Grounds
|
|
1. This reference for a preliminary ruling concerns the interpretation of Articles 6(1), 22(4) and 31 of Council Regulation (EC) No 44/2001 of 22 December 2000 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters (OJ 2001 L 12, p. 1).
|
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 bodu 1, článku 22 bodu 4 a článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).
|
|
2. The reference was submitted in the course of proceedings between (i) Solvay SA, established in Belgium (‘Solvay’) and (ii) Honeywell Fluorine Products Europe BV, established in the Netherlands, and Honeywell Belgium NV and Honeywell Europe NV, both established in Belgium, (together ‘the Honeywell companies’), regarding the alleged infringement by various parties of a European patent.
|
2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Solvay SA usadenou v Belgicku (ďalej len „Solvay“) na jednej strane a Honeywell Fluorine Products Europe BV so sídlom v Holandsku, spolu s Honeywell Belgium NV a Honeywell Europe NV, všetky usadené v Belgicku (ďalej spoločne len „spoločnosti Honeywell“), na druhej strane, ktorý sa týka údajného porušenia rôznych častí európskeho patentu.
|
|
Legal context
|
Právny rámec
|
|
The Munich Convention
|
Mníchovský dohovor
|
|
3. The Convention on the Grant of European Patents, signed in Munich on 5 October 1973 (‘the Munich Convention’), establishes, according to Article 1 thereof, ‘a system of law, common to the Contracting States, for the grant of patents for invention’.
|
3. Dohovor o udeľovaní európskych patentov podpísaný v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len „Mníchovský dohovor“) vytvára, ako to uvádza vo svojom článku 1, „právo na udeľovanie patentov na vynálezy spoločné pre všetky zmluvné štáty“.
|
|
4. Outside the scope of the common rules on granting patents, a European patent continues to be governed by the national law of each of the Contracting States for which it has been granted. In that regard, Article 2(2) of the Munich Convention states:
|
4. Okrem spoločných pravidiel udeľovania sa európsky patent riadi vnútroštátnou právnou úpravou každého zo zmluvných štátov, pre ktorý bol udelený. V tejto súvislosti článok 2 ods. 2 Mníchovského dohovoru stanovuje:
|
|
‘The European patent shall, in each of the Contracting States for which it is granted, have the effect of and be subject to the same conditions as a national patent granted by that State ...’
|
„Európsky patent má v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol udelený, rovnaký účinok a podlieha rovnakým predpisom ako v tomto štáte udelený národný patent…“.
|
|
5. As regards the rights conferred on the proprietor of a European patent, Article 64(1) and (3) of that convention provides::
|
5. Pokiaľ ide o práva majiteľa európskeho patentu, článok 64 ods. 1 a 3 tohto dohovoru stanovuje:
|
|
‘(1) A European patent shall … confer on its proprietor from the date of publication of the mention of its grant, in each Contracting State in respect of which it is granted, the same rights as would be conferred by a national patent granted in that State.
|
„1. … európsky patent poskytuje svojmu majiteľovi odo dňa zverejnenia o jeho udelení v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol udelený, rovnaké práva, aké by mu poskytoval národný patent udelený v tomto štáte.
|
|
…
|
…
|
|
(3) Any infringement of a European patent shall be dealt with by national law.’
|
3. Porušenie európskeho patentu sa prerokúva podľa vnútroštátneho práva.“
|
|
European Union law
|
Právo Únie
|
|
6. Recitals 11, 12, 15 and 19 in the preamble to Regulation No 44/2001 state:
|
6. Odôvodnenia 11, 12, 15 a 19 nariadenia č. 44/2001 stanovujú:
|
|
‘(11) The rules of jurisdiction must be highly predictable and founded on the principle that jurisdiction is generally based on the defendant’s domicile and jurisdiction must always be available on this ground save in a few well-defined situations in which the subject-matter of the litigation or the autonomy of the parties warrants a different linking factor. …
|
„(11) Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby [odôvodňuje použitie iných hraničných ukazovateľov – neoficiálny preklad ]…
|
|
(12) In addition to the defendant’s domicile, there should be alternative grounds of jurisdiction based on a close link between the court and the action or in order to facilitate the sound administration of justice.
|
(12) Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva.
|
|
…
|
…
|
|
(15) In the interests of the harmonious administration of justice it is necessary to minimise the possibility of concurrent proceedings and to ensure that irreconcilable judgments will not be given in two Member States. …
|
(15) V záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky…
|
|
…
|
…
|
|
(19) Continuity between the [Brussels Convention of 27 September 1968 on jurisdiction and the enforcement of judgments in civil and commercial matters (OJ 1972 L 299, p. 32; ‘the Brussels Convention’)] and this Regulation should be ensured, and transitional provisions should be laid down to that end. The same need for continuity applies as regards the interpretation of the Brussels Convention by the Court of Justice of the European Communities and the 1971 Protocol [on this interpretation by the Court, as revised and amended (OJ 1998 C 27, p. 28)] should remain applicable also to cases already pending when this Regulation enters into force.’
|
(19) Treba zaručiť kontinuitu medzi [dohovorom z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32, ďalej len ‚Bruselský dohovor‘)] a týmto nariadením a musia sa určiť prechodné ustanovenia na tento účel. Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu Bruselského dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Protokol z roku 1971 [o výklade Súdnym dvorom, v zmenenom a doplnenom znení (Ú. v. ES C 27, 1998, s. 28)] by sa mal naďalej uplatniť na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.“
|
|
7. Under Article 2 of that regulation:
|
7. Článok 2 tohto nariadenia stanovuje:
|
|
‘1. Subject to this Regulation, persons domiciled in a Member State shall, whatever their nationality, be sued in the courts of that Member State.
|
„1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
|
|
2. Persons who are not nationals of the Member State in which they are domiciled shall be governed by the rules of jurisdiction applicable to nationals of that State.’
|
2. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.“
|
|
8. Article 6(1), which is part of Section 2 of Chapter II of that regulation, entitled ‘Special jurisdiction’, provides:
|
8. Článok 6 bod 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa nachádza v jeho oddiele 2 kapitoly II nazvanom „Osobitná právomoc“, stanovuje:
|
|
‘A person domiciled in a Member State may also be sued:
|
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať:
|
|
(1) where he is one of a number of defendants, in the courts for the place where any one of them is domiciled, provided the claims are so closely connected that it is expedient to hear and determine them together to avoid the risk of irreconcilable judgments resulting from separate proceedings’.
