[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 25.9.2008

KOM(2008) 572 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o druhej pravidelnej revízii rozsahu univerzálnej služby v elektronických komunikačných sieťach a službách v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o druhej pravidelnej revízii rozsahu univerzálnej služby v elektronických komunikačných sieťach a službách v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES

1. ÚčEL OZNÁMENIA

Toto oznámenie sa týka druhej pravidelnej revízie rozsahu univerzálnej služby podľa článku 15 smernice univerzálnej služby[1] (ďalej len „smernica“). Takisto sa v ňom uvádzajú všeobecné úvahy o úlohe univerzálnej služby pri riešení rozsiahlych otázok na európskej úrovni, ako je napríklad zabezpečenie prístupu k širokopásmovému pripojeniu, s cieľom otvoriť diskusiu o možnostiach budúcej politiky.

2. REVÍZIA ROZSAHU UNIVERZÁLNEJ SLUžBY

2.1. Úvod

Univerzálna služba v elektronických komunikáciách v EÚ podľa súčasného vymedzenia znamená zabezpečenie toho, aby sa buď prostredníctvom trhu, alebo v prípade zlyhania trhu prostredníctvom štátnych zásahov, poskytovali služby všetkým, ktorí o ne prejavia záujem, pričom tieto služby sú rozhodujúce z hľadiska spoločenskej účasti a sú už k dispozícii prevažnej väčšine občanov.

V smernici sa univerzálna služba vymedzuje ako minimálny súbor elektronických komunikačných služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia na základe primeranej žiadosti prístup za prijateľné ceny, nezávisle od geografickej polohy v rámci členského štátu.

V smernici sa uvádzajú štyri osobitné prvky zohľadnené v rozsahu univerzálnej služby[2]:

- prístup na pevnom mieste na uskutočnenie a prijímanie miestnych, vnútroštátnych a medzinárodných telefonických hovorov a faxovej komunikácie a dátové komunikačné služby pri takej rýchlosti prenosu dát, ktorá je dostatočná na zabezpečenie funkčného prístupu na internet,

- dostupnosť aspoň jedného úplného telefónneho zoznamu a informačné služby o telefónnych číslach zahŕňajúcich všetkých užívateľov pevných telefónnych liniek a mobilných telefónov, ktorí majú záujem uviesť svoje číslo,

- dostupnosť verejných telefónnych automatov a

- osobitné opatrenia na zabezpečenie prístupu a cenovej prijateľnosti verejne dostupných telefónnych služieb užívateľom so zdravotným postihnutím alebo osobitnými potrebami a užívateľom s nízkym príjmom.

Výraz „prístup na pevnom mieste“ sa vzťahuje na hlavné bydlisko koncového užívateľa3 (ak pripojenie môžu využívať viacerí členovia domácnosti), a nie na požiadavku pre prevádzkovateľov používať pevne stanovenú technológiu; t. j. v súvislosti so zabezpečením pripojenia technickými prostriedkami (nehľadiac na to, či je technológia drôtová alebo bezdrôtová) by nemali existovať žiadne obmedzenia. Na druhej strane sa univerzálna služba nevzťahuje na osobnú mobilitu (prístup na akomkoľvek mieste).

Odkaz na dátové komunikačné služby pri takej rýchlosti prenosu dát, ktorá je dostatočná na zabezpečenie funkčného prístupu na internet, sa uvádza[3] ako požiadavka obmedzená na jediné úzkopásmové sieťové pripojenie[4], ktoré by malo byť schopné poskytovať dátové komunikačné služby pri rýchlosti prenosu dát[5] dostatočnej na zabezpečenie prístupu k službám on-line, akými sú napríklad služby poskytované prostredníctvom verejného internetu. Musí sa tak umožniť dostatočný prístup na internet, pričom členské štáty môžu požadovať zvýšenie úrovne pripojenia na takú úroveň, ktorú využíva väčšina účastníkov.

