Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308,

so zreteľom na návrh Komisie predložený po konzultáciách so sociálnymi partnermi a správnou komisiou pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 3 ),

keďže:

(1)	pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania;

(2)	zmluva neustanovuje právomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 na prijatie primeraných opatrení v rámci oblasti sociálneho zabezpečenia osôb iných ako zamestnancov;

(3)

nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( 4 ), bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen vývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež aby sa zohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné pravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a zjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb;

(4)	je potrebné rešpektovať osobitné vlastnosti vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a vypracovať iba systém koordinácie;

(5)	je potrebné v rámci takejto koordinácie zaručiť v rámci rovnosti spoločenstva prístup pre dané osoby podľa rozličných vnútroštátnych právnych predpisov;

(6)

úzky vzťah medzi právnymi predpismi v oblasti sociálneho zabezpečenia a tými zmluvnými ustanoveniami, ktoré dopĺňajú alebo nahrádzajú takéto právne predpisy a ktoré podliehali rozhodnutiu verejných orgánov, na základe ktorých sa stali povinnými alebo sa rozšíril ich rozsah pôsobnosti, môže vyžadovať podobnú ochranu vzhľadom na uplatňovanie týchto ustanovení na právne predpisy umožnené týmto nariadením. Ako prvý krok sa môže vyhodnotiť skúsenosť členských štátov, ktoré oznámili takéto systémy;

(7)

vzhľadom na veľké rozdiely existujúce medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi z hľadiska osôb, na ktoré sa uplatňujú, uprednostňuje sa stanovenie zásady, že toto nariadenie sa má uplatňovať na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov s bydliskom na území členského štátu, ktorí podliehajú alebo podliehali právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a pozostalých;

(8)	všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov;

(9)	Súdny dvor viac krát poskytol stanovisko o možnosti rovnakého zaobchádzania pri dávkach, príjme a faktoch; táto zásada by sa mala výslovne prijať a rozvíjať pri dodržaní podstaty a ducha právnych pravidiel;

(10)

zásada zaobchádzania s niektorými faktami alebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území iného členského štátu, ako keby sa udiali na území členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, by však nemala prekážať zásade spočítania dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska ukončených podľa vnútroštátnych právnych predpisov iného členského štátu k takýmto dobám ukončeným podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu. Doby ukončené podľa právnych predpisov iného členského štátu by sa preto mali vziať do úvahy iba pri uplatňovaní zásady spočítania dôb;

(11)	prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými;

(12)	vzhľadom na proporcionalitu by sa mala venovať pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo, že zásada prispôsobenia faktov alebo udalostí nevedie k objektívne neopodstatneným výsledkom alebo k prekrývaniu dávok rovnakého druhu za tú istú dobu;

(13)	pravidlá koordinácie musia zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybujúc v rámci spoločenstva, a osoby, ktoré sú od nich závislé, a ich pozostalí, si zachovali práva a výhody nadobudnuté a ktoré nadobúdajú;

(14)

tieto ciele sa musia dosiahnuť najmä spočítaním všetkých dôb, ktoré sa zohľadňujú podľa rôznych vnútroštátnych právnych predpisov na účely získania a udržania práva na dávky a výpočtu výšky príspevkov, rovnako ako sa musia dosiahnuť poskytovaním dávok na rôzne kategórie osôb, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie;

(15)	je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť;

(16)	v rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť;

(17)

vzhľadom na čo najefektívnejšie zaručenie rovnosti zaobchádzania so všetkými osobami pôsobiacimi na území členského štátu je vhodné ako všeobecné pravidlo určiť za uplatniteľné právne predpisy toho členského štátu, v ktorom daná osoba vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba;

▼M1

(17a)

Len čo sa právne predpisy členského štátu začnú uplatňovať na osobu na základe hlavy II tohto nariadenia, podmienky pridruženia a nároku na poberanie dávok by sa mali definovať právnymi predpismi príslušného členského štátu za súčasného dodržania práva Spoločenstva.

▼B

(18)	v špecifických situáciách, v ktorých sú oprávnené iné kritériá uplatniteľnosti, je potrebné sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť;

▼M1

(18a)

Zásada jednotných uplatniteľných právnych predpisov má veľký význam a mala by sa posilniť. To by však nemalo znamenať, že poskytnutie samotnej dávky v súlade s týmto nariadením, ktorá zahŕňa platbu poistných príspevkov alebo poistné krytie príjemcu, má za následok, že sa právne predpisy členského štátu, ktorého inštitúcia túto dávku poskytla, stávajú uplatniteľnými na túto osobu.

▼M3

(18b)

V prílohe III k nariadeniu Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva ( 5 ) sa vymedzuje pojem „domáca základňa“ pre členov letovej posádky a palubných sprievodcov ako miesto, ktoré členovi posádky určí prevádzkovateľ a z ktorého člen posádky bežne začína a končí službu alebo sériu služieb a kde prevádzkovateľ za normálnych podmienok nie je povinný zabezpečiť danému členovi posádky ubytovanie. Na uľahčenie uplatňovania hlavy II tohto nariadenia na členov letovej posádky a palubných sprievodcov je vhodné používať pojem „domáca základňa“ ako kritérium na určovanie právnych predpisov uplatniteľných na členov letovej posádky a palubných sprievodcov. Právne predpisy uplatniteľné na členov letovej posádky a palubných sprievodcov by však mali zostať stabilné a zásada domácej základne by nemala viesť k častým zmenám uplatniteľných právnych predpisov z dôvodu pracovných modelov tohto odvetvia alebo sezónnych potrieb.

▼B

(19)

v niektorých prípadoch dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve môže využívať matka alebo otec a pokiaľ ide o dávky v otcovstve, tieto dávky sa odlišujú od rodičovských dávok a môžu sa prispôsobiť dávkam v materstve strictu sensu v tom, že sa poskytujú počas prvých mesiacov života novonarodeného dieťaťa, a je vhodné, aby sa dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve regulovali spoločne;

(20)	v oblasti dávok v chorobe a materstve a rovnocenných dávok v otcovstve, poisteným osobám ako aj ich rodinným príslušníkom, ktorí žijú alebo sa zdržiavajú v členskom štáte inom, ako je príslušný členský štát, by sa mala poskytnúť ochrana;

(21)	ustanovenia o dávkach v chorobe, materstve a rovnocenných dávok v otcovstve boli vypracované vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora. Ustanovenia o predchádzajúcom oprávnení boli zdokonalené, pričom sa zohľadnili príslušné rozhodnutia Súdneho dvora;

(22)	špecifické postavenie žiadateľov o dôchodok a dôchodcov a ich rodinných príslušníkov vyvoláva potrebu prijať ustanovenia riadiace nemocenské poistenie upravené podľa tejto situácie;

(23)	vzhľadom na rozdiely medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami je vhodné, aby členské štáty prípadne prijali ustanovenie o lekárskom ošetrení rodinných príslušníkov cezhraničných pracovníkov v členskom štáte, kde takýto pracovník vykonáva svoju činnosť;

(24)

je potrebné vypracovať špecifické ustanovenia regulujúce neprekrývanie sa nemocenských vecných dávok a nemocenských peňažných dávok, ktoré sú rovnakej povahy ako tie, ktoré podliehajú rozsudkom Súdneho dvora v prípade C-21.5/99 Jauch a C-160/95 Molenaar, ak sa tieto dávky vzťahujú na to isté riziko;

(25)	so zreteľom na dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania by sa mali ustanoviť pravidlá na účely poskytnutia ochrany, ktorá by riešila situáciu osôb, ktoré majú bydlisko alebo pobyt v členskom štáte inom, ako je príslušný členský štát;

(26)	na dávky v invalidite by sa mal vypracovať systém koordinácie, ktorý rešpektuje špecifické vlastnosti vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o uznanie invalidity a ich spočítanie;

(27)	je potrebné vypracovať systém na udelenie dávok v starobe a pozostalostných dávok, ak daná osoba podliehala právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov;

(28)

je nevyhnutné určiť výšku dôchodku, ktorá sa vypočíta v súlade s metódou používanou na spočítanie a pomerný výpočet a zaručiť ju prostredníctvom právneho systému spoločenstva tam, kde uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov vrátane pravidiel týkajúcich sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia dôchodku je menej výhodné ako uvedená metóda;

(29)	aby sa chránili migrujúci pracovníci a ich pozostalí pred príliš prísnym uplatňovaním pravidiel vnútroštátnych právnych predpisov o znížení pozastavení alebo odňatí, je potrebné začleniť ustanovenia, ktoré budú presne riadiť uplatňovanie takýchto pravidiel;

(30)	ako opakovane potvrdil Súdny dvor, Rada sa nepovažuje za príslušnú na schválenie pravidiel zavádzajúcich obmedzenie na prekrývanie dvoch alebo viacerých dôchodkov získaných v rôznych členských štátoch znížením výšky dôchodku získaného iba podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

(31)	podľa Súdneho dvora takéto pravidlá má prijať vnútroštátny zákonodarný zbor so zohľadnením skutočnosti, že limity má ustanoviť zákonodarný zbor spoločenstva, v rámci ktorých sa majú uplatňovať ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov o znížení, pozastavení alebo odňatí;

(32)	aby sa podporila mobilita pracovníkov, je mimoriadne vhodné, aby sa umožnilo vyhľadávanie zamestnania v rôznych členských štátoch; preto je potrebné zabezpečiť užšiu a účinnejšiu koordináciu medzi systémami poistenia v nezamestnanosti a službami zamestnanosti všetkých členských štátov;

(33)

je potrebné zahrnúť povinné preddôchodkové systémy do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a tak zaručiť rovnaké zaobchádzanie a možnosť exportu preddôchodkových dávok ako aj udelenia rodinných dávok a dávok zdravotnej starostlivosti danej osobe v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia; pravidlo o sčítaní dôb by sa však nemalo zahrnúť, pretože iba veľmi obmedzený počet členských štátov má povinné preddôchodkové systémy;

(34)

pretože rodinné dávky majú veľmi široký rozsah, ktorý poskytuje ochranu v situáciách, ktoré možno opísať ako klasické, a tiež v iných situáciách, ktoré sú špecifické svojou povahou, pričom v týchto situáciách dávka podlieha rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-245/94 a C-312/94 Hoever a Zachov a v prípade C-275P96 Kuusujärvu, je potrebné všetky takéto dávky regulovať;

(35)	aby sa predišlo neoprávnenému prekrývaniu dávok, je nevyhnutné stanoviť pravidlá priority v prípade prekrývania práv na rodinné dávky podľa právnych predpisov príslušného členského štátu a podľa právnych predpisov členského štátu pobytu rodinných príslušníkov;

(36)

preddavky na prídavky na výživné sú spätne vymáhateľnými preddavkami určenými ako náhrada za neplnenie zákonnej povinnosti rodiča starať sa o svoje vlastné dieťa, čo je povinnosť odvodená z rodinného práva. Preto tieto preddavky by sa nemali považovať za priamu dávku kolektívnej podpory v prospech rodín. Vzhľadom na tieto zvláštnosti by sa pravidlá koordinácie nemali uplatňovať na takéto prídavky na výživné;

(37)

ako Súdny dvor opakovanie vyhlásil, ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od zásady exportovateľnosti dávok sociálneho zabezpečenia, sa musia prísne vykladať. To znamená, že sa môžu uplatňovať iba na dávky, ktoré spĺňajú špecifikované podmienky. Preto kapitola 9 hlavy III tohto nariadenia sa môže uplatňovať iba na dávky, ktoré sú aj osobitné aj nepríspevkové a sú uvedené v prílohe X tohto nariadenia;

(38)	je potrebné vytvoriť správnu komisiu, ktorá bude zložená z predstaviteľov vlády každého členského štátu, ktorí budú konkrétne zodpovední najmä za riešenie všetkých správnych otázok alebo otázok výkladu ustanovení tohto nariadenia a za podporu ďalšej spolupráce medzi členskými štátmi;

(39)	ukázalo sa, že vytvorenie a používanie služieb, ktoré spracovávajú údaje na výmenu informácií, vyžaduje vytvorenie technickej komisie pod záštitou správnej komisie, so špecifickou zodpovednosťou v oblasti spracovania údajov;

(40)

použitie služieb spracovávajúcich údaje na výmenu údajov medzi inštitúciami vyžaduje ustanovenia, ktoré zaručia, že dokumenty vymenené alebo vystavené elektronickými prostriedkami sa prijmú ako rovnocenné papierovým dokumentom. Takéto výmeny sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami spoločenstva o ochrane fyzických osôb so zreteľom na spracovanie a voľný pohyb osobných údajov;

(41)	je potrebné určiť osobitné ustanovenia, ktoré zodpovedajú osobitným vlastnostiam vnútroštátnych právnych predpisov, aby sa umožnilo uplatňovanie pravidiel koordinácie;

(42)

v súlade so zásadou proporcionality a s predpokladom o rozšírení tohto nariadenia na všetkých občanov Európskej únie a aby sa našlo riešenie, ktoré zohľadňuje všetky obmedzenia, ktoré môžu byť spojené s osobitnými vlastnosťami systémov založenými na bydlisku, osobitná odchýlka prostredníctvom položky „DÁNSKO“ v prílohe XI, obmedzená na nárok na sociálny dôchodok výhradne na novú kategóriu neaktívnych osôb, na ktoré sa toto nariadenie rozšírilo, sa považovala za primeranú vzhľadom na špecifické črty dánskeho systému a vzhľadom na to, že tieto dôchodky sú exportovateľné po 10 ročnom období pobytu podľa platných dánskych právnych predpisov (zákon o dôchodkoch);

(43)

v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa osobitná odchýlka prostredníctvom položky „FÍNSKO“ v prílohe XI, obmedzená na vnútroštátne dôchodky založené na bydlisku, považovala za primeranú vzhľadom na špecifické vlastnosti fínskych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia, cieľom ktorej je zabezpečiť, aby výška vnútroštátneho dôchodku nebola nižšia ako výška vnútroštátneho dôchodku, vypočítaná, ako keby všetky poistné doby ukončené v akomkoľvek členskom štáte boli ukončené vo Fínsku;

(44)	je potrebné zaviesť nové nariadenie, ktoré zruší nariadenie (EHS) 1408/71. Je však potrebné, aby nariadenie (EHS) 1408/71 zostalo v účinnosti a naďalej malo právny účinok na účely niektorých aktov a dohôd spoločenstva, ktorých je spoločenstvo stranou, aby sa zabezpečila právna istota;

(45)

pretože cieľ navrhovaného opatrenia, a to koordinačné opatrenia na zaručenie toho, aby sa právo na voľný pohyb osôb mohlo účinne vykonávať, sa nemôže dostatočne dosiahnuť členskými štátmi, a vzhľadom na rozsah a účinky tohto opatrenia sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovená v tomto článku, toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

2. Okrem toho sa toto nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

2. Pokiaľ nie je ustanovené inak v prílohe XI, toto nariadenie sa uplatňuje na všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové, a na systémy týkajúce sa povinností zamestnávateľa alebo vlastníka lode.

