[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.9.2008

KOM(2008) 593 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Druhá správa o implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu {SEK(2008)2506}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Implementácia smernice 3

2.1. Transpozícia do vnútroštátneho práva 3

2.1.1. Obsah 3

2.1.2. Transpozícia členskými štátmi 4

2.2. Rozsah pôsobnosti smernice: „šedý trh“ 4

2.3. Rozdiely vo vnútroštátnych implementáciách 5

2.3.1. Výška sankcií na vnútroštátnej úrovni 5

2.3.2. Otázka sankcionovania osobnej držby 6

2.3.3. Účinnosť činnosti vnútroštátnych orgánov 6

2.4. Medzinárodný rozmer 6

3. Primeranosť smernice vzhľadom na konvergenciu 7

3.1. Nové spôsoby šírenia 7

3.2. Nové druhy pirátstva 7

3.3. Príspevok k ochrane autorských práv 8

3.3.1. Rozšírenie ochrany na držiteľov práv 9

3.3.2. Systémy digitálnej správy práv 9

3.4. Ochrana odmeny - jediné kritérium ochrany 10

4. Záver a ďalšie opatrenia 11

4.1. Zhodnotenie smernice 98/84/ES 11

4.2. Budúce opatrenia na lepšie uplatňovanie smernice a vyrovnanie sa s konvergenciou 12

4.2.1. Zriadenie skupiny odborníkov 12

4.2.2. Pracovná skupina pre šedý trh 12

4.2.3. Zhromažďovanie informácií 12

4.2.4. Ratifikácia Európskeho dohovoru o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu 13

1. ÚVOD

Smernica 98/84/ES[1] o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu bola Európskym parlamentom a Radou prijatá v roku 1998, aby sa na vnútornom trhu umožnil rozvoj platených televíznych služieb. Komisia v roku 2003 predložila prvú správu o uplatňovaní tejto smernice[2].

Desať rokov po prijatí smernice predkladá Komisia svoju druhú správu o uplatňovaní. Radikálne zmeny, ktoré tento trh podstúpil, sú opísané v štúdii o dosahu smernice, ktorú pre Komisiu v roku 2007 vypracovali inštitúty KEA a Cerna[3].

Dnes si treba položiť otázku, či je pri súčasnom obsahu daná smernica užitočná a naďalej primeraná. Súčasná situácia je charakteristická možnosťami, ktoré majú trhy s novými platformami šírenia obsahu: televízia cez internet, IP televízia, mobilná televízia, video na požiadanie VoD. Vyžadujú si tieto trhy rovnakú ochranu ako platená televízia? Je pre ne ochrana, ktorú smernica poskytuje, užitočná či dokonca nevyhnutná? Takéto otázky prirodzene nastanú, iba ak bude odpoveď na počiatočnú otázku o účinnosti smernice kladná.

V súvislosti s pirátstvom, proti ktorému je smernica namierená, treba žiaľ skonštatovať, že sa veľmi dobre prispôsobuje technologickému pokroku a darí sa mu aj pri nových ponúkaných možnostiach.

Komisia pristúpila v dňoch 11. februára až 4. apríla 2008 k verejnej konzultácii, aby na analýzu doterajšej implementácie smernice získala ďalšie potrebné informácie na dôvažok k už uvedenej štúdii. Dostala 54 príspevkov[4]. K tejto správe je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú zamerania daných príspevkov. Zamestnanci útvarov Komisie sa na jednotlivých pohovoroch zároveň priamo stretli so zástupcami tohto sektora.

2. IMPLEMENTÁCIA SMERNICE

2.1. Transpozícia do vnútroštátneho práva

2.1.1. Obsah

S cieľom umožniť na vnútornom trhu rozvoj služieb založených na podmienenom prístupe sa v smernici vymedzuje pojem chránených služieb a ustanovuje zoznam nelegálnych obchodných aktivít, ktoré majú sankcionovať členské štáty, poverené zavedením sankcií za porušovanie právnych predpisov aj zavedením právnych prostriedkov pre poškodené osoby.

2.1.2. Transpozícia členskými štátmi

Do dnešného dňa transponovali smernicu[5] do vnútroštátneho práva všetky členské štáty. Nové členské štáty musia totiž smernicu transponovať už pred pristúpením, ako súčasť acquis communautaire.

