Bilingual display

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV  BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV 

en

sk

 
[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |
Brussels, 26.11.2008
Brusel, 26.11.2008
COM(2008) 800 final
KOM(2008) 800 v konečnom znení
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN COUNCIL
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEJ RADE
A European Economic Recovery Plan
Plán hospodárskej obnovy Európy
The time to act is now
Konať treba teraz
The real test for European governments and institutions comes when faced with the most difficult of circumstances. At such times, they need to show imagination; they need to show determination; and they need to show flexibility. They need to show that they are in tune with the needs of families and communities across the European Union, that they are equal to the task of finding the right response to the sudden downturn in the prospects for growth and jobs in Europe.
Skutočným testom pre európske vlády a inštitúcie sú tie najťažšie situácie. V takých časoch musia preukázať svoju obrazotvornosť, svoju rozhodnosť a flexibilnosť. Musia ukázať, že poznajú potreby rodín a komunít v Európskej únii a sú schopné nájsť správne riešenie na náhle negatívne zmeny v oblasti rastu a zamestnanosti.
Europe will above all be judged on results. Since this Commission took office, it has put the spotlight on the European Union's ability to deliver results for its citizens. It has targeted action on areas which will have an impact on Europeans in every corner of the EU. It has championed a partnership approach to work with the key players at every level. It has made clear that the job is not done until the impact is felt on the ground.
Európa bude posudzovaná predovšetkým na základe dosiahnutých výsledkov. Od chvíle, kedy sa súčasná Komisia ujala svojho úradu, stala sa schopnosť Európskej únie dosahovať výsledky v prospech svojich občanov stredom záujmu. Komisia sústredila svoju činnosť na oblasti, ktoré budú mať dosah na život Európanov v celej EÚ. Mimoriadne úspešný je jej partnerský prístup k spolupráci s hlavnými aktérmi na všetkých úrovniach. Jasne zdôraznila, že úlohu nemožno pokladať za splnenú, pokiaľ jej dosah nie je viditeľný v praxi.
The current economic crisis gives another opportunity to show that Europe serves its citizens best when it makes concrete action the touchstone. Europe can make the difference.
Súčasná hospodárska kríza poskytuje ďalšiu možnosť ukázať, že Európa je pre svojich občanov najviac prospešná vtedy, keď prijíma konkrétne opatrenia. A Európa môže svojimi opatreniami veľa zmeniť.
In difficult times, the temptation is to feel powerless. But Europe is not powerless. The levers of government, the instruments of the European Union, the influence of intelligent coordination add up to a potent force to arrest the trend towards a deeper recession. A Europe ready to take swift, bold, ambitious and well-targeted action will be a Europe able to put the brakes on the downturn and begin to turn the tide. We sink or swim together.
V ťažkých dobách sa šíri pocit bezmocnosti. Európa však nie je bezmocná. Nástroje, ktoré majú k dispozícii vlády, nástroje Európskej únie a vplyv rozumnej koordinácie zväčšujú silu potrebnú na zastavenie upadania do hlbšej recesie. Európa, ktorá je pripravená na rýchle, odvážne, ambiciózne a presne cielené opatrenia, bude Európou schopnou zastaviť úpadok a zvrátiť súčasnú situáciu. Podľahneme alebo vytrváme spoločne.
The particular contribution of the European Union is its ability to help partners work together. Harnessing Member States' and Community action will add up to a powerful lever for change. It will open the door to using the strengths of each part of Europe to best effect. It will allow us to shape the global response to this global crisis.
Európska únia môže ponúknuť najmä schopnosť pomôcť svojim partnerom pri vytváraní spolupráce. Spoločné využitie opatrení členských štátov a Spoločenstva posilní dosiahnutie zmeny. Umožní sa tak čo najlepšie využitie silných stránok každej časti Európy. Bude možné sformovať globálnu reakciu na túto globálnu krízu.
A month ago, the Commission took the initiative to set out how decisive and coordinated action could respond to the economic crisis. I am pleased to see that as national governments work to address their own situations, they have been inspired by the common principles agreed for European action. Today the Commission strengthens this platform for joint action with a Plan to contain the scale of the downturn and to stimulate demand and confidence, saving hundreds of thousands of jobs and keeping large and small businesses at work while waiting for growth to return.
Pred mesiacom prijala Komisia iniciatívu na zistenie, ak é rozhodné a koordinované opatrenia sú potrebné na riešenie hospodárskej krízy. Je potešením vidieť, že sa národné vlády pri riešení vlastnej situácie inšpirovali spoločnými zásadami prijatými v rámci reakcie na európskej úrovni. Dnes Komisia ešte posilňuje túto platformu pre spoločnú akciu plánom na zastavenie hospodárskeho poklesu a povzbudenie dopytu a dôvery, čím sa zachránia stovky, ba až tisícky pracovných miest a udrží sa chod veľkých a malých podnikov do doby, než hospodárstvo začne opäť rásť.
The European Economic Recovery Plan has two key pillars, and one underlying principle:
Plán hospodárskej obnovy Európy pozostáva z dvoch hlavných pilierov a jednej základnej zásady:
- The first pillar is a major injection of purchasing power into the economy, to boost demand and stimulate confidence. The Commission is proposing that, as a matter of urgency, Member States and the EU agree to an immediate budgetary impulse amounting to € 200 billion (1.5% of GDP), to boost demand in full respect of the Stability and Growth Pact.
- Prvým pilierom je zásadné zvýšenie kúpnej sily, povzbudenie dopytu a posilnenie dôvery. Komisia navrhuje, aby sa členské štáty a EÚ v dôsledku naliehavej situácie dohodli na okamžitom posilnení rozpočtu vo výške 200 mld. EUR (1,5 % HDP) na povzbudenie dopytu pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu.
- The second pillar rests on the need to direct short-term action to reinforce Europe's competitiveness in the long term. The Plan sets out a comprehensive programme to direct action to "smart" investment. Smart investment means investing in the right skills for tomorrow's needs; investing in energy efficiency to create jobs and save energy; investing in clean technologies to boost sectors like construction and automobiles in the low-carbon markets of the future; and investing in infrastructure and inter-connection to promote efficiency and innovation. At the same time, the ten Actions for Recovery included in the Plan will help Member States to put the right social and economic levers in place to meet today's challenge: to open up new finance for SMEs, cut administrative burdens and kick-start investment to modernise infrastructure. It will drive a competitive Europe ready for the low-carbon economy.
- Druhý pilier spočíva v potrebe priamych krátkodobých opatrení na posilnenie dlhodobej konkurencieschopnosti Európy. V pláne sa stanovuje komplexný program priamych opatrení na zabezpečenie „rozumných“ investícií. Rozumné investície sú investície do správnych oblastí vzhľadom na budúce potreby – investície do energetickej účinnosti s cieľom vytvoriť pracovné miesta a dosiahnuť úspory energie, investície do čistých technológií s cieľom povzbudiť odvetvie výstavby a automobilový priemysel využívajúci nízkouhlíkové technológie pre trhy budúcnosti, investície do infraštruktúry a vzájomného prepojenia na podporu efektívnosti a inovácie. Desať opatrení na obnovu zahrnutých do plánu zároveň pomôže členským štátom vytvoriť správne sociálne a hospodárske nástroje na riešenie súčasnej výzvy: otvoriť nové financovanie pre MSP, zmenšiť administratívnu záťaž a investovať do modernizácie infraštruktúry. Plán pripraví konkurencieschopnú Európu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
- The fundamental principle of this Plan is solidarity and social justice. In times of hardship, our action must be geared to help those most in need. To work to protect jobs through action on social charges. To immediately address the long-term job prospects of those losing their jobs, through the European Globalisation Adjustment Fund and an accelerated European Social Fund. To cut energy costs for the vulnerable through targeted energy efficiency. To address the needs of those who cannot yet use the internet as a tool to connect.
- Základnou zásadou tohto plánu je solidarita a sociálna spravodlivosť. V ťažkých časoch musia byť naše opatrenia zamerané na pomoc tým, ktor í ju najviac potrebujú. Je potrebné chrániť pracovné miesta prostredníctvom opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia. Na okamžité riešenie otázky dlhodobej zamestnanosti osôb, ktoré stratili prácu, budú slúžiť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a posilnený Európsky sociálny fond. Je potrebné znížiť prostredníctvom zabezpečenia cielenej energetickej účinnosti náklady na energiu tých, ktorí môžu byť najviac zasiahnutí krízou. Je potrebné uspokojiť potreby tých, ktorí nemôžu využívať internet ako komunikačný nástroj.
I am convinced that at times of crisis, opportunities open up to accelerate change and to introduce structural reforms to make us succeed in the globalised economy of the future. This is a great opportunity for Europe.
Som presvedčený o tom, že sa nám v čase krízy otvárajú príležitosti na urýchlenie zmien a zavedenie štrukturálnych reforiem, aby sme mohli uspieť v globalizovanej ekonomike budúcnosti. Je to pre Európu veľká príležitosť.
A comprehensive and ambitious rec overy plan is now on the table. The quicker we make it happen, the sooner we will bring the help needed to Europeans today.
Máme pred sebou komplexný a ambiciózny plán obnovy. Čím skôr ho budeme realizovať, tým skôr poskytneme Európanom pomoc, ktorú dnes potrebujú.
José Manuel Durão Barroso
José Manuel Durão Barroso
Brussels, 26th November 2008
V Bruseli 26. novembra 2008
1. INTRODUCTION
1. ÚVOD
The global financial crisis has hit the EU hard. A squeeze on credit, falls in house prices and tumbling stock markets are all reinforcing a slump in consumer confidence, consumption and investment. Households are under real pressure. Businesses' order books are down. Sectors dependent on consumer credit – like private construction and the automobile industry – have seen their markets sharply deteriorate in many Member States.
Svetová finančná kríza tvrdo zasiahla EÚ. Obmedzenia úverov, pokles cien nehnuteľností a pád burzových trhov prehlbujú stratu dôvery spotrebiteľov a znižujú spotrebu a investície. Domácnosti sa nachádzajú pod skutočným tlakom. Podniky strácajú objednávky. Sektory závislé na spotrebiteľskom úvere – ako súkromný stavebný sektor alebo automobilový sektor – sú svedkami rýchleho pádu svojich trhov v mnohých členských štátoch.
The latest economic forecasts painted a bleak picture of close to zero growth and risks of contraction for the EU economy in 2009, with unemployment rising by some 2.7 million in the next two years, on the assumption that no corrective action is taken. In the weeks since the forecasts came out, economic conditions have deteriorated further:
V prípade, že sa neprijmú žiadne nápravné opatrenia, posledné ekonomické prognózy vykresľujú situáciu veľmi nepriaznivo: takmer nulový rast a riziko zhoršenia stavu európskej ekonomiky v roku 2009, ako aj zvýšenie nezamestnanosti približne o 2,7 miliónov v najbližších dvoch rokoch. Od vypracovania týchto prognóz ubehlo niekoľko týždňov a ekonomické podmienky sa ešte viac zhoršili:
- Financial market conditions remain fragile, and are likely to be tighter for longer than expected;
- finančné trhy ostávajú aj naďalej nestále a vyzerá to tak, že napätie na finančných trhoch bude pretrvávať dlhšie než sa očakávalo,
- Confidence amongst households and firms has fallen much lower than expected;
- dôvera domácností a podnikov klesla hlbšie než sa predpokladalo,
- The slowdown has spread to emerging economies with negative effects for European exports.
- ekonomické spomalenie ovplyvnilo aj rozvíjajúce sa ekonomiky, čo má negatívne účinky na európske vývozy.
The euro area and several Member States are already in recession. The risk is that this situation will worsen still further: that investment and consumer purchases will be put off, sparking a vicious cycle of falling demand, downsized business plans, reduced innovation, and job cuts. This could push the EU into a deep and longer-lasting recession: the economy contracting further next year, and unemployment could rise by several million people.
Eurozóna a mnohé členské štáty sú už v recesii. A hrozí, že situácia sa ešte zhorší: že investície a nákup zo strany spotrebiteľov sa znížia, čo vyústi do bludného kruhu, v ktorom klesá dopyt, obmedzujú sa podnikateľské plány, znižuje sa realizácia inovácií a počet pracovných miest. Európa by sa tak mohla ocitnúť v hlbokej a dlhšie trvajúcej recesii: stav ekonomiky by sa mohol ešte viac zhoršiť na budúci rok a nezamestnanosť by mohla stúpnuť o niekoľko miliónov.