|
1. ak ide o jedného z viacerých žalovaných na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach“.
|
|
9. According to Article 22(4) of that regulation:
|
9. Podľa článku 22 bodu 4 tohto nariadenia:
|
|
‘The following courts shall have exclusive jurisdiction, regardless of domicile:
|
„Výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko:
|
|
…
|
…
|
|
(4) in proceedings concerned with the registration or validity of patents, trade marks, designs, or other similar rights required to be deposited or registered, the courts of the Member State in which the deposit or registration has been applied for, has taken place or is under the terms of a Community instrument or an international convention deemed to have taken place.
|
4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo [pri] ktorých sa musí žiadať o ochranu, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli alebo podľa právneho nástroja spoločenstva alebo medzinárodného dohovoru sa za poskytnuté považujú.
|
|
Without prejudice to the jurisdiction of the European Patent Office under the [Munich Convention], the courts of each Member State shall have exclusive jurisdiction, regardless of domicile, in proceedings concerned with the registration or validity of any European patent granted for that State’.
|
Bez vplyvu na právomoc Európskeho patentového úradu podľa [Mníchovského dohovoru], súdy každého členského štátu majú výlučnú právomoc, bez ohľadu na bydlisko, v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti akéhokoľvek Európskeho patentu udeleného tomuto štátu [pre tento štát – neoficiálny preklad ]“.
|
|
10. Article 25 of that regulation is worded as follows:
|
10. Článok 25 uvedeného nariadenia stanovuje:
|
|
‘Where a court of a Member State is seised of a claim which is principally concerned with a matter over which the courts of another Member State have exclusive jurisdiction by virtue of Article 22, it shall declare of its own motion that it has no jurisdiction.’
|
„Ak má súd členského štátu konať o nároku, ktorého podstatou je vec patriaca do výlučnej právomoci súdov iného členského štátu podľa článku 22, aj bez návrhu tento súd vyhlási, že nemá právomoc.“
|
|
11. Pursuant to Article 31 of that regulation:
|
11. Článok 31 tohto istého nariadenia stanovuje:
|
|
‘Application may be made to the courts of a Member State for such provisional, including protective, measures as may be available under the law of that State, even if, under this Regulation, the courts of another Member State have jurisdiction as to the substance of the matter.’
|
„Súdom členských štátov možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať [v hlavnom konaní] súdy iného členského štátu.“
|
|
The dispute in the main proceedings and the questions referred for a preliminary ruling
|
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
|
|
12. On 6 March 2009, Solvay, the proprietor of European patent EP 0 858 440, brought an action in the Rechtbank ‘s-Gravenhage for infringement of the national parts of that patent, as in force in Denmark, Ireland, Greece, Luxembourg, Austria, Portugal, Finland, Sweden, Liechtenstein and Switzerland, against the Honeywell companies for marketing a product HFC-245 fa, manufactured by Honeywell International Inc. and identical to the product covered by that patent.
|
12. Spoločnosť Solvay, ktorá je majiteľkou európskeho patentu EP 0 858 440, podala 6. marca 2009 na Rechtbank ’s‑Gravenhage žalobu pre porušenie národných častí tohto patentu platného v Dánsku, Írsku, Grécku, Luxembursku, Rakúsku, Portugalsku, Fínsku, Švédsku, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku proti spoločnostiam Honeywell, pretože uvádzali na trh výrobok HFC‑245 fa vyrábaný spoločnosťou Honeywell International Inc., ktorý je rovnaký ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje uvedený patent.
|
|
13. Specifically, Solvay accuses Honeywell Flourine Products Europe BV and Honeywell Europe NV of performing the reserved actions in the whole of Europe and Honeywell Belgium NV of performing the reserved actions in Northern and Central Europe.
|
13. Solvay konkrétne spoločnostiam Honeywell Fluorine Products Europe BV a Honeywell Europe NV vytýka, že vyhradené aktivity vykonávali v celej Európe, a spoločnosti Honeywell Belgium NV vytýka, že vyhradené aktivity vykonávala v severnej a strednej Európe.
|
|
14. In the course of its action for infringement, on 9 December 2009 Solvay also lodged an interim claim against the Honeywell companies, seeking provisional relief in the form of a cross-border prohibition against infringement until a decision had been made in the main proceedings.
|
14. V rámci žaloby pre porušenie patentu Solvay 9. decembra 2009 tiež podala incidenčný návrh voči spoločnostiam Honeywell, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia zakazujúceho do rozhodnutia v hlavnom konaní cezhraničné porušovanie patentu.
|
|
15. In the interim proceedings, the Honeywell companies raised the defence of invalidity of the national parts of the patent concerned without, however, having brought or even declared their intention of bringing proceedings for the annulment of the national parts of that patent, and without contesting the competence of the Dutch court to hear both the main proceedings and the interim proceedings.
|
15. Spoločnosti Honeywell v rámci incidenčného konania tvrdili, že národné časti predmetného patentu sú neplatné, ale nepodali, ba ani neoznámili úmysel podať žaloby o zrušenie národných častí tohto patentu, a ani nenamietali voči právomoci konajúceho holandského súdu rozhodnúť o hlavnej žalobe či incidenčnom návrhu.
|
|
16. In those circumstances, the Rechtbank ‘s-Gravenhage decided to stay the proceedings and to refer the following questions to the Court of Justice for a preliminary ruling:
|
16. Za týchto podmienok Rechtbank ’s‑Gravenhage rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
|
‘Regarding Article 6(1) of [Regulation No 44/2001]:
|
„Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia [č. 44/2001]:
|
|
1. In a situation where two or more companies from different Member States, in proceedings pending before a court of one of those Member States, are each separately accused of committing an infringement of the same national part of a European patent which is in force in yet another Member State by virtue of their performance of reserved actions with regard to the same product, does the possibility arise of “irreconcilable judgments” resulting from separate proceedings as referred to in Article 6(1) of [Regulation No 44/2001]?
