[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.7.2010

KOM(2010)404 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Uvádzanie replík strelných zbraní na trh

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Uvádzanie replík strelných zbraní na trh

Táto správa nadväzuje na článok 17 smernice Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/51/ES z 21. mája 2008.

SMERNICA 2008/51/ES, KTOROU SA MENÍ A DOPĺňA SMERNICA 91/477/EHS A OTÁZKA REPLÍK STRELNÝCH ZBRANÍ

1. K vzniku problematiky replík strelných zbraní v kontexte legislatívnej práce, ktorá viedla k prijatiu smernice 2008/51/ES, značne prispelo zahrnutie bezpečnostných otázok do smernice, ktorej všeobecnou zásadou bolo pôvodne zjednodušiť pohyb civilných strelných zbrani na vnútornom trhu vzhľadom na požiadavky týkajúce sa záruky bezpečnosti.

2. Počas rozpravy k zmenenej a doplnenej smernici v Európskom parlamente však niektorí policajní experti, ktorých prizvali poslanci, objasnili trestné dôsledky, ktoré by mohlo mať napríklad používanie poplašných pištolí (alebo pištolí určených na streľbu slepými nábojmi), upravených na skutočné strelné zbrane páchateľmi trestnej činnosti.

Tieto obavy priamo vyústili do vymedzenia strelnej zbrane v zmenenej a doplnenej smernici, takmer doslova vyňatého z „Protokolu o strelných zbraniach“[1], ktoré zahŕňa predmety „ schopné úpravy na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, ak majú vzhľad strelnej zbrane a v dôsledku ich konštrukcie alebo materiálu, z ktorého sú vyrobené, môžu byť takto upravené.“

3. Smernica sa preto neuplatňuje na iné výrobky, ktoré majú vzhľad strelnej zbrane, ako sú repliky strelných zbraní, ktorých vymedzenie smernica neobsahuje.

REPLIKY STRELNÝCH ZBRANÍ: RÔZNY VÝZNAM V JEDNOTLIVÝCH čLENSKÝCH šTÁTOCH

2.1. „Protokol o strelných zbraniach“ vo svojom vymedzení „strelnej zbrane“ neposkytuje skutočne funkčné kritérium pre túto správu: v článku 3, venovanom vymedzeniu strelnej zbrane, zahŕňa do pripodobnenia k strelnej zbrani iba predmety, ktoré možno „ za týmto účelom ľahko upraviť“ .

2.2. Pojem „replika“ označuje v závislosti od členského štátu značne odlišné predmety rozdielnej povahy, zložitosti a nebezpečnosti; viaceré predmety možno takto viac či menej považovať za repliky strelných zbraní. Pojem replika strelnej zbrane tak zjavne možno uplatniť na predmety, ktoré sa skutočnej strelnej zbrani len podobajú, ako aj na tie, ktoré sú s ňou identické.

2.3. S označením replika sa môžu prekrývať ďalšie označenia: reprodukcia, napodobnenina, kópia. Zdá sa, že je potrebné zostaviť zoznam predmetov, ktoré by sa viac či menej mohli na základe všeobecného chápania označiť za repliky.

2.4. V niektorých právnych predpisoch sa používa pojem replika na zbrane vyrobené presne podľa originálnej zbrane, s rovnakým vzhľadom a rovnakými vlastnosťami. Vieme, že skúsení remeselníci kdekoľvek na svete môžu kopírovať alebo v istom zmysle „klonovať“ zbraň na základe originálneho modelu. Je jasné, že ak na výrobu týchto zbraní nie je vydaná zbrojná licencia a pri ich výrobe nie sú dodržané všetky vnútroštátne a európske právne predpisy, ich výroba, vlastnenie, a tým viac aj ich používanie, je úplne nezákonné.

2.5. Iné „repliky“ sú istým spôsobom tiež „klony“ skutočných zbraní. Na rozdiel od predchádzajúcich sú však tzv. „inertné“, alebo niekedy „dekoračné zbrane“, alebo aj „fiktívne“ zbrane. Telo môže byť z kovu alebo plastu, z hľadiska hmotnosti môžu byť porovnateľné alebo omnoho ľahšie, ale v každom prípade tieto predmety nie sú funkčné z hľadiska streľby a nabíjania strelivom. O tieto predmety majú záujem najmä seriózni zberatelia.

