Európska únia je jedným z najväčších darcov humanitárnej pomoci vo svete a kľúčovým aktérom v poskytovaní núdzovej pomoci obetiam katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a prírodných katastrof. Presadzuje tiež rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva.

Európska komisia sa najmä prostredníctvom svojho Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ďalej len „GR ECHO“) usiluje o záchranu a zachovanie života, ale aj životného prostredia a majetku, pričom zabraňuje ľudskému utrpeniu a zmierňuje ho a zabezpečuje integritu a dôstojnosť obyvateľstva postihnutého prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou, ku ktorým dochádza v EÚ alebo mimo nej. Mandát Komisie zahŕňa humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, dva hlavné nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii na zabezpečenie rýchleho a účinného poskytnutia núdzovej pomoci EÚ ľuďom, ktorí čelia bezprostredným dôsledkom katastrof.

Humanitárna pomoc EÚ, ktorá sa odlišuje od dlhodobých nástrojov rozvojovej pomoci alebo zahraničnej politiky, je založená na humanitárnych zásadách ľudskosti, nestrannosti, nezávislosti a neutrality. Toto presadzovanie principiálnej humanitárnej pomoci je zakotvené v Lisabonskej zmluve.

Politika Európskej únie v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany jej umožňuje, aby z praktického hľadiska preukázala svoj záväzok podporovať tých, ktorí potrebujú pomoc v čase, keď sú najzraniteľnejší, a to v Únii, ako aj mimo jej územia. Táto politika prispieva k splneniu jedného zo strategických cieľov vonkajších činností EÚ ustanovených v Zmluve o Európskej únii.

Význam politiky humanitárnej pomoci sa odzrkadľuje vo vymenovaní komisárky pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia v novej Komisii. Mechanizmus civilnej ochrany, ktorý od februára 2010 spadá s humanitárnou pomocou do oblasti pôsobnosti jedného generálneho riaditeľstva, má za cieľ uľahčovať spoluprácu v operáciách zameraných na pomoc v oblasti civilnej ochrany v prípade závažných mimoriadnych situácií, ktoré vyžadujú okamžitú reakciu.

Globálny kontext, v rámci ktorého sa poskytuje pomoc

Mnohé z dnešných globálnych problémov majú vplyv na rozsah a charakter humanitárnych výziev a výziev v oblasti civilnej ochrany:

Meniace sa bezpečnostné hrozby. Hoci od konca studenej vojny sa počet konfliktov medzi krajinami znížil, iné druhy konfliktov sa viac rozšírili a ich riešenie sa stalo zložitejším. Narastajúci počet slabých a upadajúcich štátov viedol k vzniku podmienok pre pretrvávajúcu nestabilitu, krízy spojené s násilím a občianske konflikty v južnej a strednej Ázii, na Strednom východe a na africkom kontinente.

Zmena klímy. Ľudská činnosť nikdy v minulosti nevystavovala životné prostredie a podnebie našej planéty takej záťaži ako teraz. Viac ako kedykoľvek predtým svet pociťuje extrémne modely počasia — sucho, povodne, búrky. Zmena klímy v budúcnosti pravdepodobne ovplyvní výskyt prírodných katastrof a rozsah ich dôsledkov, ale zmení aj zemepisné rozšírenie takých mimoriadnych udalostí. V mnohých oblastiach sveta sa prístup k základným prírodným zdrojom, vode a poľnohospodárskej pôde stáva čoraz ťažším, vznikajú dalšie napätia a dochádza k „migrácii vyvolanej zmenou klímy“.

Zmeny v svetovom hospodárstve. Rozvojové a vznikajúce krajiny sú teraz novými hnacími silami svetového rastu. Odhaduje sa, že do rokov 2020 – 2025 bude súhrnný HDP ôsmich hlavných vznikajúcich ekonomík vyšší ako HDP súčasnej skupiny štátov G-8. Zatiaľ čo sa milióny ľudí dostávajú z chudoby vďaka tomuto rastu, vývoj je aj naďalej veľmi nerovnomerný a rozvojové ciele tisícročia zostávajú mimo dosahu značných častí obyvateľstva.