|
1. Existuje možnosť ‚nezlučiteľných rozhodnutí‘ vydaných v samostatných konaniach v zmysle článku 6 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 v prípade, keď sa dvom alebo viacerým spoločnostiam z rôznych členských štátoch v rámci spoločného konania na súde niektorého z týchto členských štátov, a to každej spoločnosti samostatne, vytýka, že vykonávaním vyhradených aktivít s tým istým výrobkom porušili rovnakú národnú časť európskeho patentu, ktorá platí aj v inom členskom štáte?
|
|
Regarding Article 22(4) of [Regulation No 44/2001]:
|
Pokiaľ ide o článok 22 bod 4 nariadenia č. 44/2001:
|
|
2. Is Article 22(4) of [Regulation No 44/2001] applicable in proceedings seeking provisional relief on the basis of a foreign patent (such as a provisional cross-border prohibition against infringement), if the defendant argues by way of defence that the patent invoked is invalid, taking into account that the court in that case does not make a final decision on the validity of the patent invoked but makes an assessment as to how the court having jurisdiction under Article 22(4) of [that] Regulation would rule in that regard, and that the application for interim relief in the form of a prohibition against infringement shall be refused if, in the opinion of the court, a reasonable, non-negligible possibility exists that the patent invoked would be declared invalid by the competent court?
|
2. Uplatní sa článok 22 bod 4 nariadenia [č. 44/2001] v konaní o vydaní predbežného opatrenia, ktoré je založené na zahraničnom patente (akým je napríklad ‚predbežný‘ zákaz cezhraničného porušovania patentu), vtedy, keď žalovaná strana na svoju obhajobu namieta neplatnosť uplatneného patentu vzhľadom na to, že súd v takomto prípade nevydáva konečné rozhodnutie o platnosti uplatneného patentu, ale vyhodnocuje, ako by súd s právomocou na základe článku 22 bodu 4 [daného] nariadenia v tomto ohľade rozhodol, ako aj na to, že navrhované predbežné opatrenie v podobe zákazu porušovania patentu sa zamietne, ak podľa názoru súdu existuje reálna, nezanedbateľná možnosť, že príslušný súd uplatnený patent zruší?
|
|
3. In order for Article 22(4) of [Regulation No 44/2001] to be applicable in proceedings such as those referred to in the preceding question, must the defence of invalidity be subject to procedural requirements in the sense that Article 22(4) of the regulation is only applicable if invalidity proceedings before the court having jurisdiction under Article 22(4) of [that] Regulation are already pending or are to be commenced within a period to be laid down by the court or at least that a summons in that regard has been or is being issued to the patent holder, or does it suffice if a defence of invalidity is merely raised and, if so, are requirements then laid down in respect of the content of the defence put forward, in the sense that it must be sufficiently substantiated and/or that the conduct of the defence must not be deemed to be an abuse of procedural law?
|
3. Je uplatnenie článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001 v konaní v zmysle predchádzajúcej otázky podmienené formálnymi požiadavkami na námietku neplatnosti v tom zmysle, že článok 22 bod 4 [tohto] nariadenia sa uplatní len vtedy, ak na súde príslušnom podľa článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001 už bola alebo v lehote – ktorú má určiť súd – bude podaná žaloba o neplatnosť, alebo aspoň ak majiteľ patentu v tejto súvislosti už bol alebo bude predvolaný, alebo len stačí podať námietku neplatnosti, a ak áno, aké obsahové náležitosti musí táto námietka spĺňať, aby bola dostatočne odôvodnená a/alebo aby sa uplatnenie tejto námietky nepovažovalo za protiprávne?
|
|
4. If question [2] is answered in the affirmative, does the court, after a defence of invalidity has been raised in proceedings such as those referred to in question 1, retain jurisdiction in respect of the infringement action with the result that (if the claimant so desires) the infringement proceedings must be stayed until the court having jurisdiction under Article 22(4) of [Regulation No 44/2001] has given a decision on the validity of the national part of the patent invoked, or that the claim must be refused because a defence that is essential to the decision may not be adjudicated, or does the court also lose its jurisdiction in respect of the infringement claim once a defence of invalidity has been raised?
|
4. V prípade kladnej odpovede na [druhú] otázku, zostane právomoc súdu v konaní o porušenie patentu zachovaná aj po podaní námietky neplatnosti v zmysle prvej otázky s dôsledkom, že (ak si to želá žalujúca strana) konanie o porušení patentu musí byť prerušené dovtedy, kým súd príslušný podľa článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001 rozhodne o platnosti použitej národnej časti patentu, alebo musí byť žaloba zamietnutá z dôvodu, že nesmie rozhodovať o námietke relevantnej pre rozhodnutie vo veci, alebo súd po podaní námietky neplatnosti stratí aj svoju právomoc vo veci žaloby o porušenie patentu?
|
|
5. If question [2] is answered in the affirmative, can Article 31 of [Regulation No 44/2001] confer on the national court jurisdiction to adjudicate on a claim seeking provisional relief on the basis of a foreign patent (such as a cross-border prohibition against infringement), and against which it is argued by way of defence that the patent invoked is invalid, or (should it be decided that the applicability of Article 22(4) of [that] Regulation does not affect the jurisdiction of the Rechtbank [ s’-Gravenhage] to adjudicate on the infringement question) jurisdiction to adjudicate on a defence claiming that the foreign patent invoked is invalid?
|
5. V prípade kladnej odpovede na [druhú] otázku…, môže vnútroštátny súd z článku 31 nariadenia č. 44/2001 odvodiť svoju právomoc rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré vychádza zo zahraničného patentu (akým je zákaz cezhraničného porušovania patentu) a proti ktorému bola podaná námietka neplatnosti patentu, prípadne (ak by sa rozhodlo, že uplatnenie článku 22 bodu 4 [daného] nariadenia neovplyvní právomoc Rechtbank [’s‑Gravenhage] rozhodnúť o žalobe o porušenie patentu) svoju právomoc rozhodnúť o námietke neplatnosti uplatneného zahraničného patentu?
|
|
6. If question [5] is answered in the affirmative, what facts or circumstances are then required in order to be able to accept that there is a real connecting link, as referred to in paragraph 40 of the judgment [in Case C-391/95 Van Uden [1998] ECR I‑7091], between the subject matter of the measures sought and the territorial jurisdiction of the Contracting State of the court before which those measures are sought?’
