Grounds
|
|
1. This reference for a preliminary ruling concerns the interpretation of point (1) of Article 2 of Sixth Council Directive 77/388/EEC of 17 May 1977 on the harmonisation of the laws of the Member States relating to turnover taxes – Common system of value added tax: uniform basis of assessment (OJ 1977 L 145, p. 1), as amended by Council Directive 2003/92/EC of 7 October 2003 (OJ 2003 L 260, p. 8; ‘the Sixth Directive’).
|
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2003/92/ES zo 7. októbra 2003 (Ú. v. ES L 260, s. 8; Mim. vyd. 09/001, s. 390, ďalej len „šiesta smernica“).
|
|
2. The reference has been made in proceedings between Lebara Ltd (‘Lebara’) and the Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (‘the Commissioners’) regarding a Notice of Assessment issued by the latter concerning the value added tax (‘VAT’) allegedly payable by Lebara in respect of telecommunications services supplied by that company in March 2005.
|
2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Lebara Ltd (ďalej len „Lebara“) a Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (ďalej len „Commissioners“) vo veci daňového výmeru vydaného Commissioners týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorú mala Lebara údajne zaplatiť z telekomunikačných služieb poskytnutých v marci 2005.
|
|
Legal context
|
Právny rámec
|
|
3. Under the first and second paragraphs of Article 2 of First Council Directive 67/227/EEC of 11 April 1967 on the harmonisation of legislation of Member States concerning turnover taxes (OJ, English Special Edition 1967, p. 14; ‘the First Directive’):
|
3. Podľa článku 2 prvého a druhého odseku prvej smernice Rady 67/227/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu (Ú. v. ES 71, 1967, s. 1301; Mim. vyd. 09/001, s. 3, ďalej len „prvá smernica“):
|
|
‘The principle of the common system of [VAT] involves the application to goods and services of a general tax on consumption exactly proportional to the price of the goods and services, whatever the number of transactions which take place in the production and distribution process before the stage at which the tax is charged.
|
„Princíp spoločného systému [DPH] je založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná spotrebná daň presne proporčne k cene tovaru a služieb, bez ohľadu na počet plnení uskutočnených vo výrobnom a distribučnom procese pred stupňom, ktorý je zaťažený daňou.
|
|
On each transaction, [VAT], calculated on the price of the goods or services at the rate applicable to such goods or services, shall be chargeable after deduction of the amount of [VAT] borne directly by the various cost components.’
|
Na každé plnenie sa vyrúbi [DPH] vypočítaná z ceny tovaru alebo služieb podľa sadzieb platných pre tento tovar alebo služby po odrátaní [DPH], ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky.“
|
|
4. Under point (1) of Article 2 of the Sixth Directive, ‘the supply of goods or services effected for consideration within the territory of the country by a taxable person acting as such’ is to be subject to VAT.
|
4. Článok 2 bod 1 šiestej smernice podriaďuje DPH „dodávku tovaru alebo služieb za úhradu [za protihodnotu – neoficiálny preklad ] v rámci územia štátu zdaniteľnou osobou“.
|
|
5. Under Article 5(1) of that directive, ‘supply of goods’ is to mean the transfer of the right to dispose of tangible property as owner.
|
5. Podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice sa za „dodávku tovarov“ považuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ.
|
|
6. Article 6 of the Sixth Directive provides:
|
6. Článok 6 uvedenej smernice stanovuje:
|
|
‘1. “Supply of services” shall mean any transaction which does not constitute a supply of goods within the meaning of Article 5.
|
„1. Pojem ‚poskytovanie služieb‘ predstavuje každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle článku 5.
|
|
Such transactions may include inter alia :
|
Medzi takéto plnenia môžu okrem iného patriť:
|
|
– assignments of intangible property whether or not it is the subject of a document establishing title,
|
– postúpenia nehmotného majetku nezávisle od toho, či je alebo nie je predmetom dokumentu stanovujúceho vlastnícke právo,
|
|
…
|
…
|
|
4. Where a taxable person acting in his own name but on behalf of another takes part in a supply of services, he shall be considered to have received and supplied those services himself.
|
4. Ak zdaniteľná osoba koná vo svojom vlastnom mene, ale v prospech [na účet – neoficiálny preklad ] inej strany zúčastnenej na poskytovaní služieb, bude sa predpokladať, že sama obdržala aj poskytla tieto služby.
|
|
…’
|
…“
|
|
7. In Title VI of the Sixth Directive, which is entitled ‘Place of taxable transactions’, Article 9 provides:
|
7. Podľa článku 9 šiestej smernice, ktorý sa nachádza v hlave VI nazvanej „Miesto zdaniteľného plnenia“:
|
|
‘1. The place where a service is supplied shall be deemed to be the place where the supplier has established his business or has a fixed establishment from which the service is supplied or, in the absence of such a place of business or fixed establishment, the place where he has his permanent address or usually resides.
|
„1. Za miesto, kde sa služba poskytuje, sa považuje miesto, kde má dodávateľ založený svoj podnik alebo kde má trvalé pôsobisko, z ktorého poskytuje služby, alebo v prípade neexistencie žiadneho z uvedených miest miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava.