Táto pružná požiadavka na funkčnosť prístupu na internet bola ustanovená hlavne z dôvodu, aby sa pristupujúcim krajinám umožnilo využívať mobilné/bezdrôtové technológie s cieľom poskytovať univerzálnu službu väčšej časti obyvateľstva3.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby našli najúčinnejšie prostriedky na zabezpečenie záväzkov univerzálnej služby vrátane poskytnutia možnosti všetkým podnikom, aby ich splnili. Ak poskytovanie týchto služieb nezabezpečí trh, podnikom môže byť uložená povinnosť poskytovať ich za osobitných podmienok. Doteraz určilo na základe smernice poskytovateľov univerzálnej služby šestnásť členských štátov, zatiaľ čo Nemecko a Luxembursko tak neurobili z toho dôvodu, že univerzálna služba sa už poskytuje prostredníctvom trhu[6]. Zvyšných deväť krajín zabezpečuje poskytovanie univerzálnej služby na základe prechodných opatrení.

Fond univerzálnej služby je možné založiť v prípade, ak vnútroštátny regulačný orgán dospeje k záveru, že určený poskytovateľ univerzálnej služby je vystavený neprimeranej záťaži. Súvisiace čisté náklady je možné financovať buď z verejných fondov za transparentných podmienok alebo založením fondu v rámci osobitného odvetvia, do ktorého by v zásade museli prispievať všetky podniky pôsobiace na trhu. V súčasnosti sa využívajú fondy univerzálnej služby v piatich členských štátoch, ale náhrady sa vyplácajú len vo Francúzsku, Taliansku a Rumunsku.

Členské štáty môžu povoliť ďalšie služby, rozsah ktorých je väčší ako v prípade minimálneho súboru služieb stanoveného v smernici, ale akékoľvek ďalšie s nimi súvisiace finančné prostriedky musia znášať členské štáty (napr. prostredníctvom všeobecného zdanenia), a nie konkrétni trhoví aktéri.

Komisia musí revidovať rozsah univerzálnej služby každé tri roky vzhľadom na technologický, spoločenský a hospodársky vývoj najmä pri zohľadnení mobility a rýchlosti prenosu dát, pokiaľ ide o prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov. V smernici[7] sa ustanovujú určité hľadiská, ktoré by Komisia mala zvážiť pri svojom rozhodovaní o začlenení do rozsahu služby, a to hlavne:

- menšina spotrebiteľov by bola vylúčená zo spoločnosti z dôvodu nedostupnosti alebo nepoužívania osobitných služieb, ktoré sú k dispozícii väčšine spotrebiteľov a ktoré táto väčšina využíva a

- zahrnutie týchto služieb do rozsahu by prinieslo všeobecný čistý prínos všetkým spotrebiteľom v prípade, ak nie sú poskytované verejnosti za bežných obchodných podmienok.

V prvej revízii rozsahu univerzálnej služby za roky 2005 – 2006 sa dospelo k záveru, že nie je potrebné zmeniť rozsah univerzálnej služby, a to najmä v súvislosti so širokopásmovým pripojením a mobilnými službami. Pokiaľ ide o tieto služby, zistilo sa, že vďaka konkurenčným a otvoreným trhom sa zabezpečil rozsiahly, cenovo prijateľný prístup pre spotrebiteľov. V súvislosti so širokopásmovým pripojením celkový podiel obyvateľov EÚ využívajúcich pevné širokopásmové pripojenie naznačil, že túto službu nevyužíva väčšina spotrebiteľov, a širokopásmové pripojenie sa tak ešte nepovažuje za potrebné pre bežnú spoločenskú účasť, takže nedostatok prístupu neznamená sociálne vylúčenie[8].

2.2. Mobilné komunikácie

V prvej revízií sa na základe podmienok udeľovania vnútroštátnych povolení na poskytovanie mobilných komunikačných služieb zistilo, že pokrytie mobilnými sieťami (2G) v EÚ-25 sa týka aspoň 95 % obyvateľstva. To platí aj v prípade súčasnej EÚ-27.

Miera využívania mobilných služieb sa v priebehu uplynulých rokov výrazne zvyšovala: zatiaľ čo začiatkom roka 2004 využívalo mobilné služby v priemere 81 % obyvateľov EÚ-25, v októbri 2007 dosiahla miera penetrácie 112 % obyvateľov EÚ-27. Ako znázorňuje uvedený graf, miera penetrácie mobilných služieb na 100 obyvateľov narástla v priebehu trojročného obdobia od októbra 2004 do októbra 2007 o 27 percentuálnych bodov.