2.2. Rozsah pôsobnosti smernice: „šedý trh“

Európski občania využívajúci právo slobodného pohybu v rámci Európskej únie sú napriek existencii smernice a súvisiacej harmonizácii na úrovni Spoločenstva konfrontovaní s odmietnutím legálneho prístupu k televíznym staniciam štátu, z ktorého pochádzajú. Rozvinul sa nepochybne „šedý trh“, kde sa legitímne predplatné získa na základe falošnej adresy. Tento trh nie je „čierny“, lebo služby sú uhradené, no ani „biely“, lebo niektoré z vysielacích práv, ktoré stanica nadobudla, sa vzťahujú len na vnútroštátne územie a neplatia pre územia iných členských štátov.

Časť ponuky platených televízií je však dostupná v cezhraničnom rámci, čím sa zmierňuje príliš negatívny názor týkajúci sa účinkov smernice na vnútorný trh. Do klasického rámca využívania vysielacích práv a výlučných práv zapadajú tieto príklady: televízie zakúpia práva pre všetky príslušné vnútroštátne územia charakteristické rovnakým jazykom, a len zriedka sa zamerajú na jazykovú diasporu žijúcu vo viacerých či všetkých členských štátoch.

Mimo tejto tradičnej štruktúry možnosť, že by sa šedý trh legalizoval, prekáža väčšine subjektov pôsobiacich na trhu, pretože sa tým nevyhnutne spochybní organizácia predaja práv – autorského práva alebo práva na vysielanie športových podujatí – viazaných na vnútroštátne územie. Držitelia práv prirodzene chcú svoj zisk maximalizovať predajom oddelene pre jednotlivé územia a poskytovatelia audiovizuálnych služieb sa obávajú nižšej atraktivity ponuky, ktorá by prišla o svoju exkluzivitu v prípade, že na ich územie prenikne konkurencia s porovnateľnou ponukou.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že jediný cezhraničný trh, ktorého vytvorenie by si Komisia želala, je ponuka zodpovedajúca mobilite a oprávneným očakávaniam európskych občanov a teda legálne dostupná v ich rodnom a materinskom jazyku.

Rozvoj takejto ponuky by si vyžadoval flexibilný prístup k nákupom práv, napríklad s ohľadom na počet identifikovaných spotrebiteľov v dotknutom štáte. Takýto vývoj je možný jedine za aktívnej spoluúčasti všetkých aktérov pôsobiacich v odvetví, no vzhľadom na zistený nedostatok motivácie sa však zdá teraz ťažko uskutočniteľný. Takisto by bolo nutné posúdiť jednotlivé vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o distribúciu kinematografických diel, keďže rozdiely môžu viesť k zablokovaniu šírenia diel na viacerých územiach.

Riešenie by mohlo spočívať v nových typoch služieb ako televízia cez internet alebo mobilná televízia, s ktorými sú spojené relatívne nižšie náklady na šírenie a na systémy pozostávajúce z podmieneného prístupu v porovnaní s nákladmi pri používaní dekodérov. Treba však, aby sa na tieto nové služby nevztiahlo na žiadosť držiteľov práv teritoriálne obmedzenie: vo viacerých sťažnostiach adresovaných Komisii sa už spomína nemožnosť sledovať na internete programy televíznych staníc z počítača nachádzajúceho sa v inom členskom štáte ako v štáte danej televíznej stanice.

Je potrebné zdôrazniť, že viac ako 8,7 milióna európskych občanov[6] dnes žije v inom členskom štáte než v štáte, z ktorého pochádzajú, a tento počet naďalej rastie. Voľný pohyb osôb a služieb patrí k základným zásadám európskeho projektu a k zjednodušeniu tohto pohybu by prispelo, ak by sa zabezpečilo, aby mal každý európsky občan prístup k audiovizuálnej ponuke vo svojom jazyku a v pôvodnej kultúre[7].

V záujme ďalšieho uvažovania v tejto súvislosti sa zdá dôležité získať čo najviac informácií o rôznych oblastiach, napríklad o možnosti nových druhov služieb týkajúcich sa cielených cezhraničných audiovizuálnych ponúk a o potenciálnom trhu, ktorý sa vytvára v dôsledku mobility európskych občanov.

2.3. Rozdiely vo vnútroštátnych implementáciách

Smernicou sa členským štátom ukladá povinnosť prijať „ účinné, varujúce a úmerné “ sankcie a dať poskytovateľom chránených služieb k dispozícii primerané právne prostriedky.

