SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

v súlade s článkom 184 ods. 8 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o skúsenostiach nadobudnutých pri uskutočňovaní reformy spoločnej organizácie trhu s vínom prijatej v roku 2008

1.           Úvod

Cieľom reformy spoločnej organizácie trhu s vínom prijatej v roku 2008[1], a začlenenej do nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007[2] z 22. októbra 2007 (ďalej len „nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“) je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v EÚ. Reforma bola navrhnutá ako dvojfázový proces. V prvom rade bolo potrebné dosiahnuť rovnováhu na trhu prostredníctvom postupného rušenia trhových intervenčných opatrení, ktoré sprevádzal trojročný program klčovania, kým druhá fáza, ktorá začala v roku 2012, sa zameriava na nástroje na posilnenie konkurencieschopnosti výrobcov vína v EÚ, ako sú napríklad reštrukturalizácia a konverzia vinohradov, investície a propagácia v tretích krajinách. Tieto opatrenia sú riadené prostredníctvom vnútroštátnych podporných programov. Okrem toho boli zosúladené, aktualizované a zjednodušené nové regulačné opatrenia týkajúce sa enologických postupov, kvality a označovania s cieľom zvýšiť ich orientáciu na zákazníkov a na trh.

V súlade s článkom 184 ods. 8 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov „Komisia vypracuje do konca roku 2012 správu, v ktorej zohľadní najmä skúsenosti nadobudnuté pri uskutočňovaní reformy“. Táto správa sa preto zameriava na prvé tri roky uskutočňovania reformy, najmä čo sa týka programu klčovania a opatrení zahrnutých do vnútroštátnych podporných programov. Správa analyzuje aj vplyv novej politiky v oblasti kvality, nových pravidiel týkajúcich sa označovania vín a enologických postupov. Analyzuje sa v nej aj vývoj na trhu s vínom v EÚ od roku 2007 po prijatí reformy.

Správa sa zakladá na oznámeniach, ktoré predložili členské štáty Komisii v súlade s právnymi predpismi EÚ, na správe o vykonávaní opatrenia na propagáciu vín na trhoch tretích krajín[3], na správe Dvora audítorov[4], na externom hodnotení reformy spoločnej organizácie trhu s vínom, ktoré uskutočnila firma COGEA, a na interných analýzach vychádzajúcich z oficiálnych štatistických údajov.

Keďže táto správa sa zameriava na uskutočňovanie reformy v období od roku 2008 do roku 2012, nezaoberá sa otázkou ukončenia prechodného zákazu výkonu práv na výsadbu, o ktorom bolo rozhodnuté v roku 1999. Reforma nepriniesla žiadne zmeny, iba posunula ukončenie tohto zákazu. V dôsledku veľkých obáv, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty a zainteresované strany, však bola vytvorená skupina na vysokej úrovni pre práva na výsadbu viniča s cieľom vydať správu do konca roku 2012.

2.           Situácia na trhu

Situáciu na trhu s vínom v EÚ v posledných rokoch možno charakterizovať pomocou týchto faktorov: klesajúca výroba vína v EÚ, pokles spotreby vína v EÚ a zvýšený vývoz vína do tretích krajín značne prevyšujúci nárast dovozu vína.

Celkovým výsledkom je zníženie zásob vedúce k zvýšeniu cien vína, najmä počas posledných dvoch rokov. Dosiahla sa rovnováha na trhu, pričom sa zároveň postupne ukončili niektoré trhové opatrenia, ako napríklad podpora na destiláciu spotrebného alkoholu a na používanie zahusteného muštu.

2.1.        Ponuka

Celková výroba vína a muštu v EÚ postupne klesla zo 186 miliónov hl v období rokov 2006 – 2007 na 163 miliónov hl v období rokov 2011 – 2012. Tento pokles možno vo veľkej miere vysvetliť zmenšením plochy vinohradov v EÚ [– 370 000 ha v období od roku 2006 do roku 2011 (– 10 % celkovej plochy)], ktoré bolo čiastočne podporené programom klčovania (44 %). Keď vezmeme do úvahy, že priemerný výnos EÚ predstavuje 50 hl/ha, súčasná plocha vinohradov EÚ (približne 3,3 milióna ha) produkuje v priemere 165 miliónov hl vína, čo je hodnota veľmi blízka celkovej produkcii v období rokov 2011 – 2012. Reštrukturalizácia a konverzia viac ako 150 000 ha počas posledných rokov neviedla k celkovému zvýšeniu výnosov na úrovni EÚ, ale skôr k výrobe kvalitnejšieho vína a/alebo nižším jednotkovým nákladom.

