[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 13.11.2008 KOM(2008) 770 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV O REALIZÁCII PROGRAMU TRANSEURÓPSKYCH ENERGETICKÝCH SIETÍ V OBDOBÍ ROKOV 2002-2006 Podľa článku 16 nariadenia 2236/1995/ES SPRÁVA KOMISIEEURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE,EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORUA VÝBORU REGIÓNOV O REALIZÁCII PROGRAMU TRANSEURÓPSKYCH ENERGETICKÝCH SIETÍ V OBDOBÍ ROKOV 2002-2006 Podľa článku 16 nariadenia 2236/1995/ES 1. ÚVOD Komisia predkladá „Správu o realizácii programu transeurópskych energetických sietí v období rokov 2002-2006“ Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov podľa článku 16 nariadenia Rady (ES) č. 2236/95[1] z 18. septembra 1995, v ktorom sa ustanovujú všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí (ďalej len „Finančné nariadenie TES“). Táto správa sa zaoberá projektmi TES-E, ktoré boli spolufinancované z rozpočtu TES-E v období rokov 2002-2006 (štúdie a diela). Skúmal sa aj konkrétny pokrok dosiahnutý pri realizácii prioritných projektov TES-E v sledovanom období. Preskúmanie daného obdobia sa spravovalo usmerneniami pre transeurópske energetické siete, ktoré boli prijaté v roku 1996[2] (ďalej len „usmernenia TES-E z roku 1996“), ktoré sa vzťahujú na roky 2002 a 2003, usmerneniami pre transeurópske energetické siete, ktoré boli prijaté v roku 2003[3] (ďalej len „usmernenia TES-E z roku 2003“), ktoré sa vzťahujú na roky 2004 až 2006, a Finančným nariadením TES prijatým v roku 1995, ktoré sa vzťahuje na celé obdobie rokov 2002-2006. V tejto správe o realizácii sa zohľadnila zmena právneho rámca, ktorá nastala v roku 2003. Najdôležitejším znakom v tomto období bol vstup desiatich nových členských štátov v roku 2004. S cieľom plne začleniť novú európsku susedskú politiku boli 6. septembra 2006 prijaté prepracované usmernenia pre transeurópske energetické siete[4]. Komisia považovala za dôležité zaoberať sa otázkami infraštruktúry v Strategickom prehľade európskej energetiky (SPEE), o ktorý požiadala Európska rada v marci 2006. Oznámenie o Prioritnom pláne prepojenia[5] na základe usmernení TES-E prijatom v roku 2006 bolo predložené 10. januára 2007 ako súčasť balíka SPEE. 2. UPLATNITEľNÉ PRÁVNE PREDPISY V OBDOBÍ ROKOV 2002-2006 2.1.1. Usmernenia TES-E Prvé usmernenia Európskeho spoločenstva pre transeurópske energetické siete boli prijaté v roku 1996[6]. V týchto usmerneniach sa určil zoznam potenciálnych oprávnených projektov na spolufinancovanie EÚ, ako aj kritériá pre ich oprávnenosť. Prvotný zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré boli potenciálne oprávnené na finančnú podporu Spoločenstva sa zmenil a doplnil dvakrát[7], v roku 1997[8] a v roku 1999. V roku 2003 boli usmernenia TES-E[9] prepracované v súvislosti s balíkom návrhov Komisie ohľadom energetickej infraštruktúry. Podmienkou tejto revízie bolo rozšírené posúdenie vplyvu. Kľúčový význam malo dokončenie výberu projektov na osiach priorít, ktoré majú cezhraničnú povahu alebo ktoré majú významný vplyv na cezhraničnú prenosovú kapacitu. Revíziou usmernení sa teda upravil a dokončil zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré boli predtým určené v prílohe k usmerneniam z roku 1996 (zmeneným a doplneným v rokoch 1997 a 1999) a určilo sa 12 osí pre prioritné projekty. Tieto osi zohľadňujú prepojenia, ktoré sú potrebné pre efektívne fungovanie vnútorného