Závery Rady z 22. mája 2008 o mnohojazyčnosti

(2008/C 140/10)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

SO ZRETEĽOM na:

1. závery zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000, v ktorých boli cudzie jazyky zahrnuté do európskeho rámca pre vymedzenie základných zručností, ktoré sa majú zabezpečovať počas celoživotného vzdelávania [1];

2. článok 22 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uznáva zásada, že Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť [2];

3. závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002, ktoré vyzvali na ďalšie kroky s cieľom zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä výučbou dvoch cudzích jazykov pre na všetkých od útleho veku [3];

4. oznámenie Komisie z 24. júla 2003Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti: akčný plán 2004 – 2006 [4] a následnú správu Komisie z 25. septembra 2007 o plnení tohto akčného plánu [5];

5. rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) [6];

6. oznámenie Komisie z 22. novembra 2005Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť, ktoré zahŕňa vnútorné aj vonkajšie opatrenia na podporu jazykov a komunikácie s občanmi [7];

7. závery Rady z 19. mája 2006 o Európskom indikátore jazykovej kompetencie [8], ktoré opätovne potvrdili, že znalosť cudzích jazykov ako aj napomáhanie pri podporovaní vzájomného porozumenia medzi národmi sú predpokladom mobilnej pracovnej sily a prispievajú ku konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie;

8. odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie [9], ktoré vymedzuje komunikáciu v cudzích jazykoch ako jednu z kľúčových kompetencií;

9. uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru [10], v ktorom sa mnohojazyčnosť stanovuje ako jedna z prioritných oblastí na podporu kultúrneho dedičstva,

a na základe rokovaní počas ministerskej konferencie o mnohojazyčnosti konanej 15. februára 2008,

SA DOMNIEVA, že:

- jazyková a kultúrna rozmanitosť sú osobitosti, s ktorými sa v dennom živote stretáva stále viac a viac občanov a firiem v Európe ako výsledok zvýšenej mobility, migrácie a globalizácie,

- jazykové kompetencie sú žiaducou životnou zručnosťou pre všetkých občanov EÚ, ktoré im umožňujú využívať hospodárske, sociálne a kultúrne výhody voľného pohybu v Únii,

- v následných správach a odporúčaniach rôznych zainteresovaných skupín sa ukázalo, že jazykové potreby sa v európskej spoločnosti stále nedostatočne zohľadňujú,

- význam, ktorý sa prisudzuje mnohojazyčnosti a ďalším otázkam jazykovej politiky v súvislosti so spoločnými politikami EÚ, ukladá potrebu venovať týmto otázkam pozornosť, ktorú si zasluhujú, a aj potrebu, aby európske inštitúcie opätovne zdôraznili svoj dlhodobý záväzok podporovať jazykové vzdelávanie a jazykovú rozmanitosť.

POTVRDZUJE, že:

1. politika mnohojazyčnosti zahŕňa hospodárske, sociálne a kultúrne aspekty jazykov z hľadiska celoživotného vzdelávania;

2. mala by sa zachovať jazyková rôznorodosť Európy a úplne rešpektovať rovnosť jazykov. Inštitúcie Európskej únie by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení týchto cieľov;

3. znalosť jazykov, ktorá prispieva k osobnému a kultúrnemu obohateniu, je zároveň aj jednou zo základných zručností, ktorú musia občania Európy získať, aby mohli aktívne participovať v znalostnej spoločnosti Európy, ktorá navyše podporuje mobilitu a uľahčuje sociálnu integráciu a súdržnosť;

4. keďže sa jazykové potreby môžu líšiť podľa záujmov, práce a kultúrneho prostredia každého človeka, pre záujemcov o štúdium cudzích jazykov by mala byť k dispozícii čo najširšia škála jazykov spolu s podporou nových technológií, inovačných prístupov a kontaktov medzi poskytovateľmi vzdelávania;

5. s cieľom podporovať hospodársky rast a konkurencieschopnosť, je dôležité, aby si Európa zachovala aj dostatočnú vedomostnú základňu mimoeurópskych svetových jazykov Zároveň by sa malo vyvinúť úsilie o udržanie postavenia európskych jazykov na medzinárodnej scéne;