Hoci štúdia, ktorú vypracovali inštitúty KEA a Cerna, podrobne preskúmala legislatívu len 11 členských štátov a odpovede v rámci konzultácie neposkytujú údaje týkajúce sa všetkých 27 členských štátov, dá sa na základe týchto dvoch zdrojov informácií získať určitá predstava o smerovaní vnútroštátnych transpozícií. Hoci niektorí z účastníkov konzultácie vyjadrili spokojnosť s vnútroštátnou implementáciou, viac bolo tých, ktorí zdôrazňujú obmedzenia ich vnútroštátnej legislatívy.

2.3.1. Výška sankcií na vnútroštátnej úrovni

Členské štáty mali v rámci dodržania uvedených troch kritérií úplnú voľnosť pri výbere druhu a výšky sankcií, ktoré zavedú. Rozpätia sankcií sú veľmi široké, pokiaľ ide o pokuty, tie minimálne sa pohybujú od 25 do 7500 EUR a maximálne od 1158 do 50 000 EUR, a pokiaľ ide o trest odňatia slobody (v prípade, že je ustanovený), môže sa uložiť na dobu od 8 dní do 5 rokov.

Tieto značné rozdiely vysvetľujú rozdielne názory prevádzkovateľov v jednotlivých členských štátoch na účinnosť sankcií. Treba však samozrejme prihliadať na rozdiely v životnej úrovni v rámci Európskej únie a harmonizácia sankcií na úrovni Spoločenstva sa nezdá žiaduca. Dá sa ale zvážiť preskúmanie odrádzajúceho účinku sankcií v jednotlivých členských štátoch.

2.3.2. Otázka sankcií aplikovaných na držbu na osobné účely

Harmonizácia na úrovni Spoločenstva sa vzťahuje len na obchodné aktivity týkajúce sa nezákonných zariadení a členské štáty sa môžu sami rozhodnúť či držbu takýchto zariadení na osobné účely postihnú sankciami alebo nie. O tomto veľmi citlivom aspekte potierania pirátstva sa začalo diskutovať už v období pred prijatím smernice a aj naďalej prebiehajú intenzívne diskusie.

K postihovaniu držby na osobné účely sa pozitívne stavajú prevádzkovatelia, ktorí v ňom vidia pedagogický nástroj pre spotrebiteľov so sklonom k používaniu nezákonných služieb. Navyše by to mohlo napomôcť pri postihovaní nových druhov pirátstva, spočívajúcich v slede rôznych úkonov, pričom niektoré z nich sú súkromného rázu. Ide napríklad o zverejnenie šifrovacích kódov na internete, ktoré spotrebiteľ následne použije na naprogramovanie čipovej karty zakúpenej bez naprogramovania a ktorej predaj (z obchodného hľadiska) je a priori povolený.

K postihovaniu držby na osobné účely členské štáty znovu nadobúdajú kladný postoj. Taliansko ho znovu zaviedlo v roku 2003 a Švédsko v súčasnosti skúma možnosť zaviesť ho v súvislosti s predajom a používaním nezákonných zariadení.

Bolo by preto zaujímavé naďalej uvažovať nad touto problematikou a vymieňať si skúsenosti medzi členskými štátmi.

2.3.3. Účinnosť činnosti vnútroštátnych orgánov

Štúdia a príspevky sa zmieňujú o všeobecnom probléme nedostatočných technických znalostí orgánov poverených zavádzaním legislatívy.

Poukazujú aj na osobitné ťažkosti vyplývajúce z vysokej úrovne technickej vyspelosti nových spôsobov pirátstva, ktoré si vyžadujú dokonalé ovládanie nových technológií.

Zriadenie skupiny expertov zloženej z poverených orgánov jednotlivých členských štátov predstavuje v tejto súvislosti veľmi vhodný prostriedok na šírenie technických informácií týkajúcich sa pirátstva a vhodných postupov.

2.4. Medzinárodný rozmer

Jednotlivými rozšíreniami Európskej únie sa z geografického hľadiska pozmenil výskyt pirátstva, ktoré bolo predtým aktívne v niektorých štátoch východnej Európy. Tieto štáty sú teraz členmi EÚ a transpozíciou príslušnej smernice sa zabezpečuje potláčanie pirátstva.

Kandidátske krajiny na pristúpenie (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko), krajiny rokujúce o pristúpení (Chorvátsko a Turecko), potenciálne kandidátske krajiny (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo) okrem toho všetky približujú ich právne predpisy na základe acquis communautaire. Rokovania zamerané na dosiahnutie dohody o voľnom obchode prebiehajú s Ukrajinou, ktorá musí zosúladiť legislatívu v príslušných oblastiach.

