[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 26.2.2007 KOM(2007) 63 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV ZHODNOTENIE SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV ZHODNOTENIE SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (Text s významom pre EHP) V európskych spoločnostiach dochádza k dramatickým zmenám, a to pokiaľ ide o charakter práce, moderný rodinný život, postavenie žien v spoločnosti a sociálnu mobilitu. Hodnoty sa menia. Spoločnosť v čoraz väčšej miere nadobúda multikulturálny charakter. Hromadný nadbytok rozšíril obzory a možnosti výberu a členské štáty Európskej únie patria medzi najbohatšie krajiny sveta. Zároveň sa vynárajú nové formy chudoby a nerovnosti. Zdravie Európanov ohrozujú nové problémy, akými je zvyšujúci sa výskyt obezity a čoraz väčšie množstvo faktorov vplýva na duševné zdravie Európanov. Vývoj európskych spoločností je podmienený dvoma kľúčovými faktormi - globalizáciou a demografiou. Obe ponúkajú príležitosti, no prinášajú i výzvy. Demografické trendy naznačujú dlhší a zdravší život, a prinášajú otázky ako napríklad novovzniknuté náklady na starnúcu spoločnosť, medzigeneračná rovnosť, narastajúca dôležitosť starostlivosti o deti a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pri súčasnom udržaní rodinného života, vzťahy medzi generáciami a nové riziká chudoby. Globalizácia v spojení s novými technológiami ponúka obrovský potenciál rastu. Ľudia však musia mať prístup k vzdelaniu a odbornej príprave, aby mohli tieto možnosti využiť a aby sa mohli prispôsobiť situácii, v ktorej už nebudú existovať tradičné priemyselné pracovné príležitosti. Tieto zmeny sú pre Európsku úniu výzvou. Otvorená Európa založená na voľnom pohybe a voľnom obchode pomáha vytvárať pracovné miesta a prosperitu, na ktorých v konečnom dôsledku závisí blahobyt a lepšia kvalita života. V posledných rokoch sa však ukazuje, že mnohí Európania majú pochybnosti, či čistý dôsledok globalizácie, liberalizácia a snaha o väčšiu konkurencieschopnosť prispievajú k ich blahobytu. S cieľom lepšie pochopiť dôvody tejto situácie a preskúmať dynamiku súčasných sociálnych zmien navrhla Komisia v roku 2006 zhodnotenie sociálnej situácie s cieľom spustiť program v oblasti prístupu a príležitostí, sociálnej dimenzie, ktorá úzko súvisí s preskúmaním jednotného trhu. Európska rada tento prístup podporila, pričom požiadala Komisiu, aby zhodnotila sociálnu situáciu v Únii. Táto predbežná správa o doterajšom pokroku v rámci zhodnotenia bola vypracovaná v súlade s požiadavkou Európskej rady a bude predložená na jarné zasadnutie Rady. CIELE ZHODNOTENIA SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Cieľom tohto preskúmania sociálnej situácie v Európe je dosiahnutie konsenzu o sociálnych výzvach, ktorým Európania čelia. Otázka, akú rolu by v súvislosti s meniacou sa sociálnou situáciou mala zohrávať politika EÚ, alebo ako by sa mala prispôsobiť, je v tejto fáze úplne otvorená. Nový konsenzus bude prirodzene založený na doterajších skúsenostiach. EÚ mala vždy “sociálny rozmer“. Rímska zmluva obsahuje dlhodobý záväzok rovnosti pohlaví a článkom 13 Amsterdamskej zmluvy bola na Úniu prenesená legislatívna kompetencia bojovať proti diskriminácii vo všetkých formách. Sociálny program Únie, pôvodne vypracovaný v 80-tych rokoch ako sociálny protipól k vytvoreniu jednotného trhu, bol zameraný na ochranu zamestnancov a sociálne partnerstvo. Výsledkom boli právne predpisy o minimálnej zamestnanosti, zdravotných a bezpečnostných normách a zabezpečení cezhraničných práv v oblasti sociálneho zabezpečenia pre mobilných pracovníkov. Únia takisto zohráva dôležitú úlohu v rámci posilňovania sociálnej súdržnosti, riešenia regionálnych nerovností a pomoci pri prispôsobení sa ekonomickým zmenám i prostredníctvom kohéznej politiky a nedávnych iniciatív, akou je napríklad Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Tieto prvky sa preniesli do obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá sa zameriava nielen na ekonomickú výkonnosť a konkurencieschopnosť, ale i na vytvorenie