[pic] | COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES |

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brussels, 30.1.2008

Brusel, 30.1.2008

SEC(2008) 93

SEK(2008) 93

COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT accompanying the

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE k

Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the provision of food information to consumers SUMMARY OF THE IMPACT ASSESSMENT REPORT ON GENERAL FOOD LABELLING ISSUES

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom SÚHRNNÁ SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVU, POKIAĽ IDE O OTÁZKY VŠEOBECNÉHO OZNAČOVANIA POTRAVÍN

{COM(2008) 40 final}{SEC(2008) 92}{SEC(2008) 94}{SEC(2008) 95}

{KOM(2008) 40 v konečnom znení}{SEK(2008) 92}{SEK(2008) 94}{SEK(2008) 95}

SUMMARY

SÚHRNNÁ SPRÁVA

INTRODUCTION

ÚVOD

General food labelling is governed by Directive 2000/13/EC, a codified version of Directive 79/112/EC. Although one major recent amendment was introduced in 2003 (allergenic ingredients) most of the provisions date back to 1978. The evolution of both the foods market and consumers' expectations renders the update and modernisation of this legislation necessary.

Všeobecné označovanie potravín sa riadi smernicou 2000/13/ES, ktorá je kodifikovanou verziou smernice 79/112/ES. Hoci jedna veľká zmena a doplnenie bola uvedená nedávno, v roku 2003, (alergické zložky), väčšina ustanovení pochádza z roku 1978. Vývoj potravinového trhu, ako aj očakávaní zákazníkov vyjadruje nevyhnutnosť aktualizácie a modernizácie týchto právnych predpisov.

The revision of the Community legislation on general food labelling and nutrition labelling is included in the Commission work programme for simplification.

Revízia právnych predpisov Spoločenstva o všeobecnom označovaní a nutričnom označovaní potravín je zahrnutá v pracovnom programe Komisie na zjednodušenie.

PROCEDURAL ISSUES AND CONSULTATION OF INTERESTED PARTIES

PROCESNÉ OTÁZKY A KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

The main stakeholders were consulted in 2003 - 2007. The basis of the consultation process was the conclusion of a study carried out in 2003 on the evaluation of the food labelling legislation. The conclusions of this study identified the key points on which the Commission should focus in the context of a proposal aiming at modernising the Community legislation on labelling and meeting consumers' aspirations.

Konzultácie s hlavnými zainteresovanými stranami sa uskutočnili v rokoch 2003 - 2007. Základom konzultačného procesu bol záver štúdie vykonanej v roku 2003 o hodnotení právnych predpisov o označovaní potravín. Závery tejto štúdie identifikovali kľúčové body, na ktoré by sa mala Komisia orientovať v kontexte návrhu zameraného na modernizáciu právnych predpisov Spoločenstva o označovaní a na splnenie prianí spotrebiteľov.

There were broad surveys of all interested parties seeking their views on the existing legislation and the needs for change. An open consultation was conducted over the internet from 13 March 2006 to 16 June 2006.

Vykonali sa rozsiahle prieskumy všetkých zainteresovaných strán s cieľom získať ich názory na súčasné právne predpisy a potreby zmeny. Otvorená konzultácia sa viedla cez internet od 13.3.2006 do 16.6.2006.

A Commission Inter-Service Group on the Impact Assessment was set up. The impact assessment results were scrutinised by the European Commission Impact Assessment Board (IAB), which gave its opinion.

Zriadila sa medziútvarová skupina Komisie na hodnotenie vplyvu. Výsledky hodnotenia vplyvu posudzovala Rada na hodnotenie vplyvu (Impact Assessment Board, IAB) Európskej komisie, ktorá poskytla svoje stanovisko.

PROBLEM IDENTIFICATION

IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMU

The Impact Assessment concerns the revision of Directive 2000/13/EC providing for compulsory information on the label of foods. The main purpose of this legislation has not been questioned by stakeholders during extensive consultation. The basic contents of the existing requirements are seen as a valuable acquis and there seems no desire from stakeholders for a change in the core components of the legislation.