2.6. Niektoré pištole (ide najmä o ručné strelné zbrane), skutočné strelné zbrane, sa na základe osobitnej a špecifickej obchodnej licencie stávajú denaturovanými výrobkami. Výrobca skutočnej pištole môže predať svoju výrobnú licenciu inému výrobcovi, ktorý verne a legálne skopíruje daný model, ale upraví ho na pištoľ na broky a/alebo pištoľ určenú len na streľbu slepými nábojmi, či na poplašnú streľbu.

2.7. Poplašné zbrane zvyčajne často dosť presne napodobňujú skutočné strelné zbrane (pričom nemusí ísť o kópiu konkrétneho modelu). Podľa Medzinárodnej stálej komisie pre skúšky ručných strelných zbraní[2] (CIP), sa za poplašné zbrane považujú všetky prenosné zariadenia, ktoré nie sú určené na streľbu s pevnými projektilmi. Z poplašnej zbrane tak možno strieľať slepé, plynové či slzné náboje.

ĎALšIE VÝROBKY PODOBNÉ STRELNÝM ZBRANIAM, KTORÉ SA VO VšEOBECNOSTI ZA REPLIKY NEPOVAžUJÚ

3.1. Viac či menej verné napodobneniny strelných zbraní sa používajú v rámci relatívne nových hier a voľnočasových aktivít, ako napríklad „ airsoft“ ; v tomto prípade ide o voľnočasovú aktivitu vo forme hry zvyčajne dvoch proti sebe hrajúcich tímov, ktorých hráči majú napodobneninu zbrane (zvyčajne z plastu), z ktorej tlakom plynu alebo vzduchu strieľajú plastové guľky s priemerom 6 mm alebo 8 mm. Úsťová energia strely sa zvyčajne pohybuje od 2 do 7 joulov.

3.2. Pištole na broky sa niekedy môžu podobať na skutočnú pištoľ (pričom znova nemusí ísť o napodobneninu konkrétneho modelu). Vystreľujú náboje obsahujúce malé oceľové/olovené alebo aj gumené guľky. Princíp hnacej sily plynu je rovnaký ako pri pištoliach na airsoft , zásadný rozdiel je v type používaného náboja.

3.3. Ďalšie predmety vykazujú istú podobnosť so strelnými zbraňami, pričom nemusí ísť o nevyhnutne vernú napodobneninu: možno spomenúť značkovače používané pri „paintballe“. Ide o voľnočasovú aktivitu praktizovanú na súkromných pozemkoch prírodného alebo mestského typu, ktorú možno považovať za hru, v ktorej obyčajne stoja proti sebe hráči so značkovačom, z ktorého tlakom plynu alebo vzduchu strieľajú guľky s farbivom. Guľky s farbivom sú vystreľované s energiou 10 až 13 joulov.

3.4. Ďalšie predmety ešte môžu vykazovať istú podobnosť so skutočnými strelnými zbraňami, konkrétne jatočné pištole alebo signálne pištole.

3.5. Pojem „replika“ sa tiež v niektorých terminológiách môže vzťahovať na reprodukcie antických zbraní: tieto predmety viac či menej verne (niekedy však dokonale) reprodukujú modely historických zbraní zapožičané na tento účel z múzeí, ktoré sú teda kopírované na predaj zberateľom.

3.6. Napokon je potrebné pripomenúť, že osobitná smernica objasňuje rozdiel medzi „replikou“ strelnej zbrane a hračkou. Podľa bodu 20 prílohy I k smernici 88/378/EHS sa „verné napodobneniny skutočných strelných zbraní“ nemôžu považovať za hračky[3]. Toto obmedzenie sa napokon spresňuje a rozširuje v novej smernici 2009/48/ES, ktorou sa zrušuje smernica 88/378/EHS a musí sa transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 20. januára 2011.

R EPLIKY STRELNÝCH ZBRANÍ: NIEKOľKO VšEOBECNÝCH HOSPODÁRSKYCH ASPEKTOV

4.1. V údajoch Eurostatu sú pružinové, vzduchové a plynové pištole, ak aj obušky, zahrnuté do jednej štatistickej kategórie[4].