3. Toto nariadenie sa tiež uplatňuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, na ktoré sa vzťahuje článok 70

4. Ustanovenia hlavy III tohto nariadenia nemajú však vplyv na ustanovenia právnych predpisov žiadneho členského štátu týkajúce sa povinností vlastníka lode.

Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu.

Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a vzhľadom na osobitné vykonávacie ustanovenia, platí toto:

Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:

podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.

1. Toto nariadenie nahrádza všetky dohovory o sociálnom zabezpečení uplatniteľné medzi členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Aby tieto ustanovenia zostali v platnosti, zahrnú sa do prílohy II. Ak z objektívnych dôvodov nie je možné rozšíriť niektoré z týchto ustanovení na všetky osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, toto treba určiť.

2. Dva alebo viacero členských štátov môžu podľa potreby uzavrieť dohovory medzi sebou založené na zásadách tohto nariadenia a pri zohľadnení ducha tohto nariadenia.

1. Členské štáty písomne oznámia Európskej komisii vyhlásenia vykonané v súlade s článkom 1 písm. l), právne predpisy a systémy uvedené v článku 3, uzavreté dohovory uvedené v článku 8 ods. 2, minimálne dávky uvedené v článku 58 a skutočnosť, že neexistuje systém poistenia uvedený v článku 65a ods. 1, ako aj významné zmeny a doplnenia. V takýchto oznámeniach sa uvádza dátum, od ktorého sa toto nariadenie bude uplatňovať na systémy uvedené členskými štátmi v ich vyhláseniach.

2. Tieto oznámenia sa každoročne predkladajú Európskej komisii a v potrebnom rozsahu sa uverejňujú.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

1. Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

2. Na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako dôsledok tejto činnosti, sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky alebo pozostalostné dôchodky alebo, na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo na nemocenské peňažné dávky vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby.

4. Na účely tejto hlavy činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby zvyčajne vykonávanej na palube plavidla na mori plávajúceho pod vlajkou členského štátu sa považuje za činnosť vykonávanú v danom členskom štáte. Avšak osoba zamestnaná na palube plavidla plávajúceho sa pod vlajkou členského štátu a odmeňovaná za takúto činnosť podnikom alebo osobou, ktorej registrované sídlo alebo miesto podnikania je v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom tohto iného členského štátu, ak daná osoba má bydlisko v tomto štáte. Podnik alebo osoba, ktorá vypláca odmenu sa na účely týchto právnych predpisov považuje za zamestnávateľa.

5. Činnosť člena letovej posádky alebo palubného sprievodcu, ktorý poskytuje služby v oblasti osobnej alebo nákladnej leteckej dopravy, sa má považovať za činnosť vykonávanú v členskom štáte, v ktorom sa nachádza domáca základňa, ako sa vymedzuje v prílohe III k nariadeniu (EHS) č. 3922/91.

1. Osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a že táto osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú vyslanú osobu.

2. Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá chodieva do iného členského štátu vykonávať podobnú činnosť, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto činnosti nepresahuje 24 mesiacov.

1. Osoba, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, podlieha:

2. Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha:

3. Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

4. Osoba, ktoré je zamestnaná ako štátny zamestnanec niektorým členským štátom a vykonáva činnosť ako zamestnanec a/alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, ktorého správa ju zamestnáva.

5. Osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte.

1. Články 11 až 13 sa neuplatňujú na dobrovoľné poistenie ani na voliteľné pokračujúce poistenie, ak v súvislosti s jednou z častí uvedených v článku 3 ods. 1 existuje v členskom štáte iba systém dobrovoľného poistenia.

2. Ak na základe právnych predpisov členského štátu daná osoba podlieha povinnému poisteniu v tomto členskom štáte, táto osoba nemôže podliehať systému dobrovoľného poistenia alebo systému voliteľného nepretržitého poistenia v inom členskom štáte. Vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých pre danú časť existuje výber medzi niekoľkými systémami dobrovoľného poistenia alebo medzi niekoľkými systémami voliteľného nepretržitého poistenia, daná osoba vstúpi iba systému, ktorý si zvolí.

3. Avšak v súvislosti s dávkami v invalidite, dávkami v starobe a pozostalostnými dávkami daná osoba môže vstúpiť do systému dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia členského štátu, dokonca aj, ak povinne podlieha právnym predpisom iného členského štátu, za predpokladu, že táto osoba podliehala v niektorej etape svojej kariéry právnym predpisom prvého členského štátu na základe svojej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako dôsledok činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba a ak takýto súbeh vyslovene alebo implicitne pripúšťajú právne predpisy prvého členského štátu.

4. Ak právne predpisy členského štátu podmieňujú prístup k dobrovoľnému poisteniu alebo voliteľnému nepretržitému poisteniu bydliskom v tomto členskom štáte alebo predchádzajúcou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, článok 5 písm. b) sa uplatňuje iba na osoby, na ktoré sa už predtým vzťahovali právne predpisy tohto členského štátu na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

►M1 Zmluvní zamestnanci ◄ Európskych spoločenstiev si môžu zvoliť, že sa budú na nich vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého sú zamestnaní, právne predpisy členského štátu, ktoré sa na nich vzťahovali naposledy, alebo právne predpisy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi v súvislosti s ustanoveniami inými, ako ustanovenia súvisiace s rodinnými prídavkami, ktorých poskytovanie sa spravuje podmienkami zamestnávania uplatniteľnými na takýchto zamestnancov. Takéto právo voľby, ktoré sa môže uplatniť raz, nadobúda účinnosť dňom nástupu do zamestnania.

1. Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11 až 15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb.

2. Poberateľ dôchodku splatného podľa právnych predpisov členského štátu alebo dôchodkov splatných podľa právnych predpisov viacerých členských štátov, ktorý má bydlisko na území iného členského štátu, môže byť na základe vlastnej žiadosti vyňatý z pôsobnosti právnych predpisov tohto iného členského štátu za predpokladu, že nepodlieha týmto právnym predpisom na základe vykonávania činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Poistenci a ich rodinní príslušníci, s výnimkou dôchodcov a ich rodinných príslušníkov

Poistenec alebo jeho rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, poberajú v členskom štáte bydliska vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby bola poistený podľa daných právnych predpisov.

Pobyt v príslušnom členskom štáte, ak bydlisko je v inom členskom štáte – osobitné pravidlá pre rodinných príslušníkov cezhraničných pracovníkov

1. Pokiaľ nie je ustanovené inak v odseku 2, poistenec a jeho rodinní príslušníci uvedení v článku 17 majú nárok na vecné dávky, pokiaľ majú pobyt v príslušnom členskom štáte. Vecné dávky poskytuje príslušná inštitúcia na vlastné náklady v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby dané osoby mali bydlisko v tomto členskom štáte.

2. Rodinní príslušníci cezhraničného pracovníka majú počas svojho pobytu v príslušnom členskom štáte nárok poberať vecné dávky.

Ak je však príslušný členský štát uvedený v prílohe III, rodinní príslušníci cezhraničného pracovníka s miestom bydliska v rovnakom členskom štáte ako cezhraničný pracovník majú nárok poberať vecné dávky v príslušnom členskom štáte výhradne za podmienok ustanovených v článku 19 ods. 1.

1. Pokiaľ nie je stanovené inak v odseku 2, poistenec a jeho rodinní príslušníci s pobytom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, majú nárok na vecné dávky, ktoré sú potrebné zo zdravotných dôvodov počas ich pobytu, pričom sa zohľadní povaha dávok a očakávaná dĺžka pobytu. Tieto dávky poskytuje v mene príslušnej inštitúcie inštitúcia miesta pobytu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú, ako keby dané osoby boli poistené podľa daných právnych predpisov.

2. Správna Komisia vytvorí zoznam vecných dávok, ktoré si z praktických dôvodov vyžadujú predchádzajúcu dohodu medzi príslušnou osobou a inštitúciou poskytujúcou starostlivosť, aby boli poskytované počas pobytu v inom členskom štáte.

Cestovanie na účely poberania vecných dávok – oprávnenie dostať primerané ošetrenie mimo členského štátu bydliska

1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, poistenec cestujúci do iného členského štátu na účely poberania vecných dávok počas pobytu si vyžiada oprávnenie od príslušnej inštitúcie.

2. Poistenec, ktorý je oprávnený príslušnou inštitúciou cestovať do iného členského štátu na účely ošetrenia primeraného podľa jeho stavu, dostane vecné dávky poskytnuté v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta pobytu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby daná osoba bola poistená podľa daných právnych predpisov. Oprávnenie sa udelí, ak dané ošetrenie je medzi dávkami určenými právnymi predpismi v členskom štáte, kde má daná osoba bydlisko a kde daná osoba nemôže dostať takéto ošetrenie v časovom limite, ktorý je lekársky odôvodnený, pričom sa zohľadní jeho súčasný zdravotný stav a možný priebeh choroby.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na rodinných príslušníkov poistenca.

4. Ak rodinní príslušníci poistenca majú bydlisko v členskom štáte inom ako členský štát, v ktorom má bydlisko poistenec a tento členský štát sa rozhodol pre náhradu na základe stanovených čiastok, náklady na vecné dávky uvedené v odseku 2 znáša inštitúcia bydliska rodinných príslušníkov. V tomto prípade na účely odseku 1 sa inštitúcia bydliska rodinných príslušníkov považuje za príslušnú inštitúciu.

1. Poistenec a jeho rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, majú nárok na peňažné dávky poskytované príslušnou inštitúciou v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje. Na základe dohody medzi príslušnou inštitúciou a inštitúciou miesta bydliska alebo pobytu však takéto dávky môže poskytovať inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu na náklady príslušnej inštitúcie v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu.

2. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z priemerného príjmu alebo priemerného príspevku, určí takýto priemerný príjem alebo príspevok výlučne odkazom na príjmy potvrdené ako vyplatené alebo príspevky zaplatené počas dôb dosiahnutých podľa uvedených právnych predpisov.

3. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z paušálneho príjmu, zohľadní výlučne paušálny príjem, alebo prípadne priemer paušálnych príjmov za doby dosiahnuté podľa uvedených právnych predpisov.

4. Odsek 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na prípady, v ktorých právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu, ktoré zodpovedá v danom prípade buď čiastočne alebo úplne dobám, ktoré dané osoba dosiahla podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.

1. Poistenec, ktorý po predložení žiadosti o dôchodok alebo počas prešetrovania tejto žiadosti, prestane mať nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov posledného príslušného členského štátu, zostáva oprávnený na vecné dávky podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má bydlisko, ak žiadateľ o dôchodok spĺňa podmienky poistenia právnych predpisov členského štátu uvedeného v odseku 2. Nárok na vecné dávky v členskom štáte bydliska sa tiež vzťahuje na rodinných príslušníkov žiadateľa o dôchodok.

2. Vecné dávky sú účtovateľné inštitúcii členského štátu, ktorý by sa v prípade priznania dôchodku stal príslušným podľa článkov 23 až 25.

Právo na vecné dávky podľa právnych predpisov členského štátu miesta bydliska

Osoba, ktorá poberá dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, v jednom z ktorých má bydlisko, a ktorá má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov tohto členského štátu, poberá so svojimi rodinnými príslušníkmi tieto vecné dávky od inštitúcie miesta bydliska a na náklady tejto inštitúcie, ako keby bola dôchodcom, ktorého dôchodok je splatný iba podľa právnych predpisov posledného menovaného členského štátu.

Neexistencia nároku na vecné dávky podľa právnych predpisov členského štátu bydliska

1. Osoba, ktorá poberá dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov a ktorá nemá nárok na dávky podľa právnych predpisov členského štátu bydliska, napriek tomu poberá takéto dávky pre seba a svojich rodinných príslušníkov, pokiaľ by mala na ne nárok podľa právnych predpisov členského štátu alebo aspoň jedného z členských štátov príslušných v súvislosti s jej dôchodkami, keby by mala bydlisko v tomto členskom štáte. Vecné dávky poskytuje na náklady inštitúcie uvedenej v odseku 2 inštitúcia miesta bydliska, ako keby daná osoba bola mala nárok na dôchodok a vecné dávky podľa právnych predpisov tohto členského štátu.

2. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, náklady na vecné dávky znáša inštitúcia stanovená v súlade s týmito pravidlami:

Dôchodcovia podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov iných ako štát bydliska, ak nárok na vecné dávky existuje v štáte bydliska

Ak osoba poberajúca dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, má miesto bydliska v členskom štáte, podľa právnych predpisov ktorého právo na vecné dávky nepodlieha podmienke poistenia alebo podmienke činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, a od tohto členského štátu sa nepoberá žiaden dôchodok, náklady na vecné dávky ktoré poberá táto osoba a jej rodinní príslušníci znáša inštitúcia jedného z členských štátov príslušná v súvislosti s jeho dôchodkami určenými v súlade s článkom 24 ods. 2, do rozsahu, že tento dôchodca a jeho rodinní príslušníci by mali nárok na takéto dávky, ak by mali bydlisko v tomto členskom štáte.

