Grounds
|
|
1. This reference for a preliminary ruling concerns the interpretation of Articles 2 TEU, 6 TEU, 18 TFEU, 45 TFEU and 49 TFEU, 21 and 34 of the Charter of Fundamental Rights of the European Union (‘the Charter’) and the provisions of Council Directive 2000/43/EC of 29 June 2000, implementing the principle of equal treatment between persons irrespective of racial or ethnic origin (OJ 2000 L 180, p. 22) and Council Directive 2003/109/EC of 25 November 2003 concerning the status of third-country nationals who are long-term residents (OJ 2004 L 16, p. 44). The referring court also raises questions concerning Articles 14 of the European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, signed at Rome on 4 November 1950 (‘the ECHR’), and Article 1 of Protocol No 12 to the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, signed at Rome on 4 November 2000 (‘Protocol No 12’).
|
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 ZEÚ, 6 ZEÚ, 18 ZFEÚ, 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ, článkov 21 a 34 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj ustanovení smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, s. 22; Mim. vyd. 2/001, s. 23) a smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44; Mim. vyd. 19/006, s. 272). Vnútroštátny súd kladie tiež otázky týkajúce sa článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) a článku 1 protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 2000 (ďalej len „protokol č. 12“).
|
|
2. The reference has been made in proceedings between Mr Kamberaj and the Istituto per l’Edilizia sociale della Provincia autonoma di Bolzano (the Social Housing Institute of the Autonomous Province of Bolzano; ‘the IPES’), the Giunta della Provincia autonoma di Bolzano (Government of the Autonomous Province of Bolzano; ‘the Giunta’) and the Provincia autonoma di Bolzano (Autonomous Province of Bolzano) on account of the rejection by the IPES of his application for housing benefit for the year 2009, on the ground that the Autonomous Province of Bolzano’s budget for the grant of that benefit to third-country nationals was exhausted.
|
2. Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom Kamberaj a Istituto per l’Edilizia sociale della Provincia autonoma di Bolzano (Inštitút pre sociálne bývanie autonómnej provincie Bolzano, ďalej len „IPES“), Giunta della Provincia autonoma di Bolzano (vláda autonómnej provincie Bolzano, ďalej len „Giunta“), ako aj Provincia autonoma di Bolzano (autonómna provincia Bolzano) vo veci rozhodnutia IPES, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o poskytnutie príspevku na bývanie na rok 2009 z dôvodu vyčerpania objemu prostriedkov Provincia autonoma di Bolzano určených na poskytnutie takéhoto príspevku pre štátnych príslušníkov tretích krajín.
|
|
Legal context
|
Právny rámec
|
|
European Union legislation
|
Právna úprava Únie
|
|
Directive 2000/43
|
Smernica 2000/43
|
|
3. Article 1 of Directive 2000/43 states that the ‘purpose of this Directive is to lay down a framework for combating discrimination on the grounds of racial or ethnic origin, with a view to putting into effect in the Member States the principle of equal treatment’.
|
3. Podľa jej článku 1 je účelom smernice 2000/43 „ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásadu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch“.
|
|
4. Article 2(1) and (2) of that directive provides:
|
4. Článok 2 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:
|
|
‘1. For the purposes of this Directive, the principle of equal treatment shall mean that there shall be no direct or indirect discrimination based on racial or ethnic origin.
|
„1. Na účely tejto smernice znamená zásada rovnakého zaobchádzania to, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnickom pôvode.
|
|
2. For the purposes of paragraph 1:
|
2. Na účely odseku 1:
|
|
(a) direct discrimination shall be taken to occur where one person is treated less favourably than another is, has been or would be treated in a comparable situation on grounds of racial or ethnic origin;
|
a) za priamu diskrimináciu sa považuje prípad, keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou;
|
|
(b) indirect discrimination shall be taken to occur where an apparently neutral provision, criterion or practice would put persons of a racial or ethnic origin at a particular disadvantage compared with other persons, unless that provision, criterion or practice is objectively justified by a legitimate aim and the means of achieving that aim are appropriate and necessary.’
|
b) za nepriamu diskrimináciu sa považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, iba ak uvedený predpis, kritérium alebo zvyklosť je objektívne odôvodnený legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné.“
|
|
5. Article 3(2) of Directive 2000/43 provides that it ‘does not cover difference of treatment based on nationality and is without prejudice to provisions and conditions relating to the entry into and residence of third-country nationals and stateless persons on the territory of Member States, and to any treatment which arises from the legal status of the third-country nationals and stateless persons concerned.’
|
5. Článok 3 ods. 2 smernice 2000/43 stanovuje, že sa táto smernica „netýka rozdielneho zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti a nedotýka sa ustanovení a podmienok, ktoré upravujú vstup a pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a netýka sa rozdielu v akomkoľvek zaobchádzaní súvisiacom s právnym postavením dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti“.
|
|
6. Article 15 of Directive 2000/43 provides:
|
6. Článok 15 tejto smernice znie:
|
|
‘Member States shall lay down the rules on sanctions applicable to infringements of the national provisions adopted pursuant to this Directive and shall take all measures necessary to ensure that they are applied. The sanctions, which may comprise the payment of compensation to the victim, must be effective, proportionate and dissuasive. The Member States shall notify those provisions to the Commission by 19 July 2003 at the latest and shall notify it without delay of any subsequent amendment affecting them.’
|
„Členské štáty stanovia systém sankcií za porušovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijali podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na ich vykonávanie. Takto stanovené sankcie, ktoré môžu obsahovať vyplácanie náhrad obetiam, musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia bezodkladne Komisii najneskôr do 19. júla 2003 takéto opatrenia a následné zmeny a doplnenia, ktoré ich sa ich týkajú.“
|
|
Directive 2003/109
|
Smernica 2003/109
|
|
7. Recitals 2 to 4, 6, 12 and 13 in the preamble to Directive 2003/109 are worded as follows:
|
7. Odôvodnenia 2 až 4, 6, 12 a 13 smernice 2003/109 znejú:
|
|
‘(2) The European Council, at its special meeting in Tampere on 15 and 16 October 1999, stated that the legal status of third-country nationals should be approximated to that of Member States’ nationals and that a person who has resided legally in a Member State for a period of time to be determined and who holds a long-term residence permit should be granted in that Member State a set of uniform rights which are as near as possible to those enjoyed by citizens of the European Union.
|
„(2) Európska Rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 vyhlásila, že právne postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín by malo byť priblížené k právnemu postaveniu štátnych príslušníkov členských štátov a že osobe, ktorá sa určitú stanovenú dobu oprávnene zdržiava v členskom štáte a ktorá je držiteľom povolenia na dlhodobý pobyt, by mali byť priznané v členskom štáte jednotné práva, ktoré sa čo najviac približujú právam občanov Európskej únie.
|
|
(3) This Directive respects the fundamental rights and observes the principles recognised in particular by the [ECHR] and the [Charter].
|
(3) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva predovšetkým [EDĽP] a [Charta].
|
|
(4) The integration of third-country nationals who are long-term residents in the Member States is a key element in promoting economic and social cohesion, a fundamental objective of the Community stated in the [EC] Treaty.
|
(4) Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín s povolením na dlhodobý pobyt v členských štátoch je kľúčovým prvkom v rozvíjaní ekonomickej a sociálnej súdržnosti, základného cieľa spoločenstva, uvedeného v zmluve [ES].
|
|
…
|
…
|
|
(6) The main criterion for acquiring the status of long-term resident should be the duration of residence in the territory of a Member State. Residence should be both legal and continuous in order to show that the person has put down roots in the country. …
|
(6) Hlavným kritériom na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom by mala byť dĺžka pobytu na území členského štátu. Pobyt by mal byť oprávnený a zároveň nepretržitý, aby sa preukázalo, že osoba sa v krajine usadila.…
|
|
…
|
…
|
|
(12) In order to constitute a genuine instrument for the integration of long-term residents into the society in which they live, long-term residents should enjoy equality of treatment with citizens of the Member State in a wide range of economic and social matters, under the relevant conditions defined by this Directive.
|
(12) K vytvoreniu skutočného nástroja pre integráciu osôb s dlhodobým pobytom do spoločnosti v ktorej žijú, osoby s dlhodobým pobytom by mali požívať rovnoprávnosť v prístupe spolu s občanmi členského štátu v širokom rozsahu v ekonomickej a sociálnej oblasti, za podmienok ustanovených touto smernicou.
|
|
(13) With regard to social assistance, the possibility of limiting the benefits for long-term residents to core benefits is to be understood in the sense that this notion covers at least minimum income support, assistance in case of illness, pregnancy, parental assistance and long-term care. The modalities for granting such benefits should be determined by national law.’
|
(13) So zreteľom na sociálnu pomoc, sa možnosť obmedzenia výhod pre osoby s dlhodobým pobytom na základné výhody chápe v tom zmysle, že táto koncepcia pokrýva najmenej podporu v rozsahu minimálneho príjmu, pomoc v prípadoch ochorenia, tehotenstva, rodičovskej pomoci a dlhodobej starostlivosti. Spôsoby udeľovania týchto výhod upravuje vnútroštátne právo.“
|
|
8. Chapter II of Directive 2003/109 concerns the grant of long-term resident status in a Member State.
|
8. Kapitola II smernice 2003/109 sa týka priznania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte.
|
|
9. According to Article 4(1) of Directive 2003/109, which is part of Chapter II, Member States are to grant long-term resident status to third-country nationals who have resided legally and continuously within their territory for five years immediately prior to the submission of the relevant application.
|
9. Podľa článku 4 ods. 1 tej istej smernice, ktorý patrí do uvedenej kapitoly II, členské štáty priznajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú oprávnene a nepretržite na ich území päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.
