Odporúčanie Komisie

z 26. apríla 2010

o spoločnej výskumnej programovej iniciatíve Kultúrne dedičstvo a globálna zmena: nová výzva pre Európu

(2010/238/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 181,

keďže:

(1) Kultúrne dedičstvo v zmysle dohovorov Unesco o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva [1] je veľmi krehkým dedičstvom a je vystavené mnohým rizikám v dôsledku starnutia, škodlivých vplyvov životného prostredia a tlakov zo strany ľudí.

(2) Pre väčšinu občanov Európy majú objekty kultúrneho dedičstva jedinečnú a nenahraditeľnú hodnotu, či už hmotnú, vo forme historických budov, zbierok, lokalít a hnuteľných vecí, alebo nehmotnú, ktorá zahŕňa históriu, kolektívnu pamäť a identitu.

(3) Spojenie účinkov zmeny klímy, iných environmentálnych zmien, zásahov človeka a bezpečnostných rizík ohrozuje kultúrne dedičstvo Európy. Najmä zmena klímy môže viesť k nenávratnému poškodeniu alebo strate objektov kultúrneho dedičstva v dôsledku ich krehkosti a veku. Okrem toho katastrofy a bezpečnostné riziká ohrozujú fyzický charakter objektov kultúrneho dedičstva ako symbolov a ikon európskych miest a lokalít.

(4) S cieľom predísť nenávratným škodám na kultúrnom dedičstve Európy spôsobeným týmito spojenými rizikami sú potrebné zosúladené akcie.

(5) Rada pre konkurencieschopnosť uznala 3. decembra 2009 iniciatívu Kultúrne dedičstvo, klimatická zmena a bezpečnosť (názov sa neskôr zmenil na Kultúrne dedičstvo a globálna zmena: nová výzva pre Európu) za oblasť, v ktorej by sa spoločným programovaním pridala súčasnému roztrieštenému výskumnému úsiliu členských štátov veľká hodnota. Preto prijala závery, ktorými uznala potrebu otvoriť spoločnú programovú iniciatívu na túto tému, a vyzvala Komisiu, aby prispela k jej príprave. Rada takisto znovu potvrdila, že spoločné programovanie je proces, ktorý vedú členské štáty a pri ktorom Komisia pôsobí ako sprostredkovateľ.

(6) Spoločné programovanie výskumu kultúrneho dedičstva a globálnej zmeny by umožnilo koordináciu výskumu v tejto oblasti, čím by sa významne prispelo k vybudovaniu plne funkčného európskeho výskumného priestoru v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva a k posilneniu vedúceho postavenia a konkurencieschopnosti Európy v tejto oblasti výskumu.

(7) V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tomto odporúčaní by členské štáty mali s Komisiou spolupracovať na preskúmaní možných iniciatív Komisie na pomoc členským štátom pri vypracovaní a vykonávaní tohto strategického výskumného plánu.

(8) S cieľom umožniť Komisii informovať o tejto záležitosti Európsky parlament a Radu by členské štáty mali Komisii pravidelne podávať správy o pokroku dosiahnutom v tejto spoločnej programovej iniciatíve,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1. Členským štátom sa odporúča vypracovať spoločnú víziu v súvislosti s tým, ako môže spolupráca a koordinácia v oblasti výskumu na úrovni Únie pomôcť zachovať kultúrne dedičstvo vo všetkých jeho formách, zaistiť jeho bezpečnosť a udržateľné využívanie.

2. Členským štátom sa odporúča vypracovať spoločný strategický výskumný plán so stanovením strednodobých až dlhodobých potrieb a cieľov výskumu v oblasti zachovania a využívania kultúrneho dedičstva v kontexte globálnej zmeny. Tento strategický výskumný plán by mal obsahovať plán vykonávania so stanovením priorít a časových lehôt a s určením akcií, nástrojov a zdrojov potrebných na jeho vykonávanie.

3. Členským štátom sa odporúča zahrnúť do strategického výskumného plánu a plánu vykonávania tieto akcie:

a) určenie a výmena informácií o príslušných národných programoch a výskumných činnostiach;

b) posilnenie spoločného prognózovania a kapacity na hodnotenie technológií, najmä pokiaľ ide o vplyv globálnej zmeny na objekty kultúrneho dedičstva a reakciu na globálnu zmenu cestou prevencie a konzervovania;

c) výmena informácií, zdrojov, osvedčených postupov, metodík a usmernení;

d) určenie oblastí alebo výskumných činností, v ktorých by koordinácia, spoločné výzvy na predkladanie návrhov alebo zlúčenie zdrojov boli prínosom;

e) vymedzenie modalít výskumu, ktorý sa má v oblastiach uvedených v písmene d) vykonávať spoločne;

f) pri vymedzení cieľov programov výskumu kultúrneho dedičstva posúdenie meniacich sa potrieb návštevníkov a spotrebiteľov;

g) kde je to vhodné, spoločné využívanie existujúcej výskumnej infraštruktúry alebo vyvíjanie nových nástrojov, ako sú koordinované databázy alebo vývoj modelov na štúdium procesov chátrania;

h) podporovanie lepšej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj otvorenej inovácie medzi rôznymi výskumnými činnosťami a podnikateľskými sektormi vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, vrátane cestovného ruchu, trvalého udržiavania a výstavby alebo obnovy lokalít, budov alebo krajinných oblastí a súvisiacich podnikateľských služieb;

i) exportovanie a šírenie znalostí, inovácií a interdisciplinárnych metodických prístupov;

j) vytvorenie sietí medzi strediskami, ktoré sa venujú výskumu kultúrneho dedičstva.

4. Členským štátom sa odporúča vytvoriť spoločnú riadiacu štruktúru v oblasti kultúrneho dedičstva a globálnej zmeny s mandátom na ustanovenie spoločných podmienok, pravidiel a postupov spolupráce a koordinácie a monitorovať vykonávanie tohto strategického výskumného plánu.

5. Členským štátom sa odporúča spoločne vykonávať strategický výskumný plán vrátane vykonávania prostredníctvom národných výskumných programov alebo iných národných výskumných činností.

6. Členským štátom sa odporúča spolupracovať s Komisiou s cieľom preskúmať možné iniciatívy Komisie na pomoc členským štátom pri vytváraní a vykonávaní uvedeného strategického výskumného plánu a koordinovať spoločné programy s inými iniciatívami Únie v tejto oblasti.

7. Členským štátom sa odporúča pravidelne podávať Komisii správy o pokroku dosiahnutom v tejto spoločnej programovej iniciatíve.

V Bruseli 26. apríla 2010

Za Komisiu

Máire Geoghegan-Quinn

členka Komisie

[1] Vymedzenie pojmov "hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo" nájdete v: Unesco, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Paríž, 16. novembra 1972; Unesco, Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, Paríž, 17. októbra 2003.

--------------------------------------------------