Quick and decisive action is needed to stop this downward spiral. Europe must use all the tools at its disposal. This means Member States and the Union working together, coordinating inside Europe and feeding into a larger global response. In tackling the financial crisis, the Union made sure that the EU level and national action worked together. This was successful in bringing stability at a time of immediate danger. Now Member States should again take advantage of the strengths of the EU – effective coordination, credible frameworks offered by the Stability and Growth Pact and the Lisbon Strategy, as well as the benefits of scale offered by the euro and the largest single market in the world. The interplay of national and EU action can help all Member States weather the worst of the global economic storms and emerge stronger from the crisis.
Na zvrátenie tejto situácie je potrebné prijať rýchle a rázne opatrenia. Európa musí využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii. Znamená to, že členské štáty a Únia musia spolupracovať, spoločne koordinovať postupy v rámci Európy a svoje snahy preniesť do širšej globálnej reakcie. Pri riešení finančnej krízy sa Únia postarala o to, aby EÚ a členské štáty spolupracovali. Bol to úspešný krok na dosiahnutie stability v čase okamžitého ohrozenia. Dnes by mali členské štáty opäť využiť výhody, ktoré ponúkajú silné stránky EÚ – účinná koordinácia, spoľahlivé rámce obsiahnuté v Pakte stability a rastu a v lisabonskej stratégii, ako aj výhody eura a najväčšieho jednotného trhu na svete. Prepojenie opatrení na národnej a európskej úrovni môže pomôcť členským štátom čeliť tým najsilnejším globálnym ekonomickým búrkam a zabezpečiť, aby vyšli z tejto krízy silnejšie.
The euro, in particular, has proved to be an invaluable asset for the EU economies and an essential element of stability. Supported by the strong role played by the independent European Central Bank, the euro protects against destabilising exchange rate movements, which would have greatly complicated the national responses to the crisis.
Najmä euro sa ukázalo byť neoceniteľným prínosom pre ekonomiky EÚ a kľúčovým prvkom stability. Euro, ktoré je naviazané na dôležitú úlohu nezávislej Európskej centrálnej banky, chráni pred výkyvmi výmenných kurzov, ktoré narúšajú stabilitu a ktoré by mohli výrazne skomplikovať reakcie členských štátov na krízu.
A month ago, the Commission took the initiative to outline its plans for dealing with the financial crisis, addressing the difficulties of the wider economy and making Europe a key player in the global response to the financial crisis[1]. In early November, the EU's Heads of State and Government agreed on the need for a coordinated response and asked the Commission to make proposals for discussion at their December meeting.
Pred mesiacom Komisia vyvinula iniciatívu, ktorej cieľom je vypracovať plán, ktorý sa bude zaoberať riešením finančnej krízy, problémami ekonomiky vo všeobecnosti a ktorý postaví Európu do pozície kľúčového hráča, pokiaľ ide o globálnu odpoveď na finančnú krízu[1]. Predstavitelia štátov a vlád EÚ sa začiatkom novembra dohodli na potrebe koordinovanej reakcie a požiadali Komisiu, aby predložila návrhy na diskusiu, ktoré sa prerokujú počas ich decembrového stretnutia.
A European Economic Recovery Plan
Plán hospodárskej obnovy Európy
This European Economic Recovery Plan is the Commission's response to the current economic situation. Given the scale of the crisis we are facing, the EU needs a co-ordinated approach, big enough and ambitious enough to restore consumer and business confidence. It needs to bring together all the policy levers available at EU and national level. Most of the economic policy levers, and in particular those which can stimulate consumer demand in the short term, are in the hands of the Member States. Member States have very different starting points in terms of fiscal room for manoeuvre. But that makes effective coordination all the more important.
Tento Plán hospodárskej obnovy Európy je reakciou Komisie na súčasnú ekonomickú situáciu. Vzhľadom na rozsah krízy, ktorej čelíme, EÚ potrebuje postupovať koordinovane. Tento koordinovaný prístup musí byť dostatočne rozsiahly a ambiciózny na to, aby obnovil dôveru spotrebiteľov a podnikov, a musí spájať všetky politické nástroje dostupné na európskej aj národnej úrovni. Veľká väčšina nástrojov hospodárskej politiky, a najmä tých, ktoré môžu stimulovať dopyt spotrebiteľov v krátkodobom časovom horizonte, leží v rukách členských štátov. Jednotlivé členské štáty sa nachádzajú vo veľmi odlišnej štartovacej pozícii, pokiaľ ide o manévrovací priestor vo fiškálnej oblasti. Ale to robí efektívnu koordináciu ešte dôležitejšou.
All Member States will need to take action to deal with the crisis. Properly coordinated, national efforts can target different goals in parallel. They can cushion the blow of recession in the short term. But they can also promote the structural reforms needed to help the EU emerge stronger from the crisis, without undermining longer term fiscal sustainability. For this reason, this Recovery Plan puts particular emphasis on innovation and greening of EU investment. The EU level can act as a catalyst for such "smart action", combining EU policies and funds to help Member States maintain or pull forward investments which will create jobs, boost demand, and strengthen Europe's capacity to benefit from globalisation.
Do riešenia krízy sa budú musieť zapojiť všetky členské štáty. Správnou koordináciou snáh na národnej úrovni sa môžu dosiahnuť viaceré ciele zároveň. Tieto môžu v krátkom časovom horizonte zmierniť recesiu. Ale takisto môžu podporiť štrukturálne reformy, ktoré pomôžu EÚ, aby vyšla z krízy silnejšia, a zároveň zabránia dlhodobým negatívnym účinkom na fiškálnu udržateľnosť. Z tohto dôvodu sa tento plán obnovy zameriava predovšetkým na inovácie a oživenie investícií EÚ. Urýchlenie tejto „inteligentnej akcie“ by sa mohlo dosiahnuť práve na úrovni EÚ, a to kombináciou politík a finančných prostriedkov EÚ, čím sa členským štátom pomôže udržať alebo podporiť investície, ktoré vytvoria nové pracovné miesta, zvýšia dopyt a posilnia schopnosť Európy čerpať výhody z globalizácie.
The strategic aims of the Recovery Plan are to:
Medzi strategické ciele plánu obnovy patrí:
- Swiftly stimulate demand and boost consumer confidence;
- pohotová stimulácia dopytu a zvyšovanie dôvery spotrebiteľa,
- Lessen the human cost of the economic downturn and its impact on the most vulnerable. Many workers and their families are or will be hit by the crisis. Action can be taken to help stem the loss of jobs; and then to help people return rapidly to the labour market, rather than face long-term unemployment;
- znižovanie nákladov obyvateľstva spojených s hospodárskym poklesom a jeho vplyvu na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Mnoho pracovníkov a ich rodín je alebo bude zasiahnutých krízou. Môžu sa však prijať opatrenia na zastavenie znižovania počtu pracovných miest, ako aj opatrenia, ktoré pomôžu občanom rýchlo sa vrátiť na trh práce, a teda neostávať dlhodobo nezamestnanými,
- Help Europe to prepare to take advantage when growth returns so that the European economy is in tune with the demands of competitiveness and the needs of the future, as outlined in the Lisbon Strategy for Growth and Jobs. That means pursuing the necessary structural reforms, supporting innovation, and building a knowledge economy;
- pomoc Európe pripraviť sa na to, aby v čase, keď sa vráti obdobie rastu, využila všetky príležitosti a dosiahla, aby európske hospodárstvo spĺňalo požiadavky konkurencieschopnosti a potreby budúcnosti ako je uvedené v lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť. To znamená pokračovať v uskutočňovaní potrebných štrukturálnych reforiem, podporovať inovácie a budovať znalostnú ekonomiku,
- Speed up the shift towards a low carbon economy. This will leave Europe well placed to apply its strategy for limiting climate change and promoting energy security: a strategy which will encourage new technologies, create new 'green-collar' jobs and open up new opportunities in fast growing world markets, will keep energy bills for citizens and businesses in check, and will reduce Europe's dependence on foreign energy.
- urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Európa si tak zachová výhodné postavenie, pokiaľ ide o realizáciu jej stratégie zameranej na zníženie účinkov zmeny klímy a podporu energetickej bezpečnosti: stratégie, ktorej cieľom je podporovať nové technológie, vytvárať nové „zelené“ pracovné miesta a nové príležitosti na rýchlo rastúcich svetových trhoch, stratégie, ktorá udrží výdavky na energiu, ktoré vynakladajú obyvatelia a podniky, pod kontrolou a zníži závislosť Európy od cudzích zdrojov energie.
In pursuing these aims, the European Economic Recovery Plan is designed to:
Aby sa tieto ciele dosiahli, Plán hospodárskej obnovy Európy je zameraný na:
- Exploit synergies and avoid negative spill-over effects through co-ordinated action;
- využívanie synergií a predchádzanie negatívnym vedľajším účinkom prostredníctvom koordinovanej činnosti,
- Draw on all available policy levers, fiscal policies, structural and financial market reforms and external action;
- využívanie všetkých dostupných politických nástrojov, fiškálnych politík, štrukturálnych reforiem a reforiem finančného trhu, ako aj vonkajších akcií,
- Ensure full coherence between immediate actions and the EU's medium- to longer term objectives;
- zabezpečovanie súladu medzi okamžitými činnosťami a strednodobými a dlhodobými cieľmi EÚ,
- Take full account of the global nature of the problem and shape the EU's contribution to international responses.
- zohľadňovanie globálnej povahy problému a formovanie prínosu EÚ do medzinárodných reakcií.
This European Economic Recovery Plan proposes a counter-cyclical macro-economic response to the crisis in the form of an ambitious set of actions to support the real economy. The aim is to avoid a deep recession. The Plan is anchored in the Stability and Growth Pact and the Lisbon Strategy for Growth and Jobs. It consists of:
Tento Plán hospodárskej obnovy Európy je návrhom na anticyklickú makroekonomickú reakciu na krízu vo forme balíka ambicióznych opatrení na podporu reálneho hospodárstva. Cieľom je vyhnúť sa hlbokej recesii. Plán vychádza z Paktu stability a rastu a lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Pozostáva z:
- An immediate budgetary impulse amounting to € 200 bn (1.5% of EU GDP), made up of a budgetary expansion by Member States of € 170 bn (around 1.2% of EU GDP), and EU funding in support of immediate actions of the order of € 30 bn (around 0.3 % of EU GDP);
- okamžitého rozpočtového impulzu vo výške 200 mld. EUR (1,5 % HDP EÚ), ktorý tvorí rozpočtová expanzia členských štátov vo výške 170 mld. EUR (približne 1,2 % HDP EÚ) a finančné prostriedky EÚ určené na podporu okamžitých opatrení vo výške 30 mld. EUR (približne 0,3 % HDP),
- And a number of priority actions, grounded in the Lisbon Strategy, and designed at the same time to adapt our economies to long-term challenges, continuing to implement structural reforms aimed at raising potential growth.
- ako aj z viacerých prioritných opatrení, ktoré vychádzajú z lisabonskej stratégie a ktoré sú určené na prispôsobenie našich ekonomík dlhodobým výzvam, či opatrení, ktorých cieľom je pokračovať v realizácii štrukturálnych reforiem zameraných na zvýšenie potencionálneho rastu.
2. Supporting THE REAL ECONOMY AND BOOSTING CONFIDENCE
2. PODPORA REÁLNEHO HOSPODÁRSTVA A OžIVENIE DÔVERY
As the economies of all Member States are highly integrated, sharing one single market and many common policies, any response must combine monetary and credit aspects, budgetary policy, and actions in the Lisbon strategy for growth and jobs.
Vzhľadom na to, že ekonomiky všetkých členských štátov sú vysoko integrované, delia sa o jeden spoločný trh a spolupracujú v rôznych spoločných politických oblastiach, akákoľvek reakcia musí byť kombináciou menových a úverových aspektov, rozpočtovej politiky, ako aj opatrení stanovených v lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť.
2.1. Monetary and credit conditions.
2.1. Menové a úverové podmienky
2.1.1. The role of the European Central Bank and other central banks
2.1.1. Úloha Európskej centrálnej banky a ostatných centrálnych bánk
In the current juncture, monetary policy has a crucial role to play. In the light of reduced inflationary expectation over the medium-term, the European Central Bank (ECB) for the euro area, along with other EU central banks, ha s already cut interest rates. The ECB has signalled that there is scope for further reductions. The ECB has already demonstrated its importance in stabilising markets by lending to banks and contributing to liquidity.
V súčasnej kritickej chvíli má monetárna politika významné postavenie. S cieľom znížiť infláciu v strednodobom časovom horizonte, Európska centrálna banka (ECB), pokiaľ ide o eurozónu, spolu s ostatnými centrálnymi bankami EÚ už znížila úrokové sadzby. ECB takisto oznámila, že hodlá pristúpiť k ďalším zníženiam úrokových sadzieb. ECB okrem toho už dokázala svoju dôležitosť aj v otázke stabilizácie trhov poskytnutím pôžičiek bankám a zvýšením likvidity.