|
|
10. Article 5 of Directive 2003/109 provides for the conditions for acquiring long‑term resident status. Pursuant to Article 5(1)(a) and (b), Member States are to require third-country nationals to provide evidence that they have, for themselves and for dependent family members, first, stable and regular resources sufficient to maintain himself/herself and the members of his/her family, without recourse to the social assistance system of the Member State concerned and, second, sickness insurance in respect of all risks normally covered for his/her own nationals in the Member State concerned.
|
10. Článok 5 smernice 2003/109 upravuje podmienky na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom. V zmysle odseku 1 písm. a) a b) tohto článku si členské štáty vyžiadajú od štátnych príslušníkov tretích krajín dôkazy o tom, že oni sami a od nich závislí členovia rodiny majú jednak stabilné a pravidelné zdroje, ktoré sú postačujúce pre nich a členov ich rodiny, bez zaťaženia systému sociálnej pomoci dotknutého členského štátu, a jednak nemocenské poistenie s ohľadom na všetky riziká bežne pokryté v prípade vlastných štátnych príslušníkov v príslušnom členskom štáte.
|
|
11. Article 5(2) of Directive 2003/109 provides that Member States may require third‑country nationals to comply with integration conditions, in accordance with national law.
|
11. Druhý odsek uvedeného článku 5 stanovuje, že členské štáty môžu od štátnych príslušníkov tretích krajín tiež vyžadovať, aby vyhoveli integračným podmienkam v súlade s vnútroštátnym právom.
|
|
12. Although Member States may, under Article 6(1) of Directive 2003/109, refuse to grant long-term resident status on grounds of public policy or public security, Article 6(2) states that such a refusal may not be founded on economic considerations.
|
12. Členské štáty síce môžu odmietnuť priznať postavenie osoby s dlhodobým pobytom z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2003/109, druhý odsek tohto článku však stanovuje, že takéto zamietnutie nesmie byť založené na ekonomických dôvodoch.
|
|
13. Pursuant to Article 7(1) Directive 2003/109, to acquire long-term resident status, the third-country national concerned is to lodge an application with the competent authorities of the Member State in which he/she resides, accompanied by documentary evidence to be determined by national law that he/she meets the conditions set out in Articles 4 and 5 of that directive.
|
13. Podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/109 k získaniu postavenia osoby s dlhodobým pobytom musí dotknutý štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť na príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa zdržiava, spolu s písomnými dôkazmi, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, preukazujúcimi, že spĺňa podmienky ustanovené v článkoch 4 a 5 tej istej smernice.
|
|
14. Article 11(1) of Directive 2003/109 is worded as follows:
|
14. Článok 11 ods. 1 uvedenej smernice znie takto:
|
|
‘Long-term residents shall enjoy equal treatment with nationals as regards:
|
„Osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k:
|
|
…
|
…
|
|
d) social security, social assistance and social protection as defined by national law;
|
d) sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve;
|
|
…
|
…
|
|
f) access to goods and services and the supply of goods and services made available to the public and to procedures for obtaining housing;
|
f) prístupu k tovaru a službám a poskytovaniu tovarov a služieb dostupných pre verejnosť a k postupom pre získanie ubytovania;
|
|
…’
|
…“
|
|
15. Under Article 11(4) of Directive 2003/109 ‘Member States may limit equal treatment in respect of social assistance and social protection to core benefits’.
|
15. Článok 11 ods. 4 tej istej smernice ustanovuje, že „členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu“.
|
|
16. Article 12(1) of Directive 2003/109 provides that Member States may take a decision to expel a long-term resident solely where he/she constitutes an actual and sufficiently serious threat to public policy or public security. Article 12(2) lays down that the expulsion decision may not be founded on economic considerations.
|
16. Článok 12 ods. 1 smernice 2003/109 stanovuje, že členské štáty môžu rozhodnúť o vyhostení osoby s dlhodobým pobytom, len ak predstavuje skutočnú a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu. Druhý odsek toho istého článku spresňuje, že rozhodnutie o vyhostení nesmie byť založené na ekonomických dôvodoch.
|
|
17. According to the first paragraph of Article 26 of Directive 2003/109, the Member States were to bring into force the laws, regulations and administrative provisions necessary to comply with that directive by 23 January 2006 at the latest.
|
17. Podľa prvého odseku článku 26 smernice 2003/109 uvedú členské štáty do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 23. januára 2006.
|
|
National legislation
|
Vnútroštátna právna úprava
|
|
The Italian constitution
|
Talianska ústava
|
|
18. According to Article 117 of the Italian constitution, the State has exclusive power to legislate in the field of social assistance only in order to determine the minimum level of benefits concerning the civil and social rights which must be guaranteed throughout the national territory. Competence is reserved to the regions in relation to matters extending beyond that objective.
|
18. Na základe článku 117 Costituzione italiana (talianska Ústava) môže štát svoju výlučnú zákonodarnú právomoc uplatniť v oblasti sociálnej pomoci len na účely určenia základných úrovní podpory týkajúcich sa občianskych a sociálnych práv, ktoré sa musia zaručiť na celom území štátu. Nad rámec uvedeného účelu patrí právomoc regiónom.
|
|
Legislative decree No 286/1998
|
Legislatívny dekrét č. 286/1998
|
|
19. Legislative decree No 3 of 8 January 2007, transposing Directive 2003/109 concerning the status of third-country nationals who are long-term residents (GURI No 24 of 30 January 2007, p. 4) incorporated the provisions of that directive into the provisions of Legislative Decree No 286 of 25 July 1998, consolidating the provisions regulating immigration and the rules relating to the status of foreign national (Ordinary Supplement to GURI No 191 of 18 August 1998; ‘legislative decree No 286/1998’).
|
19. Legislatívnym dekrétom č. 3 z 8. januára 2007, ktorým sa preberá smern ica 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (GURI č. 24 z 30. januára 2007, s. 4) boli ustanovenia tejto smernice doplnené do kontextu ustanovení legislatívneho dekrétu č. 286 z 25. júla 1998, ktorým sa kodifikuje právna úprava v oblasti prisťahovalectva a pravidlá týkajúce sa postavenia cudzinca (riadna príloha GURI č. 191 z 18. augusta 1998, ďalej len „legislatívny dekrét č. 286/1998“).
|
|
20. Article 9(1) of legislative decree No 286/1998 provides:
|
20. Článok 9 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 286/1998 stanovuje:
|
|
‘A foreign national who, for at least five years, has held a valid residence permit, who shows that he has an income of not less than the annual amount of the social benefits and, regarding an application concerning members of his family, a sufficient income … and appropriate accommodation satisfying the minimum conditions [of national law], may request the prefect of police to issue him with a long-term EC residence permit for himself and his family members …’
|
„Cudzinec, ktorý je aspoň päť rokov držiteľom platného povolenia na pobyt, ktorý preukáže, že jeho príjem nie je nižší ako ročná sociálna dávka a v prípade žiadosti týkajúcej sa členov jeho rodiny, ako dostatočný príjem… a že má vhodné bývanie, ktoré spĺňa minimálne podmienky stanovené príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva, môže požiadať policajného riaditeľa o vydanie povolenia na dlhodobý pobyt ES pre seba a členov svojej rodiny…“
|
|
21. Article 9(12) of legislative decree No 268/1998 provides:
|
21. Článok 9 ods. 12 legislatívneho dekrétu č. 286/1998 stanovuje:
|
|
‘In addition to the provisions laid down with respect to foreign nationals lawfully residing in Italy in national territory, the holder of a long-term residence permit may:
|
„Okrem ustanovení týkajúcich sa cudzinca, ktorý sa oprávnene zdržiava na štátnom území Talianska, držiteľ povolenia na pobyt ES pre osoby s dlhodobým pobytom môže:
|
|
…
|
…
|
|
c) be entitled to social assistance and social security benefits and to those relating to subsidies for health, education and social matters, and those relating to access to goods and services made available to the public, including access to the procedure for obtaining accommodation managed by the public authorities, unless otherwise provided and on condition that it is shown that the foreign national actually resides in national territory …’
|
c) využívať dávky sociálnej pomoci, sociálneho zabezpečenia a dávky vzťahujúce sa na prostriedky zdravotnej, školskej a sociálnej povahy a na dávky vzťahujúce sa na prístup k tovaru a službám prístupným verejnosti, vrátane prístupu ku konaniu, ktoré vedie k získaniu bývania spravovaného verejnými orgánmi, ak nie je stanovené inak a pod podmienkou, že sa preukáže, že cudzinec má skutočne pobyt na štátnom území…“
|
|
Presidential decree No 670/1972
|
Prezidentský dekrét č. 670/1972
|
|
22. Under the third paragraph of Article 3 of the Presidential Decree of 31 August 1972, concerning the special status laid down for the Trentino-South Tyrol region (GURI No 301 of 20 November 1972; ‘presidential decree No 670/1972’), which has constitutional status, the Autonomous Province of Bolzano, on account of the specific composition of its population which is divided into three linguistic groups (Italian-, German- and Ladin-speaking) (‘the three linguistic groups’) enjoys specific conditions of autonomy.
|
22. Na základe tretieho pododseku článku 3 prezidentského dekrétu č. 670 z 31. augusta 1972, ktorým sa prijíma osobitné postavenie regiónu Tridentsko‑Južné Tirolsko (GURI č. 301 z 20. novembra 1972, ďalej len „prezidentský dekrét č. 670/1972“), ktorý predstavuje dekrét s právnou silou ústavného zákona, využíva Provincia autonoma di Bolzano z dôvodu osobitného zloženia svojho obyvateľstva rozdeleného na tri jazykové skupiny, konkrétne skupinu hovoriacu po taliansky, po nemecky a po rétorománsky (ďalej len „tri jazykové skupiny“), osobitné podmienky autonómie.
|
|
23. Under Article 8(25) of presidential decree No 670/1972, that autonomy includes the power to adopt legislative provisions concerning public assistance and allowances.
|
23. Na základe článku 8 bodu 25 prezidentského dekrétu č. 670/1972 zahŕňa táto autonómia najmä právomoc vydávať právne predpisy v oblasti verejnej pomoci a podpory.