Bydlisko rodinných príslušníkov v inom členskom štáte inom, ako je štát, v ktorom má dôchodca bydlisko

Rodinní príslušníci osoby poberajúcej dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je členský štát bydliska dôchodcu, majú nárok na vecné dávky od inštitúcie miesta bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, pokiaľ tento dôchodca má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov členského štátu. Náklady znáša príslušná inštitúcia zodpovedná za náklady vecných dávok poskytnutých dôchodcovi v členskom štáte jeho bydliska.

Pobyt dôchodcu alebo jeho rodinných príslušníkov v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má bydlisko – pobyt v príslušnom členskom štáte – oprávnenie na primerané zaobchádzanie mimo štátu bydliska

1. Článok 19 sa uplatňuje mutatis mutandis na osobu, ktorá poberá dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov a má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov jedného z členských štátov, ktoré poskytujú jeho dôchodok (dôchodky), alebo jeho rodinným príslušníkom, ktorí majú pobyt v členskom štáte inom, ako ten v ktorom majú bydlisko.

2. Článok 18 ods. 1 sa uplatňuje mutatis mutandis na osoby uvedené v odseku 1, ak majú pobyt v členskom štáte, kde sa nachádza príslušná inštitúcia zodpovedná za náklady na vecné dávky poskytované dôchodcovi v členskom štáte jeho bydliska a tento členský štát sa rozhodol pre toto a je uvedený v zozname v prílohe IV.

3. Článok 20 sa uplatňuje mutatis mutandis na dôchodcu a/alebo jeho rodinných príslušníkov, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát bydliska, na účel lekárskeho ošetrenia primeraného ich stavu.

4. Pokiaľ nie je uvedené inak v odseku 5, náklady vecné dávky uvedené v odsekoch 1 až 3 znáša príslušná inštitúcia zodpovedná za náklady na vecné dávky poskytované dôchodcovi v členskom štáte jeho bydliska.

5. Náklady na vecné dávky uvedené v odseku 3 znáša inštitúcia miesta bydliska dôchodcu alebo jeho rodinných príslušníkov, ak tieto osoby majú bydlisko v členskom štáte, ktorý sa rozhodol pre náhradu na základe stanovených čiastok. V týchto prípadoch sa na účely odseku 3 inštitúcia miesta bydliska dôchodcu alebo jeho rodinných príslušníkov sa považuje za príslušnú inštitúciu.

1. Cezhraničný pracovník, ktorý odišiel do dôchodku z dôvodu veku alebo invalidity, má v prípade choroby nárok naďalej poberať vecné dávky v členskom štáte, kde naposledy vykonával činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, pokiaľ je toto pokračovaním liečby, ktorá sa začala v tomto členskom štáte. „Pokračovanie liečby“ znamená pokračujúce vyšetrovanie, diagnostikovanie a liečenie choroby po celý čas jej trvania.

Prvý pododsek sa primerane uplatňuje na rodinných príslušníkov bývalého cezhraničného pracovníka, ak sa členský štát, v ktorom cezhraničný pracovník naposledy vykonával svoju činnosť, neuvádza v prílohe III.

2. Dôchodca, ktorý počas piatich rokov, ktoré predchádzajú dátumu účinnosti starobného alebo invalidného dôchodku, vykonával činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aspoň po dobu dvoch rokov ako cezhraničný pracovník, má nárok na vecné dávky v členskom štáte, v ktorom vykonával takúto činnosť ako cezhraničný pracovník, ak tento členský štát a členský štát, v ktorom sa nachádza príslušná inštitúcia zodpovedná za náklady na vecné dávky poskytované tejto osobe v členskom štáte jej bydliska, sa pre toto rozhodli a obidva štáty sú uvedené v zozname v prílohe V.

3. Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na rodinných príslušníkov cezhraničného pracovníka alebo jeho pozostalých, ak počas trvania dôb uvedených v odseku 2 mali nárok na vecné dávky podľa článku 18 ods. 2, dokonca aj keď cezhraničný pracovník umrel skôr, ako začal dôchodok poberať, za predpokladu, že tento cezhraničný pracovník vykonával činnosť ako zamestnanec osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba aspoň po dobu dvoch rokov v päťročnom období, ktoré predchádzalo jeho smrti.

4. Odseky 2 a 3 sa uplatňujú dovtedy, pokým daná osoba nepodlieha právnym predpisom členského štátu na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

5. Náklady na vecné dávky uvedené v odsekoch 1 až 3 znáša príslušná inštitúcia zodpovedná za náklady na vecné dávky poskytované dôchodcovi alebo jeho pozostalým v ich príslušných členských štátoch bydliska.

1. Peňažné dávky sa vyplácajú osobe poberajúcej dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov inštitúciou členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná inštitúcia zodpovedná za náklady na vecné dávky poskytované dôchodcovi v členskom štáte jeho bydliska. článok 21 sa uplatňuje mutatis mutandis.

1. Inštitúcia členského štátu zodpovedná podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje na zrážky v súvislosti s príspevkami na nemocenské dávky, dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve, môže požiadať a spätne získať takéto zrážky, vypočítané v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje, iba v takom rozsahu, aby náklady na príspevky podľa článkov 23 až 26 má znášala inštitúcia uvedeného členského štátu.

2. Ak v prípadoch uvedených v článku 25 získanie nemocenských dávok, dávok v materstve a rovnocenných dávok v otcovstve podlieha platbám príspevkov alebo podobným platbám podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má daný dôchodca bydlisko, tieto príspevky nie sú splatné na základe takéhoto bydliska.

Články 23 až 30 sa neuplatňujú na dôchodcu alebo jeho rodinných príslušníkov, ktorí majú nárok na dávky podľa právnych predpisov členského štátu na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. V takomto prípade daná osoba podlieha na účely tejto kapitoly článkom 17 až 21.

Priority práva na vecné dávky – osobitné pravidlo o práve rodinných príslušníkov na dávky v členskom štáte bydliska

1. Nezávislé právo na vecné dávky na základe právnych predpisov členského štátu alebo na základe tejto kapitoly má prednosť pred odvodeným právom na dávky pre rodinných príslušníkov. Odvodené právo na vecné dávky má však prednosť pred nezávislými právami, ak nezávislé právo v členskom štáte bydliska existuje priamo a výlučne na základe bydliska danej osoby v tomto členskom štáte.

2. Ak rodinní príslušníci poistenca majú bydlisko v členskom štáte, podľa právnych predpisov ktorého právo na vecné dávky nepodlieha podmienke poistenia ani činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, vecné dávky sa poskytujú na náklady príslušnej inštitúcie v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, ak manžel/manželka alebo osoba starajúca sa o deti poistenca vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v uvedenom členskom štáte, alebo poberá dôchodok od tohto členského štátu na základe činnosti ako zamestnanec osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

1. Poistenec alebo jeho rodinný príslušník, ktorý mal nárok na protézu, väčší prístroj alebo iné významné vecné dávky uznaný inštitúciou členského štátu skôr, ako došlo k poisteniu podľa právnych predpisov uplatňovaných inštitúciou iného členského štátu, dostane takéto dávky na náklady prvej inštitúcie, a to aj vtedy, ak boli poskytnuté po tom čo sa už daná osoba poistila podľa právnych predpisov uplatňovaných druhou inštitúciou.

1. Ak poberateľ peňažných dávok dlhodobej starostlivosti, ktoré sa musia považovať za nemocenské dávky, a preto sa poskytujú členským štátom príslušným na peňažné dávky podľa článkov 21 až 29, má súčasne a podľa tejto kapitoly nárok žiadať vecné dávky určené na ten istý účel od inštitúcie miesta bydliska alebo pobytu v inom členskom štáte, a od inštitúcie v prvom členskom štáte sa tiež požadujú, aby uhradila náklady na tieto vecné dávky podľa článku 35, uplatňuje sa všeobecné ustanovenie o zamedzení súbehu dávok uvedené v článku 10, iba s týmto obmedzením: ak daná osoba si nárokuje a poberá vecnú dávku, výška peňažnej dávky sa zníži o výšku vecnej dávky, na ktorú si nárokuje alebo by si mohla nárokovať od inštitúcie prvého členského štátu, od ktorej sa požaduje, aby uhradila náklady.

2. Správna Komisia zostaví zoznam peňažných dávok a vecných dávok, na ktoré sa vzťahuje odsek 1

3. Dva alebo viac členských štátov, alebo ich príslušné orgány sa môžu dohodnúť o iných alebo dodatočných opatreniach, ktoré nesmú byť menej výhodné pre dané osoby, ako zásady uvedené v odseku 1.

1. Vecné dávky poskytované inštitúciou členského štátu v mene inštitúcie iného členského štátu podľa tejto kapitoly sa nahradia v celom rozsahu.

2. Náhrady uvedené v odseku 1 sa určujú a uskutočňujú v súlade s postupom upraveným vykonávacím nariadením na základe preukázaných skutočných výdavkov, alebo na základe stanovených čiastok pre členské štáty, ktorých právne alebo správne štruktúry sú také, že použitie náhrady na základe skutočných výdavkov nie je primerané.

3. Dva alebo viac členských štátov a ich príslušné orgány môžu zabezpečiť iné metódy náhrady alebo vzdať sa všetkých náhrad medzi inštitúciami, ktoré podliehajú ich právomoci.

1. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné priaznivejšie ustanovenia odsekov 2 a 2a tohto článku, článok 17, článok 18 ods. 1, článok 19 ods. 1 a článok 20 ods. 1 sa tiež uplatňujú na dávky týkajúce sa pracovných úrazov alebo chorôb z povolania.

2. Osoba, ktorá utrpela pracovný úraz, alebo si privodila chorobu z povolania a má bydlisko alebo pobyt v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, má nárok na osobitné vecné dávky zo systému, uplatňovaného na pracovné úrazy a choroby z povolania, poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta bydliska alebo pobytu v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje, ako keby daná osoba bola poistená podľa týchto právnych predpisov.

2a. Príslušná inštitúcia nemôže odmietnuť udelenie oprávnenia ustanoveného v článku 20 ods. 1 osobe, ktorá utrpela pracovný úraz alebo u ktorej vznikla choroba z povolania a ktorá má nárok na dávky od tejto inštitúcie, ak jej v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, nemôže byť poskytnutá liečba zodpovedajúca jej stavu v časovej lehote, ktorý je lekársky odôvodnený, pričom sa zohľadní jej súčasný zdravotný stav a možný priebeh choroby.

1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy upravujú úhradu nákladov na dopravu osoby, ktorá utrpela pracovný úraz, alebo trpí chorobou z povolania, do miesto jej bydliska alebo do nemocnice, uhrádza takéto náklady dopravy do zodpovedajúceho miesta v inom členskom štáte, kde má osoba bydliska za predpokladu, že táto inštitúcia vopred vydala povolenie na takýto prevoz, pričom riadne zohľadnila dôvody na jeho opodstatnenie. Takéto povolenie sa nevyžaduje v prípade cezhraničného pracovníka.

2. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy upravujú náklady na prevoz telesných zostatkov osoby usmrtenej pri pracovnom úraze na miesto pohrebu, hradí v súlade s právnymi predpismi, ktorú uplatňuje, takéto náklady na prevoz do zodpovedajúceho miesta v inom členskom štáte, kde mala osoba bydlisko v čase úrazu.

Dávky v súvislosti s chorobou z povolania v prípadoch, ak osoba, ktorá trpí takouto chorobu, bola vystavená rovnakému riziku vo viacerých členských štátoch

Ak osoba, ktorá si privodila chorobu z povolania, vykonávala podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov činnosť, ktorá svojou povahou môže spôsobiť túto chorobu, dávky, o ktoré môže žiadať táto osoba alebo jej pozostalí, sa priznajú výlučne podľa právnych predpisov posledného z týchto členských štátov, ktorého podmienky sú splnené.

Na prípad zhoršenia stavu pri choroby z povolania, na základe ktorej osoba trpiaca touto chorobou, poberala alebo poberá dávky podľa právnych predpisov členského štátu, sa uplatňujú tieto pravidlá:

1. Pri absencii poistenia proti pracovným úrazom alebo chorobám z povolania v členskom štáte, v ktorom daná osoba má bydlisko alebo pobyt, alebo ak takéto poistenie existuje, ale neexistuje inštitúcia zodpovedná za poskytovanie vecných dávok, tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu zodpovedná za poskytovanie vecných dávok v prípade choroby.

2. Pri absencii poistenia proti pracovným úrazom alebo chorobám z povolania v príslušnom členskom štáte, ustanovenia tejto kapitoly týkajúce sa vecných dávok sa jednako vzťahujú na osobu, ktorá má nárok na takéto dávky v prípade choroby, materstva alebo rovnocenného otcovstva podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak táto osoba utrpí pracovný úraz alebo trpí chorobou z povolania počas bydliska alebo pobytu v inom členskom štáte. Náklady znáša inštitúcia, ktorá je príslušná na vecné dávky podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

3. Článok 5 sa uplatňuje na príslušnú inštitúciu v členskom štáte, pokiaľ ide o rovnocennosť pracovných úrazov a chorôb z povolania, ktoré sa vyskytli, alebo boli následne potvrdené podľa právnych predpisov iného členského štátu pri posudzovaní stupňa práceneschopnosti, nároku na dávky alebo ich výšky, ak:

1. Článok 35 sa uplatňuje tiež na dávky, ktoré patria do tejto kapitoly a náhrady sa uskutočňujú na základe preukázania skutočných výdavkov.

2. Dva alebo viac členských štátov alebo príslušných orgánov týchto štátov môžu zabezpečiť iné metódy náhrad alebo upustiť od všetkých náhrad medzi inštitúciami patriacimi do ich právomoci.

Nárok na podporu pri úmrtí, ak smrť nastane inom členskom štáte, ako je príslušný štát, alebo ak oprávnená osoba má bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát

1. Ak poistenec alebo jeho rodinný príslušník zomrie v inom členskom štáte, ako je príslušný štát, za miesto úmrtia sa považuje územie príslušného štátu.

2. Príslušná inštitúcia je povinná priznať podporu pri úmrtí splatnú podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, dokonca aj v prípade, ak oprávnená osoba má bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát.

