1. Úvod

Komisia vo svojej stratégii Európa 2020[1] zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pri príprave Európskej únie na budúce výzvy. V usmerneniach pre „SPP do roku 2020“[2] sa inovácie vyzdvihujú ako nevyhnutný aspekt prípravy poľnohospodárstva Únie na budúcnosť. „Rozpočet stratégie Európa 2020“[3] zahŕňa 4,5 miliardy EUR na výskum a vývoj v oblasti potravinovej bezpečnosti, biohospodárstva a udržateľného poľnohospodárstva.

Táto ústredná rola výskumu a inovácií sa ďalej rozpracovala v hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Únia inovácií“[4], v ktorej sa zavádza koncept európskych partnerstiev v oblasti inovácií (European Innovation Partnerships - EIP) ako novej cesty na posilnenie inovácií. Vytvoril sa pilotný projekt európskeho partnerstva v oblasti inovácií pre „aktívne a zdravé starnutie“. Okrem toho sa uskutočnili prípravné práce na vytvorenie EIP pre „suroviny“, „účinné využívanie vody v Európe“, „poľnohospodárstvo“. Európske partnerstvá v oblasti inovácií si kladú za cieľ prepojiť vedu a uplatňovanie inovatívnych prístupov v praxi. Rada zdôraznila potrebu, aby EIP mali jasné zameranie, a dôležitosť zapojenia sa členských štátov a účinnej racionalizácie existujúcich nástrojov.

V tomto oznámení sa predkladá koncepcia európskeho partnerstva v oblasti inovácií týkajúceho sa „poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti“ uvedeného v „Únii inovácií“. Toto partnerstvo vychádza zo strategických usmernení „Európa 2020“ a „SPP do roku 2020“. Zakladá sa na konzultáciách zúčastnených strán a malo by sa poučiť z pilotného partnerstva pre „aktívne a zdravé starnutie“, vrátane vypracovania strategického plánu jeho vykonávania, ako aj diskusií v Rade a potrieb a ideí vyjadrených zúčastnenými stranami.

2. Spoločenské výzvy

Očakáva sa, že celosvetový dopyt po potravinách sa do roku 2050 zvýši o 70 % (FAO). Dramatický nárast celosvetového dopytu po potravinách bude sprevádzať prudký nárast dopytu po krmivách, vláknach, biomase a biologických surovinách. Nevyhnutne to vyvolá reakciu na úrovni ponuky pochádzajúcej z poľnohospodárstva Únie, ktoré patrí k najväčším dodávateľom na celosvetových poľnohospodárskych trhoch. Na poľnohospodárstvo Únie pripadá 18 % celosvetového vývozu potravín v celkovej hodnote 76 miliárd EUR. V hodnotách výroby zabezpečuje poľnohospodárstvo Únie v rámci OECD viac ako 40 % celkovej produkcie potravín. Vzhľadom na veľké rozdiely v hospodárskom a technologickom vývoji poľnohospodárskych odvetví sa jednotlivé členské štáty a regióny prirodzene podieľajú na výrobe potravín v Únii v rôznej miere.

V posledných desaťročiach dosahovalo poľnohospodárstvo značný nárast produktivity, hoci v posledných rokoch sa táto tendencia v rozvinutých krajinách spomalila. Tento nárast produktivity sa dosahoval čiastočne na značný úkor prírodných zdrojov a životného prostredia. Kvalita 45 % európskych pôd je problematická, o čom svedčia nízke obsahy organických látok, a takmer jedna štvrtina pôd je postihnutá miernou až vysokou eróziou. Narušili sa alebo dokonca vymizli cenné ekosystémy a zároveň s nimi aj cenné ekosystémové služby. Za posledných dvadsať rokov došlo k úbytku poľného vtáctva o 20 až 25 % a lúčnych motýľov o 70 % a súčasne došlo k vážnemu ohrozeniu opeľovačov, ako sú včely. Približne 40 % poľnohospodárskej pôdy je vystavených znečisteniu dusičnanmi, čo ohrozuje vodné zdroje. Poľnohospodárstvo navyše spôsobuje 9 % emisií skleníkových plynov v Únii.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo výrazne napredujú na ceste k zmiereniu výroby s potrebou spravovať prírodné zdroje udržateľným spôsobom a chrániť životné prostredie. Očakávaný rast poľnohospodárskej produkcie v dôsledku zvyšujúceho sa celosvetového dopytu však môže tento kladný vývoj zmariť. Ak sa tento nárast zabezpečí súčasnými prístupmi, povedie to následne k ďalšiemu poškodzovaniu prírodných zdrojov a životného prostredia.