Silnejúca úloha neštátnych aktérov. Mimovládne organizácie vznikajú na celom svete ako významné sociálne a politické sily, moc súkromného sektora narastá nielen v medzinárodnom podnikaní a financiách, ale aj v sociálnych otázkach a celosvetové médiá ovplyvňujú správanie diplomatov a politikov prostredníctvom okamžitého a emocionálneho pôsobenia svojich „najnovších správ“.

Finančná kríza môže ovplyvniť dostupnosť zdrojov, ktoré umožňujú reagovať na mimoriadne situácie. Môže to viesť k ešte väčšej potrebe európskej solidarity a zdôrazňuje sa tým význam hospodárnosti a efektívnosti v poskytovaní pomoci.

V dôsledku toho je realizácia humanitárnej pomoci a civilnej ochrany čoraz zložitejšia a ťažšia. Vzhľadom na zvýšený výskyt a intenzitu prírodných katastrof dochádza k náhlemu vypuknutiu čoraz väčšieho počtu humanitárnych kríz a najmä obrovských katastrof, ako boli tie, ktoré sa odohrali v roku 2010 na Haiti a v Pakistane. V priebehu roka došlo k asi 373 prírodným katastrofám, ktoré zabili takmer 300 000 ľudí a postihli 207 miliónov ďalších ľudí na celom svete[1]. Ázia bola najpostihnutejším regiónom a jej podiel na celkovom počte obetí dosiahol 89 %. Rok 2010 bol jedným z najhorších rokov pokiaľ ide o prírodné katastrofy zaznamenané v posledných dvoch desaťročiach. Ľudskou činnosťou spôsobené humanitárne katastrofy sú ešte vždy v prevažnej miere zapríčinené vnútornými občianskymi konfliktami, pričom civilné obyvateľstvo je čoraz viac vystavované násiliu a utrpeniu. Tento druh konfliktu sa často vyznačuje porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a humanitárnych zásad bojujúcimi stranami a obmedzovaním humanitárneho priestoru. Prístup k príjemcom humanitárnej pomoci a bezpečnosť i ochrana civilného obyvateľstva a humanitárnych pracovníkov sú čoraz problematickejšie.

Ďalším charakteristickým znakom je mnohopočetnosť aktérov, ktorí sa objavujú na scéne humanitárnej pomoci. Okrem tradičných humanitárnych mimovládnych organizácií a medzinárodných humanitárnych organizácií narastá úloha súkromných nadácií a spoločností, v niektorých krajinách ozbrojené sily vykonávajú kvázihumanitárne operácie a niektoré mierotvorné sily majú mandáty ochrany, ktoré môžu v určitých prípadoch ovplyvniť humanitárnu činnosť. V niektorých oblastiach hrá čoraz väčšiu úlohu medzivládna pomoc alebo nasadenie ozbrojených zložiek. Tento veľký počet aktérov prináša rozdielne motivácie, záujmy a postupy. Opätovné potvrdenie humanitárnych zásad neutrality a nediskriminovania nadobúda čoraz väčší význam.

Činnosti EÚ v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany v roku 2010

Prostredníctvom Komisie (GR ECHO) Európska únia poskytla humanitárnu pomoc EÚ na základe potrieb a umožnila poskytovanie európskej vecnej pomoci v oblasti civilnej ochrany.

GR ECHO zasahuje vždy tam, kde dôjde ku krízam alebo prírodným katastrofám a pomáha miliónom ľudí postihnutým týmito krízami na celom svete. V roku 2010 vynaložila EÚ na reakciu na nové alebo pretrvávajúce krízy spolu 1115 miliónov EUR, pričom táto suma pozostávala z:

- poskytnutia humanitárnej pomoci približne 151 miliónom ľudí[2] v 80 krajinách, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, z ktorých bolo 39 krajín/území určených v pôvodných plánoch GR ECHO ako krajiny/územia v krízovej situácii;

- aktivovania mechanizmu civilnej ochrany v prípade 28 kríz v EÚ a mimo EÚ.

