Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalgs udtalelse om "Hvordan påvirkes de industrielle værdikæder i Europa af den aktuelle udvikling på energimarkederne?"

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému "Dosah prebiehajúceho vývoja energetických trhov na priemyselné hodnotové reťazce v Európe"

(2009/C 77/22)

Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalg besluttede den 17. januar 2008 under henvisning til forretningsordenens artikel 29, stk. 2, at udarbejde en initiativudtalelse om:

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 rozhodol v súlade s článkom 29 odsek 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Hvordan påvirkes de industrielle værdikæder i Europa af den aktuelle udvikling på energimarkederne?

"Dosah prebiehajúceho vývoja energetických trhov na priemyselné hodnotové reťazce v Európe".

Det forberedende arbejde henvistes til Den Rådgivende Kommission for Industrielle Ændringer, som udpegede Josef Zbořil til ordfører og Hans-Jürgen Kerkhoff til medordfører. Den Rådgivende Kommission vedtog sin udtalelse den 24. uni 2008.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. júna 2008. Spravodajcom bol pán Zbořil a pomocným spravodajcom pán Kerkhoff.

Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalg vedtog på sin 447. plenarforsamling af 17.- 18. september 2008, mødet den 17. september, følgende udtalelse med 62 stemmer for, 5 imod og 5 hverken for eller imod:

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 447. plenárnom zasadnutí 17. a 18. septembra 2008 (schôdza zo 17. septembra) prijal 62 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Konklusioner og henstillinger

1. Závery a odporúčania

1.1 Udvalget noterer sig de ændrede forhold på energimarkederne og erkender, at det er nødvendigt at mindske menneskeskabte klimaændringer ved at begrænse drivhusgasemissionerne. Omkostningerne ved klimaændringer og omkostningseffektive tilgange til nedbringelse af drivhusgasemissionerne er vigtige spørgsmål i den klimapolitiske debat. Disse spørgsmål bliver endvidere endnu vigtigere, fordi de globale energiforsyninger er nødt til at fordobles senest i 2050 for at kunne dække hele verdensbefolkningens energibehov. En bæredygtig energi- og klimapolitik bør struktureres på en sådan måde, at målene nås og man samtidig, også af hensyn til de økonomiske skadevirkninger, der er forbundet med klimaændringerne, bevarer de industrielle værdikæder som rygraden i den europæiske økonomi. Dette er i høj grad i EU's egen interesse.

1.1 Výbor konštatuje, že prostredia energetických trhov sa zmenilo, a uznáva, že prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov je nevyhnutné obmedziť klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. Náklady na klimatické zmeny a nákladovo účinných spôsobov znižovania emisií skleníkových plynov sú dôležitými otázkami v rámci rokovaní o politike v oblasti klimatických zmien. Tieto otázky sa stávajú ešte dôležitejšími vzhľadom na to, že svetové dodávky energie sa do roku 2050 bude musieť zdvojnásobiť, aby bolo možné uspokojiť potreby všetkých obyvateľov Zeme. Trvalo udržateľné politiky v oblasti energetiky a klimatických zmien musia byť štruktúrované tak, aby dosiahli svoje ciele a zároveň zachovali priemyselné hodnotové reťazce ako chrbtovú kosť európskeho hospodárstva aj pri zohľadnení nákladov na odstránenie škôd vyplývajúcich z klimatických zmien. To je určite v záujme samotnej Európskej únie.

1.2 På grund af den store energiandel, som uundgåeligt kræves for at fremstille basismaterialer ved omdannelse af råstoffer, påvirkes basismaterialeindustrien stærkt af ændringer i energiomkostninger og af energiafgifter og lignende finansielle foranstaltninger. Dog må basismaterialernes energirelaterede fodaftryk tilskrives hele den industrielle værdikæde og kan ikke med rimelighed tackles særskilt.

1.2 Vzhľadom na vysoký podiel energie nevyhnutnej na výrobu základných materiálov premenou surovín, sú odvetvia základných materiálov silne postihnuté akýmikoľvek zmenami cien energií či zdanením energie a podobnými finančnými opatreniami. Vplyv základných materiálov na spotrebu energie však treba vnímať v rámci celého priemyselného hodnotového reťazca a nemôže by účelne posudzovaný osobitne.

1.3 Udvalget mener, at økonomisk vækst og innovation i den europæiske økonomi kun kan opnås, hvis der findes et levedygtigt industrielt grundlag. Konkurrencedygtige og innovative basismaterialeindustrier er en grundlæggende forudsætning for industrielle værdikæder. Støtte til miljøteknologi og vedvarende energi er et vigtigt mål. Men selv miljøteknologiernes udvikling kræver, at der forefindes højeffektive industrielle værdikæder. De er afhængige af adgang til og et grundigt kendskab til basismaterialeindustrierne. Især miljørelaterede nyskabelser kan kun opnås, hvis der arbejdes sammen i hele værdikæden. Der kan ikke nås resultater uden en altomfattende indsats, som spænder over hele værdikædernes længde.

1.3 Výbor zastáva názor, že hospodársky rast a inovácia v Európskom hospodárstve sa dá dosiahnuť iba na životaschopnej priemyselnej základni. Konkurencieschopné a inovačné odvetvia základných materiálov sú základným predpokladom priemyselných hodnotových reťazcov. Podpora environmentálnych technológií a energie z obnoviteľných zdrojov je naozaj dôležitým cieľom. Dokonca aj vývoj environmentálnych technológií si vyžaduje výkonné priemyselné hodnotové reťazce, ktoré sú závislé od dostupnosti odvetví základných materiálov a ich odborných poznatkoch. Prostredníctvom spolupráce v rámci celého hodnotového reťazca je možné uskutočniť inovácie, a to predovšetkým v oblasti životného prostredia. Bez holistického prístupu po celej dĺžke hodnotových reťazcov nebude možné dosiahnuť úspech.

1.4 Udvalget minder om, at bygninger, der tegner sig for 40 % af EU's samlede energiforbrug, er den største enkeltstående energisluger. Så meget som halvdelen af de potentielle energieffektivitetsforbedringer kan opnås på bygningsområdet og endda med omkostningsbesparelser til følge. Med disse besparelser alene vil EU kunne opfylde sine forpligtelser i henhold til Kyoto-protokollen. Dertil kommer, at disse energibesparelser kan opnås ved at anvende allerede eksisterende teknologi. Forbedring af bygningers energieffektivitet har desuden kun positive følgevirkninger, da det skaber nyttig beskæftigelse, mindsker driftsomkostningerne, øger komforten og skaber et renere miljø. Det bør være én af EU's absolut højeste prioriteter. Udvalget anerkender ligeledes vigtigheden af nye eller videreudviklede materialer til apparaturer i hjemmet eller på kontoret såvel som andre sektorer som energi og transport.

1.4 Výbor pripomína, že budovy sú so svojím 40 % podielom na konečnej spotrebe energie v Európskej únii jej najväčším spotrebiteľom. V uvedenej oblasti sa nachádza až polovica príležitostí na zvýšenie energetickej účinnosti, a to dokonca s ušetrením nákladov. Výsledná úspora energie by sama o sebe postačovala na naplnenie záväzkov EÚ v rámci Kjótskeho protokolu. Túto úsporu energie môžeme navyše dosiahnuť pomocou technológií, ktoré sú dostupné už dnes. Zvyšovanie energetickej účinnosti budov by bolo po každej stránke prínosné: vznikli by potrebné pracovné miesta, znížili by sa prevádzkové náklady, zvýšilo pohodlie a zlepšila kvalita životného prostredia. Pre Európsku úniu by to malo byť absolútnou prioritou. Výbor rovnako uznáva význam nových a rozvinutejších základných materiálov pre domáce spotrebiče a kancelársku techniku, ale aj pre iné odvetvia ako sú energetika a doprava.

1.5 En eventuel udflytning af energiintensive industrier væk fra EU vil gøre det langt mindre attraktivt at placere industrier i Europa og føre til tab af økonomisk vækst og arbejdspladser og bringe den europæiske sociale model i fare. Den indbyrdes afhængighed inden for de industrielle værdikæder gør det umuligt på kort sigt at opveje disse tab i andre sektorer, f.eks. miljøteknologi. Tværtimod vil også disse sektorer miste konkurrenceevne.

1.5 Možné presídlenie energeticky náročných odvetví mimo EÚ by značne znížilo príťažlivosť lokalizácie priemyslu v Európe, viedlo k zníženiu hospodárskeho rastu a zamestnanosti a ohrozilo európsky sociálny model. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť v rámci priemyselných hodnotových reťazcov nie je z krátkodobého hľadiska možné kompenzovať uvedené straty v iných odvetviach, napríklad v odvetví environmentálnych technológií. Naopak, aj tieto odvetvia by stratili konkurencieschopnosť.

1.6 De energiintensive industrier bør bidrage til opnåelse af energi- og klimapolitikkens mål. Forudsætningerne bør imidlertid udformes på en måde, der sikrer, at der stort set ikke opstår konkurrencemæssige ulemper i et globalt erhvervsmiljø. Basismaterialeindustrierne er ifølge sagens natur stærkt følsomme over for energiomkostningerne. Derfor er det nødvendigt, at de energi- og miljøpolitiske instrumenter nøje gennemgås og udformes under hensyntagen til deres effekt på disse industriers konkurrenceevne; det er afgørende, at overdrevne og unødige byrder fjernes.

1.6 Energeticky náročné odvetvia musia určite prispieť k dosiahnutiu cieľov politík v oblasti energetiky a životného prostredia. Ja však potrebné upraviť požiadavky tak, aby sa vo veľkej miere dalo vylúčiť konkurenčné znevýhodnenie. Vysoká citlivosť na vplyv cien energie vyplýva z povahy odvetvia základných materiálov. Je preto potrebné dôkladne preskúmať nástroje politík v oblasti energetiky a životného prostredia a formulovať ich s ohľadom na ich vplyv na konkurencieschopnosť týchto odvetví.

1.7 De energiintensive industrier har behov for sikre energiforsyninger, som bygger på en passende europæisk energimix, der ikke bør udelukke nogen energikilde (kul, vedvarende energi, atomkraft) og bygge på effektiv konkurrence på el- og gasmarkederne, som udmønter sig i rimelige priser på energiforsyningerne. De nationale energipolitikkers interesser bør i højere grad indgå i en integreret, europæisk tilgang, da energimarkedet hidtil ikke har formået at holde trit med det indre marked for industrivarer. Uanset at nogle medlemsstater har besluttet sig for ikke at bruge atomkraft, er bevarelse af el-fremstilling baseret på fission i EU også ensbetydende med, at man må fastholde know-how om denne teknologi i Europa. Det siger sig selv, at bibeholdelse af atomkraft forudsætter et højt sikkerhedsniveau og veluddannede medarbejdere [1]

1.7 Energeticky náročné odvetvia vyžadujú bezpečné dodávky energie pochádzajúce z vhodnej európskej skladby zdrojov energie, ktorá by nemala vylučovať žiadny zdroj energie (uhlie, obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia) a mala by byť založená na účinnej konkurencii na trhoch s elektrickou energiou a zemným plynom, ktorej výsledkom sú prijateľné ceny dodávok energií. Záujmy národných energetických politík by mali byť hlbšie zakotvené v integrovanej európskej koncepcii, pretože zatiaľ energetický trh neudržal krok s jednotným trhom pre priemyselné výrobky. Zachovať výrobu elektriny z jadrovej energie v EÚ by tiež znamenalo udržať v EÚ know-how o tejto technológii, bez ohľadu na rozhodnutie niektorých členských štátov nevyužívať jadrovú energiu. Ďalšie využívanie jadrovej energie by vyžadovalo zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti a kvalitne vyškolených zamestnancov [1].