Výroba 163 miliónov hl vína a muštu v rokoch 2011 – 2012 je rozdelená takto: 103 miliónov hl (63 %) vín s chráneným označením pôvodu (CHOP) alebo chráneným zemepisným označením (CHZO), 5 miliónov hl (2 %) odrodových vín, 51 miliónov hl (31 %) ostatných vín bez zemepisného označenia a zostávajúcich 7 miliónov hl (4 %) hroznovej šťavy. V období rokov 2011 – 2012 zostávajú najväčšími výrobcami vína spomedzi členských štátov EÚ Francúzsko (51 miliónov hl) a Taliansko (45 miliónov hl), za nimi nasledujú Španielsko (37 miliónov hl), Nemecko (9 miliónov hl) a Portugalsko (5,6 milióna hl).

Výroba odrodových vín, ktorá nebola pred reformou povolená, teraz predstavuje 2 % z celkovej výroby, pričom aj vína s CHZO sa v rastúcej miere označujú údajom o odrode (odrodách) viniča. Zdá sa však, že rozvoj výroby odrodových vín v EÚ zaostáva za vývojom spotreby v niektorých tretích krajinách a v krajinách EÚ nevyrábajúcich víno, ktoré sa orientujú viac na spotrebu odrodových vín nízkej a strednej kvality a menej na vína s CHOP/CHZO.

2.2.        Dopyt v EÚ

Ľudská spotreba vína v EÚ klesla z takmer 140 miliónov hl v období rokov 2006 ‑ 2007 na odhadovanú hodnotu mierne nad úrovňou 135 miliónov hl v období rokov 2010 – 2011. Tento trend však nie je rovnomerný. V juhoeurópskych členských štátoch, ktoré sú hlavnými výrobcami vína, spotreba vína (spotreba na hlavu a celková spotreba) klesá a v severných členských štátoch stúpa. Ako je uvedené vyššie, severné členské štáty sa orientujú skôr na značkové alebo odrodové vína než na vína s CHOP/CHZO. Ďalším významným trendom je rast dopytu po sudových vínach spôsobený nižšími nákladmi na dopravu.

Celkové priemyselné použitie vína v EÚ (napríklad destilácia spotrebného alkoholu, destilácia vedľajších produktov, krízová destilácia atď.) sa tiež znížilo z približne 33 miliónov hl v období rokov 2006 – 2007 na hodnotu mierne nad úrovňou 26 miliónov hl v období rokov 2009 – 2010 [– 7 miliónov hl (– 21 %)], väčšinou v dôsledku úbytku destilácií dotovaných EÚ. Priemyselné použitie vína v nadchádzajúcich rokoch možno odhadnúť na 13 miliónov hl destilovaných na spotrebný alkohol pre odvetvie výroby alkoholických nápojov, 5 – 6 miliónov hl destilovaných na alkohol na energetické alebo iné nespotrebné účely (vrátane alkoholu vznikajúceho z povinného alebo dobrovoľného odovzdávania vedľajších produktov) a 3 – 4 miliónov hl na ocot.

2.3.        Obchod

2.3.1.     Vývoz/dovoz

Celkový vývoz EÚ do tretích krajín stúpol zo 17,9 milióna hl v roku 2007 na 22,8 milióna hl v roku 2011 (+ 27 %). Celková hodnota vývozu vína z EÚ stúpla z 5,9 miliardy EUR v roku 2007 na 8,1 miliardy EUR v roku 2011 (+ 36 %).

Vývoz teraz predstavuje 15 % výroby, v porovnaní s menej ako 10 % v roku 2007. Kým v období od roku 2007 do roku 2009 bol vývoz stabilný, v rokoch 2010 a 2011 došlo k významnému zvýšeniu. V roku 2011 boli hlavnými miestami určenia vývozu Spojené štáty (23 %), Rusko (18 %) a Čína (10 %). Z celkového množstva vína, ktoré EÚ vyviezla do tretích krajín, predstavovalo fľaškové víno 65 %, sudové víno 24 % a šumivé víno 10 %.

Súčasne vzrástol celkový dovoz z tretích krajín do EÚ z 12,9 milióna hl v roku 2007 na 13,6 milióna hl v roku 2011 (+ 5 %). Celková dovozná hodnota vína, ktoré nemá pôvod v Európskej únii, klesla z 2,7 miliardy EUR v roku 2007 na 2,4 miliardy EUR v roku 2011 (– 12 %).

Hlavnými dovozcami v roku 2011 boli Austrália (26 %), Čile (20 %), Južná Afrika (20 %) a Spojené štáty (19 %). Došlo k veľmi významnému poklesu priemerných dovozných cien, najmä v dôsledku prechodu od dovozu fľaškových vín k dovozu sudových vín: dovoz sudových vín predstavoval viac ako 58 % celkového dovozu v roku 2011, oproti 45 % v roku 2007, čo prispelo k významnému zvýšeniu konkurencieschopnosti vín nižšej a strednej kategórie. Tento vývoj bol zaznamenaný aj v obchode v rámci EÚ. V roku 2011 predstavoval dovoz do Spojeného kráľovstva a Nemecka 64 % celkového dovozu do EÚ.

