[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brussels, 7.10.2009

Brusel, 7.10.2009

COM(2009) 519 final

KOM(2009) 519 v konečnom znení

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Investing in the Development of Low Carbon Technologies (SET-Plan)

Investície do vývoja nízkouhlíkových technológií(Plán SET)

{SEC(2009) 1295}{SEC(2009) 1296}{SEC(2009) 1297}{SEC(2009) 1298}

{SEK(2009) 1295}{SEK(2009) 1296}{SEK(2009) 1297}{SEK(2009) 1298}

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Investing in the Development of Low Carbon Technologies (SET-Plan)

Investície do vývoja nízkouhlíkových technológií(Plán SET)

(Text with EEA relevance)

(Text s významom pre EHP)

1. INTRODUCTION

1. ÚVOD

A critical challenge

Rozhodujúca úloha

One of the EU's key ambitions must be to develop a low-carbon economy. The EU has put in place a comprehensive policy framework, including among others: the climate and energy targets for 2020 and a carbon price through the Emissions Trading System. We are also working towards the successful conclusion of international climate change negotiations at Copenhagen[1] at the end of 2009. Now, we have to deliver, both in terms of the 2020 targets and, in the longer term, aiming for an 80% cut in greenhouse gas emissions by 2050 compared to 1990 levels.

Vybudovanie nízkouhlíkového hospodárstva musí patriť k najdôležitejším ambíciám Ú. EÚ vytvorila komplexný politický rámec, ku ktorému okrem iného patria: ciele v oblasti klímy a energetiky na rok 2020 a cena CO2 prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami. Pracuje sa na tom, aby ku koncu roka 2009 došlo v Kodani k úspešnému uzavretiu medzinárodných rokovaní o zmene klímy[1]. Teraz treba vykázať výsledky – jednak splniť ciele na rok 2020 a jednak sa z dlhodobého hľadiska usilovať o to, aby do roku 2050 došlo k zníženiu emisií skleníkových plynov o 80 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990.

Reinventing our energy system on a low carbon model is one of the critical challenges of the 21st Century. Today, in the EU, our primary energy supply is 80% dependent on fossil fuels. Networks and supply chains have been optimised over decades to deliver energy from these sources to our society. Economic growth and prosperity has been built on oil, coal and gas. But, they have also made us vulnerable to energy supply disruptions from outside the EU, to volatility in energy prices and to climate change.

Premena nášho energetického systému na nízkouhlíkový model predstavuje jednu z rozhodujúcich úloh, ktoré nás čakajú v 21. storočí. V súčasnosti sú dodávky energie v EÚ na 80 % závislé od fosílnych zdrojov. V posledných desaťročiach sa siete a dodávateľské reťazce optimalizovali tak, aby našu spoločnosť zásobovali energiou práve z týchto zdrojov. Hospodársky rast a prosperita sa opierajú o ropu, uhlie a zemný plyn. To však spôsobuje, že pociťujeme vplyv narušenia dodávok energie z oblastí mimo EÚ, kolísania cien energie a zmeny klímy.

There are different possible pathways to a low carbon economy. Clearly, no single measure or technology will suffice, and the precise mix in each country will depend on the particular combination of political choices, market forces, resource availability and public acceptance.

Existuje mnoho rôznych možností, ako vybudovať nízkouhlíkové hospodárstvo. Je jasné, že nebude stačiť jedno opatrenie či jedna technológia. Konkrétna skladba energetických zdrojov jednotlivých krajín bude závisieť od kombinácie faktorov, ako sú politické rozhodnutia, trhové sily, dostupnosť zdrojov, či postoj verejnosti.

The technology fabric under pressure

Technológia pod tlakom

What is also clear is that technology and the efficient use of resources lie at the heart of the challenge. We need to stimulate our best brains to push back the frontiers of science, in materials, in chemistry and physics, in nanotechnology and biotechnology, to find new and better ways of producing and consuming energy. But, at the same time, we cannot sit back and wait for such potentially game-changing breakthroughs to emerge from the laboratories and make the often long and arduous journey to market. We have to act now, accelerating the development of those technologies with the greatest potential. This puts our science and technology fabric under pressure, to deliver solutions on time.

Je jasné, že technológia a účinné využívanie zdrojov sú základným aspektom tejto problematiky Nové a lepšie spôsoby výroby a spotreby energie nájdeme len vtedy, ak najlepším vedcom poskytneme motiváciu na posunutie hraníc vedeckého poznania v oblasti materiálov, chémie, fyziky, nanotechnológie a biotechnológie. Zároveň však nemôžeme ostať nečinní a čakať, že sa takéto potenciálne revolučné objavy dosiahnu v laboratóriách a podstúpia často dlhú a namáhavú cestu na trh. Musíme konať hneď a urýchliť vývoj tých technológií, ktoré majú najväčší potenciál. Veda a technológia sa teda nachádzajú pod tlakom nájsť včasné riešenia.

Markets alone will not deliver

Trh sám osebe nestačí

Markets and energy companies acting on their own are unlikely to be able to deliver the needed technological breakthroughs within a sufficiently short time span to meet the EU's energy and climate policy goals. Locked-in investments, vested interests, as well as the high risks and need for significant investments in less profitable alternatives, mean that change will be slow without a major push. Public policy and public investment partnering with the private sector is the only credible route to meet our goals, established for the public good.

Trhom a energetickým spoločnostiam sa len ťažko môže podariť dosiahnuť potrebné technologické objavy dostatočne včas na to, aby boli splnené ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy. Dlhodobo viazané investície, vlastné záujmy, ako aj vysoké riziká a potreba značných investícií do menej výnosných alternatív majú za následok, že bez výrazného podnetu nastane zmena len pomaly. Politické rozhodnutia a verejné investície v spolupráci so súkromným sektorom predstavujú jedinú reálnu cestu k cieľu a majú verejnoprospešný charakter.

The SET-Plan is the technology pillar of the EU's energy and climate policy

Plán SET je technologickým pilierom politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy

Similarly, Member States are also unlikely on their own to be willing or able to accelerate technology development over a sufficiently broad portfolio of technologies. The European Strategic Energy Technology Plan (SET-Plan)[2] is the EU's response to the challenge of accelerating the development of low carbon technologies, leading to their widespread market take-up. It sets out a vision of a Europe with world leadership in a diverse portfolio of clean, efficient and low-carbon energy technologies as a motor for prosperity and a key contributor to growth and jobs. It proposes joint strategic planning and more effective implementation of programmes. It now needs to be taken forward to implementation.

Okrem toho je málo pravdepodobné, že členské štáty sú samy ochotné, resp. schopné urýchliť technický rozvoj v dostatočne širokom spektre technológií. Európsky strategický plán energetických technológií (plán SET)[2] je odpoveďou EÚ na potrebu urýchlenia vývoja nízkouhlíkových technológií, vďaka čomu sa presadia sa na trhu vo väčšom meradle. Súčasťou plánu je vízia Európy, ktorá má celosvetovo vedúce postavenie z hľadiska rôznorodého spektra ekologických, účinných a nízkouhlíkových energetických technológií a ktorá pôsobí ako hybná sila prosperity a hlavný prispievateľ k rastu a tvorbe pracovných miest. V pláne sa navrhuje spoločné strategické plánovanie a účinnejšia realizácia programov Teraz je potrebné pristúpiť k jeho realizácii.

A global issue

Celosvetový problém

However, the EU's transition to a low carbon economy would be meaningless without a global transition. This is why strengthening international cooperation is an integral part of climate negotiations and why the G8 agreed to facilitate the development, deployment and diffusion of advanced technologies in emerging and developing economies, as well as the Major Economies Forum agreement to establish a Global Partnership to work together in the development of transformational low-carbon technologies. An active international trade policy will also promote the growth of markets inside and outside Europe and increase the take-up of low-carbon technologies.

Prechod EÚ na nízkouhlíkové hospodárstvo by nemal zmysel, ak sa tak nestane na celom svete. To je dôvodom, prečo je zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce neoddeliteľnou súčasťou rokovaní o ochrane klímy a prečo sa krajiny G8 dohodli na uľahčení vývoja, zavádzania a šírenia vyspelých technológií v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách. Okrem toho Fórum najväčších ekonomík sveta ( Major Economies Forum ) sa dohodlo na vytvorení celosvetového partnerstva na podporu nízkouhlíkových transformačných technológií. Prostredníctvom aktívnej politiky medzinárodného obchodu sa podporí aj rast trhov v rámci EÚ aj mimo nej a urýchli sa presadenie nízkouhlíkových technológií.

Investing in the future – an opportunity rather than a burden

Investícia do budúcnosti – príležitosť a nie bremeno

A European approach is essential to realise the ambition of seeing low carbon technologies effectively developed in view of bringing them to the market: it allows key players to come together on a continental scale; it helps to identify and to tackle the barriers holding back innovative products and services in the single market; and it allows different sources of private and public funding to be brought together. The estimates of resources in this Communication are not a proposal for funding from the EU budget. They represent an effort to identify key areas where Europe needs to invest in the coming years to give concrete expression to its low carbon vision. The figures presented should be understood as indications of orders of magnitude. The bulk of the funds required will have to come from the private sector and from Member States, with a contribution from the EU budget towards some of it. In this way, the limited resources available from the EU budget can be used to leverage a step change in the investment provided for the research and demonstration of low carbon technologies.