Obrázok 1. Miera penetrácie účastníkov mobilných služieb v EÚ

[pic]

Zdroj: útvary Komisie

Celková miera penetrácie využívania mobilných služieb (na 100 obyvateľov) predstavuje priemernú mieru penetrácie v domácnostiach v EÚ vo výške 83 % na konci roka 2007, ako znázorňuje obrázok 2. V EÚ-15 má mobilný telefón 83 % domácností, zatiaľ čo v EÚ-10 (bez Bulharska a Rumunska) tento podiel predstavuje 82 % a v EÚ-12 78 % (vrátane Bulharska a Rumunska).

Obrázok 2. Prístup k telefonickému spojeniu v domácnosti, % domácností v EÚ

[pic]

Zdroj: Prieskumy v oblasti elektronických komunikácií v domácnostiach [9]

Graf takisto poukazuje na to, že kvôli menej rozvinutej infraštruktúre pre pevné telekomunikačné služby v niekoľkých nových členských štátoch bola na konci roka 2007 celková miera prístupu k telefonickému spojeniu v domácnostiach[10] v EÚ 95 %, čo je o dva percentuálne body menej ako pred rozšírením v roku 2004. Celková miera prístupu k telefonickému spojeniu v EÚ-15 dosiahla na konci roka 2007 97 %, zatiaľ čo v EÚ-10 to bolo 91 %.

Užívatelia prechádzajú v čoraz väčšej miere z pevnej telefónnej linky na mobilný telefón a približne 24 % domácností v EÚ-27 používa iba mobilný telefón. Tento podiel je oveľa vyšší v nových členských štátoch (39 %) ako v EÚ-15 (20 %) s výnimkou Fínska (61 %) a Portugalska (48 %).

Ako bolo uvedené v oznámení o prvej revízii, vlastnosti mobilných technológií poskytujú možnosť začleniť do mobilnej siete nových účastníkov len pri minimálnych nákladoch. Okrem toho predplatené balíky mobilných služieb umožňujú spotrebiteľom s nízkym príjmom základné pripojenie k sieti pri nízkych cenách za vstup a zabezpečujú väčšiu schopnosť kontrolovať výdavky v porovnaní s fakturovanými službami. V roku 2007 využilo predplatené balíky mobilných služieb v priemere takmer 60 % užívateľov mobilných služieb v porovnaní so 40 % zákazníkov využívajúcich fakturované služby. Hoci sa cenová dostupnosť musí zohľadňovať vo svetle osobitných vnútroštátnych podmienok[11], je možné pozorovať, že európsky spotrebiteľ si v súčasnosti môže dovoliť kúpiť balík mobilných služieb v koši nízkej spotreby v priemere lacnejšie (13,69 EUR mesačne) v porovnaní s mesačnými nákladmi na prenájom pevnej linky (14,90 EUR)[12].

Záver: V tejto najnovšej analýze sa znovu potvrdzuje záver prvej revízie, a to, že vďaka konkurenčnému poskytovaniu mobilných komunikačných služieb v EÚ spotrebitelia už získali rozsiahly prístup k týmto službám za prijateľné ceny. Podmienky na zaradenie mobilnej komunikácie do rozsahu univerzálnej služby (stanovené v prílohe V k smernici) nie sú preto splnené.

2.3 Širokopásmové pripojenie

V rámci prvej revízie sa zistilo, že v polovici roka 2004 sa pokrytie sieťami s pevným širokopásmovým pripojením zabezpečilo pre približne 85 % obyvateľov EÚ-15, zatiaľ čo nižšia miera penetrácie pevných liniek v nových členských štátoch naznačila, že širokopásmové pripojenie bolo k dispozícii značne menšej časti ich obyvateľstva. V októbri 2005 malo širokopásmové pripojenie zavedených 11,5 % obyvateľov EÚ.

Koncom roka 2007 boli siete s pevným širokopásmovým pripojením cez DSL prístupné v priemere pre 93 % obyvateľov EÚ-26, s výnimkou niekoľkých krajín s nižším podielom (obrázok 3).

Obrázok 3. Pokrytie sieťami s pevným širokopásmovým pripojením v EÚ uvedené ako % podiel obyvateľov

[pic]

Zdroj: IDATE, december 2007

Hlavnou hybnou silou vývoja v oblasti širokopásmového pripojenia je hospodárska súťaž medzi podobnými infraštruktúrami (telekomunikačné a káblové siete) spoločne s účinnou právnou reguláciou ex ante v oblasti prístupu. To sa odráža v údajoch týkajúcich sa miery penetrácie širokopásmového pripojenia, podľa ktorých miera penetrácie pevného širokopásmového pripojenia dosiahla v januári 2008 v EÚ v priemere 20 % na 100 obyvateľov, zatiaľ čo medzi jednotlivými členskými štátmi sa tento údaj do značnej miery líši, a to v rozmedzí od 7,6 % v Bulharsku až do 35,6 % v Dánsku.