|
|
2. However:
|
2. Ale:
|
|
…
|
…
|
|
(e) the place where the following services are supplied … when performed for … taxable persons established in the Community but not in the same country as the supplier, shall be the place where the customer has established his business or has a fixed establishment to which the service is supplied or, in the absence of such a place, the place where he has his permanent address or usually resides:
|
e) miestom poskytovania nasledujúcich služieb… zdaniteľným osobám sídliacim v spoločenstve ale v inej krajine ako dodávateľ je miesto, kde zákazník založil svoj podnik, alebo kde má trvalé pôsobisko, kde sa služby poskytujú [pre ktoré sa služby poskytujú – neoficiálny preklad ], alebo v prípade neexistencie žiadneho z uvedených miest miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava:
|
|
…
|
…
|
|
– Telecommunications. Telecommunications services shall be deemed to be services relating to the transmission, emission or reception of signals, writing, images and sounds or information of any nature by wire, radio, optical or other electromagnetic systems, including the related transfer or assignment of the right to use capacity for such transmission, emission or reception. Telecommunications services within the meaning of this provision shall also include provision of access to global information networks.
|
– telekomunikácie. Služby telekomunikácií sa považujú za služby súvisiace s prenosom, vysielaním alebo prijímaním signálov, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo prijímanie. Služby telekomunikácií v zmysle tohto ustanovenia zahŕňajú aj zabezpečenie prístupu ku globálnym informačným sieťam,
|
|
…’
|
…“
|
|
8. In Title VII of the Sixth Directive, which is entitled ‘Chargeable Event and Chargeability of Tax’, paragraphs 1 and 2 of Article 10 are worded as follows:
|
8. Článok 10 ods. 1 a 2 tejto smernice, ktorý sa nachádza v hlave VII nazvanej „Zdaniteľný prípad [Zdaniteľné plnenie – neoficiálny preklad ] a daňová povinnosť“, znie:
|
|
‘1.(a)“Chargeable event” shall mean the occurrence by virtue of which the legal conditions necessary for tax to become chargeable are fulfilled.
|
„1.a) Pojem ‚zdaniteľný prípad [zdaniteľné plnenie – neoficiálny preklad ]‘ predstavuje udalosť, na základe ktorej sú splnené právne podmienky potrebné na vznik daňovej povinnosti;
|
|
(b) The tax becomes ‘chargeable’ when the tax authority becomes entitled under the law at a given moment to claim the tax from the person liable to pay, notwithstanding that the time of payment may be deferred.
|
b) Daňová povinnosť vzniká, keď sa daňový úrad podľa zákona stane v danom momente oprávneným požadovať daň od osoby povinnej túto daň zaplatiť, odhliadnuc od toho, že čas platby sa môže odsunúť.
|
|
2. The chargeable event shall occur and the tax shall become chargeable when the goods are delivered or the services are performed. …
|
2. Zdaniteľný prípad [zdaniteľné plnenie – neoficiálny preklad ] a daňová povinnosť vzniknú, keď sa dodá tovar alebo poskytnú služby…
|
|
However, where a payment is to be made on account before the goods are delivered or the services are performed, the tax shall become chargeable on receipt of the payment and on the amount received.
|
Ak sa však má platba uskutočniť na účet pred dodaním tovaru alebo pred poskytnutím služieb, daňová povinnosť vznikne po prevzatí platby.
|
|
…’
|
…“
|
|
The dispute in the main proceedings and the questions referred for a preliminary ruling
|
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
|
|
9. Lebara is a company established in the United Kingdom which provides telecommunications services. At the material time, it marketed phonecards through taxable persons established in a number of other Member States (‘the distributors’), targeting people established in those Member States who wished to make calls to third countries at inexpensive rates.
|
9. Lebara je spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá poskytuje telekomunikačné služby. V čase skutkových okolností vo veci samej na tieto účely uvádzala na trh prostredníctvom zdaniteľných osôb so sídlom vo viacerých iných členských štátoch (ďalej len „distribútori“) telefónne karty zamerané na osoby s bydliskom v týchto členských štátoch, ktoré chceli uskutočňovať telefonické hovory do tretích krajín za výhodné ceny.
|
|
10. The phonecards sold by Lebara displayed, in particular: a brand name; the face value expressed in the currency of the Member State in which the distributor was established; one or more local access numbers to use in order to make a telephone call; and a concealed PIN code. To make a telephone call, it was sufficient to have that information, the PIN included.
|
10. Na telefónnych kartách, ktoré predávala Lebara, boli uvedené najmä názov značky, nominálna hodnota vyjadrená v mene členského štátu, v ktorom bol usadený distribútor, jedno alebo viac miestnych prístupových telefónnych čísel, po vytočení ktorých sa uskutočňovali telefonické hovory, a ukrytý PIN kód. Na uskutočnenie telefonického hovoru stačilo poznať tieto informácie, najmä PIN kód.
|
|
11. The only use to which the phonecards could be put was the making of telephone calls. Their validity was limited, first, to the face value shown on the card and, secondly, to a fixed period beginning on the date of first use. At the end of that period, any unused call credit was lost.
