EN

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brussels, 19.10.2010

V Bruseli 19.10.2010

COM(2010) 700 final

KOM(2010) 700 v konečnom znení

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE, THE COMMITTEE OF THE REGIONS AND THE NATIONAL PARLIAMENTS

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A NÁRODNÝM PARLAMENTOM

Preskúmanie rozpočtu EÚ

{SEK(2010) 7000 v konečnom znení}

The EU Budget Review

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A NÁRODNÝM PARLAMENTOM

{SEC(2010) 7000 final}

Preskúmanie rozpočtu EÚ

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE, THE COMMITTEE OF THE REGIONS AND THE NATIONAL PARLIAMENTS

Rozhodnutie o vypracovaní úplného a vyčerpávajúceho preskúmania výdavkov a zdrojov EÚ bolo prijaté v roku 2006[1]. Hospodárska situácia sa od udelenia mandátu radikálne zmenila a svetová hospodárska kríza posunula otázku verejných výdavkov do centra politických rozhovorov v európskych krajinách. V krajinách Európskej únie sú prijímané ťažké rozhodnutia. Už niekoľko desaťročí nebola situácia v oblasti priorít verejných výdavkov tak závažná.

Verejné výdavky zohrávali zároveň aj hlavnú úlohu v procese hospodárskej obnovy. Stimul, ktorý bol odsúhlasený na konci roka 2008, odvrátil ďalšie prehĺbenie krízy. Inteligentné zameranie spočívalo v tom, že tento stimul bol zameraný na oblasti, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť budúci vývoj: na politiky zamerané na zvýšenie rastu, strategickú infraštruktúru, zabránenie tomu, aby hlavné schopnosti a aktíva podľahli tlaku krízy.

Toto preskúmanie sa teda predkladá v období, kedy prioritizácia, prínosnosť a efektívne financovanie patria medzi otázky, na ktoré sa v súčasnosti upína pozornosť občanov. Bol vypracovaný po dlhom procese konzultácií a úvah[2], ktoré priniesli sľubné návrhy venované tomu, aby bol rozpočet lepšie zameraný na zabezpečenie splnenia cieľov, reflektoval politiku a podporoval stratégiu Európa 2020, a tomu, ako možno čo najefektívnejším spôsobom plniť rozpočet a ako nájsť čo najlepší spôsob získavania zdrojov potrebných na financovanie politík EÚ.

The EU Budget Review

Verejné výdavky sú prostriedkom na dosiahnutie cieľa a rast pracovných príležitostí je našou prvoradou prioritou, ktorá je zameraná na zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie konkurencieschopnosti našich podnikov a vytvorenie otvoreného a moderného jednotného trhu.

The decision to undertake a full, wide-ranging review of EU spending and resources was agreed in 2006 [1]. The economic climate has radically changed since the mandate was given; and the global economic crisis has put public spending at the heart of the political debate in European countries. Throughout the European Union, difficult choices are being made. Public spending priorities are being challenged in a way not seen for decades.

Komisia musí predložiť svoje návrhy pre ďalší viacročný finančný rámec do 1. júla 2011. Toto preskúmanie sa venuje niektorým otázkam týkajúcim sa rozpočtu EÚ v súvislosti s budúcim rámcom a obdobím po ňom. Venuje sa otázke, ako musí EÚ zohľadňovať dosah hospodárskej a finančnej krízy a dlhotrvajúcich zmien, ako sú demografické zmeny, potrebu riešiť otázku zmeny klímy a zmenšovanie zásob prírodných zdrojov. Prvoradou otázkou nie je otázka vyšších či nižších výdavkov, ale otázka nájdenia spôsobov, ako vynakladať prostriedky efektívnejšie a ako predložiť holistickú víziu reformy rozpočtu, ktorá sa týka jeho výdavkovej aj príjmovej časti.

At the same time, public spending has played a key role in the process of recovery. The stimulus agreed at the end of 2008 prevented the worst of the crisis. Intelligent targeting meant that stimulus was directed at areas which could pay off for the future: at growth-enhancing policies, at strategic infrastructure, at preventing key skills and key assets from being wiped out by the shock.

Veľkou výzvou a zároveň veľkou odmenou pre Európsku úniu bude dohodnúť sa na budúcom postupe. Predstavovalo by to významný signál, že Európska únia zvládne úlohu spojenia nástrojov, ktoré má k dispozícii, aby realizovala zmeny v prospech jej občanov.

This review therefore comes forward at a time when prioritisation, added value and a high quality of spending are uppermost in the minds of citizens. It follows a long process of consultation and reflection [2] which allowed promising ideas to be floated about how the budget can best be targeted to secure the EU's objectives, be policy-driven and promote the Europe 2020 strategy; about how the budget can deliver in the most effective way possible; and about how to take a fresh look at the best way of providing the resources necessary to fund EU policies.

1. Aké ponaučenie možno vyvodiť zo súčasnej situácie rozpočtu?

Public spending is a means to an end and growth for jobs is our overarching priority, concentrating on getting more people in jobs, boosting our companies' competitiveness and building an open and modern single market.

Lisabonská zmluva zaviedla novú právnu úpravu pre viacročný finančný rámec. Potvrdila potrebu stanoviť strednodobý koncept výdavkov EÚ, ako aj potrebu zásady financovania EÚ z vlastných zdrojov. To znamená, že proces preskúmavania – vzhľadom na budúcnosť – čerpá vo veľkej miere aj zo skúseností nadobudnutých v súvislosti so súčasným finančným obdobím.

The Commission must present its proposals for the next multiannual financial framework before 1 July 2011. This review sets out some of the issues facing the EU budget for the next framework and beyond. How the EU must take account of both the impact of the economic and fiscal crisis and long-term challenges like demographic change, the need to address climate change and pressure on natural resources. How the issue is not first and foremost about spending more or less, but about finding ways to spend more intelligently. How we need to present a holistic vision of budget reform, covering both the expenditure and the revenue side of the budget.

Ukázalo sa, že rozpočet EÚ je účinným nástrojom na realizáciu úsilia EÚ a na implementáciu jej politík. Rozpočet EÚ skutočne pomohol pri plnení cieľov, ako je zvyšovanie rastu a pracovných príležitostí, rozvoj výskumu, zvyšovanie konkurencieschopnosti a kvalifikácie a zabezpečenie toho, aby Únia ponúkala podporu najmä tým, ktorí najviac potrebujú solidaritu. Rozpočet podporil najmä prioritné projekty vrátane príspevku pre stimul potrebný na prekonanie hospodárskej krízy. Posilnil bezpečnosť Únie. Poskytol pomoc pre stovky miliónov ľudí patriacich medzi tých najchudobnejších na svete, urýchlil rozvoj susedov EÚ a podporil politiky EÚ vo svete.

Agreeing the way forward will be a major challenge for the European Union, but also a major prize. It would represent a powerful signal that the European Union is equal to the task of harnessing the tools at its disposal to make a real difference for its citizens.

Cieľom musí byť čo najúčinnejšie využiť rozpočet na účely splnenia cieľov EÚ. K niektorým informáciám, ktoré je potrebné pri plnení tohto cieľa poznať, patrí:

1. What lessons from the Budget today?

- Viacročné finančné rámci EÚ zabezpečili od ich zavedenia v roku 1988 prísnu rozpočtovú disciplínu a strednodobú predvídateľnosť výdavkov EÚ. Táto predvídateľnosť sa však dosiahla na úkor flexibility. V minulých rokoch sa ukázalo, že finančný rámec a jeho programy nedokázali vždy reagovať na politické požiadavky a meniace sa okolnosti. Rozhodnutia EÚ poskytnúť ďalšiu pomoc rozvojovým krajinám, keď v roku 2008 vzrástli ceny potravín, reagovať na meniace sa potreby hlavných európskych projektov ako Galileo a ITER, ktoré boli spôsobené ich dlhým trvaním realizácie a vznikajúcimi nákladmi, prispieť k hospodárskemu stimulu v rokoch 2008 – 2009 alebo reagovať na svetové krízy ako cunami, narazili na veľkú neflexibilnosť súčasného systému. Boli finančne pokryté len s veľkými ťažkosťami, a to tak, že sa využili neočakávané rezervy z iných častí rozpočtu. Aj v rámci programov spôsobili prekážky reprioritizácie ťažkosti so správnou prioritizáciou nových oblastí, ako sú ohrozenia verejného zdravia, nové zameranie vzdelávania v dôsledku krízy alebo reflektovanie zmeny vzťahov Únie s krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou. Takže neschopnosť rozpočtu „očakávať neočakávané“ spôsobuje EÚ prevádzkové náklady a škodí jeho dobrej povesti.

The Lisbon Treaty has introduced a new legal setting for the multiannual financial framework. It confirmed the need to provide a medium-term approach to EU spending, as well as the principle that the EU is financed by Own Resources. This means that the review process – while looking ahead – has also drawn heavily on the experience of the current financing period.

- Ďalšou nepredvídanou udalosťou nedávnych rokov bola hospodárska kríza a jej dôsledky na debatu o riadení hospodárstva. Táto skutočnosť zdôraznila vzájomnú závislosť ekonomík EÚ a potrebu posilnenia spoločných pravidiel. Napríklad využitie rozpočtu ako záruky pre podporu európskeho stabilizačného mechanizmu ukázalo, ako možno inovatívnym spôsobom využiť rozpočet na podporu bezodkladných politických potrieb, hoci je takéto využitie veľmi obmedzené stropom vlastných zdrojov. Okrem toho odznel návrh, že by sa prostriedky EÚ mohli využiť na posilnenie preventívnych a nápravných opatrení podporujúcich pakt rastu a stability.

So far, the EU budget has proved itself as an effective tool to realise the EU's aspirations and implement its policies. The EU budget has made a real difference to the task of delivering more growth and jobs, boosting research, competitiveness and skills and ensuring that the Union offers particular support to those most in need of solidarity. It has given particular support to priority projects, including contributing to the stimulus needed in the wake of the economic crisis. It has reinforced the Union's security. It has brought help to hundreds of millions of the world's poorest, accelerated the development of Europe's neighbours and promoted EU policies worldwide.

- Povaha debaty, ktorá mala za následok dohodu o poslednom finančnom rámci ovplyvnila aj schopnosť rozpočtu pokrývať potreby. Zameranie sa na problematiku „čistých zostatkov“ spôsobilo, že programy boli čo najviac zamerané tak, aby sa maximalizovala schopnosť pokryť určité národné požiadavky. Táto schopnosť dostala prednosť pred opatreniami určenými na zlepšenie výkonnosti, ako je makropolitický dialóg a ponechanie rezerv ako odmeny za efektívnosť. Znamenalo to aj, že európska dimenzia – tam, kde môže byť EÚ najviac prínosná – nebola vždy prvoradým hľadiskom. Debata „juste retour“ mala negatívny dosah na kvalitu plnenia a znížila prínosnosť EÚ.

The goal must be to use the budget as effectively as possible to achieving the EU's objectives. Some of the key lessons to be learnt to further this objective include:

- Zvedenie nových projektov si vyžaduje čas – najmä, ak tieto programy vychádzajú z partnerského prístupu s cieľom pokryť miestne potreby a priority. Čas, ktorý je k dispozícii medzi uzavretím dohody o právnom texte a začiatkom doby financovania je veľmi dôležitý pre budúce dobré fungovanie. Pred rokom 2007 dohoda o finančnom balíku tento veľmi dôležitý čas skrátila. Dôsledkom bolo, že skutočné začatie programov sa oneskorilo a v niektorých prípadoch to malo následky pre celé obdobie ich trvania.

· Since their introduction in 1988, the EU's multiannual financial frameworks have ensured strict budgetary discipline and medium-term predictability of EU expenditure. This predictability has come at the price of limited flexibility. The past years have shown that the financial framework and its programmes have not always been able to respond to political imperatives and changing circumstances. EU decisions to bring extra help to developing countries when food prices soared in 2008, to respond to changing demands in major European projects such as Galileo and ITER due to their long lead times and evolving costs, to contribute to economic stimulus in 2008-2009, or indeed to react to global crises such as the tsunami have come up against the excessive inflexibility of he current system. They have only been accommodated with extreme difficulty, relying on unexpected margins in other parts of the budget. Even within programmes, the obstacles to re-prioritisation have made it harder to give the right priority to new issues like public health emergencies, to refocus training needs in the wake of the crisis or to reflect the Union's changing relationship with emerging economies. So the budget's inability to "expect the unexpected" brings both an operational and a reputational cost to the EU.

- Oneskorenie začatia realizácie programov, ťažkosti v rámci procesu, veľmi decentralizovaný prístup a vplyv finančnej krízy na národné verejné rozpočty malo za následok pomalý nárast výdavkov v oblasti súdržnosti. Lepší návrh, rýchlejšie rozhodovanie, racionálne a harmonizované postupy, jasnejšia definícia priorít na všetkých úrovniach a flexibilnejší prístup k spolufinancovaniu patria medzi možné nápravné kroky.

· Another of the unforeseen events of recent years has been the economic crisis and its effects on the debate on economic governance. This underlined the interdependence of the EU's economies and the need to strengthen common rules. In the first place, the use of the budget as collateral to support the European stabilisation mechanism showed an innovative use of the budget to support an urgent policy need, however tightly constrained by the ceiling of own resources. In addition, it was suggested that the receipt of EU funds could be used to reinforce both preventative and corrective measures to support the Stability and Growth Pact.

- Dosah výdavkov EÚ možno obmedziť prijatím pravidiel pre riadenie dotknutých programov. Hoci kontroly pomohli zabezpečiť neustále zlepšovanie riadneho finančného hospodárenia, ukázalo sa, že rozporné prvky medzi programami a značné administratívne zaťaženie sú prekážkou účinnosti. Kontroly do istej miery hodnotili programy, a to skôr na základe použitých prostriedkov než výsledkov, čím sa oslabil stimul pre dosahovanie účinných výsledkov

· The nature of the debate leading up to agreement on the last financial framework also had consequences for the ability of the budget to deliver. The concentration on the issue of "net balances" meant that programmes were skewed to maximise the ability to put a "national flag" on spending in advance. This was given priority over measures designed to improve performance, such as macro policy dialogue and holding back reserves to reward effectiveness. It also meant that the European dimension – where the EU can bring the highest added value – was not always the primary consideration. The "juste retour" debate therefore had a negative impact on the quality of delivery and reduced the EU added value.

- Existujúci finančný rámec predstavuje prvý krok na ceste k novému konceptu vplyvu, ktorý by rozpočet EÚ mohol mať. Ak by rozpočet EÚ mohol podnietiť investície z iných verejných a súkromných zdrojov, takéto financovanie môže dosiahnuť splnenie politických cieľov EÚ efektívnejšie. Tento koncept bol úspešný v prípade finančného nástroja s rozdelením rizika, ktorý vyprovokoval obchodné investície do rizikovejšieho výskumu. Dominancia grantového konceptu mohla teda obmedziť možný vplyv rozpočtu.

· Putting new programmes in place takes time – particularly when they are based on a partnership approach to factor in local needs and priorities. The time available between agreement on the legal texts and the start of a financing period is crucial to make this work well. In the run-up to 2007, the late agreement on the financing package squeezed this critical period. The result was that the real start of programmes was delayed, and in some cases this has had a knock-on throughout the period.

2. Zásady pre rozpočet EÚ

· The delays in launching the programmes, enshrined complexities in the process, a very decentralised approach and the impact of the financial crisis on national public budgets led to a slow uptake of cohesion spending. A better design, faster decision making, streamlined and harmonised procedures, a clearer definition of priorities at all levels and more flexible approach to co-financing have all been identified as potential remedies.

Rozpočet EÚ musí byť zakotvený na sérii hlavných zásad. Mali by byť akýmsi testom, podľa ktorého by sa mali posudzovať možnosti. Prostredníctvom týchto zásad by európski občania mali lepšie pochopiť, na čo slúži rozpočet EÚ a ako sa určujú hlavné priority.

· The impact of EU spending can be hampered by the rules governing the programmes concerned. Whilst controls have helped to ensure a steady improvement in sound financial management, inconsistencies between programmes and high administrative burdens have both proved obstacles to effectiveness. Controls have also had a tendency to assess programmes on the basis of inputs rather than performance, reducing the incentives for effective results.

2.1. Plnenie hlavných politických priorít

· The existing financial framework has taken the first steps in pioneering a new approach to the impact the EU budget can have. If the EU budget can leverage investment from other public and private sources, the same funding can achieve the EU's policy goals more effectively. This approach has been successful in cases like the Risk Sharing Finance Facility, which has kick-started business investment in higher-risk research. So the domination of the grants approach may have limited the budget's potential impact.

Rozpočet EÚ je hlavným nástrojom pre tvarovanie a plnenie politík EÚ pre občanov a ekonomiku a spoločenských aktérov. Nie je to jediný nástroj, ktorý má EÚ k dispozícii: mnohé z cieľov EÚ možno dosiahnuť prostredníctvom koordinácie právnych predpisov alebo politiky. Patrí však k hlavným nástrojom EÚ.

2. Principles for the EU Budget

V rámci politík, ktoré si vyžadujú značné verejné prostriedky, by objem financovania mal odrážať hlavné politické priority EÚ. Mala by takisto odrážať nové politické smery Lisabonskej zmluvy, významnosť, ktorú nadobudli niektoré oblasti ako energetika a klíma, vonkajšia projekcia EÚ a spravodlivosť a vnútorné veci.

The EU budget must be grounded in a series of core principles. These are the tests against which options should be assessed. Through these principles, European citizens should be able to have a better view of what the EU budget is for, and how the key choices have been made.

Predovšetkým by ale mal byť navrhnutý tak, aby mal podobu jedného z najdôležitejších nástrojov, ktoré pomáhajú plniť stratégiu Európa 2020, ktorej cieľom je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Hospodárska a finančná kríza spomalila rast. Na vnútroštátnej úrovni nemožno účinne zvládnuť následky krízy a zvýšiť potenciálny rast v časoch rozpočtovej konsolidácie. Je tu potrebná spoločná reakcia na úrovni EÚ. Rozpočet EÚ musí pomôcť obnoviť schopnosť rásť prostredníctvom sústredenia zdrojov tam, kde prinesú rýchlejší, väčší a silnejší úžitok.

2.1. Delivering key policy priorities

2.2. Prínosnosť EÚ

The EU budget is a key instrument for shaping and delivering EU policies for citizens and economic and social actors. It is not the only tool at the EU's disposal: many of the EU's objectives can be reached through law or policy coordination. But it is an essential part of the EU's toolbox.

Prínosnosť politického projektu nemožno vyjadriť len v číslach, ide však o ďalší dôležitý test na zistenie opodstatnenosti výdavkov na úrovni EÚ. Tento test zisťuje, či financovanie na úrovni EÚ prináša občanom väčší úžitok, než by prinieslo financovanie na vnútroštátnej úrovni. Európska dimenzia môže maximalizovať účinnosť finančných prostriedkov členských štátov a pomôcť znížiť celkové výdavky zlúčením spoločných služieb a zdrojov, aby sa dosiahla úspora z rozsahu. V dôsledku toho by sa rozpočet EÚ mal využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky.

Amongst the policies that require significant public spending, the weight of spending should mirror the EU's core policy priorities. It should also reflect the new policy directions of the Treaty of Lisbon, the importance given to particular areas, for example energy and climate, the external projection of the EU and justice and home affairs.

Výška výdavkov EÚ pre rok 2010 dosahuje 122,9 mld. EUR. Je to relatívne malý objem v porovnaní s národnými rozpočtami – predstavuje to 1 % HDP v porovnaní s celkovou výškou verejných výdavkov, ktorá sa v priemere v EÚ pohybuje medzi 45 až 50 %. Významné výdavkové oblasti – ako je poskytovanie služieb v oblasti zdravia, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia – patria právom medzi hlavné domény národných rozpočtov, pretože zabezpečujú služby, ktoré spoločnosť vyžaduje.

Above all, it should be designed as one of the most important instruments to help deliver the Europe 2020 strategy for smart, sustainable and inclusive growth. The economic and financial crisis has left a legacy of weaker growth. Dealing effectively with the legacy of the crisis and increasing potential growth in times of budgetary consolidation cannot be achieved at the national level alone, but will also require a common response at the EU level. The EU budget needs to help the process of restoring the capacity for growth by directing resources where the rewards can come more quickly, more broadly and more strongly.

Avšak v iných oblastiach je pokrytie z rozpočtu EÚ skôr racionálnym rozhodnutím a najlepším spôsobom na dosiahnutie cieľov EÚ. EÚ má 500 mil. občanov a je najväčšou ekonomikou na svete. Táto skutočnosť ponúka reálne príležitosti využitia tejto prínosnosti. Môže ponúknuť úsporu z rozsahu, umožniť efektívne zameranie politických priorít a zabrániť zbytočnej duplicite. Jeho kontinentálny rozsah umožňuje dobré fungovanie hlavných politík, ako je zisťovanie excelentnosti prostredníctvom súťaže v oblasti výskumu, kde kritické kapacity nie sú na vnútroštátnej úrovni časti dostupné. Môže odstrániť nedostatky, ktoré zanecháva dynamika národných politík, konkrétnejšie môže riešiť cezhraničné problémy v oblastiach ako infraštruktúra, mobilita, územná súdržnosť alebo spolupráca v oblasti výskumu v rámci EÚ. Teda nedostatky, ktoré by inak poškodili záujmy EÚ ako celku. Môže otvoriť dvere pre investície zo širšieho spektra verejných a súkromných zdrojov, než je spektrum takýchto zdrojov nachádzajúce sa na vnútroštátnej úrovni.