Tieto javy sa neobmedzujú na technologicky najvyspelejšie časti poľnohospodárstva Únie. Európa disponuje nesmiernymi možnosťami v oblastiach, pre ktoré sú typické malé a tradičné poľnohospodárske podniky. Pokiaľ však budú tieto poľnohospodárske podniky postupovať podľa zavedených schém rozvoja, existujúcim, často veľmi bohatým biotopom a biodiverzite, funkčnosti pôdy a vodným zdrojom to spôsobí značné environmentálne škody.

Na vytvorenie konkurencieschopnej a udržateľnej produkcie potravín, krmív, vlákien, biomasy a biologických surovín je potrebný prechod na iný spôsob rastu. Aby sa dosiahol tento cieľ, účinnosť zásobovania musí byť doplnená znížením dramatických strát, ku ktorým dochádza po zbere úrody. Podobne je nutné zohľadniť aj prispôsobenie sa zmene klímy, rozumné využívanie biodiverzity a obnovu ekosystémov a ekosystémových služieb; musí sa vychádzať zo zvláštností každého územia a možností, ktoré ponúka genetická rozmanitosť, aby sme spojili našu bohatú genetickú základňu s rôznorodými novými a starými poľnohospodárskymi postupmi a zabezpečili lepšie rozdelenie a využívanie našich obmedzených zdrojov. Potravinové reťazce sú rôzne a je nutné zohľadniť ich špecifiká. K „dlhým“ zásobovacím reťazcom patria také aspekty, akými sú uchovávanie a skladovanie, zatiaľ čo pri „krátkych“ zásobovacích reťazcov sa kladie dôraz na miestne zásobovanie potravinami a osobitné kvalitatívne vlastnosti. V centre záujmu celej problematiky musia byť spotrebitelia, aby produkcia viedla k zdravým, vysoko kvalitným potravinám vyrábaným udržateľným spôsobom.

Nárast produkcie musí ísť zároveň ruka v ruke s lepšou ekonomickou životaschopnosťou prvovýrobcov, ktorí v predchádzajúcom desaťročí trpeli znižujúcim sa podielom pridanej hodnoty v potravinovom reťazci. Bez väčšej ziskovosti poľnohospodárskych podnikov sa ekologická udržateľnosť stane ešte problematickejšou.

Vyššiu a udržateľnú poľnohospodársku produkciu bude možné dosiahnuť len so značným úsilím v oblasti výskumu a inovácie na všetkých úrovniach. Výskumní pracovníci a zúčastnené strany opakovane zdôrazňujú rozdiel medzi výsledkami dosiahnutými vo výskume a uplatňovaním inovatívnych prístupov v poľnohospodárskej praxi. Trvá príliš dlho, kým sa nové prístupy dostanú do praxe, a vedecká obec nie je dostatočne oboznamovaná s potrebami praktickej poľnohospodárskej činnosti. Dôležité inovácie sa tak nezavádzajú v potrebnom rozsahu a príslušné oblasti výskumu nedostávajú vždy požadovanú pozornosť.