Pri zavádzaní týchto služieb zohrávajú významnú úlohu aj ostatné faktory, ako napríklad prístup na osobný počítač alebo kultúrne a jazykové atribúty. Pokiaľ ide o osobné počítače, ktoré sú najbežnejším typom užívateľského terminálu na prístup k internetovým službám a službám širokopásmového pripojenia, len 57 % domácností v EÚ-27 vlastní osobný počítač (v roku 2003 bol tento údaj 53 % a v roku 1999 33 %).

Mobilné širokopásmové pripojenie môže pozitívne prispieť k zvýšeniu miery penetrácie širokopásmového pripojenia, keďže vo viacerých členských štátoch došlo k jeho významnému rozvoju a keďže v súvislosti s prístupom na internet[13] začínajú zohrávať významnú úlohu aj bezdrôtové technológie LAN. Značný pokles cien za poskytnutie prístupu v súvislosti s mobilnými aj prenosnými bezdrôtovými technológiami a zvyšovanie výkonu a rýchlosti prenosu naznačujú, že miera využívania širokopásmového pripojenia bude rásť rýchlejšie, ako to naznačujú údaje týkajúce sa prístupu prostredníctvom pevného širokopásmového pripojenia.

Obrázok 4. Miera penetrácie širokopásmového pripojenia na 100 obyvateľov v EÚ

[pic]

Zdroj: 13. správa o implementácii

V období rokov 2003 až 2007 sa miera zavádzania širokopásmového pripojenia v domácnostiach v EÚ strojnásobila. Podľa najnovšieho prieskumu v oblasti elektronických komunikácií v domácnostiach využíva v súčasnosti prístup prostredníctvom pevného širokopásmového pripojenia[14] v priemere 36 % domácností v EÚ, zatiaľ čo internet využíva celkovo 49 % domácností, či už pri úzkopásmovej alebo širokopásmovej rýchlosti, ako znázorňuje uvedený graf. Tieto údaje naznačujú, že hoci používanie širokopásmového pripojenia ešte nedosiahlo úroveň pokrytia a zavádzania potrebnú na jeho zohľadnenie v rámci univerzálnej služby, k týmto hraničným hodnotám postupuje dosť rýchlo, pričom počet úzkopásmových pripojení postupne klesá.

Obrázok 5. Miera penetrácie internetu a širokopásmového pripojenia v domácnostiach, % domácností v EÚ

[pic]

Zdroj: Prieskumy v oblasti elektronických komunikácií v domácnostiach

Záver : Miera pokrytia sieťami využívajúcimi širokopásmové pripojenie je v súčasnosti vo väčšine členských štátov veľmi vysoká a pokrytie je dostupné v priemere pre 90 % obyvateľov EÚ. Miera používania internetu sa v súčasnosti približuje hodnote, pri ktorej službu využíva väčšina užívateľov, pričom internet využíva 49 % domácností v EÚ, z čoho 36 % je prostredníctvom širokopásmového pripojenia. Hoci širokopásmové pripojenie ešte nevyužíva väčšina spotrebiteľov (jedna z dvoch podmienok stanovených v prílohe V k smernici[15]) a nie je preto zahrnuté do rámca univerzálnej služby, ako sa ustanovuje a vysvetľuje v súčasnom znení, miera zavádzania sa približuje k hraničnej hodnote používania väčšinou spotrebiteľov. Okrem toho je potrebné predpokladať, že v pomerne krátkom čase už širokopásmové pripojenie nebude „dostatočné na to, aby umožnilo funkčný prístup k internetu“ (ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu je potrebné situáciu prehodnocovať.

3. UNIVERZÁLNA SLUžBA V MENIACOM SA PROSTREDÍ

Zatiaľ čo na základe výkladu smernice nepatria do rozsahu jej pôsobnosti ani mobilné služby ani širokopásmové pripojenie, je zrejmé, že nahradenie pevných hlasových telefonických služieb mobilnými službami, ako aj zvýšená miera zavádzania a významu širokopásmového pripojenia v každodennom živote, otvára otázku univerzálnosti prístupu k elektronickým komunikačným službám v budúcnosti. Je preto vhodný čas začať premýšľať o koncepcii záväzku univerzálnej služby ako súčasti celkového prístupu v oblasti vysokorýchlostného internetu pre všetkých, ktorý by mohol zahŕňať aj podporu Spoločenstva, vnútroštátnu a regionálnu/mestskú podporu, verejno-súkromné partnerstvá a ostatné mechanizmy.

