[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 13.11.2008 KOM(2008) 780 v konečnom znení 2008/0223 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (predložená Komisiou) {SEC(2008) 2864}{SEC(2008) 2865} DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Cieľ Cieľom prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov[1], ďalej len „smernica o EHB“, je objasniť a zjednodušiť určité ustanovenia, rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice, posilniť niektoré jej ustanovenia v záujme zvýšenia účinku ich vplyvov a zabezpečiť vedúcu úlohu verejného sektora. V tomto procese sa má uľahčiť transpozícia a implementácia smernice o EHB a využije sa aj značná časť zvyšného potenciálu z hľadiska nákladovej efektívnosti v sektore stavebníctva. Zároveň sa zachovajú ciele a zásady platnej smernice a rovnako ako predtým je na členských štátoch, aby vymedzili konkrétne požiadavky a spôsoby ich uplatňovania. 1.2. Politické ciele EÚ a sektor stavebníctva V januári 2007 Komisia navrhla komplexný balík opatrení v oblasti klímy a energetiky[2] zahŕňajúci ciele znížiť spotrebu energie o 20 %, znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % a dosiahnuť 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020. Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2007 toto smerovanie potvrdila. Tieto ciele boli prijaté vzhľadom na pribúdajúce vedecké dôkazy súvisiace so zmenou klímy, vysoké ceny energie a čoraz väčšiu závislosť od dovozu energií a jej možné geopolitické dôsledky. Zníženie spotreby energie môže jednoznačne prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov, a to vo významnej miere. Sektor stavebníctva ponúka mnohé nákladovo efektívne príležitosti na prijatie opatrení a súčasne prispieva k blahobytu občanov EÚ. Sektor stavebníctva (t. j. výstavba budov na obytné a obchodné účely) sa v najväčšej miere podieľa na spotrebe energie, vypúšťa najväčšie množstvo emisií CO2 v EÚ, a je tak zodpovedný za približne 40 % celkovej spotreby konečnej energie a množstva emisií CO2 v EÚ. Sektor má značný nevyužitý potenciál na nákladovo efektívne úspory energie, a ak by sa zrealizoval, v EÚ by bola v roku 2020 spotreba konečnej energie o 11 % nižšia. To by sa následne premietlo do viacerých prínosov, akými sú napríklad zníženie energetických potrieb, zníženie závislosti od dovozu a vplyvu na klímu, menšie účty za spotrebu energií, rast pracovných príležitostí a podpora miestneho rozvoja. Budovy v zásade zodpovedajú potrebám a preferenciám všetkých európskych občanov v ich osobitných podmienkach a častkorát sa preto považujú za kľúčovú oblasť právomocí miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov. Výrobky, zariadenia a služby v oblasti výstavby sú zároveň dôležitou súčasťou vnútorného trhu EÚ a v súčasnosti platí, že mnohí pracovníci a podniky nie sú obmedzení na jedinú krajinu. Sektor stavebníctva okrem toho zohráva rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov v oblasti energetiky a klímy pri vynaložení čo najmenších nákladov pre jednotlivcov a spoločnosť vo všetkých krajinách, pričom sa v značnej miere dosahuje pridaná hodnota vyplývajúca zo spoločného úsilia. Na základe toho sa ďalej zdôvodňuje prijímanie opatrní na úrovni EÚ. 2. PLATNÉ USTANOVENIA SPOLOčENSTVA 2.1. Smernica o energetickej hospodárnosti budov Smernica o EHB je hlavným právnym nástrojom Spoločenstva, ktorým sa zabezpečuje holistický prístup k účinnosti spotreby energie v sektore stavebníctva. Hlavným cieľom smernice o EHB je podporovať zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti budov nákladovo efektívnym spôsobom. Jej ustanovenia sa vzťahujú na energetické potreby súvisiace s vykurovaním priestorov, prípravou teplej vody, chladením, vetraním a osvetlením nových a existujúcich, obytných a neobytných budov. Väčšina platných ustanovení sa týka všetkých budov, nehľadiac na ich veľkosť a na to, či sú obytné alebo neobytné. Niektoré ustanovenia sa vzťahujú len na konkrétne typy budov. Smernica v právnom znení kombinuje rôzne regulačné nástroje (ako napríklad požiadavku na členské štáty, aby ustanovili požiadavky na energetickú hospodárnosť v prípade nových a priestorných existujúcich budov, ktoré prechádzajú významnou obnovou) a informačné nástroje (ako napríklad osvedčenia o energetickej hospodárnosti, kontrolu vykurovania a požiadavky na klimatizáciu). V smernici o EHB sa neustanovujú úrovne hospodárnosti pre celú EÚ, ale vyžaduje sa od členských štátov, aby ustanovili konkrétne požiadavky a príslušné mechanizmy. Na základe tohto prístupu sa v plnej miere zohľadňujú vnútroštátne/regionálne hraničné podmienky, ako napríklad vonkajšia klíma a tradičné spôsoby výstavby v jednotlivých krajinách. Členské štáty môžu prekročiť minimálne požiadavky uvedené v smernici a stanoviť ambicióznejšie ciele. V procese implementácie smernice o EHB došlo k oneskoreniu, ale v súčasnosti oznámilo zavŕšenie transpozície 22 členských štátov (proces hodnotí Komisia). Vďaka smernici o EHB sa téma energetickej hospodárnosti budov dostala na politický program, bola začlenená do zákonov v oblasti stavebníctva a prenikla do pozornosti občanov, čo je zatiaľ jedným z jej hlavných prínosov. 2.2. Ostatné regulačné nástroje Okrem smernice o EHB existuje viacero iných smerníc, ktoré sa vzťahujú na energetické aspekty v kontexte stavebníctva, napr. smernica o ekodizajne výrobkov využívajúcich energiu (2005/32/ES)[3], smernica o podpore kogenerácie (2004/8/ES)[4], smernica o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (2006/32/ES)[5] a navrhovaná smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov[6]. Príslušné ustanovenia v oblasti stavebníctva je možné nájsť aj v smernici o stavebných výrobkoch (89/106/EHS)[7] a v akčnom pláne pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku[8]. Tieto smernice sa v návrhu explicitne neuvádzajú, pretože to nie je právnou praxou, tvoria však neoddeliteľnú súčasť skupiny rôznych nástrojov na podporu udržateľnej výstavby a používania budov v EÚ, pričom ich v plnej miere zohľadňujú aj členské štáty pri tvorbe svojich politík v danom sektore. 2.3. Existuje potreba prijímať ďalšie opatrenia? Napriek už prijatým opatreniam rozsiahly potenciál na nákladovo efektívne úspory energie ostáva aj naďalej nevyužitý. To znamená, že sa v plnej miere nevyužíva množstvo prípadných sociálnych, hospodárskych a environmentálnych prínosov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Dôvodom je zložitosť sektora a zlyhania trhu, ale takisto niektoré obmedzenia vyplývajúce zo znenia a rozsahu pôsobnosti niektorých ustanovení platnej smernice o EHB, ako aj nedostatočná miera odhodlania niektorých členských štátov implementovať ju. 3. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU 3.1. Konzultácie, zhromažďovanie údajov a využitie expertízy Návrh prepracovaného znenia smernice o EHB bol vypracovaný na základe širokej škály pripomienok členských štátov a zainteresovaných strán, ktoré boli získané pri rôznych príležitostiach vrátane verejnej on-line konzultácie. Bola vypracovaná komplexná analýza vplyvov rôznych navrhovaných možností s prihliadnutím na ich ekonomické, sociálne a environmentálne vplyvy, ako aj na zásady subsidiarity a proporcionality. 3.2. Posúdenie vplyvu Z posúdenia vplyvu jednoznačne vyplynulo, že revízia smernice o EHB je primeraným opatrením na dosiahnutie politických cieľov EÚ. Platná smernica bude východiskovým bodom a bude predstavovať hlavnú oporu. Malo by sa však zdôrazniť, že riešenie sa nachádza v integrovanej kombinácii politických nástrojov. Na doplnenie procesu implementácie smernice sú tak potrebné ostatné neregulačné opatrenia (hoci samy o sebe nepostačujú). Preto by sa malo ďalej prehlbovať úsilie v oblasti posilňovania informovanosti, školení odborníkov a schvaľovania dobrovoľných opatrení. Okrem toho je potrebné vynaložiť úsilie pri stanovovaní finančných a fiškálnych stimulov na vhodnej úrovni potrebných na podporu efektívneho využívania zdrojov. V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že niekoľko aspektov smernice o EHB by sa malo riešiť dvoma spôsobmi. V prvom rade je potrebné objasniť nejednoznačné znenie. Takisto sa navrhlo použiť prepracované znenie (namiesto zmeny a doplnenia). V druhom rade sa musia posilniť hlavné piliere platnej smernice (požiadavky na energetickú hospodárnosť nových a existujúcich budov, ktoré prechádzajú významnou obnovou; osvedčenia o energetickej hospodárnosti a kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov). Možnosti analyzované v rámci každého piliera zahŕňajú skupinu rôznych politických nástrojov, ako aj neregulačné alternatívy. Umožnilo by sa tak plné využitie potenciálu platnej smernice o EHB, ako aj rozšírenie jej vplyvu. Minimálny celkový vplyv možností, v prípade ktorých bola možná kvantifikácia a ktoré sú považované za najprínosnejšie a z tohto dôvodu by mali byť aj zahrnuté do návrhu prepracovaného znenia, je značný: - 60 – 80 Mtoe úspor energie na rok do roku 2020, t. j. zníženie spotreby konečnej energie v EÚ o 5 – 6 % v roku 2020, - 160 až 210 Mt úspor CO2 na rok do roku 2020, t. j. 4 – 5 % z celkového množstva emisií CO2 v EÚ v roku 2020, - 280 000 (až 450 000) možných nových pracovných miest do roku 2020, a to hlavne pokiaľ ide o sektor výstavby, pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení o hospodárnosti, audítorov a kontrolórov vykurovacích a klimatizačných systémov. Nové pracovné príležitosti by stimulovala aj potreba výrobkov, komponentov a materiálov používaných alebo inštalovaných v energeticky hospodárnejších budovách (v posúdení vplyvu neboli kvantifikované). Požiadavky na investície a administratívne náklady sú pomerne nízke v porovnaní s prínosmi a návratnosťou. Napríklad zrušenie hraničnej úžitkovej plochy 1 000 m2 uvedenej v článku 6 platnej smernice o EHB by zvýšilo objem kapitálových investícií o ďalších 8 miliárd EUR ročne, ale viedlo by k úsporám nákladov na energie vo výške 25 miliárd EUR ročne do roku 2020, čo by takisto znamenalo značné negatívne náklady na znižovanie množstva emisií CO2. Tieto výpočty vychádzajú z konzervatívnych odhadov cien ropy. Investičné požiadavky nie sú medzi občanmi EÚ rozdelené rovnomerne, t. j. dodatočné náklady vzniknú pre tých, ktorí významne obnovujú svoje budovy alebo sú zapojení do transakcie s nehnuteľnosťami. Vzhľadom na vysoké ceny energií však budú mať tieto počiatočné investície vysokú návratnosť a znížia účty za spotrebu energií. To bude mať v rámci celého hospodárstva pozitívne priame aj nepriame účinky. Celkové prínosy pre spoločnosť v zmysle zníženia spotreby energie a tým aj zníženia množstva emisií CO2 a závislosti od dovozu energie, vytvárania pracovných príležitostí, pozitívnych účinkov na zdravie a produktivity práce ďaleko presahujú náklady na analyzované opatrenia. Blahobyt takisto zvýšia investície do oblasti úspor energie, ktoré sú návratné samy o sebe vďaka efektívnemu využívaniu primárnej energie. Niektoré z požiadaviek ale predsa len môžu byť záťažou pre niektoré domácnosti s nízkymi príjmami. Zlepšenie kvality budov zohráva významnú úlohu z hľadiska dlhodobého riešenia problému vysokých účtov za spotrebu energií a vyššej kvality života a členské štáty by mali využiť ostatné opatrenia, ktoré majú k dispozícii, aby podporili tých, ktorí takúto pomoc potrebujú. Revidovaná smernica podporuje využitie cielených nástrojov financovania. Poskytuje napríklad základ prepojenia zlepšení energetickej účinnosti zahrnutých do odporúčaní uvedených v osvedčení a finančných stimulov. V uverejnenom dokumente o posúdení vplyvu a jeho prílohách sa uvádzajú podrobné informácie o rôznych zvažovaných možnostiach a ich vplyve, ako aj o metodickom prístupe k ich hodnoteniu. 