DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Všeobecný kontext

Občianstvo Únie ustanovené v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa automaticky udeľuje všetkým štátnym príslušníkom členských štátov a poskytuje im ďalší súbor práv, medzi ktoré patrí právo na slobodný pohyb a pobyt na území iných členských štátov, ako je štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

Právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, ktoré je zakotvené v článku 21 ZFEÚ a v článku 45 Charty základných práv Európskej únie, je jedným z najviac cenených práv jednotlivca udelených na základe právnych predpisov EÚ. Slobodný pohyb je v skutočnosti synonymom občianstva Únie[1], pričom predstavuje najkonkrétnejšie vyjadrenie prínosov súvisiacich s občianstvom Únie.

Vo všeobecnosti uplatňovanie práva na slobodný pohyb prispieva k tomu, že občianstvo Únie dostáva konkrétny význam v každodennom živote občanov: občania, ktorí rozširujú aspekty svojho života za vnútroštátne hranice prostredníctvom cestovania do iných členských štátov alebo usadenia sa v nich, si musia zisťovať informácie o širokom spektre práv udelených podľa právnych predpisov EÚ v cezhraničných situáciách a využiť toto spektrum: ich spotrebiteľské práva v iných členských štátov, ich práva na prístup k vzdelaniu, na dosiahnutie uznania ich odbornej kvalifikácie, na prístup k zdravotnej starostlivosti a získanie alebo zachovanie práv sociálneho zabezpečenia.

Právo voliť a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách vo svojom členskom štáte bydliska, ktoré je udelené občanom Únie, má v tejto súvislosti najdôležitejší význam, pretože poskytuje občanom Únie prostriedky na účasť na demokratickom živote Únie, pričom súčasne prispieva k ich začleneniu do spoločnosti členských štátov bydliska.

Okrem toho občianstvo Únie je v širšom kontexte úzko spojené s demokratickými zásadami Európskej únie[2], ktoré stanovujú rámec účasti občanov na demokratickom živote v Únii.

· Dôvody a ciele návrhu

V roku 2009 žilo odhadom 11,9 milióna občanov Únie v inom členskom štáte, ako je ich vlastný členský štát, a omnoho viac občanov by mohlo toto právo v určitom období svojho života využiť: prieskum Eurobarometra uskutočnený v roku 2009[3] ukázal, že viac ako jedna tretina (35 %) európskych občanov uvažuje o práci v inom členskom štáte. Ako sa však v rámci toho istého prieskumu ukázalo, jeden z piatich Európanov vidí príliš mnoho prekážok, ktoré bránia v práci v inom členskom štáte. V rámci ďalšej štúdie z roku 2009[4] sa zistilo, že nedostatok informácií je (spolu s jazykovými ťažkosťami) najvýznamnejšou prekážkou cezhraničného dochádzania do práce, čo je okrem nadnárodnej migrácie hlavná forma geografickej pracovnej mobility v rámci EÚ.

Tieto zistenia boli potvrdené prieskumom uskutočneným v roku 2010, v rámci ktorého sa preskúmali skúsenosti európskych občanov, ktorí skutočne uplatnili svoje právo na slobodný pohyb[5]. V diskusii o možných spôsoboch uľahčenia mobility v rámci EÚ respondenti zdôraznili potrebu, aby občania Únie mali k dispozícii praktické informácie špecifické pre danú krajinu týkajúce sa ich práv v prípade, že majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je ich vlastný členský štát. Tento prieskum takisto ukázal, že informácie, ktoré potrebujú občania na uplatnenie svojho práva na slobodný pohyb, sa vyložene neobmedzujú na podmienky na použitie tohto práva ako takého: medzi administratívnymi informáciami, ktoré ľudia zisťovali predtým, ako sa presťahovali do iného členského štátu, sa najčastejšie uvádzali dve informácie, a to sociálne zabezpečenie a starostlivosť a uznávanie akademických diplomov.

Je jasné, že občania, ktorí chcú študovať, pracovať, tráviť dôchodok alebo žiť v inom členskom štáte, musia byť primerane informovaní o rôznych právach, ktoré majú k dispozícii v cezhraničných situáciách, a mať možnosť ich účinne využívať v praxi. Bez týchto vedomostí sa občania nemôžu informovane rozhodnúť o využití svojho práva na slobodný pohyb.

Informovanosť občanov o ich právach na slobodný pohyb a všeobecnejšie o ich právach občanov Únie je rozhodujúca, aby jednotlivci, podniky a spoločnosť ako celok mohli využívať celé spektrum možností, ktoré sú k dispozícii na jednotnom trhu.

Významné nedostatky v informovanosti občanov o ich právach boli preukázané v prieskume Eurobarometra z roku 2010[6], ktorý ukázal, že hoci sú Európania vo všeobecnosti informovaní o svojom postavení občanov Únie (79 % z nich tvrdí, že sú do určitej miery oboznámení s pojmom „občan Európskej únie“), chýbajú im konkrétne vedomosti o presnom význame práv spojených s týmto postavením. Presnejšie, iba 43 % z nich pozná význam pojmu „občan Európskej únie“ a takmer polovica európskych občanov (48 %) uvádza, že „nie je dobre“ informovaná o svojich právach.