Mimo rozšírenia Európskej únie sa smernica 98/84/ES začlenila rozhodnutím zmiešaného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru č. 17/2001 z 28. februára 2001 do dohody o EHP a uplatňuje sa tým aj na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku.

Ďalej už činnosť Komisie naráža na obmedzenia. Európskym dohovorom Rady Európy o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu[8] prijatým 24. januára 2001 sa však zavádza podobná ochrana ako tá obsiahnutá v smernici a dohovor by mal byť ratifikovaný 47 členskými štátmi Rady Európy, ako aj Bieloruskom a Svätou stolicou.

Doteraz ho podpísalo 11 štátov[9] a 8 ho ratifikovalo. Ratifikácia dohovoru sa v Európskom spoločenstve začala. Týmto aktom by sa mohol dodať impulz ratifikácii dohovoru ostatnými štátmi a rozšíriť tak ochranu dotknutých poskytovateľov služieb za územie Európskej únie.

3. PRIMERANOSť SMERNICE VZHľADOM NA KONVERGENCIU

3.1. Nové spôsoby šírenia

Novú tvár technológie možno popísať jedným slovom: „konvergencia“, tak sa označila schopnosť dostať sa k obsahu cez množstvo platforiem. Už pri príprave smernice bolo zámerom európskeho zákonodarcu vypracovať ustanovenia z technologického hľadiska neutrálne, aby sa zamedzilo zastaranosti smernice v dôsledku inovácií pozorovateľných už v tom čase. Týmto pôvodným zámerom sa vysvetľuje, že vymedzenie pojmu „chránené služby“ zahŕňa služby televízneho a zvukového vysielania a služby informačnej spoločnosti. Prijatá definícia navyše neberie do úvahy spôsob šírenia uvedených služieb.

Každá služba televízneho a zvukového vysielania, akýkoľvek je jej spôsob šírenia – ADSL, internet, mobilný telefón – je teda zahrnutá v definícii pojmu „chránené služby", rovnako ako každá služba poskytovaná na diaľku na žiadosť spotrebiteľa a teda vyhovujúca definícii služieb informačnej spoločnosti[10], ako video na požiadanie. Jediné obmedzenie tejto ochrany spočíva v podmienke používať systém pozostávajúci z podmieneného prístupu s cieľom zabezpečiť platenie služby.

3.2. Nové druhy pirátstva

Čoraz častejšie používanie čipových kariet na účely dekódovania signálu viedlo k rozrôzneniu pirátskych činností. S dekodérmi a čistými čipovými kartami sa otvorene obchoduje, lebo môžu smerovať k legálnemu použitiu. Nezávisle od tohto faktu sa programovacie kódy kariet šíria na internete, najmä od pirátov, ktorí z toho majú finančný zisk, pričom je na kupcovi dekodéra a čistej čipovej karty, aby ju naprogramoval a získal tak prístup k službe nezákonným spôsobom.

Toto rozdelenie činností viedlo k novému spôsobu nelegálneho prístupu k príslušným službám a pri snahe o súdne postihovanie sa stretáva s ťažkosťami. Dá sa to vysvetliť skutočnosťou, že obchodné aktivity sa týkajú produktov, ktoré sa môžu použiť legálnym spôsobom, a šírenie kódov na internete je zložité prepojiť s uvedeným predajom. Programovanie čistej čipovej karty robí napokon samotný spotrebiteľ, a nie predávajúci.

V týchto súvislostiach sa ustanovenia smernice nezdajú byť priamo uplatniteľné, pretože je ťažké predložiť dôkaz o nezákonnej obchodnej aktivite. Prevádzkovatelia môžu samozrejme tvrdiť, že čipové karty, ktorých sa týka tento nelegálny obchod, nie sú uspôsobené na legálne použitie, keďže zložitosť ich súčiastok a teda ich cena ich robí nekonkurencieschopnými pri najbežnejšom použití (napríklad na bezpečnostné preukazy).

Súdy tak musia vykonať technické posúdenie, ktoré často presahuje znalosti príslušných úradníkov.

Prevádzkovatelia zdôrazňujú potrebu ukladať sankcie za bezplatné šírenie kódov prostredníctvom internetu treťou osobou. Ustanovenia smernice sa tu pravdepodobne nedajú použiť z dôvodu neobchodného charakteru danej činnosti: je takmer nemožné dospieť k dôkazu o prepojení medzi predajom čistej karty a šírením kódov na internete. Dokonca aj ukladanie sankcií držby na osobné účely nezákonného zariadenia by síce umožnilo trestne stíhať spotrebiteľa, ktorý by používal takéto postupy, avšak bez toho, aby sa tým vyriešil samotný problém výskytu kódov na internete.

