[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.4.2010

KOM(2010) 193 v konečnom znení

2010/0115 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020

{SEK(2010) 488 v konečnom znení}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska rada 26. marca 2010 súhlasila s návrhom Európskej komisie začať realizovať novú stratégiu pre zamestnanosť a rast, stratégiu Európa 2020[1], založenú na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá bude zameraná na kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné konať v záujme zvýšenia potenciálu udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy. Na tento účel sa Európska rada dohodla, že určí hlavné ciele EÚ predstavujúce spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie. Na základe týchto cieľov členské štáty [stanovili] svoje národné ciele. Komisia bude zase pracovať na implementácii stratégie na úrovni EÚ, a to najmä prostredníctvom siedmych „hlavných iniciatív“, ktoré boli uvedené v oznámení Európa 2020.

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky a podporu zamestnanosti za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. V dvoch osobitných článkoch zmluvy sa ustanovuje, že Rada má prijať hlavné smery hospodárskych politík (článok 121) a usmernenia pre oblasť zamestnanosti (článok 148), pričom tieto usmernenia musia byť zlučiteľné s uvedenými hlavnými smermi. S ohľadom na tento právny základ, sa smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti predkladajú ako dva samostatné – avšak vnútorne prepojené – právne nástroje:

- odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie – Časť I integrovaných usmernení stratégie Európa 2020,

- rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Tieto hlavné smery a usmernenia implementované uvedenými právnymi nástrojmi spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020.

„Integrované usmernenia stratégie Európa 2020“ stanovujú rámec stratégie Európa 2020 a reforiem na úrovni členských štátov. Aby sa zaistila konzistentnosť a jednoznačnosť, usmernenia odrážajú závery Európskej rady a ich počet je obmedzený. Usmernenia sú integrované, aby sa zaistilo, že vnútroštátne politiky a politiky na úrovni EÚ budú v plnej miere prispievať k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. Synchronizované plnenie týchto cieľov umožní členským štátom využiť pozitívne externality koordinovaných štrukturálnych reforiem, a to najmä v eurozóne.

Na tomto základe členské štáty vypracujú národné programy reforiem, v ktorých podrobne stanovia opatrenia, ktoré prijmú v rámci novej stratégie, pričom budú venovať osobitnú pozornosť úsiliu zameranému na splnenie národných cieľov. Európska rada na základe monitorovania vykonávaného Komisiou a na základe práce v rámci Rady každý rok posúdi celkový pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení stratégie na úrovni EÚ, ako aj jednotlivých členských štátov. Súbežne sa posúdi makroekonomický a štrukturálny vývoj, ako aj vývoj konkurencieschopnosti a celková finančná stabilita.

„Integrované usmernenia stratégie Európa 2020“ sú tieto:

Usmernenie 1: Zabezpečenie kvality a udržateľnosti verejných financií

Usmernenie 2: Riešenie makroekonomických nerovnováh

Usmernenie 3: Znižovanie nerovnováh v eurozóne

Usmernenie 4: Optimalizácia podpory výskumu a vývoja a inovácie, posilnenie vedomostného trojuholníka a uvoľnenie potenciálu digitálneho hospodárstva

Usmernenie 5: Zlepšovanie efektívnosti využívania zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov

Usmernenie 6: Zlepšovanie podnikateľského a spotrebiteľského prostredia a modernizácia priemyselnej základne

Usmernenie 7: Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti

Usmernenie 8: Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania

Usmernenie 9: Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní

Usmernenie 10: Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

2010/0115 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 148 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

keďže:

(1) V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty, so zreteľom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov, podporujú zamestnanosť ako záležitosť spoločného záujmu, a koordinujú svoje postupy v Rade v súlade s ustanoveniami článku 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2) V článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Ďalej sa ustanovuje, že Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany a bojom proti sociálnemu vylúčeniu.

(3) V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že Rada má prijať usmernenia pre oblasť zamestnanosti a hlavné smery hospodárskych politík, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov.

(4) Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2002, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť svoju produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť globálnej konkurencii, technologickým zmenám a problému starnúceho obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.