3. Odseky 1 a 2 sa tiež uplatňujú, ak smrť je dôsledkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

1. V prípade úmrtia dôchodcu, ktorý má nárok na dôchodok podľa právnych predpisov jedného členského štátu, alebo na dôchodky podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, ak mal takýto dôchodca bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorého inštitúcia zodpovedala za poskytovanie vecných dávok tomuto dôchodcovi podľa článkov 24 a 25, poskytne táto inštitúcia podporu pri úmrtí splatnú podľa právnych predpisov, ktoré daná inštitúcia uplatňuje, na svoje náklady tak, ako keby daný dôchodca mal bydlisko v čase jeho smrti v členskom štáte tejto inštitúcie.

2. Odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis na rodinných príslušníkov dôchodcu.

1. Na účely tejto kapitoly „právne predpisy typu A“ znamenajú právne predpisy, podľa ktorých výška dávok v invalidite nezávisí od trvania dôb poistenia alebo bydliska a ktoré sú výslovne zahrnuté príslušným členským štátom v prílohe VI. „Právne predpisy typu B“ znamenajú akékoľvek iné právne predpisy.

2. Osoba, na ktorú sa následne alebo striedavo vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov a ktorá dosiahla doby poistenia alebo bydliska výlučne podľa právnych predpisov typu A, má nárok na dávky iba od inštitúcie členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňovali v čase, kedy nastala práceneschopnosti nasledovaná invaliditou, pričom sa prípadne zohľadní článok 45 a takáto osoba dostáva dávky v súlade s týmito právnymi predpismi.

3. Osoba, ktorá nemá nárok na dávky podľa odseku 2, dostáva dávky, na ktoré má nárok podľa právnych predpisov iného členského štátu, pričom sa prípadne zohľadní článok 45

4. Ak právne predpisy uvedené v odseku 2 alebo 3 obsahujú pravidlá zníženia, pozastavenie alebo odňatia dávok v invalidite v prípade súbehu s iným príjmom alebo dávkami odlišného druhu v zmysle článku 53 ods. 2, článkov 53 ods. 3 a 55 ods. 3 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie dávok dosiahnutím dôb poistenia alebo bydliska, uplatňuje v prípade potreby článok 51 ods. 1 mutatis mutandis.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú iba právne predpisy typu B, alebo právne predpisy typu A a B

1. Osoba, na ktorú sa následne alebo striedavo vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, z ktorých aspoň jeden nie je typu A, má nárok na dávky podľa kapitoly 5, ktorá sa uplatňuje mutatis mutandis pri zohľadnení odseku 3.

2. Avšak ak u danej osoby, na ktorú sa predtým vzťahovali právne predpisy typu A nastane práceneschopnosť nasledovaná invaliditou, pričom sa na ňu vzťahujú právne predpisy typu A, dostáva dávky v súlade s článkom 44, ak:

3. Rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov tákajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.

1. V prípade zvýšenia stupňa invalidity, za ktorú osoba poberá dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, sa použijú tieto ustanovenia, pričom sa zohľadní zvýšenie stupňa invalidity:

2. Ak je celková výška dávky alebo dávok vyplácaných podľa odseku 1 nižšia ako výška dávky, ktorú daná osoba poberala na náklady inštitúcie, ktorá bola predtým príslušná na vyplácanie, vypláca jej takáto inštitúcia doplatok vo výške rozdielu medzi týmito dvomi sumami.

3. Ak daná osoba nemá nárok na dávky na náklady inštitúcie iného členského štátu, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorá bola predtým príslušná poskytne príspevky v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje, pričom sa zohľadní zvýšenie stupňa invalidity a prípadne článok 45.

1. Dávky v invalidite sa, ak je to vhodné, menia na dávky v starobe podľa podmienok ustanovených právnym predpisom alebo právnymi predpismi, podľa ktorých sa poskytujú a v súlade s kapitolou 5.

2. Ak osoba poberajúca dávky v invalidite môže preukázať nárok na dávky v starobe podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých iných členských štátov v súlade s článkom 50, ktorákoľvek inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok v invalidite podľa právnych predpisov členského štátu pokračuje v poskytovaní dávok v invalidite takejto osobe, na ktoré má nárok podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, dovtedy, kým sa odsek 1 nestane uplatniteľným vo vzťahu k tejto inštitúcii, alebo dovtedy, kým daná osoba nesplní podmienky nároku na takéto dávky.

3. Ak dávky v invalidite poskytované podľa právnych predpisov členského štátu v súlade s článkom 44 sa zmenia na dávky v starobe a ak daná osoba ešte nespĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi jedného alebo viacerých iných členských štátov na poberanie týchto dávok, daná osoba poberá od tohto alebo týchto členských štátov dávky v invalidite od dátumu zmeny.

4. Tieto dávky v invalidite poskytované podľa článku 44 sa opätovne vypočítajú v súlade s kapitolou 5, akonáhle príjemca splní požadované podmienky na dávky v invalidite ustanovené právnymi predpismi typu B, alebo akonáhle začne poberať dávky v starobe podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Články 6, 44, 46, 47 a 48 a článok 60 ods. 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na osoby, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém pre štátnych zamestnancov.

1. Všetky príslušné inštitúcie ustanovia nárok na dávku podľa všetkých právnych predpisov členských štátov, ktoré sa uplatňovali na danú osobu, ak sa predloží žiadosť o priznanie, pokiaľ daná osoba výslovne nežiada o odloženie priznania dávok v starobe podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.

2. Ak v danom čase daná osoba nespĺňa, alebo už viac nespĺňa podmienky ustanovené všetkými právnymi predpismi členských štátov, ktoré sa na ňu uplatňujú, inštitúcie uplatňujúce právne predpisy, ktorých podmienky boli splnené, nezohľadnia pri výpočte v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) alebo b) doby dosiahnuté podľa právnych predpisov, podmienky ktorých ešte neboli splnené, alebo už nie sú viac splnené, ak toto vedie k nižšej výške dávky.

3. Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis, ak daná osoba výslovne požiadala o odloženie priznania dávok v starobe.

4. Nový výpočet sa vykoná automaticky, ak podmienky, ktoré sa majú splniť podľa iných právnych predpisov, sú splnené, alebo ak osoba požaduje o odloženie priznania dávky v starobe v súlade s odsekom 1, pokiaľ dosiahnuté doby podľa iných právnych predpisov ešte neboli zohľadnené na základe odseku 2 alebo 3.

1. Ak právne predpisy členského štátu podmieňujú poskytovanie určitých dávok dobami poistenia, dosiahnutými iba vykonávaním špecifickej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo v povolaní, ktoré podlieha osobitnému systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, príslušná inštitúcia tohto členského štátu zohľadní dosiahnuté doby podľa právnych predpisov iných členských štátov, iba ak sú dosiahnuté podľa zodpovedajúceho systému, alebo ak to nie je možné, v tom istom povolaní, alebo prípadne tej istej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Ak po zohľadnení takto dosiahnutých dôb daná osoba nespĺňa podmienky na poberanie dávok osobitného systému, tieto doby sa zohľadnia na účely poskytovania dávok podľa všeobecného systému, alebo ak to nie je možné, podľa systému, ktorý sa týka manuálnych pracovníkov alebo úradníkov, podľa jednotlivých prípadov pod podmienkou, že daná osoba je účastníkom jedného alebo viacerých z týchto systémov.

2. Doby poistenia dosiahnuté podľa osobitného systému členského štátu sa započítajú na účely poskytovania dávok všeobecného systému, alebo ak to nie je možné, systému ktorý sa vzťahuje na manuálnych pracovníkov alebo úradníkov, podľa jednotlivých prípadov, iného členského štátu, pod podmienkou, že daná osoba je účastníkom jedného alebo viacerých z týchto systémov, a to aj vtedy, ak tieto doby sa už započítali v inom členskom štáte podľa osobitného systému.

3. Ak právne predpisy alebo osobitný systém členského štátu podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky tým, že daná osoba bola poistená v čase, keď vznikla poistná udalosť, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak daná osoba bola predtým poistená podľa právnych predpisov alebo v rámci osobitného systému tohto členského štátu a v čase vzniku poistnej udalosti bola proti tomu istému riziku poistená podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo ak táto podmienka nie je splnená, ak existuje nárok na dávku podľa právnych predpisov iného členského štátu pre rovnaké riziká. Táto druhá podmienka sa však považuje za splnenú v prípadoch uvedených v článku 57.

2. Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55.

3. Daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.

4. Ak výpočet podľa odseku 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že:

5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa paušálny výpočet neuplatňuje na systémy poskytujúce dávky, pri ktorých výpočte sa nezohľadňujú doby, pod podmienkou, že sa tieto systémy uvádzajú v časti 2 prílohy VIII. V týchto prípadoch má dotknutá osoba právo na výpočet dávky v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu.

1. Každý súbeh dávok v invalidite, dávok v starobe a pozostalostných dávok, vypočítaných alebo poskytnutých na základe dôb poistenia a/alebo bydliska, ktoré dosiahla tá istá osoba sa považuje za súbeh dávok rovnakého druhu.

2. Súbeh dávok, ktoré sa nemôžu považovať za dávky rovnakého druhu v zmysle odseku 1, sa považuje za súbeh dávok rôzneho druhu.

3. Na účely pravidiel na predchádzanie súbehu ustanovených právnymi predpismi členského štátu sa v prípade súbehu dávky v invalidite, starobe alebo pozostalostnej dávky s dávkou rovnakého druhu alebo s dávkou rôzneho druhu, alebo s iným príjmom, uplatňujú tieto ustanovenia:

1. Ak je súbeh dávok rovnakého druhu splatných podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, pravidlá na zamedzenie súbehu ustanovené právnymi predpismi členského štátu sa neuplatňujú na paušálnu dávku.

2. Pravidlá na zamedzenie súbehu sa uplatňujú na nezávislú dávku iba vtedy, ak daná dávka je:

1. Ak poberanie dávok rôzneho druhu alebo iného príjmu vyžaduje uplatňovanie pravidiel na zamedzenie súbehu ustanovených právnymi predpismi daného členského štátu sa týka:

2. Príslušná inštitúcia neuplatňuje delenie určené v súvislosti s nezávislými dávkami, ak právne predpisy, ktoré uplatňuje, ustanovujú zohľadnenie dávok rôzneho druhu a/alebo iných príjmov a všetkých ostatných prvkov na výpočet podielu ich výšky stanovenej ako funkciu pomeru medzi dobami poistenia a/alebo bydliska uvedeného v článku 52 ods. 1 písm. b) ii).

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú mutatis mutandis, ak právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov ustanovujú, že nárok na dávku nie je možné nadobudnúť, ak daná osoba poberá dávku rôzneho druhu splatnú podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo má iný príjem.

1. Na výpočet teoretických a paušálnych čiastok uvedených v článku 52 ods. 1 písm. b) sa uplatňujú tieto pravidlá:

2. Ustanovenia právnych predpisov členského štátu týkajúce sa valorizácie faktorov zohľadňovaných na výpočet dávok sa uplatňujú na faktory, ktoré príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadňuje, v súlade s odsekom 1, v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov.

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 1 písm. b) inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak:

Na účely tohto článku „doby“ znamenajú všetky doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, ktoré buď zakladajú nárok na danú dávku, alebo priamo zvyšujú danú dávku.

2. Príslušné inštitúcie všetkých daných členských štátov zohľadnia doby uvedené v odseku 1 na účely článku 52 ods. 1 písm. b) i).

3. Pokiaľ by uplatnenie odseku 1 malo za následok, že sa všetky inštitúcie daných členských štátov zbavili svojich povinností, dávky sa poskytnú výlučne podľa právnych predpisov posledného z uvedených štátov, ktorého podmienky sú splnené, akoby sa všetky doby poistenia a bydliska dosiahnuté a zohľadnené v súlade s článkami 6 a 51 ods. 1 a 2 dosiahli podľa právnych predpisov tohto štátu.

4. Tento článok sa neuplatňuje na systémy uvedené v časti 2 prílohy VIII.

1. Poberateľovi dávok, na ktorého sa vzťahuje táto kapitola, sa nemôže v členskom štáte bydliska a podľa právnych predpisov ktorého sa mu má vyplácať dávka, poskytnúť dávka nižšia ako minimálna dávka ustanovená týmito právnymi predpismi za doby poistenia alebo bydliska, ktoré sa rovnajú všetkým dobám zohľadneným pre vyplácanie dávky v súlade s touto kapitolou.

2. Príslušná inštitúcia tohto členského štátu vyplatí poberateľovi počas celej doby bydliska na území tohto štátu doplatok vo výške rozdielu medzi celkovou sumou dávok splatných podľa tejto kapitoly a výškou minimálnej dávky.

1. Ak sa metóda určenia dávok alebo pravidlá na výpočet dávok zmenila podľa právnych predpisov členského štátu, alebo ak osobná situácia danej osoby sa zmenila tak, že podľa týchto právnych predpisov by to viedlo k úprave výšky dávky, vykoná sa nový výpočet v súlade s článkom 52.

2. Na druhej strane, ak z dôvodu zvýšenia životných nákladov alebo zmien úrovne príjmu, alebo z iných dôvodov úpravy sa dávky daného členského štátu zmenia o percento alebo pevnú čiastku, takéto percento alebo pevná čiastka sa uplatňuje priamo na dávky ustanovené v súlade s článkom 52 bez potreby nového výpočtu.

1. Články 6, 50, 51 ods. 3 a 52 až 59 sa uplatňujú mutatis mutandis na osoby, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém pre štátnych zamestnancov.

2. Ak však právne predpisy príslušného členského štátu podmieňujú nadobudnutie, likvidáciu, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky podľa osobitného systému pre štátnych zamestnancov tým, že všetky doby poistenia sú dosiahnuté podľa jedného alebo viacerých osobitných systémov pre štátnych zamestnancov v tomto členskom štáte, alebo sú považované právnymi predpismi tohto členského štátu za rovnocenné takýmto dobám, príslušná inštitúcia tohto členského štátu zohľadní iba tie doby, ktoré sa môžu uznať podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Ak po zohľadnení takto dosiahnutých dôb daná osoba nespĺňa podmienky na poberanie týchto dávok, tieto doby sa zohľadnia na priznanie dávok podľa všeobecného systému, alebo prípadne systému uplatniteľného na manuálnych pracovníkov alebo úradníkov.