Hodnotenie vplyvu sa zaoberá revíziou smernice 2000/13/ES o poskytovaní povinných informácií na nálepke potravín. Zainteresované strany počas rozsiahlych konzultácií nespochybnili hlavný účel týchto právnych predpisov. Základný obsah súčasných požiadaviek sa považuje za cenné acquis a zdá sa, že zainteresované strany netúžia po zmene základných súčastí právnych predpisov.

However, there are certain aspects of the legislation that do not work efficiently and do not fully meet the original objectives. There is a general criticism about the piecemeal approach in the delivery of the entire spectrum of Community labelling legislation and, more specifically, a lack of coordination of implementation dates. For the horizontal food labelling concerns have been expressed about the lack of clarity and legal certainty, and the failure of the rules to address current stakeholders needs and expectations (which have changed over time).

Existujú však určité aspekty právnych predpisov, ktoré nefungujú efektívne a nespĺňajú úplne pôvodné ciele. Všeobecne sa kritizoval fragmentárny prístup k dodaniu celého spektra právnych predpisov Spoločenstva o označovaní a špecifickejšie nedostatočná koordinácia vykonávacích termínov. V prípade horizontálneho označovania potravín sa vyjadrili obavy o nedostatočnej jasnosti a právnej istote, a že pravidlá sa nezaoberajú súčasnými potrebami a očakávaniami zainteresovaných strán (čo sa časom zmenilo).

The process of consultation demonstrated that certain main issues are in need of review. However, stakeholders have very different views on how these issues should be addressed.

Konzultačný proces ukázal, že určité hlavné otázky je potrebné zrevidovať. Zainteresované strany však majú veľmi rôzne názory na to, ako by sa týmito otázkami mali zaoberať.

OBJECTIVES

CIELE

The main objectives of the legislation on food labelling are to:

Hlavné ciele právnych predpisov o označovaní potravín sú:

( enable consumers to make informed, safe, healthy and sustainable choices;

( umožniť spotrebiteľom uskutočňovať informovaný, bezpečný, zdravý a udržateľný výber;

( provide consumers with relevant, useful and legitimately expected information;

( poskytovať spotrebiteľom relevantné, užitočné a legitímne očakávané informácie;

( ensure the smooth functioning of the internal market;

( zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu;

( foster a pro-competitive market environment.

( podporovať súťažné trhové prostredie.

Taking this objective into account, the broad scope of the revision should reflect the following specific objectives:

So zreteľom na tento cieľ by mal široký rozsah revízie odrážať tieto osobitné ciele:

( ensure consistency and clarity in the provision of information;

( zabezpečiť dôslednosť a jasnosť v poskytovaní informácií;

( protect consumers' health and address specific consumer demands for information;

( chrániť zdravie spotrebiteľov a zaoberať sa osobitnými požiadavkami spotrebiteľov na informácie;

( avoid misleading indications and eliminate existing inconsistencies;

( vyhýbať sa klamlivým označeniam a eliminovať existujúce nezrovnalosti;

( enable and reward industry innovation allowing them to make full use of the power of labelling to sell their products.

( umožňovať a odmeňovať inováciu odvetvia a povoliť mu plne využívať právomoc označovania pri predaji svojich výrobkov.

MAJOR POLICY ISSUES AND EXPECTED SIMPLIFICATION BENEFITS

HLAVNÉ OTÁZKY POLITIKY A OčAKÁVANÉ PRÍNOSY ZJEDNODUšENIA

With a view to achieving the objectives and in line with the simplification process a number of measures have been considered. Taking full account of the simplification needs that emerged from the consultation those measures have been divided into two categories:

V snahe dosiahnuť ciele a v súlade s procesom zjednodušenia sa zvažovali viaceré opatrenia. S plným zreteľom na potreby zjednodušenia, ktoré vyplynuli z konzultácií, boli tieto opatrenia rozdelené do dvoch kategórií:

General simplification tools:

Všeobecné nástroje zjednodušenia:

( Setting-up of a flexible bottom-up mechanism (new labelling governance) that would enable industry to innovate, and the labelling rules to adapt to different and continuously changing markets and consumer demands;

( vytvorenie pružného mechanizmu smerom zdola nahor (nového režimu označovania), ktorý odvetviu umožní inovovať a prispôsobovať pravidlá označovania rôznym a neustále sa meniacim trhom a dopytu spotrebiteľov;