|
|
24. The second paragraph of Article 15 of presidential decree No 670/1972 provides that the Autonomous Province of Bolzano is to use its funds, apart from exceptional cases, for welfare, social and cultural aims, in direct proportion to the size of each linguistic group and in accordance with the extent of the needs of each group.
|
24. Článok 15 ods. 2 prezidentského dekrétu č. 670/1972 stanovuje, že s výnimkou osobitných prípadov používa Provincia autonoma di Bolzano vlastné rozpočtové prostriedky na asistenčné, ako aj sociálne a kultúrne účely priamoúmerne početnosti každej z troch jazykových skupín a s ohľadom na dôležitosť potrieb týchto skupín.
|
|
Provincial law
|
Provinciálny zákon
|
|
25. A housing benefit is provided for in Article 2(1)(k) of Provincial Law No 13 of 17 December 1998, in the version in force at the date of the facts in the main proceedings (‘the provincial law’). That benefit, which is a contribution to the payment of the rent for low income tenants to enable them to meet those costs, is allocated among the three linguistic groups in accordance with Article 15(2) of presidential decree No 670/1972.
|
25. Príspevok na bývanie je upravený v článku 2 prvom odseku písm. k) provinciálneho zákona č. 13 zo 17. decembra 1998, v znení platnom a účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „provinciálny zákon“). Táto pomoc, ktorú tvorí príspevok na úhradu nájomného pre menej majetných nájomcov s cieľom umožniť týmto osobám zaplatiť nájomné, sa delí medzi tri jazykové skupiny v súlade s článkom 15 ods. 2 prezidentského dekrétu č. 670/1972.
|
|
26. Article 5(1) of the provincial law provides that the funds for the actions referred to in Article 2(1)(k) thereof must be allocated among the applicants from the three linguistic groups in proportion to the weighted average of their numbers and the needs of each group. According to Article 5(2) of the provincial law, the needs of each linguistic group are determined annually on the basis of the applications submitted in the last ten years.
|
26. Článok 5 ods. 1 provinciálneho zákona stanovuje, že zdroje určené na príspevky podľa článku 2 prvého odseku písm. k) toho istého zákona musia byť rozdelené medzi žiadateľov z troch jazykových skupín v pomere k váženému priemeru stanovenému medzi ich početnosťou a potrebami každej zo skupín. Podľa druhého odseku rovnakého článku sa potreby každej jazykovej skupiny stanovujú každoročne na základe žiadostí predkladaných za posledných desať rokov.
|
|
27. It is apparent from the order for reference that the calculation of the numerical size of each linguistic group is made on the basis of the latest general population census and declarations of belonging to one of the three linguistic groups that all Italian nationals over the age of 14 and residing in the Autonomous Province of Bolzano are required to make.
|
27. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že stanovenie početnosti každej jazykovej skupiny sa uskutočňuje na základe posledného všeobecného sčítania obyvateľstva, ako aj na základe vyhlásení o príslušnosti k jednej z troch jazykových skupín, ktoré sú povinní podať všetci talianski občania starší ako 14 rokov s bydliskom v Provincia autonoma di Bolzano.
|
|
28. Citizens of the Union who reside and work in the provincial territory, and who satisfy the other conditions to which the grant of housing benefit is subject must, in accordance with Article 5(6) of the provincial law, produce a declaration that they belong to or elect to join one of the three linguistic groups.
|
28. Občania Únie, ktorí sa zdržiavajú na území provincie, vykonávajú tu pracovnú činnosť a spĺňajú ďalšie požiadavky, ktoré sa vzťahujú na poskytnutie príspevku na bývanie podľa článku 5 ods. 5 provinciálneho zákona, musia podať vyhlásenie o príslušnosti alebo o pričlenení k jednej z troch jazykových skupín.
|
|
29. Pursuant to Article 5(7) of the provincial law, the Government determines each year the amount of funds reserved for third-country nationals and stateless persons who, on the date of submission of their application, have resided permanently and lawfully in the provincial territory for at least five years and who have worked there for at least three years. The number of rented dwellings which may be allocated to those nationals and stateless persons is also determined in proportion to the weighted average between, first, the number of third-country nationals and stateless persons who satisfy the abovementioned criteria and second, their needs.
|
29. Podľa článku 5 ods. 7 provinciálneho zákona Giunta každoročne určuje výšku prostriedkov, ktoré sa vyčlenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín a pre osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí sa v deň podania ich žiadosti nepretržite a riadne zdržiavajú na území provincie najmenej päť rokov a ktorí tu vykonávali pracovnú činnosť najmenej tri roky. Počet prenajímaných bytov, ktoré možno prideliť uvedeným občanom a osobám bez štátnej príslušnosti, sa tiež určuje v pomere k váženému priemeru medzi početnosťou týchto osôb spĺňajúcich vyššie uvedené podmienky na jednej strane a ich potrebami na strane druhej.
|
|
Decision No 1885
|
Rozhodnutie č. 1885
|
|
30. It is apparent from Decision No 1885 of the Government of 20 July 2009 relating to the amount of funds for third-country nationals and stateless persons for 2009 (‘decision No 1885’) that, with respect to the weighted average, their numerical importance was accorded a multiplier of 5, whereas their needs were given a multiplier of 1.
|
30. Z rozhodnutia vlády provincie č. 1885 z 20. júla 2009 o určení výšky prostriedkov vyčlenených v roku 2009 pre štátnych príslušníkov tretích krajín a pre osoby bez štátnej príslušnosti (ďalej len „rozhodnutie č. 1885“) vyplýva, že pri váženom priemere bol, pokiaľ ide o početnosť týchto osôb, priradený koeficient 5, pričom ich potrebám bol pridelený koeficient 1.
|
|
The dispute in the main proceedings and the questions referred for a preliminary ruling
|
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
|
|
31. Mr Kamberaj is an Albanian national who has resided and been employed in the Autonomous Province of Bolzano since the year 1994. According to the order for reference, he is the holder of a residence permit for an indefinite period.
|
31. Pán Kamberaj je albánsky štátny príslušník, ktorý od roku 1994 býva v Provincia autonoma di Bolzano, kde má aj stabilné zamestnanie. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že je držiteľom povolenia na pobyt na neobmedzený čas.
|
|
32. The applicant in the main proceedings received, in respect of the years 1998 to 2008, the housing benefit provided for under Article 2(1)(k) of the provincial law.
|
32. Žalobca vo veci samej poberal počas rokov 1998 až 2008 príspevok na bývanie podľa článku 2 prvého odseku písm. k) provinciálneho zákona.
|
|
33. By letter of 22 March 2010, the IPES informed the applicant in the main proceedings that his application for benefit for the year 2009 had been rejected, on the ground that the funds for third-country nationals, determined in accordance with decision No 1885, were exhausted.
|
33. Listom z 22. marca 2010 IPES žalobcu v konaní vo veci samej informoval, že zamietol jeho žiadosť o príspevok na rok 2009 z dôvodu, že objem prostriedkov vyčlenených pre štátnych príslušníkov tretích krajín určený v súlade s rozhodnutím vlády provincie č. 1885, bol vyčerpaný.
|
|
34. By action brought on 8 October 2010, the applicant in the main proceedings sought a declaration from the Tribunale di Bolzano that the rejection decision amounted to discrimination against him by the defendants in the main proceedings. According to him, national legislation such as that contained in the provincial law and decision No 1885 is incompatible inter alia with Directives 2000/43 and 2003/109, to the extent that the treatment of third-country nationals who are long-term residents is less favourable than that granted to citizens of the Union with regard to housing benefit.
|
34. Žalobca v konaní vo veci samej vo svojom odvolaní z 8. októbra 2010 žiadal, aby Tribunale di Bolzano rozhodol, že uvedené zamietavé rozhodnutie predstavovalo diskrimináciu zo strany žalovaných vo veci samej voči jeho osobe. Podľa jeho názoru taká vnútroštátna právna úprava, akú obsahuje provinciálny zákon a rozhodnutie č. 1885, je nezlučiteľná najmä so smernicami 2000/43 a 2003/109, pretože v oblasti podpory bývania zaobchádza so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, menej priaznivo ako s občanmi Únie.
|
|
35. Before the referring court, the Autonomous Province of Bolzano argues that a proportionate allocation of benefit to the province’s linguistic groups is necessary in order to preserve social peace among persons seeking social assistance.
|
35. Pred vnútroštátnym súdom Provincia autonoma di Bolzano tvrdí, že je nevyhnutné stanoviť rozdelenie príspevkov pomerne medzi jazykové skupiny, ktoré existujú v tejto provincii s cieľom zachovať sociálny zmier medzi osobami žiadajúcimi o sociálnu pomoc.
|
|
36. The referring court explains that, under the provincial law, the resident population of the Autonomous Province of Bolzano is divided into two categories, that is to say, citizens of the Union (whether Italians or not) who, without distinction, must, in order to obtain the housing benefit, produce the declaration that they belong to one of the three linguistic groups, and third-country nationals, who do not have to make that declaration.
|
36. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že podľa provinciálneho zákona je obyvateľstvo s bydliskom v Provincia autonoma di Bolzano rozdelené na dve kategórie, a to na občanov Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi, ktorí sú na získanie príspevku na bývanie povinní podať vyhlásenie o príslušnosti k jednej z troch jazykových skupín, a štátnych príslušníkov tretích krajín, od ktorých sa toto vyhlásenie nevyžaduje.
|
|
37. The national court states that, in 2009, in order to satisfy all needs for access to rented or owner-occupied housing, grants in the total sum of EUR 90 812 321.57, of which EUR 21 546 197.57 was housing benefit and EUR 69 266 124 allowances for the purchase, construction or renovation of dwellings for primary housing need, were approved for the first category abovementioned, that is citizens of the Union (whether Italians or not), and grants totalling EUR 11 604 595, of which EUR 10 200 000 was housing benefit and EUR 1 404 595 allowances for the purchase, construction or renovation of dwellings for primary housing need, were approved for the second category, that is to say third-country nationals.