trhu a na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok energie. Úlohy pre elektrické a plynárenské siete sa líšia nasledovne: i) Existujúce kapacity elektrických prepojení sa považovali za nepostačujúce z hľadiska ďalšieho zvýšenia výmeny a obchodu. V dôsledku toho sa hlavy štátov a vlád na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v marci 2002 dohodli, že ustanovia smerný cieľ pre členské štáty, podľa ktorého by sa kapacita elektrických prepojení pre každú krajinu mala do roku 2005 rovnať najmenej 10 % inštalovanej výrobnej kapacity krajiny. ii) Pokiaľ ide o zemný plyn, kvôli vyťaženiu pôvodných zdrojov v rámci EÚ sa v najbližších 20-30 rokoch predpokladá zvýšená závislosť od dovozu plynu. V rámci politiky TES-E bolo reálne stanoviť za cieľ doplnkový objem dovozu plynu vo výške 70 miliárd kubických metrov do roku 2013 zo zdrojov v Rusku, severnej Afrike a v regióne Kaspického mora a Stredného Východu. Hlavnými dodávateľmi zemného plynu v súčasnosti sú Nórsko, Rusko a severná Afrika. V budúcnosti sa ďalšími dôležitými dodávateľmi stanú Kaspické more, Stredný Východ a región Perzského zálivu, a to vďaka rozvoju skvapalneného zemného plynu (LNG) prepravovaného po mori. Tieto zdroje určujú prirodzené tranzitné trasy a potrebu terminálov LNG a kapacity na znovusplyňovanie. 2.1.2. Finančné nariadenie TES Pokiaľ ide o energetiku, Finančné nariadenie TES prijaté v roku 1995 bolo zmenené a doplnené nariadeniami (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 788/2004[10] a 807/2004[11] z 21. apríla 2004. V nich sa ustanovujú podmienky, za ktorých sú projekty TES-E určené v usmerneniach TES-E oprávnené na spolufinancovanie. Špecifikuje najmä podiely financovania na štúdie (až do 50 % nákladov na štúdiu) a na práce (až do 10 % nákladov na projekt). Článok 5 finančného nariadenia TES zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 807/2004 predstavoval skutočný pokrok, pretože sa povolil vyšší podiel financovania na práce až do 20 % pri projektoch umiestnených na osi priorít, ako bolo ustanovené v usmerneniach TES-E z roku 2003. Aj napriek tomu je to naďalej podmienené vykonávacími pravidlami, ktoré bolo potrebné zjednodušiť, a obmedzené limitovanými rozpočtovými prostriedkami. 3. POKROK PRI šPECIFICKÝCH PROJEKTOCH Pokrok pri projektoch spoločného záujmu, ako sú ustanovené v prílohe k usmerneniam TES-E z roku 1996 až do roku 2003 a v prílohe III k usmerneniam TES-E z roku 2003 od roku 2003 a ďalej, je uvedený v správe o výkone usmernení pre transeurópske energetické siete v období rokov 2002-2004[12], ktorá bola zverejnená v roku 2006, a v štúdii „Realizácia projektov TES-E (2004-2006), hodnotenie a analýza“[13], ktorú vypracovali v roku 2006 nezávislí experti Generálneho riaditeľstva pre dopravu a energetiku. V období rokov 2002-2006 sa dokončilo 57 projektov spoločného záujmu[14] v oblasti elektrickej energie a 23 projektov v oblasti plynu. Z týchto 80 projektov bolo 68 umiestených na osi priorít, ako je ustanovené v usmerneniach prijatých v roku 2003. Tieto výsledky sú zhrnuté v tabuľke 1. Tabuľka 1: Projekty spoločného záujmu dokončené v období rokov 2002-2006. Prioritné projekty | 14 | 20 | 6 | 9 | 5 | 54 | Plyn | 4 | 4 | 3 | 9 | 3 | 23 | Prioritné projekty | 2 | 3 | 1 | 7 | 1 | 14 | CELKOM | 19 | 25 | 9 | 18 | 9 | 80 | Prioritné projekty | 16 | 23 | 7 | 16 | 6 | 68 | Z 80 projektov dokončených v sledovanom období bolo 17 spolufinancovaných z rozpočtu TES-E (v období od roku 1995 do roku 2006). Podrobný zoznam všetkých dokončených projektov spoločného záujmu v období rokov 2002 až 2006 je uvedený v prílohe. 