1.8 Det er yderst vigtigt at indgå en international aftale om klimaforandringer med henblik på at sætte ind mod fænomenet. Aftalen skal føre til emissionsreduktionsforpligtelser for alle større lande med CO2-udledning (i henhold til princippet om fælles, men differentieret ansvar), heriblandt også energiintensive industrier for at sikre en fair konkurrence og lige vilkår. I mangel af en sådan aftale bør fri tildeling af tilladelser til energiintensive industrier, hvor der er risiko for kulstoflækage, behandles inden for rammerne af EU's emissionshandelsordning for at imødegå risici for den økonomiske vækst i Europa og for europæisk-baserede industriers konkurrenceevne. Det endelige valg af tildelingsmetode bør være resultatbaseret (såsom benchmarking) på grundlag af de bedste, foreliggende metoder.

1.8 Uzavretie ambicióznej medzinárodnej dohody v oblasti klimatických zmien má zásadný význam pre potláčanie týchto zmien. Výsledkom dohody musí byť povinnosť obmedziť emisie pre krajiny, ktoré vypúšťajú najviac škodlivín (na základe zásady spoločnej ale diferencovanej zodpovednosti), vrátane energeticky náročných odvetví, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých. Ak k takejto dohode nedôjde, je potrebné v rámci EÚ ETS zvážiť bezplatné prideľovanie emisných kvót energeticky náročným odvetviam, ktoré sú ohrozené presunom emisií CO2, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť Európy ako priemyselnej lokality a na jej hospodársky rast. Konečná voľba metódy prideľovania by mala byť založená na výkone (ako referenčné kritérium) a mala by vychádzať z najlepších dostupných techník.

1.9 For at berede jordbunden for et langsigtet bidrag til energi- og klimapolitikkens mål henstiller udvalget indtrængende, at hovedvægten lægges på forskning i og udvikling af nye teknologier, ikke mindst fordi de til rådighed stående produktionsprocesser er modne. Dér hvor der endnu ikke findes tekniske løsninger, kan kravene om større energieffektivitet og emissionsreduktionsmålene ikke opfyldes. Der findes allerede brugbare strukturer såsom teknologiplatforme, men indsatsen må koordineres langt snævrere som der lægges op til i f.eks. SET-planen [2]. Der må dog være tid nok til at opnå de tilstræbte fremskridt på det teknologiske område og den fornødne markedsføringsformåen, henset til den globale konkurrence.

1.9 So zámerom pripraviť podmienky pre dlhodobý prínos k dosiahnutiu cieľov politík v oblasti energetiky a klimatických zmien, výbor dôrazne odporúča zamerať sa na výskum a vývoj nových technológií, predovšetkým preto, lebo dostupné výrobné postupy už dosiahli štádium zrelosti. V oblastiach, kde zatiaľ neexistujú technické riešenia, nebude možné splniť požiadavky na vyššiu energetickú účinnosť a obmedzenie emisií. Hoci už existujú funkčné štruktúry, ako napríklad technologické platformy, tieto snahy treba lepšie koordinovať, čo sa predpokladá v pláne SET [2]. Na dosiahnutie plánovaného pokroku v technológiách a požadovanej predajnosti v rámci globálnej konkurencie je potrebné poskytnúť dostatok času.

1.10 Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalg bør med sit særlige forhold til de økonomiske aktører sætte fokus på de industrielle værdikæders problemer, som de politiske institutioner undertiden ikke er behørigt opmærksomme på.

1.10 Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý má mimoriadne vzťahy s hospodárskymi aktérmi, by mal upozorňovať na problémy priemyselných hodnotových reťazcov, ktorým politické inštitúcie niekedy nevenujú dostatočnú pozornosť.

2. Energiens effekt, som produktionsfaktor, på industrielle værdikæder i Europa

2. Dosah energie ako výrobného faktora na priemyselné hodnotové reťazce v Európe

2.1 Produktionen af basismaterialer som stål, aluminium og andre ikke-jernholdige metaller, kemikalier, cement, kalk, glas og papir og papirmasse er det nødvendige udgangspunkt for industrielle værdikæder. Industriprodukter kræver grundlæggende konstruktionsmæssige og funktionelle materialer med specifikt definerede mekaniske, fysiske og kemiske egenskaber, som ikke foreligger i naturlig form. I realiteten afhænger industriprodukters kvalitet af, om det materiale, der benyttes til fremstillingen, svarer til det pågældende anvendelsesformål og udnyttes bedst muligt i henseende til materiale- og energiforbrug, kvalitet, pålidelighed, økonomisk effektivitet, holdbarhed, miljøvirkning m.v. Den løbende udvikling af sådanne materialer er derfor meget vigtig for den grad af teknologisk innovation, som forekommer i alle tænkelige produkter. En værdikæde er en stribe af virksomheder eller aktører, som arbejder sammen om at dække markedsefterspørgsel efter specifikke produkter eller tjenester. Nedstrømsindustrier i de industrielle værdikæder forbruger forholdsvis mindre energi i deres fremstillingsprocesser; derfor er isoleret hensyntagen til slutproduktet ikke nyttig. Det energirelaterede fodaftryk skal udregnes over hele værdikæden. En stigning i energiudgifterne har ikke blot effekt på produktionen af basismaterialer, men kan samtidig medføre prisstigninger på de efterfølgende mellem- og slutprodukter som følge af de forøgede udgifter til basismaterialet, forudsat markedet levner spillerum for sådanne stigninger.

2.1 Výroba základných materiálov ako ocele, hliníka a iných neželezných kovov, chemikálií, cementu, vápna, skla, celulózy a papiera je nenahraditeľným základom priemyselných hodnotových reťazcov. Priemyselné výrobky si vyžadujú konštrukčné a funkčné materiály so špecificky definovanými mechanickými, fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, ktoré nie sú dostupné v prírodnej podobe. Výkonnosť priemyselných výrobkov teda závisí od použitého materiálu, ktorý má určitý profil využívania a je optimalizovaný z hľadiska spotreby látky a energie, kvality, spoľahlivosti, ekonomickej účinnosti, trvanlivosti, vplyvu na životné prostredie atď. Miera technologickej inovácie najrôznejších výrobkov preto silne závisí od neustáleho vývoja týchto materiálov. Hodnotový reťazec je séria spoločností alebo spolupracujúcich účastníkov, ktorí spájajú svoje sily s cieľom uspokojiť dopyt trhu po určitých výrobkoch alebo službách. Odvetvia, ktoré sa v priemyselnom hodnotovom reťazci nachádzajú v jeho konečných fázach, spotrebujú relatívne menej energie v rámci svojich výrobných postupov, preto nie je dobré izolovane hodnotiť konečný výrobok. Je nutné posúdiť jeho vplyv na spotrebu energie počas celého hodnotového reťazci. Rast nákladov na energie ovplyvňuje nielen výrobu základných materiálov, ale pri vhodných trhových podmienkach môže mať v dôsledku zvýšených cien základných materiálov za následok aj nárast cien nadväzujúcich priemyselných polotovarov a konečných výrobkov odvetví v konečných fázach hodnotového reťazca.

2.2 En konkurrencedygtig og innovativ basismaterialeindustri er en vigtig faktor i beslutninger om placering af efterfølgende led i den industrielle værdiskabelseskæde såsom bilfremstilling, bygning af motorer og byggeindustrien. Den er garant for en fælles udvikling af skræddersyede materialer, som er tilpasset brugerens individuelle behov. Også kundens krav om just-in-time-levering kræver, at leverandøren befinder sig i nærheden. Industrielle værdikæder mister deres innovationskraft og konkurrenceevne, hvis det relevante forsyningsgrundlag ikke foreligger. Dette gælder især for små og mellemstore virksomheder. Mange af dem findes i f.eks. stålforarbejdningssektoren.

2.2 Konkurencieschopné a inovačné odvetvie základných materiálov je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o lokalizácii nadväzujúcich článkov priemyselného hodnotového reťazca, ako je automobilová výroba, strojárenská výroba a stavebný priemysel. Zároveň zaručuje spoločný vývoj materiálov na mieru prispôsobených špecifickým požiadavkám užívateľa. Požiadavky zákazníkov na dodávky just-in-time (presne na čas) takisto vyžadujú, aby sa dodávateľ nachádzal neďaleko. Ak chýba vhodná materiálová základňa, priemyselný hodnotový reťazec stráca svoju inovačnú silu a konkurencieschopnosť. To platí najmä pre malé a stredné podniky. Mnohé z nich sa dajú nájsť napríklad v odvetví spracovania ocele.

2.3 Som hovedregel kræver fremstillingen af basismaterialer store energimængder — især i sammenligning med de efterfølgende produktionsetaper. Energiforbruget i energiintensive brancher ligger pr. værdienhed mindst ti gange (og op til halvtreds gange) højere end i efterfølgende etaper såsom maskinindustri. I eksempelvis Tyskland ligger det primære energiforbrug for cement på 4,5 kg, for stål på 2,83 kg og papir 2,02 kg SKE (stenkulsenheder) pr. merværdienhed, mens tallet kun er på 0,05 kg i maskinindustrien [3]. Det skyldes, at basismaterialerne fremstilles af naturlige råstoffer ved fysisk eller kemisk forarbejdning. Dette kræver høje temperaturer til forbrænding, smeltning og reduktionsprocesser samt strøm til elektrolyse. Fremstilling af halvfabrikata indebærer også et stort energiforbrug. I mange tilfælde anvendes primære energikilder ikke til varme- og el-fremstilling, men som råstoffer eller reduktionsmidler, f.eks. i reduktionsprocesser ved jernproduktion. Det er også vigtigt at bemærke, at råstoffernes kvalitet er gradvis faldende og at deres forarbejdning som hovedregel kræver mere energi.