|
11. Telefónne karty mohli byť použité len na telefonickú komunikáciu. Ich platnosť bola obmedzená jednak nominálnou hodnotou, ktorá bola na nich uvedená, a jednak stanovenou lehotou, ktorá začínala plynúť odo dňa ich prvého použitia. Po uplynutí tejto lehoty už nebolo možné použiť nevyčerpaný telefónny kredit.
|
|
12. To make a phone call to a third country, the user dialled the local access code displayed on the card. The call was picked up on the telecommunications network by a local telecommunications services operator, with whom Lebara had previously entered into an agreement on the provision of one or more dedicated local numbers, and routed to the switch held and operated by Lebara in the United Kingdom. Next, Lebara’s automated system invited the user to enter the PIN number indicated on the card. When the PIN code had been recognised by the automated system, the user dialled the international number which he wished to call. The call was thus routed to its final destination by the international telecommunications service providers with whom Lebara had also previously entered into agreements giving it access to their international telecommunications network.
|
12. Na dosiahnutie spojenia s volaným v treťom štáte užívateľ vytočil miestne prístupové číslo uvedené na telefónnej karte. Hovor bol prijatý v telekomunikačnej sieti miestneho telefónneho operátora, s ktorým predtým Lebara uzatvorila zmluvu o sprístupnení jedného alebo viacerých špecializovaných miestnych telefónnych čísel, a bol presmerovaný do komunikačného centra patriaceho spoločnosti Lebara, ktoré táto prevádzkovala v Spojenom kráľovstve. Následne automatizovaný systém spoločnosti Lebara vyzval užívateľa, aby uviedol PIN kód uvedený na karte. Po tom, ako automatizovaný systém tento kód identifikoval, užívateľ vytočil medzinárodné telefónne číslo, ktoré chcel volať. Hovor bol teda presmerovaný do konečného miesta určenia prostredníctvom poskytovateľov medzinárodných telefonických služieb, s ktorými Lebara tiež predtým uzatvorila zmluvy, ktoré jej umožnili prístup do medzinárodnej telekomunikačnej siete týchto poskytovateľov.
|
|
13. Lebara did not sell phonecards directly to consumers, but exclusively through a network of distributors.
|
13. Lebara nepredávala spotrebiteľom telefónne karty priamo, ale výlučne prostredníctvom siete distribútorov.
|
|
14. As described in the order for reference, the distributors bought the phonecards from Lebara for an agreed price, lower than the face value of the cards, and then resold the cards under their own name or under a name chosen by them, or even under the Lebara brand. In any event, the distributors were acting in their own name and on their own behalf and not as Lebara’s agents. The phonecards were sold almost exclusively to end users in the Member State of the distributor, either directly by the distributor or by other taxable persons such as wholesalers or retailers established in that Member State acting as intermediaries. Lebara neither knew nor controlled the resale price charged by the distributors or by the other intermediaries.
|
14. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že distribútori od spoločnosti Lebara nakupovali telefónne karty za dohodnutú cenu, ktorá bola nižšia ako nominálna hodnota týchto kariet, a ďalej ich predávali buď pod svojím vlastným názvom, názvom, ktorý si zvolili, alebo pod značkou Lebara. V každom prípade však distribútori konali vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet a nie ako zástupcovia spoločnosti Lebara. Telefónne karty boli skoro výlučne predávané koncovým užívateľom v členskom štáte distribútora, a to buď priamo týmto distribútorom, alebo prostredníctvom iných zdaniteľných osôb, ako sú veľkoobchodní alebo maloobchodní predajcovia so sídlom v tomto členskom štáte, ktorí vystupovali ako sprostredkovatelia. Lebara nepoznala ani nekontrolovala cenu následného predaja kariet, ktorú požadovali distribútori alebo ďalší sprostredkovatelia.
|
|
15. The phonecards were activated by Lebara following a request by the distributor, provided that the distributor had paid for them. Even if Lebara did not know the identity of the end user, it had systems in place which enabled it to track the use of each card sold and to ascertain, in particular, whether the card was still valid, the amount of unused credit, the numbers from which calls had been made using the card and the numbers called. No distributor or other person had access to those systems.
|
15. Telefónne karty Lebara aktivovala na žiadosť distribútora pod podmienkou, že ich tento distribútor zaplatil. Hoci Lebara nepoznala identitu koncového užívateľa, zaviedla systémy, ktoré jej umožňovali zistiť používanie každej predanej karty, najmä to, či bola ešte platná a aký bol zostávajúci kredit, čísla, z ktorých sa uskutočnili volania pomocou tejto karty, ako aj volané čísla. Žiadny distribútor ani žiadna iná osoba nemali prístup k týmto systémom.
|
|
16. Lebara did not account to the Commissioners for VAT on the sale of phonecards to distributors, on the ground that that transaction was a supply of telecommunications services which took place in the Member State in which the distributor was established and that, in consequence, it was the distributor which had to pay VAT in that Member State in accordance with the reverse charge mechanism. According to Lebara, actual use of the card did not entail the supply by Lebara, for consideration, of services to the end user.