Európsky prístup má zásadný význam z hľadiska uskutočnenia ambície účinného vývoja nízkouhlíkových technológií s cieľom ich uvedenia na trh: poskytuje najdôležitejším aktérom možnosť spolupracovať v celoeurópskom meradle; pomáha identifikovať a odbúrať bariéry, ktoré spomaľujú uvádzanie inovatívnych produktov a služieb na jednotný trh a umožňuje prepojiť rôzne súkromné a verejné zdroje financovania. Odhady zdrojov v tomto oznámení nepredstavujú návrh na financovanie z rozpočtu EÚ, ale snahu o označenie najdôležitejších oblastí, do ktorých by Európa mala investovať v nadchádzajúcich rokoch, ak má jej vízia nízkouhlíkovej energetiky nadobudnúť konkrétnu podobu. Uvedené číselné údaje by sa mali považovať za rádové vyjadrenie. Prevažná časť potrebných finančných zdrojov bude musieť pochádzať zo súkromného sektora a z členských štátov, pričom istá časť sa bude čerpať aj z rozpočtu EÚ. Týmto spôsobom sa obmedzené zdroje dostupné z rozpočtu EÚ môžu využiť na to, aby došlo k postupnej zmene investícií poskytovaných na výskum a demonštráciu nízkouhlíkových technológií.

While fully appreciating the limitations on public budgets over the coming years, the Commission firmly believes that the implementation of the SET-Plan, with sufficient resources, represents an opportunity that cannot be missed. New investment today will bring savings to public budgets in the long run, making the achievement of our policy goals closer and cheaper.

Komisia si je plne vedomá toho, že prostriedky zo štátnych zdrojov budú v nadchádzajúcich rokoch dostupné len v obmedzenej miere, je však pevne presvedčená o tom, že realizácia plánu SET – s dostatočnými zdrojmi – predstavuje príležitosť, ktorú nemožno premeškať. Z dlhodobého hľadiska dnešné nové investície prinesú štátnym rozpočtom úsporu, vďaka ktorej sa naše politické ciele budú dať realizovať skôr a s menšími nákladmi.

2. WHAT DO WE NEED TO FINANCE? A COSTED EU LOW CARBON TECHNOLOGY ROADMAP FOR 2010-2020

2. ČO TREBA FINANCOVAť? PLÁN EÚ PRE NÍZKOUHLÍKOVÉ TECHNOLÓGIE NA ROKY 2010 Až 2020 S UVEDENÍM NÁKLADOV

Investments over the next 10 years will have profound consequences for energy security, climate change and growth and jobs in Europe. Working together with stakeholders, the Commission has drawn up Technology Roadmaps 2010-2020 for the implementation of the SET-Plan. These roadmaps and the methodology followed to prepare them are detailed in a Staff Working Paper accompanying this Communication[3]. They prioritise the different needs of the various technologies, depending upon their stage of development and maturity, balancing the short-term needs against longer-term innovation potential.

Investície, ktoré sa uskutočnia v najbližších 10 rokoch, budú mať hlboký vplyv na energetickú bezpečnosť, zmenu klímy, ako aj na rast a zamestnanosť v Európe. V spolupráci so zainteresovanými stranami Komisia vypracovala technologické plány ( Technology Roadmaps ) na roky 2010 až 2020, ktoré majú slúžiť na realizáciu plánu SET. Podrobné informácie o týchto plánoch a metodikách použitých na ich vypracovanie sa nachádzajú v dokumente pracovných útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tomuto oznámeniu[3]. V plánoch sa určujú priority potrieb rôznych technológií v závislosti od toho, v akej fáze vývoja sa nachádzajú a nakoľko pokročili, pričom existuje rovnováha medzi krátkodobými potrebami a dlhodobým inovačným potenciálom.

The roadmaps and associated cost estimates are based on the best available information today. They will be subject to periodic review and amendment in the light of progress on implementation and changing circumstances and priorities. The costings include private investment and public funding, both at EU and national level. They include the costs of research, technological development, demonstration and early market take-up, but exclude the cost of deployment and market-based incentives, such as feed-in tariffs[4]. While helping to build up an overall picture of the funding needs, they should not be taken as a proposal for the future allocation of EU funds. Future priorities for the EU budget will need to be defined as part of the budget review and in the context of the preparation of the next multiannual financial framework.

Plány a súvisiace odhady nákladov sú založené na najspoľahlivejších informáciách, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Budú sa pravidelne preskúmavať a meniť a dopĺňať na základe pokroku pri realizácii a zmien podmienok a priorít. Pri zohľadnení nákladov sa berú do úvahy súkromné investície a verejné prostriedky na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Súčasťou odhadov sú náklady na výskum, technický rozvoj, demonštračné činnosti a včasné etablovanie na trhu. Nie sú doň zahrnuté náklady na zavádzanie a trhové stimuly, ako napríklad vstupné sadzby[4]. Vďaka tomu sa získa celkový prehľad potrieb v oblasti financovania. Nejde však o návrh na budúce prideľovanie prostriedkov EÚ. Budúce priority rozpočtu EÚ bude potrebné určiť v rámci revízie rozpočtu a v kontexte prípravy ďalšieho viacročného finančného rámca.

2.1 European Industrial Initiatives

2.1 Európske priemyselné iniciatívy

In a carbon constrained world, technology mastery will increasingly determine prosperity and competitiveness. With the EU policy framework that has been put in place, European industry has the opportunity to lead the world in developing clean and efficient energy technologies. The European Industrial Initiatives[5] aim to turn that opportunity into reality by focussing effort on key challenges and bottlenecks and proposing concrete actions for the period 2010-2020.

V situácii, keď sa obmedzujú emisie CO2, bude zvládnutie technológie čoraz rozhodujúcejšie z hľadiska zabezpečenia prosperity a konkurencieschopnosti. Vďaka zavedenému politickému rámcu EÚ má európsky priemysel príležitosť stať sa celosvetovou jednotkou pri vývoji ekologických a účinných energetických technológií. Cieľom európskych priemyselných iniciatív[5] je využiť túto príležitosť sústredením úsilia na najdôležitejšie problémy a prekážky a navrhnutím konkrétnych akcií na obdobie rokov 2010 až 2020.

The launching of the initiatives themselves will be accompanied by detailed implementation plans, building upon these roadmaps and further prioritising the actions proposed in function of the available resources and the logic of intervention at different levels.

Iniciatívy začnú fungovať na základe podrobných realizačných plánov, ktoré budú vychádzať z technologických plánov a v ktorých sa podrobnejšie určí priorita navrhovaných akcií v závislosti od dostupných zdrojov a intervenčnej logiky na rôznych úrovniach.

- The European wind initiative

- Európska iniciatíva pre veternú energiu

Wind energy has to accelerate the reduction of costs, increasingly move offshore and resolve the associated grid integration issues if it is to fulfil its huge potential. To support its rapid expansion, we need: to develop a better picture of wind resources in Europe, through coordinated measurement campaigns; to build 5-10 testing facilities for new turbine components; up to 10 demonstration projects of next generation turbines; at least 5 prototypes of new offshore substructures tested in different environments; demonstrate new manufacturing processes; and test the viability of new logistics strategies and erection techniques in remote and often hostile weather environments. All of this must be underpinned by a comprehensive research programme to improve the conversion efficiency of wind turbines.

Ak sa má využiť obrovský potenciál veternej energie , je potrebné urýchlene znížiť náklady, vybudovať viac zariadení na mori a vyriešiť súvisiace otázky integrácie siete. V záujme rýchleho rozšírenia tohto typu energie treba získať lepší prehľad o veterných zdrojoch v Európe pomocou koordinovaných kampaní merania; vybudovať 5 až 10 zariadení na testovanie nových komponentov turbín; do 10 demonštračných projektov pre ďalšiu generáciu turbín; aspoň 5 prototypov nových subštruktúr na mori, ktoré sa otestujú v rôznych prostrediach; demonštrovať nové výrobné procesy a otestovať realizovateľnosť nových logistických stratégií a konštrukčných techník v odľahlých oblastiach, kde prevažujú nepriaznivé poveternostné podmienky. Všetky tieto aspekty je potrebné podporiť prostredníctvom komplexného výskumného programu určeného na zlepšenie účinnosti veterných turbín z hľadiska konverzie.

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €6 bn. The return would be fully competitive wind power generation capable of contributing up to 20% of EU electricity by 2020 and as much as 33% by 2030. More than 250 000 skilled jobs could be created.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 6 miliárd EUR. Výsledkom má byť plne konkurencieschopná generácia veternej energie, ktorej podiel na výrobe elektrickej energie v EÚ by do roku 2020 predstavoval 20 % a do roku 2030 až 33 %. Mohlo by dôjsť k vytvoreniu vyše 250 000 kvalifikovaných pracovných miest.

- The solar Europe initiative

- Európska iniciatíva pre slnečnú energiu

Solar energy , including photovoltaics (PV) and concentrated solar power (CSP), has to become more competitive and gain mass market appeal. Problems derived from its distributed and variable nature need to be resolved. To support the development of PV, we need: a long-term research programme focussed on advanced PV concepts and systems; up to 5 pilot plants for automated mass production; and a portfolio of demonstration projects for both decentralised and centralised PV power production. For CSP, the overriding need is for industrial up-scaling of demonstrated technologies by building up to 10 first-of-a-kind power plants, supported by a research programme to reduce costs and improve efficiency, particularly through heat storage.