2.3.2.     Obchod v rámci EÚ

Takmer s 33 % vína vyrábaného v EÚ sa obchoduje medzi členskými štátmi. Vzhľadom na to, že 15 % vína vyrábaného v EÚ sa vyváža, možno skonštatovať, že takmer 50 % vína sa spotrebuje v iných krajinách, než v ktorých bolo víno vyrobené. To ukazuje, že rovnováha na trhu EÚ závisí od dobre fungujúceho vnútorného trhu.

Obchod v rámci EÚ vzrástol zo 43 miliónov hl v roku 2007 na 49 miliónov hl v roku 2011 (+ 14 %). Fľaškové vína pomaly ustupujú (z 52 % v roku 2007 na 49 % v roku 2011), kým podiel sudových vín na trhu sa zvyšuje (z 39 % v roku 2007 na 42 % v roku 2011). Je to v súlade s dovoznými trendmi z tretích krajín. Fľaškovanie vína na mieste určenia podstatne znižuje ceny a čoraz viac sa využíva v prípade vín nižšej strednej kvality.

Hodnota obchodu v rámci EÚ zostáva na stabilnej úrovni približne 8,8 miliardy EUR.

2.3.3.     Obchodná bilancia

Obchodná bilancia sektora vinohradníctva a vinárstva EÚ je pozitívna a stúpla z 5 miliónov hl v roku 2007 na 9 miliónov hl v roku 2011 (+ 80 %) a v hodnotovom vyjadrení možno pozorovať nárast z 3,2 miliardy EUR v roku 2007 na 5,7 miliardy EUR v roku 2011 (+ 76 %).

Významný nárast sa zaznamenal v prípade tichých fľaškových vín [zo 4,7 milióna hl na 9,3 milióna hl (+ 100 %)] a šumivých vín [z 1,2 milióna hl na 2 milióny hl (+ 80 %)], kým v prípade tichých sudových vín došlo k významnému poklesu [z – 0,8 milióna hl na – 2,4 milióna hl (– 200 %)]. To ukazuje, že EÚ je veľmi konkurencieschopná v prípade šumivých a fľaškových vín. Objem sudových vín vyrábaných v EÚ však v porovnaní so zahraničnými sudovými vínami klesá. Podiel vývozu sudového vína sa v tomto období znížil.

V krajinách ako Spojené štáty a Kanada sa podiel vín z EÚ na trhu zmenšuje, ale v Číne a Rusku narastá.

2.3.4.     Zásoby a ceny

Celkové počiatočné zásoby vína klesli zo 175 miliónov hl v období rokov 2009 – 2010 na 164 miliónov hl v období rokov 2011 – 2012 (– 6 %). Počiatočné zásoby v období rokov 2011 – 2012 predstavujú približne 100 % celkovej výroby. Tento nedávny pokles je veľmi výrazný, pretože súčasné zásoby EÚ sú najnižšie od začiatku kampane v rokoch 2004 – 2005.

Pokiaľ ide o ceny sudových vín, v troch členských štátoch, ktoré sú hlavnými výrobcami, existuje od začiatku kampane v rokoch 2010 – 2011 v prípade červených a bielych sudových vín významný rastúci trend. Najnovšie informácie ukazujú, že ceny červených vín kolíšu od 4,5 EUR/% obj./hl (Francúzsko, najvyššia cena od roku 2004) do 3,5 EUR/% obj./hl (Španielsko, tiež najvyššia cena od konca 90. rokov minulého storočia). V prípade bielych vín je cenové rozpätie podobné.

Priemerná cena šumivého vína však v tomto období klesla.

Zásoby a ceny sú dôležitými ukazovateľmi, ktoré potvrdzujú súčasnú situáciu na trhu s vínom v EÚ.

3.           Program klčovania

Cieľom programu klčovania bolo odstrániť z trhu nekonkurencieschopné vína nízkej kvality určené na dotovanú destiláciu. Toto opatrenie bolo veľmi úspešné, keďže sa vyklčovalo 161 164 ha, čo viedlo k ročnému zníženiu výroby vína v EÚ približne o 10,5 milióna hl.

Program klčovania sa zameriaval na výrobcov vína, ktorí sa rozhodli vyklčovať celé svoje vinohrady (92 % príjemcov), ako aj na výrobcov, ktorí majú viac ako 55 rokov (75 % príjemcov). Na konci trojročného obdobia sa na toto opatrenie vynaložilo 1 024,62 milióna EUR.