4. FINANCOVANIE TES-E 4.1. Súkromný sektor Vlastné prostriedky prevádzkovateľov prenosových systémov (TSO) sú hlavnými zdrojmi financovania realizovaných projektov. Je ťažké získať presné a účelné číselné údaje o celkových investíciách TSO na projekty transeurópskych energetických sietí, najmä na projekty, na ktoré sa nepožadovalo financovanie TES-E. 4.2. Financovanie zo strany členských štátov Členské štáty sa vo väčšine prípadov priamo nezúčastňujú na financovaní projektov transeurópskych energetických sietí, pretože tieto projekty zväčša realizujú TSO. 4.3. Program financovania TES-E Financovanie TES-E transeurópskych energetických sietí predstavuje vo väčšine prípadov skôr obmedzený podiel na celkových nákladoch. Úlohou financovania TES-E je pôsobiť ako katalyzátor, aby sa zvýšili iné investičné zdroje a/alebo aby sa uľahčila realizácia projektu pod značkou TES-E. Od roku 2002 do roku 2006 dostala Komisia 132 žiadostí o financovanie TES-E, z ktorých 72[15] využilo finančnú podporu: 42 sa týkalo projektov v oblasti elektrickej energie a 30 projektov v oblasti plynu. Okrem toho, 3 zo 72 rozhodnutí o financovaní sa týkali prác (2 v sektore elektrickej energie a jedno v sektore plynu); ostatné financované projekty sa vzťahovali na štúdie. Podrobné informácie a procese výberu sú uvedené v tabuľke 2. Tabuľka 2: Podrobné údaje o výsledkoch výberu na pridelenie financovania TES-E v období rokov 2002-2006. Elektrina Štúdie Práce | 13 10 3 | 24 14 10 | 15 13 2 | 12 10 2 | 10 10 0 | 74 57 17 | Plyn Štúdie Práce | 15 11 4 | 13 12 1 | 20 17 3 | 6 6 0 | 4 3 1 | 58 49 9 | Vydané rozhodnutia o financovaní | 12 | 13 | 18 | 16 | 13 | 72 | Elektrina Štúdie Práce | 6 6 0 | 7 7 0 | 10 9 1 | 10 9 1 | 9 9 0 | 42 40 2 | Plyn Štúdie Práce | 6 6 0 | 6 6 0 | 8 8 0 | 6 6 0 | 4 3 1 | 30 29 1 | V období rokov 2002-2006 bola pridelená podpora v rámci rozpočtovej krivky TES-E v celkovej výške približne 93 726 000 EUR (pozri tabuľku 3). Táto suma sa z 57 % použila na sektor plynu a zo 43 % na sektor elektrickej energie. 94 % tejto sumy sa použilo na spolufinancovanie štúdií (až do 50 %) a 6 % na spolufinancovanie prác (až do 10 %). Podrobné údaje o záväzkoch TES-E v období rokov 2002-2006 sú uvedené v tabuľke 3. Tabuľka 3: Záväzky TES-E v období rokov 2002-2006 (mil. EUR) Záväzky Elektrina Štúdie Práce Plyn Štúdie Práce | 14,505 3,427 3,427 0 11,078 11,078 0 | 18,498 6,133 6,133 0 12,365 12,365 0 | 20,106 10,205 9,199 1,006 9,901 9,901 0 | 20,585 9,042 6,042 3,000 11,543 11,543 0 | 20,032 11,223 11,223 0 8,809 7,089 1,720 | 93,726 40,030 36,024 4,006 53,696 51,976 1,720 | V roku 2002 bola väčšina doručených návrhov zamietnutá v procese výberu kvôli nedostatočnému súladu s kritériami oprávnenosti, nedostatočnej premyslenosti a/alebo kvôli neúplnosti. V dôsledku toho bolo možné prideliť len 70 % z dostupného rozpočtu. V roku 2003 predstavovala podpora TES-E na vybrané projekty takmer 100 % z dostupného rozpočtu. Avšak kvôli odstúpeniu navrhovateľa jedného vybraného projektu sa mohlo prideliť len 86 % z dostupného rozpočtu. V roku 2004 dosiahla podpora TES-E na vybrané projekty sumu 21 484 260 EUR, čo predstavovalo takmer 100 % z dostupného rozpočtu. Aj v roku 2004 však jeden žiadateľ odstúpil od vybraného návrhu a bolo možné prideliť 94 % z