Pôvodný rozpočet na rok 2010 vo výške 835 miliónov EUR na humanitárnu pomoc bol niekoľkokrát zvýšený s cieľom reagovať na nové krízy a prírodné katastrofy, ktoré sa vyskytli počas roka, a to najmä na dve katastrofy obrovských rozmerov na Haiti a v Pakistane.

Rozpočet na humanitárnu pomoc sa zvýšil prostredníctvom: využitia rezervy na núdzovú pomoc, využitia európskych rozvojových fondov vyhradených na humanitárnu pomoc v afrických, karibských a tichomorských krajinách a uskutočnením prevodov z rozpočtových položiek na ostatné nástroje vonkajšej pomoci.

Odhaduje sa, že z celkovej pomoci, ktorá sa poskytla v roku 2010, 44 % sa použilo na prírodné katastrofy, 41 % na pretrvávajúce krízy a 15 % na krízy a zásahy ad hoc .

Prírodné katastrofy aj naďalej spôsobovali závažné škody na celom svete. GR ECHO sa pri riešení tohto druhu katastrof riadi dvojstrannou stratégiou, ktorá spočíva v:

- rýchlej reakcii , a to poskytnutím humanitárnej pomoci a umožnením a koordináciou pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú poskytujú po aktivácii mechanizmu členské štáty EÚ a krajiny dobrovoľne sa zúčastňujúce na mechanizme civilnej ochrany iným štátom (EÚ alebo tretím krajinám),

- pripravenosti na katastrofy , a to určením zemepisných oblastí a skupín obyvateľstva, ktoré sú najzraniteľnejšie v prípade prírodných katastrof a pre ktoré sa vytvárajú osobitné programy pripravenosti na katastrofy.

GR ECHO poskytlo humanitárnu pomoc na vyrovnanie sa s dôsledkami týchto katastrof:

- povodne v Benine, Burkina Faso, Bangladéši, v Kolumbii a v Pakistane,

- zemetrasenia v Chile, Indonézii a na Haiti,

- cyklóny v južnej Ázii, strednej Amerike a v Laose,

- suchá vo Veľkom africkom rohu, v oblasti Sahelu, Bolívii a v Džibutsku,

- epidémie v Kongu, na Haiti, v Malawi, Zimbabwe a v juhovýchodnej Ázii.

- Osobitná pomoc sa tiež poskytla Mongolsku postihnutému javom „dzud“[3], Bangladéšu (kríza spôsobená premnožením hlodavcov), Filipínam (El Niño), Guatemale, postihnutej sériou prírodných katastrof (sopečný výbuch, tropická búrka, tropická tlaková níž po extrémnom suchu v roku 2009) a Tadžikistanu postihnutému zemetrasením, záplavami a epidémiou detskej obrny.

Pokiaľ ide o „krízy spôsobené ľudskou činnosťou“ , zrážky medzi etnickými skupinami v južnom Kirgizsku v júni 2010 viedli k núdzovému zásahu, ktorý zahŕňal širokú škálu sektorov vrátane prístrešia, potravinovej a lekárskej pomoci, právneho poradenstva a ochrany. V Jemene sa zhoršila politická a humanitárna situácia, pričom v krajine vypuklo niekoľko otvorených vnútorných konfliktov. Nestabilita v oblasti Afrického rohu, najmä v Somálsku, má za následok zvyšujúci sa príliv ľudí, ktorí sa vyloďujú na pobreží Jemenu, a narastajúci počet utečencov a žiadateľov o azyl. Vojenské operácie, ktoré nasledovali po kríze z roku 2009 týkajúcej sa vnútorne vysídlených osôb v Pakistane, spustili nové vysídľovanie, ktoré podnietilo GR ECHO k tomu, aby riešilo potreby približne troch miliónov ľudí naliehavo potrebujúcich humanitárnu pomoc. Pobrežie Slonoviny na konci roku čelilo povolebnej kríze, ktorá postihla aj susedné krajiny.