intenzívnejšej sociálnej súdržnosti a sociálny aspekt udržateľnosti. V rámci obnovenej lisabonskej stratégie sa EÚ spolu s členskými štátmi, ktoré majú i naďalej primárne kompetencie stanoviť rámec pre svoje politiky, snaží spoločne určiť stratégie, ktoré by čo najlepším spôsobom zaručili prosperitu a súčasne solidárnosť, čiže ťažisko lisabonskej vízie, a ktorými by sa podporila ich implementácia. Lisabonskou stratégiou sa tak otvorila kolektívna úvaha o sociálnych otázkach vo veľmi širokom kontexte, ktorý pokrýva tradičné otázky flexibility trhu práce a reformy sociálneho zabezpečenia, ako i otázky týkajúce sa vzdelávania a systémov odbornej prípravy. Mnohé z iniciatív v oblasti sociálnej politiky boli v minulosti koncipované pre priemyselnú spoločnosť, v ktorej sa charakter práce odvíjal od hospodárstva založeného na hromadnej výrobe, existencie veľkých podnikov a vysokej úrovne odborovej zaangažovanosti a hustoty. V súčasnosti je Európe spoločnosťou v čoraz väčšej miere založenou na poznatkoch a orientovanou na služby. Zatiaľ čo sa pozornosť venuje dynamike hospodárstva, vďaka ktorej sa objavuje „nová ekonomika“ v globalizovanom svete, sú situácia a výzvy v sociálnej oblasti známe a analyzované v menšom rozsahu. Neexistuje žiadna spoločná diagnóza a návrh riešenia pre tieto sociálne výzvy. Cieľom zhodnotenia sociálnej situácie je rozpracovanie takejto diagnózy a vyvolanie diskusie o sociálnej situácii v Európe, ktorá takisto prispeje k priebežnému zhodnoteniu programu sociálnej politiky. V zhodnotení sa zohľadní existencia veľkej rôznorodosti, často tak v rámci členských štátov, ako i medzi nimi . Existujú však i spoločné výzvy – demografia, rastúca etnická a kultúrna rôznorodosť a individualizácia hodnôt. Všetky členské štáty EÚ sú otvorenými spoločnosťami formovanými globálnymi vplyvmi moderného kapitalizmu a celosvetovými kultúrnymi trendmi. Niektorým z obyvateľov členských štátov priniesla globalizácia, zmeny a sociálne a kultúrne trendy úžitok, niektorí nedokázali využiť ekonomické zmeny a reštrukturalizáciu priemyslu a považujú svoje tradičné spoločenstvo, hodnoty a spôsob života za ohrozené. OTVORENÁ DISKUSIA Komisia začína rozsiahlu konzultáciu o sociálnych otázkach a výzvach, ktorým Európa čelí. Cieľom je zaangažovať rôzne subjekty do diskusie na tému, aká je sociálna situácia v Európe. Úlohou Komisie je „počúvať“, nie preverovať politické možnosti. Očakávajú sa názory na sociálne trendy, hlavné faktory sociálnej transformácie v Európe, „blahobyt“ a na súvisiace vplyvy. Konzultácia sa opiera o podkladový dokument pripravený Úradom európskych politických poradcov, ktorý sa týka spoločných zákonitostí a možností zhodnotenia sociálnych zmien vo vzťahu k referenčným hodnotám blahobytu. Ďalej bude cieľom konzultácie otvorenie diskusie o niektorých z kľúčových faktorov blahobytu – o hospodárskej príležitosti, charaktere práce, nových modeloch rodinného života, chudobe a nerovnosti, bariérach v oblasti dobrých zdravotných podmienok a sociálnej mobility, o kvalite života, kultúrnej rôznorodosti a prekážkach integrácie, o kriminalite a antisociálnom správaní. V dokumente sa nastoľujú otázky s cieľom podporiť rozsiahlu diskusiu. Konzultácia bude zahŕňať organizáciu rôznych akcií, prieskum Eurobarometer zameraný na otázky blahobytu a rôzne typy konzultácií, vrátane konzultácie prostredníctvom internetu http://ec.europa.eu/citizens_agenda/index_en.htm.. V rámci konzultácie sa odzrkadlia názory mnohých účastníkov na národnej i miestnej úrovni. Konzultácie sa zúčastnia zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch. ĎALšIE KROKY Na základe výsledkov konzultácie, ktorá bude ukončená na konci roka 2007, vydá Komisia správu. Táto správa bude momentálnou snímkou meniacej sa sociálnej situácie v Európe, analýzou sociálnych trendov a ich dosahu a zhrnutím kľúčových otázok a výziev pre Európu na všetkých úrovniach riadenia. Budú v nej obsiahnuté myšlienky, ako čo najlepšie podporovať koncepciu prístupu a príležitostí v Európe, a takisto sa ňou prispeje k priebežnému zhodnoteniu programu sociálnej politiky.