2.3 Výroba základných materiálov celkovo vyžaduje veľké množstvá energie, predovšetkým v porovnaní s nadväzujúcimi výrobnými fázami. Spotreba energie potrebná v energeticky náročných odvetviach na výrobu jednej hodnotovej jednotky je aspoň desaťnásobne (a až 50-násobne) vyššia ako v nadväzujúcich odvetviach, napr. strojárenstve. Napríklad v Nemecku je primárna spotreba energie na jednotku pridanej hodnoty 4,5 kg ekvivalentu uhlia v prípade cementu, 2,83 kg pri oceli a 2,02 v prípade papiera, pričom táto hodnota je iba 0,05 kg v strojárenskom odvetví [3]. Príčinou je skutočnosť, že základné materiály sa z prírodných surovín musia získavať fyzikálnou alebo chemickou konverziou. To vyžaduje vysoké teploty na spaľovanie, tavenie a redukčné postupy, ako aj elektrickú energiu na elektrolýzu. Pre vznik polotovarov je takisto potrebná vysoká spotreba energie. Primárne zdroje energie sa často nevyužívajú na produkciu tepla a elektrickej energie, ale ako suroviny alebo redukčné činidlá, napríklad pri redukčných postupoch uplatňovaných pri výrobe železa. Kvalita surovín postupne klesá a na ich spracovanie je potrebné stále viac energie.

2.4 Et industriprodukts samlede energibehov skal sammenlignes med både energibesparelser, som kan opnås ved innovationer af produktet, og med dets anvendelse i andre brancher. Sammenligningen kan kun foretages gennem et samarbejde mellem basismaterialeleverandører og industriproducenterne i de efterfølgende led, hvor nyudviklede materialer spiller en betydelig rolle. F.eks. kræver energieffektivere kraftværker med et lavere primærenergiforbrug højeffektivt, varmeresistent stål. Desuden kan f.eks. brændstofforbruget i transportsektoren reduceres ved at bruge lette materialer til bilfremstilling.

2.4 Celkovú energetickú náročnosť priemyselného výrobku je potrebné porovnať s úsporami energie, ktoré môžu vzniknúť vďaka inováciám daného výrobku a jeho využitiu v iných odvetviach. Takéto porovnanie je možné zrealizovať iba v prípade spolupráce medzi dodávateľmi základných materiálov a priemyselnými výrobcami v konečných fázach hodnotového reťazca, v ktorých zohrávajú novo vyvinuté materiálu významnú úlohu. Napríklad elektrárne s vyšším stupňom účinnosti a nižšou mierou spotreby primárneho zdroja energie vyžadujú tepelne odolnú oceľ vysokej kvality. Rovnako môže využívanie ľahších materiálov v automobilovej výrobe priniesť zníženie spotreby paliva v doprave.

3. Situationen på forskellige energimarkeder (kul, olie, gas, el) og effekten på energiintensive industrigrene [4]

3. Situácia na rôznych trhoch (uhlie, ropa, plyn, elektrická energia) a ich dosah na energeticky náročné odvetvia [4]

3.1 De brancher, der fremstiller basismaterialer — cement, stål, ikke-jernholdige metaller, kemiske produkter, glas, papir og papirmasse — bruger fossile brændstoffer til energiformål og som råstoffer og påvirkes på mange måder af udgifterne til de forskellige energikilder. F.eks. bruges råolie i den kemiske industri som råstof til fremstilling af plastik og andre petrokemiske produkter. Derudover påvirker udviklingen på oliemarkederne indkøbspriserne på gas og el, fordi gaspriserne er koblet sammen med olieprisen. Også udviklingen på kulmarkedet påvirker strømudgifterne i energiintensive brancher. Desforuden bruger stålindustrien kul og koks som reduktionsmiddel.

3.1 Odvetvia výroby základných materiálov ako sú cement, oceľ, neželezné kovy, chemické výrobky, sklo, celulóza a papier, využívajú fosílne palivá ako zdroj energie a aj ako surovinu a náklady na rôzne zdroje energie na nich vplývajú viacerými spôsobmi. Napríklad surová ropa sa využíva v chemickom odvetví ako surovina na výrobu umelých hmôt a iných petrochemických výrobkov. Vývoj na trhoch s ropou ovplyvnil aj nákupné ceny zemného plynu a elektrickej energie, pretože ceny zemného plynu sú prepojené s cenou ropy. Vývoj na trhu s uhlím takisto ovplyvňuje náklady na elektrickú energiu pre energeticky náročné odvetvia. Oceliarsky priemysel však zároveň používa uhlie a koks ako redukčné činidlá.

3.2 Oliereserverne, dvs. de ressourcer, som i dag kan udnyttes rentabelt og teknisk, anslås til omkring 40 år. De kan vare betydeligt længere, hvis yderligere ressourcer kan udnyttes rentabelt i fremtiden, især ikke-traditionelle olieressourcer som oliesand. Olieprisudviklingen præges af væksten i forbruget, især i Kina og Indien. Effekten forstærkes af OPEC-landenes tiltagende magt på markedet, som gør det stadig sværere at sprede forsyningskilderne, fordi reserverne er ulige fordelt. Det forhold, at produktionen er regionalt koncentreret på lande, som er præget af betydelig politisk og økonomisk ustabilitet, vil øge usikkerheden på grund af uberegnelige, mulige forsyningsbegrænsninger i fremtiden, med alle de deraf følgende virkninger på prisen.

3.2 Zásoby ropy, ktoré sa v súčasnosti dajú výhodne a technicky využívať, budú približne o 40 rokov vyčerpané. Objem zásob by mohol vzrásť, ak by sa podarilo hospodársky sprístupniť iné zdroje, predovšetkým nekonvenčné zdroje ropy ako ropné piesky. Vývoj cien ropy je charakterizovaný rastom spotreby, najmä v Číne a Indii. Dôsledky tejto situácie zhoršuje silnejúce postavenie krajín OPEC na trhu, ktoré čoraz viac komplikuje diverzifikáciu zdrojov dodávok v dôsledku nerovnomerného rozloženia zásob. Regionálna koncentrácia výroby do krajín charakterizovaných značnou politickou a hospodárskou nestabilitou zvýši neistotu z dôvodu nepredvídateľnosti budúcich obmedzení dodávok, so všetkými súvisiacimi dôsledkami na cenu.

3.3 Naturgasreserverne anslås i dag til omkring 60 år, altså længere end for olie. Naturgas er Europas hurtigst voksende primære energikilde. EU's afhængighed af naturgasimport stiger endnu hurtigere end forbruget. Olie- og gasforekomsterne i nogle lande som Holland, Norge og Storbritannien udtømmes efterhånden, mens importen af gas — hovedsagelig fra ét enkelt land, Rusland — er stigende. Der må regnes med stigende gaspriser på langt sigt og desuden kan afhængigheden af én enkelt leverandør medføre, at Rusland får mulighed for at øve politisk indflydelse på EU. Det sandsynlige i en sådan udvikling øges af EU's naturligt begrænsede strategiske gasreserver.

3.3 Pri súčasnej spotrebe by zásoby zemného plynu mohli byť zhruba o 60 rokov väčšie ako zásoby ropy. Zemný plyn je primárnym zdrojom energie, ktorého využívanie v Európe rastie najvyšším tempom. Závislosť EÚ od dovozu zemného plynu rastie ešte rýchlejším tempom ako jeho spotreba. Zásoby ropy a zemného plynu v niektorých európskych krajinách ako Holandsko, Nórsko a Spojené kráľovstvo sú postupne vyčerpávané, pričom dovoz zemného plynu prevažne z jediného zdroja – Ruska – stúpa. Z dlhodobého hľadiska treba očakávať rast cien zemného plynu, a podobná závislosť od jedného zdroja môže poskytnúť Rusku možnosť politicky ovplyvňovať EÚ. Pravdepodobnosť takého vývoja zvyšujú prirodzene obmedzené strategické zásoby zemného plynu v EÚ.

3.4 De reserver af kul, der kan udnyttes rentabelt, er langt større end reserverne af olie og gas. Kul ventes generelt at række til 150 år. Endvidere er kulreserverne bedre fordelt på kontinenterne og de befinder sig stort set i politisk stabile lande som USA og Australien. Ligesom for andre energiformer er prisen på kul steget stærkt i de seneste år på grund af den voksende efterspørgsel.

3.4 Zásoby uhlia, ktoré sa dajú ťažiť ekonomicky schodnou cestou, sú oveľa väčšie ako zásoby ropy a uhlia. Odhaduje sa, že zásoby uhlia postačia na 150 rokov. Tieto zásoby sú navyše v širšej miere rozdelené medzi svetadielmi a vo všeobecnosti sa nachádzajú v politicky stabilných krajinách ako USA a Austrália. Rovnako ako v prípade iných zdrojov energie, v dôsledku rastúceho dopytu vzrástla v ostatných rokoch aj cena uhlia.

3.5 Elektricitet er en sekundær energikilde, som primært fremstilles af kul, gas og nukleare og vedvarende primære energikilder, og en stor del af el-produktionen bygger stadig på olie i nogle medlemsstater. El-fremstillingsomkostningerne afhænger i stor udstrækning af, hvordan el-fremstillings-mixet er sammensat. Kul- og atomkraftbaseret el indebærer en rimelig pris på el-grundbelastning, men vedvarende energi bør udbygges yderligere i EU. I sammenligning med andre primære energikilder har vedvarende energi hidtil været præget af relativt høje omkostninger, ikke mindst fordi eksterne følgevirkninger stort set ikke afspejles i prisen på konventionel energi, og samtidig har adgangen til vindkraft og solenergi været ringe og svingende, hvilket har affødt problemer for nettene. Nogle vedvarende energikilder er dyrere end andre, afhængigt af hvilken region der er tale om. Eksempelvis kan solenergi være økonomisk fordelagtig i solrige regioner som Sydeuropa, men urentabel i Nordeuropa.

3.5 Elektrická energia je druhotnou formou energie, ktorá sa vyrába predovšetkým z uhlia, zemného plynu, jadrových a obnoviteľných zdrojov energie a v niektorých členských štátoch je veľká časť jej výroby stále založená na rope. Skladba zdrojov na výrobu elektrickej energie do veľkej miery vplýva na náklady na jej výrobu. Elektrická energia vyrobená z uhlia a jadrových zdrojov je nákladovo účinný zdroj dodávok energie pri základom zaťažení, kým získavanie energie z obnoviteľných zdrojov je v EÚ potrebné naďalej rozvíjať. V porovnaní s inými primárnymi zdrojmi energie, energiu z obnoviteľných zdrojov zatiaľ charakterizujú pomerne vysoké náklady aj preto, lebo v cene konvenčnej energie sa z veľkej časti vonkajšie vplyvy neodrážajú. V prípade veternej energie a energie z fotovoltaických článkov je to ich nízka a fluktuujúca dostupnosť s príslušnými problémami pre distribučné siete, ktoré bude treba prispôsobiť, aby v budúcnosti zvládli nárast dodávok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. V závislosti od regiónu sú určité obnoviteľné zdroje energie menej nákladné. Napríklad fotovoltaická energia môže byť ekonomicky výhodná v slnečných regiónoch na juhu Európy, pričom v severnej Európe je nehospodárna.