dostupného rozpočtu. V roku 2005 bolo možné prideliť 96 % z dostupného rozpočtu. V roku 2006 bol doručený obmedzený počet návrhov, z ktorých jeden nespĺňal kritériá oprávnenosti. Všetky oprávnené návrhy prešli procesom hodnotenia a príslušná podpora TES-E dosiahla sumu 20 032 000 EUR. V dôsledku toho bolo možné prideliť len 93 % z dostupného rozpočtu. Pokiaľ ide o sumu, ktorá sa použila na prioritné projekty ustanovené v usmerneniach TES-E z roku 2003 a vybrané na financovanie v období rokov 2004 - 2006, takmer 61 % z dostupného rozpočtu bolo pridelených na projekty umiestnené na osi priorít a 39 % bolo pridelených na projekty spoločného záujmu. Elektrické siete dostali 47 % a plynové siete 53 % rozpočtu, ktorý sa použil na prioritné projekty a 55 % a 45 % rozpočtu, ktorý sa použil na projekty spoločného záujmu. Program TES-E sa zameriava hlavne na spolufinancovanie štúdií v ranej etape vývoja projektu, ktorá predstavuje vyššie riziká odstúpenia alebo zrušenia zo strany navrhovateľov projektov. Zvýšenie rozpočtu TES-E by umožnilo rozšíriť spolufinancovanie projektov v neskoršej etape vývoja (fáza výstavby), najmä tam, kde ide o zabezpečenie bezpečnosti dodávok. 4.4. Pôžičky Európskej investičnej banky (EIB) Od začiatku iniciatívy transeurópskych sietí v 90. rokoch zostávajú transeurópske siete dôležitou prioritou EIB v oblasti pôžičiek. Pôžičky EIB súvisiace s energetickou infraštruktúrou pokrývajú projekty zahrnuté do usmernení pre transeurópske energetické siete[16], ako aj nezahrnuté projekty energetickej infraštruktúry, ktoré však spĺňajú kritériá uvedené v prílohách I a II k usmerneniam TES-E. Pôžičky EIB, ktoré boli podpísané v období rokov 2002 - 2006, dosahujú výšku 831 mil. EUR pre sektor elektrickej energie a 2 185 mil. EUR pre sektor plynu. Asi 36 % celkovej sumy bolo pridelených na prioritné projekty, takmer 50 % bolo pridelených na projekty spoločného záujmu a približne 14 % na iné projekty TES, ktoré nie sú uvedené v prílohe III k usmerneniam TES-E, ale sú umiestnené na osi priorít, ako je ustanovené v prílohách I a II k usmerneniam TES-E (pozri tabuľku 4). Tieto pôžičky podporili veľké cezhraničné projekty (spojovacie vedenia, plynovody), rozšírenie a/alebo posilnenie prenosových sietí, vrátane zásobníkov a terminálov LNG. Tabuľka 4: Podpísané pôžičky EIB na energetickú infraštruktúru transeurópskeho záujmu v období rokov 2002 - 2006 (mil. EUR) Prioritné projekty TES | 0 | 0 | 0 | 125 | 0 | 125 | Projekty TES spoločného záujmu | 50 | 140 | 0 | 330 | 0 | 520 | Iné projekty TES | 0 | 0 | 0 | 160 | 26 | 186 | Plyn (sumy) | 155 | 273 | 1.272 | 277 | 208 | 2.185 | Prioritné projekty TES | 0 | 230 | 705 | 0 | 22 | 957 | Projekty TES spoločného záujmu | 0 | 43 | 500 | 277 | 186 | 1.006 | Iné projekty TES | 155 | 0 | 67 | 0 | 0 | 222 | CELKOVÉ SUMY | 205 | 413 | 1.272 | 892 | 234 | 3.016 | Prioritné projekty TES | 0 | 230 | 705 | 125 | 22 | 1.082 | Projekty TES spoločného záujmu | 50 | 183 | 500 | 607 | 186 | 1.526 | Iné projekty TES | 155 | 0 | 67 | 160 | 26 | 408 | 4.5. Kohézna politika Energetická infraštruktúra dostáva významnú podporu zo štrukturálnych fondov. Významný zlomok tejto podpory sa vo všeobecnosti často venuje na energetickú infraštruktúru aj na rozvodové siete, nielen na spojovacie vedenia. V období rokov 2000 - 2006 dosiahla priama finančná podpora kohéznej politiky na energetické infraštruktúry (výrobu a dodávku) sumu 293 283 755 EUR v rámci Cieľa 1 a 26 306 822 EUR v rámci Cieľa 2[18]. 