2.2. EU added value

V časoch závažných a dlhodobých rozpočtových obmedzení by mal posilniť význam koordinácie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami, a to s cieľom zlepšiť ekonomické riadenie, transparentnosť a účinnosť verejných výdavkov.

Whilst added value of a political project cannot be reduced to a balance sheet, it is another key test to justify spending at the EU level: whether spending at EU level means a better deal for citizens than spending at national level. The European dimension can maximise the efficiency of Member States' finances and help to reduce total expenditure, by pooling common services and resources to benefit from economies of scale. As a consequence, the EU budget should be used to finance EU public goods, actions that Member States and regions cannot finance themselves, or where it can secure better results.

2.3. Rozpočet zameraný na výsledky

EU spending for 2010 amounted to € 122.9bn. This is relatively small in comparison to national budgets – some 1% of EU GDP, compared to overall public spending averaging between 45 and 50% across the EU. Large areas of spending – such as providing services such as health, education, and social security – are rightly the domain of national budgets, delivering services which reflect societal choices.

Určenie tých oblastí, v ktorých môže byť dimenzia EÚ prínosnejšia, samo osebe nestačí. Financovanie správnych politík má význam len vtedy, ak sa takto zabezpečia požadované výsledky. Výdavkové programy musia mať skutočný dosah – investície musia vyústiť do konkrétnych opatrení, ktoré sa hodnotia na základe ich skutočného vplyvu a nie na základe použitých prostriedkov. Medzi predvídateľnosťou a dôležitými cieľmi flexibility, podmienenosti a platieb na základe dosahovaných výsledkov je potrebné nájsť tú správnu rovnováhu, rovnako aj medzi zjednodušením a kontrolami požadovanými na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia. Musia však existovať stimuly a kontroly, aby sa zabezpečilo, že financovanie plní svoj skutočný účel.

But in other areas, delivery through the EU budget is the rational choice and the best way to achieve the EU's objectives. The EU has 500 million citizens, and is the largest economy in the world. This offers real opportunities to exploit added value. It can offer economies of scale and allow the effective targeting of policy priorities and avoid unnecessary overlaps. Its continental scale can allow core policies to work well, such as the identification of excellence in research through competition, where the critical mass required often does not exist at national level alone. It can plug gaps left by the dynamics of national policy-making, most obviously addressing cross-border challenges in areas like infrastructure, mobility, territorial cohesion or EU research cooperation – gaps which would otherwise damage the interests of the EU as a whole. It can open the door to leveraging a much wider range of public and private resources than available at the national level alone.

2.4. Vzájomná užitočnosť plynúca zo solidarity

In times of severe and long-term budgetary constraints, coordination between the EU and national budgets should be seen as crucial for the sake of improving economic governance, transparency and efficiency of public spending.

Solidarita patrí medzi základné kamene Európskej únie, je základným princípom a zdrojom sily. Rozpočet EÚ nie je jediným spôsobom, ako môže EÚ vyjadriť solidaritu, tvorí však nepostrádateľnú súčasť konceptu EÚ. Rozširovanie znásobilo ekonomickú diverzitu Únie a je politickým, sociálnym a ekonomickým záujmom Únie pomôcť týmto menej rozvinutým častiam Únie prispievať k plneniu jej cieľov: výhody stability pre všetkých. Keďže sa Európska únia snaží realizovať všeobecnú hospodársku stratégiu pre budúci rast, solidarita si vyžaduje, aby sa najexponovanejším občanom a občanom, pre ktorých reformný proces predstavuje veľkú záťaž, venovala osobitná pozornosť. Úžitok z tejto solidarity však majú všetci, a to v podobe rastového potenciálu jednotného trhu, v podobe nadnárodného dosahu financovania zo zdrojov EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a v podobe príležitostí, ktoré ponúka EÚ ako celok jednotlivcom a podnikom. Odhaduje sa, že výška HDP v EÚ 25 bola v roku 2009 o 0,7 % vyššia, čo bolo dôsledkom politiky súdržnosti realizovanej v rokoch 2000 – 2006 – čiže výdavky predstavujúce niečo menej ako 0,5 % HDP EÚ za uvedené obdobie boli skutočne prínosné[3].

2.3. A results-driven budget

Spoločné ciele EÚ často vyžadujú geografický zamerané zásahy. Ochrana vonkajších hraníc Únie pred nelegálnym prisťahovalectvom je úlohou, ktorú prirodzene plnia členské štáty majúce vonkajšie hranice. Infraštruktúra nachádzajúca sa v niektorých členských štátoch môže priniesť úžitok celej Únii. Opatrenie na podporu ochrany životného prostredia alebo na boj proti zmene klímy môže mať lokálny dosah, jeho užitočnosť však môže mať dosah oveľa väčší. V takýchto prípadoch sú investície, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni často veľmi obmedzené a nedosahujú výšku potrebnú na účinné opatrenie, avšak nerealizácia takéhoto opatrenia môže predstavovať skutočnú stratu pre Európu ako celok. Rozpočet EÚ by mal prispievať na pokrytie takýchto nákladov s cieľom podporiť spoločné ciele.

Identifying those areas where the EU dimension can offer more is not in itself sufficient. Spending on the right policies is only worthwhile if it secures the desired results. Spending programmes must have a real impact, with the investment feeding through into action – action which is measured in terms of real impact, rather than in terms of the inputs involved. The right balance has to be found between predictability and the important goals of flexibility, conditionality, and payment on the basis of results, as well as between simplification and the controls required for sound financial management. But incentives and checks must be in place to ensure that spending fulfils its real purpose.

2.5. Reformované financovanie rozpočtu

2.4. Mutual benefits through solidarity

Otázka „vlastných zdrojov“ tvorí dôležitú časť preskúmania rozpočtu. Od začiatku 70. rokov minulého storočia vyberala EÚ vlastné zdroje pochádzajúce zo spoločných politík, ako boli clá vyberané podľa spoločného colného sadzobníka. Autonómia týchto vlastných zdrojov sa postupne zmenšovala a súčasný systém financovania EÚ sa postupne zmenil na komplexnú a neprehľadnú spleteninu príspevkov z národných rozpočtov, zmes opráv a úľav. Prepojenie medzi pôvodnými vlastnými zdrojmi a spoločnými politikami EÚ sa vytratilo. Utrpela tým transparentnosť systému a znásobili sa obavy v súvislosti s jeho objektívnosťou. Je potrebné financovanie EÚ upraviť a znovu zosúladiť so zásadami autonómnosti, transparentnosti a objektívnosti.

Solidarity is one of the foundation stones of the European Union, a core principle and source of strength. The EU budget is not the only way for the EU to express solidarity, but it is an indispensible part of the EU approach. Enlargement has increased the economic diversity of the Union, and the Union has a political, social and economic interest in helping the less developed parts of the Union to contribute to its overall goals: the benefits of stability accrue to all. In addition, as the European Union seeks to realise a comprehensive economic strategy for future growth, solidarity requires that special attention is paid to the most vulnerable and to those on whom reform places a particular burden. But the benefits of this solidarity are enjoyed by all, through the growth potential of the single market, through the transnational effects of EU spending at national or regional level and through the virtuous circle of individuals and businesses taking the opportunities opened up by the EU as a whole. GDP in the EU25 as a whole is estimated to have been 0.7% higher in 2009 as a result of cohesion policy over the 2000/2006 period – meaning a good return for spending accounting for less than 0.5 % of EU GDP over the same period [3].

3. Rozpočet pre budúcnosť

The EU's collective objectives often require geographically concentrated interventions. Protecting the external borders of the Union against illegal immigration falls naturally on Member States with external borders. Infrastructure located in particular Member States can still have major benefits for the Union. Action to promote environment protection or tackle climate change can be very local, but the benefits are spread much more widely. In such cases, the investment available at the national level often falls short of what is needed to trigger action, but failure to act can come at a real loss to Europe as a whole. The EU budget should make a contribution to such costs to further its collective goals.

EÚ sa teraz usiluje realizovať dôležitý program hospodárskej reformy, uvoľniť potenciál hospodárstva EÚ, aby našla nové zdroje rastu a vytvárania pracovných príležitostí. Týmto programom je stratégia Európa 2020.

2.5. A reformed financing of the budget

Stratégia Európa 2020 má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, pričom jej ciele možno konkretizovať takto:

The issue of "own resources" is an important part of the budget review. From the beginning of the1970s, the EU collected own resources deriving from common policies like the common customs tariff duties. The autonomy of these own resources has been gradually undermined and the current system of EU financing has evolved piecemeal into a confusing and opaque mix of contributions from national budgets, corrections and rebates. The connection between the original own resources and common EU policies has been lost, making the system less transparent and increasing doubts about fairness. A fresh look is essential, to re-align EU financing with principles of autonomy, transparency and fairness.

- zvýšenie zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov na aspoň 75 %,

3. A Budget for the future

- investovanie 3 % HDP do výskumu a vývoja,

The EU is now committed to a fundamental programme of economic reform, to unlock the potential of the EU economy to find new sources of growth and create new jobs – the Europe 2020 strategy.

- zníženie emisií skleníkových plynov o aspoň 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, za priaznivých podmienok o 30 %, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebovanej energii na 20 % a zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %,

Europe 2020 pursues smart, sustainable and inclusive growth, exemplified by the following five targets:

- zníženie podielu osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku na 10 % a zvýšiť podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním na aspoň 40 % do roku 2020,

– Increase the employment rate of the population aged 20-64 to at least 75%;

- znížiť podiel osôb žijúcich v chudobe o 20 mil. ľudí.

– Invest 3% of GDP in R&D;

Súhrnne možno povedať, že Komisia odhaduje, že ak by tieto ciele boli dosiahnuté, výsledkom by mohol byť ďalší 4 % nárast HDP EÚ a vytvorenie 5,5 mil. nových pracovných príležitostí do roku 2020[4].

– Reduce greenhouse gas emissions by at least 20% compared to 1990 levels, 30% if the conditions are right; increase the share of renewable energy sources in final energy consumption to 20%; and increase by 20% its energy efficiency;

Táto úloha sa dotýka širokého spektra politických oblastí. Vyžaduje si nadviazanie partnerstva medzi EÚ a národnými a regionálnymi úrovňami. Takisto si vyžaduje starostlivé zameranie na zabezpečenie toho, aby sa úsilie sústreďovalo tam, kde môže byť najprínosnejšie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj oblastiam, kde by opatrenia mohli mať už skorší dosah na rast. Rozpočet EÚ môže a musí zohrávať hlavnú úlohu pri plnení tejto stratégie a mal by byť základným kameňom novej generácie výdavkových programov.

– Reduce the early-school leavers rate to 10% and increase the share of the population aged 30-34 having completed tertiary education to at least 40% in 2020;

Jednou z častí hnacej sily stratégie Európa 2020 je potreba globálnej vízie pre ekonomiku a spoločnosť EÚ, ktorej ciele by sa navzájom podporovali a opatrenia by mohli slúžiť k plneniu viacerých cieľov zároveň. K tomu nie je potrebné mať jediný fond, je však potrebné dosiahnuť vysoký stupeň koordinácie. Stratégia Európa 2020 potrebuje integrované riešenia. To znamená, že aj nástroje k plneniu stratégie by mali byť takisto integrované. Opatrenia uvedené ďalej v texte by preto mali byť chápané ako balík opatrení, ktoré sú úzko prepojené a ich spoločným cieľom je zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

– Lift at least 20 million people out of poverty.

3.1. Inteligentný rast

Taken together, the Commission estimates that when these targets are achieved, the result could be an extra 4% on EU GDP and 5.6 million new jobs by 2020 [4].

Stratégia Európa 2020 sa sústreďuje najmä na potrebu podporiť transformáciu európskej ekonomiky na ekonomiku založenú na znalostiach a inovácii. V budúcnosti je potrebné pracovať najmä na posilňovaní konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest. Na to je potrebné posilniť úsilie členských štátov v oblasti podpory výskumu a inovácie, modernizovať vzdelávanie a odstrániť prekážky podnikania. Európa má však k dispozícii jednu výhodu, ktorá je veľmi prínosná a je potrebné ju v plnej miere využiť jej potenciál. Je to jednotný trh. Prostriedky z rozpočtu EÚ je potrebné použiť na podporu verejného sektora ako aktéra podnecujúceho rast.

This task touches on a wide range of policy areas. It requires a partnership between the EU, national and regional levels; and it also requires careful targeting to ensure that efforts are concentrated where they can be most effective. There should also be special attention paid to where action can have an early impact on growth. The EU budget can and must play a key part in delivering this strategy, and it should be the touchstone for a new generation of spending programmes.

Výskum, inovácie a vzdelávanie

Part of the driving force of Europe 2020 is the need to have a global vision for the EU economy and society, where objectives reinforce each other and where actions can serve different goals at once. This does not require a single fund – it does require a high degree of coordination. Europe 2020 needs integrated solutions, so the instruments to deliver it should be integrated as well. The actions set out below should therefore be seen as a package of measures, closely linked and working together to secure smart, sustainable and inclusive growth.

Výskum a inovácie sú najviac udržateľnými motormi ekonomického rastu a rastu produktivity. Súčasné programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú vysoko prínosné pre spoločnosť a Európu, pretože poskytujú kritické kapacity pre oblasti ako základný výskum. Výdavky EÚ na výskum a inovácie sa počas posledného finančného rámca zdvojnásobili a do roku 2013 dosiahnu okolo 7 % rozpočtu Únie[5]. Založením Európskej rady pre výskum a Európskeho technologického inštitútu EÚ zvolila nový koncept podpory excelentnosti na európskej úrovni a prepojenia vzdelávania, výskumu a podnikania, ktoré je potrebné k tomu, aby sa kreativita premietla do rastu. Výdavky v oblasti výskumu a inovácií v budúcnosti musia mať ešte väčší dosah, pokiaľ ide o rast a vytváranie pracovných príležitostí a pokiaľ ide o dosiahnutie značného prospechu pre spoločnosť a životné prostredie.

3.1. Smart growth

Na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v tejto oblasti Komisia navrhla iniciatívu Inovácia v Únii. Aj v časoch úsporných opatrení musí EÚ aj členské štáty pokračovať v investíciách do výskumu, vývoja a inovácií. Musia takisto zabezpečiť, aby boli odstránené pretrvávajúce prekážky pre vstup „nových ideí“ podnikateľov na trh. Je potrebné zabezpečiť lepší prístup k financovaniu, cenovo dostupné práva duševného vlastníctva, rýchlejšie prijímanie interoperabilných noriem a strategické využívanie našich prostriedkov na obstarávanie. Tento proces by mal prebiehať paralelne s realizáciou reforiem s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu prínosnosť, odstrániť fragmentáciu a maximalizovať dosah investícií.

At the core of the 2020 strategy is the need to support the transformation of the European economy towards an economy based on knowledge and innovation. Much of the work needed to drive future competitiveness and create tomorrow's jobs centres on national efforts to boost research and innovation, upgrade education and remove barriers to entrepreneurship. But Europe has a huge asset in its scale, and this asset must be used to the full: by exploiting the potential of the single market, and by using funds from the EU budget to bring added value to how the public sector galvanises the drivers of growth.

- Zameranie sa na investície. Financovanie výskumu a inovácií v budúcnosti musí prispievať priamo k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, najmä iniciatívy Inovácie v Únii[6]. Malo by sa opierať o výsledky programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a podporiť inovatívne projekty, najmä tie, do ktorých sú zapojené MSP, a tie, ktoré majú jasný hospodársky potenciál, a mali by pomôcť konsolidovať a rozšíriť priemyselnú základňu EÚ. Úspech finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) ukázal, že nové koncepty v oblasti podpory môžu úspešne podnietiť investície zo súkromného sektora. Tento nástroj využil prostriedky v hodnote 1 mld. EUR a podnietil ďalšie investície do výskumu a vývoja v EÚ v hodnote ďalších 16,2 mld. EUR. Európske technologické platformy pomohli pri definícii priorít relevantných pre oblasť priemyslu pre rámcový program. Verejno-súkromné partnerstvá boli založené s cieľom aktívne zapojiť priemysel do realizácie a finančnej podpory priemyselných výskumných programov, akými boli spoločné technologické iniciatívy, ktoré ukázali, že nápaditá spolupráca môže využiť relatívne malý príspevok EÚ na podnietenie veľkého európskeho priemyselného úsilia. Toto široké spektrum nástrojov by malo preto fungovať spoločne v spoločnom strategickom rámci.

Research, innovation and education

- Riešenie hlavných spoločenských problémov. Európa čelí dosiaľ nevídanému množstvu spoločenských problémov, ktoré je možné vyriešiť len za pomoci veľkého vedeckého a technologického pokroku. Prioritnými by sa mali stať hlavné ciele EÚ, najmä ciele stratégie Európa 2020. EÚ by napríklad mala prispieť k náprave v oblasti energetického výskumu, ktorý bol po desaťročia zanedbávaný, čo spôsobilo zaostávanie Európy, pokiaľ ide o rozvoj domácich energetických zdrojov a riešenie problému zníženia emisií. Začne fungovať Európske inovatívne partnerstvo s cieľom urýchliť výskum, rozvoj a rozširovanie trhu inovácií, aby sa spojili odborné znalosti a zdroje a posilnila sa konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

Research and innovation are the most sustainable engines of economic and productivity growth. The current EU programmes for research and innovation offer a high societal pay-off and clear European added value, bringing critical mass in areas like basic research. EU expenditure on research and innovation has doubled over the last multiannual financial framework and by 2013 it will amount to around 7% of the Union's budget [5]. With the European Research Council and the European Institute for Technology, the EU has put in place a fresh new approach to promoting excellence on a European scale and forging the links between education, research and business so critical to seeing creativity carry through into growth. Future research and innovation spending must have an even stronger impact in terms of growth and job creation and in terms of significant social and environmental return.

- Vytvorenie Európskeho výskumného priestoru. Dnes viac ako kedykoľvek predtým je dôležité maximalizovať efektivitu európskeho výskumného a inovačného systému vytváraním jednotného Európskeho výskumného priestoru, v ktorom všetci verejní aj súkromní aktéri pôsobia slobodne, spájajú sa a získavajú kritické kapacity s cieľom súťažiť a spolupracovať v globálnom merítku. Lepšia koordinácia na úrovni regionálnej, vnútroštátnej a EÚ môže lepšie zabrániť duplicite, podnietiť osvedčené postupy a posilnené spoločné plánovanie môže zabezpečiť synergie a komplementaritu rozličných úrovní financovania. Z toho vyplýva, že je potrebné odstrániť prekážky mobility výskumníkov.

To achieve Europe 2020's goals in this area, the Commission has proposed an Innovation Union. In times of fiscal constraints, the EU and Member States need to continue to invest in R&D, and innovation. They also need to ensure that remaining barriers for entrepreneurs to bring "ideas to market" must be removed: better access to finance, affordable IPR, faster setting of interoperable standards, and strategic use of our procurement budgets. This should go hand in hand with reforms to get more value for money, tackle fragmentation and maximise leverage effects.

- Rozširovanie základne výskumu v EÚ. Podpora EÚ musí podnecovať excelentnosť. Mala by však takisto prispievať k rozširovaniu základne výskumu a inovácie prostredníctvom podpory zvyšovania kvality výskumnej infraštruktúry v EÚ. Štrukturálne fondy by sa mali využívať v plnej miere s cieľom vyvinúť novú generáciu výskumnej infraštruktúry, ktorá by bola založená na regionálnej špecializácii.

– Focussing on innovation. Future research and innovation funding must contribute directly to the achievement of Europe 2020, in particular the Innovation Union [6]. It should build on the work of the Competitiveness and Innovation Programme and support innovative projects, notably involving SMEs, with clear economic potential, to help consolidate and enlarge Europe's industrial base. The success of the Risk-sharing Finance Facility (RSFF) has demonstrated that novel approaches to providing support can be successful in leveraging private investment. This facility has used an EU budget of € 1 billion to bring an additional € 16.2 billion to support R&D across the EU. The European Technology Platforms have been instrumental in helping to define industry relevant priorities for the Framework Programme. Public-private partnerships have been created to get industry actively involved and co-invest in industry-driven research programmes such as Joint Technology Initiatives, which have shown how imaginative collaboration can use a relatively small EU budgetary contribution to galvanise major European industrial efforts. The full range of instruments should work together, in a common strategic framework, to this end.

- Zlepšenie plnenia prostredníctvom zjednodušovania. Nadmerná administratívna záťaž vyvolávala nespokojnosť vedeckej a podnikateľskej obce, ktorá preto vyzvala Komisiu, aby našla lepšiu rovnováhu medzi dôverou a kontrolou a medzi riskovaním a vyhýbaním sa riziku. Napriek dosiahnutému pokroku na ceste k zjednodušeniu v rámci existujúcich programov, je potrebné podniknúť ďalšie kroky. Medzi opatrenia, ktoré majú značný potenciál zjednodušovania, patrí všeobecné uznávanie účtovných postupov účastníkov vrátane priemerných nákladov, jediný súbor pravidiel pre všetkých účastníkov, ktorý by sa vzťahoval na všetky intervenčné opatrenia, a zníženie počtu rôznych mier kompenzácie a metód výpočtu nepriamych nákladov.