3. Ak podľa právnych predpisov členského štátu sa dávky podľa osobitného systému pre štátnych zamestnancov vypočítavajú na základe posledného platu alebo platov počas referenčnej doby, príslušná inštitúcia daného členského štátu zohľadní na účely výpočtu iba tieto platy, náležite opätovne prehodnotené, ktoré sa vyplácali počas doby alebo dôb, počas ktorých sa na danú osobu uplatňovali tieto právne predpisy.

Osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti

1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

2. S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet dávok na základe výšky predchádzajúceho platu alebo príjmu z vykonávania povolania, zohľadní výlučne plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa uvedených právnych predpisov.

2. Odsek 1 sa uplatňuje tiež vtedy, ak právne predpisy vykonávané príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu na určenie platu, ktorý slúži ako základ na výpočet dávok, a ak počas celej takejto doby alebo pre časť takejto doby sa nadanú osobu vzťahovali právne predpisy iného členského štátu.

3. Odchýlkou z odsekov 1 a 2, pokiaľ ide o ►M1 nezamestnané osoby, na ktoré ◄ sa vzťahuje článok 65 ods. 5 písm. a), inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením.

Na účely tejto kapitoly sa článok 7 uplatňuje iba v prípadoch ustanovených v článkoch 64, 65 a 65a a v rámci obmedzení uvedených v týchto článkoch.

1. Úplne nezamestnaná osoba, ktorá spĺňa podmienky právnych predpisov príslušného členského štátu na nárok na dávky a ktorá odíde do iného členského štátu, aby tam hľadala zamestnanie, si zachová svoj nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti podľa týchto podmienok a v rámci týchto obmedzení:

2. Ak sa daná osoba vráti do príslušného členského štátu k dátumu uplynutí alebo pred uplynutím doby, počas ktorej má nárok na dávky podľa odseku 1 písm. c), naďalej má nárok na dávky podľa právnych predpisov tohto členského štátu. Daná osoba stratí všetky nároky na dávky podľa právnych predpisov príslušného členského štátu, ak sa do tohto členského štátu nevráti k dátumu alebo pred uplynutím uvedenej doby, pokiaľ ustanovenia týchto právnych predpisov nie sú výhodnejšie. Vo výnimočných prípadoch príslušné služby alebo inštitúcie môžu povoliť danej osobe, aby sa vrátila neskôr bez straty jej nároku.

3. Pokiaľ právne predpisy príslušného členského štátu nie sú výhodnejšie, medzi dvomi dobami zamestnania je maximálna celková doba, počas ktorej sa nárok na dávky zachová podľa odseku 1, tri mesiace; príslušné služby alebo inštitúcie môžu túto dobu predĺžiť maximálne na šesť mesiacov.

4. Dojednania o výmene informácií, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi inštitúciami a službami príslušného členského štátu a štátu, do ktorého daná osoba odíde si hľadať prácu, sa ustanovia vo vykonávacom nariadení.

Nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný štát

1. Osoba, ktorá je čiastočne alebo prerušovane nezamestnaná a ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát, má byť k dispozícii svojmu zamestnávateľovi alebo službám zamestnanosti v príslušnom členskom štáte. Takáto osoba poberá dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, ako keby mala bydlisko v tomto členskom štáte. Tieto dávky poskytuje inštitúcia príslušného členského štátu.

2. Úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali.

3. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 sa zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu u príslušných služieb zamestnanosti členského štátu jej bydliska, podlieha systémovému kontrolnému postupu a dodržiava podmienky ustanovené právnymi predpismi tohto štátu. Ak sa rozhodne, že sa zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu tiež v členskom štáte, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba, musí spĺňať povinnosti uplatniteľné v tomto štáte.

4. Vykonávanie druhej vety odseku 2 a druhej vety odseku 3 ako aj dojednaní o výmene informácií, o spolupráci a vzájomnej pomoci medzi inštitúciami a službami členského štátu bydliska a členského štátu, v ktorom daná osoba vykonávala svoje posledné povolanie, sa ustanovia vo vykonávacom nariadení.

6. Dávky poskytované inštitúciou miesta bydliska podľa odseku 5 sú naďalej poskytované na jej náklady. S výhradou odseku 7 však príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého sa na danú osoba vzťahovali naposledy, nahradí inštitúcii miesta bydliska plnú výšku dávok poskytovaných touto inštitúciou počas prvých troch mesiacov. Výška náhrady počas tejto doby nemôže byť vyššia, ako je splatná výška v prípade nezamestnanosti podľa právnych predpisov príslušného členského štátu. V prípade uvedenom v odseku 5 písm. b) doba, počas ktorej sa dávky poskytujú podľa článku 64, sa odpočíta od doby uvedenej v druhej vete tohto odseku. Dojednania o náhrade sa ustanovia vo vykonávacom nariadení.

7. Doba náhrady uvedená v odseku 6 sa však predĺži na päť mesiacov, ak daná osoba počas predchádzajúcich 24 mesiacov dosiahla doby zamestnania alebo samostatne zárobkovo činného zamestnania aspoň 12 mesiacov v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na ňu vzťahovali naposledy, ak takéto doby by zakladali nárok na dávky v nezamestnanosti.

8. Na účely odsekov 6 a 7 môžu dva alebo viaceré členské štáty alebo ich príslušné orgány určiť iné metódy náhrady, alebo upustiť od všetkých náhrad medzi inštitúciami, ktoré podliehajú pod ich právomoc.

Osobitné ustanovenia pre samostatne zárobkovo činných cezhraničných pracovníkov, ktorí sa stali úplne nezamestnanými, ak v členskom štáte bydliska neexistuje pre samostatne zárobkovo činné osoby žiadny systém dávok v nezamestnanosti

1. Odchylne od článku 65 úplne nezamestnaná osoba, ktorá ako cezhraničný pracovník nedávno dosiahla doby poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo doby vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti uznané na účely priznania dávok v nezamestnanosti v inom členskom štáte, ako je členský štát bydliska, a ktorej členský štát bydliska predložil oznámenie, že v tomto členskom štáte pre žiadnu kategóriu samostatne zárobkovo činných osôb nie je možnosť, aby sa na ňu vzťahoval jeho vlastný systém dávok v nezamestnanosti, sa zaeviduje v službách zamestnanosti a je im k dispozícii, a to v členskom štáte, v ktorom naposledy vykonávala svoju činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, a v prípade, ak žiada o priznanie dávok, naďalej dodržiava podmienky ustanovené právnymi predpismi tohto členského štátu. Úplne nezamestnaná osoba môže vykonať doplňujúci krok, a to prihlásiť sa v službách zamestnanosti členského štátu bydliska.

2. Dávky úplne nezamestnanej osobe uvedenej v odseku 1 poskytuje členský štát, ktorého právne predpisy sa na danú osobu naposledy vzťahovali, v súlade s právnymi predpismi, ktoré tento členský štát uplatňuje.

3. Ak si úplne nezamestnaná osoba uvedená v odseku 1 neželá byť alebo zostať k dispozícii službám zamestnanosti členského štátu, v ktorom naposledy vykonávala činnosť po tom, ako sa tam zaevidovala, a chce si hľadať prácu v členskom štáte bydliska, uplatňuje sa primerane článok 64 s výnimkou jeho odseku 1 písm. a). Príslušná inštitúcia môže obdobie uvedené v článku 64 ods. 1 písm. c) prvej vete predĺžiť až do konca obdobia nároku na dávky.

Ak uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na preddôchodkové dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, článok 6 sa neuplatňuje.

Osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom štáte. Avšak dôchodca má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu príslušného pre jeho dôchodok.

1. Ak sa počas rovnakého obdobia a pre tých istých rodinných príslušníkov dávky poskytujú podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto pravidlá prednosti:

2. V prípade súbehu nárokov, rodinné dávky sa poskytujú v súlade s právnymi predpismi určenými za prednostné právne predpisy v súlade s odsekom 1. Nároky na rodinné dávky na základe iného protichodného právneho predpisu alebo právnych predpisov sa pozastavia až do výšky poskytovanej podľa prvých právnych predpisov a rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne v sume, ktorá prevyšuje túto čiastku. Rozdielový doplatok však sa nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na danú dávku je založený iba na bydlisku.

3. Ak sa podľa článku 67 predloží žiadosť na rodinné dávky príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, ale nie na základe prednostného nároku v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku:

V prípade, že osoba, ktorej sa majú rodinné dávky poskytovať, tieto dávky nevyužíva na vyživovanie rodinných príslušníkov, príslušná inštitúcia splní svoje právne záväzky tým, že na požiadanie a prostredníctvom inštitúcie v členskom štáte ich bydliska alebo inštitúcie či orgánu určeného na tento účel príslušným úradom členského štátu ich bydliska poskytne tieto dávky fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré v skutočnosti vyživujú týchto rodinných príslušníkov.

1. Ak podľa právnych predpisov ustanovených na základe článkov 67 a 68 sa nenadobudol žiaden nárok na vyplatenie dodatočných alebo osobitných rodinných dávok pre siroty, takéto dávky sa vyplatia štandardne a navyše k iným rodinným dávkam nadobudnutým v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi podľa právnych predpisov členského štátu, ktoré sa na zosnulého pracovníka vzťahovali najdlhšiu dobu, za predpokladu, že sa nárok nadobudol podľa týchto právnych predpisov. Ak sa podľa týchto právnych predpisov nenadobudol žiaden nárok, skúmajú sa podmienky na nadobudnutie takéhoto nároku podľa právnych predpisov iných členských štátov v poradí podľa klesajúcej dĺžky dôb poistenia alebo dôb bydliska dosiahnutých podľa právnych predpisov týchto členských štátov.

2. Dávky vyplatené vo forme dôchodkov alebo doplatkov k dôchodkom sa poskytujú a vypočítavajú v súlade s kapitolou 5.

1. Tento článok sa vzťahuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, ktoré sa poskytujú podľa právnych predpisov, ktorých osobný rozsah, ciele a/alebo podmienky na priznanie nároku majú znaky právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa článku 3 ods. 1 ako aj v oblasti sociálnej pomoci.

2. Na účely tejto kapitoly „osobitné nepríspevkové peňažné dávky“ sú dávky, ktoré:

3. Článok 7 a ostatné kapitoly tejto hlavy sa neuplatňujú na dávky uvedené v odseku 2 tohto článku.

4. Dávky uvedené v odseku 2 sa poskytujú výhradne v členskom štáte, v ktorom má daná osoba bydlisko a podľa právnych predpisov tohto štátu. Takéto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska na vlastné náklady.

1. Správna Komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „správna Komisia“) pôsobí pri ►M3 Európskej komisii ◄ , je zložená zo zástupcov vlády každého členského štátu, ktorým pomáhajú, ak je to potrebné odborní poradcovia. Zástupca ►M3 Európskej komisie ◄ sa zúčastňuje na zasadnutiach správnej komisie vo funkcii poradcu.

2. Správna komisia sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, ako sa vymedzuje v zmluvách, okrem prípadu, ak sa prijímajú jej stanovy, ktoré sa vypracujú na základe vzájomnej dohody medzi jej členmi.

Rozhodnutia o otázkach výkladu uvedených v článku 72 písm. a) sa v potrebnom rozsahu uverejňujú.

1. Technická Komisia pre spracovanie údajov (ďalej len „technická Komisia“) pôsobí pri správnej komisii. Technická Komisia navrhuje správnej komisii spoločné pravidlá architektúry pre služby spracovania údajov, najmä so zreteľom na bezpečnosť a používanie noriem; predkladá správy a zdôvodnené stanoviská pre prijímanie rozhodnutí správnou komisiou podľa článku 72 písm. d). Zloženie a pracovné metódy technickej komisie stanoví správna Komisia.

1. Rada audítorov pôsobí pri správnej komisii. Zloženie a pracovné metódy Rady audítorov určí správna Komisia.

1. Týmto sa zriaďuje Poradný výbor pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Poradný výbor“). Poradný výbor je zložený z týchto zástupcov každého jednotlivého členského štátu:

Pre každú z vyššie uvedených kategórií sa vymenuje za každý členský štát náhradník.

Členov Poradného výboru a ich náhradníkov vymenúva Rada. Poradnému výboru predsedá zástupca ►M3 Európskej komisie ◄ . Poradný výbor vypracuje svoj rokovací poriadok.

2. Poradný výbor má právomoc, na požiadanie ►M3 Európskej komisie ◄ , správnej komisie alebo z vlastnej iniciatívy:

1. Príslušné orgány členských štátov sa vzájomne informujú o všetkom, čo sa týka:

2. Na účely vykonávania tohto nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy. správna pomoc poskytnutá uvedenými orgánmi a inštitúciami je zvyčajne bezplatná. Správna Komisia však určí povahu náhrady výdavkov a ich obmedzenia, nad ktoré je úhrada splatná.

3. Orgány a inštitúcie členských štátov môžu na účely vykonávania tohto nariadenia komunikovať medzi sebou a zahrnutými osobami alebo ich zástupcami priamo.

4. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.

Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

5. Nerešpektovanie povinnosti informovať, podľa tretieho pododseku odseku 4, môže viesť k uplatňovaniu pomerných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom. Tieto opatrenia však musia byť rovnocenné opatreniam uplatniteľným na podobné situácie podľa domáceho práva a nesmú oprávneným osobám znemožňovať, ani neprimerane prakticky sťažovať uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

6. V prípade ťažkostí pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia, ktoré by mohlo ohroziť práva osoby, na ktorú sa vzťahuje, inštitúcia príslušného členského štátu alebo členského štátu bydliska danej osoby kontaktuje inštitúciu (inštitúcie) daného členského štátu (členských štátov). Ak sa nemôže nájsť riešenie v rámci primeranej doby, dané orgány môžu prizvať správnu komisiu, aby zasiahla.

7. Orgány, inštitúcie a súdy jedného členského štátu nesmú odmietnuť žiadosti ani iné dokumenty z toho dôvodu, že sú predložené v úradnom jazyku iného členského štátu, uznaného ako úradný jazyk inštitúcií spoločenstva v súlade s článkom 290 zmluvy.