4.2. Pokiaľ ide o hodnotu výroby EÚ v tejto kategórii, v posledných piatich rokoch možno pozorovať relatívne ustálený trend, pričom v roku 2008 dosiahla sumu približne 190 miliónov EUR. Výroba v zmysle objemu preukázala istý nárast a v roku 2008 dosiahla milión kusov. Podľa dostupných štatistík štyri krajiny s najvyššou produkciou v Únii sú Nemecko (kde je veľmi široká populácia športových strelcov – okolo 1,7 milióna športových strelcov s licenciou), Taliansko, Spojené kráľovstvo a Španielsko.

[pic]

[pic]

4.3. Dovoz do EÚ z tretích krajín sa v roku 2008 približoval k 50 miliónom EUR. Podľa údajov Eurostatu sú hlavnými dodávateľmi na európsky trh Čína, Spojené štáty, Taiwan a Japonsko. Takisto je potrebné uviesť, že pomerne veľké množstvo pištolí na broky a poplašných pištolí sa vyrába v Turecku a v Rusku.

[pic]

Vývoz z EÚ do tretích krajín sa približuje sume vo výške 55 miliónov EUR. Hlavnými cieľovými štátmi vývozu sú Spojené štáty, Rusko, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Ukrajina.

[pic]

4.4. Obchod v rámci EÚ sa v roku 2008 udržal na relatívne stabilnej úrovni, približne 53 miliónov EUR. Hlavnými dodávateľmi sú Nemecko a Španielsko. Najväčšími nákupcami sú Francúzsko, Česká republika a Taliansko.

[pic]

DOTAZNÍK O REPLIKÁCH STRELNÝCH ZBRANÍ VYPRACOVANÝ ÚTVARMI KOMISIE

5.1. S cieľom poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na problematiku „replík“ strelných zbraní útvary Komisie vypracovali dotazník, ktorý v júli 2009 zaslali všetkým členským štátom.

5.2. Rozsah položených otázok bol čo najširší, pričom sa sústredil na tieto aspekty:

4. bezpečnostné a správne poriadkové (policajné štatistiky o zločinoch a trestných činoch, pri ktorých boli použité repliky, obmedzenia týkajúce sa ich nosenia alebo vystavovania na verejnosti…);

5. legislatívne a regulačné, so zameraním najmä na získanie informácií o tom, ktoré členské štáty už rozlišujú repliky strelných zbraní vo svojich právnych predpisoch, a ak áno, aké ustanovenia uplatňujú (uvádzanie na trh, uplatňovanie týchto ustanovení na repliky dovezené a prevezené z iných členských štátov…);

6. hospodárske, aby sa posúdil hospodársky význam replík;

7. spojené s prípadnou konverziou replík, ako existencia noriem alebo „antikonverzných“ postupov regulujúcich výrobu a/alebo uvádzanie do obehu.

5.3. Tento dotazník vyplnili všetky členské štáty a bol doplnený stretnutiami tak so správnymi orgánmi poverenými touto problematikou (zväčša ministerstvá vnútra alebo spravodlivosti), ako aj so zástupcami výrobného odvetvia, maloobchodníkov a socio-profesijných kategórií, ktoré majú najväčší záujem na rozvoji smernice 91/477/EHS.

5.4. Výsledky konzultácií s členskými štátmi prostredníctvom dotazníkov sa napokon súhrnne predložili ich zástupcom pri príležitosti druhého stretnutia kontaktnej skupiny zriadenej smernicou 2008/51/ES, ktoré sa konalo v Bruseli 8. marca 2010.

ODPOVEDE čLENSKÝCH šTÁTOV NA OTÁZKY: JEDEN VZťAH – TRI KATEGÓRIE

6.1. Prvá kategória zahŕňa členské štáty, ktorých právne predpisy nerozlišujú, alebo len okrajovo, pojem replika: Luxembursko, Grécko, Lotyšsko, Estónsko, Dánsko, Cyprus, Slovinsko, Bulharsko a Fínsko. Tieto členské štáty sa vyznačujú týmito osobitosťami:

- nemajú väčšie problémy s verejným poriadkom vo vzťahu k používaniu replík,

- nezaoberajú sa rozdielom v energii výstrelu daných výrobkov v jouloch,

- to im však za istých okolností nebráni prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa verejného poriadku alebo správne poriadkové opatrenia, ako zákaz vlastniť alebo vystavovať napodobneniny strelných zbraní na verejných miestach.