Vyššia produktivita a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva si vyžadujú predovšetkým účinnejšie využívanie zdrojov, aby produkcia prebiehala s menšou spotrebou vody, energie, hnojív (najmä fosforu a dusíka) a pesticídov. Vyžadujú si takisto väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie množstva odpadu, a to v súlade s usmerneniami ustanovenými v oznámení „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“[5]. Udržateľný rozvoj si vyžaduje obmedzenie znečisťovania v záujme ochrany kvality vody a funkčnosti pôdy, zachovania biodiverzity a ekosystémových služieb, ako aj zníženie emisií skleníkových plynov. Riešenia musia siahať za rámec jednotlivých poľnohospodárskych podnikov a zahŕňať širšie zemepisné súvislosti vrátane lesného hospodárstva a prírodných rezervácií. Vhodné technológie, informačné a komunikačné technológie a družicový navigačný systém, a aj nové nástroje riadenia predstavujú dôležitý rozvojový potenciál. Na rozvoj potrebných zručností sú zásadné vzdelávanie a odborná príprava. Posilnenie postavenia poľnohospodára v zásobovacom reťazci si vyžaduje inovatívne prístupy, ktorými sa zlepšuje transparentnosť, informovanosť a schopnosť riadenia a zabezpečujú nové kvalitné produkty.

Udržateľná výroba musí prostredníctvom rozumného využívania a recyklovania biomasy a biorafinácie zahŕňať nahrádzanie surovín na vstupe a na výstupe a zároveň je potrebné obmedziť straty, ku ktorým dochádza po zbere úrody. Táto výzva sa vzťahuje na celý zásobovací reťazec od prvovýroby až po spotrebiteľa. Spotrebitelia môžu zmenou spotrebiteľských vzorcov zmierňovať tlaky na nárast prvovýroby. Vzdelávanie a odborná príprava poskytujú ohromné možnosti na zlepšenie výživy, zdravých spôsobov života a obmedzenie plytvania potravinami. Ku zvýšeniu transparentnosti, dôvery a informovanosti by prispelo zavedenie kritérií udržateľnosti v kľúčových bodoch zásobovacieho reťazca.

3. Podporovať konkurencieschopné a udržateľné poľnohospodárstvo Únie

EIP sa zameriava na podporu konkurencieschopného a udržateľného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré dosahuje „viac s menej“ a funguje v súlade so životným prostredím. EIP bude napomáhať vytvorenie konkurencieschopného primárneho odvetvia, ktoré zabezpečí celkovú dostupnosť potravín, rozmanitosť produktov a diverzifikovanú výrobu, dlhodobé zásobovanie rôznymi surovinami na potravinárske a nepotravinárske využitie a taktiež lepšie prerozdelenie pridanej hodnoty v rámci potravinového reťazca.

Aby sa zabezpečila udržateľnosť rastu poľnohospodárskej produktivity a výstupov, musí sa náležite hospodáriť s prírodnými zdrojmi v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia. Veľmi dôležitou sa stane pôda, pretože predstavuje prostriedok, na ktorom bude možné sledovať, či vývoj smerom k udržateľnejším spôsobom výroby prebieha či neprebieha úspešne. Pôda je základným zdrojom poľnohospodárskej výroby. Využívanie pôdy mnohými spôsobmi navzájom súvisí s množstvom a kvalitou vody, biodiverzitou a poskytovaním ekosystémových služieb.

Zmena klímy kladie dôraz na pôdu ako na mimoriadne zraniteľný zdroj. Funkcie pôdy vrátane jej stability, kolobehu vody v pôde, vyrovnávania množstva živín a biotickej celistvosti sú podstatné parametre úrodnosti pôdy. Vďaka funkcii spočívajúcej v ukladaní uhlíka pôda zohráva kľúčovú rolu pri zmierňovaní zmeny klímy. Vhodné hospodárenie s pôdou musí predchádzať jej znehodnocovaniu a erózii, stabilizovať jej funkcie a zohľadňovať zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovanie sa zmene klímy.

Vzhľadom na uvedené ciele sa pre EIP stanovili dve hlavné úlohy:

· Cieľom EIP ako ukazovateľa pri podpore produktivity a účinnosti odvetvia poľnohospodárstva je zvrátiť do roku 2020 súčasný trend klesajúceho rastu produktivity[6].

· Cieľom EIP ako ukazovateľa udržateľného vývoja poľnohospodárstva je zaistiť do roku 2020 uspokojivú úroveň funkčnosti pôdy[7]. Funkčnosť pôdy zahŕňa produkčnú kapacitu pôd a jej kľúčové úlohy pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovaní sa zmene klímy a pre stabilitu ekosystému.