|
6. V prípade kladnej odpovede na [piatu] otázku, aké skutočnosti alebo okolnosti sú potrebné na to, aby bolo možné v zmysle bodu 40 rozsudku [zo 17. novembra 1998], Van Uden [(C‑391/95, Zb. s. I‑7091),] dospieť k záveru o existencii skutočnej súvislosti medzi predmetom navrhovaných opatrení a miestnou príslušnosťou štátu, na ktorého súde sa nariadenie opatrenia navrhuje?“
|
|
On the questions referred
|
O prejudiciálnych otázkach
|
|
The first question
|
O p rvej otázke
|
|
17. By its first question, the referring court asks, in essence, whether Article 6(1) of Regulation No 44/2001 must be interpreted as meaning that a situation where two or more companies established in different Member States, in proceedings pending before a court of one of those Member States, are each separately accused of committing an infringement of the same national part of a European patent which is in force in yet another Member State by virtue of their performance of reserved actions with regard to the same product, is capable of leading to ‘irreconcilable judgments’ resulting from separate proceedings as referred to in that provision.
|
17. Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 6 bod 1 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že by sa mohlo dospieť k nezlučiteľným rozhodnutiam vydaným v samostatných konaniach v zmysle tohto ustanovenia v prípade, keď sa dvom alebo viacerým spoločnostiam usadeným v rôznych členských štátoch v rámci spoločného konania na súde niektorého z týchto členských štátov, a to každej spoločnosti samostatne, vytýka, že vykonávaním vyhradených aktivít s tým istým výrobkom porušili rovnakú národnú časť európskeho patentu, ktorá platí aj v inom členskom štáte.
|
|
18. First of all, it must be observed that Article 6(1) of Regulation No 44/2001 provides, in order to avoid irreconcilable judgments resulting from separate proceedings, that a defendant may be sued, where he is one of a number of defendants, in the courts for the place where any one of them is domiciled, provided the claims are so closely connected that it is expedient to hear and determine them together.
|
18. Na úvod treba pripomenúť, že článok 6 bod 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že s cieľom predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach možno osobu s bydliskom na území členského štátu, ak ide o jedného z viacerých žalovaných, žalovať aj na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne.
|
|
19. As regards its purpose, the rule of jurisdiction in Article 6(1) of Regulation No 44/2001 meets, in accordance with recitals 12 and 15 in the preamble to that regulation, the wish to facilitate the sound administration of justice, to minimise the possibility of concurrent proceedings and thus to avoid irreconcilable outcomes if cases are decided separately (see Case C-145/10 Painer [2011] ECR I-0000, paragraph 77).
|
19. Pravidlo učenia právomoci uvedené v článku 6 bode 1 nariadenia č. 44/2001, pokiaľ ide o jeho cieľ, reaguje v súlade s odôvodnením 12 a 15 tohto nariadenia na snahu uľahčiť riadny výkon spravodlivosti, minimalizovať možnosť súbežných konaní a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach (pozri rozsudok z 1. decembra 2011, Painer, C‑145/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 77).
|
|
20. Moreover, that special rule of jurisdiction must be interpreted in the light, first, of recital 11 in the preamble to Regulation No 44/2001, according to which the rules of jurisdiction must be highly predictable and founded on the principle that jurisdiction is generally based on the defendant’s domicile and jurisdiction must always be available on this ground save in a few well-defined situations in which the subject-matter of the litigation or the autonomy of the parties warrants a different linking factor (see Case C-98/06 Freeport [2007] ECR I-8319, paragraph 36).
|
20. Navyše uvedené pravidlo osobitnej právomoci treba na jednej strane vykladať s ohľadom na odôvodnenie 11 nariadenia č. 44/2001, podľa ktorého pravidlá súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a musia vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a že právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje použitie iných hraničných ukazovateľov (pozri rozsudok z 11. októbra 2007, Freeport, C‑98/06, Zb. s. I‑8319, bod 36).
|
|
21. That special rule of jurisdiction, because it derogates from the principle stated in Article 2 of Regulation No 44/2001 that jurisdiction be based on the defendant’s domicile, must be strictly interpreted and cannot be given an interpretation going beyond the cases expressly envisaged by that regulation (see Painer , paragraph 74 and the case-law cited).
|
21. Na druhej strane, keďže sa toto pravidlo osobitnej právomoci odchyľuje od všeobecnej zásady, že právomoc má súd v mieste bydliska žalovaného, ktorá je zakotvená v článku 2 nariadenia č. 44/2001, treba ho vykladať doslovne, pretože nemožno pripustiť výklad idúci nad rámec prípadov výslovne uvedených v uvedenom nariadení (pozri rozsudok Painer, už citovaný, bod 74 a citovanú judikatúru).
|
|
22. In addition, that rule cannot be interpreted in such a way as to allow an applicant to make a claim against a number of defendants with the sole object of ousting the jurisdiction of the courts of the State where one of those defendants is domiciled (see, to that effect, Case 189/87 Kalfelis [1988] ECR 5565, paragraphs 8 and 9, and Painer , paragraph 78).
|
22. Toto isté pravidlo navyše nemožno vykladať tak, aby sa uplatnilo takým spôsobom, že umožní žalobcovi podať žalobu smerujúcu proti viacerým žalovaným len na ten účel, aby bol niektorý z nich vyňatý z právomoci súdu štátu, v ktorom má bydlisko (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 1988, Kalfelis, 189/87, Zb. s. 5565, body 8 a 9; z 27. októbra 1998, Réunion européenne a i., C‑51/97, Zb. s. I‑6511, bod 47, ako aj Painer, už citovaný, bod 78).
|
|
23. Furthermore, the Court has held that it is for the national court to assess whether there is a connection between the different claims brought before it, that is to say, a risk of irreconcilable judgments if those claims were determined separately and, in that regard, to take account of all the necessary factors in the case-file (see Freeport , paragraph 41, and Painer , paragraph 83).
|
23. Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že je úlohou vnútroštátneho súdu, aby s ohľadom na všetky okolnosti v spise posúdil existenciu vzťahu spojitosti medzi jednotlivými žalobami, ktoré mu boli predložené, a teda rizika, že v oddelených konaniach budú vydané nezlučiteľné rozhodnutia (pozri rozsudky Freeport, už citovaný, bod 41, a Painer, už citovaný, bod 83).