1. Ak podľa tohto nariadenia alebo vykonávacieho nariadenia oznamujú orgány alebo inštitúcie členského štátu osobné údaje orgánom alebo inštitúciám iného členského štátu, takéto oznamovanie podlieha právnym predpisom o ochrane údajov členského štátu, ktorý ich prenáša. Akékoľvek oznamovanie zo strany orgánu alebo inštitúcie prijímajúceho členského štátu, rovnako ako skladovanie, menenie a ničenie údajov poskytnutých týmto členským štátom podlieha právnym predpisom o ochrane údajov prijímajúceho členského štátu.

2. Údaje požadované na uplatňovanie tohto nariadenia a vykonávacieho nariadenia sa prenášajú z jedného členského štátu inému členského štátu v súlade s ustanoveniami spoločenstva o ochrane fyzických osôb, pokiaľ ide o spracovanie a voľný pohyb osobných údajov.

1. Členské štáty progresívne používajú nové technológie na výmenu, prístup a spracovanie údajov požadovaných na uplatňovanie tohto nariadenia a vykonávacieho nariadenia. ►M3 Európska komisia ◄ poskytne svoju podporu činnostiam spoločného záujmu, len čo členské štáty zriadia takéto služby spracovania údajov.

2. Všetky členské štáty sú zodpovedné za riadenie svojej vlastnej časti služieb spracovania údajov v súlade s ustanoveniami spoločenstva o ochrane fyzických osôb, pokiaľ ide o spracovanie a voľný pohyb osobných údajov.

3. Elektronický dokument zaslaný alebo vystavený inštitúciou v zhode s týmto nariadením a vykonávacím nariadením nemôže orgán alebo inštitúcia iného členského štátu odmietnuť z dôvodu, že bol prijatý elektronickým spôsobom, ak prijímajúca inštitúcia vyhlásila, že môže prijímať elektronické dokumenty. Reprodukcia a zaznamenávanie takýchto dokumentov sa považuje za presnú a riadnu reprodukciu originálneho dokumentu alebo záznam informácií, ktorých sa týka, pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku.

4. Elektronický dokument sa považuje za platný, ak počítačový systém, v ktorom je dokument zaznamenaný, obsahuje bezpečnostné prvky potrebné na zabránenie akejkoľvek zmeny, zverejnenia alebo neoprávneného prístupu k záznamu. Zaznamenaná informácia sa musí dať kedykoľvek reprodukovať v bezprostredne čitateľnej forme. Ak sa elektronický dokument prenáša z jednej inštitúcie sociálneho zabezpečenia do inej, musia sa prijať primerané bezpečnostné opatrenia v súlade s ustanoveniami spoločenstva o ochrane fyzických osôb, pokiaľ ide o spracovanie a voľný pohyb osobných údajov.

V súvislosti s týmto nariadením a vykonávacím nariadením môže ►M3 Európska komisia ◄ financovať úplne alebo čiastočne:

1. Všetky výnimky alebo zníženia daní, kolkových poplatkov, notárskych poplatkov alebo registračných poplatkov stanovených podľa právnych predpisov jedného členského štátu v súvislosti s certifikátmi alebo dokumentmi, ktoré sa musia predložiť pri uplatňovaní právnych predpisov tohto členského štátu, sa rozšíria na podobné certifikáty alebo dokumenty, ktoré sa musia predložiť pri uplatňovaní právnych predpisov iného členského štátu alebo tohto nariadenia.

2. Všetky vyhlásenia, dokumenty a certifikáty akéhokoľvek druhu, ktoré sa musia predložiť pri uplatňovaní tohto nariadenia, sa oslobodzujú od overovania diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi.

Každý nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ktoré sa má predložiť pri uplatňovaní právnych predpisov jedného členského štátu v rámci špecifikovaného obdobia orgánu, inštitúcii alebo súdu tohto členského štátu, sú prípustné, ak sa predložia v rámci toho istého obdobia zodpovedajúcemu orgánu, inštitúcii alebo súdu iného členského štátu. V takomto prípade orgán, inštitúcia alebo súd, ktorý prijal nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ho bezodkladne predloží príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu prvého členského štátu buď priamo alebo prostredníctvom príslušných orgánov daného členského štátu. Dátum, kedy boli takéto nároky, vyhlásenia alebo odvolania predložené orgánu, inštitúcii alebo súdu druhého členského štátu, sa považuje za dátum predloženia príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu.

Lekárske vyšetrenia ustanovené právnymi predpismi jedného členského štátu sa môžu vykonať na žiadosť príslušnej inštitúcie v inom členskom štáte inštitúciou miesta bydliska alebo miesta pobytu žiadateľa alebo osoby s nárokom na dávky, za podmienok určených vo vykonávacom nariadení alebo za podmienok dohodnutých medzi príslušnými orgánmi daných členských štátov.

Osobitné ustanovenia na vykonávanie právnych predpisov niektorých členských štátov sú uvedené v prílohe XI.

1. Výber príspevkov splatných inštitúcii jedného členského štátu a spätné vymáhanie dávok poskytnutých inštitúciou jedného členského štátu, ale nie splatných, sa môže realizovať v inom členskom štáte v súlade s postupmi a zárukami a výsadami uplatniteľnými na výber príspevkov splatných zodpovedajúcej inštitúcii druhého členského štátu a na spätné vymáhanie dávok poskytnutých, ale nie splatných.

2. Vymáhateľné rozhodnutia súdnych a správnych orgánov týkajúcich sa výberu príspevkov, úrokov a akýchkoľvek iných poplatkov alebo vymáhania dávok poskytnutých, ale nie splatných podľa jedného členského štátu, sa uznáva a uskutočňuje na žiadosť príslušnej inštitúcie v inom členskom štáte v rámci obmedzení a v súlade s postupmi ustanovenými právnymi predpismi a inými postupmi uplatniteľnými na podobné rozhodnutia druhého členského štátu. Takéto rozhodnutia sa vyhlásia za vymáhateľné v tomto členskom štáte, pokiaľ tak vyžadujú právne predpisy a akékoľvek iné postupy tohto členského štátu.

3. Nároky inštitúcie jedného členského štátu pri konaniach vymáhania, bankrotu alebo vyrovnania v inom členskom štáte majú rovnaké výsady ako nárokom rovnakého druhu priznávajú právne predpisy druhého členského štátu.

4. Postupy vykonávania tohto článku, vrátane úhrady nákladov, riadi vykonávacie nariadenie, alebo prípadne a ako doplňujúce opatrenie prostredníctvom dohôd medzi členskými štátmi.

1. Ak osoba poberá dávky podľa právnych predpisov jedného členského štátu v súvislosti s úrazom vyplývajúcim z okolností, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, všetky práva inštitúcie zodpovednej za poskytovanie dávok voči tretej strane zodpovednej za poskytnutie odškodnenia úrazu sa riadia týmito pravidlami:

2. Ak osoba poberá dávky podľa právnych predpisov jedného členského štátu v súvislosti s úrazom, ktorý vyplýva z okolností, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, na spomenutú osobu alebo príslušnú inštitúciu sa uplatňujú ustanovenia týchto právnych predpisov, ktoré určujú prípady, v ktorých sa občiansko-právna zodpovednosť zamestnávateľov alebo ich zamestnancov má vylúčiť.

Odsek 1 sa uplatňuje tiež na akékoľvek práva inštitúcie zodpovednej za poskytovanie dávok voči zamestnávateľom alebo ich zamestnancom v prípadoch, kedy ich zodpovednosť nie je vylúčená.

3. Ak v súlade s článkom 35 ods. 3 a/alebo článkom 41 ods. 2 dva alebo viac členských štátov alebo ich príslušných orgánov uzavreli dohodu o upustení od náhrady medzi inštitúciami podľa ich jurisdikcie alebo ak náhrada nezávisí od výšky dávok skutočne poskytnutých, všetky práva vyplývajúce voči zodpovednej tretej strane sa riadia týmito pravidlami:

Pokiaľ ide o vzťahy medzi Luxemburskom na jednej strane a Francúzskom, Nemeckom a Belgickom na strane druhej, uplatňovanie a trvanie doby uvedenej v článku 65 ods. 7 podlieha uzatvoreniu bilaterálnych dohôd.

1. Podľa tohto nariadenia nevznikajú žiadne nároky na obdobie pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia.

2. Všetky doby poistenia a prípadne všetky doby zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia v danom členskom štáte sa zohľadnia na určenie nárokov nadobudnutých podľa tohto nariadenia.

3. S výhradou odseku 1 sa nadobúda nárok podľa tohto nariadenia, dokonca aj keď sa týka poistnej udalosti, ku ktorej došlo pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia v danom členskom štáte.

4. Každá dávka, ktorá nebola priznaná, alebo ktorá bola odňaté z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska danej osoby sa na žiadosť tejto osoby poskytne alebo obnoví s účinnosťou od dátumu uplatňovania tohto nariadenia v daných členských štátoch, za predpokladu, že práva na dávky priznané predtým neboli vyrovnané paušálnou platbou.

5. Práva osoby, ktorá poberala dôchodok pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia v členskom štáte, sa môžu na žiadosť danej osoby preskúmať so zohľadnením tohto nariadenia.

6. Ak sa žiadosť uvedená v odseku 4 alebo 5 predloží do dvoch rokov od dátumu uplatňovania tohto nariadenia v členskom štáte, nároky nadobudnuté podľa tohto nariadenia sú účinné od tohto dátumu a právne predpisy ktoréhokoľvek členského štátu týkajúce sa zániku alebo premlčania práv sa voči daným osobám nemôžu uplatniť.

7. Ak žiadosť uvedená v odseku 4 alebo 5 sa predloží po uplynutí dvojročnej lehoty po dátume uplatňovania tohto nariadenia v danom členskom štáte práva, ktoré nezanikli alebo nebolo premlčané sú účinné od dátumu predloženia žiadosti pokiaľ sa neuplatňujú výhodnejšie ustanovenia právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu.

8. Ak sa v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia na osobu vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ako je členský štát určený v súlade s hlavou II nariadenia (EHS) č. 1408/71, budú sa tieto právne predpisy naďalej uplatňovať, pokiaľ sa daná situácia nezmení, a to nie dlhšie než 10 rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia, ak dotknutá osoba nepožiada, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy uplatniteľné podľa tohto nariadenia. Ak sa na dotknutú osobu majú vzťahovať právne predpisy členského štátu podľa tohto nariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, podá táto osoba žiadosť príslušnej inštitúcii tohto členského štátu do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak sa žiadosť podá po uplynutí uvedenej lehoty, zmena uplatniteľných právnych predpisov sa uskutoční v prvý deň nasledujúceho mesiaca.

9. Článok 55 tohto nariadenia sa uplatňuje iba na dôchodky, ktoré nepodliehajú článku 46c nariadenia (EHS) č. 1408/71 k dátumu uplatňovania tohto nariadenia.

10. Ustanovenia druhých viet článku 65 ods. 2 a 3 sa uplatňujú na Luxembursko najneskôr dva roky po dátume uplatňovania tohto nariadenia.

10a. Záznamy v prílohe III zodpovedajúce Estónsku, Španielsku, Taliansku, Litve, Maďarsku a Holandsku strácajú účinnosť štyri roky od dátumu uplatňovania tohto nariadenia.

10b. Na základe správy správnej komisie sa zoznam uvedený v prílohe III prehodnotí najneskôr do 31. októbra 2014. Táto správa bude obsahovať hodnotenie vplyvu uplatňovania ustanovení prílohy III týkajúce sa významu, frekvencie, rozsahu a nákladov tak v absolútnom, ako aj v relatívnom vyjadrení. Správa bude tiež obsahovať možné dôsledky zrušenia týchto ustanovení pre tie členské štáty, ktoré budú naďalej uvedené v uvedenej prílohe aj po dátume uvedenom v odseku 10a. V nadväznosti na túto správu Komisia rozhodne, či v súvislosti s preskúmaním zoznamu predloží návrh, v zásade s cieľom jeho zrušenia, ak sa v správe správnej komisie neuvedú závažné dôvody na jeho nezrušenie.

11. Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovali primerané informácie týkajúce sa zmien práv a povinností zavedených týmto nariadením a vykonávacím nariadením.

1. Ak sa v dôsledku nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 465/2012 na určitú osobu v súlade s hlavou II tohto nariadenia vzťahujú právne predpisy iného členského štátu ako toho, ktorého právne predpisy sa na ňu vzťahovali pred nadobudnutím účinnosti, právne predpisy členského štátu uplatniteľné pred týmto dátumom sa naďalej na ňu uplatňujú počas prechodného obdobia tak dlho, pokiaľ sa príslušná situácia nezmení, a v každom prípade najviac desať rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 465/2012. Takáto osoba môže požiadať, aby sa prechodné obdobie na ňu viac neuplatňovalo. Takáto žiadosť sa predloží inštitúcii určenej príslušným orgánom členského štátu bydliska. Predpokladá sa, že žiadosti podané do 29. septembra 2012 nadobudnú účinok 28. júna 2012. Žiadosti podané od 29. septembra 2012 nadobudnú účinok prvým dňom mesiaca nasledujúceho po ich podaní.

2. Správna komisia najneskôr 29. júna 2014 zhodnotí vykonávanie ustanovení uvedených v článku 65a tohto nariadenia a predloží správu o ich uplatňovaní. Európska komisia môže na základe tejto správy podľa potreby predložiť návrhy na zmenu a doplnenie týchto ustanovení.

1. Nariadenie Rady (EHS) 1408/71 sa zrušuje od dátumu uplatňovania tohto nariadenia.

Avšak nariadenie (EHS) č. 1408/71 zostáva v platnosti a naďalej má právny účinok na účely:

2. Odkazy na nariadenie (EHS) 1408/71 v smernici Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( 10 ) sa vykladajú v spojitosti s týmto nariadením.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Preddavky na prídavky na výživné podľa zákona z 21. februára 2003, ktorý ustanovuje agentúra pre platby výživného v rámci federálnej verejnej služby, finančné oddelenie.