2.1 .2. The role of banks
2.1.2. Úloha bánk
At the root of the problems in the real economy lies the instability in the financial markets. A reliable and efficient financial sector is a pre-requisite for a healthy, growing economy. Stabilising the banking system is therefore the first step towards halting the downturn and promoting a swift and sustainable recovery. The EU must maintain this common drive to rebuild stability and confidence in the still-fragile financial sector and create the conditions for a sustained economic recovery. The crisis has shown risks in the current governance of financial markets which have or could become real and systemic in times of serious turbulence. The pace of reform will be maintained in the coming months to restore stability and protect the interests of European citizens and business.
Podstata problémov reálneho hospodárstva spočíva v nestabilite na finančných trhoch. Spoľahlivý a efektívny finančný sektor je nevyhnutným predpokladom pre zdravú a rastúcu ekonomiku. Prvým krokom k zvráteniu ekonomického spomalenia a podpore rýchleho a udržateľného ozdravenia ekonomiky je preto práve stabilizácia bankového sektora. EÚ musí pokračovať v tejto spoločnej snahe, aby obnovila stabilitu a dôveru v ešte stále nestabilný finančný sektor a vytvorila podmienky na udržateľné ozdravenie ekonomiky. Kríza odhalila v súčasnej správe finančných trhov riziká, ktoré sa mohli v minulosti alebo v prítomnosti stať skutočnosťou a vyústiť v období vážnych turbulencií do systematických problémov. Aby sa obnovila stabilita a ochránili záujmy európskych občanov a podnikov, reforma bude počas nadchádzajúcich mesiacov naďalej pokračovať rovnakým tempom.
But it is now crucial that banks resume their normal role of providing liquidity and supporting investment in the real economy. Member States should use the major financial support provided to the banking sector to encourage a return to normal lending activities and to ensure that central interest rate cuts are passed on to borrowers. The Commission will continue to monitor the economic and competition impacts of measures taken to support the banking sector.
Teraz je však veľmi dôležité, aby banky pokračovali v plnení svojej bežnej úlohy, ktorá spočíva v poskytovaní likvidity a podpore investícií do reálneho hospodárstva. Členské štáty by mali čo najviac finančne podporiť bankový sektor, aby sa mohol čo najrýchlejšie vrátiť k bežným činnostiam súvisiacim s poskytovaním úverov a zabezpečiť, že zníženie centrálnej úrokovej sadzby sa prenesie na dlžníkov. Komisia bude naďalej monitorovať účinky opatrení prijatých na podporu bankového sektora na ekonomiku a hospodársku súťaž.
2.1.3. The role of the European Investment Bank and the European Bank for Reconstruction and Development
2.1.3. Úloha Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj
The current crisis requires reinforced interventions from the E uropean Investment Bank (EIB) group. The EIB will increase its yearly interventions in the EU by some €15 billion for the next two years. As this increased activity will take the form of loans, equity, guarantees and risk-sharing financing, it will also generate a positive leverage of additional investment from private sources. In total, this package proposed by EIB will help mobilise complementary private resources to support additional investments over the next two years. To enable the EIB to increase its financing activities, Member States should decide before the end of the year to incorporate EIB’s reserves to reinforce its capital base in the order of € 60 bn, which will provide a highly visible political signal to the markets and which will significantly increase the Bank's lending capacity. The European Bank for Reconstruction and Development (EBRD) is also expected to add €500 million per year to its present level of financing in the new Member States.
Súčasná kríza si vyžaduje vyššie intervencie Európskej investičnej banky (EIB). Počas nasledujúcich dvoch rokov EIB zvýši svoje ročné intervencie v EÚ približne o 15 miliárd EUR. Keďže táto zvýšená aktivita bude mať formu úverov, kapitálu, záruk a financovania založeného na rozdelení rizika, zároveň pozitívne ovplyvní ďalšie investície zo súkromných zdrojov. Tento balík navrhnutý EIB pomôže počas nadchádzajúcich dvoch rokov zmobilizovať dodatočné súkromné zdroje a podporí tak ďalšie investície. Aby mohla EIB zvýšiť svoje finančné aktivity, členské štáty by mali do konca roka rozhodnúť o začlenení rezervy EIB vo výške 60 mld. EUR do kapitálovej základne, čo bude predstavovať jasný politický signál pre trhy, a čím sa významné zvýši schopnosť Európskej investičnej banky poskytovať úvery. Takisto sa očakáva, že Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) zvýši súčasnú úroveň financovania v nových členských štátoch o 500 miliónov EUR ročne.
2.2. Budgetary Policy
2.2. Rozpočtová politika
Restoring confidence will depend on Europe's ability to boost demand by making use of budgetary policy within the flexibility offered by the revised Stability and Growth Pact. In the current circumstances, budgetary policy has an even more important role to play in stabilising economies and sustaining demand.
Obnova dôvery bude závisieť od schopnosti Európy oživiť dopyt, a to využitím rozpočtovej politiky v rámci flexibility, ktorú umožňuje aktualizovaný Pakt stability a rastu. Pokiaľ ide o stabilizáciu ekonomík a podporu dopytu, rozpočtová politika zohráva vzhľadom na súčasnú situáciu ešte dôležitejšiu úlohu.
Only through a significant stimulus package can Europe counter the expected downward trend in demand, with its negative knock-on effects on investments and employment. Therefore, the Commission proposes that Member States agree a co-ordinated budgetary stimulus package which should be timely, targeted and temporary, to be implemented immediately.
Európa sa môže vyrovnať s očakávaným trendom klesania dopytu a s jeho negatívnymi účinkami na investície a zamestnanosť len prostredníctvom významného balíka stimulačných opatrení. Komisia preto navrhuje, aby členské štáty súhlasili s koordinovaným rozpočtovým balíkom stimulačných opatrení, ktorý by sa mal prijať včas a mal by byť jasne orientovaný a dočasný, aby sa opatrenia mohli realizovať okamžite.
In the context of national budgets for 2009, this co-ordinated budgetary impulse should be € 170 bn, which represents 1.2% of the Union's GDP, in order to produce a substantive positive and rapid impact on the European economy and on employment, in addition to the role of the automatic stabilisers. Expenditures and/or reductions in taxation included in the budgetary impulse should be consistent with the flexibility offered by the Stability and Growth Pact and reinforce the structural reforms of the Lisbon Strategy. This budgetary stimulus should be temporary. Member States should commit to reverse the budgetary deterioration and return to the aims set out in the medium term objectives.
Aby mal tento koordinovaný rozpočtový stimul v kontexte vnútroštátnych rozpočtov na rok 2009, okrem úlohy automatického stabilizátora, významný pozitívny a rýchly vplyv na európske hospodárstvo a zamestnanosť, mal by predstavovať sumu 170 mld. EUR, t. j. 1,2 % HDP Únie. Výdavky a/alebo zníženia daní zahrnuté do rozpočtového stimulu by mali byť v súlade s flexibilitou, ktorú umožňuje Pakt stability a rastu, a mali by posilňovať štrukturálne reformy lisabonskej stratégie. Tento rozpočtový stimul by mal byť len dočasný. Členské štáty by sa mali zaviazať, že zvrátia zhoršený stav rozpočtu a vrátia sa k plneniu strednodobých cieľov.
To maximise its impact, the budgetary stimulus should take account of the starting positions of each Member State. It is clear that not all Member States are in the same position. Those that took advantage of the good times to achieve more sustainable public finance positions and improve their competitive positions have more room for manoeuvre now. For those Member States, in particular outside the euro area, which are facing significant external and internal imbalances, budgetary policy should essentially aim at correcting such imbalances.
Aby bol rozpočtový stimul čo najúčinnejší, musia sa zohľadniť rozličné východiskové situácie jednotlivých členských štátov. Je zrejmé, že členské štáty sa nachádzajú v rozličných pozíciách. Štáty, ktoré využili priaznivé obdobie na dosiahnutie udržateľnejšieho stavu verejných financií a zlepšili svoje konkurenčné postavenie, majú teraz k dispozícii väčší manévrovací priestor. Rozpočtová politika členských štátov, najmä členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny a ktoré čelia výraznej vonkajšej a vnútornej nerovnováhe, by sa mala zamerať predovšetkým na nápravu týchto nerovnováh.
This budgetary stimulus must be well designed and be based on the following principles:
Tento rozpočtový stimul musí byť jasne navrhnutý a musí sledovať tieto zásady:
(1) It should be timely, temporary, targeted, and co-ordinated
(1) Mal by sa prijať včas a mal by byť dočasný, jasne orientovaný a koordinovaný
National budgetary stimulus packages should be:
Národné rozpočtové balíky stimulačných opatrení by mali byť:
- timely so that they quickly support economic activity during the period of low demand, as delays in implementation could mean that the fiscal impulse only comes when the recovery is underway;
- prijaté včas , aby sa čo najrýchlejšie podporila hospodárska činnosť počas obdobia nízkeho dopytu, keďže oneskorenie realizácie týchto opatrení by mohlo znamenať, že fiškálny impulz sa prejaví až v čase ozdravovania ekonomiky,
- temporary so as to avoid a permanent deterioration in budgetary positions which would undermine sustainability and eventually require financing through sustained future tax increases;
- dočasné , aby sa predišlo trvalému zhoršeniu stavu rozpočtu, čo by narušilo udržateľnosť a prípadne by mohlo viesť k potrebe financovania prostredníctvom trvalého zvýšenia daní v budúcnosti,
- targeted towards the source of the economic challenge (increasing unemployment, credit constrained firms/households, etc. and supporting structural reforms) as this maximises the stabilisation impact of limited budgetary resources;
- jasne orientované na zdroj ekonomického problému (zvyšovanie nezamestnanosti, zhoršené podmienky podnikov/domácností pri získavaní úverov atď. a podporu štrukturálnych reforiem), keďže takto sa zvýši stabilizačný vplyv obmedzených rozpočtových zdrojov,
- co-ordinated so that they multiply the positive impact and ensure long term budgetary sustainability.
- koordinované , aby sa znásobil pozitívny vplyv a zabezpečila dlhodobá udržateľnosť rozpočtu.
(2) It should mix revenue and expenditure instruments.
(2) Mal byť kombináciou príjmových a výdavkových nástrojov
In general, discretionary public spending is considered to have a stronger positive impact on demand in the short-run compared with tax cuts. This is because some consumers may prefer to save rather than spend, unless the tax cuts are limited in time. Taking the different situations of Member States into account the following measures could be considered[2]:
Vo všeobecnosti sa vynakladanie verejných výdavkov na základe vlastného uváženia považuje za lepší vplyv na dopyt v krátkodobom horizonte ako znižovanie daní. Príčinou takejto situácie je fakt, že časť spotrebiteľov sa vzhľadom na časovo obmedzené zníženie daní rozhodne radšej šetriť ako míňať svoje finančné prostriedky. Vzhľadom na rozličnú situáciu v členských štátoch by sa mohlo uvažovať o týchto opatreniach[2]:
- Public expenditure has an impact on demand in the short-term. Measures that can be introduced quickly and targeted at households which are especially hard hit by the slowdown are likely to feed through almost directly to consumption, e.g temporarily increased transfers to the unemployed or low income households, or a temporary lengthening of the duration of unemployment benefit. This can also be done through frontloading public investment in projects which could benefit SMEs and could support long-term public policy goals such as improving infrastructure endowments or tackling climate change;
- verejné výdavky majú vplyv na dopyt v krátkodobom časovom horizonte. Opatrenia, ktoré sa môžu zaviesť rýchlo a ktoré sú zamerané na domácnosti, keďže najmä tieto výrazne zasiahlo hospodárske spomalenie, by mohli viac menej priamo viesť k spotrebe. Išlo by napríklad o dočasné zvýšenie príspevkov pre nezamestnaných alebo domácnosti s nízkym príjmom alebo dočasné predĺženie poskytovania dávok v nezamestnanosti. Toto sa dá dosiahnuť aj podporovaním verejných investícií do projektov, ktoré by boli výhodné pre malé a stredné podniky a ktoré by podporovali dlhodobé verejné politické ciele, akými je napríklad zvýšenie finančných príspevkov do infraštruktúry alebo riešenie problému zmeny klímy,
- Guarantees and loan subsidies to compensate for the unusually high current risk premium can be particularly effective in an environment where credit is generally constrained. They can help bridge a lack of short-term of working capital which is currently a problem for many companies;
- záruky a úhrady častí úverov, ktoré majú kompenzovať neobyčajne vysokú súčasnú rizikovú prémiu môžu byť obzvlášť účinné v situácii, keď je úver vo všeobecnosti obmedzený. Napomohli by preklenúť nedostatok krátkodobých prevádzkových prostriedkov, problém, ktorému v súčasnosti čelia viaceré spoločnosti,
- Well designed financial incentives for speeding up the adaptation of our economies to long-term challenges such as climate change, including for example incentives for energy efficiency;
- správne navrhnuté finančné stimuly na urýchlenie pripravenosti našich ekonomík na dlhodobé výzvy, akými je napríklad zmena klímy, vrátane stimulov v oblasti energetickej účinnosti,
- Lower taxes and social contributions: lower social contributions paid by employers can have a positive impact on job retention and creation while lower taxation of labour income can support purchasing power in particular for low wage earners;
- nižšie dane a príspevky na sociálne zabezpečenie: nižšie príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré platia zamestnávatelia, môžu mať pozitívny vplyv na udržanie a vytváranie pracovných miest, zatiaľ čo zníženie daní z príjmu podporí kúpnu silu predovšetkým osôb s nízkym zárobkom,
- Temporary reductions in the level of the standard rate of VAT can be introduced quickly and might provide a fiscal impulse to support consumption.