|
|
24. The Court has however stated in this connection that, in order for judgments to be regarded as at risk of being irreconcilable within the meaning of Article 6(1) of Regulation No 44/2001, it is not sufficient that there be a divergence in the outcome of the dispute, but that divergence must also arise in the same situation of fact and law (see Case C-539/03 Roche Nederland and Others [2006] ECR I‑6535, paragraph 26; Freeport , paragraph 40; and Painer , paragraph 79).
|
24. V tejto súvislosti však už Súdny dvor spresnil, že na to, aby sa rozhodnutia mohli považovať za navzájom nezlučiteľné v zmysle článku 6 bodu 1 nariadenia č. 44/2001, nestačí len rozdielny výsledok sporu, ale navyše treba, aby bol tento rozdiel zasadený do rámca rovnakej skutkovej a právnej situácie (pozri rozsudky z 13. júla 2006, Roche Nederland a i., C‑539/03, Zb. s. I‑6535, bod 26; Freeport, už citovaný, bod 40, ako aj Painer, už citovaný, bod 79).
|
|
25. As regards the assessment of the existence of the same situation, the Court has ruled, first, that the existence of the same situation of fact cannot be inferred where the defendants are different and the infringements they are accused of, committed in different Contracting States, are not the same. Secondly, it has held that the same situation of law cannot be inferred where infringement proceedings are brought before a number of courts in different Contracting States in respect of a European patent granted in each of those States and those actions are brought against defendants domiciled in those States in respect of acts allegedly committed in their territory (see Roche Nederland and Others , paragraphs 27 and 31).
|
25. Pokiaľ ide o posúdenie existencie rovnakej situácie, Súdny dvor už rozhodol, že nemožno dospieť k záveru o existencii rovnakej skutkovej situácie, keďže žalovaní sú rôzni a im vytýkané porušenia, ku ktorým došlo v rôznych zmluvných štátoch, nie sú rovnaké. Usúdil aj, že nemožno dospieť k záveru o existencii rovnakej právnej situácie, keď sú na viaceré súdy rôznych zmluvných štátov podané žaloby pre porušenie európskeho patentu udeleného pre každý z týchto štátov a ak sú tieto žaloby podané proti žalovaným s bydliskom v týchto štátoch z dôvodu skutkov, ku ktorým údajne došlo na ich území (pozri rozsudok Roche Nederland a i., už citovaný, body 27 a 31).
|
|
26. A European patent continues to be governed, as Articles 2(2) and 64(1) of the Munich Convention clearly show, by the national law of each of the Contracting States for which it has been granted. By the same token, any action for infringement of a European patent must, as is apparent from Article 64(3) of that convention, be examined in the light of the relevant national law in force in each of the States for which it has been granted ( Roche Nederland and Others , paragraphs 29 and 30).
|
26. Európsky patent sa totiž riadi, ako to jasne vyplýva z článku 2 ods. 2 a z článku 64 ods. 1 Mníchovského dohovoru vnútroštátnou právnou úpravou každého zo zmluvných štátov, pre ktorý bol udelený. Preto sa akákoľvek žaloba pre porušenie európskeho patentu musí, ako vyplýva z článku 64 ods. 3 tohto dohovoru, preskúmať podľa vnútroštátnej právnej úpravy účinnej v tejto oblasti v každom zo štátov, pre ktorý bol patent udelený (rozsudok Roche Nederland a i., už citovaný, body 29 a 30).
|
|
27. It follows from the specific features of a case such as that in the main proceedings that potential divergences in the outcome of the proceedings are likely to arise in the same situation of fact and law, so that it is possible that they will culminate in irreconcilable judgments resulting from separate proceedings.
|
27. Z osobitostí takej veci, ako je vo veci samej, vyplýva, že prípadné rozdiely vo výsledku sporu môžu spadať do rámca rovnakej skutkovej a právnej situácie, takže nie je vylúčené, že ak by sa o týchto žalobách rozhodovalo v samostatných konaniach, mohli by viesť k nezlučiteľným rozhodnutiam.
|
|
28. As the Advocate General observed in point 25 of his Opinion, were Article 6(1) of Regulation No 44/2001 not applicable, two courts would each have to examine the alleged infringements in the light of the different national legislation governing the various national parts of the European patent alleged to have been infringed. They would, for instance, be called upon to assess according to the same Finnish law the infringement of the Finnish part of the European patent by the Honeywell companies as a result of the marketing of an identical infringing product in Finland.
|
28. Ako totiž zdôraznil generálny advokát v bode 25 svojich návrhov, ak by článok 6 bod 1 nariadenia č. 44/2001 nebol uplatniteľný, dva súdy by museli samostatne preskúmať namietané porušenia z hľadiska rôznych vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich jednotlivé národné časti európskeho patentu, ktorých porušenie sa namieta. Museli by napríklad podľa toho istého fínskeho práva posúdiť, či spoločnosti Honeywell porušili fínsku časť európskeho patentu tým, že uvádzali na trh rovnaký výrobok porušujúci práva na fínskom území.
|
|
29. In order to assess, in a situation such as that at issue in the main proceedings, whether there is a connection between the different claims brought before it and thus whether there is a risk of irreconcilable judgments if those claims were determined separately, it is for the national court to take into account, inter alia, the dual fact that, first, the defendants in the main proceeding are each separately accused of committing the same infringements with respect to the same products and, secondly, such infringments were committed in the same Member States, so that they adversely affect the same national parts of the European patent at issue.
|
29. Na účely posúdenia v situácii, o akú ide vo veci samej, existencie vzťahu spojitosti medzi jednotlivými žalobami, ktoré boli vnútroštátnemu súdu predložené, a teda rizika, že ak by sa o týchto žalobách rozhodovalo v samostatných konaniach, mohli by viesť k nezlučiteľným rozhodnutiam, prináleží tomuto súdu najmä zohľadniť okolnosť zloženú z dvoch častí, a to jednak, že žalované vo veci samej sú jednotlivo obviňované z tých istých porušení patentu s ohľadom na rovnaké výrobky, a jednak, že k týmto porušeniam došlo v rovnakých členských štátoch, takže porušujú rovnaké národné časti dotknutého európskeho patentu.
|
|
30. In the light of the foregoing, the answer to the first question is that Article 6(1) of Regulation No 44/2001 must be interpreted as meaning that a situation where two or more companies from different Member States, in proceedings pending before a court of one of those Member States, are each separately accused of committing an infringement of the same national part of a European patent which is in force in yet another Member State by virtue of their performance of reserved actions with regard to the same product, is capable of leading to ‘irreconcilable judgments’ resulting from separate proceedings as referred to in that provision. It is for the referring court to assess whether such a risk exists, taking into account all the relevant information in the file.
