32008G1216(01)

Uznesenie Rady z  21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť

Úradný vestník C 320 , 16/12/2008 S. 0001 - 0003


Uznesenie Rady

z 21. novembra 2008

o európskej stratégii pre viacjazyčnosť

(2008/C 320/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

ODVOLÁVAJÚC SA:

1. na uznesenie Rady zo 14. februára 2002 o podpore jazykovej rozmanitosti a učenia sa jazykov [1], v ktorom sa zdôraznilo, že znalosť jazykov je jednou zo základných kompetencií, ktoré každý občan potrebuje, aby sa mohol účinne zúčastňovať na európskej znalostnej spoločnosti, a tým uľahčuje začlenenie do spoločnosti, ako aj sociálnu súdržnosť;

2. na závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002, v ktorých sa vyzvalo na ďalšie kroky s cieľom zdokonaliť ovládanie základných kompetencií, najmä všeobecnou výučbou dvoch cudzích jazykov od útleho veku [2];

3. na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 30. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008) [3];

4. na závery Rady z 19. mája 2006 o Európskom indikátore jazykovej kompetencie [4], v ktorých sa opätovne potvrdilo, že znalosť cudzích jazykov, ktorá napomáha vzájomnému porozumeniu medzi národmi, je predpokladom mobilnej pracovnej sily a prispieva ku konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie;

5. na závery Rady z 22. mája 2008 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2008 – 2010 [5], v ktorých sa zdôrazňuje kultúrny rozmer viacjazyčnosti a najmä jej úloha pri sprístupňovaní kultúry a jej príspevok k tvorivosti;

6. na závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách, ktoré uznávajú význam štúdia jazykov a prekladu pri nadobúdaní medzikultúrnych kompetencií;

7. na závery Rady z 22. mája 2008 o mnohojazyčnosti, ktoré okrem iného vyzývajú Komisiu, aby do konca roka 2008 pripravila návrhy komplexného politického rámca v oblasti mnohojazyčnosti.

VÍTAJÚC:

- oznámenie Komisie z 18. septembra 2008 nazvané "Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok" [6].

BERÚC NA VEDOMIE:

- zelenú knihu Komisie z 3. júla 2008 s názvom "Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti pre európske systémy vzdelávania" [7],

a na základe zborníka z konferencie o viacjazyčnosti, ktorá sa uskutočnila 26. septembra 2008 v Paríži.

ZASTÁVA NÁZOR, ŽE:

- jazyková a kultúrna rozmanitosť vytvárajú európsku identitu; zároveň sú spoločným dedičstvom, bohatstvom, výzvou i prínosom pre Európu,

- viacjazyčnosť je významnou prierezovou témou, ktorá sa týka sociálnej, kultúrnej a hospodárskej sféry, a teda i sféry vzdelávania,

- podpora menej používaných európskych jazykov je významným prínosom k viacjazyčnosti,

- malo by sa stále vyvíjať značné úsilie na podporu štúdia jazykov a na oceňovanie kultúrnych aspektov jazykovej rozmanitosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, pričom by sa mala tiež zlepšiť informovanosť o rôznych európskych jazykoch a ich rozšírení vo svete,

- viacjazyčnosť má mimoriadny význam aj pri podpore kultúrnej rozmanitosti, okrem iného aj v oblasti médií a obsahu online, ako aj medzikultúrneho dialógu v Európe a s ostatnými regiónmi sveta; zvlášť významnú úlohu v tomto procese zohráva preklad, keďže spája jazyky a kultúry a otvára široký prístup k dielam a myšlienkam,

- jazyková rozmanitosť v rámci Európy predstavuje pridanú hodnotu pre rozvoj hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi Európskou úniou a zvyškom sveta,

- viacjazyčnosť prispieva k rozvoju tvorivosti tým, že otvára cestu k odlišným spôsobom myslenia, výkladu sveta a vyjadrovania predstavivosti.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:

1. Podporovali viacjazyčnosť s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť, medzikultúrny dialóg a budovanie Európy

a) zvyšovali povedomie o výhodách jazykovej rozmanitosti a štúdia jazykov medzi verejnosťou a najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí začínajú študovať na všeobecných a odborných školách;

b) ponúkali výučbu jazyka hostiteľskej krajiny migrantom, najmä mladým ľuďom, ako prvok zásadnej dôležitosti pre úspešnú integráciu a zamestnateľnosť pri rešpektovaní jazykov ich krajín pôvodu.