– Tackling major societal challenges. Europe is faced with an unprecedented range of societal challenges, which can only be tackled with major scientific and technological breakthroughs. Priority should be given to the EU's core objectives, and in particular Europe 2020. For example, the EU should contribute to remedy decades of shortfall in energy research, which has left Europe lagging behind in terms of developing domestic energy supplies and tackling the challenge of reduced emissions. European Innovation Partnerships will be launched to accelerate research, development and market deployment of innovations to pool expertise and resources and boost the competitiveness of EU industry.

- Modernizácia vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach. Je potrebné ešte viac posilniť váhu excelencie ako hlavnej zásady vzdelávania. Potrebujeme viac univerzít svetového mena, zvýšiť úroveň kvalifikácie a prilákať tých najtalentovanejších ľudí zo zahraničia. Malo by sa začať koordinované preskúmavanie existujúcich programov vzdelávania a odbornej prípravy a mal by sa vyvinúť integrovaný koncept v súvislosti s hlavnou iniciatívou „Mládež v pohybe“. Väčšinu kompetencií v oblasti politiky vzdelávania a zamestnanosti vykonávajú členské štáty, avšak Únia má osobitnú zodpovednosť podporovať mobilitu a odstraňovať prekážky v Európe. Existujúce programy mobility v oblasti vzdelávania pomohli nielen zlepšiť kvalifikáciu, znalosti a vzdelávanie príjemcov, ale podnietili aj súperenie medzi univerzitami a vzdelávacími systémami. Dopyt v súčasnosti vysoko prevyšuje ponuku – Erasmus na úrovni vysokoškolského vzdelávania sa v súčasnosti dotýka len približne 5 % študentov. Takéto programy by sa mohli rozšíriť a prideľovanie zdrojov by malo byť jasnejšie previazané s rozsahom, v akom sa možnosti mobility využívajú v praxi.

– Delivering the European Research Area. It is more vital than ever to maximise the efficiency of the European research and innovation system by creating a genuinely unified European Research Area, in which all actors, both public and private, can operate freely, forge alliances and gather critical mass in order to compete and cooperate on a global scale. Better coordination at regional, national and EU level can do more to prevent overlaps and encourage best practice and reinforced joint programming could ensure synergies and complementarity of the different funding levels. This implies that the barriers to the mobility of researchers need to be addressed.

Infraštruktúra budúcnosti

– Spreading the base of EU research. Whilst EU support needs to drive excellence, it should also contribute to broaden the base of research and innovation by helping to raise the quality of research infrastructure across the EU. The Structural Funds should be fully exploited to develop the next generation of research infrastructures, based on regional specialisation.

Cezhraničná infraštruktúra je jedným z najlepších príkladov toho, ako môže EÚ vypĺňať medzery a dosahovať prínosnejšie výsledky. Dopravné, komunikačné a energetické siete sú pre spoločnosť veľmi prospešné. Zlyhania trhu môže však spôsobiť, že projekty, ktoré sú pre EÚ veľmi prínosné, nepritiahnu potrebné investície súkromných spoločností. Výsledkom sú vznikajúce náklady pre EÚ v súvislosti s konkurencieschopnosťou, solidaritou a účinným fungovaním jednotného trhu. Sústredenie finančnej podpory na úrovni EÚ môže pomôcť naštartovať také dôležité projekty, ktoré v sebe z dlhodobého hľadiska často skrývajú veľký komerčný potenciál.

– Increasing the efficiency of delivery through simplification. The scientific and business community has complained about excessive administrative burden and has called upon the Commission to find a better balance between trust and control and between risk taking and risk avoidance. Despite progress made towards simplification under the existing programmes more needs to be done. Measures with a far reaching potential for simplification are the general acceptance of the accounting practices of participants including average costs, a unique set of rules for all participants covering all intervention measures and a reduction of the number of different reimbursement rates and methods for calculating indirect costs.

Krajiny ako Spojené štáty americké a Čína v súčasnosti začínajú s realizáciou obrovských a ambicióznych investícií do infraštruktúry. Udržanie konkurencieschopnosti znamená, že Európa má veľmi silný strategický záujem na existencii efektívnej infraštruktúry, aby slúžila ako základ pre dlhotrvajúci ekonomický rast. EÚ potrebuje „namiešať správny politický kokteil“, ktorý by stimuloval potrebnú modernizáciu a zároveň zachoval úroveň existujúcej infraštruktúry. To znamená, že potrebujeme spoľahlivý a dlhodobý politický rámec, ktorý by presvedčil investorov, aby uvoľnili požadované obrovské množstvo dlhodobého kapitálu. Je potrebné mať aj podporný regulačný rámec a starostlivo zameranú finančnú podporu prostredníctvom vhodných nástrojov financovania, aby bolo možné projekty naštartovať. Výsledkom by bola európska hlavná dopravná sieť, v rámci ktorej by sa prepravoval náklad aj cestujúci prostredníctvom udržateľnejších druhov dopravy. Vysokorýchlostné širokopásmové siete by boli dostupné v celej EÚ a energetická sieť by bola schopná vytvoriť fungujúci vnútorný trh, využívať nové zdroje energie a nové moderné technológie.

– Modernising education systems at all levels. Excellence must even more become the guiding principle for education. We need more world-class universities, raise skill levels and attract top talent from abroad. A coordinated review of existing education and training programmes should be launched to develop an integrated approach in the context of the "Youth on the move" flagship. Most of the competences for education and employment policy lie with Member States, but the Union has a special responsibility to promote mobility and eliminate barriers across Europe. Existing mobility schemes in education have not only improved the skills, knowledge and education of the beneficiaries, they also stimulate competition between universities and educational systems. Demand currently goes well beyond the current supply – with Erasmus, at university level, limited to around 5% of students. Such programmes could be extended and the allocation of resources linked more clearly to the extent to which the opportunities of mobility are used in practice.

Takáto podpora musí byť zameraná na hlavné priority – odstránenie nedostatkov strategických európskych osí, povzbudzovanie ich rozširovania a vytváranie cezhraničných a intermodálnych prepojení. Je potrebné mať aj prísne kritériá pre výber najlepších projektov, ktoré môžu preukázať požadovanú riadiacu kapacitu, s ich realizáciou sa môže začať v rozumnom časovom rámci a spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti. Hoci pri niektorých druhoch infraštruktúry – ako je železničná doprava alebo budovanie sietí v riedko obývaných oblastiach – budú investície z verejných zdrojov vždy potrebné, v iných oblastiach by dôležitým kritériom mohla však byť aj schopnosť projektov prilákať súkromné investície. Na určenie investičných priorít a poskytnutie správneho katalyzátora pre začatie činnosti je potrebný spoločný koncept pre rozpočet EÚ a národné rozpočty, Európsku investičnú banku a súkromné zdroje financovania. Na tento účel je potrebné mať správny regulačný rámec na úrovni EÚ, ktorý by zoskupoval súkromné aj verejné zdroje. Bolo by dobré zvážiť aj možnosť, ako by podpora mohla zahrnúť aj projekty presahujúce hranice EÚ, čo by bolo prínosné pre našich susedov aj pre nás.

Infrastructures of the future

3.2. Trvalo udržateľný rast

Cross-border infrastructure is one of the best examples of where the EU can plug gaps and deliver better value results. Transport, communication and energy networks bring enormous benefits to society at large. But market failures can mean that projects with high EU added value can fail to attract the investment needed from private companies. The result is a cost for the EU in terms of competitiveness, solidarity, and the effective functioning of the single market. Targeted financial support on EU level can help to kick-start such important projects, which often hold great commercial potential in the long term.

Modernizácia energetickej politiky a politiky v oblasti klímy s cieľom vytvoriť ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje

Countries like the United States and China are now launching huge, ambitious infrastructure investment drives. Maintaining competitiveness means that Europe has a particularly strong strategic interest in effective infrastructure, to lay the foundations for long-term economic growth. The EU needs to offer the right policy mix to stimulate the modernisation required, as well as maintaining the standards of existing infrastructure. This means a credible long-term policy framework which will convince investors to release the huge long-term capital finance required. It needs a supportive regulatory framework and carefully directed financial support through appropriate finance vehicles to help get projects off the ground. The result would be a European core transport network shifting freight and passenger flows towards more sustainable transport modes; high-speed broadband available in every part of the EU; and an energy network capable of delivering on the promise of the internal market, accessing new energy sources and exploiting new smart technologies.

Riešenie problémov, ako je efektívne využívanie zdrojov, zmena klímy a energetická bezpečnosť a účinnosť, patrí medzi hlavné ciele stratégie Európa 2020. Dohodnuté ciele sa nedajú dosiahnuť len posilnením ekonomického výkonu, ale potrebné je aj podnietiť investície do ekologickejších technológií a ekologickejších služieb, ktoré boli označené za technológie a služby s najväčším potenciálom pre vývoz a tvorbu pracovných miest v budúcnosti – tento priemysel už v súčasnosti zamestnáva 3,5 mil. Európanov[7]. Na zabezpečenie tohto ambiciózneho cieľa je potrebné účinne zapojiť všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii vrátane inovatívnych finančných nástrojov a zdrojov.

Such support needs to be targeted on key priorities – removing bottlenecks on strategic trans-European axes, encouraging their extension and building cross-border and inter-modal connections. Strict criteria are also needed to select the best projects: those that can demonstrate that they have the management capacity required and can be launched in a reasonable timeframe, and that they meet sustainability benchmarks. Whilst for some infrastructure, like rail transport or bringing networks to sparsely-populated communities, public investment will always be needed, for other areas the ability of projects to attract private financing could also be an important criterion. A common approach would be needed between the EU and national budgets, the European Investment Bank and private funding sources to determine the priorities for investment and to provide the right catalyst for action. This requires the right regulatory framework at EU level, to pool resources from private and public sources. Consideration should also be given to how support could include projects stretching beyond the borders of the EU, to the mutual benefit of our neighbours and ourselves.

Jednou z možností by bola úprava podoby rozpočtu EÚ s cieľom vytvoriť rozsiahle účelovo viazané prostriedky, ktoré by boli určené na prilákanie investícií do takýchto oblastí. Plán hospodárskej obnovy Európy ukázal, ako je možné identifikovať a podporiť hlavné strategické energetické projekty a ako riešiť situáciu, keď úverová kríza spôsobí zastavenie takýchto projektov. Pomohol posilniť dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti energetiky a zvýšiť ochotu investorov uvoľniť kapitál pre dlhodobé projekty. Tento koncept možno použiť ako možnosť opierajúcu sa o separátne programy. Ešte efektívnejším konceptom by však mohlo byť začlenenie týchto priorít do iných programov s vedomím, že to isté opatrenie môže a malo by plniť viaceré ciele naraz. Prvoradosť politických cieľov napríklad v oblasti zmeny klímy a energetiky už poukazuje na reprioritizáciu v rámci politiky výskumu, súdržnosti, poľnohospodárstva či rozvoja vidieka – s jasným politickým záväzkom vyváženým potrebou vyhnúť sa ďalšej nepružnosti. Tento proces by mohla sprevádzať širšia povinnosť identifikovať oblasti, kde programy takéto politiky podporili. Výsledok by znamenal, že EÚ by bola schopná jasne označiť zdroje, ktoré prispievajú k plneniu politík, ako je boj proti zmene klímy alebo podpora energetickej bezpečnosti, a to bez ohľadu na nástroj, prostredníctvom ktorého sa tieto politiky realizujú.

3.2. Sustainable growth

Spoločná poľnohospodárska politika

Mainstreaming energy and climate policies in a resource-efficient economy

Trvalo udržateľná ekonomika EÚ potrebuje prosperujúci sektor poľnohospodárstva, ktorý by pomáhal plniť širokú škálu cieľov EÚ – vrátane cieľov v oblasti súdržnosti, zmeny klímy, ochrany životného prostredia a biodiverzity, zdravia, konkurencieschopnosti a potravinovej bezpečnosti. V dôsledku reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podpora pre poľnohospodárov stále viac preväzovala s plnením týchto cieľov a podiel SPP v rámci celkového rozpočtu v posledných rokoch stále klesal. Avšak pri pokračovaní tohto trendu by poľnohospodárstvo predstavovalo aj naďalej hlavnú oblasť podpory z verejných investícií. Pričom bremeno týchto investícií znáša vo väčšej miere EÚ než členské štáty.

Tackling the challenge of resource efficiency, climate change, and of delivering energy security and efficiency, is one of the core objectives of the Europe 2020 strategy. This not only means gearing up the economy to deliver the agreed goals, but also kick-starting investment in the greener technologies and greener services recognised as having some of the greatest potential for future exports and future jobs as an industry which already employs 3.5 million Europeans [7]. To secure this ambitious goal, all the instruments at the EU's disposal, including innovative financial instruments and sources, need to be harnessed effectively.

Následné reformy priblížili poľnohospodársky sektor v EÚ trhu a pomohli dosiahnuť potravinovú bezpečnosť, lepšie riadiť prírodné zdroje a stabilizovať vidiecke komunity. Viac ako tretina príjmu poľnohospodárov pochádza z platieb z rozpočtu EÚ. Poľnohospodárstvo v EÚ je aj naďalej hlavným dodávateľom vysokokvalitných potravín, a to v časoch, kedy potreby rýchlo rastúcej svetovej populácie kontinuálne stúpajú. Poľnohospodárstvo je dôležitým zdrojom dynamiky v ekonomike EÚ.

One option would be to reshape the EU budget to create large-scale, dedicated funds devoted to the delivery of investment in such areas. The European Economic Recovery Plan showed how it was possible to identify and support key strategic energy projects, and address the risk that the credit crunch brought such projects to a standstill. It helped to give credibility to the EU's long-range policies on energy, as well as increasing the willingness of investors to release capital for projects with long lead-times. This approach could be taken forward as an option based on distinct programmes. Nevertheless, mainstreaming these priorities into different programmes may be a more effective approach, recognising that the same action can and should pursue different objectives at once. The primacy of policy goals like climate change and energy would already point to a re-prioritisation inside policies like research, cohesion, agriculture and rural development – with a clear political earmarking balanced by the need to avoid new rigidities. This could be accompanied with a clear cross-cutting obligation to identify where programmes had promoted such policies. The result should mean that the EU would be able to set out clearly what resources were contributing to policies like tackling climate change or supporting energy security, irrespective of the instruments through which these policies are delivered.

Sú tu však problémy, ktoré je potrebné riešiť. Priame platby vychádzajú z referenčných hodnôt, ktoré sú dnes viac ako desať rokov staré, a výška priamych platieb pre poľnohospodárov sa výrazne líši v závislosti od členského štátu. Niektoré takéto rozdiely sú opodstatnené. Napriek tomu je potrebné zosúladiť výšku týchto platieb. Upustením od starých referenčných hodnôt by sa predišlo pretrvávaniu kultúry závislosti, ktorá brzdí využívanie stimulov na zabezpečenie dosahovania výsledkov. V tejto súvislosti by bolo potrebné riešiť aj otázku tlaku na príjmy poľnohospodárov a na výrobné náklady a na otázku zamerania a prioritizácie oboch pilierov SPP.

The Common Agriculture Policy

Európska rada v júni zdôraznila, ako by trvalo udržateľný, produktívny a konkurencieschopný sektor poľnohospodárstva mohol významne prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o potenciál rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a to pri súčasnom zabezpečení spravodlivej súťaže.

A sustainable EU economy needs a thriving agricultural sector making its contribution to a wide variety of EU objectives – including cohesion, climate change, environmental protection and biodiversity, health and competitiveness, as well as food security. A series of reforms to the Common Agricultural Policy has seen support to farmers increasingly linked to delivering these goals and the share of the CAP in the overall budget falling steadily in recent years. Continuing the trend would still leave agriculture representing a major public investment – one falling on the EU's shoulders, rather than on national budgets.

Reformný kurz by mohol pokračovať rôznymi spôsobmi:

Successive reforms have brought EU agriculture closer to the market and helped to deliver food security, a better management of natural resources and stable rural communities. Over one third of farm income relies on payments from the EU budget. EU farming continues to be a major supplier of high quality food at a time when the needs of a rapidly growing world population continue to grow. The agro-industry is an important source of dynamism in the EU economy.

- Väčším zameraním SPP na širšie politické priority EÚ v súvislosti s naviazaním priamej pomoci na ochranu životného prostredia s cieľom podporiť rozvoj náročnejších environmentálnych postupov a dosiahnuť zlepšenia, ktoré by podnietili rozmach inovácií a konkurencieschopnosti na vidieku nad rámec konceptu dodržiavania noriem.

However, there are also clear issues to address. The allocation of direct payments is based on reference values now over a decade old, and the levels of direct payments to farmers vary considerably from one Member State to another. Whilst some variation can be justified, there is a strong case for progressively bringing payments levels closer together. Moving away from historical references would also avoid a culture of dependency which may hold back the use of incentives to ensure that results are delivered. This would also raise issues with regard to pressure on farmers' income and on production costs, as well as the question of targeting and prioritisation of both pillars of the CAP.

- Rozvoj vidieka by sa mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a inovácií v oblastiach ako sú výrobné procesy a technologický pokrok, na hospodársku diverzifikácie vo vidieckych oblastiach, ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov, riešenie otázky zabránenia zmene klímy a prispôsobenia sa tejto zmene, vodné hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov a ponúknuť osobitnú podporu najviac znevýhodneným vidieckym oblastiam – vrátane oblastí, ktoré čelia takým problémom, ako je rozširovanie púští.

The European Council underlined in June how a sustainable, productive and competitive agricultural sector could make an important contribution to the Europe 2020 strategy, considering the growth and employment potential of rural areas while ensuring fair competition.

- Naviazanie na trh v spojení s rozvojom foriem poistenia, ktoré zodpovedajú podmienkam tzv. „green box“ Svetovej obchodnej organizácie, a inými nástrojmi riadenia rizík spojených s náhlym poklesom príjmov v kombinácii s lepšími súťažnými podmienkami v rámci potravinového dodávateľského reťazca.

Continuing along the path of reform could be pursued in different ways:

- Lepšia synergia medzi vidieckym rozvojom a ostatnými politikami EÚ s cieľom pomôcť realizovať politiky v oblastiach, ako je výskum, zamestnanosť a sieťová infraštruktúra vrátane integrácie so spoločným strategickým rámcom a vnútroštátnymi reformnými programami v rámci stratégie Európa 2020.

– Further targeting the CAP on the EU's broader policy priorities with the greening of direct aids to support more demanding environmental practices and positive improvements to boost innovation and competitiveness in the countryside, in addition to the cross-compliance concept;

Reforma SPP by sa preto mohla realizovať s rozličnou intenzitou. Mohla by sa obmedziť len na nápravu niektorých súčasných nezrovnalostí, ako je dosiahnutie spravodlivejšieho rozdeľovania priamych platieb medzi členské štáty a poľnohospodárov. Alebo by sa mohli vykonať väčšie zmeny v tejto politike s cieľom zabezpečiť, aby sa SPP stala udržateľnejšou, a zmeniť pomer medzi rozličnými politickými cieľmi, poľnohospodármi a členskými štátmi, a to najmä zavedením cielenejšieho prístupu k prioritám. Radikálnejšia reforma by mala ešte väčší dosah. Išlo by o zrušenie príjmovej podpory a väčšiny trhových opatrení a priority by sa skôr než hospodárskej a sociálnej dimenzie SPP orientovali na ciele spojené s otázkami životného prostredia a zmeny klímy.

– Rural development should aim at fostering a competitive agricultural sector and innovation in areas like production processes and technological progress; economic diversification in rural areas; preserving the environment and natural resources; addressing climate change, both mitigation and adaptation; helping water management and resource efficiency; and offering specific support to the most disadvantaged in the rural economy – including those facing issues such as desertification;

3.3. Inkluzívny rast

– Reliance on the market, coupled with the development of forms of insurance compatible with the WTO "green box", and other tools for the management of risks linked to sudden shifts in incomes, combined with better competitive conditions in the food supply chain;

Politika súdržnosti a stratégia Európa 2020

– Better synergy between rural development and other EU policies, to help deliver policies in areas such as research, employment and network infrastructure, including integration with a common strategic framework and the National Reform Programmes under Europe 2020.

Súdržnosť sa ukázala byť jednou z najlepších spôsobov Únie ako demonštrovať svoj záväzok solidarity pri súčasnom stupňovaní rastu a prosperity v EÚ. Politika poskytovania investícií do ekonomiky v EÚ má pozitívny dosah na všetky členské štáty. Takto sa investuje do modernizácie, podnecuje sa rast v neprosperujúcich oblastiach EÚ a investície pôsobia ako katalyzátor zmien vo všetkých európskych regiónoch. Zväčšuje trhy a vytvára nové podnikateľské príležitosti pre EÚ ako celok. V spojení so štrukturálnou reformou a makroekonomickou stabilitou môže skutočne pomôcť k dosahovaniu rastu. Na zabezpečenie a maximalizáciu tohto prínosu však musí byť financovanie politiky súdržnosti presne cielené. K tomu je potrebné disciplinovane plniť ciele stratégie Európa 2020 a prísne sa zamerať na dosahovanie výsledkov.

Reform of the CAP could therefore be pursued with different degrees of intensity. It could restrict itself to ironing out some current discrepancies, such as more equity in the distribution of direct payments between Member States and farmers. It could make major overhauls of the policy in order to ensure that it becomes more sustainable, and reshapes the balance between different policy objectives, farmers and Member States, in particular by introducing a more targeted approach to priorities. A more radical reform would go further, moving away from income support and most market measures, and giving priority to environmental and climate change objectives rather than the economic and social dimensions of the CAP.