Zatiaľ čo tieto hlavné ciele sa týkajú prvovýroby, EIP sa bude zaoberať aj mnohými vzájomnými pôsobeniami, ku ktorým dochádza v rámci celého zásobovacieho reťazca až po spotrebiteľa. Špecifické ciele EIP sa vypracujú počas jeho praktického vykonávania a budú odrážať strategické smerovania politík, na ktorých sa zakladá.

K operačným cieľom EIP patrí úspešné preklenutie vzdialenosti medzi špičkovým výskumom a špičkovými technológiami na jednej strane a na druhej strane zúčastnenými stranami, akými sú poľnohospodári, podniky, priemysel, poradenské služby a mimovládne organizácie. Malo by to prispieť k prevedeniu výsledkov výskumu do skutočných inovácií, rýchlejšiemu prenosu inovácií do praxe, poskytovaniu systematickej spätnej väzby o potrebách v oblasti výskumu z praxe smerom k vede, lepšej výmene poznatkov a zvyšovaniu povedomia o potrebe spoločného úsilia pri investovaní do udržateľného inovovania.

EIP sa snaží dosiahnuť synergie podporovaním výmen medzi partnermi z rôznych oblastí politiky, odvetví, iniciatív a projektov, čím prispieva k vyššej efektívnosti existujúcich politických nástrojov a dopĺňa ich v prípade potreby novými akciami.

4. Prínosy a príležitosti

Poľnohospodárske a potravinárske odvetvie v súčasnosti spoločne vytvárajú 17 miliónov pracovných miest (7,6 % celkovej zamestnanosti) a predstavujú 3,5 % celkovej hrubej pridanej hodnoty v EÚ-27. EIP posilní postavenie poľnohospodárstva Únie ako konkurencieschopného a odvetvia účinne využívajúceho zdroje a prispeje k udržateľnejším postupom v lesnom hospodárstve a postupom pri využívaní pôdy. Do EIP sa musia zahrnúť predchádzajúce a následné odvetvia, ktoré prvovýrobcom poskytujú „ekologické“ technológie, a bude to prínosné aj pre tieto odvetvia.

Rolu poľnohospodárov v zásobovacom reťazci je nutné posilniť, aby naplnili svoje možnosti. Zmeny v dopyte spotrebiteľov smerom k bezpečným, zdravým a vysoko kvalitným potravinám poukazujú na rastúci význam miestnych trhov. Neustále sa zväčšujúci trh potravín, krmív, vláknin, biologických surovín a bioenergie prináša hospodársky rozvoj, zamestnanosť a možnosti spoločenskej inovácie. Využívanie európskej genetickej rozmanitosti otvára široké možnosti rozvoja. Prvovýrobcom sa tak otvárajú nové trhové a produktové príležitosti a EIP im pomôže, aby sa ich chopili.

Bez mechanizmu inovácie, akým je EIP, bude poľnohospodárstvo Únie čeliť ťažkostiam s narastajúcou produkciou, pokiaľ bude chcieť zabrániť ďalšiemu zhoršeniu výrobných kapacít a prírodných zdrojov, a to najmä pôdy, vody a ekosystémových služieb. V štúdii TEEB o „Ekonomike ekosystémov a biodiverzite“ sa uvádza, že hodnota ochrany biodiverzity pred pozemskými systémami bude v roku 2050 dosahovať rádovo 7 % predpokladaného HDP. Ako príklad štúdia uvádza opeľovanie hmyzom v hodnote 15 miliárd EUR ročne. Okrem uvedeného EIP pomôže pri zabezpečení sekvestrácie oxidu uhličitého a znižovaní emisií skleníkových plynov a taktiež obmedzovaní energetických potrieb. Lepšie znalosti o výžive zmenia spotrebiteľské správanie a budú na úžitok väčšej rozmanitosti a vyššej kvalite produktov.