(5) Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti EÚ. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005[5] prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti a v roku 2008[6] vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, ktoré pre EÚ ako celok stanovovali kľúčové priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík

(6) Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálnej produkcie a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstva[7], a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov, pričom euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability. Kríza tak ukázala, že koordinácia politík Únie môže priniesť významné výsledky, ak sa posilní a účinne vykonáva. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a pracovných trhov členských štátov.

(7) Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020[8], ktorá má EÚ umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.

(8) Členské štáty by v rámci komplexných stratégií na prekonanie krízy mali uskutočniť ambiciózne reformy na zaistenie makroekonomickej stability a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie fungovania trhu práce. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu o stabilite a raste.

(9) V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty mali uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast spočívajúci na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých a posilnenie výkonnosti v oblasti výskumu a podnikania s cieľom podporiť inováciu a šírenie znalostí v celej EÚ. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovatívne produkty, služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie potenciálu informačných a komunikačných technológií.

(10) Členské štáty by sa tiež mali prostredníctvom svojich programov reforiem zamerať na „udržateľný rast“. Udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu „zelených“ pracovných miest a modernizovať svoju priemyselnú základňu.

(11) Programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na „inkluzívny rast“. Inkluzívny rast zahŕňa vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého ich života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov. Mali by tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, rozvoj vhodných zručností, zvyšovanie kvality pracovných miest a boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby.

(12) Štrukturálne reformy EÚ a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest, ak posilnia konkurencieschopnosť EÚ v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Reformy by preto mali zohľadňovať svoj vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby podporili európsky rast a účasť Európy na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.

(13) Základom stratégie Európa 2020 musí byť integrovaný súbor politík, ktoré by členské štáty mali implementovať v plnej miere a rovnakým tempom, aby bolo možné dosiahnuť pozitívne externality koordinovaných štrukturálnych reforiem.

(14) Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.

(15) Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré sa koherentným spôsobom zameriavajú na otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sú vnútorne prepojené s hlavnými smermi hospodárskych politík, ktoré sú pripojené k odporúčaniu Rady […] z […] . Spolu tvoria „integrované usmernenia stratégie Európa 2020“.

(16) Tieto nové integrované usmernenia odrážajú závery Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné pokyny, pokiaľ ide o vymedzenia národných reformných programov a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom o stabilite a raste. Tieto usmernenia budú základom pre akékoľvek špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom. Budú tiež základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.

(17) Hoci sa usmernenia musia vypracovať každý rok, mali by zostať z veľkej časti nezmenené až do roku 2014, aby sa bolo možné sústrediť na ich vykonávanie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto usmernenia sú súčasťou „integrovaných usmernení stratégie Európa 2020“.

Článok 2

Usmernenia uvedené v prílohe sa zohľadnia v politikách zamestnanosti členských štátov, o ktorých sa podá správa v národných programoch reforiem. Členské štáty by mali vypracovať programy reforiem v súlade s cieľmi stanovenými v „integrovaných usmerneniach stratégie Európa 2020“.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

Príloha: Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov

Usmernenie 7: Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti

Členské štáty by mali začleniť zásady flexiistoty schválené Európskou radou do svojich politík trhu práce a uplatňovať ich dôsledne využívajúc pomoc z Európskeho sociálneho fondu s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a bojovať proti segmentácii, nečinnosti a rodovej nerovnosti a zároveň znižovať štrukturálnu nezamestnanosť. Opatrenia na zvýšenie flexibility a istoty by mali byť vyvážené a vzájomne sa dopĺňajúce. Členské štáty by preto mali zaviesť kombinovanie flexibilných a spoľahlivých pracovných zmlúv, aktívne politiky trhu práce, efektívne celoživotné vzdelávanie, politiky na podporu pracovnej mobility a primerané systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom dosiahnuť profesijné prechody s jasným stanovením práv a zodpovednosti nezamestnaných aktívne si hľadať prácu.