|
37. Uvedený súd uvádza, že v roku 2009 boli na uspokojenie celkových potrieb na prístup k nájomným bytom alebo k bytom vo vlastníctve, schválené príspevky v celkovej výške 90 812 321,57 eura, z toho 21 546 197,57 eura na príspevok na bývanie a 69 266 124 eur na príspevky na kúpu, výstavbu a na obnovu bytov určené na uspokojenie potreby prvého bývania pre prvú z vyššie uvedených kategórií, čiže pre občanov Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi, a príspevky v celkovej výške 11 604 595 eur, z toho 10 200 000 eur v rámci príspevku na bývanie a 1 404 595 eur v rámci príspevkov na kúpu, výstavbu a na obnovu bytov určené na uspokojenie potreby prvého bývania pre druhú kategóriu, čiže pre kategóriu tvorenú štátnymi príslušníkmi tretích krajín.
|
|
38. According to the order for reference, the Tribunale di Bolzano acknowledged that the applicant in the main proceedings was, provisionally, entitled to receive the housing benefit applied for in respect of the period from October 2009 to June 2010, that is to say, EUR 453.62 per month.
|
38. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Tribunale di Bolzano predbežným opatrením priznal žalobcovi vo veci samej požadovaný príspevok na bývanie od októbra 2009 do júna 2010, a to vo výške 453,62 eura mesačne.
|
|
39. Taking the view that resolution of the dispute before it called for an interpretation of European Union law, the Tribunale di Bolzano decided to stay the proceedings and to refer the following questions to the Court for a preliminary ruling:
|
39. Keďže Tribunale di Bolzano dospel k záveru, že vyriešenie veci, v ktorej koná, závisí od výkladu práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
|
‘(1) Does the principle of the primacy of European Union law oblige a national court to give full and immediate effect to provisions of European Union law having direct effect, by disapplying provisions of domestic law in conflict with European Union law, even if they were adopted in accordance with fundamental principles of the Member State’s constitutional system?
|
„1. Ukladá zásada prednosti práva Únie vnútroštátnemu súdu povinnosť zabezpečiť úplné a okamžité vykonanie právnych predpisov Únie, ktoré majú priamy účinok, a neuplatniť tak vnútroštátne právne predpisy, ktoré nie sú v súlade s právom Únie, hoci boli prijaté na vykonanie základných ústavných zásad členského štátu?
|
|
(2) When there is a conflict between a provision of domestic law and the ECHR, does the reference to the ECHR in Article 6 TEU oblige the national court to apply Articles 14 ECHR and Article 1 of [Protocol No 12] directly, disapplying the incompatible source of domestic law, without having first to raise the issue of constitutionality before the national constitutional court?
|
2. Ukladá odkaz na EDĽP v článku 6 ZEÚ vnútroštátnemu súdu, aby v prípade nesúladu medzi vnútroštátnym právnym predpisom a EDĽP priamo uplatnil článok 14 EDĽP a článok 1 protokolu č. 12 a neuplatnil tak nezlučiteľný vnútroštátny prameň práva bez nutnosti predchádzajúceho vznesenia otázky ústavnosti na ústavnom súde?
|
|
(3) Does European Union law, in particular, Articles 2 [TEU] and 6 TEU, Articles 21 and 34 of the Charter and Directives 2000/43 … and 2003/109, preclude a provision of national [more correctly: regional] law, such as that contained in Article 15[2] of presidential decree No 670/1972 read in conjunction with Articles 1 and 5 of the provincial law … and in [Decision No 1865], inasmuch as that provision, with regard to the allowances concerned, and in particular the so-called ‘housing benefit’, attaches importance to nationality by treating long-term resident workers not belonging to the European Union or stateless persons worse than resident Community nationals (whether or not Italian)?
|
3. Bráni právo Únie, najmä články 2 ZEÚ a 6 ZEÚ, články 21 a 34 Charty a smernice 2000/43… a 2003/109… vnútroštátnej (alebo presnejšie provinciálnej) právnej úprave obsiahnutej v článku 15 ods. [2] [prezidentského dekrétu č. 670/1972], v článkoch 1 a 5 provinciálneho zákona…, ako aj [v rozhodnutí č. 1885], v časti, v ktorej v súvislosti s poskytovanými výhodami, a najmä s tzv. ‚príspevkom na bývanie‘ prikladá význam štátnej príslušnosti v tom zmysle, že s pracovníkmi s dlhodobým pobytom, ktorí sú občanmi krajín mimo Únie, ako aj s osobami bez štátnej príslušnosti zaobchádza menej priaznivo ako s občanmi‑rezidentmi Spoločenstva (Talianmi a inými)?
|
|
If the foregoing questions should be answered in the affirmative:
|
V prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky:
|
|
(4) In the case of an infringement of general principles of the European Union, such as the prohibition of discrimination and the requirement of legal certainty, when there exists national implementing legislation permitting the court to “order the cessation of the damaging conduct and adopt any other suitable measure, according to the circumstances, [to put an end to] the effects of the discrimination”, requiring the court to “order the discriminatory conduct, behaviour or action, if still subsisting, to cease and its effects to be eliminated” and permitting the court to order “a plan for the suppression of the discrimination found to exist, in order to prevent its repetition, within the period fixed in the measure”, must Article 15 of Directive 2000/43 …, in so far as it provides that sanctions must be effective, proportionate and dissuasive, be interpreted as including, in discrimination found to exist and effects to be eliminated, and in order to avoid unjustified reverse discrimination, all infringements affecting the persons discriminated against, even if they are not parties to the dispute?
|
4. Má sa v prípade porušenia všeobecných zásad Únie, akými sú zákaz diskriminácie a požiadavka právnej istoty, ak existujú vnútroštátne vykonávacie ustanovenia, ktoré súdu umožňujú ‚nariadiť upustenie od poškodzujúceho správania a podľa okolností zaviesť akékoľvek vhodné opatrenie s cieľom odstrániť následky diskriminácie‘, ukladajú mu povinnosť ‚nariadiť upustenie od diskriminačného správania alebo konania, ak pretrváva, ako aj [odstránenie] následkov‘, a ktoré mu umožňujú stanoviť ‚plán odstránenia zistenej diskriminácie do uplynutia lehoty určenej v opatrení, s cieľom zabrániť jej opakovaniu‘, tá časť článku 15 smernice 2000/43…, ktorá stanovuje, že sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce, vykladať v tom zmysle, že zahŕňa okrem zistených prípadov diskriminácie a následkov, ktoré je potrebné odstrániť, aj všetky porušenia s vplyvom na diskriminované osoby, aj keď nie sú účastníkmi sporu, s cieľom vyhnúť sa neodôvodnenej obrátenej diskriminácii?
|
|
If the previous question (4) is answered in the affirmative:
|
V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku:
|
|
(5) Is it contrary to European Union law, in particular, to Articles 2 [TEU] and 6 TEU, Articles 21 and 34 of the Charter and Directives 2000/43 … and 2003/109 …, for a provision of national [more correctly: provincial] law to require non-Community nationals only and not Community nationals also (whether or not Italian) – who receive equal treatment merely in respect of the obligation to have resided for more than 5 years in the territory of the province – to satisfy the further condition that they should have completed three years of work in order to be eligible for housing benefit?
|
5. Bráni právo Únie, najmä články 2 ZEÚ a 6 ZEÚ, články 21 a 34 Charty a smernice 2000/43… a 2003/109… vnútroštátnej (alebo presnejšie provinciálnej) právnej úprave vyžadujúcej v súvislosti so získaním príspevku na bývanie splnenie podmienky vykonávania pracovnej činnosti počas troch rokov iba od občanov krajín mimo Spoločenstva, a nie aj od občanov Spoločenstva (Talianov a iných), ktorí majú rovnaké postavenie len z hľadiska povinnosti pobytu na území provincie počas obdobia viac ako päť rokov?
|
|
(6) Is it contrary to European Union law, in particular, to Articles 2 [TEU] and 6 TEU, and Articles 18 [TFEU], 45 [TFEU] and 49 [TFEU], read in conjunction with Articles 1, 21 and 34 of the Charter, for a provision of national [more correctly: provincial] law to require Community nationals (whether or not Italian) to declare that they ethnically belong to or elect to join one of the three linguistic groups of Alto Adige/South Tyrol in order to be eligible for housing benefit?
|
6. Bráni právo Únie, najmä články 2 ZEÚ a 6 ZEÚ a články 18 ZFEÚ, 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ v spojení článkami 1, 21, 34 Charty vnútroštátnej (alebo presnejšie provinciálnej) právnej úprave, ktorá v súvislosti so získaním príspevku na bývanie občanom Spoločenstva (Talianom a iným) ukladá povinnosť podať vyhlásenie o etnickej príslušnosti alebo väzbe k jednej z troch jazykových skupín v Tridentsku‑Južnom Tirolsku?
|
|
(7) Is it contrary to European Union law, in particular, to Articles 2 [TEU] and 6 TEU, and to Articles 18 [TFEU], 45 [TFEU] and 49 TFEU, read in conjunction with Articles 21 and 34 of the Charter, for a provision of national [more correctly: provincial] law to impose on Community nationals (whether or not Italian) the obligation to have resided or worked in the territory of the province for at least five years in order to be eligible for housing benefit?