4. Energimarkedernes omskiftelige miljø

4. Meniace sa prostredie energetických trhov

4.1 Energimarkederne opererer i et dynamisk miljø, som skyldes økonomiske, politiske og sociale påvirkninger, der indgår i et komplekst samspil. Branchen står over for ændringer i energiforsyningsvilkår og -omkostninger, som skaber ekstrem usikkerhed. Europas tiltagende afhængighed af importeret energi og forventede yderligere energiprisstigninger øger frygten for ikke at kunne dække energiefterspørgslen i fremtiden. Det erkendes generelt, at sikre og pålidelige energiforsyninger til overkommelige, stabile priser er afgørende for økonomisk og social udvikling og bør udgøre en integrerende del af en sund, konsekvent energipolitik.

4.1 Energetické trhy existujú v dynamickom prostredí, ku ktorému prispievajú rôzne hospodárske, politické a sociálne vplyvy, pričom ich vzájomná interakcia je zložitá. Priemysel čelí zmene podmienok a cien dodávok energií, ktorých dôsledkom je nadmerná neistota. Rastúca závislosť Európy od dovozu energie a ďalšie očakávané zvyšovania cien energií posilňujú obavy súvisiace s uspokojením dopytu po energii v budúcnosti. Je všeobecne uznávanou skutočnosťou, že zabezpečenie spoľahlivých dodávok energie za dostupné a stabilné ceny je rozhodujúce pre hospodársky a sociálny rozvoj a malo by byť neoddeliteľnou súčasťou dobrej a dôslednej energetickej politiky.

4.2 De nylige, hastige ændringer i det økonomiske miljø i Europa og på verdensplan gør det nødvendigt, at energisektoren udvikler nye metoder og politikker for bedre at kunne dække behovet for en sikker energiforsyning. Energiforsyningssikkerhed har traditionelt været anset for primært at være medlemsstaternes regeringers ansvar, men den aktuelle situation på det europæiske energimarked gør det påkrævet, at markedskræfterne spiller en supplerende rolle. På et liberaliseret marked er sikkerhed og konkurrenceevne ikke omkostningsfri. Den fælles, europæiske energipolitik bliver et anliggende af stor strategisk betydning for opnåelse af langsigtet forsyningssikkerhed [5].

4.2 Nedávne rýchle zmeny hospodárskeho prostredia v Európe a na celom svete vyžadujú, aby boli pre odvetvie energetiky vyvinuté nové koncepcie a politiky, ktoré umožnia lepšie napĺňať požiadavky zabezpečenia dodávok energie. Hoci sa v minulosti zabezpečenie dodávok energie považovalo predovšetkým za zodpovednosť vlád členských štátov, v súčasnej situácii na Európskom trhu s energiou zohrávajú doplňujúcu úlohu trhové sily. Na liberalizovanom trhu sa za bezpečnosť a konkurencieschopnosť platí. Kľúčový strategický význam pre dosiahnutie dlhodobej bezpečnosti dodávok má spoločná európska energetická politika [5].

4.3 Fossile energikilder er ikke fornyelige. Mange af EU's olie- og naturgasressourcer er allerede helt udtømt. Dette skal ses i lyset af det stigende forbrug i udviklingslande som Kina og Indien. Især for oliens vedkommende findes der en bred vifte af ekstra, ikke-traditionelle forekomster (f.eks. oliesand), som er svære og dyre at udnytte og som genererer store mængder drivhusgasser. De begrænsede forekomster må derfor ventes at medføre stigende udnyttelsesudgifter og dermed i sidste ende højere priser.

4.3 Fosílne zdroje energie nie sú obnoviteľné. Mnohé ložiská ropy a zemného plynu v EÚ sú už úplne vyčerpané. Túto skutočnosť treba vnímať v súvislosti v rastúcou úrovňou spotreby rozvojových krajín ako sú Čína a India. Predovšetkým v prípade ropy existuje široká škála ďalších nekonvenčných ložísk (napríklad ropné piesky), avšak ťažba z nich je náročná a drahá a vytvára obrovské množstvo skleníkových plynov. Obmedzené zásoby sa preto pravdepodobne odrazia na zvýšených nákladoch na ťažbu a povedú tak k zvýšeniu cien.

4.4 Importerede primære energikilder tegner sig i dag for ca. 50 % af EU's samlede forbrug og tallet ventes at stige til 70 % i den nære fremtid (2030). EU er således for især olie og gas afhængig af import fra nogle få lande (såsom OPEC-lande og Rusland), som indtager en stærk position på markedet. Da disse lande og regioner ofte præges af betydelig politisk og økonomisk ustabilitet, er der ingen sikkerhed for stabile forsyninger. En nylig olieprisstigning har sat fingeren på EU's økonomiske sårbarhed. Derfor er det en vigtig opgave at åbne op for EU's egne ressourcer og at sørge for en bæredygtig udvikling af de eksisterende ressourcer i EU. Afhængigheden af energiimport har stor betydning for sikkerheden; dette gælder alle former for energi, undtagen kul, da kul importeres fra en bredere vifte af lande, som desuden anses for stabile. Europa har dog også sine egne økonomisk rentable kulressourcer, da udvinding af brunkul i EU er relativt billig.

4.4 Podiel dovážaných primárnych zdrojov energie na celkovej spotrebe Európskej únie je približne 50 % a očakáva sa, že v blízkej budúcnosti (do roku 2030) ich podiel vrastie na 70 %. EÚ je teda závislá najmä od dovozu ropy a zemného plynu z malého počtu krajín (ako sú krajiny OPEC a Rusko), ktoré majú silné postavenie na trhu. Vzhľadom na to, že tieto krajiny a regióny sa často vyznačujú značnou politickou a hospodárskou nestabilitou, stabilné dodávky nie sú zaručené. Nedávne zvýšenie cien ropy je príkladom hospodárskej zraniteľnosti EÚ. Sprístupnenie vlastných zdrojov a trvalo udržateľný rozvoj existujúcich zdrojov Európskej únie je preto dôležitou úlohou. Závislosť od dovozu energie má závažné dôsledky na bezpečnosť dodávok, a to pre všetky zdroje energie okrem uhlia, pretože sa dováža z viacerých krajín, ktoré je zároveň možné považovať za stabilné. Európa má napokon aj dostatok vlastných zdrojov uhlia, ktoré sú z ekonomického hľadiska životaschopné. Ťažba hnedého uhlia je v EÚ relatívne lacná.

4.5 El- og gasmarkederne, som førhen var naturlige monopoler og et nationalt anliggende, er ved at blive liberaliseret og integreret. Når nettet reguleres, skulle konkurrencen inden for fremstilling og markedsføring føre til lavere priser og større effektivitet. Denne strategi har resulteret i en vis grad af priskonvergens mellem nabolande. Imidlertid har opsplitningen i nationale markeder som følge af de historiske flaskehalse i transmissionsnettet på få undtagelser nær hæmmet konkurrencen blandt medlemsstaterne.

4.5 Na trhoch s elektrickou energiou a zemným plynom, ktoré sa v minulosti vyznačovali prirodzeným monopolom a vnútroštátnou pôsobnosťou, momentálne prebieha proces liberalizácie a integrácie. Hoci je distribučná sieť regulovaná, hospodárska súťaž na výrobne a obchodnej úrovni by mala priniesť nižšie ceny a vyššiu účinnosť. Táto stratégia nateraz viedla k cenovej konvergencii v susediacich krajinách. Segmentácia národných trhov v dôsledku problematických miest v prenosovej sieti, ktoré vyplývajú z historických dôvodov, však až na niekoľko výnimiek narušila hospodársku súťaž medzi jednotlivými členskými štátmi.

4.6 Desuden er priserne på gas og andre primære energikilder — som tegner sig for hovedparten af omkostningerne ved el-fremstilling (se pkt. 3.5 ovenfor) — steget voldsomt i de seneste par år. Endelig er der ikke længere tale om overskud af kraftværkskapacitet og el-industrien står over for en periode med enorme investeringer. Alle disse forhold har medført stigende priser til trods for løbende forbedringer (jf. f.eks. den gradvise integrering af Mellem- og Vesteuropa: Belgien, Frankrig, Tyskland, Luxembourg og Holland). Også uden for EU forekommer der en koncentration af energiproduktionen og -distributionen, uden at der er tale om en sammenhæng med gas- og el-prisniveauerne.

4.6 Navyše ceny zemného plynu a ďalších primárnych zdrojov energie, ktoré tvoria hlavnú časť nákladov na výrobu elektrickej energie (pozri bod 3.5), zaznamenali v ostatných rokoch obrovský nárast. Už neexistuje nadmerná kapacita na produkciu elektrickej energie a energetické odvetvie čaká obdobie masívnych investícií. Všetky tieto vplyvy vyústili do rastu cien, a to aj napriek neustálym zlepšeniam (napríklad postupná integrácia krajín v strednej a západnej Európe: Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko). So sústreďovaním výroby a distribúcie energie sa možno stretnúť aj mimo Európskej únie, avšak bez priameho vzťahu medzi ním a cenami zemného plynu a elektrickej energie.

4.7 EU's politiske beslutning om at mindske menneskeskabte klimaændringer gennem en omfattende nedskæring af drivhusgasemissionerne spiller allerede en vigtig rolle, som vil blive stadig større, på energimarkederne. Derfor er der sat langt mere fokus på energieffektiviteten, som bør forbedres drastisk, så energiforbrugets CO2-intensitet nedbringes sikkert. Set ud fra denne vinkel er accepten af kulstofrige fossile brændstoffer faldende, mens energikilder med lavt kulstofindhold (såsom gas) eller næsten CO2-frie teknologier (som vedvarende energi og i nogle henseender atomkraft) vinder frem, om end dette ikke er tilfælde i alle medlemsstater.

4.7 Politické rozhodnutie EÚ, aby sa prostredníctvom ďalekosiahleho zníženia emisií skleníkových plynov obmedzili klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou, už teraz zohráva dôležitú úlohu na energetických trhoch a jeho význam naďalej rastie. Do stredu pozornosti sa tiež oveľa viac dostáva energetická účinnosť, ktorú je potrebné výrazne zvýšiť, aby sa podarilo na bezpečnú mieru znížiť emisie CO2 pri spotrebe energie. Z tohto hľadiska sa fosílnych palív bohaté na uhlík stávajú čoraz menej prijateľnými, pričom zdroje energie s nízkym obsahom uhlíka (ako zemný plyn) alebo technológie s takmer nulovými emisiami CO2 (ako sú obnoviteľné zdroje energie a do určitej miery aj jadrová energia) si zlepšujú postavenie, aj keď to neplatí pre všetky členské štáty.