- dočasné zníženie bežnej sadzby DPH sa môže zaviesť rýchlo a môže predstavovať fiškálny impulz, ktorý podporí spotrebu.
(3) It should be conducted within the Stability and Growth Pact
(3) Mal by sa vykonávať v rámci Paktu stability a rastu
Budgetary policy should be conducted within the Stability and Growth Pact, so as to provide a common and credible framework for policy. The 2005 revision of the Pact allows better account to be taken of cyclical conditions while strengthening medium and long-term fiscal discipline. The resulting framework is more demanding in good times, it affords more flexibility in bad times. Extraordinary circumstances combining a financial crisis and a recession justify a co-ordinated budgetary expansion in the EU. It may lead some Member States to breach the 3% GDP deficit reference value. For Member States considered to be in an excessive deficit, corrective action will have to be taken in time frames consistent with the recovery of the economy. This is fully consistent with the procedures of the Stability and Growth Pact which guarantee that the excessive deficit will be corrected in due time, ensuring long-term sustainability of the budgetary positions.
Aby rozpočtová politika poskytla spoločný a dôveryhodný politický rámec, mala by sa vykonávať v rámci Paktu stability a rastu. Revízia paktu v roku 2005 umožní lepšie zohľadniť cyklické podmienky a zároveň posilniť strednodobú a dlhodobú fiškálnu disciplínu. Čím je vytváranie výsledného rámca náročnejšie v priaznivom období, tým je tento rámec pružnejší v nepriaznivom období. Výnimočné okolnosti, ktorými je kombinácia finančnej krízy a recesia, sú dôvodom na koordinovanú rozpočtovú expanziu v EÚ. Táto môže viesť niektoré členské štáty k prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu, ktorá predstavuje 3 % HDP. Členské štáty, ktoré dosiahnu nadmerný deficit, budú musieť postupne ako sa bude ekonomika zotavovať prijímať nápravné opatrenia. Ide o postup, ktorý je plne v súlade s postupmi Paktu stability a rastu, ktorý zaručuje, že nadmerné deficity budú upravené včas a zaručí sa trvalá udržateľnosť rozpočtu.
The Stability and Growth Pact will therefore be applied judiciously ensuring credible medium-term fiscal policy strategies. Member States putting in place counter-cyclical measures should submit an updated Stability or Convergence Programme by the end of December 2008. This update should spell out the measures that will be put in place to reverse the fiscal deterioration and ensure long-term sustainability. The Commission will then assess the budgetary impulse measures and stability and convergence programmes based on updated forecasts and will provide guidance on the appropriate stance, relying on the following objectives:
Pakt stability a rastu sa preto bude realizovať uvážlivo, pričom sa zabezpečí prijatie dôveryhodných strednodobých stratégií v oblasti fiškálnej politiky. Členské štáty, ktoré realizujú anticyklické opatrenia, by mali do konca decembra 2008 predložiť aktualizovaný stabilizačný a konvergenčný program. Táto aktualizácia by mala zahŕňať opatrenia, ktoré sa budú realizovať s cieľom zvrátiť zhoršenie stavu rozpočtu a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. Komisia posúdi opatrenia rozpočtového stimulu a stabilizačné a konvergenčné programy vychádzajúce z aktualizovaných prognóz a poskytne vhodné poradenstvo, pričom sa budú zohľadňovať tieto ciele:
- ensuring the reversibility of measures increasing deficits in the short term;
- v krátkodobom časovom horizonte zabezpečiť zvratnosť opatrení, ktoré majú na svedomí zvyšovanie deficitu,
- improving budgetary policy-making in the medium-term, through a strengthening of the national budgetary rules and frameworks;
- v strednodobom časovom horizonte zlepšiť tvorbu politík v oblasti rozpočtu prostredníctvom posilnenia vnútroštátnych rozpočtových pravidiel a rámcov,
- ensuring long-term sustainability of public finances, in particular through reforms curbing the rise in age-related expenditure.
- zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä prostredníctvom reforiem, ktoré znížia výdavky súvisiace s vekom.
(4) It should be accompanied by structural reforms that support demand and promote resilience
(4) Mali by ho sprevádzať štrukturálne reformy, ktoré podporia dopyt a odolnosť ekonomiky
While the most immediate impact on growth and jobs in the short run needs to come from a monetary and fiscal stimulus, a comprehensive recovery plan also needs to encompass an ambitious structural reform agenda tailored to the needs of individual Member States, and designed to equip them to emerge stronger from the crisis. In part, this is because some structural reforms can also contribute to bolstering aggregate demand in the short term. Moreover, structural reforms are necessary to address some of the underlying root causes of the present crisis, as well as to strengthen the economy's adjustment capacity needed for a rapid recovery.
Zatiaľ čo okamžitý vplyv na rast a zamestnanosť v krátkodobom časovom horizonte musia zabezpečiť menové a daňové stimuly, komplexný plán obnovy musí rovnako zahŕňať aj ambiciózny program štrukturálnej reformy , ktorý bude upravený pre potreby jednotlivých členských štátov a navrhnutý tak, aby členské štáty vyšli z krízy silnejšie. Sčasti preto, lebo niektoré štrukturálne reformy môžu takisto prispieť k zvýšeniu celkového dopytu v krátkodobom časovom horizonte. Štrukturálne reformy sú takisto potrebné na nápravu niektorých základných príčin terajšej krízy, ako aj na posilnenie schopnosti ekonomiky prispôsobiť sa a tak čím skôr dosiahnuť oživenie.
A resilient, flexible economy helps mitigate the adverse impact of an economic crisis. The Lisbon Strategy has already strengthened the European economic fundamentals. Appropriately tailored, Lisbon strategy structural reforms could be an appropriate short-term policy response to the crisis as they strengthen economic resilience and flexibility. Member States should consider the following measures:
Existencia odolnej a flexibilnej ekonomiky prispieva k znižovaniu negatívneho účinku hospodárskej krízy. Lisabonskou stratégiou sa už posilnili európske hospodárske základy. Primerane navrhnuté štrukturálne reformy lisabonskej stratégie by sa mohli stať vhodnou krátkodobou politickou reakciou na súčasnú krízu a mohli by posilniť odolnosť a flexibilitu ekonomiky. Členské štáty by sa mali zamyslieť nad týmito opatreniami:
- Supporting consumer purchasing power through improved market functioning: policies that improve the functioning of key markets can help sustain demand by helping bring down prices, thus supporting the purchasing power of households;
- podpora kúpnej sily spotrebiteľov prostredníctvom zlepšenia fungovania trhu: politiky, ktoré zlepšujú fungovanie kľúčových trhov, môžu podporiť dopyt tak, že prispejú k znižovaniu cien a tým podporia kúpnu silu domácností,
- Addressing immediate competitiveness problems. In Member States with inflation and competitiveness problems measures need to be taken urgently that reinforce the link between the wage setting mechanism and productivity developments;
- riešenie naliehavých problémov v oblasti konkurencieschopnosti: v členských štátoch, ktoré čelia inflácii a problémom v oblasti konkurencieschopnosti, sa musia urýchlenie prijať opatrenia na posilnenie prepojenia medzi systémami stanovovania miezd a rastom produktivity,
- Supporting employment and facilitating labour market transitions : today's prime labour market challenge is to avoid wasteful labour shedding by industries temporarily affected by short-term demand disturbances. To that end, more flexibility in working time arrangements or enhanced employment services could help;
- podpora zamestnanosti a uľahčenie zmeny zamestnania na trhu práce : základnou výzvou v súvislosti s trhom práce je v tomto okamihu potreba vyhnúť sa prepúšťaniu v sektoroch, ktoré sú dočasne ovplyvnené zníženým dopytom. Pomohli by opatrenia, ktorým by sa zaviedol pružnejší pracovný čas alebo lepšie služby v oblasti zamestnanosti,
- Reducing regulatory and administrative burdens on businesses. Such reforms help increase productivity, and strengthen competitiveness. Measures that can be implemented rapidly include continuing efforts to reduce the time to start up a business.
- znižovanie regulačnej a administratívnej záťaže podnikov: takéto reformy by priniesli zvýšenie produktivity a posilnili by konkurencieschopnosť. Opatrenia, ktoré by sa mohli zaviesť rýchlo, zahŕňajú trvalé snahy o skrátenie času potrebného na založenie podnikania.
2.3. Actions in the four priority areas of the Lisbon Strategy
2.3. Opatrenia v rámci štyroch prioritných oblastí lisabonskej stratégie
In order to produce maximum benefits and achieve the Recovery Plan's aims of protecting people and preventing the crisis from deflecting attention from the EU's longer-term interests and the need to invest in its future, there should be a close connection between the fiscal stimulus and actions in the four priority areas of the Lisbon Strategy (people, business, infrastructure and energy, research and innovation), as outlined in this section. In order to achieve this, as part of its annual Lisbon package, the Commission will issue individual reports for each Member State on 16 December 2008 which will include proposals for recommendations.
Aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky a naplnili ciele tohto plánu obnovy, ktorými je ochrana občanov a predchádzanie tomu, aby táto kríza odpútala pozornosť od dlhodobých záujmov EÚ a potreby investovať do jej budúcnosti, malo by existovať úzke prepojenie medzi fiškálnym stimulom a opatreniami v štyroch prioritných oblastiach lisabonskej stratégie (občania, podniky, infraštruktúra a energia, výskum a inovácie), ako je uvedené v tomto oddiele. Komisia preto 16. decembra 2008 vydá , ako súčasť jej ročného balíka lisabonských opatrení, osobitné správy pre každý členský štát, ktoré budú obsahovať návrhy na odporúčania.
A smart combination of EU policies and funds can act as a catalyst for key investments taking the EU in the direction of future sustainable prosperity. It is equally important to provide for stable foreseeable framework conditions to boost confidence, facilitate investment and to work for least cost solutions to common problems. Some of the actions proposed in this section are designed to frontload EU funding directly to contribute to the fiscal stimulus and assist Member States with the implementation of their policies. Others are intended to improve the framework conditions for future investments, reduce administrative burdens and speed up innovation. Overall, the actions form an integrated package: their budgetary implications should take into account the principles set out in the previous section.
Rozumná kombinácia politík a finančných prostriedkov EÚ môže urýchliť kľúčové investície a nasmerovať tak EÚ na cestu budúcej dlhodobej prosperity. Takisto je dôležité stanoviť stále predvídateľné rámcové podmienky, čím sa oživí dôvera, uľahčí realizácia investícií a umožnia sa nájsť najlacnejšie riešenia spoločných problémov. Niektoré opatrenia navrhnuté v tomto oddiele sú zamerané na podporu financovania EÚ, ktoré by prispelo priamo k fiškálnemu stimulu, a na pomoc členským štátom pri implementácii ich politík. Ostatné opatrenia sú zamerané na zlepšovanie rámcových podmienok pre budúce investície, zníženie administratívneho zaťaženia a urýchlenie inovácií. Tieto opatrenia predstavujú integrovaný balík: ich vplyv na rozpočet by mal zohľadňovať zásady stanovené v predchádzajúcom oddiele.
2.3.1 . Protecting employment and promoting entrepreneurship
2.3.1. Udržanie zamestnanosti a podpora podnikania
The top priority must be to protect Europe's citizens from the worst effects of the financial crisis. They are the first to be hit whether as workers, households, or as entrepreneurs. In addressing the employment and social impact of the financial crisis, Member States should actively involve the social partners.