( Recasting of the different horizontal labelling provisions. The merging of those texts will maximize synergies, minimize overlaps and redundancies and increase the clarity and consistency of Community rules. This is a powerful simplification method that should provide economic operators and enforcement authorities with a clearer and more streamlined regulatory framework. Consideration was given to bring all labelling legislation, including vertical requirements, into one text but this would have resulted in an even more complex approach;

( prepracovanie rôznych horizontálnych ustanovení o označovaní. Zlúčením týchto textov sa maximálne zvýšia synergie, na minimum zníži počet prekrývajúcich sa a nadbytočných ustanovení a zvýši sa jasnosť a dôslednosť pravidiel Spoločenstva. Toto je výkonná metóda zjednodušenia, ktorá by hospodárskym subjektom a orgánom na presadzovanie práva mala poskytnúť jasnejší a jednoduchší regulačný rámec. Uvažovalo sa o zlúčení všetkých právnych predpisov o označovaní vrátane vertikálnych požiadaviek do jedného textu, ale tak by vznikol ešte zložitejší prístup;

( Elimination of inconsistencies between horizontal and vertical rules, where possible;

( eliminácia nezrovnalostí medzi horizontálnymi a vertikálnymi pravidlami, ak je to možné;

( Rationalisation (update, clarification, removal of redundancies) of the compulsory information required by Article 3.1 of Directive 2000/13 / EC.

( racionalizácia (aktualizácia, vyjasnenie, odstránenie nadbytočností) povinných informácií vyžadovaných článkom 3 ods. 1 smernice 2000/13 / ES.

Measures that during the consultations were identified as having more important impacts, and for which a more detailed analysis has been carried out. Addressing the following issues would contribute towards simplification in terms of easier compliance and greater clarity for stakeholders:

Opatrenia, ktoré boli v priebehu konzultácií identifikované ako opatrenia s významnejším vplyvom, a v prípade ktorých sa vykonala podrobnejšia analýza. Riešenie týchto otázok by prispelo k zjednodušeniu z hľadiska ľahšieho dodržiavania predpisov a väčšej jasnosti pre zainteresované strany:

( Legibility of the labels – the objective is to simplify and improve the way information is made available to the consumers and make it easier for operators to comply with the general requirement for readable and clear labels.

( Čitateľnosť nálepiek – cieľom je zjednodušiť a zlepšiť spôsob sprístupňovania informácií spotrebiteľom a uľahčiť prevádzkovateľom dodržiavanie všeobecných požiadaviek na čitateľné a jasné nálepky.

( Lack of information on allergenic ingredients on non-pre-packed food – the objective is to protect consumers' health and to ensure consistency in the provision of information.

( Nedostatok informácií o alergických zložkách na predbalených potravinách – cieľom je chrániť zdravie spotrebiteľov a zabezpečiť dôslednosť v poskytovaní informácií.

( Origin labelling – the objective is to simplify the current situation where due to uncertainty there is a proliferation of misleading voluntary indications of origin and a non ending debate on how to address recurrent consumer demand for information on food origin. Addressing this issue would provide clarity in the legislation, facilitate compliance for operators and improve consumer understanding of origin indications.

( Označovanie pôvodu – cieľom je zjednodušiť súčasnú situáciu, kde pre neistotu bujnejú klamlivé dobrovoľné označenia pôvodu a nekonečné diskusie o tom, ako riešiť opakujúci sa dopyt spotrebiteľov po informáciách o pôvode potravín. Riešenie tejto otázky by zabezpečilo jasnosť v právnych predpisoch, uľahčilo by ich dodržiavanie pre prevádzkovateľov a zlepšilo by zrozumiteľnosť označení pôvodu pre spotrebiteľov.

( Inconsistent information on ingredients and in particular ingredient listing for alcoholic beverages – the objective is to rationalise the current situation by clarifying the existing legal limbo.

( Nedôsledné informácie o zložkách, a najmä vymenúvanie zložiek alkoholických nápojov – cieľom je zracionalizovať súčasnú situáciu vyjasnením existujúceho právneho vákua.

Basic Options

ZÁKLADNÉ MOžNOSTI

In the Impact Assessment report various options for Community action are described to address these issues varying from no further action to statutory actions. Although the so-called “basic approaches” were considered, given that the initiative in question concerns a revision for which clear areas for action have been identified through the extensive consultation, the detailed analysis of impacts has been based on the options for action of the 4 main issues that were identified for possible review in the legislation.