Sústredenie výdavkov na súdržnosť v rokoch 2007 – 2013 na plnenie cieľov lisabonskej stratégie ukázalo výhody využívania rôznych finančných nástrojov na plnenie preklenujúcich politických cieľov. V ďalšom období poskytuje stratégia Európa 2020 jasný súbor spoločných priorít a jasný rámec na zistenie priorít financovania. Stratégia Európa 2020 umožňuje lepšiu koncentráciu prostriedkov, než tomu bolo v minulosti. Mohli by sa stanoviť jasné priority na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré by zahŕňali podporu zakladania nových podnikov, inovácie, znižovanie emisií, skvalitnenie životného prostredia, modernizáciu vysokých škôl, energetickú úsporu, rozvoj energetických, dopravných a telekomunikačných sietí spoločného záujmu EÚ, investície do budovania vedeckej infraštruktúry, rozvoj ľudského kapitálu a aktívne začleňovanie v zmysle boja proti chudobe.

3.3. Inclusive growth

Explicitné prepojenie politiky súdržnosti so stratégiou Európa 2020 poskytuje príležitosť pokračovať v poskytovaní pomoci chudobnejším regiónom EÚ a rozvíjať politiku súdržnosti tak, aby podporila dosahovanie rastu v celej EÚ. Národné reformné programy sú tým správnym prostriedkom na zabezpečenie toho, aby sa výdavky EÚ na politiku súdržnosti a národné reformné a výdavkové priority vzájomne dopĺňali.

Cohesion policy and Europe 2020

Politika súdržnosti by sa mala stať klasickým nositeľom cieľa stratégie Európa 2020 vo všetkých regiónoch, ktorým je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Môže sa stať motorom politiky, ktorý posilňuje záväzky zmluvy týkajúce sa upevňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie tak, aby sa urýchlil proces znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvinutosti rozličných regiónov. Tak ako doteraz by sa zdroje Spoločenstva mali používať na podporu najchudobnejších regiónov a členských štátov v súlade so záväzkom solidarity. Podpora politiky súdržnosti je dôležitá aj pre zvyšok Únie – slúži na riešenie otázok, ako je sociálne vylúčenie alebo zhoršovanie stavu životného prostredia (napríklad v mestách), na podporu ekonomickej reštrukturalizácie a prechodu k inovatívnejšej ekonomike založenej na znalostiach, na vytváranie pracovných miest a zvyšovanie kvalifikácie. Osobitnú pozornosť treba venovať tým regiónom, ktoré sa ešte stále nemôžu vyrovnať iným, rozvinutejším regiónom. Jednoduchý a spravodlivý systém prechodnej podpory by zabránil vzniku hospodárskeho šoku spôsobeného náhlym zastavením financovania.

Cohesion has proved one of the most successful ways for the Union to demonstrate its commitment to solidarity, while spreading growth and prosperity across the EU. The policy has positive effects for all: investing in the economies of the EU benefits all Member States. It provides investment for modernisation, galvanises growth in the least prosperous parts of the EU and acts as a catalyst for change in all Europe's regions. It increases markets and creates new business opportunities for the EU as a whole. When coupled with structural reform and macroeconomic stability, it can make a real contribution to growth. However, to ensure these benefits, cohesion funding must be accurately targeted so that its added value is maximised. This points to a disciplined concentration on the objectives of Europe 2020, and a rigorous concentration on results.

Je potrebné vykonať niekoľko úprav súčasného strategického programovania EÚ s cieľom zvýšiť jeho prínosnosť, a to prostredníctvom užšej koordinácie medzi stratégiou Európa 2020 a politikou súdržnosti. Táto koordinácia si vyžaduje jasnejšie usmernenia na európskej úrovni, strategickejšie rokovania medzi partnermi na miestnej a regionálnej úrovni, členskými štátmi a Európskou komisiou, a riadne monitorovanie dosahovaného pokroku. Výsledkom by malo byť spoločné pochopenie, že stratégia Európa 2020 je hnacou silou na všetkých úrovniach, uvedomenie si spoločnej zodpovednosti (EÚ, národnej a regionálnej úrovne) za opatrenia realizované v rámci partnerstva.

The earmarking of cohesion spending in 2007-2013 to the objectives of the Lisbon strategy has shown the benefits of using a variety of financial instruments to pursue overarching policy objectives. For the next period the Europe 2020 strategy provides both a clear set of common priorities, and a clear framework for identification of funding priorities. Europe 2020 allows a much greater concentration than in the past. Clear priorities could be fixed to deliver smart, sustainable and inclusive growth, with work on: support for new businesses; innovation; reducing emissions; improving the quality of our environment; modernising universities; energy saving; the development of energy, transport and telecommunication networks with a common EU interest; investment in research infrastructure; human capital development; and active inclusion to help the fight against poverty.

Väčšia koncentrácia a súdržnosť

The explicit linkage of cohesion policy and Europe 2020 provides a real opportunity to both continue to help the poorer regions of the EU to catch up, and to develop further cohesion policy into an important enabler of growth for the whole of the EU. The National Reform Programmes offer the right vehicle to ensure that EU cohesion spending and national reform and spending priorities are working effectively in tandem.

Na dosiahnutie maximalizácie vplyvu výdavkov na politiku súdržnosti bude potrebné zabezpečiť, aby členské štáty a regióny koncentrovali národné zdroje a zdroje z EÚ na priority odsúhlasené v rámci EÚ. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom určenia menšieho množstva priorít európskeho významu, ktoré sú prostredníctvom stratégie Európa 2020 prepojené s cieľmi odvetvovej politiky. Takáto „ponuka“ tematických priorít priamo prepojených s integrovanými usmerneniami a hlavnými projektmi stratégie Európa 2020 by bola predložená v rámci právnych nástrojov súdržnosti, pričom by odrážala aj schopnosť politiky súdržnosti pokrývať rozličné potreby (od rozsiahlej infraštruktúry v niektorých regiónoch až po malé projekty realizované v zanedbaných mestských oblastiach a riadené na miestnej úrovni). Prierezové priority, ako je inovácia, by boli povinné. Od rozvinutejších regiónov by sa mohlo požadovať, aby všetky pridelené prostriedky použili na realizáciu dvoch alebo troch priorít, zatiaľ čo menej rozvinuté regióny by svoje objemnejšie zdroje mohli použiť na o niečo širšie spektrum priorít.

Cohesion policy should become a standard bearer for the objectives of smart, inclusive and sustainable growth of the Europe 2020 strategy in all regions. This can be a powerful driver for the policy, reinforcing the Treaty obligations of strengthening the Union's economic, social and territorial cohesion, so as to accelerate the process of reducing disparities between the levels of development of the different regions. As today, Community resources should be focused on the poorest regions and Member States in line with the Union's commitment to solidarity. Cohesion policy support is also important for the rest of the Union – to tackle issues like social exclusion or environmental degradation (for example in urban areas), to support economic restructuring and the shift to a more innovative and knowledge based economy, and to create jobs and improve skills. Particular attention needs to be paid to those regions which have not yet completed their process of catching up. A simple and fair system of transitional support would avoid an economic shock due a sudden drop of funding.

Veľmi dôležitá by bola posilnená súdržnosť a koordinácia s inými nástrojmi EÚ slúžiacimi na realizáciu politík EÚ v oblastiach, ako je doprava, komunikácie, energetika, poľnohospodárstvo, životné prostredie a inovácie. Príjemcom podpory EÚ by sa mal ponúknuť konzistentný súbor programov, ktoré by s navzájom dopĺňali a umožnili by „inteligentnú špecializáciu“ namiesto toho, aby boli konfrontovaní s množstvom čiastočne sa prelínajúcich programov a rozličných pravidiel. Väčšia harmonizácia pravidiel oprávnenosti a implementačných pravidiel by predstavovala dôležitý krok na ceste k integrovanejšiemu plneniu politík EÚ na mieste.

A number of adjustments to the current strategic programming are needed to increase the EU added value of strategic programming, through closer coordination between Europe 2020 and Cohesion Policy. This coordination requires clearer guidance at the European level, a more strategic negotiation process between partners at local and regional level, the Member State and the European Commission, and a proper follow-up of progress made. The result should be a common sense that Europe 2020 is driving policy at all levels, that all have ownership of actions to be undertaken in partnership by EU, national and regional levels.

Spoločný strategický rámec

Greater concentration and coherence

Na posilnenie integrácie politík EÚ s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a v súlade s integrovanými usmerneniami by Komisia mohla prijať spoločný strategický rámec obsahujúci komplexnú investičnú stratégiu, ktorá by ciele stratégie Európa 2020 začlenila do investičných priorít. Identifikovali by sa tu najmä investičné potreby v súvislosti s hlavnými cieľmi a projektmi. Dôraz by sa kládol na reformy potrebné na maximalizáciu dosahu investícií podporujúcich politiku súdržnosti.

To maximize the impact of cohesion spending in the future, it will be necessary to ensure that Member States and regions concentrate EU and national resources on agreed EU priorities. This can be achieved by identifying a limited number of priorities of European importance, linked through the Europe 2020 Strategy to sectoral policy objectives. Such a "menu" of thematic priorities directly linked to the Integrated Guidelines and flagship projects of Europe 2020 would be presented in the legal instruments for cohesion, reflecting also the ability of cohesion policy to address different needs (such as from large infrastructure in some regions to small community led projects in deprived urban areas). Crosscutting priorities, such as innovation, would be obligatory. More developed regions could be required to allocate the entirety of the financial allocation available to two or three priorities, while less developed regions could devote their larger resources to a slightly wider range of priorities.

Takýto rámec by nahradil súčasný koncept oddelených súborov strategických usmernení pre politiky a zabezpečil by väčšiu koordinovanosť týchto usmernení. Obsahoval by opatrenia, ktoré sú v súčasnosti financované z Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Rámec by bol takisto prepojený s mechanizmami koordinácie s ostatnými nástrojmi EÚ, ako sú programy na výskum, inovácie, celoživotné vzdelávanie a siete.

Increased coherence and coordination with other EU instruments delivering EU policies in areas including transport, communications, energy, agriculture, environment, and innovation would be essential. Beneficiaries of EU support should be offered a consistent set of programmes complementing each other and allowing for "smart specialisation", rather than being confronted with a multitude of partially overlapping schemes and different rules. A greater harmonization of eligibility and implementation rules would be an important step towards a more integrated delivery of EU policies on the ground.

Rozvojové a investičné partnerstvo – zameranie sa na výsledky očakávané od podpory EÚ

A common strategic framework

Členské štáty by na základe strategického rámca predkladali vlastné rozvojové stratégie v rámci ich národných reformných programov s cieľom zabezpečiť, aby sa členské štáty aj regióny identifikovali s prioritami EÚ. Takéto stratégie by ukázali, ako členské štáty a ich regióny hodlajú plniť priority a ciele stanovené v stratégii Európa 2020, realizovať hlavné projekty, tematické odporúčania a aj odporúčania určené jednotlivým členským štátom. Uvádzali by sa tu aj pozitívne zmeny, ktoré chcú štáty dosiahnuť s podporou EÚ. Výsledkom diskusie s Komisiou by bolo vytvorenie rozvojového a investičného partnerstva medzi Komisiou a daným členským štátom, ktoré by odrážalo záväzky partnerov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

In order to strengthen the integration of EU policies for the delivery of the Europe 2020 strategy and in accordance with the Integrated Guidelines, the Commission could adopt a common Strategic Framework, outlining a comprehensive investment strategy translating the targets and objectives of Europe 2020 into investment priorities. It would identify, in particular, investment needs in relation to headline targets and flagship projects. It would also highlight the reforms needed to maximise the impact of investment supported by cohesion policy.

V zmluve o tomto partnerstve by boli stanovené ciele, spôsob akým sa bude kvantifikovať a merať pokrok dosiahnutý na ceste k plneniu týchto cieľov a rozdelenie národných prostriedkov a prostriedkov EÚ v rámci prioritných oblastí a programov. V zmluve by bol takisto uvedený určitý počet podmienok súvisiacich s reformami potrebnými na zabezpečenie účinného plnenia. Podľa potreby by sa tu určili strategické projekty (napr. hlavné dopravné a energetické spojenia). Priblížila by sa tu tiež vzájomná koordinácia fondov EÚ, ktoré sa využívajú na vnútroštátnej úrovni.

Such a framework would replace the current approach of separate sets of strategic guidelines for policies and would ensure greater coordination between them. It would encompass the actions covered today by the Cohesion Fund, the European Regional Development Fund, the European Social Fund, the European Fisheries Fund and the European Agricultural Fund for Rural Development. The framework would also identify linkages and coordination mechanisms with other EU instruments such as programmes for research, innovation, lifelong learning, and networks.

Výsledkom takéhoto konceptu by bolo prepojenie pôvodne pridelených prostriedkov členským štátom a regiónom – politická voľba spôsobu ako vyjadriť solidaritu – s účinným mechanizmom zabezpečujúcim, aby výška podpory zodpovedala plneniu cieľov.

A Development and Investment Partnership Contract to focus on the results expected from EU support

Skvalitnenie výdavkov

Based on the Strategic Framework, Member States would present their development strategy in their National Reform Programmes, in order to ensure strong ownership of EU priorities and national and regional level. This strategy would identify how the Member State and its regions seek to address the priorities and targets established in Europe 2020, the Flagship projects and thematic and country-specific recommendations. It would also define the positive changes they aim to achieve with EU support. The result of the discussion with the Commission would be a Development and Investment Partnership Contract between the Commission and the Member State reflecting the commitments of partners at national and regional level.

Inštitucionálna kapacita verejného sektora na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčom k úspešnému rozvoju, implementácii a monitorovaniu politík potrebných na splnenie cieľov stratégie Európa 2020. Hladká absorpcia zdrojov Spoločenstva závisí do veľkej miery aj od technickej a administratívnej kapacity zúčastňujúcich sa verejných orgánov a príjemcov. Posilnenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity môže posilniť štrukturálne úpravy, rast a vytváranie pracovných miest a značne tým zvýšiť kvalitu vynakladania verejných výdavkov. Pri prideľovaní finančných zdrojov by sa preto mala zohľadňovať aj schopnosť členských štátov a regiónov účinne využiť tieto zdroje a potreba dodržiavať zásady spolufinancovania a dopĺňania. Mal by sa zohľadňovať aj tlak na národné rozpočty.

The Contract would set out the objectives to be achieved, how progress towards the achievement of these objectives will be quantified and measured and the allocation of national and EU resources among priority areas and programmes. The Contract would also establish a limited number of conditionalities, linked to the reforms needed to ensure effective delivery. Where relevant, it would identify strategic projects to be included (e.g. key transport and energy interconnectors). It would also describe the coordination between EU funds to be applied at national level.

Politika súdržnosti môže v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu prostredníctvom financovania opatrení v oblasti inštitucionálnych kapacít, podpory administratívnej reformy a posilnenia kultúry zameranej na výkon a výsledky. Tento prístup je možné prehĺbiť prostredníctvom cielených nástrojov technickej pomoci na podporu členských štátov a regiónov pri príprave, implementácii a monitorovaní veľkých investičných programov v oblastiach ako sieťová infraštruktúra a životné prostredie.

The result of such an approach would be to link the initial potential allocation of resources between Member States and regions – a political choice about how to express solidarity – with an effective mechanism ensuring that the level of support is matched by the achievement of targets and objectives.

Ďalším spôsobom na skvalitnenie výdavkov by mohlo byť zavedenie určitých foriem porovnávania kvality programov financovaných z prostriedkov na súdržnosť. Mohlo by to znamenať, že by sa časť prostriedkov na súdržnosť ponechala vo výkonnostnej rezerve, ktorá by bola otvorená pre všetky oprávnené členské štáty a regióny. Prideľovala by sa na základe pokroku, ktorý by sa v rámci vnútroštátnych a regionálnych programov dosiahol pri plnení cieľov stratégie Európa 2020.

Improving the quality of expenditure

Správna kvalifikácia budúcich pracovných síl

The institutional capacity of the public sector at national, regional and local level is key for successful development, implementation and monitoring of the policies needed to reach Europe 2020 objectives. The smooth absorption of Community resources also critically depends on the technical and administrative capacity of the participating public authorities and beneficiaries. Strengthening institutional and administrative capacity can underpin structural adjustments and foster growth and jobs – and in turn significantly improve the quality of public expenditure. The allocation of financial resources should therefore take into account the capacity of Member States and regions to effectively utilise these resources and the need to respect the principles of co-financing and additionality, as well as recognising the pressure on the national budgets.

Pracovné sily majúce vyššiu a lepšiu kvalifikáciu sú pre európsku ekonomiku založenú na znalostiach dôležité. Pre stále viac a viac pracovných miest sa bude vyžadovať vyššia kvalifikácia. Opatrenia EÚ by sa preto mali zamerať na zabezpečenie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa vzdelávania zameraného na budúce potreby ekonomiky. Cielené investície môžu byť do značnej miery prínosné tým, že podporia adaptabilitu a celoživotné vzdelávanie, a to najmä podporou národných stratégií pre reformu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a pre zlepšenie inštitucionálnej kapacity.

Cohesion policy can play an important role in this respect by financing institutional capacity measures, promoting administrative reform, and fostering a culture geared to performance and results. This could be deepened through focused technical assistance facilities to support Member States and regions in preparing, implementing and monitoring large investment programmes in areas such as network infrastructure or environment.

Európsky sociálny fond už podporuje vzdelávanie asi 9 miliónov Európanov ročne. Odráža rovnováhu medzi ekonomickými politikami EÚ – praktická ukážka toho, ako EÚ aktívne podporuje inklúziu a rast. Využíva cezhraničné skúsenosti, aby podporila sociálne skupiny alebo politické oblasti, ktoré by inak získali len malú alebo žiadnu podporu. Osobitne sa zameriava na inovatívne koncepty zamestnávania, vzdelávania a sociálnej inklúzie.

Another technique to increase the quality of spending would be to introduce some form of qualitative competition among programmes for cohesion funding. This could mean setting aside a limited share of cohesion funding in a performance reserve open to all eligible Member States and regions. It would be allocated on the basis on progress made by national and regional programmes towards Europe 2020 objectives.

Európsky sociálny fond možno použiť na plnenie cieľov stratégie Európa 2020. Komplexná európska iniciatíva v oblasti zamestnanosti by mohla zvýšiť kvalifikáciu, zlepšiť mobilitu, adaptabilitu a účasť na živote spoločnosti prostredníctvom spoločných iniciatív v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a integrácie. Ďalším významným cieľom pre EÚ je integrácia menšín, ako sú Rómovia a migranti, v prípade ktorého sú opatrenia na zabezpečenie sociálnej inklúzie a práv pre migrantov úzko spojená s konceptom EÚ v oblasti migrácie. Význam pracovných príležitostí a kvalifikácie pre ekonomickú víziu EÚ poukazuje zároveň na potrebu väčšieho zviditeľnenia a predvídateľnosti financovania v rámci spoločného strategického rámca pre súdržnosť opísaného vyššie.

The right skills for tomorrow's workforce

Podpora odvetví čeliacich tlaku

A workforce with more and better skills is central to a European economy built on knowledge. More and more jobs will rely on higher skills. EU action should therefore be focused on securing the 2020 objectives, training for the needs of tomorrow's economy. Targeted investment can offer significant added value in encouraging adaptability and lifelong learning, in particular by assisting national strategies for reforming education and training systems and for improving institutional capacity.

Rozsah a rôznorodý profil ekonomiky EÚ znamená, že nevyhnutne prichádzajú obdobia, kedy za prospech väčšiny platí menšina. Príkladom môže byť obchodná dohoda, ktorá otvára dôležité nové trhy pre vývoz z EÚ, ktorá však zároveň znamená značnú zmenu konkurenčného prostredia pre určité sektory. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii už poskytol dobrý príklad toho, ako možno takéto lokalizované negatívne vplyvy riešiť. Tento fond by sa mohol rozšíriť a fungovať na permanentnom princípe. Pomáhal by tlmiť dosah určitých veľkých zmien na pracovných trhoch jednotlivých členských štátov. Fungovanie tohto fondu sa musí zjednodušiť, aby mohol lepšie reagovať na zmeny hospodárskej situácie.

The European Social Fund already supports training for some 9 million Europeans each year. It reflects a balance in EU economic policies – a practical demonstration of how the EU actively promotes inclusion alongside growth. It uses cross-border experience to bring support to social groups or policy areas that would otherwise receive little or no support, as well as a special focus on innovative approaches to employment, training and social inclusion.

3.4. Občianstvo

The European Social Fund could be refocused on securing the 2020 objectives. A comprehensive European Employment initiative could improve skills, mobility, adaptability and participation in society through joint initiatives in the area of education, employment and integration. Another strand of direct importance to the EU is the integration of minorities such as the Roma and migrants, where action to ensure social inclusion and legal rights for migrants is closely linked to the EU approach to migration as a whole. At the same time, the importance of jobs and skills to the EU's vision for the economy points to the need for both greater visibility and predictable funding volumes within the common strategic cohesion framework described above.

Mnoho rôznych výdavkových programov EÚ rozličnými spôsobmi prispieva ku konsolidácii občianstva EÚ. Vždy, keď občan vidí konkrétne účinky opatrení EÚ – od grantov na podporu mobility, cez výsledky výskumov až po miestne projekty v oblasti politiky súdržnosti – pomáha to názorne ukázať poslanie Únie slúžiť svojim občanom. Programy podporujúce kultúrnu rozmanitosť preukazujú, akým množstvom rozličných spôsobov sa európska integrácia dotýka občanov.