3.1. Koncepcia a úloha univerzálnej služby v elektronických komunikáciách

Pred liberalizáciou odvetvia telekomunikácií bol za poskytovanie služby zodpovedný hlavne štát, pričom monopolné podniky poskytujúce krížové dotácie zabezpečovali dostupnosť základných služieb, a to najmä pripojenie k pevnej sieti a miestne hovory. Miera penetrácie pevných hlasových služieb bola prakticky úplná, pričom pri zabezpečovaní sociálnej súdržnosti plnila úlohu porovnateľnú s úlohou, ktorú plnili mieste pošty a verejné knižnice.

Na začiatku procesu liberalizácie sa zaviedla právna regulácia univerzálnej služby, aby sa zachovala koncepcia primeraného prístupu za prijateľné ceny vzhľadom na vnútroštátne podmienky a bez ohľadu na výšku príjmu a geografickú polohu.

Ako sa presvedčivo uvádza v rade oznámení[16] o implementácii regulačného rámca pre elektronické komunikácie, liberalizácia a zavedenie hospodárskej súťaže priniesli spotrebiteľom nižšie ceny a širší výber služieb, pričom vo všeobecnosti sa financovanie univerzálnej služby využilo v pomerne malej miere. Úlohou univerzálnej služby je poskytovať ako poslednú možnosť záchrannú sieť pre menšinu spotrebiteľov, aby tak mohli dohnať väčšinu spotrebiteľov už využívajúcich základné služby.

Hospodárskou súťažou sa podporil prístup k rôznym druhom inovačných služieb (napr. mobilné služby a širokopásmové pripojenie) za čoraz prijateľnejšie ceny. Napríklad trh s pevným širokopásmovým pripojením sa vyznačuje silnejúcou hospodárskou súťažou a pokračujúcimi investíciami, čo vedie k rýchlemu zavádzaniu služieb (priemerne 52 000 nových účastníckych vedení za deň v roku 2007, čo zodpovedá 20 % miere rastu, pričom 1. januára 2008 dosiahol počet účastníckych vedení s pevným širokopásmovým pripojením v EÚ takmer 100 miliónov).

Aj napriek takýmto vysokým mieram rastu je však potrebné uviesť, že v určitých zemepisných oblastiach trh pravdepodobne nezabezpečí poskytovanie služieb v primeranom časovom rámci. Keďže sa rozširuje zavádzanie prístupu na internet prostredníctvom širokopásmového pripojenia a čoraz viac sociálnych a hospodárskych transakcií sa vykonáva on-line, po určitom čase sa „vylúčenie z informačného toku“ stane problematickou otázkou.

Vďaka zohľadneniu tohto problému sa riešenie otázky digitálneho rozdelenia ako politickej priority začlenilo do iniciatívy i2010[17]. Prístup ku komunikačným službám prostredníctvom širokopásmového pripojenia nie je potrebný len z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, ale stáva sa postupne aj hlavným cieľom, pokiaľ ide o životné podmienky spotrebiteľov a digitálnu integráciu.

Okrem toho sa oznámením Komisie z roku 2006 s názvom „ Preklenutie širokopásmových rozdielov “[18] vyslal jednoznačný signál dosiahnuť využívanie širokopásmového pripojenia mobilizáciou politík na úrovni EÚ, ako napríklad politiky v oblasti spektra, financovania z kohéznych fondov, pravidiel štátnej pomoci, ako aj regionálnych a miestnych iniciatív založených na verejno-súkromnom partnerstve.

V súvislosti s predkladaním správ o obnovenej lisabonskej stratégii Komisia vyzvala členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia a stanovili vnútroštátne ciele, pokiaľ ide o používanie vysokorýchlostného internetu[19]. Tieto vnútroštátne stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia a iniciatíva i2010 poskytli doteraz celkový rámec na prehĺbenie činnosti členských štátov zameranej na začlenenie čo najväčšieho počtu občanov do informačnej spoločnosti. Keďže sa širokopásmové pripojenie stáva nevyhnutným nástrojom v každodennej realite, čelíme otázke, ako implementovať politiku skutočného „širokopásmového pripojenia pre všetkých“ a akú úlohu by pri riešení tejto otázky mohli zohrávať politiky v oblasti univerzálnej služby.