V tomto ohľade sa zdá, že opatrenia proti narušovaniu hospodárskej súťaže by mohli vyriešiť daný problém, zároveň to ale môže stroskotať z dôvodu extrateritoriality porušenia zákona. Bolo by teda vhodné zamyslieť sa, aké legálne možnosti by zabránili takémuto konaniu.

Vyskytli sa aj ďalšie formy pirátstva, napríklad delenie sa o karty: legálne nadobudnutou kartou sa umožní ďalšie šírenie služby iným spotrebiteľom bezdrôtovou sieťou alebo prístupovou technológiou wimax. Najčastejšie sa to týka plateného šírenia, na ktoré sa teda vzťahujú ustanovenia smernice. Problém spojený s touto formou pirátstva spočíva v zložitom odhaľovaní tohto protiprávneho konania. Policajný personál musí na to prejsť odbornou prípravou.

Bolo by teda vhodné podporovať lepšiu výmenu informácií medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi.

3.3. Príspevok k ochrane autorských práv

Smernica 98/84/ES neumožňuje držiteľom práv týkajúcich sa obsahu odvolávať sa na jej ustanovenia. O otázke rozšírenia ochrany sa dlho diskutovalo počas prijímania danej smernice, avšak toto sa nakoniec zamietlo s tým, že sa neskôr prijme osobitný text zameraný na ochranu autorských práv v informačnej spoločnosti. Smernicou 2001/29/ES z 22. mája 2001[11] „autorské práva v informačnej spoločnosti“ sa doplnila ochrana poskytovaná smernicou 98/84/ES tri roky po jej prijatí.

Smernica 98/84/ES však stále nepriamo, ale značne napomáha ochranu autorských práv tým, že voči pirátstvu chráni obsah, ktorého sa autorské práva týkajú, a teda chráni príjmy držiteľov práv.

3.3.1. Rozšírenie ochrany na držiteľov práv

Držitelia práv, oprávnené osoby a držitelia práv na športové podujatia prejavili záujem byť zahrnutí do rozsahu pôsobnosti smernice.

Zdá sa však, že s obsahom ochrany, ktorú zavádza, sa spája nedorozumenie. Sankcie zavedené v rámci smernice sa môžu vzťahovať len na činnosti súvisiace s používaním nezákonných zariadení. Ich zavedenie sa teda nemôže týkať iného konania, ako napríklad používania zákonných zariadení pri nedodržiavaní prípadných teritoriálnych obmedzení, ako je vyššie opísaný „šedý“ trh.

Toto spresnenie je dôležité, pretože držitelia práv (autorských práv alebo súvisiacich práv rádiovysielania prenosov zo športových podujatí) sa vo svojich vyjadreniach zameriavajú na dodržiavanie územnej viazanosti práv a riziká zníženia hodnoty práv v prípade nedodržania teritoriálnych obmedzení.

V tejto súvislosti by rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na iné subjekty nemalo žiaden význam. V smernici sa pirátstvo vskutku určuje tým, že sa zakladá sa na používaní nezákonných zariadení, t. j. na používaní zariadení, ktoré neschválil šíriteľ obsahu. Napríklad dekodéry používané v rámci „šedého“ trhu sú schválené televíznym vysielateľom, ktorý pravidelne dostáva príslušný poplatok.

Jedno z navrhovaných riešení problému držiteľov práv by mohlo viesť cez lepšie zapojenie a zohľadnenie potenciálnych príjmov „šedého“ trhu. Táto cesta si ale aj tak vyžaduje celostnejšiu úvahu a lepšiu informovanosť o možnostiach cezhraničných trhov.

Jednako však držitelia práv na športové podujatia zrejme majú právo požadovať za neexistencie priamo na nich uplatniteľného ustanovenia istú lepšiu ochranu, pri súčasnom zohľadnení legitímnych požiadaviek spotrebiteľov na legálny prístup k službám v cezhraničnom rámci a potreby zabezpečiť verejnosti široký prístup k udalostiam s veľkým spoločenským významom. Komisia je pripravená začať pracovať na posúdení potreby doplňujúcich opatrení, ktorými by sa vyplnila táto medzera. Prípadné uskutočnenie štúdie o financovaní športu[12], ktorú Komisia oznámila vo svojej bielej knihe o športe, by malo umožniť získať prvotné skutočnosti potrebné na analýzu.