Supporting sectors put under pressure

Opatrenia EÚ v tejto oblasti pokrývajú aj oblasť práv a tým podporujú presadzovanie základných práv a hodnôt EÚ. Opatrenia by mohli byť zamerané na rozvoj EÚ ako priestoru spravodlivosti s cieľom odstrániť prekážky dobrého fungovania cezhraničných občianskoprávnych konaní a podnikateľsko-spotrebiteľských vzťahov, na posilnenie vzájomnej dôvery v trestných konaniach a vzájomného uznávania týchto konaní a na podporu prístupu k spravodlivosti v rámci celej EÚ.

The scale and diverse profile of the EU economy means that inevitably, there are times when the benefits enjoyed by the many come at the cost of the few. An example might be a trade agreement that opens up significant new markets for EU exports, but which means a significant change in the competitive climate for particular sectors. The European Globalisation Adjustment Fund has already provided a good example of how such localised negative effects can be tackled, and an extended fund could be put on a permanent footing to help cushion the impact of certain major disruptions on the workforce in a Member State. The functioning of this Fund needs also to be simplified to become more reactive to changes of economic circumstances.

Špecifickejšie programy zamerané na kultúru a občianstvo pomáhajú pripraviť Európanov aj na prekonávanie kultúrnych bariér a využívanie príležitostí, ktoré európsky priestor poskytuje, v plnej miere. Rozličné programy, ktorých cieľom je podpora spolupráce v oblasti kultúry a európskeho kultúrneho dedičstva, interakcia medzi občanmi a zapojenie mládeže do európskej spoločnosti, by sa mohli integrovať do jedného viditeľného programu na podporu európskej jednoty v rozmanitosti a mohli by byť spoločne riadené.

3.4. Citizenship

Zodpovednosť, ktorú má EÚ voči svojim občanom, sa prejavuje aj prostredníctvom Fondu solidarity Európskej únie. Tento fond umožňuje EÚ prejaviť svoj kolektívny záväzok pomoci pri reakciách na krízové situácie. Od roku 2002 EÚ poskytla pomoc vo výške viac ako 2,1 mld. EUR členským štátom a regiónom postihnutým závažnými prírodnými katastrofami. Skúsenosti však poukazujú na niektoré významné obmedzenia a slabé stránky v činnosti fondu. K aspektom, ktoré si vyžadujú riešenie, patrí rýchlosť poskytovania pomoci z fondu, transparentnosť kritérií mobilizácie fondu a jeho obmedzenie na katastrofy prírodného pôvodu. Fond napríklad nemá trvalé financovanie a neumožňuje poskytovať pomoc po všetkých druhoch veľkých katastrof Príspevok z rozpočtu EÚ by mohol takisto pomôcť odstrániť nedostatky v systéme, ktoré bránia rýchlemu nasadeniu jednotiek civilnej ochrany členských štátov tam, kde sú potrebné, ako aj pomôcť vyvinúť účinnú sieť civilnej ochrany. To je príklad spolupráce EÚ, ktorá môže byť skutočným prínosom pre ľudí v núdzi vnútri EÚ aj mimo nej.

Many different EU spending programmes contribute in different ways to the consolidation of EU citizenship. Every time a citizen sees the concrete effects of EU action – from mobility grants to the results of research to local cohesion projects – it helps to illustrate the vocation of the Union to serve its citizens. Programmes which support cultural diversity help to show how European integration can touch citizens in a huge variety of ways.

Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorá sa občanov bezprostredne dotýka, sú výdavky na politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. To sú politiky, ktorých úspešné plnenie je zreteľne v spoločnom záujme. Podpora účinného riadenia hraníc, výmeny informácií a odborných znalostí s cieľom efektívneho uplatňovania spravodlivosti, alebo implementácie azylových a migračných politík, má prospech pre Úniu ako celok. V nasledujúcom finančnom období bude potrebné klásť dôraz na riadenie vonkajších hraníc (vrátane systému SIS II/VIS a budúcich systémov vstupu/výstupu), politiku návratu, azyl a integráciu legálnych prisťahovalcov. V týchto otázkach predstavuje rozdelenie záťaže medzi členské štáty, podpora práce vnútroštátnych správnych orgánov a zlúčenie zdrojov s rozpočtom EÚ prioritu pri nachádzaní nákladovo efektívnych spôsobov zabezpečenia účinného plnenia týchto politík.

EU action in this area also covers the "rights" dimension, such promoting fundamental rights and EU values. Action could include developing the EU as an area of justice to eliminate obstacles for the good functioning of cross-border civil proceedings and business-to-consumer relations, promoting mutual recognition and mutual trust in criminal proceedings, and fostering access to justice throughout the EU.

3.5. Predvstupová pomoc

More specific cultural and citizenship programmes also help preparing Europeans to overcome cultural barriers and use the opportunities of the European space to the full. Different programmes aiming at promoting cultural cooperation and Europe's cultural heritage, citizens' interaction and the involvement of young people in European society might be integrated into one visible programme promoting European unity in diversity and could benefit from joint management.

Finančná podpora užšej integrácie prostredníctvom procesu rozširovania pomáha EÚ dosiahnuť svoje ciele v mnohých oblastiach, ktoré sú kľúčové pre oživenie hospodárstva a udržateľný rast, ako je energetika, sieťové infraštruktúry, ochrana životného prostredia a úsilie o riešenie problému zmeny klímy. Pomáha tiež zabezpečiť, aby boli kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v plnej miere pripravení na možné pristúpenie, čo zahŕňa aj podnecovanie krajín, aby do svojich vnútroštátnych priorít začlenili priority EÚ spojené so stratégiou Európa 2020. Táto pomoc by preto mala aj naďalej byť jedným z nástrojov na podporu úspešného rozšírenia.

The responsibilities of the EU towards its citizens are also shown in the European Union Solidarity Fund. This has allowed the EU to demonstrate its collective commitment to help respond to situations of crisis. Since 2002, the EU has been able to grant more than € 2.1 billion to support Member States and regions hit by major natural disasters. However, experience points to some important limitations and weaknesses in the operation of the Fund. The speed with which aid from the Fund is made available, the transparency of the criteria for mobilising the Fund and its limitation to disasters of natural origin are all issues to address. For example, the Fund is not funded on a permanent footing and cannot help follow all kinds of major disasters. An EU budget contribution could also help to plug gaps in the system which prevent Member States' civil protection teams from being deployed quickly where they are needed, and help the development of an effective civil protection network – an example of EU cooperation that can make a real difference to those in need both inside and outside the EU.

3.6 Globálna Európa

Another important area of direct relevance to citizens is spending on policies central to the delivery of freedom, security and justice. These are policies where there is a clear common interest in successful delivery. Support to effective border management, to the exchange of information and expertise to apply justice effectively, or to implement policies on asylum and migration, benefits the Union as a whole. The emphasis in the next financing period will have to be on management of external borders (including SIS II/VIS and the future entry/exit system), return policy, asylum and integration of legal immigrants. On these issues, burden sharing among Member States, support to the work of national administrations and pooling of resources with the EU budget are priorities in order to find cost-effective ways of ensuring the effective delivery of these policies.

Európania očakávajú, že EÚ bude presadzovať svoje záujmy a uplatňovať svoj vplyv na medzinárodnej scéne. Otázky, ako je zmiernenie chudoby, migrácia, konkurencieschopnosť, zmena klímy, energetika, terorizmus a organizovaný zločin, možno riešiť iba v medzinárodnom kontexte. Vo veku globalizácie je podstatné, aby vnútornú agendu zabezpečenia udržateľného rastu a pracovných miest v Európe dopĺňala aj vonkajšia agenda. Okrem toho, solidarita so sebou samozrejme prináša aj vonkajší rozmer: EÚ je oprávnene hrdá na to, že je najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete (EÚ a jej členské štáty poskytujú približne 55 % celkovej svetovej pomoci), lídrom boja proti chudobe, pričom si naliehavo uvedomuje dôležitosť rozvojových cieľov tisícročia pre stabilitu, bezpečnosť a blahobyt rozsiahlych oblastí na svete.

3.5. Pre-accession support

Rovnaké pravidlá platia aj pre účinné využívanie zdrojov EÚ v rámci EÚ aj medzinárodne: inteligentné posúdenie toho, kde môže kolektívne opatrenie znamenať väčší prínos ako viaceré vnútroštátne opatrenia; súlad medzi výdavkovými programami a kľúčovými politikami a nový pohľad na mechanizmy plnenia a využívané nástroje.

Financial support for closer integration through the enlargement process helps the EU to achieve its objectives in a number of areas which are key to economic recovery and sustainable growth, including energy, network infrastructures, the protection of the environment and efforts to address climate change. It also helps to ensure that candidate countries and potential candidates are fully prepared for eventual accession, including through encouraging countries to consolidate EU priorities linked to Europe 2020 objectives into their national priorities. It should therefore continue to be one of the tools to promote successful enlargement.

Uplatňovanie tohto prístupu uľahčia nové štruktúry vonkajších vzťahov vychádzajúce z Lisabonskej zmluvy, ktoré budú umožňovať tvorivé využitie rôznych nástrojov vonkajšej politiky EÚ a pôsobenie v dlhodobom strategickom rámci.

3.6 Global Europe

Globálne šírenie hodnôt a záujmov EÚ

Europeans expect the EU to promote its interests and exert its influence on the international stage. Issues such as poverty alleviation, migration, competitiveness, climate change, energy, terrorism and organised crime can only be tackled in an international context. In the age of globalisation, it is essential that the internal agenda of securing sustainable growth and jobs in Europe is complemented with an external agenda. In addition, of course, solidarity has an external dimension: the EU is rightly proud to be the world's largest development and humanitarian donor – with the EU and its Member States providing around 55% of the total worldwide – a champion of the fight against poverty, and is acutely conscious of the importance of the Millennium Development Goals to the stability, security and well-being of large areas of the globe.

Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) dáva EÚ potrebný nástroj na zlepšenie schopnosti presadzovať svoje záujmy na celom svete v súlade s jej hospodárskym a politickým významom. Schopnosť EÚ účinne stanoviť ciele svojich nástrojov si vyžaduje jasný celkový strategický pohľad, primerané vzťahy s partnermi z tretích krajín a vhodne navrhnuté nástroje. Nástroje musia byť dostatočne schopné reagovať na zmeny priorít a prispôsobené rôznym okolnostiam. Niektoré kľúčové globálne otázky, ktorým Únia v súčasnosti čelí, si vyžadujú osobitnú pozornosť. EÚ a jej členské štáty budú napríklad musieť byť schopné plniť svoje finančné záväzky v oblasti zmeny klímy. To si zasluhuje osobitné zváženie, ktoré bude ovplyvnené vývojom rokovaní a bude musieť zabezpečiť súdržný a viditeľný príspevok EÚ k medzinárodnému úsiliu, účinnosť a zabezpečenie úspor z rozsahu pri riadení výdavkov. Malo by sa tiež stanoviť, či je potrebné doplniť úlohu rozpočtu EÚ o osobitný nástroj, ktorý by zjednocoval stabilný a viditeľný kolektívny príspevok EÚ. Ďalším príkladom je migrácia, ktorá si vyžaduje potrebu účinného vyváženia opatrení vnútri EÚ a mimo nej.

The same rules apply to the effective use of EU resources internationally as inside the Union: an intelligent look at where collective action can deliver better value than a collection of national actions; coherence between spending programmes and key policies; and a fresh look at the delivery mechanisms and instruments being used.

Reakcie na krízové situácie

Applying this approach will be facilitated by the new structures for external relations under the Lisbon Treaty, with the opportunity to use the different tools of EU external policy creatively, and to work within a long-term strategic framework.

Je obzvlášť dôležité, aby Únia zlepšila svoju schopnosť reagovať na konflikty alebo katastrofy veľkého rozsahu. Významný príspevok EÚ k širšiemu rozmeru bezpečnosti vonkajších vzťahov vedie k potrebe stavať na existujúcich nástrojoch, ako je nástroj stability, opatrenia SZBP a volebné pozorovateľské misie. Faktory ako rýchlosť nasadenia, flexibilita a schopnosť prispôsobovať opatrenia meniacim sa politickým okolnostiam sú rozhodujúce.

Projecting the EU's values and interests globally

Humanitárna pomoc EÚ je jednou z najkvalitnejších a najúčinnejších pomocí poskytovaných v núdzových situáciách. Po fáze pomoci v núdzi by však mali nasledovať rýchlejšie a výraznejšie rozvojové opatrenia na obnovu predkrízového stavu a zvýšenie odolnosti do budúcnosti. Tieto opatrenia sú v súčasnosti brzdené nepružnosťami v rozpočte. Rozpočet na humanitárnu pomoc musel v súčasnom finančnom období každý rok čerpať prostriedky z rezervy na núdzovú pomoc, čo poukazuje na rozsah požiadaviek v tejto rozpočtovej oblasti.

The establishment of the EEAS gives the EU the tools it needs to improve the ability of the EU's to project its interests across the world, in line with its economic and political importance. The ability of the EU to target its instruments effectively needs a clear strategic overview, the right relationship with third country partners, and well-designed instruments. Instruments need to be sufficiently responsive to changing priorities and adapted to different circumstances. Some of the key global issues faced by the Union today need particular attention. For example, the EU and its Member States will need to be able to deliver on climate finance commitments. This deserves a separate reflection which will be influenced by the progress of negotiations and will need to ensure the coherence and visibility of the EU contribution to international efforts; effectiveness; and permit economies of scale in the management of disbursements. It should also include whether the role of the EU budget should be complemented by a separate instrument to bring together a stable and visible collective EU contribution. Another example is migration, which faces the need to calibrate effectively action inside the EU and beyond its borders.

Zmiernenie chudoby

Responding to crisis situations

V Európe založenej na hodnotách je boj proti celosvetovej chudobe jedným z hlavných cieľov EÚ. Pomoc najmenej rozvinutým krajinám má skutočný dosah na problémy, ako je dostupnosť potravín, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a čistej vody, ako aj prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. EÚ stojí na čele úsilia o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015. Jej kolektívny záväzok venovať do roku 2015 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc dokazuje dôležitosť úlohy, ktorú pri dosahovaní našich cieľov zohrávajú vonkajšie finančné opatrenia. Z toho vyplýva podstatné zvýšenie celkového objemu rozvojovej pomoci.

It is particularly important to improve the Union's ability to respond to large-scale conflicts or disasters. The EU's essential contribution to the broader security dimension of external relations points to a need to build on current tools like the Instrument for Stability, CFSP actions and Election Observation Missions. Speed of deployment, flexibility and the ability to modulate action in line with changing political circumstances are all essential components.

Vzhľadom na to, že existujú jasné dôkazy toho, že rozvojová politika na úrovni EÚ môže poskytnúť vyššiu pridanú hodnotu, úroveň EÚ by pri tomto zvýšení mala zohrávať svoju úlohu. Na rozdiel od zamerania členských štátov na obmedzený počet partnerov má rozvojová politika EÚ už globálny dosah a pre mnohé partnerské krajiny je jediným významným a viditeľným rozvojovým faktorom. Prostredníctvom opatrení tejto politiky je EÚ schopná implementovať konzistentný a súdržný súbor cieľov EÚ na celom svete. To znamená, že pokiaľ ide o podiel, rozsah a zameranie operácií a politickú váhu, zásah EÚ má v porovnaní s vnútroštátnymi opatreniami výrazné výhody. Poskytuje značný potenciál pre lepšie rozdelenie práce medzi darcami, výrazné úspory z rozsahu a vytvorenie jedného centralizovaného kontaktného miesta pre príjemcov. Znamená tiež váhu a legitímnosť spojenú so spoločným postupom 27 členských štátov.

The EU's humanitarian aid is one of the most high-profile and effective suppliers of emergency assistance. However, the phase of emergency aid should be more quickly and substantially followed by development actions to rebuild from crisis situations and to develop more resilience for the future. This is held back by the inflexibilities in the budget. The humanitarian aid budget has had to access the Emergency Aid Reserve every year of the present financing period, pointing to the heavy calls being made in this area of the budget.

Skúsenosti ukazujú, že účinné a vysoko kvalitné dosahovanie cieľov si vyžaduje osobitné úsilie, pokiaľ ide o koordináciu darcov a mechanizmy riadenia. Úloha EÚ ako najväčšieho celosvetového darcu jej dáva možnosť vyjadriť svoj názor v záležitostiach, ako je správa vecí verejných, regionálna spolupráca, hospodársky rozvoj a infraštruktúra, čo nie je možné, ak členské štáty konajú jednotlivo. Po prijatí Európskeho konsenzu o rozvoji v roku 2006[8] bol dosiahnutý pokrok v zlučovaní zdrojov od všetkých európskych darcov pomoci s cieľom vyhnúť sa duplicite a sústrediť pozornosť tam, kde je to potrebné. Fragmentácia pomoci však naďalej pretrváva a zapríčiňuje neefektívnosť, ktorá má finančné aj politické dôsledky. Riešenie týchto slabých miest by členským štátom prinieslo značné zvýšenie efektívnosti – odhadom až do 6 mld. EUR ročne[9], uľahčilo prácu správnych orgánov partnerských krajín a pomohlo EÚ v plnej miere využiť svoj vplyv. K ostatným kľúčovým prioritám patrí vytvorenie správnej rovnováhy medzi predvídateľnosťou úrovní pomoci poskytovanej partnerským krajinám a potrebou primeranej flexibility na prispôsobenie sa zmenám situácie, napr. výrazným zmenám v cenách potravín a potrebe poskytnúť účinné programy obnovy po katastrofách.

Poverty Alleviation

Boli vytvorené trustové fondy EÚ, ako napr. Trustový fond EÚ a Afriky pre infraštruktúru, prostredníctvom ktorých sa kanalizujú grantové zdroje Komisie a členských štátov takým spôsobom, aby sa mohli spojiť s úverovou kapacitou EIB a rozvojových bánk členských štátov a dosiahnuť tak výrazné znásobenie účinku pomoci. Uvedenú možnosť možno ďalej skúmať.

As a Europe built on values, combating global poverty is one of the EU’s core goals. Assistance to least developed countries makes a real impact on challenges like access to food, health, education and clean water, as well as adapting to the consequences of climate change. The EU is at the forefront of efforts to achieve the Millennium Development Goals by 2015. Its collective commitment to dedicate 0.7% of GNI by 2015 to official development aid recognises the important role external financial action plays in reaching our objectives. It implies a substantial increase of the overall volume of development assistance.

Ďalšou prioritou je zabezpečiť, aby rozvojová politika EÚ výrazne a priamo prispievala k podstatnému zlepšeniu správy vecí verejných v partnerských krajinách a ďalšiemu zlepšeniu skutočného dosahu pomoci. To zahŕňa zvýšené zameranie na projekty preukazujúce výraznú pridanú hodnotu Spoločenstva a jasné, cielené a na výsledky orientované partnerské dohody. Skúsenosti s rôznymi finančnými režimami, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v rámci Európskeho rozvojového fondu a nástroja financovania rozvojovej spolupráce, viedli k dôležitým otázkam týkajúcim sa účinnosti, flexibility a demokratického postupu, ktoré si vyžadujú ďalšie skúmanie.

Since there is clear evidence that development policy at EU level can offer high value added, the EU level should play its part in this increase. EU development policy already offers a global reach – compared to Member States' concentration on a limited number of partners – and for many partner countries, it is the only significant development presence to be seen. Through its action, the EU is able to implement a consistent and coherent set of objectives across the world. So in terms of presence, scale and focus of operations and political weight EU intervention offers significant benefits over national action. It offers a big potential for a better division of labour between donors, promoting important economies of scale and a single contact point for beneficiaries. It also carries the weight and legitimacy associated with 27 Member States acting together.

EÚ by okrem toho mala zvážiť, ako by mohla vyvinúť sofistikovanejší prístup prispôsobený meniacemu sa charakteru partnerov, ako sú krajiny so stredným príjmom a rýchle sa rozvíjajúce hospodárstva, u ktorých sa popri spolupráci v oblasti rozvoja stáva stále dôležitejšou aj spolupráca prostredníctvom hospodárskych, environmentálnych a sociálnych partnerstiev.

Experience shows that effective, high quality delivery needs a particular effort in terms of donor coordination and governance arrangements. The EU's role as the primary global donor gives it a voice on issues such as governance, regional cooperation, economic development and infrastructure not possible for Member States acting alone. Following the adoption of the European Consensus on Development in 2006 [8], progress has been made in pooling resources from all European aid donors to prevent overlaps and bring concentration where necessary. But fragmentation of aid remains, causing inefficiencies with both financial and political consequences. Tackling these weaknesses would bring both substantial efficiency gains for Member States – estimated at up to € 6 billion a year [9] – facilitate the work of partner country administrations, and help the EU to use its influence to the full. Other key priorities include the right balance between predictability in aid levels for partner countries and the need for an appropriate degree of flexibility, to adapt to changing situations such as major changes in food prices and the need to deliver effective post-disaster reconstruction programmes.

Úzke a účinné vzťahy EÚ s jej najbližšími susediacimi krajinami

EU trust funds such as the EU-Africa Infrastructure Trust Fund have been created, which channel grant resources from the Commission and Member States in such a way that they can be blended with the lending capacity of the EIB and Member State development banks – bringing an important multiplier effect. These can be explored further.