6.2. Druhá kategória zoskupuje 15 členských štátov: Francúzsko, Rumunsko, Rakúsko, Belgicko, Českú republiku, Španielsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Maltu, Litvu, Poľsko, Slovensko, Švédsko a Nemecko. Krížovo porovnáva právne poriadky, v ktorých sa pojem replika (alebo reprodukcia) strelných zbraní môže javiť ako viac funkčný bez toho, aby dochádzalo k osobitným alebo významnejším problémom. Možno takisto uviesť, že:

- deliaca čiara medzi tým, čo sa ešte považuje za repliku, a tým, čo už sa zahrnuje do právnych predpisov o skutočných strelných zbraniach (pokiaľ ide napríklad o ohlasovací režim, povolenie, transport), sa často pohybuje okolo prahu vyjadreného v jouloch,

- často sa objavuje hranica 7,5 joulu, ale právne predpisy o strelných zbraniach sa môžu uplatňovať už od 1 joulu, rovnako však môžu byť platné až od 17 joulov,

- voľba hranice (1, 7,5, 17J) neznamená, že na repliky presahujúce tento prah sa vo všetkých bodoch nevyhnutne vzťahujú obmedzenia ako na skutočné strelné zbrane; uplatňovanie právnych predpisov o strelných zbraniach môže jednoducho znamenať, že predaj repliky je podriadený ohlasovaciemu režimu alebo povoleniu, alebo že jednoducho nemôže byť predaná neplnoletej osobe,

- sa môžu uplatňovať doplňujúce opatrenia, ktorých cieľom je zaručiť dodržanie tohto prahu. Napríklad v Nemecku sa dodatočná kontrola vyznačuje puncom[5] osobitného orgánu ( Physikalish-Technische Bundesantalt), ktorý sa požaduje pri výrobe niektorých typov poplašných pištolí. Punc zaručuje, že sila výstrelu poplašnej pištole nepresahuje vnútroštátny prah 7,5 joulu.

6.3. Tretie zoskupenie tvorí skupina troch členských štátov (Portugalsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo), ktoré sa pokúsili vo svojich právnych predpisoch rámcovo upraviť repliky/reprodukcie/„realistické napodobneniny“ z regulačného či legislatívneho hľadiska v podstatnejšom rozsahu. Tieto členské štáty tiež vyjadrujú rôznu mieru obáv, pokiaľ ide o možnosť upravenia niektorých replík a ich uvedenie na trh:

- holandský právny poriadok zakazuje najmä predaj a uvádzanie na trh niektorých replík strelných zbraní bez ohľadu na to, či je možné z nich strieľať projektily, alebo nie, a či môžu byť upravené na skutočné strelné zbrane, alebo nie; v tomto kontexte sa nemožno čudovať, že colné orgány môžu byť znepokojené nákupom výrobkov tohto typu obyvateľmi Holandska v susedných krajinách,

- Spojené kráľovstvo a Portugalsko požadujú používanie osobitných farieb na niektorých replikách: realistických napodobneninách strelných zbraní – realistic imitation firearms – v Spojenom kráľovstve, a replík na rekreačné hry a športy v Portugalsku (najmä tých, ktoré sa používajú pri hrách „paintball“ a „airsoft“) v snahe zabrániť zámene so skutočnými strelnými zbraňami; prijatým kritériom nebezpečnosti teda nie je energia výstrelu projektilu ani miera upraviteľnosti, ale miera napodobnenia či realizmu vzhľadom k skutočnej zbrani,

- Spojené kráľovstvo tiež vyslovilo osobitnú obavu vyplývajúcu zo skutočnosti, že právna úprava susedných krajín v oblasti uvádzania na trh niektorých poplašných pištolí, ktorých nezákonná úprava sa považuje za možnú, je vo všeobecnosti menej prísna. Vzhľadom na to, že uvedenie na trh (a teda dovoz) týchto poplašných pištolí je v Spojenom kráľovstve zakázané, kontrola tohto zákazu prináša nárast úkonov zo strany príslušných orgánov.

