[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 13.4.2011

KOM(2011) 169 v konečnom znení

2011/0092 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny

{SEK(2011) 409 v konečnom znení}{SEK(2011) 410 v konečnom znení}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Dane za energiu sa vyrubujú tradične z niekoľkých dôvodov, najmä s cieľom zvýšiť príjmy, ale aj ovplyvniť správanie sa spotrebiteľov tak, aby účinnejšie využívali energiu a čistejšie zdroje energie. Na zaistenie riadneho fungovania vnútorného trhu je na úrovni EÚ upravených už niekoľko kľúčových otázok zdaňovania energie podľa smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[1] (ďalej len „smernica o zdaňovaní energie“ alebo „SZE“).

Od prijatia SZE sa výrazne zmenil súvisiaci politický rámec. V oblastiach energetiky a zmeny klímy boli na obdobie do roku 2020 vymedzené konkrétne a náročné ciele politiky. Balíkom politiky v oblasti klímy a energetiky prijatým v roku 2009 sa nákladovo účinným a spravodlivým spôsobom stanovuje politický rámec realizácie týchto cieľov. Dane za energiu predstavujú jeden z nástrojov, ktoré na účely dosiahnutia súboru cieľov majú členské štáty k dispozícii. Napríklad z posúdenia vplyvu, z ktorého vychádzal návrh Komisie týkajúci sa balíka politiky v oblasti klímy a energie[2], vyplynulo, že celkový prospech a nákladová účinnosť sa môže zvýšiť, ak nástroje vytvárajúce príjmy, ako napríklad zdaňovanie, sa použijú na zníženie emisií v odvetviach, ktoré nepodliehajú systému Spoločenstva podľa smernice 2003/87/ES[3] (ďalej len „SOE EÚ“ - systém EÚ obchodovania s emisiami).

V marci 2008 Európska rada na svojom zasadnutí požiadala o väčšie zosúladenie tejto smernice s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy[4], aby bol k dispozícii vhodný rámec na využívanie zdanenia energie v tomto novom prostredí. Tento návrh sa preto sústreďuje na tieto ciele:

1. Zaistiť jednotné zaobchádzanie s energetickými zdrojmi v rámci SZE s cieľom poskytnúť podmienky pre spotrebiteľov energie založené na skutočnej rovnosti bez ohľadu na používaný zdroj energie.

2. Poskytnúť upravený rámec zdaňovania energie z obnoviteľných zdrojov.

3. Poskytnúť rámec na využívanie zdaňovania emisií CO2 s cieľom doplniť signál o cenách uhlíka stanovených v SZE a zároveň sa vyhnúť presahom medzi týmito dvomi nástrojmi.

4. Všeobecný kontext

Zámerom obsiahnutým v tomto návrhu je uskutočniť potrebné úpravy niektorých základných ustanovení smernice o zdaňovaní energie a zaistiť vyššiu mieru súladu v spôsobe, akým dane za energie prispievajú k cieľu týkajúcemu sa nižšej a čistejšej spotreby energie v EÚ. Zo smernice o zdaňovaní energie v jej terajšom znení vyplývajú najmä tieto problémy:

Po prvé sa ňou nezaisťuje požadovaná miera konzistentnosti pri zaobchádzaní so základnými energetickými zdrojmi fosílnych palív a elektrickej energie. S prihliadnutím na energetický obsah rôznych výrobkov sa minimálne úrovne zdaňovania podstatne líšia v závislosti od dotknutého výrobku. Niektoré produkty sa preto uprednostňujú pred inými, pričom najpriaznivejšie zaobchádzanie je vyhradené uhliu. Z toho vyplýva aj skutočnosť, že určité podniky môžu byť na tom lepšie v porovnaní s inými v závislosti od zdroja energie, ktorý využívajú.

Po druhé cenový signál, ktorý sa smernicou o zdaňovaní energie zavádza prostredníctvom svojich minimálnych úrovní zdaňovania, nie je riadne usúvzťažnený s potrebou boja proti zmene klímy. Podmienky smernice nie sú prispôsobené na to, aby sa nimi zaistilo riadne fungovanie vnútorného trhu v podmienkach, keď členské štáty použijú na zníženie emisií CO2 zdaňovanie vzťahujúce sa na CO2.

Po tretie napriek rastúcemu trhovému významu palív z obnoviteľných zdrojov sa zaobchádzanie s nimi podľa SZE stále opiera o pravidlá vypracované v čase, keď boli tieto palivá doplnkovými alternatívami bez zásadného trhového významu. Štandardné zdaňovanie palív z obnoviteľných zdrojov sa zakladá na objeme a sadzbe, ktorá sa uplatňuje na fosílny výrobok nahradený príslušným výrobkom z obnoviteľných zdrojov. Nižší energetický obsah palív z obnoviteľných zdrojov nie je zohľadnený, a preto rovnaká sadzba dane vedie k porovnateľne vyššej záťaži v porovnaní s konkurenčnými fosílnymi palivami. Členské štáty môžu napraviť tento účinok a v prípade potreby nahradiť rozdiely výrobných nákladov len uplatnením zvýhodneného daňového režimu podľa článku 16 SZE. Štandardný daňový režim palív z obnoviteľných zdrojov preto nie je prispôsobený charakteristikám týchto palív a akékoľvek prispôsobenie môže mať len podobu voliteľného oslobodenia od dane, ktoré podlieha prísnemu posudzovaniu štátnej pomoci.

Po štvrté dane za energiu sa podľa SZE vyberajú tým istým spôsobom bez ohľadu na to, či sa v konkrétnom prípade zaistí obmedzenie emisií CO2 prostredníctvom SOE EÚ. Výsledok je, že mechanizmy práva Európskej únie určené na obmedzenie týchto emisií sa môžu v určitých prípadoch prekrývať a v iných môžu úplne chýbať. Obe situácie sú nežiaduce z dôvodu výsledných strát nákladovej účinnosti, prípadne skreslení na vnútornom trhu.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Smernicou Rady 2003/96/ES sa vymedzujú zdaniteľné energetické výrobky, účely, na ktoré sa stávajú zdaniteľnými, a minimálne úrovne zdaňovania vzťahujúce sa na každý výrobok v závislosti od toho, či sa používa ako pohonná látka, na určité priemyselné a obchodné účely alebo na vykurovanie.

- Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je v súlade s hlavnými politikami a cieľmi Únie. Jeho cieľ je so zreteľom na zdaňovanie energie zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu v kontexte, keď bude potrebné, aby členské štáty prispeli k splneniu cieľov EÚ v oblasti energie a zmeny klímy. Tento návrh nadobúda účinnosť 1. januára 2013 aj v záujme dosiahnutia súdržnosti s klimaticko-energetickým balíkom prijatým v roku 2009.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

- Konzultácie so zainteresovanými stranami

Tento návrh bol vypracovaný na základe širokej škály externých príspevkov. Tieto príspevky mali podobu spätnej väzby prijatej počas otvorených verejných konzultácií prostredníctvom zelenej knihy o trhových nástrojoch[5] a priamych konzultácií s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami. GR TAXUD zadalo na účel posúdenia vplyvu aj externé štúdie.

Zelená kniha o trhových nástrojoch okrem iného určila oblasti, v ktorých by sa mohli naplánovať zmeny SZE a načrtnúť možné ďalšie postupy. Vzniesla najmä otázku, či by sa SZE nemala prepracovať, aby lepšie odzrkadľovala skutočnosť, že zdaňovanie energie slúži viac než jednému cieľu (vytváranie príjmov a úspory energie na jednej strane, otázky životného prostredia na druhej strane).

- Posúdenie vplyvu

Na preskúmanie spôsobu, akým by sa najlepšie mohli dosiahnuť rôzne ciele politiky, bolo niekoľko prístupov preskúmaných a porovnaných so základným scenárom (scenár nezmeneného prístupu) . V tomto scenári by sa ďalšie zmeny v existujúcom rámci zdaňovania energie neurobili a po uplynutí prechodných období by sa v plnom rozsahu uplatňoval na všetky štáty. Z logiky veci vyplýva, že SZE by sa cieľom EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy nepriblížila. Výsledky dvoch postupov, konkrétne revízie SZE v neskoršom štádiu a daňovej koordinácie namiesto revízie, by boli porovnateľné so základným scenárom, okrem iného preto, lebo by neviedli k včasným výsledkom. Preskúmali sa tieto prístupy:

- Revízia existujúceho daňového režimu rôznych zdrojov energie podľa jediného kritéria: daňový režim rôznych výrobkov by sa mohol zosúladiť na základe ich príslušného energetického obsahu s cieľom dosiahnuť, aby dane za energiu boli neutrálnejšie a aby sa obmedzili nepriaznivé vplyvy na fungovanie iných nástrojov a politík (možnosť politiky č. 1); alternatívne by sa usporiadanie mohlo zakladať na príslušnom obsahu CO2 rôznych výrobkov, aby dane za energiu systematicky odzrkadľovali emisie CO2 príslušných výrobkov, aby sa podporilo dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy (možnosť politiky č. 2).

- Revízia štruktúry smernice s prihliadnutím na rôzne ciele vyplývajúce z daní za energiu (vytváranie príjmov a úspora energie na jednej strane a otázky životného prostredia na druhej strane): Tento prístup by viedol k vytvoreniu špecifických daní vzťahujúcich sa na emisie CO2 na vnútroštátnej úrovni a vyžadoval by, aby ostatné vyrubované dane za energie boli neutrálne, t. j. aby sa pri nich nerozlišovalo medzi jednotlivými zdrojmi energie, aby sa neovplyvnilo riadne fungovanie daní vzťahujúcich sa na emisie CO2. Tento prístup je objasnený v možnosti politiky č. 3 a v dvoch možnostiach politiky č. 5 a 6 zameraných na dopravu.

- Zavedenie dodatočnej jednotnej dane vzťahujúcej sa na CO 2 : táto daň by sa uložila navyše k daniam, ktoré sa už uplatňujú podľa SZE spôsobom, ktorým sa dopĺňa systém obchodovania s emisiami v EÚ (možnosť č. 4).

V posúdení vplyvu sa skúšali účinky rôznych prístupov. Výsledky posúdenia sú zhrnuté v správe o posúdení vplyvu. Vzhľadom na to, ako rôzne možnosti politiky prispievajú k uvedeným stanoveným cieľom, ako aj na potrebu rešpektovať rozpočtové záujmy členských štátov, ako aj problematiku vlastných zdrojov, bol v posúdení vplyvu určený uprednostňovaný súbor politiky na základe možnosti politiky č. 3 a možnosti politiky č. 6 zameranej na dopravu. Prekladaný návrh je založený na tomto uprednostňovanom súbore politiky.

Posúdením vplyvu sa preukázalo, že už uvedené stanovené ciele je možné dosiahnuť bez ekonomických nákladov a že revízia môže priniesť malý hospodársky prospech, najmä ak by sa akékoľvek doplňujúce príjmy zo všeobecného zdaňovania spotreby energie alebo zdaňovania vzťahujúceho sa na CO2 použili na zníženie príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie. Z posúdenia vplyvov takisto vyplynulo, že revízia SZE by nespôsobila neprimeranú záťaž podnikom a neviedla by k zníženiu konkurencieschopnosti na úrovni sektorov. Okrem toho spoločnou revíziou zdaňovania motorových a vykurovacích palív sa znižuje riziko nepriaznivých vplyvov na rozdeľovanie, pričom toto riziko sa často spája s politikami, ktoré smerujú k zvýšeniu nákladov na vykurovanie. V tejto súvislosti sa posúdením vplyvu potvrdila kľúčová výhoda zdaňovania, ktoré popri svojom vplyve na správanie sa spotrebiteľov vytvára príjmy, ktoré sa môžu použiť na financovanie sprievodných opatrení a tým sa naznačuje, ako je možné odstrániť obavy týkajúce sa rozdeľovania. Z posúdenia vplyvu však vyplýva aj to, že distribučné vplyvy so zreteľom na domácnosti sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú viac, než v prípade akéhokoľvek iného jediného vplyvu, a preto sa zachovanie možnosti oslobodiť domácnosti od zdaňovania na vnútroštátnej úrovni javí ako opodstatnené.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Komisia navrhuje s účinnosťou od roku 2013:

1. Zaviesť výslovné rozlíšenie zdaňovania energie konkrétne súvisiaceho s emisiami CO 2 , čo možno pripísať spotrebe príslušného výrobku (zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO 2 ) a zdaňovanie energie podľa energetického obsahu výrobkov (všeobecné zdaňovanie spotreby energie) .