Toto „jednorazové“ opatrenie sa považuje za úspešné, pretože pomohlo nekonkurencieschopným poľnohospodárom ukončiť produkciu hrozna a okrem toho prispelo k rovnováhe na trhu s vínom v EÚ a zvýšilo konkurencieschopnosť tohto sektora.

Počas toho istého obdobia (2008 – 2011) sa 111 364 ha vyklčovalo bez podpory.

4.           Vnútroštátne podporné programy

Kľúčovým prvkom reformy prijatej v roku 2008 bolo vytvorenie vnútroštátnych podporných programov s osobitnými rozpočtovými prostriedkami na posilnenie konkurencieschopnosti sektora vinohradníctva a vinárstva v EÚ. Osemnástim členským štátom bola poskytnutá možnosť použiť pridelené rozpočtové prostriedky na financovanie opatrení týkajúcich sa sektoru vinohradníctva a vinárstva vybraných spomedzi 11 možných opatrení, podľa ich konkrétnych potrieb. Vnútroštátne podporné programy trvajú 5 rokov a môžu sa upravovať dvakrát do roka presúvaním finančných prostriedkov medzi opatreniami alebo úpravou opatrení.

Počas týchto prvých troch rokov (2009 – 2011) sa vnútroštátne podporné programy vykonávali bez väčších problémov. Programy prebiehali hladko, keďže členské štáty sa už oboznámili so základnými zásadami. Celková miera plnenia rozpočtu zostala počas tohto obdobia vysoká, pretože členské štáty čerpali 97 % z celkového dostupného rozpočtu vo výške 2,8 miliardy EUR. Z týchto finančných prostriedkov sa 42 % využilo na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, 12 % na destiláciu spotrebného alkoholu, 10 % na destiláciu vedľajších produktov vznikajúcich pri výrobe vína, 8,5 % na propagáciu vín EÚ v tretích krajinách a 8,2 % na používanie zahusteného hroznového muštu vinárskymi závodmi. Členské štáty presunuli 7 % finančných prostriedkov z jednotnej spoločnej organizácie trhov do režimu jednotnej platby a približne 6 % sa využilo na investície.

Postupné zrušenie určitých trhových opatrení, napríklad pomoci na destiláciu a zahustený hroznový mušt, by malo v zostávajúcich dvoch rokoch (2012 – 2013) viesť k zvýšeniu dôležitosti niektorých ďalších opatrení: propagácie (z 8,5 % na 17 % celkových výdavkov), investícií (zo 6 % na 15 %), režimu jednotnej platby (zo 7 % na 13 %) a reštrukturalizácie a konverzie – pričom konverzia zostáva najdôležitejším opatrením (okolo 40 %).

V prípade určitých opatrení treba zaviesť niektoré objasnenia a zlepšenia, hoci celkové hodnotenie vnútroštátnych podporných programov je veľmi pozitívne. Okrem toho sa musia zaviesť osobitné ustanovenia pre vnútroštátne podporné programy Chorvátska.

4.1.        Opatrenie na reštrukturalizáciu a konverziu

Opatrenie na reštrukturalizáciu a konverziu bolo nielen najdôležitejším opatrením, ale jeho úloha v priebehu prvých troch rokov tiež vzrástla. V prvých troch rokoch sa vynaložilo 1,153 miliardy EUR na reštrukturalizáciu približne 50 000 ha ročne, väčšinou vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku. Odhaduje sa, že v rámci prvých piatich rokov reformy sa zreštrukturalizuje približne 305 000 ha (10 %) plochy vinohradov EÚ. Ukázalo sa, že toto opatrenie má z hľadiska zvýšených výnosov malý vplyv na výrobný potenciál na úrovni EÚ, ale umožňuje najmä zlepšenie kvality, prispôsobenie výroby dopytu na trhu a zníženie výrobných nákladov prostredníctvom rozvoja mechanizácie a modernizácie poľnohospodárskych postupov. Dôležité je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v EÚ a sektoru vinohradníctva a vinárstva EÚ.

Komisia uvažuje o lepšom vymedzení určitých operácií, najmä pokiaľ ide o zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov a „zelených“ operácií, ako sú úspory energie a zavádzanie ustanovení s cieľom zabezpečiť primerané kritériá na výpočet prémie. Mohlo by sa to uskutočniť prostredníctvom vypracovania usmernení.