Susedské krajiny EÚ, ktoré majú spolu približne 300 miliónov obyvateľov, predstavujú pre EÚ dôležitú výzvu. Aby EÚ zabezpečila dlhodobú prosperitu a stabilitu a preukázala svoju schopnosť prevziať zodpovednosť globálneho aktéra, musí účinne presadzovať svoje hodnoty a podporovať hospodársky rozvoj v blízkosti svojich hraníc. Finančná podpora môže byť dôležitým faktorom účinného vykonávania susedskej politiky. Tu by sa mal klásť dôraz na to, aby boli krajinám susediacim s EÚ poskytované stimuly pre dôveryhodnú reformu a spoluprácu bez ohľadu na to, či majú z dlhodobého hľadiska perspektívu pristúpiť k EÚ alebo nie. Osobitná podpora by sa mala poskytovať najmä v kontexte podrobných a komplexných dohôd o voľnom obchode a v súlade s acquis jednotného trhu. Za prioritu by sa mali považovať oblasti, ktoré súvisia s acquis a so strategickými prioritami EÚ, ako je energetika, migrácia a kontrola hraníc a ochrana životného prostredia, pričom je potrebné zamerať sa najmä na budovanie kapacít a inštitúcií.

Additional priorities are to ensure that EU development policy makes a strong and direct contribution to significantly improving governance in partner countries and continuing to improve the real impact of aid. This includes an increased focus on projects showing strong Community added value, and partnership agreements that are clear, focused and result-orientated. The experience with respect to the different financial regimes that apply to the European Development Fund and the Development and Cooperation Instrument today has raised important issues in terms of efficiency, flexibility and democratic procedure, which require further examination.

Susedstvo je už jedným z najvýraznejších príkladov, kde súčinnosť rozpočtu EÚ a európskych finančných inštitúcií zvýšila účinok investícií do sociálneho a hospodárskeho rozvoja na maximum. Vyčlenenie 117 mil. EUR z rozpočtu EÚ na mechanizmy kombinovania bolo európskymi finančnými inštitúciami doplnené o investíciu vo výške 7 mld. EUR. Tento prístup by bolo možné ďalej rozvíjať.

In addition, the EU needs to consider how a more sophisticated approach to the changing nature of partners can be developed, such as middle-income countries and emerging economies, where cooperation issues in areas including economic, environmental and social partnership are becoming increasingly important, alongside development ones.

3. 7. Administratívne výdavky

Close and effective relations with the EU's closest neighbours

V súčasnom finančnom rámci sa na administratívne výdavky využíva 5,7 % rozpočtu. To pokrýva nielen náklady na zamestnancov, informačné technológie a budovy pre všetky inštitúcie, ale aj náklady spojené s prácou v 23 jazykoch. Keďže rôzne inštitúcie už z väčšej časti ukončili prijímanie zamestnancov z novších členských krajín, počet zamestnancov by sa mal ustáliť. Od roku 2007 Komisia skutočne dodržiava politiku nulového rastu. S novými prioritami sa vyrovnáva presunom existujúcich zamestnancov a nepožaduje žiadnych nových zamestnancov nad rámec dôsledkov rozšírenia. Rada, Parlament a ďalšie inštitúcie požiadali o určitý počet dodatočných pracovných miest v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Začatie činnosti ESVČ si spočiatku bude vyžadovať dodatočné miesta na podporu prijímania diplomatov z členských štátov, avšak postupom času by sa celý tento proces mal usilovať o neutrálny dosah z rozpočtového hľadiska.

The EU's neighbourhood, with some 300 million people, represents an important opportunity for the EU. To secure long-term prosperity and stability and to prove its ability to assume its responsibilities as a global player, the EU needs to effectively promote its values and support economic development close to its borders. Financial support can be an important lever to deliver an effective neighbourhood policy. Here the emphasis should be on providing credible reform and cooperation incentives to the EU's neighbours, whether or not they have any long-term perspective of EU accession. Specific support should in particular be provided in the context of deep and comprehensive free trade agreements and the alignment with the single market acquis. Areas close to the acquis and to the EU's own strategic priorities – such as energy, migration and border controls, and environmental protection – should be prioritised, with a particular focus on capacity- and institution- building.

Súčasťou práce na vymedzení budúceho finančného rámca musí byť dôsledné hľadanie zdrojov zvyšovania účinnosti a výkonnosti v administratívnej oblasti. Znamená to preskúmať, ako by sa náklady na opatrenia inštitúcií a agentúr EÚ mohli obmedziť racionalizáciou a spoločným využívaním postupov, nástrojov a zdrojov. Komisia napríklad práve začala dôležitú analýzu svojho využívania informačných technológií, navrhnutú na zvýšenie výkonnosti a dosiahnutie úspor. Vyvinutie spoločných alebo zdieľaných systémov IT pre všetky inštitúcie by mohlo viesť k spoločným úsporám. Podobná medziinštitucionálna spolupráca by mohla priniesť výhody v oblastiach, ako je prekladateľstvo alebo správa dokumentov. Ďalšou oblasťou je navrhovanie samotných výdavkových programov, kde by sa mala dôkladne zvážiť administratívna záťaž pre Komisiu a jej partnerov. Komisia bude zároveň ďalej pokračovať v presunoch zamestnancov s cieľom zamerať sa na priority, znížiť režijné náklady a zvýšiť počet zamestnancov, ktorí pracujú v oblasti hlavných politík. Komisia preskúma vlastné administratívne výdavky a administratívne výdavky agentúr v rámci prípravy na ďalší viacročný finančný rámec, aby identifikovala spôsoby vyrovnania sa s novými výzvami prostredníctvom existujúcich zdrojov, čo zahŕňa aj dosiahnutie správnej rovnováhy medzi účinným plnením programov a nezvyšovaním administratívnych nákladov.

The neighbourhood has already been one of the strongest examples where the EU budget and European Finance Institutions have worked together to leverage the maximum investment to social and economic development. A € 117 million commitment from the EU budget to blending mechanisms has been followed by a € 7 billion investment from European Financial Institutions. This approach could be developed still further

Celkove budú musieť všetky inštitúcie EÚ dodržiavať prísnu disciplínu, aby sa zabezpečilo obmedzenie administratívnych výdavkov v budúcnosti.

3.6. Administrative expenditure

4. Rozpočet dosahujúci výsledky

In the current financial framework 5.7% of the budget is used for administrative expenditure. This covers not only staff costs, IT and buildings for all the Institutions but also the costs of working in 23 languages. Now that the different Institutions have largely completed recruitment from the newer Member States, staff numbers should level off. Indeed, since 2007, the Commission has been operating a policy of zero growth, dealing with new priorities through redeployment of existing staff and asking for no extra staff beyond the consequences of enlargement. The Council, the Parliament and other institutions have requested some additional posts linked to the Lisbon Treaty. The launch of the EEAS will initially require additional posts to support the recruitment of Member State diplomats although over time the whole process should seek to be neutral from a budgetary point of view.

Vhodné zameranie výdavkov je nevyhnutné, ale nie je postačujúce. Výdavky sa musia poskytovať takým spôsobom, ktorý prináša výsledky. Aby mali verejné investície z rozpočtu EÚ návratnosť, je potrebné prepracovať ďalšiu generáciu finančných programov tak, aby efektívnosť bola prvoradá.

Part of the work to define the next financial framework package must be a rigorous search for increased efficiency and performance in administrative resources. This implies examining how rationalisation and common use of procedures, tools and resources could limit the costs of action by the institutions and the agencies of the EU. For example, the Commission has just launched an important analysis of its use of IT, designed to enhance performance and produce economies. This could lead to common savings by developing common or shared IT systems for all the institutions. Similar inter-institutional cooperation could bring benefits in areas like translation or document management. Another area is the design of spending programmes themselves, where administrative burden for both the Commission and for partners should be an important consideration. At the same time, the Commission will continue to redeploy staff to focus on priorities, reduce overheads and increase those working on front line policy. The Commission will review its administrative expenditure – and that of the agencies – as part of its preparation for the next financial framework to identify ways of meeting new challenges from within existing resources, including finding the right balance between delivering programmes effectively and holding down administrative costs.

4.1. Využívanie rozpočtu na zosilnenie účinku investícií

Overall, a strict discipline will have to be pursued by all EU institutions to ensure that administrative expenditure is contained in the future.

Dosah rozpočtu EÚ sa zvyšuje úmerne s jeho využitím na zvýšenie financovania na podporu strategických investícií s čo najvyšším prínosom pre Európu. Inovatívne finančné nástroje by mohli poskytnúť významný nový tok financovania pre strategické investície. Normou projektov s dlhodobým obchodným potenciálom by malo byť využívanie fondov EÚ v partnerstve so súkromným a bankovým sektorom, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB), ale aj s ostatnými partnermi vrátane rozvojových bánk v členských štátoch a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). To si vyžaduje úzku koordináciu medzi technickými expertízami Komisie a bánk: logikou takéhoto prístupu je, že projekty sú podporované na základe konkurencieschopného uplatňovania propagátormi projektov, so zameraním na prínos pre Európu.

4. A Budget Delivering Results

Príspevok EIB v rámci európskej reakcie na hospodársku krízu bol veľmi významný. Teraz bude zohrávať kľúčovú úlohu v reforme európskeho hospodárstva v oblastiach ako je ekologická technológia, infraštruktúra a energetická bezpečnosť. To môže znamenať potrebu optimalizovať využívanie kapitálu EIB vrátane zvýšeného využitia mechanizmov rozdelenia rizík, čo umožní vyšší účinok zdrojov banky a jej väčší dosah. Komisia a EIB už úspešne vyvinuli viaceré spoločné finančné nástroje. Spájanie grantov z rozpočtu EÚ s pôžičkami EIB a ďalších finančných inštitúcií umožnilo strojnásobiť finančný dosah vonkajších výdavkov EÚ pritiahnutím znásobených investícií z finančných inštitúcií. To by sa malo rozšíriť a stať normou aj v oblastiach s dlhodobým obchodným potenciálom, pričom by sa mali vytvoriť nové pravidlá riadenia týchto spojených nástrojov.

Well targeted spending is indispensable, but not enough. Spending also needs to be delivered in a way which is designed to bring results. If the public's investment in the EU budget is to pay off, the next generation of financial programmes needs to be reworked to put effectiveness at the top of the agenda.

Vo všeobecnosti musia byť výdavkové programy citlivé k potrebám súkromného financovania – napríklad pokiaľ ide o čas na realizáciu a zaťažujúce postupy – precízne v tom, čo chcú dosiahnuť, a musia obsahovať prísne kritériá, kedy EÚ môže financovanie komerčne životaschopných projektov ukončiť. EÚ by mohla byť otvorenejšia pri uvažovaní o tokoch príjmu od užívateľov infraštruktúry, akými sú napr. poplatky, ktoré môžu byť prostriedkom na obmedzenie dlhodobých nákladov pre daňových poplatníkov. Podobne, čím viac možno internalizovať externé výdavky, tým viac príjmov možno vytvoriť na podporu investícií potrebných na dosiahnutie strategických cieľov, ako je urýchlenie dosiahnutia hospodárstva s nulovými emisiami CO2. Finančné nástroje by mali byť zamerané na riešenie identifikovateľných zlyhaní trhu a mali by zohľadňovať stav národných finančných trhov, právne a regulačné prostredie a potreby konečných príjemcov.

4.1. Using the budget to leverage investment

Nové finančné nástroje plnenia rozpočtu musia byť inteligentné, integrované a flexibilné. Môžu riešiť mnohé rozličné potreby politík, ale musia používať konzistentné nástroje . Pravidlá financovania sú v podstate rovnaké, bez ohľadu na to, akého sektora sa týkajú: podniky a projekty na rôznych stupňoch vývoja potrebujú vlastný kapitál alebo úverové prostriedky, alebo kombináciu oboch. Súbor potrebných rozpočtových finančných nástrojov EÚ je v podstate dvojaký a mohol by sa plniť prostredníctvom dvoch všeobecných mechanizmov používaných dvomi rôznymi výdavkovými programami, a to mechanizmu EÚ pre vlastný kapitál a mechanizmu EÚ pre rozdelenie rizika (vrátane záruk). Pri posudzovaní záruk za úvery ako jednej z možností inovatívnych finančných nástrojov je potrebné dôkladne analyzovať dôsledky pákového účinku na rozpočet EÚ s cieľom rešpektovať strop vlastných zdrojov, najmä vzhľadom na existujúce schémy záruk. Všeobecnejšie použitie rozpočtu EÚ ako nástroja na ručenie pôžičiek a dlhopisov by si vyžadovalo náležité zohľadnenie kapacity upísania takýchto finančných záruk.

The impact of the EU budget can be magnified the more it can be used to leverage both funding and financing to support strategic investments with the highest European added value. Innovative financial instruments could provide an important new financing stream for strategic investments. The norm for projects with long-term commercial potential should be that EU funds are used in partnership with the private and banking sectors, particularly via the European Investment Bank (EIB), but also with other partners including development banks in Member States and the European Bank for Reconstruction and Development (EBRD). This requires close upstream coordination between the technical expertise of both the Commission and the banks: the logic of such an approach is that projects are supported on the basis of competitive application by the project promoters, with a focus on EU added value.

4.2. Dlhopisy na projekty EÚ

The EIB has made a major contribution to the European response to the economic crisis. Now it will play a key role in reforming Europe's economy in areas like green technology, infrastructure and energy security. This may point to a need to optimize use of EIB capital, including an increased use of risk sharing mechanisms to permit a higher leverage of the Bank's resources and enhance the Bank's reach. The Commission and the EIB have already successfully developed a number of common financial instruments. Blending between grants from the EU budget and loans from the EIB and other financial institutions has made it possible to treble the financial impact of EU external spending by attracting huge multiples of investment from financial institutions. This should be extended to become the norm in areas of long-term commercial potential, with new rules to govern blended instruments.

Potenciál inovatívnych finančných nástrojov a osobitné okolnosti súčasného európskeho hospodárstva viedli k myšlienke vydávania dlhopisov na projekty EÚ. Hospodárstvo EÚ je v oblastiach ako energetika, doprava a informačné a komunikačné technológie (IKT) veľmi závislé na infraštruktúre. Ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa modernizácie Európskeho hospodárstva si budú vyžadovať obrovské investície[10]. EÚ už môže podporiť takéto projekty poskytovaním konzistentných strategických usmernení na nasledujúce desaťročia pre investorov a vhodných regulačných rámcov. V dôsledku finančnej krízy sú však investori aj naďalej váhaví. Projekty s kľúčovým strategickým záujmom pre EÚ sa stretávajú s nemožnosťou zabezpečiť požadované investície. Štátne rozpočty nie sú schopné prevziať financovanie takýchto projektov a skutočne hľadajú alternatívne riešenia na prevzatie väčšej zodpovednosti za infraštruktúru. Oneskorenie projektov by mohlo pripraviť EÚ o hospodárske a iné výhody spojené s infraštruktúrou a znamenať riziko nákladnejších riešení v budúcnosti.

In general, spending programmes need to be both sensitive to the needs of private finance – such as in terms of lead time and burdensome procedures – precise as to what they want to achieve, and hard-headed about when the EU should step out of projects reaching commercial viability. The EU could be more open to looking at revenue streams collected from users of infrastructure such as tolls as a means to limit the long-term costs to taxpayers. Similarly, the more that external costs can be internalised, the more revenues can be generated to contribute to the investments needed to achieve strategic goals like accelerating the decarbonisation of the economy. Financial instruments should be focused on addressing identifiable market failures taking into account the state of national financial markets, the legal and regulatory environment and the needs of final beneficiaries.

Dlhopisy na projekty EÚ by boli vytvorené s cieľom odstrániť tieto nedostatky a poskytnúť dostatočnú dôveru, ktorá by umožnila pritiahnuť podporu potrebnú pre veľké investičné projekty. Európska investičná banka a ostatné hlavné finančné inštitúcie už významne prispeli svojimi priamymi pôžičkami, pričom obzvlášť EIB reagovala na krízu výrazným zvýšením ich rozsahu. Ale výzva v oblasti infraštruktúry dosahuje taký rozsah, že EÚ musí pomôcť uvoľniť súkromné financovanie.

The new financial instruments for budget delivery must be smart, integrated and flexible. They can address many different policy needs, but using consistent instruments. The laws of financing are essentially the same, regardless of the sector involved: companies and projects in different stages of development need equity, or debt, or a combination of both. The “tool-kit” of EU budget financial instruments required is essentially twofold, and could be delivered through two general mechanisms to be used by the different spending programmes, an EU Equity Platform Mechanism and an EU Risk Sharing Platform Mechanism (including guarantees).When looking at the option of loan guarantees as one of the options for innovative financial instruments, the implications of leveraging the EU budget need to be carefully analysed in order to respect the own resources ceiling, notably in the light of existing guarantee schemes. A more general use of the EU budget as an instrument to guarantee loans and bonds would need to take proper account of the capacity to underwrite such guarantees.

To by sa mohlo dosiahnuť použitím prostriedkov z rozpočtu EÚ na podporu projektov v rozsahu, ktorý je potrebný na posilnenie ich úverového ratingu a tým aj na pritiahnutie financovania EIB, ďalších finančných inštitúcií a súkromných investorov na kapitálovom trhu, ako sú dôchodkové fondy a poisťovacie spoločnosti. Záruky EÚ a/alebo EIB by sa vydávali v prospech osobitných nástrojov zriadených súkromným sektorom s cieľom pritiahnuť financovanie projektu prostriedkami kapitálových trhov. Projekty, na ktoré by sa takýto nástroj vzťahoval, by museli preukázať, že spĺňajú strategický záujem EÚ a určité kritériá životaschopnosti. Podpora ako taká by sa nemohla prideľovať predbežne členským štátom alebo sektorom, ale plynula by do projektov, ktorým by sa podarilo získať príslušné financovanie súkromným sektorom. Obdobie splatnosti by záviselo od posúdenia dĺžky času potrebného na to, aby projekt dosiahol životaschopnosť.

4.2. EU project bonds

4.3. Rozsiahle projekty

The potential of innovative financing instruments and the particular circumstances of the European economy today come together in the idea of EU project bonds. The EU economy is heavily dependent on infrastructure, in areas like energy, transport and ICT. The Europe 2020 objectives for modernisation of the European economy will require huge investment [10]. The EU can already help such projects by providing a consistent strategic direction for investors taking decisions for many decades to come, and by providing the right regulatory framework. But in the wake of the financial crisis, investors remain reluctant. Projects of key strategic interest for the EU are finding it impossible to secure the investment required. National budgets are not in a position to take over funding of such projects, and indeed are looking for alternative solutions to shoulder a greater responsibility for infrastructure. Delaying projects could deprive the EU of the economic and other benefits from the infrastructure, and risk higher-cost solutions in the future.

Osobitný problém vzniká v prípade rozsiahlych projektov, ktoré si vyžadujú príspevky niekoľkých miliárd eur v dlhodobých obdobiach. EÚ získava značné skúsenosti z projektov ako Galileo, ITER a GMES. Tieto projekty sa považujú za projekty s veľkým strategickým významom a možným dlhodobým obchodným potenciálom. Na to, aby fungovali, si vyžadujú nadnárodnú spoluprácu. Podliehajú však aj významným prekročeniam nákladov a ich správa nie je dobre prispôsobená priamemu riadeniu inštitúciami EÚ. Rozpočtové nejasnosti nemôžu byť kompatibilné s plánovaním rozpočtu EÚ. Alternatívny prístup by mohol spočívať v tom, že propagátori projektu by zriadili podpornú štruktúru ako samostatný subjekt, a to s aktívnou účasťou EÚ na zabezpečenie účinného riadenia, ktorý by dostával stabilný príspevok z rozpočtu EÚ formou pevne stanoveného ročného príspevku bez možnosti náhrady schodkov zo strany EÚ.

EU project bonds would be designed to plug this gap, to give sufficient confidence to allow major investment projects to attract the support they need. The European Investment Bank and other major financial institutions already make a major contribution by their direct lending, and the EIB in particular has responded to the crisis with a major increase in the scale of lending. But the size of the infrastructure challenge is such that the EU needs to help to unlock private finance.

4.4. Stimulovanie využívania zdrojov

This could be achieved by using appropriations from the EU budget to support projects to the extent required to enhance their credit rating, and thereby attract financing by the EIB, other financial institutions, and private capital market investors like pension funds and insurance companies. The EU and/or EIB guarantees would be issued in favour of special vehicles set up by the private sector to attract capital market financing for the project. The projects benefitting from such a facility would need to demonstrate an EU strategic interest, as well as meeting certain criteria for viability. As such the support could not be pre-allocated across Member States or sectors but would flow to those projects that manage to attract appropriate private sector financing. The timescale for repayment would depend on an assessment of the length of time required for the project to reach viability.

Rozpočet EÚ môže byť významným faktorom reformy, ako bolo uznané aj v nedávnej diskusii o používaní finančných sankcií a stimulov na zabezpečenie rešpektovania Paktu stability a rastu. Všetko teda hovorí za to, aby sa tento vplyv využíval na zabezpečenie účinného plnenia programov. Uvedené myšlienky týkajúce sa kohéznej politiky by sa mohli uplatniť v ďalších kontextoch a rozšíriť na všetky výdavkové oblasti, pričom by sa definoval osobitný súbor cieľov, od ktorých by záviselo uvoľnenie finančných prostriedkov. Iné prístupy zahŕňajú vyčlenenie rezervy EÚ vo väčšine programov alebo prispôsobovanie mier spolufinancovania výkonnosti. Vo všetkých týchto prípadoch by bolo podstatné zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi, transparentnosť a automatickosť.