4.8 At sikre EU en tilstrækkelig energiforsyning er blevet både en større udfordring, fordi der skal erhverves en passende og tilgængelig teknologi, og stadig mere et kapløb med tiden. Nogle få EU-medlemsstater har tidligere besluttet at indstille atomkraft, med alle de begrænsninger for el-fremstillings-mixet, som dette medfører. Endvidere har opførelsen af både kulfyrede kraftværker og den infrastruktur, som er nødvendig for energitransmission, været genstand for en del modstand i befolkningen. Dette kan føre til, at stadig flere planer om kulfyrede kraftværker opgives, således som det f.eks. skete i Ensdorf, Tyskland, på grund af borgergruppers aktiviteter. Selv visse vedvarende energikilder som vindmøller er genstand for stadig større modstand. Befolkningens accept af alle former for energi, og ikke blot atomkraft, er blevet et alvorligt emne, som bør håndteres med allerstørste omhu, hvis el-fremstillingen skal stå mål med EU-borgernes og -økonomiens behov.

4.8 Zabezpečenie dostatočných dodávok energie sa pre EÚ stáva nielen dôležitou výzvou z hľadiska získania vhodných a dostupných technológií, ale čoraz viac aj pretekmi s časom. Niekoľko členských štátov sa minulosti rozhodlo prestať používať jadrovú energiu so všetkými súvisiacimi obmedzeniami, ktoré toto rozhodnutie bude znamenať pre skladbu zdrojov elektrickej energie. Výstavba uhoľných elektrární ako aj infraštruktúry potrebnej na prenos elektrickej energie sa navyše stretáva s určitým odporom zo strany verejnosti. To by mohlo v stále väčšej miere viesť k rušeniu projektov na stavbu uhoľných elektrární, k čomu došlo v dôsledku aktivít občianskych skupín napríklad v meste Ensdorf v Nemecku. Dokonca aj niektoré obnoviteľné zdroje energie, ako sú veterné mlyny, sa čoraz častejšie stretávajú s odporom. Pozitívne prijatie všetkých druhov energie, a nie iba jadrovej energie, zo strany verejnosti sa stáva vážnym problémom, ktorému treba venovať maximálnu pozornosť, ak má výroba elektrickej energie splniť potreby občanov EÚ a jej hospodárstva.

4.9 Det har bevirket, at fremstillingskapaciteten i EU stagnerer, at kun ganske få nye projekter er under udvikling og at det ikke helt kan udelukkes, at EU i fremtiden vil støde på problemer. Den forestående modernisering af kraftværkerne i EU er på én og samme tid en udfordring og en chance. Det er helt afgørende, at der omgående sendes et signal til potentielle investorer om, at det kun er investeringer i teknologier med lav udledning af CO2, der er fornuftige.

4.9 V dôsledku toho výrobná kapacita v EÚ stagnuje, rozvíja sa iba niekoľko nových projektov a nie je možné vylúčiť, že sa EÚ v budúcnosti stretne s problémami. Pripravovaná modernizácia európskych elektrární je výzvou a príležitosťou súčasne. Je nevyhnutné okamžite vyslať potenciálnym investorom signál, že z hospodárskeho hľadiska majú význam len investície do technológií s nízkymi emisiami CO2.

5. Industriens tilpasningsstrategier

5. Adaptačné stratégie priemyslu

5.1 De energiintensive basismaterialeindustrier er udsat for allehånde pres for at tilpasse sig — som følge af markedernes globalisering og de omskiftelige forhold på energimarkederne. På den ene side skal virksomhederne kunne klare sig i den internationale konkurrence ved at udvikle innovative produkter og processer. På den anden side tvinges de til at indrette sig på stigende energiudgifter og efterleve politiske beslutninger om nedbringelse af både CO2-emissioner og energiforbrug.

5.1 Vzhľadom na globalizáciu trhov a meniacu sa situáciu na energetických trhoch sú energeticky náročné odvetvia výroby základných materiálov vystavené početným tlakom na prispôsobenie sa. Podniky musia vyvíjať inovačné výrobky a postupy, aby uspeli v medzinárodnej konkurencii, no na druhej strane sa musia prispôsobiť rastúcim nákladom na energiu a vyhovieť politickým rozhodnutiam v oblasti znižovania emisií CO2 a spotreby energie.

5.2 Det økonomiske samspil på verdensplan er styrket som følge af globaliseringen. Leverandører fra udviklingslande har indhentet deres teknologiske efterslæb og tilbyder nu en rimeligere prissat arbejdskraftintensiv produktion. Leverandører af basismaterialer har reageret på denne udfordring ved at optimere deres produktionsprocesser, specialisere sig i højteknologiske kvalitetsprodukter og udvikle skræddersyede produkter i tæt samarbejde med kunderne. Der etableres stadig flere partnerskaber mellem materialeleverandører og kunder, hvor der tilbydes en bred vifte af tjenesteydelser.

5.2 Medzinárodné hospodárske vzťahy sa vďaka globalizácii zintenzívnili. Dodávatelia z rozvojových krajín dohnali svoje zaostávanie po technologickej stránke a výrobu náročnú na prácu teraz ponúkajú za prijateľnejších cenových podmienok. Dodávatelia základných materiálov reagovali na túto výzvu optimalizáciou svojich výrobných postupov, špecializáciou na technologicky vyspelé výrobky a vývojom výrobkov na objednávku v úzkej spolupráci so zákazníkom. Čoraz viac sa vytvárajú partnerstvá medzi dodávateľmi materiálov a zákazníkmi, ktoré poskytujú rozmanité služby.

5.3 Energiudgifterne tegner sig for en betydelig del af materialeproduktionsudgifterne i energiintensive industrigrene. Det er derfor i de energiintensive industriers egen interesse at begrænse energiforbruget. Der er her opnået bemærkelsesværdige resultater i de forløbne årtier. De energiintensive industrier i EU er førende i verden, når det gælder en energieffektiv produktion.

5.3 Náklady na energiu tvoria značnú časť nákladov na výrobu materiálov v energeticky náročných odvetviach. Zníženie špecifickej spotreby energie je preto z ekonomického hľadiska v záujme energeticky náročných odvetví. V ostatných desaťročiach sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť pozoruhodné úspechy. Energeticky náročné odvetvia v EÚ majú v celosvetovom meradle vedúce postavenie v energetickej účinnosti vo výrobe.

5.4 De seneste politiske krav om at nedbringe CO2-emisionerne og øge energieffektiviteten stiller de energiintensive industrier over for yderligere udfordringer. De eksisterende fremstillingsteknologier og -processer har i mange tilfælde allerede nået deres fysiske og kemiske grænser [6]. Stålindustriens forbrug af reduktionsmidler i højovnekonverterprocessen befinder sig eksempelvis allerede på et kemisk/fysisk minimum og kan ikke reduceres yderligere uden at gribe ind i kundernes efterspørgsel og produktionsmængderne. En række grundlæggende teknologiske landvindinger, som stadig mangler at blive indkredset, udforsket og udviklet, er en forudsætning for yderligere, nævneværdige forbedringer af energieffektiviteten. Dette kræver en ihærdig indsats fra erhvervslivet. Det er grunden til, at der allerede findes langsigtede, fælles forsknings- og demonstrationsprojekter inden for rammerne af teknologiplatformene og tiltag som f.eks. CCS. Det samme gælder for andre industrigrene, hvor der fremkommer emissioner under processerne, såsom kalk- og cementindustrien. Også inden for energiforsyning udgør forskning og udvikling en vigtig langsigtet udfordring, f.eks. med hensyn til CCS eller vedvarende teknologier.

5.4 Súčasné politické požiadavky zamerané na zníženie emisií CO2 a zvýšenie energetickej účinnosti predstavujú ďalšiu výzvu pre energeticky náročné odvetvia. Existujúce výrobné technológie a postupy už v mnohých prípadoch dosiahli z hľadiska fyziky a chémie svoje hranice [6]. Napríklad spotreba redukčných činidiel pri procesoch vo vysokých peciach a konvertoroch v oceliarskom priemysle už dosiahla svoje chemické a fyzikálne minimum a nie je možné ju ďalej znižovať bez obetovania určitej časti objemu výroby a dopytu zákazníkov. Skôr, ako sa podarí zrealizovať akékoľvek ďalšie významné zlepšenie energetickej účinnosti, bude potrebné identifikovať, preskúmať a rozvinúť množstvo podstatných technologických cieľov. Zo strany priemyslu si to vyžaduje veľké úsilie. Preto v rámci technologických platforiem existujú dlhodobé výskumné a skúšobné projekty, ako napr. zachytávanie a skladovanie CO2 (Carbon capture and storage – CCS). To isté platí aj pre iné odvetvia, ako napríklad vápennícky a cementársky priemysel, ktoré produkujú emisie z výroby. Aj v oblasti dodávky energie je výskum a vývoj dôležitou dlhodobou výzvou, napríklad vo vzťahu k CCS a technológiám na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.

5.5 Basismaterialeindustriernes indsats for at udvikle nye, revolutionære produktionsteknologier med lavere energiforbrug vil tage tid. Tekniske landvindinger er nødvendige, men indførelsen af nye processer må ske i samklang med virksomhedernes investeringscyklus. I sidste ende er den afgørende forudsætning for at indføre nye processer deres økonomiske rentabilitet — som igen skal sammenholdes med konkurrencen på verdensmarkedet. Af denne grund og på grund af andre forhold (administrative byrder, begrænsede finansielle ressourcer og den deraf følgende økonomiske usikkerhed) må der regnes med flere årtier, førend basismaterialeindustrierne kan opnå større energisparefremskridt. Herved adskiller de energiintensive industrier sig fra el-fremstillingssektoren, som også gør effektivitetsfremskridt skridt for skridt alt efter innovationscyklusserne, men som har lettere ved at vælte udgifter til forbedringer og andre beslægtede administrative byrder over på kunderne.

5.5 Avšak úsilie odvetvia základných materiálov o vytvorenie nových revolučných technológií s menšou spotrebou energie si bude vyžadovať čas. Popri technickom rozvoji musí byť zavádzanie nových postupov v súlade s investičným cyklom spoločností. Základným predpokladom zavedenia nových postupov je v konečnom dôsledku ich ekonomická životaschopnosť, ktorá sa musí hodnotiť z hľadiska konkurencie na svetovom trhu. Z tohto dôvodu, a vzhľadom na ďalšie faktory (administratívna záťaž, obmedzené finančné zdroje a následná hospodárska neistota,) je treba rátať s tým, že bude potrebných niekoľko desaťročí na to, aby sa odvetviu základných materiálov podarilo uskutočniť podstatné pokroky v oblasti úspor energie. Týmto sa energeticky náročné odvetvia líšia od odvetvia výroby energie, pretože to môže ľahšie preniesť náklady na zlepšenia a ďalšiu súvisiacu administratívnu záťaž na zákazníkov, ktorí nemajú na výber, a to aj napriek tomu, že účinnosť sa postupne zvyšuje v súlade s inovačnými cyklami.