4.2.        Propagácia vína na trhoch tretích krajín

Sektor vinohradníctva a vinárstva začal vo veľkej miere využívať propagáciu na trhoch tretích krajín, vďaka ktorej sa v posledných rokoch zvýšil vývoz vína s CHOP/CHZO. Treba však uviesť, že toto opatrenie nepodporuje činnosti v prípade vín bez zemepisného označenia, okrem odrodových vín. Počas prvých troch rokov sa na toto opatrenie vynaložilo 236 miliónov EUR a očakáva sa, že s postupným rušením niektorých trhových opatrení (destilácia spotrebného alkoholu, krízová destilácia atď.) jeho podiel na rozpočte na obdobie rokov 2012 – 2013 vzrastie. Opatrenie sa využíva na propagáciu vín s CHOP/CHZO a zameriava sa na trhy týchto tretích krajín: Spojené štáty, Kanada, Japonsko a Švajčiarsko. Toto opatrenie sa zameriava aj na vyvíjajúce sa trhy, ako sú Čína, Brazília a India. Zahŕňa viacero činností, ako napríklad „opatrenia zamerané na vzťahy s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu“, za nimi nasledujú „informačné kampane“ a „účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách“. Jednou z hlavných charakteristík tohto opatrenia je to, že o dotáciu môžu požiadať súkromné podniky a že v propagačných kampaniach sa môžu používať ochranné známky.

Treba poznamenať, že Komisia na žiadosť členských štátov v septembri 2010 schválila predĺženie propagačných činnosti daného príjemcu v danej tretej krajine z troch na päť rokov. Komisia okrem toho v novembri 2011 uverejnila správu o vykonávaní tohto opatrenia v prvých dvoch rokoch (2009 a 2010).

Komisia uvažuje o zlepšení fungovania a účinnosti tohto opatrenia, najmä v oblasti kontroly, vymedzením priority udelenej malým a stredným podnikom, kolektívnych ochranných známok a oprávnenosti určitých výdavkov. Takisto vznikla potreba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie v praxi uplatňovalo na odrodové vína a na vína bez zemepisného označenia, ako aj potreba preskúmať súlad tohto opatrenia s novými pravidlami horizontálnej propagácie.

4.3.        Investície

Hlavným cieľom opatrenia zameraného na investície je zlepšiť hospodársku výkonnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Celkovo sa počas prvých troch rokov vynaložila relatívne malá suma vo výške 167 miliónov EUR [Francúzsko (108,4 milióna EUR), Nemecko (30,6 milióna EUR) a Rakúsko (14 miliónov EUR)]. Oprávnené opatrenia zahŕňajú: tvorbu, nadobudnutie (vrátane lízingu) alebo zväčšenie nehnuteľného majetku, kúpu alebo kúpu na lízing nových strojov a zariadení vrátane počítačového programového vybavenia do výšky trhovej hodnoty majetku a ďalšie náklady súvisiace s lízingovou zmluvou. Jednoduché náhradné investície nie sú oprávnené.

Napriek úspechu tohto nového opatrenia zavedeného v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov ešte stále existuje potreba ďalšieho objasnenia oprávnených operácií v rámci tohto opatrenia. Problémy s vymedzením hraníc s podobnými operáciami v programoch rozvoja vidieka spôsobili oneskorenia vykonávania tohto opatrenia, najmä v Taliansku a Španielsku. Tieto problémy by sa mohli riešiť prostredníctvom vypracovania usmernení.

4.4.        Prevod finančných prostriedkov do režimu jednotnej platby

Prevod finančných prostriedkov do režimu jednotnej platby dosiahol v roku 2011 objem 16 % z celkových finančných prostriedkov, najmä v dôsledku španielskeho rozhodnutia kompenzovať zrušenie opatrenia na destiláciu spotrebného alkoholu. Finančné prostriedky, ktoré členské štáty už raz previedli do režimu jednotnej platby, sa nemôžu znovu sprístupniť pre finančné krytie na podporu sektora vinohradníctva a vinárstva, t. j. zodpovedajúco znižujú rozpočet dostupný pre vnútroštátne podporné programy v nasledujúcich rokoch. Celkovo sa v období od roku 2009 do roku 2011 neodvolateľne previedlo z jednotnej spoločnej organizácie trhov do režimu jednotnej platby 190 miliónov EUR. Španielsko previedlo do režimu jednotnej platby 32,6 % svojho rozpočtu. Luxembursko, Malta a Spojené kráľovstvo previedli celé svoje finančné krytie. Toto opatrenie bude vyňaté z vnútroštátnych podporných programov. Návrh na zmenu a doplnenie jednotnej spoločnej organizácie trhov v tejto oblasti počíta s tým, že členské štáty budú mať možnosť rozhodnúť sa v roku 2013 (na rozpočtový rok 2015), že definitívne prevedú časť svojho finančného krytia alebo celé svoje finančné krytie do režimu jednotnej platby.