4.3. Large scale projects

To si vyžaduje odlišný prístup a odlišné nástroje. V programoch by malo byť stanovené vymedzenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, relevantných a časovo ohraničených cieľov, ako aj vhodných ukazovateľov výkonnosti. Aby mohol fungovať spravodlivý systém stimulov a systematické a rozšírené hodnotenie, je potrebné si vopred stanoviť jasné hodnotiace kritériá. Ak sa hodnotenia vykonávajú systematicky a v správnom čase, môžu zohrávať kľúčovú úlohu v celkom úsilí zameranom na maximalizáciu pridanej hodnoty výdavkov EÚ.

A particular issue arises for large scale projects requiring multi billion Euro contributions over long periods. The EU is gaining considerable experience of projects like Galileo, ITER, and GMES. These projects are acknowledged to have major strategic importance, and could have long-term commercial potential. They need transnational collaboration to work. However, they are also subject to significant cost overruns and their governance is not well-suited to the direct management of the EU institutions. The budgetary uncertainties are hardly compatible with the way in which the EU budget is planned. An alternative approach would be for the project promoters to set up a support structure as a separate entity, with the active interest of the EU to ensure effective governance, and to which the EU budget would make a stable contribution in the form of a fixed annual contribution with no assumption that the EU should make up any shortfalls.

4.5. Štruktúra zohľadňujúca priority

4.4. Incentivising the use of resources

Štruktúra rozpočtu je sama osebe dôležitým nástrojom pre vyjadrenie a plnenie účelu výdavkov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Rozpočet, ktorého štruktúra aj rovnováha odzrkadľuje politické priority EÚ, prináša zrejmé výhody. Súčasná štruktúra v tomto smere do určitej miery pokročila, ale ďalším krokom by bolo buď znížiť počet okruhov na minimum alebo preorganizovať rozpočet v súlade so stratégiou Európa 2020. Prvá alternatíva by mohla spočívať v rozčlenení do troch okruhov: Vnútorné výdavky, Vonkajšie výdavky a Administratívne výdavky. Druhá alternatíva by mohla viesť k nahradeniu súčasných okruhov I –III tromi podokruhmi pokrývajúcimi politiky, ktoré sú hlavne zamerané na tri oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a štvrtého „interného“ podokruhu týkajúceho sa politík v oblasti občianstva. Toto by dopĺňali dva záverečné okruhy, z ktorých jeden by pokrýval vonkajšie politiky (súčasný okruh IV) a druhý administratívu.

The EU budget can be a powerful agent for reform – as recognised in the current debate about using financial sanctions and incentives to ensure respect for the Stability and Growth Pact. So there is every reason to use this influence within programmes to ensure effective delivery. The ideas set out above in respect of cohesion policy could be applied in other contexts and spread to all areas of spending, defining a specific set of targets on which disbursement of the funds would depend. Other approaches include setting aside an EU-wide reserve in most programmes, or modulating co-financing rates to performance. In all these cases, it would be essential to assure fair treatment of all Member States, transparency and automaticity.

4.6. Trvanie viacročného finančného rámca

This requires a different approach and different tools. Programmes should provide for the definition of specific, measurable, achievable, relevant and timed objectives as well as for appropriate performance indicators. Clear evaluation criteria are needed before an incentive system can work fairly, as well as systematic and enhanced evaluation. Applied systematically and in good time, evaluations can play a pivotal role in the overall effort aimed at maximising the added value of EU spending.

Viacročný finančný rámec umožňuje dlhodobú konzistentnosť a predvídateľnosť. Zaručuje tiež rozpočtovú disciplínu a hladké fungovanie rozpočtového cyklu. Každý rámec je však dôsledkom politických rozhodnutí a musí odrážať zmeny politických preferencií.

4.5. A structure to reflect priorities

Posledné tri finančné rámce boli uzatvorené na sedemročné obdobie. Európsky parlament[11], ako aj niektorí účastníci verejnej konzultácie sa domnievajú, že by sa toto trvanie malo skrátiť na päť rokov. Hlavným dôvodom bolo zosúladenie jeho trvania s časovým obdobím mandátu Európskeho parlamentu a Komisie. Päťročné obdobie by umožnilo každej Komisii navrhnúť finančný rámec a každému Parlamentu rokovať o ňom, aj keď by sa začal implementovať až po uplynutí ich funkčného obdobia. Päťročné obdobie by prinieslo aj určité výhody v schopnosti prispôsobovať sa novým potrebám a na druhej strane určité nevýhody, pokiaľ ide o plánovanie prípravných fáz: dlhšie obdobie umožňuje nielen robiť v programoch väčšie zmeny, ale aj ich lepšie prispôsobiť investičným schémam súkromného sektora. Ďalšou možnosťou orientovanou na konkrétne dátumy by bolo sedemročné obdobie s rozsiahlym preskúmaním po piatich rokoch, ktoré by umožnilo záverečnú realokáciu osobitne zameranú na stratégiu Európa 2020. To by umožnilo vyhnúť sa nesprávnym odhadom týkajúcim sa budúcnosti.

The structure of the budget is itself an important tool for communicating and delivering on the purpose of the spending and the objectives to be reached. There is an obvious benefit in a budget which in structure, as well as balance, reflects the EU's political priorities. The current structure made some progress in that direction, but a further step would be to either reduce the number of headings to the minimum or organise the budget around the Europe 2020 strategy. The first alternative could consist of 3 headings: Internal expenditure, External expenditure and Administrative expenditure. The second alternative would point to three sub-headings replacing the current Headings I – III and covering policies where the centre of gravity falls under the three strands of smart, sustainable and inclusive growth, in addition to a fourth "internal" sub-heading on citizenship policies. This would be complemented by two final headings, one covering external policies (current Heading IV) and another covering administration.

Najatraktívnejším riešením však môže byť desaťročné obdobie s dôkladným strednodobým preskúmaním („5+5“). Uplatnenie tohto prístupu by bolo príležitosťou na podstatné prehodnotenie priorít. Celkové stropy a hlavné právne nástroje by sa mohli stanoviť na obdobie desiatich rokov. Rozdelenie zdrojov v rámci okruhov a stanovenie priorít v rámci programov a nástrojov by sa však mohlo ponechať otvorené na prehodnotenie. Jedným z prístupov ako to umožniť by bolo zadržanie značných rezerv vo všetkých častiach rozpočtu.

4.6. The duration of the MFF

4.7. Reakcie na zmeny okolností

A multiannual financial framework allows long-term consistency and predictability. It also guarantees budgetary discipline and the smooth functioning of the budgetary cycle. However, each framework is the fruit of political decisions which need to reflect changing political preferences.

Jednou z najproblematickejších rovnováh, ktoré je potrebné v rozpočte dosiahnuť, je rovnováha medzi predvídateľnosťou a flexibilitou. Je však zrejmé, že súčasný rozpočet sa ukázal byť nedostatočne flexibilným pri vyrovnávaní sa s tlakom udalostí. Naliehavá potreba reakcií EÚ na vonkajšie udalosti, počnúc tsunami, cez Blízky východ, až po bezodkladnú potrebu reagovať na hospodársku krízu, ukázala nedostatky súčasného prístupu. Vzhľadom na potrebu vhodného zamerania, ktoré je pre účinné vynakladanie finančných prostriedkov rozhodujúce, a zmeny priorít, ktorú si vyžadujú meniace sa okolnosti, je rigidita rozpočtu zreteľne na úkor kvality výdavkov. Je právom Európskeho parlamentu a Rady vykonávať dohľad nad zmenami v smerovaní výdavkov. Je však potrebné zreformovať rozsah možných zmien aj postupy vykonávania tohto dohľadu. Zo skúseností vyplýva, že evidentné riešenie spočívajúce v zvýšení rezerv sa vzhľadom na tlaky na predbežné prideľovanie výdavkov ukázalo nemožným. Preto by sa mohlo dohodnúť pevne stanovené percento – napríklad 5 %, ako povinná suma. Táto suma by sa takisto mohla stanoviť na nižšej úrovni pre prvých päť rokov finančného obdobia a na vyššej úrovni pre zvyšné roky finančného obdobia, alebo by sa mohla každoročne zvyšovať. To by umožnilo lepšie zohľadniť nové priority pri strednodobom preskúmaní. K ďalším spôsobom zvýšenia flexibility patrí:

The last three financial frameworks were concluded for a period of seven years. The European Parliament [11] as well as some of the participants to the public consultation have taken the view that this duration should be brought down to five years. A major reason was to align the duration with the term of the European Parliament and Commission's mandate. A five year period would allow each Commission to propose and each Parliament to negotiate a framework, even if they would not see the framework implemented. A five year period would also bring some advantages in terms of an ability to reflect new needs, and some disadvantages in terms of planning lead-times: longer periods not only allow programmes to make deeper changes, they may also fit in better with the investment patterns of the private sector. Another option targeted on the specific dates in question would be a seven year period with a major review after five years, to allow a final reallocation targeted specifically on Europe 2020. This would explicitly avoid prejudging the future.

- flexibilita v zmenách prideľovania prostriedkov, ktorá by umožňovala presuny medzi okruhmi v danom roku, v rámci konkrétneho limitu,

However, the most attractive solution may be a ten year period, but with a substantial mid-term review ("5+5"). Under this approach, there would be an opportunity for a major re-prioritisation. Overall ceilings and the core legal instruments could be fixed for ten years. But the distribution of resources within headings, and the prioritisation within programmes and instruments, could be left open for re-assessment. One approach would be to facilitate this through the retention of substantial reserves and margins in all parts of the budget.

- možnosť presunu nevyužitých rezerv z jedného roku do ďalšieho – opäť v rámci dohodnutého limitu,

4.7. Responding to changing circumstances

- voľnosť vopred alebo spätne vynakladať finančné prostriedky v rámci viacročného balíka daného okruhu, aby sa umožnili opatrenia proti cyklickosti a zmysluplná reakcia na rozsiahle krízy,

One of the most difficult balances to strike in the budget is the balance between predictability and flexibility. But it is clear that the current budget has proved too inflexible to meet the pressure of events. Pressing needs for the EU to respond to external events from the tsunami and the Middle East, followed by the compelling need to react to the economic crisis, showed the shortcomings of the current approach. With proper targeting so crucial to effective spending, and changing circumstances imposing changing priorities, the rigidity of the budget clearly damages the quality of spending. It is right for the European Parliament and the Council to exercise proper scrutiny of changes in the direction of spending. But the extent of the changes possible, and the procedures by which this scrutiny are exercised, both need reform. Experience suggests that the obvious solution of increased margins has not proved possible in the face of pressures to pre-allocate spending. Therefore a fixed percentage – such as 5%, could be agreed as an obligatory figure. Such a figure could also be set at a lower level for the first 5 years of the financial period and at a higher percentage for the remaining years of the financial period, or be set to increase year on year. This would give the possibility to take new priorities better into account at the occasion of the mid-term review. Other means to increase flexibility include:

- zvýšenie existujúceho nástroja flexibility a rezervy na núdzovú pomoc alebo rozšírenie ich rozsahu a ich možné zlúčenie.

– A reallocation flexibility to transfer between headings in a given year, within a specific limit;

Súčasný mechanizmus flexibility, ktorý do výšky 0,03 % vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny, by sa mal zachovať ako dôležitý „bezpečnostný ventil“ umožňujúci odchýlky od predpokladaných stropov v obmedzenom rozsahu.

– A possibility to transfer unused margins from one year to another – again, within agreed limits;

Všetky tieto zmeny by mala sprevádzať zmena myslenia. Dôraz by sa mal preniesť zo stáleho a vopred určeného prideľovania finančných prostriedkov na využívanie obmedzených zdrojov EÚ na strategické investície ohraničeného trvania a očakávanie, že príjem finančných prostriedkov závisí od dosahovania výsledkov.

– Freedom to front or backload spending within a heading's multi-annual envelope, to allow for countercyclical action and a meaningful response to major crises;

4.8. Zjednodušenie a minimalizácia zbytočnej administratívnej záťaže

– Increasing the size, or widening the scope, of the existing Flexibility Instrument and Emergency Aid Reserve, and possibly merging them.

Verejná konzultácia zreteľne vyjadrila, že implementačné postupy a kontrolné požiadavky sú príliš komplikované a môžu byť skutočne odradzujúce od účasti na programoch EÚ. Je zodpovednosťou EÚ zabezpečiť vhodné využitie prostriedkov, mala by však takisto prijať súbor opatrení na zníženie administratívnej záťaže príjemcov týchto prostriedkov a znížiť administratívne náklady EÚ, čím umožní väčšie vyčlenenie zdrojov na konečný cieľ:

The current 0.03% flexibility arrangement agreed by qualified majority should also be maintained as an important safety valve allowing limited deviations from the foreseen ceilings.

- Spoločné finančné pravidlá EÚ sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Vykonávacie predpisy a postupy jednotlivých nástrojov politík sa však môžu značne odlišovať. Bolo by potrebné dohodnúť jasný súbor spoločných zásad, ktorý by rozdiely obmedzil iba na tie, ktoré sú absolútne nevyhnutné. Spájanie rôznych nástrojov do spoločného implementačného rámca je dobrým spôsobom, ako pomôcť vzájomne prepojiť občanov, podniky (najmä MSP) a vlády s rozpočtom EÚ.

All these changes should accompany a different mindset. The emphasis should shift from permanent and pre-determined financial allocations to using the scarce EU resources for strategic investments of limited duration, and expecting that the receipt of funds is dependent on delivery.

- Nedávny návrh Komisie na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách obsahuje odvážne opatrenia na zavedenie zjednodušených finančných pravidiel. Bolo by potrebné sa týmto ďalej zaoberať, aby sa umožnilo vytvorenie jednoduchších postupov pre menšie granty (pre takéto menšie projekty by sa mali stanoviť vyššie prahy) a častejšie využívanie paušálnych platieb a schém založených na dosiahnutých výsledkoch.

4.8. Simplifying and minimising unnecessary administrative burdens

4.9. Zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia

The public consultation has conveyed a clear message that implementation procedures and control requirements are too complicated and can be a real disincentive to participation in EU programmes. The EU has a responsibility to ensure that funds are well spent, but it could also take a series of measures to reduce the administrative burden for recipients of funds, and to cut EU administrative costs – allowing more of the resources to be directed at the end purpose:

Verejné výdavky si vyžadujú účinnú, efektívnu a primeranú kontrolu. Musia občanom a ich zástupcom v Európskom parlamente a Rade poskytovať potrebné záruky, že prostriedky z rozpočtu sa vynakladajú správne. Existuje však bod, v ktorom záťaž kontrol anuluje účinnosť programu. Diferencovanejší prístup ku kontrolám potrebným v rôznych členských štátoch a spoločné chápanie prípustného rizika chyby v rôznych oblastiach politík by pomohli nájsť správnu rovnováhu.

– The EU has common financial rules in its Financial Regulation. But implementing rules and procedures may vary considerably from one policy instrument to another. A clear set of common principles should be agreed to reduce differences to the absolutely necessary. Linking different instruments together in a common implementation framework is a good way to help the interface of citizens, businesses, especially SMEs, and governments with the EU budget.

Komisia v posledných rokoch venovala značnú pozornosť zvyšovaniu účinnosti systémov riadenia a kontroly s cieľom dosiahnuť bezvýhradné vyhlásenie o vierohodnosti od Európskeho dvora audítorov. Aj napriek pozitívnym výsledkom je ešte možné urobiť viac, a to najmä spoluprácou s členskými štátmi, ktoré plnia významnú časť rozpočtu formou zdieľaného hospodárenia s Komisiou. Systém, v ktorom sa platby zakladajú skôr na vyhláseniach členských štátov o platbách, ako na výdavkoch príjemcov – čo sa v súčasnosti uplatňuje pri výdavkoch SPP – by znamenal lokálnejší kontrolný postup a umožnil lepšie zosúladenie s existujúcimi vnútroštátnymi postupmi. To by predstavovalo jednoduchší a štandardnejší postup ako centralizovanie kontrol na úrovni EÚ. Mohlo by to byť spojené so spoľahlivými vnútroštátnymi vyhláseniami o vierohodnosti v záujme zvýšenia zodpovednosti verejných orgánov zaobchádzajúcich so zdrojmi EÚ.

– The recent Commission proposal to revise the Financial Regulation contains bold measures to put in place simplified financial rules. This should be looked at further to allow for lighter procedures for smaller grants (thresholds could be set at a higher level for such small projects), and more use of lump sum payments, as well as performance-based schemes.

Zvýšenie finančných prostriedkov poskytovaných prostredníctvom finančných nástrojov prinesie výrazné zmeny v spôsobe, akým Komisia hospodári s prostriedkami vynakladanými z rozpočtu. Komisia bude v rastúcej miere delegovať úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu na kľúčové finančné inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) a spolupracovať s nimi[12]. To vytvára potrebu zosúladiť hlavné aspekty vytvárania a riadenia finančných nástrojov, aby sa zabezpečila správna rovnováha medzi spoločným prístupom zaobchádzania Komisie so svojimi finančnými partnermi, ochranou finančných záujmov EÚ a zachovaním požadovanej flexibility na úrovni implementácie s cieľom zabezpečiť účinné plnenie politík. Zabezpečilo by to tiež väčšiu politickú viditeľnosť, administratívnu účinnosť prostredníctvom zjednodušenia, racionalizáciu podávania správ a monitorovania a nakoniec ľahšie hodnotenie jednotlivých nástrojov.

4.9. Ensuring sound financial management

5. Rozpočet EÚ ako nástroj na podporu správy ekonomických záležitostí

Public spending requires effective, efficient and proportionate control. It must provide the necessary assurances for citizens and their representatives in the European Parliament and the Council that the EU budget is being well spent. But there is a point when the burden of controls negates the effectiveness of the programme. A more modulated approach to the controls required in different Member States, and a common understanding of the tolerable risk of error for different policy areas, would both help to secure the right balance.

Úsilie o rast a vytváranie pracovných miest v Európe si vyžaduje komplexný prístup. To je ústredným bodom stratégie Európa 2020. Makroekonomická stabilita a štrukturálne reformy nie sú alternatívy, ale dve navzájom sa posilňujúce nevyhnutné požiadavky. Je preto prirodzené vytvoriť prepojenie medzi rozpočtom EÚ a posilnením správy ekonomických záležitostí.

In recent years, the Commission has devoted much attention to increasing the effectiveness of management and control systems, with an objective of achieving an unqualified Statement of Assurance by the European Court of Auditors. The results are positive but more can be done, in particular by working with the Member States who implement an important part of the budget in shared management with the Commission. The system of basing payments on a declaration of payments by Member States, rather than on expenditure by beneficiaries – as used today for CAP expenditure – would make the process of controls more local and allow more alignment with existing national procedures. This would be a more straightforward and regular procedure than centralising controls at EU level. It could be linked to reliable national statements of assurance to underline the accountability of public authorities handling EU resources.

Komisia vytvorila rôzne opatrenia na reformu správy ekonomických záležitostí a jej zefektívnenie[13]. Bude v týchto otázkach napredovať v kontexte diskusie o správe ekonomických záležitostí po októbrovom zasadnutí Európskej rady.

Increasing the amount of funds channelled through financial instruments will mean profound changes in the way the Commission manages its budget expenditure. The Commission will increasingly delegate budget implementation tasks and cooperate with key financial institutions such as the European Investment Bank (EIB) [12]. This creates a need to align core aspects of the design and management of financial instruments, to secure the right balance between a common approach in the Commission’s dealings with its financing partners, safeguarding the EU’s financial interests, and leaving the flexibility required at implementation level to ensure that policies are delivered effectively. This would also secure higher political visibility, administrative efficiency through simplification, streamlined reporting and monitoring, and finally easier evaluation across instruments.

6. Zohľadnenie rozšírenia

5. The EU Budget as a tool to support economic governance

Budúce rozšírenia budú mať nevyhnutne dosah na rozpočet EÚ, a to možným zvýšením príjmov aj výdavkových záväzkov. Zatiaľ čo nové členské štáty zvýšia kumulovaný HDP a vytvoria nové možnosti hospodárskeho rozvoja, stanú sa tiež oprávnenými na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych a iných fondov. Načasovanie pristúpení závisí od rýchlosti, s akou budú kandidátske krajiny plniť potrebné kritériá. V tomto kontexte sa Európska rada v decembri 2006 zaviazala, že nebude stanovovať žiadne konečné dátumy pristúpenia, kým sa rokovania nebudú blížiť ku koncu. V dôsledku toho by nový finančný rámec nemal predbiehať žiadne politické rozhodnutia o budúcich rozšíreniach založené na pripravenosti krajiny na pristúpenie. Po dohodnutí pristúpení a potvrdení dátumov by sa mal finančný rámec prispôsobiť tak, aby zohľadňoval požiadavky na výdavky vyplývajúce z výsledkov prístupových rokovaní.

The drive for growth and jobs in the European Union requires a complete approach. That is at the heart of the Europe 2020 strategy. Macroeconomic stability and structural reforms are not alternatives, but dual imperatives which also reinforce each other. It is therefore natural to make a connection between the EU budget and the reinforcement of economic governance.

7. Reforma financovania EÚ

The Commission has set out a variety of measures to reform economic governance and make it more effective [13]. It will take these issues forward in the context of the debate on economic governance following the October European Council.