2. Posilnili celoživotné vzdelávanie v oblasti jazykov

a) usilovali sa poskytovať mladým ľuďom od najútlejšieho veku a pokračovať aj po skončení všeobecného vzdelania na odborných a vyšších školách v rôznorodej a kvalitnej výučbe jazykov a kultúr, ktorá im dovolí zvládnuť aspoň dva cudzie jazyky, čo je faktor dôležitý pre integráciu do znalostnej spoločnosti;

b) vynaložili úsilie na podporu získavania a pravidelného zdokonaľovania jazykových kompetencií pre všetkých, vo formálnom, neformálnom a informálnom kontexte;

c) usilovali sa rozšíriť ponuku jazykov vyučovaných na rôznych úrovniach vzdelávania – vrátane uznávaných jazykov, ktoré sa menej používajú, aby sa žiakom umožnil výber na základe ich osobných záujmov alebo zemepisnej polohy;

d) podporovali štúdium a šírenie európskych jazykov využívaním inovatívnych nástrojov, ako sú napríklad digitálna komunikačná technológia a diaľkové vzdelávanie, a prístupov založených napríklad porozumení príbuzných jazykov;

e) podporovali hodnotenie študentov na základe uznávaných nástrojov – ako napríklad Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazyky a jazykového pasu Europass – a podľa potreby Európskeho indikátora jazykovej kompetencie;

f) venovali zvláštnu pozornosť ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov jazykov a posilňovaniu jazykových kompetencií učiteľov všeobecne, aby sa tak podporila výučba nejazykových predmetov v cudzích jazykoch (CLIL – obsahovo a jazykovo integrované vzdelávanie);

g) podporovali mobilitu a výmeny učiteľov jazykov v rámci Európy s cieľom, aby čo najviac z nich strávilo určitý čas v krajine, kde sa hovorí jazykom, ktorý vyučujú;

h) využívali program pre celoživotné vzdelávanie a príslušné národné programy na podporu mobility všetkých cieľových skupín, najmä študujúcej mládeže a vyučujúcich, čo by im umožnilo zlepšiť ich jazykové kompetencie, a iniciatívy, ako sú napríklad Európska jazyková značka na vytváranie učebných materiálov pre výučbu jazykov.

3. Lepšie podporovali viacjazyčnosť ako pozitívny faktor v oblasti konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, mobility a zamestnateľnosti

a) podporovali poskytovanie a štúdium širokej škály jazykov s cieľom umožniť podnikom, najmä MSP, aby rozšírili svoj prístup na svetové trhy, a najmä na rozvíjajúce sa trhy;

b) podporili zvyšovanie dôležitosti jazykových kompetencií pri profesionálnom raste zamestnancov, najmä v malých a stredných podnikoch;

c) využívali európske štrukturálne fondy podľa potreby na to, aby sa v rámci pokračujúceho odborného vzdelávania a vzdelávania dospelých poskytovali jazykové kurzy zamerané na zamestnanie;

d) cenili si a využívali jazykové kompetencie občanov z prostredia migrantov ako prostriedok posilňovania medzikultúrneho dialógu a ekonomickej konkurencieschopnosti.