4.6. Financovanie infraštruktúry v tretích krajinách 4.6.1. PHARE V programe cezhraničnej spolupráce v rámci programu PHARE v krajinách Strednej a Východnej Európy sa financovali akcie, ktoré zahŕňali zlepšenie infraštruktúr a miestne zabezpečenie dodávok vody, plynu a elektriny a opatrenia v oblasti energetiky a dopravy zamerané na rozvoj transeurópskych sietí. 4.6.2. CARDS Koncom roka 2001 sa rozhodlo o regionálnej stratégii a stratégii krajiny pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Bývalú juhoslovanskú republiku, ktorá pokrýva obdobie rokov 2002 - 2006. Jedným zo špecifických cieľov regionálnej spolupráce regionálnej stratégie CARDS bolo „znovu začleniť krajiny SAP [procesu stabilizácie a pridruženia] do európskych sietí infraštruktúry, a to pre dopravu, riadenie hraníc a energetiku“ tým, že sa im pomôže „pri rozvíjaní stratégií súdržnosti pre infraštruktúru s medzinárodným rozmerom v doprave a energetike.“ Tento rámec možno chápať ako prípravné opatrenie na začlenenie krajín v procese pristúpenia do sietí TES a na zabezpečenie súdržnosti medzi sieťou EÚ a susednými krajinami. 4.6.3. ISPA Energetická politika nepatrila do oblasti intervencie nástroja predvstupovej štrukturálnej politiky pre kandidátske krajiny zo Strednej a Východnej Európy v období rokov 2000 - 2006. 4.6.4. TACIS V období rokov 2000 - 2006 sa program TACIS vzťahoval na krajiny z Východnej Európy a Strednej Ázie a výdavky na siete infraštruktúr, najmä plynovodov a energetických prenosových sietí[19]. 4.6.5. MEDA Program MEDA sa vzťahoval na Alžírsko, Cyprus, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maltu, Maroko, Sýriu, Tunisko, Turecko a okupované územia Gazy a Západného brehu a zahŕňal výdavky na zvýšenie úrovne ekonomických infraštruktúr, vrátane sektora energetiky[20]. Podpora Spoločenstva v rámci programu MEDA na vytvorenie euro-arabského Mashreq trhu s plynom (EAMGM) v roku 2005 dosiahla výšku 6 mil. EUR. EAMGM prispieva okrem iného na dokončenie kľúčových spojovacích infraštruktúr v regióne (arabský plynovod a iné) a podporuje využívanie plynu. Zúčastnené krajiny sú Egypt, Jordánsko, Libanon a Sýria. Tento program je naplánovaný tak, aby sa dokončil do konca roku 2008. Od roku 2007 a ďalej nový nástroj Európske susedstvo a partnerstvo nahradil programy MEDA a TACIS. 5. HODNOTENIE 5.1. Strednodobé hodnotenie V roku 2004 vykonali pre Komisiu nezávislí experti strednodobé hodnotenie[21] programu TES-energetika za roky 2000 - 2006. Dvoma hlavnými cieľmi strednodobého hodnotenia bolo vyhodnotenie vplyvu štúdií a projektov financovaných programom TES-E a vydanie praktických odporúčaní na zlepšenie celkovej efektívnosti programu. V hodnotení sa dospelo k záveru o pozitívnom vplyve realizácie projektov, ktoré už boli určené v usmerneniach TES-E prijatých v júni 2003 a upozornilo sa na kľúčové témy pre nové usmernenia: - súdržnosť prostredníctvom integrácie energetických sietí nových členských štátov; - životné prostredie prostredníctvom uľahčenia spojenia výrob obnoviteľnej energie; - vnútorný energetický trh prostredníctvom zvyšovania kapacít výmeny; - bezpečnosť dodávok energie prostredníctvom zvyšovania kapacít a diverzifikácie zdrojov a trás; - spolupráca so susednými krajinami. Na základe odporúčaní uvedených v hodnotiacej správe boli prijaté tieto opatrenia: - posilnenie vzťahov s členskými štátmi s cieľom posilniť lepšie pochopenie ich potrieb