Najvyššou prioritou musí byť ochrana európskych občanov pred najhoršími účinkami finančnej krízy. Pretože práve občanov, či už ide o pracovníkov, domácnosti alebo podnikateľov, sa táto kríza dotýka najviac. Do činnosti zameranej na zmierňovanie účinkov finančnej krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť by členské štáty mali aktívne zapojiť sociálnych partnerov.
a) People
a) Občania
The implementation of active inclusion and integrated flexicurity policies, focused on activation measures, re-training and skills upgrading, are essential to promote employability, ensure rapid re-integration into the labour market of workers who have been made redundant and avoid long term unemployment. Within this context, adequate social protection that provides incentives to work whilst preserving purchasing power will also be important.
Aktíve zapojenie a integrácia politík flexiistoty zameraných na aktivačné opatrenia, rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností sú základnými prvkami podpory zamestnanosti, zabezpečenia rýchlej reintegrácie pracovníkov, ktorí sa stali prebytočnými, na trh práce a prvkami predchádzania dlhodobej nezamestnanosti. V tomto kontexte bude hrať dôležitú úlohu aj primerané sociálne zabezpečenie, ktoré motivuje k práci a zároveň udržuje kúpnu silu.
1. Launch a major European employment support initiative a) The Commission is proposing to simplify criteria for European Social Fund (ESF) support and step up advance payments from early 2009, so that Member States have earlier access to up to € 1.8 bn in order to: Within flexicurity strategies, rapidly reinforce activation schemes, in particular for the low-skilled, involving personalised counselling, intensive (re-)training and up-skilling of workers, apprenticeships, subsidised employment as well as grants for self-employment, business start-up's and Refocus their programmes to concentrate support on the most vulnerable, and where necessary opt for full Community financing of projects during this period; Improve the monitoring and matching of skills development and upgrading with existing and anticipated job vacancies; this will be implemented in close cooperation with social partners, public employment services and universities; Working with Member States, the Commission proposes to re-programme ESF expenditure to ensure that immediate priorities are met. b) The Commission will also propose to revise the rules of the European Globalisation Adjustment Fund so that it can intervene more rapidly in key sectors, either to co-finance training and job placements for those who are made redundant or to keep in the labour market skilled workers who will be needed once the economy starts to recover. The Commission will review the budgetary means available for the Fund in the light of the implementation of the revised rules. 2. Create demand for labour Member States should consider reducing employers' social charges on lower incomes to promote the employability of lower skilled workers. Member States should also consider the introduction of innovative solutions (e.g. service cheques for household and child care, temporary hiring subsidies for vulnerable groups), which have already been successfully pioneered in parts of the Union; The Council should adopt, before the 2009 Spring European Council, the proposed directive to make permanent reduced VAT rates for labour-intensive services. |
1. Spustenie významnej európskej iniciatívy na podporu zamestnanosti a) Komisia navrhuje zjednodušiť kritériá na získanie podpory Európskeho sociálneho fondu (ESF) a zvýšiť od začiatku roka 2009 zálohové platby, aby sa členským štátom umožnil skorší prístup k sume 1,8 mld. EUR na účely: rýchleho posilnenia aktivačných schém v rámci stratégii v oblasti flexiistoty, najmä pre pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, vrátane osobného poradenstva, intenzívnej (re-)kvalifikácie pracovníkov, učňovského vzdelávania, dotovaných zamestnaní, ako aj grantov pre samostatne zárobkovo činné osoby a začínajúce podniky, zamerania programov na podporu najzraniteľnejších občanov, a ak je to potrebné, rozhodnúť sa pre úplné financovanie projektov z prostriedkov Spoločenstva počas tohto obdobia, zlepšovania monitorovania rozvoja zručností a ich súladu so skutočnými a očakávanými potrebami, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta. Realizácia týchto opatrení prebehne v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, verejnými službami v oblasti zamestnanosti a univerzitami, Komisia navrhuje v spolupráci s členskými štátmi preprogramovať výdavky ESF, aby sa zabezpečilo plnenie okamžitých priorít. b) Komisia takisto navrhne revíziu pravidiel Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby tento mohol zasahovať rýchlejšie v kľúčových sektoroch, a to buď spolufinancovaním vzdelávania a sprostredkovania pracovných miest pre tých, ktorí sú nadbytoční alebo na udržanie kvalifikovaných pracovníkov, ktorí budú potrební v období, keď sa ekonomika začne ozdravovať. Komisia preskúma rozpočtové prostriedky dostupné v rámci fondu, pričom zohľadní dodržiavanie revidovaných pravidiel. 2. Vytvorenie dopytu po pracovných silách Členské štáty by mali uvažovať nad znížením výdavkov na sociálne zabezpečenie, ktoré platia zamestnávatelia pracovníkov s nízkym príjmom, aby sa podporila zamestnanosť pracovníkov s nižšou kvalifikáciou. Členské štáty by tiež mali uvažovať o zavedení inovatívnych riešení (napr. šekov pre služby starostlivosti o domácnosť alebo o deti, či dočasných príspevkov v prípade zamestnávania ekonomicky slabších skupín obyvateľstva), ktoré boli v niektorých častiach Únie úspešne zavedené, Rada by mala do jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2009 prijať navrhovanú smernicu týkajúcu sa znížených sadzieb DPH pre služby s vysokým podielom ľudskej práce. |
- b) Business
- b) Ekonomická činnosť
Sufficient and affordable access to finance is a pre-condition for investment, growth and job creation by the private sector. Member States need to use the leverage they have through the provision of major financial support to the banking sector to ensure that banks resume their normal lending activities. To support small businesses and entrepreneurship, the EU and Member States must take urgent steps to substantially reduce administrative burdens for SMEs and micro-enterprises, in particular by fast-tracking the corresponding Commission's proposals. To this end, the European Small Business Act should also be implemented as soon as possible.
Dostatočný a dostupný prístup k financiám je predpokladom pre investovanie, rast a vytváranie pracovných miest v súkromnom sektore. Členské štáty musia využiť vplyv, ktorý prostredníctvom poskytovania významnej finančnej podpory bankovému sektoru majú na zabezpečenie obnovenia normálnych úverových aktivít bánk. Na podporu malých podnikov a podnikania EÚ a členské štáty musia prijať bezodkladné kroky na podstatné znižovanie administratívnej záťaže malých a stredných podnikov a mikropodnikov, predovšetkým urýchlenou realizáciou príslušných návrhov Komisie. Na tento účel by sa iniciatíva „Small Business Act” mala implementovať čo najskôr.
The EU's state aid rules offer Member States a wide range of possibilities for providing financial support to companies, regions and workers/the unemployed and to stimulate demand. At the same time these rules guarantee a level playing field, ensuring that state aids are used to support EU objectives such as R&D, innovation, ICT, transport and energy efficiency, and not to unduly distort competition by favouring particular companies or sectors. In the current exceptional circumstances, access to finance is a major business concern and the Commission will develop temporary guidelines allowing state support for loans (see below).
Pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci ponúkajú členským štátom širokú škálu možností poskytovania finančnej podpory pre podniky, regióny a pracovníkov/nezamestnaných a na stimulovanie dopytu. Tieto pravidlá zároveň zaručujú úroveň hracieho poľa zabezpečením, že štátna pomoc sa používa na podporu cieľov EÚ, ako sú výskum a vývoj, inovácia, IKT, doprava a energetická účinnosť, a nie na neprimerané narušovanie hospodárskej súťaže uprednostňovaním určitých podnikov alebo sektorov. V súčasných mimoriadnych okolnostiach je prístup k finančným prostriedkom dôležitým problémom ekonomickej činnosti, a preto Komisia vypracuje dočasné usmernenia, povoľujúce štátom podporu pôžičiek (pozri ďalej).
3. Enhance access to financing for business The EIB has put together a package of € 30 bn for loans to SME's, an increase by € 10 billion over its usual lending in this sector; The EIB will also reinforce by € 1 bn a year its lending to mid-sized corporations, a key sector of the EU economy. Furthermore, an additional € 1 billion will be conferred by the EIB to the EIF for a mezzanine finance facility; The Commission will put in place a simplification package, notably to speed up its State aid decision-making. Any state aid should be channelled through horizontal schemes designed to promote the Lisbon objectives, notably research, innovation, training, environmental protection and in particular clean technologies, transport and energy efficiency. The Commission will temporarily authorise Member States to ease access to finance for companies through subsidised guarantees and loan subsidies for investments in products going beyond EU environmental standards[3]. 4. Reduce administrative burdens and promote entrepreneurship Building on the Small Business Act, and in order significantly reduce administrative burdens on business, promote their cash flow and help more people to become entrepreneurs, the EU and Member States should: Ensure that starting up a business anywhere in the EU can be done within three days at zero costs and that formalities for the hiring of the first employee can be fulfilled via a single access point; Remove the requirement on micro-enterprises to prepare annual accounts (the estimated savings for these companies are € 7bn per year) and limit the capital requirements of the European private company to one euro; Accelerate the adoption of the European private company statute proposal so that from early 2009 it can facilitate cross border business activities of SMEs and to allow them to work under a single set of corporate rules across the EU; Ensure that public authorities pay invoices, including to SMEs, for supplies and services within one month to ease liquidity constraints and accept e-invoicing as equivalent to paper invoicing (this could deliver cost reductions of up to 18 € Bn); any arrears owed by public bodies should also be settled; Reduce by up to 75% the fees for patent applications and maintenance and halve the costs for an EU trademark. |
3. Zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre MSP EIB pripravila celkový balík v hodnote 30 mld. EUR určený na úvery pre MSP, čo predstavuje nárast o 10 mld. EUR v porovnaní s obvyklým objemom úverov v tomto sektore, EIB tiež posilní o 1 mld. EUR ročne svoje úvery stredne veľkým podnikom, ktoré predstavujú kľúčový sektor hospodárstva EÚ. Okrem toho EIB pridelí Európskemu investičnému fondu dodatočnú 1 mld. EUR na mezanínové financovanie, Komisia na pomoc členským štátom zostaví balík zjednodušení, predovšetkým s cieľom urýchliť svoj proces rozhodovania o poskytovaní štátnej pomoci. Akákoľvek štátna pomoc by mala byť poskytovaná prostredníctvom horizontálnych schém určených na podporu lisabonských cieľov, predovšetkým výskumu, inovácie, vzdelávania, ochrany životného prostredia, a najmä čistých technológií, dopravy a energetickej účinnosti. Komisia dočasne poverí členské štáty, aby zjednodušili podnikom prístup k finančným prostriedkom prostredníctvom dotovaných záruk a úhrady časti úverov na investície do výrobkov, ktoré prekračujú environmentálne normy EÚ[3]. 4. Znižovanie administratívnej záťaže a podpora podnikania Opierajúc sa o iniciatívu „Small Business Act“ a s cieľom výrazne znížiť administratívnu záťaž podnikov, podporiť ich peňažný tok a umožniť väčšiemu počtu ľudí, aby sa stali podnikateľmi, by EÚ a členské štáty mali: zabezpečiť, aby kdekoľvek v EÚ bolo možné založiť podnik do troch dní bez poplatkov a aby bolo možné vybaviť všetky formality spojené s najatím prvého zamestnanca cez jediné prístupové miesto, zrušiť požiadavku, aby mikropodniky pripravovali ročnú účtovnú uzávierku (odhadované úspory pre tieto podniky sú 7 mld. EUR ročne), a obmedziť kapitálové požiadavky európskej súkromnej spoločnosti na jedno euro, urýchliť prijatie návrhu štatútu európskej súkromnej spoločnosti, aby sa od začiatku roku 2009 uľahčili cezhraničné podnikateľské činnosti MSP a umožnilo sa im pôsobiť v celej EÚ v rámci jednotného súboru firemných pravidiel, zabezpečiť, aby verejné orgány uhrádzali faktúry za dodávky a služby v lehote do jedného mesiaca, vrátane úhrad malým a stredným podnikom, čím by sa zmiernili obmedzenia likvidity, a uznať elektronickú fakturáciu za rovnocennú s fakturáciou na papieri (toto by mohlo priniesť zníženie nákladov až o 18 mld. EUR). Akékoľvek dlhy verejných orgánov by sa mali takisto splatiť, znížiť až o 75 % poplatky za žiadosti o registráciu patentov a ich obnovu a znížiť o polovicu poplatky za ochranné známky EÚ. |
- 2.3.2 Continuing to invest in the future
- 2.3.2 Pokračovanie v investíciách do budúcnosti
We are witnessing the beginning of a major structural shift towards a low carbon economy. This provides the EU with an opportunity that will create new businesses, new industries and millions of new well-paying jobs. All sectors must participate: for example, the recent decision on the CAP health check commits €3 Bn for climate-friendly investments in rural development. This is where short-term action can bring immediate as well as lasting benefits to the Union. To accelerate investments, the Commission will clarify the legal framework for partnerships between the public and private sector aiming at carrying out major infrastructure and research investments, in order to facilitate this mixed mode of financing.