HLAVNÉ INFORMÁCIE ZÍSKANÉ Z DOTAZNÍKOV

7.1. Prvá poznámka sa týka skutočnosti, že ani pre samotné správne orgány nie je vždy jednoduché reálne posúdiť štatistiky, najmä pokiaľ ide o počet predmetov v obehu alebo aj o prípady narušenia bezpečnosti majetku a osôb, a tým viac ich závažnosť, spôsobené alebo uľahčené použitím replík[6].

7.2. Zdá sa, že vo väčšine prípadov hlásených členskými štátmi súvisia problémy s bezpečnosťou najmä s nezákonnou úpravou poplašných pištolí na streľbu skutočných guliek. Antické zbrane alebo reprodukcie takýchto predmetov sa nepovažujú za hrozbu pre bezpečnosť majetku a osôb.

7.3. V odpovediach sa pripomína, že predmet predstavujúci realistickú napodobneninu strelnej zbrane (fiktívna zbraň napodobňujúca pištoľ alebo revolver) môže mať zastrašujúci účinok a môže byť použitý pri trestnom čine. Takéto použitie môže byť, samozrejme, pre daného páchateľa ešte nebezpečnejšie z dôvodu možnej ozbrojenej reakcie najmä zo strany polície za predpokladu, že je v situácii legitímnej sebaobrany.

7.4. Hlásené prípady nezákonnej úpravy poplašných pištolí a všeobecnejšie zneužitia replík pri zastrašovaní alebo prepadoch sa však musia relativizovať vzhľadom na pomerne vysoký počet poplašných pištolí (alebo pištolí, z ktorých možno strieľať slepými nábojmi) v Európskej únii. Ak do týchto kategórií zahrnieme zbrane používané na airsoft, v prípade Nemecka dostaneme odhad v rozmedzí 15 až 18 miliónov vlastnených výrobkov.

7.5. Takisto treba poznamenať, že niektoré repliky (najmä poplašné pištole) sú niekedy užitočné pri sebaobrane; môžu zabrániť držiteľovi, ktorý má viac či menej oprávnené obavy o svoju osobnú bezpečnosť, aby požiadal o oprávnenie na nosenie skutočnej zbrane alebo, čo by predstavovalo značné riziko, od toho, aby si nelegálne obstaral skutočnú zbraň.

7.6. Väčšina krajín Únie nevyrába predmety tohto typu, neuvádza žiadne vážnejšie problémy a nemá zaujímavé štatistiky o držiteľoch replík strelných zbraní.

7.7. Niektoré členské štáty však uvádzajú obavy spojené s cezhraničným pohybom replík strelných zbraní, najmä pokiaľ sú ich právne predpisy veľmi prísne. S niektorými poplašnými pištoľami vyrobenými za hranicami EÚ sa spájajú osobitné obavy, pokiaľ ide o spôsob ich výroby, čím by mohli byť veľmi ľahko upraviteľné, teda prispôsobené na streľbu skutočných guliek.

7.8. Takisto treba poznamenať, že členské štáty Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky ručných strelných zbraní (CIP), ktorá zoskupuje väčšinu výrobcov Európskej únie, testujú poplašné pištole s cieľom homologizácie, určenia typu, zhody hlavných rozmerov, odolnosti a bezpečnosti pri manipulácii.

DRžITELIA REPLÍK

8.1. Vlastníci predmetov typu „repliky“ sú iba čiastočne identickí s typickými „používateľmi“ strelných zbraní, medzi ktorých patria najmä poľovníci, športoví strelci a iné kategórie vlastníkov strelných zbraní, ako samozrejme aj výrobcovia strelných zbraní a maloobchodníci so strelnými zbraňami.

8.2. Druhú skupinu držiteľov replík predstavujú zberatelia zbraní, či už tzv. antických, alebo nie, alebo ich reprodukcií. Treba poznamenať, že mnohí z nich zbierajú poplašné pištole napodobňujúce skutočné strelné zbrane. Na túto kategóriu sa preto môžu vzťahovať prípadné vnútroštátne ustanovenia o replikách.

8.3. Maloobchodníci predstavujú socio-profesijnú kategóriu, na ktorú sa pravdepodobne najviac vzťahujú vnútroštátne právne predpisy o predaji replík. V niektorých krajinách môžu predaj realizovať len profesionálne zbrojnice alebo sa aspoň predaj už nesmie uskutočňovať prostredníctvom obchodov s hračkami.