3.2. Úvahy o budúcnosti služby

V prehlbujúcej sa diskusii o základných službách, ktoré by časom mali byť k dispozícii občanom v záujme umožnenia ich spoločenskej účasti, sa v čoraz väčšej miere zohľadňuje otázka, či a akým spôsobom by univerzálna služba mohla zohrávať úlohu pri plnení týchto cieľov vo všeobecnom rámci posilnenia otvorených a konkurenčných trhov s elektronickými komunikáciami.

V príspevkoch do diskusie o všeobecnej revízii právnej regulácie v oblasti telekomunikácií[20] sa uviedlo viacero otázok, pokiaľ ide o vhodné použitie mechanizmu univerzálnej služby ako súčasti systematickej a uskutočniteľnej politiky „širokopásmového pripojenia pre všetkých“.

Vďaka širokopásmovému pripojeniu sa posilňuje aktívna spoločenská účasť, pričom občania čoraz väčšmi využívajú služby elektronického zdravotníctva, elektronického vzdelávania, elektronickej štátnej správy a elektronického obchodu. To má za následok aktívnejšiu hospodársku a sociálnu účasť na spoločenskom živote, pričom sa ponúkajú lepšie možnosti nájsť si zamestnanie, obchodovať a študovať, a to bez ohľadu na geografickú polohu.

Hlavnou otázkou preto ostáva, či je univerzálna služba na úrovni EÚ vhodným nástrojom na prehĺbenie vývoja v oblasti širokopásmového pripojenia, a v prípade, že áno, kedy a akým spôsobom by sa mala používať, alebo či by boli efektívnejšie iné politické nástroje EÚ (a aké nástroje by sa v tomto prípade použili). Táto otázka presahuje rámec univerzálnej služby.

Komisia je toho názoru, že široká dostupnosť kľúčových služieb, akými sú napríklad elektronické komunikácie, má v rámci EÚ pre občanov aj pre obchodníkov nezávisle od ich zemepisnej polohy a za prijateľnú cenu a pri zabezpečení špecifickej kvality rozhodujúci význam. Komisia by preto chcela otvoriť rozsiahlu verejnú diskusiu o týchto otázkach:

1. Do akej miery je možné považovať súčasné konkurenčné trhy s elektronickými komunikáciami za dostatočné na to, aby sa zabezpečil univerzálny prístup, pričom sa zohľadňuje:

- že trend smerom k nahrádzaniu pevných telefonických služieb mobilnými komunikačnými hlasovými službami, ktoré sa vyznačujú rozsiahlym pokrytím a vysokou mierou cenovej dostupnosti, by mohol naznačiť, že záväzok univerzálnej služby obmedzený na prístup na pevnom mieste stráca na význame a

- že širokopásmové pripojenie využíva vďaka trhovým silám čoraz viac obyvateľov, čo naznačuje, že širokopásmové pripojenie vrátane mobilného širokopásmového pripojenia by sa mohlo rozvíjať rovnakým smerom ako mobilné telefonické služby v tom zmysle, že by sa vďaka trhovým silám stalo takmer univerzálnou službou v strednodobom časovom horizonte?

2. Súčasné trendy naznačujú, že pre čoraz viac účastníkov dostatočný prístup na internet postupne znamená prístup bez úzkopásmového pripojenia. Za týchto okolností vzniká otázka, či je potrebné znovu zvážiť výklad súčasnej koncepcie univerzálnej služby (najmä odôvodnenie 8 v spojení s článkom 4 ods. 2 smernice), a to najmä pokiaľ ide o význam, ktorý sa pripisuje dátovým komunikačným službám pri takej rýchlosti prenosu dát, ktorá je dostatočná na zabezpečenie funkčného prístupu na internet? Takisto by bolo potrebné zvážiť, či by si dynamickejší a technologicky neutrálnejší výklad tohto znenia vyžadoval zmenu a doplnenie platných právnych predpisov.

3. Ak sa širokopásmové pripojenie považuje za univerzálnu službu v čoraz väčšej miere, bolo by vhodnejšie oficiálne zmeniť a doplniť rozsah univerzálnej služby, aby zahŕňal odkaz na širokopásmové pripojenie ako také? Je koncepcia funkčného prístupu na internet stále platná?