5. Využitie potenciálu

Členské štáty a zúčastnené strany opakovane vyjadrili svoj silný záujem na podpore inovácií v poľnohospodárstve pomocou celoeurópskeho prístupu. Európska rada 20. júna 2008 poukázala na to, že „existuje potreba podporovať inováciu, výskum a vývoj poľnohospodárskej výroby, najmä zvyšovanie jej energetickej účinnosti, rastu produktivity a schopnosti prispôsobiť sa zmene klímy.“ K podobným záverom dospeli organizácie poľnohospodárov a poľnohospodárske komory a vo vyhlásení G20 z Cannes sa zdôrazňuje prvoradá potreba investovať do poľnohospodárskeho výskumu a inovácií.

O koncepcii a obsahu EIP v oblasti „poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti“ sa viedli diskusie so širokým zastúpením zúčastnených strán. Zúčastnené strany vyzdvihli potrebu poľnohospodárskych EIP a zdôraznili nutnosť preklenúť prostredníctvom vytvorenia inteligentných sietí medzeru medzi poľnohospodárskou praxou a vedou.

EIP povzbudí partnerov na rôznych inštitucionálnych a zemepisných úrovniach a v rôznych odvetviach ku spolupráci a k tomu, aby čerpali z nesmiernych možností pre synergie. Osobitný dôraz sa bude klásť na využitie príležitostí, ktoré ponúkajú rôzne oblasti politiky, a to najmä spoločná poľnohospodárska politika (SPP), politika Únie v oblasti výskumu a inovácií, politika súdržnosti, politika v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, politika v oblasti ochrany spotrebiteľa a zdravia, politika v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, priemyselná politika a informačná politika. Zabezpečí sa úzka spolupráca a výmena nadobudnutých skúseností s ostatnými európskymi partnerstvami v oblasti inovácií vrátane EIP v oblasti „surovín“ a EIP v oblasti „účinného využívania vody v Európe“. To druhé partnerstvo je prepojené s poľnohospodárskym EIP, pretože zahŕňa vodnú infraštruktúru a distribúciu vody vo vidieckych oblastiach, pričom poľnohospodárske EIP sa zase bude zaoberať hospodárením s vodou a znižovaním znečisťovania na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

6. Prenos inovácií do poľnohospodárskej praxe

EIP bude zahŕňať niekoľko etáp: počnúc samotným jadrom výskumného procesu a šírenia výsledkov výskumu až po vývoj produktov a techník a ich začlenenie do výrobného procesu. Dôležitú úlohu zohrajú takisto certifikačné postupy, ktoré potvrdia vyššiu pridanú hodnotu produktov výskumu.

S cieľom previesť inovácie do poľnohospodárskej praxe EIP využije na financovanie inovačných opatrení celý rad existujúcich politík, predovšetkým politiku rozvoja vidieka SPP a politiku Únie v oblasti výskumu a inovácií. Programy rozvoja vidieka obvykle pôsobia v rámci regiónov programu, väčšinou na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, zatiaľ čo medziregionálne a cezhraničné inovačné opatrenia či opatrenia na úrovni Únie sa musia spolufinancovať z politiky Únie v oblasti výskumu a inovácií. Mali by sa hľadať synergie s možnosťami, ktoré poskytuje politika súdržnosti, najmä prostredníctvom regionálnych inovačných stratégií a programov nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.

Pridaná hodnota EIP spočíva po prvé v jeho možnosti zamerať súčasné politiky na inovácie a po druhé v jeho charaktere dynamickej platformy, ktorá prepája poľnohospodárov, zúčastnené strany a výskumných pracovníkov. Vykonávanie bude usmerňované cez operačné skupiny, ktoré budú vystupovať ako konajúce subjekty a do ktorých budú zapojení aktéri, akými sú poľnohospodári, vedeckí pracovníci, poradcovia, mimovládne organizácie a/alebo podniky. Operačné skupiny sa budú samé vytvárať okolo jednotlivých záujmových tém a budú realizovať projekty zamerané na odskúšanie a uplatňovanie inovačných postupov, procesov, produktov, služieb a technológií. Na cezhraničnej úrovni a na úrovni Únie budú operačné skupiny konať najmä prostredníctvom klastrových iniciatív a pilotných a demonštračných projektov. Konkrétne opatrenia bude poháňať vedomostná základňa poskytovaná výskumným a inovačným rámcom EÚ.