a politík týkajúcich sa energetických sietí; - Komisia sa bude naďalej sústreďovať na financovanie projektov najvyššej dôležitosti (projekty európskeho záujmu a prioritné projekty); - zintenzívnenie spolupráce s ostatnými súvisiacimi nástrojmi, t. j. štrukturálnymi fondmi, EIB atď. s cieľom spojiť vnútorné synergie a v plnom rozsahu využívať sieť TES-E ako referenčnú sieť. 5.2. Následné hodnotenie Následné hodnotenie projektov spolufinancovaných programom TES-energetika na obdobie rokov 2000 - 2006 vykonajú pre Komisiu nezávislí experti v roku 2008 v súlade s článkom 15 nariadenia Rady (ES) č. 2236/95[22] z 18. septembra 1995, stanovujúceho všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí. 5.3. Monitorovanie rozhodnutí o financovaní Monitorovanie zmlúv a rozhodnutí vychádza hlavne z povinnosti príjemcu podať správu o pokroku spolufinancovanej štúdie alebo prác a riadne doložiť akúkoľvek žiadosť o zmenu a doplnenie zmluvy alebo rozhodnutia. Komisii bolo zaslaných 28 žiadostí o predĺženie, ktoré sa vzťahovali na 20 zo 72 rozhodnutí o financovaní vypracovaných v období rokov 2002 – 2006, pričom 26 z nich (elektrina 11 a plyn 15) Komisia prijala. K hlavným dôvodom omeškania patrilo: omeškania v schvaľovacích konaniach, vývoj trhu, ktorý môže viesť k úpravám stratégie, prevody činností na nového príjemcu v súlade so smernicou 2003/55/ES[23] a smernicou 2003/54/ES[24], potreba prekonať technické ťažkosti a podnikové zmeny. 6. VONKAJšIE VZťAHY Revízie usmernení TES-E, ku ktorým došlo v rokoch 2003 a 2006 posilnili vonkajší rozmer transeurópskych energetických sietí rozšírením prepojení do pristupujúcich a susedných krajín. Najmä v revízii z roku 2006 sa zohľadnila potreba úplne začleniť nové členské štáty a pristupujúce a kandidátske krajiny do týchto usmernení a podľa potreby ďalej prispôsobiť tieto usmernenia novej susedskej politike Európskej únie. Usmernenia TES-E preto kladú na prvé miesto nové ropovody z plynových polí v Rusku, Alžírsku a Kaspickom mori do EÚ doplnené terminálmi LNG a podzemnými zásobníkmi plynu. Takisto sa zameriavajú na elektrické vedenia medzi stredomorskými členskými štátmi a južnými stredomorskými krajinami, najmä prostredníctvom synchrónneho prepojenia do systému Únie na koordináciu prenosu elektriny (UCTE) prostredníctvom zvyšovania prepojení s juhovýchodnou Európou, vrátane vedení do Turecka a zlepšovania prepojenia pobaltských štátov s trhmi strednej, východnej a severnej Európy. Dialóg o energetike medzi EÚ a Ruskom sa začal v roku 2001 za účelom podpory vzťahu medzi EÚ a Ruskom v oblasti energetiky. Hlavné dosiahnuté výsledky dialógu o energetike medzi EÚ a Ruskom boli zverejnené v niekoľkých správach o pokroku[25]. V roku 2006 boli vytvorené tri tematické skupiny, aby sa zaoberali: i) energetickou účinnosťou, ii) rozvojom energetického trhu a iii) prognózou a scenármi. V rámci skupiny pre rozvoj energetického trhu bola vytvorená podskupina pre energetickú infraštruktúru, aby sa zaoberala energetickými vedeniami medzi Ruskom a Európskou úniou. Skúma sa najmä vykonávanie projektov spoločného záujmu pre Rusko a EÚ. Okrem toho štúdia, ktorá skúma možnosť synchrónneho vedenia medzi systémom UCTE a pobaltskými štátmi a ďalej medzi ruským systémom IPS/UPS dostáva finančnú podporu v rámci rozpočtovej krivky TES-E na rok 2004 a ďalej sa skúma v rámci uvedenej podskupiny. Ukrajina a Moldavsko spoločne požiadali o plné členstvo v UCTE. Bol zriadený osobitný technický výbor v rámci UCTE, aby pripravil štúdiu o opatreniach, ktoré bude potrebovať Ukrajina a Moldavsko, aby sa pripojili k európskej elektrickej sústave. 