|
30. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať, že článok 6 bod 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že by sa mohlo dospieť k nezlučiteľným rozhodnutiam vydaným v samostatných konaniach v zmysle tohto ustanovenia v prípade, keď sa dvom alebo viacerým spoločnostiam usadeným v rôznych členských štátoch v rámci spoločného konania na súde niektorého z týchto členských štátov, a to každej spoločnosti samostatne, vytýka, že vykonávaním vyhradených aktivít s tým istým výrobkom porušili rovnakú národnú časť európskeho patentu, ktorá platí aj v inom členskom štáte. Preskúmanie existencie tohto rizika s ohľadom na všetky relevantné okolnosti v spise prináleží vnútroštátnemu súdu.
|
|
The second question
|
O druhej otázke
|
|
31. By its second question, the referring court asks whether Article 22(4) of Regulation No 44/2001 is applicable in proceedings seeking provisional relief on the basis of a foreign patent, such as a provisional cross-border prohibition against infringement, if the defendants in the main proceedings argue by way of defence that the patent invoked is invalid, taking into account that the court in that case does not make a final decision on the validity of the patent invoked but makes an assessment as to how the court having jurisdiction under Article 22(4) of that Regulation would rule in that regard, and that the application for interim relief in the form of a prohibition against infringement shall be refused if, in the opinion of the court, a reasonable, non-negligible possibility exists that the patent invoked would be declared invalid by the competent court.
|
31. Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou pýta, či sa v konaní o vydaní predbežného opatrenia, ktoré je založené na zahraničnom patente, akým je napríklad predbežný zákaz cezhraničného porušovania patentu, vtedy, keď žalované vo veci samej na svoju obhajobu namietajú neplatnosť uplatneného patentu, uplatní článok 22 bod 4 nariadenia č. 44/2001 vzhľadom na to, že súd v takomto prípade nevydáva konečné rozhodnutie o platnosti uplatneného patentu, ale vyhodnocuje, ako by súd s právomocou na základe článku 22 bodu 4 daného nariadenia v tomto ohľade rozhodol, ako aj na to, že navrhované predbežné opatrenie v podobe zákazu porušovania patentu sa zamietne, ak podľa názoru súdu existuje reálna, nezanedbateľná možnosť, že príslušný súd uplatnený patent zruší.
|
|
32. It is apparent from the wording of the question referred for a preliminary ruling and the order for reference that the issue at the heart of the dispute in the main proceedings concerns a procedure for the adoption of an interim measure governed by the rule of jurisdiction set out in Article 31 of Regulation No 44/2001.
|
32. Zo samotného znenia prejudiciálnej otázky a rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že ústredná otázka v spore vo veci samej sa týka konania o vydaní predbežného opatrenia, ktoré sa riadi pravidlom určenia právomoci stanoveným v článku 31 nariadenia č. 44/2001.
|
|
33. Consequently, the question asked must be construed as seeking to ascertain essentially whether Article 22(4) of Regulation No 44/2001 must be interpreted as precluding, in circumstances such as those at issue in the case in the main proceedings, the application of Article 31 of that regulation.
|
33. Položenú otázku však treba chápať tak, že sa snaží v podstate zistiť, či sa má článok 22 bod 4 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, bráni uplatneniu článku 31 tohto nariadenia.
|
|
34. In this connection, it is apparent from Article 31 of Regulation No 44/2001 that the court of a Member State is authorised to rule on a claim for a provisional, including a protective, measure even if, under that regulation, the courts of another Member State have jurisdiction as to the substance of the matter.
|
34. V tejto súvislosti treba konštatovať, že z článku 31 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že súd členského štátu je oprávnený rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežných opatrení alebo ochranných opatrení, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať v hlavnom konaní súdy iného členského štátu.
|
|
35. Furthermore, as follows from Article 22(4) thereof, Regulation No 44/2001 lays down for a rule of exclusive jurisdiction according to which, in proceedings concerned with the registration or validity of patents, the courts of the Member State in which the deposit or registration has been applied for, has taken place or is under the terms of a Community instrument or an international convention deemed to have taken place, have exclusive jurisdiction.
|
35. Okrem toho, ako vyplýva z článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001, toto nariadenie stanovuje pravidlo zakladajúce výlučnú právomoc, podľa ktorého v konaniach, ktorých predmetom je registrácia alebo platnosť patentov, majú výlučnú právomoc súdy členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli alebo sa podľa právnych noriem Únie či medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú.
|
|
36. Concerning, first of all, the wording of Articles 22(4) and 31 of Regulation No 44/2001, it should be noted that those provisions are intended to regulate different situations and each has a distinct field of application. Thus, whilst Article 22(4) concerns the attribution of jurisdiction to rule on the substance in proceedings relating to a clearly defined area, Article 31 is designed to apply regardless of any jurisdiction as to the substance.
|
36. Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 22 bodu 4 a článku 31 nariadenia č. 44/2001, treba uviesť, že cieľom týchto ustanovení je upravovať odlišné situácie, pričom každé z nich má inú oblasť pôsobnosti. Kým článok 22 bod 4 sa týka určenia právomoci na rozhodovanie vo veci samej v sporoch týkajúcich sa presne vymedzenej oblasti, článok 31 sa uplatní nezávisle od akejkoľvek právomoci na rozhodovanie v hlavnom konaní.
|
|
37. Moreover, those two provisions do not refer to one another.
|
37. Tieto dve ustanovenia na seba vzájomne ani neodkazujú.
|
|
38. As regards, secondly, the general scheme of Regulation No 44/2001, it is appropriate to point out that those provisions are included under Chapter II of Regulation No 44/2001, entitled ‘Jurisdiction’, and constitute ‘special provisions’ as opposed to the ‘general provisions’ in Section 1 of that chapter.
|
38. Okrem toho, pokiaľ ide o štruktúru nariadenia č. 44/2001, treba zdôrazniť, že uvedené ustanovenia sú obsiahnuté v kapitole II nariadenia č. 44/2001 nazvanej „Právomoc“ a predstavujú „osobitné ustanovenia“ v porovnaní so „všeobecnými ustanoveniami“ uvedeným v oddiele 1 tejto kapitoly.