Okrem týchto kríz musela Komisia riešiť niekoľko pretrvávajúcich a zložitých núdzových situácií . Ako príklady možno uviesť:

- Sudán , kde zhoršená bezpečnostná situácia vrátane častých cielených únosov a zastrašovania humanitárnych aktérov a mimoriadne obmedzený prístup prispeli k takmer úplnému zaniknutiu humanitárneho priestoru v Darfure. Zásahy sa väčšinou obmedzujú na tábory a partneri pracujú v mimoriadne nebezpečných podmienkach.

- Okupované palestínske územia , kde spojenie účinkov blokády, obmedzenia prístupu a pohybu, ako aj dosahu okupačného režimu v Gaze, v oblasti C Západného brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaléme spôsobuje, že obyvateľstvo zostáva veľmi zraniteľné a závislé na vonkajšej humanitárnej pomoci.

- V Konžskej demokratickej republike boje, sexuálne násilie a vysídľovanie obyvateľstva pretrvávalo v priebehu celého roka, aj napriek tomu, že v niektorých častiach krajiny bola zaznamenaná postupná stabilizácia.

Napriek nárastu prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a ťažším stratám, ktoré si tieto zložité núdzové situácie vyžiadali v priebehu niekoľkých posledných rokov a napriek nerešpektovaniu humanitárnych zásad a bezpečnosti a ochrany humanitárnych pracovníkov, sa vyskytli aj prípady, kde sa humanitárna situácia zlepšila . Priaznivým signálom úspešnosti humanitárnych zásahov je určite to, ak po poskytnutí finančných prostriedkov nasleduje rozvoj. Bolo to tak aj v prípade Srí Lanky a Filipín v roku 2010. Na Srí Lanke došlo k podstatnému vývoju humanitárnej situácie. K dnešnému dňu sa 75 % vnútorne vysídlených osôb vrátilo na miesto, odkiaľ pochádzajú, zatiaľ čo zostávajúca časť aj naďalej žije v hostiteľských rodinách alebo v táboroch. Európska únia je prostredníctvom svojho rozpočtu ešte vždy jedným z najangažovanejších darcov humanitárnej pomoci. Financovala humanitárne odmínovanie, v prípade ktorého financované činnosti umožnili bezpečný návrat bývalých vnútorne vysídlených osôb. Okrem toho sa viac zameriavala na zásahy vo viacerých sektoroch vrátane prístrešia, živobytia a potravinovej pomoci. Obavy v oblasti ochrany pretrvávali, pričom sa vracal vysoký podiel rodín, ktorých hlavami sa stali ženy. Nakoniec, bezpečnostná situácia zostáva od konca konfliktu stabilná a aj keď je prístup pre partnerov ECHO naďalej obmedzený, všeobecná tendencia vykazuje zlepšenie. Na Filipínach sa bezpečnostná situácia začala zlepšovať zároveň s pokrokom, ktorý sa dosiahol v mierových rozhovoroch medzi zúčastnenými stranami a v súvislosti so zastavením bojov pod dohľadom Spoločného koordinačného výboru pre pokoj zbraní a Medzinárodného monitorovacieho tímu pod malajským velením. GR ECHO pokračovalo v poskytovaní pomoci výsídleným osobám stále žijúcim v evakuačných strediskách a podporovalo proces návratu vnútorne vysídlených osôb. Na konci roku 2010 nepresiahol počet osôb, ktoré sú ešte vždy vysídlené, 25 000, čo potvrdilo relevantnosť postupného ukončenia humanitárnej pomoci v prospech dlhodobejších nástrojov.