7. INÉ POLITIKY ÚNIE S ROZMEROM TES-E 7.1. Životné prostredie Priority TES-E odrážajú závery Európskej rady v Štokholme z 23. a 24. marca 2001, ktoré sa týkajú rozvoja infraštruktúry potrebnej pre fungovanie energetického trhu. Osobitné úsilie by sa malo venovať na dosiahnutie cieľa lepšieho využitia zdrojov obnoviteľnej energie ako príspevku k politike udržateľného rozvoja. Zdôrazňuje sa, že právne predpisy EÚ vzťahujúce sa na životné prostredie majú podstatný vplyv. Je potrebné dodržiavať najmä smernice o vtákoch[26] a biotopoch[27], Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA)[28], smernicu o strategickom posudzovaní životného prostredia (SEA)[29] a rámcovú smernicu o vodnom hospodárstve[30]. V členských štátoch sú úrady zodpovedné za konania o územnom a stavebnom povolení a musia zabezpečiť súlad s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na životné prostredie a konečné rozhodnutie prijímajú orgány miestnej správy. Pri prideľovaní rozpočtu TES-E sa zvláštna pozornosť udeľuje zhode spolufinancovaných akcií s právnymi predpismi Spoločenstva vzťahujúcimi sa na životné prostredie. V závislosti od povahy akcií navrhnutých na financovanie sa požadovali najmä také dokumenty týkajúce sa životného prostredia, ako napríklad: Informácie o akciách, ktoré pravdepodobne budú (alebo nebudú) mať významné záporné účinky na miesta Natura 2000 (osvedčenia Natura 2000); - Netechnický súhrn štúdií o vplyve na životné prostredie vypracovaných pre danú akciu; - Informácie o konzultáciách s orgánmi pre životné prostredie, príslušnou verejnosťou a podľa potreby s ostatnými členskými štátmi; Pri ich – kladnej – analýze útvarmi Komisie bolo schválené financovanie TES-E. 7.2. Výskum a vývoj Európska únia podporuje výskum a vývoj v energetike v rámci rôznych programov financovania, ako napríklad rámcové programy (RP) a program „Inteligentná energetika – Európa“. Tieto programy podporujú aj ciele niektorých programov transeurópskych energetických sietí, ako napríklad zvýšenie bezpečnosti a rozmanitosti dodávok energie. V rámci RP6, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2002 - 2006, dostali podporu viaceré štúdie zahŕňajúce rozmer TES-E, ako napríklad: - IRED – Integrácia zdrojov obnoviteľnej energie a distribuovanej výroby do európskej elektrickej siete (Integration of Renewable Energy Sources and Distributed Generation into the European Electricity Grid) (RP6) - FENIX – Flexibilné elektrické siete na integráciu predpokladaného “vývoja energetiky” (Flexible Electricity Networks to Integrate the Expected “Energy Evolution”) (RP6) - ENCOURAGED – Optimalizácia energetického koridoru pre európske trhy s plynom, elektrickou energiou a vodíkom (Energy Corridor Optimisation for the European Markets of Gas, Electricity and Hydrogen) (RP6). Program „Inteligentná energetika – Európa“ ("Intelligent Energy – Europe") podporil okrem toho projekty, ako napríklad: - RESPOND – Dodávky obnoviteľnej elektrickej energie – vzájomné väzby s konvenčnou výrobou energie, siete a dopyt (Renewable Electricity Supply – Interactions with Conventional Power Generation, Networks and Demand) - TRADEWIND – Integrácia a výmena veternej energie na transeurópskych energetických trhoch (Wind Power Integration and Exchange in the Trans-European Power Markets). 