Preddavková platba podpory na dieťa v úplnom znení zákona č. 765 z 11. septembra 2002.

Preddavky na platby výživného podľa nemeckého zákona o preddavkoch na platby výživného (Unterhaltsvorschussgesetz) z 23. júla 1979.

Preddavky na prídavky na výživné podľa kráľovskej vyhlášky 1618/2007 zo 7. decembra 2007.

Prídavok na podporu rodiny vyplácaný na dieťa, ktorého jeden rodič alebo obidvaja rodičia si neplnia, alebo si nemôžu plniť svoje vyživovacie povinnosti, alebo platby výživného ustanovené rozhodnutím súdu.

Dávky z fondu výživného pre deti podľa zákona o fonde výživného pre deti.

Preddavky na výživné a znovunadobudnutie nároku na výživné v zmysle zákona z 26. júla 1980.

Preddavky na platby výživného podľa federálneho zákona o poskytnutí preddavkov na detské výživné (Unterhaltsvorschussgesetz 1985 – UVG).

Dávky z fondu výživného podľa zákona o pomoci osobám, ktoré majú nárok na poberanie výživného.

Preddavky na platby výživného (zákon č. 75/98, 19. november, o záruke výživného pre maloletých).

Náhradné výživné v súlade so zákonom z 25. júla 2006 o Verejnom záručnom a podpornom fonde Slovinskej republiky.

Dávka náhradného výživného (vyplácanie náhradného výživného) podľa zákona č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov.

Prídavok na výživné podľa zákona o zabezpečení detského výživného (671/1998).

Prídavky pri narodení alebo osvojení dieťaťa ako časť „dávky pre malé deti“ ►M1 s výnimkou prípadov, keď sa vyplácajú osobe, na ktorú sa naďalej vzťahujú právne predpisy Francúzska podľa článku 12 alebo článku 16 ◄ .

Balíček podpory v materstve, jednorázová podpora v materstve a jednorázová pomoc určená na náhradu nákladov na medzinárodné osvojenie podľa zákona o podpore v materstve.

USTANOVENIA DOHOVOROV, KTORÉ ZOSTÁVAJÚ V PLATNOSTI A KTORÉ, AK SÚ UPLATNITEĽNÉ, SÚ OBMEDZENÉ NA OSOBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ

Je potrebné uviesť, že v tejto prílohe sa neuvádzajú ustanovenia dvojstranných dohovorov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré pre členské štáty zostávajú v platnosti. To zahŕňa aj povinnosti členských štátov voči sebe navzájom, ktoré vyplývajú z dohovorov obsahujúcich napríklad ustanovenia týkajúce sa sčítania dôb poistenia dosiahnutých v tretej krajine.

Ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré sa naďalej uplatňujú:

Články 3 a 4 záverečného protokolu zo 7. decembra 1957 k všeobecnému dohovoru z toho istého dňa, ako sa uvádza v doplnkovom protokole z 10. novembra 1960 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých v niektorých pohraničných oblastiach pred, počas alebo po druhej svetovej vojne).

Dohovor z 24. marca 1994 o sociálnom zabezpečení cezhraničných pracovníkov (týka sa doplnkovej paušálnej náhrady).

Článok 28 ods. 1 písm. b) dohovoru o sociálnom zabezpečení zo 17. decembra 1997 (zachovanie platnosti dohovorov uzavretých medzi Bulharskom a bývalou Nemeckou demokratickou republikou vo vzťahu k osobám, ktoré poberali dôchodok už pred rokom 1996).

Článok 38 ods. 3 dohovoru o sociálnom zabezpečení zo 14. apríla 2005 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 27. novembra 1961); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor.

Článok 32 ods. 2 dohovoru o sociálnom zabezpečení z 18. decembra 1957 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 31. decembra 1957).

Článok 39 ods. 1 písm. b) a c) dohovoru o sociálnom zabezpečení z 27. júla 2001 (zachovanie platnosti dohody uzavretej medzi bývalou Československou republikou a bývalou Nemeckou demokratickou republikou vo vzťahu k osobám, ktoré poberali dôchodok už pred rokom 1996; započítanie dôb poistenia, ktoré v jednom zo zmluvných štátov dosiahli osoby, ktoré poberali dôchodok za tieto doby už k 1. septembru 2002 z druhého zmluvného štátu, pričom súčasne mali bydlisko na jeho území).

Článok 32 ods. 4 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 19. januára 1999 (ktorým sa určujú právomoci pre výpočet dôb zamestnania dosiahnutých podľa príslušného dohovoru z roku 1976); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 52 ods. 8 zmluvy o sociálnom zabezpečení zo 17. novembra 2000 (započítanie dôb dôchodkového poistenia politických utečencov).

Článok 32 ods. 3 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 20. júla 1999 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 27. novembra 1961); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Články 12, 20 a 33 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 (v článku 12 sa určujú oprávnenia na poskytovanie pozostalostných dávok; v článku 20 sa určujú oprávnenia na výpočet dôb zabezpečenia dosiahnutých ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky; v článku 33 sa určujú oprávnenia na výplatu dôchodkov priznaných pred dátumom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky).

Článok 7 Nordického dohovoru o sociálnom zabezpečení z 18. augusta 2003 (o úhrade mimoriadnych cestovných nákladov, ak si ochorenie počas pobytu v inej severskej krajine vyžiada zvýšenie nákladov na návrat do štátu bydliska).

Článok 45 ods. 2 dohovoru o sociálnom zabezpečení zo 4. decembra 1973 (zastúpenie diplomatickými a konzulárnymi orgánmi).

Články 4, 5, 6 a 7 dohovoru z 11. júla 1959 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých od septembra 1940 do júna 1946).

Článok 40 ods. 1 písm. b) dohovoru o sociálnom zabezpečení z 2. mája 1998 (zachovanie platnosti dohovoru uzavretého medzi bývalou Nemeckou demokratickou republikou a Maďarskom vo vzťahu k osobám, ktoré poberali dôchodok už pred rokom 1996).

Články 2 a 3 dodatkovej dohody č. 4 z 21. decembra 1956 k dohovoru z 29. marca 1951 (uspokojenie nárokov, ktoré nadobudli holandskí pracovníci v rámci nemeckého systému sociálneho zabezpečenia v období od 13. mája 1940 do 1. septembra 1945).

Článok 28 ods. 1 písm. b) dohovoru o sociálnom zabezpečení z 8. apríla 2005 (zachovanie platnosti dohovoru uzavretého medzi bývalou Nemeckou demokratickou republikou a Rumunskom vo vzťahu k osobám, ktoré poberali dôchodok už pred rokom 1996).

Článok 42 dohovoru o sociálnom zabezpečení z 24. septembra 1997 (uspokojenie nárokov nadobudnutých pred 1. januárom 1956 v rámci systému sociálneho zabezpečenia druhého zmluvného štátu); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 29 ods. 1 druhý a tretí pododsek zmluvy z 12. septembra 2002 (zachovanie platnosti dohody uzavretej medzi bývalou Československou republikou a bývalou Nemeckou demokratickou republikou vo vzťahu k osobám, ktoré poberali dôchodok už pred rokom 1996; započítanie dôb poistenia, ktoré v jednom zo zmluvných štátov dosiahli osoby, ktoré poberali dôchodok za tieto doby už k 1. decembru 2003 od jedného zo zmluvných štátov, pričom súčasne mali bydlisko na jeho území).

Článok 19 ods. 2 dohody zo 14. decembra 2004 o sociálnom zabezpečení (ktoré sa týka prenosu a započítania určitých odvodov pre prípad zdravotného postihnutia).

Článok 22 všeobecného dohovoru z 11. júna 1969 (export dávok v nezamestnanosti). Táto položka zostane v platnosti počas dvoch rokov od dátumu, keď sa začne uplatňovať toto nariadenie.

Dohoda z 10. marca 1997 (o uznávaní rozhodnutí týkajúcich sa stavu invalidity žiadateľov o dôchodky, ktoré prijali inštitúcie jednej zmluvnej strany, inštitúciami druhej zmluvnej strany).

Článok 50 ods. 5 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 23. mája 2002 (započítanie dôb dôchodkového poistenia v prípade politických utečencov).

Článok 36 ods. 3 dohovoru o sociálnom zabezpečení z 31. marca 1999 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 27. novembra 1961); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 31 dohovoru o sociálnom zabezpečení zo 7. októbra 1957 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 29. mája 1956); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 34 ods. 1 zmluvy o spolupráci na poli sociálnej politiky z 30. januára 1959 (v článku 34 ods. 1 zmluvy sa ustanovuje, že doby poistenia priznané pred dátumom podpisu zmluvy sú dobami poistenia zmluvného štátu, na ktorého území mala oprávnená osoba bydlisko); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 33 ods. 3 dohovoru o sociálnom zabezpečení zo 7. septembra 1998 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 27. novembra 1961); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 37 ods. 3 dohody o sociálnom zabezpečení z 28. októbra 2005 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 27. novembra 1961); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 37 dohovoru o sociálnom zabezpečení z 10. marca 1997 (započítanie dôb poistenia dosiahnutých do 1. januára 1956); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 34 ods. 3 zmluvy z 21. decembra 2001 o sociálnom zabezpečení (započítanie dôb poistenia získaných pred 27. novembrom 1961); uplatňovanie tohto ustanovenia sa naďalej obmedzuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

OBMEDZENIA OPRÁVNENIA NA VECNÉ DÁVKY RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV CEZHRANIČNÉHO PRACOVNÍKA

ESTÓNSKO (táto položka bude platná počas doby uvedenej v článku 87 ods. 10a)

ŠPANIELSKO (táto položka bude platná počas doby uvedenej v článku 87 ods. 10a)

TALIANSKO (táto položka bude platná počas doby uvedenej v článku 87 ods. 10a)

MAĎARSKO (táto položka bude platná počas doby uvedenej v článku 87 ods. 10a)

HOLANDSKO (táto položka bude platná počas doby uvedenej v článku 87 ods. 10a)

VIAC PRÁV PRE DÔCHODCOV, KTORÍ SA VRÁTIA DO PRÍSLUŠNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

VIAC PRÁV PRE BÝVALÝCH CEZHRANIČNÝCH PRACOVNÍKOV, KTORÍ SA VRÁTIA DO ČLENSKÉHO ŠTÁTU ICH PREDCHÁDZAJÚCEJ ČINNOSTI AKO ZAMESTNANEC ALEBO SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA (UPLATNITEĽNÉ IBA VTEDY, AK JE ČLENSKÝ ŠTÁT, V KTOROM JE PRÍSLUŠNÁ INŠTITÚCIA ZODPOVEDNÁ ZA NÁKLADY NA VECNÉ DÁVKY POSKYTOVANÉ DÔCHODCOVI V ČLENSKOM ŠTÁTE JEHO BYDLISKA, TIEŽ UVEDENÝ V ZOZNAME)

IDENTIFIKOVANIE TYPU PRÁVNYCH PREDPISOV, NA KTORÉ BY SA MALA UPLATŇOVAŤ OSOBITNÁ KOORDINÁCIA

Plný invalidný dôchodok pre osoby, ktorých úplná invalidita nastala skôr, ako dosiahli vek osemnásť rokov, a ktorých doba poistenia nedosahovala požadovanú dĺžku (§ 42 zákona č. 155/1995 Zb. o dôchodkovom poistení).

Časť 2 kapitola 17 zákona o sociálnej starostlivosti z roku 2005 (v úplnom znení).

Právne predpisy týkajúce sa poľnohospodárskeho poisťovacieho systému (OGA) podľa zákona č. 4169/1961.

Invalidné dôchodky (tretia skupina) podľa článku 16 ods. 1 a 2 zákona o štátnych dôchodkoch z 1. januára 1996.

Od 1. januára 2012 v zmysle zákona CXCI z roku 2011 o dávkach pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou a zmene a doplnení niektorých iných zákonov:

Invalidný dôchodok pre osobu, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, alebo počas denného doktorandského štúdia, kým nedovŕšila 26 rokov veku, a v prípade ktorej sa podmienka požadovaného počtu rokov poistenia vždy považuje za splnenú (§ 70 ods. 2, § 72 ods. 3 a § 73 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

Štátne dôchodky pre osoby, ktoré sa narodili so zdravotným postihnutím alebo sa stali osobami so zdravotným postihnutím v mladosti (zákon 568/2007 o štátnych dôchodkoch).

Invalidné dôchodky určené v súlade s prechodnými pravidlami a priznané pred 1. januárom 1994 (zákon 569/2007 o vykonávaní zákona o štátnych dôchodkoch).

Nemocenské dávky súvisiace s príjmom a náhrada činnosti ►M4 [kapitola 34 zákonníka sociálneho poistenia (2010:110)]. ◄

Časť 1 zákona o reforme sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 2007.