V správe o hodnotení vplyvu sú opísané rôzne možnosti pre činnosť Spoločenstva na riešenie týchto otázok, počnúc nezasahovaním až po štatutárne činnosti. Hoci sa posudzovali tzv. „základné prístupy“, lebo predmetná iniciatíva sa zaoberá revíziou, pre ktorú boli prostredníctvom rozsiahlych konzultácií identifikované jasné oblasti pre konanie, podrobná analýza vplyvov vychádzala z možností konania v štyroch hlavných oblastiach, ktoré boli identifikované pre možnú revíziu v právnych predpisoch.

No intervention would maintain the current situation with scattered legislation with the following negative effects:

Žiadna intervencia zachová súčasnú situáciu s roztrúsenými právnymi predpismi s týmito negatívnymi účinkami:

- piecemeal and confusing rules undermining the effective implementation;

- kusé a mätúce pravidlá narúšajúce efektívne vykonávanie;

- unjustified burdens on food business because of outdated, redundant or unclear requirements;

- bezdôvodné zaťažovanie potravinárstva zastaranými, nadbytočnými alebo nejasnými požiadavkami;

- inconsistent consumer use of labels;

- nedôsledné využívanie označení spotrebiteľmi;

- ineffectiveness of labelling as a communication tool;

- neefektívnosť označovania ako komunikačného nástroja;

- failure of the legislation to adapt to changing markets and consumers' legitimate demands.

- neprispôsobivosť právnych predpisov meniacim sa trhom a legitímnym požiadavkám spotrebiteľov.

Intervention was considered in the context of deregulation, national legislation, non-statutory approach or updating Community legislation.

Interven cia sa zvažovala v kontexte deregulácie, vnútroštátnych právnych predpisov, zákonom neurčeného prístupu alebo aktualizácie právnych predpisov Spoločenstva.

A deregulatory approach would entail the abolition of the basic policy instruments on horizontal food labelling rules with a direct impact on vertical labelling rules. Non-harmonised rules would impair the internal market, lead to poor information and reduce the level of consumer protection. Dismantling the existing rules would meet resistance from most Member States and consumers given that they are used to the current requirements and any change could be seen as an abandonment of a valuable "acquis". Therefore, deregulation was not considered a viable approach .

Deregulačný prístup znamená zrušenie základných nástrojov politiky, pokiaľ ide o horizontálne pravidlá označovania potravín s priamym dosahom na vertikálne pravidlá označovania. Nezharmonizované pravidlá by narušili vnútorný trh, poviedli by k slabej informovanosti a znížili by úroveň ochrany spotrebiteľa. Zrušenie existujúcich pravidiel by sa stretlo s odporom väčšiny členských štátov a spotrebiteľov, keďže sú zvyknutí na súčasné požiadavky a akúkoľvek zmenu môžu považovať za odstúpenie od cenného „acquis“. Preto sa deregulácia nepovažuje za životaschopný prístup .

National legislation and repeal of the Community rules would result in different national rules that would impede the internal market; distortion of fair competition; increased administrative burden for industry; inconsistent approach in content and availability of information creating confusion for consumers; different level of protection for EU citizens.

Vnútroštátne právne predpisy a zrušenie pravidiel Spoločenstva by malo za následok rôzne vnútroštátne pravidlá ohrozujúce vnútorný trh, narušenie spravodlivej hospodárskej súťaže, zvýšené administratívne zaťaženie odvetvia, nejednotný prístup k obsahu a dostupnosti informácií, ktorý spotrebiteľov uvádza do omylu, rôznu úroveň ochrany občanov EÚ.

Alternative non-statutory approach - The different features of consumer information and current trends towards the development of a "new legislative culture" called for the assessment of an approach that could strike the balance between flexibility and prescription and between action at the national and action at the EU level. A multi-level bottom-up governance based on the principle of commitment to best practice and data sharing between stakeholders could be a viable alternative for certain aspects of the legislation and this innovative mechanism has been assessed as an option.