V Správe o občianstve EÚ za rok 2010 „Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ“[7] Komisia určila hlavné prekážky, s ktorými sa občania stále stretávajú vo svojom každodennom živote pri uplatňovaní svojich práv občanov Únie, a uviedla 25 konkrétnych opatrení na odstránenie týchto prekážok. V rámci tejto činnosti Komisia dospela k záveru, že občania Únie nevyužívajú svoje práva, pretože si ich nie sú dostatočne vedomí, a oznámila svoj zámer zintenzívniť šírenie informácií medzi občanmi Únie o ich právach ako takých, a najmä o ich práve na slobodný pohyb. Vyhlásenie roku 2013 za Európsky rok občanov, ktoré vedie k organizovaniu akcií zameraných na občianstvo EÚ a politiky súvisiace s občianstvom počas tohto roku, je teda uvedené v Správe o občianstve EÚ za rok 2010 ako jedna z akcií, ktorá sa má uskutočniť s cieľom odstrániť túto nedostatočnú informovanosť.

Celkovým účelom navrhnutého Európskeho roka občanov je zabezpečiť, aby si všetci občania Únie boli vedomí práv, ktoré majú k dispozícii z cezhraničného hľadiska na základe svojho postavenia občanov Únie, aby mohli informovane rozhodnúť o tom, či využiť svoje právo na slobodný pohyb, a podporiť účinné uplatňovanie tohto práva. Európsky rok sa osobitnejšie zameria na:

– zvyšovanie informovanosti občanov Únie o ich práve na slobodný pohyb a pobyt na území Európskej únie a všeobecnejšie o právach zaručených občanom Únie v cezhraničných situáciách, vrátane ich práva zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie,

– zvyšovanie informovanosti občanov Únie o tom, ako môžu skutočne využiť práva a politiky EÚ, keď žijú v inom členskom štáte, a na stimulovanie ich aktívnej účasti v občianskych fórach zameraných na politiky a problémy Únie,

– stimulovanie diskusie o vplyve a potenciáli práva na slobodný pohyb, ako neodňateľný aspekt občianstva Únie, najmä v zmysle posilnenia spoločenskej súdržnosti a vzájomného porozumenia medzi občanmi Únie a väzby medzi občanmi a Úniou.

· Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Navrhnutý Európsky rok občanov čerpá z existujúcej silnej väzby a pozitívneho spojenia vytváraného v mysliach občanov medzi právom na slobodný pohyb a občianstvom Únie s cieľom dodať občianstvu Únie konkrétny význam. Umožňuje teda naplniť politický cieľ Komisie, aby občania boli v centre politického programu EÚ, a napomôcť tomu, aby sa občianstvo Únie stalo skutočnou realitou v ich každodennom živote.

Navrhnutý európsky rok napĺňa záväzok, ktorý prijal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojich politických usmerneniach z 3. septembra 2009 určených novej Komisii, s cieľom posilniť občianstvo EÚ prostredníctvom obnovenia spojenia medzi občanmi a EÚ a zreálnenia uplatniteľnosti ich práv.

Napĺňa aj výzvu v uznesení Európskeho parlamentu z 15. decembra 2010 o stave základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. V tomto uznesení Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby rok 2013 vyhlásila za Európsky rok občianstva s cieľom podnietiť diskusiu o európskom občianstve a informovať občanov Únie o ich právach, najmä nových právach, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

V dôsledku toho bol 18. januára 2011 medziinštitucionálnej skupine pre informácie predložený plán Európskeho roka občanov 2013.

V tomto duchu je navrhnutý európsky rok v súlade aj so Štokholmským programom[8], ktorý stavia občana do stredu európskych politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a zameriava svoje činnosti na „budovanie Európy občanov“, vrátane prostredníctvom zabezpečenia úplného uplatňovania práva občanov na slobodný pohyb.

Cieľ navrhnutého európskeho roka je okrem toho v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 do tej miery, že podpora slobodného pohybu a mobility pracovníkov bola uznaná v hlavných iniciatívach „Mládež v pohybe“ a „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“[9], ako aj „Európskom roku mobility pracovníkov“ 2006 a následnom „Európskom akčnom pláne pracovnej mobility“[10], ako spôsob riešenia dôsledkov demografickej zmeny na trhu práce a zvyšovania zamestnateľnosti ľudí a konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev.

Vo všeobecnosti slobodný pohyb buď umožňuje, ako nevyhnutnú podmienku, alebo stimuluje cezhraničné uplatňovanie širokého spektra práv EÚ občanmi, medzi ktoré patrí právo na sociálne zabezpečenie, právo na hľadanie zamestnania a práce, práva cestujúcich alebo turistov alebo právo spotrebiteľov na prístup k tovaru a službám v iných členských štátoch. Podpora slobodného pohybu môže preto okrem iného prispieť k cieľom realizovaným prostredníctvom nedávnej iniciatívy Komisie za oživenie jednotného trhu[11], pretože môže podporiť občanov, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré im ponúka jednotný trh. Okrem toho európsky rok by takisto priamo podporil informovanosť o týchto možnostiach a právach ako takých, pretože jeho cieľom by bolo poskytnúť občanom informácie o všetkých príslušných právach, ktoré majú k dispozícii v cezhraničných situáciách.