ZÁVERY

9.1. Je potrebné mať na zreteli, že v právnych predpisoch 9 členských štátov sa nestanovuje pojem replika alebo sa stanovuje iba okrajovo a v týchto štátoch nedochádza k väčším problémom s verejným poriadkom vo vzťahu k používaniu replík, zatiaľ čo 15 ďalších členských štátoch nemá osobitné alebo významnejšie problémy pri prevoze alebo dovoze takéhoto tovaru z iných krajín. Len v niekoľkých členských štátoch sú vnútroštátne právne predpisy o replikách prísnejšie, a tieto členské štáty vyslovili obavy týkajúce sa cezhraničného pohybu replík strelných zbraní. Preto za týchto podmienok existuje len málo faktov, na základe ktorých by sa mohlo preukázať, že harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov o replikách na európskej úrovni zlepší fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu tovaru, ako aj zabránením narušovania hospodárskej súťaže.

9.2. Okrem toho členské štáty sa môžu v značnej miere slobodne rozhodnúť, pokiaľ ide o prijímanie pravidiel uvádzania na trh a používania replík[7]. Tieto vnútroštátne pravidlá uvádzania na trh a používania replík musia dodržiavať zásadu voľného pohybu tovaru (články 34 – 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „ZFEÚ“), samozrejme bez toho, aby boli dotknuté prípadné osobitné opatrenia v rámci policajnej spolupráce. V článku 34 ZFEÚ sa zakazuje prijímať vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo, v súčasnosti alebo v budúcnosti, brániť obchodu v rámci Spoločenstva. V tomto zmysle by právna úprava členského štátu zakazujúca dovoz, výrobu, predaj alebo používanie replík strelných zbraní mohla predstavovať prekážku obchodu podľa článku 34 ZFEÚ.

9.3. Je však rovnako zrejmé, že takáto právna úprava môže byť, v tomto prípade podľa článku 36 ZFEÚ, opodstatnená na základe dôvodov verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia a života osôb, pokiaľ však daná právna úprava nie je v rozpore so zásadou proporcionality. Predovšetkým je potrebné, aby sledovaný cieľ nebolo možné dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré v menšej miere obmedzujú obchod v rámci EÚ.

9.4. Pri posudzovaní proporcionality opatrenia v oblasti replík strelných zbraní tak môžu zohrávať úlohu viaceré aspekty: osobitne sa možno pozastaviť pri absolútnom charaktere zákazov alebo s uvedením výnimiek, pri obmedzení zákazu predaja na neplnoletých kupujúcich alebo predaja prostredníctvom internetu, alebo jednoducho na diaľku, alebo pri obmedzení zákazu používania alebo vystavovania na verejnosti.

9.5. Okrem toho, voľný pohyb replík strelných zbraní v rámci EÚ tiež zaručuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES[8]. Toto nariadenie sa uplatňuje od 13. mája 2009. Ustanovujú sa v ňom pravidlá a postupy pre príslušné orgány členského štátu, ak prijmú alebo majú v úmysle prijať rozhodnutie podľa článku 2 ods. 1, ktoré by bránilo voľnému pohybu výrobku, ktorý je v súlade s jeho právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a na ktorý sa vzťahuje článok 34 ZFEÚ.

9.6. Článkami 34 a 36 ZFEÚ, ako aj nariadením (ES) č. 764/2008 sa preto umožňuje zabezpečiť voľný pohyb týchto výrobkov v rámci EÚ, pričom sa zohľadňujú obavy členských štátov o bezpečnosť. V tomto smere je potrebné poznamenať, že účelom smernice 91/477/EHS je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

9.7. Takisto treba poznamenať, že pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia v rámci právnych predpisov na európskej úrovni, na všetky výrobky určené spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá v určitých prípadoch umožňuje členským štátom stiahnuť z trhu alebo stiahnuť z obehu niektoré nebezpečné výrobky.