|
16. Lebara z predaja telefónnych kariet distribútorom nezaplatila žiadnu DPH z dôvodu, že toto plnenie predstavovalo poskytovanie telekomunikačných služieb, ktorého miesto sa nachádzalo v členskom štáte, v ktorom má sídlo distribútor, a preto v súlade s mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti mal DPH v tomto členskom štáte zaplatiť uvedený distribútor. Podľa spoločnosti Lebara zo skutočného použitia kariet nevyplýva, že táto spoločnosť poskytovala služby za protihodnotu koncovým užívateľom.
|
|
17. By contrast, the Commissioners took the view that Lebara had to pay VAT in the United Kingdom because it did in fact supply two services: (i) the ‘issue’, which took place at the time when the card was sold to the distributor and (ii) the ‘redemption’, when the card was actually used by the end user. The Member States are free to tax either the first of those supplies of services, or the second. In the United Kingdom, it is the second which is taxed. The taxable amount is the part of the amount paid by the distributor to Lebara which represents the use actually made of the card by the end user as a proportion of the face value of the card.
|
17. Commissioners sa však domnievali, že Lebara mala zaplatiť DPH v Spojenom kráľovstve, keďže táto spoločnosť v skutočnosti poskytovala dve služby: jednak „vydanie“, ktoré sa uskutočňovalo v momente predaja telefónnej karty distribútorovi, a jednak „kúpu“, ku ktorej dochádza pri skutočnom použití karty koncovým užívateľom. Členské štáty môžu zdaniť buď prvé, alebo druhé z týchto plnení. V Spojenom kráľovstve podlieha dani druhé uvedené plnenie. Základ dane predstavuje časť sumy, ktorú Lebara dostala od distribútora a ktorá pomerne zodpovedá skutočnému použitiu telefónnej karty jej koncovým užívateľom vo vzťahu k jej nominálnej hodnote.
|
|
18. On that basis, the Commissioners issued a Notice of Assessment of VAT in respect of the supplies of telecommunications services carried out by Lebara in March 2005. Lebara appealed to the referring tribunal against that notice.
|
18. Na základe toho Commissioners vydali daňový výmer na zaplatenie DPH z telekomunikačných služieb poskytnutých spoločnosťou Lebara v marci 2005. Lebara sa proti tomuto výmeru odvolala na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
|
|
19. The referring tribunal considers inter alia that, since some Member States adopt different practices in relation to the tax treatment of such phonecards, there is a risk of the double taxation, or the non taxation, of revenue from the marketing of phonecards. On the view that the proper approach to be taken in the dispute before it depends on the interpretation of European Union (‘EU’) law, the First-Tier Tribunal decided to stay the proceedings and to refer the following questions to the Court for a preliminary ruling:
|
19. Tento súd sa vzhľadom na odlišné praktiky, pokiaľ ide o zaobchádzanie s takýmito telefónnymi kartami na účely DPH v určitých členských štátoch, najmä domnieva, že existuje nebezpečenstvo dvojitého zdanenia alebo nezdanenia príjmov pochádzajúcich z uvádzania telefónnych kariet na trh. First‑tier Tribunal (Tax Chamber), podľa ktorého vyriešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
|
‘In circumstances such as those of the present case:
|
„Za okolností, o aké ide v prejednávanej veci:
|
|
1. Where a taxable person (“Trader A”) sells phonecards representing the right to receive telecommunications services from that person, is Article 2(1) of the Sixth … Directive to be interpreted so as to mean that Trader A makes two supplies for VAT purposes: one at the time of the initial sale of the phonecard by Trader A to another taxable person (“Trader B”) and one at the time of its redemption (i.e. its use by a person – the “End User” – to make telephone calls)?
|
1. Ak zdaniteľná osoba (‚obchodník A‘) predáva telefónne karty predstavujúce právo prijať telekomunikačné služby od tejto osoby, má sa článok 2 bod 1 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že obchodník A uskutoční dve plnenia na účely DPH: jedno v okamihu prvého predaja telefónnej karty obchodníkom A inej zdaniteľnej osobe (‚obchodník B‘) a jedno v okamihu jej kúpy (t. j. jej použitia osobou – ‚koncovým spotrebiteľom‘ – na uskutočnenie telefonických hovorov)?
|
|
2. If so, how (consistently with EU VAT legislation) is VAT to be applied through the chain of supply where Trader A sells the phonecard to Trader B, Trader B resells the phonecard in Member State B and it is eventually purchased by the End User in Member State B, and the End User then uses the phonecard to make telephone calls?’
|
2. Ak je to tak, ako sa má (v súlade s príslušnou právnou úpravou Únie) uplatniť DPH na dodávateľský reťazec, ak obchodník A predáva telefónnu kartu obchodníkovi B, obchodník B ju ďalej predáva v členskom štáte B, kde si ju napokon kúpi koncový spotrebiteľ, a koncový spotrebiteľ ju potom používa na uskutočňovanie telefonických hovorov?“
|
|
Consideration of the questions referred
|
O prejudiciálnych otázkach
|
|
20. The first question referred by the national tribunal concerns a telecommunications services operator which offers telecommunications services consisting in selling to a distributor phonecards which display all the information necessary for making international telephone calls by means of the infrastructure provided by that operator and which are resold by the distributor, in its own name and on its own behalf, to end users, either directly or through other taxable persons such as wholesalers or retailers. The national tribunal asks in substance whether point (1) of Article 2 of the Sixth Directive should be interpreted as meaning that such a telecommunications services operator carries out two supplies for consideration, one to the distributor, at the time of the sale of the card to the latter, and the other to the end user, when that user makes telephone calls using the information on the card.