Zdaňovanie vzťahujúce sa na CO2 by sa zakladalo na referenčných faktoroch emisií CO2 stanovených v bode 11 prílohy 1 rozhodnutia Komisie 2007/589/ES[6]. Všeobecné zdanenie spotreby energie by sa zakladalo na čistej výhrevnej hodnote energetických výrobkov a elektrickej energie, ako sa ustanovuje v prílohe II k smernici 2006/32/ES[7], a v prípade biomasy alebo výrobkov z biomasy, ako sa ustanovuje v prílohe III k smernici 2009/28/ES[8].

Špecifické emisné faktory CO2 čisté výhrevné hodnoty pre biomasu alebo výrobky vyrobené z biomasy, pre ktoré sa v článku 17 smernice 2009/28/ES ustanovujú kritériá udržateľnosti [biopalivá a biokvapaliny vymedzené v článku 2 písm. h) a i) tejto smernice], sa uplatňujú len v prípade, keď sa tieto kritériá zohľadňujú [pozri článok 1, bod (1) návrhu, pokiaľ ide o článok 1 SZE]. V dôsledku toho by sa biopalivá alebo biokvapaliny, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, zdaňovali na základe faktora emisií CO2 a čistej výhrevnej hodnoty rovnocenného motorového alebo vykurovacieho paliva.

Z hľadiska ekonomickej efektívnosti je výhodnejšie zavedenie daní vzťahujúcich sa na emisie CO2 ako doplnku k systému obchodovania s emisiami EÚ. Členské štáty by však naďalej mali mať možnosť zdaňovať spotrebu motorových palív a vykurovacích palív na iné účely, t. j. na vytváranie príjmov, ktoré nesúvisia so znížením emisií skleníkových plynov. S cieľom umožniť tieto diverzifikované ciele a v možnom rozsahu zaistiť, aby sa všetky mohli dôsledne presadzovať, zdaňovanie iné než zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 by sa malo usúvzťažniť s energetickým obsahom zdrojov energie.

2. Rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice o zdaňovaní energie, pokiaľ ide o zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO 2 , na energetické výrobky, na ktoré sa v zásade vzťahuje rozsah pôsobnosti smernice 2003/87/ES, a zároveň zaistiť povinné oslobodenie zo zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO 2 v prípadoch, ktoré sú predmetom systému Spoločenstva podľa uvedenej smernice.

Súborom zmien a doplnení sa zaistí, aby SZE skutočne dopĺňala smernicu 2003/87/ES, pokiaľ ide o potrebu cenového signálu súvisiaceho s emisiami CO2 [pozri najmä článok 1 bod 1 a bod 4 písm. a) návrhu, ktorý sa týka článku 1 a článku 4 ods. 2 SZE], a zároveň zabránili presahom medzi systémom obchodovania s emisiami EÚ na jednej strane a zdaňovaniu slúžiacemu rovnakému účelu na druhej [pozri článok 1 bod 11 písm. a) bod (ii) návrhu, ktorý sa týka článku 14 SZE].

Okrem toho je potrebné obmedziť možný vplyv nákladov zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 na odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka v zmysle článku 10a ods. 13 smernice 2003/87/ES. V súlade s tým sa musia určiť prechodné opatrenia, aby sa zabránilo neprimeranému vplyvu na náklady a súčasne udržať environmentálnu účinnosť zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2. V tomto zmysle inšpiráciu možno čerpať z režimu bezodplatného prideľovania kvót emisií skleníkových plynov podľa smernice 2003/87/ES [pozri navrhovaný nový článok 14a SZE (článok 1 bod 12 návrhu)]. Únik uhlíka sa môže týkať aj iných sektorov a subsektorov hospodárstva. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, Komisia teraz pripravuje správu, v ktorej sa skúma riziko úniku uhlíka v tomto sektore. Len čo bude správa dokončená, Komisia podnikne nadväzujúce kroky, aby zaistila, že so všetkými sektormi ohrozenými rizikom úniku uhlíka sa v budúcej SZE bude zaobchádzať rovnako, pričom zaistí, aby sa závery uvedenej správy zohľadnili buď pri prebiehajúcich rokovaniach Rady o návrhu revízie SZE, alebo keď správa nebude do prijatia návrhu dokončená, prostredníctvom rámci samostatnej legislatívnej iniciatívy.

Na účely iného zdaňovania, než je zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2, zostáva rozsah pôsobnosti SZE nezmenený.

3. Preskúmať minimálne úrovne zdaňovania, a najmä zaistiť, aby odzrkadľovali emisie CO 2 a čistú výhrevnú hodnotu jednotne pre rôzne zdroje energie a v prípade potreby poskytnúť prechodné obdobia (pozri článok 1 body 6, 7, 8 a 23 návrhu, ktoré sa týkajú článkov 7, 8 a 9 SZE, ako aj prílohy I k smernici).

Na zaistenie jednotného a rovnakého zaobchádzania so zdaniteľnými výrobkami, pre ktoré nie sú stanovené konkrétne minimálne úrovne zdaňovania, Komisia navrhuje zmeniť a doplniť aj článok 2 ods. 3 smernice o zdaňovaní energie [pozri článok 1 bod 2 písm. b) návrhu, ktorý sa týka článku 2 ods. 3 a 4 smernice]. V prípade, že rozhodnutie 2007/589/ES, smernica 2006/32/ES alebo smernica 2009/28/ES neobsahujú referenčnú hodnotu vzťahujúcu sa na príslušný energetický výrobok, členské štáty použijú relevantné dostupné informácie o jeho výhrevnej hodnote a/alebo faktoroch emisií CO2. Okrem toho by sa mala zachovať skutočná hodnota minimálnych úrovní zdaňovania. Minimálne sadzby všeobecného zdaňovania spotreby energie by sa mali v pravidelných intervaloch automaticky zosúlaďovať, aby sa zohľadnil vývoj ich skutočnej hodnoty s cieľom zachovať terajšiu úroveň zosúladenia sadzieb; na zníženie kolísavosti vyplývajúcej z cien energie a potravín by sa toto zosúladenie malo uskutočňovať na základe zmien v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien v celej EÚ pri vylúčení energie a nespracovaných potravín, ako je uverejnený Eurostatom [pozri článok 1 bod. 4 písm. b) návrhu, ktorý sa týka nového odseku 4, ktorý sa má doplniť do článku 4 SZE]. Keďže zdaňovaním vzťahujúcim sa na emisie CO2 sa dopĺňa fungovanie smernice 2003/87/ES, trhová cena emisných kvót sa musí dôsledne monitorovať v piatich ročných preskúmaniach smernice ustanovených v článku 1 bod 21 návrhu.

4. Požadovať, aby členské štáty pri určovaní vnútroštátnych úrovní zdaňovania dodržali vzťah medzi minimálnymi úrovňami zdanenia stanoveného v SZE pre rôzne zdroje energie [pozri článok 1 bod 4 písm. b) návrhu, ktorý sa týka nového odseku 3, ktorý sa má doplniť do článku 4 SZE].

Zmysel tejto požiadavky je zaistiť, že jednotné zaobchádzanie so zdrojmi energie sa rozšíri aj na úrovne zdaňovania určené vnútroštátne (nad minimálnymi úrovňami stanovenými v SZE). Zdá sa, že v prípade motorových palív je vhodné zaistiť prechodné obdobie do roku 2023 so zreteľom na dôležité rozdiely v sadzbách uplatňovaných na rôzne motorové palivá v niekoľkých členských štátoch.

5. Zrušiť možnosť, aby členské štáty rozlišovali medzi daňovým režimom používania plynového oleja ako motorového paliva na obchodné a neobchodné účely (pozri článok 1 bod 6 návrhu, ktorým sa nahrádza článok 7 SZE).

Zdá sa, že možnosť, aby členské štáty uplatňovali na používanie plynového oleja ako motorového paliva na obchodné účely nižšiu úroveň zdaňovania v porovnaní s používaním na neobchodné účely už nebude v súlade s požiadavkou zlepšiť energetickú účinnosť a potrebou zaoberať sa rastúcim vplyvom dopravy na životné prostredie. Komisia preto navrhuje zrušiť túto možnosť.

Z hľadiska tohto prístupu sa návrh z roku 2007 týkajúci sa článku 7 SZE[9] stáva bezpredmetným a preto sa zrušuje.

6. V možných prípadoch zjednodušiť štruktúru minimálnych úrovní dane.

Terajšie rozlišovanie medzi používaním energetických výrobkov na vykurovanie a elektriny na obchodné a neobchodné účely je zrušené (pozri tabuľku C v prílohe k návrhu). Minimálne úrovne zdaňovania na niektoré priemyselné a obchodné účely používania motorových palív (pozri tabuľku B v prílohe k návrhu) sú v súlade s minimálnymi úrovňami zdaňovania vzťahujúcimi sa na rovnaké výrobky v prípade, keď sa používajú ako vykurovacie palivá (pozri tabuľku C v prílohe k návrhu). Nakoniec vzhľadom na skutočnosť, že olovnatý benzín sa stal okrajovým výrobkom, Komisia navrhuje, aby sa už nerozlišovalo medzi olovnatým a bezolovnatým benzínom a aby sa stanovila jednotná minimálna úroveň zdaňovania pre obidva výrobky (pozri tabuľku A v prílohe k návrhu).

7. Obmedziť výnimku článku 14 ods. 1) písm. a) pre energetické výrobky používané na výrobu elektriny na všeobecné zdaňovanie spotreby energie [pozri článok 1 bod 11 písm. b) návrhu] a doplniť nový bod v článku 14 na oslobodenie elektrickej energie vyrobenej na pevnine a priamo poskytovanej plavidlám, kým kotvia v prístave, od zdanenia na obmedzené obdobie ôsmich rokov [pozri článok 1 bod 11 písm. a) podbod (ii) návrhu].

Článkom 14 ods. 1 písm. c) v jeho terajšom znení sa členským štátom ukladá, aby oslobodili od zdanenia elektrickú energiu vyrábanú na palube plavidla vrátane elektrickej energie vyrobenej v kotvisku v prístave, pričom prostredníctvom článku 15 ods. 1 písm. f) sa členským štátom umožňuje rozšíriť toto oslobodenie od dane na vnútrozemské vody. V niektorých prístavoch existuje ekologickejšia alternatíva, pri ktorej sa používa elektrická energia z pobrežnej elektroenergetickej siete (t. j. pripojenie sa do elektrizačnej sústavy na pobreží). Táto technológia je však zatiaľ v začiatočnom štádiu. S cieľom stanoviť prvý motivačný faktor na jej rozvoj a používanie Komisia navrhuje oslobodiť od energetickej dane za elektrickú energiu z pobrežnej elektroenergetickej siete poskytovanú lodiam počas kotvenia v prístave. Toto oslobodenie sa má uplatňovať počas obdobia ôsmich rokov (počnúc lehotou na transpozíciu uvedenou v tomto návrhu). Toto obdobie zároveň poskytne príležitosť na vypracovanie komplexnejšieho rámca umožňujúceho optimálny rozvoj pobrežnej elektroenergetickej siete v ďalšom období. Tento rámec by mohol obsahovať aj regulačné opatrenia. Práce na tomto rámci by sa mohli začať ihneď po prijatí spoločných technických noriem pre pobrežné systémy zásobovania elektrinou v rámci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu.