Pod záštitou siete pre rozvoj vidieka sa vytvorí sieťový systém partnerstiev EIP. Táto sieť bude pripravovať činnosti na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Bude podnecovať vytváranie operačných skupín a informovať o možnostiach, ktoré poskytujú politiky Únie. Operačné skupiny musia zase podávať do siete správy o svojich projektoch. Sieť tak bude pôsobiť ako sprostredkovateľ pri zdokonaľovaní komunikácie a spolupráce medzi vedou a praxou. Bude napomáhať zdieľanie skúseností, a to vrátane neúspešných pokusov, nadobudnutých skúseností a osvedčených postupov. Sieť bude počítať s mechanizmom systematickej spätnej väzby, aby začleňovala do plánu výskumu potreby z praxe.

Úspešné vykonávanie EIP bude závisieť od poskytovania a odovzdávania príslušných poznatkov zo širokej škály odborov, ktoré sú súčasťou Európskeho výskumného spoločenstva. Značný vklad do diskusie o dôsledných a relevantných tematických usmernení a k ich vypracovaniu sa očakáva od iniciatív spoločného plánovania (IPC), stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum (SCAR), projektov ERA-NET[8] a európskej technologickej platformy (ETP). Tieto iniciatívy budú živnou pôdou na debatu o možných opatreniach v oblasti inovácií a diskusie o nadobudnutých skúsenostiach. Môžu podnecovať vytváranie operačných skupín s cieľom znásobiť inovačné opatrenia. Sieť EIP bude prispievať k lepšiemu prepojeniu týchto iniciatív. Riadne vykonávanie sa zabezpečí súvisiacim monitorovaním a vyhodnocovaním.

7. Štruktúra riadenia

Strategické poradenstvo a vedenie pomocou strategického plánu vykonávania, v ktorom sa vymedzia prioritné oblasti činnosti a uvedú odporúčania, ako dosiahnuť ciele EIP, bude zabezpečovať riadiaci výbor na vysokej úrovni, s obmedzeným počtom zástupcov členských štátov a zúčastnených strán zo strany zásobovania aj dopytu a vymenovaných vo vlastnom mene.

Na základe skúseností s pilotným EIP „Aktívne a zdravé starnutie“ bude prácu riadiaceho výboru sprevádzať plné zapojenie členských štátov a zúčastnených strán do konkrétnych činností a nadväzujúcich činností poľnohospodárskeho EIP. Bude sa o to usilovať taktiež prostredníctvom konkrétne zameraných skupín a tematických seminárov, ktoré bude mať sieť za úlohu pripraviť.

EIP sa bude opierať o existujúce politiky Únie. Financovanie, vykonávanie a uprednostnenie jednotlivých opatrení sa bude zakladať na mechanizmoch, ktoré sú v týchto politikách zakotvené. V politike rozvoja vidieka sa vyžaduje, aby členské štáty určili kvantifikované míľniky (aj v prípade inovácií) vyjadrujúce ciele stratégie Európa 2020. Politika EÚ v oblasti výskumu a inovácií bude podporovať projekty v súlade so strategickými usmerneniami a mechanizmami rozhodovania finančného rámca „Horizont 2020“. Sieť EIP bude používať existujúce mechanizmy na podávanie správ a vzájomnú spoluprácu členských štátov a riadiacich orgánov rozvoja vidieka vrátane Výboru pre rozvoj vidieka a monitorovacích výborov.

8. Oblasti inovačných opatrení

V súlade so skúsenosťou získanou z pilotného EIP by sa mal obsah a priority, ktoré má EIP sledovať, otvorene vygenerovať a mal by odrážať potrebu rozmanitých riešení. Prevod nových technológií, metód a postupov do poľnohospodárskej praxe a vytvorenie priestoru pre praktické otázky a vedenie si vyžaduje prístup zdola hore spojený s účinnou sieťovou spoluprácou. V súlade so závermi OECD[9] sa EIP nebude opierať o jediný inovačný model. Okrem toho sa prihliada na skutočnosť, že inovácie môžu mať technologickú či netechnologickú alebo spoločenskú povahu a môžu vychádzať z nových alebo tradičných postupov.