3.3.2. Systémy digitálnej správy práv

Začiatky šírenia obsahu na internete boli sprevádzané použitím nového druhu ochrany obsahu: systémov digitálnej správy práv, bežne nazývaných DRM (z anglického Digital Rights Management systems ).

Cieľom týchto opatrení na technickú ochranu je predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie autorských práv v rámci šírenia obsahu na internete. Tento cieľ je spoločný pre jednotlivé opatrenia s extrémne rôznorodou konfiguráciou a použitím, pričom vznikajú rôzne typy obmedzení: kvantitatívne pri čítaní nejakého diela, geografické pri prístupe k nemu, týkajúce sa materiálu alebo softvéru potrebného na prečítanie, týkajúce sa prenosu diela medzi zariadeniami, týkajúce sa digitálneho sťahovania (zďaleka neúplný zoznam).

Niektoré z týchto opatrení môžu zodpovedať definícii systémov pozostávajúcich z podmieneného prístupu: „ každé technické opatrenie a/alebo úpravu, ktorými je prístup k chránenej službe v zrozumiteľnej forme podmienený individuálnym povolením “ (článok 2 písm. b) smernice). Na opatrenia používané na zabezpečenie odmeny za dielo, hlavne tie, ktoré umožňujú rozdiely v sadzbách v závislosti od použitia, ktoré si spotrebiteľ zvolí (jednorazové alebo viacnásobné sledovanie, rozdielna kvalita nahrávky), sa teda rozhodne vzťahuje ochrana poskytovaná smernicou 98/84/ES.

V článku 6 vyššie uvedenej smernice 2001/29/ES z 22. mája 2001 autorské práva v informačnej spoločnosti sa výslovne ustanovuje právna ochrana technických opatrení. Táto ochrana je náležitá vzhľadom na dodržiavanie autorských práv a transpozíciami smernice členskými štátmi sa môžu súdne konania obmedziť iba na samotných držiteľov práv a nie na šíriteľov obsahu. V tomto zmysle zostáva smernica 98/84/ES užitočná pre digitálnych vysielateľov, ktorí jej prostredníctvom disponujú nástrojom na konanie proti pirátstvu voči ochranným opatreniam, ktoré používajú na distribuovanie obsahu na internete.

3.4. Ochrana odmeny - jediné kritérium ochrany

Smernicou sa ochrana služieb pozostávajúcich z podmieneného prístupu proti pirátstvu obmedzuje len na platené služby: podmienkou prístupu k obsahu musí byť zaplatenie služby (predplatenie alebo cena za jednotlivý nákup).

Systémy pozostávajúce z podmieneného prístupu sa však môžu používať aj na iné účely ako len ochranu odmeny poskytovateľa služieb, a to najmä pri plnení zmluvných alebo právnych povinností, ako zmenšenie potenciálneho počtu divákov (buď z teritoriálneho hľadiska v spojitosti s postúpením práv, alebo z hľadiska veku s cieľom ochrany maloletých pred obsahom určeným dospelým), obchodných a reklamných stratégií, otázok bezpečnosti alebo pri vyberaní nepriamej odmeny[13]. Viacerí prevádzkovatelia už vyjadrili svoj záujem o rozšírenie ochrany.

Je však potrebné objasniť, že pojem odmeny je širší ako priamej platby. Služby informačnej spoločnosti totiž môžu používať technické opatrenia zamerané na obmedzenie šírenia prístupu k nespoplatnenému obsahu, ktorý je ale financovaný nepriamo reklamou alebo sponzorstvom. Takéto služby rovnako spadajú do pôsobnosti smernice.

Záverom, dopyt po rozšírení ochrany nepopierateľne existuje. Zostáva však otázne, či je užitočné také rozšírenie, ktoré by sa muselo uskutočniť prostredníctvom revízie smernice. Jej súčasný rozsah pôsobnosti je obmedzený na činnosti pirátstva s komerčným účelom. Existuje takéto komerčné pirátstvo aj pokiaľ ide o podmienené prístupy používané na tieto iné ciele? Používanie systémov pozostávajúcich z podmieneného prístupu odôvodnené právnymi ustanoveniami by navyše muselo byť chránené právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie sa sleduje; konkrétne myslíme na ustanovenia týkajúce sa ochrany maloletých, počítačovej trestnej činnosti a ochrany osobných údajov. Tieto otázky treba podrobnejšie spracovať a prvou fázou by mohla byť diskusia v rámci skupiny odborníkov, ktorú treba zriadiť.