Navrhovaný Európsky rok by okrem toho vychádzal zo Správy o občianstve EÚ za rok 2010 a súčasne by značne prispel k realizácii cieľov sledovaných touto správou, konkrétne odstrániť pretrvávajúce prekážky brániace skutočnému využívaniu práv občanov Únie.

Na základe dôkazov o hlavných problémoch, ktorým čelia občania, keď sa snažia uplatniť svoje práva občanov Únie, najmä v cezhraničných situáciách, boli v tejto správe stanovené nielen pretrvávajúce prekážky brániace samotnému slobodnému pohybu, ale aj niekoľko otázok, ktoré priamo zaujímajú občanov, ktorí zvažujú uplatnenie svojich práv na slobodný pohyb, keď EÚ musí zintenzívniť svoje úsilie v oblasti šírenia informácií a odstrániť zostávajúce prekážky v rámci svojich právomocí. Medzi takéto otázky patria majetkové práva medzinárodných párov, cezhraničné uznávanie dokumentov o osobnom stave, ochrana podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní, problémy spojené so zdaňovaním v cezhraničných situáciách, cezhraničná zdravotná starostlivosť a otázky technológie elektronického zdravotníctva, práva cestujúcich a turistov, práva spotrebiteľov, uznávanie akademických diplomov a odborných kvalifikácií, otázky sociálneho zabezpečenia, uplatňovanie volebných práv a informovanosť o význame občianstva Únie.

Európsky rok občanov môže preto v značnej miere čerpať zo zistení uvedených v Správe o občianstve EÚ za rok 2010, aby jeho ciele a akcie boli lepšie zamerané na najdôležitejšie otázky, pokiaľ ide o podporu slobodného pohybu občanov Únie.

Európsky rok môže súčasne podporiť proces, ktorý začala Komisia, zameraný na stanovenie ďalších prekážok a riešení na ich odstránenie v rámci právomocí Európskej únie a poskytnúť rámec na zverejnenie akčného plánu v roku 2013, ktorý smeruje k dokončeniu odstraňovania pretrvávajúcich prekážok, ktoré stoja v ceste tomu, aby občania využívali svoje práva občanov Únie, ako bolo oznámené v Správe o občianstve EÚ za rok 2010. To, že Európsky rok občanov prispeje k tejto činnosti zameranej na zabezpečenie, aby občania Únie mohli skutočne využívať svoje práva na základe právnych predpisov EÚ, môže prispieť k splneniu cieľa článku 20 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého občania Únie „požívajú“ svoje práva na základe zmlúv vrátane svojho práva na slobodný pohyb.

Európsky rok občanov v roku 2013 poskytne aj veľmi vhodnú možnosť na zviditeľnenie občianstva Únie a jeho konkrétnych prínosov pre jednotlivcov, pretože tento rok je rokom 20. výročia ustanovenia občianstva Únie v Maastrichtskej zmluve. Okrem toho prostredníctvom preukázania konkrétneho vplyvu politík Únie v živote občanov európsky rok vyzdvihne význam prínosu občanov k hmatateľnému uplatňovaniu svojich práv a všeobecnejšie k formovaniu európskeho projektu. Spolu so zvyšovaním informovanosti o volebných právach občanov v ich členskom štáte bydliska to bude rozhodujúce aj z hľadiska volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014. Vplyv takýchto akcií zameraných na zvyšovanie informovanosti by sa znásobil prostredníctvom úzkej koordinácie a synergií s príslušnými akciami vykonávanými inými inštitúciami EÚ, najmä Európskym parlamentom, a členskými štátmi pred týmito voľbami.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súvislosti s verejnou konzultáciou, ktorú uskutočnila Komisia na tému „Práva občanov EÚ – cesta vpred“ a ktorá bola ukončená 15. júna 2010, a konferenciou o tejto téme, ktorá sa uskutočnila 1. a 2. júla 2010, organizácie občianskej spoločnosti dôrazne podporovali myšlienku, aby politiky EÚ boli zamerané na význam občianstva Únie a práva súvisiace s ním a na spôsoby, ako môže občianstvo Únie získať reálny význam v živote ľudí. Kľúčové zainteresované strany občianskej spoločnosti ďalej vyjadrili silnú podporu akciám na zvyšovanie informovanosti, ktoré sú zamerané na prekonanie medzery medzi právnymi predpismi zaručujúcimi slobodný pohyb občanov Únie a prekážkami, ktorým čelia občania v reálnom živote.

Komisia predložila aj plán Európskeho roka občanov 15. decembra 2010 v rámci svojho pravidelného dialógu s občianskou spoločnosťou. V tejto súvislosti získala pozitívnu spätnú väzbu, pokiaľ ide o konkrétne akcie zamerané na určité aspekty uplatňovania práv spojených s občianstvom Únie, medzi ktoré patrí podpora spoločenského zapojenia občanov a aktívne zapojenie do uplatňovania participatívnej demokracie.

· Získavanie a využívanie expertízy

Príslušné údaje boli zhromaždené prostredníctvom niekoľkých nedávnych prieskumov Eurobarometra a štúdií uvedených v oddiele „Dôvody a ciele návrhu“.