Sme svedkami začiatku významného štrukturálneho posunu k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Toto poskytuje EÚ možnosť vytvoriť nové podniky, nové priemyselné odvetvia a milióny nových dobre platených pracovných miest. Musia sa jej zúčastniť všetky sektory: napríklad nedávne rozhodnutie o „kontrole zdravotného stavu“ reformy SPP zaväzuje vyčleniť 3 mld. EUR na ekologické investície do rozvoja vidieka. Krátkodobá akcia v tejto oblasti môže priniesť Únii okamžité aj trvalé prínosy. Na urýchlenie investícií Komisia vyjasní právny rámec partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom, ktorých cieľom je realizácia významných investícií do infraštruktúry a výskumu, aby sa umožnil tento zmiešaný spôsob financovania.
c) Infrastructure and energy
c) Infraštruktúra a energetika
The key to maximising benefits and minimising costs is to target opportunities to boost energy efficiency, for example, of buildings, lighting, cooling and heating systems, and of other technologies like vehicles and machinery. Major positive effects for households and businesses can be harvested in the short term.
Kľúčom k maximalizácii výhod a minimalizácii nákladov je zamerať sa na možnosti zvyšovania energetickej účinnosti, napríklad budov, osvetlenia, systémov chladenia a vykurovania a iných technológií, napr. vozidiel a strojov. V krátkom čase sa môžu dosiahnuť značné pozitívne prínosy pre domácnosti a podniky.
At the same time, Europe needs to accelerate its investments in infrastructure, particularly in the environmentally-friendly transport-modes which are part of the Trans-European Networks (TENs), high-speed ICT networks, energy interconnections, and pan-European research infrastructures. Speeding up infrastructure investments will not only cushion the blow to the construction sector, which is slowing down sharply in most Member States, it will also enhance Europe's longer-term sustainable growth-potential. Particularly in the energy sector a number of high profile trans-European projects would help to increase the EU's energy security and integrate more Member States into the European electricity grid.
Európa zároveň potrebuje urýchliť svoje investície do infraštruktúry, a to do dopravných prostriedkov rešpektujúcich životné prostredie, ktoré sú časťou transeurópskej dopravnej siete (TEN), vysokorýchlostných sietí IKT, energetických prepojení a paneurópskej výskumnej infraštruktúry. Urýchlenie investícií do infraštruktúry nielen stlmí negatívny dosah na stavebný sektor, ktorý sa prudko spomaľuje vo väčšine členských štátov, ale aj zlepší dlhodobejší potenciál trvalo udržateľného rastu v Európe. Najmä v sektore energetiky by mnoho významných transeurópskych projektov pomohlo zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ a zapojiť viac členských štátov do európskej elektrickej siete.
5. Step up investments to modernise Europe's infrastructure For at least the next two years, the EU budget is unlikely to spend the full amount set out in the financial framework. Therefore, for 2009 and 2010, the Commission proposes to mobilise an additional € 5 bn for trans-European energy inter-connections and broadband infrastructure projects. To make this happen, Council and Parliament will need to agree to revise the financial framework, while remaining within the limits of the current budget; With a financial envelope of over € 347 bn for 2007-2013, cohesion policy provides considerable support to public investment by Member States and regions. However, there is a risk that pressure on national budgets will slow down the rate of planned investment. To give an immediate boost to the economy, the implementation of the structural funds should be accelerated. To this end: The Commission will propose to increase its pre-financing of programmes to make up to € 4.5 bn available earlier in 2009; Member States should use the available flexibility to frontload the financing of projects by enhancing the part financed by the Community; The Commission will propose a number of other measures designed to bring forward the implementation of major investment projects, to facilitate the use of financial engineering funds, to simplify the treatment of advances paid to the beneficiaries and to widen the possibilities for eligible expenditure on a flat rate basis for all the funds. The Commission underlines the need for early adoption of these proposals. By the end of March 2009 the Commission will launch a €500 million call for proposals for trans-European transport (TEN-T) projects where this money would lead to construction beginning before the end of 2009. This will bring forward existing funds that would have been reallocated by the mid-term review of the multi-annual TEN-T programme in 2010; In parallel, the EIB will significantly increase its financing of climate change, energy security and infrastructure investments by up to € 6 bn per year, while also accelerating the implementation of the two innovative financial instruments jointly developed with the Commission, i.e. the Risk Sharing Finance Facility to support R&D and the Loan Guarantee Instrument for TEN-T projects to stimulate greater participation of the private sector; The EBRD will more than double its efforts for energy efficiency, climate change mitigation and financing for municipalities and other infrastructure services. This could lead through the mobilisation of private sector financing to € 5 bn investments. 6. Improve energy efficiency in buildings Acting together, Member States and EU Institutions should take urgent measures to improve the energy efficiency of the housing stock and public buildings and promote rapid take up of 'green' products: Member States should set demanding targets for ensuring that public buildings and both private and social housing meet the highest European energy-efficiency standards and make them subject to energy certification on a regular basis. To facilitate reaching their national targets, Member States should consider introducing a reduction of property tax for energy-performing buildings. The Commission has just tabled proposals[4] for a major upgrading in the energy efficiency of buildings and calls on the Council and Parliament to give priority to their adoption; In addition, Member States should re-programme their structural funds operational programmes' to devote a greater share to energy-efficiency investments, including where they fund social housing. To widen possibilities, the Commission is proposing an amendment to the Structural Funds Regulations to support this move and stresses the need for early adoption of the amendments; The Commission will work with the EIB and a number of national development banks to launch a 2020 fund for energy, climate change and infrastructure to fund equity and quasi-equity projects; The Commission calls on Member States and industry urgently to develop innovative financing models, for example, where refurbishments are financed through repayments, based on savings made on energy bills, over several years. 7. Promote the rapid take-up of "green products" The Commission will propose reduced VAT rates for green products and services, aimed at improving in particular energy efficiency of buildings. It encourages Member States to provide further incentives to consumers to stimulate demand for environmentally-friendly products; In addition, Member States should rapidly implement environmental performance requirements for external power supplies, stand-by and off mode electric power consumption, set top boxes and fluorescent lamps; The Commission will urgently draw up measures for other products which offer very high potential for energy savings such as televisions, domestic lighting, refrigerators and freezers, washing machines, boilers and air-conditioners. |
5. Zvýšenie investícií na modernizáciu infraštruktúry Európy Minimálne v najbližších dvoch rokoch sa pravdepodobne z rozpočtu EÚ nepoužije celá suma stanovená vo finančnom rámci. Pre roky 2009 a 2010 preto Komisia navrhuje mobilizovať dodatočných 5 mld. EUR na projekty transeurópskych energetických prepojení a širokopásmovej infraštruktúry. Na zabezpečenie toho sa Rada a Parlament budú musieť dohodnúť na úprave finančného rámca, zachovávajúcom obmedzenia súčasného rozpočtu. S balíkom finančných prostriedkov vo výške vyše 347 mld. EUR na roky 2007 – 2013 poskytuje politika súdržnosti výraznú podporu verejným investíciám členských štátov a regiónov. Existuje však riziko, že tlak na národné rozpočty spomalí mieru plánovaných investícií. Na okamžitú podporu hospodárstva by sa mala urýchliť implementácia štrukturálnych fondov. Na tento účel: Komisia navrhne zvýšiť svoje predfinancovanie projektov až do výšky 4,5 mld. EUR, ktoré budú dostupné začiatkom roka 2009, členské štáty by mali využiť existujúcu flexibilitu na predfinancovanie projektov navýšením časti financovanej Spoločenstvom, Komisia navrhne mnohé ďalšie opatrenia určené na podporu implementácie významných investičných projektov s cieľom umožniť použitie fondov finančného inžinierstva, zjednodušiť nakladanie so zálohami vyplácanými príjemcom a rozšíriť možnosti oprávnených výdavkov na paušálnom základe pre všetky fondy. Komisia zdôrazňuje potrebu skorého prijatia týchto návrhov. Koncom marca 2009 Komisia uverejní výzvu na predkladanie návrhov na poskytnutie finančnej podpory vo výške 500 mil. EUR na projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), kde by finančné prostriedky viedli k začiatku výstavby pred koncom roka 2009. Toto urýchli využitie existujúcich fondov, ktoré by boli prerozdelené pri strednodobom hodnotení viacročného programu TEN-T v roku 2010, EIB súčasne výrazne zvýši svoje financovanie v oblasti zmeny klímy, energetickej bezpečnosti a investícií do infraštruktúr až o 6 mld. EUR ročne, a zároveň urýchli implementáciu dvoch inovačných finančných nástrojov, ktoré boli vyvinuté spoločne s Komisiou. Konkrétne ide o finančný nástroj s rozdelením rizika určený na podporu výskumu a vývoja a nástroj na poskytovanie záruk za úvery na dopravné projekty v rámci TEN-T určené na stimulovanie väčšej účasti súkromného sektora. Európska banka pre obnovu a rozvoj viac než zdvojnásobí svoje úsilie v oblasti energetickej účinnosti, zmiernenia dosahu zmeny klímy a financovania obcí a iných infraštruktúrnych služieb. Toto by prostredníctvom mobilizácie financovania súkromného sektora mohlo viesť k investíciám vo výške 5 mld. EUR. 6. Zvyšovanie energetickej účinnosti v budovách Členské štáty by mali spoločne s inštitúciami EÚ prijať naliehavé opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti bytového fondu a verejných budov a podporovať urýchlené zavádzanie ekologických výrobkov: Členské štáty by si mali stanoviť náročné ciele, aby zabezpečili, že verejné budovy a súkromný a sociálny bytový fond spĺňajú najvyššie európske kritériá energetickej účinnosti a podliehajú pravidelnej energetickej certifikácii. Na uľahčenie dosahovania svojich vnútroštátnych cieľov by členské štáty mali zvážiť zavedenie zníženia dane z nehnuteľnosti pre energeticky úsporné budovy. Komisia práve predložila návrhy[4] na výrazné zlepšenie energetickej účinnosti budov a vyzýva Radu a Parlament, aby ich prednostne prijali. Členské štáty by okrem toho mali preprogramovať svoje prevádzkové programy štrukturálnych fondov tak, aby sa venoval väčší podiel investíciám do energetickej účinnosti, vrátane prípadov, keď sa financuje sociálne bývanie. Komisia s cieľom rozšíriť možnosti na podporu tohto kroku navrhuje zmeny a doplnenia nariadení o štrukturálnych fondoch a zdôrazňuje potrebu ich skorého prijatia. Komisia bude spolupracovať s Európskou investičnou bankou a viacerými národnými rozvojovými bankami, aby sa v roku 2020 otvoril fond pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru, v rámci ktorého by sa financovali projekty „equity“ a „quasi-equity“, Komisia vyzýva členské štáty a priemysel, aby bezodkladne vyvinuli inovačné modely financovania, v ktorých sú napríklad renovácie financované v priebehu niekoľkých rokov prostredníctvom spätných platieb založených na úsporách z účtov za energie. 7. Podpora urýchleného zavádzania ekologických výrobkov Komisia navrhne zníženie sadzieb DPH pre ekologické výrobky a služby, zamerané najmä na zlepšenie energetickej účinnosti budov. Nabáda členské štáty, aby spotrebiteľom poskytli ďalšie stimuly na zvýšenie dopytu po ekologických výrobkoch, Okrem toho by členské štáty mali urýchlene implementovať požiadavky na environmentálne vlastnosti pre externé napájacie zdroje, elektrickú spotrebu v pohotovostnom režime a vo vypnutom stave, doplnkové dekodéry a žiarivky, Komisia bezodkladne vypracuje opatrenia pre iné výrobky, ktoré poskytujú veľký potenciál na energetické úspory, ako sú televízne prijímače, osvetlenie v domácnostiach, chladničky a mrazničky, práčky, bojlery a klimatizačné systémy. |
- d) Research and Innovation
- d) Výskum a inovácia
The financial crisis and the subsequent squeeze on financial resources, both public and private, may tempt some to delay, or substantially cut, planned R&D and education investments, as has happened in the past when Europe was hit by a downturn. With hindsight, such decisions amounted to a major capital and knowledge destruction with very negative effects for Europe's growth and employment prospects in the medium to longer-term. However, there have also been examples of countries, both inside and outside Europe, which had the foresight to increase R&D and education expenditure in difficult economic times by which they laid the basis for their strong position in innovation.