Na vytvorenie komplexného a jednotného cenového signálu o CO2 mimo systému obchodovania s emisiami v EÚ by sa mal do článku 14 doplniť nový odsek 3 na obmedzenie výnimky článku 14 ods. 1 písm. a) pre energetické výrobky používané na výrobu elektrickej energie zo všeobecného zdanenia spotreby energie. Nemalo by sa to však vzťahovať na energetické výrobky používané na výrobu elektrickej energie na palube lode, pretože je veľmi zložité v praxi rozlišovať medzi používaním energetických výrobkov na tento účel a energetických výrobkov používaných na plavbu.

8. Poskytnúť daňovú úľavu týkajúcu sa zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO 2 pre zariadenia patriace do sektorov alebo subsektorov, ktoré sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka (pozri nový článok 14a SZE uvedený v článku 1 bode 12 návrhu).

Okrem toho je potrebné obmedziť možný vplyv nákladov zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 na sektory alebo subsektory pokladané za také, ktoré sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka v zmysle článku 10a bodu 13 smernice 2003/87/ES. V súlade s tým sú potrebné prechodné opatrenia, ktoré zabraňujú neprimeranému vplyvu na náklady, pričom sa zachová environmentálna účinnosť zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 podobne, ako sa to dosiahlo bezodplatným prideľovaním kvót emisií skleníkových plynov podľa smernice 2003/87/ES. Na udržanie úplnej motivácie na zníženie emisií by sa táto daňová úľava mala zakladať na historickej spotrebe energie dotknutého zariadenia v špecifikovanom referenčnom období (buď od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, alebo od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010). Vo výške daňovej úľavy by sa navyše mala zohľadniť daň za emisie CO2, ktorá by zariadeniu vznikla na základe historických údajov o spotrebe, ak by sa použilo referenčné palivo s nízkymi emisiami CO2. Na účel tohto palivového referenčného rámca sa použije emisný faktor zemného plynu na zohľadnenie prístupu prijatého rozhodnutím Komisie xxx/xxx o určení prechodných pravidiel harmonizácie bezodplatného prideľovania platných v celej Európskej únii podľa článku 10a smernice 2003/87/ES[10].

9. Zachovať pružnosť ponechanú smernicou o zdaňovaní energie, najmä existujúce pravidlo, že členské štáty môžu uplatniť viac než len jednu daň za spotrebu energie. Komisia však navrhuje preskúmať niektoré existujúce možnosti, konkrétne tie, ktoré sú v rozpore s cieľmi, ktoré treba dosiahnuť pomocou tohto návrhu, a všeobecne zaistiť súlad s novými navrhovanými všeobecnými pravidlami. Komisia presnejšie navrhuje toto:

- Obmedziť rozsah pôsobnosti článku 2 ods. 4 (nový článok 3) týkajúci sa prípadov, na ktoré sa smernica neuplatňuje, na všeobecné zdanenie spotreby energie s cieľom vytvoriť komplexný a jednotný cenový signál o CO2 mimo systému obchodovania s emisiami v EÚ. Článkom 2 ods. 4 sa okrem toho zatiaľ z pôsobnosti smernice vylučuje elektrická energia, ktorá predstavuje viac než 50 % nákladov výrobku [pozri štvrtú zarážku písm. b) ustanovenia]. Pri tomto pravidle predsa len vzniká riziko, že sa skreslí hospodárska súťaž na vnútornom trhu, a malo by sa vypustiť (pozri článok 1 bod 3 návrhu, nový článok 3).

- Zrušiť článok 9 ods. 2 , ktorým sa v troch členských štátoch zaisťujú nižšie minimálne úrovne zdanenia plynového oleja na vykurovanie. Týmto ustanovením sa zvyšuje nesúlad v spôsobe, akým sa pristupuje k rôznym spotrebiteľom energie na vnútornom trhu (pozri článok 1 bod 8 návrhu).

- Čo najviac obmedziť voliteľné úľavy a oslobodenia podľa článku 15 zo všeobecného zdanenia spotreby energie, aby sa vytvoril komplexný a jednotný cenový signál o CO2 mimo systému obchodovania s emisiami v EÚ [pozri článok 1 bod 13 písm. a) návrhu]. Neuplatňovalo by sa to však na písm. f) a h) až l) článku 15 ods. 1 z týchto dôvodov:

- Členské štáty by naďalej mali mať možnosť postupovať celkom pružne pri uplatňovaní výnimiek alebo znížení v prospech domácností a charitatívnych organizácií zo spoločenských dôvodov [písm. h); pozri aj podrobnosti uvedené ďalej];

- Navrhuje sa postupne zrušiť možnosť uplatňovania oslobodení od dane alebo daňových úľav na zemný plyn a LPG, pretože tieto výrobky nepochádzajú z obnoviteľných zdrojov [písm. i); pozri aj podrobnosti uvedené ďalej];

- Oslobodenia od dane alebo daňové úľavy na energetické výrobky dodávané na použitie ako palivo na účely plavby vo vnútrozemských vodách v písm. f) sú založené na medzinárodných dohovoroch aspoň v prípade niektorých dotknutých vodných ciest; bagrovanie v splavných vodných cestách a v prístavoch uvedených v písm. k) predstavuje doplňujúce činnosti;

- Oslobodenia od dane alebo daňové úľavy pre vzdušné dopravné prostriedky a lode uvedené v písm. j) odzrkadľujú podobné oslobodenia vzťahujúce sa na účely DPH a súvisia s činnosťami, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa článku 14 ods. 1 písm. b) a c), ktoré sú založené na medzinárodných dohovoroch;

- Uhoľný plyn, na ktorý sa odkazuje v písm. l), na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN 2705, je výrobok, ktorý sa vyskytuje najmä v oceliarskom priemysle ako vedľajší produkt používania paliva v metalurgických procesoch. Z konzultácie s členskými štátmi vyplynulo, že ak by bol predmetom zdanenia, spôsobilo by to neprimeranú administratívnu záťaž pre príslušné podniky, ako aj pre správne orgány.

- Zmeniť a doplniť článok 15 ods. 1 písm. h) tak, aby umožňoval daňové zvýhodnenia na vykurovanie domácností bez ohľadu na použitý zdroj energie, t. j. odstrániť vylúčenie určitých zdrojov, ako napríklad vykurovacieho oleja. Komisia uznáva, že členské štáty môžu považovať daňové zvýhodnenia tohto druhu za potrebné, ale zastáva názor, že všetky zdroje energie by sa mali dostať na rovnaký základ [pozri článok 1 bod 13 písm. a) bod i) návrhu].

- Zmeniť a doplniť článok 15 ods. 3 , ktorým sa členským štátom umožňuje uplatňovať na energetické výrobky a elektrinu používanú na poľnohospodárske, záhradnícke a rybochovné práce a v lesníctve úroveň zdanenia zníženú až na nulu [pozri článok 1 bod 13 písm. b) návrhu]. Toto ustanovenie prispieva k nekonzistentnostiam v prístupe k rôznym podnikateľským sektorom na vnútornom trhu, najmä keď sa vezme do úvahy, že poľnohospodárstvo je jedným dôležitých odvetví ponechaných prevažne mimo systému obchodovania s emisiami v EÚ. Preto sa vzhľadom na všeobecné zdanenie spotreby energie musí zosúladiť uplatňovanie tejto možnosti so zložkou, ktorá zaisťuje pokrok v oblasti energetickej účinnosti. Vzhľadom na zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 by sa zaobchádzanie s príslušnými odvetviami malo zosúladiť s pravidlami vzťahujúcimi sa na priemyselné odvetvia. Oslobodenie od zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 by sa preto malo uplatňovať len v potrebnom rozsahu, aby sa zabránilo riziku úniku uhlíka.

- Zmeniť a doplniť článok 5 , aby bolo jasné, že rozlíšenie dane na základe kritérií uvedených v tomto článku sa nevzťahuje na zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 (pozri článok 1 bod 5 návrhu). Okrem toho možnosť uplatňovať nižšiu úroveň zdanenia na motorové palivo spotrebované taxislužbami sa v praxi používa len pri naftovom palive . Aj v súvislosti s navrhovaným novým rámcom by sa táto možnosť mala úplne odstrániť (aj v prípade všeobecného zdanenia spotreby energie), pretože už nie je kompatibilná s cieľom politík podporujúcich alternatívne palivá, ani s politikami podporujúcimi alternatívne nosiče energie a používanie ekologickejších vozidiel v mestskej doprave.

- Zmeniť a doplniť článok 16 tak, aby sa odstránila voliteľná možnosť členských štátov uplatniť oslobodenie od dane alebo daňovú úľavu pre biopalivá do roku 2023 (pozri článok 1 bod 14 návrhu). Zo strednodobého hľadiska toto ustanovenie už nebude potrebné vzhľadom na navrhované zmeny všeobecných pravidiel SZE, ktoré dostatočne zohľadňujú špecifiká palív, ktoré úplne alebo čiastočne pozostávajú z biomasy alebo výrobkov vyrobených z biomasy (pozri článok 1 bod 1 návrhu). V prípade skvapalneného ropného plynu (LPG) a zemného plynu, ktoré sa používajú ako pohonné hmoty, už nie sú výhody v podobe nižších minimálnych úrovní všeobecného zdanenia spotreby energie alebo možnosti oslobodenia týchto energetických výrobkov od zdanenia na základe článku 15 ods. 1 písm. i) opodstatnené, najmä so zreteľom na potrebu zvýšiť trhový podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Aj tieto zvýhodnenia by sa preto mali odstrániť do roku 2023 [pozri článok 1 bod 13 písm. a) bod i) návrhu].

10. Zosúladiť smernicu 2003/96/ES so smernicou Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS[11] [pozri článok 1 bod 11 písm. a) podbod (i), bod 17 a 18 návrhu, týkajúce sa článkov 14, 20 a 21 SZE].

11. Aktualizovať zoznam energetických výrobkov v článkoch 2 ods. 1 a 20 ods. 1 smernice 2003/96/ES tak, aby sem boli zahrnuté určité biopalivá, aktualizovať a modernizovať ustanovenia súvisiace s uplatňovaním ustanovení smernice 2008/118/ES o kontrole a preprave. Okrem toho výrobky podľa číselného znaku KN 3811 by mali podliehať ustanoveniam smernice 2008/118/ES o kontrole a preprave so zreteľom na riziko daňového úniku, vyhýbania sa daňovej povinnosti alebo zneužitia daňového režimu, ktoré predstavujú [pozri článok 1 bod 2 písm. a) a bod 17 návrhu, týkajúce sa článkov 2 a 20 SZE].

12. Uviesť odkaz na aktuálne platné znenie kombinovanej nomenklatúry v článku 2 ods. 5 smernice 2003/96/ES. Okrem toho by sa mal článok 2 ods. 5) SZE zosúladiť s novým právnym rámcom na základe ZFEÚ po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy [pozri článok 1 bod 2 písm. b) a bod 21 návrhu].

13. Vypustiť články 18a a 18b, pretože tieto prechodné ustanovenia SZE sú už zastarané (pozri článok 1 bod 16 návrhu).

14. Poskytnúť Španielsku a Francúzsku možnosť zaviesť vyššie sadzby všeobecného zdanenia spotreby energie v niektorých častiach svojho územia s uznaním dlhodobého procesu decentralizácie, ktorý uskutočňujú (pozri článok 1 bod 15 návrhu, týkajúci sa článku 18 SZE).

Vzhľadom na osobitné správne usporiadanie Španielska a s cieľom umožniť vykonávanie finančnej nezávislosti jeho autonómnych spoločenstiev by Španielsko malo byť oprávnené regionálne uplatňovať vyššie úrovne všeobecného zdanenia spotreby energie. To isté sa vzťahuje na Francúzsko so zreteľom na potrebu posilniť finančnú kapacitu správnych regiónov v procese decentralizácie. Je však potrebné zaistiť, aby sa zachovalo zaobchádzanie s konkurenčnými zdrojmi energie na základe rovnosti. Okrem toho sa musí zaistiť, aby odstupňovanie tohto druhu nebránilo v správnom fungovaní vnútorného trhu a neovplyvňovalo pohyb energetických výrobkov v rámci EÚ.