4.5.        Destilácia vedľajších produktov

Podpora sa poskytuje liehovarníkom na destiláciu vedľajších produktov vznikajúcich pri výrobe vína (napríklad matolín a kalov). Predpokladá sa, že tým, že zabráni nadmernému lisovaniu hrozna, ktoré právne predpisy EÚ zakazujú, zaručí kvalitu vína a ochráni životné prostredie. Alkohol získaný pri uplatňovaní tohto opatrenia sa môže využívať výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže. Počas troch rokov sa na destiláciu vedľajších produktov vynaložilo celkovo 267 miliónov EUR, konkrétne zo strany Španielska (95,3 milióna EUR), Francúzska (92,8 milióna EUR) a Talianska (66 miliónov EUR).

– Toto opatrenie sa využíva len v piatich členských štátoch a ostatné členské štáty, ktoré vyrábajú víno, takúto politiku nemajú. Často sa predstavuje ako opatrenie nevyhnutné pre vinárske závody. Aj s prihliadnutím na ubúdajúce odbytiská alkoholu by preto zrejme bolo vhodné vyhodnotiť, či má toto opatrenie pokračovať vo svojej súčasnej forme alebo či by sa malo preorientovať na podporu vinárskych závodov alebo samotných vinohradníkov. Treba poznamenať, že niektoré regióny, najmä vo Francúzsku, skúmajú možnosti používania vedľajších produktov alternatívnymi spôsobmi (napríklad kompostovanie, výroba bioplynu).

4.6.        Ostatné opatrenia

Na poistenie úrody sa počas rokov 2009 – 2011 vynaložilo celkovo 71,5 milióna EUR. Pokiaľ ide o zelený zber, počas tohto obdobia bolo vyplatených 41,5 milióna EUR, ktoré boli použité na 24 000 ha v Taliansku, Slovinsku a na Cypre.

Obmedzený úspech zeleného zberu je spôsobený tým, že strapce hrozna sa úplné ničia alebo odstraňujú ešte v nedozretom stave, čo by mohlo byť pre pestovateľov hrozna riskantné. Pokiaľ ide o poistenie úrody, podobné vnútroštátne nástroje už existujú.

4.7.        Postupné rušenie opatrení

Úloha troch opatrení, ktorých platnosť skončí v roku 2012 (používanie zahusteného hroznového muštu, destilácia spotrebného alkoholu, krízová destilácia), významne poklesla. Postupné rušenie týchto dotovaných opatrení možno považovať za veľmi úspešné, keďže nemalo nepriaznivý vplyv na bilanciu sektora vinohradníctva a vinárstva.

Krízová destilácia sa v roku 2009 naďalej vo veľkej miere využívala, väčšinou vo Francúzsku a v Taliansku, v rokoch 2010 a 2011 poklesla a v roku 2012 bola zastavená.

5.           Politika v oblasti kvality

Nová politika v oblasti kvality sa uplatňuje už od 1. augusta 2009 a týka sa CHOP, CHZO a tradičných pojmov. Pokiaľ ide o CHOP/CHZO, nové pravidlá sú plne v súlade s Dohodou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) a sú v súlade s režimom CHOP/CHZO pre poľnohospodárske výrobky a potraviny. Modernizácia tejto politiky sa považovala za dôležitú na zosúladenie pravidiel EÚ a prispôsobenie vinárskych výrobkov dopytu na trhu. Sektor vinohradníctva a vinárstva je celkom osobitý v tom, že veľká časť výroby sa realizuje v rámci CHOP alebo CHZD a reputácia a kvalita vína sa veľmi často spája s regiónom produkcie, najmä v členských štátoch vyrábajúcich víno. Nová politika by mala podporiť konsolidáciu kvalitných vín s CHOP a CHZO a ich ochranu proti protiprávnemu prisvojeniu v Európe a v tretích krajinách. Dôležitou úlohou EÚ v rámci reformy bola konsolidácia zoznamu chránených vín EÚ s CHOP a CHZO.

Politika v oblasti kvality by sa nemala obmedzovať na segmentáciu uvedených výrobkov a mala by zahŕňať aj značkové vína a odrodové vína, pretože spotrebitelia ich uznávajú ako kvalitné výrobky.

5.1.        Chránené označenie pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenie (CHZO)

Do 31. decembra 2011 členské štáty nahlásili Komisii 1 561 špecifikácií výrobkov s CHOP/CHZO (1 122 CHOP a 439 CHZO), aby ich útvary Komisie mohli preskúmať do konca roku 2014. Zodpovedá to súčasným názvom vín, ktoré boli Spoločenstvom chránené na základe nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999[5]. Treba poznamenať, že 143 názvov vín, v prípade ktorých neboli včas predložené špecifikácie výrobkov, stratilo v Únii ochranu.