|
7. Bráni právo Únie, najmä články 2 ZEÚ a 6 ZEÚ a články 18 ZFEÚ, 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ v spojení s článkami 21 a 34 Charty vnútroštátnej (alebo presnejšie provinciálnej) právnej úprave, ktorá v súvislosti so získaním príspevku na bývanie ukladá občanom Spoločenstva (Talianom a iným) povinnosť mať bydlisko alebo vykonávať pracovnú činnosť na území provincie najmenej počas piatich rokov?“
|
|
Consideration of the questions referred
|
O prejudiciálnych otázkach
|
|
Admissibility of the first and of the fourth to seventh questions
|
O prípustnosti prvej, štvrtej a siedmej prejudiciálnej otázky
|
|
40. It should be recalled as a preliminary point that, according to settled case-law, within the framework of the cooperation between the Court and national courts and tribunals established by Article 267 TFEU, it is solely for the national court before which the dispute has been brought and which must assume responsibility for the subsequent judicial decision to determine, in the light of the particular circumstances of the case, both the need for a preliminary ruling in order to enable it to deliver judgment and the relevance of the questions which it submits to the Court. Consequently, where the questions submitted concern the interpretation of European Union law, the Court is in principle bound to give a ruling (see, inter alia, Case C-212/04 Adeneler [2006] ECR I-6057, paragraph 41 and case-law cited).
|
40. V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží v rámci spolupráce Súdneho dvora s vnútroštátnymi súdmi ustanovenej v článku 267 ZFEÚ iba vnútroštátnemu súdu, ktorý koná vo veci a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijímané súdne rozhodnutie, posúdiť z hľadiska osobitostí prípadu jednak to, či je na vydanie rozsudku potrebné rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, a jednak to, či sú otázky, ktoré kladie Súdnemu dvoru, relevantné. Preto pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, Zb. s. I‑6057, bod 41 a citovanú judikatúru).
|
|
41. However, the Court must examine the circumstances in which cases are referred to it by the national court in order to assess whether it has jurisdiction. The spirit of cooperation which must prevail in the preliminary ruling procedure requires the national court for its part to have regard to the function entrusted to the Court of Justice, which is to contribute to the administration of justice in the Member States and not to give advisory opinions on general or hypothetical questions (see Adeneler and Others , paragraph 42).
|
41. Súdnemu dvoru však prináleží preskúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd naň obrátil s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc. Duch spolupráce, v ktorom má byť prejudiciálne konanie vedené, totiž znamená, že vnútroštátny súd berie ohľad na funkciu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievať k výkonu spravodlivosti v členských štátoch, a nie podávať poradné stanoviská k všeobecným alebo hypotetickým otázkam (pozri rozsudok Adeneler a i., už citovaný, bod 42).
|
|
42. In that regard, a reference from a national court may be refused only if it is quite obvious that the interpretation of European Union law sought bears no relation to the actual facts of the main action or to its purpose, or where the problem is hypothetical or the Court does not have before it the factual or legal material necessary to give a useful answer to the questions submitted to it (Case C-238/05 Asnef-Equifax and Administración del Estado [2006] ECR I-11125, paragraph 17).
|
42. Z tohto pohľadu je zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené (pozri rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef‑Equifax a Administración del Estado, C‑238/05, Zb. s. I‑11125, bod 17).
|
|
43. It is in the light of those principles that the Court must examine the admissibility of some of the questions referred by the referring court.
|
43. Súdny dvor musí preskúmať prípustnosť niektorých otázok položených vnútroštátnym súdom z hľadiska týchto zásad.
|
|
The first question
|
O prvej otázke
|
|
44. By its first question, the national court asks whether the principle of the primacy of European Union law obliges a national court to apply provisions of European Union law having direct effect, disapplying provisions of domestic law in conflict with those European Union law provisions even if the national law provisions were adopted in accordance with fundamental principles of the constitutional system of the Member State concerned.
|
44. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či zásada prednosti práva Únie ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť uplatniť ustanovenia práva Únie, ktoré majú priamy účinok, a neuplatniť tak všetky predpisy vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s týmto právom, hoci bol takýto predpis prijatý na vykonanie základných ústavných zásad dotknutého členského štátu.
|
|
45. That question concerns the principle of the protection of linguistic minorities which, according to the referring court, is a fundamental principle of the constitutional system of that Member State. That principle is, however, only relevant in the main proceedings in relation to Italian nationals and citizens of the European Union who, as is apparent from paragraphs 26 to 28 above, in order to obtain the housing benefit, must merely declare that they belong to one of the three linguistic groups, whereas third-country nationals, such as the applicant in the main proceedings, do not have to make that declaration.
|
45. Táto otázka sa v podstate týka ochrany jazykových menšín, ktorá podľa vnútroštátneho súdu predstavuje základnú zásadu ústavného systému uvedeného členského štátu. Táto zásada je pritom vo veci samej relevantná, len pokiaľ ide o talianskych štátnych príslušníkov a občanov Únie, ktorí, ako vyplýva z bodov 26 až 28 tohto rozsudku, sú pre získanie príspevku na bývanie povinní podať iba jednoduché vyhlásenie o príslušnosti k jednej z troch jazykových skupín, hoci sa takéto vyhlásenie od štátnych príslušníkov tretích krajín, akým je žalobca vo veci samej, nevyžaduje.
|
|
46. Since the first question seeks, in reality, to obtain from the Court an advisory opinion on a general question which bears no relation to the actual facts or purpose of the proceedings pending before the national court, that question must be regarded as inadmissible.
|
46. Keďže prvá otázka vedie v skutočnosti k tomu, aby Súdny dvor podal poradné stanovisko k všeobecnej otázke týkajúcej sa situácie, ktorá nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu, o ktorom sa vedie konanie pred vnútroštátnym súdom, treba rozhodnúť, že táto otázka je neprípustná.
|
|
The fourth question
|
O štvrtej otázke
|
|
47. By its fourth question, the national court asks, in essence, whether Article 15 of Directive 2000/43, which provides that the sanctions for infringement of the principle of non-discrimination on grounds of racial or ethnic origin must be effective, proportionate and dissuasive, requires the national court, when finding such an infringement, to put an end to all the infringements affecting the persons discriminated against, even if they are not parties to the dispute.
|
47. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 15 smernice 2000/43, ktorý stanovuje, že sankcie za porušenie zásady zákazu diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu musia byť účinné, primerané a odradzujúce, ukladá vnútroštátnemu súdu, ak konštatuje takéto porušenie, aby ukončil všetky porušenia, ktoré majú vplyv na obete diskriminácie, aj keď tieto osoby nie sú účastníkmi sporu.
|
|
48. In the present case, it is clear both from the order for reference and the observations submitted to the Court that the discrimination of which the applicant in the main proceedings claims to be victim compared to Italian nationals is based on his status as a third-country national.
|
48. V prejednávanej veci tak z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru jednoznačne vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie, o ktorom žalobca vo veci samej tvrdí, že v porovnaní s talianskymi štátnymi príslušníkmi je jeho obeťou, vyplýva z jeho postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny.
|
|
49. Under Articles 1 and 2(1) and (2) of Directive 2000/43, the directive applies only to direct or indirect discrimination based on racial or ethnic origin. Article 3(2) of the Directive states that it does not cover difference of treatment based on nationality and is without prejudice to provisions and conditions relating to the entry into and residence of third-country nationals and stateless persons on the territory of Member States, and to any treatment which arises from the legal status of third-country nationals or stateless persons.
|
49. V súlade s článkom 1 a článkom 2 ods. 1 a 2 smernice 2000/43 sa pritom táto smernica uplatní výlučne na priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu. Článok 3 ods. 2 tejto smernice spresňuje, že táto smernica sa netýka rozdielneho zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti ani ustanovení a podmienok, ktoré upravujú vstup a tiež pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a netýka sa rozdielu v akomkoľvek zaobchádzaní súvisiacom s právnym postavením dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti.
|
|
50. Accordingly the discrimination claimed by the applicant in the main proceedings does not fall within the scope of Directive 2000/43 and the fourth question is inadmissible.
|
50. Z uvedeného vyplýva, že diskriminácia, ktorú tvrdí žalobca vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti smernice 2000/43 a že štvrtá otázka je neprípustná.
|
|
The fifth question
|
O piatej otázke
|
|
51. By its fifth question, the referring court asks, in essence, whether the provisions of European Union law and, in particular, of Directives 2000/43 and 2003/109, preclude national or provincial legislation which requires of third-country nationals only and not of citizens of the Union (whether or not Italian), the further condition – going beyond the condition of having resided for more than 5 years in the Autonomous Province of Bolzano – that they should have completed three years of work in order to be eligible for housing benefit.
|
51. Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia práva Únie a najmä smerníc 2000/43 a 2003/109 bránia vnútroštátnej alebo regionálnej právnej úprave, ktorá okrem podmienky založenej na povinnosti mať bydlisko na území Provincia autonoma di Bolzano viac ako päť rokov, ukladá iba štátnym príslušníkom tretích krajín, a nie občanom Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi, dodatočnú podmienku, na základe ktorej sa vyžaduje, aby títo štátni príslušníci v súvislosti so získaním príspevku na bývanie vykonávali pracovnú činnosť počas troch rokov.
|
|
52. According to the order for reference, the dispute in the main proceedings concerns discrimination alleged by the applicant in the main proceedings arising from the mechanism for allocation of the funds for housing benefit provided for under the provincial law and decision No 1885.
|
52. Treba pripomenúť, ako vyplýva aj z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, že spor vo veci samej sa týka diskriminácie tvrdenej žalobcom vo veci samej, ktorá vyplýva z mechanizmu rozdelenia prostriedkov určených na príspevky na bývanie stanoveného provinciálnym zákonom a rozhodnutím č. 1885.
|
|
53. It is not in dispute that, in the main proceedings, the condition imposed on third‑country nationals under Article 5(7) of the provincial law, that is to have completed at lease three years of work in the Autonomous Province of Bolzano, was satisfied by the applicant in the main proceedings and that his application for housing benefit was not rejected on the ground that he did not satisfy such a condition.
|
53. Vo veci samej nie je spochybňované, že žalobca vo veci samej splnil podmienku stanovenú pre štátnych príslušníkov tretích krajín článkom 5 ods. 7 provinciálneho zákona, čiže podmienku založenú na povinnosti výkonu pracovnej činnosti na území Provincia autonoma di Bolzano najmenej počas troch rokov, a že žiadosť o príspevok na bývanie nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca vo veci samej takúto podmienku nesplnil.