4. VPLYV NA ROZPOčET Orgány členských štátov vo svojich odpovediach na dotazník vypracovaný Komisiou v súvislosti s revíziou uviedli, že vplyv na rozpočet vyplývajúci zo smernice nie je značný. Mierny je aj administratívny vplyv. Zníženie spotreby neproduktívnej primárnej energie v sektore stavebníctva povedie k zníženiu nákladov domácností, podnikov a verejných orgánov spravujúcich a využívajúcich tieto budovy. Peňažné a hospodárske prínosy budú vyššie ako dodatočné náklady na investície zamerané na úspory energie. Administratívne náklady a požadované investície sa podrobne rozoberajú v dokumente o posúdení vplyvu. V prípade rozpočtu Spoločenstva sa neurčila žiadna potreba vynaložiť značné náklady. Posilnené požiadavky by viedli k zvýšeniu pracovnej záťaže Komisie a k potrebe dodatočných zamestnancov (približne troch úradníkov na plný pracovný úväzok). 5. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 5.1. Zhrnutie navrhovaných opatrení V návrhu sú zachované ciele a hlavné zásady platnej smernice o EHB a úloha členských štátov pri vymedzovaní konkrétnych požiadaviek je taká istá ako v platnej smernici o EHB. Administratívna záťaž sa obmedzuje na minimum, ale návrh je vypracovaný tak, aby sa dosiahol maximálny účinok. Je rozhodujúce, aby sa zabezpečila riadna a včasná implementácia platnej smernice o EHB. Tento návrh by ale nemal byť zámienkou na oneskorenie implementácie platnej smernice. Návrhom sa objasňujú a posilňujú ustanovenia platnej smernice o EHB a rozširuje sa ich rozsah pôsobnosti prostredníctvom: - objasnenia znenia určitých ustanovení, - rozšírenia rozsahu pôsobnosti ustanovení, v ktorých sa od členských štátov požaduje ustanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v prípade, ak sa má vykonať významná obnova budovy, - posilnenia ustanovení o osvedčeniach o energetickej hospodárnosti, kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov, požiadavkách o energetickej hospodárnosti, informáciách a nezávislých odborníkoch, - poskytovania členským štátom a zainteresovaným stranám nástroja používaného pri výpočte v rámci referenčného porovnávania, ktorý umožňuje porovnávať ambicióznosť požiadaviek na energetickú hospodárnosť stanovených na vnútroštátnej/regionálnej úrovni s nákladovo optimálnymi úrovňami, - stimulácie členských štátov, aby rozvinuli rámce potrebné na zabezpečenie vyššieho počtu budov na trhu, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie, - podpory aktívnejšej účasti verejného sektora, ktorý má byť príkladom. 5.2. Právny základ Energetická hospodárnosť budov má významné postavenie v politike Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Platná smernica o EHB preto vychádza z článku 175 ods. 1 Zmluvy o ES. To platí aj naďalej. 5.3. Právo EÚ konať, zásada subsidiarity a proporcionality Nástroje týkajúce sa energetickej účinnosti prijaté na úrovni EÚ odrážajú rastúci význam energie ako politického a hospodárskeho problému a jej úzke prepojenie s politickými oblasťami bezpečnosti dodávky energií, zmeny klímy, udržateľnosti, životného prostredia, vnútorného trhu a hospodárskeho rastu. Sektor stavebníctva je zodpovedný za približne polovicu z celkového množstva emisií CO2, ktoré nie sú zahrnuté do systému obchodovania s emisnými kvótami, a má značný potenciál na znižovanie množstva emisií CO2 pri negatívnych alebo nízkych nákladoch na znižovanie. Vlastnosti sektora stavebníctva obmedzujú mieru nárastu energetickej účinnosti. Stavebné výrobky, zariadenia a služby týkajúce sa výstavby tvoria významnú súčasť vnútorného trhu EÚ. Je nepravdepodobné, že podniky budú rýchlo reagovať na rastúci dopyt po energeticky účinných službách bez uistenia, že trhové podmienky v rámci celej EÚ sú pevne stanovené a dlhodobé. Okrem toho vzhľadom na rastúcu mieru mobility pracovníkov a čoraz väčší počet podnikov zapojených do operácií v rámci celej EÚ by opatrenia vytvárajúce porovnateľnejšie vnútroštátne regulačné podmienky znížili administratívnu záťaž a posilnili by príležitosti na zvýšenie produktivity. Ciele týkajúce sa energetickej účinnosti nebolo doteraz možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a je preto potrebné prijať opatrenia na úrovni Spoločenstva s cieľom uľahčiť a podporiť zavádzanie aktivít na vnútroštátnej úrovni. Hlavné prvky platnej smernice o EHB sa už zohľadnili v kontexte zásad subsidiarity a proporcionality a prax potvrdila primeranosť prístupu. V navrhovanom znení sa dodržiavajú obidve uvedené zásady. Dôraz sa kladie na zavedenie spoločného prístupu, ktorý vytvára základ súdržných a navzájom sa posilňujúcich mechanizmov zlepšovania energetickej účinnosti, pričom si členské štáty ponechávajú kontrolu pri vymedzovaní jednotlivých požiadaviek a spôsobov ich uplatňovania. 5.4. Výber právneho nástroja Prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov je súčasťou stratégie Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie, a to najmä akčného plánu o „zjednodušení a zlepšení regulačného prostredia“[9]. Navrhuje sa použiť techniku prepracovaného znenia, keďže sa tým zlepšuje čitateľnosť a uľahčuje porozumenie. 6. KONTEXT NÁVRHU V texte sa uskutočnilo viacero úprav, z ktorých niektoré predstavujú prispôsobené ustanovenia, objasnenia a menšie opravy textu, zatiaľ čo v iných sa vkladajú nové ustanovenia. Vložené ustanovenia sú opísané nižšie. Preambula Niektoré odôvodnenia sú aktualizované alebo prispôsobené. Článok 1 Predmet úpravy Vkladá sa odkaz na nové požiadavky týkajúce sa: i) národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie, a ii) nezávislých systémov kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách. Článok 2 Vymedzenia pojmov Objasňuje sa niekoľko pojmov a v prípade potreby sa dopĺňajú nové definície. Článok 3 Prijatie metodiky Text je prispôsobený a technické podrobnosti, ktoré obsahoval, sa presúvajú do prílohy I. Článok 4 Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť V súčasnosti sa požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené členskými štátmi značne odlišujú mierou svojej ambicióznosti a niektoré z nich ani zďaleka nezodpovedajú nákladovo optimálnym úrovniam. To znamená, že v mnohých prípadoch výstavby a významnej obnovy uniká príležitosť zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy nákladovo efektívnym spôsobom a znížiť budúce účty za spotrebu energií. Text bol upravený v záujme zabezpečiť postupné zosúladenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov ustanovených členskými štátmi s nákladovo optimálnymi úrovňami. Bol navrhnutý prístup zahŕňajúci štyri fázy: 1) Členské štáty by mali ustanoviť svoje požiadavky pri použití svojej vlastnej metodiky výpočtu s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne, ktoré si samy vymedzia; 2) Komisia vypracuje komparatívnu metodiku a členské štáty ju budú musieť používať iba na účely porovnania, pričom jeho výsledky oznamujú podľa článku 5; 3) S účinnosťou od 30. júna 2014 členské štáty nebudú môcť poskytovať stimuly na výstavbu alebo obnovu budov, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť dosahujúce výsledky komparatívneho výpočtu podľa článku 5; 4) S účinnosťou od 30. júna 2017 členské štáty v prípade revízie svojich minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť zabezpečujú, aby tieto požiadavky dosiahli výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2. Článok 5 Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť Uvedená komparatívna metodika by zahŕňala metodiku výpočtu vypracovanú Komisiou, v ktorej by sa zohľadnili nákladovo optimálne kritériá na základe premenných (akými sú napríklad investičné náklady, prevádzkové náklady a náklady na údržbu vrátane nákladov na energiu). Členské štáty by museli používať túto metodiku na výpočet nákladovo optimálnych požiadaviek pri použití nimi určených premenných. Výsledky by sa potom mali porovnať so skutočnými požiadavkami ustanovenými v členskom štáte, čím by sa jasne preukázalo, do akej miery vnútroštátne požiadavky zodpovedajú nákladovo optimálnym úrovniam. Členské štáty oznamujú určené premenné, výsledky komparatívneho výpočtu a porovnanie s ustanovenými požiadavkami Komisii, ktorá bude uverejňovať správy o pokroku. Článok 6 Nové budovy Povinnosť zvážiť alternatívne systémy v prípade nových budov sa rozširuje na všetky budovy. Rozširuje sa tak rozsah pôsobnosti smernice o EHB a podporujú sa ciele EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Hoci sa to neuvádza, implementácia ustanovení o hodnotení alternatívnych systémov je v súlade s požiadavkami podľa smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov [KOM(2008) 19 v konečnom znení]. Dopĺňa sa článok 6 ods. 2 s cieľom zabezpečiť vykonanie analýzy alternatívnych systémov de facto , a to transparentným spôsobom. Článok 7 Existujúce budovy V prípade významnej obnovy budov sa vypúšťa hraničná úžitková plocha 1 000 m2 ako podmienka na splnenie vnútroštátnych/regionálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Táto hraničná plocha v platnej smernici o EHB vylučuje 72 % z celkového počtu budov, čím sa stráca možnosť realizovať významný potenciál na nákladovo efektívne úspory energie. Najlepšiu príležitosť zaviesť energeticky účinné opatrenia jednoznačne predstavuje významná obnova budovy (približne každých 25 – 40 rokov). V takomto prípade dodatočné investičné potreby nie sú vysoké a z dôvodu úspor energie sú návratné ešte v období uplatňovania opatrení. Vymedzenie pojmu „významná obnova“ sa zachováva a posilňuje sa vďaka presunu z preambuly do článku 2. Investícia by preto mala presiahnuť 25 % celkovej