4. Presadzovali jazykovú rozmanitosť a medzikultúrny dialóg posilňovaním podpory pre preklad s cieľom uľahčiť distribúciu diel a šírenie myšlienok a vedomostí v Európe a vo svete

A. V rámci existujúcich politík a programov:

a) zlepšili informovanosť verejnosti, a najmä európskych odborníkov v tejto oblasti, o vnútroštátnych a európskych programoch podpory pre preklad literárnych, vedeckých alebo technických textov vrátane kultúrneho a tvorivého obsahu online, titulkovanie predstavení, audiovizuálnych diel a filmov;

b) koordinovali a posilnili pomoc poskytovanú v rámci európskych programov na podporu prekladu;

c) rozšírili možnosti a kvalitu vzdelávania v oblasti prekladateľstva a zlepšili informovanosť o možnostiach práce a štúdia v tejto oblasti medzi príslušnými cieľovými skupinami (žiaci, študenti univerzít, podniky atď.);

d) podporovali vytváranie sietí viacjazyčných terminologických databáz s cieľom uľahčiť prácu prekladateľov a tlmočníkov;

e) podporovali vývoj technológií v oblasti jazykov, najmä v oblasti prekladu a tlmočenia, podporou spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi orgánmi, výskumnými inštitúciami a priemyselnými podnikmi na strane jednej, a zabezpečením konvergencie výskumných programov, vymedzením oblastí uplatňovania a využívania technológii vo všetkých jazykoch EÚ na strane druhej.

B. Začali diskusiu o význame a uskutočniteľnosti osobitného programu podpory pre preklad v dlhodobom horizonte, ktorý by zodpovedal kultúrnym, technologickým a profesionálnym výzvam spojeným s prekladom.

5. Podporovali jazyky EÚ vo svete

a) posilnili spoluprácu medzi členskými štátmi a ich kultúrnymi inštitúciami alebo inými zastupiteľskými orgánmi v tretích krajinách a podporovali jazykové partnerstvá a medzikultúrny dialóg s tretími krajinami;

b) čo najlepšie využili potenciál európskych jazykov na rozvíjanie kultúrneho a hospodárskeho dialógu so zvyškom sveta a posilnenie úlohy EÚ na medzinárodnej scéne;

c) zlepšili spoluprácu s národnými aj medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy a UNESCO-m, ktoré pôsobia v oblasti jazykovej výučby a jazykovej a kultúrnej rozmanitosti.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1. podporovala členské štáty v ich úsilí dosiahnuť ciele stanovené v tomto uznesení plným využitím potenciálu európskej spolupráce vo vzdelávaní, kultúre a iných príslušných oblastiach politiky;

2. v kontexte nového komplexného rámca politiky viacjazyčnosti a v rámci svojich právomocí prijala opatrenia zamerané na náležité zohľadnenie jazykových potrieb občanov a inštitúcií s osobitným dôrazom na:

- vzťahy medzi európskymi inštitúciami a verejnosťou,

- vzťahy medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi inštitúciami, a s osobitným dôrazom na poskytovanie informácií vo všetkých úradných jazykoch a na podporu viacjazyčnosti na webových stránkach Komisie;

3. do polovice roka 2011 podala správu o vykonávaní tohto uznesenia v spolupráci s členskými štátmi, pričom sa obzvlášť zdôraznia príklady osvedčených postupov;

4. pravidelne uskutočňovala preskúmanie situácie v Európe, pokiaľ ide o jazykové kompetencie, najmä na základe akýchkoľvek existujúcich výskumov uskutočnených v členských štátoch, Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazyky a podľa potreby aj Európskeho indikátora jazykovej kompetencie.

[1] Ú. v. ES C 50, 23.2.2002.

[2] Dokument SN 100/02, bod 44, s. 19.

[3] Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 44.

[4] Ú. v. EÚ C 172, 25.7.2006, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008.

[6] Dokument 13253/08 + ADD 1 + ADD 2 + ADD 3.

[7] Dokument 11631/08 + ADD 1 [KOM(2008) 423 v konečnom znení].

--------------------------------------------------


Spravuje Úrad pre publikácie