|
20. Prvá prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu sa týka telefónneho operátora, ktorý ponúka telekomunikačné služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva telefónne karty obsahujúce všetky informácie potrebné na uskutočňovanie medzinárodných telefonických hovorov prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje, a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva koncovým užívateľom buď priamo, alebo prostredníctvom iných zdaniteľných osôb, akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia. Uvedený súd si v podstate kladie otázku, či článok 2 bod 1 šiestej smernice treba vykladať v tom zmysle, že tento telefónny operátor poskytuje dve služby za protihodnotu, jednu distribútorovi v momente, keď mu predá telefónnu kartu, a jednu koncovému užívateľovi, ktorý s využitím informácií uvedených na karte uskutočňuje telefonické hovory.
|
|
21. In that respect, the observations submitted to the Court essentially reflect three different positions. According to the first two, the telecommunications services operator supplies a single taxable telecommunications service, either to the distributor when the operator sells it the phonecard or to the end user when the operator allows the user actually to use the card to make calls. According to the third position, the operator supplies two separate services, the Member State being free to choose which of those supplies to make subject to VAT.
|
21. Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru v podstate vyplývajú tri rozličné stanoviská v tomto ohľade. Podľa prvých dvoch telefónny operátor poskytuje len jedinú zdaniteľnú telekomunikačnú službu, a to buď distribútorovi, v momente predaja telefónnej karty, alebo koncovému užívateľovi, keď mu umožňuje skutočne využívať túto kartu na uskutočnenie telefonických hovorov. Podľa tretieho stanoviska operátor poskytuje dve rôzne plnenia, pričom členský štát si môže slobodne zvoliť, ktoré z nich podriadi DPH.
|
|
22. In order to answer the first question referred, it is necessary to recall the objectives and the principal rules of the common system of VAT and the special features of the marketing system at issue in the main proceedings.
|
22. Na účely odpovede na prvú otázku je potrebné pripomenúť hlavné ciele a pravidlá spoločného systému DPH, ako aj osobitosti systému uvádzania telefónnych kariet na trh, ktorý je sporný vo veci samej.
|
|
23. Under Article 2 of the First Directive, the principle of the common system of VAT is the application to goods and services of a general tax on consumption which is exactly proportional to the price of the goods and services, whatever the number of transactions which take place in the production and distribution process before the stage at which tax is charged (see, inter alia, Case C‑475/03 Banca popolare di Cremona [2006] ECR I‑9373, paragraph 21, and Case C‑49/09 Commission v Poland [2010] ECR I‑0000, paragraph 44).
|
23. Zásada spoločného systému DPH spočíva podľa článku 2 prvej smernice v tom, že na tovary a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby, ktorá je presne úmerná cene tovarov a služieb, bez ohľadu na počet transakcií, ku ktorým došlo vo výrobnom a distribučnom procese pred štádiom zdanenia (pozri najmä rozsudky z 3. októbra 2006, Banca popolare di Cremona, C‑475/03, Zb. s. I‑9373, bod 21, a z 28. októbra 2010, Komisia/Poľsko, C‑49/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 44).
|
|
24. However, VAT is chargeable on each transaction only after deduction of the amount of VAT borne directly by the costs of the various price components. The procedure for deduction is so arranged that taxable persons are authorised to deduct from the VAT for which they are liable the input VAT already charged on the goods or services and that the tax is charged, at each stage, only on the added value and is ultimately borne by the final consumer (see Banca popolare di Cremona , paragraph 22, and Commission v Poland , paragraph 44).
|
24. Pri každej transakcii je však DPH splatná až po odpočte sumy DPH, ktorá priamo zaťažila náklady na rôzne zložky ceny. Mechanizmus odpočtu je upravený tým spôsobom, že zdaniteľné osoby sú oprávnené odpočítať od DPH, ktorú sú povinné zaplatiť, sumy DPH, ktoré už predtým zaťažili tovary alebo služby na vstupe, a táto daň sa v každom štádiu ukladá iba na pridanú hodnotu a napokon ju znáša konečný spotrebiteľ (pozri rozsudky Banca popolare di Cremona, už citovaný, bod 22, a Komisia/Poľsko, už citovaný, bod 44).
|
|
25. It follows that VAT is intended to tax only the final consumer and to be completely neutral as regards the taxable persons involved in the production and distribution process prior to the stage of final taxation, regardless of the number of transactions involved (see, to that effect, Case C‑427/98 Commission v Germany [2002] ECR I‑8315, paragraph 29).
|
25. Z toho vyplýva, že DPH má zaťažiť len konečného spotrebiteľa a musí zostať úplne neutrálna vzhľadom na zdaniteľné osoby, ktoré vstupujú do procesu výroby a distribúcie pred štádiom konečného zdanenia, bez ohľadu na počet transakcií, ku ktorým došlo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Komisia/Nemecko, C‑427/98, Zb. s. I‑8315, bod 29).