Tak ako na výdavkovej strane rozpočtu, aj štruktúra na strane financovania zaznamenala v priebehu času výrazný vývoj. Vzrástol význam príspevkov založených na HND, ktoré teraz predstavujú tri štvrtiny rozpočtu. Postupom času sa na strane príjmov a výdavkov v rozpočte zaviedol veľký počet korekcií a osobitných úprav (niektoré z týchto mechanizmov automaticky skončia v roku 2013). Rokovania o rozpočte boli v poslednej dobe vo veľkej miere ovplyvnené zameraním členských štátov na pojem čistých pozícií s dôsledkom uprednostňovania nástrojov s predbežným pridelením finančných balíkov na základe geografických oblastí pred nástrojmi s najvyššou pridanou hodnotou EÚ.

6. Taking account of Enlargement

Konzultácia týkajúca sa preskúmania rozpočtu ukázala, že zainteresované strany sú veľmi kritické, pokiaľ ide o súčasný systém financovania rozpočtu EÚ. Súčasný systém je vnímaný ako nepriehľadný, príliš zložitý a postrádajúci objektivitu – najmä pokiaľ ide o korekcie – a príliš sa spolieha na zdroje, ktoré členské štáty považujú za výdavky, ktoré by sa mali minimalizovať. S výnimkou ciel vyplývajúcich z colnej únie nevykazujú existujúce zdroje žiadne priame spojenie s politikami EÚ.

Future enlargements will inevitably have an impact on the EU budget, in terms of both potential increases in revenue and in spending commitments. While new Member States will increase the cumulated GDP and create new opportunities for economic expansion, they will also become eligible for structural and other funds. The timing of accessions is dependent on the speed with which candidates can meet the necessary criteria. In this context, the December 2006 European Council committed to refrain from setting any target dates for accession until negotiations are close to completion. Consequently, the new financial framework should not pre-empt any political decision on future enlargements which will be based on a country's readiness for membership. Once accessions are agreed and dates confirmed, the financial framework should be adjusted to take account of the expenditure requirements resulting from the outcome of accession negotiations.

Je potrebné zdôrazniť, že v tejto diskusii nejde o veľkosť rozpočtu, ale o správnu kombináciu zdrojov. Postupné zavádzanie nového zdroja by otvorilo možnosti zníženia, postupného ukončenia alebo vylúčenia iných zdrojov.

7. Reform of EU financing

Akademici, vlády, mimovládne organizácie a Európsky parlament predložili návrhy reformy financovania. Parlament v roku 2007 prijal správu, v ktorej sa analyzuje súčasný systém vlastných zdrojov a navrhuje sa celý rad možných nových vlastných zdrojov[14].

Just like the expenditure side of the budget, the structure of the financing side has evolved considerably over time. The GNI-based contribution has taken on a growing importance and now represents three-quarters of the budget. A large number of corrections and special arrangements have been introduced over time, both on the revenue and expenditure side of the budget (some of these mechanisms end automatically in 2013). Budget negotiations have recently been heavily influenced by Member States' focus on the notion of net positions with the consequence of favoring instruments with geographically pre-allocated financial envelopes, rather than those with the greatest EU added value.

Začatie novej etapy vo vývoji financovania EÚ by mohlo zahŕňať tri úzko prepojené rozmery – zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie jedného alebo niekoľkých nových vlastných zdrojov a postupné ukončenie všetkých korekčných mechanizmov. Pri postupnom zavádzaní zmien by sa mali zachovať základné prvky systému financovania EÚ: stabilné a dostatočné financovanie rozpočtu EÚ, dodržiavanie rozpočtovej disciplíny a mechanizmus na zabezpečenie vyrovnaného rozpočtu.

The consultation on the budget review has shown that stakeholders are very critical about the current system of financing the EU budget. The current system is perceived as opaque and too complex, lacking fairness – notably with regard to corrections – and relying excessively on resources which are perceived as expenditures to be minimized by the Member States. With the exception of customs duties stemming from the customs union, existing resources display no clear link to EU policies.

Zjednodušenie príspevkov členských štátov

It should be underlined that this is not an argument about the size of the budget – it is a debate about the right mix of resources. The progressive introduction of a new resource would open the door for other resources to be reduced, phased out or dropped.

V porovnaní s vlastnými zdrojmi založenými na HND poskytujú súčasné zdroje založené na DPH malú pridanú hodnotu. Nemôžu prejsť priamo od občana k EÚ, ale používajú matematický výpočet na vytvorenie porovnateľného základu dane. To zvyšuje zložitosť a nepriehľadnosť príspevkov. Ukončenie zdrojov založených na DPH v súčasnej podobe by zjednodušilo systém príspevkov súčasne so zavádzaním nových vlastných zdrojov.

Proposals for a reform of the financing side have been made by academics, governments, non-governmental organisations and the European Parliament. The Parliament adopted a report in 2007 analysing the current system of own resources and suggesting a whole range of possible new own resources [14].

Postupné zavádzanie jedného alebo viacerých vlastných zdrojov vychádzajúcich z politík EÚ

The introduction of a new phase in the evolution of EU financing could include three closely linked dimensions – the simplification of Member States' contributions, the introduction of one or several new own resources and the progressive phasing-out of all correction mechanisms. As changes were phased in, essential elements of the EU financing system should be retained: a stable and sufficient financing of the EU budget, respect for budgetary discipline and a mechanism to ensure a balanced budget.

Nové vlastné zdroje by mohli v plnej miere nahradiť súčasné zdroje založené na DPH a takisto znížiť rozsah zdrojov založených na HND, čerpaných priamo zo štátnych pokladníc. Zavedenie nových vlastných zdrojov by odzrkadlilo postupný posun štruktúry rozpočtu smerom k politikám, ktoré sú bližšie občanom EÚ a sú zamerané na dosahovanie výsledkov v záujme občanov a vyššiu pridanú hodnotu EÚ. Mohlo by podporovať dosahovanie dôležitých cieľov politík EÚ alebo medzinárodných politík, napr. týkajúcich sa rozvoja, zmeny klímy alebo finančných trhov, a byť s týmito cieľmi úzko prepojené.

Simplifying the contributions from Member States

Pri úvahách o nových vlastných zdrojoch možno považovať za relevantné tieto kritériá:

Compared to the GNI-based own resource, the current VAT-based own resource has little added value. To re-create a comparable tax base, it results from a mathematical calculation rather than passing directly from the citizen to the EU. As such it contributes to the complexity and the opacity of the contributions. Ending the VAT-based resource in its current form would simplify the system of contributions in parallel with the introduction of a new own resource.

- Mali by byť užšie spojené s aquis a cieľmi EÚ , aby sa zvýšila súdržnosť a efektívnosť celého rozpočtu pri dosahovaní priorít politík EÚ. V tomto ohľade je dôležité brať do úvahy článok 2.2 rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov[15], v ktorom sa uvádza, že „ vlastné zdroje, ktoré sa zahŕňajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie, tvorí aj príjem odvodený z každého nového poplatku zavedeného v rámci spoločnej politiky “.

Progressively introducing one or several policy-driven own resources:

- Mali by mať cezhraničný charakter a zakladať sa na systéme pokrývajúcom celý vnútorný trh.

New own resources could fully replace the existing VAT-based own resource as well as reducing the scale of the GNI-based resource, taken directly from national treasuries. The introduction of new own resources would mirror the progressive shift of the budget structure towards policies closer to EU citizens and aiming at delivering European public goods and a higher EU added value. It could support – and be closely linked to – the achievement of important EU or international policy objectives, for instance in relation to development, climate change or the financial markets.

- Mali by mať harmonizovaný základ, aby sa zabezpečilo rovnaké uplatňovanie zdroja v celej Únii.

The following criteria seem pertinent when looking at possible new own resources:

- Ak je to možné, príjmy z nového zdroja by mali byť vyberané priamo EÚ mimo vnútroštátnych rozpočtov.

– They should be more closely linked to the acquis and the objectives of the EU to increase the coherence and effectiveness of the entire budget in the achievement of EU policy priorities. In this respect it is important to keep in mind Article 2.2 of the Own Resources Decision [15] which states that "revenue deriving from any new charges introduced within the framework of a common policy shall also constitute own resources entered in the general budget of the European Union."

- Mali by sa uplatňovať spravodlivým spôsobom a nemali by prehlbovať problém korekcií.

– They should be cross-border in nature, based on a system covering the whole internal market.

- Mali by zohľadňovať kumulatívny dosah na určité sektory.

– They should have a harmonised base to ensure an equal application of the resource throughout the Union.

- Mali by sa snažiť vyhnúť zvýšeniu administratívnej záťaže pre EÚ v dôsledku vyberania týchto príjmov.

– If feasible, the proceeds of a new resource should be collected directly by the EU outside national budgets.

Komisia sa domnieva, že zdroje financovania uvedené v nasledujúcom neúplnom zozname by mohli predstavovať potenciálne vlastné zdroje, ktoré by mohli postupne nahradiť národné príspevky a tým znížiť zaťaženie štátnych pokladníc:

– They should be applied in an equitable and fair way, and not exacerbate the question of corrections.

- zdaňovanie finančného sektora EÚ,

– The cumulative impact on particular sectors should be taken into account.

- príjmy EÚ z aukcií kvót v rámci obchodovania s emisiami skleníkových plynov,

– They should seek to avoid a heavy new administrative responsibility for the EU in terms of collection.

- poplatky EÚ spojené so vzdušnou dopravou,

The Commission considers that the following non-exclusive list of financing means could be possible candidates for own resources to gradually displace national contributions, leaving a lesser burden on national treasuries:

- DPH EÚ,

– EU taxation of the financial sector

- energetická daň EÚ,

– EU revenues from auctioning under the greenhouse gas Emissions Trading System

- daň EÚ z príjmu právnických osôb.

– EU charge related to air transport

Každý z týchto zdrojov financovania má osobitné charakteristiky a svoje výhody a nevýhody[16]. Vzhľadom na doručené pripomienky Komisia predloží návrhy ako súčasť svojich celkových návrhov týkajúcich sa viacročného finančného rámca.

– EU VAT

Riešenie otázky korekčných mechanizmov

– EU energy tax

Na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleu v roku 1984 boli stanovené hlavné zásady tohto systému: „ výdavková politika je v podstate hlavným prostriedkom riešenia otázky rozpočtovej nerovnováhy, avšak každý členský štát, ktorý nesie rozpočtovú záťaž, ktorá je v pomere k jeho relatívnej prosperite nadmerná, môže vo vhodnom čase čerpať výhody z korekcie “. Posilnenie výdavkov na rast a vytváranie pracovných miest, riešenie zmeny klímy a vonkajšie presadzovanie záujmov Európy by znížilo potrebu zachovania korekčných mechanizmov. Zloženie výdavkov v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci a ďalšie reformy systému vlastných zdrojov určia, či je existencia korekčných mechanizmov v budúcnosti oprávnená.

– EU corporate income tax.

8. Závery a nasledujúce kroky

Each of these financing means has its particular characteristics and presents advantages and disadvantages [16]. In the light of the comments received, the Commission will submit proposals as part of its overall proposals on the next Multiannual Financial Framework.

V tomto preskúmaní rozpočtu sú uvedené myšlienky Komisie týkajúce sa štruktúry a účelu rozpočtu EÚ. Stanovuje sa v ňom vízia zreformovaného rozpočtu, ktorý bude znamenať skutočnú zmenu: bude to zámerom návrhov nového finančného rámca, ktoré Komisia budúci rok vypracuje. Tieto myšlienky sa zakladajú na presvedčení, že EÚ musí do roku 2020 uskutočniť rozhodujúce kroky, ktoré jej pomôžu stať sa inteligentnou, udržateľnou a inkluzívnou spoločnosťou. Na to je potrebné, aby sme správne nasmerovali európske hospodárstvo, prijali dôležité rozhodnutia týkajúce sa zmeny našej infraštruktúry, nadobudli schopnosti potrebné pre budúcnosť, upevnili naše globálne vodcovstvo a zabránili zväčšovaniu rozdielov v našich spoločnostiach, ktoré by mohlo narušiť jeho dlhodobú stabilitu. Rozpočet Únie musí byť považovaný za jeden zo spoločných nástrojov, ktoré máme na dosiahnutie našich spoločných cieľov. V čase intenzívneho tlaku na verejné financie nemožno vnímať rozpočet EÚ a národné rozpočty ako navzájom si konkurujúce, ale naopak ako usilujúce o tie isté ciele na úrovniach, ktoré môžu priniesť najlepšie výsledky.

Tackling the correction mechanisms

Rozpočty zajtrajška musia byť preto zamerané na to, aby mali skutočný dosah na realizáciu našich cieľov. Musia zohľadňovať potrebu prispôsobovať sa rýchle sa meniacemu svetu. Musia sa striktne zameriavať na výsledky. Musia odrážať potrebu solidarity v plnení našej spoločnej agendy. A musia byť financované spôsobmi, ktorým budú naši občania rozumieť a vnímať ich ako rozumné a spravodlivé.

The 1984 Fontainebleau European Council set out the core principles behind the system: that "expenditure policy is ultimately the essential means of resolving the question of budgetary imbalances", and that "any member State sustaining a budgetary burden which is excessive in relation to its relative prosperity may benefit from a correction at the appropriate time." Reinforced spending for growth and jobs, energy, climate change and the external projection of Europe's interest would reduce the need to maintain correction mechanisms. The composition of expenditure of the next Multiannual Financial Framework and other reforms of the own resources system will determine whether correction mechanisms are justified in the future.

Spôsob plnenia rozpočtu EÚ možno zjednodušiť a zefektívniť. Existuje potreba väčšej flexibility rozpočtu umožňujúcej reagovať na meniace sa okolnosti a zároveň podporovať dlhodobé investície. V čase finančných obmedzení je možné využívať inovatívne finančné nástroje na rozšírenie možností rozpočtu a na zvýšenie vplyvu a rozsahu prioritných projektov EÚ, ktoré možno realizovať.

8. Conclusions and Next Steps

Modernizácia rozpočtu EÚ preto musí byť orientovaná na správne ciele, maximalizáciu prínosov každého vynaloženého eura a rozpočet pevne ukotví v kontexte ďalších spôsobov, ktorými EÚ, jej inštitúcie a členské štáty môžu nasmerovať Európu k budúcemu rastu a vytváraniu pracovných miest.

This Budget Review sets out the Commission's ideas on the architecture and purpose of the EU budget. It sets out a vision of a reformed budget committed to making a real difference: this will be the Commission's ambition for the proposals it will make for the new financial framework next year. These ideas are based on the conviction that by 2020 the EU must have taken decisive steps help the EU become a smart, sustainable and inclusive society. To do this, we need to put the European economy on the right track, to take the big decisions to reshape our infrastructure, to give us the skills we need for the future, to assert our global leadership, and to prevent increasing divergences in our societies from undermining its long-term stability. The budget of the Union must be seen as one of the common tools we have at the service of common objectives. At a time of intense pressure on public finances, EU and national budgets cannot be seen as in competition, but as pursuing the same objectives at the levels which can deliver to best effect.

V nasledujúcich mesiacoch Komisia svoje myšlienky a možnosti uvedené v tomto preskúmaní rozpočtu premietne do konkrétnych návrhov. Komisia so záujmom očakáva dialóg s ostatnými inštitúciami a zainteresovanými stranami týkajúci sa myšlienok a možností načrtnutých v tomto preskúmaní. Tieto diskusie prenesie do návrhov nového viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013, ktoré predloží v júni 2011. To bude zahŕňať návrh nariadenia ustanovujúceho viacročný finančný rámec a návrh rozhodnutia o vlastných zdrojoch. V druhej polovici roku 2011 Komisia vypracuje požadované legislatívne návrhy na implementáciu politík a programov potrebných na podnietenie ambícií Európskej únie do budúcich rokov.

Tomorrow's budgets must therefore be focused on making a real impact on realising our goals. They must recognise the need to adapt to a rapidly-changing world. They must be disciplined in their concentration on results. They must reflect the need for solidarity in pursuing our common agenda. And they must be resourced in ways which our citizens can understand and recognise as rational and fair.

[1] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 15 (vyhlásenie č. 3).

The way in which the EU budget is delivered can be simplified and made more effective. There is a need for greater flexibility so that the budget can respond to changing circumstances, while at the same time supporting long term investments. At a time of fiscal constraint more innovative financial instruments can be used to make the budget go further, and to increase the impact and range of high priority EU projects that can be realised.

[2] Webová stránka konzultácie:http://ec.europa.eu/budget/reform/library/issue_paper/summary_consulation_doc_final_en.pdf

The modernisation of the EU budget must therefore be about targeting, about maximising the benefits from every euro spent, and about setting the budget firmly in the context of the other ways in which the European Union, its institutions and its Member States, can put Europe on the path to growth and jobs for the future.

[3] Je tu zahrnuté aj financovanie z rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov.

In the coming months the Commission will translate the ideas and options set out in this Budget Review into concrete proposals. The Commission looks forward to a dialogue with the other Institutions and with stakeholders on the ideas and options outlined in this Review. These discussions will feed into proposals in June 2011 for a new Multiannual Financial Framework covering the period after 2013. This will include a proposal for a regulation laying down the Multiannual Financial Framework and a draft decision on own resources. In the second half of 2011, the Commission will make the legislative proposals required to implement the policies and programmes needed to drive forward the European Union's ambitions for the years ahead.

[4] Odhad útvarov Komisie vychádza z týchto analýz: „Vyčíslenie možných makroekonomických dosahov stratégie Európa 2020: štylizované scenáre“ (Ekonomické dokumenty Európskej komisie č. 424, september 2010) a „Makroekonomické vplyvy stratégie Európa 2020: štylizované scenáre“ (ECFIN Ekonomické listy 2010 č. 11).

[1] OJ C 139, 14.6.2006, p. 15 (Declaration No 3).

[5] Odhadom má súčasný rámcový program vytvoriť 900 000 pracovných príležitostí a posilniť HDP EÚ o 1 %.

[2] Consultation website:

[6] Inovácia v Únii – KOM(2010) 546, 6.10.2010 Medzi ďalšie hlavné iniciatívy v tejto oblastí patrí digitálny program a politika v oblasti priemyslu.

- http://ec.europa.eu/budget/reform/library/issue_paper/summary_consulation_doc_final_en.pdf

[7] Správa Komisie pre konferenciu na vysokej úrovni o priemyselnej konkurencieschopnosti (apríl 2010).

[3] This includes both EU budget and national co-financing.

[8] „Európsky konsenzus“, Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

[4] Commission services' estimate based on the following analyses: "Quantifying the potential macroeconomic effects of the Europe 2020 strategy: stylised scenarios" (European Commission Economic Papers n°424. September 2010) and "Macroeconomic effects of Europe 2020: stylised scenarios" (ECFIN Economic Briefs 2010 n°11).

[9] „Program účinnosti pomoci – výhody celoeurópskeho prístupu“ (štúdia HTSPE zadaná Európskou komisiou, október 2009).

[5] The current Framework Programme has been estimated to bring 900,000 jobs and to add 1% to the EU's GDP.

[10] Napríklad: odhaduje sa, že do roku 2020 bude potrebných 500 mld. EUR na implementáciu programu TEN-T a od 38 – 58 mld. EUR do 181 – 268 mld. EUR na dosiahnutie cieľov Komisie v oblasti širokopásmového internetu. V sektore energetiky sa odhaduje, že bude potrebných 400 mld. EUR na distribučné siete a inteligentné siete, ďalších 200 mld. EUR na prenosové siete a zásobníky a 500 mld. EUR na modernizáciu existujúcich a vybudovanie nových výrobných kapacít, najmä obnoviteľnej energie, a to odteraz do roku 2020.

[6] Innovation Union - COM(2010) 565, 6.10.2010. Other key 2020 flagships in this area include the Digital Agenda and industrial policy.

[11] Uznesenie z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 [INI/2008/2055 – P6_TA(2009)0174].

[7] Commission report for the high level conference on industrial competitiveness (April 2010):

[12] Finančné nástroje sa nebudú plniť výlučne prostredníctvom EIB, ale EIB bude zohrávať kľúčovú úlohu „katalyzátora“ v pritiahnutí iných verejných a súkromných zdrojov financovania.

[8] 'The European Consensus" (OJ C 46, 24.2.2006, p. 1).

[13] Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ, KOM(2010) 367.

[9] "Aid Effectiveness Agenda: Benefits of a European Approach" (HTSPE on behalf of the European Commission, October 2009).

[14] Európsky parlament, Správa o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie [2006/2205(INI), spravodajca A. Lamassoure].

[10] As examples: until 2020, €500bn is estimated to be needed for the implementation of the TEN-T programme and between €38-58bn and €181-268bn to achieve the Commission's broadband targets. In the energy sector, €400bn is estimated as the need for distribution networks and smart grids, another €200bn on transmission networks and storage, and €500bn to upgrade existing and build new generation capacity, particularly in renewable energy, between now and 2020.

[15] Rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007.

[11] Resolution of 25 March 2009 on the mid-term review of the 2007-2013 financial framework [INI/2008/2055 – P6_TA(2009)0174].

[16] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie.

[12] Financial instruments will not be implemented exclusively through the EIB, but the EIB will play a key catalytic role in attracting other public and private sources of finance.

[13] Enhancing economic policy coordination for stability, growth and jobs – Tools for stronger EU economic governance - COM(2010) 367.

[14] European Parliament, Report on the future of the European Union's own resources (2006/2205(INI) Rapporteur A. Lamassoure).

[15] Council decision 2007/436/EC, Euratom (7 June 2007).

[16] See Staff Working Document.

--------------------------------------------------