· Posúdenie vplyvu

Urobilo sa hodnotenie ex-ante.[12]

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Európsky rok je zameraný na zvyšovanie informovanosti medzi zainteresovanými subjektmi a širokou verejnosťou o právach občanov Únie s cieľom podporiť uplatňovanie práva na slobodný pohyb a pobyt.

Na tento účel prispeje k zvýšeniu informovanosti občanov Únie o ich práve na slobodný pohyb a všeobecnejšie o právach, ktoré majú zaručené v cezhraničných situáciách, vrátane ich práva zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie.

Okrem toho prispeje k zvýšeniu informovanosti občanov Únie o tom, ako môžu využiť práva a politiky EÚ pri rozširovaní svojho života za vnútroštátne hranice, vrátane prostredníctvom stimulovania ich účasti v občianskych fórach zameraných na politiky a problémy Únie.

Okrem toho bude snahou, aby sa v rámci európskeho roka začala diskusia o vplyve a potenciáli práva na slobodný pohyb, ako neodňateľného aspektu občianstva Únie, najmä v zmysle posilnenia spoločenskej súdržnosti a vzájomného porozumenia medzi občanmi Únie a väzby medzi občanmi a Úniou.

· Právny základ

V článku 20 ods. 2 ZFEÚ za stanovuje, že občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách a že okrem iného majú právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

Právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt je zakotvený aj v článku 21 ods. 1 zmluvy, ktorý znie:

„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie“.

Hlavným účelom návrhu rozhodnutia o Európskom roku občanov je podporiť uplatňovanie práva občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov prostredníctvom zvyšovania ich informovanosti o ich právach občanov Únie. Jeho cieľ preto spadá do rozsahu pôsobnosti článku 21 ods. 1 zmluvy. Návrh môže súčasne pomôcť uplatniť cieľ článku 20 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že občania Únie „požívajú“ svoje práva na základe zmlúv vrátane svojho práva na slobodný pohyb.

Tento návrh v dôsledku toho nachádza svoj právny základ v článku 21 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že ak by sa na dosiahnutie tohto cieľa ukázalo byť nevyhnutné konanie Únie a zmluvy neposkytujú potrebné právomoci, Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať predpisy na uľahčenie výkonu práv uvedených v odseku 1.

· Zásada subsidiarity

Hlavným problémom, ktorý sa navrhnutý európsky rok snaží vyriešiť, je, že občania Únie nie sú dostatočne informovaní a chýbajú im konkrétne vedomosti o ich práve na slobodný pohyb a pobyt, ako aj ďalších právach, ktoré si môžu uplatniť ako občania Únie, najmä v cezhraničných situáciách. Nedostatočné zviditeľnenie občianstva Únie a jeho konkrétnych prínosov pre jednotlivcov, ktoré tvorí jadro tohto problému, má nadnárodnú povahu. Hoci členské štáty si zachovávajú hlavnú zodpovednosť za zvyšovanie informovanosti občanov o ich právach, ktoré im prináležia ako občanom Únie, primerané opatrenia na vyriešenie tohto problému si vyžadujú viacstranné partnerstvá, nadnárodné výmeny informácií a skúseností a zvyšovanie informovanosti a šírenie osvedčených postupov v celej Únii. Ciele navrhnutého európskeho roka sa preto môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

· Zásada proporcionality

Ako bolo uvedené v hodnotení ex-ante, ktoré je pripojené k tomuto návrhu[13], akcie, ktoré sa majú uskutočniť v navrhnutom európskom roku, nepresahujú rámec potrebný na dosiahnutie jeho cieľov. Návrh preto rešpektuje zásadu proporcionality, ktorá je stanovená v uvedenom článku 5 ZEÚ.

· Dosah na základné práva

Právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt je zakotvené v článku 45 Charty základných práv EÚ. Keďže sa navrhnutý európsky rok zameriava na podporu uplatňovania tohto práva, bude mať významný pozitívny vplyv v zmysle posilnenia účinného vykonávania charty.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Realizácia európskeho roka nevyžaduje žiadne dodatočné finančné prostriedky. Flexibilita, pokiaľ ide o každoročné stanovenie priorít na základe rozpočtových riadkov a programov Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu, poskytuje dostatočné finančné rozpätie pre činnosť európskeho roka v rozmedzí 1 milióna EUR.

2011/0217 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom roku občanov (2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[15],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Článok 20 ods. 1 zmluvy ustanovuje občianstvo Únie ako občianstvo, ktoré dopĺňa štátne občianstvo príslušného členského štátu, pričom stanovuje, že občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. V druhom odseku článku 20 sa stanovuje, že občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách a že majú okrem iného právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov. Právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt je zakotvené aj v článku 21 zmluvy.

(2) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy viedlo k posilneniu statusu občianstva Únie a doplneniu práv súvisiacich s ním, vrátane prostredníctvom zavedenia nového práva, iniciatívy občanov, ktoré umožňuje jednému miliónu občanov z významného počtu členských štátov požiadať Komisiu o predloženie návrhu v akejkoľvek z oblastí zodpovednosti EÚ.