Je potrebné, aby sa slnečná energia vrátane fotovoltiky ( photovoltaics, PV) a koncentrovanej slnečnej energie ( concentrated solar power, CSP) stala konkurencieschopnejšou a zaujímavou pre masový trh. Okrem toho je potrebné vyriešiť problémy, ktoré vyplývajú z jej rozptýleného a premenlivého charakteru. V záujme podpory vývoja fotovoltiky treba dlhodobý výskumný program zameraný na vyspelé fotovoltické koncepcie a systémy; do 5 pilotných zariadení na automatizovanú masovú výrobu a viacero demonštračných projektov na decentralizovanú a centralizovanú výrobu energie z fotovoltických článkov. V prípade koncentrovanej slnečnej energie vystupuje do popredia potreba začať využívať demonštrované technológie v priemyselnom meradle, čo sa má dosiahnuť vybudovaním 10 prototypových elektrární, a to za podpory výskumného programu na zníženie nákladov a zlepšenia účinnosti (najmä prostredníctvom akumulácie tepla).

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €16 bn. Up to 15% of EU electricity could be generated by solar power in 2020 as a result of such a programme coupled with market-based incentives. More than 200 000 skilled jobs could be created.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 16 miliárd EUR. Vďaka takémuto programu a trhovým stimulom by podiel slnečnej energie na výrobe elektrickej energie v EÚ mohol v roku 2020 predstavovať 15 %. Mohlo by dôjsť k vytvoreniu vyše 200 000 kvalifikovaných pracovných miest.

- The European electricity grid initiative

- Európska iniciatíva pre rozvodnú sieť elektrickej energie

Electricity networks have to respond to three interrelated challenges – creating a real internal market; integrating a massive increase of intermittent energy sources; and managing complex interactions between suppliers and customers. To ensure that our electricity networks are fit for the 21st Century, we need a strongly integrated research and demonstration programme: research to develop new technologies to monitor, control and operate networks in normal and emergency conditions and develop optimal strategies and market designs to provide all actors with the right incentives to contribute to the overall efficiency and cost-effectiveness of the electricity supply chain; up to 20 large-scale demonstration projects at real life scale to validate solutions and value their real system benefits, before rolling them out across Europe.

Elektrické siete stoja pred tromi vzájomne súvisiacimi úlohami. Ide o vytvorenie skutočného vnútorného trhu, integráciu podstatne vyššieho množstva energie z intermitentných zdrojov energie a zvládnutie zložitých vzťahov medzi dodávateľmi a zákazníkmi. Aby naše elektrické siete vyhovovali požiadavkám 21. storočia, potrebujeme silne integrovaný výskumný a demonštračný program zameraný na výskum sústredený na vývoj nových technológií monitorovania, kontroly a prevádzky sietí v bežných a mimoriadnych podmienkach, ako aj na vývoj optimálnych stratégií a trhových štruktúr, ktoré ponúkajú všetkým aktérom motiváciu, aby sa podieľali na celkovej účinnosti a nákladovej efektívnosti dodávateľského reťazca elektrickej energie; do 20 veľkých demonštračných projektov v reálnom meradle, ktorými sa overia riešenia a vyhodnotia ich reálne systémové výhody skôr, ako sa vo veľkom zavedú v celej Európe.

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €2 bn. The goal is that by 2020, 50% of networks in Europe would enable the seamless integration of renewables and operate along 'smart' principles, effectively matching supply and demand and supporting the internal market for the benefit of citizens.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 2 miliardy EUR. Cieľom je, aby do roku 2020 50 % sietí v Európe bezproblémovo integrovalo energiu z obnoviteľných zdrojov a fungovalo podľa „inteligentných“ princípov, čím sa ponuka účinne prispôsobí dopytu a podporí sa vnútorný trh v prospech občanov.

- The sustainable bio-energy Europe initiative

- Európska iniciatíva pre udržateľnú bioenergiu

Bio-energy has to bring to commercial maturity the most promising technologies, in order to permit large-scale, sustainable production of advanced biofuels and highly efficient combined heat and power from biomass. Different bio-energy pathways are at various stages of maturity. For many, the most pressing need is to demonstrate the technology at the appropriate scale – pilot plants, pre-commercial demonstration or full industrial scale. Up to 30 such plants will be needed across Europe to take full account of differing geographical and climate conditions and logistical constraints. A longer term research programme will support the development of a sustainable bio-energy industry beyond 2020.

Mimoriadne sľubné technológie v oblasti bioenergie musia ešte z obchodného hľadiska „dozrieť“, aby bola možná udržateľná výroba vyspelých biopalív vo veľkom meradle a vysoko účinná kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie z biomasy. Rôzne možnosti bioenergie sa nachádzajú v rozličných fázach pokroku. Podľa mnohých názorov je najnaliehavejšou potrebou demonštrácia technológií vo vhodnom meradle – pilotné zariadenia, demonštrácia v etape pred komerčným využitím či zavedenie v priemysle v plnom rozsahu. Aby bolo možné v plnej miere zohľadniť rôzne geografické a klimatické podmienky, ako aj logistické prekážky, bude v Európe potrebných približne 30 takýchto zariadení. Dlhodobejším výskumným programom sa podporí vývoj udržateľného bioenergetického priemyslu po roku 2020.

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €9 bn. By 2020, the contribution to the EU energy mix from cost-competitive bio-energy used in accordance with the sustainability criteria of the new RES directive[6] could be at least 14%. More than 200 000 local jobs could be created.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 9 miliárd EUR. Do roku 2020 by podiel nákladovo efektívnej bioenergie využívanej v súlade s kritériami udržateľnosti podľa novej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov energie [6] na skladbe energetických zdrojov EÚ mohol predstavovať aspoň 14 %. Mohlo by dôjsť k vytvoreniu vyše 200 000 lokálnych pracovných miest.

- The European CO2 capture, transport and storage initiative

- Európska iniciatíva pre zachytávanie, dopravu a ukladanie CO 2 :

Carbon capture and storage (CCS) technologies have to be widely commercialised if the EU wants to achieve almost zero carbon power generation by 2050 and if the likely continued use of the vast global coal reserves is not to exacerbate climate change. The pressing need is to demonstrate at industrial scale the full CCS chain for a representative portfolio of different capture, transport and storage options. At the same time, a comprehensive research programme will deliver improved components, integrated systems and processes to make CCS commercially feasible in fossil fuel power plants going into operation after 2020.

Ak chce EÚ dosiahnuť takmer nulové emisie CO2 z výroby elektrickej energie do roku 2050 a ak očakávané pokračujúce využívanie obrovských celosvetových zásob uhlia nemá výrazne prispieť k zmene klímy, je potrebné vo veľkom rozsahu obchodovať s technológiami zachytávania a ukladania CO 2 ( carbon capture and storage , CCS). Je nevyhnutné demonštrovať v priemyselnom meradle celý reťazec CCS pre reprezentatívne spektrum rôznych možnosti zachytávania, dopravy a ukladania. Okrem toho sa na základe komplexného výskumného programu získajú lepšie komponenty, integrované systémy a procesy, vďaka čomu by bolo možné rentabilne využívať CCS v elektrárňach na fosílne palivá uvedených do prevádzky po roku 2020.

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €13 bn. The target is to reduce the cost of CCS to 30-50 € per tonne of CO2 abated by 2020, making it cost-effective within a carbon pricing environment.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 13 miliárd EUR. Cieľom je do roku 2020 znížiť náklady CCS na 30 až 50 EUR za ton znížených emisií CO2, vďaka čomu sa táto technológia v situácii, keď sú emisie CO2 spoplatňované, stane nákladovo efektívnou.

- The sustainable nuclear fission initiative

- Iniciatíva pre udržateľné jadrové štiepenie

Nuclear fission has to move towards long-term sustainability with a new generation of reactor type – the Generation-IV reactor. They will be designed to maximise inherent safety, increase efficiency, produce less radioactive waste and minimise proliferation risks. Commercial deployment of these reactors is foreseen for 2040, but to achieve that target, work has to start now. The bulk of the programme up to 2020 will be the design and construction of prototypes and demonstrators, fuel fabrication workshops and experimental facilities and a research programme to develop new materials and components to improve the industrial and economic viability of the reactors. This effort will build upon a solid basis of competences and experience in current nuclear technology which is contributing to meeting the 2020 SET-Plan objectives.

Prostredníctvom novej generácie reaktorov (reaktory IV. generácie) musí jadrové štiepenie urobiť krok smerom k dlhodobej udržateľnosti. Konštrukcia týchto reaktorov sa zameria na maximalizáciu inherentnej bezpečnosti, zvýšenie účinnosti, zníženie produkcie rádioaktívneho odpadu a minimalizáciu rizika šírenia. Obchodné využitie týchto reaktorov sa predpokladá na rok 2040. Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, treba s prácami začať už teraz. Do roku 2020 sa prevažná časť programu zameria na návrh a konštrukciu prototypov a demonštračných zariadení, workshopy o výrobe palív a experimentálne zariadenia, ako aj na výskumný program určený na vývoj nových materiálov a komponentov v záujme zlepšenia priemyselnej a hospodárskej rentability reaktorov. Toto úsilie sa bude opierať o solídnu základňu vedomostí a skúseností súčasnej jadrovej technológie, ktorá prispieva k plneniu cieľov plánu SET stanovených na rok 2020.