|
|
26. Moreover, it follows from point (1) of Article 2 of the Sixth Directive that it is supplies of goods or services which are subject to VAT, rather than payments made by way of consideration for such supplies (see, to that effect, Case C‑108/99 Cantor Fitzgerald International [2001] ECR I‑7257, paragraph 17, and Case C‑419/02 BUPA Hospitals and Goldsborough Developments [2006] ECR I‑1685, paragraph 50). However, under the second subparagraph of Article 10(2) of the Sixth Directive, where a payment is to be made on account, the VAT may become chargeable without the supply having yet taken place, provided that all the relevant information concerning the chargeable event – namely, the future delivery or future performance – are already known (see BUPA Hospitals and Goldsborough Developments , paragraph 48).
|
26. Okrem toho z článku 2 bodu 1 šiestej smernice vyplýva, že DPH podliehajú dodávky tovaru a poskytnutia služieb, a nie platby, ktoré sa uskutočňujú ako protihodnota za ne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. októbra 2001, Cantor Fitzgerald International, C‑108/99, Zb. s. I‑7257, bod 17, ako aj z 21. februára 2006, BUPA Hospitals a Goldsborough Developments, C‑419/02, Zb. s. I‑1685, bod 50). Podľa článku 10 ods. 2 druhého pododseku šiestej smernice však v prípade vyplatenia preddavku sa DPH môže stať splatnou bez toho, aby sa už uskutočnila dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb, pokiaľ všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúcej dodávky tovaru alebo budúceho poskytnutia služieb sú už známe (pozri rozsudok BUPA Hospitals a Goldsborough Developments, už citovaný, bod 48).
|
|
27. Lastly, it is settled case-law that a supply of services is effected ‘for consideration’ for the purposes of point (1) of Article 2 of the Sixth Directive, hence taxable, only if there is a legal relationship between the service provider and the recipient, pursuant to which there is reciprocal performance, the remuneration received by the service provider constituting the value actually given in return for the service supplied to the recipient. There must therefore be a direct link between the service supplied and the consideration received (see, inter alia, Case C‑37/08 RCI Europe [2009] ECR I‑7533, paragraphs 24 and 30; Case C‑246/08 Commission v Finland [2009] ECR I‑10605, paragraphs 44 and 45, and Case C‑93/10 GFKL Financial Services [2011] ECR I‑0000, paragraphs 18 and 19).
|
27. Napokon podľa ustálenej judikatúry sa poskytnutie služieb „vykonáva za protihodnotu“ v zmysle článku 2 bodu 1 šiestej smernice, a teda je zdaniteľné len vtedy, ak medzi poskytovateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi. Je teda nevyhnutná existencia priameho vzťahu medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou (pozri najmä rozsudky z 3. septembra 2009, RCI Europe, C‑37/08, Zb. s. I‑7533, body 24 a 30; z 29. októbra 2009, Komisia/Fínsko, C‑246/08, Zb. s. I‑10605, body 44 a 45, ako aj z 27. októbra 2011, GFKL Financial Services, C‑93/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 18 a 19).
|
|
28. As regards the special features of the marketing system at issue in the main proceedings, phonecards are for a single purpose in so far as they may be used only to make international telephone calls to destinations, and at rates, determined in advance. Accordingly, they allow access only to services of one type, the nature and quantity of which are determined in advance and which are subject to a single rate of tax.
|
28. Pokiaľ ide o osobitosti systému uvádzania na trh, ktorý je dotknutý vo veci samej, treba pripomenúť, že telefónne karty sú určené na jedno použitie, keďže umožňujú len uskutočnenie medzinárodných telefonických hovorov do miest určenia a za ceny, ktoré sú vopred stanovené. Priznávajú teda právo len na jeden typ služieb, ktorého povaha a počet sú vopred stanovené a ktorý podlieha len jednej daňovej sadzbe.
|
|
29. The phonecards are marketed through a distribution chain which includes at least one intermediary operator – the distributor – between the telecommunications services operator, which provides the infrastructure necessary for making international calls, and the end user. According to the facts given in the order for reference, the distributor resells the phonecards in its own name and on its own behalf.
|
29. Predaj telefónnych kariet sa uskutočňuje prostredníctvom distribučného reťazca, ktorý zahŕňa aspoň jeden sprostredkovateľský subjekt, konkrétne distribútora nachádzajúceho sa medzi telefónnym operátorom, ktorý poskytuje potrebnú infraštruktúru na uskutočnenie medzinárodných telefonických hovorov, a koncovým užívateľom. Podľa skutkových okolností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedený distribútor ďalej predáva telefónne karty vo svojom mene a na svoj vlastný účet.
|
|
30. Moreover, the price paid by the end user for purchasing a phonecard, either directly from a distributor, or from a retailer, is not necessarily the same as the face value of that card. Lastly, the telecommunications services operator, which does not control the resale price charged by the distributors or the other intermediaries, is not in a position to know that price.
|
30. Okrem toho cena, ktorú za získanie telefónnej karty zaplatí koncový užívateľ buď priamo distribútorovi, alebo sprostredkujúcemu maloobchodnému predajcovi, sa nemusí zhodovať s nominálnou hodnotou uvedenej karty. Napokon telefónny operátor, ktorý nekontroluje predajnú cenu požadovanú distribútormi alebo inými sprostredkovateľmi, nemôže túto cenu poznať.