(3) Práva vyplývajúce z občianstva Únie sú začlenené do Charty základných práv Európskej únie. Podľa preambuly charty Únia „do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. V hlave V charty sa ustanovujú „práva občanov“ vrátane práva každého občana Únie na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov uvedeného v článku 45.

(4) Preto Štokholmský program[16] stavia občana do centra európskych politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Svoje akcie zameriava na „budovanie Európy občanov“ vrátane prostredníctvom zabezpečenia úplného uplatňovania práva občanov na slobodný pohyb.

(5) Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy[17] vyzval Komisiu, aby európsky rok 2013 venovala občianstvu s cieľom stimulovať diskusiu o občianstve Únie a informovať občanov Únie o ich právach, najmä nových právach vyplývajúcich z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

(6) Právo na slobodný pohyb a pobyt ako jedna zo štyroch základných slobôd zavedených Rímskou zmluvou v roku 1957 preukázalo svoju hodnotu ako jeden z pilierov na vytvorenie jednotného trhu v prospech hospodárstiev členských štátov aj jednotlivých občanov.

(7) Najmä slobodný pohyb a mobilita pracovníkov pomáhajú riešiť dôsledky demografickej zmeny na trhu práce, pričom súčasne zvyšujú zamestnateľnosť ľudí a zlepšujú konkurencieschopnosť európskych výrobných odvetví. Slobodný pohyb súčasne buď umožňuje, ako základnú podmienku, alebo stimuluje uplatňovanie širokého spektra práv občanov, ktoré majú k dispozícii podľa právnych predpisov Únie, medzi ktoré patria práva spotrebiteľov na prístup k tovaru a službám alebo práva cestujúcich a turistov. Podpora slobodného pohybu má preto potenciál posilniť možnosti občanov v plnej miere využiť jednotný trh, pričom je kľúčovým podnecovateľom rastu.

(8) Občania Únie si veľmi cenia právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov ako základné individuálne právo odvodené z občianstva Únie. Ako také demonštruje a podporuje lepšie pochopenie hodnoty európskej integrácie, ako aj zúčastňovanie sa občanov na formovaní Európskej únie. Pri rozširovaní aspektov svojho života za vnútroštátne hranice cestovaním do iných členských štátov alebo usadením sa v týchto štátoch si občania uvedomujú a využívajú široké spektrum práv, ktoré sú im udelené na základe právnych predpisov Únie v cezhraničných situáciách. Uplatňovanie práva na slobodný pohyb a pobyt preto prispieva k tomu, že občianstvo Únie sa stáva skutočnou realitou v každodennom živote občanov.

(9) Napriek tomu, že právo na slobodný pohyb a pobyt je pevne zakotvené v primárnom práve Únie a značne rozvinuté v sekundárnom práve, stále existuje medzera medzi uplatniteľnými právnymi predpismi a realitou, ktorej čelia občania, keď sa snažia uplatniť toto právo v praxi. Okrem neistoty, pokiaľ ide o výhody byť mobilným, občania Únie vnímajú príliš mnoho praktických prekážok, ktoré bránia tomu, aby žili a pracovali niekde inde v Únii.

(10) V Správe o občianstve Únie za rok 2010 „Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ“[18] sa Komisia zaoberala hlavnými prekážkami, s ktorými sa občania stále stretávajú vo svojom každodennom živote, keď sa snažia uplatňovať svoje práva občanov Únie, najmä v cezhraničných situáciách, a stanovila 25 konkrétnych opatrení na odstránenie týchto prekážok. Jednou z prekážok stanovených v tejto súvislosti bol nedostatok informácií. Komisia v Správe o občianstve EÚ za rok 2010 dospela k záveru, že občanom Únie bráni v požívaní ich práv nedostatočná informovanosť o týchto právach a oznámila svoj zámer zintenzívniť šírenie informácií medzi občanmi Únie o ich právach, najmä o ich práve na slobodný pohyb.

(11) Vzhľadom na to, že právo na slobodný pohyb značne zlepšuje život jednotlivcov, je nevyhnutné, aby informácie o existencii tohto práva a podmienkach na jeho uplatnenie boli k dispozícii v čo najširšej miere. Keďže potenciálnymi príjemcami tohto práva sú všetci občania Únie, snahy o zvyšovanie informovanosti by sa mali vyvinúť v celej Únii.

(12) Aby však občania Únie mohli informovane rozhodnúť o tom, či si uplatniť svoje právo na slobodný pohyb, nestačí zvýšiť samotnú informovanosť o ich práve na slobodný pohyb; je nevyhnutné, aby občania Únie boli primerane informovaní aj o ďalších právach, ktoré majú k dispozícii podľa právnych predpisov Únie v cezhraničnom kontexte. Tieto informácie im umožnia aj v plnej miere požívať tieto práva, ak sa rozhodnú využiť svoje právo na slobodný pohyb.

