[pic] | EURÓPSKA KOMISIA | Brusel, 21.9.2010 KOM(2010) 492 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín OZNÁMENIE KOMISIE o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín ÚVOD Dôsledkom teroristických útokov v Spojených štátoch amerických v roku 2001, v Madride v roku 2004 a v Londýne v roku 2005 je nový prístup v oblasti politiky vnútornej bezpečnosti. Nedávne udalosti, ako napríklad pokus o teroristický úrok na lietadlo na prvý sviatok vianočný v roku 2009 a na Times Square v New Yorku v roku 2010, naznačujú, že hrozba terorizmu je stále prítomná. Súčasne sa zvyšuje miera organizovaného zločinu, najmä v oblasti obchodovania s drogami a ľuďmi.[1] EÚ a ostatné tretie krajiny v odpovedi na tieto pokračujúce hrozby prijali nové opatrenia, ktoré sa týkajú zberu a výmeny osobných údajov. Prehľad týchto opatrení Komisia uviedla vo svojom Prehľade o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[2]. Jedným z takýchto opatrení na účely presadzovania práva je využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Komisia vydala 16. januára 2003 Oznámenie Rade a Parlamentu o všeobecnom prístupe EÚ k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich v leteckej doprave[3], v ktorom sú vymedzené jednotlivé prvky všeobecného prístupu EÚ k osobným záznamom o cestujúcich. V oznámení sa požadovalo ustanovenie právne bezpečného rámca pre prenos osobných záznamom o cestujúcich Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických a prijatie internej politickej koncepcie v oblasti osobných záznamov o cestujúcich. Taktiež sa v ňom požadovalo, aby sa zo strany leteckých dopravcov[4] vybudoval tzv. systém posúvania v oblasti prenosu údajov a zo strany Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) pripravila medzinárodná iniciatíva o prenose údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Závery uvedeného oznámenia sa vo veľkom rozsahu realizovali a ostatné sa práve realizujú. Konkrétne, v záujme boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti EÚ podpísala s Ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA dohodu o postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom, na základe ktorej sa zabezpečí prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich a súčasne zaistí ochrana osobných údajov[5]. Okrem toho Komisia prijala návrh rámcového rozhodnutia o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva[6]. Vychádzajúc z hodnotenia vplyvu Komisia v súčasnosti posudzuje možnosť jeho nahradenia návrhom smernice o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely presadzovania práva. Väčšina leteckých dopravcov v primeranej miere vybudovala systém posúvania pri prenose údajov a ICAO pre vlády vypracovala rad usmernení o prenose osobných záznamov o cestujúcich. Popri dohode so Spojenými štátmi americkými podpísala EÚ obdobné dohody s Kanadou[7] a Austráliou[8]. Údaje z osobných záznamov o cestujúcich tiež využíva Nový Zéland, Kórejská republika a Japonsko, avšak do dátumu vyhotovenia tohto oznámenia nepodpísali s EÚ žiadnu dohodu. V rámci EÚ systém osobných záznamov o cestujúcich používa Spojené kráľovstvo, pričom ostatné členské štáty buď uzákonili príslušné právne predpisy alebo skúšajú používanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Uvedený vývoj napovedá o tom, že využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich narastá a vo zvýšenej miere sa považuje za hlavné a nevyhnutné hľadisko pri činnostiach súvisiacich s presadzovania práva. Súčasne sa využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich týka spracovania osobných údajov, z čoho vyvstávajú dôležité otázky súvisiace so základnými právami vo vzťahu k ochrane súkromia a ochrane osobných údajov. Dôsledkom toho EÚ čelí v oblasti medzinárodného prenosu osobných záznamov o cestujúcich novým výzvam. S najväčšou pravdepodobnosťou sa počet krajín vo svete, ktoré si budú budovať systémy osobných záznamov o cestujúcich, v nadchádzajúcich rokoch zvýši. Okrem toho získala EÚ dôležité poznatky o štruktúre a hodnote systémov osobných záznamov o cestujúcich na základe skúseností získaných z uskutočňovania spoločných revízií dohôd uzatvorených s USA a Kanadou. Komisia preto považuje za potrebné prehodnotiť svoj celkový prístup k prenosu údajov z osobných záznamov do tretích krajín. Revíziou tohto prístupu by sa mali zaistiť silné záruky vzťahujúce sa na ochranu údajov a úplné dodržiavanie základných práv, pričom tento prístup by mal byť v súlade so zásadami rozvoja politiky, ktoré boli vymedzené v Prehľade o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[9]. Pri