Prvé preskúmanie prijatých špecifikácií výrobkov ukazuje, že vo väčšine dokumentácie je potrebné vykonať zmeny, aby bola v súlade s pravidlami EÚ.

S cieľom zjednodušiť a zlepšiť právne predpisy EÚ v oblasti CHOP/CHZO a znížiť administratívne zaťaženie:

– register CHOP/CHZO EÚ by sa mohol sprístupniť aj pre zemepisné označenia tretích krajín, ktoré sú v EÚ chránené na základe medzinárodnej dohody, ktorej účastníkom je EÚ;

– pravidlá o vzťahu medzi CHOP/CHZO a predchádzajúcimi ochrannými známkami by sa mali zosúladiť s horizontálnymi pravidlami prostredníctvom odkazu na 1. január 1996, dátum ukončenia dohody TRIPS.

5.2.        Chránené tradičné pojmy

Tradičné pojmy sú zvláštnosťou sektoru vinohradníctva a vinárstva. Chránia určité názvy, ktoré sa tradične spájajú s niektorými vínami s CHOP.

V EÚ je chránených 359 tradičných pojmov: 100 tradičných pojmov ako vnútroštátne synonymá k CHOP/CHZO (napríklad „appellation d'origine contrôlée“ vo Francúzsku; „Prädikatswein“ v Nemecku alebo „Vino de la Tierra“ v Španielsku atď.) a 259 tradičných pojmov ako deskriptory kvality (napríklad „reserva“, „château“, „tawny“ atď.). Komisia od 1. augusta 2009 prijala 22 nových žiadostí – 7 z členských štátov a 15 z tretích krajín (2 z Argentíny a 13 zo Spojených štátov).

Pravidlá týkajúce sa tradičných pojmov by sa však mali preskúmať, najmä pokiaľ ide o rozsah ochrany a pravidlá kontroly, pretože tradičné pojmy nepredstavujú chránené práva priemyselného vlastníctva, ako napríklad CHOP alebo CHZO a týkajú sa skôr len údajov uvedených na etikete.

6.           Označovanie a obchodná úprava

Ustanovenia o označovaní a obchodnej úprave rôznych vinárskych výrobkov boli do značnej miery zjednodušené a zosúladené. Teraz poskytujú sektoru vinohradníctva a vinárstva EÚ väčšiu flexibilitu, najmä pokiaľ ide o výrobu vín bez CHOP/CHZO, ktoré majú označenie roku zberu a názvy odrody viniča („odrodové vína“). Výroba odrodových vín v EÚ v roku 2011 predstavovala 4,6 milióna hl (68 % zo Španielska a 20 % z Francúzska), čo dokazuje dôležitosť tohto odbytiska pre vinohradníkov aj pre spotrebiteľov. Niektoré členské štáty sa však zdráhajú rozvíjať výrobu odrodových vín a vyradili svoje najdôležitejšie odrody s cieľom uchovať ich pre vína s CHOP. Komisia tiež konštatuje, že obmedzenie Spojených štátov týkajúce sa označovania roku zberu má takisto vplyv na vývoz odrodových vín na tento dôležitý trh.

Do prílohy XIb k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 by sa mohla doplniť nová kategória „odrodové víno“, aby sa ďalej podporilo toto nové odbytisko.

Pokiaľ ide o označenie odrody viniča na vínnych etiketách, v právnych predpisoch EÚ pretrváva nesúlad, najmä v prípade názvov viniča, ktoré sa zhodujú s CHOP/CHZO EÚ. Okrem toho neexistujú žiadne vedecké údaje o rozdieloch medzi odrodami viniča Vitis a Vitis vinifera (napríklad niektoré odrody viniča sa môžu v závislosti od jednotlivých členských štátov klasifikovať ako Vitis alebo Vitis vinifera ). V rámci reakcie na tieto obavy je potrebné zvážiť úpravy pravidiel uplatňovaných na odrody viniča.

7.           Enologické postupy

Jedným z hlavných úspechov reformy spoločnej organizácie trhu s vínom bola úprava pravidiel o enologických postupoch, ktorá zabezpečila flexibilitu, pokiaľ ide o schvaľovanie nových enologických postupov s cieľom prispôsobiť tento sektor EÚ vedeckému a technickému rozvoju a umožniť, aby vína EÚ konkurovali na svetovom trhu vínam tretích krajín.

Okrem toho, s cieľom splniť medzinárodné normy v oblasti enologických postupov podľa odporúčania Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV) a poskytnúť výrobcom v EÚ nové možnosti dostupné výrobcom z tretích krajín sa v EÚ museli schváliť nové enologické postupy podľa podmienok používania vymedzených OIV (používanie enzymatických prípravkov, zvyšovanie obsahu kyselín elektrodialyzačnými membránami, používanie chitozanu a chitín-glukánu, maximálny obsah oxidu siričitého v určitých špecifických vínach, zmena požiadaviek na dimetylkarbonát, alebo objasnenia týkajúce sa istých likérových vín)[6].