Ostatné členské štáty, ktoré chcú zaviesť podobný systém regionálneho daňového rozlíšenia, by mali požiadať Komisiu, aby predložila návrh na úpravu SZE na základe článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie .

15. S cieľom zaistiť voľný pohyb a zároveň rešpektovať bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na úžitkové motorové vozidlá a špeciálne kontajnery by sa malo vymedzenie štandardných nádrží týchto vozidiel v článku 24 smernice 2003/96/ES aktualizovať tak, aby sa zohľadnila skutočnosť, že palivové nádrže neupevňuje na úžitkové vozidlá výhradne ich výrobca (pozri článok 1 bod 19 návrhu). Na túto otázku Komisiu upozornili federácie dopravných spoločností, ktoré zdôraznili, že niektoré členské štáty systematicky vykonávajú kontroly týkajúce sa tohto vymedzenia a zdaneného motorového paliva v nádržiach, ktoré nepatria do rozsahu jej pôsobnosti. O tejto otázke sa diskutovalo aj s členskými štátmi na nedávnom zasadnutí Výboru pre spotrebné dane, ktorý dospel k záveru, že túto otázku je možné vyriešiť jedine úpravou definície v článku 24.

16. Zaviesť povinnosť pre Komisiu predkladať Rade každých päť rokov správu o uplatňovaní smernice o zdaňovaní energie a v prípade potreby návrh na úpravy (pozri článok 1 bod 21 návrhu). V správe Komisie sa okrem iného preskúma minimálna úroveň zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 v súvislosti s vývojom trhovej ceny emisných kvót v EÚ, vplyvov technologického vývoja (pokiaľ ide o energetickú účinnosť, používanie elektrickej energie v doprave, používanie alternatívnych zdrojov, ako sú biopalivá a vodík, vplyv zachytávania a ukladania oxidu uhličitého atď.) a opodstatnenie oslobodení od dane a daňových úľav ustanovených v tejto smernici. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane a daňové úľavy, osobitnú pozornosť treba venovať oslobodeniam pre energetické výrobky používané v leteckej a námornej doprave [článok 14 ods. 1 písm. b) a c) SZE] a rešpektovať ich postavenie podľa SOE EÚ a pravidiel medzinárodných rokovaní v rámci Medzinárodnej námornej organizácie ( IMO - International Maritime Organisation ) o používaní globálneho trhového nástroja na internalizáciu externých nákladov emisií CO2, oslobodeniu elektrickej energie z pobrežnej elektroenergetickej siete od dane (navrhovaný článok 14 ods. 4 SZE) a vplyvu na domácnosti. Zoznam sektorov alebo subsektorov, ktoré sú považované za také, ktoré sú vystavené závažnému riziku úniku uhlíka, sa bude na účely článku 14a tejto smernice v každom prípade pravidelne revidovať, najmä so zreteľom na dostupné nové zistenia (pozri uvedený bod 2).

- Právny základ

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä jej článok 113.

- Zásada subsidiarity

Návrh patrí do spoločnej právomoci Európskej únie a členských štátov. Preto sa uplatňuje zásada subsidiarity. V článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Rada prijíma ustanovenia na zosúladenie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní do tej miery, do akej je toto zosúladenie potrebné na zaistenie zavedenia a fungovania vnútorného trhu.

Revíziu SZE a jej načasovanie je potrebné vnímať v širšom kontexte agendy EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy. EÚ v súčasnosti ustanovuje rámec právnej úpravy, ktorá by mala umožniť dosiahnuť náročné ciele do roku 2020. Cieľ vo väčšej miere priblížiť SZE cieľom a zámerom sa môže realizovať len prostredníctvom aktu prijatého Úniou, ktorým sa zmení a doplní SZE.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z ďalej uvedených dôvodov.

Ciele súčasnej revízie sa najlepšie dosiahnu zmenou a doplnením súčasnej smernice na prv uvedený účel. Návrh sa týka najmä niektorých základných častí smernice: štruktúry zdanenia a vzťahu medzi príslušnými daňovými zaobchádzaním s rôznymi zdrojmi energie.

Návrh je vo všetkých súvislostiach obmedzený na to, čo je potrebné na dosiahnutie presadzovaných cieľov.

- Výber nástrojov

Navrhované nástroje: smernica. V tejto oblasti, na ktorú sa už vzťahuje terajšia smernica, by si členské štáty mali naďalej zachovať významnú mieru pružnosti, ako už bolo prv objasnené. Iné prostriedky než smernica, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES, by preto boli neprimerané.

4. VPLYVY NA ROZPOčET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Únie.

2011/0092 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[12],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[13],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Smernica Rady 2003/96/ES[15] bola prijatá s cieľom zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny. V súlade s článkom 6 zmluvy boli požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia zahrnuté do podmienok tejto smernice najmä so zreteľom na Kjótsky protokol.

(2) Je potrebné zaistiť, aby vnútorný trh naďalej riadne fungoval v kontexte nových požiadaviek súvisiacich s obmedzením zmeny klímy, s využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a s úsporami energie, ako boli schválené v záveroch predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 a 11. – 12. decembra 2008.

(3) Zdaňovanie vzťahujúce sa emisie CO2 môže byť pre členské štáty nákladovo účinný prostriedok na dosiahnutie znížení emisií skleníkových plynov potrebných podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Únie týkajúce sa emisií skleníkových plynov do roku 2020[16], pokiaľ ide o zdroje, na ktoré sa nevzťahuje systém Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/61/ES[17]. Z hľadiska možnej úlohy zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2 musia byť na riadne fungovanie vnútorného trhu spoločné pravidlá tohto zdaňovania.

(4) Členské štáty by však mali mať, tak ako doteraz, možnosť využiť zdaňovanie energie, ktoré sa týka vykurovacích palív, motorových palív a elektriny, na širokú škálu účelov, ktoré nesúvisia nevyhnutne, konkrétne ani výhradne so znižovaním emisií skleníkových plynov.

(5) Preto by sa malo prijať ustanovenie, že zdanenie energie pozostáva z dvoch zložiek, a to zdaňovania vzťahujúceho sa na CO2 a všeobecného zdaňovania spotreby energie. S cieľom prispôsobiť zdaňovanie energie fungovaniu systému Únie podľa smernice 2003/87/ES by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby výslovne rozlišovali medzi týmito dvomi zložkami. Tak by sa zároveň umožnilo rozdielne zaobchádzať s palivami, ktoré sú biomasou alebo sú vyrobené z biomasy.

(6) Každá z týchto zložiek by sa mala vypočítať na základe objektívnych kritérií umožňujúcich rovnako zaobchádzať s rôznymi zdrojmi energie. Na účely zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2 by sa mal uviesť odkaz na emisie CO2 spôsobené používaním jednotlivých dotknutých energetických výrobkov, pričom sa použijú referenčné faktory emisií CO2 ustanovené v rozhodnutí Komisie 2007/589/ES z 18. júla 2007, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES[18]. Na účely všeobecného zdanenia spotreby energie by sa mal uviesť odkaz na energetický obsah rôznych energetických výrobkov a energetický obsah elektrickej energie, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2004 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS[19]. V tejto súvislosti by sa mali vziať do úvahy prínosy biomasy alebo výrobkov z biomasy pre životné prostredie. Tieto produkty by sa mali zdaňovať na základe emisných faktorov CO2 uvedených v rozhodnutí 2007/589/ES pre biomasu alebo výrobky z biomasy a ich energetického obsahu, ako sa uvádza v prílohe III k smernici 2009/28/ES. Biopalivá a biokvapaliny definované v článku 2 písm. h) a i) smernice 2009/28/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov[20] sú tou najdôležitejšou dotknutou kategóriou. Vzhľadom na to, že prínosy týchto výrobkov pre životné prostredie sa líšia podľa toho, či sú v súlade s kritériami udržateľnosti ustanovenými v článku 17 uvedenej smernice, špecifické referenčné hodnoty pre biomasu a výrobky z biomasy by mali platiť iba vtedy, keď sú tieto kritériá dodržané.

(7) Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 by sa malo prispôsobiť fungovaniu smernice 2003/87/ES tak, aby ju účinne doplňovalo. Toto zdanenie by malo platiť pre všetky účely používania energetických výrobkov spôsobujúcich emisie CO2 v zariadeniach v zmysle uvedenej smernice, vrátane účelov používania iných než vykurovanie, za predpokladu, že príslušné zariadenie nepodlieha systému obchodovania s emisiami podľa uvedenej smernice. Keďže kumulatívnym uplatňovaním oboch nástrojov by sa neumožnilo znížiť emisie pod úroveň už dosiahnutých znížení prostredníctvom samotného systému obchodovania s emisiami, ale by sa len zvýšili celkové náklady na tieto zníženia, zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 by sa nemalo uplatňovať na spotrebu v zariadeniach podliehajúcich systému Únie.

(8) V záujme fiškálnej neutrality by sa mali rovnaké minimálne úrovne zdanenia uplatňovať na každú zložku zdanenia energie, na všetky energetické výrobky dané do používania. Ak teda existujú takto predpísané minimálne úrovne zdanenia, členské štáty musia aj z dôvodu daňovej neutrality zaistiť rovnaké úrovne vnútroštátneho zdanenia všetkých dotknutých výrobkov. V prípade potreby by sa malo počítať s prechodnými obdobiami na účely vyrovnania týchto úrovní.

(9) Minimálne úrovne zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 by sa mali určiť v kontexte vnútroštátnych cieľov členských štátov, ako sú stanovené v rozhodnutí č. 406/2009/ES o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Únie týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020. Keďže v rozhodnutí sa uznáva, že úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov by malo byť medzi členskými štátmi spravodlivo rozdelené, pre určité členské štáty by sa mali určiť prechodné obdobia.

(10) Minimálne úrovne všeobecného zdanenia spotreby energie by sa mali vypracovať všeobecne na základe terajších minimálnych úrovní zdaňovania. Z toho vyplýva, že minimálna úroveň všeobecného zdanenia spotreby energie uplatňovaná na motorové palivá by zostala vyššia ako na vykurovacie palivá.

(11) Malo by sa zaistiť, aby si minimálne úrovne zdanenia zachovali svoje plánované účinky. Keďže zdaňovaním vzťahujúcim sa na emisie CO2 sa dopĺňa fungovanie smernice 2003/87/ES, trhová cena emisných kvót by sa mala dôsledne monitorovať v rámci pravidelného preskúmania smernice, ktoré bude úlohou Komisie. Minimálne úrovne všeobecného zdanenia spotreby energie by sa mali v pravidelných intervaloch automaticky zosúlaďovať, aby sa zohľadnil vývoj ich skutočnej hodnoty s cieľom zachovať terajšiu úroveň zosúladenia sadzieb; na zníženie kolísavosti vyplývajúcej z cien energie a potravín by sa toto usporiadanie malo uskutočňovať na základe zmien v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien v celej EÚ pri vylúčení energie a nespracovaných potravín, ako ho uverejňuje Eurostat.

(12) V oblasti motorových palív výhodnejšia minimálna úroveň zdanenia uplatňovaná na plynový olej, čo je výrobok pôvodne zavedený na používanie zväčša na obchodné účely, a preto tradične zdaňovaný na nižšej úrovni, vytvára skresľujúci účinok so zreteľom na benzín, jeho hlavné konkurenčné palivo. Článok 7 smernice 2003/96/ES preto obsahuje prvé kroky k postupnému prispôsobeniu na minimálnu úroveň zdanenia uplatňovanú na benzín. Je potrebné dokončiť toto prispôsobenie a postupne sa dostať do situácie, v ktorej sa plynový olej a benzín budú zdaňovať na rovnakej úrovni.