príprave revidovaného prístupu k osobným záznamom o cestujúcich sú osobitne dôležité názory na všeobecné otázky v oblasti osobných záznamov o cestujúcich hlavných aktérov, ako sú členské štáty, Európsky parlament, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a pracovná skupina na ochranu údajov zriadená podľa článku 29. Hlavným cieľom tohto oznámenia je prvý raz stanoviť súbor všeobecných kritérií, ktoré by mali tvoriť základ pre budúce rokovania s tretími krajinami o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich. Napomôže sa tým EÚ, ako sa vyrovnať so súčasnými trendmi a súčasne poslúži ako spôsob komunikácie s tretími krajinami, členskými štátmi a občanmi o tom, ako chce Európska komisia vymedziť svoju vonkajšiu politiku v oblasti osobných záznamov o cestujúcich. Pri rokovaniach o budúcich dohodách o osobných záznamoch s tretími krajinami by odporúčania Komisie mali minimálne dodržiavať všeobecné kritériá stanovené v tomto oznámení, pričom v každom odporúčaní možno stanoviť dodatočné kritériá. MEDZINÁRODNÉ TRENDY V OBLASTI OSOBNÝCH ZÁZNAMOV O CESTUJÚCICH Údaje z osobných záznamov o cestujúcich a ich využívanie Údaje z osobných záznamov o cestujúcich predstavujú neoverené informácie poskytované cestujúcimi a zbierané dopravcami na účely rezervácií a vykonávania vstupných kontrol na letisku. Jedná sa o záznam cestovných náležitostí každého cestujúceho, ktoré sa uchovávajú v rezervačných a odletových kontrolných systémoch dopravcov. Obsahuje viacero rozdielnych druhov informácií, ako napríklad dátumy cesty a cestovná trasa, informácie o letenke, kontaktné údaje ako adresa a telefónne čísla, cestovná kancelária, platobné informácie, číslo miesta na sedenie a informácie o batožine. Údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa odlišujú od vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API). Údaje z vopred poskytovaných informácií o cestujúcich predstavujú životopisné informácie získané zo strojovo snímateľnej časti cestovného pasu, ktorá obsahuje meno, miesto bydliska, miesto narodenia a štátnu príslušnosť danej osoby. Na základe smernice o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich[10] sa takéto informácie sprístupňujú orgánom hraničnej kontroly na účely zlepšenia hraničných kontrol a boja s nelegálnym prisťahovalectvom iba v prípade letov vstupujúcich sa na územie EÚ. Napriek tomu, že táto smernica povoľuje ich využívanie na iné účely presadzovania práva, chápe sa to skôr ako výnimka, a nie pravidlo. Členské štáty ich uchovávajú 24 hodín. Údaje z vopred poskytovaných informácií o cestujúcich sa zväčša využívajú na vykonávanie kontrol identity v rámci hraničných kontrol a riadenia hraníc, hoci v niektorých prípadoch tieto údaje tiež využívajú orgány presadzovania práva s cieľom identifikovať podozrivé a hľadané osoby. Tieto údaje sa preto v prvom rade využívajú ako nástroj na správu totožnosti/identity. Vo svete sa využívanie takýchto údajov stáva čoraz bežnejším, keď viac ako 30 krajín takéto údaje využíva systematicky a viac ako 40 krajín je vo fáze budovania systémov týkajúcich sa vopred poskytovaných informácií o cestujúcich. Niektoré krajiny popri prenose údajov z vopred poskytovaných informácií o cestujúcich od dopravcov vyžadujú, aby im postupovali údaje z osobných záznamov o cestujúcich. Takéto údaje sa využívajú v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi a drogami. Takmer 60 rokov sa osobné záznamy o cestujúcich využívajú colnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na celom svete. Donedávna však nebolo technicky možné mať k takýmto údajom prístup elektronickou cestou a vopred, preto sa ich využitie obmedzovalo na ručné spracovanie iba v prípade niektorých letov. V súčasnosti je vďaka technickému pokroku elektronický prenos údajov vopred možný. Spôsoby využitia údajov z osobných záznamov o cestujúcich sa líšia od spôsobov využitia údajov z vopred poskytnutých informácií o cestujúcich zväčša z toho dôvodu, že osobné záznamy o cestujúcich obsahujú rozdielny druh údajov. Osobné záznamy o cestujúcich sa využívajú skôr ako spravodajský nástroj v oblasti trestnej činnosti, než ako nástroj overovania totožnosti. Spôsoby využitia osobných záznamov o cestujúcich sú predovšetkým tieto: i) posúdenie rizikovosti cestujúcich a identifikácia „neznámych“ osôb, t. j. osôb, o ktoré sa orgány presadzovania práva môžu potenciálne zaujímať a ktoré doteraz neboli v podozrení, ii) skoršia dostupnosť ako v prípade údajov z vopred poskytovaných informácií o cestujúcich a zvýhodnenie orgánov presadzovania práva tým, že získavajú viac času na ich spracovanie, analýzu a nadväzujúce opatrenia, iii) určenie, ku ktorým osobám konkrétne adresy, kreditné karty atď., ktoré sa týkajú trestných činov, prislúchajú a iv) porovnávanie osobných záznamov o cestujúcich navzájom s cieľom zistiť totožnosti osôb podozrivých zo spoluúčasti, napríklad zisťovaním, kto s kým spolu cestuje. Svojou povahou a využitím sú údaje z osobných záznamov o cestujúcich jedinečné. Ich využitie môže byť takéto: Reaktívne (historické údaje): využitie vo vyšetrovaniach, pri trestnom stíhaní, odhaľovaní zločineckých sietí po spáchaní trestného činu. S cieľom umožniť orgánom presadzovania práva ísť z časového hľadiska v dostatočnej miere späť, v takýchto prípadoch je potrebný primeraný čas zadržiavania údajov orgánmi presadzovania práva. V skutočnom čase (aktuálne údaje): využitie na predchádzanie trestnej činnosti, prehliadka alebo zadržanie osôb pred spáchaním trestného činu alebo z dôvodu spáchania alebo páchania trestného činu. V takýchto prípadoch sú osobné záznamy o cestujúcich nevyhnutné na porovnanie s vopred zistenými a na skutočnostiach založenými ukazovateľmi rizika s cieľom zistiť totožnosť dovtedy „neznámych“ podozrivých osôb a na prevádzku rôznych databáz hľadaných osôb a objektov. Aktívne (vzory): využitie na analýzu trendov a tvorbu vzorov cestovania a celkového správania, ktoré sa zakladajú na faktoch a ktoré možno potom využiť v reálnom čase. Aby mohli analytici trendov určiť vzory cestovania a správania, je potrebné, aby mohli údaje využívať počas dostatočne dlhého časového obdobia. V takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby orgány presadzovania práva disponovali primeraným časom zadržiavania údajov. Súčasné trendy Údaje z osobných záznamov o cestujúcich už niektoré tretie krajiny, t. j. Spojené štáty americké, Kanada, Austrália, Nový Zéland a Kórejská republika, na účely presadzovania práva využívajú. Iné tretie krajiny, t. j. Japonsko, Saudská Arábia, Juhoafrická republika a Singapur, buď príslušné právne predpisy uzákonili a/alebo v súčasnosti skúšajú využitie údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Rad tretích štátov začal zvažovať myšlienku využívania údajov z osobných záznamov o cestujúcich, doteraz však neuzákonili príslušné právne predpisy. V rámci EÚ už systémom osobných záznamov o cestujúcich disponuje Spojené kráľovstvo. Francúzsko, Dánsko, Belgicko, Švédsko a Holandsko buď uzákonili príslušné právne predpisy a/alebo v súčasnosti skúšajú využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Viacero ostatných členských štátov uvažuje o zriadení systémov osobných údajov o cestujúcich. Uznávajúc potrebu údajov z osobných údajov v predchádzaní a boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a v súlade s oznámením z roku 2003 Európska komisia predložila návrh rámcového rozhodnutia o využívaní údajov z osobných údajov o cestujúcich na účely presadzovania práva. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy Komisia uvažuje o nahradení tohto návrhu návrhom smernice o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely presadzovania práva. Zámerom návrhu bude zaviazať leteckých dopravcov, aby povinne členským štátom postupovali údaje z osobných záznamov o cestujúcich, ktoré sa využijú v boji proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti. Na medzinárodnej úrovni sa vo zvýšenej miere prijíma názor, že osobné záznamy o cestujúcich sú nevyhnutným nástrojom v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Uvedený trend je dôsledkom troch činiteľov. Po prvé, medzinárodný terorizmus a trestná činnosť sú vážnou hrozbou pre spoločnosť a na riešenie týchto problémov je potrebné prijať určité opatrenia. Jedným z takýchto opatrení, ktoré sa považuje za nevyhnutnosť z hľadiska presadzovania práva, je prístup k údajom z osobných údajov o cestujúcich a ich analýza. Po druhé, nedávny technický vývoj spôsobil, že získanie takéhoto prístupu a vykonávanie analýzy je možné, čo pred niekoľkými rokmi nebolo mysliteľné. Aj osoby páchajúce trestnú činnosť tiež v širokej miere využívajú najrôznejšie technické výdobytky v plánovaní, príprave a páchaní trestných činov. A nakoniec, s prudkým zvyšovaním sa cestovania v medzinárodnom meradle a počtu cestujúcich elektronické spracovanie údajov o príletoch cestujúcich vopred značne uľahčuje a urýchľuje vybavovanie bezpečnostných a hraničných kontrol, keďže proces posúdenie rizika sa uskutočňuje pred príletom. V oblasti presadzovania práva sa tým dáva možnosť sústreďovať sa iba na tých cestujúcich, v prípade ktorých možno na základe faktov dospieť k presvedčeniu, že