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €7 bn. By 2020, the first Generation-IV prototypes should be in operation. The first co-generation reactors could also appear within the next decade as demonstration projects to test the technology for coupling with industrial processes.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 7 miliárd EUR. Do roku 2020 by mali byť v prevádzke prototypy reaktorov IV. generácie. Do desiatich rokov by sa mohli objaviť aj prvé reaktory na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie ako demonštračný projekt na otestovanie technológie z hľadiska prepojenia s priemyselnými procesmi.

- Fuel cells and hydrogen

- Palivové články a vodík

The Joint Technology Initiative (JTI) on fuel cells and hydrogen was established for 2008-2013 with a budget of 470 M€ of Community funding to be at least matched by industry.

Spoločná technologická iniciatíva (STI) pre palivové články a vodík, zriadená na obdobie rokov 2008 až 2013, má rozpočet 470 miliónov EUR zo zdrojov Spoločenstva a finančný príspevok priemyslu sa má pohybovať aspoň na rovnakej úrovni.

The JTI has the minimum critical mass needed to develop and validate efficient and cost-competitive technologies for the various applications. However, meeting the market entry targets set by industry will require substantial additional effort. In particular, more and larger scale demonstrations and pre-commercial deployment activities for portable, stationary, transport applications will be required, as will long-term research and technology development to build up a competitive fuel cell chain and a sustainable hydrogen infrastructure across the EU. The additional public and private funding needed is currently estimated as €5 bn for the period 2013-2020.

Iniciatíva disponuje minimálnym kritickým množstvom, ktoré je potrebné na vývoj a overenie účinných a nákladovo efektívnych technológií pre rôzne aplikácie. Na splnenie cieľov, ktoré si priemysel stanovil pre uvedenie na trh, však bude potrebné značné dodatočné úsilie. Predovšetkým bude potrebný väčší počet rozsiahlejších demonštrácií, ako aj činností v etape pred komerčným využitím v súvislosti so zavedením prenosných, stacionárnych a dopravných aplikácií. Okrem toho bude nevyhnutný aj dlhodobý výskum a technický vývoj zameraný na vybudovanie celoeurópskeho konkurencieschopného reťazca palivových článkov a infraštruktúry na udržateľné využívanie vodíka. Ďalšie potrebné verejné a súkromné financovanie sa na obdobie rokov 2013 až 2020 v súčasnosti odhaduje na 5 miliárd EUR.

2.2 Energy efficiency – Smart Cities Initiative

2.2 Energetická účinnosť – iniciatíva Inteligentné mestá

Energy efficiency is the simplest and cheapest way to secure CO2 reductions. In transport, buildings and industry, available technology opportunities must be turned into business opportunities. This new European initiative – Smart Cities – has the objective to create the conditions to trigger the mass market take-up of energy efficiency technologies.

Energetická účinnosť je najjednoduchším a najmenej nákladným opatrením na zníženie emisií CO2. V doprave, stavebníctve a priemysle sa musia dostupné technologické príležitosti premeniť na obchodné príležitosti. Táto nová európska iniciatíva s názvom Inteligentné mestá ( Smart Cities ) má za cieľ vytvárať podmienky na zavádzanie technológií energetickej účinnosti na masový trh.

The initiative will support ambitious and pioneer cities (e.g. from the Covenant of Mayors) that would transform their buildings, energy networks and transport systems into those of the future, demonstrating transition concepts and strategies to a low carbon economy. Participating cities and regions will be expected to test and demonstrate the feasibility of going beyond the current EU energy and climate objectives – i.e. towards a 40% reduction of greenhouse gas emissions through sustainable production, distribution and use of energy by 2020.

V rámci iniciatívy sa podporia mestá, ktoré majú ambiciózne plány a slúžia ostatným ako príklad (napríklad mestá zahrnuté do Dohovoru starostov) tým, že svoje budovy, energetické siete a dopravné systémy prispôsobia budúcnosti a uskutočnia tak demonštráciu koncepcií prechodu a stratégií nízkouhlíkového hospodárstva. Mestá a regióny zapojené do iniciatívy budú mať za úlohu testovať a demonštrovať, či je možné prekročiť rámec súčasných cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, ktorým je znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 40 % prostredníctvom udržateľných spôsobov výroby, distribúcie a využívania energie.

The total public and private investment needed in Europe over the next 10 years is estimated as €11 bn. By 2020, the Smart Cities initiative should put 25 to 30 European cities at the forefront of the transition to a low carbon future. These cities will be the nuclei from which smart networks, a new generation of buildings and low carbon transport solutions will develop into European wide realities that will transform our energy system.

Verejné a súkromné investície, ktoré Európa potrebuje v najbližších 10 rokoch, sa celkovo odhadujú na 11 miliárd EUR. Do roku 2020 by do iniciatívy Inteligentné mestá malo byť zapojených 25 až 30 európskych miest, ktoré budú slúžiť ako príklad budúceho prechodu na nízkouhlíkové technológie. Tieto mestá budú východiskovými bodmi pre celoeurópske zavedenie inteligentných sietí, novej generácie budov a nízkouhlíkových riešení v oblasti dopravy, ktoré zmenia podobu nášho energetického systému.

2.3 European Energy Research Alliance

2.3 Európska aliancia pre energetický výskum

The European Energy Research Alliance (EERA) is elevating cooperation between national research institutes to a new level – from an ad-hoc participation in uncoordinated joint projects to collectively devising and implementing joint programmes. To accelerate the development of new generations of low carbon technologies, we need to build on the momentum of the Alliance and boost the scale of its joint programmes through additional investment. Taking ideas out of the laboratory and developing them to the point where they can be taken up by industry is a step that needs to be shortened considerably. The involvement of universities in the Alliance through the platform created by the European University Association will help ensure that the best brains can be mobilised.

Európska aliancia pre energetický výskum (EERA) povyšuje spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi na novú úroveň – namiesto ad hoc účasti na nekoordinovaných spoločných projektoch prináša kolektívnu prípravu a realizáciu spoločných programov. Na urýchlenie vývoja novej generácie nízkouhlíkových technológií potrebujeme využiť impulz aliancie a rozšíriť rozsah jej spoločných programov prostredníctvom dodatočných investícií. Proces pretvárania nápadov, ktoré sa zrodili v laboratóriu, do štádia, keď ich možno priemyselne využívať, je potrebné podstatne skrátiť. Zapojenie univerzít do aliancie prostredníctvom platformy vytvorenej Európskym združením univerzít pomôže zabezpečiť mobilizáciu najlepších vedcov.

Over the next two years, the Alliance will launch and implement joint programmes addressing the key challenges of the SET-Plan with concrete technological objectives. Strong links will be developed with the Industrial Initiatives to ensure industrial relevance. On the basis of current progress, we estimate that the Alliance could expand its activities to effectively manage an additional public investment, EU and national, of €5 bn over 10 years.

Počas nasledujúcich dvoch rokov aliancia zavedie a zrealizuje spoločné programy zamerané na najdôležitejšie úlohy plánu SET, pre ktoré budú stanovené konkrétne technologické ciele. Na zabezpečenie relevantnosti z hľadiska priemyslu sa vytvoria silné väzby s priemyselnými iniciatívami. Na základe súčasného pokroku sa odhaduje, že aliancia by mohla rozšíriť svoju činnosť tak, aby mohla v najbližších 10 rokoch účinne riadiť dodatočné verejné investície zo zdrojov EÚ a jednotlivých členských štátov vo výške 5 miliárd EUR.

2.4 Complementary activities and initiatives

2.4 Ďalšie činnosti a iniciatívy

- Other technology avenues

- Iné technológie

At the request of Council and Parliament, the Commission[7] is examining other avenues with great potential such as other sources of offshore renewable energy[8], energy storage and renewable heating and cooling. In the nuclear sector, to sustain its current contribution to low carbon electricity, two key challenges identified in the SET-Plan have to be tackled – lifetime extension of facilities and solutions for nuclear waste.

Na žiadosť Rady a Parlamentu Komisia[7] preskúmava iné technológie s veľkým potenciálom, ako napríklad energia z obnoviteľných zdrojov na mori[8], akumulácia energie a vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ ide o sektor jadrovej energie, v záujme zachovania jeho súčasného príspevku k nízkouhlíkovej výrobe elektrickej energie je potrebné riešiť dve kľúčové otázky uvedené v pláne SET – predĺženie životnosti zariadení a riešenia v oblasti jadrového odpadu.

- Fusion energy

- Energia jadrovej syntézy

Fusion is a promising source of energy for the long term. Euratom, as host member of the ITER International Agreement, remains fully committed to the success of the ITER project, where high capital investment is needed for the construction phase.

Jadrová syntéza predstavuje z dlhodobého hľadiska sľubný zdroj energie. Euratom sa ako signatár medzinárodnej dohody ITER naďalej usiluje o úspech projektu ITER, v prípade ktorého sú vo fáze konštrukcie potrebné značné kapitálové investície.