|
|
31. Given that a supply of services is taxable only if it is made for consideration, which presupposes reciprocity between the service provided and the remuneration constituting the value given in return for that service, as observed in paragraph 27 above, it must be borne in mind that the telecommunications services operator receives only one actual payment in the course of supplying its telecommunications services.
|
31. Vzhľadom na to, že poskytnutie služieb možno zdaniť len vtedy, keď sa vykonáva za protihodnotu, čo predpokladá existenciu vzájomného vzťahu medzi poskytnutou službou a odmenou predstavujúcou jej protihodnotu, ako je uvedené v bode 27 tohto rozsudku, je potrebné pripomenúť, že telefónny operátor pri poskytovaní svojich telekomunikačných služieb dostane len jednu skutočnú platbu.
|
|
32. In those circumstances, the telecommunications services operator cannot be treated as carrying out two supplies of services for consideration for the purposes of Article 6(1) of the Sixth Directive, one to the distributor and one to the end user.
|
32. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že telefónny operátor poskytuje dve odplatné služby v zmysle článku 6 ods. 1 šiestej smernice, jednu distribútorovi a jednu koncovému užívateľovi.
|
|
33. In order to identify the recipient of the sole supply of services made for consideration by that operator and, accordingly, the sole taxable supply, it is necessary to determine whether it is the distributor or the end user which is linked to the telecommunications services operator by a legal relationship in the course of which there is reciprocal performance.
|
33. Na účely zistenia príjemcu jediného poskytnutia služieb, ktoré uvedený operátor uskutočnil za protihodnotu, a teda jediného zdaniteľného plnenia, je potrebné určiť, či osobou, ktorá je spojená s telefónnym operátorom právnym vzťahom, počas ktorého dochádza k výmene vzájomných plnení, je distribútor alebo koncový užívateľ.
|
|
34. In that connection, it should be noted first that, by the sale of the phonecards, the telecommunications services operator supplies the distributor with all the information necessary for making international phone calls of a fixed duration by means of the infrastructure provided by that operator, which means that it transfers to the distributor the right to use that infrastructure in order to make such calls. The telecommunications services operator thus supplies a service to the distributor.
|
34. V tejto súvislosti treba uviesť, na jednej strane, že telefónny operátor prostredníctvom predaja telefónnych kariet poskytuje distribútorovi všetky informácie potrebné na uskutočnenie medzinárodných telefonických hovorov v stanovenej dĺžke prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje, na základe čoho prenáša na distribútora právo využívať danú infraštruktúru na uskutočňovanie uvedených hovorov. Telefónny operátor tým distribútorovi poskytuje službu.
|
|
35. That service is covered by the term ‘telecommunications services’ as used in the tenth indent of Article 9(2)(e) of the Sixth Directive. That provision defines that term broadly, so as to cover not only the transmission of signals and sounds as such, but also all services ‘relating to’ the transmission, and the related transfer of the right to use capacity for such transmission.
|
35. Na túto službu sa vzťahuje pojem „služby telekomunikácií“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. e) desiatej zarážky šiestej smernice. Toto ustanovenie totiž definuje daný pojem široko, pričom do neho zahŕňa nielen prenos signálov a zvukov ako taký, ale aj všetky služby „súvisiace s“ týmto prenosom vrátane súvisiaceho prevodu práva na používanie kapacity na takýto prenos.
|
|
36. Secondly, it should be noted that, in return for that telecommunications service, the distributor pays the telecommunications services operator the price agreed on with that operator.
|
36. Na druhej strane distribútor ako protihodnotu za uvedenú telekomunikačnú službu platí telefónnemu operátorovi cenu, na ktorej sa dohodli.
|
|
37. That payment cannot be treated as a payment made to the telecommunications services operator by the end user, even if the resale of the phonecard by the distributor – and, as the case may be, the other intermediary operators – ultimately leads the burden of making that payment to be passed on to the end user.
|
37. Túto platbu nemožno považovať za platbu, ktorú uskutočňuje koncový užívateľ v prospech telefónneho operátora, hoci predaj telefónnej karty zo strany distribútora prípadne iných sprostredkovateľských subjektov vedie k tomu, že v konečnom dôsledku uvedenú platbu znáša koncový užívateľ.
|
|
38. The distributor resells the phonecards in its own name and on its own behalf and, as regards at least part of that resale, also uses other intermediary operators such as wholesalers or retailers. In addition, the amount which the end user actually pays at the time of purchasing the phonecard from the distributor or from an intermediary retailer is not necessarily the same as the price paid by the distributor to the telecommunications services operator or the face value of the card, and the telecommunications services operator is not in a position to know that amount. Moreover, the identity of the end user of a phonecard is not necessarily known at the time of the payment made by the distributor to the telecommunications services operator, in particular where the card is to be resold by another intermediary operator.