môžu predstavovať skutočné bezpečnostné riziko, ako vychádzať z hodnotenia opierajúceho sa o inštinkt, vopred vytvorené stereotypy a profily. Vplyvy súčasných trendov na Európsku úniu Právne predpisy EÚ v oblasti ochrany údajov neumožňujú dopravcom, ktorí prevádzkujú lety smerom z EÚ von, aby údaje z osobných záznamov o svojich cestujúcich postupovali tretím krajinám, ktoré nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov bez poskytnutia primeraného zabezpečenia údajov. V dôsledku toho, dopravcovia, ktorých Spojené štáty americké, Kanada a Austrália požiadali o postúpenie údajov z osobných záznamov o cestujúcich v prípade letov smerujúcich do týchto krajín, čelili veľmi zložitej situácii. EÚ preto vstúpila do rokovaní s týmito tromi krajinami a podpísali s každou z nich jednotlivo medzinárodné dohody[11], na základe ktorých sa umožnil prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich mimo EÚ v prospech orgánov presadzovania práva uvedených troch krajín. Tieto dohody sa podpísali, aby sa prepravcom pomohlo nájsť z tejto situácie východisko, zabezpečila primeraná úroveň ochrany údajov o cestujúcich a ako uznanie nevyhnutnosti a dôležitosti využívania údajov z osobných záznamov o cestujúcich v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Keďže čoraz väčší počet krajín implementuje systémy o osobných záznamoch o cestujúcich, očakáva sa, že rovnaký problém sa bude naďalej vyskytovať. Navyše, ak sa Komisia rozhodne realizovať návrh smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich, intenzita takýchto žiadostí sa môže zvýšiť, ak tretie krajiny EÚ požiadajú o recipročný prístup. Pohnútkou uzatvorenia medzinárodných dohôd o osobných záznamoch o cestujúcich s tretími krajinami bol doteraz „dopyt“ a jednalo sa o jednotlivé prípady. Hoci všetky dohody riešia spoločné otázky a upravujú rovnaké záležitosti, ich ustanovenia nie sú rovnaké. Niekedy to malo za následok divergentné pravidlá pre dopravcov a v oblasti ochrany údajov. Keďže pravdepodobne dôjde v blízkej budúcnosti k zvýšeniu „dopytu“ v tejto oblasti, EÚ by mohla štruktúrovanejším spôsobom napomáhať uspokojovať tento dopyt určitá stratégia, čoho výsledkom by boli menšie rozdiely medzi jednotlivými dohodami. REVIDOVANÝ GLOBÁLNY PRÍSTUP EÚ K OSOBNÝM ZÁZNAMOM O CESTUJÚCICH Dôvody revidovaného globálneho prístupu k osobným záznamom o cestujúcich V čase, keď sa uskutočňujú závery oznámenia z roku 2003 a EÚ čelí novým trendom a výzvam, je dôležité, aby EÚ náležitým spôsobom tieto trendy a výzvy zobrala do úvahy, a to ďalším rozvíjaním svojho globálneho prístupu v súvislosti s prenosom údajov z osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín na základe týchto dôvodov: Boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti: EÚ má voči sebe a tretím krajinám záväzok spolupracovať s nimi v boji proti takýmto hrozbám. Jedným zo spôsobov takejto spolupráce je výmena údajov s tretími krajinami. Sprístupnenie údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely presadzovania práva je nevyhnutným prostriedkom v boji proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti. Stratégia o vonkajšom rozmere priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[12] ako aj protiteroristická stratégia EÚ[13] a Štokholmský program[14] uvádzajú potrebu úzkej spolupráce s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Zabezpečiť ochranu osobných údajov a súkromia: EÚ sa zaviazala zabezpečiť účinnú ochranu osobných údajov na vysokej úrovni vrátane toho, aby sa každý prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich uskutočňoval bezpečným spôsobom, ktorý je v súlade s existujúcimi právnymi požiadavkami EÚ, a že pokiaľ ide o spracovanie údajov o cestujúcich, aby cestujúci mali možnosť presadiť si v tejto súvislosti svoje práva. Potreba poskytovať právnu istotu a zjednodušiť povinnosti leteckých dopravcov: dôležité je, aby EÚ poskytla koherentný právny rámec pre prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich leteckými dopravcami tretím krajinám. Je to nevyhnutné na to, aby boli dopravcovia chránení pred sankciami a aby sa zabezpečilo, že podmienky a spôsoby, ktorými sa prenos údajov na celom svete riadi, sú čo najviac jednotné a harmonizované s cieľom znížiť zaťaženie tohto sektora v oblasti nákladov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky subjekty, ktoré v tomto sektore vyvíjajú činnosť. Ustanoviť všeobecné podmienky zamerané na zaistenie koherentnosti a ďalšieho rozvíjania medzinárodného prístupu: pokiaľ ide o účel, súčasné tri dohody, ktoré EÚ podpísala s uvedenými krajinami