(13) Pokiaľ ide o možnosť, aby členské štáty uplatňovali nižšiu úroveň zdanenia na obchodné využívanie plynového oleja ako motorového paliva v porovnaní s neobchodným využívaním, toto ustanovenie zrejme už nebude v súlade s požiadavkou zlepšiť energetickú účinnosť a potrebou riešiť rastúci vplyv dopravy na životné prostredie, a preto by sa malo vypustiť. Článkom 9 ods. 2 smernice 2003/96/ES sa určitým členským štátom umožňuje uplatniť na vykurovací plynový olej zníženú sadzbu. Toto ustanovenie už nie je kompatibilné s riadnym fungovaním vnútorného trhu a so širšími cieľmi zmluvy. Preto by sa malo vypustiť.

(14) Okrem toho je potrebné obmedziť možný vplyv nákladov zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 na sektory alebo subsektory pokladané za také, ktoré sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka v zmysle článku 10a bodu 13 smernice 2003/87/ES. Z toho dôvodu je vhodné zaistiť príslušné prechodné opatrenia, ktoré by však mali zachovávať aj účinnosť zdanenia vzťahujúceho sa na emisie CO2 na životné prostredie.

(15) Článkom 5 smernice 2003/96/ES sa v určitých prípadoch povoľuje uplatňovať diferencované sadzby zdanenia. Na zaistenie súladu s cenovým signálom CO2 by sa však možnosť, aby členské štáty diferencovali vnútroštátne sadzby, mala obmedziť na všeobecné zdanenie spotreby energie. Okrem toho možnosť uplatniť nižšiu úroveň zdanenia na motorové palivo používané taxislužbami už nie je v súlade s cieľom politík podporujúcich alternatívne palivá a nosiče energie a používanie ekologickejších vozidiel v mestskej doprave, a preto by sa mala vypustiť.

(16) Pravidlá o voliteľných daňových úľavách a oslobodeniach od dane uvedených v článku 15 smernice 2003/96/ES by sa mali prispôsobiť so zreteľom na získané skúsenosti a nový rámec vytvorený touto smernicou. Možnosť, aby členské štáty uplatňovali tieto voliteľné úľavy a oslobodenia by sa mala čo najviac obmedziť na všeobecné zdanenie spotreby energie s cieľom vytvoriť komplexný a jednotný cenový signál o CO2 mimo systému obchodovania s emisiami v Únii.

(17) Oslobodenia alebo úľavy v prospech domácností a charitatívnych organizácií môžu byť súčasťou sociálnych opatrení vymedzených členskými štátmi. Možnosť uplatňovať tieto oslobodenia alebo úľavy by sa z dôvodu rovnakého zaobchádzania so zdrojmi energie rozšírila na všetky energetické výrobky používané ako vykurovacie palivo a na elektrinu. S cieľom zaistiť, aby ich vplyv na vnútorný trh ostal obmedzený, tieto oslobodenia a úľavy by sa mali vzťahovať len na neobchodné činnosti.

(18) V prípade skvapalneného ropného plynu (LPG) a zemného plynu, ktoré sa používajú ako pohonné hmoty, už nie sú výhody v podobe nižších minimálnych úrovní všeobecného zdanenia spotreby energie alebo možnosti oslobodenia týchto energetických výrobkov od zdanenia opodstatnené, najmä so zreteľom na potrebu zvýšiť trhový podiel energie z obnoviteľných zdrojov, a preto by sa mali v strednodobom horizonte vypustiť.

(19) Smernicou 2003/96/ES sa členským štátom ukladá povinnosť oslobodiť od dane palivo používané na plavbu vo vodách Spoločenstva, ako aj elektrickú energiu vyrobenú na palube lode vrátane elektrickej energie vyrobenej v kotvisku v prístave. Okrem toho môžu členské štáty rozšíriť tento výhodný daňový režim na vnútrozemské vodné cesty. V niektorých prístavoch existuje čistejšia alternatíva spočívajúca v používaní elektrickej energie z pobrežnej elektroenergetickej siete, ktorá sa však zdaňuje. S cieľom stanoviť prvý motivačný faktor na rozvoj a využívanie tejto technológie čakajúcej na schválenie komplexnejšieho rámca v tejto veci, členský štát by mal oslobodiť využívanie elektrickej energie z pobrežnej elektroenergetickej siete loďami počas kotvenia v prístave. Toto oslobodenie by sa malo uplatňovať počas dostatočne dlhého obdobia, aby neodradilo prevádzkovateľov prístavov od potrebných investícií, ale zároveň aby bolo časovo obmedzené tak, aby jeho úplné alebo čiastočné zachovanie podliehalo novému rozhodnutiu v príslušnom čase.

(20) Ustanovením článku 15 ods. 3 smernice 2003/96/ES sa členským štátom umožňuje, aby uplatňovali na poľnohospodárske, záhradnícke alebo rybochovné práce a v lesníctve nielen ustanovenia všeobecne uplatňované na obchodné použitia, ale aj úroveň zdanenia zníženú na nulu. Po preskúmaní tejto možnosti sa zistilo, že pokiaľ ide o všeobecné zdanenie spotreby energie, jeho zachovanie by bolo v rozpore so širšími cieľmi politiky Únie, pokiaľ by sa neprepojilo so zložkou zaisťujúcou pokroky v energetickej účinnosti. Vzhľadom na zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 je potrebné zaobchádzanie s príslušnými sektormi zosúladiť s pravidlami vzťahujúcimi sa na priemyselné odvetvia.

(21) Vo všeobecných pravidlách zavedených touto smernicou sa zohľadňujú špecifiká palív, ako je biomasa, alebo palív vyrobených z biomasy, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti ustanovené v článku 17 smernice 2009/28/ES so zreteľom na ich príspevok k bilancii CO2, ako aj na ich nižší energetický obsah na jednotku množstva v porovnaní s niektorými konkurenčnými fosílnymi palivami. V dôsledku toho by sa ustanovenia smernice 2003/96/ES, ktorými sa povoľujú úľavy alebo oslobodenia pre tieto palivá, mali v strednodobom horizonte vypustiť. Na prechodný čas by sa malo zaistiť zosúladenie uplatňovania týchto ustanovení so všeobecnými pravidlami zavedenými touto smernicou. Pre biopalivá a biokvapaliny vymedzené v článku 2 písm. h) a i) smernice 2009/28/ES by mali byť prospešné dodatočné daňové zvýhodnenia uplatňované členskými štátmi, ak spĺňajú kritériá udržateľnosti ustanovené v článku 17 tejto smernice.

(22) Bez ďalekosiahlejšej harmonizácie v oblasti vykurovacích palív používaných na obchodné účely by členské štáty uplatňujúce vyššie úrovne zdanenia než predpísané minimálne úrovne v uvedenej oblasti mali byť naďalej schopné poskytovať určité zníženia dane. V príslušných podmienkach by sa malo rozlišovať medzi všeobecným zdaňovaním spotreby energie a zdaňovaním vzťahujúcim sa na emisie CO2, pretože tieto dva prvky sledujú odlišné ciele. Ďalej by sa malo objasniť, že odkazy na systémy obchodovateľných povolení v článku 17 smernice 2003/96/ES nezahŕňajú systém Únie podľa smernice 2003/87/ES.

(23) Vzhľadom na osobitnú administratívnu štruktúru Španielska a Francúzska by sa im za určitých podmienok malo povoliť uplatňovať na energetické výrobky a elektrickú energiu regionálne vyššie úrovne všeobecného zdaňovania spotreby energie.

(24) Smernica 2003/96/ES by sa mala prispôsobiť smernici 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice č. 92/12/EHS[21].

(25) Zoznam energetických výrobkov v článku 2 ods. 1 a článku 20 ods. 1 smernice 2003/96/ES by sa mal aktualizovať tak, aby obsahoval určité biopalivá s cieľom zaistiť zjednotené a štandardizované zaobchádzanie s týmito biopalivami a mal by sa uviesť odkaz v článku 2 ods. 5 smernice 2003/96/ES na terajšie platné znenie kombinovanej nomenklatúry. So zreteľom na riziko daňového úniku, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti alebo zneužitia daňového režimu, ktoré predstavujú, výrobky s číselným znakom KN 3811 by mali podliehať ustanoveniam smernice 2008/118/ES o kontrole a preprave.

(26) Na účel zaistenia voľného pohybu a zároveň rešpektovania bezpečnostných požiadaviek vzťahujúcich sa na úžitkové motorové vozidlá a špeciálne kontejnery by sa malo vymedzenie štandardných nádrží týchto vozidiel v článku 24 smernice 2003/96/ES aktualizovať tak, aby sa zohľadnila skutočnosť, že palivové nádrže neupevňuje na úžitkové vozidlá výhradne ich výrobca.

(27) Keďže určité prechodné ustanovenia smernice 2003/96/ES sú už zastarané, mali by sa vypustiť.

(28) Komisia by mala každých päť rokov a po prvýkrát do konca rok 2015 predložiť Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, pričom preskúma najmä minimálnu úroveň zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2 so zreteľom na vývoj trhovej ceny emisných kvót v EÚ, vplyve inovácií a technologického vývoja a opodstatnenia oslobodení od dane a daňových úľav ustanovených v tejto smernici, a to aj v prípade palív používaných na účely leteckej a námornej dopravy. Zoznam sektorov alebo subsektorov, ktoré sú považované za také, ktoré sú vystavené závažnému riziku úniku uhlíka, sa bude pravidelne revidovať, najmä so zreteľom na dostupné nové zistenia.

(29) Je vhodné zmeniť a doplniť určité ustanovenia smernice 2003/96/ES týkajúce sa vykonávacích právomocí, aby sa zaistil súlad s ustanoveniami zavedenými Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Malo by sa to uskutočniť udelením delegovaných právomocí Komisii.

(30) Komisia by mala byť oprávnená prijať akty v delegovanej právomoci v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na aktualizáciu číselných znakov kombinovanej nomenklatúry pre výrobky uvedené v smernici 2003/96/ES, ako aj ako odkaz na príslušnú kombinovanú nomenklatúru. Na umožnenie prípadnej úpravy pravidiel sa právomoci musia delegovať na Komisiu na neurčité obdobie.

(31) Keďže ciele opatrenia, ktoré sa má vykonať, najmä na zaistenie správneho fungovania vnútorného trhu v kontexte nových požiadaviek v energetike a životnom prostredí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(32) Smernica 2003/96/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2003/96/ES sa mení a dopĺňa takto:

5. Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1. Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrickú energiu v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty rozlišujú medzi zdaňovaním vzťahujúcim sa na emisie CO2 a všeobecným zdaňovaním spotreby energie.

Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 sa počíta v EUR/t emisií CO2 na základe referenčných emisných faktorov CO2 ustanovených v bode 11 prílohy I k rozhodnutiu Komisie 2007/589/ES z 18. júla 2007, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES(*). Faktory emisií CO2 presne uvedené v tomto rozhodnutí pre biomasu alebo výrobky vyrobené z biomasy sa v prípade biopalív a biokvapalín vymedzených v článku 2 písm. h) a i) smernice 2009/28/ES uplatňujú len vtedy, keď dotknutý výrobok spĺňa kritériá udržateľnosti ustanovené v článku 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (**). V prípade, že biopalivá a biokvapaliny tieto kritériá nespĺňajú, členské štáty uplatnia referenčný faktor emisií CO2 na rovnocenné vykurovacie palivo alebo motorové palivo, pre ktoré sú minimálne úrovne zdaňovania špecifikované v tejto smernici.

Všeobecné zdanenie spotreby energie sa vypočíta v EUR/GJ na základe čistej výhrevnej hodnoty energetických výrobkov a elektriny uvedenej v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (***). V prípade biomasy alebo výrobkov vyrobených z biomasy sa použijú referenčné hodnoty ustanovené v prílohe III k smernici 2009/28/ES. V prípade biopalív a biokvapalín vymedzených v článku 2 písm. h) a i) smernice 2009/28/ES však tieto referenčné hodnoty platia len vtedy, keď daný výrobok spĺňa kritéria udržateľnosti ustanovené v článku 17 tejto smernice. V tomto prípade sa uplatňujú na motorové palivá i vykurovacie palivá. V prípade, že biopalivá a biokvapaliny nespĺňajú tieto kritériá, členské štáty uplatnia referenčné hodnoty na rovnocenné vykurovacie palivo alebo motorové palivo, pre ktoré sú minimálne úrovne zdaňovania špecifikované v tejto smernici.