Pokiaľ ide o civilnú ochranu, mechanizmus civilnej ochrany EÚ bol v priebehu roka aktivovaný 28-krát (11-krát v rámci EÚ a 17-krát mimo EÚ), s cieľom reagovať napríklad na záplavy v Pakistane, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Benine, Tadžikistane a v Kolumbii, zemetrasenie a epidémiu cholery na Haiti; ropnú haváriu v Mexickom zálive, ničivú veternú smršť (Xynthia), ktorá postihla západnú Európu, lesné požiare vo Francúzsku, Portugalsku a Izraeli, snehové zrážky v Spojenom kráľovstve a v Holandsku, hurikány a tropické búrky v Guatemale a na Haiti a nakoniec chemickú haváriu v Maďarsku, kde bolo niekoľko obcí zaplavených červeným kalom z miestneho závodu na výrobu hliníka. V rámci EÚ a mimo EÚ bolo vyslaných 48 odborníkov ako súčasť 12 hodnotiacich a koordinačných misií.

Prípravné činnosti týkajúce sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ na rok 2010 (iniciatíva Európskeho parlamentu, ktorá začala v roku 2008 a bola obnovená v roku 2009 a naposledy v roku 2010) priniesli dobré projekty a podporili ďalší rozvoj v oblasti modulov. V roku 2010 vznikli štyri moduly európskej rýchlej reakcie, ktoré boli ako pohotovostné mechanizmy v rámci tohto programu prvýkrát nasadené v mimoriadnych situáciách, a to poľná zdravotnícka jednotka s chirurgickou ambulanciou a mobilná jednotka na čistenie vody pre Haiti po zemetrasení, modul vysokokapacitného odčerpávania pre povodne v Poľsku a Moldavsku a technická pomoc a podporný tím pre Haiti v prípade epidémie cholery.

Počet dopravných operácií sa v roku 2010 prudko zvýšil (z počtu 55 bolo 50 financovaných prostredníctvom priamych grantov a 5 podľa rámcovej zmluvy so sprostredkovateľom dopravy).

Preskúmanie súčasnej politiky civilnej ochrany začalo v roku 2010 a ešte vždy pokračuje.

V tabuľke sa uvádza rozdelenie finančných prostriedkov EÚ určených na humanitárnu pomoc a civilnú ochranu podľa regiónov v roku 2010, v súlade so zásadou založenou na potrebách (v tisícoch eur).

[pic]

Na rozdiel od civilnej ochrany GR ECHO vo všeobecnosti neposkytuje humanitárnu pomoc priamo na mieste, ale napĺňa svoj mandát poskytovaním finančných prostriedkov približne 200 partnerom pozostávajúcim z mimovládnych organizácií, agentúr Organizácie Spojených národov, iných medzinárodných organizácií ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža, Medzinárodná federácia spoločenstiev Červeného kríža a Červeného polmesiaca a niektoré špecializované agentúry z členských štátov EÚ.

Pre GR ECHO je dôležité mať široké spektrum partnerov, čo mu umožňuje účinne uspokojovať narastajúcu škálu potrieb v rôznych častiach sveta, často v čoraz zložitejších situáciách. Granty a príspevky riadené GR ECHO sa poskytujú prostredníctvom výberu najlepších doručených návrhov na pokrytie potrieb tých najzraniteľnejších skupín. V roku 2010 sa medzi partnerov GR ECHO rozdelili finančné prostriedky takto: mimovládne organizácie 50 %, agentúry OSN 39 % a medzinárodné organizácie 11 %.