o osobných záznamoch o cestujúcich, sú si navzájom podobné, ale navzájom sa líšia v obsahu, pokiaľ ide o spôsoby prenosu údajov a povahu záväzkov tretej krajiny. Do určitej miery sú rozdiely v záväzkoch akceptovateľné vzhľadom na rôzne požiadavky a rôzne právne poriadky v každej krajine, ale všetky by mali dodržiavať určité všeobecné zásady (pozri časti 3.2 a 3.3 ďalej v texte). V záujme zabezpečenia čo najjednotnejšieho zaobchádzania s cestujúcimi a zníženia nákladov pre leteckých dopravcov je dôležité, aby obsah a normy budúcich dohôd s tretími krajinami boli čo najviac rovnaké. Mohol by sa tým vytvoriť základ pre ďalší krok, ktorý by sa skladal z harmonizovanejšieho viacstranného prístupu k výmene údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Prispievať k zvyšovaniu pohodlia cestujúcich: s cieľom riešiť bezpečnostné hrozby, ktoré sú v našich spoločnostiach prítomné, sa kontroly cestujúcich pri prekračovaní hraníc stávajú podrobnejšie a zdĺhavejšie. V spojení s prebiehajúcim zvyšovaním sa objemu medzinárodnej dopravy to bude mať za následok vytváranie dlhších čakacích časov na hraniciach. Prenos osobných záznamov o cestujúcich elektronickou cestou vopred, teda pre prekročením hranice, umožňuje vykonať kontrolu cestujúcich vopred, na základe čoho môžu cestujúci prekročiť hranice rýchlejšie a ľahšie, a orgány presadzovania práva sa tak môžu zamerať iba na určené osoby, o ktoré majú záujem. Všeobecné hľadiská Cieľom revidovaného všeobecného prístupu k osobným záznamom o cestujúcich je poskytnúť EÚ základňu k prijatiu rozhodnutia o čo najlepšom spôsobe vybavovania žiadostí o prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich z tretích krajín v budúcnosti. Popri zásadách rozvoja politiky, ktoré boli vymedzené v Prehľade o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, sa bude brať zreteľ aj na tieto konkrétne hľadiská: Spoločný bezpečnostný záujem: svojou povahou je terorizmus a závažná trestná činnosť medzinárodným javom. Niektoré štáty sveta sú rastúcim hrozbám terorizmu a závažnej trestnej činnosti vystavené viac ako ostatné. Záväzkom EÚ je spolupracovať s nimi a pomáhať im v boji proti týmto bezpečnostným hrozbám. Ochrana osobných údajov: keďže prenos, využívanie a spracovanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich má dosah na základné práva jednotlivcov vo vzťahu k ochrane ich osobných údajov, preto má spolupráca EÚ výlučne s krajinami schopnými zabezpečiť primeranú úroveň ochrany údajov z osobných záznamov o cestujúcich pochádzajúcich z EÚ kľúčový význam. Vonkajšie vzťahy: mali by sa tiež zvážiť celkové vonkajšie vzťahy EÚ s tretími krajinami. Bude potrebné zvážiť také významné činitele, ako je fungovanie polície a súdnictva a spolupráca s týmito orgánmi, právny štát a celkové dodržiavanie základných práv. Normy, obsah a kritériá Vo všeobecnom prístupe v oblasti osobných záznamov o cestujúcich by sa mali v prehľadne uviesť všeobecné normy, ktoré by medzinárodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami mali spĺňať, aby sa tak dosiahol čo najvyšší stupeň koherentnosti s ohľadom na záruky pri ochrane údajov uplatňované týmito krajinami a na spôsoby prenosu predmetných údajov leteckými dopravcami. Dôležité tiež je, aby EÚ disponovala mechanizmami na monitorovanie správneho vykonávania dohôd, napríklad pravidelným spoločným zhodnotením ich vykonávania, ako aj mechanizmami na účinné riešenie konfliktov. Ochrana osobných údajov Zber a zasielanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich má dosah na veľmi vysoký počet jednotlivcov a ich osobné údaje. Osobitnú pozornosť preto treba venovať efektívnej ochrane osobných údajov. V Európe sú na základné práva rešpektovania súkromného života a ochrany osobných údajov zakotvené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a v článkoch 7 a 8 Charty základných práv EÚ[15]. Tieto základne práva sa vzťahujú na každú osobu bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska. Ďalšie normy ochrany údajov boli vymedzené v Dohovore Rady Európy č. 108 z roku 1981 o ochrane osôb pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a v jeho doplňujúcom protokole č. 181 z roku 2001. Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a zodpovedá to cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Keďže systémy ochrany údajov v tretích krajinách sa môžu od ochrany údajov prevládajúcej v EÚ líšiť, je dôležité, aby v prípade každého prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich z členského štátu EÚ do tretej krajiny, dotknutá tretia krajina zabezpečovala primeranú úroveň ochrany údajov, ktorá vychádza zo solídneho právneho základu. Takúto primeranú úroveň ochrany údajov možno buď stanoviť v právnych predpisoch tretích krajín alebo zabezpečiť vo forme právne záväzných záväzkov v medzinárodných dohodách, ktorými sa spracovanie osobných údajov riadi. Primeranosť poskytovaná treťou krajinou sa posúdi s ohľadom na všetky okolnosti týkajúce sa operácie prenosu údajov. EÚ v tejto súvislosti zváži, či tretia krajina dodržiava medzinárodné normy, prípadne či ratifikuje medzinárodné nástroje na ochranu údajov a základných práv vo všeobecnosti. Rozhodnutia o primeranosti, ktoré Európska komisia už v tejto súvislosti prijala, by sa mali využívať ako usmernenie, pokiaľ ide o to, čo možno za primerané považovať. Základné zásady ochrany osobných údajov, ktoré žiadajúca tretia krajina má uplatňovať, sú tieto: - Obmedzenie účelu – využitie údajov: rozsah využívania údajov treťou krajinou by sa mal v dohode jasne a presne vymedziť a nemal by presahovať hranice nevyhnutného so zreteľom na ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Skúsenosti so súčasnými dohodami o osobných záznamoch o cestujúcich svedčia o tom, že údaje z osobných záznamov o cestujúcich by sa mali využívať iba na presadzovanie práva a bezpečnostné účely v boji proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti. Vymedzenie kľúčových pojmov, ako je terorizmus a závažná nadnárodná trestná činnosť, by malo vychádzať z prístupu, z ktorého vychádzajú definície pojmov stanovené v príslušných nástrojoch EÚ. - Obmedzenie účelu – rozsah údajov: výmena údajov by sa mala obmedzovať na minimum a mala by byť primeraná. Každá dohoda má obsahovať vyčerpávajúci zoznam kategórií postupovaných údajov z osobných záznamov o cestujúcich. - Osobitné kategórie osobných údajov (citlivé údaje): údaje z osobných údajov o rasovom alebo etnickom pôvode, politických názoroch alebo náboženskom alebo filozofickom presvedčení, členstve v odborových organizáciách, zdraví alebo sexuálnom živote sa nesmú použiť s výnimkou výnimočných okolností, v prípade ktorých existuje bezprostredná hrozba straty života a za predpokladu, že tretia krajina poskytne primerané záruky (napríklad, že takéto údaje možno použiť iba v jednotlivých prípadoch) a na základe povolenia udeleného vysokopostaveným úradníkom a presne obmedzené na účel pôvodného zaslania. - Bezpečnosť údajov: všetkými primeranými technickými a bezpečnostnými postupmi a opatreniami musia byť údaje z osobných záznamov o cestujúcich chránené pred zneužitím a nezákonným prístupom k nim ako aj chránené voči rizikám ohrozujúcim ich bezpečnosť, dôvernosť a integritu. - Dozor a zodpovednosť: na vykonávanie dozoru nad tými verejnými orgánmi, ktoré údaje z osobných záznamov o cestujúcich využívajú, musí existovať systém dozoru nezávislým verejným orgánom zodpovedným za ochranu údajov a disponujúcim účinnými právomocami na vykonávanie intervencií a presadzovanie práva. Verejné orgány využívajúce takéto údaje musia niesť zodpovednosť za dodržiavanie ustanovených pravidiel o ochrane osobných údajov a mali by disponovať právomocami na prerokovanie sťažnosti jednotlivca vo veci spracovania údajov z osobného záznamu o cestujúcom. - Transparentnosť a oznamovanie: každý jednotlivec by mal byť informovaný aspoň o účele spracovania osobných údajov, kto tieto údaje spracuje, na základe akých pravidiel alebo zákonov, druhy tretích strán, ktorým sú tieto údaje odkryté, a akým spôsobom a od ktorého subjektu možno žiadať odškodnenie. - Prístup, oprava a vymazanie: každý jednotlivec by mal mať prístup k svojim údajov z osobného záznamu o cestujúcom, ako aj právo žiadať opravu a lebo vymazanie svojich údajov z osobného záznamu o cestujúcom tam, kde je to opodstatnené. - Prostriedky nápravy: každý jednotlivec má právo na účinné administratívnu a súdnu nápravu v prípadoch, keď došlo k narušeniu jeho súkromia alebo porušeniu pravidiel o ochrane údajov, a to na základe nediskriminácie, bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska. Každé takéto narušenie alebo porušenie podlieha primeraným a účinným postihom a/alebo opravným prostriedkom. - Automatizované individuálne rozhodnutia: rozhodnutia, ktorých dôsledkom sú nepriaznivé opatrenia alebo účinky na jednotlivca, nesmú výlučne vychádzať z automatizovaného spracovania osobných údajov bez zásahu človeka. - Zadržanie údajov: obdobie zadržania údajov z osobných záznamov o cestujúcich by nemalo byť dlhšie, ako je nevyhnutné na vykonanie vymedzených úloh. Pri časovej dĺžke zadržania by sa mali zohľadniť rôzne spôsoby, ktorými sa údaje z osobných údajov o cestujúcich