|
|
54. Accordingly, it must be held that the fifth question, which bears no relation to the actual facts or to the purpose of the proceedings pending before the referring court, must be rejected as inadmissible.
|
54. Za týchto okolností treba konštatovať, že piata otázka, ktorá nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu, o ktorom sa vedie konanie pred vnútroštátnym súdom, musí byť zamietnutá ako neprípustná.
|
|
The sixth and seventh questions
|
O šiestej a siedmej otázke
|
|
55. By its sixth and seventh questions, which should be examined together, the referring court asks, in essence, whether European Union law and, in particular, Articles 2 TEU, 6 TEU, 18 TFEU, 45 TFEU and 49 TFEU, read in conjunction with Articles 1, 21 and 34 of the Charter, must be interpreted as precluding national or regional legislation which requires citi zens of the European Union, in order to be eligible for the housing benefit provided for under that legislation, first, to have resided or worked in the territory of the Autonomous Province of Bolzano for at least five years and, second, to have declared that they belong to or elect to join one of the three linguistic groups present on that territory.
|
55. Svojou šiestou a siedmou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie a najmä články 2 ZEÚ, 6 ZEÚ, 18 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, ako aj 49 ZFEÚ v spojení s článkami 1, 21 a 34 Charty treba vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej alebo regionálnej právnej úprave, ktorá v súvislosti so získaním príspevku na bývanie stanoveného touto právnou úpravou ukladá občanom Únie jednak povinnosť mať pobyt alebo vykonávať pracovnú činnosť na území Provincia autonoma di Bolzano najmenej počas piatich rokov a jednak podať vyhlásenie o príslušnosti k jednej z troch jazykových skupín existujúcich na tomto území.
|
|
56. In that regard, it should be noted that, as is apparent from paragraphs 31 and 52 above, the applicant in the main proceedings is a third-country national who has resided, for a number of years, in the territory of the Autonomous Province of Bolzano and that the dispute in the main proceedings relates to the rejection of his application for housing benefit on the ground that the budget for third-country nationals was exhausted leaving no funds available to pay that benefit to them.
|
56. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako vyplýva aj z bodov 31 a 52 tohto rozsudku, že žalobca vo veci samej je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý má svoje bydlisko už niekoľko rokov na území Provincia autonoma di Bolzano a že spor vo veci samej sa týka zamietnutia jeho žiadosti o príspevok na bývanie z dôvodu vyčerpania prostriedkov určených pre štátnych príslušníkov tretích krajín a z dôvodu, že prostriedky potrebné na poskytnutie takéhoto príspevku uvedeným štátnym príslušníkom už nie sú k dispozícii.
|
|
57. The referring court has not established why the annulment, on the basis of European Union law, of the residence or linguistic conditions imposed on citizens of the European Union in order to be entitled to the housing benefit provided for under the legislation established by the Autonomous Province of Bolzano could bear any relation to the actual facts or purpose of the proceedings pending before it.
|
57. Vnútroštátny súd nepreukázal dôvod, na základe ktorého by zrušenie podmienok pobytu alebo jazyka stanovených pre občanov Únie v súvislosti so získaním príspevku na bývanie stanoveného právnou úpravou prijatou Provincia autonoma di Bolzano, na základe práva Únie, mohlo mať súvislosť s existenciou a predmetom sporu, o ktorom sa vedie konanie.
|
|
58. Accordingly, the sixth and seventh questions referred by that court must be declared inadmissible.
|
58. Za týchto okolností treba rozhodnúť, že šiesta a siedma otázka položené uvedeným súdom sú neprípustné.
|
|
Substance
|
O veci samej
|
|
The second question
|
O druhej otázke
|
|
59. By its second question, the referring court asks in essence whether, in case of conflict between the provision of domestic law and the ECHR, the reference to the latter in Article 6 TEU obliges the national court to apply the provisions of the ECHR – in the present case Article 14 ECHR and Article 1 of Protocol No 12 – directly, disapplying the incompatible source of domestic law, without having first to raise the issue of constitutionality before the Corte costituzionale (Constitutional Court).
|
59. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade nesúladu medzi vnútroštátnym právnym predpisom a EDĽP ukladá odkaz na tento dohovor v článku 6 ZEÚ vnútroštátnemu súdu, aby priamo uplatnil ustanovenia tohto dohovoru, v prejednávanej veci článok 14 EDĽP, ako aj článok 1 protokolu č. 12 a neuplatnil tak nezlučiteľný vnútroštátny právny predpis bez nutnosti predchádzajúceho vznesenia otázky ústavnosti na Corte costituzionale.
|
|
60. According to Article 6(3) TEU, fundamental rights, as guaranteed by the ECHR and as they result from the constitutional traditions common to the Member States, are to constitute general principles of the Union’s law.
|
60. Podľa článku 6 ods. 3 ZEÚ sú základné práva, ako ich zaručuje EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, súčasťou práva Únie ako jeho všeobecné zásady.
|
|
61. That provision of the Treaty on European Union reflects the settled case-law of the Court according to which fundamental rights form an integral part of the general principles of law the observance of which the Court ensures (see, inter alia, Case C-521/09 P Elf Aquitaine v Commission [2011] ECR I-0000, paragraph 112).
|
61. Toto ustanovenie Zmluvy EÚ vychádza z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej základné práva tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor (pozri najmä rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 112).
|
|
62. However, Article 6(3) TEU does not govern the relationship between the ECHR and the legal systems of the Member States and nor does it lay down the consequences to be drawn by a national court in case of conflict between the rights guaranteed by that convention and a provision of national law.
|
62. Článok 6 ods. 3 ZEÚ však neupravuje vzťah medzi EDĽP a právnymi poriadkami členských štátov a neurčuje dôsledky, ktoré má vnútroštátny súd vyvodiť v prípade rozporu medzi právami zaručenými týmto dohovorom a predpisom vnútroštátneho práva.
|
|
63. The answer to the second question must therefore be that the reference made by Article 6(3) TEU to the ECHR does not require the national court, in case of conflict between a provision of national law and the ECHR, to apply the provisions of that convention directly, disapplying the provision of national law incompatible with the convention.
|
63. Na druhú otázku preto treba odpovedať tak, že odkaz v článku 6 ods. 3 ZEÚ na EDĽP neukladá vnútroštátnemu súdu, aby v prípade nesúladu medzi vnútroštátnym právnym predpisom a EDĽP priamo uplatnil ustanovenia uvedeného dohovoru a neuplatnil tak vnútroštátny právny predpis, ktorý s ním nie je zlučiteľný.
|
|
The third question
|
O tretej otázke
|
|
64. By its third question, the referring court asks, in essence, whether European Union law, inter alia Directives 2000/43 and 2003/109, must be interpreted as precluding national or regional legislation such as that at issue in the main proceedings which provides, with regard to the grant of housing benefit, different treatment for long‑term third-country nationals compared to that accorded to citizens of the Union (whether Italian or not) residing in the territory of the Autonomous Province of Bolzano.
|
64. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie, najmä smernice 2000/43 a 2003/19 treba vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej alebo regionálnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá v súvislosti s poskytnutím príspevku na bývanie stanovuje rozdielne zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s dlhodobým pobytom v porovnaní s občanmi Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi, ktorí majú svoje bydlisko na území Provincia autonoma di Bolzano.
|
|
65. For the reasons already given in paragraphs 48 to 50 above, the discrimination alleged by the applicant in the main proceedings does not fall within the scope of Directive 2000/43.
|
65. Z dôvodov už uvedených v bodoch 48 až 50 tohto rozsudku nepatrí diskriminácia, ktorú tvrdí žalobca vo veci samej, do pôsobnosti smernice 2000/43.
|
|
66. With regard to Directive 2003/109, it should be noted, as a preliminary point, that the system put in place by that directive clearly makes the acquisition of the status of long-term resident conferred by that directive subject to a specific procedure and, in addition, to fulfilment of all the conditions set out in Chapter II of that directive.
|
66. Pokiaľ ide o smernicu 2003/109, treba v prvom rade pripomenúť, že zo systému zavedeného touto smernicou jasne vyplýva, že získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom priznaného na základe tejto smernice podlieha osobitnému konaniu a okrem toho obligatórnemu splneniu podmienok spresnených v kapitole II uvedenej smernice.
|
|
67. Thus, Article 4 of Directive 2003/109 provides that the Member States are to grant long-term resident status to third-country nationals who have resided legally and continuously on their territory for five years immediately prior to the submission of the relevant application. Article 5 of the directive makes the acquisition of long-term resident status conditional upon evidence that the third-country nationals who wish to enjoy that status have sufficient resources and sickness insurance. Finally, Article 7 of the directive lays down the procedural requirements for acquisition of that status.
|
67. Článok 4 smernice 2003/109 tiež stanovuje, že členské štáty priznajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti zdržiavajú oprávnene a nepretržite na ich území päť rokov. Článok 5 tejto smernice podmieňuje získanie tohto postavenia preukázaním, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý uplatňuje nárok na toto postavenie, má k dispozícii dostatočné prostriedky, ako aj zdravotné poistenie. Napokon článok 7 tej istej smernice spresňuje procesné požiadavky pre získanie predmetného postavenia.
|
|
68. Accordingly, it is for the national court to determine whether the applicant in the main proceedings enjoys the status of long-term resident, enabling him to claim, pursuant to that directive, equal treatment with nationals of the Member State concerned in accordance with Article 11(1) thereof.
|
68. Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či má žalobca vo veci samej postavenie osoby s dlhodobým pobytom, a z tohto dôvodu môže na základe tejto smernice žiadať, aby sa s ním zaobchádzalo rovnako, ako so štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu v súlade s článkom 11 ods. 1 tejto smernice.
|
|
69. It must therefore be examined whether a mechanism for allocation of funds for housing benefit such as that in question in the main proceedings is in conformity with the principle of equal treatment enshrined in Article 11 of Directive 2003/109.