Na základe vstupov a výmen so zúčastnenými stranami a výskumnými pracovníkmi sa vybralo niekoľko orientačných prioritných oblastí. Ďalej uvedeným zoznamom nie je dotknutý obsah inovačných opatrení v teréne. Vykonávanie EIP ho môže doplniť.

· Vyššia poľnohospodárska produktivita, produkcia a účinné využívanie zdrojov

Cieľom tejto oblasti inovačných opatrení je zvýšiť poľnohospodársku produkciu pri súčasnom zabezpečení účinného a udržateľného využívania zdrojov. Výrobné systémy založené na nízkych vstupoch sa pravdepodobne zamerajú na udržateľné využívanie živín (vrátane fosforu a dusíka) a pesticídov, optimalizované využívanie energie, vody a genetických zdrojov a na menšiu závislosť na vonkajších vstupoch. Pokrok je potrebné dosiahnuť v oblasti integrovanej ochrany rastlín, biologickej kontroly chorôb rastlín a škodcov, lepšieho používania prostriedkov na ochranu rastlín a zníženia emisií skleníkových plynov živočíšneho pôvodu a z pôdy. Riešenia v oblasti recyklácie a obmedzenia strát, ku ktorým dochádza po zbere úrody, obmedzia tlaky na prírodné zdroje. Mali by sa preskúmať možnosti ekologických technológií, vrátane IKT, exaktného poľnohospodárstva a systémov včasného varovania pred škodcami.

· Inovácie ako podpora biohospodárstva

Inovačné riešenia majú byť prispôsobené tak celému zásobovaciemu reťazcu, ako aj rastúcemu biohospodárstvu. Mali by sa hľadať riešenia pre biorafináciu, recykláciu a inteligentné využívanie biomasy z rastlín, lesného odpadu a potravinového odpadu, ktoré by valorizovali ich kaskádovitý potenciál bez toho, aby dochádzalo k úbytku organických látok v pôde. Zvážiť by sa mohlo aj nahradenie primárnej výroby bielkovín pomocou rias alebo biofermentáciou. Na dosiahnutie vyšších výnosov, zníženie emisií a/alebo lepšej odolnosti voči chorobám a vyššej kvality konečných produktov (napr. lepších nutričných profilov) by sa mohli preskúmať možnosti šľachtenia zvierat a rastlín.

· Biodiverzita, ekosystémové služby a funkčnosť pôdy

Inovácie, ktorými sa zveľaďuje udržateľné riadenie poľnohospodárskych podnikov a postupy v lesnom hospodárstve, sú prospešné aj pre ekosystémové služby a funkčnosť pôdy. Zvláštny dôraz by sa mal klásť na integrované poľnohospodársko-ekologické systémy, vrátane zlepšenia biodiverzity pôdy, sekvestrácie oxidu uhličitého, zadržovania vody, ekosystémovej stability a odolnosti a funkcií opeľovania. Riešenia by sa mohli zamerať na zlepšenie hospodárenia s pôdou (vrátane minimálneho obrábania pôdy a udržiavania zelenej infraštruktúry), integrované územné plánovanie, nové poľnohospodársko-lesné systémy a takisto na metódy zachovania prírodných ekosystémov. Ďalšie oblasti budú pravdepodobne zahŕňať optimalizáciu využívania genetických zdrojov, systémy s nízkymi vstupmi a organické systémy, väčšiu genetickú rozmanitosť v poľnohospodárstve, rozvoj biologického ozdravenia znečistených pôd a inovačné stratégie prispôsobenia sa zmene klímy.