- Breakthrough science

- Zásadný pokrok vo vede

Motor fuels direct from sunlight, solid-state (digital) light sources that last for decades, batteries that store electricity at ten times the current density. These are some of the technologies of the future. But to master them we have to explore new levels of complexity in the physical and chemical phenomena that control how materials perform and interact[9].

Výroba palív zo slnečného svetla, (digitálne) pevné zdroje svetla, ktoré vydržia desaťročia, batérie, ktoré majú v porovnaní so súčasnými desaťnásobnú kapacitu. To je pár príkladov technológií budúcnosti. Ak sa k nim chceme dopracovať, musíme preskúmať nové úrovne komplexnosti fyzikálnych a chemických javov, ktoré určujú vlastnosti a vzájomné pôsobenie materiálov[9].

Basic research is chronically underfunded in the EU. The European Research Council is starting to address this problem, but does not foresee a specific energy related programme. By contrast, the US has recently announced the creation of 46 Energy Frontier Research Centres, with a budget of $777 million (555m€) over the next 5 years. Without a similar effort, Europe will eventually fall behind as new discoveries overtake current technologies. To lay the foundations of our future competitiveness in the face of strong international competition, a further investment of €1 bn should be made in basic research over the next 10 years.

Základný výskum v EÚ trpí chronickým nedostatkom financií. Európska rada pre výskum sa začína tomuto problému venovať, ale neplánuje žiaden vlastný program v oblasti energetiky. USA naopak nedávno oznámili zriadenie 46 centier výskumu na hraniciach poznania v oblasti energetiky ( Energy Frontier Research Centres ), ktoré budú mať v nadchádzajúcich 5 rokoch rozpočet 777 miliónov USD (555 miliónov EUR). Ak Európa nevyvinie podobné úsilie, skôr či neskôr ostane pozadu, keď nové objavy nahradia súčasné technológie. Aby sme v budúcnosti dokázali čeliť silnej medzinárodnej konkurencii, v najbližších 10 rokoch by sa mala do základného výskumu investovať ďalšia miliarda EUR.

- Activating poles of science and research

- Mobilizácia centier vedy a výskumu

In addition to the Energy Research Alliance, other poles of science and research must also be activated to work on energy and climate-related challenges. Cohesion Policy provides significant investment to strengthen and further develop the EU's research capacity, to promote the emergence of new centres of excellence and to reinforce human capital potential. The expertise of other sectors can also be harnessed to support EU energy policy. For instance, the European Space Agency could help transfer advanced insulation materials and ultra-efficient energy systems to the terrestrial energy sector, or make use of space applications to monitor and manage energy systems and to enforce legislation.

Okrem Európskej aliancie pre energetický výskum sa musia zmobilizovať aj iné centrá vedy a výskumu a riešiť úlohy v oblasti energetiky a klímy. Kohézna politika prináša značné investície určené na zvýšenie a ďalší rozvoj výskumnej kapacity EÚ, na podporu vzniku nových centier excelentnosti a na posilnenie potenciálu ľudského kapitálu. Pri podpore politiky EÚ v oblasti energetiky možno siahnuť aj po skúsenostiach z iných sektorov. Napríklad Európska vesmírna agentúra by mohla pomôcť pri využívaní vyspelých izolačných materiálov a vysoko účinných energetických systémov v pozemskom sektore energetiky alebo pri využívaní vesmírnych aplikácií na monitorovanie a riadenie energetických systémov a presadzovanie právnych predpisov.

The proposed Knowledge and Innovation Communities (KIC) on sustainable energy and climate change adaptation and mitigation of the European Institute of Technology (EIT) will have an entrepreneurial outlook, fostering new talent and fully exploiting new innovation opportunities. The annual budget of each KIC is expected to be in the order of €50-100 m, with a quarter coming from the EIT. The participation of KIC actors in the SET-Plan initiatives would help ensure complementarity and avoid overlaps.

Znalostné a inovačné spoločenstvá (KIC) pre udržateľnú energiu a adaptáciu na zmenu klímy a zmierňovanie jej účinkov, ktoré sa navrhujú v rámci Európskeho technologického inštitútu (EIT), budú mať podnikateľský ráz, podporovať nové talenty a v plnej miere využívať nové možnosti inovácií. Ročný rozpočet každého takéhoto spoločenstva by mal predstavovať 50 až 100 miliónov EUR. Štvrtina týchto prostriedkov bude pochádzať z EIT. Vďaka účasti aktérov KIC na iniciatívach plánu SET by sa zabezpečila komplementarita a predišlo by sa duplicite úsilia.

- International cooperation

- Medzinárodná spolupráca

Cooperation on technology development will be a key element of the Copenhagen negotiations and the associated costs and implementing arrangements will form part of the negotiations. The G20 has committed to stimulate investment in low carbon technologies and energy efficiency, as well as to provide financial and technical support for such projects in developing countries. This includes taking steps to facilitate the diffusion or transfer of clean energy technology while ensuring the protection of intellectual property rights.

Spolupráca v oblasti technického vývoja bude kľúčovým aspektom rokovaní v Kodani. Rokovať sa bude aj o súvisiacich nákladoch a vykonávacích opatreniach. Krajiny G20 sa rozhodli stimulovať investície do nízkouhlíkových technológií a energetickej účinnosti, ako aj poskytovať finančnú a technickú pomoc na takéto projekty v rozvojových krajinách. To si vyžaduje opatrenia na uľahčenie šírenia a prenosu ekologických energetických technológií, pričom bude zabezpečená ochrana práv duševného vlastníctva.

The EU is ready to contribute its fair share of this international support, through multilateral instruments and by strengthening and expanding its bilateral low carbon technology cooperation activities.

EÚ je pripravená podieľať sa na tejto medzinárodnej podpore prostredníctvom multilaterálnych nástrojov a posilnením a rozšírením svojich bilaterálnych činností spolupráce v oblasti nízkouhlíkových technológií.

The Commission is already working closely with the US and Japan to define concrete action plans to reinforce our cooperation on energy research. We will build on this experience to ramp up cooperation with other key strategic partners. At the same time, we will continue to improve the coordination of Member States' and EC actions to step up strategic cooperation with partners worldwide. The EU Strategic Forum for International Scientific and Technological Cooperation[10] will be instrumental in improving the framework conditions under which international research is conducted.

Komisia už úzko spolupracuje s USA a Japonskom na definovaní konkrétnych akčných plánov na zintenzívnenie našej spolupráce pri výskume v oblasti energetiky. Táto skúsenosť nám pomôže aj pri nadväzovaní spolupráce s ďalšími dôležitými strategickými partnermi. Okrem toho budeme naďalej zlepšovať koordináciu akcií členských štátov a ES v záujme podpory strategickej spolupráce s partnermi z celého sveta. Strategické fórum EÚ pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu[10] bude zohrávať významnú úlohu pri zlepšovaní rámcových podmienok, v ktorých sa vykonáva medzinárodný výskum.

Differing circumstances in developing countries require differentiated actions and levels of ambition. Over the past few years, a number of developing countries have formulated national climate change strategies, including China, India, South Africa and Brazil. The EU is supporting developing countries to embark on low carbon development paths. The EU-China Near Zero Emissions Coal (NZEC) project is a concrete example of technology cooperation, in this case demonstrating carbon capture and storage. The Global Energy Efficiency and Renewable Energy Fund (GEEREF)[11] will invest in renewable energy and sustainable energy infrastructure funds and similar investment structures tailored to regional needs and conditions. Other initiatives include Mediterranean Solar Plan and the Africa-EU Energy Partnership.

Odlišné podmienky v rozvojových krajinách si vyžadujú diferencované akcie a ambície. V predchádzajúcich rokoch niektoré rozvojové krajiny vrátane Číny, Indie, Južnej Afriky a Brazílie sformulovali vnútroštátne stratégie týkajúce sa zmeny klímy. EÚ podporuje rozvojové krajiny nastúpiť cestu nízkouhlíkového hospodárstva. Ako príklad technickej spolupráce, konkrétne v oblasti zachytávania a ukladania CO2, môže slúžiť projekt EÚ a Číny pre takmer nulové emisie z uhoľných elektrární (NZEC). Globálny fond pre energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov (GEEREF)[11] bude investovať do fondov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a udržateľné energetické infraštruktúry, ako aj do podobných investičných štruktúr prispôsobených konkrétnym regionálnym potrebám a podmienkam. Z ďalších iniciatív možno spomenúť Plán pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí a partnerstvo Afriky a EÚ v oblasti energetiky.

3. SHARING RISKS AND POOLING RESOURCES

3. ROZDELENIE RIZIKA A SPOLOčNÉ VYUžÍVANIE ZDROJOV

WITH TODAY'S LEVEL OF KNOWLEDGE, THE COMMISSION BELIEVES THAT investment in the EU has to increase from the current €3 bn per year to around €8 bn per year to effectively move forward the SET-Plan actions[12]. This would represent an additional investment, public and private, of €50 bn over the next 10 years.

Na základe súčasných informácií sa Komisia domnieva, že na účinný pokrok pri realizácii akcií plánu SET je potrebné zvýšiť investície v EÚ zo súčasných 3 miliárd EUR ročne na približne 8 miliárd ročne[12]. V najbližších 10 rokov by išlo o dodatočné verejné a súkromné investície vo výške 50 miliárd EUR.