5.6 Industriprodukter kan gøres langt mere energieffektive ved at bruge nye, højtudviklede basismaterialer, som er fremstillet i samarbejde med andre sektorer, såsom bilfabrikanter og kraftværksdesignere, og som er mere varmeresistente og lettere i vægt. Velegnede proceskontrolsystemer medfører også energieffektivitetsforbedringer. Udstyr til fremstilling af vedvarende energi produceres også af funktionelle basismaterialer (f.eks. vindturbiner fremstillet af stål og avanceret plastik). Selv om potentialet er stort, er behovet for materialeforskning stadigvæk lige så stort, da de fleste innovationer endnu ikke er modne nok til kommerciel udnyttelse.

5.6 Energetickú účinnosť priemyselných výrobkov je možné zvýšiť použitím nových a vysoko vyspelých základných materiálov vyrobených v spolupráci s ostatnými odvetviami, napríklad výsledkom spolupráce výrobcov automobilov a elektrární sú komponenty s vyššou tepelnou odolnosťou a nižšou váhou. Vhodné systémy procesného riadenia takisto prinášajú novú úroveň kvality v oblasti energetickej účinnosti. Zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa tiež vyrábajú z konštrukčných a funkčných základných materiálov (napríklad veterné turbíny sú vyrobené z ocele a vysoko výkonných umelých hmôt). Hoci sú možnosti veľké, rovnako veľká ostáva aj potreba výskumu materiálov, pretože väčšina nových objavov ešte nie je zrelá na komerčné využitie.

6. Energipolitikkens effekt på industrielle værdikæder

6. Dosah energetickej politiky na priemyselné hodnotové reťazce

6.1 Energipolitikken påvirker energimarkederne gennem en blanding af instrumenter. På den ene side skrider en europæisk reguleringsramme for ét enkelt el- og gasmarked langsomt frem, men den har endnu ikke ført til det tilstræbte mål om prisstabilisering. På den anden side er og vil energiproduktionen og industriens energiforbrug blive stærkt påvirket af EU's emissionshandelsordning, der skal fungere som et vigtigt instrument til emissionsnedbringelse. Emissionshandelsordningens værdi vil blive målt på dens indvirkning på EU's drivhusgasemissioner og på, hvor relevant og hvor godt et eksempel den er, når det gælder om at fremme en global indsats og/eller udvikle ordningen til en omfattende global ordning. Hovedproblemet er, at ordningen ikke er global, men begrænset til EU, hvilket fører til risiko for kulstoflækage blandt internationale, konkurrerende industrier. Også af den grund bør EU i klimaforhandlingerne insistere på, at ordningen anvendes globalt. De problematiske træk ved den foreslåede reviderede ordning bør derfor håndteres med største omhu for at gøre den forventede omkostningseffekt mindst mulig.

6.1 Energetická politika ovplyvňuje energetické trhy prostredníctvom rôznych nástrojov. Na jednej strane sa pomaly vytvára európsky regulačný rámec pre jednotný trh s elektrickou energiou a zemným plynom, ktorý však ešte stále nepriniesol očakávanú cenovú stabilitu. Na druhej strane sú výroba elektrickej energie a jej priemyselná spotreba silne ovplyvňované systémom EÚ ETS, ktorý by mal byť hlavným nástrojom na zníženie emisií. Hodnotu systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) bude možné posúdiť na základe toho, aký bude mať dosah na úroveň emisií skleníkových plynov v Európe a význam pri podnecovaní činnosti na celom svete, či bude pôsobiť ako vzor v tomto smere a či sa presadí ako celosvetovo uplatňovaný systém. Hlavným problémom je, že systém nie je globálny, ale je obmedzený na Európsku úniu, čo u konkurujúcich si medzinárodných spoločností prináša riziko presunu emisií CO2. EÚ by preto pri rokovaniach o ochrane podnebia mala presadzovať uplatňovanie obchodovania s emisiami skleníkových plynov na medzinárodnej úrovni. Je teda potrebné starostlivo sa venovať problematickým častiam navrhovaného revidovaného systému, aby sa minimalizoval očakávaný dosah nákladov.

6.2 I 2005 blev der indført absolutte CO2-emissionslofter for kraftværker og produktionsanlæg i de energiintensive industrier. For energiintensive industrier, hvis emissioner hænger nøje sammen med produktionsmængden på grund af teknologiske begrænsninger, fordyrer dette stærkt produktionsstigninger, som overstiger de tildelte mængder. Auktioneringen af emissionstilladelser, som efter planen indledes i 2013, vil medføre betragtelige meromkostninger for al fremstilling af basismaterialer, som i de fleste tilfælde ikke kan overføres til kunder i efterfølgende led.

6.2 Maximálne emisné stropy pre CO2 pre elektrárne a výrobné zariadenia v energeticky náročných odvetviach boli zavedené v roku 2005. Pre energeticky náročné odvetvia, v ktorých sú emisie vzhľadom na technologické obmedzenia úzko prepojené s objemom výroby, to znamená značný nárast nákladov pri akomkoľvek zvýšení produkcie, ktoré prekračuje pridelený objem emisií. Obchodovanie s emisnými kvótami formou aukcie s plánovaným začiatkom v roku 2013 by prinieslo podstatné zvýšenie nákladov na výrobu všetkých základných materiálov, ktoré nie je možné preniesť na odberateľov v ďalších fázach hodnotového reťazca.

6.3 EU sigter mod at nedbringe CO2-emissionerne, holde afhængigheden af import på et forsvarligt niveau og fremme eksportorienterede teknologier ved at øge de vedvarende energikilders andel. Startfinansiering af vedvarende energi kan være et fornuftigt bidrag til disse mål, men permanente støtteordninger bør undgås. Endelig er det nødvendigt, at vedvarende energikilder bliver mere konkurrencedygtige på markedet. Den nuværende udvikling i energipriserne samt det tekniske fremskridt inden for vedvarende energi har allerede været med til at øge de vedvarende energikilders konkurrenceevne. I dagens EU bruges nationale støtteordninger til at fremme vedvarende energi i el-sektoren, hvor kvoteordninger, handel med certifikater og ordninger med købspriser for vedvarende energi indgår på forskellig vis. Merudgifterne ved vedvarende energi væltes som regel over på den el-pris, som slutbrugerne må betale. Energiintensive industrigrene bidrager ligesom alle forbrugere for tiden til finansieringen af vedvarende energi via el-priserne.

6.3 Zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa EÚ usiluje o zníženie emisií CO2, udržanie závislosti od dovozu na zvládnuteľnej úrovni a podporu technológií na vývoz. Finančná podpora v začiatočnej fáze rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov by bola rozumným príspevkom k dosiahnutiu stanovených cieľov, je však potrebné predísť vytvoreniu trvalých dotačných systémov. Energia z obnoviteľných zdrojov sa na trhu musí stať konkurencieschopnou. Súčasný vývoj cien energie a technický pokrok dosiahnutý v oblasti obnoviteľných zdrojov energie už výrazne zvýšili konkurencieschopnosť energie z obnoviteľných zdrojov. Energia z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektrickej energie je v EÚ momentálne podporovaná prostredníctvom národných systémov dotácií, ktoré v rôznej miere zahŕňajú systémy pre obchodovanie s kvótami, ako aj systémy vstupných sadzieb pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Dodatočné náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov sú vo všeobecnosti prenášané v rámci ceny elektrickej energie na konečného spotrebiteľa. Energeticky náročné odvetvia sú v súčasnosti ešte stále, ako všetci spotrebitelia, prostredníctvom cien elektrickej energie zapojené do financovania energie z obnoviteľných zdrojov.

6.4 Selv om nogle sektorer, f.eks. områder inden for maskinteknik, har fordel af vedvarende energimarkeder, skal fordele vejes op mod negative virkninger i basismaterialeindustrierne. Endvidere ville det påvirke deres forsyningskæde og dermed deres konkurrenceevne, hvis basismaterialerne blev fortrængt af ekstraudgifterne til støtte til vedvarende energi [7]. Dette kan undgås gennem omkostningsbegrænsninger for disse industrier. Udviklingen af markedet for vedvarende energi åbner nok op for muligheder for at eksportere teknologi, f.eks. vindkraft, til de regioner, hvor den kan udnyttes med fordel, men det bør også tages med i billedet, at ikke blot europæiske virksomheder, men også den europæiske økonomi drager fordel af subsidierede markeder i Europa — en stor del af solcellematerialerne importeres eksempelvis fra Japan.

6.4 Hoci pre niektoré odvetvia, napríklad určité oblasti strojárenstva, je trh s energiou z obnoviteľných zdrojov prínosom, tento prínos treba porovnať s negatívnymi dosahmi v odvetviach základných materiálov. Ak by dodatočné náklady z dotácií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vytlačili základné materiály, malo by to negatívny vplyv na dodávateľský reťazec a následne aj na konkurencieschopnosť [7]. Takejto situácii sa dá predísť stanovením nákladových stropov pre uvedené odvetvia. Hoci rozvoj trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov zároveň otvára príležitosti na vývoz technológie (napríklad pre veternú energiu) do regiónov, v ktorých sa môže výhodne uplatniť, je potrebné mať na pamäti, že dotované trhy v Európe sú prínosom nielen pre európske podniky, ale aj pre európske hospodárstvo, nakoľko veľká časť fotovoltaických materiálov v Európe pochádza napríklad z Japonska.

6.5 Atomkraft er en vigtig faktor i energimixet i mange EU-lande, mens visse andre lande har besluttet at indstille brugen af denne form for kraftfremstilling. I disse lande findes der intet rimeligt prisbilligt, CO2-fattigt alternativt til el-fremstilling til grundbelastningen, som må erstattes af fossile brændstoffer eller vedvarende energikilder [8]. Derfor vil el-priser, CO2-emissioner og prisen på CO2-tilladelelser stige, med tilsvarende effekt på energiintensive brancher.

6.5 Jadrová energia je dôležitým prvkom skladby zdrojov elektrickej energie v mnohých krajinách EÚ, zatiaľ čo iné krajiny sa rozhodli prestať používať tento spôsob výroby elektrickej energie. V týchto krajinách nie sú dostupné zdroje na výrobu energie za prijateľné ceny a zároveň s nízkym objemom emisií CO2 pri základnom zaťažení, a musia preto využívať fosílne palivá alebo obnoviteľné zdroje [8]. V dôsledku toho rastú ceny elektrickej energie, emisie CO2 a cena emisných kvót CO2 s príslušným dosahom na energeticky náročné odvetvia.

6.6 Mange EU-lande indfører afgifter for at begrænse energiforbruget eller CO2-emissionerne. I en grønbog om økonomiske instrumenter for klimapolitikken overvejer Kommissionen at harmonisere disse instrumenter over hele EU og indføre flere incitamenter til nedbringelse af CO2-emissioner. Energiintensive brancher vil blive ramt af betydelige el- og energiprisstigninger. Som nævnt kan udgifterne hertil kun til dels opvejes af energieffektivitetstiltag.