Keď smernica 2006/32/ES, rozhodnutie 2007/589/ES alebo smernica 2009/28/ES neobsahujú emisný faktor a/alebo čistú výhrevnú hodnotu pre dotknutý výrobok, členské štáty použijú relevantné dostupné informácie o jeho faktore emisií CO2 a/alebo čistej výhrevnej hodnote.

Na účel tejto smernice „biomasa“ znamená biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu.

3. Keď energetický výrobok pozostáva z biomasy alebo výrobkov vyrobených z biomasy, faktory emisií CO2 a čistá výhrevná hodnota relevantná pre túto časť sa určí v súlade s odsekom 2 nezávisle od číselného znaku KN, ktorý sa vzťahuje na energetický výrobok ako celok.

4. Pokiaľ sa neuvádza inak, ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú jednak na zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2, a jednak na všeobecné zdaňovanie spotreby energie.

(*) Ú. v. EÚ L 229, 31. 8. 2007, s. 1.

(**) Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009, s. 16.

(***) Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006, s. 64.“

6. Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

(i) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2909 19 10 a 3824 90 91;“

(ii) Dopĺňajú sa tieto písmená i) a j):

„i) na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2207, 2208 90 91 a 2208 90 99, ak sú určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo a sú denaturované v súlade s článkom 27 ods. 1) písm. a) a b) smernice 92/83/ES;

j) na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2909 19 90, 3823 19 90 a 3824 90 97, ak sú určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo.“

b) Odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3. Ak sú energetické výrobky iné než tie, pre ktoré sú minimálne úrovne zdaňovania určené v tejto smernici, určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo, zdaňujú sa podľa používania sadzbami v rovnakej výške ako sú sadzby pre rovnocenné vykurovacie palivo alebo motorové palivo, vypočítané v súlade s článkom 1 ods. 2 a 3.

Výrobky iné než energetické výrobky, ak sú určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo, sa zdaňujú sadzbami v rovnakej výške ako sú sadzby pre rovnocenné motorové palivo, vypočítané v súlade s článkom 1 ods. 2 a 3.

Prísady a extendery do motorových palív iné než voda sa zdaňujú sadzbami v rovnakej výške ako sadzby pre rovnocenné motorové palivo.

Uhľovodíky iné než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 a určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané na vykurovanie, sa zdaňujú sadzbami v rovnakej výške ako sadzby pre rovnocenný energetický výrobok v súlade s článkom 1 ods. 2 a 3. Tento pododsek sa nevzťahuje na rašelinu.

4. Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 sa so zreteľom na článok 14 ods. 1 písm. d) tejto smernice uplatňuje na používanie energetických produktov, ktoré spôsobujú emisie oxidu uhličitého zo zariadení vymedzených v článku 3 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 96/61/ES (*) bez ohľadu na to, či tieto zariadenia dosiahnu hraničné hodnoty uvedené v prílohe I k smernici.

Ak sa energetické výrobky používajú podľa prvého pododseku na iný účel, než je motorové palivo, na účely tejto smernice sa považujú za vykurovacie palivo.

5. Odkazy na číselné znaky kombinovanej nomenklatúry v tejto smernici sú odkazy na číselné znaky v nariadení Komisie (ES) č. 861/2010 z 5 októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (**).

Keď je nariadenie, na ktoré sa odkazuje v prvom pododseku, nahradené, alebo keď si zmena alebo doplnenie kombinovanej nomenklatúry vyžaduje úpravu číselných znakov uvedených v tejto smernici, Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 27 a podľa podmienok článkov 27a a 27b s cieľom upraviť tieto číselné znaky kombinovanej nomenklatúry so zreteľom na produkty uvedené v tejto smernici alebo s cieľom upraviť odkaz uvedený v prvom pododseku, aby ho zosúladila s platným znením kombinovanej nomenklatúry.

Delegovaný akt nesmie viesť k žiadnym zmenám minimálnych sadzieb dane uplatňovaných podľa tejto smernice alebo k zaradeniu alebo vyradeniu akýchkoľvek energetických výrobkov a elektriny.

__________

(*) Ú. v. EÚ L 275, 25. 10. 2003, s. 32.

(**) Ú. v. EÚ L 284, 29. 10. 2010, s. 1.“

c) Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6. Na účely písmen a), d), i) a j) odseku 1 tohto článku a písmen a), g), i) a j) článku 20 ods. 1 výrobky určené na zásobovanie sa považujú za určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo, ak si je dodávateľ vedomý alebo by si odôvodnene mal byť vedomý, že príjemca plánuje používať výrobky ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo. Výrobky uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku a v článku 20 ods. 1 písm. a) sa nepokladajú za výrobky určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo, ak sú dodané výrobcovi tovaru uvedeného v odseku 1 písm. h) tohto článku a v článku 20 ods. 1 písm. h).“

7. Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 4, táto smernica sa neuplatňuje na:

a) zdaňovanie výstupu v prípade tepla a zdaňovanie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 4401 a 4402,

b) tieto druhy používania energetických výrobkov a elektriny:

- energetické výrobky používané na účely iné než motorové palivá alebo vykurovacie palivá,

- dvojité používanie energetických výrobkov

Energetický výrobok má dvojité používanie, keď sa používa ako vykurovacie palivo a na účely iné než motorové palivo a vykurovacie palivo. Používanie energetických výrobkov na chemickú redukciu, pri elektrolýze a metalurgických procesoch sa považuje za dvojité používanie,

- elektrina používaná predovšetkým na účely chemickej redukcie, pri elektrolýze a metalurgických procesoch,

- mineralogické procesy

„Mineralogické procesy“ znamenajú procesy zatriedené v nomenklatúre NACE pod kód DI 23 „výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 1990, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES v osobitných oblastiach štatistiky*).

Článok 20 sa však uplatňuje na energetické výrobky používané tak, ako sa uvádza v písmene b) prvého odseku tohto článku.

________

(*) Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006, s. 1.“

8. Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Na účely tejto smernice „úroveň zdanenia“ znamená celkovú uloženú záťaž v súvislosti so všetkými nepriamymi daňami (bez dane z pridanej hodnoty, ďalej len „DPH“) vypočítaná:

9. pokiaľ ide o zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2, v súlade s druhým pododsekom článku 1 ods. 2 v čase uvoľnenia na spotrebu;

10. pre všeobecné zdaňovanie spotreby energie v súlade s tretím pododsekom článku 1 ods. 2 v čase uvoľnenia na spotrebu.“

b) Dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4:

„3. Bez toho, aby boli dotknuté oslobodenia, odstupňovania a úľavy uvedené v tejto smernici, členské štáty zaistia, aby v prípade, že sú v prílohe I stanovené rovnaké minimálne úrovne zdaňovania v súvislosti s daným druhom používania, stanovili rovnaké úrovne zdaňovania pre výrobky určené na toto použitie. Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 1 písm. i), pre motorové palivá uvedené v prílohe I tabuľky A sa to uplatňuje od 1. januára 2020.

Na účely prvého pododseku každé používanie, pre ktoré je stanovená minimálna úroveň v tabuľkách A, B alebo C v prílohe I, sa považuje za jeden druh použitia.

4. Minimálne úrovne všeobecného zdaňovania spotreby energie stanovené v tejto smernici sa upravujú každé tri roky od 1. júla 2016, aby sa zohľadnili zmeny v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien bez cien energie a nespracovaných potravín, ako sa zverejňuje Eurostatom. Komisia uverejní výsledné minimálne úrovne zdanenia v Úradnom vestníku Európskej únie .

Minimálne úrovne sa prispôsobujú automaticky zvýšením alebo znížením základnej sumy v eurách o percentuálnu zmenu v indexe za predchádzajúce tri kalendárne roky. Ak percentuálna zmena od poslednej úpravy je nižšia než 0,5 %, úprava sa neuskutoční.“

11. Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

a) Úvodná veta sa nahrádza týmto:

„Ak členské štáty rešpektujú minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou, môžu uplatňovať pod daňovým dohľadom odstupňované sadzby všeobecného zdaňovania spotreby energie v týchto prípadoch:“

b) Tretia zarážka sa nahrádza takto:

„– „na tieto účely: miestna preprava cestujúcich (bez taxislužby), zber odpadu, ozbrojené sily a orgány verejnej správy, osoby so zdravotným postihnutím, sanitky;“

12. Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivá od 1. januára 2013, od 1. januára 2015 a od 1. januára 2018 sa stanovia tak, ako sa ustanovuje v tabuľke A prílohy I.“

13. V článku 8 sa odsek 1 nahrádza týmto:

„1. Od 1. januára 2013 sa minimálne úrovne zdaňovania uplatňujú na výrobky používané ako motorové palivo na účely ustanovené v odseku 2 tohto článku stanovia tak, ako sa ustanovuje v tabuľke B prílohy I.“

14. Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá od 1. januára 2013 sa stanovia tak, ako sa ustanovuje v tabuľke C prílohy I.“

15. Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na elektrinu od 1. januára 2013 sa stanovia tak, ako sa ustanovuje v tabuľke D prílohy I.“

16. V článku 12 sa odsek 2 nahrádza týmto:

„2. Ak sa uplatňujú jednotky objemu, objem sa meria pri teplote 15° C.“

17. Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i) úvodná veta sa nahrádza týmto:

„Popri všeobecných ustanoveniach ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS(*) o používaní zdaniteľných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Únie, členské štáty oslobodia na základe podmienok, ktoré ustanovia na účely zaistenia správneho a jednoznačného uplatňovania takýchto oslobodení od dane a zabránenia daňových únikov, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti alebo zneužívania daňového režimu, od zdanenia tieto výrobky:

_________

(*) Ú. v. EÚ L 9, 14. 1. 2009, s. 32.“

(ii) druhá veta v písm. a) sa nahrádza takto:

„Členské štáty môžu však z dôvodov environmentálnej politiky inej, než je znižovanie emisií CO2, tieto výrobky zdaňovať bez toho, aby museli dodržiavať minimálne úrovne zdaňovania ustanovené v tejto smernici.“

(iii) dopĺňajú sa tieto písmená d) a e):

„d) pokiaľ ide o zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2, energetické výrobky používané na činnosti podliehajúce systému Únie v zmysle smernice 2003/87/ES a ktoré nie sú vylúčené z tohto systému;

e) do 31. decembra 2020 elektrická energia dodávaná priamo plavidlám ukotveným v prístavoch.“

b) Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. V prípade použití uvedených v písmene a) odseku 1 sa s výnimkou používania na výrobu elektrickej energie na palube plavidla oslobodenie uplatňuje len na všeobecné zdaňovanie spotreby energie.“

18. Vkladá sa tento článok 14a:

„Článok 14a

1. Členské štáty poskytujú do 31. decembra 2020 úľavu týkajúcu sa zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2, v súvislosti s používaním energetických výrobkov zariadeniami patriacimi do sektorov alebo subsektorov, ktoré sú pokladané za také, ktoré sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka.

2. Výška daňovej úľavy musí zodpovedať priemernej ročnej spotrebe energetických výrobkov, vyjadrenej v gigajouloch (GJ) v zariadení počas referenčného obdobia na iné účely, než sa uvádza v článku 7, vynásobenej 0,00561 a minimálnou úrovňou zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2, ako sú stanovené v tabuľke C prílohy I. Referenčným obdobím uvedeným v prvej vete tohto odseku je buď obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 alebo obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010. Výška daňovej úľavy nesmie presiahnuť daň za emisie CO2 na používanie energetických výrobkov v zariadení počas príslušného obdobia.

3. Pre zariadenia, ktoré počas referenčného obdobia neboli v prevádzke, členské štáty založia výšku daňovej úľavy na inštalovanej kapacite zariadenia vynásobenej faktorom priemerného využívania kapacity s uplatnením metodiky ustanovenej rozhodnutím Komisie XXX o určení prechodných pravidiel platných v celej Únii týkajúcich sa harmonizácie prideľovania bezplatných povolení podľa článku 10a smernice 2003/87/ES (*).