4. Je súčasná definícia univerzálnej služby dostatočne flexibilná alebo naopak príliš normatívna, pričom sa zohľadňujú rôzne úrovne trhového vývoja v rámci EÚ-27?

Tieto otázky je potrebné zohľadniť v súvislosti s nasledujúcimi podrobnejšími otázkami vrátane otázok o úlohe a implementácii univerzálnej služby v rámci celkovej politiky „širokopásmového pripojenia pre všetkých“.

a) Akým spôsobom by sa rozšírený rozsah univerzálnej služby mohol začleniť do celkovej politiky s cieľom zabezpečiť, aby sa „širokopásmové pripojenie pre všetkých“ stalo realitou vrátane regulačného rámca na stimuláciu konkurenčného poskytovania široko dostupných služieb, využívania štrukturálnych fondov, regionálneho otvoreného prístupu k sieťovým systémom z optických vlákien a opatrení na posilnenie dopytu, akými sú dotácie na nákup účastníckych zariadení, odbornú prípravu alebo zvyšovanie informovanosti? Aké sú výhody a nevýhody uplatňovania mechanizmu univerzálnej služby v porovnaní s ostatnými politickými nástrojmi na implementáciu politiky „širokopásmového pripojenia pre všetkých“? Aký by bol pravdepodobný vplyv na zainteresované strany, sociálnu a územnú integráciu, zamestnanosť, hospodársku súťaž, investície, inovácie a konkurencieschopnosť?

b) Akým spôsobom by sa prípadné rozšírenie rozsahu univerzálnej služby o širokopásmové pripojenie, dynamickejší výklad funkčného prístupu na internet alebo posun smerom k menej uniformnej koncepcii univerzálnej služby zosúladili s potrebou zabezpečiť racionálny prístup v rámci vnútorného trhu bez narušenia hospodárskej súťaže?

c) Je vhodné uvádzať konkrétnu rýchlosť alebo rozpätie rýchlostí, ktoré by vyjadrovali „širokopásmové pripojenie“, alebo aktualizovanú koncepciu funkčného prístupu na internet? Mala by sa v záujme zabezpečenia kvality služby a súčasnej aktívnej spoločenskej účasti stanoviť rýchlosť v rozpätí medzi 1 a 2 Mb/s?

d) Spoločné európske kritériá a vykonávacie opatrenia zamerané na minimalizáciu narušenia hospodárskej súťaže, ako napríklad:

- Aká „väčšinová“ miera zavádzania by sa musela dosiahnuť predtým, ako by bolo možné použiť koncepciu univerzálnej služby?

- Aký mechanizmus by sa mal použiť za primeraných okolností na vymedzenie skupín spotrebiteľov alebo zemepisných oblastí, v prípade ktorých by sa uvažovalo o zabezpečení pokrytia univerzálnou službou?

- Aký postup by bol vhodný v záujme zabezpečiť prístup znevýhodnených osôb (napríklad zdravotne postihnutých a starších užívateľov) k elektronickým komunikáciám a ich použiteľnosť v takej miere, v akej ich využíva väčšina užívateľov?

- Je v rámci univerzálnej služby stále potrebné zachovať telefónne zoznamy a verejné telefónne automaty? Je v prípade telefónnych automatov potrebné rozšíriť rozsah univerzálnej služby o „ostatné prístupové body elektronických komunikácií“ (napr. prístupové body k službám WiFi)?

- Akým spôsobom by sa mali vyberať podniky, ktoré podliehajú záväzkom univerzálnej služby, a aký by mal byť rozsah záväzkov?

- Aká inštitucionálna štruktúra by sa mala použiť na realizáciu opatrení súvisiacich s univerzálnou službou vrátane úlohy regulačných orgánov?

- Aká by bola pravdepodobná výška nákladov súvisiacich so záväzkami univerzálnej služby a kto by ich mal znášať? Aký by mal byť rozsah a ohraničenie schém financovania a náhrad, vzťah medzi zdrojmi finančných prostriedkov, akými sú napríklad všeobecné zdanenie a fondy univerzálnej služby, a ako by sa zabezpečil súlad s pravidlami štátnej pomoci?