|
38. Distribútor totiž predáva telefónne karty vo svojom mene a na svoj vlastný účet a využíva, aspoň na časť tohto predaja, aj iných sprostredkovateľov, akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia. Okrem toho suma, ktorú koncový užívateľ skutočne zaplatí pri nadobudnutí telefónnej karty distribútorovi alebo predajcovi – sprostredkovateľovi, sa nemusí nevyhnutne zhodovať s cenou, ktorú zaplatil distribútor telefónnemu operátorovi alebo nominálnou hodnotou karty a telefónny operátor túto sumu nepozná. Navyše identita koncového užívateľa telefónnej karty nemusí byť známa v čase, keď distribútor uskutočňuje platbu telefónnemu operátorovi, najmä ak je karta určená na ďalší predaj zo strany iného sprostredkovateľského subjektu.
|
|
39. In the light of those circumstances, it cannot be held that, by its payment to the telecommunications services operator, the distributor transfers to the telecommunications services operator only the remuneration paid by the end user, and thereby creates a direct link between operator and end user.
|
39. Vzhľadom na tieto okolnosti sa nemožno domnievať, že svojou platbou telefónnemu operátorovi distribútor len prenáša na telefónneho operátora odmenu zaplatenú koncovým užívateľom a vytvára tak medzi nimi priamy vzťah.
|
|
40. Furthermore, given that the end user has no right to receive a refund from the telecommunications services operator of any call credit unused during the period of validity of the phonecard, it cannot validly be argued that there is a direct link, based on such a right, between the end user and the telecommunications services operator.
|
40. Ďalej, vzhľadom na to, že koncový užívateľ nemá žiadne právo požadovať od telefónneho operátora vrátenie prípadného telefónneho kreditu, ktorý počas platnosti karty nevyčerpal, existenciu priameho vzťahu medzi týmto užívateľom a telefónnym operátorom nemožno preukázať na základe tohto práva.
|
|
41. It follows that there is reciprocal performance, within the meaning of the case-law recalled in paragraph 27 above, between the telecommunications services operator and the distributor at the time of the initial sale of the phonecards to the distributor.
|
41. Z predchádzajúceho vyplýva, že pri prvom predaji telefónnych kariet distribútorovi dochádza medzi telefónnym operátorom a týmto distribútorom k výmene vzájomných plnení v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 27 tohto rozsudku.
|
|
42. Thus, a telecommunications services distribution chain, such as that at issue in the main proceedings, is consistent with the first paragraph of Article 2 of the First Directive and with the principle of fiscal neutrality where, in particular, the distributor does not resell the phonecards directly to the end user: both the initial sale of a phonecard and its subsequent resale are taxable transactions. At each stage of the chain, the VAT is exactly proportional to the price paid and allows deduction of the input tax paid. Specifically, on the final sale of a phonecard to the end user, the VAT is exactly proportional to the price paid by that user in order to purchase the card, even if that price is not the same as the face value of the card.
|
42. Dodržiavanie článku 2 prvého odseku prvej smernice a zásady daňovej neutrality je v prípade existencie distribučného reťazca telekomunikačných služieb, o aký ide vo veci samej, zabezpečené najmä vtedy, keď distribútor nepredá telefónne karty priamo koncovému užívateľovi. Prvý predaj telefónnej karty, ako aj jej následný predaj sú totiž zdaniteľnými plneniami. Na každom stupni reťazca je DPH presne úmerná zaplatenej cene a umožňuje odpočet dane zapletenej na vstupe. Konkrétne, pri poslednom predaji telefónnej karty koncovému užívateľovi je DPH presne úmerná cene, ktorú tento užívateľ zaplatil za nadobudnutie karty, hoci sa táto cena nezhoduje s nominálnou hodnotou karty.
|
|
43. Consequently, the answer to the first question is that point (1) of Article 2 of the Sixth Directive must be interpreted as meaning that a telecommunications services operator which offers telecommunications services consisting in selling to a distributor phonecards which display all the information necessary for making international telephone calls by means of the infrastructure provided by that operator and which are resold by the distributor, in its own name and on its own behalf, to end users, either directly or through other taxable persons such as wholesalers or retailers, carries out a supply of telecommunications services for consideration to the distributor. On the other hand, that operator does not carry out a second supply of services for consideration, this time to the end user, where that user, having purchased the phonecard, exercises the right to make telephone calls using the information on the card.
|
43. V dôsledku toho treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 bod 1 šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že telefónny operátor, ktorý ponúka telekomunikačné služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva telefónne karty obsahujúce všetky informácie potrebné na uskutočňovanie medzinárodných telefonických hovorov prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje, a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva koncovým užívateľom buď priamo, alebo prostredníctvom iných zdaniteľných osôb, akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia, poskytuje distribútorovi telekomunikačné služby za protihodnotu. Uvedený operátor však nevykonáva druhé poskytovanie služieb za protihodnotu koncovému užívateľovi, ktorý po tom, ako nadobudne telefónnu kartu, vykonáva svoje právo uskutočňovať telefonické hovory tým, že využíva informácie uvedené na tejto karte.
|
|
44. In the light of that answer to the first question, there is no need to address the second question.
|
44. So zreteľom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.
|
|
Costs
|
O trovách
|
|
45. Since these proceedings are, for the parties to the main proceedings, a step in the action pending before the national court, the decision on costs is a matter for that court. Costs incurred in submitting observations to the Court, other than the costs of those parties, are not recoverable.
|
45. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
|