Finančná kríza a následné obmedzenie verejných a súkromných finančných zdrojov môže niektorých zvádzať k odkladu alebo podstatnému zníženiu plánovaných investícií do výskumu a vývoja a vzdelania, čo sa už udialo v minulosti, keď Európu zasiahol hospodársky pokles. S odstupom času takéto rozhodnutia viedli k výraznému zničeniu kapitálu a vedomostí s veľmi negatívnymi strednodobými a dlhodobými účinkami na perspektívy rastu a zamestnanosti v Európe. Tak v Európe ako aj mimo nej sa však vyskytli krajiny, ktoré v období hospodárskych ťažkostí prezieravo zvýšili výdavky na výskum a vývoj a vzdelávanie, čím si zabezpečili silné postavenie v inovácii.
8. Increase investment in R&D , Innovation and Education Member States and the private sector should increase planned investments in education and R&D (consistent with their national R&D targets) to stimulate growth and productivity. They should also consider ways to increase private sector R&D investments, for example, by providing fiscal incentives, grants and/or subsidies. Member States should maintain investments to increase the quality of education. 9. Developing clean technologies for cars and construction. To support innovation in manufacturing, in particular in the construction industry and the automobile sector which have recently seen demand plummet as a result of the crisis and which also face significant challenges in the transition to the green economy, the Commission proposes to launch 3 major partnerships between the public and private sectors: In the automobile sector, a 'European green cars initiative', involving research on a broad range of technologies and smart energy infrastructures essential to achieve a breakthrough in the use of renewable and non-polluting energy sources, safety and traffic fluidity. The partnership would be funded by the Community, the EIB, industry and Member States' contributions with a combined envelope of at least € 5 bn. In this context, the EIB would provide cost-based loans to car producers and suppliers to finance innovation, in particular in technologies improving the safety and the environmental performance of cars, e.g. electric vehicles. Demand side measures such as a reduction by Member States of their registration and circulation taxes for lower emission cars, as well as efforts to scrap old cars, should be integrated into the initiative. In addition, the Commission will support the development of a procurement network of regional and local authorities to pool demand for clean buses and other vehicles and speed up the implementation of the CARS21 initiative; In the construction sector, a 'European energy-efficient buildings' initiative, to promote green technologies and the development of energy-efficient systems and materials in new and renovated buildings with a view to reducing radically their energy consumption and CO2 emissions[5]. The initiative should have an important regulatory and standardisation component and would involve a procurement network of regional and local authorities. The estimated envelope for this partnership is € 1bn. The initiative would be backed by specific actions proposed under actions 5 and 6 on infrastructure and energy-efficiency; To increase the use of technology in manufacturing, "a factories of the future initiative": The objective is to help EU manufacturers across sectors, in particular SMEs, to adapt to global competitive pressures by increasing the technological base of EU manufacturing through the development and integration the enabling technologies of the future, such as engineering technologies for adaptable machines and industrial processes, ICT, and advanced materials. The estimated envelope for this action is € 1.2 bn. 10. High-speed Internet for all High-speed Internet connections promote rapid technology diffusion, which in turn creates demand for innovative products and services. Equipping Europe with this modern infrastructure is as important as building the railways in the nineteenth century. To boost Europe's lead in fixed and wireless communications and accelerate the development of high value-added services, the Commission and Member States should work with stakeholders to develop a broadband strategy to accelerate the up-grading and extension of networks. The strategy will be supported by public funds in order to provide broadband access to under-served and high cost areas where the market cannot deliver. The aim should be to reach 100% coverage of high speed internet by 2010. In addition, and also with a view to upgrading the performance of existing networks, Member States should promote competitive investments in fibre networks and endorse the Commission's proposals to free up spectrum for wireless broadband. Using the funding mentioned in action 5 above, the Commission will channel an additional € 1 bn to these network investments in 2009/10. |
8. Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, inovácie a vzdelávania V záujme stimulovania rastu a produktivity by členské štáty a súkromný sektor mali zvýšiť plánované investície do vzdelávania a výskumu a vývoja (v súlade so svojimi národnými cieľmi výskumu a vývoja). Mali by tiež zvážiť spôsoby zvýšenia investícií súkromného sektora do výskumu a vývoja, napríklad poskytovaním finančných stimulov, grantov a/alebo dotácií. Členské štáty by mali udržať úroveň investícií na zvýšenie kvality vzdelávania. 9. Vývoj čistých technológií pre automobily a stavebníctvo Na podporu inovácie vo výrobe, najmä v stavebnom priemysle a v automobilovom sektore, ktoré v poslednom období zaznamenali v dôsledku krízy prudký pokles dopytu a ktoré takisto čelia dôležitým výzvam v prechode na ekologické hospodárstvo, Komisia navrhuje začať 3 významné partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom: V automobilovom sektore ide o „Európsku iniciatívu ekologických áut“, ktorá by zahŕňala širokú škálu technológií a inteligentných energetických infraštruktúr, potrebných na dosiahnutie prelomu v používaní obnoviteľných a neznečisťujúcich zdrojov energie, bezpečnosti a plynulosti dopravy. Partnerstvo by bolo financované z príspevkov Spoločenstva, Európskej investičnej banky, priemyslu a členských štátov, s kombinovaným balíkom najmenej 5 mld. EUR. V tomto kontexte by Európska investičná banka poskytovala nákladovo orientované úvery výrobcom a dodávateľom automobilov na financovanie inovácie, a najmä technológií, ktoré zlepšujú bezpečnosť a environmentálne vlastnosti automobilov, napríklad elektrických vozidiel. Do iniciatívy by sa mali začleniť opatrenia na strane dopytu, ako napríklad zníženie registračných a cestných daní členskými štátmi pre automobily s nižšími emisiami, ako aj snaha o vyraďovanie starých áut. Komisia okrem toho podporí vytvorenie siete obstarávania regionálnych a miestnych orgánov s cieľom spojiť dopyt po ekologických autobusoch a iných vozidlách a urýchliť implementáciu iniciatívy CARS21, V stavebnom sektore ide o iniciatívu „európskych energeticky účinných budov“ na podporu ekologických technológií a vývoja energeticky účinných materiálov v nových a renovovaných budovách s cieľom radikálne znížiť ich spotrebu energie a emisie CO2[5]. Táto iniciatíva by mala mať významnú regulačnú a normalizačnú zložku a mala by zahŕňať sieť obstarávania regionálnych a miestnych orgánov. Odhadovaný balík pre toto partnerstvo je 1 mld. EUR. Iniciatíva by bola podporovaná špecifickými akciami navrhovanými v rámci akcií 5 a 6, ktoré sa týkajú infraštruktúry a energetickej účinnosti. Zvýšenie použitia technológie vo výrobe, „iniciatíva závodov budúcnosti“: Cieľom je pomôcť výrobcom EÚ v rôznych sektoroch, najmä MSP, prispôsobiť sa globálnym konkurenčným tlakom zvyšovaním technologickej základne výroby v EÚ prostredníctvom identifikácie, zavádzania a príslušného podporovania technológií budúcnosti, ako sú inžinierske technológie pre adaptabilné zariadenia a priemyselné procesy, IKT a progresívne materiály. Odhadovaný balík pre túto akciu je 1,2 mld. EUR. 10. Vysokorýchlostný internet pre všetkých Vysokorýchlostné internetové pripojenia podporujú rýchle šírenie technológií, čo zase vytvára dopyt po inovatívnych výrobkoch a službách. Vybaviť Európu touto modernou infraštruktúrou je tak dôležité, ako bolo v 19. storočí vybudovanie železníc. Na podporu vedúceho postavenia Európy v pevných a bezdrôtových komunikáciách a urýchlenie rozvoja služieb s vysokou pridanou hodnotou by Komisia a členské štáty mali spolupracovať so zainteresovanými stranami na rozvoji stratégie týkajúcej sa širokého pásma, aby sa urýchlila modernizácia a rozšírenie sietí. Táto stratégia bude podporovaná verejným financovaním s cieľom zaviesť širokopásmový prístup v oblastiach s nedostatočným poskytovaním služieb alebo kde toto poskytovanie prináša vysoké náklady, ak to nemôže zabezpečiť trh. Cieľom by malo byť 100 % pokrytie vysokorýchlostným internetom do roku 2010. Okrem toho, a tiež s cieľom zmodernizovať výkonnosť existujúcich sietí, by členské štáty mali podporovať investície do sietí z optických vláken podporujúce konkurenciu a schváliť návrhy Komisie na uvoľnenie spektra na bezdrôtové široké pásmo. Prostredníctvom financovania uvedeného v akcii 5 Komisia poskytne dodatočnú 1 mld. EUR na investície do týchto sietí v rokoch 2009/10. |
- 3. WORKING TOWARDS GLOBAL SOLUTIONS
- 3. Napredovanie ku globálnym riešeniam
The challenges the EU is now facing are part of the global macro economic challenges highlighted by the recent Summit on Financial Markets and the World Economy in Washington. This European Economic Recovery Plan will form part of the EU's contribution to closer international macro economic co-operation, including with emerging countries, designed to restore growth, avoid negative spillovers and support developing countries. The EU has benefited greatly in recent decades from increased cross-border capital and trade flows with developed countries and increasingly also with emerging economies. The financial crisis has shown just how interdependent the world has become. The scale and speed at which a loss of confidence in one part of the world soon affected financial markets and spilt over to real economies worldwide is rightly a matter of concern. In today's world, a shock to one systemically important financial market is a global problem and has to be treated accordingly. So a key part of any co-ordinated EU response to the economic downturn will have to come through greater engagement with our international partners, and with international organisations, working together to tackle challenges at home and abroad, including in developing countries which will be among those hardest hit.
Výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, sú súčasťou globálnych makroekonomických výziev, ktoré boli zdôraznené na nedávnom samite o finančných trhoch a svetovej ekonomike vo Washingtone. Tento plán hospodárskej obnovy Európy bude súčasťou príspevku EÚ k užšej medzinárodnej makroekonomickej spolupráci, vrátane spolupráce s rozvíjajúcimi sa krajinami, ktorá je zameraná na obnovu rastu, predchádzanie negatívnym vedľajším účinkom a podporu rozvojových krajín. EÚ v posledných desaťročiach vo veľkej miere ťažila zo zvyšovania cezhraničného toku kapitálu a obchodu s rozvinutými krajinami a v rastúcej miere tiež s krajinami s rýchlo rastúcimi ekonomikami. Finančná kríza ukázala, že svet sa stáva čoraz viac vzájomne prepojeným. Rozsah a rýchlosť, s akou strata dôvery v jednej časti sveta ovplyvnila finančné trhy a rozšírila sa na reálne hospodárstva na celom svete, oprávnene vyvoláva obavy. V dnešnom svete je šok v jednom systémovo dôležitom finančnom trhu globálnym problémom a musí sa k nemu podľa toho pristupovať. To znamená, že kľúčová časť akejkoľvek koordinovanej reakcie EÚ na hospodársky pokles sa bude musieť uskutočniť prostredníctvom väčšej angažovanosti spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi a s medzinárodnými organizáciami pri riešení problémov doma a v zahraničí, vrátane rozvojových krajín, ktoré budú medzi najviac postihnutými.
Keeping world trade moving
Udržiavanie svetového obchodu v pohybe
Europe's recovery depends on our companies' ability to make best use of the possibilities that global markets offer. Europe's return to solid growth will also depend on its capacity to export. Keeping trade links and investment opportunities open is also the best means to limit the global impact of the crisis, since global recovery will depend crucially on the sustainable economic performance of emerging and developing economies.
Obnova Európy závisí od schopnosti podnikov čo najlepšie využiť možnosti, ktoré ponúkajú globálne trhy. Návrat Európy k stabilnému rastu bude tiež závisieť od jej schopnosti vývozu. Udržiavanie otvorených obchodných väzieb a investičných príležitostí je takisto najlepším prostriedkom ako obmedziť globálny vplyv krízy, keďže globálna obnova bude v rozhodujúcej miere závisieť od udržateľnosti hospodárskej výkonnosti krajín s rozvíjajúcimi sa a rozvojovými ekonomikami.