4. Keď členský štát uplatňuje úroveň zdaňovania vzťahujúceho sa na CO2 presahujúcu minimálnu úroveň predpísanú touto smernicou, môže na účely stanovenia výšky daňovej úľavy podľa odseku 2 uviesť odkaz na úroveň zdaňovania vzťahujúceho sa na CO2 na vnútroštátnej úrovni

5. Na účely odsekov 1 až 4 „sektory a subsektory pokladané za také, ktoré sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka“ sú tie, ktoré boli ako také určené na základe článku 10a ods. 13 smernice 2003/87/ES.

_______

(*) Ú. v. EÚ L

19. Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

(i) písmená h) a i) sa nahrádzajú týmto:

„h) energetické výrobky používané ako vykurovacie palivo a elektrinu, ak sa používajú domácnosťami, a/alebo organizáciami, ktoré sú príslušnými členskými štátmi uznávané ako charitatívne. V prípade takýchto charitatívnych organizácií obmedzia členské štáty oslobodenie od daní alebo daňové úľavy na používanie na účely neobchodných činností. Pri zmiešanom používaní sa zdaňovanie uplatňuje v závislosti od podielu každého druhu používania. Ak je niektorý druh používania bezvýznamný, môže sa pokladať za nulový;

(i) Do 1. januára 2023 zemný plyn a LPG používané ako pohonné hmoty;“

(ii) dopĺňa sa tento pododsek:

„Písmená a) až e) a g) sa uplatňujú len na všeobecné zdaňovanie spotreby energie.“

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty môžu na spotrebu energetických výrobkov a elektriny používanú na poľnohospodárske, záhradnícke a akvakultúrne práce a v lesníctve uplatňovať úroveň všeobecného zdaňovania spotreby energie zníženú až na nulu. Príjemcovia podliehajú ustanoveniam, ktoré musia viesť k zvýšenej energetickej účinnosti vo všeobecnosti rovnocennej s tou, ktorú by dosiahli, ak by sa dodržiavali štandardné minimálne sadzby Únie.“

20. Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i) úvodná veta sa nahrádza týmto:

„Členské štáty môžu do 31. decembra 2023 bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 tohto článku, uplatňovať oslobodenie alebo zníženú sadzbu všeobecného zdaňovania spotreby energie pod daňovým dohľadom na zdaniteľné výrobky uvedené v článku 2 tejto smernice, keď sú tieto výrobky vyrobené z jedného alebo viacerých ďalej uvedených výrobkov, alebo ak obsahujú jeden alebo viac z týchto výrobkov, a keď, pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny vymedzené v článku 2 písm. h) a I smernice 2009/28/ES, tieto výrobky spĺňajú kritériá udržateľnosti ustanovené v článku 17 uvedenej smernice:“

(ii) tretí pododsek sa vypúšťa.

b) Vypúšťajú sa odseky 4, 6 a 8.

21. Články 17 a 18 sa nahrádzajú takto:

„Článok 17

1. Pod podmienkou, že sa minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou dodržia v priemere za všetky podniky, členské štáty môžu uplatňovať daňové úľavy zo všeobecného zdaňovania spotreby energie na energetické výrobky používané na vykurovacie účely alebo na účely článku 8 ods. 2 písm. b) a c) a na elektrinu v týchto prípadoch:

a) v prospech energeticky náročného podniku

„Energeticky náročný podnik“ znamená podnikateľský subjekt uvedený v článku 11, keď buď nákupy energetických výrobkov a elektrickej energie dosahujú aspoň 3,0 % hodnoty produkcie, alebo výška splatnej vnútroštátnej energetickej dane dosahuje aspoň 0,5 % pridanej hodnoty. V rámci tohto vymedzenia smú členské štáty uplatňovať prísnejšie vymedzené pojmy, vrátane vymedzenia hodnoty predaja, ale aj vymedzenia procesu a sektora.

„Nákupy energetických výrobkov a elektrickej energie“ znamenajú skutočné náklady na nákup energie alebo je výrobu v rámci podniku. Patrí sem iba elektrická energia, teplo a energetické výrobky, ktoré sa používajú na vykurovacie účely alebo na účely uvedené v článku 8 ods. 2 písm. b) a c). Zahrnú sa všetky dane, ale bez odpočítateľnej DPH.

„Hodnota produkcie“ znamená obrat vrátane dotácií priamo spojených s cenou výrobku, plus alebo mínus zmeny v zásobách dokončených výrobkov, nedokončená výroba a tovary a služby nakúpené na ďalší predaj, znížený o nákupy tovarov a služieb na účely ďalšieho predaja.

„Pridaná hodnota“ znamená celkový obrat podliehajúci DPH, vrátane predaja na vývoz, mínus celkové nákupy podliehajúce DPH, vrátane dovozov;

b) ak sú uzatvorené dohody s podnikateľskými subjektmi uvedenými v článku 11 alebo združeniami týchto podnikateľských subjektov, alebo ak sa realizujú systémy obchodovateľných povolení alebo rovnocenné opatrenia, pokiaľ vedú k zlepšeniam energetickej účinnosti.

2. Za predpokladu, že sa pri zdaňovaní predpísanom v tejto smernici dodržiavajú priemerne minimálne úrovne pre každý podnik, členský štát môže uplatniť daňové úľavy zo zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2 na energetické výrobky používané na vykurovacie účely alebo účely článku 8 ods. 2 písm. b) a c), ak sú uzavreté dohody s podnikateľskými subjektmi uvedenými v článku 11 alebo združeniami týchto podnikateľských subjektov, alebo ak sa realizujú systémy obchodovateľných povolení alebo rovnocenné opatrenia, pokiaľ vedú k cieľu znížiť emisie CO2.

3. Na účely odsekov 1 a 2 „systém obchodovateľných povolení“ sú systémy obchodovateľných povolení iné než systém Únie v zmysle smernice 2003/87/ES.

Článok 18

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3, Španielsko môže ustanoviť, že úrovne všeobecného zdaňovania spotreby energie uplatňované akýmkoľvek nezávislým spoločenstvom sú vyššie než príslušné vnútroštátne úrovne zdaňovania (regionálne odstupňovanie). Uplatniteľné pravidlá musia spĺňať tieto podmienky:

a) úroveň zdaňovania uplatňovaná akýmkoľvek autonómnym spoločenstvom nesmie presiahnuť príslušnú úroveň vnútroštátneho zdaňovania o viac než 15 %,

b) keď počas prepravy energetických výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v režime pozastavenia dane do Španielska z iného členského štátu vznikne v Španielsku nezrovnalosť alebo sa považuje za vzniknutú, v zmysle článku 10 smernice 2008/118/ES týkajúceho sa daňovej povinnosti spotrebnej dane, osoba, ktorá zložila zábezpeku na spotrebnú daň podľa článku 18 tejto smernice, nebude povinná uhradiť rozdiel medzi úrovňou zdanenia uplatňovanou akýmkoľvek autonómnym spoločenstvom a vnútroštátnou úrovňou, pokiaľ sa táto osoba nepodieľala na nezrovnalosti alebo protiprávnom konaní.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3, Francúzsko môže ustanoviť, že úrovne všeobecného zdaňovania spotreby energie uplatňované na regionálnej úrovni sú vyššie než príslušné vnútroštátne úrovne zdaňovania (regionálne rozlíšenie). Uplatniteľné pravidlá musia spĺňať tieto podmienky:

a) úroveň zdaňovania uplatňovaná akýmkoľvek regionálnym orgánom nesmie presiahnuť príslušnú úroveň vnútroštátneho zdaňovania o viac než 15 %,

b) keď počas prepravy energetických výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v režime pozastavenia dane do Francúzska z iného členského štátu vznikne vo Francúzsku nezrovnalosť, alebo sa považuje za vzniknutú, v zmysle článku 10 smernice 2008/118/ES týkajúceho sa daňovej povinnosti spotrebnej dane, osoba, ktorá zložila zábezpeku na spotrebnú daň podľa článku 18 tejto smernice, nebude povinná uhradiť rozdiel medzi úrovňou zdanenia uplatňovanou akýmkoľvek regionálnym orgánom a vnútroštátnou úrovňou, pokiaľ sa táto osoba nepodieľala na nezrovnalosti alebo protiprávnom konaní.

3. Portugalsko môže uplatňovať úrovne všeobecného zdaňovania spotreby energie za energetické výrobky a elektrickú energiu spotrebované v autonómnych oblastiach Azory a Madeira, ktoré sú nižšie než minimálne úrovne zdaňovania stanovené v tejto smernici, aby tak kompenzovalo prepravné náklady vzniknuté v dôsledku ostrovnej a rozptýlenej povahy týchto regiónov.

4. Grécko môže uplatňovať úrovne všeobecného zdaňovania spotreby energie až o 0,6 EUR na 6 GJ nižšie než minimálne sadzby stanovené v tejto smernici na plynový olej používaný ako pohonná hmota a benzín spotrebovaný v oblastiach Lesbos, Chios, Samos, Dodekanes a Kyklady a na týchto ostrovoch v Egejskom mori: Thasos, Severné Sporady, Samotráké a Skiros.

5. Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko môžu na druhy použitia uvedené v článkoch 8 a 9 uplatňovať prechodné obdobie na zavedenie zdaňovania vzťahujúceho sa na CO2 do 1. januára 2021. Ak Únia rozhodne, že úrovne emisií skleníkových plynov sa majú do roku 2020 znížiť o viac než 20 % v porovnaní s úrovňami dosiahnutými v roku 1990, Komisia preskúma uplatňovanie týchto prechodných období a ak to bude vhodné, predloží návrh týkajúci sa ich skrátenia, a/alebo úpravy minimálnych úrovní zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2, ako sa uvádza v prílohe I.“

22. Články 18a a 18b sa vypúšťajú.

23. Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

1. Ustanoveniam kapitol III a IV smernice 2008/118/EHS podliehajú iba tieto energetické výrobky:

a) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 1507 až 1518, ak sú tieto určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo,

b) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 270710, 270720, 270730 a 270750,

c) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 11 až 2710 19 69. V prípade výrobkov, na ktoré sa však vzťahujú číselné znaky KN 2710 11 21, 2710 11 25 a 2710 19 29, sa kapitoly III a IV smernice 2008/118/ES vzťahujú len na prepravu voľne loženého tovaru,

d) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2711 (okrem 271111, 271121 a 271129),

e) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 290110,

f) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 290220, 290230, 290241, 290242, 290243 a 290244,

g) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 29051100, pričom nie sú syntetického pôvodu, ak sú určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo,

h) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2909 19 10 a 3824 90 91,

(i) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2207, 2208 90 91 a 2208 90 99, ak sú určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo a sú denaturované v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) a b) smernice č. 92/83/ES,

j) výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2909 19 90, 3823 19 90 a 3824 90 97, ak sú určené na používanie ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo,

k) výrobky, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 3811.

2. Členské štáty sa môžu na základe dvojstranných dohôd vzdať niektorých alebo všetkých ustanovení kapitol III a IV smernice 2008/118/1/ES vzhľadom na niektoré alebo všetky výrobky uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ sa ne nevzťahujú články 7, 8 a 9 tejto smernice. Takéto dohody sa nedotýkajú členských štátov, ktoré nie sú ich zmluvnými stranami. Všetky takéto dvojstranné dohody sa oznamujú Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.“

24. Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:

a) V odseku 1 sa slová „smernicou 92/12/EHS“ nahrádzajú slovami „smernicou 2008/118/ES“,

b) Odsek 2 sa vypúšťa,

c) V prvom a štvrtom pododseku odseku 5 sa slová „Na účely uplatňovania článkov 5 a 6 smernice 92/12/EHS“ nahrádzajú slovami „Na účely uplatňovania článkov 2 a 7 smernice 2008/118/ES“.