|
|
39. On the other hand, there is nothing to indicate that either of the provisions at issue can be regarded as general or special in relation to the other. They fall within two different sections of the same Chapter II, namely Sections 6 and 10 respectively.
|
39. Naopak, nič nenasvedčuje tomu, že by sa jedno z týchto ustanovení dalo považovať za všeobecné alebo osobitné v porovnaní s druhým dotknutým ustanovením. Sú totiž zaradené do dvoch rôznych oddielov tej istej kapitoly II, a to oddielov 6 a 10.
|
|
40. It follows from this that Article 31 is independent in scope from Article 22(4) of that regulation. As noted in paragraph 34 above, Article 31 applies where a claim for provisional, including protective, measures is brought before a court other than the court which has jurisdiction as to the substance, so that Article 22(4), which concerns the jurisdiction as to substance, cannot, as a rule, be interpreted so as to derogate from Article 31 and, consequently, cause it to be disapplied.
|
40. Z uvedeného vyplýva, že článok 31 nariadenia č. 44/2001 má samostatný význam, ktorý je nezávislý od článku 22 bodu 4 tohto nariadenia. Ako sa totiž konštatovalo v bode 34 tohto rozsudku, daný článok 31 sa uplatní, ak je inému súdu, než je súd príslušný rozhodnúť v hlavnom konaní, podaný návrh na vydanie predbežných opatrení alebo ochranných opatrení, takže uvedený článok 22 bod 4, ktorý sa týka právomoci na rozhodovanie v hlavnom konaní, nemožno v zásade vykladať v tom zmysle, že by predstavoval výnimku z uvedeného článku 31, a že by teda mohol vylúčiť uplatnenie článku 31.
|
|
41. However, it is necessary to examine whether the interpretation given by the Court to Article 16(4) of the Brussels Convention leads to a different conclusion.
|
41. Treba však preskúmať, či výklad, ktorý Súdny dvor podal v súvislosti s článkom 16 bodu 4 Bruselského dohovoru, nevedie k inému záveru.
|
|
42. In so far as Regulation No 44/2001 now replaces, in the relations between Member States, the Brussels Convention, the interpretation provided by the Court in respect of the provisions of that convention is also valid for those of that regulation whenever the provisions of those Community instruments may be regarded as equivalent (see, inter alia, Case C-189/08 Zuid-Chemie [2009] ECR I-6917, paragraph 18; Case C‑292/08 German Graphics Graphische Maschinen [2009] ECR I‑8421, paragraph 27; and Case C-406/09 Realchemie Nederland [2011] ECR I‑0000, paragraph 38).
|
42. Treba totiž pripomenúť, že keďže nariadenie č. 44/2001 v súčasnosti nahradilo Bruselský dohovor vo vzťahoch medzi členskými štátmi, výklad ustanovení tohto dohovoru podaný Súdnym dvorom platí aj pre ustanovenia uvedeného nariadenia, pokiaľ možno jeho ustanovenia a ustanovenia Bruselského dohovoru považovať za rovnocenné (pozri najmä rozsudky zo 16. júla 2009, Zuid‑Chemie, C‑189/08, Zb. s. I‑6917, bod 18; z 10. septembra 2009, German Graphics Graphische Maschinen, C‑292/08, Zb. s. I‑8421, bod 27, a z 18. októbra 2011, Realchemie Nederland, C‑406/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 38).
|
|
43. Article 22(4) of Regulation No 44/2001, relevant to the examination of this question, reflects the same system as Article 16(4) of the Brussels Convention and is, moreover, drafted in almost identical terms. In the light of such similarity, it is necessary to ensure, in accordance with recital 19 in the preamble to this regulation, continuity in their interpretation (see, by analogy, Case C-167/08 Draka NK Cables and Others [2009] ECR I-3477, paragraph 20; Case C-180/06 Ilsinger [2009] ECR I-3961, paragraph 58; and Zuid-Chemie , paragraph 19).
|
43. Článok 22 bod 4 nariadenia č. 44/2001, ktorý je relevantný pri preskúmaní tejto otázky, má totiž rovnaký systém ako článok 16 bod 4 Bruselského dohovoru a navyše sú tieto ustanovenia formulované takmer v rovnakom znení. Vzhľadom na takú rovnocennosť je podľa odôvodnenia 19 tohto nariadenia potrebné zabezpečiť kontinuitu v ich výklade (pozri analogicky rozsudky z 23. apríla 2009, Draka NK Cables a i., C‑167/08, Zb. s. I‑3477, bod 20; zo 14. mája 2009, Ilsinger, C‑180/06, Zb. s. I‑3961, bod 58, ako aj Zuid‑Chemie, už citovaný, bod 19).
|
|
44. It must be pointed out in this connection that the Court, in paragraph 24 of its judgment in Case C‑4/03 GAT [2006] ECR I-6509, interpreted Article 16(4) of the Brussels Convention widely, in order to ensure its effectiveness. It held that, having regard to the position of that provision within the scheme of that convention and the objective pursued, the rules of jurisdiction provided for in that provision are of an exclusive and mandatory nature, the application of which is specifically binding on both litigants and courts.
|
44. V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor podal v bode 24 svojho rozsudku z 13. júla 2006, GAT (C‑4/03, Zb. s. I‑6509), extenzívny výklad článku 16 bodu 4 Bruselského dohovoru, aby tak zabezpečil jeho potrebný účinok. Súdny dvor totiž rozhodol, že pokiaľ ide o postavenie tohto ustanovenia v systéme daného dohovoru a sledovaný cieľ, pravidlá určenia právomoci stanovené v tomto ustanovení majú výlučnú a kogentnú povahu, ktorá špecificky zaväzuje tak subjekty podliehajúce súdnej právomoci, ako aj súdy.
|
|
45. The Court also considered that the exclusive jurisdiction provided for by Article 16(4) of the Brussels Convention should apply whatever the form of proceedings in which the issue of a patent’s validity is raised, be it by way of an action or a defence, at the time the case is brought or at a later stage in the proceedings (see GAT , paragraph 25).