Alternatívny prístup neurčený zákonom – Rôzne znaky informácií pre spotrebiteľov a súčasné trendy vývoja „novej legislatívnej kultúry“ si vyžiadali vyhodnotiť prístup, ktorý môže narušiť rovnováhu medzi pružnosťou a normatívnosťou a medzi činnosťou na vnútroštátnej úrovni a činnosťou na úrovni EÚ. Životaschopnou alternatívou pre určité aspekty právnych predpisov môže byť viacúrovňový režim smerom zdola nahor založený na zásade oddanosti osvedčenému postupu a vzájomného odovzdávania informácií medzi zainteresovanými stranami a tento inovačný mechanizmus sa posudzoval ako možnosť.

POLICY ISSUES AND SPECIFIC OPTIONS

OTÁZKY POLITIKY A OSOBITNÉ MOžNOSTI

Policy Issue 1: Legibility of the information

Otázka politiky č. 1: Čitateľnosť informácií

Current problems

Súčasné problémy

Although the framework Directive requires that the mandatory requirements be easy to understand, marked in a conspicuous place and in such a way as to be easily visible, clearly legible and indelible , there is widespread complaint that labels are neither legible nor understandable. The most frequent complaint in particular is the size of the type face.

Hoci sa v rámcovej smernici vyžaduje, aby boli povinné požiadavky ľahko zrozumiteľné, vyznačené na dobre viditeľnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a nezmazateľné , je veľmi rozšírená sťažnosť, že nálepky nie sú ani čitateľné, ani zrozumiteľné. Sťažnosť sa najčastejšie týka veľkosti typu písma.

Policy options

Možnosti politiky

The options of no EU action, a voluntary approach, and statutory approach including standardisation of labels or setting of a minimum font size were examined.

Skúmali sa možnosti nezasahovania zo strany EÚ, dobrovoľného prístupu a štatutárneho prístupu vrátane normalizácie nálepiek alebo stanovenia minimálnej veľkosti písma.

Main findings

Hlavné zistenia

The analysis showed that specific rules on typeface size would address one of the fundamental issues related to legibility of information. However, it is recognised that this is not the only aspect. If other aspects of legibility are seen to be creating a significant problem for consumers then the desirability of harmonisation on these factors may need to be addressed in the future.

Analýzou sa ukázalo, že osobitné pravidlá, pokiaľ ide o veľkosť písma, vyriešia jednu zo zásadných otázok týkajúcu sa čitateľnosti informácií. Uznáva sa však, že toto nie je jediný aspekt. Ak sa ukáže, že ďalšie aspekty čitateľnosti vytvárajú významný problém pre spotrebiteľov, potom v budúcnosti môže byť potrebné zaoberať žiaducou harmonizáciou týchto faktorov.

There is inadequate information to assess the impact of the change in the legislation to include a minimum font size however manufacturers already have to follow the principle that their labels should be legible so the inclusion of specific requirements related to legibility in the legislation would provide a framework through which it could be expected that the label would be legible for the average consumer.

Informácie na hodnotenie vplyvu zmeny v právnych predpisoch, ktorá by zahŕňala minimálnu veľkosť písma, sú neadekvátne, avšak výrobcovia už musia dodržiavať zásadu, že ich nálepky by mali byť čitateľné, takže zaradenie osobitných požiadaviek na čitateľnosť v právnych predpisoch poskytne rámec, od ktorého možno očakávať, že nálepka bude pre priemerného spotrebiteľa čitateľná.

Further prescription on the legibility of food labels has been opposed by the business stakeholders so far, as they fear it will increase the costs of food labelling and reduce their flexibility. However, this is one of the key issues of the revision, since it does not make sense to set obligations as to the information to be provided to the consumer if the latter cannot make use of it. Therefore, it is considered that there will be no benefit from any review of the labelling legislation if it does not lead to more readable labels.

Proti ďalšiemu predpisovaniu čitateľnosti potravinových nálepiek namietajú zainteresované podniky, lebo sa obávajú, že zvýši náklady na označovanie potravín a zníži ich pružnosť. Toto je však jedna z kľúčových otázok revízie, lebo nemá zmysel stanoviť povinnosti v súvislosti s informáciami, ktoré sa majú poskytovať spotrebiteľovi, ak ich spotrebiteľ nemôže využívať. Preto sa usúdilo, že revízia právnych predpisov o označovaní neprinesie žiadny prospech, ak nepovedie k čitateľnejším nálepkám.