4. ZÁVER A ďALšIE OPATRENIA

4.1. Zhodnotenie smernice 98/84/ES

V tejto správe sa preskúmali jednotlivé stránky uplatňovania smernice, s ktorými sa spájajú ťažkosti alebo ktoré vyvolávajú otázky. Toto preskúmanie bolo nevyhnutným predpokladom posúdenia dosahu smernice v jej jednotlivých oblastiach činnosti, aby Komisia mohla urobiť závery o pôsobení smernice od jej prijatia až do súčasnosti.

Prvé zistenie sa vzťahuje na všeobecnú transpozíciu smernice členskými štátmi, ktorou sa umožnilo obmedzenie pirátstva v Európskej únii a pozmenenie jeho zemepisného rozloženia vďaka tomu, že do EÚ vstúpili niektoré krajiny, kde bolo pirátstvo predtým rozšírené, čím sa strediská pirátstva presunuli mimo oblasť vplyvu smernice.

Druhé zistenie je, že účinnosť implementácie smernice sa zdá byť občas diskutabilná, čo znižuje právnu istotu poskytovateľov audiovizuálnych služieb. Implementácia smernice na vnútroštátnej úrovni sa v jednotlivých prípadoch stretáva s ťažkosťami buď z dôvodu nízkej úrovne sankcií alebo z dôvodu nedostatočného ovládania technickej stránky tejto oblasti vnútroštátnymi orgánmi. K tomuto poslednému aspektu je potrebné pripomenúť, že neustálym technologickým vývojom sa zložitosť tejto otázky ešte zvyšuje, či už ide o nové formy pirátstva, nové platformy šírenia alebo o nové systémy pozostávajúce z podmieneného prístupu ako niektoré systémy digitálnej správy práv.

Po tretie pokiaľ ide o voľný pohyb, a to aj napriek zavedeniu rámca Spoločenstva, ktorý mal napomáhať rozvoj vnútorného trhu príslušných služieb, cezhraničné služby sa len veľmi zriedka rozvíjali úplne zákonným spôsobom. Zdá sa, že najviac rozvinutým cezhraničným mechanizmom je „šedý trh“, ale ten je jednotlivými prevádzkovateľmi len tolerovaný, pričom dostupnosť audiovizuálnych služieb štátu pôvodu je dôležitým faktorom dobrej kvality života európskych občanov využívajúcich svoje právo na voľný pohyb v rámci únie.

Komisia napokon usudzuje, že určité obmedzenia zavádzania ochrany, ktorú smernice poskytuje, si vyžadujú dôkladnejšiu analýzu. Mohlo by sa to týkať tak možnosti sankcionovať súkromnú držbu nezákonných systémov, ktorú uprednostňujú prevádzkovatelia; pričom zavedenie tejto možnosti nie je jednoduché, ako aj situácie prevádzkovateľov, na ktorých sa nevzťahuje zodpovedajúca ochrana, ako napríklad držitelia práv na športové udalosti.

4.2. Budúce opatrenia na lepšie uplatňovanie smernice a vyrovnanie sa s konvergenciou

4.2.1. Zriadenie skupiny odborníkov

Komisia navrhuje zriadiť skupinu odborníkov pre podmienený prístup zloženú z odborníkov členských štátov. Tato skupina bude pôsobiť podľa vzoru skupiny odborníkov na elektronický obchod a bude mať podobný mandát.

Skupina pre podmienený prístup bude konať predovšetkým v záujme posilnenia a zjednodušenia správnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou, bude diskutovať o problémoch spojených s uplatňovaním smernice 98/84/ES „Podmienený prístup“ a rovnako o aktuálnych problémoch týkajúcich sa používania systémov pozostávajúcich z podmieneného prístupu.

Prednostne sa bude venovať témam, ktorými sa zaberá táto správa, a pôjde najmä o: nové formy pirátstva, posúdenie odrádzajúceho účinku existujúcich sankcií, význam sankcií za držbu na osobné účely v ochrane systémov pozostávajúcich z podmieneného prístupu, súvis s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany autorského práva, začlenenie systému digitálnej správy práv ako systému pozostávajúceho z podmieneného prístupu a ochranu používania systémov pozostávajúcich z podmieneného prístupu na iný účel ako je ochrana odmeny.