6. kvalitné vyučovanie je v každom veku základom úspešného štúdia, a preto by sa malo vyvinúť úsilie, aby sa zabezpečila spoľahlivá znalosť jazykov u učiteľov, ktorí ich vyučujú, aby sa zabezpečil prístup učiteľov ku kvalitnej počiatočnej a ďalšej odbornej príprave a aby mali nevyhnutné medzikultúrne zručnosti. Výmenné programy učiteľov jazykov medzi členskými štátmi by sa mali povzbudzovať a podporovať ako súčasť ich odbornej prípravy;

7. pre úspešnú integráciu by sa migrantom mala poskytnúť dostatočná podpora, aby sa mohli učiť jazyk(y) hostiteľskej krajiny, pričom by sa členovia hostiteľských komunít mali podnecovať k tomu, aby sa zaujímali o kultúru prisťahovalcov;

8. jazykové a kultúrne kompetencie sú v centre vzdelávania. Pokročilosť v prvom jazyku môže uľahčiť štúdium ďalších jazykov, pričom účinnými prostriedkami lepšieho zabezpečenia výučby cudzích jazykov je jazykové vzdelávanie od útleho veku, dvojjazyčné vzdelávanie a obsahovo a jazykovo integrované vzdelávanie (CLIL);

9. na zabezpečenie účinnej komunikácie medzi ľuďmi, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, je potrebné kvalitné tlmočenie a preklady, pričom jazyk by sa mal vo väčšej miere zohľadniť aj pri marketingu a distribúcii tovarov a služieb, najmä audiovizuálnych mediálnych služieb.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S PODPOROU KOMISIE:

1. spolupracovali na zvýšení európskej spolupráce v oblasti mnohojazyčnosti a – po porade s príslušnými zainteresovanými stranami – sledovali uvedené politické smerovanie, pričom budú podľa potreby využívať otvorenú metódu koordinácie na uľahčenie výmeny skúseností a najlepších postupov;

2. prijali vhodné opatrenia na zlepšenie efektívnej výučby jazykov a jej kontinuity z hľadiska celoživotného vzdelávania vrátane väčšieho sprístupnenia, dostupnosti a príťažlivosti existujúcich zdrojov a infraštruktúry pre všetkých, rozvíjania zdrojov a väčšej rozmanitosti ponúkaných jazykov;

3. podporovali výučbu svojich štátnych jazykov v iných členských štátoch a to aj väčším využívaním technológií vzdelávania na diaľku a aby povzbudzovali k výučbe menej rozšírených jazykov EÚ a neeurópskych jazykov;

4. využívali existujúce nástroje na potvrdzovanie znalosti jazykov, ako je európske jazykové portfólio Rady Európy a jazykové portfólio Europass;

5. podporovali opatrenia na uľahčenie štúdia jazykov u ľudí so špeciálnymi potrebami ako spôsobu, ktorý prispeje k ich sociálnemu začleneniu, lepšiemu profesionálnemu uplatneniu a blahobytu;

6. spolupracovali s medzinárodnými organizáciami, ktoré pôsobia v oblastiach súvisiacich s mnohojazyčnosťou, najmä s Radou Európy a Unescom.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1. podporovala členské štáty v ich úsilí o napĺňanie uvedených priorít;

2. pripravila do konca roka 2008 návrhy komplexného politického rámca o mnohojazyčnosti, v ktorom by sa náležite zohľadňovali jazykové potreby občanov a inštitúcií, vrátane dodržiavania ich práva komunikovať s inštitúciami Európskej únie v akomkoľvek úradnom jazyku.

[1] Dokument SN 100/00, odsek 26, s. 9.

[2] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 13.

[3] Dokument SN 100/02, odsek 44, s. 19.

[4] Dokument 11834/03.

[5] Dokument 13346/07.

[6] Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

[7] Dokument 14908/05.

[8] Ú. v. EÚ C 172, 25.7.2006, s. 1.

[9] Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

[10] Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

--------------------------------------------------