Humanitárne organizácie sú čoraz častejšie konfrontované s obmedzeným prístupom k príjemcom , na jednej strane v dôsledku zužovania humanitárneho priestoru vládami a mimovládnymi aktérmi, ktorí neberú do úvahy dokonca ani najzákladnejšiu ochranu, ktorú umožňuje medzinárodné humanitárne právo, a na druhej strane ako dôsledok bezpečnostných obmedzení. Vlády viac a viac ukladajú obmedzenia na dodávku humanitárnej pomoci (napríklad Srí Lanka). V mnohých konfliktných zónach (napríklad Konžská demokratická republika, Somálsko, Sudán) sa humanitárni pracovníci stretávajú s obzvlášť brutálnymi metódami vedenia vojny vrátane útokov na civilné obyvateľstvo a častého využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane. Zjavne narastá výskyt útokov na pracovníkov humanitárnej pomoci vrátane vyhosťovania a zabíjania. Darcovia musia čeliť skutočnosti, že nie je ohrozená len bezpečnosť humanitárnych pracovníkov ale aj finančné prostriedky a infraštruktúra, ktorú poskytujú. Niektoré vlády sú ochotné zájsť do takého extrému, že vyvlastnia alebo si „vypožičajú“ finančné prostriedky a majetok financovaný darcami a/alebo vyženú organizácie humanitárnej pomoci, len čo ich pripravia o ich zdroje.

Politika humanitárnej pomoci a civilnej ochrany

Na úrovni politiky sa mnohé všeobecné politické otázky, ktoré sa týkajú humanitárnej pomocu, odzrkadľujú v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci z roku 2007 a v jeho akčnom pláne. Priebežné hodnotenie akčného plánu na vykonanie konsenzu bolo ukončené na jeseň roku 2010[4] a potvrdilo sústavný pokrok v realizácii všetkých akčných oblastí. Výsledky priebežného hodnotenia sú dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/echo/policies/consensus_en.htm.

Akútna potravinová a výživová neistota aj naďalej ovplyvňovala veľký počet zraniteľných skupín obyvateľstva, to znamená približne 10 % z takmer jednej miliardy ľudí zasiahnutých potravinovou neistotou vo svete. V marci Komisia prijala Oznámenie o humanitárnej potravinovej pomoci[5] . V oznámení sa ustanovuje politický rámec humanitárnej činnosti EÚ s cieľom posilniť úsilie na riešenie potravinovej neistoty v humanitárnych krízach a zároveň hľadať najvhodnejšiu kombináciu nástrojov reakcie v záujme zabezpečenia najúčinnejšej a najefektívnejšej potravinovej pomoci v danom humanitárnom kontexte.

Komisia takisto predložila návrhy na posilnenie kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy . Oznámenie[6] má za cieľ zlepšiť účinnosť, koherentnosť a zviditeľnenie prostredníctvom nadviazania na hlavné prvky jej reakcie, to znamená humanitárnu pomoc a civilnú ochranu a ak je to potrebné a vhodné, aj vojenskú podporu v EÚ a mimo EÚ. Poznatky získané z Haiti a z Pakistanu a z nedávnych prírodných katastrof v Európe budú ovplyvňovať návrhy pre budúcnosť.

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy Komisia na základe dôkladných konzultácií s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami pracuje na zriadení Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EVHAC)[7], ako sa vyžaduje v článku 214 ods. 5. V novembri sa prijalo oznámenie, ktoré má za cieľ umožniť európskym občanom, aby prispeli k úsiliu v oblasti pomoci a v ktorom sa zároveň zdôrazňujú európske hodnoty, ako je napríklad solidarita s ľuďmi v núdzi. Po oznámení budú nasledovať pilotné akcie v roku 2011, Európsky rok dobrovoľníckej práce a príprava legislatívneho návrhu na zriadenie dobrovoľníckeho zboru EVHAC.

Osobitný prieskum Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v roku 2010 v oblasti humanitárnej pomoci, preukázal vysokú úroveň solidarity medzi občanmi EÚ s obeťami konfliktov a prírodných katastrof mimo EÚ. Osem z desiatich občanov si myslí, že je dôležité, aby EÚ financovala humanitárnu pomoc mimo svojich hraníc.