Členské štáty by mali zintenzívniť sociálny dialóg a riešiť segmentáciu trhu práce prostredníctvom opatrení zameraných na odstraňovanie dočasných a neistých pracovných miest, podzamestnanosti a nelegálneho zamestnávania. Profesijná mobilita by mala byť odmeňovaná. Je potrebné riešiť kvalitu pracovných miest a podmienok zamestnávania bojom proti nízkym mzdám a zaručením primeraného sociálneho zabezpečenia aj pre zamestnancov na dobu určitú a samostatne zárobkovo činné osoby. Služby zamestnanosti by sa mali posilniť a otvoriť všetkým vrátane mladých ľudí a ľudí ohrozených nezamestnanosťou, pričom personalizované služby by sa mali zamerať na tých ľudí, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení.

S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a účasť na trhu práce, a to najmä ľudí s nízkym vzdelaním, by členské štáty mali v súlade s usmernením 2 pre oblasť hospodárskej politiky preskúmať daňové systémy a systémy dávok a kapacity verejných služieb poskytovať potrebnú podporu. Členské štáty by mali zvyšovať účasť pracovnej sily prostredníctvom politík na podporu aktívneho starnutia, rodovej rovnosti a rovnakej odmeny a integráciu mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, legálnych migrantov a ostatných zraniteľných skupín na trhu práce. Politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zabezpečujúce poskytovanie cenovo dostupnej starostlivosti a inováciu v organizácii práce by mali byť zamerané na zvyšovanie miery zamestnanosti, obzvlášť mladých ľudí, starších pracovníkov a žien, a najmä na udržanie vysokokvalifikovaných žien vo vedeckých a technických oblastiach. Členské štáty by takisto mali odstrániť prekážky vstupu nových pracovníkov na trh práce, podporovať samostatnú zárobkovú činnosť, vytváranie pracovných miest v oblastiach zahŕňajúcich ekologické zamestnávanie a sociálnu starostlivosť a podnecovať sociálnu inováciu.

Hlavným cieľom EÚ, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je zvýšiť do roku 2020 mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 %, a to aj prostredníctvom väčšej účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a ľudí s nízkym vzdelaním a lepšej integrácie legálnych migrantov.

Usmernenie 8: Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania

Členské štáty by mali podporovať produktivitu a zamestnanosť zaistením primeraného rozšírenia vedomostí a zručností, ktoré by zodpovedali súčasným a budúcim požiadavkám trhu práce. Kvalitné počiatočné vzdelanie a atraktívna odborná príprava musia byť dopĺňané účinnými stimulmi podporujúcimi celoživotné vzdelávanie, príležitosťami na vzdelávanie „druhej šance“, zabezpečením, aby mal každý dospelý možnosť dosiahnuť vyšší stupeň kvalifikácie a cielenými politikami v oblasti migrácie a integrácie. Členské štáty by mali vyvinúť systémy na uznávanie nadobudnutých odborných spôsobilostí, odstraňovať bariéry profesijnej a geografickej mobility pracovníkov, podnecovať získavanie prierezových schopností a tvorivosť a zameriavať svoje úsilie najmä na podporu ľudí s nízkym vzdelaním, zvyšovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov a zároveň na zlepšovanie prípravy, zručností a skúseností vysokokvalifikovaných pracovníkov vrátane výskumníkov.

V spolupráci so sociálnymi partnermi a podnikmi by členské štáty mali zlepšiť prístup k odbornej príprave, posilniť vzdelávanie a profesijné poradenstvo v spojení so systematickými informáciami o nových pracovných príležitostiach, podporovať podnikanie a zlepšiť predvídanie potrieb v oblasti požadovaných zručností. Investovanie do rozvoja ľudských zdrojov, zvyšovania kvalifikácie a účasti na schémach celoživotného vzdelávania by malo byť podporované prostredníctvom spoločných finančných príspevkov od vlád, jednotlivcov a zamestnávateľov. Na podporu mladých ľudí, a najmä tých ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave, by členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi mali zaviesť schémy, ktoré by pomohli čerstvým absolventom nájsť prvé zamestnanie alebo možnosti ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane učňovskej praxe, a ktoré by umožnili rýchle zasiahnuť v prípade, že sa mladí ľudia stanú nezamestnanými. Pravidelné monitorovanie uplatňovania politík zvyšovania schopností a predvídania potrieb by malo pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a zvyšovať schopnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na potreby trhu práce. Členské štáty by na dosiahnutie týchto cieľov mali v plnej miere využívať fondy EÚ.