(13) Najmä občania Únie, ktorí uvažujú o tom, či využijú svoje právo na slobodný pohyb, by mali byť informovaní o svojich právach na získanie alebo zachovanie práv na sociálne zabezpečenie na základe predpisov Únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia; tieto predpisy zabezpečujú, že nestratia svoje práva na sociálne zabezpečenie, ak sa rozhodnú pohybovať v rámci Európy. Okrem toho by mali byť informovaní o svojom práve na uznanie svojej odbornej kvalifikácie a o sociálnych a občianskych právomociach, ktoré tvoria súčasť európskeho rámca „kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie“[19] a ktoré ich môžu pripraviť na to, aby sa v plnej miere zúčastňovali na občianskom živote a ktoré im umožnia uplatňovať svoje práva podľa právnych predpisov Únie.

(14) V tejto súvislosti by občania mali byť lepšie informovaní aj o svojich právach cestujúcich, ktorí cestujú akýmkoľvek dopravným prostriedkom v celej Európskej únii, a o svojich spotrebiteľských právach cezhraničnom kontexte. Ak sú presvedčení, že ich práva spotrebiteľov sú účinne chránené, prispejú viac k dosiahnutiu úplného potenciálu celoeurópskeho trhu s tovarom a so službami a lepšie využijú jeho prínosy. V tom istom duchu by občania mali byť lepšie informovaní o pravidlách týkajúcich sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom, aby si boli vedomí toho, ako sú ich zdravie a ich práva chránené v celej EÚ, najmä pokiaľ ide o hrozby alebo riziká, ktorými sa ako jednotlivci nemôžu zaoberať. Okrem toho by bolo dôležité zvýšiť informovanosť občanov o ich právach na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, aby mohli v plnej miere využívať bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť cez európske hranice.

(15) Hlavný význam v tejto súvislosti má informovanosť o volebných právach, ktoré sú zaručené občanom Únie. Občania Únie by si mali byť plne vedomí svojho práva voliť a kandidovať v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu vo svojom členskom štáte bydliska. Politická účasť môže súčasne prispieť k začleneniu občanov Únie do spoločnosti členských štátov, ktoré si vybrali za svoje bydlisko.

(16) Zvýšená informovanosť občanov o prínosoch týchto práv pre nich individuálne a pre spoločnosť môže prispieť aj k silnejšiemu pocitu príslušnosti k Únii a oddanosti Únii.

(17) Európsky rok občanov v roku 2013 poskytne veľmi vhodnú príležitosť na zvýšenie informovanosti širokej verejnosti o právach spojených s občianstvom Únie, a teda prispeje k cieľu podporiť uplatnenie práva na slobodný pohyb.

(18) Rok 2013 bude 20. výročím ustanovenia občianstva Únie v Maastrichtskej zmluve, ktorá nadobudla platnosť 1. novembra 1993. Európsky rok občanov sa bude poznačený následnými opatreniami v súvislosti so Správou o občianstve EÚ a akčným plánom smerujúcim k dokončeniu odstraňovania zostávajúcich prekážok, ktoré stoja v ceste tomu, aby občania požívali svoje práva občanov Únie. Tento európsky rok prispeje k zviditeľneniu občianstva Únie a jeho konkrétnych prínosov pre jednotlivcov, vrátane prostredníctvom preukázania skutočného vplyvu politík Únie v živote občanov, najmä pokiaľ ide o odstránenie prekážok brániacich požívaniu ich práv.

(19) Zvýšenie informovanosti o právach občanov vrátane ich volebných práv v ich členskom štáte bydliska je dôležité aj z hľadiska volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014. Vplyv takýchto opatrení zameraných na zvyšovanie informovanosti by sa mal znásobiť prostredníctvom úzkej koordinácie a využitia synergií s príslušnými akciami vykonávanými inými inštitúciami Únie, najmä Európskym parlamentom, a členskými štátmi pred týmito voľbami.

(20) Aby sa optimalizovala efektívnosť a účinnosť činností plánovaných na rok vykonávania (2013), je dôležité uskutočniť súbor prípravných činností s úplným rešpektovaním článku 49 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách[20].

(21) V rámci tohto európskeho roku by sa mali v plnej miere využiť existujúce participatívne nástroje a práva zakotvené v článkoch 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii s cieľom stimulovať zapojenie občanov do procesu vykonávania akčného plánu na rok 2013 na odstránenie prekážok brániacich požívaniu ich práv, a všeobecnejšie do vymedzovania politík Únie, ktoré sa konkrétne prejavia v oblasti ich práv. V tejto súvislosti budú hlavnú úlohu zohrávať Európske organizácie občianskej spoločnosti.

(22) Hlavnú zodpovednosť za zvyšovanie informovanosti občanov o ich právach ako občanov Únie majú členské štáty; akcia na úrovni Únie dopĺňa v tejto súvislosti vnútroštátne akcie, ako je zdôraznené v politickom vyhlásení „Komunikovanie o Európe v partnerstve“, ktoré 22. októbra 2008 podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia[21].

(23) Vzhľadom na rozsah navrhnutej akcie, a najmä v dôsledku potreby viacstranných partnerstiev, nadnárodnej výmeny informácií a zvyšovania informovanosti a šírenia osvedčených postupov v celej Únii sa ciele navrhnutého európskeho roka môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia môže preto prijať príslušné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24) Aby sa zamedzilo nezrovnalostiam a podvodom, mali by sa prijať vhodné opatrenia, a mali by sa tiež prijať potrebné kroky na vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[22] a nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[23] a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[24].