The continuum of risk faced by low carbon technologies at different stages of the development cycle calls for a risk sharing approach in which all relevant actors, public and private, take on that part of the risk corresponding to their own sphere of activity and logic of intervention. In general terms, the higher the technological uncertainties, the more public support is needed, and with a greater proportion of grants. Where the market risk is predominant due to market failures, public support is also justified to level the playing field – and regulation can also help to address market failures. Otherwise, the private sector should be able to cope on its own.

Riziká, s ktorými sú nízkouhlíkové technológie konfrontované v rôznych fázach vývojového cyklu, si vyžaduje koncepciu rozdelenia rizika, v rámci ktorej každý relevantný verejný a súkromný aktér prevezme tú časť rizika, ktorá zodpovedá jeho činnosti a intervenčnej logike. V zásade platí, že čím vyšší je faktor technologickej neistoty, tým potrebnejšia je verejná podpora (a vyšší podiel grantov). V prípade vysokého trhového rizika z dôvodu zlyhaní trhu má verejná podpora opodstatnenie v záujme dosiahnutia rovnováhy. Zlyhania trhu možno riešiť aj reguláciou. V ostatných prípadoch by si mal súkromný sektor poradiť sám.

Industry needs to be ready to accelerate the development of new technologies and roll them out rapidly. Banks and private investors will have to finance and invest heavily in the companies that will drive the transition to a low carbon economy. Of course, this represents a major challenge in the context of the financial crisis, where risk-aversion is higher and investment in new, riskier technologies is not high in investors' priorities. Public authorities must therefore be prepared to offer the appropriate incentives and consistent policy signals, and, as necessary, to be ready to significantly increase the public funding of low carbon technology development[13].

Priemysel musí byť schopný jednak urýchliť vývoj nových technológií a jednak ich rýchlo uviesť do praxe. Banky a súkromní investori musia poskytnúť spoločnostiam, ktoré budú hybnou silou pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, finančné prostriedky a vysoké investície. To prirodzene predstavuje veľký problém vzhľadom na to, že v čase finančnej krízy sa investori riziku skôr vyhýbajú a investície do nových, riskantnejších technológií nepovažujú za prioritu. Štát preto musí byť schopný ponúknuť vhodné stimuly, vysielať jednotné politické signály a v prípade potreby byť ochotný výrazne zvýšiť verejné financovanie vývoja nízkouhlíkových technológií[13].

The overall breakdown of non-nuclear energy research financing in 2007 was 70% private to 30% public. Given the public policy-driven nature of the energy transition and the current economic situation, a significant rise in the public share of the burden in the short term towards a more equal level of commitment would have to be explored.

V roku 2007 predstavoval podiel súkromného sektora na financovaní výskumu v oblasti energetiky (s výnimkou jadrovej energie) 70 %, kým 30 % finančných prostriedkov pochádzalo zo štátnych zdrojov. Vzhľadom na verejno-politický charakter prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a súčasnú hospodársku situáciu by sa mala preskúmať možnosť krátkodobého výrazného zvýšenia účasti verejného sektora, vďaka ktorému by bol tento pomer vyrovnanejší.

Currently, 80% of public investment in non-nuclear energy research financing has been at national level and 20% at Community level. Given the need to enable a rapid implementation of focused, integrated programmes on technologies that have widespread deployment potentials across the EU, an increase in the proportion of the public investment at Community level may need to be one of the options explored in the budget review.

V súčasnosti sa 80 % investícií z verejných zdrojov do výskumu v oblasti energetiky (s výnimkou jadrovej energie) financuje zo zdrojov členských štátov a 20 % zo zdrojov Spoločenstva. Keďže je potrebné vytvoriť podmienky na rýchlu realizáciu cielených, integrovaných programov v prípade technológií, ktoré majú veľký potenciál širokého využitia v celej EÚ, môže byť nutné preskúmať zvýšenie podielu verejných investícií zo zdrojov Spoločenstva ako jednu z možností v rámci revízie rozpočtu.

The level of Community funding required would depend, inter alia, on the interest of Member States to co-finance the SET-Plan initiatives, through Joint Programming[14] on a variable geometry basis. Such a process will allow different partnerships of Member States to cooperate on those technologies of most interest to them, depending upon their preferred energy mix, indigenous resource base and exploitation potential.

Výška potrebných finančných prostriedkov Spoločenstva by okrem iného závisela od záujmu členských štátov o spolufinancovanie iniciatív plánu SET prostredníctvom spoločného plánovania[14] na základe „variabilnej geometrie“. Takáto koncepcia umožní rôzne partnerstvá medzi členskými štátmi, ktoré môžu spolupracovať na tých technológiách, ktoré ich najviac zaujímajú v závislosti od svojej preferovanej skladby energetických zdrojov, ako aj od miestnych zdrojov a ich potenciálu využívania.

Logic of intervention at Community level

Intervenčná logika na úrovni Spoločenstva

The EU landscape of publicly funded research consists mainly of a European 'common pot' managed by the Commission, the Research Framework Programme, and national programmes managed independently by the Member States. Each must capitalise on their own strengths and opportunities.

Verejne financovaný výskum v EÚ tvorí hlavne európsky „spoločný hrniec“, ktorý spravuje Komisia (rámcový program pre výskum), ako aj vnútroštátne programy, ktoré samostatne spravujú členské štáty. Oba systémy musia ťažiť zo svojich silných stránok a príležitostí.

Action at EU level can take on high risk, high cost, long-term programmes beyond the reach of individual Member States, sharing the risk and generating a breadth of scope and economies of scale that could not otherwise be achieved. It can help generate an optimum programme of activities and maximise knowledge sharing and information dissemination, lowering the overall costs of achieving a given objective. It can address cross border challenges and quickly mobilise a wider pool of talent, competencies and multi-disciplinarity than is available at national level. And it can have a strong leverage effect on industry, as well as on coordinating national efforts, through the use of funding instruments that promote the European Research Area.

Prostredníctvom akcií na úrovni EÚ možno financovať programy dlhodobého charakteru, ktoré sa vyznačujú veľkou mierou rizika a vysokými nákladmi a ktoré nemožno financovať na úrovni jednotlivých členských štátov, a to vďaka tomu, že sa rozdelí riziko, rozšíri sa rozsah a dosiahnu sa úspory z rozsahu, aký by inak nebol realizovateľný. Vďaka týmto akciám možno vytvoriť optimálny program činností, ako aj maximalizovať výmenu poznatkov a šírenie informácií, čím sa znížia celkové náklady na dosiahnutie daného cieľa. Vzniká aj možnosť riešiť cezhraničné problémy a získať rýchly prístup k väčšiemu počtu talentov, schopností a multidisciplinárnych možností ako na vnútroštátnej úrovni. Takisto je možné výrazne stimulovať priemysel, ako aj koordinovať vnútroštátne úsilie prostredníctvom nástrojov financovania, z ktorých sa podporuje Európsky výskumný priestor.

4. POSSIBLE SOURCES OF PUBLIC FUNDING

4. MOžNÉ ZDROJE VEREJNÉHO FINANCOVANIA

The new European Emissions Trading System[15] enables, from 2013 onwards, the creation of a virtuous cycle of auctioning revenues being reinvested at national level in the development of more efficient and lower cost clean technologies. The use of the revenues is determined by the Member States, but at least 50% should be used for climate change related activities, including in developing countries.

Nový európsky systém obchodovania s emisnými kvótami[15] umožňuje od roku 2013 vytvorenie produktívneho cyklu príjmov z aukcií, ktoré sa na vnútroštátnej úrovni nanovo investujú do vývoja účinnejších a nákladovo efektívnejších ekologických technológií. Spôsob využívania príjmov určujú členské štáty, ale aspoň 50 % by sa malo použiť na činnosti súvisiace so zmenou klímy, okrem iného aj v rozvojových krajinách.

The 300 million EU Allowances set aside from the New Entrants Reserve of the Emissions Trading Scheme (ETS) will be used to support carbon capture and storage and innovative renewables. These allowances will be made available via Member States to fund demonstration projects selected on the basis of criteria defined at Community level. However, this scheme does not cover technological risks, but only facilitates the commercialisation of existing technologies by compensating for additional costs over conventional technologies.

300 miliónov kvót EÚ vyčlenených z rezervy nových účastníkov systému na obchodovanie s emisiami (ETS) sa využije na podporu zachytávania a ukladania CO2 a inovačných obnoviteľných zdrojov. Tieto kvóty sprístupnia členské štáty na účely financovania demonštračných projektov, ktoré sa vyberú na základe kritérií definovaných na úrovni Spoločenstva. Tento systém však nepokrýva technologické riziká, len uľahčuje obchodovanie s existujúcimi technológiami prostredníctvom kompenzácie dodatočných nákladov, ktoré vzniknú v porovnaní s použitím bežných technológií.

At EU level, current Community Programmes, such as the Research Framework Programme and the Intelligent Energy-Europe Programme, and the European Energy Programme for Recovery[16] (for CCS and offshore wind), are the natural instruments for the purpose, but current resources are not on the scale needed to address all the actions proposed in the SET-Plan.

Na úrovni EÚ sú súčasné programy Spoločenstva, ako napríklad rámcový program pre výskum, program Inteligentná energia – Európa a Plán hospodárskej obnovy Európy[16] (v prípade CCS a veternej energie na mori) vhodnými nástrojmi na daný účel, no zdroje, aké sú k dispozícii v súčasnosti, nepostačujú na všetky akcie navrhované v pláne SET.

