá Komisia podľa článku 173 zmluvy, Komisia podrobne informuje o pokroku pri implementácii Šiesteho rámcového programu, najmä o pokroku smerujúcom k dosiahnutiu jeho cieľov a splneniu jeho priorít…; do správy musia byť zahrnuté aj informácie o finančných hľadiskách a využití nástrojov.

[4] COM(2004) 574; SEC(2004) 1057, 27.8.2004.

[4] KOM(2004) 574; SEC(2004) 1057, 27.8.2004.

[5] COM(2004) 178, 16.3. 2004.

[5] KOM(2004) 178, 16.3.2004.

[6] COM(2004) 338, 12.5.2004.

[6] KOM(2004) 338, 12.5.2004.

[7] COM(2004) 65, 3.2.2004.

[7] KOM(2004) 65, 3.2.2004.

[8] COM(2004) 72, 3.2.2004.

[8] KOM(2004) 72, 3.2.2004.

[9] COM(2004) 9, 14.1.2004.

[9] KOM(2004) 9, 14.1.2004.

[10] R&D intensity is the relation of Gross Expenditures for Research & Development (GERD) to Gross Domestic Product (GDP). All indicators are extracted from the Key Figures 2005 on Science, Technology and Innovation. Towards a European Knowledge Area ’ (to be published in 2005). These figures are based on the latest available time series from OECD (MSTI-2005-1) and EUROSTAT.

[10] Intenzita výskumu a vývoja je pomer hrubých výdavkov na výskum a vývoj (GERD) k hrubému domácemu produktu (HDP). Všetky ukazovatele boli vybrané z dokumentu Kľúčové údaje o vede, technológii a inováciách na rok 2005. K európskemu vedomostnému priestoru“ (bude uverejnený v roku 2005). Tieto údaje sú založené na najnovších dostupných časových sériách z OECD(MSTI-2005-1) a EUROSTATu.

[11] COM(2004) 101, 10.2.2004; COM (2004) 487, 14.7.2004.

[11] KOM(2004) 101, 10.2.2004; KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[12] COM(2004) 353, 16. 6.2004.

[12] KOM(2004) 353, 16.6.2004.

[13] COM(2005) 119 final, 6.4.2004.

[13] KOM(2005) 119, konečné znenie, 6.4.2004.