(25) Finančné prostriedky z Únie na iné činnosti, ako sú činnosti financované z rozpočtu európskeho roka, sa môžu poskytnúť prostredníctvom existujúcich programov alebo štrukturálnych fondov, najmä programu „Európa pre občanov“ a programu „Základné práva a občianstvo“,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet

Rok 2013 sa vyhlasuje za „Európsky rok občanov“ (ďalej len “európsky rok“).

Článok 2

Ciele

Všeobecným účelom európskeho roka je zvýšiť informovanosť o právach spojených s občianstvom Únie s cieľom pomôcť občanom v plnej miere využiť svoje právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov. V tejto súvislosti sa európsky rok zameriava na možnosti občianskej účasti a prístup občanov Únie s bydliskom v inom členskom štáte než v tom, ktorého sú štátni príslušníci, študentov, pracovníkov, spotrebiteľov a poskytovateľov tovaru a služieb v celej Únii k právam.

Na tomto základe sú osobitné ciele európskeho roka takéto:

– zvýšiť informovanosť občanov Únie o ich práve na slobodný pohyb a pobyt v rámci Európskej únie a všeobecnejšie o právach zaručených občanom Únie v cezhraničných situáciách, vrátane ich práva zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie,

– zvýšiť informovanosť občanov Únie o tom, ako môžu skutočne využiť práva a politiky Únie, keď žijú v inom členskom štáte, a stimulovať ich aktívnu účasť v občianskych fórach zameraných na politiky a problémy Únie,

– stimulovať diskusiu o vplyve a potenciáli práva na voľný pohyb, ako neodňateľného aspektu občianstva Únie, najmä pokiaľ ide o posilnenie spoločenskej súdržnosti a vzájomného porozumenia medzi občanmi Únie a väzby medzi občanmi a Úniou.

Článok 3

Súvisiace iniciatívy

1. Opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 2, môžu zahŕňať tieto iniciatívy, ktoré sú organizované na úrovni Únie alebo na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a ktoré súvisia s cieľmi európskeho roka:

– informačné a vzdelávacie kampane a kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti určené pre širokú verejnosť a konkrétnejšie cieľové skupiny,

– výmena informácií, spoločné využívanie skúseností a osvedčených postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych samospráv a ďalších organizácií,

– konferencie a akcie na podporu diskusie a zvýšenie informovanosti o význame a prínosoch práva na slobodný pohyb a pobyt a všeobecnejšie práva občanov ako občanov Únie,

– využívanie existujúcich viacjazyčných participatívnych nástrojov na stimulovanie občanov, aby prispeli k hmatateľnému uplatňovaniu svojich práv a všeobecnejšie k dosahovaniu cieľov európskeho roka,

– posilňovanie úlohy a zviditeľnenie viacjazyčných webových portálov Europe Direct a Your Europe, ktoré predstavujú kľúčové prvky systému poskytujúceho informácie o právach občanov Únie na jednom mieste,

– posilňovanie úlohy a zviditeľnenie nástrojov na riešenie problémov, medzi ktoré patrí SOLVIT, aby občania Únie mohli lepšie využiť a brániť svoje práva.

2. Podrobné informácie o iniciatívach uvedených v odseku 1 sú uvedené v prílohe.

3. Komisia a členské štáty môžu označiť ďalšie činnosti ako prínosné pre ciele európskeho roka a umožniť, aby sa názov európskeho roka používal na propagáciu týchto činností, pokiaľ prispejú k cieľom stanoveným v článku 2.

Článok 4

Koordinácia na úrovni Únie a implementácia

Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi a orgánmi a združeniami, ktoré zastupujú miestne a regionálne záujmy, najmä s Výborom regiónov.

Komisia úzko spolupracuje aj s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Komisia zvoláva zasadnutia zástupcov európskych organizácií alebo subjektov, ktoré sú aktívne v oblasti ochrany práv občanov, a zainteresovaných strán so zámerom pomôcť Komisii pri implementácii európskeho roka na úrovni Únie.

Komisia vykonáva toto rozhodnutie na úrovni Únie.

Článok 5

Záverečné ustanovenia

1. Opatrenia s pôsobnosťou na úrovni Únie uvedené v časti A prílohy sa vykonávajú prostredníctvom verejnej zákazky alebo udeľovania grantov financovaných zo všeobecného rozpočtu Únie.

2. Opatrenia s pôsobnosťou na úrovni Únie uvedené v časti B prílohy sa môžu dotovať zo všeobecného rozpočtu Únie.

Článok 6

Medzinárodná spolupráca

Na účely európskeho roka môže Komisia spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

Článok 7

Ochrana finančných záujmov Únie

1. Komisia zabezpečí, aby pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam prostredníctvom účinných kontrol a vymáhania neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Komisia je oprávnená vykonávať kontroly a overenia na mieste podľa tohto rozhodnutia, v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi. Európsky úrad pre boj proti podvodom vykoná v prípade potreby vyšetrovanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[25].

2. V prípade akcií Únie financovaných podľa tohto rozhodnutia znamená pojem nezrovnalosť uvedený v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 akékoľvek porušenie ustanovenia právnych predpisov Únie alebo akékoľvek porušenie zmluvných povinností, ktoré je dôsledkom konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Únie.