We must therefore maintain our commitment to open markets across the globe, keeping our own market as open as possible and insisting that third countries do the same, in particular by ensuring compliance with WTO rules. To reach this objective Europe should take renewed action to:
Musíme preto pokračovať v našom záväzku otvorených trhov na celom svete, udržiavaním čo najotvorenejšieho vlastného trhu a trvaním na tom, aby tretie krajiny urobili to isté, predovšetkým zabezpečovaním plnenia pravidiel WTO. Na dosiahnutie tohto cieľa by Európa mala obnoviť úsilie o:
- Reach early agreement on a global trade deal in the WTO Doha Round. Following the renewed commitment made at the 15 November Washington Summit, the Commission has immediately stepped up efforts with key WTO partners to reach an agreement on modalities by the end of the year. A successful Round will send a strong short-term signal of confidence in the new global economic order. Over time it will bring consumers and businesses all over the world benefits in terms of lower prices, by cutting remaining high tariffs in key partner markets;
- skoré uzavretie svetovej obchodnej dohody na rokovaniach organizácie WTO v Dauhe. Po obnovenom záväzku prijatom 15. novembra na samite vo Washingtone Komisia spolu s kľúčovými partnermi WTO bezodkladne zvýšila úsilie zamerané na to, aby sa koncom roka dosiahla dohoda o modalitách. Úspešné kolo rokovaní vyšle silný krátkodobý signál dôvery v nový globálny hospodársky poriadok. Časom prinesie spotrebiteľom a podnikom na celom svete výhody v zmysle nižších cien, prostredníctvom zníženia zostávajúcich vysokých ciel na kľúčových partnerských trhoch.
- Continue to support the economic and social consolidation of the candidate countries and the Western Balkans in the mutual interest of the EU and the region. To this end the Commission will put in place a € 120 million "Crisis Response Package" leveraging an amount of € 500 million in loans from International Financial Institutions;
- ďalšiu podporu hospodárskej a sociálnej konsolidácie kandidátskych krajín a západného Balkánu v spoločnom záujme EÚ a regiónu. Na tento účel Komisia poskytne „balík reakcie na krízu“ vo výške 120 mil. EUR vyvažujúci sumu 500 mil. EUR v úveroch od medzinárodných finančných inštitúcií,
- Create a network of deep and comprehensive free trade agreements in its neighbourhood as a step towards a more integrated regional market. Working through its neighbourhood policy, the EU can build on the Union for the Mediterranean and its plans for a new Eastern Partnership;
- vytvorenie siete rozsiahlych a komplexných dohôd o voľnom obchode v svojom susedstve, ako krok k integrovanejšiemu regionálnemu trhu. Prostredníctvom svojej susedskej politiky môže EÚ pokračovať v budovaní Únie pre Stredozemie a plánov nového východného partnerstva,
- Step up efforts to secure new and ambitious Free Trade Agreements with other trade partners;
- zvýšiť úsilie o zabezpečenie nových a ambicióznych dohôd o voľnom obchode s ďalšími obchodnými partnermi,
- Build a close working relationship with the new US administration, including through the Transatlantic Economic Council . More effective regulatory cooperation could also be pursued with other key industrialised countries, such as Canada and Japan;
- vybudovať blízke pracovné vzťahy s novou administratívou Spojených štátov, aj prostredníctvom Transatlantickej hospodárskej rady . Tiež by sa mala usilovať o účinnejšiu regulačnú spoluprácu s ďalšími kľúčovými industrializovanými krajinami, ako sú Kanada a Japonsko,
- Continue dialogues with key bilateral partners such as China, India, Brazil and Russia and use them to address public procurement, competition and intellectual property issues.
- pokračovať v dialógoch s kľúčovými bilaterálnymi partnermi , akými sú Čína, India, Brazília a Rusko, a využiť tieto dialógy na riešenie otázok verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a duševného vlastníctva.
Tackling Climate change
Riešenie problému zmeny klímy
The crisis is occurring on the eve of a major structural shift towards the low carbon economy. The goal of fighting climate change can be combined with major new economic opportunities to develop new technologies and create jobs and enhance energy security.
Kríza nastáva krátko pred významným štrukturálnym posunom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Cieľ boja proti zmene klímy môže byť spojený s významnými novými hospodárskymi príležitosťami na vývoj nových technológií, vytvorenie pracovných miest a zvýšenie energetickej bezpečnosti.
Agreement in the December European Council and with the European Parliament on the EU's internal climate change strategy will strengthen the leading role the EU must seek to play in securing an ambitious international agreement on climate change at the UNFCCC conference in Copenhagen at the end of 2009.
Uzatvorenie dohody s Európskym parlamentom o vnútornej stratégii EÚ týkajúcej sa zmeny klímy na decembrovom zasadnutí Európskej rady posilní vedúcu úlohu, ktorú sa EÚ musí snažiť mať v zabezpečení ambicióznej medzinárodnej dohody týkajúcej sa zmeny klímy na konferencii UNFCCC v Kodani koncom roku 2009.
Supporting developing countries
Podpora rozvojových krajín
The current crisis will further add to existing pressures on developing countries, which are often least well positioned to cope. So it is all the more important that the EU, and others, maintain their commitments to achieving the Millennium Development Goals (MDG). It may also be necessary for developed countries and regions, like the EU, to come up with new, flexible and innovative instruments to help developing countries face the rapid impact of the crisis such as the EU's recent food aid facility.
Súčasná kríza ešte zhorší existujúce tlaky na rozvojové krajiny, ktoré sú často najhoršie pripravené ju zvládnuť. Tým dôležitejšie je, aby EÚ a ostatní dodržiavali svoje záväzky pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Pre rozvinuté krajiny a regióny, ako je EÚ, môže byť tiež potrebné navrhovať nové, flexibilné a inovačné nástroje na pomoc rozvojovým krajinám s cieľom rýchlo zvládnuť dosahu krízy, akým bol napríklad nedávny nástroj potravinovej pomoci EÚ.
Continuing to help emerging and developing countries on the path to sustainable growth is particularly relevant in the run up to the International Conference on Financing for Development, which will take place in Doha from 29 November – 2 December. At this meeting, the EU – which in 2007 continued to be the largest donor of Overseas Development Assistance (ODA) - will reaffirm its commitment to arriving at ODA target levels of 0.56% of GNP by 2010 and 0.7% by 2015. It will also invite other donors to continue to work towards these goals.
Neustála pomoc rozvojovým a rozvíjajúcim sa krajinám na ceste k udržateľnému rastu je obzvlášť významná v predpoli blížiacej sa Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční 29. novembra – 2. decembra v Dauhe. Na tomto stretnutí EÚ – ktorá bola v roku 2007 naďalej najväčším darcom zahraničnej rozvojovej pomoci (ODA) – opätovne potvrdí svoj záväzok dosiahnuť cieľové hodnoty ODA 0,56 % HNP do roku 2010 a 0,7 % do roku 2015. Vyzve tiež ostatných darcov, aby pokračovali v úsilí o dosahovanie týchto cieľov.
Supporting sustainable development, inter alia through delivering on ODA targets and MDG goals, but also through addressing overall governance challenges, is all the more important in times of economic crisis. Sharing the benefits of sustainable growth, tackling climate change, energy and food security and good governance, are interlinked challenges, where international financial institutions, like other international bodies, also have an important role to play.
Podpora udržateľného rozvoja, medzi iným dosahovaním cieľov ODA a rozvojových cieľov tisícročia, ale aj prostredníctvom riešenia celkových globálnych výziev v oblasti správy vecí verejných, je v časoch hospodárskej krízy o to dôležitejšia. Zdieľanie výhod udržateľného rastu, riešenie problémov zmeny klímy, energetickej a potravinovej bezpečnosti a dobrej správy vecí verejných, sú navzájom prepojené výzvy, pri ktorých medzinárodné finančné inštitúcie, ako aj iné medzinárodné orgány, takisto zohrávajú dôležitú úlohu.
4. CONCLUSIONS
4. Závery
It is clear that the EU faces a difficult time in the coming months as the effects of the world and European economic slow down puts pressure on jobs and demand. But, acting together, Member States and European Institutions can take action to restore consumer and business confidence, to restart lending and stimulate investment in our economies, creating jobs and helping the unemployed to find new jobs. The European Economic Recovery Plan set out in this Communication is designed to create a basis for rapid agreement between Member States to get Europe's economy moving again.
Je zrejmé, že EÚ čelí v najbližších mesiacoch ťažkým časom kvôli tlaku, ktorý dosah svetového a európskeho hospodárskeho spomalenia vytvára na pracovné miesta a dopyt. Členské štáty a európske inštitúcie však spoločne môžu podniknúť kroky na opätovné získanie dôvery spotrebiteľov a podnikov, znovuobnovenie úverových aktivít, podporu investícií do nášho hospodárstva, vytváranie pracovných miest a pomoc nezamestnaným pri hľadaní práce. Plán hospodárskej obnovy Európy stanovený v tomto oznámení je určený na vytvorenie základu pre rýchlu dohodu medzi členskými štátmi s cieľom znovuoživiť európske hospodárstvo.
The European Commission calls on the European Parliament to lend its full support to this European Economic Recovery Plan.
Európska komisia vyzýva Parlament, aby tento Plán hospodárskej obnovy Európy plne podporil.
It calls on Heads of State and Government, at their meeting on 11 and 12 December 2008, to:
Vyzýva hlavy štátov a vlád, aby na svojom stretnutí 11. a 12. decembra 2008:
1. Endorse this European Economic Recovery Plan;
1. schválili tento Plán hospodárskej obnovy Európy;
2. Request the European Commission and the Council to work together to ensure that combined national and EU level measures amount to at least 1.5% of GDP;
2. požiadali Európsku Komisiu a Radu o spoluprácu pri zabezpečení, aby kombinované opatrenia na vnútroštátnej a európskej úrovni dosiahli výšku minimálne 1,5 % HDP;
3. Ensure that updated Stability and Convergence Programmes including the national impulse measures, are assessed in accordance with the procedures laid down in the Stability and Growth Pact, while making use of the flexibility it offers;
3. zabezpečili, aby aktualizované programy stability a konvergenčné programy vrátane národných podporných opatrení boli posudzované v súlade s postupmi stanovenými v Pakte stability a rastu, pri súčasnom využití flexibility, ktorú poskytuje.
4. Endorse the 10 actions outlined in the European Economic Recovery Plan; urge the Council and Parliament to accelerate any legislative activity needed to implement these measures;
4. schválili 10 opatrení uvedených v Pláne hospodárskej obnovy Európy; vyzvali Radu a Parlament k urýchleniu akejkoľvek legislatívnej činnosti, ktorá je potrebná na implementáciu týchto opatrení;
5. Agree, on the basis of a Commission contribution before the 2009 Spring European Council assessing progress made with the implementation of the Plan, to identify any further measures necessary at EU and Member State level to stimulate the recovery;
5. dohodli sa, na základe príspevku Komisie pred jarným zasadnutím Európskej rady v roku 2009 o pokroku dosiahnutom pri implementácii plánu, určiť akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré sú potrebné na podporu hospodárskej obnovy na úrovni EÚ a členských štátov;
6. Continue to work closely with international partners to implement global solutions to strengthen global governance and promote the economic recovery.
6. naďalej spolupracovali s medzinárodnými partnermi pri implementácii globálnych riešení s cieľom posilniť globálnu správu vecí verejných a podporiť hospodársku obnovu.
[1] Communication of 29 October - COM(2008) 706.
[1] Oznámenie z 29. októbra - KOM(2008) 706.
[2] The general recommendations and the specific actions related to the priority areas set out in this document are subject to compliance with internal market and competition rules, notably for State aid.
[2] Všeobecné odporúčania a konkrétne opatrenia súvisiace s prioritnými oblasťami stanovenými v tomto dokumente musia spĺňať pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc.
[3] This will be done by raising the current ¬ 1.5 M safe harbour thresThis will be done by raising the current €1.5 M safe harbour threshold for risk capital to € 2.5M, and by allowing, subject to certain conditions and maximum amounts, (a) to grant aid for guarantees for loans for certain companies having difficulties to obtain loans ; and (b) to grant aid of up to 50% (for SMEs and 25% (for large companies) of the Reference Rate, for loans for investments in the manufacture of products complying earlier with, or going beyond, new Community standards which increase the level of environmental protection and are not yet in force.
[3] Toto sa uskutoční zvýšením súčasného prahu bezpečného prístavu pre rizikový kapitál z 1,5 mil. EUR na 2,5 mil. EUR a povolením, za určitých podmienok a maximálnych výšok pomoci, a) poskytnúť pomoc na záruky pre úvery určitým podnikom, ktoré majú ťažkosti so získaním úverov, a b) poskytnúť pomoc do výšky 50 % (pre MSP) a 25 % (pre veľké podniky) referenčnej sadzby na úvery určené na investície do výroby produktov, spĺňajúcich alebo prekračujúcich nové normy Spoločenstva, ktorými sa zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia, a ešte nenadobudli účinnosť.
[4] COM(2008) 755, 13.11.2008.
[4] KOM(2008) 755, 13.11.2008.
[5] Buildings currently account for 40% of energy consumption.
[5] Budovy v súčasnosti predstavujú okolo 40 % spotreby energie.
Top


Managed by the Publications Office