Policy Issue 2: Lack of information on allergenic ingredients on non-prepacked food

Otázka politiky č. 2: Nedostatok informácií o alergénnych zložkách na nepredbalených potravinách

Current problems

Súčasné problémy

Consumers who have allergies or intolerances to certain food ingredients are well served by the current legislation in relation to the provision of information on prepacked foods. However, these foods make up only part of the diet of such consumers and increasingly there are demands to extend the pre-packed requirements to non-pre-packed food. Especially as there are potential health implications if the wrong information is provided or is implied.

Spotrebiteľom trpiacim na alergie alebo neznášanlivosť na určité zložky potravín dobre slúžia súčasné právne predpisy, pokiaľ ide o poskytovanie informácií na predbalených potravinách. Tieto potraviny však tvoria len časť stravy takýchto spotrebiteľov a dopyt rozšíriť požiadavky na predbalené potraviny aj na nepredbalené potraviny sa stále zvyšuje. Predovšetkým preto, že poskytnutie alebo zahrnutie nesprávnej informácie má potenciálne zdravotné dôsledky.

Policy options

Možnosti politiky

The options of no EU action, a voluntary approach, and a statutory approach to extend mandatory allergens labelling to non-prepacked food were examined.

Skúmali sa možnosti nezasahovania zo strany EÚ, dobrovoľného prístupu a štatutárneho prístupu rozšíriť povinné označenie alergénov na nepredbalené potraviny.

Main findings

Hlavné nálezy

The analysis shows that providing information about the presence of allergens would respond to a safety and health concern expressed by consumers. Although in terms of business affected the overall cost is likely to be significant, the operational costs are difficult to quantify. The actual production of a physical label for food sold loose seems to be a rather unproblematic feature but there might be issues with generating and updating the information. Ensuring that the required information is readily available to retailers selling non-prepacked food and to restaurants from their suppliers would reduce the information costs. Flexibility for Member States with the implementation should allow tailoring the measures to the domestic characteristics of each Member State’s food retail and food catering business and might enable a more cost effective regime.

Analýza ukazuje, že poskytovanie informácií o prítomnosti alergénov reaguje na obavu o bezpečnosť a zdravie, ktorú vyjadrili spotrebitelia. Hoci z hľadiska dotknutého odvetvia sú celkové náklady zrejme významné, prevádzkové náklady sa ťažko kvantifikujú. Zdá sa, že problémom nie je vlastná výroba fyzickej nálepky na potraviny predávané voľne, ale problémy môžu vzniknúť so získavaním a aktualizovaním informácií. Informačné náklady sa znížia, keď sa zabezpečí, aby boli požadované informácie maloobchodným predajniam predávajúcim nepredbalené potraviny a reštauráciám ľahko k dispozícii od ich dodávateľov. Pružnosť členských štátov pri vykonávaní by mala umožniť na mieru upravovať opatrenia podľa domácich charakteristík maloobchodu s potravinami a hromadného stravovania každého členského štátu a môže umožniť cenovo efektívnejší režim.

Under a voluntary approach there is less likely to be consistency in the provision of reliable and accurate information.

V rámci dobrovoľného prístupu je menšia pravdepodobnosť dôslednosti v poskytovaní spoľahlivých a presných informácií.

Policy Issue 3: Clarification of the use of origin labelling on foods

Otázka politiky č. 3: Vyjasnenie používania označovania pôvodu na potravinách

Current problems

Súčasné problémy

Details about the origin of products are often found on food labels, either because legislation requires that this is present or a company voluntarily decides to provide such information. Although detailed data is unavailable, it would seem that more and more products contain some indication of origin. This leads to expectations from consumers to both more origin labelling and assurances that when it is provided they can be certain that the information is not false or misleading . The latter issue is also of interest to the industry, not least as the use of origin labelling can give a competitive advantage . Consequently they would wish to have a level playing field across the EU, with clear 'rules' on origin labelling. However, at the horizontal level of legislation such rules are not in place.