Usmernenie 9: Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní

Na zabezpečenie všeobecného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave a zlepšenie výsledkov vzdelávania by členské štáty mali efektívne investovať do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä s cieľom zvyšovať kvalifikáciu pracovných síl EÚ a umožniť prispôsobovanie sa rýchle sa meniacim požiadavkám moderných trhov práce. Opatrenia by sa mali týkať všetkých sektorov (od predškolskej výchovy a škôl cez vyššie vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu až po vzdelávanie dospelých) a brať do úvahy aj učenie v neformálnom a informálnom kontexte. Reformy by mali byť zamerané na zabezpečenie získavania kľúčových schopností potrebných na to, aby každý jednotlivec uspel v hospodárstve založenom na znalostiach, najmä pokiaľ ide o zamestnateľnosť, ďalšie vzdelávanie a zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií. Je potrebné prijať opatrenia zabezpečujúce, aby sa vzdelávacia mobilita mladých ľudí a učiteľov stala pravidlom. Členské štáty by mali zlepšiť otvorenosť a primeranosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy najmä prostredníctvom uplatňovania národných kvalifikačných rámcov poskytujúcich flexibilné možnosti vzdelávania a vytvárania partnerstiev medzi svetom vzdelávania/odbornej prípravy a svetom práce. Je potrebné zatraktívniť učiteľské povolanie. Vyššie vzdelávanie by sa malo stať otvorenejším pre netradičných študentov a mala by sa zvýšiť účasť na vysokoškolskom alebo rovnocennom vzdelávaní. S cieľom znížiť počet mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave, by členské štáty mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.

Hlavným cieľom EÚ, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na 10 % a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie na minimálne 40 % v roku 2020.

Usmernenie 10: Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Úsilie členských štátov o zníženie chudoby by malo byť zamerané na podporu plnohodnotného zapojenia sa do spoločnosti a hospodárstva a na rozširovanie podnikateľských možností dôsledným využívaním pomoci z Európskeho sociálneho fondu. Snahy by sa takisto mali sústrediť na zabezpečenie rovnakých príležitostí prostredníctvom prístupu k dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám vrátane verejných služieb (zahŕňajúcim služby šírené on-line, v súlade s usmernením 4), a najmä zdravotnej starostlivosti. Členské štáty by mali zaviesť účinné antidiskriminačné opatrenia. Rovnako v snahe bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, posilniť postavenie ľudí a zvýšiť účasť na trhu práce je potrebné zlepšiť systémy sociálnej ochrany, politiky celoživotného vzdelávania a aktívneho začlenenia, s cieľom vytvárať pre ľudí príležitosti v rôznych etapách ich života a chrániť ich pred hrozbou vylúčenia. Systémy sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy sa musia zmodernizovať tak, aby sa zabezpečilo ich využívanie v plnej miere s cieľom poskytnúť primeranú podporu príjmu a zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti – a tým aj posilnenie sociálnej súdržnosti – a aby bola zároveň zabezpečená ich finančná udržateľnosť. Systémy dávok by mali byť zamerané na zaručenie istoty príjmu počas prechodov a znižovanie chudoby, najmä v skupinách s najväčším rizikom sociálneho vylúčenia, napr. rodín s jedným rodičom, menšín, ľudí so zdravotným postihnutím, detí a mladých ľudí, starších žien a mužov, legálnych migrantov a ľudí bez domova. Členské štáty by taktiež mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a sociálnu inováciu v prospech najzraniteľnejších skupín.

Hlavný cieľ EÚ, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je znížiť podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín o 25 %, čo by znamenalo, že viac ako 20 miliónov ľudí by sa dostalo nad hranicu chudoby.

[1] KOM(2010) 2020, 3.3.2010.

[2] Ú. v. EÚ C , , s.

[3] Ú. v. EÚ C , , s.

[4] Ú. v. EÚ C , , s.

[5] KOM(2005) 141.

[6] KOM(2007) 803.

[7] KOM(2009) 615, 19.11.2009.

[8] KOM(2010) 2020, 3.3.2010.