ZHODA MEDZI PRÁVNYMI PREDPISMI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV O PODMIENKACH VZŤAHUJÚCICH SA NA STUPEŇ INVALIDITY

Členský štát	Systémy uplatňované inštitúciami členských štátov, ktoré sa rozhodli uznať stupeň invalidity	Systémy uplatňované belgickými inštitúciami, ktorých rozhodnutie je v prípade zhody záväzné
		Všeobecný systém	Systém pre baníkov		Všeobecná invalidita	Invalidita pri chorobách z povolania
		Všeobecný systém	Systém pre námorníkov	Ossom	Všeobecná invalidita	Invalidita pri chorobách z povolania
FRANCÚZSKO	1. Všeobecný systém:
	— Skupina III (trvalá starostlivosť)	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Skupina II	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Skupina I	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	2. Systém v poľno-hospodárstve
	— Úplná všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Dvojtretinová všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Trvalá starostlivosť	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	3. Systém pre baníkov
	— Čiastočná všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Trvalá starostlivosť	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Invalidita pri chorobách z povolania	Rozpor	Rozpor	Zhoda	Rozpor	Rozpor
	4. Systém pre námorníkov:
	— Všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Trvalá starostlivosť	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Invalidity pri chorobách z povolania	Rozpor	Rozpor	Rozpor	Rozpor	Rozpor
TALIANSKO	1. Všeobecný systém
	— Invalidita – manuálni pracovníci	Rozpor	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Invalidita – úradníci	Rozpor	Zhoda	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	2. Systém pre námorníkov
	— Neschopnosť práce na mori	Rozpor	Rozpor	Rozpor	Rozpor	Rozpor
▼M1 —————
▼B

Členský štát

Systémy uplatňované inštitúciami členských štátov, ktoré rozhodli uznať stupeň invalidity

Systémy uplatňované francúzskymi inštitúciami, pre ktoré je rozhodnutie v prípade zhody záväzné

Všeobecný systém

Systém pre poľnohospodárstvo

Systém pre baníkov

Systém pre námorníkov

Skupina I

Skupina II

Skupina III Trvalá starostlivosť

Dvojtretinová invalidita

Úplná invalidita

Trvalá starostlivosť

Dvojtretinová všeobecná invalidita

Trvalá starostlivosť

Invalidita pri chorobách z povolania

Dvojtretinová všeobecná invalidita

Úplná invalidita pri chorobách z povolania

Trvalá starostlivosť

BELGICKO

1. Všeobecný systém

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

2. Banícky systém

— čiastočná všeobecná

invalidita

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

— Rozpor

invalidita pri chorobách z povolania

Rozpor

Rozpor (2)Zhoda

3. Systém pre námorníkov

Zhoda (1)

Rozpor

Zhoda (1)

Rozpor

Zhoda (1)

Rozpor

TALIANSKO

1. Všeobecný systém

— invalidita – manuálni pracovníci

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

— invalidita – úradníci

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

Zhoda

Rozpor

2. Systém pre námorníkov

— neschopnosť práce na mori

Rozpor

▼M1 —————

▼B

(1) Pokiaľ invalidita uznaná belgickými inštitúciami je všeobecnou invaliditou.

(2) Iba ak belgická inštitúcia uznala, že pracovník nie je schopný práce pod zemou ani na povrchu zeme.

Členský štát	Systémy uplatňované inštitúciami členských štátov, ktoré sa rozhodli uznať stupeň invalidity	Systémy uplatňované talianskymi inštitúciami, ktorých rozhodnutie je v prípadoch zhody záväzné
		Všeobecný systém		Úradníci
		Námorníci neschopní služby na mori	Manuálni pracovníci	Úradníci
BELGICKO	1. Všeobecný systém	Rozpor	Rozpor	Rozpor
	2. Systém pre baníkov
	— čiastočná všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— invalidita pri chorobách z povolania	Rozpor	Rozpor	Rozpor
	3. Systém pre námorníkov	Rozpor	Rozpor	Rozpor
FRANCÚZSKO	1. Všeobecný systém
	— Skupina III (trvalá starostlivosť)	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Skupina II	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— Skupina I	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	2. Systém pre poľnohospodárov
	— úplná všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— čiastočná všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— trvalá starostlivosť	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	3. Systém pre baníkov
	— čiastočná všeobecná invalidita	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— trvalá starostlivosť	Zhoda	Zhoda	Rozpor
	— invalidita pri chorobách z povolania	Rozpor	Rozpor	Rozpor
	4. Systém pre námorníkov
	— čiastočná všeobecná invalidita	Rozpor	Rozpor	Rozpor
	— trvalá starostlivosť	Rozpor	Rozpor	Rozpor
	— invalidita pri chorobách z povolania

PRÍPADY, V KTORÝCH SA OD PAUŠÁLNEHO VÝPOČTU ODSTUPUJE ALEBO SA PAUŠÁLNY VÝPOČET NEUPLATŇUJE

Časť 1: Prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa článku 52 ods. 4

Všetky žiadosti o dôchodky uvedené v zákone o sociálnych dôchodkoch okrem dôchodkov uvedených v prílohe IX.

Všetky žiadosti o štátny dôchodok (prechodný), štátny dôchodok (príspevkový), vdovský (príspevkový) dôchodok a vdovecký (príspevkový) dôchodok.

Všetky žiadosti o pozostalostné dôchodky zo štátneho sociálneho poistenia vypočítané zo základnej sumy pozostalostného dôchodku (zákon o dôchodkoch zo štátneho sociálneho poistenia).

Všetky žiadosti o starobné dôchodky podľa zákona o všeobecnom starobnom poistení (AOW).

Všetky žiadosti o invalidné dôchodky, starobné dôchodky v systéme so stanoveným dôchodkom a pozostalostné dôchodky.

Všetky žiadosti o invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky okrem prípadov, keď sa celkové doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu rovnajú alebo sú dlhšie ako 21 kalendárnych rokov, ale vnútroštátne doby poistenia sa rovnajú alebo sú kratšie ako 20 rokov a výpočet sa vykonáva podľa článku 32 a 33 vyhlášky č. 187/2007 z 10. mája 2007.

Všetky žiadosti o starobný dôchodok, vdovské dávky a dávky pri úmrtí blízkej osoby s výnimkou tých, pre ktoré počas daňového roka začínajúceho 6. apríla 1975 alebo neskôr:

Všetky žiadosti o doplnkový dôchodok podľa oddielu 44 zákona o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992 a oddielu 44 zákona o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 1992.

Starobné dôchodky z povinného doplnkového dôchodkového poistenia podľa hlavy II časti II zákonníka sociálneho poistenia.

Základné alebo doplnkové systémy, v ktorých sa starobné dávky vypočítavajú na základe dôchodkových bodov.

Starobné dôchodky (zákon o štátnych dôchodkoch z 1. januára 1996; zákon o dôchodkoch financovaných štátom z 1. júla 2001).

Dôchodkové dávky na základe členstva v súkromných dôchodkových fondoch.

Doplnkové dôchodky priznané podľa vyhlášky č. 26/2008 z 22. februára 2008 (verejný kapitalizačný systém).

Dôchodky závislé od príjmu a povinné dôchodkové sporenie [kapitoly 62 a 64 zákonníka sociálneho poistenia (2010:110)].

Odstupňované dôchodkové dávky vyplácané podľa oddielov 36 a 37 zákona o národnom poistení z roku 1965 a oddielov 35 a 36 zákona o národnom poistení (Severné Írsko) z roku 1966.

I. Dávky uvedené v článku 54 ods. 2 písm. a) nariadenia, ktorých výška nezávisí od dĺžky dosiahnutých dôb poistenia alebo bydliska

Dávky týkajúce sa všeobecného invalidného systému, osobitného invalidného systému pre baníkov a osobitného systému pre námorníkov obchodného loďstva.

Dávky na poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby proti práceneschopnosti.

Dávky týkajúce sa invalidity v zámorskom systéme sociálneho poistenia a invalidného systému pre bývalých zamestnancov Belgického Konga a Rwanda-Urundi.

Úlný dánsky národný starobný dôchodok získaný po 10 rokoch bydliska osôb, ktorým sa priznal dôchodok pred 1. októbrom 1989.

Dávky podľa zákona č. 4169/1961 týkajúceho sa poľnohospodárskeho poisťovacieho systému (OGA).

Pozostalostné dôchodky priznané podľa všeobecného a osobitného systému s výnimkou osobitného systému pre štátnych zamestnancov.

Invalidný dôchodok podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia alebo podľa systému pre poľnohospodárskych pracovníkov.

Invalidný dôchodok vdov a podl’a vseobecneého systému socialneho zabezpecenia alebo podl’a systému pre pol’nohospodarskych pracovnikov, vypocitany na zaklade invalidného dochodku po zosnulom manzelovi/manzelke v sulade s clankom 52 ads. 1 pism. a)

Invalidné dôchodky (tretia skupina) podľa článku 16 ods. 1 bodu 2 zákona z 1. januára 1996 o štátnych dôchodkoch.

Zákon o invalidnom poistení z 18. februára 1966 v znení zmien a doplnení (WAO)

Zákon o poistení samostatne zárobkovo činných osôb pre prípad pracovnej neschopnosti z 24. apríla 1997 v znení zmien a doplnení (WAZ)

Štátne dôchodky pre osoby, ktoré sa narodili so zdravotným postihnutím alebo sa stali osobami so zdravotným postihnutím v mladosti (zákon 568/2007 o štátnych dôchodkoch).

Štátne dôchodky a vdovské/vdovecké dôchodky vypočítané podľa prechodných pravidiel a priznané pred 1. januárom 1994 (zákon 569/2007 o vykonávaní zákona o štátnych dôchodkoch).

Doplnkový sirotský dôchodok pri výpočte nezávislej dávky podľa zákona o štátnom dôchodku (zákon 568/2007 o štátnom dôchodku).

Švédska nemocenská náhrada súvisiaca s príjmom a náhrada súvisiaca s činnosťou ►M4 [kapitola 34 zákonníka sociálneho poistenia (2010:110)]. ◄

Švédsky zaručený dôchodok a zaručená náhrada, ktoré nahradili plné švédske štátne dôchodky poskytované podľa právnych predpisov o štátnych dôchodkoch, ktoré sa uplatňovali pred 1. januárom 1993, a plný štátny dôchodok priznaný podľa prechodných pravidiel k právnym predpisom uplatňovaným od uvedeného dátumu.

II. Dávky uvedené v článku 54 ods. 2 písm. b) nariadenia, ktorých výška je určená s odkazom na priznanú dobu, ktorá sa považuje za dosiahnutú medzi dátumom, kedy nastala poistná udalosť a neskorším dátumom

Invalidné a pozostalostné dôchodky, pri zohladnení doplnkovej doby. Starobné dôchodky, pri zohľadnení doplnkovej doby už nadobudnutej.

Penzijný dôchodok alebo dôchodok z dôvodu trvalého zdravotného postihnutia (invalidity) podľa osobitného systému pre štátnych zamestnancov, splatné podľa hlavy I úplného znenia zákona o štátnych dôchodcoch, ak v čase poistnej udalosti bol poberateľ aktívnym štátnym zamestnancom alebo sa za takého považoval; podpory pri úmrtí a pozostalostné dôchodky (vdovské, vdovecké, sirotské a rodičovské) splatné podľa hlavy I úplného znenia zákona o štátnych dôchodcoch, ak v čase smrti bol štátny zamestnanec aktívny alebo sa za takého považoval.

Pozostalostný dôchodok vypočítaný na základe predpokladaných dôb poistenia (článok 23 ods. 8 zákona o štátnych dôchodkoch z 1. januára 1996).

Zamestnanecké dôchodky, pri ktorých sa zohľadňujú budúce doby podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Nemocenská náhrada a náhrada za činnosť vo forme zaručenej náhrady [kapitola 35 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)]

Vdovský dôchodok vypočítaný na základe započítaných poistných období [kapitola 84 zákonníka sociálneho poistenia (2010:110)].

III. Dohody uvedené v článku 54 ods. 2 písm. b) i) nariadenia určené na zamedzenie tomu, aby sa rovnaká priznaná doba zohľadnila dva alebo viac krát

Dohoda o sociálnom zabezpečení z 28. apríla 1997 medzi Fínskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko.

Dohoda o sociálnom zabezpečení z 10. novembra 2000 medzi Fínskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom.

Výdavky na bývanie pre dôchodcov (zákon o podpore samostatného bývania, konsolidované znenie zákona č. 204 z 29. marca 1995).

Príjem pre osoby so závažným zdravotným postihnutím (článok 1 ods. 2 zákona z 12. septembra 2003) s výnimkou osôb uznaných za pracovníkov so zdravotným postihnutím a zamestnaných na všeobecnom trhu práce alebo na chránenom pracovisku.

Kompenzačný príspevok (spolkový zákon z 9. septembra 1955 o všeobecnom sociálnom poistení – ASVG, spolkový zákon z 11. októbra 1978 o sociálnom poistení osôb zamestnaných v obchodnom sektore – GSVG a spolkový zákon z 11. októbra 1978 o sociálnom poistení pracovníkov v poľnohospodárstve – BSVG).

Článok 33 ods. 1 bulharského zákona o zdravotnom poistení sa týka všetkých osôb, pre ktoré je Bulharsko príslušným členským štátom podľa hlavy III kapitoly 1 tohto nariadenia.

Na účely vymedzenia pojmu rodinný príslušník podľa článku 1 písm. i) „manžel“/„manželka“ znamená aj registrovaných partnerov vymedzených v českom zákone č. 115/2006 Zb. o registrovanom partnerstve.

Na účely vypočítania rodičovských dávok sa doby zamestnania v iných členských štátoch ako Estónsko považujú za založené na rovnakej priemernej výške sociálnej dane, aká sa vypláca počas dôb zamestnania v Estónsku, s ktorými sa sčítajú. Ak bola osoba počas referenčného roka zamestnaná iba v iných členských štátoch, pri výpočte dávky sa vychádza z priemernej sociálnej dane vyplácanej v Estónsku v období medzi referenčným rokom a materskou dovolenkou.

Na účely uplatňovania ustanovení článkov 6, 51, a 61 tohto nariadenia na akékoľvek obdobie začínajúce 6. októbrom 1980 alebo neskôr sa týždeň poistenia podľa právnych predpisov Cyperskej republiky vypočíta tak, že celkové príjmy rozhodujúce pre poistenie za príslušné obdobie sa vydelia týždennou výškou základného príjmu rozhodujúceho pre poistenie pre príslušný rok prispievania, pokiaľ takto určený počet týždňov nepresiahne počet kalendárnych týždňov v príslušnom období.

( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 3. septembra 2003 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku). spoločné stanovisko Rady z 26. januára 2004 (Ú. v. EÚ C 79 E, 30.3.2004, s. 15) a stanovisko Európskeho parlamentu z 20. apríla 2004 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 26. apríla 2004.

( 4 ) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. Nariadenie v znení nariadenia (ES) 1386/2001 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 1).

( 9 ) Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6. Dohoda v znení rozhodnutia 2/2003 o výbore EÚ a Švajčiarska (Ú. v. EÚ L 187, 26.7.2003, s. 55).

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009,	L 284	43	30.10.2009
►M2	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1244/2010 z 9. decembra 2010,	L 338	35	22.12.2010
►M3	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012,	L 149	4	8.6.2012
►M4	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1224/2012 z 18. decembra 2012,	L 349	45	19.12.2012