25. V článku 24 sa odsek 2 nahrádza týmto:

„2. „Na účely tohto článku

„štandardné nádrže“ znamenajú:

- nádrže trvalo pripevnené k motorovému vozidlu výrobcom alebo treťou stranou, ktoré v súlade s registračnými dokladmi alebo osvedčením o technickej prehliadke vozidla spĺňajú príslušné technické a bezpečnostné požiadavky a ktorých trvalé pripevnenie umožňuje, aby sa palivo používalo priamo na účely pohonu a prípadne na účely prevádzky chladiacich sústav a ostatných sústav počas prepravy. Plynové nádrže pripevnené k motorovým vozidlám skonštruované na priame používanie plynu ako paliva a nádrže pripevnené k ostatným sústavám, ktorými môže byť vozidlo vybavené, sa takisto považujú za štandardné nádrže,

- nádrže trvalo pripevnené výrobcom treťou stranou ku kontajneru, ktoré podľa registračných dokladov kontajnera spĺňajú príslušné technické a bezpečnostné požiadavky a ktorých trvalé pripevnenie umožňuje, aby sa palivo používalo počas prepravy priamo na účely prevádzky chladiacich sústav a ostatných sústav, ktorými sú špeciálne kontajnery vybavené.

„Špeciálny kontajner“ znamená ľubovoľný kontajner vybavený špeciálne skonštruovaným zariadením chladiacej, okysličujúcej, tepelnoizolačnej alebo inej sústavy.“

26. Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas.

2. Komisia oznamuje delegovaný akt Rade hneď po jeho prijatí.

3. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam ustanoveným v článkoch 27a a 27b.“

27. Vkladajú sa tieto články 27a, 27b a 27c:

„Článok 27a

Odvolanie delegovania právomoci

1. Delegovanie právomocí uvedených v článku 2 ods. 5 môže Rada kedykoľvek odvolať.

2. Keď Rada začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť o odvolaní delegovania právomocí, informuje o tom Komisiu v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie nielen delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, ale aj dôvody tohto odvolania.

3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť hneď alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 27b

Námietky proti delegovaným aktom

1. Rada môže proti delegovaným aktom vzniesť námietky v lehote [troch] mesiacov odo dňa oznámenia.

2. Ak do uplynutia tejto lehoty Rada nevzniesla námietku proti delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Rada informovala Komisiu o tom, že nemá v úmysle vzniesť námietky.

3. Delegovaný akt nenadobúda účinnosť, ak Rada proti nemu vznesie námietky. Vznesenie námietok proti delegovanému aktu Rada zdôvodní.

Článok 27c

Informovanie Európskeho parlamentu

Európsky parlament musí byť informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou.“

28. Článok 29 sa nahrádza takto:

„Článok 29

Komisia každých päť rokov a prvý raz do konca roka 2015 predloží Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a v prípade potreby návrh na jej úpravu.

V správe od Komisie sa okrem iného preskúma minimálna úroveň zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2, vplyv inovácií a technologického vývoja, najmä pokiaľ ide energetickú účinnosť, používanie elektrickej energie v doprave a opodstatnenosť oslobodení a úľav, a to aj v prípade palív používaných na účely leteckej a námornej dopravy , ustanovených v tejto smernici. Komisia v správe zohľadní správne fungovanie vnútorného trhu, skutočnú hodnotu minimálnych sadzieb zdaňovania a všeobecné ciele stanovené v zmluve.

Zoznam sektorov a subsektorov, ktoré sú považované za také, ktoré sú vystavené závažnému riziku úniku uhlíka, sa bude na účely článku 14a tejto smernice v každom prípade pravidelne revidovať, najmä so zreteľom na dostupné nové zistenia.“

29. Príloha I sa nahrádza znením, ktoré je uvedené v prílohe k tejto smernici.

30. Prílohy II a III sa vypúšťajú.

Článok 2

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2012 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 1. januára 2013.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach uvedených v prvom a treťom pododseku alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Tabuľka A. – Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivá na účely článku 7 od 1. januára 2013

Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 | Všeobecné zdaňovanie spotreby energie | Všeobecné zdaňovanie spotreby energie | Všeobecné zdaňovanie spotreby energie |

1. januára 2013 | 1. januára 2013 | 1. januára 2015 | 1. januára 2018 |

Benzín Číselné znaky KN 2710 11 31, 2710 11 41, 2710 11 45, 2710 11 49, 2710 11 51 a 2710 11 59 | 20 EUR/t CO2 | 9,6 EUR/GJ | 9,6 EUR/GJ | 9,6 EUR/GJ |

Plynový olej Číselné znaky KN 2710 19 41 až 2710 19 49 | 20 EUR/t CO2 | 8,2 EUR/GJ | 8,8 EUR/GJ | 9,6 EUR/GJ |

Kerozín Číselné znaky KN 2710 19 21 a 2710 19 25 | 20 EUR/t CO2 | 8,6 EUR/GJ | 9,2 EUR/GJ | 9,6 EUR/GJ |

Skvapalnený ropný plyn (LPG) Číselné znaky KN 2711 12 11 až 2711 19 00 | 20 EUR/t CO2 | 1,5 EUR/GJ | 5,5 EUR/GJ | 9,6 EUR/GJ |

Zemný plyn Číselné znaky KN 2711 11 00 a 2711 19 00 | 20 EUR/t CO2 | 1,5 EUR/GJ | 5,5 EUR/GJ | 9,6 EUR/GJ |

Tabuľka B. - Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivá používané na účel ustanovený v článku 8 ods. 2 od 1. januára 2013

Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 | Všeobecné zdaňovanie spotreby energie |

Plynový olej Číselné znaky KN 2710 19 41 až 2710 19 49 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Kerozín Číselné znaky KN 2710 19 21 a 2710 19 25 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Skvapalnený ropný plyn (LPG) Číselné znaky KN 2711 12 11 až 2711 19 00 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Zemný plyn Číselné znaky KN 2711 11 00 a 2711 19 00 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Tabuľka C. – Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá od 1. januára 2013

Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 | Všeobecné zdaňovanie spotreby energie |

Plynový olej Číselné znaky KN 2710 19 41 až 2710 19 49 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Ťažký palivový olej Číselné znaky KN 2710 19 61 až 2710 19 69 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Kerozín Číselné znaky KN 2710 19 21 a 2710 19 25 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Skvapalnený ropný plyn (LPG) Číselné znaky KN 2711 12 11 až 2711 19 00 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Zemný plyn Číselné znaky KN 2711 11 00 a 2711 19 00 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Uhlie a koks Číselné znaky KN 2701, 2702 a 2704 | 20 EUR/t CO2 | 0,15 EUR/GJ |

Tabuľka D. – Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na elektrickú energiu od 1. januára 2013

Zdaňovanie vzťahujúce sa na emisie CO2 | Všeobecné zdaňovanie spotreby energie |

Elektrická energia číselný znak KN 2716 | 0,15 EUR/GJ“ |

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1. KONTEXT NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Preskúmanie smernice 2003/96/ES

1.2. Príslušné politické oblasti v štruktúre ABM/ABB[22]

14 05 Daňová politika

1.3. Povaha návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

( Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[23]

( Návrh/iniciatíva sa týka rozšírenia existujúcej akcie

( Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele

1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje (Európa 2020)

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 3

Vyvinúť nové daňové iniciatívy a akcie na podporu cieľov politiky EÚ (napríklad v oblasti politiky životného prostredia a energetiky)

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Názov 14 Dane a daňová únia; ABB 05 Daňová politika

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Súlad smernice o zdaňovaní energie s prioritami stratégie Európa 2020 a súlad so systémom obchodovania s emisiami (ETS)

Odstránenie motivačných faktorov obsiahnutých v súčasnej smernici, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie; stanovenie kladných motivačných faktorov, napr. v prospech biopalív.

Prínos k zníženiu emisií CO2, zvýšenie zamestnanosti a hospodársky rast.

Konzistentné posudzovanie energetických zdrojov v smernici o zdaňovaní energie, a tým vytvorenie rovnakých podmienok pre rôznych spotrebiteľov energie.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné monitorovať vykonávanie návrhu/iniciatívy.

Cenový signál CO2 pre sektory, ktoré nepatria do systému obchodovania s emisiami (ETS).

Skutočná sadzba implicitnej dane za energiu (ISD za energiu)

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1. Požiadavky, ktoré treba splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

EÚ si stanovila do roku 2020 splniť súbor náročných, právne záväzných cieľov týkajúcich sa zmeny klímy a energetiky. Tieto ciele sú vymedzené v stratégii 2020 ako priorita pre udržateľný rast, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo.

1.5.2. Pridaná hodnota zapojenia Európskej únie

Zmena klímy a energia sú otázkami európskeho rozmeru. Na splnenie spoločne stanovených zámerov v tejto oblasti je potrebná koordinovaná akcia.

1.5.3. Závery vyvodené z podobných skúseností v minulosti

neuv.

1.5.4. Previazanosť a možná synergia s inými relevantnými finančnými nástrojmi

Návrhom sa vytvára rámec na používanie zdaňovania vzťahujúceho sa na emisie CO2 v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje SOE EÚ s doplnením signálu o cenách uhlíka stanoveného v SZE. Zabráni sa vzájomným presahom oboch nástrojov, aby sa zaistil súlad s SOE EÚ a nákladovo účinným spôsobom zabránilo stratám.

Návrh prispieva k stratégii Európa 2020. Umožňuje členským štátom najmä optimalizovať potenciál daňového systému na podporu udržateľného hospodárskeho rastu, podpory pracovných miest a investícií a pomáha plniť všeobecné spoločenské a environmentálne ciele.

1.6. Trvanie akcie a jej finančný vplyv

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY Návrh nemá finančné dôsledky na EÚ.

( Časovo obmedzený návrh/iniciatíva

- ( Návrh/iniciatíva s platnosťou od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

- ( Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

( Časovo neobmedzený návrh/iniciatíva

- Realizácia s počiatočným obdobím od RRRR do RRRR,

- potom vykonávanie postupuje plným tempom.

1.7. Predpokladaný spôsob hospodárenia[24]

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY Návrh nemá finančné dôsledky na EÚ.

( Centralizované priame riadenie Komisiou

( Nepriame centralizované riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

- ( výkonné agentúry

- ( subjekty zriadené Spoločenstvami[25]

- ( národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

- ( osoby poverené vykonávaním osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( Zdieľané riadenie s členskými štátmi

( Decentralizované riadenie s tretími krajinami

( Spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami (spresnite)

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

Návrh nemá finančné dôsledky na rozpočet EÚ.

2.1. Pravidlá monitorovania a predkladania správ

Špecifikujte časový interval a podmienky.

2.2. Systém riadenia a kontroly

2.2.1. Zistené riziká

2.2.2. Predpokladané metódy kontroly

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Špecifikujte existujúce alebo predpokladané preventívne alebo ochranné opatrenia.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Návrh nemá finančný vplyv na EÚ.[pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2003, s. 51.

[2] SEK (2008) 85 vyd. II, ss.51 a nasl.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[4] Zasadnutie Európskej rady z 13.-14. marca 2008, závery predsedníctva (7652/1/08 rev.1, 20/05/2008).

[5] Zelená kniha o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, KOM(2007) 140, 28. marca 2007.

[6] Rozhodnutie Komisie 2007/589/ES z 18. júla 2007, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 229, 31. 8. 2007, s. 1).

[7] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64).

[8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009, s. 16).

[9] KOM(2007) 52, 13. 3. 2007.

[10] Ú. v. EÚ L , , s. .

[11] Ú. v. EÚ L 9, 14. 1. 2009, s. 12.

[12] Ú. v. EÚ C , , s. .

[13] Ú. v. EÚ C , , s. .

[14] Ú. v. EÚ C , , s. .

[15] Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2003, s. 51.

[16] Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009, s. 136.

[17] Ú. v. EÚ L 275, 25. 10. 2003, s. 32.

[18] Ú. v. EÚ L 229, 31. 8. 2007, s. 1.

[19] Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006, s. 64.

[20] Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009, s. 16.

[21] Ú. v. EÚ L 9, 14. 1. 2009, s. 12.

[22] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[23] Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[24] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[25] Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.