The Commission's concrete proposals to implement the SET-Plan are based on the need for rapid action, a coordinated approach across the EU and the desire to reduce overall costs by optimising the portfolio of funded projects. The approach is grounded in the belief that EU action can offer real added value, with an emphasis on the achievement of specific objectives, effective implementation and more efficient use of scarce resources.

Konkrétne návrhy Komisie na realizáciu plánu SET vychádzajú z potreby rýchleho konania, koordinovaného prístupu v rámci celej EÚ a želania znížiť celkové náklady optimalizáciou portfólia financovaných projektov. Tento prístup je založený na skutočnosti, že financovanie zo zdrojov EÚ môže ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu. Dôraz sa kladie na dosiahnutie konkrétnych cieľov, účinnú realizáciu a účinnejšie využívanie vzácnych zdrojov.

5. IMPROVING COHERENCE AND MOBILISING THE FINANCIAL COMMUNITY

5. ZLEPšENIE KOHERENTNOSTI A MOBILIZÁCIA FINANčNÉHO SEKTORA

Funding is only half of the story. We also have to spend it well – to maximise the incentive and leverage effect of public financing and ensure the highest possible societal returns.

Financovanie predstavuje iba polovicu úspechu. Prostriedky je potrebné aj správne využiť – maximalizovať motivačný a podporný účinok verejného financovania a zabezpečiť najvyššiu možnú návratnosť z hľadiska spoločnosti.

The funding instrument 'toolbox' is fairly comprehensive. It includes: RTD and innovation programmes at national and EU level; debt based financing; venture capital funds; infrastructure funds; and market-based instruments. However, insufficient resources, fragmentation and the lack of cross-fertilisation is a problem. Grant, subsidy, loan and equity providers tend to act individually without any overall guiding strategy or optimisation process. The SET-Plan should help to address this, by instigating a more coherent partnership approach.

Spektrum finančných nástrojov je pomerne rozsiahle. Zahŕňa programy v oblasti výskumu a vývoja a inovácií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; dlhové financovanie; fondy rizikového kapitálu; infraštruktúrne fondy a trhové nástroje. Problém však predstavuje nedostatok zdrojov, nejednotnosť a chýbajúca synergia. Poskytovatelia grantov, dotácií, úverov a kapitálu zvyknú konať individuálne bez celkovej stratégie alebo optimalizačnej koncepcie. Plán SET by mal pomôcť pri riešení tejto otázky tým, že podporí koncepciu koherentnejšieho partnerstva.

Improving the coherence of public programmes

Zlepšenie koherentnosti verejných programov

To increase effectiveness and efficiency, the Commission will focus on the implementation phase of the SET-Plan and continue to improve the coordination of existing Community Programmes in the field of energy and of other Community initiatives, such as the European Energy Programme for Recovery and the use of the 300 million EU Allowances set aside under the ETS for demonstration projects.

V záujme zvýšenia efektívnosti a účinnosti sa Komisia bude sústrediť na realizačnú fázu plánu SET a naďalej zlepšovať koordináciu existujúcich programov Spoločenstva v oblasti energetiky a iných iniciatív Spoločenstva (napríklad Plán hospodárskej obnovy Európy a využitie 300 miliónov kvót EÚ vyčlenených zo systému na obchodovanie s emisiami na demonštračné projekty).

In implementing the SET-Plan, we will progressively move away from the current paradigm of financing individual projects to one of co-investing in programmes. Combining public resources effectively and creating flexible Public-Private Partnerships with industry should be the future model for pan-European energy research cooperation.

Pri realizácii plánu SET postupne prejdeme od súčasného princípu financovania jednotlivých projektov na spoločné investovanie do programov. Celoeurópska spolupráca v otázke výskumu v oblasti energetiky by v budúcnosti mala mať podobu účinného kombinovania verejných zdrojov a vytvárania flexibilných verejno-súkromných partnerstiev s priemyslom.

Such an approach calls for effective Public-Private Partnerships that, while fully protecting the public financial interests, strike the right balance between control and risk and are flexible enough to permit an efficient cooperation with the private players.

Tento prístup si vyžaduje účinné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré v plnej miere chránia verejné finančné záujmy a zároveň predstavujú správnu rovnováhu medzi kontrolou a rizikom a sú dostatočne flexibilné na to, aby bola možná účinná spolupráca so súkromnými aktérmi.

At the same time, in order to mobilise sufficient resources to finance large-scale demonstrations, we will look for new ways to combine resources from different actors and instruments, such as grants, loans and loan guarantees. The European Investment Bank (EIB) could play a pivotal role in improving the coordination and continuity of available funding, as illustrated by the Risk Sharing Finance Facility (RSFF) which combines resources from the FP7 budget with those of the EIB to finance higher-risk R&D projects, including in the energy sector.

Okrem toho bude v záujme mobilizácie dostatočných zdrojov na financovanie demonštrácií veľkého rozsahu potrebné hľadať nové spôsoby kombinovania zdrojov pochádzajúcich od rôznych aktérov a z rôznych nástrojov, ako napríklad granty, úvery či záruky na úvery. Európska investičná banka (EIB) by mohla zohrať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní koordinácie a kontinuity dostupných finančných prostriedkov. Ako príklad možno uviesť finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF), ktorý kombinuje zdroje z rozpočtu 7. RP so zdrojmi EIB na financovanie projektov s vyšším stupňom rizika v oblasti výskumu a vývoja vrátane sektora energetiky.

In the medium and longer term, the EU should develop a framework to ensure a more significant, predictable and stable financing approach for the development of low carbon technologies. This would: enhance the coherence between existing and new actions; increase the effectiveness of our policies; gain focus and adequacy to the purpose; enhance transparency and avoid overlaps; and facilitate the comprehension of our actions by stakeholders and European citizens.

V strednodobom a dlhodobom horizonte by EÚ mala pripraviť rozsiahlejšiu, predvídateľnejšiu a stabilnejšiu koncepciu financovania vývoja nízkouhlíkových technológií. Tým by sa dosiahla lepšia koherentnosť medzi existujúcimi a novými akciami; lepšia účinnosť našich politík; sústredenosť a vhodnosť vzhľadom na daný cieľ; väčšia transparentnosť a predchádzanie duplicite a ľahšie pochopenie našich akcií zo strany zainteresovaných strán a európskych občanov.

Actions with the European Investment Bank (EIB) – mobilising the financial community

Spoločné akcie s Európskou investičnou bankou (EIB) – mobilizácia finančného sektora

EIB lending has the ability to mobilise and leverage other public and private sector resources. In the framework of its response to the financial crisis and as set out in the European Economic Recovery Plan[17], it has increased its lending target in the energy field to €9.5bn in 2009 and €10.25bn in 2010, a significant enhancement compared to the €6.5bn target in 2008.

Úvery EIB pomáhajú mobilizovať a získavať ďalšie verejné a súkromné zdroje. V rámci svojej reakcie na finančnú krízu a v zmysle Plánu hospodárskej obnovy Európy[17] banka zvýšila svoj cieľ týkajúci sa úverov v oblasti energetiky na 9,5 miliardy EUR na rok 2009 a 10,25 miliardy EUR na rok 2010. To predstavuje v porovnaní s cieľom 6,5 miliardy EUR na rok 2008 značný nárast.

On this basis, the Commission and the EIB are working together on the following initiatives which will enable the Bank to target the increased lending to finance the SET-Plan:

Na tomto základe Komisia a EIB spolupracujú na týchto iniciatívach, vďaka ktorým banka bude môcť poskytnúť tieto vyššie úvery na financovanie plánu SET:

- To reinforce the RSFF in order to allow it to support the SET-Plan. In particular, it will be necessary to assess its risk-capital base in order to deliver the scale of finance required to achieve the objectives of the Technology Roadmaps by 2020. This assessment should be included in the mid-term review of the RSFF.

- Posilnenie RSFF na umožnenie podpory plánu SET. Predovšetkým bude potrebné preveriť základňu rizikového kapitálu, aby bolo možné poskytnúť prostriedky vo výške, ktorá je potrebná na splnenie cieľov technologických plánov do roka 2020. Toto preverenie by malo byť súčasťou strednodobej revízie RSFF.

- To significantly increase resources to the "2020 European Fund for Energy, Climate Change and Infrastructure" (the Marguerite Fund), set up by the EIB and other public long-term financing institutions from the Member States.

- Značné zvýšenie zdrojov určených pre „Európsky fond pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru na rok 2020“ (fond Marguerite), ktorý bol zriadený EIB a inými verejnými inštitúciami z členských štátov, ktoré poskytujú dlhodobé úvery.

- To develop a dedicated joint energy efficiency and renewable energy instrument to finance the initial market take-up of low carbon technologies. As a pilot joint Commission-EIB initiative, a EUR 15 million instrument providing technical assistance to local authorities for the development of bankable projects under their sustainable energy action plans is being launched in 2009[18].

- Príprava spoločného špecializovaného nástroja pre energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov určeného na financovanie prvotného etablovania nízkouhlíkových technológií na trhu. V roku 2009 sa ako spoločná pilotná iniciatíva Komisie a EIB začne využívať nástroj, ktorý má k dispozícií 15 miliónov EUR a ktorý je určený na technickú pomoc miestnym úradom na rozvoj projektov, sú oprávnené na financovanie v rámci ich akčných plánov pre udržateľnú energetiku[18].