Na nálepkách potravín sa často nachádzajú podrobné údaje o pôvode výrobkov buď preto, lebo právne predpisy vyžadujú jeho uvádzanie, alebo sa spoločnosť dobrovoľne rozhodne tieto informácie poskytovať. Hoci podrobné údaje nie sú k dispozícii, zdá sa, že čoraz viac výrobkov obsahuje nejaké označenie pôvodu. Toto vedie k tomu, že spotrebitelia očakávajú podrobnejšie označenie pôvodu a uistenia, že ak je uvedený pôvod, môžu si byť istí, že informácia nie je nesprávna ani klamlivá . Táto otázka zaujíma aj odvetvie, v neposlednom rade preto, že označenie pôvodu môže poskytnúť konkurenčnú výhodu . V dôsledku toho si želajú mať rovnaké podmienky v celej EÚ s jasnými „pravidlami“ označovania pôvodu. Na horizontálnej úrovni právnych predpisov však takéto pravidlá nie sú zavedené.

Policy options

Možnosti politiky

The options of no EU action, a voluntary approach and a statutory approach to require mandatory origin labelling for all unprocessed food or to address specific justified demands of origin labelling or to lay down criteria to frame the voluntary use of origin labelling were examined.

Skúmali sa možnosti nezasahovania EÚ, dobrovoľného prístupu a štatutárneho prístupu vyžadovať povinné označenie pôvodu všetkých nespracovaných potravín alebo zaoberať sa osobitnými opodstatnenými požiadavkami na označenie pôvodu alebo ustanoviť kritériá pre dobrovoľné používanie označenia pôvodu.

Main findings

Hlavné nálezy

Consumers across the European Union value country of origin information on foods. The costs of mandatory country of origin labelling are variable and dependent on the extent of the requirement. However, the potential costs are reduced through the number of companies that already provide such information and through existing tracking and tracing systems. A suitable transition period that enabled for any labelling changes that might be required to be incorporated into the usual labelling cycle would help to reduce any direct costs associated with changes in the legislation.

Spotrebitelia v celej Európskej únii si cenia informácie o krajine pôvodu potravín. Náklady na povinné označenie krajiny pôvodu sú rôzne a závisia od rozsahu požiadavky. Potenciálne náklady však znižuje viacero spoločností, ktoré už tieto informácie poskytujú, a existujúce systémy zisťovania a vysledovania. Vhodné prechodné obdobie umožňujúce zahrnúť do zvyčajného cyklu označovania akékoľvek zmeny v označovaní, ktoré sa môžu vyžadovať, pomôže znížiť akékoľvek priame náklady spojené s týmito zmenami v právnych predpisoch.

In meeting consumers’ demands and contributing to an informed choice the introduction of different degrees of origin labelling for different food products, modelled after the different consumers’ demands for labelling would constitute a benefit compared to the current situation. However, to secure these benefits, the country of origin label has to be clear, understandable and not misleading to the consumer. Current labelling practices are poorly understood by consumers and are sometimes even misleading. Clarification about the use of origin labelling would thus be a benefit to the consumers but also to industry and enforcement authorities.

Zavedenie rôznych stupňov označovania pôvodu v prípade rôznych potravinárskych výrobkov podľa dopytu rôznych spotrebiteľov po označovaní by v porovnaní so súčasnou situáciou predstavovalo prínos pre plnenie požiadaviek spotrebiteľov a prispelo by k rozhodovaniu o výbere na základe informácií. Aby sa však tieto výhody zaistili, nálepka krajiny pôvodu musí byť jasná, zrozumiteľná a nesmie uvádzať spotrebiteľa do omylu. Súčasné postupy označovania sú pre spotrebiteľov ťažko zrozumiteľné a niekedy ich dokonca uvádzajú aj do omylu. Vyjasnenie používania označenia pôvodu by teda prospelo spotrebiteľom, ale aj odvetviu a orgánom na presadzovanie práva.

Policy Issue 4: Consistent application of ingredients listing rules

Otázka politiky č. 4: Dôsledné uplatňovanie pravidiel vymenovania zložiek

Current problems

Súčasné problémy

Currently, alcoholic beverages are not required to bear listing of ingredients. This situation is not the result of an explicit derogation granted by Directive 2000/13/EC but of a legal limbo rooted in the acknowledgement that specific rules are needed for ingredient listing of alcoholic beverages because of their particular characteristics and production methods. So, whilst there is in the current legislation a theoretical obligation for alcoholic beverages to label their ingredients, in reality this requirement never became operational due to the lack of specific rules.