hodnoty budovy (bez hodnoty pozemku), napríklad hodnoty stanovenej poistnou matematikou, alebo 25 % hodnoty obvodového plášťa v prípade štrukturálnej obnovy. Článok 8 Technická systémy budov v existujúcich budovách Začleňujú sa požiadavky pre členské štáty, aby ustanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v prípade inštalácie nových alebo nahradenia existujúcich technických systémov budov, alebo v prípade ich významnej modernizácie. Mali by byť v súlade s právnymi predpismi platnými pre výrobky vytvárajúce tento systém a mali by vychádzať z vhodnej inštalácie systémových komponentov a ich správneho nastavenia a veľkosti. Cieľom je zabezpečiť lepšiu účinnosť celých systémov. Táto potreba vzniká preto, lebo ak sú jednotlivé prvky systému veľmi účinné, ale nie sú správne nainštalované alebo nastavené, je možné, že miera účinnosti celého systému nebude vysoká. Článok 9 Budovy, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO 2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie Od členských štátov sa požaduje, aby aktívne podporovali zavádzanie vyššieho počtu takýchto budov na trh, a to prostredníctvom národných plánov s jasnými definíciami a cieľmi v oblasti ich zavádzania. Členské štáty by mali preukázať vedúcu úlohu verejných orgánov pri stanovovaní konkrétnych cieľov v prípade budov, v ktorých sídlia. Na základe informácií členských štátov Komisia ustanovuje spoločné zásady na vymedzenie takýchto budov. Komisia vypracuje správy o pokroku členských štátov a na základe toho vyvinie stratégiu a v prípade potreby aj ďalšie opatrenia. Článok 10 Osvedčenia o energetickej hospodárnosti Úloha odporúčaní uvedených v osvedčení sa posilňuje a objasňuje zdôraznením toho, že tvoria neoddeliteľnú súčasť osvedčenia, ako aj začlenením ustanovení o informáciách, ktoré musia obsahovať. Článok 11 Vydávanie osvedčení o energetickej hospodárnosti Požiadavky týkajúce sa poskytovania osvedčenia sú preformulované s cieľom zabezpečiť poskytnutie osvedčenia zakaždým, keď sa uskutočňuje transakcia s nehnuteľnosťou, a poskytnutie informácií o energetickej hospodárnosti budovy (alebo jej častí) perspektívnemu kupujúcemu alebo nájomcovi v skorej fáze (t. j. inzerátoch o predaji/nájme). Zavádza sa požiadavka, že v prípade, ak viac ako 250 m2 celkovej úžitkovej plochy využívajú verejné orgány, osvedčenie by sa malo vydať do 31. decembra 2010. Článok 12 Vystavenie osvedčení o energetickej hospodárnosti Rozširuje sa rozsah povinnosti vystaviť osvedčenie: t. j. osvedčenie o energetickej hospodárnosti sa vystavuje na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak celková úžitková plocha budovy, v ktorej sídli verejný orgán alebo ju často navštevuje verejnosť, presahuje 250 m2. V druhom prípade sa požiadavka ukladá len vtedy, ak je už osvedčenie k dispozícii. Článok 13 Kontrola vykurovacích systémov Objasnili sa ustanovenia týkajúce sa pravidelnosti konania kontrol s cieľom zdôrazniť význam proporcionality nákladov na kontroly a predpokladanými úsporami energie (prínosmi) získanými na základe kontroly. Zavádza sa požiadavka nezávislého systému kontroly v prípade správ o kontrole, t. j. prostredníctvom náhodných kontrol kvality. Článok 14 Kontrola klimatizačných systémov Podobne ako v článku 13 sa objasnili ustanovenia týkajúce sa pravidelnosti konania kontrol. Článok 15 Správy o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov Zavádza sa požiadavka, aby bola správa o kontrole poskytnutá vlastníkovi alebo nájomcovi budovy s cieľom primerane ich informovať o výsledkoch kontroly a o odporúčaniach týkajúcich sa nákladovo efektívnych zlepšení. Článok 16 Nezávislí odborníci Dopĺňa sa požiadavka, aby sa v procese akreditácie zohľadňovali prevádzkové a technické zručnosti odborníkov vykonávajúcich certifikácie a kontroly, ako aj ich schopnosť vykonávať službu nezávislým spôsobom. V súčasnosti niektoré členské štáty obmedzujú akreditáciu odborníkov na osobitné profesijné skupiny alebo spoločnosti, čo nezaručuje ich spôsobilosť a zabraňuje iným zručným odborníkom (napríklad zo spoločností poskytujúcich energetické služby a energetických agentúr) vstup na trh, čo obmedzuje hospodársku súťaž. Článok 17 Nezávislý systém kontroly Zavádza sa požiadavka nezávislého systému kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov, t. j. prostredníctvom náhodných kontrol kvality. V prípade žiadosti sa osvedčenia a správy o kontrolách zaregistrujú. Článok 18 Preskúmanie Aktualizovaný. Článok 19 Informácie Od členských štátov sa vyžaduje, aby vlastníkom alebo nájomcom budov poskytovali informácie o osvedčeniach o energetickej hospodárnosti a o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov. V procese implementácie platnej smernice sa ukázalo, že obyvatelia si nie sú vždy vedomí svojej úlohy a pridanej hodnoty. V prípade, ak si to neuvedomujú, a ak sú považovaní len za ďalšiu administratívnu požiadavku, k prípadnému pozitívnemu vplyvu nedôjde. Z tohto dôvodu členské štáty začnú realizovať rozsiahle informačné kampane. Článok 20: Prispôsobenie prílohy I technickému pokroku Prispôsobený. Článok 21 Výbor Zmenený v súlade s úpravami regulačného postupu s kontrolou. Článok 22 Sankcie Od členských štátov sa požaduje, aby ustanovili a implementovali pravidlá platné v prípade porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice o EHB. Pokuta môže závisieť od spotreby energie alebo od dopytu po energii certifikovanej budovy/účinného stanoveného výkonu kontrolovaného vykurovacieho/klimatizačného systému. Text je podobný článku 20 (Sankcie) smernice 2005/32/ES. Článok 23 Transpozícia Dátumy na transpozíciu sú upravené tak, aby členské štáty mali dostatok času na transpozíciu (31. decembra 2010) a úplnú implementáciu (31. januára 2012) revidovaných/nových ustanovení. V záujme posilnenia významnej úlohy verejného sektora, ktorý má byť príkladom, je konečný termín na implementáciu ustanovení v prípade verejných orgánov kratší (31. decembra 2010). Článok 24 Zrušenie Tento článok sa vkladá v záujme rozlíšenia ustanovení platnej smernice o EHB a jej prepracovaného znenia. Článok 25 Nadobudnutie účinnosti Upravený. Článok 26 Žiadne zmeny. Príloha I Je potrebné uskutočniť odhad „skutočného“ vplyvu prevádzky budovy na celkovú spotrebu energie a na životné prostredie a z tohto dôvodu sa použijú ukazovatele spotreby primárnej energie a emisií CO2. Na posúdenie sa použijú údaje o energetickej hospodárnosti budovy v priebehu celého roka, aby sa tak zdôraznil význam rôznych energetických použití počas roka a aby bolo možné lepšie začleniť požiadavku týkajúcu sa chladenia. Uviedol sa odkaz na európske normy s cieľom podporiť harmonizáciu metodík výpočtu vnútroštátnych/regionálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Príloha II Opisujú sa v nej nezávislé systémy kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách. Príloha III Dopĺňa sa v súlade s požiadavkou článku 23. Príloha IV Tabuľka zhody ⎢ 2002/91 2008/0223 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[10], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[11], konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[12], keďže: ò nový (1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov[13] bola zmenená a doplnená[14]. Pri príležitosti ďalších významných zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať. ê 2002/91 odôvodnenie 1 (prispôsobené) (1) Článok 6 zmluvy vyžaduje, aby sa požiadavky ochrany životného prostredia zahrnuli do definície a vykonávania politík a činností spoločenstva. ê 2002/91 odôvodnenie 2 (2) Prírodné zdroje, na ktorých úsporné a racionálne využívanie sa odvoláva článok 174 zmluvy, zahŕňajú ropné produkty, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého. ê 2002/91 odôvodnenie 3 Vyššia energetická efektívnosť tvorí dôležitú súčasť súboru postupov a opatrení, ktoré majú dodržiavať Kjótsky protokol a mali by sa objaviť v každom súbore postupov, aby sa splnili ďalšie záväzky. ò nový (3) Znižovanie spotreby energie v budovách predstavuje dôležitú súčasť opatrení potrebných na znižovanie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a ďalších európskych a medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2012. Znížená spotreba energie takisto zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a zabezpečovaní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych oblastiach. ê 2002/91 odôvodnenie 4 (prispôsobené) (4) Riadenie požadovaných dodávok √ dopytu Õ po energiie je dôležitým nástrojom umožňujúcim Spoločenstvu ovplyvňovať celosvetový trh s energiou a teda bezpečnosť zásobovania √ dodávok Õ energiíou zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. ê 2002/91 odôvodnenie 5 (prispôsobené) ð nový (5) Vo svojich záveroch z 30. mája 2000 a 5. decembra 2000 Rada schválila akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných osobitných opatreniach v sektore stavebníctva. ò nový (5) Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Spoločenstve o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“[15]. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore stavebníctva. Európsky parlament vo svojom vyhlásení z 31. januára 2008 vyzval na posilnenie ustanovení smernice 2002/91/ES. ê 2002/91 odôvodnenie 6 (prispôsobené) (6) Sektor bytových budov a terciárny sektor, ktorého hlavnú časť tvoria budovy, zodpovedá za viac než √ približne Õ 40 % konečnej spotreby energie v Spoločenstve a narastá trend smerujúci k zvyšovaniu ich spotreby energie a teda aj nimi spôsobených emisií oxidu uhličitého. ê 2002/91 odôvodnenie 7 (prispôsobené) (7) Smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého zlepšením energetickej účinnosti (SAVE)(5), ktorá vyžaduje, aby členské štáty pripravili a uskutočnili programy v oblasti energetickej efektívnosti v sektore stavebníctva a informovali o nich, začína teraz ukazovať niektoré dôležité výhody. Je potrebné, aby doplňujúci právny nástroj stanoviťl konkrétnejšie činnosti s úmyslom dosiahnuť veľký nerealizovaný potenciál pre úspory energie √ v stavebníctve Õ a znížiť veľké rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore. ê 2002/91 odôvodnenie 8 (8) Smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky(6) vyžaduje, aby sa stavebné práce zahrňujúce aj inštaláciu vykurovania, chladenia a vetrania projektovali a realizovali tak, aby množstvo potrebnej energie bolo nízke so zreteľom na klimatické podmienky lokality a nájomníkov. ê 2002/91 odôvodnenie 9 (prispôsobené) ð nový (8) Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické a miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov. √Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na Õ nemali by byť v rozpore s ostatnéými základnými požiadavkyami týkajúceimi sa budov ako je prístupnosť, úspornosť ð bezpečnosť ï a zamýšľané využitie budovy. ê 2002/91 odôvodnenie 10 (prispôsobené) ð nový (9) Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa metodiky, ktorá sa môže líšiť na √ vnútroštátnej a Õ regionálnej úrovni, čo √ a ktorá Õ zahŕňa okrem tepelnýchej ochrany √ vlastností Õ aj ostatné faktory, ktoré majú stále dôležitejšiu a dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie a klimatizačné inštalácie, uplatňovanie obnoviteľných zdrojov energie, √ pasívne vykurovacie a chladiace prvky, clonenie, kvalita ovzdušia vo vnútri budov, vhodné prirodzené svetlo Õ a návrh budov. √Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Õ ê2002/91 odôvodnenie 22 (prispôsobené) ð nový (10) √Členské štáty by mali ustanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Požiadavky by sa mali ustanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy. Õ Malo by sa prijať opatrenie √ umožňujúce Õ pre možnosť rýchleho prispôsobenia metodiky výpočtu a členskýmé štátomy pravidelne hodnotiťace √ ich Õ minimálne požiadavky √ na energetickú hospodárnosť Õ v oblasti energetickej hospodárnosti budov zohľadňujúce technický pokrok by mali, okrem iného, brať do úvahy izolačné vlastnosti (alebo kvalitu) stavebného materiálu a ďalšie trendy v normalizácii. ò nový (11) Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy. Preto by sa koncepcia stimulov použitá v tejto smernici nemala vykladať tak, že zahŕňa štátnu pomoc. ò nový (12) Komisia by mala zaviesť komparatívnu metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Členské štáty by mali použiť túto komparatívnu metodiku na porovnanie svojich výsledkov s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali. Výsledky tohto porovnania a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy. Po uplynutí prechodného obdobia by členské štáty mali použiť túto komparatívnu metodiku v prípade, ak budú prehodnocovať svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. ê 2002/91 odôvodnenie 12 (prispôsobené) ð nový (13) Budovy budú majúť dopad na dlhodobú spotrebu energie a nové budovy by preto mali spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Najlepšie skúsenosti by v tomto ohľade mali potvrdiť optimálne využívanie faktorov dôležitých na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Keďže ešte nie sú preskúmané všetky možnosti využívania alternatívnych systémov zásobovania energiou, mala by sa zvážiť technická, environmentálna a ekonomická realizovateľnosť alternatívnych systémov zásobovania energiou, ð a to bez ohľadu na veľkosť budovy ï .; toto môže uskutočniť členský štát v štúdii, v ktorej sa vytvorí zoznam opatrení na zachovanie energie pre podmienky priemerného miestneho trhu, spĺňajúc kritériá hospodárnosti. Skôr než začne výstavba, môžu sa požadovať osobitné štúdie, či je opatrenie alebo či sú opatrenia realizovateľné. ê 2002/91 odôvodnenie 13 (prispôsobené) ð nový (14) Významná obnova existujúcich budov ð bez ohľadu na ich veľkosť ï väčšieho rozsahu by sa mala považovať za √ poskytuje Õ príležitosť prijať hospodárne √ nákladovo efektívne Õ opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Významná obnova nastáva napríklad vtedy, ak celkové náklady na obnovu budovy a/alebo náklady súvisiace s energetickými inštaláciami ako je vykurovanie, dodávka teplej vody, klimatizácia, vetranie a osvetlenie prekročia 25 % hodnoty budovy bez hodnoty pôdy, na ktorej stojí budova alebo náklady, alebo keď sa obnovuje viac než 25 % budovy. ðZ dôvodu nákladovej efektívnosti by malo byť možné obmedziť minimálne požiadavky na hospodárnosť budov na obnovené časti, ktoré sú z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy najvýznamnejšie. ï ê 2002/91 odôvodnenie 11 (11) Komisia zamýšľa ďalej rozvíjať normy ako sú EN 832 a prEN 13790, pričom sa uvažuje aj o klimatizačných systémoch a osvetlení. ò nový (15) Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale ktoré sú takisto energeticky účinnejšie. Na tento účel by členské štáty mali vypracovať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie, a pravidelne oznamujú tieto plány Komisii. ò nový (16) V záujme obmedzenia záťaže členských štátov súvisiacej s predkladaním správ by sa malo umožniť začleniť správy požadované v tejto smernici do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS[16]. Verejný sektor v každom členskom štáte by mal mať v oblasti energetickej hospodárnosti budov vedúcu úlohu a z tohto dôvodu by sa v národných plánoch mali stanovovať ambicióznejšie ciele v prípade budov, v ktorých sídlia verejné orgány. ò nový (17) Potenciálnemu kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jej častí by mali byť prostredníctvom osvedčenia o energetickej hospodárnosti poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady o jej zlepšení. V osvedčení by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebu primárnej energie a na množstvo emisií oxidu uhličitého. ê 2002/91 odôvodnenie 16 (prispôsobené) ð nový (18) Proces sa môže podporiť programami na uľahčenie rovnakého prístupu k zlepšenej energetickej hospodárnosti na základe dohôd medzi organizáciami zainteresovaných strán a orgánom menovaným členskými štátmi; vykonávajú ho spoločnosti pôsobiace v oblasti energetických služieb, ktoré súhlasia so záväzkom, že vykonajú určené investície. Členské štáty by mali dohliadať na prijaté schémy a sledovať ich, čo by tiež uľahčilo využívanie motivačných systémov. Certifikácia by mala v maximálnej možnej miere opisovať skutočnú situáciu v oblasti energetickej hospodárnosti budovy a môže sa teda aj prehodnocovať. Budovy √ , v ktorých sídlia verejné orgány, Õ verejných inštitúcií a budovy často navštevované verejnosťou by mali ð poskytujú príležitosť ï byť príkladom pri zohľadňovaním environmentálnych a energetických úvah, a √ tieto budovy Õ by preto by mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie týchto informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne zverejnia osvedčenia o energetickej hospodárnosti. Okrem toho, zverejnenie úradne odporúčaných teplôt vnútorného vzduchu spolu so skutočne nameranými hodnotami by malo odrádzať od zneužívania vykurovacích, klimatizačných a vetracích systémov. Toto by malo prispieť k tomu, aby sa zbytočne nemíňala energia a aby sa vytvorili pohodlné podmienky vo vnútornom prostredí (tepelná pohoda) vo vzťahu k vonkajšej teplote. ê 2002/91 odôvodnenie 18 (19) Za posledné roky sa zvýšil počet klimatizačných systémov v juhoeurópskych krajinách. Toto vytvára pozoruhodné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu v týchto krajinách. Stratégiám, ktoré zvyšujú tepelnú hospodárnosť budov počas letného obdobia, by sa mala dať priorita. Na tento účel by sa mali ďalej rozvíjať pasívne chladiace techniky, najmä tie, ktoré zlepšujú podmienky vo vnútornom prostredí a mikroklímu okolo budov. ê 2002/91 odôvodnenie 14 (14) Zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti existujúcej budovy však nemusí nevyhnutne znamenať celkovú obnovu budovy, ale mohla by sa obmedziť na tie časti, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy a je finančne výhodná. ê 2002/91 odôvodnenie 15 (prispôsobené) (15) Požiadavky na obnovu existujúcich budov by nemali byť nezlučiteľné so zamýšľanou funkciou, kvalitou a charakterom budovy. Dodatočné náklady pri takejto obnove by sa mali vrátiť pomocou dosiahnutých úspor energie počas primeraného časového obdobia súvisiaceho s očakávanou technickou životnosťou investície. ê 2002/91 odôvodnenie 17 (17) členské štáty môžu používať ďalšie prostriedky, nestanovené v tejto smernici, na podporu zlepšenia energetickej hospodárnosti. Členské štáty by mali podporovať dobrý energetický manažment, berúc do úvahy intenzitu využívania budov; ê 2002/91 odôvodnenie 19 (prispôsobené) ð nový (20) Pravidelná ð kontrola ï údržba kotlov ð vykurovacích ï a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečujeí optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Je vhodné urobiť Nnezávislé hodnotenie celkového √ celého Õ vykurovacieho ð a klimatizačného ï systému ð by sa malo vykonávať pravidelne počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. ï vždy, keď by sa mohlo uvažovať o náhrade založenej na finančnej výhodnosti. ê 2002/91 odôvodnenie 20 (20) Náklady na vykurovanie, klimatizáciu a teplú vodu stanovené proporčne ku skutočnej spotrebe a účtované obyvateľom budov by mali prispieť k úsporám energie v sektore bytových domov. Obyvatelia by mali vedieť regulovať svoju vlastnú spotrebu tepla a teplej vody, pokiaľ sú tieto opatrenia hospodárne. ê 2002/91 odôvodnenie 10 (prispôsobené) ð nový (21) Spoločný prístup √ k certifikácii energetickej hospodárnosti budov a ku kontrolám vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávaným Õ kvalifikovanýmich a/alebo akreditovanýmich odborníkmiov, ktorých nezávislosť sa má zaručiť na základe objektívnych kritérií, k tomuto procesu, prispeje k vytvoreniu platformy pre √ rovnakých podmienok, pokiaľ ide o Õ snahy členských štátov na √ týkajúce sa Õ úspory energie v sektore stavebníctva, a zavedie transparentnosť pre perspektívnych vlastníkov alebo užívateľov s ohľadom na energetickú hospodárnosť na trhu s nehnuteľnosťami spoločnosti √ v Spoločenstve Õ . ðV záujme zabezpečenia kvality osvedčení o energetickej hospodárnosti a kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v celom Spoločenstve by sa mal v každom členskom štáte zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus. ï ê 2002/91 odôvodnenie 23 (22) Opatrenia nevyhnutné na uplatňovanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[17]. ò nový (23) Na Komisiu by sa mala preniesť najmä právomoc prispôsobovať určité časti všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku, zavádzať metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a ustanoviť spoločné zásady vymedzenia budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, prijmú sa v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. ê 2002/91 odôvodnenie 21 (prispôsobené) ð nový (24) ðKeďže cieľ zvýšiť energetickú hospodárnosť budov nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora stavebníctva a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej účinnosti a z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia ï vV súlade so zásadouami subsidiarity a proporcionality stanovenými v √ podľa Õ článku 5 zmluvy., základné zásady určujúce systém požiadaviek na energetickú hospodárnosť a jej ciele by sa mali stanoviť na úrovni spoločenstva, no podrobné vykonávanie by sa malo nechať na členské štáty, umožniac