Skupina tak zváži aj možné výhody používania inovatívnych systémov pozostávajúcich z podmieneného prístupu a systémov digitálnej správy práv a posúdi najmä, aký je ich potenciál z hľadiska zníženia potrebnosti viac odrádzajúcich sankcií. V tejto súvislosti skupina taktiež zohľadní všetky aspekty, ktoré môžu prispieť k ochrane osobných údajov a súkromia.

Prijatím tejto správy Komisia prijíma rozhodnutie zriadiť túto skupinu do konca roka 2008.

4.2.2. Pracovná skupina pre šedý trh

Komisia zároveň skupine odborníkov navrhne, aby vymenovala osobitnú pracovnú skupinu pre problematiku šedého trhu.

Táto pracovná skupina sa na začiatok zameria na získanie čo najväčšieho rozsahu informácií o pohybe európskych občanov vnútri EÚ a o ich spotrebiteľských návykoch týkajúcich sa audiovizuálnych služieb. Následne by sa skupina mohla venovať prípadným spôsobom, ako vyriešiť prístup občanov, ktorí majú záujem o služby s pôvodom v členskom štáte, odkiaľ sami pochádzajú, k takýmto službám.

4.2.3. Zhromažďovanie informácií

Zo správy vyplýva určitý nedostatok informácií, hlavne v súvislosti s využívaním práva na voľný pohyb európskymi občanmi, dopytom a ponukou audiovizuálnych služieb na cezhraničnej úrovni. Na základe týchto informácií by sa mali dať stanoviť možnosti cezhraničných trhov a tieto informácie by mali prispieť aj k úvahám v oblasti autorského práva a práv na prenos športovým udalostí.

Komisia navrhuje začať v tejto oblasti prieskum začiatkom roka 2009.

Informácie o predaji práv na športové udalosti sa zase zhromaždia v rámci „štúdie o financovaní športu“, ktorej vypracovanie Komisia oznámila v bielej knihe o športe[14]. Tieto informácie by mali predstavovať prvú fázu zberu informácií o situácii držiteľov práv na športové udalosti voči pirátstvu pri vysielaní týchto podujatí.

4.2.4. Ratifikácia Európskeho dohovoru o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu

Uvedený Európsky dohovor poskytuje medzinárodnému rozšíreniu ochrany služieb pozostávajúcich z podmieneného prístupu značné možnosti mimo územia Európskej únie. Ratifikáciou dohovoru Európskym spoločenstvom by sa umožnilo obnovenie medzinárodného konania v rámci 47 členov Rady Európy.

Komisia preto Rade v blízkej budúcnosti navrhne, aby dohovor v mene Európskeho spoločenstva ratifikovala.[pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Ú. v. ES L 320, 28.11.1998, s. 54-57, pozri:http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31998L0084:FR:NOT

[2] KOM(2003) 198 v konečnom znení z 24.4.2003, pozri:http://ec.europa.eu/internal_market/media/docs/elecpay/com-2003-198_fr.pdf

[3] http://ec.europa.eu/internal_market/media/elecpay/index_fr.htm

[4] http://ec.europa.eu/internal_market/media/elecpay/index_fr.htm

[5] http://ec.europa.eu/internal_market/media/elecpay/natimpl/index-map_fr.htm

[6] Eurostat – tabuľka na str. 18-19:http://www.interculturaldialogue2008.eu/fileadmin/downloads/documents/630-factsfigures/KS-EP-07-001-EN.PDF

[7] Pozri aj oznámenie o parabolických anténach:http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52001DC0351:FR:NOT

[8] http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/QueVoulezVous.asp?NT=178&CM=1&DF=4/29/2008&CL=FRE

[9] Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Moldavsko, Nórsko, Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko, v prípade Luxemburska, Nórska, Ruska: po podpise nenasledovala ratifikácia.

[10] Vymedzenie pojmu služby informačnej spoločnosti uvedené v článku 1 smernice 98/34/ES zmenenej a doplnenej smernicou 98/48/ES: služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

[11] Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

[12] http://ec.europa.eu/sport/whitepaper/wp_on_sport_fr.pdf

[13] Pozri štúdiu z apríla 2000, ktorú pre Komisiu uskutočnil Intitute for Information Law (IVR) v Amsterdame: http://ec.europa.eu/internal_market/media/elecpay/background_fr.htm

[14] http://ec.europa.eu/sport/whitepaper/wp_on_sport_fr.pdf