V súčasnosti sa nevyžaduje uvádzať zoznam zložiek alkoholických nápojov. Táto situácia nevyplýva z výslovnej výnimky udelenej smernicou 2000/13/ES, ale z právneho vákua, ktoré pramení z uznania, že pre vymenovanie zložiek alkoholických nápojov sú nutné osobitné pravidlá z dôvodov ich osobitných vlastností a výrobných metód. Takže zatiaľ čo v súčasných právnych predpisoch existuje v prípade alkoholických nápojov teoretická povinnosť označovať ich zložky, v skutočnosti sa táto požiadavka nikdy neuviedla do praxe, lebo chýbajú osobitné pravidlá.

Policy options

Možnosti politiky

The options of no EU action, voluntary approach and statutory approach to exempt all or part of alcoholic beverages from ingredients listing or on the contrary to make operational the current rules have been examined.

Skúmali sa možnosti nezasahovania EÚ, dobrovoľného prístupu a štatutárneho prístupu oslobodiť všetky alkoholické nápoje alebo ich časť od povinnosti uvádzať zoznam zložiek, alebo naopak sprevádzkovať súčasné pravidlá.

Main findings

Hlavné zistenia

There is little evidence on the impacts of extending horizontal, mandatory ingredient listing requirements to alcoholic beverages, which so far have been exempt from regulation and the level of consumer interest in ingredient labelling of alcoholic beverages is unclear.

Existuje málo dôkazov o vplyvoch rozšírenia horizontálnych povinných požiadaviek na vymenovanie zložiek alkoholických nápojov, ktoré bolo doteraz vyňaté z nariadenia, a úroveň záujmu spotrebiteľov o uvádzanie zložiek alkoholických nápojov nie je jasná.

Although significant progress has been made in relation to the labelling of allergens, the situation is still unchanged for other ingredients which may be present in alcoholic drinks and not labelled, such as food additives and flavours that are used in many of these drinks, including ready-to-drink beverages, without any information for consumers. Consumers should be provided with information that is useful and vital to enable them to make an informed decision and often to prevent them from being misled. Therefore, the use of substances that are likely to influence the consumer's choice because of their presence or technological effect on the finished product should normally be expected to result in compulsory labelling.

Hoci sa urobil výrazný pokrok vo vzťahu k uvádzaniu alergénov, situácia je stále rovnaká u ostatných zložiek, ktoré môžu byť prítomné v alkoholických nápojoch a neuvádzajú sa, ako napríklad potravinárske prídavné látky a príchute, ktoré sa v mnohých týchto nápojoch vrátane hotových nápojov používajú bez akejkoľvek informácie pre spotrebiteľov. Spotrebitelia by mali dostávať informácie, ktoré sú užitočné a životne dôležité, aby sa mohli rozhodovať o výbere na základe informácií, a často aj preto, aby ich neuvádzali do omylu. Preto by sa malo očakávať, že z použitia látok, ktoré môžu ovplyvniť voľbu spotrebiteľa z dôvodu ich prítomnosti alebo technologického účinku na hotový výrobok, vyplynie povinné označovanie.

Introducing ingredient listings would impose some small costs on the producers to change and print new labels, while the actual ingredient listing should be readily available to the company.

Zavedenie povinnosti uvádzať zložky by pre výrobcov znamenalo určité drobné náklady na zmenu a vytlačenie nových nálepiek, pričom zoznam skutočných zložiek by mala mať spoločnosť ľahko k dispozícii.

Conclusion

ZÁVER

In considering the various options and their respective impacts, the challenge for the Commission is how to streamline and simplify the food labelling scene without undermining the high level of consumer protection pursued by the Community. The impact of any regulatory approach could be minimised by providing transition periods that allow for the labelling changes to be made during the normal cycle for label changes that are in operation within a company.

Pri zvažovaní rôznych možností a ich príslušných vplyvov má Komisia za úlohu určiť, ako zjednotiť a zjednodušiť označovanie potravín bez toho, aby sa narušila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorú sleduje Spoločenstvo. Vplyv akéhokoľvek regulačného prístupu môže znížiť na minimum poskytnutie prechodných období, ktoré umožnia urobiť zmeny v označovaní v priebehu normálneho cyklu zmien nálepiek, ktoré fungujú v rámci spoločnosti.