|
45. Súdny dvor navyše už uviedol, že výlučná právomoc stanovená článkom 16 bodom 4 Bruselského dohovoru sa musí uplatniť bez ohľadu na to, v akom procesnom rámci je otázka platnosti patentu nastolená, či už je to v žalobe, alebo formou námietky, v čase podania návrhu na začatie konanie, alebo v neskoršom štádiu konania (pozri rozsudok GAT, už citovaný, bod 25).
|
|
46. In addition, the Court has stated that to allow, within the scheme of the Brussels Convention, decisions in which courts other than those of the State in which a particular patent is issued rule indirectly on the validity of that patent would multiply the risk of conflicting decisions which the convention seeks specifically to avoid (see GAT , paragraph 29).
|
46. Okrem toho Súdny dvor už spresnil, že ak by sa v systéme Bruselského dohovoru pripustili rozhodnutia, v ktorých môžu iné súdy než súdy štátu, v ktorom bol udelený patent, v incidenčnom konaní rozhodovať o platnosti patentu, znásobilo by to riziko možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, ktorému sa práve snaží dohovor predísť (pozri rozsudok GAT, už citovaný, bod 29).
|
|
47. Having regard to the wide interpretation given by the Court to Article 16(4) of the Brussels Convention, to the risk of conflicting decisions which that provision seeks to avoid, and, taking account of the similarity of the content of Article 22(4) of Regulation No 44/2001 and of Article 16(4) of the Brussels Convention, noted in paragraph 43 above, it must be held that the application of the rule of jurisdiction set out in Article 25 of Regulation No 44/2001, which refers expressly to Article 22 of that regulation, and of other rules of jurisdiction such as, inter alia, those provided for in Article 31 of that regulation, are capable of being affected by the specific binding effect of Article 22(4) of Regulation No 44/2001, mentioned above in paragraph 44.
|
47. So zreteľom na extenzívny výklad článku 16 bodu 4 Bruselského dohovoru podaný Súdnym dvorom, na riziko možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, ktorému sa toto ustanovenie snaží predísť, a rovnocennosť obsahu článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001 s obsahom článku 16 bodu 4 Bruselského dohovoru, ktorá sa skonštatovala v bode 43 tohto rozsudku, treba dospieť k záveru, že špecifická záväznosť ustanovenia článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001 spomenutá v bode 44 tohto rozsudku môže mať vplyv na použitie pravidla určenia právomoci zakotveného v článku 25 nariadenia č. 44/2001, ktoré výslovne odkazuje na článok 22 tohto nariadenia, ako aj na použitie ďalších pravidiel určenia právomoci, akými sú najmä pravidlá stanovené v článku 31 uvedeného nariadenia.
|
|
48. Accordingly, it must be established whether the specific scope of Article 22(4) of Regulation No 44/2001, as interpreted by the Court, affects the application of Article 31 of that regulation in a situation such as that at issue in the main proceedings, which concerns an action for infringement in which the invalidity of a European patent has been raised, at an interim stage, as a defence to the adoption of a provisional measure concerning cross-border prohibition against infringement.
|
48. V dôsledku toho si treba položiť otázku, či v takej situácii, ako je situácia vo veci samej, ktorá sa týka žaloby o porušenie patentu, v rámci ktorej sa v incidenčnom konaní namietala neplatnosť európskeho patentu ako dôvod obrany proti prijatiu predbežného opatrenia zakazujúceho cezhraničné porušovanie patentu, má špecifická pôsobnosť článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001, ako ho vyložil Súdny dvor, vplyv na uplatnenie článku 31 tohto nariadenia.
|
|
49. According to the referring court, the court before which the interim proceedings have been brought does not make a final decision on the validity of the patent invoked but makes an assessment as to how the court having jurisdiction under Article 22(4) of the regulation would rule in that regard, and will refuse to adopt the provisional measure sought if it considers that there is a reasonable, non-negligible possibility that the patent invoked would be declared invalid by the competent court.
|
49. V tejto súvislosti treba uviesť, že vnútroštátny súd sa domnieva, že súd v incidenčnom konaní nevydáva konečné rozhodnutie o platnosti uplatneného patentu, ale vyhodnocuje, ako by súd s právomocou na základe článku 22 bodu 4 daného nariadenia v tomto ohľade rozhodol, a navrhované predbežné opatrenie zamietne, ak podľa jeho názoru existuje reálna a nezanedbateľná možnosť, že by príslušný súd uplatnený patent zrušil.
|
|
50. In those circumstances, it is apparent that there is no risk of conflicting decisions as mentioned in paragraph 47 above, since the provisional decision taken by the court before which the interim proceedings have been brought will not in any way prejudice the decision to be taken on the substance by the court having jurisdiction under Article 22(4) of Regulation No 44/2001. Thus, the reasons which led the Court to interpret widely the jurisdiction provided for in Article 22(4) of Regulation No 44/2001 do not require that, in a case such as that in the main proceedings, Article 31 of that regulation should be disapplied.
|
50. Za týchto okolností je zrejmé, že riziko možnosti nezlučiteľných rozhodnutí uvedené v bode 47 tohto rozsudku neexistuje, pretože predbežné rozhodnutie prijaté súdom, pred ktorým sa začalo incidenčné konanie, nijako neovplyvní rozhodnutie v hlavnom konaní, ktoré má byť prijaté súdom príslušným podľa článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001. Dôvody, ktoré viedli Súdny dvor k extenzívnemu výkladu právomoci stanovenej v článku 22 bode 4 nariadenia č. 44/2001, preto nevyžadujú, aby sa v takom prípade ako vo veci samej neuplatnil článok 31 uvedeného nariadenia.
|
|
51. In the light of all the foregoing considerations, the answer to the second question is that Article 22(4) of Regulation No 44/2001 must be interpreted as not precluding, in circumstances such as those at issue in the main proceedings, the application of Article 31 of that regulation.
|
51. So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 22 bod 4 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, nebráni uplatneniu článku 31 tohto nariadenia.
|
|
The third to sixth questions
|
O tretej až šiestej otázke
|
|
52. Having regard to the answer provided to the second question, there is no need to answer the third to sixth questions.
|
52. Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu až šiestu otázku.
|
|
Costs
|
O trovách
|
|
53. Since these proceedings are, for the parties to the main proceedings, a step in the action pending before the national court, the decision on costs is a matter for that court. Costs incurred in submitting observations to the Court, other than the costs of those parties, are not recoverable.
|
53. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
|