Komisia podporuje akcie v oblasti pripravenosti na katastrofy v oblastiach náchylných na prírodné katastrofy, aby pomohla miestnym spoločenstvám rýchlo a efektívne reagovať, keď dôjde ku katastrofe a zachrániť tak mnohé životy. Komisia pokračovala v podpore programov DIPECHO, ktoré začali v roku 2009 a nových programov v južnej Afrike, strednej Ázii, juhovýchodnej Ázii a strednej Amerike. Príspevok k pripravenosti na katastrofy presahuje rámec akčných plánov DIPECHO, pretože mnohé z dôležitých rozhodnutí o financovaní humanitárnej pomoci zahŕňajú pripravenosť na katastrofy alebo zmiernenie vplyvov katastrof ako cieľ. Uplatňovanie hľadiska je založené na činnostiach týkajúcich sa podpory infraštruktúry, presadzovania a informovanosti verejnosti, zmiernenia katastrof menšieho rozsahu, mapovania a počítačového spracovania údajov, systémov včasného varovania, vzdelávania, posilnenia inštitúcií a činností súvisiacich s klimatickou zmenou.

V rámci svojho mandátu v oblasti civilnej ochrany GR ECHO podporuje a umožňuje spoluprácu medzi 31 štátmi[8], ktoré sa zúčastňujú na mechanizme a finančnom nástroji civilnej ochrany. Pri tejto činnosti sa usiluje o zlepšenie účinnosti systémov prevencie a ochrany pred prírodnými, technologickými a ľudskou činnosťou spôsobenými katastrofami v Európe. Napríklad v roku 2010 Komisia vydala usmerňujúci dokument o vnútroštátnom vyhodnocovaní a mapovaní rizika na účely riadenia katastrof, ktorý vypracovala spoločne s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov. Teraz sa očakáva, že členské štáty budú ďalej rozvíjať vnútroštátne postupy riadenia rizika, v kontexte ktorých budú využívať tieto usmernenia. Bude to dôležitý krok smerom k zvyšovaniu kultúry riadenia rizika katastrof v EÚ. Uplatňovanie mechanizmu a finančného nástroja civilnej ochrany zabezpečuje lepšiu ochranu ľudí, životného prostredia, majetku a kultúrneho dedičstva v prípade katastrof. V oblasti pripravenosti sa podpora EÚ zameriava na systémy včasného varovania, moduly a vzdelávací program mechanizmu civilnej ochrany (v roku 2010 sa vyškolilo viac ako 870 odborníkov a podporili sa štyri cvičenia v plnom rozsahu). Komisia okrem toho poskytla finančnú podporu niekoľkým projektom spolupráce v oblasti pripravenosti (napríklad zlepšenie systému včasného varovania pre 30 európskych krajín predĺžením lehoty na predpovedanie na päť dní a zahrnutím výstrah pred dažďom a povodňami).

Pomoc založená na zdrojoch, ktoré dali k dispozícii členské štáty, sa poskytuje v EÚ a v tretích krajinách zasiahnutých katastrofami na základe žiadosti vlády príslušnej krajiny.

[1] Zdroj: CRED (www.cred.be).

[2] Z týchto 151 miliónov osôb bola 101 miliónom poskytnutá pomoc prostredníctvom humanitárnej pomoci, 22 miliónom prostredníctvom potravinovej pomoci a 28 miliónom prostredníctvom činností v oblasti pripravenosti na katastrofy.

[3] Prírodný jav vznikajúci v dôsledku nepretržitého silného sneženia v spojení s mimoriadne silnými mrazmi, ktorému predchádzali suché letá.

[4] KOM(2010) 722, SEK(2010) 1505.

[5] KOM(2010) 126 (http://ec.europa.eu/echo/policies/food_assistance_en.htm).

[6] KOM(2010) 600 v konečnom znení a SEK(2010) 1243/1242

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/georgieva/hot_topics/european_disaster_response_capacity_en.htm.

[7] KOM(2010) 683http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/georgieva/hot_topics/voluntary_humanitarian_en.htm.

[8] 27 členských štátov EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Chorvátsko.