6.6 Mnoho členských štátov EÚ zavádza dane s cieľom znížiť spotrebu energie alebo obmedziť emisie CO2. Európska komisia v zelenej knihe o ekonomických nástrojoch klimatickej politiky zvažuje harmonizáciu týchto nástrojov v rámci Európy a zavedenie viacerých stimulov so zámerom znížiť emisie CO2. Energeticky náročné odvetvia budú musieť čeliť značnému nárastu cien elektriny a energií. Tieto náklady sa budú iba do určitej miery dať kompenzovať opatreniami na podporu energetickej účinnosti, ako už bolo spomenuté.

7. Det globale miljø

7. Globálne prostredie

7.1 Energi- og klimaændringspolitikker stopper ikke længere ved landegrænser eller regioners grænser. Forsyningssikkerhed, knaphed på energiressourcer og i første række klimaændringer er globale udfordringer. Klimaændringer kan kun bekæmpes effektivt, hvis alle verdens regioner deltager i indsatsen. Omvendt vil ambitiøse emissionsbegrænsningspolitikker i EU forblive virkningsløse, så længe den industrielle vækst i lande med hastig vækst som Kina udligner disse besparelser.

7.1 Politiky v oblasti energetiky a klimatických zmien sa už nezastavujú na hraniciach štátov alebo regiónov. Zabezpečenie dodávok, nedostatok zdrojov energie a najmä klimatické zmeny sú globálnymi výzvami. Proti klimatickým zmenám sa dá účinne bojovať iba vtedy, ak sa do tohto úsilia zapoja všetky regióny sveta. Naopak, ambiciózne politiky zamerané na obmedzenie emisií v EÚ nebudú mať žiadny účinok, ak rýchly priemyselný rozvoj v krajinách ako Čína bude môcť ľahko anulovať výsledky tohto úsilia.

7.2 Det voksende samspil mellem verdenshandel og kapitalstrømme fører til skærpet konkurrence mellem verdens regioner. Energiintensive brancher udsættes også stadig mere for den globale konkurrence om kunder og kapital. For det første konkurrerer de direkte med andre materialeleverandører uden for EU. For det andet vælter de forarbejdningsindustrier, der er stærkt afhængige af eksport, såsom bil- og maskinbygningsindustrien, det omkostningspres, der skyldes verdensmarkedet, over på materialeindustrien. I international konkurrencesammenhæng skelnes mellem energiintensive brancher og regionale sektorer såsom el-sektoren.

7.2 Intenzívnejšia interakcia medzi celosvetovým obchodom a kapitálovými tokmi vedie k rastúcej konkurencii medzi regiónmi na celom svete. Energeticky náročné odvetvia sú stále viac vystavené celosvetovému konkurenčnému boju o zákazníkov a kapitál. V prvom rade dochádza k priamej konkurencii s inými dodávateľmi materiálu z krajín mimo EÚ. Okrem toho spracovateľské priemyselné odvetvia, ktoré sú silne závislé od vývozu, ako napríklad odvetvia automobilovej alebo strojárenskej výroby, prenášajú cenové tlaky svetového trhu na odvetvia výroby materiálov. Energeticky náročné odvetvia sa od regionálnych odvetví, ako je odvetvie energetiky, líšia práve medzinárodnou konkurenciou.

7.3 Kombinationen af globale energi- og klimapolitiske udfordringer og den industrielle konkurrence på verdensplan indebærer, at en overdreven omkostningsbyrde på energiintensive brancher udløser udflytninger. Disse optræder, når regioner uden for Europa ikke pålægger tilsvarende omkostningsbyrder på deres industrier. Alle elementerne i EU's klima- og energipolitik bør være solidt baseret på realistiske vurderinger af ressourcerne (naturlige, menneskelige og samfundsmæssige) og deres potentielle udvikling inden for tidsrammerne (Lissabonstrategien mv.), således at disse ressourcer kan udnyttes til gensidig gavn for vor bæredygtige fremtid. I EU's strategiske overvejelser bør man medtænke disse strategiske grundforudsætninger.

7.3 Kombinácia globálnej výzvy pre politiky v oblasti energetiky a klimatických zmien s celosvetovou priemyselnou konkurenciou znamená, že nadmerné nákladové zaťaženie energeticky náročných odvetví vyvolá presídľovanie výroby. K presídleniam dochádza, ak regióny mimo Európy na tieto odvetvia neuvaľujú podobné nákladové zaťaženie. Všetky zložky politík EÚ v oblasti klimatických zmien a energetiky by mali byť založené na realistickom hodnotení zdrojov (prírodných, ľudských a spoločenských) a ich potenciálneho rozvoja v určitom časovom období (napr. Lisabonská stratégia), aby sa tieto zdroje využívali s ohľadom na trvalo udržateľnú budúcnosť pre všetkých. Strategické rozhodovanie EÚ by malo odrážať tieto základné zásady.

7.4 Produktionsudflytning vil formentlig føre til større emissioner i regioner uden for Europa. Deres produktionsprocesser vil nok være mindre energieffektive end i det oprindelige produktionsland. Ekstra emissioner opstår ved transporten af udflyttede produkter til Europa. Selv om produktionen flyttes ud til effektive anlæg, vil dette være uholdbart, fordi produktionen vil blive tvunget bort fra Europa, med tab af arbejdspladser og teknisk know-how, bl.a. inden for miljøteknologi. En global reduktion af drivhusgasemissioner bør være det afgørende element i EU's politik.

7.4 Presídlenie výroby by pravdepodobne viedlo k väčšiemu objemu emisií v regiónoch mimo Európy. Výrobné postupy v týchto regiónoch by sa mohli ukázať ako menej energeticky účinné ako postupy v krajinách pôvodu. Ďalšie emisie vzniknú pri prevoze výrobkov späť do Európy. Ani presídlenie výroby do lokalít s účinnými zariadeniami by nebolo trvalo udržateľné, pretože vytlačenie výroby z Európy by prinieslo stratu pracovných miest a technického know-how, medziiným aj v oblasti environmentálnych technológií. Celosvetové obmedzovanie emisií skleníkových plynov by malo byť rozhodujúcim faktorom pri vytváraní politík Spoločenstva.

7.5 Udflytning af energiintensive brancher vil medføre tab af arbejdspladser og lavere økonomisk vækst. Bortfald af det nære forhold til basismaterialer gør også en region eller et land mindre attraktivt for efterfølgende led i industrikæden og underminerer alle led i værdikæden. Den europæiske økonomi har behov for et industrielt grundlag. En rent servicebaseret økonomi er ikke holdbar — fordi mange tjenesteydelser med høj værdiskabelse har direkte tilknytning til industrien og dermed også vil være i fare for at miste sit industrielle grundlag. Endvidere er EU's førende stilling inden for teknologi og innovation (både miljømæssigt og på anden vis) afhængig af, at der findes basisindustrier i EU.

7.5 Presídlenie energeticky náročných odvetví by znamenalo zníženie zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Strata napojenia na dodávky základných materiálov zároveň zníži atraktívnosť lokality pre nadväzujúce priemyselné reťazce a vedie k narušeniu všetkých úrovní hodnotového reťazca. Európske hospodárstvo však potrebuje svoju priemyselnú základňu. Hospodárstvo založené výhradne na službách nie je trvalo udržateľné, pretože mnohé služby s vysokou pridanou hodnotou nadväzujú na priemysel a strata ich priemyselnej základne by ich takisto ohrozila. Vedúce postavenie v oblasti technológií a inovácie (prínosné nielen pre problematiku životného prostredia, ale aj pre iné oblasti), navyše závisí od prítomnosti základných odvetví v Európskej únii.

Bruxelles, den 17. september 2008

V Bruseli 17. septembra 2008

Dimitris Dimitriadis

Predseda

Formand for

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalg

Dimitris Dimitriadis

[1] World Nuclear Association, "World Nuclear Power Reactors 2007-2008 and Uranium requirements"http://www.world-nuclear.org/info/reactors.html.

[1] Svetové združenie jadrovej energie, "Jadrové reaktory sveta 2007 – 2008 a požiadavky na uránium",http://www.world-nuclear.org/info/reactors.html.

[2] SET-planen — KOM(2007) 723 endelig.

[2] Plán SET – KOM(2007) 723 v konečnom znení.

[3] Beregninger fra Tysklands Statistik (Destatis).

[3] Zdroj výpočtu: Destatis (Štatistický spolkový úrad, Nemecko).

[4] For eksempel BP Statistical Review of World Energy, juni 2007.

[4] Napríklad BP Statistical Review of World Energy štatistický prehľad svetovej energie spoločnosti British Petroleum), jún 2007.

[5] Udtalelse TEN/312 "En fremtidig energipolitik for EU" CESE 236/2008 fin.

[5] Stanovisko TEN/312 na tému "Potreba spoločnej energetickej politiky" CESE 236/2008 fin.

[6] Præsentationer på den offentlige høring CCMI/052 7. maj 2008. Kan findes på CCMI's website:http://eesc.europa.eu/sections/ccmi/index_en.asp.

[6] Prezentácie v rámci verejnej diskusie CCMI/052, 7. mája 2008, ktoré sú dostupné na internetovej stránke:http://eesc.europa.eu/sections/ccmi/Hearingsandconferences/Thepast/Energy/index_en.asp.

[7] Se for eksempel Pfaffenberger, Nguyen, Gabriel (december 2003): Ermittlung der Arbeitsplätze und Beschäftigungswirkungen im Bereich Eneuerbarer Energien.

[7] Napríklad: Pfaffenberger, Nguyen, Gabriel (december 2003): Ermittlung der Arbeitsplätze und Beschäftigungswirkungen im Bereich Eneuerbarer Energien (Prieskum problematiky pracovných miest a vplyvov na zamestnanosť v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov).

[8] Vandkraft, i f.eks. Skandinavien, er stadig begrænset til nogle få lande med gunstige naturlige forudsætninger.

[8] Výroba hydroenergie, ako napríklad v škandinávskych krajinách, je naďalej realizovateľná len v obmedzenom počte krajín v výhodnými prírodnými podmienkami.

--------------------------------------------------

BILAG 1

PRÍLOHA 1

til Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalgs udtalelse

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Følgende ændringsforslag blev forkastet, men opnåede mindst en fjerdedel af de afgivne stemmer:

Tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré získali podporu najmenej štvrtiny udelených hlasov, boli zamietnuté v diskusii:

1. Punkt 1.9

1. Bod 1.9

Tilføjelse af et nyt punkt:

Vložiť nový bod 1.9:

"På mellemlang og lang sigt er det under alle omstændigheder nødvendigt, at den europæiske økonomi sadler om til produktionsmetoder og produkter med et lille "kulstof-fodaftryk". Hvis vi for at undgå en ukontrollabel klimaændring vil nå op på den nødvendige reduktion af CO2-emissionerne på 60-80 % i 2050 i de industrialiserede lande, vil det virke mod hensigten at beskytte CO2-intensive industrigrene. Det er langt mere nødvendigt, at Europa gå foran i omlægningen af sin økonomi for som spydspidser for teknologisk innovation at skaffe sig en konkurrencefordel og tilskynde til omlægninger i andre lande. Med "business as usual" ledsaget af beskedne effektivitetsforøgelser i forbindelse med energiintensive produkter vil det ikke være muligt at gennemføre denne tredje industrielle revolution.".

"Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je okrem toho nevyhnutné, aby sa európske hospodárstvo preorientovalo na výrobné metódy a výrobky s nízkymi emisiami CO2. Ak chceme do roku 2050 dosiahnuť v industrializovaných krajinách zníženie emisií o 60 – 80 %, ktoré sa považuje za nevyhnutné na zabránenie nekontrolovateľným klimatickým zmenám, je kontraproduktívne chrániť priemyselné odvetvia, ktoré produkujú veľké množstvá CO2. Oveľa dôležitejšie je, aby Európa urobila krok vpred pri reštrukturalizácii svojho hospodárstva a aby si ako líder v oblasti technologických inovácií vytvorila konkurenčnú výhodu, na základe čoho by mohla vyvolať zmeny aj v ostatných krajinách. Táto tretia priemyselná revolúcia sa nepodarí, ak budeme pokračovať bezo zmeny a budeme sa usilovať o skromné zvýšenie účinnosti pri energeticky náročných výrobkoch."

Afstemningsresultat

Výsledok hlasovania

For: 23 Imod: 27 Hverken for eller imod: 12

Za: 23 Proti: 27 Zdržali sa hlasovania: 12

2. Punkt 6.7

2. Bod 6.7

Der tilføjes et nyt punkt 6.7:

Vložiť nový bod 6.7:

"Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je okrem toho nevyhnutné, aby sa európske hospodárstvo preorientovalo na výrobné metódy a výrobky s nízkymi emisiami CO2. Ak chceme do roku 2050 dosiahnuť v industrializovaných krajinách zníženie emisií CO2o 60 – 80 %, ktoré sa považuje za nevyhnutné na zabránenie nekontrolovateľným klimatickým zmenám, je kontraproduktívne chrániť priemyselné odvetvia, ktoré produkujú vysoký objem CO2. Oveľa dôležitejšie je, aby Európa urobila krok vpred pri reštrukturalizácii svojho hospodárstva a ako líder v oblasti technologických inovácií si vytvorila konkurenčnú výhodu, na základe čoho by mohla vyvolať zmeny aj v ostatných krajinách. Táto tretia priemyselná revolúcia sa nepodarí, ak budeme pokračovať bezo zmeny a budeme sa usilovať o skromné zvýšenie účinnosti pri energeticky náročných výrobkoch."

Samme ordlyd som i pkt. 1.9 (konklusioner og henstillinger), men i pkt. 6 (energipolitikkens effekt på industrielle værdikæder). Da pkt. 1.9 blev forkastet, bortfalder pkt. 6.7.

Bod má rovnaké znenie ako bod 1.9 (v časti Závery a odporúčania), je však zaradený do časti 6 (Dosah energetickej politiky na priemyselné hodnotové reťazce). Vzhľadom na to, že bod 1.9 bol zamietnutý, bod 6.7 sa vypúšťa.

3. Punkt 7.4 og 7.5

3. Body 7.4 a 7.5

Punkterne affattes som følger:

Body 7.4 a 7.5 zhrnúť a zmeniť takto:

Produktionsudflytning kunnevil formentlig føre til større emissioner i regioner uden for Europa.hvis dDeres produktionsprocesser vil nok væreer mindre energieffektive end i det oprindelige produktionsland, hvilket dog ikke forekommer særlig sandsynligt med de stigende energipriser på nybyggerier. Ekstra emissioner opstår ved transporten af udflyttede produkter til Europa. Selv om produktionen flyttes ud til effektive anlæg, vil dette være uholdbart, fordi produktionen vil blive tvunget bort fra Europa, med tab af arbejdspladser og teknisk know-how, bl.a. inden for miljøteknologi. Det er derfor af afgørende betydning, at man når til enighed om en klimaaftale, som indebærer eEn global reduktion af drivhusgasemissioner bør være det afgørende element i EU's politik.

"Presídlenie výroby by pravdepodobne viedlomohlo viesť k väčšiemu objemu emisií v regiónoch mimo Európy, keď sú výrobné. Výrobné postupy v týchto regiónoch by sa mohli ukázať ako menej energeticky účinné ako postupy v krajinách pôvodu, čo je však vzhľadom na zvýšené ceny za energie pri novostavbách nepravdepodobné. Ďalšie emisie vzniknú pri prevoze výrobkov späť do Európy. Ani presídlenie výroby do lokalít s účinnými zariadeniami by nebolo trvalo udržateľné, pretože vytlačenie výroby z Európy by prinieslo stratu pracovných miest a technického know-how, medziiným aj v oblasti environmentálnych technológií. Rozhodujúce preto zostáva dosiahnuť dohodu o ochrane podnebia, ktorá spôsobí celosvetovéCelosvetové obmedzovanie emisií skleníkových plynov by malo byť rozhodujúcim faktorom pri vytváraní politík Spoločenstva.

Udflytning af energiintensive brancher vil medføre tab af arbejdspladser og lavere økonomisk vækst. Bortfald af det nære forhold til basismaterialer gør også en region eller et land mindre attraktivt for efterfølgende led i industrikæden og underminerer alle led i værdikæden. Den europæiske økonomi har behov for et industrielt grundlag. En rent servicebaseret økonomi er ikke holdbar — fordi mange tjenesteydelser med høj værdiskabelse har direkte tilknytning til industrien og dermed også vil være i fare for at miste sit industrielle grundlag. Endvidere er EU's førende stilling inden for teknologi og innovation (både miljømæssigt og på anden vis) afhængig af, at der findes basisindustrier i EU.

Presídlenie energeticky náročných odvetví by znamenalo zníženie zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Strata napojenia na dodávky základných materiálov zároveň zníži atraktívnosť lokality pre nadväzujúce priemyselné reťazce a vedie k narušeniu všetkých úrovní hodnotového reťazca. Európske hospodárstvo však potrebuje svoju priemyselnú základňu. Hospodárstvo založené výhradne na službách nie je trvalo udržateľné, pretože mnohé služby s vysokou pridanou hodnotou nadväzujú na priemysel a strata ich priemyselnej základne by ich takisto ohrozila. Vedúce postavenie v oblasti technológií a inovácie (prínosné nielen pre problematiku životného prostredia, ale aj pre iné oblasti), navyše závisí od prítomnosti základných odvetví v Európskej únii."

Afstemningsresultat

Výsledok hlasovania

For: 21 Imod: 41 Hverken for eller imod: 3

Za: 21 Proti: 41 Zdržali sa hlasovania: 3

--------------------------------------------------

BILAG 2

PRÍLOHA 2

til Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalgs udtalelse

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Følgende afsnit i CCMI's udtalelse blev forkastet til fordel for ændringsforslag vedtaget på plenarforsamlingen, men opnåede mindst en fjerdedel af de afgivne stemmer:

Nasledujúce časti znenia návrhu stanoviska poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) boli zamietnuté v prospech pozmeňovacích návrhov prijatých plenárnym zhromaždením, získali však najmenej štvrtinu udelených hlasov:

1. Punkt 4.9

1. Bod 4.9

"Risiciene ved visse teknologier overdrives, mens deres økonomiske fordele stærkt undervurderes. Det tyske energiagentur forventer eksempelvis, at Tyskland vil komme til at mangle en garanteret el-fremstillingskapacitet på 11700 til 15800 MW i 2020 afhængig af efterspørgselsudviklingen [1]. Det indebærer, at underskud af el-fremstillingskapacitet er nært forestående i hele EU — det vil komme os meget dyrt at stå, hvis vi undlader at gøre noget. Ifølge andre undersøgelser skulle det være muligt at dække manglen ved at øge energieffektiviteten og ved at fremstille el ved brug af vedvarende energikilder. Dog vil et energimix, som omfatter alle energikilder, være nødvendigt for at forebygge en sådan udvikling, og interessenterne bør klart og åbent formidle sådanne behov til borgerne.".

"Riziká vyplývajúce z určitých technológií sú zveličené, pričom ich ekonomické prínosy sú veľmi podcenené. Napríklad nemecká energetická agentúra očakáva, že v Nemecku poklesne v roku 2020 zaručená výrobná kapacita elektrickej energie o 11700 až 15800 MW [1], v závislosti od vývoja dopytu. Znamená to, že nedostatočná kapacita na výrobu elektrickej energie hrozí v celej EÚ a cena nečinnosti bude veľmi vysoká. Iné výskumy považujú za možné odstrániť priepasť zvyšovaním energetickej účinnosti a získavaním elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Tomuto vývoju sa dá zabrániť zahrnutím všetkých zdroje energie do skladby zdrojov elektrickej energie. Zainteresované strany by mali uvedenú skutočnosť zrozumiteľne a otvorene sprostredkovať verejnosti."

Afstemningsresultat

Výsledok hlasovania

For: 36 Imod: 20 Hverken for eller imod: 5

Za: 36 Proti: 20 Zdržali sa hlasovania: 5

2. Punkt 6.3

2. Bod 6.3

"Dette kan undgås ved at begrænse omkostningerne for energiintensive industrier ved at forlige støtten til vedvarende energi med basismaterialeindustriernes internationale konkurrenceevne. Herudover skal det nævnes, at en uafbalanceret støtte til vedvarende energi vil kunne udgøre en trussel mod materialeforsyningskæderne for visse brancher såsom træindustrien [2]. Denne trussel kan f.eks. medføre, at traditionelle industrier i EU som papirmasse og papir helt forsvinder.".

"Tomu sa dá zabrániť stanovením nákladových stropov pre energeticky náročné odvetvia, ktoré by umožnili vytvoriť rovnováhu medzi podporou energie z obnoviteľných zdrojov a konkurencieschopnosťou odvetví základných materiálov na medzinárodnej úrovni. Nevyvážená podpora energie z obnoviteľných zdrojov by okrem toho ohrozila materiálové dodávateľské reťazce v niektorých odvetviach, ako napríklad v lesníctve a s ním súvisiacich odvetviach [2]. Táto hrozba by mohla napríklad viesť k zániku tradičných odvetví v EÚ ako je výroba celulózy a papiera."

Afstemningsresultat

Výsledok hlasovania

For: 37 Imod: 20 Hverken for eller imod: 4.

Za: 37 Proti: 20 Zdržali sa hlasovania: 4

[1] DENA, Kurzanalyse der Kraftwerks- und Netzplanung in Deutschland, marts 2008.

[1] DENA, Stručná analýza plánovania elektrární a siete (Kurzanalyse der Kraftwerks- und Netzplanung in Deutschland), marec 2008.

[2] Bio-energy and the European Pulp and Paper Industry — An Impact Assessment; McKinsey, Pöyry, for CEPI, august 2007.

[2] Bio energia a európsky celulózový a papierenský priemysel – hodnotenie vplyvu, McKinsey, Pöyry pre spoločnosť CEPI, august 2007.

--------------------------------------------------

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV	BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV
da	sk

Vis også sprogudgaven

da

sk