7.3. Konkurencia Pri poskytovaní financovania TES-E sa osobitná pozornosť venuje súladu vybraných projektov plynovodov s režimom prístupu tretej strany, ako je ustanovené v smernici pre plyn 2003/55/EC[31], najmä s článkom 22. Režim prístupu tretích strán je takisto uplatniteľný na projekty elektrickej energie, ako je ustanovené v smernici o elektrickej energii 2003/54/EC[32]. [1] Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1-7. [2] Rozhodnutie č. 1254/96/ES z 5 júna 1996, Ú. v. EÚ L161, 29.06.1996, s. 147 [3] Rozhodnutie č. 1229/2003/ES z 26. júna 2003, Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 11. [4] Rozhodnutie č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, Ú. v. EÚ L262, 22.9.2006, s. 1. [5] KOM(2006) 846. [6] Rozhodnutie č. 1254/96/EC, Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 147. [7] Rozhodnutie č. 1047/97/ES, Ú. v. ES L 152, 11.6.1997, s. 12. [8] Rozhodnutie č. 1741/99/ES, Ú. v. ES L 207, 6.8.1999, s. 1. [9] Rozhodnutie č. 1229/2003/ES, Ú. v. EÚ L176, 15.7.2003, s.11. [10] Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 17. [11] Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 46. [12] KOM(2006) 443 a SEK(2006) 1059 Pracovný dokument útvarov Komisie, 7.8.2006. [13] Záverečná správa je dostupná na http://ec.europa.eu/ten/energy/studies/index_en.htm [14] Projekty spoločného záujmu uvedené v tomto odseku a tabuľke 1 sú tie, ktoré sú uvedené v prílohe III k usmerneniam TES-E z roku 2003, ktorými sa upravuje a dopĺňa zoznam projektov spoločného záujmu uvedený v usmerneniach TES-E z roku 1996. [15] Zoznam financovaných projektov je dostupný na http://ec.europa.eu/ten/energy/studies/index_en.htm [16] Usmernenia TES-E uvažované v tomto odseku a tabuľke 4 sú tie, ktoré boli zverejnené v roku 1996 pre projekty, ktoré dostali podporu v roku 2002 a tie, ktoré boli zverejnené v roku 2003 pre projekty, ktoré dostali podporu v roku 2003 a neskôr. [17] Žiadne projekty, ktoré dostali podporu z EIB v roku 2002, neboli umiestnené na osi priorít, ako je ustanovená v usmerneniach TES-E prijatých v roku 2003. [18] SEK(2007) 1456, Pracovný dokument útvarov Komisie - príloha k správe Komisie „18. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov (2006). [19] Nariadenie Rady (ES) č. 99/2000 z 29.12.1999, Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 1-9. [20] Nariadenie Rady (ES) č. 1488/96 z 23. júla 1996, Ú. v. ES L 189, 30.7.1996, s. 1-9. [21] Záverečná správa strednodobého hodnotenia je dostupná na http://ec.europa.eu/ten/energy/studies/index_en.htm [22] Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1-7. [23] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s.57-78. [24] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37-56. [25] Správy o pokroku sú dostupné na http://ec.europa.eu/energy/russia/joint_progress/index_en.htm [26] Smernica Rady 79/409/EHS z 2 apríla 1979, Ú. v. ES L 103, 25.04.1979, s. 1-18. [27] Smernica Rady 92/43/EHS z 21 mája 1992, Ú. v. ES L 206, 22.07.1992, s. 7-50. [28] Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985, Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40-48. [29] Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27 júna 2001, Ú. v. ES L 197, 21.07.2001, s. 30-37. [30] Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1-73. [31] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s.57-78. [32] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37-56.