- To increase EU support for venture capital markets, particularly to encourage increased investment in low carbon technologies through the High Growth and Innovative SME Facility (GIF) under the Competitiveness and Innovation Programme (CIP).

- Zvýšenie podpory EÚ pre trhy rizikového kapitálu, najmä s cieľom podporiť zvýšené investície do nízkouhlíkových technológií prostredníctvom Fondu na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP (GIF) v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).

- To assess the optimal financial packages for large demonstration or market replication projects, including potential blending of grants with loans or risk-sharing products.

- Hodnotenie optimálnych finančných balíkov pre veľké demonštračné projekty alebo projekty na prvé trhové uplatnenie vrátane možného kombinovania grantov s úvermi alebo produktmi s rozdelením rizika.

- To establish stronger links between the EIB and the European Community Steering Group on Strategic Energy Technologies, if appropriate by inviting the EIB to participate in its work.

- Posilnenie väzieb medzi EIB a Riadiacou skupinou Európskeho spoločenstva pre strategické energetické technológie, v prípade potreby pozvaním EIB, aby sa podieľala na práci skupiny.

6. CONCLUSIONS

6. ZÁVERY

Moving towards a low carbon economy needs new technology to be conceived, tested, and then deployed. To make this happen, the EU has given policy direction through the comprehensive policy framework proposed in the energy and climate package. The SET-Plan is the technology development pillar. Now, the private sector has to take up the challenge, secure in the knowledge that they will have public support when the risks are too high because of the importance of delivering a low carbon economy.

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje navrhovanie, testovanie a zavádzanie nových technológií. V záujme uskutočnenia tohto cieľa stanovila EÚ politické smerovanie prostredníctvom komplexného politického rámca navrhovaného v balíku opatrení v oblasti energetiky a klímy. Plán SET predstavuje pilier technického rozvoja. Teraz sa na tejto úlohe sa musí podieľať aj súkromný sektor s istotou, že vzhľadom na význam vybudovania nízkouhlíkového hospodárstva získa v prípade priveľkého rizika podporu z verejných zdrojov.

It is now clear that public and private investment in energy technology development has to increase substantially – starting immediately. An injection of public finance is fully justified to achieve public policy goals and help overcome market failures. Stronger intervention at EU level could be one of the most effective ways to bring forward the desired broad portfolio of technologies.

Je jasné, že je nutné bezodkladne pristúpiť k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do vývoja energetických technológií. Verejné financovanie je plne opodstatnené, keď ide o dosiahnutie cieľov verejnej politiky a pomoc v prípade zlyhaní trhu. Silnejšia intervencia na úrovni EÚ by mohla patriť k najúčinnejším spôsobom získania potrebného širokého spektra technológií.

The Commission therefore calls on the Council and Parliament to:

Komisia preto vyzýva Radu a Parlament, aby:

- Support the Technology Roadmaps 2010-2020, and, on this basis, invite the Commission to launch the European Industrial Initiatives in 2010.

- podporili technické plány na roky 2010 až 2020 a na tomto základe vyzvali Komisiu, aby v roku 2010 spustila európske priemyselné iniciatívy,

- Agree to focus existing Community programmes to support the SET-Plan initiatives.

- súhlasili s tým, že sa existujúce programy Spoločenstva budú sústrediť na podporu iniciatív plánu SET,

- Invite Member States to increase their efforts to support the financing of low carbon technologies, including through an appropriate focus of support instruments; and to contribute to the implementation of the SET-Plan initiatives according to a variable geometry joint programming approach in which sovereignty over national research funding is preserved.

- vyzvali členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom podporovať financovanie nízkouhlíkových technológií, okrem iného aj prostredníctvom vhodného zamerania podporných nástrojov a aby prispeli k realizácii iniciatív plánu SET podľa koncepcie spoločného plánovania na základe „variabilnej geometrie“, v rámci ktorej sa im ponecháva právomoc rozhodovať o financovaní výskumu na vnútroštátnej úrovni,

- Welcome the proposed reinforcement of financial instruments involving the EIB Group, such as the RSFF, the Marguerite Fund and the High Growth and Innovative SME Facility (GIF), to contribute to the financing of the SET-Plan.

- pozitívne prijali navrhované posilnenie finančných nástrojov, do ktorých je zapojená skupina EIB [napríklad RSFF, fond Marguerite a Fond na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP (GIF)], na účely podpory financovania plánu SET,

- Welcome the intention of the Commission and the EIB to assess the optimal financial packages for large demonstrations and market replication projects; and to develop a dedicated joint energy efficiency and renewable energy instrument to finance the initial market take-up of low carbon technologies; and welcome the Commission's ideas for the medium term to drive forward the financing of low carbon technologies.

- pozitívne prijali úmysel Komisie a EIB hodnotiť optimálne finančné balíky pre veľké demonštračné projekty a projekty na prvé trhové uplatnenie pripravili spoločný špecializovaný nástroj pre energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov určeného na financovanie prvotného etablovania nízkouhlíkových technológií na trhu,. a pozitívne prijali strednodobú koncepciu Komisie, ktorou sa podporuje financovanie nízkouhlíkových technológií,

- Agree to strengthen ongoing and new international technology-oriented initiatives.

- súhlasili s posilnením prebiehajúcich a nových medzinárodných iniciatív zameraných na technológie.

[1] COM(2009) 475 sets out the Commission's proposal for a European blueprint for the Copenhagen deal.

[1] Dokumentom KOM(2009) 475 Komisia predložila Európsky návrh pre kodanskú dohodu.

[2] COM(2007) 723, 22.11.2007.

[2] KOM(2007) 723 z 22.11.2007.

[3] SEC(2009) 1296, 7.10.2009.

[3] SEC(2009) 1296 z 07.10.2009

[4] Other financing needs, mainly for deployment, to achieve the 20% renewables target in 2020 will be addressed in a Commission Communication in 2010.

[4] Ďalšie potreby v oblasti financovania (najmä na zavádzanie) z hľadiska dosiahnutia cieľa 20 % pre energiu z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 sa budú riešiť v oznámení Komisie v roku 2010.

[5] As proposed in the SET-Plan Communication of November 2007 and endorsed by the Council on 28 February 2008 and the European Parliament on 9 July 2008 (the Buzek Report).

[5] V zmysle návrhu oznámenia o pláne SET z novembra 2007, ktorý bol 28. februára 2008 schválený Radou a 9. júla 2008 Európskym parlamentom (správa Jerzyho Buzeka).

[6] Directive 2009/28/EC of 23 April 2009.

[6] Smernica 2009/28/ES z 23.4.2009.

[7] Through SETIS, the information system of the SET-Plan.

[7] Prostredníctvom SETIS – informačného systému plánu SET.

[8] Including wave, tidal, currents, and thermal gradients.

[8] Vrátane energie morských vĺn, energie morského prílivu, energie morských prúdov a geotermálnej energie.

[9] COM(2009) 512, 30.9.2009, sets out a basis for a common strategy for key enabling technologies in the EU.

[9] V dokumente KOM(2009)512 z 30.9.2009 sa stanovuje základ spoločnej stratégie EÚ pre kľúčové technológie.

[10] The Forum has been set up by CREST, the Scientific and Technical Research Committee, an advisory body of the European Commission and the Council of the EU.

[10] Fórum založil CREST (Výbor pre vedecký a technický výskum)., ktorý je poradným orgánom Európskej komisie a Rady EÚ.

[11] Established by European Commission, Germany and Norway. http://www.eif.org/about/geeref.htm

[11] Zriadený Európskou komisiou, Nemeckom a Nórskom: http://www.eif.org/about/geeref.htm

[12] A detailed explanation of these figures is presented in the accompanying Impact Assessment SEC(2009) 1297, 7.10.2009.

[12] Podrobné objasnenie týchto číselných údajov sa nachádza v sprievodnom posúdení vplyvu SEK(2009)1297 zo 7.10.2009.

[13] Public funding constituting State Aid in the sense of Article 87(1) of the EC Treaty requires notification to the Commission and must be in line with existing State Aid rules.

[13] Verejné financovanie, ktoré predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, je podmienené notifikáciou Komisie a musí byť v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci.

[14] COM(2008) 468, 15.7.2008.

[14] KOM(2008) 468 z 15.7.2008.

[15] Directive 2003/87/EC as amended by Directive 2009/29/EC of 23 April 2009.

[15] Smernica 2003/87/ES, zmenená a doplnená smernicou 2009/29/ES z 23.4.2009.

[16] Regulation (EC) No 663/2009 of 13 July 2009 (OJ L 200, 31.7.2009).

[16] Nariadenie (ES) č. 663/2009 z 13.7.2009, Ú. v. EÚ L 200 z 31.7.2009, s. 31.

[17] COM(2008) 800, 26.11.2008.

[17] KOM(2008) 800 zo 26.11.2008.

[18] The Sustainable Energy Financing Initiative of the European Economic Recovery Plan, financed through the Intelligent Energy – Europe II Programme.

[18] Iniciatíva na financovanie udržateľnej energetiky Plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorá sa financuje prostredníctvom programu Inteligentná energia pre Európu II.