3. Komisia znižuje, pozastavuje alebo vymáha sumu finančnej pomoci poskytnutú na akciu, ak zistí nezrovnalosti, najmä nesúlad s ustanoveniami tohto rozhodnutia, samostatného rozhodnutia alebo zmluvy, ktorou sa poskytuje príslušná finančná podpora, alebo ak sa preukáže, že akcia bola významne zmenená bez súhlasu Komisie a táto zmena nie je v súlade s charakterom alebo vykonávacími podmienkami danej akcie.

4. Ak sa nedodržali časové lehoty alebo ak je vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri vykonávaní akcie opodstatnená len časť pridelenej finančnej pomoci, Komisia požiada prijímateľa, aby v stanovenej lehote predložil svoje vyjadrenie. V prípade, že príjemca neposkytne uspokojivú odpoveď, Komisia môže zastaviť poskytovanie zvyšnej finančnej pomoci a požadovať vrátenie vyplatených súm.

5. Každá neoprávnená platba sa vráti Komisii. K sumám, ktoré nebudú vrátené v lehote splatnosti, sa pripočíta úrok podľa podmienok stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách[26].

Článok 8

Monitorovanie a hodnotenie

Do 31. decembra 2014 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o vykonávaní, výsledkoch a celkovom hodnotení iniciatív ustanovených v tomto rozhodnutí.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

OPATRENIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 3

Implementácia európskeho roka bude zásadne založené na širokej informačnej kampani s pôsobnosťou v celej Únii, ktorá môže byť doplnená akciami členských štátov. Do akcií Únie aj vnútroštátnych akcií sa môže zapojiť občianska spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, aby si ich osvojili všetky kľúčové subjekty. Implementácia sa uskutoční prostredníctvom týchto opatrení:

A.        PRIAME INICIATÍVY ÚNIE

Financovanie bude mať vo všeobecnosti formu priameho nákupu tovaru a služieb podľa existujúcich rámcových zmlúv. Časť financovania môže byť venovaná na zabezpečenie jazykových služieb (preklady, tlmočenie, viacjazyčné informácie).

Informačné a propagačné kampane, ktoré zahŕňajú:

· vytvorenie a šírenie audiovizuálnych a tlačových materiálov, ktoré vyjadrujú myšlienky uvedené v článku 2,

· významné podujatia a fóra zamerané na výmenu skúseností a osvedčených postupov,

· opatrenia na uverejňovanie výsledkov a zviditeľňovanie programov, systémov a iniciatív Únie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov európskeho roka,

· vytvorenie informačnej webovej stránky na portáli Europa (http://europa.eu/index_en.htm), ktorá je venovaná akciám vykonávaným v rámci európskeho roka.

B.        SPOLUFINANCOVANIE INICIATÍV ÚNIE

So spolufinancovaním iniciatív Únie sa nepočíta.

C.        INICIATÍVY, NA KTORÉ NEBUDE UDELENÁ ŽIADNA FINANČNÁ PODPORA ÚNIE

Únia poskytne nefinančnú podporu vrátane písomného povolenia používať logo po jeho vytvorení, ako aj iné materiály súvisiace s európskym rokom, na iniciatívy, ktoré uskutočnia verejné alebo súkromné organizácie, ak tieto organizácie Komisiu ubezpečia, že sa dané iniciatívy budú konať počas roka 2013 a že pravdepodobne významne prispejú k dosiahnutiu cieľov európskeho roka.

_______________

[1]               Kvalitatívny prieskum Eurobarometra „Európske občianstvo – cezhraničná mobilita“, august 2010.

[2]               Hlava II Zmluvy o EÚ, najmä články 9, 10 a 11.

[3]               Bleskový prieskum Eurobarometra 263 „Vnútorný trh: informovanosť – vnímanie – vplyv“, apríl 2009.

[4]               Vedecká správa o mobilite cezhraničných pracovníkov v rámci krajín EÚ-27/EHP/EZVO zadaná Európskou komisiou, január 2009.

[5]               Kvalitatívny prieskum Eurobarometra „Európske občianstvo – cezhraničná mobilita“, august 2010.

[6]               Bleskový prieskum Eurobarometra 294 „Občianstvo EÚ“, marec 2010.

[7]               KOM(2010) 603 v konečnom znení z 27.10.2010.

[8]               Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1 – Informácie inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie – Európska rada – Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich.

[9]               KOM (2010) 477 v konečnom znení z 15.9.2010 a KOM (2010) 682 v konečnom znení z 23.11.2010.

[10]             KOM (2007) 773 v konečnom znení zo 6.12.2007.

[11]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať“, KOM (2010) 608 v konečnom znení z 27.10.2010.

[12]             SEK(2011)xxx

[13]             SEK(2011)xxx

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[16]             KOM (2009) 262 v konečnom znení z 10.6.2009.

[17]             http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P7-TA-2010-0483

[18]             KOM (2010) 603 v konečnom znení.

[19]             Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

[20]             Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (nariadenie o rozpočtových pravidlách), Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. – nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1).

[21]             Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2009, s. 3.

[22]             Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[23]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[24]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[25]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[26]             Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (nariadenie o rozpočtových pravidlách), Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. – nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1).