· Inovačné produkty a služby pre integrovaný zásobovací reťazec

Zámerom je vyvinúť a rozšíriť inovačné produkty, nástroje a služby popri súbežnom vytvorení transparentného a udržateľného zásobovacieho reťazca. Záujem sa pravdepodobne sústredí na lepšie informačné systémy a nástroje riadenia rizík, ktoré budú odrážať vlastnosti produktov a výrobných procesov, ako je komparatívne hodnotenie, normy udržateľnosti, stanovenie ekologickej stopy, analýzy životného cyklu (so zameraním na hospodárenie s odpadom) a certifikačné systémy. Riešenia by mohli zahŕňať inovácie v oblasti riadenia v prípade poľnohospodárov, ktoré by posilnili ich postavenie v zásobovacom reťazci napr. prostredníctvom organizácií výrobcov alebo krátkych potravinových reťazcov. Nové diagnostické nástroje by mohli pomôcť pri sledovaní environmentálnej a sociálnej výkonnosti poľnohospodárskych podnikov. Riešenia by mohli zahŕňať aj úplné využívanie rozmanitosti nášho genetického základu vytvárajúc nové a udržateľnejšie príležitosti a stanovujúc inštitucionálne inovácie (napr. trhy s uhlíkom). Na rezíduá v potravinách (napr. pesticídy) by sa mohli zamerať efektívne monitorovacie systémy.

· Kvalita potravín, bezpečnosť potravín a zdravý životný štýl

Spotrebiteľský výber založený na informovanosti je rozhodujúci pre smerovanie podnetov celému zásobovaciemu reťazcu. Oblasti činnosti budú pravdepodobne zahŕňať zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín, napríklad vypracovaním nových plánov zabezpečenia kvality potravín a plánov veterinárnej starostlivosti o hospodárske zvieratá. Mohli by sa preskúmať možnosti biologického plánovania a liečivých rastlín ako zdroja surovín. Ďalšie oblasti by mohli zahŕňať prírodné ošetrovanie zvierat a rastlín a nové metódy analýzy biologických kvalít potravín. Nástroje na zmenu spotrebiteľských návykov a zodpovedajúce vzdelávacie, informačné a vyučovacie nástroje by mohli zlepšiť zdravie verejnosti spoločne so zdravými zložkami produktov (napr. mlieko alebo olej s omega-3 mastnými kyselinami) získanými vďaka ďalšiemu vývoju nutričných látok a šľachteniu zvierat. K úlohe spotrebiteľov pri znižovaní strát, ku ktorým dochádza po zbere úrody, by sa mohlo pristupovať prostredníctvom inteligentných systémov balenia a takisto pomocou vzdelávania a informovania.

9. Ďalšie kroky

Uvedené činnosti by sa mali začať čo najskôr, vzhľadom na potrebu posunúť schémy rozvoja smerom k udržateľnému rastu v poľnohospodárstve. Zámerom tohto oznámenia je vyvolať diskusiu s členskými štátmi, Európskym parlamentom a zúčastnenými stranami o strategických cieľoch a podobe poľnohospodárskeho EIP.

So zreteľom na stanoviská Európskeho parlamentu a Rady k tomuto oznámeniu sa pripraví strategický plán jeho vykonávania. Ako prípravný krok na vytvorenie sieťového systému sa použije technická pomoc poskytnutá v rámci politiky rozvoja vidieka. Včasné vytvorenie siete EIP je potrené na zabezpečenie skorého informovania aktérov a zúčastnených strán o možnostiach v oblasti inovačných opatrení. Uľahčí to postup pri prevode priorít do konkrétnych inovačných opatrení v teréne.

[1]               KOM(2010) 2020.

[2]               KOM (2010) 672.

[3]               KOM (2011) 500.

[4]               KOM (2010) 546.

[5]               KOM(2011) 571 v konečnom znení.

[6]               Merané ako „celkový činiteľ produktivity“.

[7]               Vrátane zvrátenia trendu úbytku organických látok v pôde, vhodných poľnohospodárskych postupov na poľnohospodársky využívanej pôde náchylnej na eróziu.

[8]               ERA-NET schémy podporujú spoluprácu a koordináciu výskumných aktivít na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

[9]               OECD a Eurostat (2005), Manuál z Oslo: Pokyny na zhromažďovanie a výklad inovačných údajov (Guidelines for Collecting and Interpreting Innovation Data), Paríž.