Rastie dopyt po vinárskych výrobkoch so zníženým obsahom alkoholu a výrobcovia vína v EÚ sa dosť zaujímajú o túto novú možnú segmentáciu ponuky. Až dosiaľ právne predpisy niektorých členských štátov (napríklad Rakúska, Nemecka atď.) upravovali používanie označení vín na tieto výrobky. Aby sa zabránilo akejkoľvek rozdrobenosti trhu EÚ, Európska únia by v tomto ohľade mala vypracovať samostatnú a jednotnú politiku zavedením a podporovaním nových kategórií vinárskych výrobkov („odalkoholizované víno“ a „čiastočne odalkoholizované víno“) v súlade s nedávno prijatými uzneseniami OIV o odalkoholizovaných vínach.

Uskutočňovanie reformy tiež ukázalo, že pravidlá EÚ o enologických postupoch by sa mali viac zosúladiť a zjednodušiť, aby sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž medzi výrobcami vín v EÚ a transparentnosť pre spotrebiteľov. Predovšetkým:

– existuje niekoľko hodnôt minimálneho skutočného obsahu alkoholu v závislosti od kategórií vinárskych výrobkov (napríklad 4,5 % obj. pre vína s CHOP/CHZO, 6 % obj. pre kvalitné aromatické šumivé vína, 7 % obj. pre pološumivé vína atď.), kým OIV stanovuje len jednotný minimálny obsah alkoholu 8,5 % obj., s flexibilitou zníženia na 7 % obj.;

– rovnaký nesúlad sa vzťahuje na hodnoty maximálneho celkového obsahu alkoholu v závislosti od zón (15 % obj. v zónach A, 20 % obj. v zónach C a pre niektoré vína s CHZO v zóne B a pre vína s CHOP získané bez obohacovania nie je stanovený žiadny maximálny celkový obsah alkoholu).

A napokon by sa mohli zjednodušiť pravidlá o nadmernom lisovaní hrozna vrátane jeho kontroly, ako aj o minimálnom množstve alkoholu obsiahnutom vo vedľajších produktoch (príloha XVb k nariadeniu o jednotnej spoločnej organizácii trhov) a destilácii vedľajších produktov.

8.           Závery

Cieľom reformy spoločnej organizácie trhu s vínom prijatej v roku 2008 bolo v prvom rade „zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v EÚ“.

Komisia si myslí, že reforma spoločnej organizácie trhu s vínom prijatá v roku 2008 sa zrealizovala úspešne. Odstránenie trhových intervenčných opatrení prebehlo bez väčších narušení. Plochy vinohradov EÚ a výroba vína sa počas posledných rokov naďalej prispôsobovali dopytu. Podľa najnovších údajov je trh celkom stabilný, ceny sa zlepšili a napriek pokračujúcemu poklesu domácej spotreby nič nenasvedčuje tomu, že by v sektore vinohradníctva a vinárstva existoval štrukturálny prebytok. Program klčovania a vnútroštátne podporné programy sa vykonali v plnom rozsahu. S pomocou finančných prostriedkov EÚ sa vyklčovalo 161 164 ha a približne 305 000 ha sa reštrukturalizovalo. Vo veľkej miere sa využívajú ďalšie dôležité opatrenia, ako napríklad propagácia a investície.

Z najnovších dostupných údajov o obchode vyplýva, že od roku 2007 významne stúpol vývoz do tretích krajín a teraz predstavuje viac ako 22 miliónov hl (8,1 miliardy EUR – zvýšila sa priemerná hodnota vývozu na hl). V prvých mesiacoch roku 2012 sa dokonca objavil mierny nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2011. Hoci sa dosiahol pôsobivý prienik na nové trhy, trhové podiely na iných zahraničných trhoch a dokonca aj v niektorých členských štátoch klesajú v dôsledku konkurencie vín z tretích krajín.

Komisia sa preto domnieva, že pokračovanie reformy spoločnej organizácie trhu s vínom prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti sektoru vinohradníctva a vinárstva. Komisia ďalej preskúma možné zlepšenia právnych predpisov s cieľom objasniť a podrobne opísať niektoré špecifické otázky, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne podporné programy, politiku v oblasti kvality, označovanie a vinárske výrobné postupy.

[1]               Ú. v. EÚ L 148, 6.6.2008, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

[3]               KOM(2011) 774 v konečnom znení.

[4]               Ú. v. EÚ C 167, 13.6.2012, s. 17.

[5]               Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2011, s. 1.              Ú. v. EÚ L 103, 13.4.2012, s. 38.