9.8. Okrem toho, zahrnutím všetkých replík do rozsahu pôsobnosti smernice 91/477/EHS by sa na ne prirodzene vzťahovali všetky ustanovenia smernice. Je však potrebné pripomenúť, že od jej zmeny a doplnenia smernicou 2008/51/ES sa už smernica vzťahuje na repliky, ktoré možno upraviť na strelné zbrane. Ide o niektoré poplašné pištole (alebo o niektoré repliky určené len na streľbu slepými nábojmi), ktoré svojím vzhľadom a postupom výroby vykazujú takú mieru podobnosti so strelnou zbraňou, že všetky požiadavky smernice (najmä označovanie, sledovateľnosť a register strelných zbraní) sa bez ťažkostí uplatňujú.[9]

9.9. Rozšíriť smernicu na iné typy replík by bolo omnoho náročnejšie, pretože by to znamenalo, že výrobcovia, predajcovia a majitelia týchto replík by boli povinní dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce zo smernice. V súčasnosti sú už však členské štáty schopné uložiť povinnosť mať povolenie na vlastnenie, nadobudnutie alebo prevoz akéhokoľvek typu repliky pri dodržaní ustanovení článku 36 ZFEÚ.

9.10. Okrem toho, stále za uvedeného predpokladu, by čoskoro vznikli citlivé otázky najmä o prerozdelení uvedených replík do nomenklatúry podľa prílohy 1 k smernici 91/477/ES, ktorá delí strelné zbrane na niekoľko kategórií.

9.11. Toto sú dôvody, pre ktoré sa zaradenie replík rôznych charakteristík a účelu do rozsahu pôsobnosti smernice 91/477/ES nezdá byť žiaduce, okrem toho repliky, ktoré možno upraviť, a teda pripodobniť strelnej zbrani, teraz upravuje smernica 2008/51/ES.

[1] Protokol o nezákonnej výrobe a obchodovaní so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom k Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu – http://www.unodc.org/pdf/crime/a_res_55/255e.pdf.

[2] CIP je medzinárodná organizácia združujúca 13 krajín, z ktorých 11 sú členské štáty Európskej únie.

[3] Článok 1 smernice 88/378/EHS: „Táto smernica sa vzťahuje na hračky. „Hračkou“ sa rozumie každý výrobok alebo materiál navrhnutý alebo zreteľne určený na hranie deťom mladším ako 14 rokov.“

[4] V štatistikách Eurostatu sa rozlišujú kategórie „strelné zbrane“ a „ostatné zbrane“. Strelné zbrane: revolvery a pištole, lovecké strelné zbrane, pušky, karabíny a muškety (s výnimkou zbraní určených na vojenské účely). Ostatné zbrane: pružinové, vzduchové a plynové pušky a pištole a obušky (s výnimkou zbraní určených na vojenské účely) .

[5] Predstavuje ho skratka PTB napísaná vnútri kruhu.

[6] S výnimkou Holandska, ktoré vedie presné štatistiky týkajúce sa však menej presne kategorizovaných predmetov „look-a-likes“, a Spojeného kráľovstva, ktoré udáva okolo 1 500 zločinov alebo trestných činov („offences“) za rok 2007/2008 spáchaných s „realistickými“ alebo menej realistickými napodobneninami.

[7] V tomto smere je potrebné uviesť, že smernica 91/477/EHS v článku 2 ods. 1) ukladá túto výnimku: „Táto smernica sa nedotýka použitia vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa nosenia zbraní.“

[8] Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21. V odôvodnení 14 tohto nariadenia sa špecifikuje, že „Zbrane sú výrobky, ktoré môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb a pre verejnú bezpečnosť členských štátov. Niekoľko konkrétnych typov zbraní, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v jednom členskom štáte, môže v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti osôb a prevencie trestnej činnosti podliehať v inom členskom štáte reštriktívnym opatreniam. Tieto opatrenia môžu spočívať v osobitných kontrolách a povoleniach pred uvedením zbraní, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v jednom členskom štáte, na trh v inom členskom štáte. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabrániť tomu, aby sa zbrane uvádzali na ich trhy, pokiaľ nebudú v plnej miere splnené vnútroštátne procesné požiadavky.“

[9] Pozri odôvodnenie 4 smernice 2008/51/ES: „Policajné spravodajské informácie ukazujú, že sa zvyšuje používanie upravených zbraní v Spoločenstve. Je preto dôležité zabezpečiť, aby sa na tieto upraviteľné zbrane vzťahovalo vymedzenie pojmu „strelná zbraň“ na účely smernice 91/477/EHS.“