3.3. Závery

V tomto oznámení sa uvádza niekoľko úvah o budúcej úlohe univerzálnej služby pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Rozoberá sa v ňom otázka, či by bolo potrebné zmeniť koncepciu a rozsah univerzálnej služby na úrovni EÚ, a v prípade, že áno, či je univerzálna služba vhodným nástrojom na prehĺbenie vývoja v oblasti širokopásmového pripojenia alebo či by sa táto úloha mala ponechať na iné politické nástroje EÚ alebo vnútroštátne opatrenia. Oznámenie poskytuje základ diskusie o rôznych súvisiacich otázkach s cieľom otvoriť v priebehu roka 2009 rozsiahlu európsku debatu, ktorá by umožnila všetkým zainteresovaným stranám vyjadriť svoje názory a diskutovať o alternatívnych prístupoch.

Na základe výsledkov tejto diskusie vydá Komisia v druhej polovici roka 2009 oznámenie, v ktorom zhrnie tieto výsledky. Nadväzujúc na toto oznámenie by v roku 2010 mohla prijať konkrétne návrhy, ak budú potrebné v záujme aktualizácie smernice univerzálnej služby.

Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby využili toto oznámenie ako základ ďalšej diskusie.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

[2] Kapitola II.

[3] Odôvodnenie 8.

[4] T. j. nevzťahuje sa to na používanie technológie ISDN zabezpečujúcej dve alebo viaceré pripojenia, ktoré je možné používať súčasne.

[5] V odôvodnení 8 sa ďalej vysvetľuje, že z dôvodu závislosti rýchlosti prenosu dát od kapacity koncového zariadenia účastníka nie je vhodné ustanoviť konkrétnu rýchlosť na úrovni Spoločenstva, bez ohľadu na uvedený „horný limit“ 56 kbit/s.

[6] Informácie o implementácii smernice pozri ďalej v 13. správe o implementácii KOM(2008) 153.

[7] Článok 15 a príloha V.

[8] KOM(2005) 203 a KOM(2006) 163.

[9] Pozri najnovší, osobitný prieskum Eurobarometer 274, ktorý sa uskutočnil na konci roka 2007 a ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/library/ext_studies/index_en.htm

[10] Domácnosti, ktoré majú prístup aspoň k jednému telefonickému spojeniu, či už z pevnej linky alebo z mobilného telefónu, prípadne z oboch.

[11] Článok 3 ods. 1 smernice. Cenová dostupnosť sa ďalej rozoberá v oznámeniach z rokov 2005 a 2006 a v súvisiacich dokumentoch SEK(2005) 660 a SEK(2006) 445.

[12] Kôš nízkej spotreby sa týka bežných modelov nízkej spotreby, pokiaľ ide o vnútroštátne mobilné služby: hlasové služby a krátke textové správy (SMS). Pozri KOM(2008) 153.

[13] Celkový podiel účastníckych vedení využívajúcich mobilné širokopásmové pripojenie dosahuje 15,5 % na Slovensku, 15 % v Írsku a 8,4 % v Litve.

[14] Pozri poznámku pod čiarou č. 9. Je potrebné uviesť, že podľa údajov Eurostatu využíva v súčasnosti širokopásmové pripojenie 42 % domácností v EÚ (pozri http://epp.eurostat.ec.europa.eu). Rozdiel medzi zisteniami Eurostatu a prieskumu v oblasti elektronických komunikácií v domácnostiach je spôsobený tým, že v prípade Eurostatu sa nezohľadnilo používanie internetu obyvateľmi staršími ako 75 rokov, ktorí predstavujú 12 % z celkového počtu obyvateľov.

[15] Druhá podmienka ustanovená v prílohe V sa týka všeobecných podmienok zlyhania trhu, ktoré by oprávnili použitie štátnych zásahov, t. j. ak „ dostupnosť a používanie špecifických služieb prinesie všeobecný čistý prospech všetkým spotrebiteľom, takže verejný zásah je oprávnený za okolností, za ktorých nie sú špecifické služby poskytované verejnosti v bežných komerčných podmienkach “.

[16] Pozri najnovšiu 13. správu o implementácii, KOM(2008) 153.

[17] KOM(2005) 229.

[18] KOM(2006) 129.

[19] Pozri KOM(2007) 803.

[20] V príspevkoch do verejnej diskusie o oznámení KOM(2005) 203 a v príspevkoch prijatých v súvislosti s reformou regulačného rámca EÚ v roku 2006/2007 sa uznala potreba zohľadniť univerzálnu službu v podstatnejšej miere.