|
69. Ďalej treba preskúmať, či mechanizmus rozdelenia prostriedkov určených na príspevky na bývanie, o aký ide vo veci samej, je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania zaručenou článkom 11 smernice 2003/109.
|
|
– The difference in treatment and the comparability of the situations at issue
|
– O rozdielnom zaobchádzaní a porovnateľnosti dotknutých situácií
|
|
70. It must be observed, first, that in the main proceedings, both for citizens of the Union (whether Italians or not) and third-country nationals, the provincial law allocates the funds for housing benefit on the basis of a weighted average determined with reference to the numerical size and needs of each category.
|
70. V prvom rade treba poznamenať, že vo veci samej provinciálny zákon rozdeľuje prostriedky určené na príspevok na bývanie tak pre občanov Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi, ako aj pre príslušníkov tretej krajiny na základe váženého priemeru stanoveného medzi početnosťou každej kategórie a potrebami každej z nich.
|
|
71. However, whereas for Italian citizens and citizens of the Union – for whom, as is apparent from paragraphs 26 to 28 above, access to housing benefit is subject without distinction to production of a declaration of belonging to one of the three linguistic groups – the two factors taken into account when determining the weighted average are subject to the same multiplier, that is 1, for third-country nationals, pursuant to Decision No 1885, the element relating to their numerical size is subject to a multiplier of 5, whereas their needs are subject to a multiplier of 1.
|
71. No zatiaľ čo v prípade talianskych štátnych príslušníkov a občanov Únie, ktorí, ako vyplýva z bodov 26 až 28 tohto rozsudku, sú pre získanie príspevku na bývanie povinní bez rozdielu podať vyhlásenie o príslušnosti k jednej z troch jazykových skupín, bol dvom faktorom, ktoré sa zohľadnia pri určení váženého priemeru pridelený rovnaký koeficient, čiže koeficient 1, v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín bol faktoru založenému na početnosti týchto osôb priznaný koeficient 5, zatiaľ čo ich potrebám bol pridelený koeficient 1.
|
|
72. As is apparent from the order for reference, starting from 2009, the determination of the part of the funds granted, as housing benefit, to citizens of the Union on the one hand and third-country nationals on the other hand, has been made subject to different methods of calculation. The effect of applying different multipliers is to disadvantage the category of third-country nationals, since the budget available to satisfy their demands for housing benefit is smaller than that for Union citizens and thus likely to be used up more quickly than theirs.
|
72. Ako vyplýva aj z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, od roku 2009 bolo určenie podielu prostriedkov poskytovaných v podobe príspevku na bývanie občanom Únie na jednej strane a štátnym príslušníkom tretích krajín na druhej strane predmetom iných spôsobov výpočtu. Uplatnenie rozdielnych koeficientov malo za následok znevýhodnenie kategórie tvorenej štátnymi príslušníkmi tretích krajín, pretože objem finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na uspokojenie ich žiadostí o príspevok na bývanie, je menší, a teda existuje riziko, že sa vyčerpá skôr ako objem finančných prostriedkov určených pre uvedených občanov.
|
|
73. Thus, the difference between the multipliers concerning the numbers of third‑country nationals, on the one hand, and of Union citizens (whether Italian or not), belonging to the three linguistic groups, on the other, creates a difference in treatment between the two categories of beneficiaries.
|
73. Treba preto pripomenúť, že rozdiel medzi koeficientmi založenými na počte štátnych príslušníkov tretích krajín na jednej strane a občanov Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi, ktorí patria k trom jazykovým skupinám, na strane druhej, zakladá rozdielne zaobchádzanie medzi dvoma kategóriami príjemcov príspevku.
|
|
74. With regard to the comparison between citizens of the Union (whether Italian or not) and third-country nationals, the Autonomous Province of Bolzano contends that the use of different methods in order to determine the numerical size of those two categories and to quantify their needs shows that they are not in a comparable situation.
|
74. Pokiaľ ide o porovnanie medzi občanmi Únie bez ohľadu na to, či sú talianskymi občanmi a štátnymi príslušníkmi tretích krajín, Provincia autonoma di Bolzano tvrdí, že použitie rozdielnych mechanizmov pre stanovenie početnosti týchto dvoch kategórií alebo pre kvantifikáciu potrieb týchto osôb preukazuje, že sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii.
|
|
75. However, even assuming the existence of statistical or administrative difficulties, as claimed by the Autonomous Province of Bolzano, in managing the applications for housing benefit made in particular by third-country nationals, those difficulties do not explain the reason why the situation of such nationals – where they have acquired the status conferred by Directive 2003/109, complied both with the procedure and the conditions provided for under that directive and do not have sufficient resources to cover housing costs – is not comparable to that of a citizen of the Union with the same economic need.
|
75. Napriek tomu, aj za predpokladu, že pri spracovaní žiadostí o príspevok na bývanie, ktoré pochádzajú predovšetkým od štátnych príslušníkov tretích krajín, existujú štatistické alebo administratívne ťažkosti, ako to tvrdí Provincia autonoma di Bolzano, tieto ťažkosti nepredstavujú dôvod, pre ktorý nie je situácia takýchto štátnych príslušníkov porovnateľná so situáciou občana Únie, ktorý má rovnaké ekonomické potreby, napriek tomu, že títo štátni príslušníci nadobudli postavenie priznané smernicou 2003/109, postupovali v súlade s konaním, vyhoveli podmienkam stanoveným touto smernicou a nemajú dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s bývaním.
|
|
– The difference in treatment in the light of Article 11(1) of Directive 2003/109
|
– O rozdielnom zaobchádzaní podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/109
|
|
76. Second, it must be established whether, as the Autonomous Province of Bolzano contests, the difference in treatment thus determined falls within the scope of Directive 2003/109, in particular its Article 11(1)(d), which provides that long‑term residents are to enjoy equal treatment with nationals as regards social security, social assistance and social protection, as those concepts are defined by national law.
|
76. Po druhé treba preskúmať, či konštatované rozdielne zaobchádzanie, ktoré spochybňuje Provincia autonoma di Bolzano, patrí do pôsobnosti smernice 2003/109, osobitne jej článku 11, ktorého prvý odsek písm. d) priznáva štátnym príslušníkom s dlhodobým pobytom nárok na rovnosť zaobchádzania vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrane, ako ich vymedzuje vnútroštátne právo.
|
|
77. In that regard, it must be noted that, when the European Union legislature has made an express reference to national law, as in Article 11(1)(d) of Directive 2003/109, it is not for the Court to give the terms concerned an autonomous and uniform definition under European Union law (see, to that effect, Case 327/82 Ekro [1984] ECR 107, paragraph 14). Such a reference means that the European Union legislature wished to respect the differences between the Member States concerning the meaning and exact scope of the concepts in question.
|
77. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ zákonodarca Únie výslovne odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ako v prípade článku 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109, Súdnemu dvoru neprináleží poskytnúť dotknutým pojmom autonómny a jednotný význam v zmysle práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, bod 14). Takýto odkaz v skutočnosti naznačuje, že zákonodarca Únie chcel rešpektovať rozdiely, ktoré naďalej existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o definíciu a presný rozsah dotknutých pojmov.
|
|
78. However, the absence of such an autonomous and uniform definition under European Union law of the concepts of social security, social assistance and social protection and the reference to national law in Article 11(1)(d) of Directive 2003/109 concerning those concepts do not mean that the Member States may undermine the effectiveness of Directive 2003/109 when applying the principle of equal treatment provided for in that provision.
|
78. Z neexistencie autonómneho a jednotného významu pojmov sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc a sociálna ochrana v zmysle práva Únie a z odkazu na vnútroštátne právo, ktorý obsahuje článok 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109, ktoré sa týkajú uvedených pojmov, však nemožno vyvodiť, že členské štáty môžu narušiť potrebný účinok smernice 2003/109 pri uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania stanovenej týmto článkom.
|
|
79. According to recital 3 in the preamble to Directive 2003/109, the directive respects the fundamental rights and observes the principles recognised, inter alia, by the Charter which, according to the first subparagraph of Article 6(1) TEU, is to have the same legal value as the Treaties. Pursuant to Article 51(1) of the Charter, the Charter’s provisions are addressed to the Member States when they are implementing European Union law.
|
79. Z odôvodnenia 3 smernice 2003/109 vyplýva, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva predovšetkým Charta, ktorá má podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Podľa článku 51 ods. 1 Charty sa jej ustanovenia vzťahujú na členské štáty, ak vykonávajú pravo Únie.
|
|
80. It follows that, when determining the social security, social assistance and social protection measures defined by their national law and subject to the principle of equal treatment enshrined in Article 11(1)(d) of Directive 2003/109, the Member States must comply with the rights and observe the principles provided for under the Charter, including those laid down in Article 34 thereof. Under Article 34(3) of the Charter, in order to combat social exclusion and poverty, the Union (and thus the Member States when they are implementing European Union law) ‘recognises and respects the right to social and housing assistance so as to ensure a decent existence for all those who lack sufficient resources, in accordance with the rules laid down by European Union law and national laws and practices’.
|
80. Z uvedeného vyplýva, že členské štáty sú povinné pri stanovení opatrení sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ktoré definuje ich vnútroštátna právna úprava a ktoré podliehajú zásade rovnosti zaobchádzania zaručenej článkom 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109, dodržiavať práva a zásady stanovené Chartou, najmä tie uvedené v jej článku 34. Podľa tretieho odseku tohto posledného uvedeného článku s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia, a teda členské štáty, ak uplatňujú jej právo, „uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“.
|
|
81. Since both Article 11(1)(d) of Directive 2003/109 and Article 34(3) of the Charter refer to national law, it is for the referring court, taking into account the integration objective pursued by that directive, to assess whether housing benefit such as that provided for under the provincial law falls within one of the categories referred to in Article 11(1)(d), the Autonomous Province of Bolzano arguing that that is not the case.