využívajú (pozri časť 2.1 vyššie), a možnosti obmedzenia prístupových práv počas obdobia zadržania, napríklad postupnou anonymizáciou údajov. - Obmedzenia týkajúce sa ďalšieho zasielania iným orgánom štátnej správy: údaje z osobných záznamov o cestujúcich by sa mali sprístupňovať iba tým ostatným orgánom štátnej správy, ktoré disponujú právomocami na boj proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a ktoré zabezpečujú rovnakú ochranu osobných údajov, akú na základe dohody zabezpečujú orgány, ktorým sa tieto údaje poskytli. Údaje z osobných záznamov o cestujúcich by sa nemali nikdy poskytovať hromadne, ale iba v jednotlivých prípadoch. - Obmedzenia týkajúce sa ďalšieho zasielania osobných údajov tretím krajinám: táto zásada predovšetkým berie do úvahy obmedzenia týkajúce sa využívania a ďalšieho šírenia údajov s cieľom zabrániť obchádzaniu dohody, keď dôjde k sprístupneniu údajov z osobných záznamov o cestujúcich ďalšej tretej krajine. Na takéto ďalšie prenosy údajov sa musí vzťahovať primerané zabezpečenie. Konkrétne by prijímajúca tretia krajina mala takéto informácie postúpiť príslušnému orgánu ďalšej tretej krajiny iba vtedy, ak táto ďalšia tretia krajina zabezpečí, že s údajmi bude zaobchádzať na rovnakej úrovni ochrany, aká je stanovená v dohode, a ak sa prenos presne obmedzuje na účely pôvodného prenosu údajov. Údaje z osobných záznamov o cestujúcich by sa nemali nikdy poskytovať hromadne, ale iba v jednotlivých prípadoch. Spôsoby prenosu Je potrebné zjednodušiť pravidlá, ktorými sa riadi prenos údajov od dopravcov do tretích krajín, s cieľom poskytnúť právnu istotu a minimalizovať finančné zaťaženie leteckých dopravcov. Uplatňovaním jednotných povinností by sa finančné zaťaženie dopravcov značne znížilo, keďže na plnenie svojich povinností by museli investovať menšie prostriedky. Za týmto účelom by bolo žiaduce, ak by sa normalizovali aspoň tieto spôsoby prenosu údajov: - spôsob postupovania údajov: prenos údajov by sa mal výlučne uskutočňovať používaním tzv. systému posúvania údajov, aby sa zabezpečila ochrana údajov nachádzajúcich sa v databázach dopravcov a aby sa tým zachovala kontrola údajov zo strany dopravcov, - frekvencia prenosu údajov: pokiaľ ide o počet prenosov údajov, ktorých postúpenie tretia krajina požaduje, mala by existovať rozumná hranica, čím sa zabezpečí primeraná výhoda vo vzťahu k bezpečnosti a súčasne sa minimalizujú náklady dopravcov, - oslobodenie dopravcov od povinnosti zbierať doplnkové údaje: od dopravcov by sa nemalo vyžadovať, aby zbierali akékoľvek ďalšie údaje než tie, ktoré už zbierajú, alebo povinne zbierať určitý druh údajov. Vyžadovať by sa od nich malo, aby postupovali iba tie údaje, ktoré zbierajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Hlavné koncepcie - Doba trvania a revízia: podmienky spolupráce s tretími krajinami by mali byť platné na stanovenú dobu trvania a mali by každej zmluvnej strane poskytovať možnosť odstúpiť od zmluvy. V prípade potreby by malo byť možné podmienky spolupráce revidovať. - Monitorovanie: dôležité je, aby EÚ disponovala mechanizmami na monitorovanie správneho vykonávania dohody, napríklad pravidelnými spoločnými hodnoteniami vykonávania všetkých aspektov dohôd vrátane obmedzenia účelu, práv cestujúcich a ďalších presunov údajov z osobných záznamov o cestujúcich, a aby ich súčasťou bolo posúdenie primeranosti zadržiavaných údajov na základe ich hodnoty, aby sa dosiahli ciele, kvôli ktorým boli tieto údaje postúpené. Zistenia takýchto spoločných hodnotení by sa mali predkladať Rade a Európskemu parlamentu. - Riešenie sporov: mali by sa zabezpečiť mechanizmy na efektívne riešenie sporov s zreteľom na výklad, uplatňovanie a vykonávanie dohôd. - Reciprocita: Mala by sa zabezpečiť reciprocita, najmä prenosmi analytických informácií pochádzajúcich z údajov z osobných záznamov o cestujúcich zo strany príslušných orgánov prijímajúcej tretej krajiny policajným a súdnym orgánom členských štátov ako aj Europolu a Eurojustu. DLHODOBÁ PERSPEKTÍVA Keďže čoraz viac krajín sveta využíva údaje z osobných záznamov o cestujúcich, otázky, ktoré z takéhoto využívania vyplývajú, sa týkajú celého medzinárodného spoločenstva. Hoci za daných okolností bol dvojstranný prístup prijatý EÚ ako najvhodnejší a zdá sa, že ho možno za taký považovať do blízkej budúcnosti, ak sa však do využívania osobných záznamov o cestujúcich zapojí oveľa vyšší počet krajín, existuje riziko, že takéto riešenie nebude dostačujúce. EÚ by preto mala posúdiť možnosť stanovenia noriem pre postupovanie a využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich na medzinárodnej úrovni. Usmernenia o prístupe k osobným záznamom o cestujúcich, ktoré v roku 2004 vypracovala organizácia ICAO, predstavujú solídny základ harmonizácie spôsobov postupovania údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Tieto usmernenia ale nie sú záväzné. V dostatočnej miere sa však venujú otázkam ochrany údajov. Samé osebe nie sú preto dostačujúce a mali by sa skôr používať pre orientáciu, najmä vo veciach týkajúcich sa prepravcov. EÚ by mala na tomto základe zvážiť otvorenie rozhovorov s partnermi na medzinárodnej úrovni, ktorí údaje z osobných záznamov o cestujúcich využívajú a ktorí ich využívanie zvažujú, s cieľom preskúmať, či medzi nimi existuje vzájomná zhoda na riešenie postupovania osobných záznamov o cestujúcich na viacstrannej úrovni. V prípade úspešnosti týchto rozhovorov by EÚ mala so zainteresovanými partnermi na medzinárodnej úrovni vstúpiť do formálnych rokovaní s cieľom dosiahnuť viacstranné riešenie. ZÁVER V tomto oznámení sa predkladá prehľad súčasných trendov vo využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich v EÚ a vo svete. V odpovedi na tieto trendy, ako aj na hrozby, ktorým EÚ a svet naďalej čelia, Komisia považovala vo vzťahu k EÚ za potrebné, aby sa uskutočnila revízia prístupu k osobným záznamom o cestujúcich. Pri jej realizácii Komisia zobrala do úvahy názory hlavných aktérov na všeobecné otázky k osobným záznamom o cestujúcich, ako aj zásady rozvoja politiky stanovené v Prehľade o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V tomto oznámení sa prvý raz stanovuje rad všeobecných hľadísk, ktorými by sa mala EÚ riadiť pri rokovaniach o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich s tretími krajinami. Vernosť týmto zásadám by mala viesť k vyššej koherentnosti medzi rôznymi dohodami o osobných záznamoch o cestujúcich pri súčasnom zaistení dodržiavania základných práv vo vzťahu k rešpektovaniu súkromia a k ochrane osobných údajov. Oznámenie zároveň zostáva v dostatočnej miere pružné a prispôsobivé voči jednotlivým bezpečnostným obavám a vnútroštátnemu právnemu poriadku každej tretej krajiny. Na záver, ak nazeráme na rozvoj politických prístupov v oblasti osobných záznamov o cestujúcich na celom svete z dlhodobého hľadiska, tak v tomto oznámení sa dospieva k záveru, že EÚ by v strednodobom časovom horizonte mala skúmať možnosť nahradenia dvojstranných dohôd viacstrannými dohodami so všetkými krajinami, ktoré využívajú údaje z osobných záznamov o cestujúcich. [1] Eurostat 36/2009. [2] KOM(2010) 385. [3] KOM(2003) 826. [4] Tzv. posuvný systém spočíva v tom, že dopravca postupuje údaje tretej krajine, a nie v tom, že dopravca umožňuje tretej krajine prístup do svojich databáz. [5] Ú. v. EÚ L 204, 4.8.2007, s. 16. [6] KOM(2007) 654. [7] Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2006, s. 53, Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2006, s. 49 a Ú. v. EÚ L 82, 21.3.2006, s. 15. [8] Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 49. [9] KOM(2010) 385. [10] Smernica 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich. [11] Dohoda medzi EÚ a USA o osobných záznamoch o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 183, 20.5.2004, s. 84) a rozhodnutie Komisie zo 14. mája 2004 (Ú. v. EÚ L 235, 6.7.2004, s. 11); dohoda medzi EÚ a USA z roku 2006 (Ú. v. EÚ L 298, 27.10.2006, s. 29) a sprievodné listy (Ú. v. EÚ C 259, 27.10.2006, s. 1), dohoda medzi EÚ a USA o osobných záznamoch o cestujúcich z roku 2007 (Ú. v. EÚ L 204, 4.8.2007, s. 18), dohoda s Kanadou (Ú. v. EÚ L 82, 21.3.2006, s. 15 a Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2006, s. 49) a dohoda s Austráliou (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 47). [12] KOM(2005) 491. [13] Dokument Rady č. 14469/4/05 z 30.11.2005. [14] Dokument Rady č. 17024/09 z 2.12.2009. [15] Je dôležité poznamenať, že podobné zásady ochrany údajov boli ustanovené v medzinárodných nástrojoch týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov, ako napríklad je: článok 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Usmernenia OSN pre reguláciu počítačových súborov s osobnými údajmi (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 45/95 zo 14. decembra 1990), Odporúčanie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj týkajúce sa usmernení, ktorými sa riadi ochrana súkromia a cezhraničné toky osobných údajov, a Dohovor Rady Európy o ochrane osôb pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) a doplňujúci protokol k tomuto dohovoru (ETS č. 181), ktorých uplatňovanie je otvorené aj pre neeurópske štáty.