tak každému členskému štátu zvoliť si režim, ktorý najlepšie korešponduje s jeho danou situáciou. Táto smernica sa obmedzuje na minimum požadované na to, aby sa dosiahli tieto ciele, a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na tento účel. √ V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Õ ò nový (25) Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice. (26) Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice stanovených v prílohe III časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie, ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Cieľ √ Predmet úpravy Õ Cieľom V tejto smernicie je √ sa Õ podporujeovať lepšiau energetickáú hospodárnosť budov v Spoločenstve berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a na hospodárnosť √ nákladovú efektívnosť Õ . Táto smernica stanovuje požiadavky v súvislosti: a) so všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov √ a ich častí Õ ; b) s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov √ a ich častí Õ ; c) s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť veľkých existujúcich budov √ a ich častí Õ , ktoré sa významne obnovujú; ò nový d) s národnými plánmi zameranými na zvyšovanie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie; ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový e)d) s energetickou certifikáciou √ budov alebo ich častí Õ ; a e)f) pravidelná kontrola kotlov ð vykurovacích ï a klimatizačných systémov v budovách a okrem toho s hodnotením vykurovacích zariadení, v ktorých sú kotly staršie ako 15 rokov.; ò nový g) s nezávislými systémami kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 2 Definície √ Vymedzenia pojmov Õ Na účel tejto smernice platia tieto definície: (1) „budova“: √znamená Õ zastrešenúá stavbua s múrmi, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútornejého prostredia √ klímy Õ ; budova sa môže vzťahovať na budovu ako celok alebo jej časti, ktoré boli naprojektované alebo zmenené na samostatné používanie; ò nový (2) „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia na vykurovanie, chladenie, vetranie, teplú vodu, osvetlenie a výrobu elektrickej energie alebo na ich kombinované použitie; ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový (2)(3) „energetická hospodárnosť budovy“: √znamená Õ ð vypočítané alebo odmerané ï množstvo skutočne spotrebovanej alebo odhadnutej energie ð potrebnej ï na splnenie rôznych potrieb √ uspokojenie Õ ð dopytu po energii ï súvisiacehoich s normalizovaným √ bežným Õ používaním budovy, ktoré môže zahŕňať, okrem iného, √ energiu použitú na Õ vykurovanie, prípravu teplúej voduy, chladenie, vetranie a osvetlenie; ò nový (4) „primárna energia“ znamená energiu z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom premeny alebo transformácie; (5) „obvodový plášť budovy“ znamená prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia, vrátane okien, stien, základov, základových dosiek, stropu, strechy a izolácie; (6) „významná obnova“ znamená obnovu budovy v prípade, ak a) celkové náklady na obnovu v súvislosti s obvodovým plášťom budovy alebo technickým systémom budovy presahujú 25 % hodnoty budovy nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza alebo b) sa obnovuje viac ako 25 % plochy obvodového plášťa budovy; (7) „európska norma“ znamená normu prijatú Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy, a sprístupnenú verejnosti; ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový (3)(8) „osvedčenie o energetickej hospodárnosti budovy“: √znamená Õ osvedčenie uznávané členským štátom alebo na to určenou právnickou osobou, ktoré obsahuje √ uvádza Õ energetickú hospodárnosť budovy √ alebo jej častí Õ vypočítanú podľa metodiky založenej na všeobecnom rámci uvedenom v prílohe √ prijatej v súlade s článkom 3 Õ ; ⎢ 2002/91 (4) „teplárne“ (kombinácia tepla a energie): simultánna premena primárnych palív na mechanickú alebo elektrickú alebo tepelnú energiu, spĺňajúc určité kritériá kvality energetickej účinnosti; ò nový (9) „kogenerácia“ znamená výrobu tepelnej energie a súčasne elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu; (10) „nákladovo optimálna úroveň“ znamená najnižšiu úroveň nákladov počas životného cyklu budovy, pričom sa tieto náklady stanovujú s prihliadnutím na investičné náklady, náklady na údržbu a prevádzku (vrátane nákladov na energiu), prípadné zisky z výroby energie a prípadné náklady na likvidáciu; ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový (5)(11) „klimatizačný systém“: √znamená Õ kombináciua všetkých zložiek potrebných na zabezpečenie formy úpravy ð vnútorného ï vzduchu √ vrátane vetrania Õ , v ktorej sa kontroluje alebo znižuje teplota, je možná v kombinácii s kontrolou vetrania, vlhkosti a čistoty vzduchu; (6)(12) „kotol“: √znamená Õ kombináciua kotla a horáka navrhnutúá na prenos tepla uvoľneného zo horenia √ spaľovania Õ do vody ð kvapaliny ï ; (7)(13) „účinný stanovený výkon“ (vyjadrený v kW): √znamená Õ maximálny tepelný výkon √ vyjadrený v kW Õ stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas súvislej prevádzky pri dodržiavaní úžitkovej hospodárnosti √ efektívnosti Õ uvedenej výrobcom; (8)(14) „tepelné čerpadlo“: √znamená Õ prístroj alebo zariadenie, ktoré odoberá teplo za nízkej teploty zo vzduchu, vody alebo pôdy a dodáva teplo do budovy. Článok 3Prijatie metodiky √ výpočtu energetickej hospodárnosti budov Õ ê PE-CO_S 3654/08 (2002/91 prispôsobené) (prispôsobené) Členské štáty uplatnia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov na základe √ v súlade s Õ všeobecnýmého rámcoma stanovenýmého v prílohe I k tejto smernici. Komisia prispôsobí body 1 a 2 prílohy technickému pokroku so zreteľom na štandardy alebo normy uplatňované podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 14 ods. 2. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Táto metodika sa stanoví √ prijíma Õ na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadrí transparentne a môže zahŕňať ukazovateľ emisií CO2. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 4 Stanovenie √ minimálnych Õ požiadaviek na energetickú hospodárnosť 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy ð s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne a ï √ na výpočet Õ podľa metodiky uvedenej v článku 3. Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov. Tieto požiadavky majú brať do úvahy všeobecné podmienky vnútorného prostredia, aby sa vylúčili možné negatívne účinky ako napríklad neprimerané vetranie, ako aj miestne podmienky, navrhovaná funkcia a vek budovy. Tieto požiadavky sa prehodnocujú v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než päť rokov a podľa potreby sa aktualizujú, aby odrážali technický pokrok v sektore stavebníctva. 2. Požiadavky na energetickú hospodárnosť sa uplatnia v súlade s článkami 5 a 6. 3.2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia alebo neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov: a) budovy a pamätníky úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo kvôli svojej osobitnej architektonickej alebo historickej hodnote, keď by dodržiavanie √ minimálnych Õ požiadaviek √ na energetickú hospodárnosť Õ neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;, b) budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;, c) dočasné budovy s plánovanou dobou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;, d) bytové domy, ktoré sa využívajú menej než štyri mesiace do roka;, e) samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2. ò nový 3. S účinnosťou od 30. júna 2014 členské štáty nesmú poskytovať stimuly na výstavbu alebo obnovu tých budov alebo ich častí, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť dosahujúce výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2. 4. S účinnosťou od 30. júna 2017 členské štáty v prípade revízie svojich minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť ustanovených v súlade s odsekom 1 tohto článku zabezpečujú, aby tieto požiadavky dosiahli výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2. ò nový Článok 5 Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť 1. Komisia do 31. decembra 2010 ustanoví komparatívnu metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a ich častí. V komparatívnej metodike sa bude rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 2. 2. Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri použití komparatívnej metodiky ustanovenej v súlade s odsekom 1 a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky, a porovnávajú výsledky tohto výpočtu s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť, ktoré ustanovili. Komisii oznamujú všetky vstupné údaje a hypotézy použité na tento výpočet, ako aj všetky výsledky výpočtu. Správa môže byť zahrnutá do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Prvá správa sa predloží najneskôr do 30. júna 2011. 3. Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. ê 2002/91 (prispôsobené) Článok 65 Nové budovy 1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nové budovy spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené √ ustanovené v súlade s Õ v článkomu 4. Pre nové budovy s celkovou úžitkovou plochou nad 1000 m2 členské štáty √ pred začiatkom výstavby Õ zabezpečia, aby √ sa zvážila a zohľadnila Õ technická, environmentálna a hospodárskana realizovateľnosť √ týchto Õ alternatívnych systémov, ako sú: a) decentralizovanýché systémovy dodávky energie založenýché na obnoviteľnej energii;, b) teplárne, √ kogenerácie Õ ; c) diaľkového alebo blokového vykurovaniae alebo chladeniae, ak je k dispozícii;, d) tepelnýché čerpadiellá. za určitých podmienok, zvážila a vzala do úvahy skôr, než sa začne s výstavbou. ò nový 2. Členské štáty zabezpečujú zdokumentovanie analýzy alternatívnych systémov uvedených v odseku 1 transparentným spôsobom v žiadosti o povolenie na výstavbu alebo o konečné schválenie výstavby budovy. ê 2002/91 (prispôsobené) Článok 76 Existujúce budovy Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov s celkovou úžitkovou plochou nad 1000 m2 zlepšila tak, aby spĺňali minimálne požiadavky √ na energetickú hospodárnosť Õ, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať. Členské štáty odvodia √ ustanovia Õ tieto minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť na základe požiadaviek na energetickú hospodárnosť stanovených pre budovy v súlade s článkom 4. Požiadavky sa môžu stanoviť pre obnovované budovy ako celok alebo pre obnovované systémy alebo časti, ak sú súčasťou obnovy, ktorá sa uskutoční v rámci stanoveného časového obdobia s vyššie uvedeným cieľom zlepšiť celkovú energetickú hospodárnosť budovy √ alebo jej častí Õ . ò nový Článok 8 Technické systémy budov 1. Členské štáty ustanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súvislosti s technickými systémami budov inštalovanými v budovách. Požiadavky sa ustanovujú v prípade nových technických systémov budov a ich častí a v prípade ich nahradenia a modernizácie. Požiadavky zahŕňajú najmä tieto komponenty: a) kotly alebo iné generátory tepla vykurovacích systémov; b) ohrievače vody v systémoch na teplú vodu; c) centrálne klimatizačné jednotky alebo generátory chladného vzduchu v klimatizačných systémoch. 2. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené podľa odseku 1 musia byť v súlade s právnymi predpismi platnými pre výrobok(-ky), ktoré vytvárajú systém, a musia vychádzať z vhodnej inštalácie výrobku(-ov) a správneho nastavenia a kontroly technického systému budovy. Týmito požiadavkami sa zabezpečuje najmä dosiahnutie správnej hydraulickej rovnováhy v hydraulických vykurovacích systémoch využívajúcich rozvod vody a použitie výrobku(-ov) primeranej veľkosti a typu v prípade inštalácie s prihliadnutím na zamýšľané použitie technického systému budovy. Článok 9Budovy, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO 2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie 1. Členské štáty vypracovávajú národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Stanovia ciele týkajúce sa minimálneho percentuálneho podielu, ktorý tieto budovy budú v roku 2020 tvoriť z celkového počtu budov a ktorý budú predstavovať vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche. Osobitné ciele sa stanovia pre: a) nové a obnovené obytné budovy; b) nové a obnovené neobytné budovy; c) budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov. Členské štáty stanovujú ciele uvedené v písm. c) s prihliadnutím na vedúcu úlohu, ktorú by mali verejné orgány zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov. 2. Národný plán uvedený v odseku 1 zahŕňa okrem iného tieto prvky: a) definíciu členského štátu týkajúcu sa budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie; b) predbežné ciele vyjadrené ako percentuálny podiel, ktorý tieto budovy budú v roku 2015 tvoriť z celkového počtu budov a ktorý budú predstavovať vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche; c) informácie o opatreniach prijatých na účely podpory týchto budov. 3. Členské štáty oznámia Komisii národné plány uvedené v odseku 1 najneskôr do 30. júna 2011 a každé tri roky ju informujú o pokroku dosiahnutom pri implementácii svojich národných plánov. Národné plány a správy o pokroku môžu byť zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES. 4. Komisia ustanovuje spoločné zásady vymedzenia budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2. 5. Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Komisia na základe tejto správy vypracováva stratégiu a v prípade potreby navrhuje opatrenia určené na zvyšovanie počtu týchto budov. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 107 Osvedčeni ae o energetickej hospodárnosti 2.1. ðČlenské štáty ustanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. ï Osvedčenie o energetickej hospodárnosti budov má obsahujeovať √ hodnoty energetickej hospodárnosti budovy a Õ referenčné hodnoty, ako sú súčasné právne normy a štandardy ð minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ï, aby sa umožnilo √ vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jej častí Õ spotrebiteľom porovnať a posúdiť √ jej Õ energetickú hospodárnosť budovy. 2. OK osvedčenieu sa doložia √ zahŕňa Õ odporúčania pre finančne výhodné √ nákladovo efektívne Õ zlepšenie energetickej hospodárnosti √ budovy alebo jej častí Õ . Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti sa vzťahujú na: a) opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obvodového plášťa budovy alebo technického(-ých) systému(-ov) budovy a b) opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých častí alebo prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obvodového plášťa budovy alebo technického(-ých) systému(-ov) budovy. ò nový 3. Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a uvádzajú sa v nich transparentné informácie o ich nákladovej efektívnosti. Hodnotenie efektívnosti nákladov vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií a úrokových sadzieb v prípade investícií potrebných na implementáciu odporúčaní. 4. V osvedčení o energetickej hospodárnosti sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie o odporúčaniach uvedených v osvedčení. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na implementáciu odporúčaní. ð 5. ï Certifikácia bytov alebo jednotiek projektovaných na samostatné používanie v bytových domoch môže byť založená na: ða) ï spoločnej certifikácii celého bytového domu so spoločným systémom vykurovania alebo ?b) ï hodnotení iného podobného bytu v tom istom bytovom dome. ò nový 6. Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z posúdenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci osvedčenie o energetickej hospodárnosti. 7. Osvedčenie ð o energetickej hospodárnosti nesmie ï platiť viac ako 10 rokov. ê 2002/91 (prispôsobené) Článok 11 √Vydávanie osvedčení o energetickej hospodárnosti Õ ò nový 1. Členské štáty zabezpečujú vydávanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti v prípade budov alebo ich častí, ktoré sa stavajú, predávajú alebo prenajímajú, a v prípade budov, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej úžitkovej plochy využíva verejný orgán. 2. Členské štáty zabezpečia ð požadujú ï, aby vtedy, keď sa budovy ð alebo ich časti ï postavia, predajú alebo prenájmu, ð nezávislý odborník vydávajúci osvedčenie o energetickej hospodárnosti uvedený v článku 16 alebo predajca ï dal ð poskytol ï osvedčenie o energetickej hospodárnosti k dispozícii vlastníkovi. ò nový 3. Členské štáty požadujú, aby sa v prípade ponuky budov alebo ich častí na predaj uvádzal vo všetkých inzerátoch na predaj budovy alebo jej častí číselný ukazovateľ energetickej hospodárnosti a aby perspektívny kupujúci videl osvedčenie o energetickej hospodárnosti. Predajca poskytne osvedčenie o energetickej hospodárnosti kupujúcemu najneskôr pri uzavretí zmluvy o predaji. 4. Členské štáty požadujú, aby sa v prípade ponuky budov alebo ich častí na prenájom uvádzal vo všetkých inzerátoch na prenájom budovy alebo jej častí číselný ukazovateľ energetickej hospodárnosti a aby perspektívny nájomca videl osvedčenie o energetickej hospodárnosti. Vlastník poskytne osvedčenie o energetickej hospodárnosti nájomcovi najneskôr pri uzavretí zmluvy o prenájme. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový 5. Členské štáty √ môžu vyňať Õ neuplatňujú tento odsek na kategórie √ budov Õ uvedené v článku 4 ods. 23 √ z uplatňovania Õ odsekov 1, 2, 3 a 4. Cieľ osvedčenia sa má obmedziť na poskytnutie informácií a o všetkých ďalších účinkoch týchto osvedčení, pokiaľ ide o právne konanie alebo iné, sa rozhodne v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Článok 12 √Vystavenie osvedčení o energetickej hospodárnosti Õ 3.1. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osvedčenie o energetickej hospodárnosti, nie staršie ako desať rokov, umiestnilo √ vystavilo Õ na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste √ v prípade, ak Õ v budovách s √ v budove Õ celkovúou úžitkovúou plochou nad 1 000 ð 250 ï m2 √ využívajú Õ v ktorej sídlia verejné orgány a inštitúcie poskytujúce verejné služby veľkému počtu občanov a preto ich občania často navštevujú. ò nový 2. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osvedčenie o energetickej hospodárnosti vystavilo na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove, pre ktorú bolo vydané osvedčenie o energetickej hospodárnosti v súlade s článkom 11 ods. 1, verejnosť často navštevuje celkovú úžitkovú plochu nad 250 m2. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový 2. Môže sa tiež na viditeľnom mieste vystaviť rozsah odporúčaných a skutočných vnútorných a, ak je to vhodné, aj ďalších dôležitých klimatických faktorov. Článok 138 Kontrola kotlov ð vykurovacích systémov ï So zreteľom na znižovanie spotreby energie a obmedzenie emisií oxidu uhličitého 1. Ččlenské štáty urobia jednu z týchto dvoch vecí: a) stanovia opatrenia potrebné na ustanovenie pravidelnej kontroly kotlov √ vykurovacích systémov s kotlami Õ , v ktorých sa spaľujú neobnoviteľné tekuté alebo tuhé palivá s účinným stanoveným výkonom √ vyšším ako Õ od 20 kW až do 100 kW. √ Kontrola Õ obsahuje posúdenie účinnosti kotla a jeho veľkosti v porovnaní s vykurovacími požiadavkami budovy., Takáto kontrola sa môže uplatniť aj pri kotloch na iné palivá. ò nový 2. Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu kotla vykurovacieho systému a od jeho účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu vykurovacieho systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly. ⎢ 2002/91 ð nový ð 3. Vykurovacie systémy s ï kKotlamiy s účinným stanoveným výkonom vyšším než 100 kW sa kontrolujú najmenej každé dva roky. Pre plynové kotly sa toto obdobie môže predĺžiť na štyri roky. ò nový Pre vykurovacie zariadenia s kotlami s účinným stanoveným výkonom vyšším než 20 kW, ktoré sú staršie než 15 rokov, členské štáty stanovia potrebné opatrenia na ustanovenie individuálnej, špeciálnej kontroly celého vykurovacieho zariadenia. Na základe tejto kontroly, ktorá obsahuje posúdenie účinnosti kotla a jeho veľkosti v porovnaní s vykurovacími požiadavkami budovy, odborníci poskytnú rady užívateľom o nahradení kotlov, iných úpravách vykurovacieho zariadenia a o alternatívnych riešeniach, alebo b) ð 4. ï ð Odchylne od odsekov 1, 2 a 3 sa členské štáty môžu rozhodnúť ï prijať opatrenia na zabezpečenie poskytnutia rád užívateľom o nahradení kotlov, iných úpravách vykurovacieho zariadenia a o alternatívnych riešeniach, ktoré môžu zahŕňať kontroly na posúdenie účinnosti a vhodnej veľkosti kotla. Celkový dopad tohto prístupu by mal ð musí ï byť vo všeobecnosti rovnaký ako dopad vyplývajúci z ustanovení uvedených v písm. a) odsekoch 1, 2 a 3. ðAk ï členské štáty, ktoré si zvolia túto možnosť, ð uplatňovať opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku, ï predložia Komisii správu o rovnosti ð týchto opatrení s opatreniami ustanovenými v odsekoch 1, 2 a 3 najneskôr do 30. júna 2011. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Správy môžu byť zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES. ï svojich prístupov. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 149 Kontrola klimatizačných systémov 1. So zreteľom na znižovanie spotreby energie a obmedzenie emisií oxidu uhličitého Ččlenské štáty stanovia potrebné opatrenia na ustanovenie pravidelnej kontroly klimatizačných systémov s účinnýmého stanovenýmého výkonomu viac než 12 kW. Táto Kkontrola obsahuje posúdenie účinnosti a veľkosti klimatizácie v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Užívateľom sa poskytnú vhodné rady o možnom zlepšení alebo nahradení klimatizačného systému a o alternatívnych riešeniach. ò nový 2. Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu klimatizačného systému a od jeho účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu klimatizačného systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly. ò nový Článok 15Správy o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov 1. Tento článok sa vzťahuje na správy o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov. 2. Správa o kontrole sa vydáva pravidelne a v prípade každého kontrolovaného systému. Správa o kontrole obsahuje: a) porovnanie energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému s energetickou hospodárnosťou i) najlepšieho uskutočniteľného systému, ktorý je k dispozícii a ii) systému podobného typu, v prípade ktorého všetky relevantné komponenty dosahujú úroveň energetickej hospodárnosti požadovanej v príslušných právnych predpisoch; b) odporúčania týkajúce sa nákladovo efektívneho zlepšenia energetickej hospodárnosti systému budovy alebo jej častí. Odporúčania uvedené v písm. b) sa týkajú konkrétneho systému a uvádzajú sa v nich transparentné informácie o ich nákladovej efektívnosti. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií a úrokových sadzieb v prípade investícií. 3. Správu o kontrole poskytuje kontrolór vlastníkovi alebo nájomcovi budovy. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 1610 Nezávislí odborníci Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu √ energetickej hospodárnosti Õ budov, prípravu súvisiacich odporúčaní a kontrolu kotlov ð vykurovacích systémov ï a klimatizačných systémov vykonali kvalifikovaní a/alebo akreditovaní nezávislí odborníci, ktorí vykonávajú túto činnosť ako samostatní podnikatelia alebo zamestnanci verejných √ orgánov Õ alebo súkromných firiem. ò nový Pri akreditácii odborníkov sa zohľadňujú ich spôsobilosti a miera nezávislosti. ò nový Článok 17Nezávislý systém kontroly 1. Členské štáty zabezpečujú zavedenie nezávislého systému kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov v súlade s prílohou II. 2. Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly. V prípade, ak sa tak rozhodnú konať, musia kontrolovať, či sa nezávislé systémy kontroly implementujú v súlade s prílohou II. 3. Členské štáty požadujú registráciu osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole uvedenej v odseku 1 alebo ich sprístupnenie príslušným orgánom alebo subjektom, na ktoré na základe žiadosti príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 1811 Kontrola √ Preskúmanie Õ Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený podľa článku 2114, zhodnotí túto smernicu na základe skúseností získaných počas jej uplatňovania a, ak je to potrebné, dá okrem iného návrhy s ohľadom na: a) možné doplňujúce opatrenia odvolávajúce sa na obnovu budov s celkovou úžitkovou plochou menšou než 1000 m2; ò nový a) metodiky hodnotenia energetickej hospodárnosti budov na základe spotreby primárnej energie a emisií oxidu uhličitého; b) všeobecné stimuly pre ďalšie opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti v budovách. Článok 19 Informácie Členské štáty môžu prijímajú potrebné opatrenia na informovanie užívateľov ð vlastníkov alebo nájomcov ï budov ð alebo ich častí ï , týkajúce sa rôznych metód a praxe, ktoré slúžia na zlepšenie energetickej hospodárnosti. ò nový Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o osvedčeniach o energetickej hospodárnosti a správach o kontrolách, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o strednodobých a dlhodobých finančných dôsledkoch v prípade, ak sa na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov neprijmú žiadne opatrenia. ê 2002/91 ð nový Na požiadanie členských štátov Komisia pomôže členským štátom pri usporiadaní informačných kampaní ð na účely prvého a druhého odseku ï , ktoré sa môžu riešiť v programoch Spoločenstva. ò nový Článok 20 Prispôsobenie rámca ð prílohy I technickému pokroku ï Body 1 a 2 prílohy sa hodnotia v pravidelných intervaloch, ktoré nie sú kratšie než dva roky. ê PE-CO_S 3654/08 (2002/91 prispôsobené) (prispôsobené) ð nový √Komisia prispôsobuje Õ Prispôsobenia bodyov 31 a 42 prílohy I k tejto smernici technickému pokroku. √ Tieto opatrenia Õ zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 2114 ods. 2. ê PE-CO_S 3654/08 (2002/91 prispôsobené) Článok 2114 Výbor 1. Komisii pomáha výbor. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8. ò nový Článok 22Sankcie Členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách platné na porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto opatrenia Komisii najneskôr do 31. decembra 2010 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú. ê 2002/91 (prispôsobené) Článok 2315 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 4. januára 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty môžu, ak im chýbajú kvalifikovaní a/alebo akreditovaní odborníci, mať dodatočné obdobie troch rokov na úplné uplatnenie ustanovení článkov 7, 8 a 9. Ak využijú túto možnosť, členské štáty to oznámia Komisii, pričom poskytnú náležité zdôvodnenie spolu s časovým harmonogramom týkajúcim sa ďalšieho uplatňovania tejto smernice. ò nový 1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2010 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 až 17, 19 a 22 a prílohami I a II k tejto smernici. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. Tieto ustanovenia sa uplatňujú najneskôr od 31. decembra 2010, pokiaľ ide o články 2, 3, 9, 10 až 12, 16, 17, 19 a 22. Pokiaľ ide o články 4 až 8, 13 až 15 a 17, tieto ustanovenia sa uplatňujú najneskôr od 31. decembra 2010 na budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov, a najneskôr od 31. januára 2012 na ostatné budovy. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 24 Zrušenie Smernica 2002/91/ES, zmenená a doplnená nariadením uvedeným v prílohe III časti A, sa zrušuje s účinnosťou od 1. februára 2012 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smerníc uvedených prílohe III časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Článok 2516 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť √ dvadsiatym Õ dňom po jej uverejneníia v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 2617 Táto smernica je adresovaná √ určená Õ členským štátom. V […] Za Európsky parlament predseda […] Za Radu predseda […] ⎢ 2002/91 ð nový PRÍLOHA I Všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov ( ð uvedený v ï článkuok 3) ò nový 1. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítaného alebo skutočného ročného objemu energie spotrebovanej na uspokojenie rôznych potrieb súvisiacich s jej bežným používaním a odráža energetické potreby vykurovania a energetické potreby chladenia (energia potrebná na to, aby sa predišlo prehriatiu) určené na zachovanie stanovených teplotných podmienok budovy. 2. Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje transparentným spôsobom a zahŕňa aj číselné ukazovatele emisií oxidu uhličitého a spotreby primárnej energie. V metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budov by sa mali zohľadniť európske normy. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový 13. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov obsahuje √ sa ustanovuje s prihliadnutím na Õ aspoň tieto aspekty: a) ðtieto skutočné ï tepelné charakteristiky budovy (vonkajšie a ð vrátane jej ï vnútornýché √ priečok Õ časti , atď.). ò nový i) tepelnú kapacitu; ii) izoláciu; iii) pasívne vykurovanie; iv) chladiace prvky a v) tepelné mosty; ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový Tieto charakteristiky môžu obsahovať aj vzduchotesnosť; b) vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou vrátane ich izolačných charakteristík; c) klimatizačné zariadeniae; d) √prirodzené a mechanické Õvetranie √ , čo môže zahŕňať vzduchotesnosť Õ ; ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový e) zabudované osvetľovacie zariadenie (hlavne √ v Õ nebytovomý sektore); f) ?návrh, ï poloha √ umiestnenie Õ a orientáciua budovy vrátane vonkajšej klímy; g) pasívne solárne systémy a solárnua ochranua; h) prirodzené vetranie; ih) vnútorné klimatické podmienky vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia; ò nový i) vnútornú záťaž. ê 2002/91 (prispôsobené) ð nový 24. Kladný vplyv týchto aspektov by sa mal brať do úvahy vždy, ak je to dôležité pre tento výpočet: a) ðmiestne podmienky solárnej expozície, ï aktívne solárne systémy a ostatné vykurovacie a elektrické systémy založené na obnoviteľných zdrojoch energie; b) elektrina vyrábaná v teplárňach √ v rámci kogenerácie Õ ; c) diaľkové aalebo blokové vykurovacie a chladiace systémy; d) denné svetlo. 35. Na účely tohto výpočtu by sa budovy mali primerane klasifikovať do √ týchto Õ kategórií, ako sú: a) rodinné domy rôznych typov; b) bytové domy; c) administratívne budovy; d) školské budovy; e) nemocnice; f) hotely a reštaurácie; g) športové zariadenia; h) budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby; i) ostatné typy budov spotrebujúcich energiu. ò nový PRÍLOHA II Nezávislé systémy kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách 1. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,5 % z celkového počtu osvedčení o energetickej hospodárnosti vydávaných každoročne a podrobujú ich overovaniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých osvedčení: a) kontrola platnosti vstupných údajov týkajúcich sa budovy a použitých na vydanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti, ako aj výsledkov uvedených v osvedčení; b) kontrola vstupných údajov a overenie výsledkov uvedených v osvedčení vrátane poskytnutých odporúčaní; c) úplná kontrola vstupných údajov týkajúcich sa budovy a použitých na vydanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti, úplné overenie výsledkov uvedených v osvedčení vrátane poskytnutých odporúčaní a kontrola budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v osvedčení o energetickej hospodárnosti a certifikovanou budovou. 2. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,1 % z celkového počtu správ o kontrolách vydávaných každoročne a podrobujú ich overovaniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých správ o kontrolách: a) kontrola platnosti vstupných údajov týkajúcich sa kontrolovaného technického systému budovy a použitých na vydanie správy o kontrole, ako aj výsledkov uvedených v správe o kontrole; b) kontrola vstupných údajov a overenie výsledkov uvedených v správe o kontrole vrátane poskytnutých odporúčaní; c) úplná kontrola vstupných údajov týkajúcich sa kontrolovaného technického systému budovy a použitých na vydanie správy o kontrole, úplné overenie výsledkov uvedených v správe o kontrole vrátane poskytnutých odporúčaní a kontrola budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v správe o kontrole a kontrolovaným technickým systémom budovy. ⎢ 2002/91 ð nový PRÍLOHA III Časť A Zrušená smernica v znení neskorších zmien a doplnení(uvedená v článku 24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES (Ú. v. ES L 1, 4 .1. 2003, s. 65) | Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady […] (Ú. v. EÚ […]) | iba bod 9.9 prílohy | Časť B Časové lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a na uplatňovanie (uvedené v článku 24) Smernica | Lehota na transpozíciu | Dátum uplatňovania | 2002/91/ES | 4. januára 2006 | 4. januára 2009, len pokiaľ ide o články 7, 8 a 9 | _____________ PRÍLOHA IV Tabuľka zhody Smernica 2002/91/ES. | Táto smernica | Článok 1 | Článok 1 | Článok 2 úvodný text | Článok 2 úvodný text | Článok 2 bod 1 | Článok 2 bod 1 | - | Článok 2 bod 2 | Článok 2 bod 2 | Článok 2 bod 3 a príloha I | - | Článok 2 bod 4, 5, 6 a 7 | Článok 2 bod 3 | Článok 2 bod 8 | Článok 2 bod 4 | Článok 2 bod 9 | - | Článok 2 bod 10 | Článok 2 bod 5 | Článok 2 bod 11 | Článok 2 bod 6 | Článok 2 bod 12 | Článok 2 bod 7 | Článok 2 bod 13 | Článok 2 bod 8 | Článok 2 bod 14 | Článok 3 | Článok 19 a príloha I | Článok 4 ods. 1 | Článok 4 ods. 1 | Článok 4 ods. 2 | - | Článok 4 ods. 3 | Článok 4 ods. 2 | - | Článok 4 ods. 3 | - | Článok 4 ods. 4 | - | Článok 5 | Článok 5 | Článok 6 ods. 1 | - | Článok 6 ods. 2 | Článok 6 | Článok 7 | - | Článok 8 | - | Článok 9 | Článok 7 ods. 1 | Článok 10 ods. 5, článok 11 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 | Článok 7 ods. 2 | Článok 10 ods. 1 a 2 | Článok 7 ods. 3 | Článok 12 | - | Článok 11 ods. 4, 7 a 8 | Článok 8 úvodný text | Článok 13 úvodný text | Článok 8 písm. a) | Článok 13 ods. 1 a 3 | - | Článok 13 ods. 2 | Článok 8 písm. b) | Článok 13 ods. 4 | Článok 9 | Článok 14 ods. 1 | - | Článok 14 ods. 2 | - | Článok 15 | Článok 10 | Článok 16 | - | Článok 17 | Článok 11 úvodný text | Článok 18 úvodný text | Článok 11 písm. a) | - | - | Článok 18 písm. a) | Článok 11 písm. b) | Článok 18 písm. b) | Článok 12 | Článok 19 | Článok 13 | Článok 20 | Článok 14 ods. 1 | Článok 21 ods. 1 | Článok 14 ods. 2 | Článok 21 ods. 2 | Článok 14 ods. 3 | - | - | Článok 22 | Článok 15 ods. 1 | Článok 23 ods. 1 a 2 | Článok 15 ods. 2 | - | - | Článok 24 | Článok 16 | Článok 25 | Článok 17 | Článok 26 | Príloha | Príloha I | - | Prílohy II až IV | LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. NÁZOV NÁVRHU: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov 2. RÁMEC ABM/ABB Príslušná(-é) oblasť(-ti) politiky a súvisiaca(-e) činnosť(-ti): 06: Energetika a doprava 3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY 3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky B..A)) vrátane ich názvov: 06 01 01: Výdavky spojené s pracovníkmi pôsobiacimi v oblasti politiky „Energetika a doprava“ 3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu: Začiatok: rok 2010 Koniec: neurčený 3.3. Rozpočtové charakteristiky: Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade | 06 01 01 | Nepovinné | Nedif. | NIE | NIE | NIE | č. 5 | 4. ZHRNUTIE ZDROJOV 4.1. Finančné zdroje 4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok n | n+1 | n+2 | n+3 | n+4 | n + 5 a nasl. | Spolu | Prevádzkové výdavky | Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume | Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA | Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume | Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 2,196 | Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | Celkové orientačné finančné náklady na akciu | VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 2,196 | PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 2,196 | Údaje o spolufinancovaní Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku tohto spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky): v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n+1 | n+2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu | …………………… | f | VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 2,196 | 4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním. ( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade. ( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu). 4.1.3. Finančný vplyv na príjmy X Návrh nemá finančný vplyv na príjmy. ( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom: v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto) Pred akciou [Rok n-1] | Stav po akcii | Počet ľudských zdrojov spolu | 5. CHARAKTERISTIKY A CIELE Podrobnosti týkajúce sa obsahu návrhu sa majú uvádzať v dôvodovej správe. V tomto oddiele legislatívneho finančného výkazu sa uvádzajú nasledujúce doplňujúce informácie: 5.1. Potreby, ktoré treba uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte V smernici sa požaduje od Komisie, aby ustanovila a implementovala metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Táto metodika sa musí zaviesť najneskôr do 31. decembra 2010. Komisia takisto musí ustanoviť zásady vymedzenia budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. V smernici sa požaduje od členských štátov, aby uvedenú metodiku začali používať od 30. júna 2011 a aby predkladali správy o jej výsledkoch každé tri roky. Od členských štátov sa takisto požaduje, aby predkladali správy o svojich národných programoch týkajúcich sa budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie, pričom Komisia musí tieto plány analyzovať a následne vypracovať správu o pokroku. Napokon sa od členských štátov požaduje, aby predkladali správy o zhode informačných a dobrovoľných opatrení týkajúcich sa vykurovacích systémov a systémov kontroly. 5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia Sektor stavebníctva sa v najväčšej miere podieľa na spotrebe energie a vypúšťa najväčšie množstvo emisií CO2 v EÚ a je tak zodpovedný za približne 40 % celkovej spotreby konečnej energie a množstva emisií CO2 v EÚ. Sektor má značný nevyužitý potenciál na nákladovo efektívne úspory energie, a ak by sa zrealizoval, v EÚ by bola v roku 2020 spotreba konečnej energie o 11 % nižšia. 5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM Cieľom smernice je ušetriť energiu a znížiť emisie skleníkových plynov v sektore stavebníctva. 5.4. Spôsob implementácie (orientačný) Uveďte vybraný(-é) spôsob(-y) implementácie činnosti(-í). ( Centralizované hospodárenie X priamo na úrovni Komisie ( nepriamo delegovaním právomocí na: ( výkonné agentúry ( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách X národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme ( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie ( s členskými štátmi ( s tretími krajinami ( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte) Poznámky: 6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE 6.1. Systém monitorovania Štandardné znenie 6.2. Hodnotenie 6.2.1. Hodnotenie ex-ante 6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností) 6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení 7. OPATRENIA PROTI PODVODOM Štandardné znenie 8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH 8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 | Úradníci | AD | 3 | 3 | 3 | 3 | 3 | 3 | B*, C*/AST | Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 | Iní zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 04/05 | SPOLU | 3 | 3 | 3 | 3 | 3 | 3 | 8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie Ustanoviť a monitorovať používanie metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov Opatrenia nadväzujúce na implementáciu smernice členskými štátmi a súvisiaca správa. Príprava, organizácia a opatrenia nadväzujúce na stretnutie (komitologického) výboru. 8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny) ( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť ( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n X Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR. ( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia). ( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku. 8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU | Iná technická a administratívna pomoc | - intra muros | - extra muros | Technická a administratívna pomoc spolu | 8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh ľudských zdrojov | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | 0,366 | Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci | Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 | 8.2.6. Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU | XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | XX 01 02 11 03 – Výbory[21] | XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | XX 01 02 11 05 - Informačné systémy | 2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | Výpočet – Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume | Potreby týkajúce sa ľudských a administratívnych zdrojov budú pokryté z prostriedkov, ktoré môžu byť s ohľadom na rozpočtové obmedzenia pridelené riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania prostriedkov. | [1] Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65 – 71. [2] KOM(2007) 1. [3] Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29 – 58. [4] Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50 – 60. [5] Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29 – 58. [6] KOM(2008) 30. [7] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 12 – 26. [8] KOM(2008) 397/3. [9] KOM/2002/0278 v konečnom znení. [10] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [11] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [12] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [13] Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65. [14] Pozri prílohu IV, časť A. [15] KOM(2006) 545 v konečnom znení. [16] Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64. [17] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. [18] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce. [19] Ako je uvedené v oddiele 5.3. [20] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry. [21] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.