|
81. Keďže tak článok 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109, ako aj článok 34 ods. 3 Charty odkazujú na vnútroštátne právo, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil s prihliadnutím na cieľ integrácie sledovaný touto smernicou, či taký príspevok na bývanie, akým je príspevok stanovený provinciálnym zákonom patrí do jednej z kategórií uvedených v predmetnom článku 11 ods. 1 písm. d), čo Provincia autonoma di Bolzano spochybňuje.
|
|
– Article 11(4) of Directive 2003/109
|
– O článku 11 ods. 4 smernice 2003/109
|
|
82. Since the national court may consider that the housing benefit in question in the main proceedings falls under Article 11(1)(d) of Directive 2003/109, it must be examined, third, whether the Autonomous Province of Bolzano would be justified, as it argues, in limiting the application of the principle of equal treatment enshrined in Article 11(1), by applying Article 11(4).
|
82. Keďže by vnútroštátny súd mohol dospieť k záveru, že dotknutý príspevok na bývanie vo veci samej patrí pod článok 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109, treba po tretie preskúmať, či Provincia autonoma di Bolzano, tak ako tvrdí, mala právomoc obmedziť uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania zaručenej uvedeným článkom 11 ods. 1 na základe uplatnenia odseku 4 rovnakého článku.
|
|
83. In that regard, it should be recalled that that provision states that Member States may limit the application of that principle in respect of social assistance and social protection to core benefits. Article 11(4) of Directive 2003/109 does not, by contrast, make it possible to derogate from that principle with regard to benefits falling under social security as defined by national law.
|
83. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že toto ustanovenie stanovuje, že členské štáty môžu obmedziť uplatnenie uvedenej zásady vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu. Článok 11 ods. 4 smernice 2003/109 naproti tomu nepripúšťa výnimku z tejto zásady, pokiaľ ide o dávky patriace do oblasti sociálneho zabezpečenia, ako ich definuje vnútroštátna právna úprava.
|
|
84. It is apparent from recital 13 in the preamble to that directive that the concept of core benefits covers at least minimum income support, assistance in case of illness, pregnancy, parental assistance and long-term care. The modalities for granting such benefits are to be determined, in accordance with that recital, by national law.
|
84. Z odôvodnenia 13 uvedenej smernice vyplýva, že pojem výhody alebo základná podpora pokrýva najmenej podporu v rozsahu minimálneho príjmu, pomoc v prípadoch ochorenia, tehotenstva, rodičovskej pomoci a dlhodobej starostlivosti. Spôsoby udeľovania týchto výhod alebo podpory upraví v súlade s týmto odôvodnením vnútroštátne právo.
|
|
85. It must, first, be observed that the list set out in recital 13 which illustrates the concept of ‘core benefits’ stated in Article 11(4) of Directive 2003/109 is not exhaustive, as is clear from the use of the wording ‘at least’. The fact that no express reference is made in that recital to housing benefits does not therefore mean that they do not constitute core benefits to which the principle of equal treatment must in any event be applied.
|
85. Treba najmä poznamenať, že výpočet, ktorý je uvedený v odôvodnení 13 a ktorý definuje pojem „základná podpora“ uvedený v článku 11 ods. 4 smernice 2003/109, nie je vyčerpávajúci, čo potvrdzuje aj použitie výrazu „najmenej“. Skutočnosť, že toto odôvodnenie neobsahuje žiadny výslovný odkaz na príspevok na bývanie, teda neznamená, že tento príspevok nepredstavuje základnú podporu, na ktorú sa musí nevyhnutne uplatniť zásada rovnosti zaobchádzania.
|
|
86. Second, it must be noted that, since the integration of third-country nationals who are long-term residents in the Member States and the right of those nationals to equal treatment in the sectors listed in Article 11(1) of Directive 2003/109 is the general rule, the derogation provided for in Article 11(4) thereof must be interpreted strictly (see, by analogy, Case C-578/08 Chakroun [2010] ECR I‑1839, paragraph 43).
|
86. Napokon treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín dlhodobo usadených v členských štátoch a nárok týchto štátnych príslušníkov na rovnosť zaobchádzania v oblastiach vypočítaných v článku 11 ods. 1 smernice 2003/109 predstavujú všeobecné pravidlo, výnimku stanovenú v odseku 4 toho istého článku treba vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok zo 4. marca 2010, Chakroun, C‑578/08, Zb. s. I‑1839, bod 43).
|
|
87. In that regard, it should be held that a public authority, at national, regional or local level, can rely on the derogation provided for in Article 11(4) of Directive 2003/109 only if the bodies in the Member State concerned responsible for the implementation of that directive have stated clearly that they intended to rely on that derogation.
|
87. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že verejný orgán, či už na národnej, regionálnej alebo komunálnej úrovni, môže výnimku stanovenú v článku 11 ods. 4 smernice 2003/109 uplatniť len v tom prípade, ak zodpovedné orgány dotknutého členského štátu, ktorý je povinný prebrať túto smernicu, sa výslovne vyjadrili, že zamýšľajú túto výnimku využiť.
|
|
88. It is not apparent from the file before the Court that the Italian Republic stated that it intended to rely on the derogation from the principle of equal treatment provided for under Article 11(4) of Directive 2003/109.
|
88. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by Talianska republika prejavila svoj zámer využiť výnimku zo zásady rovnosti zaobchádzania stanovenú v článku 11 ods. 4 smernice 2003/109.
|
|
89. Finally, it must be noted that the reference to national law in recital 13 in the preamble to Directive 2003/109 is limited to the modalities of the grant of the benefits in question, that is the laying down of the conditions of access and of the level of such benefits and of the procedures relating thereto.
|
89. Napokon treba pripomenúť, že odkaz na vnútroštátne právo, ktorý obsahuje odôvodnenie 13 uvedenej smernice, sa obmedzuje na spôsoby udeľovania dotknutej podpory, čiže na určenie podmienok prístupu k takejto podpore a jej úrovne, ako aj s tým súvisiacich konaní.
|
|
90. The meaning and scope of the concept of ‘core benefits’ in Article 11(4) of Directive 2003/109 must therefore be sought taking into account the context of that article and the objective pursued by that directive, namely the integration of third-country nationals who have resided legally and continuously in the Member States.
|
90. Zmysel a rozsah pojmu „základná podpora“ uvedený v článku 11 ods. 4 smernice 2003/109 preto treba preskúmať s ohľadom na kontext, do ktorého patrí tento článok, a na cieľ sledovaný touto smernicou, čiže integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne a dlhodobo bývali v členských štátoch.
|
|
91. Article 11(4) of Directive 2003/109 must be understood as allowing Member States to limit the equal treatment enjoyed by holders of the status conferred by Directive 2003/109, with the exception of social assistance or social protection benefits granted by the public authorities, at national, regional or local level, which enable individuals to meet their basic needs such as food, accommodation and health.
|
91. Článok 11 ods. 4 smernice 2003/109 treba chápať tak, že oprávňuje členské štáty obmedziť rovnosť zaobchádzania, ktorú požívajú osoby s postavením priznaným smernicou 2003/109, okrem podpory sociálnej pomoci a sociálneho zabezpečenia poskytovaných verejnými orgánmi či už na národnej, regionálnej alebo komunálnej úrovni, ktoré prispievajú k možnosti jednotlivca uspokojiť jeho základné potreby, akými sú potrava, bývanie a zdravie.
|
|
92. In that regard, it should be recalled that, according to Article 34 of the Charter, the Union recognises and respects the right to social and housing assistance so as to ensure a decent existence for all those who lack sufficient resources. It follows that, in so far as the benefit in question in the main proceedings fulfils the purpose set out in that article of the Charter, it cannot be considered, under European Union law, as not being part of core benefits within the meaning of Article 11(4) of Directive 2003/109. It is for the referring court to reach the necessary findings, taking into consideration the objective of that benefit, its amount, the conditions subject to which it is awarded and the place of that benefit in the Italian system of social assistance.
|
92. V tomto ohľade treba pripomenúť, že v súlade s článkom 34 Charty Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov. Z toho vyplýva, že keďže pomoc, o akú ide vo veci samej, spĺňa cieľ stanovený uvedeným článkom Charty, nemožno túto pomoc v práve Únie posúdiť ako pomoc, ktorá nie je súčasťou základnej podpory v zmysle článku 11 ods. 4 smernice 2003/109. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby uskutočnil nevyhnutné preskúmanie s ohľadom na cieľ tejto pomoci, jej výšku, podmienky jej poskytnutia a postavenie tejto pomoci v talianskom systéme pomoci.
|
|
93. In the light of the foregoing considerations, the answer to the third question is that Article 11(1)(d) of Directive 2003/109 must be interpreted as precluding a national or regional law, such as that at issue in the main proceedings, which provides, with regard to the grant of housing benefit, for different treatment for third-country nationals enjoying the status of long-term resident conferred pursuant to the provisions of that directive compared to that accorded to nationals residing in the same province or region when the funds for the benefit are allocated, in so far as such a benefit falls within one of the three categories referred to in that provision and Article 11(4) of that directive does not apply.
|
93. S ohľadom na uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109 treba vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej alebo regionálnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá v súvislosti s poskytnutím príspevku na bývanie stanovuje pri rozdeľovaní prostriedkov určených na účely uvedenej pomoci rozdielne zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú postavenie osoby s dlhodobým pobytom, ktoré im bolo priznané v súlade s ustanoveniami tejto smernice, v porovnaní s postavením domácich štátnych príslušníkov s bydliskom v rovnakej provincii alebo regióne, ak takýto príspevok patrí do jednej z troch kategórií stanovených týmto ustanovením a ak sa neuplatní odsek 4 toho istého článku.
|
|
Costs
|
O trovách
|
|
94. Since these proceedings are, for the parties to the main proceedings, a step in the action pending before the national court, the decision on costs is a matter for that court. Costs incurred in submitting observations to the Court, other than the costs of those parties, are not recoverable.
|
94. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
|